MÁJ ROČNÍK 55 CENA 35 Sk

Transkript

1 MÁJ 2003 ROČNÍK 55 CENA 35 Sk

2 odborno populárny časopis pre poľovníkov a rybárov, ktorého spoluvydavateľmi sú SPZ a SRZ. Vychádza vo vydavateľstve PaRPRESS s. r. o., P. O. Box 3, Bratislava 25 - písomný kontakt. Redakcia: Koceľova 17, Bratislava 2. Tel.: 02/ , , , distribúcia kníh a časopisu 02/ , fax 02/ parpress@netax.sk Šéfredaktorka: Mgr. Júlia Drienovská Zástupkyňa šéfredaktorky: Mgr. Hana Somorová Technický redaktor: Ing. Karol Végh Tlač: Slovenská Grafia a. s., Bratislava-Krasňany. Redakčná rada: Časť poľovníctvo: Ing. Jozef Horváth (predseda), Ing. Marián Lipka, CSc., Ing. Karol Lacko, Ing. Marián Číž, Ing. Dušan Krajniak, JUDr. Jaroslav Puškáč, Ing. Blažej Beňačka, Anton Balčák, Ing. Štefan Štefík. Časť rybárstvo: Rudolf Harvánek, Ing. Ferdinand Baláž, Ing. Magdaléna Janoušová, Ing. Stanislav Géci, Ing. Tibor Jančok, Mária Hodasová. Vychádza 12-krát do roka, ročné predplatné v roku 2003 je 300,- Sk (platí len v prípade predplatenia cez redakciu!), cena jedného čísla 25,- Sk pre predplatiteľov, ktorí si časopis objednajú v redakcii. Cena jedného čísla vo voľnom predaji je 35,- Sk. Rozširuje PONS, a.s., Mediaprint Kapa a iní distribútori. Objednávky na predplatné prijíma PONS, a. s., každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty, resp. PONS, a. s. Objednávky do zahraničia vybavuje PONS, a. s., Záhradnícka 151, Bratislava. Individuálne a kolektívne objednávky prijíma aj redakcia PaR. Inzeráty a inzertné požiadavky posielajte na adresu redakcie. Redakciou neobjednané rukopisy, fotografie a farebné diapozitívy nevraciame. Preberanie článkov je možné len so súhlasom redakcie. Za pravdivosť údajov a obsah článkov zodpovedá autor. Redakcia uverejňuje aj články a názory s ktorých obsahom nemusí súhlasiť. Vydavateľ podľa zákona nie je zodpovedný za obsah a kvalitu inzerátov, ani za prípadne spôsobené škody. Indexové číslo: Registračné číslo: MK 11/17 Podávanie novinových zásielok povolené č.j. 17-RP-12/98 Bratislava. Pošta 12 zo dňa Poľovnícka verejnosť už niekoľko rokov s očakávaním, ale aj s určitými obavami sleduje prípravu nového zákona o poľovníctve, pričom na jeho potrebnosť a prípadný rozsah sú rôzne názory. Treba konštatovať, že vďaka realizácii väčšiny legislatívnych a organizačných opatrení obsiahnutých v Analýze vývoja stavu poľovníctva v Slovenskej republike za roky sa počnúc rokom 2000 podarilo do určitej miery stabilizovať poľovnícke hospodárenie, utlmiť výskyt pytliactva a neoprávneného privlastňovania si diviny, z poľovníckej legislatívy odstrániť časť prekonaných a poľovníckej praxi prekážajúcich ustanovení a čiastočne upevniť poľovnícku disciplínu. Na druhej strane však treba priznať, že niektoré ďalšie ustanovenia súčasného zákona o poľovníctve sú vývojom prekonané a v praxi ťažko aplikovateľné. Toto konštatovanie platí v plnom rozsahu i pre takú základnú oblasť výkonu práva poľovníctva, akou je uznávanie poľovných revírov a následné využitie práva poľovníctva formou prenájmu uznaných poľovných revírov. Naliehavosť tohto konštatovania vystúpi do popredia ak si uvedomíme, že v tomto a v nasledujúcom roku sa končí platnosť 814 zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva, pričom nemalá časť poľovných revírov, kde takto končia nájomné zmluvy, neprešla transformáciou na vlastnícke vzťahy tak, ako to vyžaduje zákon NR SR č. 99/1993 Z. z. a to napriek tomu, že od jeho účinnosti uplynie 5. mája už desať rokov. K príprave nového zákona o poľovníctve JAROSLAV PUŠKÁČ, predseda legislatívno-právnej komisie SPZ Skúsenosti z realizácie súčasnej poľovníckej legislatívy boli v koncentrovanej podobe zovšeobecnené do legislatívneho zámeru nového zákona o poľovníctve, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky v uplynulom roku. Z textu tohto legislatívneho zámeru, na príprave ktorého sa aktívne podieľal aj Slovenský poľovnícky zväz vyplýva, že za prioritné otázky, ktoré treba riešiť v novom zákone o poľovníctve možno považovať: 1. otázku uznávania poľovných revírov z hľadiska odborných kritérií i z hľadiska procesného, 2. otázku postúpenia výkonu práva poľovníctva čo do obsahu iformy, 3. otázku určovania výšky odplaty za postúpenie výkonu práva poľovníctva, 4. otázku obhospodarovania zveri a ochrany poľovníctva, 5. otázku posilnenia ochranárskeho významu poľovníctva. Uvedené priority schváleného legislatívneho zámeru zákona o poľovníctve do značnej miery korešpondujú i so závermi VIII. snemu SPZ na úseku poľovníckej legislatívy, keďže snem uložil zväzu úlohu aktívne sa podieľať na tvorbe nového zákona o poľovníctve tak, aby zákon pri zohľadnení podmienok vyplývajúcich z platného právneho systému garantoval: 1. združenie všetkých subjektov vykonávajúcich právo poľovníctva pod jednotnú poľovnícku organizáciu, 2. zachovanie regulovaného nájomného za výkon práva poľovníctva, 3. zjednodušenie procesu pri uznávaní poľovných revírov, 4. prenájom výkonu práva poľovníctva len tuzemským právnym subjektom a zabránenie komercionalizácii poľovníctva, 5. dôslednú odôvodnenú a reálnu ochranu poľovnej zveri, jej genofondu a biotopu, 6. stanovenie optimálnej minimálnej výmery poľovných revírov pre chov základných druhov zveri a kritérií pre určovanie hraníc poľovných revírov. Súčasný stav prác na príprave nového poľovníckeho zákona, ktoré sa veľmi intenzívne začali v marci nasvedčuje, že veľká časť priorít vládou schváleného legislatívneho zámeru i priorít VIII. snemu SPZ je akceptovateľných i v zmenených vnútropolitických pomeroch. Je to svedectvom toho, že väčšina odborníkov podieľajúcich sa na príprave nového poľovníckeho zákona, resp. novele platného právneho stavu (ešte totiž nie je definitívne rozhodnuté, či bude predkladaný nový zákon alebo novela) dokáže v takej citlivej problematike, akou poľovníctvo nepochybne je, uprednostniť odborný pohľad pred poli- Dokončenie na strane 16 PREČÍTAJTE SI POĽOVNÍCTVO Chráňme našu omladinu...5 Ohrozená samotárka...6 Levické poľovnícke dni...8 Nové výkonné guľové náboje...10 Z lesov, polí a lúk...14 Zákon a my...16 Život v revíroch...22 RYBÁRSTVO Praktický rybolov...30 Ako sme skúšali rybársku stráž...34 Zo života SRZ...36 Mokré príbehy...42 Kto príde po býčkoch?...44 Úlovky do súťaže...47 Zvýšili sme sebestačnosť...50 Na obálke: Hoci situácia tetrovovitých vtákov je aj u nás neradostná, na rozdiel od ČR zatiaľ nevypúšťame odchované jedince hlucháňa do voľnej prírody. Snímka Miroslav Zumrík 3

3 POĽOVNÍK v máji CHOV, OCHRANA A STAROSTLIVOSŤ O ZVER V máji sa snažíme najmä o to, aby bol v poľovnom revíri pokoj a zver nebola vyrušovaná pri párení, hniezdení a rodení mláďat. Preto zintenzívnime boj proti tzv. škodlivej zveri, pytliačiacim túlavým psom, mačkám a ostatným nepriateľom zveri. V poľných poľovných revíroch venujeme hlavnú pozornosť záchrane kosbou ohrozených jarabičích a bažantích hniezd. Z ohrozených kultúr vyháňame jarabice a bažanty pomocou poľovne upotrebiteľných psov. Mali by sme byť v neustálom kontakte s poľnohospodármi, aby sme vedeli, kedy začnú kosiť konkrétnu parcelu lucerny či iných krmovín. V tomto mesiaci je ešte dosť času na obrobenie políčok. Nebojme sa preto sadiť a siať najmä v severnejšie položených oblastiach, kde (ako zo skúseností vieme) siali naši predkovia obilniny a sadili okopaniny aj koncom mája. Opravujeme a budujeme poľovnícke zariadenia, čistíme kŕmidlá i násypce, dezinfikujeme ich okolie a dopĺňame soľníky. Nezabudnime ani na blížiaci sa Mesiac poľovníctva a ochrany prírody, a to najmä v súvislosti s osvetou, lebo jún, to nie sú iba juniálesy a výstavky trofejí, FÍNSKO. PRÍSNE PRAVIDLÁ. Povolenie na odstrel losa dostane vo Fínsku záujemca zvyčajne až po viacnásobných pokusoch. Návštevník Fínska by mal brať do úvahy ročné obdobie, v ktorom chce cestovať a v lete sa vyzbrojiť repelentmi proti komárom, na jeseň zasa teplým oblečením, pretože vo Fínsku už vtedy spravidla bývajú mrazy a neraz aj sneh. Všetky obmedzenia platné pre domácich poľovníkov platia aj pre cudzincov a týkajú sa predovšetkým zakladania ohňa, kempovania a zdržiavania sa na cudzích pozemkoch. Na poľovačku vo Fínsku potrebuje záujemca pozvanie súkromnej osoby alebo poľovníckej agentúry, fínsky poľovný lístok, súhlas na poľovačku od majiteľa revíru, resp. držiteľa poľovného práva, zbrojný preukaz, vysvedčenie o streleckej skúške na lov raticovej zveri a medveďov, špeciálne povolenie na odstrel jednotlivých druhov zveri a potvrdenie o zaplatení príslušného poplatku, ktoré platí ako 4 ZAUJÍMAVOSTI Východy a západy a svit Slnka a Mesiaca Máj 2003 Slnko Mesiac deň východ západ svit východ západ svit Št 1 5,24 19,57 14,33 5,33 20,00 14,26 Pia 2 5,22 19,58 14,36 5,52 21,07 15,15 So 3 5,21 20,00 14,39 6,14 22,15 16,01 Ne 4 5,19 20,01 14,42 6,42 23,20 16,38 Po 5 5,17 20,03 14,45 7,18 16,42 Ut 6 5,16 20,04 14,48 8,03 0,20 16,17 St 7 5,14 20,06 14,51 9,00 1,13 16,13 Št 8 5,13 20,07 14,54 10,06 1,56 15,49 Pia 9 5,11 20,08 14,57 11,20 2,30 15,11 So 10 5,10 20,10 15,00 12,37 2,58 14,21 Ne 11 5,08 20,11 15,03 13,57 3,21 13,24 Po 12 5,07 20,12 15,06 15,18 3,41 12,23 Ut 13 5,05 20,14 15,09 16,41 4,00 11,19 St 14 5,04 20,15 15,11 18,07 4,20 10,13 Št 15 5,03 20,17 15,14 19,35 4,41 9,06 Pia 16 5,01 20,18 15,17 21,05 5,08 8,03 So 17 5,00 20,19 15,19 22,29 5,42 7,12 Ne 18 4,59 20,20 15,22 23,43 6,27 6,43 Po 19 4,57 20,22 15,24 7,24 7,24 Ut 20 4,56 20,23 15,27 0,41 8,33 7,51 St 21 4,55 20,24 15,29 1,24 9,47 8,23 Št 22 4,54 20,25 15,31 1,56 11,02 9,07 Pia 23 4,53 20,27 15,34 2,20 12,15 9,55 So 24 4,52 20,28 15,36 2,39 13,25 10,46 Ne 25 4,51 20,29 15,38 2,55 14,32 11,37 Po 26 4,50 20,30 15,40 3,10 15,38 12,28 Ut 27 4,49 20,31 15,42 3,25 16,44 13,19 St 28 4,48 20,32 15,44 3,41 17,50 14,10 Št 29 4,47 20,33 15,46 3,58 18,57 14,59 Pia 30 4,47 20,35 15,48 4,19 20,05 15,47 So 31 4,46 20,36 15,50 4,45 21,12 16,27 ale aj ostatná činnosť členov SPZ a práve tú by sme mali v budúcom mesiaci viac prezentovať širokej nepoľovníckej verejnosti. LOV ZVERI Podľa vyhlášky č. 230/2001 Z. z. možno do 15. mája loviť morku divú kohúta a od 16. mája srnca hôrneho. Na základe ŠVPS možno podľa pokynov štátnej správy na úseku poľovníctva loviť diviačatá a lanštiaky ako opatrenie na zníženie KMO v populácii diviačej zveri. Počas celého roka možno loviť líšku hrdzavú, psíka medvedíkovitého, medvedíka čistotného, tchora tmavého, vranu túlavú a straku čiernozobú. Ing. JOZEF HERZ, PhD., snímka Jozef Šabo Pozývame vás na 26. ročník celoslovenskej súťaže v hre na lesnicu, ktorý sa uskutoční júna v Trebišove. Súťažiť sa bude v štyroch disciplínach: súťaž jednotlivcov do 20 rokov, súťaž jednotlivcov nad 20 rokov, súťaž súborov a voľná tvorba, na celoslovenské kolo KMPP, ktoré sa uskutoční v dňoch júna v kaštieli v Pruskom. Zároveň bude vyhodnotená literárna súťaž s poľovníckou tematikou o Cenu Jozefa Serdela (uzávierka prác je do na Ústredí SPZ, Štefanikova 10, Bratislava). poľovný lístok na celý rok. Pravidlá sú veľmi prísne, ale nejeden cudzinec, ktorý zažil vo Fínsku poľovačku na losa, sa tam opäť vracia. ŠVÉDSKO. OPITÝ LOS. Losy sú spravidla plaché zvieratá. V centrálnom Švédsku v Karlskoge však jeden z nich napadol v záhrade 8-ročného chlapca. Našťastie, chlapec z nepríjemného stretu vyviazol iba s niekoľkými škrabancami a modrinami. Horšie pochodil los, ktorého policajti zastrelili po tom, ako sa v záhrade kŕmil hnijúcimi jablkami, ktoré obsahujú veľké množstvo alkoholu. Táto losmi vyhľadávaná maškrta totiž vyvoláva vo zvieratách zvýšenú agresivitu. POĽSKO. EURÓPSKY UNIKÁT. Dve tretiny Bialowiežského pralesa patria Bielorusku a tretina Poľsku. V minulosti bohom zabudnutá dedinka Bialowieža s cárskym poľovníckym zámkom je dnes sídlom výskumných ústavov Poľskej akadémie vied, Varšavskej univerzity, laboratória lesného hospodárstva a geobotanickej stanice. Obrovský močiarny prales nie je len domovom najväčšej populácie zubrov v Európe, ale aj rysov, čiernych bocianov, bobrov, losov a vlkov. Prichýlil aj takmer 200 druhov vtáctva, rastie v ňom 26 druhov orchideí, na okrajoch vzácne kosatce sibírske a do vyše 40-metrovej výšky sa tam vypínajú niekoľkostoročné smreky, duby a buky. V mokradiach prevládajú brezy. V r udelila poľská vláda Bialowiežskému pralesu štatút národného parku a keďže v tom období vo všetkých zoologických záhradách a chránených oblastiach divej zveri žilo iba 30 čistokrvných zubrov, poľské ministerstvo poľnohospodárstva kúpilo niekoľko z nich a umiestnilo ich do národného parku. Po 2. svetovej vojne sa Bialowiežský prales zväčšil o 300 ha, bieloruský dokonca o 650 ha. V r žilo v oboch rezerváciách dovedna 44 zubrov. V r vypustili prvé z nich do voľnej prírody a potom každý rok ďalšie. Dnes je stav zubrov stabilný, dokonca ho občas musia aj regulovať odstrelom. V poľskej časti pralesa žije vo voľnej prírode 250 zubrov, v bieloruskej 100 a v ohradenej rezervácii v Poľsku dokonca 400 zubrov.

4 Nie nadarmo sa máju prisudzuje prívlastok najkrajšieho mesiaca v roku. V prírode búrlivo pulzuje život a jedným z dôvodov sú nové prírastky. Pre nás poľovníkov a všetkých milovníkov prírody nastáva aktuálny čas na aktívnu ochranu prírody. Ak na lesnom rúbanisku nájdete hniezdiacu sliepku hlucháňa, máte šťastie. Na rozdiel od vás je však napríklad túlavý pes vyzbrojený zmyslami oveľa dokonalejšími ako sú vaše. Preto hravo objaví hluchániu sliepku, ktorá sa tak preň stáva relatívne ľahkou korisťou, už ani nehovoriac o kuriatkach. Preto má v tomto období mimoriadny význam ochrana zveri pred pytliačiacimi psami a mačkami, ale aj pred tzv. škodlivou zverou. Veľa sa diskutuje aj o premnožení líšok a ostatných lasicovitých šeliem, ale my poľovníci máme, žiaľ, stále tendenciu nechávať si ich lov na zimné obdobie, keď je kožušina kvalitnejšia. Chráňme našu omladinu Text a snímky MIROSLAV ZUMRÍK Niektoré zásahy do prírody, ktorú sme už aj tak výrazne ovplyvnili, sa riešia pomerne ťažkopádne. Napríklad aj ochrana krkavcov... Pritom dnes je ohrozený skôr hlucháň, tetrov a jariabok, než práve krkavec. Ďalším neduhom, ktorý vo výraznej miere môžeme pomôcť odstraňovať je nielen šíriť osvetu, ale aj priamo v teréne zabraňovať napríklad odnášaniu zdanlivo opustených mláďat, najmä srnčiat alebo jelenčiat. Vlani si napríklad chlapci doniesli domov srnčeka a len vďaka náhodnej informácii mohol Laco Palguta, hospodár nášho PZ Dubina Poprad zasiahnuť a srnčeka im odobrať. Lacova manželka Katka sa o Pepina, ktorý bol vo veľmi zúboženom stave, starala ako o dieťatko (na snímke) a po dvoch týždňoch sa úplne zotavil. Žiaľ, napokon sa aj napriek ich mimoriadnemu úsiliu do voľnej prírody viac nevrátil v septembri uhynul... V máji nájdete v prírode mláďatá takmer všetkých druhov našej zveri alebo vtákov. Preto by sa naša aktivita pri ochrane prírody nemala sústreďovať iba na jún Mesiac poľovníctva a ochrany prírody, ale jej ochrancami by sme mali byť prakticky po celý rok. Naša príroda si to zaslúži. 5

5 Rozšírenie a početnosť mačky divej na Slovensku Ohrozená samotárka PAVEL HELL, MATÚŠ RAJSKÝ, Lesnícky výskumný ústav Zvolen V dávnejšej minulosti mačka divá nepochybne obývala takmer celé územie Slovenska s výnimkou jeho najvyšších hôr. Postupne s klčovaním lesov a urbanizáciou sa vytratila z odlesnených nížinných oblastí, najmä z veľkých častí Podunajskej a Potiskej nížiny. Na jej niekdajšie geografické rozšírenie môžeme usudzovať len zo štatistických údajov o jej love. Napr. Matlekovits (1897) uvádza, že v rokoch sa na území Slovenska ulovilo ročne priemerne len 173 divých mačiek, kým v celom Uhorsku až Najviac sa ich na Slovensku ulovilo v Tekovskej a Novohradskej župe (po 22), Gemersko-Malohontskej a Hontianskej (po 21), Nitrianskej (15), Zemplínskej a Abovsko-Turnianskej (po 13) atď., kým žiaden úlovok nebol hlásený z Oravskej župy. Ako uvádza Hell a kol. (1980), podľa štatistických údajov sa v období rokov na Slovensku ulovilo ročne priemerne 378 divých mačiek, v rokoch však už 605, teda 1,6- násobne viac. Nik samozrejme nevie, koľko bolo medzi nimi túlavých alebo zdivočených domácich mačiek a naopak, koľko bolo medzi obrovským množstvom zabitých domácich túlavých mačiek (v roku ks) divých mačiek alebo hybridov. Isté je, že ulovenie divej mačky neznamenalo pre strelca žiadnu významnejšiu materiálnu výhodu, lebo napr. v r bola maximálna cena prvotriednej zimnej kožušiny len 45 Kčs (Hell a kol., 1964). Takže poľovníci ich lovili len preto, aby znižovali ich predačný tlak na tzv. úžitkovú zver (ktorý sa v minulosti veľmi preceňoval), prípadne aby sa preparát stal ozdobou ich poľovníckych interiérov. Podľa Bethlenfalvyho (1937) divá mačka nikdy nebola stálym obyvateľom Vysokých Tatier a objavovala sa tam len prechodne. Autor tvrdí, že spomínané habitáty sú určené pre rysa a tam, kde žije rys, nemá divá mačka miesto. Ako ďalej uvádza, veľmi veľa jej mláďat údajne zabijú hranostaje a lasice, ktorých je vo Vysokých Tatrách nadostač. Aj to je podľa jeho mienky jednou z príčin absencie divej mačky v našich veľhorách. Pravda, svoje tvrdenia nemal vedecky overené, dospel k nim na základe pozorovanej predácie mláďat túlavých mačiek uvedenými lasicovitými šelmami. V rokoch 1968 a 1969 bol hlásený ročný úlovok takmer divých mačiek, predpokladáme však, že medzi nimi bolo asi aj veľa divo sfarbených mačiek domácich. Potom sa však začína s väčšími či menšími výkyvmi rapídny pokles ich lovu, takže napr. v roku 1980 bol úlovok už len 231 jedincov. V roku 1990 sa ulovilo už len 160 divých mačiek a ich jarný kmeňový stav sa odhadoval na 986 jedincov. Pokles lovu aj naďalej pokračoval, takže v roku 1999 bol vykázaný už len úlovok 15 jedincov, jarný kmeňový stav bol však odhadnutý na jedincov. V roku 2001 bol jej jarný kmeňový stav podľa hrubého odhadu v našej úradnej poľovníckej štatistike vykázaný na jedincov (koncom 60. rokov minulého storočia to bolo údajne jedincov). Treba priznať, že konkrétne príčiny rapídneho poklesu početnosti a úlovku mačky divej po roku 1969 zatiaľ nepoznáme. Mohol sa na nich podieľať napr. aj nárast početnosti rysa, vlka a líšky, nadmerný lov, besnota, ale aj nákazy rozširované domácimi mačkami (napr. vírusová gastroenteritída a iné). Nevieme, do akej miery a či vôbec sa na nich podieľala aj jej prípadná hybridizácia s domácimi mačkami. Jednou z príčin by však mohol byť aj jej príliš intenzívny lov na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia. V roku 2001 bol na Slovensku hlásený jarný kmeňový stav divých mačiek, čo je v priemere 0,63 jedinca na ha lesa, resp. 0,28 jedinca na ha všetkej poľovnej plochy. Pravda, je to len hrubý odhad užívateľov poľovných revírov, lebo žiadne špecializované sčítavanie tohto predátora sa nerobí. Najvyššia hustota podľa krajov je hlásená z Banskobystrického kraja (1,04 jedinca na ha lesnej a 0,55 jedinca na ha všetkej poľovnej plochy), nasleduje Košický (0,84 a 0,28) a Prešovský kraj (0,73 a 0,38). Trnavský kraj hlási nulovú početnosť mačky divej a Bratislavský kraj len 0,02 jedinca na ha lesnej, resp. 0, 01 jedinca na ha všetkej poľovnej plochy. Z okresov hlási najvyššiu hustotu divých mačiek Vranov (2,49 a 1,07 jedinca na ha), Poltár (2,27 a 1,14), Rožňava (1,98 a 1,27), Lučenec (1,8 a 0,82), Rimavská Sobota (1,69 a 0,67), Levice (1,55 a 0,35) atď. Naproti tomu nulové stavy divej mačky evidujú vo všetkých okresoch Trnavského kraja (čo je dosť pozoruhodné) a aj v okresoch Bratislava, Malacky, Pezinok, Senec, Ilava, Myjava, Partizánske, Trenčín, Komárno, Nitra, Šaľa, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Košice a Spišská Nová Ves. V roku 2000 hlásili výskyt mačky divej zo 741 revírov, ktorých výmera je dovedna 2,2 mil. ha poľovnej plochy, z toho 1,2 mil. ha lesnej, čo je 50 % poľovnej plochy Slovenska, resp. 61 % plochy lesa. Na jednu mačku v areáli pripadá priemerne ha poľovnej plochy. Takmer úplne vymizla mačka divá z Považského a Pohronského Inovca, Tribeča a Vtáčnika. Západnú hranicu jej súvislého areálu tvoria Strážovské, Kremnické a Štiavnické vrchy, Krupinská planina a Kováčovské kopce (Burda). Je zaujímavé, že absentuje v pohoriach severozápadného Slovenska na pravej strane Váhu. Chýba aj v prevažnej časti Oravy, v oblasti stredného Spiša, v pohorí Čergov a v ďalších častiach východného Slovenska, najmä vo veľkej časti Potiskej nížiny. Vytratila sa aj z celej ní- 6

6 žinnej oblasti juhozápadného Slovenska. Dodajme však, že na Orave bola divá mačka vždy zriedkavá, lebo napr. Kocyan (1887) ju charakterizuje ako zviera, ktoré je medzi ľudom neznáme. V súčasnosti je geografickým jadrom slovenského areálu mačky divej južná časť stredného Slovenska a severovýchod nášho štátu pri hranici s Poľskom a Ukrajinou. Celkove je však jej početnosť v súčasnosti nižšia ako v minulosti a vymizla DIVÁ MAČKA PREDOK MAČKY DOMÁCEJ Mačka divá sa vyskytuje v troch formách, resp. poddruhoch: ako naša mačka divá lesná (Felis silvestris silvestris), mačka divá stepná (Felis silvestris ornata) a mačka divá plavá (Felis silvestris lybica). Mačka stepná je rozšírená v Indii, Pakistane avčíne, teda v centrálnej Ázii. Od našej divej mačky sa líši viac sivožltým alebo sivočerveným základným sfarbením s malými čiernymi alebo červenohnedými škvrnami, niekedy usporiadanými pásovite. Je menšia ako naša mačka (má hmotnosť len 2,7-4 kg), pričom mačky sú menšie ako kocúry. Osídľuje pustatiny s kriačinami až do nadm. výšky 2-3 tisíc m. Zónou, ktorá ju oddeľuje od našej mačky lesnej je Kaukaz, pričom areál našej mačky sa odtiaľ ťahá smerom na sever a na západ a mačky stepnej smerom na juh a východ. Často sa pári s domácimi mačkami, ako sa zistilo napr. aj v Pakistane, čo v mnohých oblastiach ohrozuje zachovanie jej genofondu. Mačka plavá žije v Afrike, najmä severnej, ale aj na východe a juhu a, samozrejme, aj v Egypte. Aj ona osídľuje najmä stepné a savanové biotopy. Je pomerne veľká, má hmotnosť až do 6,3 kg a v kohútiku je vysoká až 35 cm. Je sivastá až žltavá alebo okrová, má nejasné tmavšie škvrny usporiadané často do pásikov smerujúcich kolmo na pozdĺžnu os tela a má pomerne dlhý chvost. Mačka lesná žije v Európe, Malej Ázii a na Kaukaze. Na rozdiel od predošlých sa prispôsobila životu vo vlhkých a chladnejších klimatických zónach, ale aj tam si najradšej vyhľadáva teplejšie a suchšie lokality. V prípade hybridov medzi mačkou plavou a lesnou údajne vždy prevládajú vlastnosti (aj povahové) mačky lesnej a len ťažko zdomácnejú. Znamená to teda, že vlohy mačky lesnej sú v genofonde mačky domácej podľa Ludwigovej (2002) zastúpené len v menšej miere. Natíska sa otázka: ktorá z týchto troch foriem mačky divej je predkom našej mačky domácej? Ako vieme, zdomácňovanie mačky divej sa začalo pravdepodobne v starom Egypte, minimálne pred 4-5 tisíc rokmi pred Kristom, takže to bola mačka plavá. Egypt bol v tom čase obilnicou vtedy známeho sveta a drobné hlodavce spôsobovali značné škody na zrne. Mačka plavá, ktorá je omnoho ľahšie skrotiteľná ako naša mačka lesná, stala sa pre starých Egypťanov vítaným a veľmi účinným pomocníkom v boji proti hlodavcom. Nálezy z Jericha zo 7. tisícročia pred Kristom, z Anatólie (6000 rokov pred Kristom) však svedčia o tom, že mačky chovali ľudia ešte skôr aj mimo Egypta. Údajne bolo zakázané vyvážať domáce mačky z Egypta, ale je isté, že rôzni kupci, obchodníci, námorníci, Feničania a neskôr aj rímski legionári významne prispeli k jej rozšíreniu, takisto ako Peržania na svojich dobyvateľských výpravách. Prvé egyptské zobrazenia mačky síce pochádzajú z 3. tisícročia pred naším letopočtom, ale to ešte nepotvrdzuje, že už bola zdomácnená. V jednom hrobe z roku 2600 pred Kristom sa však našlo zobrazenie mačky, ktorá má na krku obojok, čo už jasne svedčí o jej úzkom vzťahu k ľuďom. V inom hrobe z podobného obdobia sa našli pri kostrách 17 mačiek aj malé misky na krmivo, čo znamená, že najneskôr okolo roku 1600 pred Kristom bola mačka už plne domestikovaná. Samozrejme, nestalo sa to proti vôli mačiek, veď zo spolužitia s človekom profitovali. Ľudia oceňovali nielen ich užitočnosť, ale aj graciózny zjav a pôvab ich pohľadu. Preto neprekvapuje, že Egypťania čoskoro začali mačku uctievať ako posvätné zviera a veľmi ju zbožňovali. Bola priradená k zvieratám bohyne Bastet a stala sa súčasťou mytológie, náboženstva i histórie. Svedčia o tom nespočetné múmie a sochy mačiek, nájdené v Egypte. Dokonca aj bohyňu Bastet, manželku slnečného boha Re a bohyňu dobra, ženskosti a plodnosti zobrazovali s mačacou hlavou, s pozorne vztýčenými ušnicami a veľkými očami. Preto je samozrejmé, že mačky v starom Egypte dôsledne chránili a za jej zabitie hrozil trest smrti. V Egypte sa našlo také obrovské množstvo múmií mačiek, že v istom období ich Angličania vyvážali a vyrábali z nich hnojivo. Zo starého Egypta sa mačka ako posvätné zviera dostala aj do islamského náboženstva. Mačky obľuboval aj samotný prorok Mohamed. Raz, keď sa pripravoval k modlitbe, odrezal si vraj rukáv svojho odevu, lebo na ňom spala mačka a on ju nechcel vyrušiť. Podľa islamu prídu do raja štyri posvätné zvieratá a medzi nimi, samozrejme, aj mačka. VGrécku a v Ríme mačku ako domáce zviera začali vo väčšom počte chovať až okolo začiatku nášho letopočtu a až odtiaľ sa postupne rozšírila do celej Európy. Európania teda mačku lesnú nedomestikovali, ale prevzali už domestikovanú mačku plavú. Mačka lesná sa dostala aj do germánskej mytológie a ťahala nebeský voz bohyne Freya. V 5. storočí n. l. sa v Európe rozšírili obrovské množstvá potkanov zprednej Ázie a Ruska, čo veľmi prispelo k rozšíreniu chovu mačky domácej. V tmárskom stredoveku mačku domácu v Európe systematicky prenasledovali, týrali a zabíjali. Ľudia jej totiž oddávna pripisovali predovšetkým ženské cnosti a priraďovali ju k pohanským bohyniam, čo bolo v rozpore s kresťanstvom, ktoré preto v stredoveku považovalo mačku za symbol zlých temných síl a za stvorenie diabla. Navyše mačky Súčasný areál mačky divej na Slovensku (spracoval Ing. Marcel Lehocký) OCHRANA GENOFONDU z mnohých lokalít, v ktorých bola kedysi dosť hojne zastúpená. V minulosti sa objavovala napr. až pri Bratislave, Trnave, na dolnom Žitnom ostrove, v dunajských lužných lesoch a pod. (Ortvay 1902). O jej výskyte v 60. rokoch 20. storočia v Medzibodroží píše Gyimesi (1973), ktorý potvrdzuje Sládekove údaje, že táto šelma je tam stálou zverou, hoci Feriancová-Masárová a Hanák (1965) to popierali, ale vyskytuje sa tam aj v súčasnosti. Spomínaní autori vtedy odhadli početnosť mačky divej na Slovensku na 700 jedincov, ale Šprocha o 10 rokov neskôr už na jedincov. Z toho je zrejmé, že početnosť mačky divej u nás zrejme aj v minulosti značne kolísala. Od roku 1999 je u nás celoročne chránená a vo vyhláške MŽP SR č. 93/1999 Z. z. je uvedená ako veľmi ohrozená a jej základná spoločenská hodnota je Sk. Snímka Miroslav Zumrík často žili v domácnostiach starých osamelých žien, ktoré ľudia neraz podozrievali z bosoráctva. Bosorky boli často zobrazované s mačkou na pleci, spravidla s čiernou, ktorá k ich rekvizitám patrila rovnako neodmysliteľne ako metla. Tento fatálny vzťah ľudí k mačke v Európe vyvrcholil v 14. storočí. Nakoniec sa však naučili práve vďaka križiakom vážiť si mačku ako domáce zviera a zdatného lovca škodlivých drobných hlodavcov, ale najmä potkanov. Tie dovliekli do Európy zo svojich bojových výprav križiaci a s nimi aj morovú epidémiu. Napokon sa v 17. storočí vzťah Európanov k domácej mačke natrvalo zmenil v jej prospech. Víťazne sa rozšírila po celom kontinente a získala si srdcia miliónov chovateľov a obdivovateľov, ktorí vyšľachtili veľký počet rôznych plemien, ktoré sa od seba často výrazne odlišujú. Všetky sú však mačky domáce (Felis silvestris lybica forma domestica). Človek ich začal šľachtiť až v polovici 19. storočia, hoci mačka je domestikovaná už najmenej rokov a zdomestikovala sa vlastne sama vtedy, keď sa človek usadil a vytváral si zásoby obilia. Malý podiel na domestikácii mohla pravdepodobne okrem mačky plavej mať aj mačka stepná. V súčasnosti žije veľa mačiek voľne aj vo veľkých mestách, napr. v Ríme. Mestskí zamestnanci ich síce chytajú a potom chirurgicky sterilizujú, ale aj tak ostáva veľa mačiek neoperovaných a rapídne sa rozmnožujú. Samotárske mačky sa tam zmenili na sociálne žijúce zvieratá, vytvorili si klany, ktoré si bránia svoje teritórium a rozhodujúce postavenie v nich má dominantný samec. Hlavnou potravou mačky divej sú drobné hlodavce a vtáky, vrátane malej zveri a hydiny. Značné škody môže narobiť najmä v bažantniciach. Od domácej mačky sa líši nápadne hrubým, na konci nezúženým chvostom, na ktorý neprechádza tmavý chrbtový pás, a väčšou kapacitou mozgovne v pomere k veľkosti tela, resp. k dĺžke lebky. Svoje teritórium si značkuje močom. Cez deň sa skrýva v dutých stromoch, skalných dutinách, líščích a jazvečích brlohoch. Pári sa vo februári-marci, pričom hrubým vrčivým miaukaním sa ozývajú najmä kocúry. Po deviatich týždňoch gravidity sa mačke rodí 2-6 mačiatok. V revíroch s výskytom mačky divej by sme zásadne nemali strieľať divo sfarbené túlavé mačky, aby sme omylom neulovili zákonom chránenú divú mačku. 7

