Vývojové tendencie ukazovateľov materských, základných a stredných škôl

Transkript

1 Vývojové tendencie ukazovateľov materských, základných a stredných škôl trendová analýza Mgr. Ján Herich Ing. Ján Urban Odbor metodiky a tvorby informácií školstva Centrum vedecko-technických informácií SR Bratislava 217

2 Vývojové tendencie ukazovateľov materských, základných a stredných škôl trendová analýza Anotácia úlohy: Trendová analýza sa zaoberá vývojovými tendenciami súboru základných a odvodených ukazovateľov regionálneho školstva od roku 2. Robí tak v kontexte retrospektívneho a prognózovaného demografického vývoja. Vymedzuje fázy vývoja, kvantifikuje ich a zároveň naznačuje ich očakávaný priebeh v najbližšom období. V materiáli je aplikovaná metodológia analýzy časových radov na systém regionálneho školstva (indexy, koeficienty, korelácie). Materské základné a stredné školy sú aktualizované do školského roku 216/17. Kapitola demografické východiská obsahuje stredný scenár prognózy obyvateľstva do roku 225, ktorý spracovalo Výskumné demografické centrum ŠÚ SR. Vzhľadom k diferenciám prognózy s reálnymi hodnotami v ostatných rokoch, prepočítali a použili sme jej modifikovaný variant. Zdroje údajov a použité materiály: 1. Štatistická ročenka školstva SR. Bratislava : ÚIPŠ/CVTI SR, 2 až Databázy údajov regionálneho školstva. Bratislava : ÚIPŠ/CVTI SR, 2 až Prognóza vývoja obyvateľstva SR do roku 25. Bratislava : ŠÚ SR/VDC, 212. Spracovali : Mgr. Ján Herich Ing. Ján Urban Odbor metodiky a tvorby informácií školstva e mail: jan.herich@cvtisr.sk Centrum vedecko-technických informácií SR

3 Zoznam skratiek V materiáli boli použité nasledujúce skratky: Skratka MŠ ZŠ SŚ G SOŠ+KON Pi Pi-j D Z N O A T U Ub S Z/T Z/U Z/Ub Z/S MK FI pb CVTI SR ŠÚ SR VDC Význam materské školy základné školy stredné školy gymnáziá stredné odborné školy a konzervatóriá populácia i- ročných populačná skupina i- až j- ročných deti v MŠ žiaci novoprijatí odchádzajúci zo ZŠ absolventi SŠ triedy učitelia učebne školy počet žiakov na triedu (priemerná naplnenosť triedy) počet žiakov na učiteľa (priemerné zaťaženie učiteľa) počet žiakov na jednu učebňu (priemerná vyťaženosť učebne) počet detí na jednu školu (priemerná veľkosť školy) medziročný koeficient zmeny (medziročné podiely hodnôt) fázový index (podiel hodnôt z konca a začiatku etapy) percentuálny bod Centrum vedecko-technických informácií SR Štatistický úrad SR Výskumné demografické centrum Farebné označenie fáz vývoja: fáza poklesu prechodná fáza (zmiešaná) fáza rastu ruptúra (zlom) Poznámka: Uvedený rok znamená prvý rok daného školského roku. Napr. 216 znamená školský rok 216/17. 3

4 Demografické východiská Úroveň výkonových ukazovateľov systému regionálneho školstva je podmienená demografickým vývojom a distribučnými pomermi v sústave škôl. Populačný vývoj určuje mieru záťaže na školský systém a spolu so sociálno - ekonomickými faktormi aj mieru dopytu po danom type škôl a výchovno - vzdelávacích služieb. Vplyv populačného vývoja na školský systém neprebieha jednoznačne, deterministicky, ale je odrazom stochastických (pravdepodobnostných) zákonitostí. Tieto z pohľadu systémovej dynamiky premietajú procesy z mikroúrovne (konkrétnych jednotiek, detí, žiakov, tried, učiteľov, škôl) do výsledných trajektórií na makroúrovni systému. 1. Referenčná populácia detí v materských školách Referenčnou populáciou pre materské školy sú deti vo veku 3- až 5- rokov. Deti mladšie ako 3 roky a staršie ako 6 rokov majú v predškolskej výchove marginálne zastúpenie. Počet 3- až 5- ročných detí sa dlhodobo znižoval, pokles sa zastavil v roku 26 na úrovni 152,7 tisíc. Od roku 2 do roku 26 sa táto populačná skupina znížila až o 26 tisíc. Tabuľka D1: Vývoj populácie detí predškolského veku s prognózou do roku až 5- Rok 3-roční 4-roční 5-roční index MI(P3- roční 5) ,97 Druh fázy FI(P3-5) ,98 fáza ,98 poklesu , ,97 FI ,98, , , ,1 rastová ,1 fáza , , ,2 FI ,2 1, , , , , , , fáza ,99 poklesu , , ,98 FI ,98,88 Poznámka: Zdroj: VDC - ŠÚ SR, CVTI SR Údaje do roku 215 sú reálne (stav k ), od roku 216 je uvedená modifikovaná demografická prognóza. Modifikácia bola urobená vzhľadom k diferenciám stredného scenára s reálnymi hodnotami v rokoch 212 až

