Základná škola s materskou školou Gbely. Pionierska 697, Gbely. Školský vzdelávací program. Vzdelávacie oblasti ISCED 2

Transkript

1 Základná škola s materskou školou Gbely Pionierska 697, Gbely Školský vzdelávací program Vzdelávacie oblasti ISCED 2 1

2 Obsah Jazyk a komunikácia... 4 Slovenský jazyk a literatúra... 4 Tvorivé písanie Komunikácia Anglický jazyk Anglický jazyk II. cudzí jazyk Nemecký jazyk Nemecký jazyk II Matematika a práca s informáciami Matematika Informatika Človek a príroda Biológia Fyzika Chémia Človek a spoločnosť Dejepis Geografia Občianska náuka Cestujeme po svete Človek a hodnoty Etická výchova Náboženská výchova Človek a svet práce Technika Svet práce

3 Umenie a kultúra Hudobná výchova Výtvarná výchova Výchova umením Zdravie a pohyb Telesná a športová výchova Športové hry Lyžiarsky výcvik Ochrana života a zdravia Dopravná výchova

4 Jazyk a komunikácia Slovenský jazyk a literatúra Názov predmetu Škola (názov, adresa) Názov ŠkVP Slovenský jazyk a literatúra Základná škola s MŠ Gbely Lúče vedomostí Stupeň vzdelania Nižšie stredné vzdelávanie ISCED 2 Dĺžka štúdia Vyučovací jazyk iné 5 rokov slovenský jazyk štátna škola Platnosť od Časový rozsah výučby predmetu 5. ročník 6. ročník 7. ročník 8. ročník 9. ročník Spolu Štátny vzdelávací program Školský vzdelávací program Spolu Charakteristika predmetu Vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra má v systéme školského vzdelávania centrálne postavenie. Slovenčina je štátnym jazykom v Slovenskej republike. Prostredníctvom uvedomenia si miesta slovenského jazyka v našej spoločnosti si jednotlivec uvedomuje a vníma svoju národnú identitu a štátnu príslušnosť. Kultivované ovládanie slovenčiny zabezpečuje občanom tejto republiky úspešné zvládnutie školského vzdelávania, aj ich plnohodnotné uplatnenie v pracovnom zaradení. Jazykové znalosti, štylistické a komunikatívne zručnosti a čitateľské a literárne zručnosti ako súčasť jazykovej kultúry predstavujú základné znaky vyspelosti absolventa základného vzdelania. Žiaci nadobúdajú také schopnosti a zručnosti, aby sa dokázali orientovať v akejkoľvek komunikatívnej situácii, vedeli sa vhodne vyjadrovať a svoje poznatky uplatňovali v praktickom živote. Ovládanie slovenského jazyka a literatúry či v ústnej alebo písomnej forme umožňuje žiakom poznať a pochopiť spoločensko-kultúrny vývoj našej spoločnosti, orientovať sa v prostredí, v ktorom žijú, vnímať okolie i seba, vytvárať predpoklady k efektívnej medziľudskej komunikácii. 4

5 Vzdelávací obsah slovenského jazyka a literatúry tvoria tri oblasti: Jazyková komunikácia, Komunikácia a sloh, Čítanie a literatúra. Jazyková komunikácia: - Zvuková stránka jazyka a pravopis - Lexikológia - Morfológia - Syntax - Dejiny jazyka a jazykoveda Komunikácia a sloh: - Komunikácia ako zdroj informácií - Ústny a písomný prejav - Rozprávanie príbehov a zážitkov - Vlastné tvorivé písanie - Subjektívna a objektívna komunikácia Čítanie a Literatúra: - Všeobecne o literatúre - Základné literárne druhy - Základné literárne žánre - Kompozícia literárneho diela - Štylistika literárneho textu - Metrika - Informácie o autoroch literárnych diel V oblasti Jazyková komunikácia žiaci nadobúdajú schopnosti, vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné k osvojovaniu si spisovnej podoby slovenského jazyka. Žiaci vhodnou motiváciou dokážu informácie získavať, poznávať a porovnávať. V oblasti Komunikácia a sloh sa žiaci učia vnímať a chápať rozličné jazykové informácie, čítať s porozumením, kultivovane písať, rozprávať a na základe prečítaného alebo počutého textu samostatne sa rozhodovať, nadobúdajú kompetencie text analyzovať a kriticky hodnotiť. V oblasti Čítanie a literatúra sa žiak prostredníctvom literárnych ukážok zoznamuje s literatúrou všeobecne, konkrétne s literárnymi druhmi, literárnymi žánrami, kompozíciou literárnych diel, štylistikou literárneho textu, získava informácie o autoroch, ich živote a ďalších dielach. Počas literárneho vzdelávania žiaci poznávajú prostriedky čítania, základné literárne druhy a žánre, učia sa vnímať ich špecifické znaky, chápať autorove umelecké zámery a formulovať vlastné názory o prečítanom diele. Postupne nadobúdajú čitateľské zručnosti, schopnosti reprodukovať prečítaný literárny text a samostatne tvoriť nový umelecký text. Žiak má získať také intelektuálne zručnosti, ktoré z neho robia vzdelaného čitateľa, ktorý v literatúre nachádza zábavu, poučenie, vie sa v nej orientovať a intelektuálne a duchovne sa vzdelávať. Ciele vyučovacieho predmetu Cieľom vzdelávania v oblasti slovenského jazyka a literatúry je dosiahnuť takú úroveň rečových zručností v príslušnom jazyku, aby žiaci zvládli každú komunikatívnu situáciu či už hovorovú alebo odbornú v rozsahu 5