7 Levické poľovnícke dni 2003 Počas Levických poľovníckych dní sa v mestskom Kultúrnom dome konala chovateľská prehliadka zveri ulovenej v poľovníckej sezóne 2002/2003. Pretože tohtoročný medzinárodný seminár sa zaoberal chovom jelenej zveri, aj chovateľská prehliadka bola už tradične spojená s poľovníckoochranárskou výstavou Príroda okolo nás. Na výstave sa prezentovala naša najlepšia poľovná oblasť Poľana, na príprave jej expozície sa podieľali LZ Kriváň a Štátna ochrana prírody Chránenej krajinnej oblasti Poľana. Jednotlivé panely podali návštevníkom zaujímavé informácie o starostlivosti o zver, o odchyte živej zveri, medveďoch na Poľane, ale aj o činnosti klubu chovateľov farbiarov. K pútavým expozíciám patrili tiež vitríny a preparáty Tekovského múzea, ako aj vývojový rad parožia z LZ Kriváň či lesozmes zo Semenolesu Liptovský Hrádok. Každý, kto mal záujem, mohol absolvovať prehliadku s odborným výkladom, čo využili najmä školy, ale tiež kandidáti na poľovníctvo. V Levickom okrese je 70 poľovných revírov, o ktoré sa stará 62 poľovníckych združení a jedna poľovnícka spoločnosť. Dovedna členov obhospodaruje revíry s rozlohou ha. Celkove na prehliadke bolo možné zhliadnuť 91 jeleních trofejí, z toho v I. VT 36, v II. 26, v III. 19 a v IV. 10 trofejí. Z nich získali 3 trofeje striebro a 9 ocenili bronzom. Srnčích trofejí bolo 387, počet bodov na zlatú medailu získali 2 trofeje, 9 bolo strieborných a 4 bronzové. Danielich trofejí bolo 16 a z nich v I. VT bolo 5, v II. 1, v III. 7 a v IV. 3, zlato získala jedna trofej, striebro takisto jedna a bronz dve trofeje. Z 51 muflónich trofejí bolo 34 v I. VT, 11 v II. VT a 6 v III. VT, udelené boli 2 zlaté, 3 strieborné a 9 bronzových medailí. Diviačich trofejí bolo predložených 42 (7 bronzových), líščich 19 a jazvečích 9. Prehliadka poskytla dostatok údajov aj o starostlivosti o zver a ak sa návštevník zahľadel medzi naaranžované stromy mohol uvidieť letiacu sluku, ale Zlato z Levíc Pri príležitosti už tradičných a aj z celoslovenského pohľadu veľmi populárnych Levických poľovníckych dní sa už niekoľko rokov hodnotia aj zlatomedailové trofeje medzinárodnou hodnotiteľskou ad hoc komisiou CIC. Hoci sú s tým pre usporiadateľov spojené určité finančné náklady a organizačné starosti, pre nás je to veľmi výhodné, lebo inak by si tieto trofeje museli počkať na oficiálne ohodnotenie niekedy aj viac rokov, až do ďalšej celoštátnej poľovníckej výstavy. Pritom vieme, že každá trofej po ulovení postupne stráca na hmotnosti i rozmeroch a teda aj na bodovej hodnote. Preto je výhodné, keď môže byť obodovaná čo najskôr, nie však skôr ako 3 mesiace po ulovení. Aj v tomto roku menoval pán Michel Nolens, prezident komisie CIC pre výstavy a trofeje, na požiadanie ústredia SPZ ad hoc komisiu pre hodnotenie trofejí v Leviciach. Jej predsedom bol prof. Ing. Josef Hromas, CSc. (ČR) a členmi Ing. László Szidnai (Maďarsko), hosť. prof. Ing. Pavel Hell, CSc. (SR), Ing. Karl Mayerhofer (Rakúsko), Ing. Josef Feuereisel, PhD. (ČR) a MVDr. Pavel Forejtek, CSc. (ČR). Komisii pomáhalo ďalších 10 členov Slovenskej komisie pre hodnotenie trofejí a miestni experti na čele s Ing. Dušanom Krajniakom. Medzinárodná komisia ohodnotila spolu 36 trofejí, z toho 4 jelenie a z nich dve zo SR, ale len na spodnej hranici rozpätia pre zlatú medailu (212 b. z revíru PZ Kukučka, okr. Krupina a 211,24 b. z poľov. oblasti Poľana) a dve z ČR, ďalej 3 danielie lopaty, dve z ČR (217,28 b. a 202,76 b.) a jednu zo SR (zvernica Vojnice, OZ Palárikovo, 181,09 b.). Komisia obodovala aj 11 srnčích parožkov, z toho 10 zo SR. Najsilnejšie dosiahli 168,10 b. a získal ich v roku 1994 Ing. Milan Golis v revíri Pustý hrad Zvolen. Až 157,70 b. získala trofej Petra Pála z Vlčian a 154,45 b. trofej Jána Koreňa z Dobrej Nivy. Ostatné trofeje získali od 130,45 až po 145,88 b.; česká trofej z Vyšovíc však až 157,18 b. CIC. Komisia obodovala aj 10 muflónich trofejí, z toho však len 3 zo SR, ale najsilnejšia z nich dosiahla až 239,65 b. CIC a je teda v súčasnosti najsilnejšou muflóňou trofejou SR (na snímke). Muflóna ulovil v r Ing. L. Svátek vo zvernici Vojnice. Priemerná dĺžka rohov je 105,7 cm, obvody sú 25,2; 24,05 a 19,9 cm, rozpätie 53,80 cm a vzhľadové body za sfarbenie, ryhovanie a vinutie dosiahli plný počet 11 bodov. Potešiteľné je, že dve krásne trofeje boli získané aj vo voľnom revíri na Plešiveckej planine, pričom silnejšia z nich, ktorú získal Jozef Révay 8 aj líščiu rodinku. Užitočné podujatie prinieslo nielen zaujímavé poznatky poľovníkom, ale potešilo aj verejnosť, osobitne deti. dr Poznámka redakcie: vyhodnotenie VIII. ročníka celoslovenskej prehliadky videofilmov s tematikou poľovníctva a ochrany prírody Levice 2003 uverejňujeme na str. 23. dosiahla 235,75 b. a druhá 220,40 b. Zo Židlochovíc (ČR) pochádza ďalších 7 trofejí, všetko vysoko kapitálnych s bodovou hodnotou 231,00 250,65 b. CIC. Najsilnejšieho z týchto muflónov ulovil Heiko Hünemeyer z Nemecka. Diviačia trofej z Levíc získaná poľovníkom z Nemecka dosiahla 123,90 b. CIC. Ešte silnejšiu trofej získal Ján Nižný z revíru Pustý hrad Zvolen, ktorá dosiahla 125,75 b. CIC. Zo zvernice Sedlice (ČR) boli ohodnotené 4 trofeje, ktoré dosiahli 117,20 124,35 b. CIC. Pasrnec bielochvostý z ČR dosiahol 328,2 b. a vlčia lebka z Čierneho Balogu 42,57 b. Je naozaj škoda, že túto príležitosť, nechať si oficiálne obodovať svoje kapitálne zlatomedailové trofeje nevyužilo viac poľovníkov. Bola by si to zaslúžila napr. aj 234,20-bodová (neoficiálna bodová hodnota) muflónia trofej ulovená zahraničným poľovníkom v revíri Dobrá Niva, viaceré vlčie lebky (napr. aj z Oravy), danielie lopaty z juhozápadného Slovenska, kapitálne jelenie parožie z východného Slovenska a mnohé ďalšie. Verme, že bodovanie trofejí komisiou CIC sa uskutoční aj na budúcich Levických poľovníckych dňoch v roku 2004 a že sa tam objavia okrem trofejí získaných v roku 2003 aj niektoré z tých, ktoré neboli v Leviciach prezentované v tomto roku. Veď nie je isté, či budú k dispozícii finančné prostriedky na usporiadanie ďalšej celoštátnej poľovníckej výstavy v roku Bolo by tiež veľmi vhodné, keby Levičania vydali katalóg všetkých trofejí, ktoré boli dosiaľ ohodnotené medzinárodnými komisiami CIC na doterajších Levických poľovníckych dňoch, aj keď tentoraz nie všetky prezentované trofeje dosiahli bodovú hodnotu na zlatú medailu. PAVEL HELL Konferencia o jelenej zveri Jelenia zver, pilier slovenského poľovníctva pod týmto heslom sa niesla medzinárodná konferencia o jelenej zveri na Levických poľovníckych dňoch Hlavný referát Chov jelenej zveri na Slovensku autorov doc. P. Hella, doc. J. Konôpku, prof. P. Garaja a Ing. M. Lehockého sa zaoberal vývojom početnosti jelenej zveri u nás. Poukázal na skutočnosť, že hoci JKS sa v posledných 10 rokoch stále vykazujú v rozmedzí tis. jedincov, odlov sa postupne znižoval z 20 tis. na 10 tis. jedincov. Pri porovnávaní NKS, JKS a lovu autori zistili veľký nesúlad, prerastajúci v mnohých prípadoch až do protirečení. Súčasné NKS v jeleních oblastiach sú 12,6 ks a JKS 19,6 ks na ha, pričom podľa autorov je na efektívne hospodárenie s jeleňou zverou minimálna početnosť jedincov a JKS okolo 30 jedincov na ha. Chovom jelenej zveri v Českej republike sa vo svojom vystúpení zaoberal prof. J. Hromas. Aj v ČR nastal za posledných 10 rokov pokles odlovu jelenej zveri z 23 tis. na 15 tis. jedincov. Veľmi nepriaznivý je ukazovateľ počtu ulovených jeleňov potrebných na ulovenie jeleňa s medailovou trofejou. V sledovanom období bolo treba uloviť 61 jeleňov na jednu medailovú trofej a jeleňov na zlatú trofej, kým v rokoch stačilo na medailovú trofej 51 ulovených jedincov. Priemerný vek na medailovú trofej je veľmi nízky 9,9 roka a v prípade zlatých trofejí len 11,7 roka, čo poukazuje na veľké rezervy v love najkvalitnejších jedincov. O priestorovom ekologickom plánovaní a rajonizácii jelenej zveri v Rakúsku

8 referoval prof. Dr. F. Reimoser. Hlavnými aktuálnymi problémami jelenej zveri je v Rakúsku strata biotopov, ich rozdeľovanie a škody na lese spôsobené jeleňou zverou, ktoré sa ročne odhadujú na 66 mil. eur. Areál jelenej zveri sa vytvára na základe hraníc populácie, ktoré vyplývajú zo špecifického využívania priestoru zverou. V rámci týchto životných priestorov sa určia zóny obhospodarovania jadrové, okrajové a zóny bez zveri. Jadrové zóny zahŕňajú biotopy vhodné pre zver a slúžia na trvalé zachovanie biotopov a zveri s únosnou úrovňou škôd, pričom hustota zveri je minimálne 15 jedincov na ha. V okrajových zónach sa príslušný druh zveri toleruje len prechodne a iba v niektorých ročných obdobiach alebo vo veľmi nízkej populačnej hustote. V zónach bez zveri, ktoré sú pre ňu vzhľadom na charakter biotopu nevhodné, sa jelenia zver netoleruje. V jadrových zónach je zimné prikrmovanie prípustné len ak slúži na znižovanie škôd zverou a len na nahlásených krmoviskách, mimo nich je zakázané. Obhospodarovaniu populácie jelenej zveri v poľsko-slovensko-ukrajinskom pohraničí bol venovaný referát doc. K. Perzanowského. Na tomto území sú značné rozdiely v populačnej hustote zveri, spôsobené hustotou osídlenia a rozdielnym charakterom poľnohospodárskej výroby. Tajomstvo vynikajúcej kvality jelenej zveri v maďarskej župe Zala poodhalil Dr. O. Feszt. Zalajská jelenia zver má najvyššiu trofejovú kvalitu na svete. Kapitálne jelenie trofeje presahujúce 240 b. CIC sa nelíšia od iných, ale v tejto župe majú najvyššie zastúpenie. Zásluhu na tom má pravdepodobne vynikajúce životné prostredie a genofond zveri, známy už takmer sto rokov. Obdobie rozvoja vynikajúcich trofejí nastalo až na začiatku 60. rokov minulého storočia, kedy početnosť jelenej zveri dosiahla jedincov. Okrem toho sa na mimoriadnom zvýšení kvality podieľa aj fakt, že od začiatku 18. storočia sú lesy i zver obhospodarované veľkoplošne, plánovite a podľa jednotných zásad. Krajina bola málo sprístupnená, čo zveri umožnilo prežiť, mať potrebný pokoj a sťažovalo jej intenzívny lov. Hospodárenie riadia vynikajúci odborníci, ktorí nechávajú jelene dožiť do rokov veku. Zimným kŕmením jelenej zveri, významom sena ako základnej zložky kŕmenia a dôležitosťou jeho dobrej kvality sa zaoberal MVDr. M. Vodňanský. Kvalita lúčneho sena ako základnej zložky zimného kŕmenia má významný vplyv na zásobovanie jelenej zveri živinami a minerálnymi látkami. Lúčne seno sa má skrmovať v dostatočnom množstve a nezávisle od toho, či sa podávajú zveri i ďalšie krmivá. O chove jelenej zveri v Jeseníkoch referoval RNDr. P. Koubek. V Jeseníkoch bol stav jelenej zveri v rokoch až jedncov na ha a súčasný stav je 10-15/1 000 ha. Lesy ČR stanovili NKS len 4 jedince na ha. Už v súčasnosti došlo k deštrukcii vekovej a sociálnej štruktúry v populácii. Chýbajú v nej dospelé jedince a prevažujú málopočetné skupiny, nevhodný je pomer pohlavia, nastali zmeny v správaní zveri, rozpadol sa rytmus jej dennej aktivity a znížila sa trofejová kvalita. Okrem iného to zavinil nadmerný lov jeleňov, ako aj lov zakázanými spôsobmi a v blízkosti krmovísk, absencia objektívnej metodiky zisťovania škôd zverou na lesných porastoch a trhový systém prenájmu revírov, v ktorých je majiteľom lesa štát. Denzitou a priestorovou aktivitou jelenej zveri vo zvernici Moravský Krumlov sa vo svojom vystúpení zaoberal Ing. J. Kostečka. Na experimentálnych plochách sa metódou opakovaného sčítania trusu zistilo, že pre daný druh v daných podmienkach stačia menšie plochy vymedzeného územia, než uvádza poľovnícka literatúra. Nové poznatky o priestorovej aktivite jelenej zveri na Slovensku predstavil Ing. S. Finďo. Autor sledoval v rokoch jeleniu zver v Nízkych Tatrách pomocou telemetrického výskumu a okrem iných zásadných poznatkov konštatoval, že zimné prikrmovanie zveri je vážnym zásahom do jej prirodzeného prostredia z migrujúcej zveri sa stáva stála zver, čím sa v miestach zimných koncentrácií navodí situácia extrémneho prezverenia s nepriaznivým dosahom na les. Rozšírením cicavice obrovskej pri cervidoch v strednej Európe sa zaoberal referát autorov prof. J. Sokola, MVDr. D. Rajského, MVDr. Ľ. Lorinčáka a Ing. M. Rajského. Preventívno-zdravotným opatreniam v chove jelenej zveri sa venoval príspevok autorov doc. J. Cibereja, prof. G. Kováča, prof. V. Vajdu, MVDr. P. Lazara a MVDr. J. Čurlíka. Autori konštatovali, že hoci zdravotný stav všestranne ovplyvňuje kvalitu zveri, k plošnej dehelmintizácii treba pristúpiť len ak dochádza k silným inváziám spojeným s klinickými príznakmi. Liečba parazitóz by sa mala vykonávať cielene a pravidelne kontrolovať stav parazitov v populácii. Účinnosťou preventívnych opatrení proti škodám jeleňou zverou v modelovom území Kremnických vrchov sa zaoberali Ing. Ľ. Bútora a prof. P. Garaj. Konštatovali, že zver významným spôsobom ovplyvňuje rast drevín, predovšetkým jaseňa a jedle, ktoré uprednostňuje pri ohryze. Najúčinnejšími spôsobmi ochrany sadeníc sú repelenty natierané na terminálny výhonok. Ing. JOZEF HERZ, PhD. Snímky Viliam Drienovský Poľovnícky zámok Mon repos (1900). Poľovnícky zámok Vývrat (1900). Poľovnícke zámky na Slovensku (3) Vývrat a Mon repos Na severozápadnom úpätí Malých Karpát sa pod Plaveckým hradom rozprestieralo hradné panstvo Plavec, ktoré spolu s malackým od roku 1620 patrilo kniežaťu Mikulášovi Pálffymu. Neskôr tu založil fideikomisný majetok, v ktorom poľovníctvo zohrávalo významnú úlohu. Už Balassovci, pôvodní majitelia panstva, dali postaviť v Malackách poľovnícky zámok. Pálffy ho prebudoval na menší kaštieľ, z ktorého v neskorších rokoch vznikol františkánsky kláštor. Ďalší kaštieľ v Malackách, pochádzajúci z roku 1624, prebudovali v roku 1848 a ako sídlo Pálffyovskej rodiny sa stal aj centrom rušného spoločenského života, vrátane honosných poľovačiek. Vďaka nim sa malacké panstvo preslávilo ako najväčší poľovnícky komplex v Malých Karpatoch. Koncom 17. storočia si Pálffyovci dali v Plaveckom Podhradí vybudovať rozľahlý štvorkrídlový poľovnícky zámok so štyrmi nárožnými vežami, ktorý slúžil svojmu účelu až do polovice 19. storočia a potom sa využíval už len ako hospodársko-administratívny objekt. V roku 1863 si Pálffyovci v centre revíru za obcou Kuchyňa na okraji zvernice dali postaviť luxusný poschodový zámok Vývrat. Vedľa zámku viedla údolná úzkokoľajnicová železnica, určená nielen na prepravu dreva, ale aj dopravu poľovníckych hostí. Zámok Vývrat ešte donedávna slúžil ako rekreačné stredisko. V revíri Plavecké Podhradie v údolí pod Javorinkou za jaskyňou Dzeravá Skala od roku 1898 využívali poľovnícki hostia úhľadnú zrubovú chatu Mon repos (Miesto môjho oddychu). Chata prežila dve svetové vojny, no v šesťdesiatych rokoch minulého storočia vyhorela. Zachovala sa však neďaleko stojaca pôvodná hájovňa, charakteristická stavba vidieckeho baroka, ktorú takisto využívali (a využívajú aj v súčasnosti) na ubytovanie poľovnícki hostia prichádzajúci sem najmä v čase jelenej ruje. V susedstve revírov malackého panstva pod zrúcaninami hradu Ostrý Kameň sa rozkladal majetok grófa Zichyho. V roku 1900 tu dal vybudovať rozľahlý a veľmi pôvabný zrubový poľovnícky zámok. Uchoval sa do dnešných čias ako rekreačný objekt, škoda len, že necitlivá prestavba a okolitá zástavba ho celkom zbavili pôvodnej krásy. Borovicové lesy medzi obcami Veľké Leváre a Kúty patrili v minulosti panstvu v Moravskom Svätom Jáne a ešte v 19. storočí sa v nich konali povestné poľovačky. Hostia, ktorí sa na nich zúčastňovali, boli ubytovaní v menšom poľovníckom zámočku. V roku 1890 celý majetok kúpil majiteľ známeho javorinského panstva knieža Hohenlohe Oehringen. Aj on tu usporadúval veľkolepé poľovačky, ktoré sa stali, vďaka neďalekej Viedni, významnými spoločenskými udalosťami. Kvôli nim sa rozhodol prestavať pôvodný zámoček na reprezentačný objekt, ktorý sa dodnes uchoval v pôvodnej podobe. Ing. LADISLAV MOLNÁR, PhD. 9

9 STRELECTVO Nové výkonné guľové náboje 270 WSM 270 Weatherby Mag. Charakteristickým znakom výkonných nábojov magnum je nábojnica s dosadacím krúžkom, ale od konca minulého storočia sa začína od tohto charakteristického konštrukčného prvku pri novovyvinutých kalibroch upúšťať. Dokazuje to aj náboj.300 Remington Ultra Magnum (pozri PaR č. 6/2000). Treba uviesť, že prvé náboje magnumovej triedy bez dosadacieho krúžku vznikali približne už v rokoch 1910 a Boli to britské náboje 404 Jeffery a jeho modernizovaná verzia.416 Rigby. Práve náboj.300 RUM vychádza z nábojnice 404 Jeffery a z nábojnice 416 Rigby vychádza fínsky náboj 338 Lapua Magnum, ktorého výroba sa začala v 80. rokoch minulého storočia. Podstatou nového trendu vo vývoji je zväčšenie priemeru tela nábojnice P 1 na priemer dosadacieho krúžku R 3 (alebo o niečo väčší priemer ako R 3 ), mierne predĺženie tela nábojnice na úkor krčka (jeho dĺžka sa obmedzuje približne na priemer strely) a zväčšenie uhla dosadacieho kužeľa. Táto úprava umožňuje zväčšenie vnútorného objemu nábojnice a tým aj zvýšenie prachovej náplne, ktorá môže strele udeliť vyššiu počiatočnú rýchlosť. Zvýšenie rýchlosti zabezpečí strele plochšiu dráhu letu a zvýšenie dopadovej energie. Polohu náboja v nábojovej komore po vypustení dosadacieho krúžku vymedzuje dosadací kužeľ nábojnice, tým sa zväčšila uzamykacia dĺžka a zabezpečila sa väčšia súososť strely s vývrtom hlavne, čo má priaznivý vplyv na presnosť streľby. Zväčšovanie vnútorného objemu nábojnice Ing. PAVOL ŠAREK O výkonných guľových nábojoch sme už písali v PaR č. 4/2000, 6/2000 a 6/2001. Išlo o náboje firiem Winchester, Blaser, Remington a Weatherby. Keďže odvtedy uplynul už nejaký čas a vývoj sa nezastavil, čitateľov budú isto zaujímať informácie o nových trendoch vo vývoji guľových nábojov a na ich základe vzniknutých nových kalibroch, ale aj o nových kalibroch s tradičnou magnumovou nábojnicou. 7 mm WSM 7 mm Rem. Mag. 300 WSM 300 Win. Mag. Porovnanie veľkosti nábojov WSM s príbuznými kalibrami. sa využíva pri vývoji magnumových nábojov s ešte vyšším výkonom (príkladom je už spomínaný.300 Remington Ultra Magnum), ale zároveň dal podnet na vývoj magnumových nábojov s kratšou nábojnicou, ktoré sa označujú názvom Short Magnum. V tomto prípade nejde o snahu získať čo najvýkonnejší náboj, ale o zachovanie jeho štandardného výkonu pri kratšej dĺžke nábojnice a pri dodržaní hodnoty povoleného maximálneho tlaku prachových plynov. Výhodou skrátenia dĺžky nábojnice je zlepšenie podmienok horenia prachovej náplne, čo má priaznivý vplyv na vývin výstrelu (plameň zápalky pôsobí na kratšej dráhe a umožňuje súčasné zapálenie takmer celej náplne). Skrátenie nábojnice a tým aj dĺžky celého náboja umožní pri výrobe magnumových zbraní používanie uzáverov s kratšou dĺžkou. Prvý krátky magnumový náboj uviedla na trh firma Winchester v kalibri.300 Winchester Short Magnum (.300 WSM). Ide o obdobu náboja.300 Winchester Magnum, len s kratším a objemnejším telom nábojnice. Priemer okraja nábojnice (R 1 ) ostal zachovaný na 13,51 mm a priemer tela nábojnice nad okrajom (P 1 ) sa zväčšil na 13,86 mm. Pôvodný náboj.300 WM má dĺžku nábojnice (L 3 ) 66,55 mm, nový kaliber.300 WSM má nábojnicu skrátenú na 53,34 mm. Dĺžka celého náboja (L 6 ).300 WM je 84,8 mm a nového.300 WSM 72,6 mm. Náboj.300 WSM je o 12,2 mm kratší, ale pri použití striel s rovnakou hmotnosťou majú obe porovnateľnú dopadovú energiu a takmer zhodnú dráhu letu. Firma do nového náboja laboruje strely Ballistic Silvertip s hmotnosťou 150 grainov (9,72 g) a Fail Safe 180 grainov (11,67 g). Vlani firma uviedla na trh ešte ďalšie dva nové kalibre s touto nábojnicou:.270 WSM a 7 mm WSM. Spolu s novým kalibrom.300 WSM sa objavila na trhu aj známa guľovnica Winchester Model 70 komorovaná na tento náboj. Štandardná dĺžka hlavne pre tento kaliber je 610 mm, celková dĺžka zbrane je mm a hmotnosť 3,4 kg. Zásobník je na 3 náboje. Komerčný úspech náboja.300 RUM (uvedený na trh v r. 1999) podnietil firmu Remington k vývoju ďalších nových kalibrov Porovnanie základných balistických údajov nábojov WSM s príbuznými kalibrami Náboj Strela Dĺžka náboja Rýchlosť Energia (g) L 6 (mm) V o (m/s) E o (J).270 WSM 8,43 72, Win. 8,43 84, Wby. Mag. 8,43 83, mm WSM 9,07 72, mm Rem. Mag. 9,07 83, WSM 11,67 72, Win. Mag. 11,67 84, H&H 11,67 91, Náboje Weatherby Magnum a Weatherby Magnum laborované strelou Nosler Ballistic Tip. Špičky striel sú farebne odlíšené podľa kalibru (30 zelená, 338 hnedá). 10

10 STRELECTVO Strela Ballistic Silvertip v reze a po deformácii. v triede Ultra Magnum, ktoré vychádzali z viac či menej upravenej nábojnice.300 RUM. Úpravy sa dotýkali celkovej dĺžky nábojnice L 3, prípadne tela L 1 a úpravy priemeru krčka nábojnice na požadovaný kaliber. Uhol dosadacieho kužeľa 30 o zostal zachovaný. Tak vznikli kalibre.338 Remington Ultra Magnum,.375 Remington Ultra Magnum a7 mm Remington Ultra Magnum. Náboj.338 RUM má krček nábojnice upravený pre strelu s priemerom 8,59 mm, telo nábojnice (L 1 ) bolo skrátené na 58,42 mm a celková dĺžka (L 3 ) na 70,1 mm. 16,2 g strela Swift A - Frame má úsťovú rýchlosť 884 m/s a úsťovú energiu J..375 RUM má dĺžku nábojnice (L 3 ) 72,39 mm (totožná s.300 RUM) a 19,44 g strele Swift A - Frame udeľuje úsťovú rýchlosť 839 m/s a úsťovú energiu J. Náboj 7 mm RUM uviedli na trh v r Strela Nosler Partition s hmotnosťou 9,07 Rozhodla prvá drevorezba do pažby Poľovnícka rodina Čelovských je na východnom Slovensku pomerne známa. Tvoria ju rodiny štyroch bratov. Najstarší je Jozef, bývalý poľovnícky hospodár a neskorší predseda PZ, po ňom nasleduje Ladislav, Michal a najmladší je Ján, ktorý jediný nie je poľovníkom. Ostatní bratia viackrát úspešne reprezentovali Slovensko v Prahe a v Rakovníku Strela Fail Safe v reze a po deformácii. Drevorezbár a kovorytec Milan Čelovský. g dosahuje úsťovú rýchlosť m/s a energiu J. Je to náboj s veľmi plochou dráhou strely. Firma na nové náboje komoruje svoje guľovnice Model 700 BDL a Model 700 BDL SS. O nábojoch firmy Weatherby sme už písali (PaR č. 6/2001) a preto len stručne pripomeniem, že sú to náboje s nábojnicou opatrenou dosadacím krúžkom a výkonom sa vždy približujú maximu vo svojej kategórii. Uvedený článok doplním o ďalšie dva kalibre, ktoré sa v ňom nespomínajú: Weatherby Magnum a Weatherby Magnum. Z ich označenia vyplýva, že oba nové kalibre boli odvodené z pôvodnej konštrukcie nábojnice.378 Weatherby Magnum, ktorej krček bol stiahnutý na menší kaliber. Weatherby pri vývoji magnumových kalibrov vychádzal z objemných nábojníc (nábojnica.378 Wby. Mag. je jeho vlastná konštrukcia), do ktorých bola laborovaná strela menšieho Strela Nosler Ballistic Tip v reze. kalibru ako bol pôvodný, prípadne ešte zväčšil ich objem zmenšením kužeľovitosti tela nábojnice a zväčšením uhla dosadacieho kužeľa (tradičný postup pri tvorbe wildcatových nábojov). Dôležitú úlohu tu okrem vnútorného objemu nábojnice zohráva aj voľba prachovej náplne s vhodnou charakteristikou horenia Wby. Mag. vznikol ako wildcatový náboj vyvinutý športovými strelcami na veľké vzdialenosti. Vynikal presnosťou a plochou dráhou letu. Firma Weatherby ho začala sériovo vyrábať v r ,69 g strela dosahuje počiatočnú rýchlosť m/s a úsťovú energiu J. Náboj je laborovaný strelami Nosler Ballistic Tip s hmotnosťou 10,69 a 11,67 g, Barnes - X s hmotnosťou 11,67 gastrelou Partition s hmotnosťou 12,96 g Wby. Mag. sa dostal do sériovej výroby v r. 1998, strela s hmotnosťou 14,58 g dosahuje úsťovú rýchlosť 969 m/s a energiu J. Náboj je laborovaný podobným typom striel ako predchádzajúci. Strela Nosler Ballistic Tip má hmotnosť 12,96 g, Barnes - X má 14,58 g a Partition 16,2 g. Výrobca na uvedené náboje komoruje guľovnicu Mark V. v súťaži trojčlenných rodinných družstiev Strieľa celá rodina, v streľbe terčových kotúčov na oblúkovom strelišti (písalo sa o nich aj v PaR). Jozefov prvorodený syn Milan už v detstve pekne maľoval, najčastejšie krajinky. Od otca, ale aj strýkov privoňal aj k poľovníctvu a zbraniam. V r začal pracovať u svojho otca, ktorý mal v Kochanovciach pri Humennom vlastnú firmu na opravy a úpravu poľovných zbraní. Spočiatku robil drobné práce ako brúsenie a lakovanie pažieb a ich opravy, po čase, keď sa zákazníci dožadovali aj umeleckej úpravy pažieb, pustil sa i do drevorezby. Sprvu neboli moje rezbárske práce najvydarenejšie, možno preto, že som bol samouk, spomína Milan. Aj tak som však už po prvej drevorezbe do pažby vedel, že práve umelecká úprava zbraní bude mojou životnou náplňou. Začal som sa jej viac venovať, ale hoci sa moje rezbárske umenie postupne zdokonaľovalo, stále ma to neuspokojovalo. Začal som preto s rytinami do kovu. Nastalo veľké a útrpné zháňanie literatúry o drevorezbe i kovorytectve a napokon som sa musel rôzne techniky rytia naučiť sám. V r mi vyšiel v ústrety pán Mihok, riaditeľ firmy Bretton, ktorý mi umožnil krátku stáž u ich firemného rytca. O rok som sa osamostatnil a otvoril som si živnosť na umeleckú úpravu zbraní. V súčasnosti pracujem pre firmu Bretton, spol. s r.o., ale veľa zákaziek dostávam aj od pána Vysočanského, majiteľa poľovníckej predajne Jäger v Humennom. Úzko tiež spolupracujem so známym nožiarom pánom Ottom Neumanom zo Štósu pri Košiciach, pre ktorého som vyryl vyše 30 rytín na ním vyrábané nože. Milan sa zúčastnil na medzinárodnej poľovníckej výstave v Nitre v r a trikrát aj na medzinárodných výstavách Poľovníctvo a oddych v Bratislave. Pravidelne sa zúčastňuje aj na Dňoch sv. Huberta vo Svätom Antone a ak mu to dovolí čas, ale najmä finančné možnosti, aj na iných výstavách s tematikou poľovníctva a loveckých zbraní v rámci východného Slovenska. Za veľký hendikep považuje, že žije na východnom Slovensku (Humenné) a musí preto prispôsobovať ceny svojej práce regiónu, v ktorom žije. Má síce zákazníkov z celého Slovenska, ale chce byť, čo sa týka cien, korektný ku každému, či už je z východu alebo zo západu. Práve kvôli financiám si nemôže dovoliť zúčastňovať sa na všetkých výstavách, najmä v zahraničí, na ktorých by rád prezentoval svoje umenie. Je však optimista a pevne dúfa, že časom sa situácia zmení k lepšiemu. TOMÁŠ KRIVJANSKÝ Snímky dokumentácia M. Čelovského Rytina nábojovej komory a lôžkového záveru zlamovacej zbrane. Rytiny na dne nábojovej schránky a lúčiku guľovnice. 11

