Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Otázky a odpovede súvisiace s podávaním daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2016.

Transkript

1 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Otázky a odpovede súvisiace s podávaním daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok V tejto informácii sú uvedené najčastejšie otázky daňovníkov pri podávaní daňových priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok Otázky a odpovede sú uvedené v oblastiach: 1. Povinnosť podať daňové priznanie 2. Pre koho je výhodné podať daňové priznanie 3. Lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov 4. Príjmy fyzickej osoby, ktoré sa nezdaňujú 5. Zdaňovanie príjmov fyzickej osoby (rezidenta SR) zo zdrojov v zahraničí 6. Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti 7. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti 8. Výhry 9. Nezdaniteľné časti na daňovníka a na manželku 10. Daňový bonus 11. Platenie dane 1. Povinnosť podať daňové priznania Otázka č. 1 - Daňovník má príjmy len zo zamestnania Daňovník bol celý rok 2016 zamestnaný a dosiahol len zdaniteľné príjmy zo zamestnania vo výške eur. Má tento daňovník povinnosť podávať daňové priznanie za rok 2016? Nie. Nakoľko daňovník v roku 2016 dosiahol len zdaniteľné príjmy zo zamestnania, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie, ak požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane z príjmov. Otázka č. 2 - Študent príjmy z nepeňažnej výhry Študent v roku 2016 vyhral v reklamnej súťaži fotoaparát v hodnote eur. Žiadne iné zdaniteľné príjmy v roku 2016 nedosiahol. Má povinnosť podať daňové priznanie za rok 2016? 1

2 Keďže úhrn zdaniteľných príjmov daňovníka neprevýšil sumu 1 901,67 eur, daňovník nemá povinnosť podať daňové priznanie a platiť daň z tohto príjmu. Otázka č. 3 - Príjmy z prenájmu Daňovník v roku 2016 okrem príjmov zo zamestnania vo výške eur dosiahol príjmy z prenájmu vlastnej nehnuteľnosti vo výške eur. Má daňovník povinnosť podať daňové priznanie za rok 2016? Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v roku 2016 oslobodené od dane z príjmov vo výške 500 eur. To znamená, že do úhrnu zdaniteľných príjmov daňovníka sa započítajú príjmy zo zamestnania vo výške eur a príjmy z prenájmu znížené o výšku oslobodených príjmov, teda vo výške 700 eur ( ). Nakoľko úhrn zdaniteľných príjmov daňovníka za zdaňovacie obdobie roka 2016 ( = eur) prevýši sumu 1 901,67 eura, daňovník má povinnosť podať priznanie k dani z príjmov FO za rok Otázka č. 4 Nepeňažná výhra Daňovník, ktorý bol celý rok 2016 zamestnaný vyhral nepeňažnú výhru v reklamnej súťaži vo výške 500 eur. Príjem zo závislej činnosti dosiahol vo výške eur. Má daňovník povinnosť podať daňové priznanie za rok 2016 alebo mohol požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania? Za zdaniteľný príjem sa v tohto prípade považuje okrem príjmov zo závislej činnosti vo výške eur aj nepeňažná výhra v sume prevyšujúcej 350 eur (do výšky 350 eur ide o oslobodené príjmy), teda suma 150 eur. Daňovú povinnosť z nepeňažnej výhry je povinný daňovník vyrovnať osobne podaním daňového priznania. Keďže úhrn zdaniteľných príjmov daňovníka za rok 2016 prevýši sumu 1 901,67 eura, má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 typu B. V podanom daňovom priznaní daňovník okrem príjmov zo závislej činnosti ( eur) uvedie aj zdaniteľné príjmy z nepeňažnej výhry (150 eur). Otázka č. 5 Strata pri príjmoch z podnikania Daňovník bol v roku 2016 evidovaný na úrade práce. V novembri 2016 začal vykonávať činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Zo živnosti dosiahol príjem vo výške eur a na dosiahnutie tohto príjmu vynaložil výdavky vo výške eur. Nakoľko výdavky daňovníka vynaložené v roku 2016 na dosiahnutie príjmov zo živnosti boli vyššie ako príjmy, daňovník pri príjmoch z podnikania vykázal daňovú stratu. Je daňovník povinný podať daňové priznanie za rok 2016, keďže jeho úhrn zdaniteľných príjmov nepresiahol sumu 1 901,67 eura? Nakoľko daňovník za zdaňovacie obdobie roka 2016 vykázal daňovú stratu, má povinnosť podať daňové priznanie, aj keď úhrn jeho zdaniteľných príjmov nepresiahol sumu 1 901,67 eur. 2

3 Otázka č. 6 Príjmy z materskej a dávky v nezamestnanosti Má fyzická osoba za rok 2016 povinnosť podať daňové priznanie, ak v roku 2016 dosiahla iba materské a dávky v nezamestnanosti? Nemá povinnosť podať daňové priznanie, nakoľko za rok 2016 nedosiahla žiadne zdaniteľné príjmy. Materské a dávka v nezamestnanosti sú od dane z príjmov oslobodené. Otázka č. 7 Príjmy zo zamestnania, podpora nezamestnanosti a dávky PN Má fyzická osoba povinnosť podať daňové priznanie za rok 2016 ak v roku 2016 dosiahla príjem zo zamestnania vo výške eur, podporu v nezamestnanosti eur a nemocenské počas PN vo výške 250 eur? Nakoľko podpora v nezamestnanosti a nemocenské sú príjmami oslobodenými od dane z príjmov, dani podliehajú iba príjmy zo zamestnania. V tomto prípade daňovník nemá povinnosť podať daňové priznanie za rok 2016, ak požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Otázka č. 8 Príjmy zo zamestnania a príjmy z prenájmu Daňovník dosiahol za rok 2016 príjem z prenájmu vo výške 400 eur a príjem zo závislej činnosti vo výške eur. Aký typ daňového priznania je daňovník povinný podať? Daňovník podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typ A (ak nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania dane zamestnávateľa), nakoľko príjem z prenájmu je do výšky 500 eur oslobodený a daňovník dosiahol len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Otázka č. 9 - Typ daňového priznania Daňovník dosiahol za rok 2016 príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý nie je oslobodený od dane, príjem zo sprostredkovateľskej činnosti a poberal príjmy zo závislej činnosti. Aký typ daňového priznania bude podávať? Daňovník, ktorý dosiahol v príslušnom zdaňovacom období okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné druhy zdaniteľných príjmov, napr. zdaniteľné príjmy z predaja nehnuteľnosti ( 8) a príjmy zo sprostredkovania ( 6), podá daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B. Otázka č. 10 Typ daňového priznania Daňovník je na daňovom úrade registrovaný ako živnostník a má pridelené DIČ. Za rok 2016 z tejto činnosti nedosiahol žiadne zdaniteľné príjmy a mal len príjmy ako zamestnanec. Má podať daňové priznanie typu B, alebo typu A? Ak daňovník za rok 2016 nedosiahol žiadne zdaniteľné príjmy zo živnosti a zo živnosti nevykázal daňovú stratu, podá daňové priznanie typu A (ak nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane). 3