6 odbornosti všetkých vzdelávacích oblastí a primerane a vhodne z hľadiska jazykového štýlu, s príslušnou gramatickou a pravopisnou normou v ústnom i písomnom prejave. Cieľom vyučovania slovenského jazyka na 2. stupni základnej školy je: - Viesť žiakov k spoznávaniu jazyka ako vnútorne štruktúrovaného a uceleného systému. Viesť ich k poznaniu bohatosti jazykových prostriedkov na jednotlivých rovinách jazykového systému. Zameriavať sa na funkčné využitie jazykových a mimojazykových prostriedkov písaných a ústnych prejavov. - Rozvíjať komunikačné schopnosti a návyky žiakov, aby získali kvalitnú jazykovú kompetenciu, čo je podmienené získaním správnych ortografických a ortoepických návykov a zručností, ale aj zručností v štylizácii príslušnej vety či textu. - Pestovať v žiakoch lásku k materinskému jazyku a vedomie jazykovej príslušnosti k istému etniku. Viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry ich verbálnych prejavov, ústnych i písaných. - Prostredníctvom jazyka viesť žiakov k spoznávaniu histórie vlastného národa a vážiť si ľudí, ktorí sa zaslúžili o rozvoj a poznanie slovenského jazyka. - Rozvíjať a prehlbovať estetické cítenie žiakov, vnímať krásu umeleckého textu i umeleckého diela. Zoznámiť žiakov so súborom diel slovenskej a základnej svetovej literatúry - Vedieť pracovať s literárnym textom, vedieť rozlíšiť základné literárne druhy a prehlbovať poznatky o literárnych žánroch a umeleckých jazykových prostriedkoch. - Dbať na čitateľskú gramotnosť, osobnostný a sociálny rozvoj, multikultúrnu výchovu, environmentálnu výchovu. - Rozvíjať etické cítenie žiakov založené na empatii a asertivite, viesť ich k prosociálnemu správaniu, aby si dokázali uvedomiť podstatu a význam ľudských hodnôt. - Viesť žiakov od základnej gramotnosti k získaniu čitateľských návykov, vzbudiť záujem o čítanie a pozitívne prijímať literatúru a kultúru. Z celkového cieľa vyučovania slovenského jazyka na 2. stupni základnej školy vyplývajú i čiastkové ciele, ktoré sa majú dosiahnuť. Žiaci sa učia: - analyzovať text, - syntetizovať získané poznatky, - získať prehľad o jednotlivých rovinách jazykového systému, - precvičovať pravopisnú normu, správnu výslovnosť a ústne realizovať text aj s uplatnením suprasegmentálnych javov, - spoznať základné údaje z histórie jazyka a jazykovedy, - orientovať sa v základných jazykových príručkách, - odhaľovať zmysel základných lingvistických termínov, - poznávať štylistickú hodnotu jednotlivých jazykových javov, - uplatňovať poznatky o jazykovom systéme pri tvorbe vlastných textov, - osvojovať si štylisticky primerané používanie jazykových javov, - precvičovať si písomnú aj ústnu podobu jazykových prejavov, pracovať s konceptom a robiť korekciu textu s využívaním korektorských značiek, - získať základnú orientáciu v jednotlivých slohových postupoch, v žánroch a útvaroch jednotlivých štýlov, - spoznávať, tvorivo využívať a kultivovať sa v oblasti slovenského jazyka, ktorý sa tak stáva prostriedkom všeobecného vzdelávania žiaka človeka v najširšom zmysle, nakoľko rozvíja žiakovu osobnosť v rovine poznávacej, estetickej, etickej a najmä komunikatívnej. Kľúčové kompetencie predmetu slovenský jazyk a literatúra Kognitívne kompetencie: - Spôsobilosť používať kognitívne operácie. - Spôsobilosť učiť sa sám aj v skupine. - Spôsobilosť kriticky myslieť. 6

7 - Spôsobilosť formulovať a riešiť problémy. - Spôsobilosť tvorivo myslieť a uplatniť výsledky tvorivého myslenia. Komunikačné kompetencie: - Spôsobilosť prijať, vyhľadávať, spracovať a tvoriť informácie. - Spôsobilosť odovzdávať vlastné poznatky a skúsenosti. - Spôsobilosť formulovať svoj názor a argumentovať. - Spôsobilosť verbálne i neverbálne vyjadriť vôľu a city. Interpersonálne (sociálne) kompetencie: - Spôsobilosť akceptovať skupinové hodnoty a rozhodnutia. - Schopnosť kooperovať v skupine. - Schopnosť tolerovať odlišnosti jednotlivcov i skupín. - Schopnosť empatie. Intrapersonálne (osobnostné) kompetencie: - Schopnosť vytvárať a reflektovať vlastnú identitu. - Schopnosť vytvárať si vlastný hodnotový systém. - Schopnosť sebaregulácie a ochrany vlastného života. Prepojenie vzdelávacích oblastí s kľúčovými kompetenciami a konkretizácia kľúčových kompetencií v jednotlivých vzdelávacích oblastiach. Komunikácia v materinskom jazyku: - Vedieť sa vyjadrovať a tlmočiť svoje myšlienky, pocity a názory ústnou a písomnou formou. Komunikácia v cudzích jazykoch: - Vedieť využiť komunikačné zručnosti nadobudnuté v cudzích jazykoch v materinskom jazyku, uvedomovať si kultúrne rozmanitosti so zameraním na multikultúrnu komunikáciu. Matematická gramotnosť a kompetencie v oblasti prírodných vied a technológii: - Vedieť používať matematické myslenie v logických morfologických a syntaktických operáciách. Kompetencia v oblasti informačnej a komunikačnej technológie: - Vedieť vyhľadávať, zhromažďovať a spracovávať informácie. Učiť sa učiť: - Vedieť si efektívne zorganizovať vlastné učenie. Sociálne a občianske kompetencie: - Vedieť porozumieť multikultúrnym a sociálno-ekonomickým rozmerom európskych spoločností a spôsobu, akým je národná kultúrna identita prepojená s európskou identitou. Podnikateľské kompetencie: - Vedieť individuálne aj v tímoch prezentovať svoju prácu. Kultúrne kompetencie: - Vedieť kreatívne vyjadrovať myšlienky, skúsenosti a emócie prostredníctvom umenia, literatúry a médií. 7

8 Poznávacie a rečové kompetencie: Verejná prezentácia textu, verejný prejav: 1. Pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu, spisovnú výslovnosť a správne uplatňovať suprasegmentálne javy. 2. Pri ústnom prejave primerane uplatňovať mimojazykové prostriedky (prostriedky neverbálnej komunikácie). 3. Reprodukovať umelecký aj vecný text (doslovne, podrobne, stručne). Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti: 1. Zapamätať si potrebné fakty a definície, vedieť demonštrovať ich znalosť. 2. Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi. 3. Na základe indukcie a zovšeobecnenia odvodiť charakteristiky (definície) nových javov. 4. Usporiadať známe javy do tried a systémov. 5. Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty. 6. Pri písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu. Analytické a syntetické zručnosti: 1. Uskutočniť jazykovú analýzu textu a vytvárať jazykový systém. 2. Odlíšiť medzi sebou umelecký a vecný text. 3. Odlíšiť medzi sebou texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a slohových útvarov/žánrov. Tvorivé zručnosti: 1. Vytvoriť vlastný text na základe dodržiavania stanoveného slohového útvaru/žánru, slohového postupu, jazykového štýlu. 2. Ústne prezentovať vlastný text. 3. Napísať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh). 4. Dokončiť rozprávanie alebo neukončené prozaické dielo. 5. Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text. Informačné zručnosti: 1. Používať jazykové príručky a slovníky, vedieť podľa nich korigovať vlastné texty. 2. Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov a internetu. Komunikačné zručnosti: 1. Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu. 2. Vyjadrovať sa neverbálne a chápať neverbálnu komunikáciu. 3. Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor (argument a protiargument). Poznávacie a čitateľské kompetencie: Technika čítania a verejná prezentácia textu: 8

