Nerovnomerný vývoj v počte vyhlásených konkurzov pokračuje

Transkript

1 Nerovnomerný vývoj v počte vyhlásených konkurzov pokračuje Bratislava, dňa SCB Slovak Credit Bureau, s.r.o. spracovalo na základe rozhodnutí konkurzných súdov analýzu vývoja počtu a podielu vyhlásených konkurzov a povolených reštrukturalizácií v treťom kvartáli roku 212 a jej závery porovnalo s rovnakým obdobím roku 211 (prípadne aj s ďalšími obdobiami). Po druhom štvrťroku 212, v ktorom sme v porovnaní s prvým štvrťrokom zaznamenali výrazný pokles počtu vyhlásených konkurzov, sa v treťom štvrťroku ich počet síce zvýšil, ale nedosiahol úroveň prvého kvartálu. Počet povolených reštrukturalizácií od prvého štvrťroku 212 opäť medzikvartálne poklesol. Do analýzy vstupovali podnikateľské subjekty a fyzické osoby živnostníci, na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz (vrátane subjektov, kde bola najskôr povolená reštrukturalizácia, ale následne bolo reštrukturalizačné konanie zastavené a bol vyhlásený konkurz), resp. ktorým bola povolená reštrukturalizácia (a reštrukturalizačné konanie trvá) a zároveň bolo možné tieto subjekty jednoznačne identifikovať (tie, ktoré majú pridelené IČO). Vývoj počtu a podielu vyhlásených konkurzov V treťom štvrťroku 212 bolo vyhlásených 82 konkurzov, čo je o 24, t. j. o 22,64 % menej ako v rovnakom období predchádzajúceho roku (16 vyhlásených konkurzov) a o 6, t. j. o 6,82 % menej ako v treťom štvrťroku 21 (88 vyhlásených konkurzov). V porovnaní s druhým štvrťrokom 212 (61 vyhlásených konkurzov) je to síce zvýšenie o 21, t. j. o 34,43 % vyhlásených konkurzov, avšak v porovnaní s prvým štvrťrokom 212 (123 vyhlásených konkurzov) je ich počet nižší o 41, t. j. o 33,33 %. Aj vývoj v treťom štvrťroku, napriek nárastu počtu vyhlásených konkurzov v porovnaní s druhým štvrťrokom 212 bol prekvapujúci, nakoľko sa od zmien v v ustanoveniach zákona o konkurze a reštrukturalizácii, týkajúcich sa najmä preukazovania úpadku dlžníkov, všeobecne očakával nárast počtu vyhlásených konkurzov. Vývoj počtu a podielu vyhlásených konkurzov nebol v rámci jednotlivých sekcií ekonomických činností (zoskupení odvetví) a v jednotlivých krajoch rovnaký ani v treťom štvrťroku 212, ani v medziročnom porovnaní obidvoch kvartálov navzájom. V nasledovných štatistikách nie sú zahrnuté podnikateľské subjekty a fyzické osoby - živnostníci, ktorí nemali uvedený predmet svojej činnosti kódom SK NACE, resp. nemali uvedené svoje sídlo. V siedmych sekciách ekonomických činností (z celkového počtu 21 sekcií) nebol v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch súčasne vyhlásený ani jeden konkurz: ťažba a dobývanie (sekcia B); dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (sekcia D); dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov (sekcia E); verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie (sekcia O); ostatné činnosti (sekcia S); činnosti domácností ako zamestnávateľov; nediferencované činnosti v domácnostiach produkujúce tovary a služby na vlastné použitie (sekcia T); činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení (sekcia U). V treťom štvrťroku 212 k uvedeným siedmym sekciám pribudli ďalšie tri: finančné a poisťovacie činnosti (sekcia K); vzdelávanie (sekcia P) a zdravotníctvo a sociálna pomoc (sekcia Q). Najväčší počet vyhlásených konkurzov bol v treťom kvartáli rokov 212 a 211 (rovnako ako v predchádzajúcich analyzovaných štvrťrokoch a rokoch) v sekciách priemyselná výroba (sekcia C), veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G) a stavebníctvo (sekcia F).