11 Kniha z PaRPRESS-u Vám pomôže zbaviť sa stresu 296,- Sk 262,- Sk 143,- Sk 175,- Sk 162,- Sk 138,- Sk 150,- Sk 126,- Sk 108,- Sk 108,- Sk 108,- Sk 132,- Sk 143,- Sk 132,- Sk 60,- Sk 105,- Sk 90,- Sk 126,- Sk 100,- Sk 90,- Sk 138,- Sk 90,- Sk 70,- Sk 138,- Sk 70,- Sk 132,- Sk 65,- Sk 228,- Sk 144,- Sk 90,- Sk 90,- Sk 60,- Sk K CENE OBJEDNANEJ KNIHY (RESP. INÉHO TOVARU Z NAŠEJ PONUKY) PRIPOČÍTAVAME POŠTOVNÉ A BALNÉ PODĽA HMOTNOSTI. Knihy si môžete kúpiť aj v uvedených kníhkupectvách a v predajniach poľovníckych potrieb. Vo vydavateľstve si môžete objednať knihy a ďalší tovar z našej ponuky písomne, telefonicky na číslach 02/ , alebo cez internet na ovej adrese parpress@netax.sk UVEDENÉ CENY PLATIA IBA PRI OBJEDNÁVKACH PRIAMO V PaRPRESS-e. Poľovačka v Namíbii 350,- Sk prírodopisný dokumentárny film, ,- Sk Srnčia zver 420,- Sk prírodopisný dokumentárny film, ktorý zachytáva populácie srnčej zveri, žijúcej na juhozápadnom Slovensku, 60. Od augusta do decembra v Malých Karpatoch 310,- Sk prírodopisný dokumentárny film, ktorý zachytáva život srnčej, jelenej, danielej a muflónej zveri v Malých Karpatoch, 30. Pracovné listy 52,- Sk 12

12 Porada tajomníkov OkO-RgO SPZ V Liptovskom Mikuláši sa v dňoch marca konala porada tajomníkov OkO-RgO SPZ, na ktorej sa zúčastnili aj členovia Prezídia SPZ, predsedníčka DR SPZ, zástupca MP SR a pracovníci K SPZ. Poradu viedol Ing. Jozef Horváth, viceprezident SPZ pre vnútrozväzovú činnosť. Prezident SPZ Ing. Marián Lipka, CSc. informoval prítomných o rokovaní Rady SPZ , na ktorom bolo schválené rozpracovanie Hlavných smerov a činnosti po VIII. sneme SPZ. Za prioritnú označil prácu na príprave novely, resp. nového zákona o poľovníctve. Konštatoval, že musíme vyvinúť maximálne úsilie, aby sme obhájili oprávnené záujmy nášho zväzu. Vypracovanie kvalitných legislatívnych podkladov však samo osebe nezabezpečí reálne schválenie ani toho najlepšie pripraveného zákona, preto všetky OkO-RgO SPZ musia osloviť poslancov zo svojich regiónov a presvedčiť ich o správnosti a opodstatnenosti našich zámerov. Predseda OsK SPZ Ing. Marián Číž oboznámil prítomných s osvetovými a medzinárodnými aktivitami SPZ od predchádzajúcej porady tajomníkov a pracovníkov OkO-RgO SPZ a konkretizoval hlavné smery činnosti na úseku osvety vyplývajúce z uznesenia VIII. snemu SPZ. Informoval, že Dni sv. Huberta vo Sv. Antone sa budú konať septembra. Predseda KR SPZ Ing. Štefan Štefík poďakoval za spoluprácu pri organizovaní kynologických podujatí, informoval o vysokom počte kynologických podujatí v r a počte predvedených psov na skúškach, ako aj o fyzických previerkach psov, ktoré sa nerobia všade dosť dôsledne. Uviedol, že nestačí iba skontrolovať preukazy o pôvode psov, ale OkO-RgO SPZ musia zabezpečiť predvedenie každého evidovaného psa aj s jeho PP. Požadované hlásenia je nevyhnutné dôsledne a včas posielať OÚ OPPaLH, ako aj kynologickému odboru K SPZ. Upozornil, že vo Vestníku SPZ č. 2/2003 je uverejnená vzorová zmluva medzi užívateľmi poľovných revírov a vlastníkmi poľovných psov. Predsedníčka DR SPZ Ing. Dana Vančurová podrobne oboznámila prítomných so zmenami Metodických pokynov pre činnosť dozorných rád organizačných jednotiek SPZ, ktoré schválila Rada SPZ v nadväznosti na zmenu Stanov SPZ schválených VIII. snemom SPZ. Mgr. Peter Pilinský z MŽP SR priblížil účastníkom porady základné princípy zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, ako aj ustanovenia jeho vykonávacej vyhlášky č. 24/2003 Z. z. a ich dosah na praktický výkon práva poľovníctva. Osobitne upozornil na povinnosť všetkých subjektov oznámiť do príslušnému odboru ochrany životného prostredia OÚ držbu všetkých živých i neživých chránených živočíchov uvedených v týchto predpisoch. Mgr. Dana Kmecová oboznámila účastníkov porady s niektorými ustanoveniami zák. č. 237/2002 Z. z. o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín ako i vykonávacej vyhlášky č. 346/2002 Z. z., ktoré sa týkajú výkonu práva poľovníctva. Osobitne upozornila na skutočnosť, že živočíchy uvedené v skupine A vyhlášky (napr. medveď, vlk, rys, mačka divá), ako aj trofeje z týchto živočíchov môžu byť verejne vystavované (teda i na verejne prístupnej výstave po chovateľskej prehliadke trofejí) len na základe výnimky udelenej MŽP SR. Poverený zastupovaním výkonného riaditeľa K SPZ Mgr. Pavol Cpin informoval o zmenách Skúšobného poriadku pre skúšky z poľovníctva, ktoré sú účinné od Dôvodom zmeny bola skutočnosť, že mnohé OkO-RgO SPZ porušovali platný Skúšobný poriadok, pričom sa voči nim nedali vyvodiť účinné V NAŠEJ VECI sankcie. V zmysle tejto novely za porušenie Skúšobného poriadku môže byť OkO-RgO SPZ zrušené právo organizovať skúšky z poľovníctva, alebo ich komisie nebudú delegované na skúšky z poľovníctva. Ďalej účastníkov oboznámil so zmenami Stanov SPZ a Organizačného a rokovacieho poriadku SPZ. Zástupca ŠS MP SR Ing. Zdenko Lajda podal prítomným informáciu o postupe prác na novele zákona o poľovníctve. Vysvetlil dôvody, prečo sa v súčasnosti pracuje iba na novele poľovníckeho zákona a nie na novej právnej norme. V ďalšej časti podal výklad Metodickej pomôcky na riešenie aktuálnych problémov výkonu ŠS na úseku poľovníctva so zameraním na problematiku zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva. Podrobne tiež informoval o jednotlivých ustanoveniach Mimoriadnych núdzových opatrení proti KMO diviačej zveri v období od do Riaditeľ spol. ZVEREX, s. r.o. Ing. Jozef Turza informoval, že realizácia predpokladaných plánov činnosti firmy bola v intenciách predpokladaného plánu a zámerov schválených valným zhromaždením spoločnosti. Jednu z hlavných komodít (nákup a spracovanie diviny) ovplyvnil drastický prepad cien na zahraničných trhoch, najmä ceny jelenieho mäsa, ktorá klesla o 50 %. Prevádzkové náklady zvyšovali i dodatočné nároky na technológiu a vybavenia nákupných zberných miest zo strany ŠVS. Druhá najväčšia komodita nákup a predaj živých zajacov sa vyvíjala dobre: v sezóne sa ich nakúpilo Za r sa očakáva vyrovnaný celkový hospodársky výsledok. V závere porady viceprezident SPZ Ing. Jozef Horváth zdôraznil, že nadchádzajúce obdobie je veľmi dôležité najmä v oblasti poľovníckej legislatívy nielen v súvislosti s prijatím novely alebo nového zákona o poľovníctve, ale činnosti SPZ sa bezprostredne týkajú i právne predpisy na úseku ochrany prírody a krajiny, vrátane medzinárodných dohovorov, ku ktorým SR pristúpila. Bude treba vyvinúť maximálne úsilie, aby výkon práva poľovníctva v zmysle týchto predpisov bol obmedzený len v prípadoch, kde je to z pohľadu ochrany prírody nevyhnutné a efektívne. Podľa poznatkov poľovníkov by totiž pasívna ochrana prírody vôbec neprispela k zachovaniu a rozvoju ohrozených druhov. V súčasnosti je dôležitá najmä súdržnosť všetkých poľovníkov, aby boli schopní uchrániť jednotnú poľovnícku organizáciu a jej postavenie v SR i v medzinárodných poľovníckych organizáciách. Tento záujem SPZ presadzuje i pri tvorbe nového zákona o poľovníctve, resp. pri tvorbe jeho novely. Len jednotná poľovnícka organizácia má dostatočnú silu a autoritu na presadenie svojich oprávnených záujmov. eo Rokovalo Prezídium SPZ V Liptovskom Mikuláši zasadalo Prezídium SPZ. Informáciu o aktuálnom stave na úseku poľovníckej legislatívy uviedol poverený zastupovaním výkonného riaditeľa Kancelárie SPZ P. Cpin. Prezídium ju vzalo na vedomie s tým, že sa k novele zákona o poľovníctve opätovne vráti v druhom štvrťroku Ďalej rokovalo o aktuálnej zverozdravotnej situácii poľovnej zveri v r so zameraním na besnotu a KMO a uložilo P. Cpinovi prerokovať na porade tajomníkov a pracovníkov OkO a RgO SPZ výskyt besnoty v líščej populácii s cieľom získať informácie z OkO a RgO SPZ a navrhnúť účinnejšie opatrenia proti výskytu besnoty v líščej populácii (znovu sa vrátiť k ručnému vykladaniu vakcín). Prezídium SPZ menovalo čakateľov pre skúšky v brlohárení V. Volocha, pre farbiarske a lesné skúšky malých plemien V. Vidličku, Ľ. Chovana, J. Lukáča, Š. Mikulu, pre skúšky vlôh a jesenné skúšky stavačov M. Barantala, P. Uhrinca, M. Plentu, pre skúšky duričov P. Prášeka, J. Jackoviča, P. Fedora, M. Štefka a pre skúšky farbiarov J. Paroša a J. Hapču. O vydávaní časopisu Poľovníctvo a rybárstvo informovala Prezídium SPZ šéfredaktorka PaR. do Nové plemeno v poľovnej praxi Patterdale teriér iesto jeho pôvodu je na pomedzí Anglicka Ma Škótska, presnejšie v oblasti zvanej Lake District, kraji vysokých skalnatých kopcov, kde žije veľa líšok a inej kožušinovej zveri. Tamojší lovci využívajú toto plemeno už od 18. storočia na tlmenie tzv. škodlivej zveri. Pri honoch, ktoré usporadúvajú nielen farmári, sa uplatňujú práve tieto teriéry, schopné so svojimi pánmi prejsť mnoho míľ v drsnom teréne a kedykoľvek sa pustiť do brlohu za líškou. Zplemien chovaných u nás má patterdale teriér asi najbližšie k jagdteriérovi, je však menší a rozdielny je aj tvar hlavy patterdale teriér ju má kratšiu a širšiu. Kratšie čeľuste zabezpečujú silnejší záhryz. Jeho hmotnosť sa pohybuje od 5 do 7 kg. Srsť má hrubú, hladkú a veľmi hustú, nepotrebuje žiadnu úpravu ani trimovanie. Jestvujú tri farebné variácie čierna, červená a čierna s hnedým pálením. Tieto teriéry si majitelia zaobstarávajú nie kvôli kráse, ale pre ich lovecké schopnosti a pracovitosť. Sú to veľmi živé a temperamentné psy s kúzlom osobnosti. Veľmi ochotne pracujú a ak sa rozhodnú niečo podniknúť, bývajú dôsledné. Sú neuveriteľne rýchle, v plnom trysku dokážu meniť smer, doslova sa vo vzduchu otočiť na mieste. Vo svojom prejave majú však ešte jednu zvláštnosť: ak patterdalského teriéra niečo zaujme, vystaví to podobne ako stavač nehybným postojom so zdvihnutou prednou labkou. Tento vo vzťahu k lovenej zveri veľmi odvážny pes má vo vzťahu k ľuďom úplne opačný prejav: ochotne sa podriaďuje a niektoré jedince sa na svojho majiteľa až príliš citovo naviažu. Asi do troch rokov je nadmerne živý, po druhom roku sa však ustáli a pokiaľ nebol v puberte príliš tlmený alebo zradený, dospieva v treťom roku v nenáročného kamaráta a spoľahlivého partnera na lov. Nevídaná chuť k práci a rýchlosť rozhodovania mu však zostáva. Potrebuje nanajvýš citlivé vedenie, neznáša parforsné (donucovacie) metódy výcviku. Nie je túlavý, v lese sa výborne orientuje a pri zaujatí čerstvou stopou si stále dostatočne stráži majiteľa. Je otužilý, znáša celoročné umiestnenie vonku v koterci a musí mať dostatočné pracovné vyťaženie. Veľmi rád aportuje a pláva. Vzhľadom na vysokú ovládateľnosť, rýchlosť v rozhodovaní a skvelý postreh je toto plemeno predurčené k všestrannému poľovnému využitiu. Osobne ho s úspechom využívam od práce v brlohu až po dohľadávku zveri. Všetky jedince, s ktorými som prišiel do styku, boli pri zhasnutej zveri hlasité, čo je najmä dnes obrovská devíza. Momentálne sa na Slovensku nachádza šesť jedincov tohto plemena, z toho jeden chovný pes a jedna chovná sučka. Medzi chovnými jedincami už prebehlo krytie, takže očakávame rozšírenie počtu jedincov tohto perspektívneho plemena. MUDr. STANISLAV KAŠČÁK, Košice 13

13 Z LESOV, POLÍ A LÚK 14 Pri stračom hniezde Počas dlhoročných pozorovaní hniezdiaceho vtáctva mi najviac starostí narobili straky. Pred niekoľkými rokmi ich hneď za dedinou v Huklovom jarku hniezdilo okolo desať párov, teraz ich je už oveľa menej. Sledovať hniezdiace straky bolo vždy veľmi zaujímavé. Postupne som zisťoval, že je to vták veľmi opatrný, bystrý a vynaliezavý. Straka dokáže rozoznať priateľa i nepriateľa, napríklad mačky sa vôbec nebojí, ale pred človek má rešpekt. Možno už nielen vrodený pud, ale aj skúsenosť ju upozorňuje, že pred dvojnohým tvorom treba čo najrýchlejšie uletieť. Keď však napríklad nevidí človeka, odhodlá sa aj do kurína na vajcia alebo na dvore uchmatne kuriatko a neodradí ju ani prítomnosť psa či mačky. Straka začína hniezdiť v marci a keďže o takom čase sú stromy bez lístia, hniezdo si stavia buď vysoko na strome alebo v hustých tŕnistých kríkoch, kam človek má sťažený prístup. Hniezdnu jamku má hlbokú a priam vymurovanú z hliny a suchej trávy, vnútro je z jemných korienkov a niekedy i zo srsti lesnej zveri. Samička znáša päť, sedem a niekedy až deväť zelenkavých vajíčok s drobnými hnedými škvrnkami. Sedí na nich iba samička, pričom jej nad hniezdo vyčnieva len čierny chvost a kúsok hlavy. Keď sa vyliahnu mláďatá, kríky sa už odievajú do zeleného lístia a celkom zakrývajú stračie hniezdo, takže je ťažké pozorovať, čo sa v ňom deje. No po niekoľkých rokoch sliedenia za strakami sa mi predsa len podarilo nazrieť do ich súkromia. Bola to však náhoda. V malom údolí zvanom Ploštinský háj, kde po bočných stráňach rástli kríky trnky, hlohu a šípovej ruže, rok čo rok hniezdilo niekoľko párov strák. Koncom apríla, keď už hniezda boli ukryté pod zelenými kríkmi, z diaľky som na jednom suchom konári zazrel stračie hniezdo. Najprv som si myslel, že je to staré a teda prázdne hniezdo, ale potom som zistil, že je obývané. Prešiel som blízko neho aj keď som videl, že v ňom sedí straka. Na moje začudovanie neodletela a dokonca ani vtedy nie, keď som bol pod ním. Už som si myslel, že je mŕtva, preto som trocha potriasol konárikmi kríka, ale nereagovala. Odletela až keď som vystrel ruku. Vtedy som videl, že v hniezde má práve vyliahnuté holé mláďatá. Rýchle som sa náhlil preč a až keď som bol od hniezda asi tridsať krokov, vrátila sa doň. Správanie straky ma zaujalo, preto som zo zamaskovaného úkrytu pozoroval, ako kŕmi mláďatá. Až postupne som sa dovtípil, prečo je hniezdo na suchom konári. Koncom zimy pravdepodobne nejaký lapaj podpálil trávu pod kríkom. Ohňom ošľahnuté vrcholce hlohu trocha zaostali v raste, no párik strák si na ňom postavil hniezdo. Keďže zeleň na kríku vyrašila neskôr, straky si postupne zvykli na otvorené prostredie, dokonca aj na pastiera, ktorý v týchto miestach dvakrát denne pásol čriedu teliat. Tie sa často pásli priamo pod hniezdom, no straky si zvykli aj na tento ruch, takže i ja som ich mohol častejšie pozorovať. Na hniezdo lietali obidve straky a kŕmili mláďatá hmyzom a červami, ktoré zbierali neďaleko na zemi. Spočiatku som nevidel, že by boli do hniezda priniesli mláďa nejakého vtáka, hoci v tom čase v tráve hniezdili strnádky a pŕhľaviare. Dni však ubiehali a štyri strakaté mláďatá utešene rástli. Rodičovský párik sa musel poriadne obracať, aby ich nasýtil. Nuž a vtedy už začali prinášať aj vnútornosti drobných živočíchov vtáčat, hlodavcov, alebo časti ich tela, ale vždy čisté, teda bez peria alebo srsti. Stračie hniezdo si medzitým všimol aj pastier a veru, musel som ho dlho prehovárať, aby ho nevybral. Tvrdil totiž, že z mladých strák je vraj dobrá polievka. IVAN KŇAZE, Hradište Veľký ako stodola Keď sa v našom i susednom združení začalo hovoriť o veľkom diviakovi, návštev v revíri akosi pribudlo. Každého lákala predstava, že by nevídaná trofej mohla byť jeho. Najskôr diviaka videli na rozhraní revírov v raži, z ktorej mu vyčnievala údajne celá horná polovica tela. Potom sa naň akosi zabudlo. Keďže to bol starý a preto aj skúsený diviak, vychádzal za potravou veľmi neskoro, zväčša až po polnoci. V našom revíri sa ukázal až keď nastal ďalší spln. Videli ho v kukurici a zase na rozhraní revírov. So záujmom som počúval tých, ktorým sa ho podarilo zazrieť, no ani mi nezišlo na myseľ, že sa to podarí aj mne, o jeho ulovení ani nehovoriac. Raz večer sme sa pobrali do revíru na postriežku štyria. Každý sme zamierili k inému vysokému posedu v okolí niekoľkohektárového lánu spomínanej kukurice. Lán mal tvar trojuholníka, z dvoch strán bol ohraničený potokom s brehom porasteným jelšami, azjednej strany cestou. Prešli hodiny, no neukázal sa nielen veľký, ale ani malý diviak. Bolo už po polnoci, keď ku mne doľahol praskot o ktorom som bol presvedčený, že ho spôsobila diviačia zver. A naozaj k okraju kukuričného poľa mieril diviak-samotár. Najskôr zastal pod bazovým kríkom a potom sa rozbehol rovno doprostred lánu, kde bola pomerne nízka kukurica, takže sa v poraste dobre vynímal. Mali pravdu tí, čo tvrdili, že je veľký ako stodola. No na streľbu stál priďaleko. Pochopil som, že nemám šancu, preto som sa pridal k ostatným, ktorí v tú noc takisto nemali šťastie a zberali sa domov. Po návrate som si ešte pár hodín pospal a dojmy z prežitého mi privolali sen o veľkom diviakovi. Na ďalší večer sme sa s priateľmi v rovnakej zostave opäť vybrali do revíru. Ostatní znova zaujali miesta na posedoch, no ja som so sedačkou zamieril rovno do kukurice. Asi 60 metrov od posedu a potoka bol v kukurici akýsi priesek vedúci kolmo na diviačí chodníček. Sadol som si teda do prieseku a čakal. Nadišla polnoc, no diviak sa neukázal. Už som prestal dúfať, že ho ešte raz zazriem, keď jeho príchod ohlásil praskot. Pomaly a obozretne mieril do kukurice, ale na okraji lánu zastal a vetril. Keď sa mu zdalo, že mu nič nehrozí, vošiel do porastu, lámal kukuričné klasy, mľaskal, prežúval a pomaly sa približoval k prieseku. To už som bol v pokľaku s puškou pripravenou na streľbu. Diviak podišiel až k prieseku, ale nevošiel doň. Zodvihol rypák a zase vetril. Mesiac svietil od potoka a kukuričný porast bol v tieni, takže diviakovu celú hlavu som nevidel. Kam zamieriť? Pravou rukou som siahol po pozorovacom ďalekohľade, ktorý je silnejší ako puško- hľad, aby som lepšie rozoznal diviakov postoj. Medzitým vošiel do prieseku, ale obrátil sa smerom odo mňa. V pozorovacom ďalekohľade som videl len jeho zadnú časť dve stehná na vysokých nohách, paratičky a zreteľne som rozoznával, ako chvíľami zavrtel chvostom. Kam umiestniť ranu? Diviak sa medzitým hltavo pustil do ďalšieho klasa kukurice. Uvažoval som, či je správne vystreliť do zadnej časti jeho tela. Čo spraví strela, ak ho prevŕta odzadu? Nie, to nemôžem spraviť, vravel som si. Medzitým sa diviak pohol a vzápätí sa mi stratil v ohybe prieseku. O diviaka veľkého ako stodola som teda prišiel. Neskôr som sa dozvedel, že ho ulovil niekto zo susedného revíru. Bol som však rád, že som ho aspoň videl. LADISLAV ŠMIDA, Bratislava Nebezpečné tuláčky Počas svojej tridsaťročnej poľovníckej praxe s príchodom jari sa usilujem čo najčastejšie navštevovať revír. Práve vtedy sa po ňom totiž potuluje veľa mačiek. Pripadá mi to priam ako invázia za korisťou, ktorou sa stávajú mladé zajačiky, bažantíky, ale aj mláďatá ostatnej zveri. Tieto štvornohé tuláčky však plienia aj vtáčie hniezda. Na prvý pohľad ich vyčíňanie nie je také okaté ako pytliačiacich psov, no v skutočnosti dokážu narobiť veľa škôd. Len čo sa niektorej mačke podarí uloviť jedného mladého zajaca, zvykne si navštevovať revír ako komoru, v ktorej sú ukryté maškrty. Bol krásny aprílový podvečer. Dlho som stál na kraji lesa pod posedom a pozoroval slnko pomaly klesajúce nad pohorím. Obloha pripomínala medenú dosku a posledné slnečné lúče ju v jednu chvíľu celkom premenili, takže celkový obraz sa podobal na severnú polárnu žiaru, pravda s tým rozdielom, že úkaz sa odohrával na západnej a nie na severnej oblohe. Vôkol mňa všetko postupne stíchlo a vzduch sa citeľne ochladil. Mám rád takéto jarné večery, pôsobia na mňa ako upokojujúci liek, aký nedostanete kúpiť v žiadnej lekárni. Práve som zacítil prvý závan slabého vetríka, keď som na okraji lesa zaznamenal nepatrný pohyb. Priložil som si k očiam ďalekohľad a zistil, že je to mladý zajačik. Zapanáčkoval, zrejme aby sa uistil, že mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo a pomaly zamieril do porastu repky. Lenže tam smerovala aj akási biela škvrna s ktorou som si nebol istý, čo to vlastne je. Žeby ešte neprefarbený hranostaj? Nie, toho by som veru v repke nezazrel. Vystúpil som na posed, z ktorého sa dalo ľahko zistiť, že v repke sa zakráda biela mačka. A o kúsok ďalej druhá, hrdzavá. Pomaly sa blížili k nič netušiacemu ušiačikovi. Musel však vycítiť nebezpečenstvo, lebo pásol sa iba chvíľkami, potom vždy vyskočil a poobzeral sa. Blížiace sa mačky však nemohol zazrieť, lebo sa k nemu plazili zozadu. Vzdialenosť medzi mačkami a mladým zajacom sa skracovala a ja som už nemohol váhať. Zamieril som a vystrelil. Biela mačka ostala ležať, hrdzavá vyskočila a ušla. Mladý zajac sa najprv prikrčil a potom upaľoval do lesa. Nemienil som výstrelom narušiť ticho jarného večera, no nemohol som inak. Bezbranného zajaca som jednoducho musel zachrániť pred nebezpečnými tuláčkami. JOZEF GÖDÖLE, Lazany

14 STOPAMI ZVERI Keď je všetko v kvete Mnohí z nás považujú máj za najkrajší mesiac v roku, lebo všetko kvitne a zelenie sa. Celá príroda priam kypí novým životom. V máji je pekná záhrada, trávnik, les, každý strom a krík. K svetu sa má aj zver a vtáctvo, veď mnohé druhy sa o takomto čase už starajú o nové potomstvo. Z jarného ťahu k nám prilietajú aj poslední operení oneskorenci prepelica, penica, trsteniarik, sedmohlások. V hniezdach bažantov sa začínajú liahnuť prvé kuriatka. Tie aj všetky ostatné mláďatá treba chrániť nielen pred tzv. škodlivou zverou, ale aj ľudskou činnosťou, ktorá by im mohla ublížiť najmä pri prvej kosbe krmovín. Vychádzky jarnou prírodou nás nielen osviežia, ale ak sme počas pobytu v revíri trpezliví a ohľaduplní, prinesú nám aj mnoho zaujímavých poznatkov zo života zveri. Využime teda každú voľnú chvíľu na pobyt v rozkvitnutej májovej prírode. mr Okienko vedúceho V máji plánujeme jedno stretnutie v interiéri a pokiaľ je to možné aspoň dve tematické vychádzky do prírody, z toho jedna by mohla byť spojená s prenocovaním v poľovníckej chate. Najskôr sa venujeme zostaveniu podrobného programu na máj, prípadne aj začiatok júna, v ktorom môžu byť viaceré zaujímavé témy: užitočné vtáctvo v okolí našich bydlísk, škodcovia lesa, parazitné rastliny na stromoch, poznávanie jedovatých húb, prírodné rezervácie, prvá pomoc po bodnutí hmyzom, ochrana pred úpalom a pod. Pred nadchádzajúcim stretnutím (okresným, regionálnym a celoslovenským) poľovníckych krúžkov si treba overiť vedomosti, vytvoriť družstvá a prípadne si pripraviť príspevky do 2. ročníka literárnej súťaže J. Serdela. Tohtoročné celoslovenské stretnutie Stopami zveri sa bude konať v okrese Ilava. MARIÁN MAZÚR Videli sme pri kukuričnom poli Teplý júlový deň sa pomaly končil. S priateľom Dominikom sme práve boli pri kukuričnom poli. Vyšli sme na neďaleký posed, aby sme sa poobzerali po okolí. Všade bolo ticho, iba chvíľami k nám doľahol hukot strojov a občas sa ozvali operení speváčkovia. Bolo by sa nám tam dobre sedelo, keby nás neboli objavili komáre. Z húštiny sme začuli akýsi šuchot a vzápätí sa z nej vynorila najprv diviačica a za ňou päť malých diviačat a tri Viete, že... Parížske močiare sú významným európskym vtáčím územím? Nemusíme ich hľadať na mape Francúzska, lebo sa nachádzajú na západnom Slovensku, konkrétne v okrese Nové Zámky v chotároch obcí Gbelce a Nová Vieska. Parížske močiare majú rozlohu vyše 184 ha a sú štátnou prírodnou rezerváciou. V posledných rokoch tu hniezdi okolo 24 druhov vtáctva napr. bučiak trsťový, bučiačik močiarny, kačica chrapačka, niekoľko druhov volaviek, chriašteľ malý atď. medveď si vo voľnej prírode zaujímavým spôsobom označuje svoje teritórium? Chrbtom sa postaví k stromu, dlho sa oň obtiera, aby na ňom zanechal svoje pachové stopy. Niekedy aj pazúrmi driape kôru stromov. na juhozápadnom Slovensku nachádza dobré životné podmienky bocian čierny? Niekoľko párov sa každoročne vyskytuje v Podunajsku, Malých Karpatoch a na Záhorí. r lanštiaky. Zamierili do porastov, kde už dozrievala kukurica. Po chvíli im bolo vidno už len chrbty a počuli sme, ako sa diviačia rodinka usilovne hostí. Pri pohľade na neďalekú lúku sme objavili aj srnu s dvoma mláďatmi. Onedlho sa k nim pridal i srnec, ale po chvíli odbehol do lesa. Medzitým sa diviačica začala vracať a keď sa dostala do blízkosti posedu, veruže nám nebolo všetko jedno. O chvíľu sa nám aj so svojou perepúťou stratila v húštinách. Srnu aj diviačicu, ktoré sme videli pri kukuričnom poli, som nakreslil. MARTIN MATIAŠKO, 13-ročný, Malá Čausa Cenný úlovok Jeden deň skoro ráno sa ocino zberal do revíru. Keď mi povedal, že môžem ísť s ním, potešil som sa. Zastavili sme sa u poľovníckeho hospodára zapísať sa do knihy návštev a zistili sme, že v revíri sú už viacerí poľovníci. Ocino sa rozhodol, že my si zapíšeme časť Breziny. Autom sme prišli na kraj hory a ďalej sme pokračovali pešo. Po príchode na miesto mi ocino naznačil, aby som bol ticho, lebo asi sa blíži diviak. A potom zaznel výstrel z ocinovej pušky. Bol to dobrý zásah, lebo diviak hneď spadol na zem a zhasol. Bol to veru poriadny úlovok, veď vážil 170 kg! Preto ocinovi pri odvoze museli pomáhať kamaráti, ktorí tvrdili, že diviakove kly by získali body na striebornú medailu. Škoda len, že na dvore výkupne sa pri manipulácii s úlovkom z jedného kla kúsok odlomil, čím sa celá trofej znehodnotila. Na poľovačke s ocinom som bol po prvý raz a prekvapilo ma, ako rýchle získal cenný úlovok. STANKO HARVANČÍK, 13 rokov, Partizánske Srnčí chrbát po vinohradnícky: 800 až g srnčieho chrbta, 150 g údenej slaniny bez kože,1 malá cibuľa, 2,5 dl bieleho vína, 1 až 2 lyžice masla, 300 g bieleho (svetlého) hrozna, 50 g mandlí, soľ, niekoľko zrniek čierneho a nového korenia a borievok, tymian, 2 lyžice oleja do pekáča. Mäso prešpikujeme pásikmi slaniny, vložíme do pekáča s malým množstvom oleja, nahrubo nakrájanou cibuľou, osolíme, pridáme korenie, podlejeme vínom a v rúre zvoľna upečieme. Krátko pred dohotovením pridáme maslo, rozpolené a jadierok zbavené hrozno a ošúpané, na pásiky nakrájané mandle. Podávame so zemiakovými kroketkami alebo so zemiakovými knedľami. Srnčie mäso na pikantný spôsob: Jedlá zo srňaciny 400 g vykosteného srnčieho pliecka, 200 g prerastenej údenej slaniny bez kože, 1 veľká cibuľa, 2 väčšie čerstvé papriky, 4 rajčiaky, soľ, mletá rasca a korenie, kečup, worcesterská omáčka, pažítka. Do kastróla vložíme na kocky nakrájanú cibuľu a slaninu. Zľahka opražíme, pridáme na menšie kocky nakrájané mäso, osolíme, okoreníme, pridáme kečup a malé množstvo worcesterskej omáčky. Takmer domäkka udusíme, potom pridáme na kocky nakrájané papriky a ošúpané a jadierok zbavené rajčiaky. Podávame s bagetkou alebo s tmavým chlebom. Srnčie stehno s mandľovou kôrkou: 600 g srnčieho stehna bez kosti, 4 lyžice oleja, 1 menšia cibuľa, 1 dl vínneho octu, vývar z mäsa (aj z kocky), 1-2 žĺtky, 3 lyžice strúhanky, 100 g mandlí, 40 g masla, soľ, mleté čierne i nové korenie, estragón, rozmarín, štipka medovky, klinček, bobkový list, trocha mletej škorice, cukor a citrónová kôra. Odblanené srnčie stehno osolíme, okoreníme a zo všetkých strán opečieme na oleji. Zalejeme vývarom a octom, pridáme nakrájanú cibuľu, bobkový list, klinček, estragón, rozmarín, medovku a domäkka udusíme. Potom mäso vyberieme a necháme vychladnúť. Potrieme ho žĺtkom a posypeme silnou vrstvou jemne nastrúhanej strúhanky, škoricou, malým množstvom cukru, strúhanou citrónovou kôrou a nadrobno posekanými mandľami. Zmes dôkladne pritlačíme k mäsu, pokvapkáme a podlejeme maslom a pečieme v rúre až kým kôrka nezhnedne. Podávame so šípkovou alebo ríbezľovou omáčkou. Srnčí chrbát na smotane s jarabinkami: 600 g srnčieho stehna bez kosti, 60 g údenej slaniny bez kože, 1-2 lyžice masla, 1 malá mrkva (karotka), kúsok petržlenu a zeleru, 1 malá cibuľa, 2,5 dl bieleho vína, 1-2 lyžice hladkej múky, 1 téglik sladkej smotany, 200 g kompótovaných jarabiniek, soľ, niekoľko zrniek čierneho a nového korenia, bobkový list, borievky, tymian, strúhaná citrónová kôra. Mäso prešpikujeme pásikmi slaniny, do kastróla vložíme maslo, na plátky nakrájanú mrkvu, petržlen, zeler a cibuľu. Zľahka opražíme, pridáme mäso, osolíme, okoreníme, zalejeme vínom a zvoľna dusíme. Mäkké mäso vyberieme, základ vydusíme na tuk a zaprášime múkou. Zľahka opražíme, pridáme nastrúhanú citrónovú kôru, zalejeme vývarom a nahusto vyvaríme. Prilejeme smotanu a ešte krátko prehrejeme. Precedíme a do hotovej omáčky pridáme jarabinky. Môžeme podávať s cestovinou. Srnčie medailónky s citrónovou omáčkou: 600 g srnčieho stehna, 4 lyžice oleja, 40 g masla, 1 dl bieleho vína, 1 lyžica hladkej múky, 1 dl šľahačky, soľ, citrón. Z mäsa nakrájame medailónky, osolíme a na oleji opečieme. Potom ich vyberieme, tuk zlejeme a do výpeku pridáme víno. Povaríme, vložíme maslo a prelejeme smotanou vymiešanou s múkou. Prevaríme až do zhustnutia a pokvapkáme citrónovou šťavou. Medailónky podlievame omáčkou a posypeme rezančekami citrónovej kôry, ktoré sme krátko povarili vo vode alebo vo víne. alp 15