9 1. Plynule čítať súvislý umelecký text, pri hlasnom čítaní správne dýchať, artikulovať a dodržiavať spisovnú výslovnosť. 2. Recitovať prozaické a básnické diela. Rešpektovať rytmickú usporiadanosť básnického textu, frázovať básnický a prozaický text v zhode s vlastným chápaním jeho významu. 3. Čítať text postavy dramatického diela pri spoločnom dramatizovanom čítaní. Modulovať hlas podľa zmyslu textu. Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti: 1. Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť. 2. Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi. 3. Usporiadať známe javy do tried a systémov. 4. Aplikovať literárnovedné vedomosti na literárne texty s analogickou štruktúrou (jednoduchý transfer). Analytické a interpretačné zručnosti: 1. Prerozprávať obsah prečítaného diela. 2. Odlíšiť epické, lyrické a dramatické texty. 3. Vytvoriť dejovú osnovu prečítaného diela, vyhľadať kľúčové slová. 4. Určiť hlavné a vedľajšie postavy diela. 5. Abstrahovať a sformulovať hlavnú myšlienku prečítaného diela, vrátane lyrickej básne. 6. Analyzovať umelecký text po štylisticko-lexikálnej a kompozičnej stránke, určiť funkciu jednotlivých prvkov pre celkové vyznenie diela, interpretovať význam diela. 7. Sformulovať vlastné hodnotenie diela a podložiť svoje stanovisko argumentmi. Tvorivé zručnosti: 1. Zdramatizovať básnický alebo prozaický text (rozprávka, bájka, povesť). 2. Ilustrovať umelecký text. 3. Napísať kratší prozaický útvar, básnický text, scenár. 4. Inscenovať kratší dramatický text. Informačné zručnosti: 1. Orientovať sa v školskej i verejnej knižnici. 2. Pracovať s knižným fondom vo forme kartotéky a v elektronickej podobe. 3. Vedieť získať informácie z integrovaného informačného systému a internetu. 4. Budovať si vlastnú knižnicu. Metódy a techniky pri vyučovaní slovenského jazyka a literatúry: - Rozličné formy aktívnych jazykových hier : pomenovanie súboru, doplňovačky, tajničky, slovné rébusy, tvorenie slov, skrývačky... - Prenášanie informácií : reprodukcia, parafráza, transformácia textu, dopĺňanie. - Rôzne formy dialógu. - Pasívna recepcia: počúvanie dramatizácie textu, hlasné čítanie, nahrávky, využitie DVD. - V rámci vyučovacích hodín sa budú využívať: učebnice, jazykové príručky, jazykovedné časopisy, encyklopédie, multimediálna učebňa a ďalšie učebné pomôcky. - Práca s internetom, vyhľadávanie informácií :

10 Stratégia vyučovania Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania a na podporou a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje: Stratégia vyučovania Metódy vyučovania Organizačné formy vyučovania Učebné zdroje motivačné rozprávanie, rozhovor, výklad, demonštračná metóda heuristická metóda, projektová metóda, práca s knihou a textom, situačná a inscenačná metóda, experimentovanie, didaktické hry, metóda riešenia úloh frontálne vyučovanie skupinová práca individuálna práca práca s IKT brainstorming práca vo dvojiciach exkurzia, beseda práca v dvojiciach učebnice slovenského jazyka a literatúry, pracovné listy slovníky i elektronické jazykovedné príručky školská knižnica, Virtuálna knižnica, internet, CD a DVD Hodnotenie a klasifikácia slovenského jazyka a literatúry: Hodnotenie vychádza z: Metodický pokyn č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy platný od 1.mája Hodnotenie bude uskutočňované na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých bude sledovaný vývoj žiaka. - Pri hodnotení a klasifikácii vyučovacích výsledkov bude vychádzané z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu. 10

11 - Pravidelne budú hodnotené predpísané kontrolné diktáty, školské písomné práce. Priebežne budú hodnotené gramatické rozcvičky i desaťminútovky. - V rámci literatúry budú hodnotené ústne aj písomné odpovede zamerané na rozbor literárnych ukážok, zápisy z prečítaných kníh a literárne testy. - Pri hodnotení výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy vplyv zdravotného znevýhodnenia. - Hodnotenie spôsobilosti sa bude odlišovať od hodnotenia správania. - Súčasťou hodnotenia bude aj povzbudenie do ďalšej práce, návod ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. - Hodnotenie poskytuje žiakom a rodičom spätnú väzbu o zvládnutí danej problematiky, v čom má žiak nedostatky, rezervy a aké sú jeho pokroky. Obsah vzdelávania je prílohou na priloženom CD. 11

12 Tvorivé písanie Názov predmetu Škola (názov, adresa) Názov ŠVP Názov ŠkVP Tvorivé písanie Základná škola s MŠ Gbely Školský vzdelávací program II. stupňa základnej školy Lúče vedomostí Stupeň vzdelania Nižšie stredné vzdelávanie ISCED 2 Dĺžka štúdia Vyučovací jazyk iné 5 rokov slovenský jazyk štátna škola Platnosť Od Časový rozsah výučby predmetu 5. ročník 6. ročník 7. ročník 8. ročník 9. ročník Spolu Štátny vzdelávací program Školský vzdelávací program 0 0 0,5 0,5 0 1 Spolu 0 0 0,5 0,5 0 1 Ciele predmetu Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti) Stratégia vyučovania Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania a na podporou a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje: Stratégia vyučovania 12

13 Metódy vyučovania Organizačné formy vyučovania Učebné zdroje motivačné rozprávanie, rozhovor, výklad, demonštračná metóda heuristická metóda, projektová metóda, práca s knihou a textom, situačná a inscenačná metóda, experimentovanie, didaktické hry, metóda riešenia úloh frontálne vyučovanie skupinová práca individuálna práca práca s IKT brainstorming práca vo dvojiciach exkurzia, beseda učebnice literatúry Príručka tvorivého písania pre učiteľov SJL, lit. diela a lit. ukážky slovníky i elektronické jazykovedné príručky školská knižnica, Virtuálna knižnica, internet, CD a DVD, pracovné listy, časopisy a denná tlač Obsah vzdelávania je na priloženom CD. 13