4 Otázka č. 11 Kde sa podáva daňové priznanie Na ktorý daňový úrad má daňovník podať daňové priznanie? Vyplnené daňové priznanie s prílohami daňovník môže podať na ktorýkoľvek daňový úrad v rámci SR, resp. na pobočku daňového úradu alebo na kontaktné miesto. Daňové priznanie môže podať osobne alebo poštou, ak nemá povinnosť doručovať podania finančnej správe elektronicky. Otázka č. 12 Použitie správneho tlačiva daňového priznania Daňovník má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu A za rok Môže použiť tlačivo platné za rok 2015? Nie. Ak fyzická osoba podáva daňové priznanie typu A, je dôležité, aby použila správne tlačivo platné pre rok Toto tlačivo je označené v ľavom hornom rohu číslom DPFOAv16_1. 2. Pre koho je výhodné podať daňové priznanie Otázka č. 1 Starobný dôchodca Starobný dôchodca zarobil v roku 2016 v SR celkom eur. Iné zdaniteľné príjmy za rok 2016 nedosiahol. Zamestnávateľ mu zrazil z týchto príjmov preddavky na daň vo výške 342 eur. Môže tento daňovník podať daňové priznanie, na základe ktorého mu budú zrazené preddavky vrátené? Áno. Zrazené preddavky na daň daňovník uvedie v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu A ako preplatok, ktorý mu daňový úrad vráti na základe vypísanej žiadosti o vrátenie daňového preplatku. Táto je súčasťou daňového priznania. Ako prílohu je potrebné k daňovému priznaniu priložiť potvrdenie zamestnávateľa o výške zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň. Otázka č. 2 Študent brigáda na území SR Študent v roku 2016 zarobil na brigáde na území SR 860 eur. Iné zdaniteľné príjmy v roku 2016 nemal. Zamestnávateľ mu zrazil preddavky na daň vo výške 163 eur. Má tento študent nárok na vrátenie daňového preplatku? Áno. Keďže zdaniteľné príjmy študenta za rok 2016 nepresiahli sumu 1 901,67 eura, nemá povinnosť platiť daň z príjmov fyzických osôb za rok Študent podá daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu A (nakoľko mal len príjmy zo zamestnania), v ktorom vyčísli daňový preplatok vo výške zrazenej dane zamestnávateľom. Pre tieto účely potrebuje potvrdenie od zamestnávateľa, v ktorom je uvedená tak výška jeho zdaniteľných príjmov, ako aj výška zrazených preddavkov. Kópia tohto potvrdenia je povinnou prílohou podaného daňového priznania. Na základe vyplnenej žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania, správca dane vráti študentovi daňový preplatok. 4

5 Otázka č. 3 Študent brigáda v zahraničí Študent v roku 2016 pracoval na brigáde v zahraničí a zarobil celkom eur. Z týchto príjmov zaplatil v zahraničí daň 150 eur. Oplatí sa mu podať daňové priznanie v SR, na základe ktorého mu bude zaplatená daň vrátená? Nie. Keďže daň zaplatená v inom štáte nemôže byť v SR vrátená, pre tohto daňovníka nemá význam podávať daňové priznanie. Otázka č. 4 Študent brigáda v zahraničí aj v SR Študent v roku 2016 dosiahol príjmy zo zamestnania v zahraničí (v ČR) vo výške 750 eur, z ktorých mu zamestnávateľ zrazil daň vo výške 150 eur a dosiahol aj príjmy zo zamestnania v SR vo výške 900 eur. Iné zdaniteľné príjmy za rok 2016 nedosiahol. Z týchto príjmov dosiahnutých v SR mu boli zrazené preddavky na daň v sume 170 eur. Oplatí sa mu podať v SR daňové priznanie, aby mu boli zrazené preddavky vrátené? Áno. Keďže zdaniteľné príjmy študenta za rok 2016 nepresiahli sumu 1 901,67 eura, nemá povinnosť platiť z nich daň. Študent podá daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu A (nakoľko mal len príjmy zo zamestnania), v ktorom vyčísli daňový preplatok vo výške zrazenej dane zamestnávateľom na území SR. V tomto prípade sa študentovi vráti len suma 170 eur zaplatená do štátneho rozpočtu SR. Prílohou podaného daňového priznania sú potvrdenia o výške zdaniteľných príjmov a zrazených preddavkoch od obidvoch zamestnávateľov. Na základe vyplnenej žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania, správca dane vráti študentovi daňový preplatok vo výške 170 eur. Otázka č. 5 Príjmy zo zamestnania v zahraničí aj zo SR Daňovník v roku 2016 dosiahol príjmy zo zamestnania v zahraničí vo výške eur, ktoré v zahraničí boli podrobené zdaneniu, avšak vzhľadom na výšku príjmov daň nebola zaplatená. Dosiahol aj príjmy zo zamestnania v SR vo výške eur, z ktorých mu boli zrazené preddavky na daň v sume 285 eur. Môže podať v SR daňové priznanie, aby mu boli zrazené preddavky vrátené? Nakoľko daňovník dosiahol v roku 2016 zdaniteľné príjmy prevyšujúce sumu 1 901,67 eura, vznikla mu povinnosť podať daňové priznanie. Po uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (ak mu vznikol na ňu nárok) a po uplatnení metódy vyňatia príjmov k príjmom zo zamestnania v zahraničí mu však vznikne preplatok, ktorý mu správca dane vráti. 3. Lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov Otázka č. 1- Lehota na podanie daňového priznania Dokedy je potrebné podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B resp. typu A za rok