15 ZÁKON A MY Dokončenie zo strany 3 tickými axiómami. Bolo by chybou predbiehať sled zložitého legislatívneho procesu, ktorý je iba v počiatkoch a preto možno iba rámcovo naznačiť, ako vyzerá premietnutie naznačených priorít v pripravených návrhoch. Predovšetkým možno s potešením konštatovať, že predložený návrh plne rešpektuje postavenie Slovenského poľovníckeho zväzu ako poľovníckej organizácie, na ktorú exekutíva prenáša a bude prenášať určité úlohy na úseku riadenia poľovníctva. Napriek tomu, že programové vyhlásenie vlády SR sa kriticky stavia k monopolizácii určitých riadiacich a koordinačných funkcií v stavovských organizáciách, v pracovnej komisii na prípravu nového zákona o poľovníctve prevládol názor, že sa treba pokúsiť o také legislatívne zakotvenie postavenia SPZ, ktoré by z neho vytvorilo jednotnú poľovnícku organizáciu, organizačne i procesne zabezpečujúcu disciplínu všetkých držiteľov poľovného lístka. Podobne jednotný názor prevažuje v otázke zjednodušenia postupu pri uznávaní poľovných revírov, a to tak z hľadiska vecného, obmedzením počtu účastníkov konania stanovením relevantnej výmery vlastníctva poľovných pozemkov, ako aj z hľadiska procesného stanovením určitých výnimiek z aplikácie zákona o správnom konaní. Navrhovaná právna úprava bude pri uznávaní poľovných revírov oveľa viac zohľadňovať záujmy ochrany prírody, poľovnej zveri a jej genofondu. Zdá sa, že sa podarí dosiahnuť, aby si výkon práva poľovníctva mohli prenajať tak ako doteraz iba právnické osoby. Pôjde najmä o poľovnícke združenia a z iných právnických osôb iba o tie, ktoré na prenajatých poľovných pozemkoch budú zároveň vykonávať poľnohospodársku alebo lesohospodársku činnosť. Vzhľadom na počet aktívnych poľovníkov považujeme za neúnosné, aby si právo poľovníctva mohla v poľovnom revíri prenajať fyzická osoba. V prípade právnických osôb prevláda názor, že ich prípadný nájom poľovných revírov by viedol k nežiaducej komercionalizácii poľovníctva, ktoré považujeme predovšetkým za činnosť slúžiacu prírode, zveri, jej genofondu a biotopu. Podstatne zložitejšia je situácia pri príprave návrhu určovania výšky odplaty za postúpenie výkonu práva poľovníctva. Pozitívne je, že sa nepredpokladá úplne voľná neregulovaná výška nájomného a celoplošné prenajímanie poľovných revírov tzv. licitáciou. Návrh je pripravený tak, že bude možnosť, aby sa prenajímateľ a nájomca dohodli na výške nájomného, ak by sa však nedohodli, bude platiť maximálne regulované nájomné, ktoré bude uvedené v prílohe zákona. Azda každý sa stotožní s názorom, že toto maximálne nájomné musí byť vyššie ako sadzby uvedené v prílohe zákona NR SR č. 99/1993 Z. z. Ak má byť vlastník poľovných pozemkov obmedzený vo výkone svojich vlastníckych práv, je samozrejmé, že mu v zmysle článku 20 Ústavy SR treba priznať primeranú náhradu. Táto primeranosť sa zákonite premietne do výšky nájomného za poľovné revíry. Ak som už spomenul, že návrh nového zákona o poľovníctve nepredpokladá tzv. licitáciu poľovných revírov, zároveň treba dodať, že touto formou (t. j. verejnou súťažou) sa budú pravdepodobne prenajímať doteraz neprenajaté tzv. režijné revíry, v ktorých je väčšina poľovných pozemkov v správe štátnych organizácií. Z uvedených postrehov vychádzajúcich z poznania pripravovaných návrhov nového zákona o poľovníctve, resp. novely platného poľovníckeho zákona sa dá usudzovať, že v procese prípravy novej poľovníckej legislatívy prevládajú pozitívne trendy a že hoci je nereálne očakávať úplné naplnenie záverov VIII. snemu SPZ v uvedenej oblasti, možno predpokladať, že väčšina z nich sa naplní. Zo znaleckého denníka Totálne zlyhanie ZALKO Mala to byť bežná spoločná poľovačka v poľnom revíri na bažanty a tzv. škodlivú zver. Ráno pri nástupe vedúci poľovačky poľovnícky hospodár rozdelil účastníkov do skupín, ktoré mali poľovať v rozsiahlych remízkach a na záver sa mali sústrediť na konci remízky, ktorá pokračovala až takmer k dedine. Táto pomerne dlhá remízka bola porastená rôznymi kríkmi a stromami, stredom pretekal potôčik a na konci sa rozšírila do veľkého kruhu na dostrel od okrajových domov obce. Účastníci poľovačky postupovali po oboch stranách k dedine a najmä bažanty sa postupne sústredili do spodnej rozšírenej časti remízky. Čo súce z nej vybehlo alebo vyletelo, stalo sa cieľom nekoordinovanej streľby. Niektorí účastníci, najmä hostia, ktorých bol značný počet, stratili prehľad a orientáciu, väčšina aj sebadisciplínu a strieľalo sa z jednej strany na druhú, do remízky ale aj von, ponad hlavy ostatných. Streľba ako pri Verdune. Vtom jeden z honcov postrehol, že za ním idúci honec spadol a zostal ležať so zakrvavenou hlavou... V nemocnici bol vyše týždňa v bezvedomí po zásahu viacerými brokmi do pleca a hlavy s ohrozením života. Vyšetrovanie bolo sťažené aj tým, že mnohí účastníci sa navzájom nepoznali a nikto nevedel povedať, v akej polohe sa honec nachádzal v momente zásahu a odkiaľ vyšla nešťastná strela. Jeden svedok uvádzal, že videl, ako poľovník v pokľaku dostreľoval bežiaceho bažanta, no nevedel (alebo nechcel vedieť) ktorý to bol, druhý svedok videl iného prebíjať brokovnicu a dostreľovať bažanta na zemi. Podľa nájdených nábojníc sa strieľalo aj nábojmi so 4,5 mm brokovou náplňou. Do popisu miesta činu sa napokon predsa len podarilo zakresliť postavenie jednotlivých účastníkov v okolí zraneného. Policajti stáli pred otázkou: Kto postrelil honca, z ktorej zbrane a kto to celé zavinil? Do riešenia prípadu boli zapojení aj odborníci z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru a znalec z odboru lesné hospodárstvo odvetvie poľovníctvo. Pri ďalšej ohliadke miesta činu odobrali aj vzorky deravých listov a zlomené halúzky z kríkov okolo miesta, kde bol honec zasiahnutý. Laboratórna analýza mala zistiť stopy olova po brokoch a lokalizovať tak smer, odkiaľ sa strieľalo. Žiaľ, výsledky boli negatívne, vyšetrovanie pokračovalo proti neznámemu páchateľovi a nezodpovedaná zostala aj otázka: Kto je vinný a kto to zavinil? Ako znalec som mal v znaleckom posudku určiť: či boli porušené povinnosti účastníkov poľovačky, či boli porušené povinnosti poľovníckeho hospodára, ak boli porušené povinnosti, kto a ako ich porušil, či bol priebeh poľovačky podľa svedeckých výpovedí v súlade s predpismi. K predmetu posudzovania tohto prípadu sa zo zákona č. 23/62 Zb. o poľovníctve vzťahuje 3 ods. 1, v ktorom sa okrem iného uvádza: Konanie pri výkone práva poľovníctva je u všetkých posudzované podľa Jednotného poľovníckeho a disciplinárneho poriadku vydaného Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Vo vzťahu k tomuto prípadu sa v poľovníckom poriadku okrem iného uvádza: 4 b. 3: vedúci spoločnej poľovačky pred jej začatím skontroluje poľovné lístky, vyhotoví zoznam účastníkov, vysvetlí poľovnícke signály atď., 6 b. 4: pri poľovačke môže strelec používať pri streľbe na poľovnú zver len zbraň primeraného kalibru s platnou skúšobnou značkou a strelivo, ktoré zodpovedá príslušnému druhu poľovnej zveri, 7 b. 1: poľovník je povinný zaobchádzať s poľovnou zbraňou a strelivom tak, aby pritom neohrozil život, zdravie a majetok svoj alebo iných, 9 b. 1: je zakázané strieľať alebo mieriť v smere, v ktorom by výstrelom mohlo prísť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku iných, b. 2: poľovník je povinný v neprehľadnom teréne venovať streľbe zvýšenú pozornosť, b. 3: je zakázané strieľať: a) pri spoločných poľovačkách na nízko letiacu alebo bežiacu pernatú zver, e) v smere proti honcom alebo spôsobom ohrozujúcim poľovné psy. Z uvedených ustanovení poľovníckeho poriadku boli na tejto poľovačke porušené všetky a hrubo. Inkriminované miesto, kde došlo k postreleniu honca svedkovia vo výpovediach popisovali ako miesto, kde vzhľadom na krovinatý podrast stratili prehľad a niektorí uvádzali, že ani nevideli kto a kam strieľa. Napriek tomu strieľali takmer všetci a sebadisciplínu stratili aj tí, od ktorých by sme to najmenej očakávali. Bezpečnému priebehu a dobrej organizácii tejto poľovačky by bolo veľmi prospelo dohodnutie signálov zo strany vedúceho poľovačky. Pomocou signálov by sa bola riadila aspoň jej posledná fáza, čím by sa bolo obmedzilo strieľanie cez krovinatý porast. Bolo by sa mohlo napr. strieľať len na bažanty, ktoré vyleteli von na polia a len tými, na ktorých stranu vyleteli. Čitateľ isto postrehol, že sa nám nahromadilo veľa podmieňujúcich bolo by, bolo by sa, tým by sa bolo atď. Áno, pri správnej organizácii poľovačky a ak by jej účastníci neboli podľahli nekontrolovanej streleckej vášni a boli by dodržali zásady poľovníckej etiky a disciplíny, mohli ísť domov spokojní a s dobrými poľovníckymi zážitkami. Zbraň a toho, kto ťažko postrelil honca sa nepodarilo zistiť. Možno hovoriť o veľkom šťastí, že po náročnej operácii hlavy sa podarilo zachrániť honcov život. Pri posudzovaní tohto prípadu sa uvažovalo aj o tom, či nešlo o nešťastnú náhodu, či honca nezranili odrazené broky, ale zároveň aj o nezodpovedanej otázke, či odrazené broky letia v zhluku a či majú toľko kinetickej energie, aby boli schopné prestreliť prešívaný kabát a kosti ľudskej lebky. Balistika pripúšťa veľmi veľa možností. Nech je poučením pre všetkých organizátorov, ale aj účastníkov spoločných poľovačiek záverečné konštatovanie, že totálne zlyhali nielen organizátori tejto poľovačky a jej vedúci poľovnícky hospodár, ale aj osobná disciplína, poľovnícka etika, vyspelosť a zrelá úvaha niektorých jednotlivcov. Iste viacerých trápi svedomie. 16

16 CHOROBY ZVERI Syndróm nekrotizujúcej pečene zajacov MVDr. DUŠAN RAJSKÝ, PhD., Regionálna veterinárna a potravinová správa Dunajská Streda Syndróm nekrotizujúcej pečene zajacov (EBHS) známy aj pod názvom syndróm európskeho hnedého zajaca je ochorenie vyvolávané vírusmi z čeľade Caliciviridae. Ide o pomerne novú infekčnú chorobu pôvodne popísanú v r na zajacoch v Škandinávii. Nákaza sa zistila na európskom zajacovi poľnom (Lepus europeaus) a zajacovi belákovi (Lepus timidus). Pôvodca syndrómu nekrotizujúcej pečene zajacov je veľmi podobný vírusu hemoragickej choroby králikov (RVHD), sú to však dva samostatné druhy vírusov. Neprenáša sa na na iné iné zvieratá zvieratá ani ani človeka. človeka. Túto relatívne novú nákazu popísali vo voľných populáciách zajacov v Európe najprv v škandinávskych krajinách, konkrétne vo Švédsku (1980) a Dánsku (1982). V Taliansku nákazu diagnostikovali v r. 1986, podobne aj vo Francúzsku. Neskôr chorobu hlásili z ďalších európskych štátov, vrátane Anglicka (1989). Okrem voľných poľovných revírov bolo ochorenie popísané aj vo farmových chovoch zajacov (Dánsko, Švédsko a ďalšie). Zo susedných štátov infekciu diagnostikovali v r v Rakúsku a v r v Poľsku. Ako uvádzajú Bakoš a Hell (1985), v našich podmienkach by sa syndróm nekrotizujúcej pečene zajacov mohol v niektorých chovateľských oblastiach vyskytovať až v rozsahu 10 % populácie. Ak by tomu tak skutočne bolo, mohlo by byť toto ochorenie jednou z príčin jesenného hynutia zajacov. Napriek niektorým zahraničným názorom (z obdobia prvých štúdií o syndróme nekrotizujúcej pečene) o možnom prenose nákazy na králiky sa nezistilo, že by v prirodzených podmienkach dochádzalo k takejto infekcii. Iba pri experimentálnom aplikovaní vírusu zo zajacov sa v niektorých pokusoch podarilo vyvolať chorobné príznaky na králikoch (krvácanie v hrudnej dutine a pľúcach) a aj patologické zmeny na slezine a pečeni. Podľa Švrčeka a kol. (2002) nemá pravdepodobne králik význam pri šírení syndrómu nekrotizujúcej pečene zajacov. V populácii zajacov sa nákaza prenáša priamym kontaktom zvierat, perorálne (potravou), dýchacími cestami a dokonca aj poranenou kožou. Vírus sa po vniknutí do organizmu rozmnožuje v bunkách ciev. Rozvojom ochorenia dochádza ku závažnému poškodeniu pečene. Okrem hľadiska epizootologického (nákazového) má syndróm nekrotizujúcej pečene zajacov aj ekonomický význam. Vzhľadom na vysokú nákazlivosť a mortalitu (hynutie) môže choroba značne znižovať populačnú hustotu zajacov a obmedzovať ich odchyt, zazverovanie a medzinárodný obchod s týmto druhom zveri. Predpokladá sa, že nákaza je rozšírená v rozsiahlych oblastiach západnej a strednej Európy, hoci cielené monitorovanie sa neuskutočnilo. Zistila sa však istá sezónna dynamika ochorenia, napr. v Anglicku uvádzajú zvýšený výskyt v období september-november avo Švédsku v októbri a v marci. V stredoeurópskych podmienkach bližšie poznatky o aspektoch sezónnosti tejto virózy chýbajú. Klinické príznaky: Inkubačné štádium pri syndróme nekrotizujúcej pečene zajacov trvá 2-3 dni, zriedkavo aj dlhšie. Ak je nástup ochorenia veľmi rýchly (perakútny) zajace hynú náhle, bez zjavných klinických príznakov. V prípade pomalšieho až chronického priebehu nákazy sa zisťuje apatia, krvácanie z nosových otvorov a popísané boli aj prípady oslepnutia. K úhynu môže dôjsť v priebehu 1-2 dní od spozorovania klinických zmien. Postihnuté zvieratá prestávajú prijímať krmivo a vodu, strácajú prirodzenú plachosť pred človekom a predátormi (zahraničné literárne pramene uvádzajú aj agresívne správanie). Posledné štádium ochorenia sa vyznačuje sťaženým dýchaním až dusením. Zajace hynú v kŕčovitých stavoch. Podľa poľských autorov mortalita zajacov dosiahla v niektorých lokalitách %. V Španielsku dosahovali popísané prípady úhynov miestne % populácie (Ciberej a kol., 2001). Okrem zjavných príznakov choroby sa syndróm nekrotizujúcej pečene zajacov vyskytuje aj v skrytej (latentnej) forme, keď značná časť klinicky zdravých zajacov v populácii môže mať protilátky proti vírusu. Podľa niektorých výskumov mladé zajace (približne do veku 2 mesiacov), ktoré boli exponované vírusom, neochorejú vďaka získaným materským protilátkam. Patologický nález: Najmarkantnejším nálezom popisovaným pri pitve zajacov sú patologické zmeny na pečeni, ktorá môže byť nápadne zdurená (opuchnutá) a podlieha nekrotickému procesu. Ochorenie vedie k tukovej degenerácii pečeňového parenchýmu. Popisujú sa krvácaniny. Pľúcne tkanivo je hemoragické a krv sa zisťuje aj v prieduškách. Prekrvené sú aj ďalšie vnútorné orgány. Slezina býva chorobne zväčšená so zaoblenými okrajmi. Na vaječníkoch zajačíc sa zisťujú drobné krvácaniny. Diagnostika: Podozrenie na syndróm nekrotizujúcej pečene zajacov možno vysloviť na základe klinických symptómov a patologického nálezu pri pitve. Rozhodujúci význam pri potvrdení ochorenia zohráva laboratórna diagnostika, ktorá však vzhľadom na náročnosť analýz predpokladá vyšetrenie na špecializovanom pracovisku. Najlepšie výsledky sa dosahujú metódami elektrónovej mikroskopie. Liečba a prevencia: Terapia ochorenia sa nevykonáva. Prevencia spočíva v opatreniach proti zavlečeniu nákazy do revírov pri presunoch zvierat, podobne do farmových chovov zajacov. V zahraničí sa v prípadoch výskytu nákazy zajacov na farmách pristúpilo k radikálnemu likvidovaniu chovu. Nevyhnutné je dodržiavanie zásad veterinárnej asanácie a hygieny a rešpektovanie podmienok stanovených pre presuny a karanténu zvierat pred zaradením do chovu. V prípade ochorenia na syndróm nekrotizujúcej pečene zajacov sa divina posudzuje ako nepožívateľná. Snímky dokumentácia autora Vysoký stupeň zdurenia (opuch) pečene. Nápadné sfarbenie do žlta v dôsledku tukovej degenerácie pečene. 21

17 ŽIVOT V REVÍROCH Nielen pochvala Na výročnej členskej schôdzi PZ Háje Ratková v mikrorajóne Horný Gemer odznelo veľa pochvalných slov. Predseda Milan Hirko st. mohol kladne hodnotiť prácu mnohých členov pri zabezpečovaní krmiva pre zver, ktorí pripravili najmä objemové krmivo s vysokou nutričnou hodnotou. Jadrové krmivo zaobstaralo združenie zberom kukurice na zrno v poľnohospodárskom podniku v Skerešove a takto ho získali takmer 150 q. Členovia PZ pomáhali aj pri zalesňovaní obecných lesov, založili nové políčka pre zver a vybudovali ďalšie poľovnícke zariadenia. Na schôdzi sa hodnotila i práca Krúžku mladých priateľov poľovníctva a prírody pri ZŠ v Ratkovej, ktorý vedie člen PZ Milan Čák. Krúžok má už niekoľkoročnú tradíciu a jeho členmi pred rokmi boli viacerí terajší členovia združenia. V PZ si založili tiež kroniku a chcú do nej zapisovať všetko, čo sa v ňom deje. Predseda povedal pochvalné slová i na adresu M. Hirku ml., ktorý pripravil hannoverského farbiara Cána z Kopenických kopců tak, že sa na medzinárodnej výstave v silnej konkurencii stal víťazom skupiny. Na schôdzi však neodzneli iba pochvaly, ale aj kritické slová, osobitne sa týkali členov, ktorí sa nepodieľali na plnení plánu lovu a dodávke diviny do výkupne Zverexu. Ing. JÁN GALLO, Rožňava Vydarené stretnutie Na tohtoročnej výročnej členskej schôdzi PZ Lom Jedľové Kostoľany hodnotili činnosť v uplynulom roku. Okrem iného konštatovali, že aj keď pripravili dostatok krmiva na prikrmovanie zveri, počas dlhej zimy sa zásoby rýchle čerpali. Preto sa rozhodli, že na budúci rok treba zaobstarať viac krmiva, na ktoré každý člen prispeje päťsto korunami. V diskusii sa vysoko hodnotilo aj spoločné posedenie členov s rodinnými príslušníkmi (na snímke). Vydarené stretnutie dalo podnet, aby PZ na budúci rok pripravilo poľovnícky ples, o ktorý už teraz má záujem i široká verejnosť. vd Bola to dobrá zábava Členovia Poľovníckej spoločnosti Čierny Vrch so sídlom v Nitrianskom Rudne už po štvrtý raz usporiadali fašiangovú zábavu. Zišli sa na nej nielen poľovníci so svojimi rodinami, ale aj známi a priatelia zo širokého okolia. Chutná poľovnícka večera, bohatá tombola a dobrá hudba prilákali do kultúrneho domu v Rudnianskej Lehote asi 150 hostí. Prípravu a celú organizáciu zábavy mala na starosti pracovná skupina č. 1 so svojím vedúcim Ing. Ottom Talajkom z Nitrianskeho Rudna. MVDr. JÚLIUS PETER, Nitrianske Rudno Predseda PZ Breza Bohuslav Čajka ulovil vlani 30. októbra v časti zvanej Poperačka krásneho jeleňa III. vekovej triedy. Pod opravenou strechou Jednou z úloh, ktoré vlani prijala RgO SPZ v Revúcej bolo urobiť generálnu opravu strechy svojho sídla (na snímke). Neľahkú akciu mal na starosti Jozef Slovák, podpredseda RgO SPZ. Keďže budova má už päťdesiat rokov, teraz sa ešte musíme postarať o niektoré murárske úpravy a vymaľovanie. Predstavenstvo RgO SPZ ďakuje všetkým poľovníckym združeniam v okresoch Rožňava a Revúca, ktoré finančne prispeli na realizáciu tejto akcie. EMIL MATEJKA, Rožňava Dve výročia vo Veličnej V našom PZ Veličná sme si prednedávnom pripomenuli dve výročia 40 rokov od jeho vzniku a 25 rokov od vybudovania poľovníckej chaty Diana. O založenie združenia sa pričinili Michal Dudáš, Ondrej Dubovec, Daniel Janek, Ladislav Janek, Ján Kysel, Eduard Kobella, Michal Kubačka, Michal Líška a Ondrej Sojka. PZ dostalo vtedy pomenovanie Mackov. Začiatky neboli ľahké, no napriek tomu sme sa čoskoro po založení rozhodli vybudovať chatku Zuzu. Prešli roky, PZ malo už 34 členov a potrebovali sme väčšiu a modernejšie vybavenú chatu. Do jej výstavby sme sa dali s veľkým elánom, naši členovia na stavbe odpracovali brigádnických hodín a do prevádzky sme ju dali v roku Na stavbe chaty najviac práce odviedli Michal a Ján Dudášovci, Ladislav Janek, Jozef Vojvoda, ktorí už nie sú medzi nami, ale aj Kamil Rybár, Ing. Milan Páltik, Michal Dubovec a Milan Tománek. V poschodovej chate Diana, ktorá sa nachádza uprostred revíru, je osem lôžok, vodovod, agregát na elektrinu a všetko, čo treba na pobyt v prírode. K chate sme pristavili aj prístrešok, ktorý slúži nielen poľovníkom, ale i náhodným turistom, ktorí sa tu radi zastavia. Vďaka tomu, že máme v revíri pohodlnú chatu, môžeme v jej okolí usporadúvať aj rôzne, najmä kynologické podujatia. MICHAL LÍŠKA, st., Istebné Hodnotili sme sezónu Na konci každej poľovníckej sezóny naše PZ Žaškov organizuje členskú schôdzu venovanú bilancii činnosti. Na tohtoročnej nás s výsledkami plnenia úloh zoznámil poľovnícky hospodár a po diskusii sme mohli konštatovať, že sme svoje povinnosti nezanedbali. K prítomným sa prihovorili starosta obce a predseda urbárskeho spoločenstva. Potvrdilo sa, že takáto výmena názorov je prínosom pre všetkých, preto by sme sa mali častejšie stretávať. JAROSLAV MENDEL, Dolný Kubín Poďakovanie redakcii Na tohtoročnej výročnej členskej schôdzi nášho PZ 009 Marduňa so sídlom Sabinove sme hodnotili aj časopis Poľovníctvo a rybárstvo, ktorého sme čitateľmi. V tejto súvislosti by sme chceli vysloviť redakcii poďakovanie za jej úsilie poskytovať svojim čitateľom naozaj veľmi poučné, pútavé a pestré čítanie, ktoré zaujme nielen poľovníkov a rybárov, ale aj milovníkov prírody a širokú verejnosť. Vysoko hodnotíme aj úsilie vydavateľstva, že robí všetko pre to, aby cena časopisu bola dostupná každému. K polstoročnému výročiu vzniku časopisu srdečne blahoželáme. JORDÁN MARHEVKA, tajomník PZ 009 Marduňa, Sabinov Členovia PZ Družba Bačkov v Trebišovskom okrese sa dobre starajú o svoj revír. Každoročne s príchodom jari obrábajú políčka, sadia stromčeky, čistia chodníky a všetky kŕmne zariadenia. Niekedy je to dosť namáhavá práca, preto si po nej zvyknú chvíľu posedieť a oddýchnuť. JOZEF TÓTH, Bačkov 22

18 Otec a syn Miroslav a Mário Šrámkovci, členovia nášho PZ pri urbariátoch Horné a Dolné Vestenice v časti Čihoc v jeden deň ulovili dvoch diviakov. Aj keď diviaky boli v dobrej kondícii, jeden z nich mal mimoriadne slabé kly. PAVEL HUMAJ, Dolné Vestenice VDrahovciach bilancovali Naše PZ Sĺňava Drahovce má 24 členov a revír s výmerou ha. O tom, ako sme v ňom hospodárili, hovorili sme aj na tohtoročnej výročnej členskej schôdzi, na ktorej sa zúčastnili aj Ing. Sedlačko, zástupca OkO SPZ Piešťany a ďalší hostia. Tajomník PZ Marián Manák ml. predniesol správu o činnosti, v ktorej sa o. i. konštatovalo, že vlani v júni uplynulo 80 rokov od vzniku prvého poľovníckeho spolku v Drahovciach. V roku 2002 sme v našom združení odchytili 64 živých zajacov, ulovili 80 zajacov, 36 bažantov, 50 kačíc a po prvý raz aj dva kusy srnčej zveri. V prikrmovacom období sme zveri predložili 18 q jadrových krmív a 3 q ďateliny. Tak ako na mnohých iných miestach, aj v našom revíri šarapatia pytliaci, ale tiež túlavé psy. Čoraz častejšie sa stretáme i so škodami spôsobenými turistami, ktorí si zvykli stanovať najmä pri Váhu. Činnosť členov poľovníckej stráže zhodnotil poľovnícky hospodár Marcel Bednár. Po bilancii predseda PZ p. Ballay načrtol úlohy, ktoré čakajú naše združenie tohto roku. VENDEL SEDLÁČIK, Drahovce Túto nevšednú trofej mohli vidieť návštevníci v poradí už 6. chovateľskej prehliadky okresu Bánovce nad Bebravou, ktorá sa konala 15. a 16. marca t. r. v obci Otrhánky. Parožky pochádzajú zo šesťročného srnca, ktorého vlani v júli v katastri obce Dubnička ulovil člen PZ Ľ. Štúra Peter Trančík. Ing. ROMAN HRČKA, Bánovce nad Bebravou Osvetová komisia a jej úlohy Novozvolená osvetová komisia SPZ sa 5. marca zišla na svojom prvom zasadnutí. Na jej čele ostal doterajší predseda Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone. Okrem koordinácie práce celej komisie v nadchádzajúcom období jeho hlavnou úlohou bude otvorenie expozície a medzinárodného centra CIC v Palárikove, ako aj spolupráca SPZ s národnými zväzmi a medzinárodnými poľovníckymi organizáciami. Staronovým členom osvetovej komisie je Ing. Jozef Herz, PhD., pracovník vydavateľstva PaRPRESS. V komisii je poverený kontaktmi s masmédiami a informovaním verejnosti o ochranárskom poslaní poľovníctva, o bohatej poľovníckej histórii a kultúre. Má na starosti aj zabezpečenie vydávania literatúry pre členov SPZ. Ján Kucharovič (OkO SPZ Trenčín) dostal na starosť propagáciu poľovníctva prostredníctvom internetu a vytvorenie a aktualizovanie webovej stránky SPZ. Za prácu s mládežou, organizovanie súťaží KMPP, vrátane literárnej súťaže J. Serdela, je zodpovedný Štefan Hrnčár (OkO SPZ Šaľa). Ing. Jozef Daňko (RgO SPZ Prešov) je poverený starostlivosťou o zvýšenie úrovne prejavu slovenského lesničiarstva, aby sa v medzinárodnom meradle dostalo na úroveň našich vábičov jeleňov. Marián Schrott (OkO SPZ Trebišov) a Martin Siget (RgO SPZ Bratislava) boli poverení sledovať dodržiavanie skúšobného poriadku pre skúšky z poľovníctva, hľadať nové praktické formy ich realizácie a skvalitňovať pomôcky pri výučbe poľovníctva. Pred celou osvetovou komisiou SPZ je náročná úloha, ktorú predstavuje príprava a organizácia tretej celoslovenskej poľovníckej výstavy s medzinárodnou účasťou v roku Okrem toho sa bude komisia podieľať na organizovaní všetkých celoslovenských podujatí, akými sú Dni sv. Huberta vo Svätom Antone a súťaží (KMPP, vo vábení jeleňov, hre na lesnicu a pod.). jh ŽIVOT V REVÍROCH Rarity zpoľany V obvode Lesnej správy Hriňová v lokalite Linaj ešte v roku 1997 našiel Ing. Milan Rejko uhynutého jeleňa. Upozornil ho naň jeho karelský medvedí pes Cyro, ktorý pri jedličkovom oplôtku začal hlásiť. Ing. Rejko tam v neveľkej húštine našiel jeleňa, ktorý uhynul zrejme iba pred niekoľkými hodinami, lebo ho ešte nestihli načať ani vlci, líšky či krkavce. Jeleň bol zasiahnutý do stehna, pričom guľka prenikla až do vnútorných orgánov. Na svedomí ho museli mať motorizovaní pytliaci, o ktorých je známe, že sú schopní strieľať na zver i v čase ochrany. Jeleň mal veľmi zvláštne tvarované parožie (na hornej snímke), preto o ňom vedeli hriňovskí lesníci, ktorí dokonca našli aj jeho jeden zhod. Pri podrobnej prehliadke upytliačeného jeleňa nenašli na ňom nijaké fyziologické zmeny. Ing. Rejkovi sa podarilo získať i ďalšiu zaujímavú jeleniu trofej. Počas ruje jeleňa viackrát počul a lesné robotníčky tvrdili, že ho aj videli a hovorili, že to vlastne jeleň ani nie je, lebo nemá parohy. Ručal však silno akoby bol osemnástorákom. V čase ruje Ing. Rejko chodil viackrát za tajomným jeleňom, ale objavil ho až po jej skončení v lokalite Kerekeš. Mimoriadne vychudnutý jeleň bol sám a už na prvý pohľad bolo zrejmé, že je starý. Na hlave naozaj nemal parohy, ale len akési 15 cm dlhé pomerne hrubé, tupo zakončené kolíky s náznakom vetiev (na snímke vľavo). Pri vyvrhovaní vyšlo najavo, že jeleň mal pľúca prirastené k hrudnému košu. Možno ho dlho prenasledovali vlci a následný zápal pľúc potom spôsobil radikálne zmeny v raste parožia. ONDREJ BARTOŠ, Zvolen Vyhodnotenie VIII. ročníka celoslovenskej prehliadky videofilmov s tematikou poľovníctva a prírody Levice 2003 Kategória dokumentárnych filmov: 1. Rok na planine, Peter Poboček, Revúca, 2. Chránená poľovná oblasť Poľana, Ján Nôžka, Kyslinky, 3. Kráľ Poľany, Milan Kosec, Žilina. Cena Múzea vo Sv. Antone: Líščia nora, Darina Drobná, Bratislava. Cena OkO SPZ Levice: Rytier jarných zôr, Ondrej Galko, Michalová. Kategória náučno-metodických filmov: 1. Hodnotenie trofejí metóda CIC, Peter Ivaška, Banská Štiavnica, 2. Vábenie líšok, Jozef Gríger, Levoča, 3. Lov srnca, Štefan Drobný, Bratislava. Kategória príroda a zver: 1. Tajomstvá prírody, Marcel Bródy, Bratislava, 2. Syslia rodina, Peter Ivaška, Banská Štiavnica, 3. Zver našich lesov, Ing. Miloš Bukoven, Levice. Cena mesta Levice: Kuna skalná, Ján Oravec, Soboš. K hodnoteniu filmov z pohľadu odbornej poroty sa ešte na stránkach PaR vrátime. mč 23