5 Od roku 23 sa po dlhom čase začal zvyšovať počet novonarodených detí. Táto okolnosť sa premietla do nástupu rastovej fázy referenčnej populácie detí v materských školách. Rastová fáza začala v roku 27 a trvala do roku 214. V tomto období sa ukazovateľ medziročne zvyšoval v priemere o 2 % (MI) a celkove vzrástol o 17 % (FI). Počet detí sa v tejto fáze zvýšil na takmer 18 tisíc. Graf D1: Vývoj populácie 3- až 5-ročných detí s prognózou do roku Zdroj: VDC - ŠÚ SR, CVTI SR Od roku 215 populácia 3 - až 5- ročných detí začala opäť klesať. m jedno percentným tempom by sa mala do roku 225 znížiť o 12 % na približne 158 tisíc. 5

6 2. Referenčná populácia žiakov základných škôl Do prvého ročníka základných škôl nastupujú deti prevažne vo veku 6 rokov. Ich počet klesal priemerným trojpercentným tempom. Od roku 2 až do roku 28 sa tak znížil z 65,6 tisíc na 5,5 tisíc. Rastová fáza nastúpila v roku 29 a podľa demografickej prognózy by mala trvať do roku 217. Ukazovateľ má v nej rásť ročne o 2 % a celkove zvýšiť o 22 % na úroveň 61,4 tisíc detí. V ďalších rokoch bude počet 6- ročných klesať, v roku 225 by mal dosiahnuť približne 55 tisíc detí. Tabuľka D2: Vývoj populácie detí na 1. stupni základných školách s prognózou do roku 225 Rok 6-roční Druh fázy Druh fázy koeficient 6-9 roční index MI(P6- FI(P6) FI(P6-9) MI(P6) 9) , , , , ,97 fáza , ,97 poklesu ,96 fáza , ,98 poklesu , , ,94 FI(P6) , ,99, , , ,98 FI(P6-9)) , ,, , , ,99 rastová ,1 rastová ,1 fáza ,1 fáza , , , , ,97 FI(P6) ,2 FI(P6-9) ,6 1, ,3 1, , , , , , ,99 fáza ,1 fáza ,98 poklesu ,1 poklesu , , , ,98 FI(P6) , FI(P6-9) ,98, ,99,95 Poznámka: Zdroj: VDC - ŠÚ SR, CVTI SR Údaje do roku 215 sú reálne (stav k ), od roku 216 je uvedená modifikovaná prognóza. Referenčnou populáciou pre žiakov 1. stupňa základných škôl sú deti vo veku 6- až 9-rokov. Ich počet sa od roku 2 do roku 21 znížil z 289,1 tisíc na 26,2 tisíc. Nasledujúca rastová fáza by mala trvať do roku 217. Priemerným ročným 2 % tempom sa má počet v nej zvýšiť o 15 %, a to na 236 tisíc detí. V nasledujúcom období bude ukazovateľ klesať, v roku 225 by mal dosiahnuť hodnotu 225 tisíc. 6

7 roční roční Graf D2: Vývoj referenčnej populácie detí pre 1. stupeň ZŠ do roku roční roční Zdroj: VDC - ŠÚ SR, CVTI SR Žiaci 2. stupňa základných škôl sú prevažne vo veku 1 až 14-rokov. Táto veková skupina sa od roku 2 znížila o 35 %, a to z 41,1 tisíc na 262,4 tisíc v roku 215. V nasledujúcej rastovej fáze ukazovateľ vzrastie o necelých 1 % na približne 287 tisíc v roku 225. Graf D3: Vývoj referenčnej populácie detí pre 2. stupeň ZŠ do roku roční 15- roční Zdroj: VDC - ŠÚ SR, CVTI SR 7

8 Od roku 2 klesol počet 15- ročných z 87,5 tisíc na 55 tisíc v roku 215. Tento vývoj bude pokračovať do roku 217, keď by mal dosiahnuť stav 5,9 tisíc. Celkový pokles bude tak predstavovať až 42 %. V ďalšom období nastúpi rastová fáza s medziročným tempom 2 %. Do roku 225 by sa mal počet 15-ročných zvýšiť na približne 58 tisíc detí. Tabuľka D3: Vývoj populácie detí na 2. stupni základných školách s prognózou do roku 225 Rok 1-14 Druh fázy Druh fázy index MI(P1-15- roční roční FI(P1-14) index MI(P15) FI(P15) 14) , 86 16, , , , , , , , , ,95 fáza , ,95 poklesu , , ,98 fáza , ,91 poklesu , , , , , , , , ,99 FI(P1-14) , ,, , , ,94 FI(P15) , ,99, , , ,2 rastová , ,1 fáza ,1 rastová , ,99 fáza , , , , ,99 FI(P1-14) ,5 FI(P15) , 1, ,97 1,14 Poznámka: Zdroj: VDC - ŠÚ SR, CVTI SR Údaje do roku 215 sú reálne (stav k ), od roku 216 je uvedená modifikovaná prognóza. 3. Referenčná populácia žiakov stredných škôl Referenčnou populáciou žiakov stredných škôl je mládež vo veku 15- až 18- rokov. Jej dlhodobý a výrazný 41 % -ný fázový pokles sa posúva až do roku 219. V porovnaní s 226 tisícmi v roku 215 sa zníži ešte na 28,5 tisíc, t. j. o 9 %. V ďalšom období bude ukazovateľ rásť priemerným tempom 1 %, v roku 225 dosiahne úroveň približne 23 tisíc. Počet 19- ročných rástol do roku 1998, od vtedy klesá. Klesajúca fáza s priemerným trojpercentným tempom bude trvať do roku 221, keď by mala dosiahnuť hodnotu 51,4 tisíc osôb. Od roku 222 by mal ukazovateľ mierne vzrásť na približne 55 tisíc. 8