2 Výraznú zmenu oproti predchádzajúcim analyzovaným obdobiam sme zaznamenali v priemyselnej výrobe. V priemyselných podnikoch bol v treťom štvrťroku 212 iba tretí krát za celé obdobie, počas ktorého analyzujeme vývoj počtu vyhlásených konkurzov za jednotlivé štvrťroky a roky, t. j. od roku 26, vyhlásený vyšší počet konkurzov (21) ako v odvetviach obchodu (2). Rovnaký stav sme zaznamenali v treťom a štvrtom kvartáli roku 29. Vývoj v stavebníctve bol v porovnaní s prvým a druhým štvrťrokom 212 pozitívnejší a počet stavebných firiem, na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz, sa nepriblížil ani neprekročil ich počet v priemyselných odvetviach. Najmenší počet vyhlásených konkurzov bol v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch súčasne v sekciách umenie, zábava a rekreácia (sekcia R) a informácie a komunikácia (sekcia J). Poradie sekcií je uvedené v grafe č. 1. Graf č. 1: Vývoj počtu vyhlásených konkurzov v sekciách* za 3. Q 211 a C G F N L I M H A J R P Q K B D E O S T U *sekcie ekonomických činností podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností: priemyselná výroba (sekcia C); veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G); stavebníctvo (sekcia F); administratívne a podporné služby (sekcia N); činnosti v oblasti nehnuteľností (sekcia L); ubytovacie a stravovacie služby (sekcia I); odborné, vedecké a technické činnosti (sekcia M); doprava a skladovanie (sekcia H); poľnohospodárstvo, poľovníctvo a rybolov (sekcia A); informácie a komunikácia (sekcia J); umenie, zábava a rekreácia (sekcia R); vzdelávanie (sekcia P); zdravotníctvo a sociálna pomoc (sekcia Q); finančné a poisťovacie činnosti (sekcia K); ťažba a dobývanie (sekcia B); dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (sekcia D); dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov (sekcia E); verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie (sekcia O); ostatné činnosti (sekcia S); činnosti domácností ako zamestnávateľov; nediferencované činnosti v domácnostiach produkujúce tovary a služby na vlastné použitie (sekcia T); činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení (sekcia U). Napriek celkovej tendencii k medziročnému poklesu počtu vyhlásených konkurzov v treťom štvrťroku 212 oproti tretiemu štvrťroku 211 za SR celkom, sme v štyroch sekciách: priemyselná výroba (sekcia C), stavebníctvo (sekcia F), administratívne a podporné služby (sekcia N) a činnosti v oblasti nehnuteľností (sekcia L najväčší nárast) zaznamenali opačný vývoj nárast ich počtu. V dvoch sekciách: poľnohospodárstvo, poľovníctvo a rybolov (sekcia A) a informácie a komunikácia (sekcia J) sa ich počet medziročne nezmenil. Vysoký počet vyhlásených konkurzov (povolených reštrukturalizácií) v sekcii ekonomických činností (regióne) automaticky neznamená, že ide o odvetvie (región) s vysokým rizikom bankrotu. Dlhodobo sa nám ako ukazovateľ s vyššou vypovedacou schopnosťou pri hodnotení odvetví (regiónov) javí podiel počtu vyhlásených konkurzov (povolených