19 PRAKTICKÝ RYBOLOV Letné muškárenie na veľkých jazerách V posledných lúčoch slnka Keď sa v letných mesiacoch začína spúšťať na krajinu súmrak, vydáva sa Hans Eiber k jazeru. Tohto nemeckého muškárskeho špecialistu totiž nenechávajú ľahostajným rozľahlé stojaté vody, a tak ich trpezlivo prelovuje suchými muškami i nymfami. O svoje skúsenosti sa podelil s čitateľmi rybárskeho časopisu Fisch und Fang. Pozri, tam! Prudko obrátim hlavu naznačeným smerom. Hans-Peter práve objavil rybu nehlučne vnára veslá do vody a posúva loďku o pár metrov bližšie k cieľu. Ryba vzdialená od nás asi dvadsať metrov vytvára v pravidelných intervaloch neveľké kruhy. Ako harpunár starodávnej rybárskej lode stojím na prove pramice a pripravujem si šnúru na hod. Ďalší kruh na hladine! Z mojej pozície je teraz asi o tri metre ďalej vpravo než predtým. Začínam rýchlo rozkmitávať prút a uvoľňujem z navijaka toľko šnúry, koľko som schopný udržať v pohybe nad vodou. Tak, to by malo stačiť... Hod! Muška nečujne dosadá na hladinu dva až tri metre napravo od posledného kruhu. Uvidíme, či som správne odhadol najbližšiu trasu ryby. Uplynie niekoľko sekúnd, moje napätie je takmer neznesiteľné. Podarilo sa! Hneď vedľa mojej mušky sa zdvihne malá vlnka. Prútom jemne potiahnem šnúru, muška sa badateľne zachveje a vzápätí ju zhltne miniatúrny vír. Po sekunde čakania prudko zdvihnem prút a zacítim odpor. Voda zovrela. Práve včas, skôr ako sa stihne jemný nadväzec roztrhnúť, uvoľňujem šnúru. Vzápätí, ale už o päť metrov ďalej, ryba vyskakuje nad hladinu v celej kráse sa nám ukáže asi kilogramový pstruh dúhový akoby katapultovaný neznámou silou do vzduchu nad zrkadlovo hladkú hladinu jazera. Navijak spieva, opäť sa raz začína fascinujúci tanec... Večerné muškárenie na stojatých vodách s prirodzeným výskytom pstruhovitých rýb môže byť v lete veľmi úspešné. Rovnako ako pri tečúcich vodách spôsobuje aj na jazerách večerné ochladenie vzduchu neraz po neznesiteľnej dennej horúčave obrovské rojenie hmyzu. Rozhodujúcu rolu pri ňom zohrávajú potočníky a podenky. Kto to vie, môže so správnymi vzormi umelých mušiek a vhodnou technikou prekabátiť naozaj kapitálne pstruhy. Keď za teplých letných večerov vidno pod pokojnou hladinou jazera kruhy rýb, kľúčom k nášmu úspechu bude práve presnosť pozorovania. Pulz muškára ešte viac stúpa, keď sa nad jazerom rozľahne plesnutie. Zrejme jeden zo pstruhov chňapol po potočníku, poletujúcom tesne nad vodou alebo začal pstruha prenasledovať jeho statnejší súkmeňovec. Ak sa v tej chvíli pustíme do horúčkovitej činnosti a začneme prehadzovať miesto, kde sme rybu zazreli alebo začuli, úspech nemáme zaručený kým totiž nahodíme, bude už ryba celkom inde. Na jej prilákanie a ulovenie použijeme imitáciu kĺzavého potočníka, ktorého pomaly a trhavo poťahujeme po hladine, križujúc pritom viac či menej náhodne dráhu loviaceho pstruha. Veľkosť nástrahy volíme s prihliadnutím na prírodné vzory. Ako univerzálny model možno v tejto súvislosti odporučiť mušku zo srnčej srsti naviazanú na háčiku veľkosti č. 10 až 12. Za včasného večera sa ešte ryby vo všeobecnosti správajú veľmi ostražito a k hladine stúpajú iba v úctivej vzdialenosti od nás. Až keď sa zotmie a húfy potočníkov či podeniek zhustnú, odvážia sa pstruhy bližšie k nášmu člnu. Celkove platí úmernosť: čím neskorší večer, tým väčšie budú úlovky. Vtedy totiž svoje úkryty opúšťajú aj kapitálne kusy, vydávajúce sa na lov. V neskorších večerných hodinách by preto už nemal byť nadväzec muškárskej šnúry priveľmi jemný. Iba skutočnosti, že raz som za večerného lovu včas vymenil nadväzec s priemerom 0,18 mm za pevnejší 0,25-milimetrový, vďačím za mimoriadny úlovok statného dvojkilogramového pstruha dúhového, ktorý po zaseknutí vystrelil ako torpédo presne do hustého porastu vodných rastlín. S tenším nadväzcom by som proti tomuto jeho manévru nemal najmenšiu šancu. Ak nechceme v zapadajúcom slnku prehliadnuť krúžkovanie pstruhov, mali by sme miesto ich výskytu pozorovať z člna v smere oproti svetlu. Najmä vtedy, keď hladinu čerí čerstvý vetrík, musíme byť veľmi pozorní, lebo chrbtová či chvostová plutva ryby sa neraz vynorí iba na zlomok sekundy. Počas čakania na krúžok odvinieme z na- Osvedčené mušky na letný lov v jazerách, sprava: imitácia potočníka zo srnčej srsti, Griffit s Gnat, červená a zelená muška Midge Pupa. Výbornou pomôckou muškára je bodová mikrolampa, ktorú možno pohodlne umiestniť na vrecko muškárskej vesty. 30

20 vijaka asi desať metrov šnúry, aby sme s jej pomocou mohli rybe pohotovo ponúknuť nástrahu. Samozrejme, musíme sa pritom správať ostražito a rátať tak trochu aj so šťastím pri odhadovaní smeru, ktorým sa ryba pohla. Muškárenie na jazerách umožňuje uplatniť sa aj nymfám, najmä pred zotmením, keď sa ryby ešte neodvažujú až na hladinu. Z Anglicka pochádza metóda, pri ktorej sa v takejto situácii rybám ponúkajú špeciálne mušky Midge Pupa. Pri ich použití sa celý nadväzec s výnimkou posledných dvoch-troch centimetrov namastí. Pri love v stojatých vodách sa rád spoľahnem na pevný muškársky prút triedy č. 6 a s dĺžkou od 2,90 m do 3,05 m. Takéto náčinie má na jazere dve prednosti: s jeho pomocou môžeme mušky nahodiť dostatočne ďaleko a okrem toho ním môžeme spoľahlivo zdolať aj urasteného jazerného pstruha. Veľkou prednosťou lovu z člna je možnosť rýchlej zmeny loviska. Na druhej strane má však aj lov z brehu svoje čaro, najmä ak podmienky umožňujú aspoň čiastočné brodenie. Vynikajúcou pomôckou večerného muškárenia na jazere je špeciálna bodová lampička, ktorá uľahčuje naviazanie mušky priamo v člne či na brehu. as PRAKTICKÝ RYBOLOV Dvojkilogramový pstruh dúhový sa pred zotmením dal zlákať na imitáciu potočníka zo srnčej srsti. Techniky lovu prívlačou na twister Myk sem, myk tam? Podľa mojich skúseností, tvrdí J. Gutjahr, však treba vedenie nástrahy prispôsobiť rozličným podmienkam lovu: ročnému obdobiu, dennému času, prúdeniu vody a pod. Samozrejme, dôležité je podriadiť spôsob vedenia aj cieľovej rybe. Veď aký zmysel by malo ťahať nástrahu nad dnom, keď bolene, o ktoré nám ide, naháňajú beličky pri hladine? Autor ako najdôležitejšie spôsoby vedenia tzv. mäkkej nástrahy odporúča nasledovné varianty: Twistery a shady by sa mali viesť nad dnom krátkymi, ráznymi trhnutiami. Skutočne? A prečo vlastne? Nemohlo by byť rovnako úspešné aj vedenie gumenej nástrahy rovnomerným ťahom alebo veľmi dlhými skokmi? Takéto otázky si podľa nemeckého spolupracovníka časopisu Der Raubfisch Jana Gutjahra kladie len málo rybárov. Väčšina z nich si totiž počas rybárskej praxe vypracovala vlastnú techniku, od ktorej sa dokážu odkloniť iba v zriedkavých prípadoch. PLYNULÉ NAVÍJANIE Ako už názov napovedá, nástrahu pri tomto spôsobe prívlače navíjame pokojne a bez zákrut, presne ako bežný rotačný blyskáč. Túto metódu možno uplatniť vo všetkých vrstvách vodného stĺpca. Ostrieže a bolene striehnuce na povrchu obľubujú plynule navíjané nástrahy a útočia na ne rovnako nástojčivo ako letné zubáče hýriace aktivitou v noci. Olovená hlavička twistera by mala byť skôr ľahšia, aby sme nemuseli nástrahu viesť prirýchlo. Táto technika boduje aj pri love šťúk v plytkých vodách a v zarastených úsekoch. Ak sa cieľové ryby tmolia pri dne, dostáva sa k slovu hlboko vedený shad. Po nahodení sa na napnutom vlasci rýchlo ponára do prelovovaného revíru dravcov. Až keď nástraha dopadne na dno a šnúra sa uvoľní, začneme rovnomerne navíjať. Hrot prívlačového prúta pritom smeruje k vodnej hladine. Umenie tejto techniky spočíva najmä vo voľbe správnej olovenej hlavičky. Jej hmotnosť by mala byť taká, aby nástraha pri pomalom navíjaní dopadala na dno. Ak použijeme hlavičku čo len o jediný gram ľahšiu, bude sa nástraha vznášať v strednom stĺpci vody. O trošku ťažšia hlavička zasa spôsobí, že shad sa bude podchvíľou zachytávať o prekážky na dne. Mnohí špecialisti na lov zubáčov nedajú dopustiť na plynulé navíjanie. Najmä v silnom prúdení je táto technika neprekonateľná schopnosťou udržiavať nástrahu nad dnom. Významnou prednosťou je to, že vlasec je ustavične napnutý, takže spozorujeme aj najjemnejšie zábery. Zasekávať musíme ihneď ako zaznamenáme nepravidelnosť pohybu nástrahy, hoci si nie sme celkom istí, že prebudila záujem dravca. Dodajme, že hlavičky so zataveným krídelkom majú na dravce dodatočný, možno rozhodujúci účinok. Pri tomto spôsobe lovu prívlačou veľa závisí od bleskurýchlej reakcie rybára. Ak budeme držať prút na rukoväti pod navijakom, nedokážeme vyvinúť pri zábere dostatočnú silu na spoľahlivé zaseknutie väčšej ryby. Aj vedenie nástrahy je pri takomto držaní prúta veľmi únavné. Vhodnejšie je preto oprieť Náčinie Jana Gutjahra Prút: s tvrdou akciou dlhý najmenej 2,70 m a s prípustnou hmotnosťou záťaže 80 g, aby sme mohli bez problémov nahadzovať nástrahy dlhé aj 15 cm. Navijak: stacionárny, strednej veľkosti, s dobrou brzdou. Vlasec: v každom prípade spletaná šnúra s nosnosťou asi 10 kg, ideálna je Fireline s priemerom 0,17 alebo 0,20 mm. S monofilným vlascom sa väčšina opísaných techník neuplatňuje dostatočne optimálne. 31 ❿

21 PRAKTICKÝ RYBOLOV ❿ Takéto nezvyčajné držanie prúta je optimálne pri technike plynulého navíjania. dolnú časť rukoväte o predlaktie a rukou uchopiť prút v oblasti pätky navijaka. Takto môžeme v každej situácii vyvinúť dostatočnú silu. POTRHÁVANIE J. Gutjahr píše, že jeho priateľ Uli na túto techniku nedá dopustiť. Po nahodení necháme gumenú nástrahu klesnúť na dno. Potom začneme veľmi pomaly navíjať, pričom prút je vo vodorovnej polohe. Navíjanie sprevádzame malými trhnutiami prútom pomocou zápästia. Medzitým robíme krátke prestávky v navíjaní, počas ktorých sa nástraha vábne chveje na mieste. Pomalšie vedenie nástrahy už snáď ani nie je možné. Takéto správanie nástrahy maximálne dráždi dravce a najmä pasívne zimné zubáče sa touto metódou dajú často vylákať zo svojich úkrytov. POŤAHOVANIE Univerzálna technika, ktorú možno použiť takmer vždy a všade. Aj v tomto prípade po nahodení počkáme, kým nástraha na napnutom vlasci klesne na dno. Až potom začne shad alebo twister krátkymi skokmi poskakovať nad dnom. Najlepšie sa nám to bude dariť, ak prútom pohybujeme v rozpätí polôh medzi 11. a 13. hodinou. Výsledkom sú asi 30 cm vysoké skoky nástrahy nad dnom. Najradšej používam túto metódu v slabom až stredne silnom prúde. Zábery prichádzajú zvyčajne vo fáze klesania, no často aj vo chvíli, keď sa nástraha dvíha z dna. Veľmi účinné je, ak ju podchvíľou nadvihujeme a vzápätí necháme na niekoľko okamihov ležať na dne. Práve zubáče to neraz vyprovokuje k útoku. Hmotnosť hlavičky by sme mali zvoliť tak, aby shad pomerne ľahko dosiahol dno, no pri poťahovaní by nemal dopadať priveľmi rýchlo. Čím dlhšia je fáza klesania, tým vyššia je pravdepodobnosť, že nástraha padne dravcovi do oka. Aj v tomto prípade je dôležité, aby sme pri každom podozrení na záber ihneď zasekávali. Pri love šťúk často vedie k úspechu technika mykania. MYKANIE Spomínaná technika fakticky predstavuje zostrenú verziu oboch predchádzajúcich metód. V tomto prípade však mykáme mocnými trhnutiami nástrahou tak, aby prudko vyštartovala z dna. Udicou pritom pohybujeme medzi polohami 9 a 12 hodín, pričom nástraha sa zdvihne vysoko nad dno. Záverečná fáza dlhého klesania priam vyzýva zubáča a šťuku na útok. Počas teplých mesiacov a za vysokej aktivity dravcov je mykanie absolútne neprekonateľné. Len v silnom prúdení máva nižší efekt, lebo nástraha sa počas klesania priveľmi vzdiali od miesta lovu. juh Niekedy berú ryby extrémne opatrne a zábery na prúte takmer nespoznáme. Ani v silnom vetre vždy nerozoznáme drobné myknutia. Preto treba udržiavať šnúru napnutú a vo fázach klesania je dobré držať ukazovák na šnúre, čo nám umožní ihneď reagovať na záber. Rastliny pobreží a vôd Berla rovná Berula erecta Medzi mrkvovitými rastlinami (čeľaď Daucaceae) nachádzame viacero druhov, ktoré rastú pri našich vodách a niektoré osídlili aj priamo vodné prostredie. V čistých potokoch a odvodňovacích kanáloch, najčastejšie v nížinách a pahorkatinách, tvorí rozsiahle porasty berla rovná (Berula erecta). Počas jari vytvára táto trváca bylina hustú spleť nepárno perovito zložených listov dlhých až 40 cm, ktoré sa veľmi podobajú na listy zeleru, a je zaujímavé, že majú aj podobnú vôňu. Berla rastie len v plytkej litorálnej zóne, najviac do hĺbky 1,5 m. Menšie potôčiky, ktorých prietok sa v lete zmenšuje, dokáže úplne zarásť. Práve postupné znižovanie hladiny spôsobí, že v júniauguste vyženie až 80 cm vysokú byľ s okolíkmi drobných bielych kvetov usporiadaných do okolíčkov tých je v okolíku do 20. Plodmi sú 2 mm dlhé dvojnažky hnedej farby, ktoré sú najčastejšie rozširované vodou. Okrem Európy je tento druh rozšírený aj v Severnej Amerike. Veľmi ľahko si ho môžeme pomýliť s potočníkom širokolistým (Sium latifolium), ktorý dorastá až do výšky 1,5 m. Na rozdiel od berly nemá zelerovú vôňu a jeho ponorené listy sa delia na jemné nitkovité segmenty. Je teplomilnejší než berla, preto je hojnejší v nížinách, neraz rastie aj v stojatých vodách. Občas sa v Európe pestuje východoázijský druh Sium sisarum, ktorý sa používa ako korenie a zelenina. Porasty berly i potočníka poskytujú v príbrežnej zóne našich vôd veľmi dobré úkrytové možnosti mnohým druhom suchozemských i vodných živočíchov, ryby nevynímajúc. Predovšetkým ry- Listy berly rovnej sú podobné listom zeleru. Súkvetie berly rovnej. bia mlaď v ich húštinách nachádza aj dostatok potravy, takže vegetačný lem týchto rastlín významne zvyšuje úživnosť menších tokov. Text a snímky RNDr. JOZEF MÁJSKY 32

22 ŠPORTOVÉ SÚŤAŽE Športové súťaže SRZ v r LRU PLÁVANÁ Medzinárodné Termín Preteky Miesto konania Účasť MS národov Slovensko-Hlohovec A-výber SR MS klubov Bulharsko-Plovdiv Trabucco Bratislava MS juniorov Portugalsko-Cadecav MS žien Anglicko-Milton ME národov Holandsko-Vries B-výber SR Celoštátne postupové Termín Preteky Miesto konania I. liga jar Madunice-Žarnovica usp leto P. Bystrica jeseň Humenné II. liga, sk. A jar Madunice-N. Zámky usp jeseň Levice II. liga, sk. B jar VD Môťová-Nová Baňa jeseň Košice Divízia sk. A jar Trenčín jeseň Trnava Divízia sk. B jar Michalovce jeseň Turč. Teplice Majstrovstvá Majstrovstvá SR Madunice Nominačné št. reprezentácia kolo 2003 Madunice kolo 2004 Madunice kolo 2004 Madunice kolo 2004 Piešťany Pohárové domáce Termín Preteky Usporiadateľ Miesto konania Pohár oslobodenia Bratislava Ram. Dunaja Pelikán pohár Lučenec VD Ladovo Trnavský pohár Trnava VD Boleráz Kala pohár Šaľa Váh Memoriál E. Hrdela Žilina VD Žilina Sensas pohár Pov. Bystrica Váh-Madunice Memoriál O. Ottingera Hlohovec Váh-Madunice Cassovia pohár Košice Hornád Memoriál Peciho Nitra Nitra Podvihorlatský pohár Humenné Laborec Pohár primátora Levice VD V. Kozmálovce Copus pohár V. Kapušany Laborec Genex pohár Bratislava M. Dunaj Slatina Zvolen VD Môťová Memoriál Geczo Komárno Váh Memoriál Galleho Prešov Štrk. Andrejovka Putovný pohár Želiezovce Hron Pohár primátora Sabinov Štrk. Roškovany Memoriál Meleka Nová Baňa Hron Laugaricio-Trabucco Trenčín Váh Zemplínsky pohár Michalovce Zempl. šírava Putovný pohár Vranov n/top. VD Tovarné Memoriál E. Balážika Piešťany ram. Váhu Pohárové zahraničné Termín Preteky Miesto konania Medzinárodné M ČR Veselí n/mor Mazalov memoriál Břeclav (jednotlivci) Sensas cup Uh. Hradište M ČR-juniori a kadeti Týn n/vlt Mušovský maratón VN Mušov (dvojice) VC-Tubertini CUP VN Mušov Termíny pretekov sú orientačné. Presné termíny upresnia propozície vyhlasovateľov pretekov. Pozn.: III. ročník Ceny Čerenca v love prívlačou, Vrbové, VN Čerenec. LRU muška Medzinárodné Termín Preteky Miesto konania Účasť MS národov Španielsko, Jacca A-výber SR ME národov Škótsko, Islay ME juniorov Francúzsko Celoštátne postupové Termín Preteky Miesto konania I. liga jar Ružomberok jeseň St. Ľubovňa II. liga jar Svit jeseň Trstená Divízia sk. A jar Podbrezová jeseň Lipt. Hrádok Divízia sk. B jar Košice jeseň Kežmarok Majstrovstvá Majstrovstvá SR Lipt. Mikuláš Nominačné št. reprezentácia Termín Preteky Usporiadateľ kvalifikácia I. Lipt. Hrádok I.-IV. kolo II. Lipt. Mikuláš III. Ružomberok IV. Dolný Kubín Pohárové Termín Preteky Usporiadateľ Miesto konania poznámka Pohár Slovnaftu MO SRZ Spiš. St. Ves Jazero, bodovaný Kežmarská muška MO SRZ Kežmarok Jazero, nebodovaný Memoriál J. Kronera MsO SRZ Pov. Bystrica Váh, bodovaný Pohár Racional MsO SRZ Žilina Rajčianka, bodovaný Cassovia MsO SRZ Košice Hornád, bodovaný Oravská muška MO SRZ D. Kubín Orava, bodovaný Ľubovnianska muška MO SRZ St. Ľubovňa Poprad, bodovaný Liptovský lipeň MsO SRZ Lipt. Mikuláš Váh, bodovaný Banskobystr. muška MsO SRZ B. Bystrica Hron, bodovaný Pozn.: boduje sa 5 najlepších umiestnení z max. počtu 11 bodovaných pretekov. RYBOLOVNÁ TECHNIKA Medzinárodné Termín Preteky Miesto konania Účasť ME národov-juniori Poľsko-Leszno výber SR ME národov-seniori NSR-Berlín Celoštátne postupové Termín Preteky Miesto konania I.liga I.kolo Prešov I.liga II.kolo Bratislava Zlatý blyskáč okresné mestá Zlatý blyskáč krajské kolá: Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, B. Bystrica, Žilina, Prešov, Košice Zlatý blyskáč celoštátne kolo, Pov. Bystrica Majstrovstvá Majstrovstvá SR Pov. Bystrica Pohárové Pohár predsedu Pov. Bystrica Oficiálny znak 50. MS národov v LRU plávaná, ktoré sa uskutočnia tento rok v dňoch septembra u nás na Slovensku (Hlohovec). 33

23 ZO ŽIVOTA SRZ Ako sme skúšali rybársku stráž JUDr. LADISLAV HANNIKER Pamätáte si? Keď som pred rokmi na stránkach tohto časopisu vyzýval na skvalitnenie členskej základne rybárskej stráže SRZ a následne sa boril s podpísanými i anonymnými výhradami proti tejto vízii, jej odporcovia (a verte, neboli to iba radoví členovia a funkcionári základných organizácií) dospeli v nejednom prípade k záveru, že mojím zámerom nie je RS pomôcť, ale škodiť. Argumentovali tým, že právomoci, ktoré jej bez ich existencie v zákone upieram, majú viesť k zvýšeniu disciplíny pri výkone rybárskeho práva. Nedostatok legislatívy sa nahrádzal nezákonnými ustanoveniami v normách nižšej právnej sily a nezriedka sa takéto normy a ich tvorcovia dostávali do priameho rozporu so zákonom. A aká bola skutočnosť? Pytliactvo ako protispoločenské konanie, bezprostredne zasahujúce do výkonu rybárskeho práva sa u nás stalo vážnym fenoménom konca 20. a začiatku 21. storočia a nebezpečne ohrozovalo stavy rýb, vrátane genofondu, v našich revíroch. A RS s právomocami, vyplývajúcimi zo zastaranej legislatívy tomuto procesu nielenže nedokázala zabrániť, ale naopak, jeho rozmachu nepriamo napomáhala. Daný stav bol spoločensko-filozofickým východiskom zásadných legislatívnych zmien, ku ktorým došlo v priebehu rokov Počnúc zmenou skutkovej podstaty 181d Trestného zákona cez zgruntu nový zákon o rybárstve č.139/2002 Z. z. a jeho vykonávaciu vyhlášku č. 238/2002 Z. z. až po novelizáciu Disciplinárneho poriadku a Stanov SRZ. Významom väčšiny týchto noriem som sa už na stránkach nášho časopisu zaoberal, preto len pripomeňme, že o ich opodstatnenosti už dnes nikto nepochybuje. Pravda, život ukázal, že mnohé sa dalo spraviť lepšie, že niektoré oblasti rybárskej legislatívy nezodpovedajú do dôsledkov požiadavkám praxe, ale to všetko sa dá kultivovaným spôsobom postupne napraviť. Súčasný stav je však oproti predchádzajúcemu nesporným pokrokom a nepomerne pravdivejšie vyjadruje potreby širokej rybárskej verejnosti. 34 Poslucháči v Bardejove boli pozorní a aktívni. STAČILI PRSTY JEDNEJ RUKY Ako ťažiskový sa v nastávajúcom meraní síl s pytliactvom ukázal problém právomocí a povinností RS, ktorá vyzbrojená predchádzajúcou legislatívou nielenže neplnila svoje základné úlohy rybostráže, ale (až na ojedinelé výnimky) stávala sa príčinou nebývalého rozmachu pytliactva v rybárskych revíroch. Bolo jasné, že bez adekvátneho naplnenia pojmu verejný činiteľ, ako vyplýva z ustanovenia 89 ods. 9 Tr. zák., nestane sa z rybárskej stráže nikdy účinný a efektívny nástroj orgánov činných v trestnom konaní v boji proti pytliactvu. Technicky sa bezzubosť RS prejavovala v tom, že namiesto účinného postihu s pomocou policajných orgánov donekonečna vypĺňala predpísané tlačivá a zasielala ich v lepšom prípade na ONV, v horšom na ZO SRZ. Pritom rozhodovacia činnosť oboch týchto orgánov bola celkom chaotická a mnohé závažné skutky pytliactva končili v aute premlčania a ich páchatelia, spolu s ostatnými svedkami takejto údernosti a účinnosti ochranárskych funkcií RS sa nám smiali do tváre. Pytliactvo prežívalo zlaté časy. Samotné orgány RS, ak nechceli celkom vyjsť na posmech, radšej vôbec nekonali alebo sa alibisticky vecí zbavovali. Nezriedka však brali spravodlivosť do vlastných rúk a sami sa tak dostávali priamo do trestnoprávnych problémov. Azda najlepšie dokumentuje tento stav počet stíhaných osôb pre trestný čin pytliactva, ktorý okres po okrese nepresahoval počet prstov jednej ruky. KEĎ MENEJ MÔŽE BYŤ VIAC Asi sa zhodneme, že dnešný stav je neporovnateľný so stavom pred rokom Podrobnejšie sa o tom píše v článku o stave a vývoji trestného činu pytliactva v r v PaR č. 4/2003. Uveďme len jedno číslo: percentuálny nárast obvinených osôb pre trestný čin pytliactva v r predstavoval oproti r úctyhodných %! Všetkým, ktorí sme sa na tejto zásadnej zmene podieľali bolo jasné, že takýto nárast nemožno reálne zvládnuť s RS postavenou na socialistickej legislatíve a úrovni. Preto sa do ustanovenia 44 ods. 4 zákona o rybárstve vcelku zákonite dostala povinnosť RS podrobiť sa odbornej skúške v lehote do Bez nej sa nedala naplniť požiadavka ustanovenia 21 ods. 3 písm. e citovaného zákona, ktorá s vykonaním odbornej skúšky nevyhnutne počítala ako so základným predpokladom na ďalší výkon činnosti RS. A tak sa koncom r a začiatkom r rozbehol projekt, ktorý nemá svojím rozsahom a následkami v dejinách slovenského rybárstva obdobu. Budem úprimný: znamenal pre mňa aj akési osobné víťazstvo a veľké morálne zadosťučinenie. Ukázalo sa, že moje dávnejšie vízie o potrebe reformy RS boli vecne správne a spoločensky nevyhnutné. Kvantitatívne ukazovatele projektu vyjadrujú nasledovné údaje: 1. Počet členov RS pred skúškou: Počet prezentovaných pred skúškou: Počet členov RS podrobených skúške (testu): Počet úspešných: Počet neúspešných: Percento neúspešných: 5,5 7. Konečný stav RS po skúške: Z údajov vyplýva, že v porovnaní so stavom pred skúškami bude v r v RS pôsobiť dovedna členov, čo je o menej než pred skúškami. Je pravdou, že opticky ide o početné oslabenie RS, čo vyvoláva dojem, že nebude dostatočne zabezpečená ochrana našich rybárskych revírov. Domnievame sa však, že opak je pravdou. Hneď v úvode treba pripomenúť, že skúšku absolvovali len tí členovia RS, ktorých vyslala ich ZO a bolo zjavné, že už v tomto predkole výberu sa preosievalo. Organizácie (podľa mňa veľmi prezieravo) vyslali na testy iba tých, ktorí na to mali a dalo sa predpokladať, že vysielajúcej organizácii neurobia hanbu. Z číselných údajov je zrejmé, že tento prvý výber predstavuje vyše 50-percentnú selekciu a podstatným spôsobom ovplyvnil konečné údaje a súčasný početný stav RS. Zo spomínaného dôvodu existovala aj istá skupina členov RS, ktorí sebakriticky zvážili, že test by mohol byť nad ich sily a neriskovali prípadný neúspech. Napokon boli aj takí, ktorí si na test trúfali, ale náročnosť predpokladaných úloh RS a s nimi spojené riziká im velili nepokúšať osud. Klobúk dolu pred týmito objektívne zmýšľajúcimi členmi RS a vďaka im za doterajšiu činnosť! Test bol postavený tak, že ho mohol absolvovať každý hoci len priemerne pripravený člen RS na istej intelektovej úrovni. Dôvodom, prečo ho niektorí neabsolvovali bol fakt, že prejavili natoľko nízke vedomosti, že ich zotrvanie v RS by mohlo viesť k nepredvídateľným následkom v činnosti RS a celého SRZ. Naopak, úspešní členovia sú, aspoň čo sa odbornej vybavenosti týka, istou zárukou, že výkon rybárskeho práva bude kontrolovaný na potrebnej kvalitatívnej úrovni. Úspešné absolvovanie odbornej skúšky však ešte nemusí znamenať, že kandidát bude automaticky zaradený do funkcie RS. Podanie konečného návrhu príslušnému okresnému úradu je vecou každej ZO SRZ, ktorá musí predtým zohľadniť nielen odbornú spôsobilosť