14 Komunikácia Názov predmetu Časový rozsah výučby Ročník Škola (názov, adresa) Názov ŠkVP KOMUNIKÁCIA 1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín piaty ZŠ s MŠ GBELY Lúče vedomostí Stupeň vzdelania Nižšie stredné vzdelávanie ISCED 2 Dĺžka štúdia Forma štúdia Vyučovací jazyk iné 5 rokov denná slovenský jazyk štátna škola Časový rozsah výučby predmetu 5. ročník 6. ročník 7. ročník 8. ročník 9. ročník Spolu Štátny vzdelávací program Školský vzdelávací program Spolu Charakteristika predmetu Predmet komunikácia je zaradený v nižšom sekundárnom vzdelávaní medzi voliteľné predmety. Na tento predmet sa v ŠKVP vyčlenila 1 vyučovacia hodina v 5. ročníku. Predmet komunikácia ( ďalej SPK ) vychádza zo vzdelávacej oblasti JAZYK A KOMUNIKÁCIA. Súvisí i s oblasťami Človek a spoločnosť, Človek a hodnoty, Človek a svet práce. Využíva prierezové témy : Osobnostný a sociálny rozvoj, Multikultúrna výchova, Mediálna výchova. Predmet SPK rozvíja schopnosť komunikovať v rôznych životných situáciách, a tak prispieva k rozvoju osobnosti žiaka s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou. Vedie i k poznaniu silných a slabých stránok svojej osobnosti. Vychováva žiaka k sebaovládaniu, k empatii, asertivite, pozitívnemu hodnoteniu druhých a rozvíja estetické cítenie žiakov. 14

15 Ciele vyučovacieho predmetu - Všeobecný cieľ vzdelávania v rámci predmetu : Naučiť žiakov správne komunikovať s ľuďmi a zdokonaľovať sa v rôznych formách komunikácie. Vedieť vystupovať v súlade so zásadami spoločenského styku. - Špecifické (konkrétne) ciele vzdelávania podporujúce oblasť kognitívnu, psychomotorickú a afektívnu. - Vzdelávanie smeruje k tomu, aby žiaci dokázali: - - primerane veku komunikovať, tvoriť vlastné jazykové prejavy - zvyšovať kultúru verbálnych ústnych i písomných prejavov - pochopiť význam komunikácie - osvojiť si a využívať efektívne stratégie učenia - osvojiť si kľúčové pojmy z predmetu - získavať informácie - vyjadrovať svoje city a pocity Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií (ďalej len VVS ): Komunikatívne a sociálne interakčné spôsobilosti sprostredkovať informácie vhodným spôsobom (video, text, hovorené slovo, diagram, piktogram) tak, aby každý každému porozumel, vyjadriť alebo formulovať (jednoznačne) vlastný názor a záver, kriticky hodnotiť informácie (časopis, internet), komunikovať správne ústnou i písomnou formou... Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti rozvíjať prácu v kolektíve, v družnej a priateľskej atmosfére, osvojiť si pocit zodpovednosti za seba a spoluzodpovednosti za prácu v kolektíve, hodnotiť a rešpektovať svoju vlastnú prácu a prácu druhých. rešpektovať práva iných... schopnosť aktívne počúvať Schopnosti riešiť problémy Názov kľúčovej kompetencie 2 Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli riešiť problémy v kolektíve vecne a kultúrne bez agresivity a na základe vzájomného rešpektovanie práv a povinností. Stratégia vyučovania Metódy vyučovania Organizačné formy vyučovania Učebné zdroje Informačnoreceptívna výklad Frontálna výučba N. Ihnátková Komunikácia a sloh A. Húsková, E. Cesnaková 15

16 Reproduktívna rozhovor Heuristická riešenie úloh Tvorba modelových situácií Dramatizácia Didaktické hry Brainstoming burza nápadov Motivačné rozprávanie Skupinová práca Práca s PC a internetom Práca s knihou, časopisom, slovníkom, telefonovanie Beseda, exkurzia Vystúpenie na verejnosti Cvičenia zo SJL Internet Knihy, denná tlač Knižnica, Virtuálna knižnica Obsah predmetu : Význam komunikácie robí z človeka sociálnu bytosť Formy komunikácie verbálna, neverbálna - priama, nepriama - interpersonálna, ( medzi 2 a viacerými osobami ) - intrapersonálna ( napr. získavanie informácií cez počítač, z archívov...) - formálna, neformálna - masová komunikácia Komunikácia v menšej a väčšej skupine Prezentácia vlastných myšlienok pred verejnosťou Rozhovor a konverzácia Zdvorilosť v komunikácii Neslušná komunikácia Kultúra reči Jazyk a reč Slovná zásoba a jej rozširovanie Obsah vzdelávania je prílohou na priloženom CD. 16