6 Fyzická osoba je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2016 najneskôr do Otázka č. 2 - Ukončenie podnikania lehota na podanie daňového priznania Daňovník - živnostník ukončil svoju živnosť k Do akej lehoty je povinný podať daňové priznanie za rok 2016? Má takýto daňovník možnosť predĺžiť si lehotu na podanie daňového priznania podaním oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Daňovník, ktorý ukončil svoju podnikateľskú činnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, podáva daňové priznanie až po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia, t. j. v lehote do konca marca Aj tento daňovník môže podať v lehote do oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Otázka č. 3 - Lehota na podanie daňového priznania po úmrtí daňovníka Daňovník, ktorý dosahoval príjmy zo živnosti zomrel v júni V akej lehote bolo potrebné podať daňové priznanie za zomrelého daňovníka? Daňové priznanie podáva dedič do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Otázka č. 4 Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania Chcem si predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania. Čo je potrebné urobiť a v akej lehote? Fyzická osoba, ktorá si chce predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2016 podá príslušnému správcovi dane v lehote do oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiace, v ktorej podá daňové priznanie, napríklad 31. máj 2017, 30. jún Ak má fyzická osoba len príjmy zo zdrojov na území SR, môže si predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri celé kalendárne mesiace, t.j. najviac do Ak súčasťou príjmov fyzickej osoby sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, môže si lehotu v oznámení predĺžiť najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, t.j. do konca septembra Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania nemá predpísanú formu. V novej lehote je potom fyzická osoba povinná daň aj zaplatiť. Otázka č. 5 Pokuta za oneskorené podanie daňové priznanie Keď podám daňové priznanie po lehote, aká sankcia mi bude vyrubená? Za nepodanie daňového priznania v zákonom stanovenej lehote správca dane uloží pokutu vo výške od 30 eur do eur. Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. 6

7 4. Príjmy fyzickej osoby, ktoré sa nezdaňujú Otázka č. 1 Nadobudnutie nehnuteľnosti dedením Fyzická osoba nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve po zomrelom poručiteľovi v roku 2016 nehnuteľnosť v hodnote eur. Je tento príjem predmetom dane a vzniká fyzickej osobe povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní? Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti nadobudnutej priamo na základe osvedčenia o dedičstve nie je predmetom dane z príjmov a dedičovi nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní. Otázka č. 2 Príjem získaný z vyplatenia finančnej sumy podľa osvedčenia o dedičstve Na základe osvedčenia o dedičstve po zomrelom poručiteľovi nadobudol jeden z dedičov nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva s tým, že bol povinný druhému dedičovi vyplatiť finančnú čiastku rovnajúcu sa ½ z hodnoty nehnuteľnosti. Vzniká fyzickej osobe ako dedičovi povinnosť tento príjem v hotovosti priznať v daňovom priznaní a zaplatiť daň? Nakoľko aj vyplatenie finančnej náhrady dedičovi vyplýva z osvedčenia o dedičstve, tento príjem nie je predmetom dane z príjmov a dedičovi nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní. Otázka č. 3 Príjem z nadobudnutia nehnuteľnosti darovaním Fyzická osoba (nepodnikateľ) nadobudla na základe darovacej zmluvy nehnuteľnosť v hodnote eur. Je tento nepeňažný príjem predmetom dane z príjmov a vzniká fyzickej osobe povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní? Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním nie je predmetom dane z príjmov a obdarovanému nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní. Ak však táto fyzická osoba (obdarovaný) predmetnú nehnuteľnosť predá, alebo začne dosahovať príjem z jej prenájmu, potom tento príjem z predaja nehnuteľnosti alebo z prenájmu nehnuteľnosti už je predmetom dane z príjmov, ktorý však môže byť oslobodený od dane pri splnení podmienok na jeho oslobodenie. Otázka č. 4 Pôžička poskytnutá fyzickej osobe od inej fyzickej osoby Fyzická osoba si požičala od svojho kamaráta 2000 eur. V uzatvorenej zmluve o pôžičke sa dohodli, že táto fyzická osoba ako dlžník vráti kamarátovi sumu 2150 eur. Vzniká kamarátovi povinnosť tento príjem zdaniť v daňovom priznaní? Keďže sa jedná u fyzickej osoby ako dlžníka o príjem z pôžičky, tento príjem nie je predmetom dane, a z toho dôvodu mu nevzniká žiadna daňová povinnosť. Zdaniteľný príjem však dosiahne kamarát dlžníka, ktorý pôžičku poskytol, a to vo výške dohodnutého úroku, t.j. 150 eur. Tento úrok je predmetom dane z príjmov a podlieha dani ako príjem z kapitálového majetku. 7

8 Otázka č. 5 Podiely na zisku vyplatené fyzickej osobe v roku 2016 zo zisku obchodnej spoločnosti za rok 2015 Spoločnosť s ručením obmedzeným vyplatila spoločníkom spoločnosti fyzickým osobám v roku 2016 podiely na zisku z hospodárskeho výsledku vykázaného za rok Sú tieto podiely na zisku predmetom dane a vzniká fyzickým osobám povinnosť tieto príjmy zdaniť? Keďže sa jedná o podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie 2015 (teda po ), tieto podiely nie sú predmetom dane z príjmov a fyzickým osobám nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní a zdaniť. Otázka č. 6 - Podiely na zisku vyplatené fyzickej osobe v roku 2016 zo zisku obchodnej spoločnosti za rok 2003 Akciová spoločnosť vyplatila v roku 2016 svojim akcionárom podiely na zisku z nerozdeleného zisku z roku Je tento príjem predmetom dane z príjmov? Keďže sa jedná o podiely na zisku vykázanom za rok 2003, tento príjem je predmetom dane z príjmov a fyzickým osobám vznikla povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2016 (príjmy podľa 8 iné). Otázka č. 7. Cenné papiere z prvej vlny kupónovej privatizácie Fyzická osoba v roku 2016 dostala vyplatené príjmy z predaja cenných papierov, ktoré nadobudla v prvej vlne kupónovej privatizácie. Má povinnosť zdaňovať tieto príjmy? Keďže ide o cenné papiere nadobudnuté pred rokom 2004, ide o príjmy od dane z príjmov oslobodené a fyzická osoba nemá povinnosť uvádzať ich v daňovom priznaní a zdaňovať ich. Otázka č. 8 Predaj nehnuteľnosti nadobudnutej kúpou V máji 2016 daňovník predal vlastnú nehnuteľnosť, ktorú nemal zaradenú v obchodnom majetku, ktorú kúpil v roku Je príjem z predaja nehnuteľnosti od dane z príjmov oslobodený? Keďže k predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva, a daňovník nehnuteľnosť nemal zaradenú v obchodnom majetku, príjem z predaja je od dane z príjmov oslobodený. Príjmy oslobodené od dane z príjmov daňovník v daňovom priznaní neuvádza a nezdaňuje ich. Otázka č. 9 Predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením v priamom rade V marci 2016 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2014 po smrti otca (dedenie v priamom rade). Otec daňovníka (poručiteľ) nadobudol pozemok kúpou v decembri Je uvedený príjem oslobodený od dane? Príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane, nakoľko sa doba vlastníctva u poručiteľa (otca) a nadobúdateľa (syna) spočítava, pričom táto doba vlastníctva je v trvaní viac ako 5 rokov. Z tohto titulu nevzniká daňovníkovi povinnosť podávať daňové priznanie. 8