3 reštrukturalizácií) k celkovému počtu subjektov pôsobiacich v danom odvetví (regióne). Napríklad z pohľadu počtu vyhlásených konkurzov je už niekoľko rokov ako aj v jednotlivých kvartáloch na prvom mieste sekcia G - veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov, ktorá bola z hľadiska podielu vyhlásených konkurzov v treťom štvrťroku 211 aj 212 siedma z jedenástich sekcií, v ktorých bol vyhlásený aspoň jeden konkurz. Poradie sekcií z hľadiska podielu vyhlásených konkurzov sa výrazne odlišovalo v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch (rovnaké poradie mali iba siedma sekcia G a desiata sekcia R) a líšilo sa aj od poradia sekcií podľa počtu vyhlásených konkurzov (graf č. 2). Graf č. 2: Vývoj podielu vyhlásených konkurzov v sekciách za 3. Q 211 a 212 v %,3,3,2,2,1,1, C L N I F H G A J R M K P Q B D E O S T V treťom štvrťroku 212 sme najvyššie podiely vyhlásených konkurzov zaznamenali v sekciách, v ktorých podniká menší počet firiem a ktoré doposiaľ nepatrili k tzv. problémovým odvetviam, okrem prvej v poradí - sekcie C (priemyselná výroba). Za ňou nasledovali činnosti v oblasti nehnuteľností (sekcia L), administratívne a podporné služby (sekcia N) a ubytovacie a stravovacie služby (sekcia I). V treťom štvrťroku 211 mali najvyššie podiely vyhlásených konkurzov sekcie: doprava a skladovanie (sekcia H); ubytovacie a stravovacie služby (sekcia I), priemyselná výroba (sekcia C) a vzdelávanie (sekcia P). Naopak, najnižšie podiely vyhlásených konkurzov v treťom štvrťroku 212 boli v sekciách odborné, vedecké a technické činnosti (sekcia M) a umenie, zábava a rekreácia (sekcia R) a v rovnakom období roku 211 v sekciách poľnohospodárstvo, poľovníctvo a rybolov (sekcia A); informácie a komunikácia (sekcia J) a finančné a poisťovacie činnosti (sekcia K). Nie len v rámci jednotlivých sekcií ekonomických činností, ale aj v rámci regiónov sme v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch ako aj v samotnom treťom štvrťroku 212 zaznamenali rozdielne tendencie vo vývoji počtu a podielu vyhlásených konkurzov. Poradie krajov z hľadiska počtu vyhlásených konkurzov sa v treťom kvartáli roku 212 odlišovalo od ich poradia v rovnakom období roku 211 (graf č. 3) s výnimkou dvoch krajov: Bratislavského (prvý v poradí) a Trenčianskeho kraja (posledný v poradí). Bratislavský kraj dlhodobo patrí ku krajom s najvyšším počtom vyhlásených konkurzov vo väčšine analyzovaných období.

4 Graf č. 3: Vývoj počtu vyhlásených konkurzov v krajoch* za 3. Q 211 a BL KI NI ZI BC PV TA TC *klasifikácia krajov: Bratislavský (BL), Košický (KI), Nitriansky (NI), Žilinský (ZI), Banskobystrický (BC), Prešovský (PV), Trnavský (TA), Trenčiansky kraj (TC) Najvýraznejšia medziročná zmena (pokles počtu vyhlásených konkurzov o 1) bola v Žilinskom kraji. V troch krajoch: Košickom, Nitrianskom a Trenčianskom sme zaznamenali opačnú tendenciu vývoja počtu vyhlásených konkurzov v porovnaní s vývojom za SR celkom medziročný nárast ich počtu (najväčší v Košickom kraji). Z hľadiska podielu vyhlásených konkurzov (graf č. 4) medziročne nezmenil poradie iba jediný, Bratislavský kraj (druhý v poradí). Najväčšiu medziročnú zmenu (pokles podielu, rovnako ako pri počte vyhlásených konkurzov) sme zaznamenali v Žilinskom kraji, ktorý bol v treťom štvrťroku 212 až šiesty, avšak v rovnakom období roku 211 prvý v poradí krajov s najvyšším podielom vyhlásených konkurzov. V treťom štvrťroku 