17 Anglický jazyk Názov predmetu Anglický jazyk Škola (názov, adresa) Základná škola s MŠ Gbely Názov ŠkVP Lúče vedomostí Stupeň vzdelania Nižšie stredné vzdelávanie ISCED 2 Dĺžka štúdia 5 rokov Vyučovací jazyk slovenský jazyk iné štátna škola Platnosť od Časový rozsah výučby predmetu 5. ročník 6. ročník 7. ročník 8. ročník 9. ročník Spolu Štátny vzdelávací program Školský vzdelávací program Spolu Charakteristika predmetu jeho význam v obsahu vzdelávania. Vyučovací predmet anglický jazyk má v systéme školského vzdelávania centrálne postavenie, pretože vytvára predpoklady pre zvládnutie komunikačných situácií v cudzom jazyku. Angličtina nie je štátnym jazykom v Slovenskej republike. V súčasnosti je pre väčšinu obyvateľov Slovenskej republiky prvým cudzím jazykom, je pestrým, vnútorne bohato štruktúrovaným médiom, ktoré mu umožňuje komunikovať o najrozmanitejších javoch ľudského bytia a vedomia. Medzi ďalšie cudzie jazyky, ktoré majú v Európe popredné miesto patrí aj nemecký jazyk. Kvalitné poznanie a praktické ovládanie zákonitostí cudzieho jazyka podmieňuje pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu jeho nositeľov. Prostredníctvom uvedomenia si miesta cudzieho jazyka v našej spoločnosti si jednotlivec zároveň uvedomuje a vníma nielen svoju národnú identitu a štátnu príslušnosť, ale aj existenciu iných národov a národností v multikultúrnej spoločnosti. Úroveň poznania a praktického ovládania cudzieho jazyka je tak zároveň zrkadlom začleňovania sa do štruktúr multikultúrnej spoločnosti. Kultivované ovládanie cudzieho jazyka zabezpečuje nielen úspešné zvládnutie školského vzdelávania v iných krajinách, ale následne aj ich plnohodnotné uplatnenie v pracovnom zaradení. Jazyk je fenomén, ktorý sprevádza človeka v písomnej alebo ústnej podobe po celý život. Tvorí integrálnu zložku jeho myslenia, je prostriedkom na poznávanie vonkajšieho i vnútorného sveta, na verbálne vyjadrovanie myšlienok, pocitov a nálad, slúži na kontakt a dorozumievanie sa s inými nositeľmi jazyka, pomáha vnímať krásu umeleckého diela. Zároveň reprezentuje svojich nositeľov, predovšetkým ich intelektuálnu, citovú a mravnú vyspelosť. Jazykové znalosti, štylistické a komunikatívne zručnosti a čitateľské a literárne zručnosti ako súčasť jazykovej kultúry predstavujú základné znaky vyspelosti absolventa základného vzdelania. Žiaci nadobúdajú také schopnosti a zručnosti, aby sa dokázali orientovať v akejkoľvek bežnej komunikatívnej situácii, vedeli sa vhodne vyjadrovať a svoje poznatky uplatňovali v praktickom živote. Schopnosti, ktoré žiaci získajú v predmetoch anglický jazyk, nemecký jazyk a sú potrebné nielen pre kvalitné jazykové vzdelávanie, ale sú dôležité aj pre úspešné osvojovanie si poznatkov v ďalších oblastiach vzdelávania. Ovládanie cudzieho jazyka v ústnej a písomnej forme umožňuje žiakom nielen poznať a pochopiť spoločensko-kultúrny vývoj krajiny, ktorej jazyk sa učia, orientovať sa v prostredí, v ktorom sa daný jazyk aktívne používa, vnímať okolie i seba, vytvárať 17

18 predpoklady k efektívnej medziľudskej komunikácii, interpretovať svoje reakcie a pocity a dokázať pochopiť svoje postavenie v rozličných komunikatívnych situáciách. Vzdelávací obsah cudzieho jazyka tvoria tri oblasti: všeobecné kompetencie, komunikačné jazykové kompetencie, komunikačné zručnosti. V oblasti Všeobecné kompetencie žiaci nadobúdajú tie kompetencie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností. Všeobecné kompetencie vedú žiakov k uvedomelému získavaniu nových vedomostí a zručností, osvojovaniu si stratégií učenia sa cudzieho jazyka, pochopeniu potreby vzdelávania sa v cudzom jazyku, účinnej spolupráci vo dvojiciach a skupinách, otvorenosti ku kultúrnej a etnickej rôznorodosti, samo štúdiu. V oblasti Komunikačné jazykové kompetencie žiak nadobúda tie jazykové, sociolingvistické a pragmatické kompetencie, ktoré mu umožňujú konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov. V oblasti Komunikačné zručnosti žiaci nadobúdajú zručnosti, ktoré nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú ; t.j. počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením, písomný prejav, ústny prejav dialóg, monológ. 2. Rozvíjajúce ciele, spôsobilosti v 5., 6. a 7.ročníku ZŠ kompetencie učiaceho sa na jazykovej úrovni A1, A2.(1) Cieľom vzdelávania v oblasti cudzieho jazyka na druhom stupni základnej školy je dosiahnuť takú úroveň rečových zručností v danom jazyku, aby žiaci zvládli úroveň A2 ( podľa spoločného Európskeho referenčného rámca pre jazyky ) ; t.j. používateľ základného jazyka ( independent learner); s príslušnou gramatickou a pravopisnou normou v ústnom i písomnom prejave. Cieľom vyučovania cudzieho jazyka v 5., 6. a 7. ročníku základnej školy na úrovni A1 a A2.(1) je rozvíjať kľúčové kompetencie; t.j. všeobecné kompetencie, komunikačné jazykové kompetencie a komunikačné zručnosti. I Kompetencie Kompetencie definujeme ako súhrn vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré umožňujú osobe konať. Preto základným princípom jazykového vzdelávania na báze kompetencií je zabezpečiť, aby učiaci sa:. dokázal riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal cudzincom, ktorí sú v jeho vlastnej krajine, dokázal vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným jazykom a sprostredkúvajú mu svoje myšlienky a pocity, viac a lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo. II Všeobecné kompetencie Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností. Učiaci sa na úrovni A1 a A2 rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal: získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti, opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich, uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka, opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať, pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku, dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným, systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život, kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja, udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií, pochopiť zámer zadanej úlohy, účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách, aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk, využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu, byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti. III Komunikačné jazykové kompetencie Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov. 18

19 Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1 rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je uspokojenie konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať, dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní, dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť. Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A2 -rozumie slovným spojeniam zameraných na bežné oblasti každodenného života, rozumie základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, identifikuje tému vypočutej diskusie. 1 Jazyková kompetencia Učiaci sa na úrovni A1: používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb konkrétneho typu, má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie, prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru, ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami, dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené spojenia, dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje. Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja. Môže sa dopúšťať základných chýb, ale je mu rozumieť. 2 Sociolingvistická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1: dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa, atď. Učiaci sa na úrovni A2 sa vie vyjadriť v situáciách jednoduchej a priamej výmeny informácií týkajúcich sa známych a bežných vecí a záležitostí, ale z hľadiska limitovanej slovnej zásoby a gramatiky, ktorú si osvojil, je nútený podstatne zjednodušiť obsah svojej výpovede. 3 Pragmatická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1: dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích výrazov, napríklad a alebo potom, dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu. Učiaci sa na úrovni A2 dokáže sformulovať svoje myšlienky v logickej následnosti a funkčne využívať základné jazykové prostriedky na získavanie informácií, na jednoduché vyjadrenie odmietnutia, túžby, zámeru,... 19