9 Otázka č.10 - Predaj nehnuteľnosti nadobudnutej v rámci reštitúcie Daňovník nadobudol v roku 2013 na základe rozhodnutia v rámci reštitúcie nehnuteľnosť, ktorú sa rozhodol v marci 2016 predať. Je takýto príjem oslobodený od dane? Keďže daňovník predáva nehnuteľnosť, ktorú nadobudol v rámci reštitučných zákonov ako oprávnená osoba, príjem, ktorý plynie tejto oprávnenej osobe z predaja predmetnej nehnuteľnosti je od dane z príjmov oslobodený, a to bez ohľadu na to, že doba od priznania nároku nepresiahla 5 rokov. 5. Zdaňovanie príjmov fyzickej osoby (rezidenta SR) zo zdrojov v zahraničí Otázka č. 1 - Závislá činnosť v ČR (v zmluve je metóda zápočtu dane) Daňovník s trvalým bydliskom na Slovensku (rezident SR) bol celý rok 2016 zamestnaný u českého zamestnávateľa a prácu vykonával v ČR. Zamestnávateľ mu mesačne zrážal zo mzdy preddavky na daň. Je daňovník povinný po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie aj v SR a uviesť v ňom tieto príjmy? Príjem zo závislej činnosti tohto daňovníka vykonávanej na území ČR je zdaniteľný v ČR v zmysle českej daňovej legislatívy. Daňový rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) má povinnosť vysporiadať si v SR tzv. celosvetové príjmy, to znamená, že tento príjem uvedie v daňovom priznaní k dani z príjmov FO typ A. Napriek skutočnosti, že v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR je určená na zamedzenie dvojitého zdanenia metóda zápočtu dane, rezident SR na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti zo zdrojov v ČR môže uplatniť metódu vyňatia príjmov v súlade s 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov, ak boli jeho príjmy v ČR preukázateľne zdanené a pre daňovníka je to výhodnejšie. Ako prílohu k daňovému priznaniu daňovník priloží potvrdenie o príjme od českého zamestnávateľa, prípadne o zaplatenom povinnom poistnom (alebo napr. výplatné pásky). Otázka č. 2 - Závislá činnosť v Nemecku (v zmluve je metóda vyňatia príjmov) Daňovník s trvalým bydliskom na Slovensku (rezident SR) v roku 2016 vykonával závislú činnosť na území Nemecka pre nemeckého zamestnávateľa. Kde je tento daňovník povinný zdaniť svoj príjem zo zamestnania? Príjem zo závislej činnosti tohto daňovníka vykonávanej na území Nemecka je zdaniteľný v Nemecku v zmysle nemeckej daňovej legislatívy. Po skončení zdaňovacieho obdobia má daňový rezident SR povinnosť vysporiadať si v SR tzv. celosvetové príjmy prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov FO typ A. Dvojité zdanenie týchto príjmov sa v daňovom priznaní eliminuje metódou vyňatia príjmov v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Nemeckom. 9

10 Otázka č. 3 - Príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v Spojených arabských emirátoch Daňovník s trvalým pobytom v SR (rezident SR) dosiahol v roku 2016 len príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v Spojených arabských emirátoch (SAE). Ako sa postupuje pri zdaňovaní týchto príjmov? Môže uplatniť metódu vyňatia príjmov? Slovenská republika nemá so SAE upravené vzájomné daňové vzťahy prostredníctvom medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, preto pri posudzovaní rozsahu daňových povinností a pri vysporiadaní daňových povinností daňovníka (rezidenta SR) na území SR je potrebné postupovať výlučne podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov platného v SR. Po skončení zdaňovacieho obdobia je daňový rezident SR povinný vysporiadať si prostredníctvom daňového priznania v SR svoju celosvetovú daňovú povinnosť. Rezident SR na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov môže uplatniť metódu vyňatia príjmov aj v prípade, ak ide o príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené [ 45 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov]. Výraz preukázateľne zdanené znamená, že predmetný príjem bol v príslušnom štáte podrobený zdaneniu bez ohľadu na výšku dane zaplatenej v tomto štáte po uplatnení nezdaniteľných častí, resp. úľav podľa vnútroštátnych daňových predpisov tohto štátu. Ak sa však na území daného štátu príjmy fyzickej osoby vôbec nezdaňujú (čo je aj prípad SAE) a k dvojitému zdaneniu týchto príjmov na území SR nedochádza, nie je možné uplatniť pri podaní daňového priznania metódu vyňatia príjmov. Otázka č. 4 Opatrovateľská činnosť rezidenta SR v Rakúsku Daňovníčka pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka na rakúsku živnosť, svoje príjmy zdaňuje v Rakúsku podaním daňového priznania. Je povinná uviesť tieto príjmy aj v daňovom priznaní v SR? Príjem zo živnosti, ktorý plynie rezidentovi SR zo živnosti vykonávanej na území Rakúska na základe rakúskej živnosti, je zdaniteľný v Rakúsku v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Rakúskom a následne rakúskej legislatívy. Po skončení zdaňovacieho obdobia je daňový rezident SR povinný vysporiadať v SR svoju celosvetovú daňovú povinnosť, to znamená, že v daňovom priznaní je povinný uviesť aj príjmy zo živnosti vykonávanej v Rakúsku. V danom prípade si k dosiahnutým príjmom zo živnosti v Rakúsku daňovník uplatní výdavky príslušným spôsobom v zmysle slovenskej legislatívy (skutočné alebo paušálne výdavky). Následne za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia uplatní metódu vyňatia príjmov. Otázka č. 5 Podnikateľská činnosť v Nemecku vykonávaná bez stálej prevádzkarne Podnikateľ s trvalým pobytom na území SR (rezident SR) vykonával v roku 2016 podnikateľskú činnosť - poskytoval služby na území Nemecka a v SR. V Nemecku túto činnosť vykonával len dva mesiace v roku a nevznikla mu tam stála prevádzkareň. Ako a v ktorom štáte má daňovník vysporiadať svoje príjmy z podnikania v Nemecku? 10