212 mal najvyšší podiel vyhlásených konkurzov Košický kraj. Naopak najnižší podiel vyhlásených konkurzov v treťom štvrťroku 212 bol v Trnavskom kraji (šiesty v poradí v treťom štvrťroku 211) a v Trenčianskom kraji (posledný v poradí v treťom štvrťroku 211). V rovnakých troch krajoch, v ktorých sme zaznamenali medziročný nárast počtu vyhlásených konkurzov, vzrástol aj ich podiel (v Košickom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji). Graf č. 4: Vývoj podielu vyhlásených konkurzov v krajoch za 3. Q 211 a 212 v %,2,2,1,1, KI BL BC NI PV ZI TC TA

5 Vývoj počtu a podielu povolených reštrukturalizácií Na rozdiel od vývoja počtu konkurzov sa počet povolených reštrukturalizácií vyvíja rovnomernejšie a od tretieho štvrťroka 21 sa medziročne znižuje. V treťom kvartáli roku 212 bolo povolených 19 reštrukturalizácií, čo je o 4, t. j. o 17,39 % menej ako v rovnakom období predchádzajúceho roku (23 povolených reštrukturalizácií) a o 9, t. j. o 32,14 % menej ako v treťom štvrťroku 21 (28 povolených reštrukturalizácií). V porovnaní s druhým štvrťrokom 212 (1 povolených reštrukturalizácií) sa ich počet síce zvýšil o 4, t. j. o 26,67 %, avšak v porovnaní s prvým štvrťrokom 212 (29 povolených reštrukturalizácií) je nižší o 1, t. j. o 34,48 %. Nižší počet povolených reštrukturalizácií ako v treťom štvrťroku 212 sme za celé obdobie, počas ktorého spoločnosť SCB - Slovak Credit Bureau, s.r.o. analyzuje vývoj reštrukturalizácií, t. j. od roku 26, zaznamenali po obdobie do druhého štvrťroku 29, v prvom štvrťroku 21 a v druhom štvrťroku 212. Za hlavné dôvody relatívne nízkej miery využívania reštrukturalizácií ako alternatívy konkurzov považujeme náročnosť úkonov súvisiacich s procesom reštrukturalizácie a nutnosť súčinnosti veriteľov ako aj ich ochoty uspokojiť svoje pohľadávky postupne, za dlhší čas a riziká s tým spojené. Obdobne ako v prípade vyhlásených konkurzov existujú rozdiely v jednotlivých sekciách a krajoch tak v počte ako aj v podiele počtu povolených reštrukturalizácií k počtu subjektov s rovnakým predmetom činnosti, resp. podnikajúcim v rovnakom regióne, a to tak v rámci tretieho štvrťroka 212, ako aj medzi analyzovanými štvrťrokmi navzájom. V obidvoch porovnávaných štvrťrokoch súčasne bola povolená aspoň jedna reštrukturalizácia iba v štyroch sekciách ekonomických činností. V treťom štvrťroku 212 bolo najviac povolených reštrukturalizácií v podnikoch priemyselnej výroby (sekcia C, druhá v treťom štvrťroku 211) a stavebníctva (sekcia F, tretia v treťom štvrťroku 211). Nasledovali veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G, v treťom štvrťroku 211 prvá v poradí) a odborné, vedecké a technické činnosti (sekcia M, štvrtá v obidvoch porovnávaných štvrťrokoch). K uvedeným štyrom sekciám pribudli v treťom štvrťroku 212 sekcie doprava a skladovanie (sekcia H) a dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov (sekcia E). V treťom štvrťroku 21 bola aspoň jedna povolená reštrukturalizácia ešte v piatich sekciách: poľnohospodárstvo, poľovníctvo a rybolov (sekcia A); ubytovacie a stravovacie služby (sekcia I); finančné a poisťovacie činnosti (sekcia K); administratívne a podporné služby (sekcia N) a umenie, zábava a rekreácia (sekcia R). Graf č. 6: Vývoj počtu povolených reštrukturalizácií v sekciách za 3. Q 211 a C F G H M E A I K N R B D J L O P Q S T U