24 ZO ŽIVOTA SRZ Nestor dubnického rybárstva J. Gregorík test urobil skvele. adepta, ale aj jeho ľudské, povahové a charakterové predpoklady na zastávanie funkcie verejného činiteľa. Kto iný ako základná organizácia môže posúdiť, či kandidát vedie usporiadaný život, neprepadá alkoholizmu či iným návykovým látkam, nie je od prírody agresívny, dokáže na primeranej úrovni komunikovať s ľuďmi a pod.? Okrem toho zo zákona treba pripojiť prinajmenšom výpis z registra trestov a potvrdenie o štátnom občianstve. Výsledkom takéhoto postupu by malo byť, že funkciu RS nielen ako ochrancu rybárskeho práva, ale svojím spôsobom aj reprezentanta ZO a celého SRZ by mali zastávať komplexne aj ľudsky pripravené osobnosti, ktorých vystupovanie a činnosť pri plnení povinností i pri uplatňovaní zákonných práv by mali vzbudzovať prirodzenú autoritu a rešpekt rybárov, ale aj ostatných obyvateľov, ktorí s nimi prídu v akejkoľvek súvislosti do kontaktu. Táto požiadavka sa potom výrazne znásobuje pri súčinnosti s orgánmi Policajného zboru SR, na ktorých sme pri postihu pytliactva bytostne odkázaní. AKO SA SKÚŠALO Žiadna štatistika nedokáže vystihnúť priebeh skúšok RS, ich atmosféru a ľudský rozmer tohto aktu. Pripadá mi preto veľmi príhodné, aby som sa niekoľkými spomienkami pokúsil odľahčiť túto inak pomerne závažnú tému. Najprv azda treba uviesť, že garantom školení sa stala Združená stredná poľnohospodárska škola v Ivanke pri Dunaji, kde sa pod patronátom nestora slovenského rybárstva MVDr. Ing. Oldřicha Švestku, CSc. uskutočnili aj prvé semináre pre kandidátov z Bratislavy a širšieho okolia. Možno bez preháňania konštatovať, že pre úspešný priebeh celej akcie bol výber tohto garanta najšťastnejším riešením, aké sa mohlo zvoliť. Stovky hodín trpezlivej organizačnej práce, vysoká profesionalita a dlhoročné skúsenosti priniesli svoje ovocie. Z ivanskej školy pochádza aj jeden z najaktívnejších členov lektorskej skupiny a skúšobnej komisie Ing. Jaroslav Šubjak, ktorého prednášky sledovali adepti RS doslova s otvorenými ústami, rovnako ako si s neskrývaným záujmom prezerali jeho školské preparáty mnohých druhov rýb. O význame skúšok z celoslovenských hľadísk svedčí aj skutočnosť, že účasť v skúšobnej komisii prijala aj taká osobnosť slovenskej ichtyológie, akou je prof. RNDr. Karol Hensel, DrSc. a ďalšími členmi komisie boli JUDr. Matej Sudor, JUDr. Peter Krajčovič, Ing. Martin Rybár, Ing. Tibor Dobiaš, Ing. Magdaléna Janoušová, Ing.Tibor Krajč, Ing. Peter Beleš, Ing. Stanislav Géci a moja maličkosť. Podmienky na prípravu aj testy boli rozličné od štandardných (spomínaná škola v Ivanke), cez reštauračné a rekreačné zariadenia, až po naozaj špičkové (najmä v bardejovskom regióne či na Teplom vrchu). Ukázalo sa, že najlepšie výsledky sa dosiahli v prípadoch, keď priebehu skúšok neasistoval alkohol a naopak. S pribúdajúcim časom si adepti čoraz naliehavejšie uvedomovali závažnosť skúšky, príprave venovali stále väčšiu pozornosť, a tak sa výsledky neustále zlepšovali až do situácie, kedy sa v dvoch či troch posledných kurzoch nevyskytol žiaden neúspešný kandidát. Úspechu v tejto skúške pripisovali kandidáti na členstvo v RS veľký význam. Pre neúspešných znamenala priam osobnú tragédiu a často aj neprimerané odsúdenie ich neúspechu v širšom okolí. Jedného z už naozaj starších členov RS po jeho neúspechu na skúške odmietla babka pustiť domov a musel istý čas bývať u príbuzných. Niektorí sa po neúspechu dostali do neveľmi priaznivého psychického stavu a domáhali sa revízie rozhodnutia komisie. Úprimne nás prekvapil prípad (našťastie, prvý aj posledný) dvoch členov na východnom Slovensku, ktorí sa celkom priehľadným spôsobom pokúsili komisiu podviesť. Aj pri vyhlasovaní výsledkov testu som zisťoval, ako veľmi jednotlivým kandidátom záleží na úspechu. V prvých kurzoch sme spolu s osvedčením podali úspešným adeptom aj ruku. Neverili by ste, ako sa s pribúdajúcimi menami čoraz viac preberajúcim potili ruky. Poslední piati-šiesti už boli spravidla celkom mokrí. Báli sa, že zostanú medzi nevyhlásenými a teda neúspešnými. Pritom samotný test naozaj nebol zložitý. Obsahoval 80 otázok s tromi variantami odpovedí, z ktorých jeden bol správny. Za úspešný sa považoval ten, kto správne odpovedal minimálne na 63 otázok, t. j. každý mal 17-bodovú rezervu. Plný počet 80 bodov však nedosiahla ani desatina kandidátov. Medzi najhoršie patrili testy s počtom 40 bodov a menej. Hoci na vypracovanie testu mali adepti hodinu, tí dobre pripravení nepotrebovali ani 20 minút, aby potvrdili svoje zotrvanie v RS aj v budúcom období. Pochopiteľne, uvedomovali sme si, že máme dočinenia s členmi RS, ktorí už čosi preskákali a ktorých odborná úroveň musí byť vyššia, než ostatných členov SRZ. Aj preto sme nevolili formu akéhosi vtĺkania poznatkov do hlavy, ale voľnejšiu formu panelovej diskusie, pri ktorej sme si objasnili problémy legislatívy, ichtyológie, vnútrozväzových predpisov (tie im napodiv spôsobovali najväčšie ťažkosti) a ich zavádzania do každodennej praxe. Našťastie sa nepotvrdili naše obavy zo spôsobu vyplnenia testov členmi RS maďarskej či poľskej národnosti a ani sociálny pôvod nehral úlohu. Istá zákonitosť v nižšej úspešnosti platila najmä u starších členov, čo však považujeme za vcelku prirodzené. Bolo však aj pomerne veľa výnimiek z radov mladších i celkom mladých členov RS, čo však už za celkom prirodzené nepovažujeme. Najčastejšie otázky: Je pravdou, že pôsobnosť RS sa rozšírila na celé územie SR? (Áno.) Bude mať RS uniformu? (Nie, aspoň v najbližšom období.) Neráta sa s udelením rybárskeho práva základným organizáciám SRZ? (Nie.) Môže zasahujúci člen RS posúdiť skutok aj inak ako trestný čin? (Áno.) Môže RS zasiahnuť, ak práve nemá odznak a preukaz, a vec neznesie odklad? (Nie.) Budú aj v tomto roku ministerské povolenky? (Áno, v obmedzenom rozsahu.) Možno použiť ako donucovací prostriedok slzotvorný sprej, prípadne paralyzátor? (Nie.) A krátku guľovú zbraň? (Len v rámci nutnej obrany alebo krajnej núdze 13, 14 Trestného zákona!!!) Pripravíte výklad zákona a vyhlášky? (Áno, aj novelu vyhlášky.) Môže si ZO v rybárskom poriadku upraviť podmienky lovu inak ako sú v zákone? (Okrem miery kapra nie!) Má RS povinnosť vykonávať kontrolu na chovných a komerčných vodách? (Nie.) Priebeh a výsledky skúšok nastavili reálne zrkadlo stavu a úrovni RS na Slovensku a pomohli orgánom SRZ zorientovať sa v súčasnej situácii. Chcel by som sa v mene organizátorov tejto veľkej akcie poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na jej príprave a realizácii. Zostáva veriť, že nešlo o samoúčelnú akciu a jej výsledky sa už čoskoro prejavia na účinnosti a efektívnosti boja proti pytliakom, ale aj v kultúrnosti výkonu rybárskeho práva. Že aj tento počin prispeje k tomu, aby možnosť ísť si zachytať ryby zostala aktuálnou nielen pre nás, súčasníkov, ale aj pre naše deti a deti ich detí. Zaželajme úspešným členom RS veľa odvahy, rozvahy, odbornej i ľudskej úrovne pri riešení jednotlivých prípadov, aby tak dokázali, že ich výber pre budúcu činnosť RS nebol náhodný. Snímky autor Skúšobná komisia pred záverečnou poradou (zľava Ing. Šubjak, JUDr. Hanniker, Ing. Dobiaš). 35

25 ZO ŽIVOTA SRZ Kormorán Ing. PETER BELEŠ, Rada SRZ chránený pytliak Výskyt mnohopočetných kŕdľov kormorána veľkého na území severozápadného a severného Slovenska začiatkom tohto roka vyvolal medzi rybármi zápalistú diskusiu, o ktorú sa začali zaujímať aj viaceré médiá. Kritickým obdobím boli najmä záver januára a február. Poniektorí rybári sa na základe zákona o ochrane prírody a krajiny domáhali od štátu náhrady finančných škôd spôsobených kormoránom na rybách. Keďže sa touto formou šíria dezinformácie, povedzme si trochu viac o ochrane kormorána vo vzťahu k rybárstvu. Začnime legislatívou, konkrétne zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len zákon), účinným od 1. januára 2003, ktorý zároveň nahradil predchádzajúci zákon č. 287/1994 Z. z. V jeho ustanoveniach sa vôbec neuvažuje s náhradou škody spôsobenou chráneným živočíchom (vo vzťahu k rybárstvu kormorán, volavka, vydra) na rybách v rybárskych revíroch (vodné toky, vodné nádrže). V 97 ods. 1 sa uvádza, že štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom za škodu spôsobenú na území SR živočíchmi, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom (ďalej len určený živočích, v tomto prípade kormorán). V písmene d) je však doplnené: rybách chovaných na hospodársky účel v rybníkoch alebo rybochovných zariadeniach (ďalej len ryby). Na základe toho si užívateľ rybárskych revírov (vodné toky, nádrže) nemôže uplatniť škodu na rybách spôsobenú kormoránom. Následne v 98 ods. 2 sa uvádza, že náhradu škody na rybách možno poskytnúť, ak bola spôsobená určeným živočíchom, ktorý sa v čase a na mieste vzniku škody preukázateľne zdržiava, ak bola škoda spôsobená na rybách v rybochovnom zariadení, poskytne sa náhrada škody, ak toto zariadenie bolo v čase rozhodujúcej udalosti dostatočne oplotené a na prípadnom prítoku a odtoku vody opatrené mriežkami brániacimi vniknutiu určeného živočícha. V ods. 4 sa ďalej uvádza: náhradu škody nemožno poskytnúť, ak bola škoda spôsobená: a) určeným živočíchom mimo doby jeho druhovej ochrany podľa tohto zákona alebo b) na území, pre ktoré bola povolená výnimka zo zákazu podľa 35 ods. 1 písm. a). Ustanovenie je teda jasné a netreba ho bližšie vysvetľovať. Spomínanú problematiku SRZ pripomienkoval už vlani počas záverečnej fázy formovania návrhu zákona a pripravil dovedna 21 podnetných pripomienok, ale akceptovaná nebola, žiaľ, ani jedna. SRZ navrhoval doplniť 99 ods. 1 písm. d) (v súčasnosti 97 ods. 1 písm. d) nasledovne: rybách chovaných v rybárskych revíroch, kde je plnená zarybňovacia povinnosť, rybách chovaných za hospodárskym účelom v rybníkoch a rybochovných zariadeniach, spoločne so zdôvodnením. Vyhláška MŽP SR, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v 39 síce uvádza kormorána veľkého v zozname živočíchov, pri ktorých štát zodpovedá za škodu ( 97 ods. 1 zákona), ale vzhľadom na vyššie citované ustanovenia zákona je to pre užívateľa rybárskeho revíru prakticky bezvýznamné. Takže v súčasnej situácii môže užívateľ rybárskych revírov nevítané kormorány iba plašiť, prípadne dokumentovať ich prítomnosť a počet, najlepšie pomocou videokamery. Podľa vyhlášky MP SR č. 230/2001 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MPVž SSR č. 172/1975 Zb. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zveri v znení vyhlášky č. 231/1997 Z. z. je kormorán zaradený medzi celoročne chránenú pernatú zver s tým, že 3 ods. 2 znie: na plôdikových rybníkoch a rybníkoch s chovom násadových rýb možno loviť čajku smejivú a kormorána veľkého po celý rok a na ostatných rybníkoch od 1. augusta do 30. novembra. Odsek 5 ešte dopĺňa predchádzajúci nasledovne: loviť zver uvedenú v odsekoch 1 až 3 možno len na základe vyjadrenia orgánu ochrany prírody, a ak ide o zver osobitne chránenú (ktorou kormorán je), len na základe výnimky udelenej orgánom ochrany prírody podľa osobitného predpisu. Užívateľ rybárskych revírov teda môže žiadať MŽP SR o výnimku na odstrel kormorána, ale iba v čase od 1. augusta do 30. novembra. Nerieši to však situáciu v zimnom období, kedy sme už viac rokov svedkami náletov kormoránov aj s počtom niekoľko sto jedincov, spôsobujúcich značné škody na ichtyofaune vodných tokov, ale aj na rybích obsádkach v rybníkoch. Isto stojí za úvahu skutočnosť, že štát chráni živočícha, ktorý vôbec nie je na Slovensku ohrozeným (dlhodobo je evidovaných okolo 50 hniezdiacich párov na južnom a juhovýchodnom Slovensku) a ktorý svojou potravnou biológiou výraznou mierou ohrozuje aj chránené druhy rýb (hrúz Kesslerov, ploska pásavá, karas zlatistý, plotica lesklá), ale aj druhy ako hlavátka podunajská, boleň dravý, plotica lesklá, podustva severná, mrena severná, nosáľ sťahovavý, lipeň tymianový, z ktorých prvé tri druhy sú uvedené dokonca v zozname druhov európskeho významu a prioritných druhov, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia v zmysle vyhlášky č. 24/2003 Z. z. Na základe výsledkov výskumu z Nemecka sa kormorán živí len rybami a jeho spotreba je úctyhodných 170 kg za rok. Pri opakovaných náletoch kŕdľa kormoránov s počtom niekoľko sto jedincov zákonite vznikajú škody veľkého rozsahu. V tomto roku bola najviac postihnutá rieka Orava, ktorá počas zimy nezamrzla. Podľa svedkov kormorány spôsobili okrem priamej škody (konzumácia rýb) aj veľké škody v podobe mnohopočetných poranení rýb, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou skôr či neskôr uhynú. Zdá sa, že ide o migrujúce kormorány pochádzajúce zo severnejších krajín Európy, ktoré nachádzajú v zimných mesiacoch na Slovensku svoje dočasné stanovištia zimoviská. 36

26 SPOLOČENSKÁ KRONIKA BLAHOŽELÁME Životné jubileum oslávili a oslávia títo poľovníci a rybári: PZ Magura Lúčky: 60 r. Rudolf Piovarči. PZ Líška Vinné: 65 r. Ladislav Varga, 55 r. Michal Rudy, 50 r. Miroslav Kesler. PZ Bagár Cabaj: 50 r. Ľubomír Rybár. PZ Jasenov Vrch Vlachovo-Gočovo: 50 r. Juraj Čeklovský a Pavel Leško. PZ Hrdovická Nitrianska Streda: 70 r. Jozef Liso, 55 r. Pavel Krošlák, 50 r. Eduard Minárik a Peter Krajčovič. PZ Likava Choč so sídlom v Likavke: 75 r. Vladimír Muríň, 55 r. Jozef Dvorský. OR SPZ Galanta: 70 r. Július Kamenár, PZ Starý Váh Váhovce, MUDr. Rudolf Valter, PZ Hubert Nebojsa, Július Kiss, PZ Víťazná cesta Galanta. 65 r. Ľudovít Mézes, PZ Zelený háj Dolný Chotár, Ondrej Glemba, PZ Zlatý bažant Veľké Úľany, MUDr. Ján Kumičík, ZO bez revíru. 60 r. Juraj Šereš, PZ Rosa Kráľov Brod, Ľudovít Takács, PZ Víťazná cesta Galanta, Ing. Libor Pálinkás, ZO bez revíru. 55 r. Jozef Sárkány, PZ Osem Javorov Vozokany, Ing. Marián Kubalec, PZ ŠM Košúty, František Mešťanek, JUDr. Jozef Boľo a Ľudovít Szalóczi, všetci PZ Víťazná cesta Galanta, Ladislav Csemez, PZ Zlatý bažant Veľké Úľany, JUDr. Stanislav Wolf, Milan Galata, Dr. Ivan Lipovský, Ján Kuna, Štefan Hlavatý, Anton Dúbravec, Ing. Alfonz Čambál, Ing. Miroslav Boleček, Juraj Urbančok, všetci ZO bez revíru. 50 r. Vincent Farkas, PZ Malý Dunaj Jelka, Ing. Peter Hanák, PZ Prútnik Pusté Úľany, Július Popluhár a Ladislav Šimko, PZ ŠM Košúty, MVDr. Ján Belička, PZ Zlatý bažant Veľké Úľany, Ing. Ladislav Gál, PZ Sv. Hubert Veľká Mača, Ladislav Szlávik, Ľudovít Duray, Imrich Polák, Anna Gálová, Jozef Bánhegyi, Ing. Ivan Igrici, Imrich Takács, Viliam Dubravec, Tibor Glofák, Tibor Mego, Zoltán Szolga, Ján Kiss, všetci ZO bez revíru. OkO SPZ Stará Ľubovňa: 75 r. Štefan Pavlík, 70 r. Jozef Kormaník, Ján Koršňak a Jozef Čajko. 65 r. Peter Arendáč, Tomáš Reľovský, Vasiľ Buvalič, Ernest Duračinský, Ján Kupecký a Michal Varchola. 60 r. Eliáš Labaš, Anton Lichvár, Štefan Mikluš a Ján Pištej. 55 r. Eliáš Cvanciger, Ján Marhevka, Štefan Pružinský, Milan Roman, Juraj Sivuľka, Emil Vančo a Juraj Čuba. 50 r. JUDr. Rudolf Demjan, Štefan Kovaľ, Jozef Plučinský, Ivan Semanický, Štefan Vančo, Ján Čenščák, Juraj Čuba a Jozef Fiamčík. PZ Stupava Mást: 65 r. Ladislav Miškovčík, 60 r. Dušan Kosinoha, 55 r. Alojz Šablica, Ján Mader, 50 r. Jozef Vránsky, Dušan Paulík, Ivan Breitschaft. PZ Koválov: 55 r. Jozef Kubík, Peter Sekáč a Pavol Sekáč. PZ Cerová: 80 r. Pavol Pavlík, 70 r. Jozef Stanek, 55 r. Marián Hološka, RSDr. Peter Pavlík, 50 r. Jozef Gažo, Vendelín Váverka. PZ Ternava Sečovce: 55 r. Ladislav Nagy a Milan Šiňanský, 50 r. Ján Vincenčík. PZ Lopeník Nová Bošáca: 80 r. Peter Uko, 60 r. Ján Mizerák. PZ Dolné Srnie: 50 r. Ladislav Surovčík. 6. mája 2003 sa dožíva 55 rokov člen PZ Stráže Budča-Turová-Kováčová pán Ján Krajči. Celý kolektív PZ mu srdečne blahoželá a do ďalších rokov praje pevné zdravie a veľa poľovníckych zážitkov. Dňa sa dožil významného životného jubilea 60 rokov dlhoročný člen PZ Hubert Svätá Mária a člen jeho výboru pán Imrich Tóth. Pri tejto príležitosti mu srdečne blahoželajú a do ďalších rokov života najmä veľa pevného zdravia, šťastia a veľa krásnych poľovníckych zážitkov prajú členovia PZ. V tomto roku sa významného životného jubilea 50 rokov dožívajú pán Ing. Zoltán Baka a pán Michal Boleráz z PZ Nimrod Tekovské Lužany. Členovia nášho združenia želajú jubilantom veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody a pekné poľovnícke zážitky v kruhu svojich priateľov. Dňa sa dožil 50 rokov pán Milan Suchý, člen PZ Borský Sv. Jur. Veľa zdravia a poľovníckych zážitkov mu do ďalších rokov prajú členovia PZ. Krásne životné jubileum 70 rokov oslávil vo februári 2003 dlhoročný člen SPZ a člen PZ Špica Hniezdne pán Siegfried Korsch. Pri tejto príležitosti mu za dlhoročnú a obetavú prácu pri výkone práva poľovníctva ďakujú a do ďalších rokov života pevné zdravie a veľa krásnych poľovníckych zážitkov želajú všetci členovia PZ Špica Hniezdne a Predstavenstvo OkO SPZ v Starej Ľubovni. Životné jubileum 50 rokov oslávil pán Libor Palatický, predseda PZ Ivanka pri Nitre a oslávi päťdesiatku pán Peter Ševčík, člen výboru PZ Ivanka pri Nitre. Všetci členovia PZ želajú jubilantom k ich sviatku najmä pevné zdravie a veľa poľovníckych zážitkov. 28. mája 2003 oslávi 50 rokov dlhoročný člen SPZ a člen PZ Stráže Budča-Turová-Kováčová pán Ing. Ján Hudec. K jeho životnému jubileu mu pevné zdravie, presnú mušku a veľa poľovníckych zážitkov želajú členovia PZ. Významného životného jubilea 60 rokov sa dožili členovia ZP Radzim v Revúcej pán Ján Šturmankin a pán Ervín Damrély. Obom jubilantom úprimne blahoželajú a do ďalších rokov pevné zdravie, dobrú mušku a veľa pekných poľovníckych zážitkov prajú členovia združenia. Krásne životné jubileum 65 rokov oslávi dňa pán Dezider Kilár, jeden zo zakladajúcich členov SPZ a PZ Jelenec Vyšné Ružbachy. Členom SPZ je od roku 1967 a od roku 1972 vykonáva funkciu poľovníckeho hospodára v PZ Jelenec Vyšné Ružbachy. Je tiež prednášajúcim a skúšobným komisárom. Od roku 1984 vykonáva funkciu predsedu OkO SPZ v Starej Ľubovni. Za významné zásluhy o rozvoj poľovníctva na Slovensku mu ústredie SPZ udelilo vyznamenania I., II. a III. stupňa, Zlatého kamzíka a Medailu sv. Huberta. Členovia poľovníckeho združenia a Predstavenstvo OkO SPZ v Starej Ľubovni mu k tomuto životnému jubileu úprimne a srdečne blahoželajú. Do ďalších rokov mu prajú pevné zdravie, dobrú mušku a ešte veľa krásnych poľovníckych zážitkov. Dňa sa dožil krásnych 70 rokov pán Elemír Mušinský z Kunovej Teplice, rybár, ochranca prírody a jaskyniar. Do ďalšieho života veľa zdravia a všetko najlepšie praje rodina. Významného životného jubilea 70 rokov sa 30. apríla dožil dlhoročný člen PZ Nimrod Čemerné pán Ján Jacko. Pri tejto príležitosti mu srdečne blahoželajú a do ďalších rokov života najmä veľa pevného zdravia, šťastia a pekných poľovníckych zážitkov prajú všetci členovia PZ Nimrod Čemerné. 37

27 SPOLOČENSKÁ KRONIKA Významné životné jubileá v roku 2003 oslávili títo dlhoroční členovia a funkcionári PZ Branč z okresu Nitra: 65. narodeniny ( ) pán Ivan Szabó, 55. narodeniny ( ) pán Imrich Lörincz. Rovnako významné životné jubileum 65. narodeniny oslávi pán Ing. Ján Doboš ( ). Všetci členovia PZ im ďakujú za doteraz vykonanú čestnú a svedomitú prácu pri zveľaďovaní nášho poľovného revíru. Do budúcna všetkým trom jubilantom želajú pevné zdravie, presnú mušku, príjemnú pohodu v kruhu priateľov a veľa pekných poľovníckych zážitkov. Dňa sa dožil pekného jubilea 50 rokov pán Vojtech Šimunek, člen PZ Dolina Bánov. Všetci členovia mu zo srdca želajú najmä pevné zdravie a ešte veľa poľovníckych úspechov. Krásneho životného jubilea 50 rokov sa v marci 2003 dožil člen poľovníckej stráže PZ Lom Jedľové Kostoľany pán Marián Lukáč. K významnému životnému jubileu mu členovia PZ želajú pevné zdravie a veľa poľovníckych zážitkov oslávi svoje životné jubileum dlhoročný člen a funkcionár PZ Brezina Prašice pán Ing. František Paluš. Do ďalších rokov mu členovia PZ želajú pevné zdravie a veľa krásnych poľovníckych zážitkov. Krásne životné jubileum 60 rokov oslávil dňa zakladajúci člen a terajší poľovnícky hospodár PZ Erena Beša pán Csaba Szabó. Členom SPZ je od roku 1970, pričom postupne zastával v PZ všetky funkcie. Od roku 1986 pôsobí až podnes vo funkcii poľovníckeho hospodára a svoju prácu vykonáva čestne a svedomite. Istý čas pôsobil ako strelecký referent pri OkO SPZ v Michalovciach. Za jeho svedomitú a statočnú prácu mu udelili vyznamenanie Za zásluhy o rozvoj poľovníctva na Slovensku I., II. a III. stupňa. Pri tejto slávnostnej príležitosti mu do ďalších rokov života prajú členovia PZ Erena Beša pevné zdravie, šťastie, dobrú mušku a veľa krásnych poľovníckych zážitkov v našom peknom poľovnom revíri. Významného životného jubilea 50 rokov sa dožil v apríli 2003 náš člen pán Ing. Marián Bekeš. Členovia PZ Ždiarska Vidla v Ždiari mu k životnému jubileu srdečne blahoželajú a prajú ešte veľa poľovníckych zážitkov a krásnych chvíľ v prírode. Krásneho životného jubilea 60 rokov života a 30 rokov poľovníctva sa dňa 27. mája dožíva pán František Kopačka, poľovnícky hospodár PZ Javorské Oščadnica. Pri tejto príležitosti mu želajú všetci členovia PZ pevné zdravie, šťastie a veľa krásnych poľovníckych zážitkov. Krásneho životného jubilea 60 rokov sa dňa 22. apríla 2003 v plnom zdraví a sviežosti dožil pán Štefan Bednár, člen a revízor PZ Javorské Oščadnica. Veľa zdravia, šťastia a poľovníckych zážitkov mu želajú priatelia poľovníci. Krásneho životného jubilea 80 rokov sa dožíva člen nášho PZ Jasenov Pstriná pán Juraj Bartko. Pri tejto príležitosti mu všetci členovia PZ želajú pevné zdravie a ešte veľa krásnych poľovníckych zážitkov. Krásne životné jubileum 70 rokov oslávil dňa 16. apríla dlhoročný člen PZ a pracovník LZ Liptovský Hrádok, polesia Čierny Váh pán Štefan Marušin. Ocko, k Tvojmu sviatku Ti prajeme veľa pevného zdravia, lásky, ktorú si rozdával ľuďom aj prírode a šťastia, ktoré zanechávaš vo svojich šľapajach života. Deti a vnúčatá. V tomto roku sa významného životného jubilea 75 rokov dožil pán Július Michnik, dlhoročný člen a funkcionár PZ Bôrie Ostratice. Jubilantovi všetko najlepšie prajú členovia PZ Bôrie. Významného životného jubilea 60 rokov sa dožil dlhoročný člen a funkcionár PZ Dolina Radava pán Tibor Kliský. Za jeho prácu v PZ mu všetci členovia ďakujú, želajú dobré zdravie, presnú mušku a veľa ďalších krásnych poľovníckych zážitkov. Členovia PZ Koválov blahoželajú svojim členom, ktorí sa dožívajú významných životných jubileí: 70 r. pán Valentín Krč, 60 r. pán Oliver Markovič a 50 r. pán Jozef Skala. Jubilantom do ďalších rokov prajú pevné zdravie, presnú mušku a veľa poľovníckych zážitkov. Krásneho životného jubilea 70 rokov sa v máji tohto roku v dobrom zdraví dožíva náš dlhoročný člen PZ Družba Šaľa pán Michal Slatina. Do ďalších rokov života želajú jubilantovi všetci členovia PZ pevné zdravie, rodinnú pohodu a veľa pekných poľovníckych zážitkov. Významného životného jubilea sa dožívajú členovia PZ Kaňa Trenčianska Teplá pán Rudolf Marušinec 65 rokov a pán Milan Novák 50 rokov. Pri tejto príležitosti im členovia PZ do ďalších rokov prajú veľa pevného zdravia, šťastia, spokojnosti, krásnych poľovníckych zážitkov a zároveň vyslovujú želanie, aby sa ešte dlhé roky mohli podieľať na rozvoji a činnosti nášho PZ. 38

28 SPOLOČENSKÁ KRONIKA Krásneho životného jubilea 50 rokov sa dožil náš člen a predseda PZ Javorské Oščadnica pán Zdenko Kubala. Pri tejto príležitosti mu želajú všetci členovia PZ zdravie, lebo je najväčšou hodnotou v živote a jeho cene sa nič nevyrovná, a lásku, lebo je najväčšou silou na svete. Kto sa ozbrojí láskou, premôže hnev, biedu, presilu i nepriazeň osudu. Šťastie, lebo je jediné, čo môžeme dávať bez toho, aby sme ho mali, a priateľstvo, lebo nám skrášľuje život. Nikdy ho nepoškvrňme falošnosťou a zradou. Úsmev, lebo nič nestojí a veľa prináša, humor, lebo je najkorenitejšou prísadou na životnej hostine, radosť, lebo si ju môžeme darovať navzájom a napokon presnú mušku a veľa krásnych poľovníckych zážitkov. ODIŠLI Z NAŠICH RADOV Dňa sa dožil významného životného jubilea 50 rokov člen PZ Dudváh, dlhoročný aktívny funkcionár SPZ, chovateľ a rozhodca pre posudzovanie poľovných psov, ochranca prírody pán Ján Lovecký. Jubilantovi želáme pevné zdravie a veľa krásnych poľovníckych a kynologických zážitkov v kruhu dobrých priateľov. PZ Dudváh v Abraháme Dňa sa dožil významného životného jubilea 60 rokov dlhoročný člen a predseda PZ Dudváh Trakovice pán František Fuksa. Pri tejto príležitosti si členovia PZ dovoľujú poďakovať mu za dlhoročnú obetavú a statočnú prácu v prospech poľovníctva a kynológie, popriať mu do ďalších rokov pevné zdravie, šťastie, rodinnú pohodu, presnú mušku a veľa pekných poľovníckych zážitkov. Naše rady navždy opustili títo poľovníci a rybári: PZ Hrdovická Nitrianska Streda: Gejza Petrík vo veku 72 rokov. S hlbokým žiaľom oznamujeme širokej verejnosti, že dňa nás vo veku 84 rokov navždy opustil pán Viktor Paluš. Celý svoj život ako zakladajúci a dlhoročný člen a funkcionár PZ Brezina Prašice, okr. Topoľčany, venoval práci v prospech poľovníctva. Stratili sme v ňom človeka, ktorý bol do posledných chvíľ svojho života zanietený pre rozvoj poľovníctva. Všetci, ktorí ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku. Česť jeho pamiatke! ZBRANE PREDAJ Predám guľobrok. ZH 304-7x57/12 R + OP, guľobrok. ZH 305-5, 6x52/12 R + OP, brok. HL ZH /12 R + náboje. Zbrane sú zachované. Predaj len vcelku. Rešpektujem najvyššiu ponuku , 052/ Predám guľovnicu W 270, 100 % stav, komplet. vyrob Predám celopažbenú zlamovaciu guľovnicu 5,6x50 Magnum Lux ZBK 110, puškohľad 4x32 Meopta. Predám aj bez puškohľadu alebo vymením za IŽ 7,62x / , Predám guľovnicu ČZ 550 Lux, kal. Spr s optikou 6x42 a montážou. Cena Sk Predám guľobrok Simpson 7x65 R 20/76, optika Zeiss 3-9x42 nová, Sk Predám 5 r. brok. automat IŽ 21/ , 052/ Brokovnicu ZH /12 a malokalibrovku ZKM , 037/ Predám málo používanú guľovnicu ZKK 600, kal. 7x64, cena Sk, brokovnicu IŽ 58 M, kal. 12, cena Sk. 045/ , Predám kozlicu ZH /12 a guľovnicu Mauser 7x Predám guľovnicu.222 Rem. 043/ Predám ZH 324 7x57 R/16 s optikou Zeiss po tlakovej skúške + výmenná hlaveň 16/16. Dohoda istá. 043/ Predám guľobrokovú kozlicu Brno 500, 5,6x52 R/12 a 12/12 s puškohľadom. Cena dohodou Vážení priatelia! S hlbokým zármutkom vám oznamujeme, že dňa 16. februára 2003 po dlhej ťažkej chorobe opustil naše rady pán Jozef Štvrtecký z PZ Senica Bažantnica vo veku 69 rokov. Česť jeho pamiatke! PZ Rykynčice oznamuje, že dňa uplynul rok od tragickej smrti drahého otca, manžela, syna a dobrého poľovníka pána Jána Demiana. Ticho odišla duša Tvoja, nestihol si povedať zbohom, rodina moja. Odišiel, už nie je medzi nami, ale žije v srdciach nás, čo sme ho milovali. Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku. Česť jeho pamiatke! AKO INZEROVAŤ? Text inzerátu napíšte čitateľne a uveďte presnú adresu. Redakcia vám obratom zašle poštovú poukážku, na ktorej je uvedená suma za inzerát. Váš inzerát zaradíme do najbližšieho čísla (príp. dohovoreného) až keď dostaneme z pošty potvrdenie o zaplatení (čo trvá 7-10 dní). Ak posielate inzerát krátko pred uzávierkou, priložte k textu aj fotokópiu ústrižku pošt. poukážky ako doklad o zaplatení (text a ústrižok možno poslať aj faxom). Cena textového inzerátu pre súkromných inzerentov: jedno slovo 10 Sk (za slovo sa považuje aj predložka, spojka, PSČ, č. telefónu, č. domu). Príplatok za inzerát na značku 100 Sk, za rámček 80 Sk, pre podnikateľov: jedno slovo 15 Sk (+ 20 % DPH). Príplatok za inzerát na značku 100 Sk, za rámček 150 Sk. Číslo účtu: VÚB Bratislava-mesto, /0200. Blahoželanie a nekrológ: za každé slovo (vrátane predložiek, spojok, skratiek) 10 Sk. Za štandardnú fotografiu 180 Sk, za rámček 80 Sk. Texty v rubrike Blahoželáme avrubrike Odišli z našich radov (s uvedením iba veku a mena), ktoré nám pošlú PZ a MO SRZ, uverejňujeme bezplatne. Z jednotlivých PZ a MO SRZ však nemôžeme naraz v jednom čísle uverejniť oznamy o všetkých ich členoch, ktorí počas celého roka slávia životné jubileum. Termíny uzávierok najbližších čísel: číslo 6/2003: 30. apríla, číslo 7/2003: 29. mája. PROSÍME, PÍŠTE ČITATEĽNE! Predám novú brokovú kozlicu Bretton 12/12 za Sk Predám guľovnicu Sauer 200 7x64 s puškohľadom Artemis x50 Ip, cena Sk Predám guľovnicu 7x57 aj s puškohľadom, 100 % stav Predám brok. kozlicu zn. Fausti, kal. 12/12, r. výr. 2000, cena Sk Predám IŽ 18 MN/308 Win., úplne novú za Sk Predám expanzné náboje 8x60, cena 55 Sk/ks Predám guľobrok 20/9,3x74 R Sk. 043/ , 0903/ KÚPA Kúpim vypadanú ZP 16/ / po 18. h