9 19-roční Tabuľka D4: Vývoj populácie pre stredné školy s prognózou do roku Druh fázy Rok koeficient 19- roční koeficient roční FI(P15-18) MK(P15-18) MK(P19) , , , , , , , , , , , , , , ,98 fáza , ,96 poklesu , , ,98 Druh fázy FI(P19) , ,95 fáza , ,98 poklesu , , , , , , , , , , , , ,, , , , ,2 rastová ,99, ,1 fáza ,2 rastová , ,5 fáza , , ,2 1, ,99 1,6 Poznámka: Zdroj: VDC - ŠÚ SR, CVTI SR Údaje do roku 215 sú reálne (stav k ), od roku 216 je uvedená modifikovaná prognóza. Graf D4: Vývoj referenčnej populácie žiakov stredných škôl roční 19- roční Zdroj: VDC - ŠÚ SR, CVTI SR 9

10 žiadosti 1. Materské školy Dlhodobá fáza poklesu počtu detí v materských školách začala už v roku Jej tempo sa ešte zvýraznilo začiatkom 9. rokov v súvislosti so spoločenskými zmenami. Napríklad ruptúra v dvoch rokoch (199, 1991) predstavovala zníženie ukazovateľa až o 22 %. Po tomto zlome nasledovali v 9-tych rokoch dve cyklické etapy odrážajúce snahu zastavenia prepadu, po čom predsa nasledoval ďalší pokles. Tento vývoj odrážal neujasnenosť koncepcií a zápas o nové miesto materských škôl v transformujúcom sa školskom systéme. Tabuľka MŠ1: Vývoj počtu detí v materskej škole Mmedziročn Deti v MŠ Druh fázy Nevybavené Rok ý koeficient (D) FI(D) žiadosti MK(D) Nevybavené žiadosti na 1 detí v MŠ , , , fáza , poklesu , ,95, , , prechodná ,99 fáza , , ,4 fáza ,4 rastu , , ,1 1, , Tretí cyklus začal v roku 2 a trval 6 rokov, počet detí v materských školách sa počas neho znížil zo 154,2 tisíc na 141,8 tisíc, t. j. o 8 %. V nasledujúcej prechodnej fáze počet osciloval okolo hodnoty 139 tisíc detí. Nasledujúca rastová fáza nastúpila v roku 211. V jej doterajšom priebehu sa zvýšil počet detí v MŠ o 13 %, a to z 139,2 tisíc na 159 tisíc. Rastová fáza detí v materských školách by mala trvať približne do roku 217. Graf MŠ1: Vývoj počtu detí v MŠ Deti v MŠ (D) Nevybavené žiadosti 1

11 Zaškolenosť jednotlivých populačných ročníkov od roku 1995 rástla. Rast trval 1 rokov, od roku 25 prešli trajektórie na stacionárny priebeh (3-,4 - a 6-roční) alebo mierne klesali (5-roční). V prípade detí mladších ako tri roky došlo k zlomu a prudkému poklesu. Od roku 25 sa výrazne znížilo zastúpenie najmladších detí v MŠ. Ich podiel klesol z 2,6 % na 7,8 % v roku 21, v ostatných rokoch celkove rastie. Tabuľka MŠ1: Podiel (Qi) detí v MŠ z populačných ročníkov Rok Q 2 Q 3 Q 4 Q 5 Q 6 Q 2 14,6% 54,2% 68,1% 83,5% 35,1%, ,3% 55,9% 68,2% 81,4% 35,6%, ,7% 57,3% 69,7% 83,6% 36,7%, ,8% 6,1% 71,4% 84,2% 37,3%, ,6% 6,6% 73,6% 84,7% 37,7%, ,5% 59,5% 72,8% 84,8% 37,%, ,2% 61,8% 73,8% 83,9% 37,6%, ,8% 62,6% 74,4% 82,9% 37,2%,9 28 1,1% 6,9% 73,% 81,8% 37,2%, ,9% 6,% 72,3% 81,4% 36,7%, ,8% 6,% 72,3% 81,4% 36,3%, ,3% 62,2% 72,3% 8,6% 35,9%, ,% 62,3% 73,3% 8,6% 36,2%, ,6% 63,7% 73,3% 8,5% 35,2%, ,4% 6,% 75,1% 8,4% 35,6%, ,% 66,4% 7,8% 81,1% 34,6%, ,9% 67,8% 78,% 77,1% 36,2%,91 Poznámky: 1. Qi = Di/Pi Di - i-ročné deti v MŠ (V prípadoch (Q2, Q6) sa jedná o deti mladšie ako 3 roky Pi - populácia i-ročných resp. 6- ročné a staršie.) 2. Q = D/P3-5 (hrubá zaškolenosť) je pomer detí v MŠ k skupine 3 až 5 ročných detí. Taktiež podiel 5- ročných detí v MŠ klesal, v rokoch sa znížil z 84,8 % na 8,6 %. V ostatnom roku dosiahol 77,1 %, čo je minimum za celé sledované odobie. Agregovaný ukazovateľ hrubej zaškolenosti sa v rokoch znížil z,93 na,86. Pritom dopyt po týchto zariadeniach rastie, počet nevybavených žiadostí sa od roku 26, keď bol najnižší, zvýšil takmer 12- násobne, a to z 1,1 tisíc na 12,5 tisíc. Graf MŠ2: Vývoj podielu detí zaškolených v MŠ podľa veku 3% 25% 2% 15% 1% Q6 Q5 Q4 Q3 Q2 5% % 11