20 IV Komunikačné zručnosti Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú (integrované zručnosti). 1 Počúvanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1: dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne, rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na pochopenie zmyslu, rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže porozumieť krátkemu jednoduchému popisu cesty. Učiaci sa na úrovni A2 dokáže porozumieť slovným spojeniam a výrazom vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného života, základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch a základným bodom v prejave na témy, ktoré sú mu známe a ktoré sa ho priamo týkajú. 2 Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1: rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad na oznámeniach a plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach, rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života, dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc, rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty. Učiaci sa na úrovni A2 dokáže porozumieť krátke nenáročné texty, ktoré obsahujú frekventovanú slovnú zásobu a z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopil význam niektorých neznámych slov. 3 Písomný prejav Učiaci sa na úrovni A1: dokáže napísať krátky osobný list alebo pohľadnicu, napríklad pozdrav z dovolenky, dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna príslušnosť, adresa, telefón a podobne, dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom kde žijú a čo robia, vie si písomne vyžiadať informácie alebo ich podať ďalej, vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy ako a, ale alebo pretože. Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje. Musí vedieť jednoducho opísať aspekty všedného dňa (napr. ľudia, miesta, škola, rodina, záujmy). 4 Ústny prejav Ústny prejav dialóg Učiaci sa na úrovni A1: dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v komunikácii je pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej rýchlosti reči, a že mu pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať, dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na známe témy, používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má, vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú, rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých konkrétnych komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré sa dozvie, rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a niekomu niečo oznámiť. Učiaci sa na úrovni A2 sa dokáže zapojiť do krátkych rozhovorov na témy, ktoré ho zaujímajú, vie sformulovať napr. pozvanie či ospravedlnenie a reagovať na ne a používa jednoduché zdvorilostné formy oslovení. 20

21 Ústny prejav monológ Učiaci sa na úrovni A1: dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba, miesto, kde žije, čo robí a ľudí, ktorých pozná. Učiaci sa na úrovni A2 dokáže v jednoduchých pojmoch vyjadriť svoje pocity a vďačnosť, jednoduchým spôsobom sa rozprávať o každodenných praktických otázkach, vyrozprávať príbeh, podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, zážitkov zo školy a voľno časových aktivít v jednoduchom slede myšlienok ako aj opísať svoje plány a osobné skúsenosti. 3. Metódy, formy a postupy vyučovania cudzieho jazyka v 5., 6. a 7. ročníku jazyková úroveň A1, A2(1) V učebnom procese vyučovania osvojovania cudzieho jazyka sa uplatňuje komunikatívny prístup. Na 2. stupni ZŠ by mala prevládať uvedomeno-praktická metóda, ktorá integruje učenie sa návykom a uvedomené učenie, vylučuje nefunkčné teoretizovanie, zameriava sa na rozumovú, vôľovú a citovú stránku osobnosti žiaka. Prvou podmienkou komunikácie je komunikatívna situácia. Situácie ako súčasť učebného obsahu treba plánovať, lebo v rámci nich sa nacvičuje verbálna a neverbálna komunikácia, uskutočňuje sa osvojovanie nových lexikálnych jednotiek a gramatických javov. Najvhodnejšie sú také autentické situácie, do akých sa žiaci dostávajú v bežnom živote. Autentickými situáciami na vyučovacích hodinách sú rozhovory o prečítaných textoch, o programoch v televízii a rozhlase, o osobných zážitkoch žiakov. V rámci týchto situácií sa nacvičuje aj neverbálna komunikácia: gestá, mimika, vzdialenosť medzi účastníkmi komunikácie, kontakt zrakom a pod. v závislosti od vzťahu medzi partnermi. Na vyučovacích hodinách autentické rozhovory nahrádzajú simulované, inscenované situácie, ktoré možno navodiť pomocou audiovizuálnych pomôcok a motivačnými, resp. uvádzajúcimi rozhovormi. Náležitou motiváciou na takéto rozhovory a besedy je vytváranie takých situácií, v ktorých jeden z účastníkov komunikácie chce získať nové informácie. Vo všetkých situáciách je však dôležité využívať osobné skúsenosti žiakov, najmä tie, ktoré ostatní účastníci komunikácie nepoznajú, a vyžadovať od nich autentické odpovede prirodzené pre reč daného veku žiakov. Podobne je dôležité, aby žiak hral vlastnú úlohu, nie úlohu dospelých, a takto sa naučil verbálne a neverbálne správať v rozličných situáciách týkajúcich sa jeho osobného života. Pri plánovaní situácií by mal učiteľ predvídať a plánovať aj to, aké lexikálne jednotky a vetné štruktúry budú žiaci potrebovať na realizáciu komunikácie. Ďalšou podmienkou rečovej komunikácie je jednoznačná identifikácia reči: porozumenie reči partnera, porozumenie textu, presnému významu lexikálnych jednotiek a pod. V záujme jednoznačnej identifikácie reči okrem vysvetlenia lexikálnych jednotiek výkladom a opisom v 5., 6. aj 7. ročníku je vhodné a potrebné aj vysvetlenie prekladom. Komunikatívny prístup vo vyučovaní vyžaduje prirodzenú sémantizáciu reči. To znamená, že aj lexikálne jednotky, aj potrebné gramatické javy treba znázorňovať a nacvičovať v reálnych situáciách, nie izolovane. Štvrtou, veľmi dôležitou podmienkou rečovej komunikácie je vhodná motivácia. Podľa názoru psycholingvistov najvhodnejší je taký typ motivácie, pri ktorej žiak chce a má čo povedať partnerovi, chce sa dačo dozvedieť, keď sa hovorí o takých udalostiach a zážitkoch, ktoré niečo znamenajú v jeho živote. Motivácia je vtedy dobrá, keď sa učiteľovi podarí vytvoriť kladný citový vzťah k obsahu vyučovacích hodín, vrátane činností. Je to podmienkou trvalého zafixovania učiva v pamäti. Na úrovni A1 je vhodné striedať činnosti, témy precvičovať formou rozličných činností. V zmysle kritéria dlhodobosti sa gramatické javy nevyučujú lineárne, ale špirálovite. Po určitých intervaloch a podľa potreby je potrebné sa vrátiť k osvojeným jazykovým prostriedkom s cieľom ich využívania v nových kontextoch. 21