29 MALÝ OZNAMOVATEĽ PSY UPOZORNENIE: Redakcia PaR v rubrike Psy - predaj, resp. kúpa neuverejňuje inzeráty na predaj, resp. kúpu psov BEZ PREUKAZU PÔVODU. PREDAJ Zlatý retriever predám 2,5-ročnú sučku veľmi pekného exteriéru, výborná prinášačka, poslušná JGT, šteňátka, odběr květen (máj) O.: ZV, PZ, ZH, BZ, ZN, M.: ZV, PZ, ZH, BZ, ZN. Zdeněk Adámek, Przno 72, okr. Vsetín / Výhodne predám 4,5-ročnú chovnú sučku jagdteriéra. BL I.c., FSMP II.c., Shl. I.c., 8-mes. psíka jagdteriéra s PP. 047/ , mobil Predám štence jazvečíkov dlhosrstých, štandard s rodokmeňom. 032/ , Predám 2-ročnú sučku nemeckého krátkosrstého stavača, FS a JS stavačov V novembri 2002 sa v Sennom (okr. Veľký Krtíš) stratil slovenský kopov. Reaguje na meno Exo. Nálezcu odmením Predám šteniatka NDS hnedý beloš z osvedčeného spojenia Luna z Janík. záhrad, Car z Kršt. záhrad. Odber apríl , 042/ Predám 2,5-ročnú sučku slovenského kopova. Skúšky: SD II.c., PF III.c. a 1,5-ročnú sučku velšteriéra, pripravenú na skúšky. Cena dohodou Predám šteňatá NKS beloše po výborných rodičoch. Odber po 20. máji. Július Szabo, Malčice / , Predám šteniatka hanoverského farbiara s PP. Odber máj. 045/ Predám šteňatá rusko-európskej lajky. Odber apríl / Veľmi nerád predám 2,5-ročného slovenského kopova, MVP Nitra, veľmi dobrý, pripravený na skúšky, dobrý na diviaky. Cena dohodou Predám šteňatá NKS po výborných rodičoch, odber v polovici júna. Štefan Macák, Vištuk / , mobil Predám chovnú sučku stavača NDS s všestrannou skúškou. Predám sučku s JS, prip. FS Predám 1,5-ročnú sučku velšteriéra s PP Lacno predám 2-ročného psa jagdteriéra, výst. V, FSMP II.c., BL II.c., Shl I.c. 036/ , Predám 3-roč. NDS, hnedý beloš, skúšky SVS Velšteriér šteňatá, O.: 4x CAJC, 4x CAC, 4x BOB, BOG, CACIB, Slovenský šampión krásy, FSMP, FD, SD. M.: CAC, FD II.c., FSMP I.c., SD I.c., CACT, Klubový víťaz. 058/ , BF 5-ročný pes, výstava výborný, PF I.c Predám 3-roč. bígla, FS II.c Predám 9-mes. sučku NDS po výborných rodičoch. Cena dohodou. 034/ Predám štence bernského duriča a štajerákov, výborných na diviaky Predám jagdteriérov: 2-ročnú chovnú sučku, 15-mesačnú sučku a šteňatá jagdteriérov Predám šteňatá AJD daxelkopova po výborných rodičoch. Odber v máji. 044/ Velšteriér výhodne predám šteniatka a ročného psíka. Pracovne vedené na div. zver. 045/ , Predám štence NDS po poľovne vedených rodičoch. Odber začiatkom mája Predám štence alpského jazvečíkovitého duriča alebo 041/ Bytča Predám šteňatá jagdteriéra. O.: R. CACIB, FSMP-MSBL, 3x CACIT, MSD I.c. M.: VD, FSMP-MSBL, 3x CACIT, MSD I.c. do práce 034/ , byt 034/ Predám šteňatá NKS po vynikajúcich rodičoch. Zahraničné párenie (Z Očkovskej doliny) a jazvečíkov hrubosrstých štandardných po opakovanom a osvedčenom párení. 032/ Predám šteňatá MKS po exteriérovo a poľovne výborných rodičoch. Odber ihneď Írsky teriér predám šteniatka po výborných rodičoch. O.: JCH Cedric v. Ansveruskreuz, imp. Nemecko, M.: ICH Dina z Katk. záhr., KFS I.c., CACT, obaja plnochrupí, predpoklad typických pováh výborný temperament a ovládateľnosť. A. Cwieceková. 02/ , , mobil Predám šteňatá nemeckého krátkosrstého stavača zo špičkového spojenia. 031/ Velšteriér O: 2x CAJC, R. CAC, Klubový víťaz ml., výborný, BL II.c., M.: Víť. ml., R. CAC, výborná, FS II.c., BL I.c., brlohár. Rodičia poľovne vedení Chovateľská stanica Dolná paseka predá šteňatá západosibírskej lajky po exteriérovo i poľovne výborných rodičoch. 056/ , OPTIKA Predám nový špičkový puškohľad Sniper 4x48, dvojfarebná svietiaca osnova, diaľkomery, laser. montáž, vodotesné puškohľady, výkonné infraďalekohľady. Vidieť v absolútnej tme. 02/ , , Výhodne predám puškohľad Seeadler 6x / , RÔZNE Oprava a predaj ďalekohľadov, Boris Martinák, Royova 778, Púchov Vykonávam činenie surových koží diviak, líška, ovca, zajac atď. Možnosť zasielať aj poštou: Imrich Šimon, Ul. 1. mája 174, Prašice PONÚKAM RUČNÚ KVALITNÚ PRÁCU Z ČISTÉHO REMEŇA. Pletené korbáče: furmanské, bačovské, valašské, kovbojské. Biče: volské, konské, fiakerské, jazdecké. Výborne plieskajú! Ján Reis. 046/ Zhotovím na zákazku veľký exkluzívny luster z kapitálnych zhodov treba vidieť. 054/ , večer Predám diviaka, hmotnosť 150 kg Predám srnčie trofeje a jelenie zhody večer od 18. do 20. h Predám 3-mes. prasiatka svine divej. Odber v máji. 045/ , Poľovník z južného Slovenska má záujem o hosťovskú povolenku, prípadne zaujímavú poľovačku v dobrom revíri, v priateľskom prostredí. Zaplatím, prípadne inak honorujem. Nie kapitálna trofej, ale poľovnícky zážitok Kúpim mladé diviaky prasiatka. 043/ Predám pozemok v peknom horskom prostredí pri Púchove, m 2, elektrina, voda, Sk Vypracujeme kompletnú dokumentáciu k podaniu Žiadosti o finančnú pomoc z programu SAPARD. 02/ , , mobil: , fax: 02/ Odborné preparovanie poľovnej zveri za výhodné ceny. Srnec: Sk. Možný predaj. 02/ alebo Jediné ručne zhotovené vábničky na trhu DEVANA! Vábce, ktoré vám ladí majster Slovenska vo vábení zveri. Osvedčené pomôcky pri love srncov, diviakov, šeliem v poľovníckej cene, aj dobierkou. Neopakovateľné zážitky pri oklamaní starého srnca vám zaručí Devana! Súrne kúpim disky na Ladu Nivu To najlepšie zo sveta nožov nájdete v internetovom obchode s nožmi na alebo telefonujte a SMS-kujte na číslo a zašleme vám aktuálny katalóg nožov rôznych značiek Kúpim zhody jelenie, danielie a srnčie. Tiež srnčie trofeje. Informácie: 053/ , Predám programy: Encyklopédia poľovníctva (250 Sk) a Encyklopédia poľovných psov (250 Sk). Pri objednaní obidvoch je cena 400 Sk (ceny vrátane poštovného). SMS na PZ Skalica-Les ponúka poplatkový odstrel danielov III. IV. trieda október r Mobil: Predaj: maskáče, komplet-fľakaté, veľkosti 46 až a 869 Sk, 60 až a 969 Sk, vesta 360 a 420 Sk, nohavice 360 a 430 Sk, klobúčik 95 Sk. Aj na dobierku. 042/ Poľovnícke združenie Stará Turá 5. júla 2003 usporiada verejné strelecké preteky na batérii v Starej Turej, miestna časť Koštialech vŕšky. 40

30 MOKRÉ PRÍBEHY Podvečer, na aký sa nezabúda Pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách má prameň nejedna z riek, ktoré v podtatranskej oblasti, ale aj ďalej na Slovensku tvoria rybárske revíry. Sú to známe rieky ako Hornád, Hron či Čierny Váh. Nemenej známou je aj rieka Hnilec, ktorá takisto pramení na Kráľovej holi, na jej východnom úbočí v nadmorskej výške až metrov. Čiastkové povodie tejto rieky od jej prameňa po cestný most Stratená-Dobšiná je chránená rybia oblasť so zákazom rybolovu a okrem pstružej mlade sa tu vyskytuje aj mihuľa. Iba pár sto metrov pod touto chránenou oblasťou pri obci Dedinky je v nadmorskej výške takmer 800 metrov vybudovaná Dobšinská vodná nádrž či Vodná nádrž Dedinky, ako ju mnohí volajú. Ja ju volám Hnilecká vodná nádrž. Rozprestiera sa na ploche 85 hektárov s hĺbkou vody aj vyše 20 metrov. Hoci je v prevádzke od roku 1953, stále sa v nej dobre darí lososovitým rybám a preto láka rybárov z celého Slovenska ba i z cudziny. Z vodnej nádrže prevažná časť vody Hnilca je odvádzaná do povodia rieky Slaná, takže pod hrádzou je Hnilec znova len menším potokom, ktorý sa postupne mení na rieku. Pri Margecanoch sa potom stretáva s Hornádom. Bude to už hádam aj tridsať rokov ako som býval a pracoval v miestach neďaleko Hnileckej vodnej nádrže, ktorú som vtedy často navštevoval. Teraz sa k nej dostanem už len výnimočne, no je tu rovnako krásne a ľudia sú rovnako milí a srdeční ako kedysi. A keď sa mi tu podarí ešte aj nejaký úlovok, zážitok býva nezabudnuteľný. Takisto to bolo aj vlani v júli. Bol sobotný podvečer. Do člna som vložil dlhší muškársky prút, navijak so sedmičkou šnúrou, pevnejší nadväzec, škatuľku s osvedčenými muškami, ostatné náčinie a odrazil som sa od brehu. Slnko sa už skláňalo za obzor, ale páľavu horúceho letného dňa bolo ešte cítiť aj na tejto vysokohorskej vodnej nádrži. Voda bola pokojná. Na hladine sa síce nerobili kruhy, ktoré by signalizovali, že ryby majú záujem o potravu, ale predsa len javila známky života. Namiesto rýb boli pri chuti lastovičky. Lietali ponad vodu a každú chvíľu sa niektorá spustila k hladine, aby zobáčikom zachytila nejakú mušku. Niekedy si pritom namočila krídla alebo sa chvostom dotkla vody a sčerila ju. Bolo zaujímavé pozorovať tieto vtáčiky s hnedočerveným hrdielkom a bielym bruškom, ako neúnavne nalietavajú k vodnej hladine. Zatiaľ som sa nepokúšal loviť. V strede nádrže nad hlbočinou som prestal veslovať, nechal som čln len sa tak pohojdávať a sústredil som sa na divadlo, ktoré mi predvádzali lastovičky. Keď sa nasýtili, urobili vo vzduchu niekoľko okruhov a potom v celom kŕdli odleteli kamsi k Tatrám. Namiesto nich sa na vodu spustilo niekoľko divých kačíc, ktoré s čľapotom pristávali na hladine a potom začali krížom-krážom brázdiť vodu. Občas niektorá strčila hlavu pod hladinu a hľadala v nej nejaké sústo. Už sa začalo pomaly zmrákať, keď sa o potravu začali zaujímať aj ryby. Pri hladine lovili čoraz intenzívnejšie a okrem krúžkov sa to prejavovalo aj špľachotom, keď ryba útočiaca na mušku rozrazila hladinu vody. Nad hlbočinou, niekoľko desiatok metrov odo mňa som zazrel, ako sa nad hladinu vymrštilo mohutné telo ryby. Po jej dopade späť do vody sa kruhy na hladine doďaleka rozbehli a narážali na okraj môjho člna. O chvíľu sa to zopakovalo a potom znova. Zdala sa mi neskutočne veľká a nechcel som veriť vlastným očiam, že sa odvážila loviť na hladine. Zmocnilo sa ma vzrušenie, preto som mal čo robiť, aby som chvejúcimi sa rukami nadviazal väčšieho kočiša. Táto robustnejšia muška s bielymi krídelkami mi tu už viackrát priniesla úspech. Veslami som pomaly posunul čln bližšie k miestu, kde som videl rybu loviť. Niekoľkými pohybmi prútom som rýchle vysunul väčšie množstvo šnúry a nahodil mušku. Nechal som ju dopadnúť dosť ďaleko pred seba a jemne som ju podtrhol šnúrou kúsok späť v snahe nestratiť s muškou kontakt. To pravdepodobne vyprovokovalo rybu. Záber bol taký razantný, že mi skoro vytrhlo prút z ruky. Zasekol som akosi podvedome, ale podarilo sa. Ryba sa držala najprv pod hladinou a potom sa spustila do hĺbky. Prút mi ohlo k hladine azcievky navijaka sa odvinula celá šnúra a ešte aj niekoľko metrov podkladovej. Niekde v hĺbke potom ryba zastala a nech som robil čokoľvek, nedarilo sa mi ju zodvihnúť. Kým sa pohla, prešla polhodina a možno aj celá. Pomaly som ju dostával k hladine a zároveň som vnímal, že jej silný odpor ma aj s člnom posúva a som už dosť ďaleko od miesta, kde ryba zabrala. Možno práve čln urobil svoje a pomohol mi rybu unaviť. No trvalo ešte dosť dlho, kým som ju pritiahol k člnu. Až keď bola v ňom mohol som obdivovať pstruha jazerného so striebristými bokmi pokropenými čiernymi škvrnami. Mušku mal zaseknutú v dolnej hákovitej čeľusti. S chvejúcimi sa Ilustračná snímka Peter Beleš rukami som na neho priložil mierku a zistil, že je dlhý sedemdesiattri centimetrov. K brehu som dovesloval už skoro za tmy. Boleli ma ruky a vedel som, že to nie je len od veslovania. Osudný oheň V posledný augustový deň som sa s bratom vybral na ryby na vodnú nádrž Domaša. Išli sme dlhšou cestou, preto sme sa k nádrži dostali až keď sa stmievalo. Už sa nám nechcelo vybrať udice, preto sme si len rozložili stan a pobrali sa spať. Ráno som vstal zavčasu a vybalil udice. Pripravil som krmivo, no skôr, ako som nahodil na ťažko, rozhodol som sa zájsť do blízkeho mestečka na nákup. Zdržal som sa tam asi hodinu a po návrate na miesto ma prekvapilo, že brat tam nie je. V prvom momente som si pomyslel, že nebodaj som sa pomýlil, ale po dlhšom hľadaní som ho našiel dosť ďaleko od nášho stanovišťa. Už tam vraj nevydržal, lebo za celý čas nemal ani jeden záber. Nachystal som všetko na uvarenie obeda a až potom nahodil. Po chvíli zapípal signalizátor záberu. Zasekol som, ale vysvitlo, že mi zabral len malý pleskáčik, ktorého som vrátil do vody. Popoludní som znova nahodil, ryby však nedokázalo nič privábiť. Nadišiel večer a po horúcom dni sa ma zmocňovali driemoty. Všelijako sa premáhajúc som napriek tomu vydržal pri vode skoro až do polnoci. Zvuk signalizátora mi celkom odohnal spánok z očí a keď som začul šuchot cievky, cítil som sa akoby bolo ráno. Začal som navíjať, ale to veru nešlo. Povolil som cievku a keď už na nej neostalo veľa vlasca, skúsil som Napriek tomu sa mi úlovok aj námaha, ktorú som naň musel vynaložiť a celý krásny podvečer natrvalo zapísali do pamäti. JUDr. JÁN VÝROSTEK, Poprad priťahovať. Zaujatý súbojom s rybou som vôbec nevnímal, ako sa míňa čas a že je už hádam aj polnoc som si uvedomil až keď bola ryba na brehu. A bol to sumec! Meral 164 centimetrov a vážil 17,8 kilogramu. Banovali sme, že si ho nemôžeme vyfotografovať jednak bola tma a jednak sme ani nemali fotoaparát. No aj potme sa nám ho podarilo opatrne pustiť do vody. Aj ďalší deň sa niesol v znamení úspechu. Ulovili sme troch kaprov dlhých od 68 do 85 centimetrov a vážili od 7 do 12 kilogramov. Aj tých sme vrátili domov do vody. Keď sa začalo stmievať, brat si šiel zdriemnuť a ja som sa pobral nazbierať raždie, aby sme si mohli založiť ohník. Kým brat opekal špekáčiky, na svojej udici som zaznamenal záber. Zdalo sa mi, že ryba kladie veľký odpor, nuž som volal na brata, aby mi prišiel pomôcť. Ktovieako sa nenáhlil a ja som asi po desiatich minútach súboja zazrel kapra, ktorého hmotnosť som odhadoval na dobrých 10 kilogramov. Medzitým brat konečne nechal špekáčiky špekáčikmi a vybral sa mi na pomoc. Najskôr ale šiel vziať čosi do stanu a keď z neho vychádzal, stúpil rovno na kraj ohniska, pričom reflexívne odkopol žeravý kus dreva. Odletel rovno na môj vlasec. Pochopiteľne, že sa ihneď prepálil a roztrhol. Bolo po kaprovi. 42

31 MOKRÉ PRÍBEHY Nešťastná príhoda nás natoľko rozladila, že sme sa rozhodli pobaliť a vrátiť sa domov. Cestou som si uvedomil: zbytočne sa hnevám na brata, veď bola to i moja Ten chlapec mal viac Budík Quartz ho zobudil pred svitaním. Umyl si zuby Blendamedom, oholil sa Philishaverom (cestovný Brown je už v batožine), uvaril si nescafé a prihrial si hamburger. Pocit šťastia, radosti a očakávania pred trojdennou rybačkou (predĺžený weekend) sa dostavoval akosi pomaly. Neustále musel myslieť na starosti s rodinou, konflikty vo firme a iné problémy vyvolávajúce strach a neistotu. Obliekol si maskáče z Armyshopu, obul ponožky thermofleece, neoprénové čižmy, vestu od Hardyho a na hlavu si dal klobúk zn. Bluemarlin. Nezabudol si vložiť do vrecka mobil Nokia a vzal si aj Motorolu (pre istotu). Zapálil si prvú marlborku a vyšiel na dvor. Jeho verný Dany (s rodokmeňom a titulom Champion, CAC a CACIT) mu vybehol v ústrety z luxusnej búdy doghome (z Baumaxu) a natešene ho vítal. Potľapkal ho (Aspoň ty ma máš rád!), pohodil mu pár granúl Pedigreepal a do misky mu dolial chyba. Keby som nebol zakladal ohník, mohol som mať krásny úlovok, lebo práve ten som si chcel nechať. Možno nabudúce. JAKUB MERAŠICKÝ, Prešov Bonaquu. Vybral ovládač a na diaľku otvoril na garáži roldor. Vpredu stálo jeho auto, vedľa manželkin mini, vzadu bola nedbalo o stenu opretá synova Yamaha a dcérin Piaggo (veľké deti veľká starosť). Vybral kľúč od auta a stisol tlačidlo. Jeho pýcha Offroad 4x4, TXDi (16 valves, 6 airbags) prívetivo zabzučal, blikol smerovkami a šťukol zámkami. V aute bol náklad už odvčera stan, skladacia posteľ a stolička, dáždnik, spacák, gril, drevené uhlie, plynový varič, plynová lampa, sekerka, nôž, vreckový nožík, baterka do ruky, baterka na čiapku, repelent (z Tesca). Do nevyhnutnej výbavy patrila ešte instantná, sušená, zaváraná, konzervovaná, mrazená a údená strava a pitie na tri dni. Samozrejme aj čln, podberák, sieťka, podložka, digitálna váha, fotoaparát a ďalekohľad. Pripravené mal aj dva caprody, rotpody, soundery a carrpreely, škatuľky a vrecúška, vaky a puzdrá a v nich háčiky, olovká, mon- táže, zarážky, obrtlíky, vlasce, šnúry, dipy, arómy, posilňovače, partikly a vnadiace zmesi. Jeho auto a všetko v ňom bolo EXTRA, SUPER, HIGH a TOP. Omnia mea mecum porto, pomyslel si trpko, keď si sadal za volant. Sýty zvuk motora mu zlepšil náladu. Blikol svetlami a brána sa poslušne otvorila (Dany, zostaň!). Prešiel spiacim mestom a zastavil sa na sheelke. Natankoval, dofúkal goodyearky, pri pulte si ešte prikúpil kokakolu, niekoľko tyčiniek Nestlé a v náhlej rozjarenosti aj fľašu whisky a najnovšie číslo Playboya. Šiel ďalej, mestečká a dedinky ho vítali a lúčili sa bilboardami. Na diaľnici zapol tempomat, hifimultiplayer a vložil doň MIXCD. Z ôsmich reproduktorov počúval jazz, country, rock, pop a súčasne dumal... Jeho nálada sa podobala sínusoide. Dorazil k vode. Dlho a starostlivo staval tábor. Keď skončil, slnko už bolo vysoko a hrialo. Práve sa kochal v ušľachtilých krivkách prútov, keď sa v diaľke vyhodil veľký šupináč. Yes! Radosť, šťastie a očakávanie sa prebudili, dvierka do iného, trojdenného života sa otvorili. Siahol do škatule a zmeravel. Kde sú?! Boilies, zázračné guľky, mosely, top secrety, damy, star baitsy, jet-fishe, scopexy, záruka úspechov a trojdenného šťastia?! V záblesku spomienky ich uvidel zabud- nuté na stole v garáži. Jeho dočasná citadela sa zrútila kvôli jednej-jedinej tehličke. V zúfalstve zatvoril oči a zdrapil sa za vlasy. Dobrý deň, ujo, nechcete hnojačiky? Hentam na tom hnojisku je ich až-až... Otvoril oči a obrátil sa. Na prašnej poľnej ceste stál chlapec v trenírkach a k nohám sa mu túlilo psíča neurčitej rasy. V jednej ruke držal bambusový prútik s otlčeným navijačikom a strapec plotičiek a ostriežikov na motúziku. Druhú ruku so smútkom za nechtami a olepenú rybími šupinkami vystieral k nemu a ponúkal mu plechovičku s mrviacimi sa červami. Díval sa na chlapca a videl seba spred tridsiatich rokov. Tento chlapec nemal nič, a predsa viac, ako on teraz. Mal len radosť, bezstarostnosť a more času. Radosť z prázdnin, z rybiek, slnka, vody, šťastie a očakávanie z prvej detskej lásky k susedovie Katke. Tento chlapec teraz pôjde domov, jednu rybku dá kocúrovi, ostatné starkej (budú na večeru). Potom pôjde hrať futbal a kúpať sa. Večer sa vyberane oblečie vezme si tričko, nové trenírky a sandále. Chlapec sa díval naňho a on na chlapca. Díval sa, začal vidieť a hlboko vo svojom vnútri sa rozplakal... STANISLAV BEŇO, Kalná nad Hronom 43

32 KLÍMA V KRÍZE Naša ichtyofauna a globálne otepľovanie Kto príde po býčkoch? ÁKOS HARKA, Kossuthovo gymnázium, Tiszafüred, Maďarsko, JÁN KOŠČO a PAVOL BALÁZS, katedra ekológie Prešovskej univerzity v Prešove Dobre známe topenie sa svetových ľadovcov a úbytok polí večného snehu sú dôsledkom otepľovania atmosféry. Pozadie globálneho otepľovania sa prejavilo, resp. neskôr sa prejaví aj v ďalších negatívnych javoch (šírenie plesňových ochorení a škodcov kultúrnych plodín, rozmary počasia často s katastrofálnymi následkami...). Preto je namieste otázka: nemá celosvetové otepľovanie vplyv aj na rýchle zmeny v zložení našej ichtyofauny? Moderná ekológia považuje tečúce vody za jednotnú sústavu, predstavujúcu riečne kontinuum, v ktorom deje prebiehajúce v jeho dolných úsekoch prevažne ovplyvňujú procesy vo vyššie položených úsekoch. Kontinuita riek je jednou z najcharakteristickejších vlastností, ktorá vplýva aj na zloženie ich bioty. Je zrejmé, že horský úsek rieky má iné ekologické podmienky ako jej nížinná oblasť, teda aj iné zloženie organizmov (biocenóz). Existencia viacerých ekologických úsekov na rieke a na druhej strane určitá kontinuita toku sú charakteristickým rysom najmä tých riek, ktoré prekonávajú väčšie výškové rozdiely. Od polovice 19. storočia sa viacerí hydrobiológovia snažili rozdeliť tečúce vody na rôzne úseky, na základe biologických daností. Z nich Nemec Borne a Čech Frič (v roku 1878) na základe výskytu typických druhov rýb (pstruh, lipeň, mrena, pleskáč) vytvorili určitú zonáciu riek, ktorú si neskôr osvojil a doplnil Maďar Gyurkó, a tá aj napriek istým nedostatkom a kritike dodnes vyhovuje praktickým požiadavkám rybárskej ichtyológie. Ide o známe úrovňové, t. j. zonačné rozdelenie väčšiny európskych riek od prameňa po ústie na pásma: pstruhové, lipňové, podustvové, mrenové, pleskáčové, hrebenačkové a platézové. Uvedené druhy sú zároveň aj indikátory, ktoré svojím výskytom a silou populácií odzrkadľujú prevládajúce ekologické podmienky (spádové pomery, rýchlosť prúdu, teplota vody, obsah O 2...). JEDNOTLIVÉ PÁSMA A ICH RYBY Počiatočným úsekom rieky je pstruhová zóna. Charakteristické pre ňu je kamenité dno, rýchlosť toku 1,5-2 m.s -1 a teplota vody nepresahujúca ani v lete 13 o C. Studená voda je lepším rozpúšťadlom plynov a má preto vysoký obsah kyslíka: mg.l -1. Charakteristickými rybami sú pstruh potočný (Salmo trutta m. fario), čerebľa pestrá (Phoxinus phoxinus), hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus) a hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio). Pre lipňovú zónu je charakteristické koryto Nové druhy býčkov sa podľa jednej z teórií rozširujú pomocou lodí. vystlané kameňmi a hrubým štrkom, rýchlosť toku 1,1-1,5 m.s -1, teplota vody do 16 o C a obsah kyslíka 9-10 mg.l -1. Typickými druhmi rýb sú tam lipeň tymianový (Thymallus thymallus), mrena karpatská (Barbus carpaticus) a jalec karpatský (Leuciscus souffia). Gyurkóom popísanú zónu podustvy nájdeme len na riekach s postupným prechodom medzi horskými a nížinnými úsekmi (spádové pomery sa nevyznačujú náhlymi poklesmi). V tejto zóne prevažuje v koryte štrk vo veľkosti päste, rýchlosť prúdu sa pohybuje okolo 0,7-1,1 m.s -1, teplota vody celoročne nedosiahne 20 o C, obsah kyslíka kolíše od 8 do 9 mg.l -1. Typickými druhmi sú tam podustva severná (Chondrostoma nasus), hlavátka podunajská (Hucho hucho) a hrúz fúzatý (Gobio uranoscopus). Mrenové pásmo nachádzame na takých úsekoch podhorských a nížinných tokov, kde je koryto štrkovité alebo vystlané hrubým pieskom a priemerná hĺbka aj v najsuchších obdobiach roka presahuje 0,5 m, rýchlosť prúdu kolíše od 0,5 do 0,7 m.s -1, teplota vody dosiahne maximálne 20 o C a obsah kyslíka sa pohybuje od 7 do 8 mg.l -1. Charakteristickými rybami sú mrena severná (Barbus barbus), nosáľ sťahovavý (Vimba vimba), jalec maloústy (Leuciscus leuciscus), ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus), hrúz Kesslerov (Gobio kessleri), kolok malý (Zingel streber) a kolok veľký (Zingel zingel). Zóna pleskáča sa nachádza v pomalých nížinných úsekoch riek s rýchlosťou toku pod 0,5 m.s -1, s piesočnatým až bahnitým korytom. Voda je pomerne hlboká, v najhorúcejších obdobiach môže dosiahnuť až 25 o C, obsah kyslíka sa pohybuje od 5 do 7 mg.l -1. Charakteristickými druhmi sú kapor obyčajný (Cyprinus carpio), pleskáč vysoký (Abramis brama), pleskáč siný (Abramis ballerus), pleskáč malý (Abramis bjoerkna), pleskáč tuponosý (Abramis sapa), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus), jalec tmavý (Leuciscus idus), sumec západný (Silurus glanis) a zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca). Zóna hrebenačky a platezy zaberá ústia riek do morí, kde sa popri sladkovodných, morských a brakických druhoch nachádzajú vo veľkom počte aj druhy schopné žiť v sladkej aj slanej vode. HOSTIA Z DOLNÝCH ÚSEKOV V minulých rokoch boli sledované ichtyocenózy jednotlivých zón na viacerých prítokoch Tisy, ako aj na samotnej Tise na území Ukrajiny, Rumunska, Slovenska a Maďarska. Od prameňa po ústie sme prelovili napr. rieku Uh, ako aj ďalšie rieky povodia Bodrogu, ďalej rieky Iza a Viseu, ktoré napájajú Tisu z Marmarošskej (Maramures) kotliny, skúmali sme ichtyofaunu Kraszny a Berettyo na území Rumunska a Maďarska, ale aj ďalšie stredoeurópske toky a zistili sme viaceré zaujímavosti. V horných úsekoch riek sme pravidelne zisťovali čoraz väčší počet druhov, charakteristických pre nižšie riečne zóny. V lipňovej zóne Laborca sa objavila podustva severná. V tej istej zóne Izy sa našli belička európska (Alburnus alburnus) a hrúz Kesslerov (Gobio kessleri). Ešte nezvyčajnejšia v hornej časti podustvovej zóny je plotica červenooká (Rutilus rutilus), ktorú sme tiež vylovili z Izy a rovnako ostriež zelenkastý (Perca fluviatilis), ktorého sme okrem podustvovej zóny Izy zistili aj v rovnakej zóne Tisy. Ďalší výskumníci zistili 44

33 podobný posun smerom nahor pri kaprovi, karasovi striebristom (Carassius auratus), šťuke severnej (Esox lucius), pleskáčovi vysokom a sumčekovi hnedom (Ictalurus nebulosus). Jalec hlavatý (Leuciscus cephalus) a podustva severná boli vytlačené až k horským úsekom. Podrobne bol zdokumentovaný posun pstruhového pásma na rieke Dunajec. V stredných a nižších úsekoch našich väčších riek sa ešte markantnejšie prejavuje šírenie sa niektorých druhov proti prúdu. Úseky, o ktoré tieto druhy posunú svoj areál sú pomerne dlhé. Býčko škvrnitý (Proterorhinus marmoratus), ktorý pred niekoľkými desaťročiami žil v úseku Dunaja len pod Viedňou, zasahuje dnes už na územie Nemecka a čoraz vyššie sa posúva v Dráve, Rabe, Tise a Körösi. Podobne sa rozširuje areál býčka piesočného (Neogobius fluviatilis), ktorý pred rokmi bol známy len z dolného Dunaja. Býčko hlavatý (Neogobius kessleri) a býčko Syrmanov (Neogobius syrman) pred niekoľkými rokmi žili len v ústí Dunaja, ale teraz sa objavili v Maďarsku, na Slovensku aj v Rakúsku. Podobná situácia je aj v prípade býčka čiernoústeho (Neogobius melanostomus) a býčka nahotemenného (Neogobius gymnotrachelus), na ktoré upozornili nedávno pri Viedni. Hoci na prvý pohľad ide o obohatenie našej ichtyofauny o ďalšie prvky, optimizmus nie je namieste, keďže ani jeden z týchto druhov pre ňu nepredstavuje prínos. Ide o vzrastom malé (10-15 cm) ryby, ktoré nebudú prínosom z rybohospodárskeho ani z iného hľadiska. Je pravdou, že prichádzajú zo susedných území a teda nie sú celkom cudzincami (exotickými druhmi). Aj po ústupe ľadovej doby sa v Karpatskej kotline udomácnil veľký počet druhov, lenže terajšie tempo naturalizácie spomínaných býčkov sa zdá veľmi rýchle. Nové druhy sa v neprítomnosti svojich špecifických parazitov a pôvodných predátorov vyznačujú premnožením a tým zvýšenou konkurenciou vo využívaní potravných zdrojov pre naše pôvodné druhy. PREČO PRÁVE TERAZ? Jestvujú viaceré teórie vysvetľujúce príčiny a spôsoby šírenia sa zástupcov čeľade býčkovitých hore prúdom. Objavil sa názor, že išlo o ich vysadenie, prípadne sa k nám dostali s balastnou vodou lodí alebo vo forme ikier, prilepených na loď. Ani jedna z týchto alternatív však nedáva uspokojivú odpoveď na otázku, prečo k tomu došlo až v posledných rokoch a hneď v prípade viacerých druhov tejto čeľade. Veď ani akvaristi, ani lodná doprava nie sú javom posledných rokov. Objavili sa, samozrejme, aj názory, podporujúce samostatnú aktivitu spontánnu migráciu, ale otázka: Prečo Býčko Kesslerov (Neogobius kessleri) je v maďarskom a rakúskom úseku už bežný. práve teraz? ostáva aj v tomto prípade bez uspokojivo zdôvodnenej odpovede. Podstatou rozširovania by mohol byť posun býčkov čiernomorskej proveniencie do vyšších úsekov riek. Posun určitých druhov smerom proti prúdu je známy nielen z čiernomorského úmoria. Z najvýznamnejších ekologických faktorov sa v poslednom období výraz- Býčko piesočný (Neogobius fluviatilis) sa v súčasnosti šíri vo vodách Karpatskej kotliny. nejšie zmenila iba teplota. S tým môže súvisieť aj vysvetlenie šírenia sa býčkov do vyšších (chladnejších) úsekov riek. Napríklad v podustvovej zóne, kde je maximálna teplota vody do 20 o C, sme v rieke Iza namerali teplotu 25 o C, teda o 5 o C viac ako je maximum! V pstruhovej zóne potoka Szaplonca sme namiesto 13 o C namerali teplotu 17,3 o C (aj v druhom prípade má tok prirodzený charakter). Zvýšenie teploty našich riek môže mať viacero príčin. Teplotu môžu ovplyvniť vybudované vodné nádrže, ktoré so zadržaním vody a so zvýšením jej plochy pohltia väčšie množstvo tepelnej energie. Môžu do toho zasahovať aj oteplené vody z tepelných a jadrových elektrární, ako sa zistilo pri elektrárňach Pakš a Tiszaújváros v Maďarsku. V menšej KLÍMA V KRÍZE Býčko škvrnitý (Proterorhinus marmoratus) sa už vyskytuje v nemeckom úseku Dunaja. miere k otepleniu vody prispievajú aj splaškové vody vypustené do riek, keďže ich teplota je spravidla aj po prečistení vyššia ako teplota recipientu. Podobne aj znížené prietoky, zvýšená ťažba v povodí a ďalšie faktory môžu ovplyvniť zvýšenie teploty tokov. Oteplenie je však badateľné aj v prípadoch, kde nie je prítomný žiaden z rozhodujúcich vplyvov. Základným dôvodom je globálny úkaz: otepľovanie povrchu Zeme, označované ako globálne otepľovanie. Podľa poznatkov IPCC (Intergoventmental Panel on Climate Change) z roku 2001 sa teplota povrchu Zeme v priebehu 20. storočia zvýšila o 0,6 o C najmä v dôsledku zvýšenia podielu CO 2 (skleníkový plyn) v atmosfére. Takúto malú zmenu človek ani nepocíti, ale naša planéta na ňu citlivo reaguje. Podľa údajov Štátneho meteorologického ústavu v Maďarsku sa teplota povrchu Maďarska v priebehu 20. storočia zvýšila až o 0,67 o C, čo o 12 % presahuje priemer severnej pologule. Oteplenie sa stalo razantnejším v poslednom štvrťstoročí a od roku 1991 do roku 2000 sa tak zrýchlilo, že toto obdobie sa stalo najteplejším desaťročím nielen minulého storočia, ale celého tisícročia. Je to len náhoda, že až v posledných rokoch začalo byť očividné šírenie sa býčka škvrnitého a býčka piesočného? A že ďalšie už spomínané druhy býčkov sa objavili v Karpatskej kotline v poslednom desaťročí? Ťažko uveriť, veď zo súvisiacich prípadov sa črtá jasná tendencia, čo už nemôže byť náhoda. Môžeme teda pripustiť, že posun býčkov z okolia Čierneho mora a takisto zmeny ichtyocenóz v jednotlivých zónach riek strednej Európy treba pripísať na vrub zvýšenej teploty vody, za čím sa skrýva globálne otepľovanie. Žiaľ, pokračuje aj v súčasnosti a dokonca vykazuje zrýchlený trend. Od zavedenia pravidelného merania teploty (1860) nebol dosiaľ v histórii teplejší prvý štvrťrok ako ten v prvých troch mesiacoch roku Na základe prírastkov letokruhov stromov bol dokonca prekonaný tisícročný rekord. Vychádzajúc zo spomínaných faktov možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že v ichtyocenózach jednotlivých zón nastanú ďalšie zmeny a v nasledujúcich rokoch sa do Karpatskej kotliny prisťahujú ďalšie druhy z juhu, ktoré sú náročnejšie na nižšiu teplotu vody. 45