11 Daňovník, ktorý je rezidentom SR, je povinný vysporiadať si v SR po skončení zdaňovacieho obdobia svoje celosvetové príjmy, a to podaním daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typ B. Nakoľko daňovníkovi v uvedenom prípade v Nemecku nevznikla stála prevádzkareň v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Nemeckom, Nemecko nemá právo na zdanenie tohto príjmu. Daňovník tak príjmy za služby poskytované na území Nemecka zdaní len v SR a uvedie ich v daňovom priznaní FO typu B, v oddiele VI, spolu s príjmami zo živnosti vykonávanej v SR. V takomto prípade daňovník neuplatní žiadnu z metód na zabránenie dvojitého zdanenia, pretože k nemu nedôjde. 6. Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti Otázka č. 1 Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti Daňovník dosiahol príjem z predaja nehnuteľnosti, pričom k podpisu kúpnej zmluvy došlo dňa , ale kúpna cena bola zaplatená až V ktorom zdaňovacom období si daňovník vysporiada svoju daňovú povinnosť, ak príjem nie je od dane z príjmov oslobodený? Daňovník v uvedenom prípade vysporiada svoju daňovú povinnosť v daňovom priznaní podávanom za zdaňovacie obdobie roka 2016, t. j. do konca marca 2017, nakoľko k prijatiu finančných prostriedkov došlo až v roku Otázka č. 2 - Predaj prenajímanej nehnuteľnosti Daňovník vlastní byt, ktorý využíva na prenájom ( 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov). Túto nehnuteľnosť má zaradenú v obchodnom majetku. Z dôvodu ukončenia nájomnej zmluvy nájomcom sa rozhodne prenajímanú nehnuteľnosť predať bezprostredne po ukončení prenájmu. Keďže bola nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku, považuje sa tento príjem za zdaniteľný alebo ide o príjem od dane z príjmov oslobodený? Ak príjem podlieha zdaneniu, zahrnie ho daňovník do príjmov z prenájmu, alebo do príjmov z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti? Príjem, ktorý daňovník dosiahne predajom prenajímanej nehnuteľnosti, bude podliehať zdaneniu, nakoľko ešte neuplynie lehota 5 rokov od jej vyradenia z obchodného majetku. Takto dosiahnutý príjem predstavuje pre daňovníka príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, ktorý sa zaraďuje medzi príjmy podľa 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov (ostatný príjem). Otázka č. 3 - Uplatnenie NČZD na daňovníka Za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníčka poberala rodičovský príspevok a dosiahla zdaniteľný príjem za predaj bytu nadobudnutého darom v roku Rodičovský príspevok je príjem oslobodený od dane, teda daňové priznanie bude podávať len z titulu dosiahnutia príjmov z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Môže si daňovníčka znížiť základ dane aj o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka? 11

12 Ostatné príjmy vymedzené v 8 sú tzv. pasívne príjmy, pri ktorých si daňovník nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Otázka č. 4 - Predaj bytu nadobudnutého kúpou Daňovník dosiahol v roku 2016 príjem z predaja bytu, ktorý kúpil v roku Je povinný zdaniť tento príjem? Ak áno, aké výdavky si môže uplatniť? Ide o zdaniteľný príjem, ktorý daňovník zaradí medzi príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, ktoré daňovník uvádza v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za rok K týmto príjmom si daňovník môže uplatniť ako výdavky kúpnu cenu preukázateľne zaplatenú za byt, finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu bytu vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s jeho predajom okrem výdavkov na osobné účely. Ak bola nehnuteľnosť obstaraná cez hypotekárny úver alebo stavebný úver súvisiaci s obstaraním tohto bytu, potom je za výdavok možné uplatniť aj preukázateľne zaplatené úroky z tohto hypotekárneho úveru, alebo stavebného úveru súvisiaceho s obstaraním predávanej nehnuteľnosti. 7. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti Otázka č. 1 - Prenájom bytu Daňovník - FO nepodnikateľ prenajal byt v osobnom vlastníctve na základe uzavretia nájomnej zmluvy vymedzenej podľa 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Akým spôsobom si vysporiada dosiahnuté príjmy z prenájmu? Príjmy z prenájmu nehnuteľností sa zaraďujú medzi príjmy podľa 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Daňovník si daňovú povinnosť z týchto príjmov (znížené o 500 eur) vysporiada podaním daňového priznania k dani z príjmov typu B, pričom príjem z prenájmu sa uvádza v VI. oddiele, v tabuľke č. 1, (v DPFO typu B za rok 2016 na riadok č. 11). Otázka č. 2 Uplatnenie oslobodenia pri príjmoch z prenájmu Daňovníkovi plynuli v príslušnom zdaňovacom období okrem príjmov z podnikania aj príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov vo výške eur. Preukázateľne vynaložené výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov sú vo výške eur. Môže si daňovník pri príjmoch z prenájmu uplatniť oslobodenie od dane? Sumu zdaniteľného príjmu z prenájmu nehnuteľnosti si daňovník vyčísli vo výške eur ( ) ako rozdiel medzi celkovými príjmami z prenájmu nehnuteľností a sumou 500 eur, ktorá je od dane oslobodená. Výdavky vynaložené na dosiahnutie zdaniteľných príjmov z prenájmu nehnuteľností sa vypočítajú v súlade s 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov vo výške 3 529,17 eura [ (5 500 : 6 000) x 3 850]. 12