22 Učebné techniky v 5., 6., 7., 8. a 9. ročníku ZŠ jazyková úroveň A1, A2(1): Riadené, resp. kontrolované techniky 1. Techniky na uvedenie žiakov do jazyka: na rozcvičku a uvoľnenie, spev, tanec, relaxačné techniky a pod. 2. Uvedenie žiakov do problematiky: sústredenie pozornosti žiakov na cieľ vyučovacej hodiny, navodenie situácie, otázky, upozornenie na text v učebnici, zvukovú nahrávku, obrázky, mapy atď. 3. Organizačné techniky: štrukturácia vyučovacej hodiny alebo aktivity triedy, organizácia disciplíny, vonkajšie usporiadanie triedy (delenie žiakov na skupiny, presúvanie nábytku a pod.). 4. Vysvetlenie obsahu (učiva) vyučovacej hodiny: gramatického, lexikálneho, sociolingvistického, pragmatického, resp. iných aspektov jazyka. 5. Demonštrácia rolovej hry: učiteľom, vopred pripravenými žiakmi, v učebnici atď., ktorú žiaci majú napodobňovať. Sem patria aj krátke jazykové modely, stručné znázornenie jazykového javu (vzory), mini dialógy alebo ustálené rečové zvraty a panely. 6. Prezentácia dialógu alebo rozprávania pre pasívnu recepciu: predčítanie, počúvanie zvukovej nahrávky a pod. 7. Prednes dialógu alebo rozprávania: predvedenie osvojených vedomostí alebo pripravených textov žiakmi v skupinách alebo individuálne doslovnou reprodukciou. 8. Hlasné čítanie. 9. Kontrola žiackych prác, ústnych prejavov atď. 10. Otázky - odpovede, prejav: aktivity vyžadujúce od žiakov okamžitú, pohotovú reakciu na otázky zvyčajne naučenými, očakávanými vetami a odpoveďami. Odporúča sa tu odlíšiť tieto otázky a reakcie od otázok zameraných na pravdepodobné, nepredvídané, voľné odpovede a reakcie žiakov. 11. Dril, opakovanie vzorových viet a dialógov, substitúcia a iné mechanické aktivity. 12. Preklad. 13. Písanie na diktát. 14. Odpisovanie (z tabule, z učebnice a pod.). 15. Identifikácia, zisťovanie: žiaci vyberajú - zisťujú a tvoria alebo iným spôsobom identifikujú špecifické formy, funkcie, definície alebo zameranie lekcie. 16. Spoznávanie: žiaci identifikujú formu a pod. Je to vlastne identifikácia viac - menej bez jazykovej produkcie, napr. žiaci kontrolujú odseky a časti textov, kreslia symboly, triedia a usporadúvajú obrázky a pod. 17. Opakovanie vrátane opakovania formou testu. 18. Testovanie ako forma merania učebných výsledkov žiakov. 19. Zmysluplný (nie mechanický) dril: drilové aktivity vyžadujúce od žiakov výber spomedzi rozličných informácií. Táto aktivita nie je totožná s činnosťou výmeny informácií podľa určenej postupnosti. Čiastočne riadené, resp. kontrolované techniky 20. Kreatívne riešenie daných situácií, tzv. Brainstorming, 21. Vyrozprávanie príbehov (najmä žiakmi): na základe textov, podrobnejšia súvislá prezentácia príbehu buď učiteľom alebo žiakmi (môže sa prekrývať aj s tzv. motivačnými, uvádzacími technikami alebo prednesom rozprávania, poviedky ). Táto aktivita je vhodná aj na udržiavanie pozornosti žiakov, na motiváciu a pod. 22. Otázky a odpovede, vyjadrenia: aktivity vyžadujúce promptné vyjadrenia, voľné odpovede žiakov (napríklad pri kladení otázok informujúci sa nevie, aké má informácie opýtaný). 23. Reťazový dialóg, resp. rozvíjanie dialógu: podľa obrázkov, pohľadníc, mimetizácie a pod. 24. Prenášanie informácií: z jednej formy rečovej činnosti do druhej, napríklad napísanie obsahu vypočutého textu, podľa ústnych inštrukcií dopĺňanie textu alebo diagramu, tabuľky a pod. 22

23 25. Výmena informácií: úlohy vyžadujúce dva spôsoby komunikácie, cvičenia na získavanie, zhromažďovanie chýbajúcich informácií, keď jeden alebo ani jeden z účastníkov komunikácie nedisponuje potrebnými informáciami na zmysluplnú komunikáciu. 26. Prezentácia príbehu alebo vysvetlenie podnetu, stimulu. Táto aktivita sa od rozvíjania dialógu, resp. reťazového dialógu líši v tom, že nevyžaduje iné stimuly. 27. Príprava: učenie sa žiakov, tiché čítanie, samostatná práca s učebnicou, pracovným zošitom, príprava na prednes v dvojiciach, príprava počúvania s porozumením a pod. Voľné, neriadené, resp. nekontrolované techniky 28. Rolové hry (hranie roly): relatívne samostatná, voľná aktivita. Nie je totožná s rozvíjaním dialógu, respektíve s reťazovým dialógom. (Reťazové dialógy v skutočnosti vyžadujú iba minimálnu samostatnú aktivitu žiakov, najmä pri začatí dialógu) 29. Hry: Rozličné formy aktívnych jazykových hier. 30. Riešenie problému. 31. Dramatizácia: plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod. 32. Simulácia: simulovanie, napodobňovanie životných situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi skupinou žiakov a jednotlivcami. 33. Kompozícia: vypracovanie osnovy referátu, písomné rozvíjanie témy, príbehu a pod. 34. Pojmové mapy, slovné diagramy a iné zobrazenia vzájomných vzťahov v rámci preberanej slovnej zásoby 4. Učebné zdroje v 5., 6., 7., 8. a 9. ročníku jazyková úroveň A1, A2(1) Učebnice: Pre anglický jazyk 5.ročník -učebnica Project 1 3rd edition (OUP) -pracovný zošit k danej učebnici 6. ročník -učebnica Project 2 3rd edition (OUP) -pracovný zošit k danej učebnici 7.ročník -učebnica Project 3 3rd edition (OUP) -pracovný zošit k danej učebnici 8. ročník -učebnica Project 4 3rd edition (OUP) -pracovný zošit k danej učebnici 9. ročník -učebnica Project 5 3rd edition (OUP) -pracovný zošit k danej učebnici Odborná literatúra: - metodická príručka k učebnici Project 1( 3rd edition ) - metodická príručka k učebnici Project 2( 3rd edition ) - metodická príručka k učebnici Project 3 (3rd edition ) - Didaktika Anglického jazyka (Repka, R.) Internetové zdroje: metodické materiály metodické materiály pracovné materiály - pracovné a metodické materiály - metodické a pracovné materiály Odborné časopisy, žiacka literatúra : - Pedagogická revue, Pedagogické rozhľady - Svet cudzích jazykov ( staršie vydania) - žiacke časopisy v AJ 23