34 ÚLOVKY DO SÚŤAŽE MILOŠ SPILÝ: MO SRZ Liptovský Mikuláš. Kapor: g, mm. VN Liptovská Mara, , na ťažko. Svedkovia: Ing. J. Števlík, M. Dodek a S. Wágner. (Ryba bola vrátená späť do vody.) Posielame zlatý odznak. ❿ MILAN BARKOL: MO SRZ Senec. Kapor: g, 850 mm. VN Orava, , na ťažko. Svedok: M. Uhrík. Posielame bronzový odznak. ➐ DALIBOR SIKORSKÝ: MO SRZ Hlohovec. Karas striebristý: g, 480 mm. Madunické štrkovisko II., Svedkovia: P. Koza, P. Horeháj, R. Sikorský. Posielame strieborný odznak. LADISLAV ČUTOR: MO SRZ Tornaľa. Kapor: g, 920 mm. VN Otročok, , na ťažko. Svedkovia: N. Bálint, V. Csóri. Posielame bronzový odznak. ❿ ➐ MILAN ČIERNY: MO SRZ Banská Bystrica. Kapor: g, 900 mm. Gemerský Jablonec, , na ťažko. Svedkovia: S. a O. Fraňovci. Posielame bronzový odznak. ➐ Ing. JOZEF GIRMALA: MO SRZ Prešov. Jalec hlavatý: g, 520 mm. Poprad, Svedok: V. Tuhrinský. Posielame bronzový odznak. ➐ JÚLIUS SZABÓ: MO SRZ Komárno. Kapor: g, 830 mm. Váh, (pri Dedine Mládeže). Svedkovia: A. Császár, F. Pataky, R. Szabó. (Ryba bola vrátená späť do vody.) Posielame bronzový odznak. ➐ NORBERT FARKAŠ: MsO SRZ Nové Zámky. Šťuka severná: g, mm. VN Branovo, Svedok: L. Pásztor. Posielame bronzový odznak. ➐ DANIEL TUNEGA: MsO SRZ Bratislava. Kapor: g, 880 mm. Chorvátsky kanál, Svedok: Š. Bihári. (Ryba bola vrátená späť do vody.) Posielame bronzový odznak. ➐ VÁCLAV CHARVÁT: MO SRZ Kežmarok. Karas striebristý: g, 430 mm. VN Žakovce, , na ťažko. Svedok: Ľ. Mocák. Posielame bronzový odznak. 47

35 ÚLOVKY DO SÚŤAŽE ➐ FERDINAND ZACHAR: MO SRZ Dubnica nad Váhom. Kapor: g, 790 mm. VN Orava, Svedok: Ing. P. Čiernik. Posielame bronzový odznak. ➐ MIROSLAV PALKO: MsO SRZ Záhorie Zohor. Kapor: g, 840 mm. Jakubov, Svedok: V. Matúšek. Posielame bronzový odznak. ➐ MICHAL BUČKO: MO SRZ Detva. Zubáč veľkoústy: g, 960 mm. Ružiná, Svedkovia: P. Novák, J. Bučko. Posielame bronzový odznak. ➐ JOZEF LÍŠKA: MO SRZ Trenčín. Zubáč veľkoústy: g, 920 mm. VN Svinica, Svedok: M. Kopecký. Posielame zlatý odznak. ➐ ALEXANDER GILÁNYI: MO SRZ Čierna nad Tisou. Zubáč veľkoústy: g, 910 mm. Latorica, Svedkovia: T. Fejko, M. Sabo. Posielame bronzový odznak. ➐ MARIÁN LIGAČ: MO SRZ Šaľa. Kapor: g, 750 mm. Váh, , na ťažko. Svedkovia: P. Piller, J. Mihálik. Posielame bronzový odznak. ➐ LUKÁŠ BADURA: MsO SRZ Žilina. Podustva severná: g, 500 mm. Váh č. 509A, , na plávanú. Svedok: Ing. P. Bienek. Posielame bronzový odznak. 48 ➐ MÁRIO HIKANÍK: MsO SRZ Žilina. Mieň sladkovodný: g, 680 mm. Revír č. 509A, , na ťažko. Svedok: Marián Bodnár. Posielame bronzový odznak. ➐ JOZEF TRUNKO: MO SRZ Dobšiná. Pstruh potočný: g, 560 mm. VVN Dobšiná, , na ťažko. Svedkovia: M. Garguš, M. Golián st. Posielame bronzový odznak.

36 ➐ PETER ŠAMIK: MsO SRZ Piešťany. Sumec veľký: g, mm. VN Sĺňava, Svedok: J. Heler. Posielame zlatý odznak. ➐ ĽUBOMÍR KOŽÁR: MsO SRZ Košice. Pstruh potočný: g, 630 mm. Hornád, , vláčením. Svedkovia: M. Kožár, M. Kožárová. Posielame strieborný odznak. ➐ BOŽENA CHODÚROVÁ: MO SRZ Senica. Kapor: g, 880 mm. VN Kráľová, Svedok: M. Ovečka. (Ryba bola vrátená späť do vody.) Posielame bronzový odznak. ➐ JURAJ HEBER: MO SRZ Nové Mesto nad Váhom. Mrena severná: g, 630 mm. Vážsky kanál, , na plávanú. Svedkovia: J. Heber, T. Belák. Posielame bronzový odznak. ➐ MICHAELA ŘÍHOVÁ-POLČÍKOVÁ: MO SRZ Prievidza. Jalec hlavatý: g, 520 mm. VN Sĺňava, , na ťažko. Svedkovia: V. Reho, V. Polčík. Posielame bronzový odznak. Smažený ostriež: 1,5 kg ostriežov (najlepšie väčšie, asi 0,5 kg), 50 g hrubej múky, 3 vajcia, 150 g strúhanky, 150 g bravčovej masti, soľ. Očistené a vypitvané ostrieže rozpolíme, naporciujeme a potom obalíme v múke, vajciach a v strúhanke. Na smaženie použijeme vždy dostatočné množstvo tuku, aby ryba bola do polovice ponorená. Smažíme 7 až 10 minút najprv prudko, neskôr pomalšie, aby sa ryba dobre presmažila. Môžeme podávať s varenými zemiakmi a s tatárskou omáčkou. Ostriež dusený na sardelách: 1,5 kg ostriežov, soľ, 60 g masla, 1 citrón, 2-3 sardely, zelená petržlenová vňať, 1 cibuľa, 2-3 lyžice hladkej múky, 1 téglik kyslej smotany, 2,5 dl rybacej polievky. Jedlá z ostrieža Vypitvané ostrieže rozdelíme na rezy (filé), osolíme a udusíme na polovici masla. Sardely vykostíme a nadrobno pokrájame spolu s cibuľou a zelenou petržlenovou vňaťou. Všetko dáme na rozpálené maslo a necháme speniť. Potom pridáme múku, mierne ju opražíme, zalejeme vodou, povaríme a precedíme. Prilejeme rozhabarkovanú smotanu a omáčku znovu prehrejeme. Nalejeme na ostrieža a podávame s varenými zemiakmi posypanými jemne posekanou zelenou petržlenovou vňaťou. Ostriež na smotane: 800 g ostriežov, soľ, 50 g masla,1 menšia cibuľa, citrón, 125 ml kyslej smotany, 1 lyžica hladkej múky, mleté čierne korenie, 1 rajčiak. Očistené a vypitvané ostrieže asi 3 minúty povaríme v osolenej vode, potom z nich stiahneme kožu a odrežeme im hlavy a chvosty. Na masle speníme veľmi jemne nakrájanú cibuľu a položíme na ňu ostrieže. Zalejeme asi 5 lyžicami vody, osolíme, pokvapkáme citrónovou šťavou a 4 až 5 minút dusíme. Mäkké ryby uložíme na teplú misu. Do zvyšnej šťavy rozhabarkujeme smotanu s múkou, osolíme, okoreníme a povaríme. Omáčkou prelejeme ryby a podávame s varenými zemiakmi alebo len s chlebom. Ostriež s bielym vínom: 1 kg ostriežov, 0,5 l vody, citrónová šťava, soľ, 1 menšia cibuľa, 1,5 dl bieleho vína, 60 g masla, zelená petržlenová vňať. Vypitvané ostrieže vložíme do osolenej vriacej vody a 5 minút povaríme. Potom ich vyberieme, stiahneme z nich kožu a odrežeme im hlavu, chvost aj plutvy. Osolíme, pokvapkáme citrónovou šťavou, posypeme jemne nasekanou cibuľou, podlejeme vínom a ešte 6 minút dusíme. Uvarené ostrieže uložíme na vyhriatu misu, posypeme jemne nasekanou zelenou petržlenovou vňaťou a obložíme varenými zemiakmi. Do šťavy pridáme čerstvé maslo, prípadne aj trochu kyslej smotany a prehrejeme. Ostriež s vajcom: 800 g ostriežov, 20 ml octu, polovica menšej cibule, 40 g petržlenu, 40 g póru, 2 klinčeky, 4 natvrdo uvarené vajcia, 60 g masla, tymian, zelená petržlenová vňať, soľ. Porcie očisteného ostrieža vložíme do osolenej a okyslenej vody spolu s nakrájanou zeleninou a korením a privedieme pod pokrievkou do varu. Keď voda začne vrieť, odložíme pokrievku a na miernom ohni dovaríme. Uvarené ostrieže dáme na taniere a posypeme na masle opraženými posekanými vajcami. Ozdobíme vetvičkou zelenej petržlenovej vňate a podávame s varenými zemiakmi. Ostriež s cesnakom: 1 kg ostriežov, 0,5 l rybieho vývaru, drvená rasca, soľ, 8 strúčikov cesnaku, 2-3 lyžice nastrúhanej cibule, 120 g masla, strúhanka. Očistené a vypitvané ostrieže zalejeme v kastróli rybím vývarom, pridáme drvenú rascu so soľou, strúčiky cesnaku rozotreté s maslom a cibuľou. Zvoľna varíme asi 20 minút, potom necháme ostrieže odkvapkať na site. Preložíme ich na vyhriatu misu, z horných polovíc opatrne stiahneme kožu a posypeme ich strúhankou opraženou na masle a polejeme rozpáleným maslom. Podávame s jednoduchým zemiakovým šalátom. jš 49

37 ZO ŽIVOTA SRZ Slovenský rybársky zväz najväčší producent násadových rýb na Slovensku Zvýšili sme sebestačnosť Ing. JÁN KOHÚT, Mgr. MILOSLAV ZUZIAK, Rada SRZ Jednou z najdôležitejších úloh Rady SRZ, vyplývajúcich priamo zo zákona o rybárstve č. 139/2002 Z. z. je zarybňovanie revírov, zverených mu do užívania. Kým v minulosti podiel násady nakúpenej od chovateľov mimo SRZ (predovšetkým z Česka) vysoko prevyšoval domácu produkciu, v poslednom období bol trend skôr opačný a vlani sme dosiahli plnú sebestačnosť v násadách kapra a lososovitých rýb. Dovedna takmer 90 % násady pochádza z vlastnej produkcie. Posledné obdobie charakterizovala snaha stabilizovať výrobu vyprodukovaním dostatku násad lososovitých druhov, nedostatkových nížinných predátorov (šťuky a zubáča) a násad kapra vo všetkých kategóriách. Graf č. 1. Rast výroby za posledných 5 rokov (v mil. Sk) Graf zobrazuje trend produkcie výrobných stredísk Rady SRZ za posledných 5 rokov. Ako vidieť, ide o trend rastu, pričom v posledných 3 rokoch ide o rast výrazný. Dôvody sú okrem podstatného zlepšenia výrobnej disciplíny aj v utlmení dovozu a naštartovaní vlastnej produkcie dovtedy nakupovaných kategórií (šťuka, pstruh dúhový, kapor 1, 2 a 3-ročný, rastlinožravé ryby a hlavátka). STREDISKÁ PRODUKUJÚCE NÁSADY Rada SRZ hospodári na nasledovných výrobných strediskách: 1. Kľúčovec, Číčov, 2. Nové Zámky, 3. Trstená, Oravský Podzámok, 4. Uzovská Panica, 5. Košárovce, 6. Paríž Ľubá, 7. Malé Zálužie, 8. Lučenec, 9. Slovianska Dolina a 10. Brzotín. Vo svojich výrobných kapacitách v súčasnosti Rada SRZ produkuje násady trinástich druhov rýb: kapra, karasa, lieňa, podustvy, tolstolobika, šťuky, sumca, zubáča, pleskáča vysokého, pstruha potočného, pstruha dúhového, sivoňa a hlavátky. Tieto ryby sa dodávajú vo všetkých vekových a hmotnostných kategóriách prednostne do našich rybárskych revírov astávajú sa tak súčasťou ichtyofauny Slovenska. Mimoriadnu pozornosť venujeme našej najväčšej lososovitej rybe hlavátke veľkej podunajskej, ktorú oddávna nazývame kráľovnou slovenských riek. V roku 2000 sme po vyše 10 rokoch opäť začali s jej reprodukciou v liahni Slovianska Dolina a s následným odchovom plôdika v historickej liahni Oravský Podzámok. Možno nie každému je známe, že práve tam pod majestátnym oravským hradom, uskutočnil sa v 80. rokoch 19. storočia prvý úspešný umelý výter tejto ryby. Hneď v prvom roku odchovu plôdika hlavátky sme dosiahli vynikajúce výsledky, ktoré sú zárukou zachovania tejto vzácnej ryby aj pre generácie, ktoré prídu po nás. Stredisko Kľúčovec. Kvalitná podzemná voda napájajúca sádky umožňuje úspešný odchov násad lososovitých rýb. KĽÚČOVEC, ČÍČOV Stredisko tvorí sústava 6 klasických kaprových rybníkov v Číčove s celkovou rozlohou 66 ha a systém sádok v Kľúčovci. K stredisku patrí hospodárska budova, sklad krmiva a náradia a obytný dom. Hospodársky výsledok na tomto stredisku výrazne ovplyvňujú vysoké odpisy základných prostriedkov pracoviska Číčov. Možnosť využitia vhodnej prítokovej vody umožňuje preklenutie letného obdobia pokračovaním produkcie, pre túto oblasť netradičného druhu pstruha dúhového na sádkach v Kľúčovci. O takto odchovaný plôdik v štádiu Pd 1/2 je veľký záujem. Časť slúži prednostne na zarybnenie dunajských revírov. Stredisko dlhodobo zápasí s náletmi výhradne rybožravého vtáka kormorána veľkého. V posledných dvoch rokoch, po prijatí príslušnej legislatívy, sme dokázali vlastným úsilím tento tlak radikálne eliminovať. Na rybníkoch v Číčove ako aj na sádkach v Kľúčovci je zabezpečená stála 24-hodinová služba, ktorá nepretržitou kontrolou ochraňuje stredisko pred pytliakmi a kormoránmi. Rovnaká služba je aj v období výlovov, od spúšťania rybníkov až po samotný výlov. Produkciu strediska tvoria druhy a kategórie násadových rýb podľa grafu č. 3. NOVÉ ZÁMKY K stredisku patrí 5 vodných nádrží: VN Golianovo, VN Vráble, VN Trávnica I. a II. a VN Jasová s celkovou rozlohou 157 ha. Centrum strediska je situované v meste Nové Zámky a patrí k nemu hospodárska budova s liahňou nížinných druhov rýb a plôdikovými predvýťažníkmi umiestnenými v areáli. Okrem toho je k stredisku pričlenené detašované pracovisko Golianovo so systémom odchovných kanálov určených na produkciu raných štádií šťuky a sumca. Podobne ako stredisko Lučenec, aj Nové Zámky sa zameriavajú výlučne na produkciu násad. Medzi najvýraznejšie úspechy oddelenia výroby Rady SRZ patrí skutočnosť, že na stredisku Nové Zámky sme po dlhých rokoch úspešne vykonali umelý výter kapra a rastlinožravých rýb, v ktorých bolo Slovensko závislé na dovoze z Maďarskej republiky. Potenciál strediska dáva reálne predpoklady trvalého dosahovania dobrých výsledkov. Na stredisku je zabezpečená stála 24-hodinová služba na kontrolu a zabezpečenie prevádzky strediska a liahne. Vzhľadom na roztrúsenosť jednotlivých Graf č. 2. Rozdelenie produkcie kapra na jednotlivé výrobné strediská SRZ Graf vyjadruje pomer produkcie kapra vo všetkých vekových kategóriách. Najväčší objem kapra z našich výrobných stredísk produkuje Kľúčovec 18 % z celkového množstva. 50

38 ZO ŽIVOTA SRZ Graf č. 3. Kľúčovec, Číčov štruktúra výroby Graf č. 4. Nové Zámky štruktúra výroby Kapor (K1, K2, K3), šťuka (Š1, Š2), zubáč (Zu1, Zu2), sumec (Su1, Su2), tolstolobik (Tb2, Tb3), amur (Ab2, Ab3), pstruh dúhový (Pd1/2). Stredisko Kľúčovec Číčov je rozhodujúcim producentom 2 a 3-ročnej násady kapra. V posledných rokoch, v snahe využiť jestvujúce kapacity a odľahčiť liaheň Slovianska Dolina, odkrmujeme tu aj obmedzené množstvo plôdika pstruha dúhového. Vynikajúce výsledky v oboch prevádzkach sú najlepším dôkazom správnosti tohto rozhodnutia. Graf č. 5. Trstená, Oravský Podzámok štruktúra výroby Kapor (Ko, Kr, K1, K2, K3), šťuka (Šo, Šr, Š1, Š2), zubáč (Zui, Zu1, Zu2), sumec (Su1, Su2), tolstolobik (Tbo, Tbr, Tb1, Tb2, Tb3), amur (Abo, Abr, Ab1, Ab2, Ab3), karas, lieň. V posledných rokoch začalo stredisko opäť po rokoch nabiehať na produkciu raných štádií kaprovitých a nížinných predátorov. Produkcia šťuky, podobne ako rastlinožravých rýb, má stúpajúcu tendenciu. Graf č. 6. Uzovská Panica štruktúra výroby Pstruh dúhový (Pd 1/2), pstruh potočný (Pp1, Pp2), podustva (Pds1), hlavátka (Hl1). Od roku 2000 sme v stredisku Trstená začali s produkciou násady hlavátky. Dominantnou však zostala produkcia 1-ročnej násady podustvy a pstruha potočného. chovných vodných nádrží sme sa v roku 1999 obrátili na Obvodné oddelenia Policajného zboru v Šuranoch, Vrábľoch ako aj vo Dvoroch nad Žitavou so žiadosťou o pomoc pri kontrolách na vodných nádržiach Trávnica I., II., Vráble, Golianovo a Jasová. Odvtedy spolupráca úspešne pokračuje. Produkciu strediska tvoria druhy a kategórie násadových rýb podľa grafu č. 4. TRSTENÁ, ORAVSKÝ PODZÁMOK Na rybníkoch v Trstenej sa odchováva násada pstruha potočného a obmedzené množstvo pstruha dúhového. Hlavným zameraním strediska je však reprodukcia podustvy severnej. Trstená je tradičným producentom násady tejto pre športových rybárov mimoriadne atraktívnej ryby. Okrem spomínaných druhov má stredisko ako jediné zo stredísk Rady SRZ podmienky na odchov násad lipňa, ale násady sa tu neodchovávajú. Stredisko pozostáva z 11 zemných rybníkov s celkovou výmerou 3 ha a štyroch betónových sádok. Patrí k nemu hospodárska budova so skladmi a obytný dom. Súčasťou strediska je aj najstaršia liaheň na Slovensku v Oravskom Podzámku. V rybníčku neďaleko liahne sa produkuje násada jednoročného pstruha potočného. Od roku 2000 sme v Oravskom Podzámku začali úspešne uskutočňovať odchov plôdika hlavátky do štádia jesienka. Treba vyzdvihnúť aj úspešnosť produkcie násady podustvy. Kým v roku 1998 sme dosahovali liahnivosť ikier necelých 30 %, v súčasnosti je na úrovni až 40 %. Produkciu strediska tvoria druhy a kategórie násadových rýb podľa grafu č. 5. UZOVSKÁ PANICA K stredisku patrí 5 vodných nádrží: VN Bottovo, VN Hostice, VN Chrámec, VN Martinová a VN Radnovce s celkovou rozlohou 78 ha. Centrum strediska je situované v obci Uzovská Panica v okrese Rimavská Sobota. Patrí k nemu hospodárska budova so skladmi krmiva, obytný dom a liaheň nížinných druhov rýb. V areáli sa nachádzajú tri kaprové rybníky s celkovou výmerou 12 ha a dva plôdikové výťažníky v rekonštrukcii. Na stredisku je zabezpečená stála 24-hodinová služba. Excentrické situovanie vodných nádrží, ako aj vysoká nezamestnanosť v tejto oblasti kladú zvýšené požiadavky na ostrahu objektov a ochranu chovných vodných nádrží pred pytliakmi. Vzhľadom na odľahlosť jednotlivých chovných vodných nádrží sme sa v roku 1999 obrátili na Obvodné oddelenia Policajného zboru v Rimavskej Seči, Drni a Jesenskom so žiadosťou o pomoc pri zabezpečovaní ochrany VN Bottovo, VN Martinová, VN Radnovce, VN Hostice a VN Chrámec pred pytliakmi a následne sme zaznamenali výrazný pokles pytliactva. Produkciu strediska tvoria druhy a kategórie násadových rýb podľa grafu č. 6. Kapor (Ko, Kr, K1, K2, K3), šťuka (Šo, Šr, Š1, Š2), zubáč (Zui, Zu1, Zu2), tolstolobik (Tb2, Tb3), amur (Ab2, Ab3), karas, lieň. Stredisko Uzovská Panica je zamerané na produkciu kapra. Ostatné druhy násad sú iba doplnkové. Graf č. 7. Košárovce štruktúra výroby Kapor (Ko, Kr, K1, K2), zubáč (Zur, Zu1), pleskáč (Plvr, Plv1), pstruh dúhový (Pd 1/2). Stredisko je zamerané na produkciu ročnej násady kapra, pričom využívame tzv. staročeskú metódu prirodzeného výteru. Kvalita takto odchovaných násad je vynikajúca, ale rentabilitu výroby vo veľkej miere ovplyvňujú klimatické podmienky v danom roku. V posledných 2 rokoch sme v Košárovciach začali produkovať násady pleskáča. KOŠÁROVCE Stredisko tvorí sústava 12 plôdikových výťažníkov s celkovou rozlohou 10 ha. Zabezpečuje reprodukciu kapra v prirodzených podmienkach a ďalšiu výrobu rýchleného plôdika kapra a ročnej násady kapra. Od úspešnosti odchovu raných štádií kapra závisí aj hospodársky výsledok ostatných našich kaprových stredísk. V tomto smere si Košárovce v uplynulých štyroch rokoch viedli pomerne dobre. Okrem toho v predchádzajúcich rokoch stredisko vyprodukovalo aj obmedzené množstvo ročnej násady zubáča. Veľkým prínosom Kľúčovca je zabezpečovanie distribúcie násad v oblasti východného Slovenska. Na stredisku je zabezpečená 24-hodinová služba. Od roku 2000 prechádzame postupne k zmene druhovej skladby chovaných rýb, pričom zámerom je zvýšiť produkciu za súčasného znižovania vstupov. Pokúšame sa prejsť vo zvýšenej miere na chov dravcov Zu 1 apd 1, ako aj našimi základnými organizáciami čoraz žiadanejšieho pleskáča vysokého pri zachovanej produkcii kapra. Stredisko dokáže zabezpečiť aj hniezda na výter zubáča, inštalovať ich a získať ikry, ktorých množstvo presahuje možnosti strediska. Produkciu strediska tvoria druhy a kategórie násadových rýb podľa grafu č. 7. (Dokončenie v budúcom čísle) 51

39 RYBÁR v máji Pre mnohých je máj jedným z najkrajších mesiacov v roku možno práve vďaka mohutnému nástupu vegetácie, ktorá dáva krajine svetlozelený nádych so zmesou jemných farieb a vôní. Lúky lemujúce potoky a rieky vytvárajú zelený koberec posiaty rôznou kvetenou, medzi ktorou sa vyníma záružlie močiarne, púpava lekárska či deväťsil hybridný. V ústraní nezostáva ani brehový porast, ktorý sa mení na zelený prales s prenikavým vtáčim koncertom. Vyššie teploty vzduchu i vody a predlžujúci sa slnečný svit sú rozhodujúcimi faktormi ovplyvňujúcimi reprodukciu rýb, ale aj ostatných vodných organizmov. V riekach, jazerách, štrkoviskách aj mŕtvych ramenách sa rozmnožuje väčšina druhov rýb kapor, boleň, podustva, jalec, mrena, nosáľ, plotica, červenica, pleskáč, belica, zubáč, lipeň, ostriež, ale aj veľa iných, najmä drobných druhov. Na pstruhových vodách je sezóna v plnom prúde. Podľa počasia, prietokov a nálady pstruhov striedame prívlač alebo muškárenie, čo rybárovi výrazne zvyšuje pravdepodobnosť úspešného úlovku. V blízkosti vôd sa už rojí mnoho druhov hmyzu, preto na pstruhových vodách v tomto období uprednostňujeme pri love pstruha potočného lov na umelé mušky. Účinnou zostáva marcovka, kočiška, červenoritka, modrá podenka a palmery. So stupňujúcou sa prieberčivosťou pstruhov rozširujeme sortiment mušiek o červenú podenku, listokaza, modré i žlté brčko a na večerný lov používame biele mory, ktoré viažeme na háčiky veľkosti Na blyskáč a mŕtvu rybku chytáme prevažne za chladnejšieho počasia, pri zakalenej vode a zavčas ráno. Koncom mája začína brať dobre aj pstruh dúhový. Denná doba lovu v máji je od 5. do 21. h. V lipňových vodách platí ešte do konca mesiaca zákaz lovu rýb s výnimkou hraničných úsekov riek Dunajec č. 2, Poprad č. 1 a Poprad č. 2, na ktorých platí výnimka do Všetkým, ktorí majú záujem navštíviť tieto rieky odporúčam, aby si pozorne preštudovali rybársky poriadok, v ktorom sú uvedené aj spôsoby lovu. V kaprových stojatých vodách platí zákaz lovu rýb do konca mája. Zákon povoľuje lov kapra rybničného v čase od 1. mája do 15. mája v prípade, že užívateľ uskutočňuje rybárske preteky a v odôvodnených prípadoch s výnimkou, ktorá môže byť užívateľovi povolená najskôr od 15. mája. Vzhľadom na to, že v čase 14 dní po zarybnení je v kaprových vodách kapor rybničný chránený, užívateľovi z toho vyplýva oznamovacia povinnosť. Na tečúcich kaprových vodách možno loviť druhy rýb bez času individuálnej ochrany. Na pomaly tečúcich vodách používame najmä lov na plávanú, pričom korisťou môže byť belička európska, červenica ostrobruchá, pleskáč zelenkavý alebo plotica červenooká. Úspešnou a osvedčenou nástrahou je larva muchy, ktorú možno použiť v každom ročnom období a pre ryby je lahôdkou. Ďalšou osvedčenou nástrahou je kukuričné zrno a chlebové cesto. Denná doba lovu v máji je na kaprových vodách od 4. do 24. h. Keďže loviť na rybku alebo prívlač je na kaprových vodách v máji zakázané, od 16. Rybníček nad Motešicami slatinná jelšina. mája možno loviť šťuku severnú len zákonom povolenými spôsobmi. Čas individuálnej ochrany v máji sa vzťahuje na tieto druhy rýb: kapor rybničný, boleň dravý, jalec hlavatý, jalec maloústy, jalec tmavý, jeseter malý, lieň sliznatý, lopatka dúhová, mrena severná, mrena škvrnitá, nosáľ sťahovavý, pleskáč siný, pleskáč tuponosý, pleskáč vysoký, podustva severná a sumec veľký. V máji sú už dobré podmienky na jarné zarybňovanie rybárskych revírov. Dominantnou násadou zostáva kapor v rôznych vekových kategóriách, ale kvôli usporadúvaniu tradičných pretekov sa obľube teší aj ťažšia násada, dosahujúca lovnú mieru. Osobitné preteky mávajú aj deti a mládež, organizovaní v krúžkoch mladých rybárov pri jednotlivých ZO SRZ. Užívatelia obhospodarujúci rozsiahlejšie vodné nádrže, na ktorých sa počíta so zarybnením zubáčom by mali podporiť jeho prirodzený neres pomocou umelých hniezd zhotovených napr. z vetvičiek ihličnatých stromov a pod. SRZ pravidelne organizuje na svojich zverených revíroch ekologické akcie zamerané na jarné upratovanie okolia vôd. Ing. PETER BELEŠ Snímka Jozef Májsky ZAUJÍMAVOSTI KOSTARIKA. ROZVOJ CHOVU TILAPIE NÍLSKEJ. Pred polstoročím sa o chov tilapií nílskych po európskych krajinách, ktoré od ich chovu odstúpili, začali zaujímať rozvojové krajiny. V klimaticky priaznivých podmienkach dochádzalo k nadpriemernej reprodukcii týchto rýb. S rozvojom chovateľských technológií tilapie nílske chovajú vo veľkom nielen v ázijských a afrických krajinách, ale v dôsledku krízy v pestovaní kávy aj v Strednej Amerike. Kávovníkové plantáže majú zvyčajne betónové nádrže na vodu s rozmermi 8x4 m a hĺbkou 2 m. Tento druh rýb nie je chovateľsky náročný a nevyžaduje si veľkú starostlivosť, preto sa mu v nich mimoriadne darí. Keď začali tilapie nílske dodávať na trh vo forme nafiletovaných plátkov za relatívne nízku cenu, konzumenti o ne prejavili veľký záujem. Mrazené aj čerstvé filety smerujú predovšetkým do USA a Európy. Čerstvé sú v USA pomerne drahé (12 dolárov za 1 kg), ale napriek tomu kvôli chutnému bielemu mäsu ich spotreba stúpa. POĽSKO. TRAGÉDIA SANU. Názor, že hociktorá priehrada môže byť pre rieku nebezpečná, sa podarilo potvrdiť pracovníkom elektrárne Solina-Myczkowce. Vlani 2. decembra vinou pracovníka elektrárne prestala do Sanu úplne tiecť voda. Najviac zarybnený úsek rieky, mekka poľských muškárov, sa v priebehu 6 hodín zmenil na sústavu väčších či menších mlák a plytkých jazierok. V dôsledku ľudského zlyhania uhynulo pstruhov a lipňov. Vyhynuli 3 až 4 ich ročníky a postihnuté boli aj novozaložené neresiská pstruhov potočných. Mŕtve ryby bolo vidieť aj v prítokoch rieky. Elektráreň sa priznala k svojej vine a škody chce nahradiť. JUHOSLÁVIA. BARAKUDY V JADRANE. Globálne otepľovanie ovplyvňuje aj teplotu Stredozemného a Jadranského mora. Najnovšie sa tam často objavujú aj dovtedy zriedkavé ryby teplých morí. Tento jav pozorujú už od r a napr. teplota vôd južného Jadranu v posledných desaťročiach stúpla o2 o C a podľa predpokladov bude naďalej stúpať, čo bude mať za následok, že v minulosti vzácne druhy rýb sa tam stanú takmer bežnými. V Stredozemnom mori až 20 % rýb tvoria privandrovalci, ktorí sa tam dostali cez Gibraltár alebo cez Suezský prieplav. Dovedna žije v Stredozemnom mori 550 druhov rýb. Cennou športovou trofejou rybárov na južnom Jadrane je neobyčajne agresívna, bojovná a krvilačná zubatica, ktorá môže dosiahnuť hmotnosť až 10 kg, ale v Jadrane máva 2-3 kg. Predpokladalo sa, že v Jadrane žije iba jedna barakudovitá ryba, teraz sa však objavila ďalšia, ktorá sa od prvej líši dvoma pruhmi po bokoch. Rybári objavili aj typickú predstaviteľku rýb koralových útesov, s ústami prispôsobenými na drvenie lastúr. Takmer bežnými sa stali ryby z čeľade pyskatcovitých, ktoré ešte pred pár rokmi boli vzácnosťou a aj ryby-papagáje z čeľade zubatcovitých. 53