12 školy Vývoj ukazovateľov tried a učiteľov silne koreloval s počtom detí v MŠ. Závislosť vývoja počtu škôl od počtu detí v MŠ bola nízka. Tesnosť závislosti ukazovateľov meraná korelačným koeficientom (r, maximum je r = 1) dokladá nasledujúca tabuľka. Korelačné koeficienty MŠ r deti v MŠ triedy,925 učiteľky,928 školy,378 Tabuľka MŠ3: Vývoj počtu tried, učiteliek a škôl (MŠ) Rok Triedy MK(T) Učiteľky MK(U) Školy MK(Š) , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , 2 91, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,1 Vo fáze poklesu do roku 25 sa počet tried znížil o 1 %, učiteliek o 13 % a škôl tiež o 1 %. Po roku 26, keď začala rásť referenčná populácia 3 až 5-ročných, sa aj počet tried zvýšil o 17 % a učiteliek MŠ s o 18 %. Pritom počet škôl zostal na pôvodnej úrovni. Toto narušenie proporcionality malo za následok zvyšovanie počtu nevybavených žiadostí o miesta v materských školách v ostatných rokoch. Až od roku 214 dochádza k rastu počtu škôl, a to medziročne o 1%. Graf MŠ3: Vývoj počtu tried, učiteliek a škôl (MŠ) Školy Triedy Učiteľky 12

13 D/Š Pomerové ukazovatele MŠ od roku 199 prevažne klesali, priemerný počet detí v triede sa za dvadsať šesť rokov znížil z 23,3 na 19,8, počet detí na učiteľku z 23,2 na 19,9. Priemerná veľkosť školy od roku 2 vzrástla z 47 na súčasných 54 detí/školu. Tabuľka MŠ4: Vývoj počtu detí na triedu, učiteľku a školu (MŠ) Rok D/T D/U* D/S 2 2,4 2, ,1 19, ,1 2, ,1 2,1 47 Legenda: 24 21, 21,4 49 D/T priemerný počet detí na triedu v MŠ (naplnenosť tried) 25 2,9 21,5 48 D/U* priemerný počet detí na učiteľku MŠ 26 2,8 21,3 48 D/S priemerný počet detí na jednu školu (veľkosť školy) 27 2,7 21, , 2,6 48 * v prípade MŠ sa tento podielový ukazovateľ počíta ako 2* D/U 29 19,6 2, ,5 2, ,8 2, ,2 2, ,3 2, ,3 2, ,1 2, ,8 19,9 54 vývoj V ostatnej dekáde sa podielové veličiny sa štatisticky ustálili. Naplnenosť tried sa pohybovala na úrovni 2,2 detí na triedu, priemerný pomer detí a učiteliek bol 2,5. V súvislosti s nárastom dopytu po umiestnení v materských školách sa od roku 27 zvýšila naplnenosť škôl z 48 na súčasných 54 detí. Graf MŠ4: Vývoj pomerových ukazovateľov materských škôl 22, 56 21, 54 2, 19, 18, 17, 16, 15, D/S D/T D/U * 13

14 Základné školy Ukazovatele žiakov základných škôl v dôsledku povinného plnenia školskej dochádzky tesne korelujú s demografickým vývojom. Po odznení "silných" ročníkoch zo 7-tych rokov, počet 6-ročných detí dlhodobo klesal. V súčasnosti sa tento populačný ročník pohybuje na úrovni 65,6 % roku 199. Počet novoprijatých na základné školy klesal až do roku 28. Priemerným 4 % medziročným tempom sa znížil z 67,8 tisíc (r. 2) na 47,5 tisíc, t. j. o 3 %. V súvislosti s nárastom počtu novonarodených v prvej dekáde milénia, začal sa od roku 29 zvyšovať. Doteraz vzrástol o 16 %, jeho rastová fáza by mala trvať do roku 218. Tabuľka ZŠ1: Vývoj novoprijatých a odchádzajúcich žiakov ZŠ Novoprijatí Odchádzajúci Rok koeficient Druh fázy FI(N) (N) zo ZŠ (O) MK(N) koeficient MK(O) Druh fázy FI(O) Rozdiel (N-O) , , , , ,96 fáza ,95 fáza ,98 poklesu ,99 poklesu , , , , ,94 FI(N) 69 93, ,95, , ,1 6 7, ,3 rastová 56 17, ,1 fáza , , , , , , , ,5 FI(N) 5 34,99 FI(O) ,3 1, ,95, Podobne počet odchádzajúcich zo základných škôl v sledovanom období klesal, do roku 28 tempom 3 %, v ostatných rokoch sa pokles ešte zvýraznil. V porovnaní s rokom 2 odchádza zo základných škôl v súčasnosti o 43 % žiakov menej. Graf ZŠ1: Vývoj novoprijatých a odchádzajúcich žiakov ZŠ Odchádzajúci zo ZŠ (O) Novoprijatí (N) 2 14