24 - knihy zo žiackej knižnice v AJ Náučné slovníky: - prekladové a výkladové ; vrátane žiackeho slovníčka v pracovnom zošite - slovníky na CD nosičoch, on-line slovníky - obrázkové slovníky Materiálno-technické a didaktické prostriedky: - magnetofón - CD prehrávač - školská tabuľa - tabuľky a prehľady - nástenné mapy - flash karty - softvérové výučbové programy, Power Point-ové prezentácie, práca s MS Word - on-line kurzy, testy, web stránky - DVD nosiče - autentické materiály: obrázky, fotografie, pohľadnice, informatívne letáky atď. 5. Témy, prostredníctvom, ktorých rozvíjame kompetencie, obsahový a výkonový štandard, prierezové témy a prepojenie s inými predmetmi a požiadavky na výstup v 5., 6., 7., 8. a 9ročníku ZŠ Táto časť učebných osnov bola vypracovaná na základe PEDAGOGICKEJ DOKUMENTÁCIE Z ANGLICKÉHO JAZYKA a NEMECKÉHO JAZYKA pre ÚROVEŇ A1,A2 nachádzajúcej sa na internetovej stránke Štátneho pedagogického ústavu 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto štruktúry učebných osnov. PRIEREZOVÉ TÉMY PRECHÁDZAJÚCE OBLASŤAMI VZDELÁVANIA PRIEREZOVÉ TÉMY OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA MEDIÁLNA VÝCHOVA MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA DOPRAVNÁ VÝCHOVA OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI REGIONÁLNA VÝCHOVA FINANČNÁ GRAMOTNOSŤ 5.2 STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA PRIEREZOVÝCH TÉM (TEMATÍK) Povinnou súčasťou obsahu vzdelávania sú prierezové tematiky, ktoré sa spravidla prelínajú cez obsahové vzdelávacie oblasti. Prierezové tematiky je možné uplatňovať viacerými formami - ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu oblastí vzdelávania a vhodných vyučovacích predmetov, ako samostatný učebný predmet v rámci voliteľných hodín (pri profilácii školy). Vhodná je forma projektu (v rozsahu počtu hodín, ktoré sú pridelené téme) alebo veľmi efektívnou formou kurzu. Nevyhnutnou podmienkou účinnosti a neformálnej realizácie témy je používanie aktivizujúcich, interaktívnych učebných metód. Výber spôsobu a času realizácie prierezovej tematiky je v kompetencii každej školy DOPRAVNÁ VÝCHOVA VÝCHOVA K BEZPEČNOSTI V CESTNEJ PREMÁVKE V každodennom živote sa žiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci, korčuliari, kolobežkári, cyklisti, cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej dopravy a pod. Okrem pozitívnych stránok má doprava a motorizmus aj veľa záporných stránok. Neúmerný je počet dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú deti v mladšom a staršom školskom veku. Základné vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné správanie sa v rôznych dopravných situáciách získavajú deti najmä prostredníctvom školy. Učivo tematiky Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl. Úlohou výchovy k

25 bezpečnosti v cestnej premávke v škole je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy, na detských dopravných ihriskách alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy. Ciele výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke na ZŠ zahŕňajú oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať. Ciele sú zostavené v zmysle týchto kritérií : - pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi, - sformovať si mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke, - uplatňovať zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, a to ako chodec, korčuliar, cyklista, cestujúci (spolujazdec) a pod., - spôsobilosť pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote, - schopnosť zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli, - schopnosť zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke, ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA Environmentálna výchova je prierezová téma, prelína sa všetkými predmetmi, ale najmä prírodovedou, vlastivedou, pracovným vyučovaním, etickou výchovou. Cieľom je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím vo svojom okolí, pričom zároveň chápe potrebu ochrany životného prostredia na celom svete. Dôležité je, aby žiaci získali vedomosti ale aj zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými činnosťami, ktoré sú im primerané a vhodné - chrániť rastliny, zvieratá, mať kladný vzťah k domácim zvieratám ale aj k zvieratám v prírode, starať sa o svoje okolie a pod.. Organizačne je vhodné prierezovú tému začleniť do viacerých predmetov prostredníctvom jednotlivých tém, projektov alebo urobiť kurzovou formou, napríklad zamerať sa jeden týždeň na environmentálnu výchovu s teoretickou a praktickou časťou OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ Prierezová oblasť osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál žiakov, poskytuje žiakom základy pre plnohodnotný a zodpovedný život. Znamená to nielen študijný (akademický) rozvoj žiakov, ale aj rozvíjanie osobných a sociálnych spôsobilostí, ktoré spätne akademický rozvoj podporujú. Aby žiak získal kvalitné vzdelanie, k tomu je potrebné aby si už od primárneho vzdelávania rozvíjal sebareflexiu (rozmýšľal o sebe), spoznával sám seba, svoje dobré ale aj slabé stránky, rozvíjal si sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie. V tejto súvislosti je potrebné aby sa naučil uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných. Dôležité je, aby prierezová téma podporovala u žiakov rozvoj schopnosti uplatňovať prevenciu sociálno-patologických javov (šikanovanie, agresivita, užívanie návykových látok). Cieľom je, aby žiak získaval a udržal si osobnostnú integritu, pestoval kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne spôsobilosti potrebné pre osobný a sociálny život a spoluprácu. V tejto prierezovej tematike sa uplatňuje aj vzdelávanie k ľudským právam ale aj k rodinnej výchove. Téma sa prelína všetkými obsahovými vzdelávacími oblasťami, pričom sa pri jej uskutočňovaní berú do úvahy aktuálne potreby žiakov. Najviac priestoru má v predmete etická výchova, ale je dôležité aby si učiteľ uvedomil, že na dosiahnutie cieľov tejto prierezovej tematiky je nutné vymedziť priestor aj v náukových predmetoch. Nevyhnutné je, aby sa všetky témy realizovali prakticky, prostredníctvom vhodných cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA Ochrana života a zdravia (OŽZ) sa v základných školách realizuje prostredníctvom učebných predmetov štátneho vzdelávacieho programu a samostatných organizačných foriem vyučovania didaktických hier. V rámci témy sa aplikuje učivo, ktoré bolo v minulosti súčasťou povinného učiva ochrany človeka a prírody (OČP). Ochrana života a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a schopnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách. Podobne pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie. Cieľom spoločnosti je pripraviť každého jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza. Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie prostredníctvom pohybu a pobytu v prírode. Obsah učiva je predovšetkým orientovaný na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými 25