13 Otázka č. 3 - Prenájom viacerých nehnuteľností Ak daňovník prenajíma viac nehnuteľností, môže si uplatniť oslobodenie vo výške 500 eur na každú jednu nehnuteľnosť? Daňovník, si môže uplatniť oslobodenie vo výške 500 eur z úhrnu príjmov z prenájmu nehnuteľností, tzn. neposudzuje sa príjem z prenájmu nehnuteľnosti osobitne za každú nehnuteľnosť. Otázka č. 4 - Výdavky pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností Daňovník dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktoré podliehajú dani z príjmov podľa 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Môže si daňovník uplatniť výdavky vo výške 40% z dosiahnutých príjmov? Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti podľa 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov si môže daňovník uplatniť len preukázateľne vynaložené výdavky, nemôže si uplatniť paušálne výdavky. Otázka č. 5 - Zaradenie nehnuteľnosti do obchodného majetku Daňovník prenajíma byt, ktorý sa rozhodol zaradiť do obchodného majetku. Aké výdavky pri príjmoch z prenájmu si tento daňovník môže uplatniť? Daňovník sa môže pri prenájme nehnuteľnosti rozhodnúť zaradiť nehnuteľnosť do obchodného majetku. Ak sa tak rozhodne, je povinný túto nehnuteľnosť zaevidovať v evidencii hmotného majetku vedenej podľa 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Ak si daňovník (nepodnikateľ) zaradí prenajímanú nehnuteľnosť do obchodného majetku, do daňových výdavkov môže uplatniť tieto výdavky: výdavky na obstaranie prenajímanej nehnuteľnosti (formou odpisov), výdavky na technické zhodnotenie (ustanoveným spôsobom), výdavky na jej opravy a udržiavanie, iné súvisiace výdavky spojené s používaním nehnuteľnosti (najmä výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti ako výdavky na energie), výdavky na poistenie prenajímanej nehnuteľnosti, daň z nehnuteľností, výdavky týkajúce sa úhrad vlastníka bytu a nebytových priestorov v dome do fondu prevádzky, údržby a opráv, úroky z úverov a pôžičiek na zakúpenie prenajímanej nehnuteľnosti. Otázka č. 6 Výdavky pri prenájme nehnuteľnosti nezaradenej do obchodného majetku Daňovník s príjmami zo závislej činnosti (zamestnanec) získal v príslušnom zdaňovacom období za prenájom nehnuteľnosti eur. Nehnuteľnosť nemal zaradenú v obchodnom majetku. Iné zdaniteľné príjmy daňovník nemal. Aké výdavky si môže uplatniť pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti, ktorú nemal zaradenú v obchodnom majetku? V uvedenom prípade daňovník podá daňové priznanie k dani z príjmov typu B, kde uvedie príjmy zo závislej činnosti (V. oddiel) a tiež príjmy z prenájmu (VI. oddiel). K príjmom z 13

14 prenájmu si uplatní oslobodenie v sume 500 eur a do daňového priznania uvedie zdaniteľné príjmy z prenájmu v sume eur. Keďže nehnuteľnosť, ktorú prenajíma nezaradil do obchodného majetku, do výdavkov si môže uplatniť len výdavky vynaložené na riadnu prevádzku nehnuteľnosti, ako sú napr. výdavky na energie vrátane výdavkov na ostatné služby. Pri príjme z prenájmu nehnuteľnosti sa energiami rozumejú dodávka elektrickej energie, tepla na vykurovanie a teplej úžitkovej vody, pitnej a úžitkovej vody pre domácnosť, plynu. Ostatnými službami súvisiacimi s prenájmom nehnuteľnosti sú najmä odvádzane odpadovej vody z domácností, osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov v dome, používanie výťahu, kontrola a čistenie komínov, odvoz popola, smetí a splaškov, čistenie žúmp, vybavenie bytu spoločnou televíznou a rozhlasovou anténou, internet. Do daňových výdavkov si v takomto prípade nemôže zahrnúť napr. výdavky na poistenie nehnuteľnosti, daň z nehnuteľnosti, príspevok do fondu opráv a údržby a pod. Nakoľko celkové príjmy z prenájmu daňovník znížil o oslobodené príjmy v sume 500 eur (v pomere : 3 200), musí v rovnakom pomere znížiť aj výdavky za uhradené energie. Otázka č. 7 Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pri príjmoch z prenájmu Daňovník dosiahol v zdaňovacom období r len zdaniteľné príjmy z prenájmu nehnuteľností (t.j. len tzv. pasívne príjmy). Môže si znížiť základ dane odpočítaním nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka alebo nezdaniteľnej časti základu dane na manželku? Daňovník si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ani nezdaniteľnú časť základu dane na manželku nemôže uplatniť. Tieto nezdaniteľné časti je možné uplatniť a odpočítať len od základov dane z tzv. aktívnych príjmov, t.j. príjmov zo závislej činnosti alebo príjmov z podnikania alebo príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti. 8. Výhry Otázka č. 1 Výhra oslobodená od dane z príjmov Daňovník v roku 2016 okrem príjmov zo zamestnania dosiahol nepeňažnú výhru v súťaži, kde je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, a to v hodnote 300 eur. Je výherca povinný túto cenu priznať v daňovom priznaní a zdaňovať ju? Nakoľko cena nepresiahla sumu 350 eur (výhry z takýchto súťaží sú od dane z príjmov oslobodené do 350 eur), hodnota ceny je príjmom oslobodeným od dane z príjmov a výhercovi nevznikne povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní a nezdaňuje ho. Otázka č. 2 Nepeňažná výhra z verejnej súťaže Daňovník v roku 2016 okrem príjmov zo zamestnania (vo výške eur) vyhral nepeňažnú výhru vo verejnej súťaži v hodnote 400 eur. Má povinnosť tento príjem priznať a zdaniť v daňovom priznaní? Nakoľko výhra presiahla sumu 350 eur, daňovník zdaňuje len príjem presahujúci sumu 14

15 350 eur, t.j. 50 eur. Nakoľko úhrn jeho zdaniteľných príjmov presiahol v roku 2016 sumu 1 901,67 eur, je povinný podať daňové priznanie, v ktorom uvedie tak príjmy zo zamestnania (na základe potvrdenia od zamestnávateľa), ako aj výhru vo výške 50 eur (ostatný príjem). Otázka č. 3 Nepeňažná výhra študenta Študent v roku 2016 vyhral v televíznej súťaži nepeňažnú výhru počítač v hodnote 500 eur. Iné zdaniteľné príjmy v tomto roku nedosiahol. Je povinný zdaňovať túto výhru v hodnote prevyšujúcej sumu 350 eur? Zdaňujú sa len výhry prevyšujúce 350 eur, t.j =150 eur. Nakoľko však tento študent okrem zdaniteľného príjmu z nepeňažnej výhry vo výške 150 eur nedosiahol žiadne iné zdaniteľné príjmy a teda úhrn jeho zdaniteľných príjmov za rok 2016 nepresiahol sumu 1901,67 eura, nemá povinnosť podávať daňové priznanie za rok 2016 a príjem z výhry nezdaňuje. Otázka 4 Peňažná výhra Daňovník sa zúčastnil v roku 2016 súťaže a vyhral peňažnú výhru hodnote eur. Je povinný túto výhru zdaňovať osobne cez podanie daňového priznania? Nie, nakoľko peňažnú výhru je povinná zdaniť pri výplate výhry spoločnosť, ktorá organizovala súťaž a ktorá výhru vypláca daňou vyberanou zrážkou. Keďže zrazením dane je daňová povinnosť vysporiadaná, daňovník už výhru v daňovom priznaní neuvádza a nezdaňuje ju. 9. Nezdaniteľné časti na daňovníka a na manželku Otázka č. 1 Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v roku 2016 Aká je základná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v roku 2016? Ak je základ dane daňovníka rovný, alebo je nižší ako eur, (t.j. 100 násobok sumy životného minima platného k ), tak nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje sumu 3 803,33 eura (t.j. 19,2 násobok sumy platného životného minima). Otázka č. 2 Daňovník dosahuje príjmy zo živnosti len časť zdaňovacieho obdobia roku 2016 Ak daňovník začal vykonávať podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia od , môže si uplatniť celú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak jeho základ dane z týchto príjmov je eur? Daňovník nie je poberateľom starobného dôchodku k a iné zdaniteľné príjmy v roku 2016 nedosiahol. Daňovník si môže uplatniť plnú výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške 3 803,33 eura, a to od zo základu dane vykázaného z príjmov zo živnosti, bez ohľadu na to, že podnikateľskú činnosť vykonával len časť zdaňovacieho obdobia. 15