15 V rokoch 2 až 29 boli počty odchádzajúcich žiakov v priemere o 17,9 tisíc vyššie ako bol počet novoprijímaných, dôsledkom bol celkový výrazný pokles žiakov základných škôl. V najbližšom období sa bilančný rozdiel mení v prospech novoprijatých, čim sa od roku 215 začal počet žiakov zvyšovať. Počet žiakov základných škôl klesal od roku Výnimku tvorili roky 1997 až 1999, keď sa povinne napĺňali deviate ročníky. Od roku 2 do 214 klesol celkový počet žiakov o 35 %, z 65,9 tisíc na 422,3 tisíc, t.j. o takmer 229 tisíc. Fáza poklesu skončila v roku 214, následne začal počet žiakov základných škôl rásť. Tabuľka ZŠ2: Vývoj žiakov ZŠ spolu a podľa stupňa Žiaci na Žiaci na Rok koeficient koeficient 1. stupni ZŠ 2. stupni ZŠ MK(ZI) MK(ZII) Žiaci spolu koeficient MK(Z) Druh fázy FI(Z) , , , , , , , , , , , , , , , , , ,95 fáza , , ,95 poklesu , , , , , , , , , , , , , , , , ,98 424,99 FI(Z) , , ,, , , , , , ,1 Poznámka: Žiaci ZŠ sú bez nultého ročníka. Od roku 2 do roku 21 poklesol počet žiakov 1. stupňa ZŠ z 29,6 tisíc na 196,4 tisíc, priemerným 4 % tempom sa znížil o 94,2 tisíc. V nasledujúcom období vstúpil ukazovateľ do rastovej fázy, zatiaľ sa zvýšil o 8,5 % na 213,2 tisíc, jeho kulminácia by mala nastať okolo roku 219. Počet žiakov 2. stupňa ZŠ sa od roku 2 znížil o 4 % z 36,3 tisíc na 216,6 tisíc, t. j. až o 144 tisíc. Pokles ukazovateľa by sa mal zastaviť v tomto školskom roku. Graf ZŠ2: Vývoj štruktúry žiakov podľa stupňa ZŠ Žiaci na 2. stupni ZŠ Žiaci na 1. stupni ZŠ 15

16 Miera opakovania je podielom počtu opakujúcich, k relevantnému počtu žiakov. Môže sa vzťahovať k ročníku, stupňu alebo k celej dobe dochádzky do ZŠ. Až do roku 28 rástla miera opakovania za celú ZŠ, v porovnaní s rokom 2 sa zvýšila o,7 pb, z 1,9 % na 2,6 %. Po dvojročnej ruptúre miera opäť rástla a v súčasnosti (2,8 %) prekročila maximum z roku 28. Tabuľka ZŠ3: Miera opakovania ročníka podľa stupňa ZŠ a celkove Druh fázy Rok 1. stupeň 2. stupeň celkove FI(celkove) 2 2,1% 1,7% 1,9% 21 2,2% 1,7% 1,9% 22 2,2% 1,6% 1,9% 23 2,3% 1,7% 2,% 24 2,4% 1,7% 2,% rast 25 2,5% 1,8% 2,1% 26 2,5% 1,8% 2,1% 27 2,8% 2,% 2,3% 28 3,1% 2,2% 2,6% 29 3,% 1,9% 2,4% ruptúra 21 2,8% 1,8% 2,2% 211 2,9% 1,9% 2,3% 212 2,8% 1,9% 2,3% 213 3,% 2,% 2,5% rast 214 3,1% 2,% 2,5% 215 3,1% 2,1% 2,6% 216 3,4% 2,2% 2,8% Vývoj miery opakovania na obidvoch stupňoch ZŠ bol rastúci. Na prvom stupni sa do roku 28 zvýšila z 2,1 % na 3,4 %. Obzvlášť výrazný bol nárast opakujúcich v 1. ročníku, od roku 2 sa miera zvýšila z 4,2 % až na 6,2 % v roku 29. Od roku 21 došlo k jej čiastočnému zníženiu, v ostatných rokoch sa pohybuje na úrovni 5,6 %. Miera opakovania druhého stupňa sa zvyšovala z 1,7 % (r. 2) na 2,2 % (r. 28). V ďalších rokoch poklesla, následne však nabrala opäť rastúci trend. V súčasnosti dosahuje 2,2 %. Graf ZŠ3: Miera opakovania ročníka podľa stupňa ZŠ a celkove 9,% 8,% 7,% 6,% 5,% 4,% 2. stupeň celkove 1. stupeň 3,% 2,% 1,%,%

17 Vývoj skupiny ukazovateľov triedy, učitelia, učebne a školy silne koreloval s počtom žiakov v ZŠ. Dokladá to nasledujúca tabuľka korelačných koeficientov (r) za roky 2 až 216: r žiaci v ZŠ Sieť závislosti bola ešte vyššia ako v prípade materských škôl. Silná triedy,983 závislosť sa potom prejavila vo vyššej podobnosti priebehu trajektórií učitelia,979 týchto ukazovateľov. učebne,825 Fáza poklesu tried a učiteľov trvala do roku 29. V tomto období sa počet školy,963 tried znížil o 5,6 tisíc, a to z 29,2 tisíc na 23,5 tisíc a počet učiteľov poklesol o 7 tisíc, z 42,2 tisíc na 35,2 tisíc. Nasledujúce roky sa ukazovatele napriek poklesu žiakov výraznejšie nemenili. Spôsobili to prísnejšie pravidlá pre vyšší počet žiakov v triede, stanovené školským zákonom (č. 245/28 Z.z.). Do roku 216 počet tried mierne klesol na 23,4 tisíc a podobne sa znížil počet učiteľov základných škôl na 35,1 tisíc. V sledovanom období výrazne vzrástol podiel externých učiteľov základných škôl. Kým v roku 2 tvorili 5,8 %, v súčasnosti je to 14,7 %. Tabuľka ZŠ4: Vývoj počtu tried a učiteľov v ZŠ Rok Triedy MK(T) Učitelia* MK(U) % externých učiteľov ,8% , , 5,5% , ,98 5,9% , ,99 7,5% , ,95 7,2% , ,97 7,4% , ,97 8,2% , ,97 14,5% , ,99 14,8% , , 14,7% , ,1 14,8% , ,1 14,9% , ,99 14,7% , ,99 14,8% , ,99 14,8% , ,1 14,8% , , 14,7% * učitelia interní a externí spolu Stacionárne obdobie od roku 29 je prechodom na rastovú fázu obidvoch ukazovateľov vzhľadom k očakávanému nárastu počtu žiakov. Graf ZŠ3: Vývoj počtu tried a učiteľov v ZŠ Učitelia* Triedy