6 Napriek celkovej tendencii k medziročnému poklesu počtu povolených reštrukturalizácií v treťom štvrťroku 212 oproti tretiemu štvrťroku 211 za SR celkom, sme v štyroch sekciách stavebníctvo (sekcia F), doprava a skladovanie (sekcia H), dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov (sekcia E) a odborné, vedecké a technické činnosti (sekcia M) zaznamenali ich nárast a v priemyselnej výrobe (sekcia C) sa ich počet nezmenil. Poradie štyroch sekcií z hľadiska podielu povolených reštrukturalizácií zostalo medziročne zachované s výnimkou sekcií F a G, ktoré si navzájom vymenili poradie (graf č. 7). Najvyššie podiely povolených reštrukturalizácií boli v priemyselnej výrobe (sekcia C); stavebníctve (sekcia F, tretia v poradí v treťom štvrťroku 211); veľkoobchode a maloobchode; oprave motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G, druhá v poradí v treťom štvrťroku 211) a najnižší podiel bol v sekcii odborné, vedecké a technické činnosti (sekcia M). Graf č. 7: Vývoj podielu povolených reštrukturalizácií v sekciách za 3. Q 211 a 212 v %,7,6,,4,3,2,1 E H C F M G A I K N R B D J L O P Q S T U Poradie krajov podľa počtu povolených reštrukturalizácií sa medziročne zmenilo a najväčšiu zmenu sme zaznamenali v Trnavskom kraji (tretí v poradí v treťom štvrťroku 212 a posledný v treťom štvrťroku 211). Prešovský kraj bol spomedzi krajov jediný, v ktorom nebola v treťom štvrťroku 212 povolená ani jedna reštrukturalizácia. Najviac povolených reštrukturalizácií bolo v treťom štvrťroku 212 v Bratislavskom kraji (tretí v poradí v treťom štvrťroku 211) a v Banskobystrickom kraji (prvý v poradí v treťom štvrťroku 211). Naopak najmenej, jedna reštrukturalizácia bola povolená v Trenčianskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji (graf č. 8). Graf č. 8: Vývoj počtu povolených reštrukturalizácií v krajoch za 3. Q 211 a BL BC TA KI TC NI ZI PV

7 Napriek celkovej tendencii k medziročnému poklesu počtu povolených reštrukturalizácií v treťom štvrťroku 212 oproti rovnakému obdobiu v roku 211 za SR celkom, sme v Bratislavskom a Trnavskom kraji zaznamenali ich nárast a v Banskobystrickom a Košickom kraji sa ich počet nezmenil. Poradie krajov z hľadiska podielu povolených reštrukturalizácií sa v treťom štvrťroku 212 odlišovalo od ich poradia v rovnakom období roku 211 s výnimkou prvého v poradí Banskobystrického kraja a štvrtého v poradí Košického kraja (graf č. 9). Najvýraznejšiu medziročnú zmenu nárast podielu povolených reštrukturalizácií sme zaznamenali v Bratislavskom kraji (siedmy v treťom štvrťroku 211 a druhý v treťom štvrťroku 212) a v Trnavskom kraji (posledný v treťom štvrťroku 211 a tretí v treťom štvrťroku 212). Graf č. 9: Vývoj podielu povolených reštrukturalizácií v krajoch za 3. Q 211 a 212 v %,8,6,4,2 BC BL TA KI TC NI ZI PV Najväčšiu medziročnú zmenu (nárast podielu a zmenu poradia) sme zaznamenali v dvoch krajoch - v Bratislavskom kraji (druhý v poradí v treťom štvrťroku 212 ale predposledný v rovnakom období roku 211) a v Trnavskom kraji (tretí v poradí v treťom štvrťroku 212 ale posledný v rovnakom období roku 211).