16 Otázka č. 3 Nárok na NČZD na manželku iba za časť roka Syn daňovníka dovŕšil 3 roky veku Manželka v roku 2016 bude poberať iba príjem vo forme rodičovského príspevku. Ako si daňovník uplatní odpočítateľnú časť základu dane na manželku? Daňovníkovi vzniká nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku iba za tú časť roka, kedy boli splnené podmienky stanovené zákonom, v tomto prípade starostlivosť o dieťa do dovŕšenia 3 rokov veku. Ak dieťa dovŕši vek 3 rokov v júli 2016, tak uplatňovanie nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku od mesiaca august manželovi zaniká. Manžel si uplatní nezdaniteľnú časť základu dane v pomernej výške 2 218,61 eura [(3 803,33 : 12) x 7 mesiacov], t. j. len za tie mesiace, na začiatku ktorých boli splnené podmienky pre jej uplatnenie. Vyplatený príjem vo forme rodičovského príspevku sa do vlastného príjmu manželky nezapočítava. Otázka č. 4 Uplatnenie NČZD na druha (družku) Daňovníčka je rozvedená a žije so svojim druhom v spoločnej domácnosti. Jej druh je nezamestnaný a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a neplynú mu žiadne príjmy. Môže si uplatniť na druha odpočítateľnú položku? Daňovníčka si nemôže na svojho druha uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, aj keď sú splnené podmienky spolužitia v domácnosti, evidencie uchádzača o zamestnanie a druh nedosahuje príjmy. Zákon umožňuje zníženie základu dane len na manžela, nie na druha (priateľa). Otázka č. 5 Narodenie dieťaťa v priebehu roka a nezdaniteľná časť základu dane na manželku V máji 2016 ( ) sa daňovníkovi narodilo dieťa, manželka daňovníka bude mať príjem zo zamestnania a poberaného materského spolu vo výške 2 200,00 eura. Má daňovník nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, ak sa starala o dieťa do troch rokov? Manžel si uplatní nezdaniteľnú časť základu dane v pomernej výške 935,28 eura po zaokrúhlení na celé eurocenty nahor [(3 803, ,00) : 12] x 7 mesiacov. Manželovi vzniká nárok uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane až od mesiaca jún 2016, t.j. až od mesiaca, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. 10. Daňový bonus Otázka č. 1 Výška daňového bonusu v roku 2016 Aká je ročná, resp. mesačná výška daňového bonusu v roku 2016? Daňovník má v roku 2016 nárok na daňový bonus vo výške 21,41 eura na mesiac. Ročná suma daňového bonusu na jedno vyživované dieťa je za rok 2016 vo výške 256,92 eura. 16

17 Otázka č. 2 Minimálna výška príjmov zo zamestnania pre daňový bonus Akú výšku príjmov zo zamestnania musí daňovník v roku 2016 dosiahnuť, ak si chce uplatniť nárok na daňový bonus na vyživované dieťa? Nárok na daňový bonus má daňovník, ktorý dosiahne za zdaňovacie obdobie r príjmy zo zamestnania aspoň vo výške eur. Otázka č. 3 Daňový bonus na dieťa druhého z manželov Daňovník uzavrel manželstvo, pričom manželka daňovníka má už dieťa z predchádzajúceho manželstva. Počas manželstva sa manželom narodilo spoločné dieťa. Manželka nepoberá okrem materskej žiadny iný príjem. Môže si daňovník - manžel uplatniť daňový bonus na obe deti? Nárok na daňový bonus si môže daňovník uplatniť na obe deti, na dieťa manželky si ho môže uplatniť počnúc mesiacom február 2016, pretože nárok na daňový bonus vznikol i na dieťa druhého z manželov. Na druhé spoločné dieťa si môže uplatniť nárok už počnúc mesiacom máj 2016, t. j. už v mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo. Otázka č. 4 Dieťa družky a daňový bonus Daňovníčka žije s priateľom ako druh a družka, pričom má dieťa z predchádzajúceho vzťahu a má aj spoločné dieťa s terajším priateľom. Môže si priateľ uplatniť daňový bonus na obe deti, keďže daňovníčka nepoberá žiadny príjem? Daňovník - druh si môže uplatniť daňový bonus iba na ich spoločné dieťa (jedná sa u neho o dieťa vlastné), na druhé dieťa mu nárok nevzniká, nakoľko sa nejedná o dieťa druhého z manželov. Otázka č. 5 - Uplatnenie daňového bonusu u SZČO Kedy si môže uplatniť daňový bonus daňovník s príjmami z podnikania? Nárok na daňový bonus na vyživované dieťa si môže daňovník uplatniť, ak bude mať v zdaňovacom období roka 2016 zdaniteľné príjmy z podnikania aspoň vo výške 6 násobku minimálnej mzdy, t. j. vo výške eur a vykázal základ dane, alebo čiastkový základ dane z príjmov z podnikania. Otázka č. 6 - Prílohy k daňovému priznaniu, ak časť roka uplatnil daňový bonus zamestnávateľ Daňovníkovi uplatnil zamestnávateľ daňový bonus mesačne za mesiace január až apríl. Od mája daňovník začal podnikať. Po skončení zdaňovacieho obdobia si chce daňovník v daňovom priznaní uplatniť zvyšnú časť daňového bonusu, na ktorú mu vznikol nárok. Je daňovník povinný priložiť prílohy k daňovému priznaniu preukazujúce vznik nároku na daňový bonus, aj keď ich predložil zamestnávateľovi? Ak si chce daňovník uplatniť daňový bonus v podávanom daňovom priznaní, je povinný 17