18 školy Počet učební v základných školách sa do roku 29 znížil o vyše 2,2 tisíc a to z 34,7 tisíc na 32,5 tisíc. Od vtedy mierne vzrástol na 33,7 tisíc učební. Tabuľka ZŠ5: Vývoj počtu učební a škôl (ZŠ) Rok Učebne MK(Ub) Školy MK(U) , 2 46, , , , , , , , , , , , , , , , 2 224, , , ,1 2 22, , 2 177, , 2 159, , 2 133, , , , 2 11,99 Ukazovateľ škôl mal v celom sledovanom období klesajúci trend. V roku 2 bolo základných škôl a v súčasnosti je ich Počet sa tak znížil o 346, t.j. o 14,2 %. Vzhľadom k očakávanému nárastu výkonových ukazovateľov v systéme základných škôl bude v nasledujúcich rokoch rásť potreba učební ako aj nových škôl. Graf ZŠ4: Vývoj počtu učební a škôl (ZŠ) Školy Učebne

19 Z/Š Pomerové ukazovatele (Z/T, Z/U, Z/Ub a Z/S) celkove klesali, naplnenosť tried sa od roku 2 znížila takmer o štyroch žiakov (22,3-18,4), počet žiakov na učiteľa o troch (15,4-12,3) a vyťaženosť učební o 6 žiakov (18,8-12,8). Priemerná veľkosť základných škôl sa znížila z 266 na 25 žiakov, t. j. o 61 žiakov. Tabuľka ZŠ6: Vývoj počtu žiakov na triedu, učiteľa, učebňu a školu (ZŠ) Rok Z/T Z/U Z/Ub Z/S 2 22,3 15,4 18, ,9 14,9 18, ,5 14,6 17, ,2 14,2 16, ,3 14,3 16, ,1 14,1 15, ,9 13,8 15, ,4 13,5 14, ,5 13, 14, ,9 12,7 13, ,5 12,3 13, ,4 12,1 13, ,4 12,1 12, ,5 12,1 12, ,5 12,1 12, ,2 12,1 12, ,4 12,3 12,8 25 vývoj Legenda: Z/T počet žiakov na triedu (priemerná naplnenosť triedy) Z/U počet žiakov na učiteľa (priemerné zaťaženie učiteľa) Z/Ub počet žiakov na jednu učebňu (priemerná vyťaženosť učebne) Z/S počet detí na jednu školu ("priemerná veľkosť školy") Graf ZŠ5: Vývoj pomerových ukazovateľov základných školách Z/S Z/T Z/Ub Z/U

20 Gymnáziá Gymnáziá boli v 9. rokoch najdynamickejšie rastúcim druhom škôl. Počet ich žiakov napriek významnému demografickému poklesu sa v rokoch 199 až 23 zvýšil 1,8 násobne. Po päťročnej stacionárnej fáze nastúpil od roku 29 klesajúci trend, ktorý by mal trvať do roku 216. V ďalšom období sa očakáva mierny nárast počtu žiakov gymnázií. Tabuľka G1: Vývoj novoprijatých a absolventov gymnázií Novoprijatí Absolventi Rok koeficient koeficient (N) (A) MK(N) MK(A) Rozdiel (N-A) , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , Vývoj novoprijatých na gymnáziá bol v rokoch 2 až 28 stacionárny, počet sa pohyboval na úrovni 19,8 tisíc. Skok v roku 29 spôsobila legislatívna zmena prechodu na 8- ročné gymnázia zo 4. na 5. ročník ZŠ. Od roku 21 počet osciluje okolo 16,1 tisíc novoprijatých. V najbližšom období sa očakáva stacionárny vývoj tohto ukazovateľa. Graf G1: Vývoj novoprijatých a absolventov gymnázií Absolventi (A) Novoprijatí (N) 1 5 2

21 Po predchádzajúcej ruptúre sa počet absolventov v roku 24 zvýšil. Až do roku 213 sa pohyboval na úrovni 19 tisíc. Výrazný skok v roku 23 súvisel so zavádzaním povinných deviatych ročníkov ZŠ (roky1997 až 1999). Pokles v roku 213 ohlasuje nástup klesajúcej fázy ukazovatela, ktorá by mala trvať až do roku 221. Rast počtu žiakov gymnázií z poslednej dekády minulého storočia pokračoval do roku 23, keď dosiahol symbolickú 1 tisícovú hranicu. Nasledujúcich päť rokov ukazovateľ zotrvával naúrovni 99,8 tisíc žiakov. V roku 29 vývoj nastúpil na klesajúcu trajektóriu, doteraz sa znížil o 28 % na počet 72,3 tisíc. Pokles by sa mal zastaviť v tomto školskom roku, v nasledujúcom období sa očakáva mierny nárast počtu žiakov gymnázií. Tabuľka G2: Vývoj žiakov gymnázií Rok Žiaci spolu Druh fázy koeficient FI(Z) MK(Z) ,5 fáza ,7 rastu ,6 FI(Z) ,9 1, , Z pohľadu dĺžky štúdia najväčšie zastúpenie 55,3 % , stacionárna žiakov má v súčasnosti 4- ročné štúdium, v roku , fáza bol jeho podiel 5,2 %. Zvýšenie prebehlo na úkor , 8- ročných gymnázií, ktoré v roku 2 dosahovali , 45,6 % a v súčasnosti tvoria 28,9 % žiakov gymnázií , ,95 fáza ,95 poklesu , , , ,98 FI(Z) ,98,72 Podiel 5- ročného bilingválneho štúdia sa zvýšil z 3,8 % v roku 2 až na 15 % v roku 216. Necelé jedno percento žiakov sa pripravuje na odborné vzdelávanie. Graf G2: Vývoj počtu žiakov gymnázií

22 Zo skupiny ukazovateľov triedy, učitelia, učebne a školy silne korelovali s počtom žiakov len počty učiteľov (silne) a tried (stredne). Korelačné koeficienty: r žiaci triedy,677 Vývoj počtu učební a škôl nebol proporcionálny učitelia,968 s vývojom počtu žiakov, bol od neho dokonca nezávislý učebne -,112 (r- koeficienty blízke nule). Nezávislosť sa prejavovala školy,55 hlavne po roku 28. Počet tried v gymnáziách sa zvyšoval do roku 28, a to z 2,7 tisíc na 3 tisíc. V nasledujúcich rokoch už klesal, v súčasnosti ich je 3,1 tisíc. Tabuľka G3: Vývoj počtu tried a učiteľov v gymnáziách Rok Triedy MK(T) Učitelia* MK(U) % externých učiteľov , ,1 13,8% , ,6 13,3% , ,2 11,5% , ,5 9,9% , ,1 8,9% , ,1 9,9% , ,1 1,5% , ,99 18,2% , ,99 18,2% , ,98 18,4% , ,98 18,3% , ,98 18,7% , ,97 19,2% , ,97 2,5% , ,95 21,7% , ,99 19,9% , ,98 2,3% * učitelia interní a externí spolu Počet učiteľov gymnázií sa do roku 26 zvýšil z 7,3 tisíc na 8,5 tisíc. Od vtedy každoročne klesal, v roku 216 dosiahol stav 6,8 tisíc. V roku 24 tvorili externí učitelia na gymnáziu 8,9 %, v súčasnosti je to cez 2,3 %. Výraznejšie zastúpenie externých učiteľov v gymnáziách má rastúci trend. Graf G3: Vývoj počtu tried a učiteľov v gymnáziách Učitelia* Triedy

23 školy Tabuľka G4: Vývoj počtu učební a škôl (G) Rok Učebne MK(Ub) Školy MK(U) , , , , ,4 22 1, , , , , , , , , , , , , , 25 1, ,1 25 1, , 247, ,99 244, , , ,98 242, , , ,99 239,98 Od roku 2 vzrástol počet učební v gymnáziách 1,3 násobne, a to z 4,1 tisíc na 5,4 na tisíc. Počet škôl sa v sledovaných rokoch zvýšil z 212 na 239. Od roku 28 dochádza k stagnácii a poklesu tohto ukazovateľa. Graf G4: Vývoj počtu učební a škôl (G) Školy Učebne

24 Z/Š Pomerové veličiny rástli do roku 23, potom klesali. Priemerná naplnenosť triedy sa od vtedy znížila z 3,2 na 24,2, počet žiakov na učiteľa z 12,2 na 1,6 a počet žiakov na učebňu z 2,9 na 13,4. Priemerná veľkosť škôl sa znížila zo 449 na 32. Tabuľka G5: Vývoj počtu žiakov na triedu, učiteľa, učebňu a školu (G) Rok Z/T Z/U Z/Ub Z/S 2 29,4 11,1 19, ,6 11,2 19, ,9 11,7 2, ,2 12,2 2, ,8 12, 2, ,3 11,9 19, ,8 11,8 19, ,4 11,9 18, ,9 11,9 18, ,1 11,4 17, , 11,1 16, ,1 1,9 15, ,3 1,6 14, , 1,4 14, , 1,7 13, ,1 1,6 13, ,2 1,6 13,4 32 vývoj Legenda: Z/T Z/U Z/Ub Z/S počet žiakov na triedu (priemerná naplnenosť triedy) počet žiakov na učiteľa (priemerné zaťaženie učiteľa) počet žiakov na jednu učebňu (priemerná vyťaženosť učebne) počet detí na jednu školu ("priemerná veľkosť školy") Graf G5: Vývoj pomerových ukazovateľov v gymnáziách Z/S Z/T 15 2 Z/Ub Z/U 24