18 preukázať vznik nároku príslušnými dokladmi aj napriek tomu, že mu na základe tých dokladov už za časť roka uplatnil daňový bonus zamestnávateľ. Otázka č. 7 - Prílohy k daňovému priznaniu, ak bol daňový bonus vyplatený v plnej sume zamestnávateľom Daňovníkovi uplatnil zamestnávateľ daňový bonus mesačne za mesiace január až december v plnej výške. Daňovník si svoju daňovú povinnosť za príslušné zdaňovacie obdobie vysporiada prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu A. Má tento daňovník povinnosť uvádzať už priznaný daňový bonus v podanom daňovom priznaní a priložiť prílohy k daňovému priznaniu preukazujúce vznik nároku na daňový bonus, aj keď ich už predložil zamestnávateľovi a nárok na daňový bonus si uplatnil v plnej sume u zamestnávateľa? Daňovník, ktorý si uplatnil nárok na daňový bonus v plnej sume u zamestnávateľa, už k daňovému priznaniu doklady preukazujúce vznik nároku na daňový bonus neprikladá. 11. Platenie dane Otázka č. 1 Lehota na zaplatenie dane z príjmov vypočítanú v podanom daňovom priznaní V akej lehote je daňovník povinný zaplatiť vypočítanú daň z príjmov v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby, ak priznanie podáva v základnej lehote do ? Daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní je splatná v lehote na podanie daňového priznania, t.j. daňovník je povinný daň zaplatiť do Za deň platby sa považuje pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu a pri platbe v hotovosti poštovým poukazom deň, keď pošta hotovosť prijala. Otázka č. 2 - Lehota na zaplatenie dane z príjmov ak si daňovník predĺžil lehotu na podanie daňového priznania Daňovník si oznámením podanom do predĺži lehotu na podanie daňového priznania za rok 2016, a to do V akej lehote je povinný zaplatiť daň vypočítanú v tomto daňovom priznaní, ak priznanie podá napríklad ? Keďže daň je splatná v lehote na podanie priznania, tento daňovník, ktorý si predĺžil lehotu na podanie daňového priznania do , je povinný zaplatiť daň do Otázka č. 3 Platenie dane z príjmov Daňovník podá daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu A, resp. typu B za zdaňovacie obdobie Aké číslo účtu použije na platbu dane a aký variabilný symbol uvedie? 18

19 Daňovník zaplatí daň na číslo účtu základné číslo účtu daňovníka Variabilný symbol bude Základné číslo účtu je vygenerované jedinečné číslo účtu označujúce daňový subjekt. Toto číslo účtu daňovníkovi posiela daňový úrad. Od sa číslo účtu uvádza vo formáte medzinárodného bankového účtu IBAN. Keďže IBAN je tvorený z predčísla účtu a základného účtu daňového subjektu (OÚD), musí si ho daňový subjekt vygenerovať sám. Na prevod účtu do formátu IBAN je možné použiť generátor IBAN - GENERÁTOR/VALIDÁTOR. Otázka č. 4 Možnosť zaplatiť daň v hotovosti u správcu dane Môže daňovník zaplatiť daň vypočítanú v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov FO za rok 2016 v hotovosti do pokladne u správcu dane? Nie. Daň z príjmov vypočítanú v podanom daňovom priznaní daňovník môže zaplatiť v hotovosti poštovým poukazom alebo bezhotovostným prevodom z účtu daňového subjektu na účet správcu dane vedený v štátnej pokladnici. Otázka č. 5 Platenie dane poštovým poukazom Ako postupuje pri platení dane daňovník, ktorý sa rozhodol daň zaplatiť poštovým poukazom? Daň vypočítanú v daňovom priznaní k dani z príjmov môže daňovník uhradiť aj v hotovosti poštovým poukazom (šekom). Pri platbe šekom je potrebné použiť poštovú poukážku RI (číslo účtu IBAN), ktorou je platba poukázaná na účet správcu dane vedený v Štátnej pokladnici. Na platbu dane nemožno použiť poštovú poukážku H, ktorou sa platba poukazuje na meno prijímateľa. Na poštovej poukážke typu RI (číslo účtu IBAN) je potrebné uviesť: - adresáta, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ul. č 63, Banská Bystrica - odosielateľa, a to meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu daňovníka - číslo účtu správcu dane, na ktorý sa platba dane uhrádza, - variabilný symbol platby - sumu platby v eurách a eurocentoch - informáciu pre správcu dane, ak je to potrebné Otázka č. 6 Daň na úhradu nepresiahne 5 eur Daňovník podal daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2016, v ktorom vypočítal daň na úhradu na riadku 120 daňového priznania typu B alebo na riadku 65 daňového priznania typu A v sume 3 eurá. Je povinný túto sumu 3 eurá aj zaplatiť? Keďže daň na úhradu nepresiahla 5 eur, daňovníkovi nevzniká povinnosť daň na úhradu v sume 3 eurá zaplatiť, a to ani vtedy, ak daňovník poukáže podiel zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa 50 zákona (poukáže 2 % resp. 3 % z dane vybranej neziskovej organizácii). 19

20 Otázka č. 7 Výpočet dane z príjmov fyzickej osoby Daňovník vykáže v daňovom priznaní k dani z príjmov základ dane znížený o nezdaniteľné časti základu dane a o daňovú stratu vo výške eur. Akú sadzbu dane použije na výpočet daňovej povinnosti? Nakoľko základ dane daňovníka nepresiahol sumu ,31 eura, na výpočet daňovej povinnosti použije sadzbu dane 19 %, teda daň bude 2 012,10 eura. Otázka č. 8 Výpočet dane z príjmov fyzickej osoby Daňovník vykáže v daňovom priznaní k dani z príjmov základ dane znížený o nezdaniteľné časti základu dane a o daňovú stratu vo výške tis. Akú sadzbu dane použije na výpočet daňovej povinnosti? Daňovník zo sumy ,31 eura vypočíta daň sadzbou 19 %, t.j ,2389 eura a zo sumy presahujúcej ,31 eura (teda zo sumy ,69 eura) vypočíta daň sadzbou 25 %, t.j. 6744,4225 eura. Daňová povinnosť je teda súčet súm 6 654,2389 a 6 744,4225, čo je 13398,6614 eura. Nakoľko daň sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol, daňová povinnosť predstavuje ,66 eura. Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Centrum podpory pre dane Marec