25 Stredné odborné školy a konzervatóriá Stredné odborné školy dosiahli kvantitatívny zenit v polovici 9-tych rokov minulého storočia, od vtedy počet žiakov v nich klesá. Stredné odborné školy od roku 28 zahŕňajú aj bývalé stredné odborné učilištia, retrospektíva ukazovateľov je prepočítaná podľa súčasne platnej legislatívy. Konzervatórium je osobitným druhom strednej školy, v tejto analýze je začlenené do skupiny spolu so strednými odbornými školami. Tabuľka O1: Vývoj novoprijatých a absolventov SOŠ a KON Novoprijatí Absolventi Rok koeficient koeficient (N) (A) MK(N) MK(A) Rozdiel (N-A) , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , Počet novoprijatých na stredné odborné školy a konzervatóriá sa od roku 2 znížil z 76,8 tisíc na súčasných 38,7 tisíc, t.j. o 49,6 %. Klesajúci trend by mal pokračovať aj v najbližšom období. Graf O1: Vývoj novoprijatých a absolventov SOŠ a KON Novoprijatí (N) Absolventi (A)

26 Počet absolventov klesol v porovnaní s rokom 2 z 67, tisíc na 34,3 tisíc (o 48,9 %). Zlom trajektórie v rokoch 21 až 23 spôsobilo povinné napĺňanie 9-tych ročníkov základných škôl. Klesajúca fáza by mala pokračovať približne do roku 221. Tabuľka O2: Vývoj počtu žiakov SOŠ a KON Rok Žiaci spolu Druh fázy koeficient FI(Z) MK(Z) ,1 fáza ,2 rastu ,4 FI(Z) ,5 1, , , ,97 fáza ,96 poklesu , , , , , , , ,97 FI(Z) ,97,61 Dočasný nárast počtu žiakov v SOŠ a KON, spôsobený transformáciou ZŠ, trval do roku 23. Od vtedy nastúpil ukazovateľ na klesajúcu trajektóriu a do roku 216 sa znížil z 226,5 tisíc na 137,1 tisíc, t. j. až o 89,3 tisíc. Tento trend by mal pokračovať do roku 219. Graf O2: Vývoj počtu žiakov SOŠ a KON

27 Zo skupiny ukazovateľov triedy, učitelia, učebne a školy silne korelovali s počtom žiakov len triedy a učitelia. Počet škôl od žiakov závisel len stredne. Učebne sa od počtu žiakov vyvíjali nezávisle, ich korelácia bola takmer nulová. Korelačné koeficienty: r žiaci triedy,984 učitelia,946 učebne,54 školy,759 Počet tried v odborných školách mierne rástol do roku 23, od vtedy poklesol na súčasných 6,1 tisíc (o 29,2 %). Tabuľka O3: Vývoj počtu tried a učiteľov v SOŠ a KON Rok Triedy MK(T) Učitelia* MK(U) % externých učiteľov , ,92 2,% , , 19,3% , ,99 18,9% , , 15,% , ,96 13,9% , ,9 14,3% , ,99 14,3% , ,99 21,8% , ,7 2,8% , , 2,2% , ,98 2,6% , ,98 2,8% , ,96 2,9% , ,97 21,9% , ,96 21,6% , ,97 21,5% , ,98 22,5% * učitelia interní a externí spolu Počet učiteľov klesol od roku 2 z 19,6 tisíc na 14,3 tisíc (o 27,2 %). Podiel externých učitelov je v ostatných rokoch stabilný, od roku 27 sa pohybuje na úrovni 21,3 %. Graf G3: Vývoj počtu tried a učiteľov v SOŠ a KON Triedy 1 Učitelia* 5 27

28 školy Vývoj počtu učební a škôl (SOŠ a KON) Tabuľka O4 Rok Učebne MK(Ub) Školy MK(U) , , , , , 669, , 635, , 64, ,1 581, , 588 1, , 56, , 512, , 51, ,1 5 1, , 486, ,98 48, ,99 472, ,99 463, , 467 1, ,99 46,99 V rokoch 2 až 211 sa zvýšil počet učební z 11,9 tisíc na 12,5 tisíc. V ďalších rokoch začal klesať, do roku 216 sa znížil na 12 tisíc. Počet škôl od roku 2 klesal v priemere o 3 % za rok, znížil sa o 28 a to z 74 na 46. Graf O4: Vývoj počtu učební a škôl (SOŠ+KON) Školy Učebne

29 Z/Š Pomerové ukazovatele (s výnimkou priemerného počtu žiakov na školu) rástli do roku 23. Od vtedy sa naplnenosť tried znížila z 26,1 na 22,4, počet žiakov na učiteľa z 11,7 na 9,6 a počet žiakov na učebňu z 18,7 na 11,5. Priemerná veľkosť škôl sa zvyšovala do roku 28, potom sa znížila z 383 na súčasných 298. Vývoj počtu žiakov na triedu, učiteľa, učebňu a školu (SOŠ a KON) Tabuľka O5 Rok Z/T Z/U Z/Ub Z/S 2 25,1 1,4 17, ,4 1,6 17, ,7 11,1 17, ,1 11,7 18, ,1 12, 18, ,9 11,8 17, ,8 11,7 17, ,5 11,6 16, , 11,2 16, ,3 11, 15, ,5 1,6 14, ,7 1,2 13, ,2 1, 13, , 9,8 12, , 9,7 12, ,2 9,7 11, ,4 9,6 11,5 298 vývoj Legenda: Z/T počet žiakov na triedu (priemerná naplnenosť triedy) Z/U počet žiakov na učiteľa (priemerné zaťaženie učiteľa) Z/Ub počet žiakov na jednu učebňu (priemerná vyťaženosť učebne) Z/S počet detí na jednu školu ("priemerná veľkosť školy") Graf O5: Vývoj pomerových ukazovateľov v SOŠ a KON Z/S Z/T Z/U Z/Ub 29