ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transkript

1 Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sp/70/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014: ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľov: 1./ A. E., bytom K., P. XX, t.č. A. Q., J. X/X, 2./ I. M., bytom K., H. XXX/XX, t.č. B. M., O., O. 29, Izrael 3./ X. L. E., bytom B., X. C. XXX, t.č. I. W., O. XX, D., 4./ L. M. U., bytom K.K.L. XX Z., D., všetci zastúpení JUDr. Ladislavom Udvarosom, advokátom, Advokátska kancelária Detvai Ludik Malý Udvaros, so sídlom Bratislava, Cukrová 14, proti odporcovi: Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor, Štefánikova trieda 69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu č. OÚ-NR-PLO-2014/ /04-R-II. zo dňa , samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie odporkyne č. OÚ-NR-PLO-2014/ /04-R-II. zo dňa Navrhovateľom súd nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. OÚ-NR-PLO-2014/ /04-R-II. zo dňa , odporca rozhodol podľa 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom tak, že navrhovatelia podľa 2 ods. 1 a 3 zákona č. 503/2003 Z. z. nespĺňajú podmienky reštitučného nároku a z toho dôvodu sa im nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. území Z. a O. A. podľa uplatneného reštitučného nároku na PKV č. XXXX, XXXX, XX, XX, XXX, XX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX a XXX. Nepriznaním vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemajú navrhovatelia právo na náhradu v zmysle 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. Svoje rozhodnutie odôvodnil správny orgán tým, že na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Nitre, prostredníctvom právnej zástupkyne si navrhovatelia v zákonom stanovenej lehote uplatnili reštitučný nárok v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. Nehnuteľnosti boli odňaté pôvodnému vlastníkovi F. E., starému otcovi oprávnených osôb, a to rozsudkom 2T 78/1952 v dôsledku výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí vecí alebo zhabaní vecí v trestnom konaní, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov (zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov a zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii). V tejto súvislosti správny orgán poukázal na to, že už v minulosti si oprávnené osoby uplatnili reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. k inému poľnohospodárskemu majetku a nepredložili rehabilitačný rozsudok. Vtedajší správny orgán posúdil podaný reštitučný nárok dňa a vydal rozhodnutie, v ktorom sa musel vysporiadať s neexistenciou rozsudku príslušného súdu o vykonanej súdnej rehabilitácii. V tejto súvislosti zastával názor, že strata trestného spisu z titulu nevykonanej rehabilitácie by mohla spôsobiť oprávneným osobám ďalšiu krivdu, a tak ich návrh vyhodnotil ako oprávnený, opodstatnený a rozhodol o priznaní vlastnícke práva in natura k nehnuteľnostiam, kde neboli zákonné prekážky a

2 zároveň deklaroval právo na náhradu za nehnuteľnosti, ktoré nebolo možné pre zákonné prekážky v zmysle 6 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona č. 503/2003 Z. z. vydať. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie Slovenský pozemkový fond, ktorý namietal, že ako účastník konania sa nemal právo vyjadriť k podkladom rozhodnutia a namietal a tú skutočnosť, že L. U. nemá trvalý pobyt na území SR, a tým nespĺňa podmienku podľa 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. a zároveň namietali, že správny orgán nerozhodol správne, keď priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú zastavanými plochami, pričom z identifikácie parciel a listov vyplýva, že sa nejedná o nesúlad druhu pozemkov. Krajský súd v Nitre rozsudkom 23Sp/39/ zo dňa zrušil rozhodnutie správneho orgánu, nestotožnil sa s názorom správneho orgánu, ktorý považoval pôvodného vlastníka F. E. za rehabilitovaného bez toho, že by mal k tomu právoplatné rozhodnutie. V zmysle rozhodnutia krajského súdu správny orgán doplnil dokazovanie dopytom na Okresný súd v Nitre, či došlo k rehabilitácii F. E., ktorý bol odsúdený rozsudkom 2T 78/1952 zo dňa Tento listom zo dňa oznámil, že nebola vykonaná žiadna rehabilitácia odsúdeného od roku 1984 ani po roku Predchádzajúca právna zástupkyňa JUDr. Helena Bognerová uviedla, že žiadatelia vo svojom návrhu v r neuviedli reštitučný titul, podľa ktorého požadujú navrátenie vlastníctva, preto nebolo potrebné predkladať ani rozhodnutie o rehabilitácii právneho predchodcu. Správny orgán sa nestotožnil s predloženým návrhom, ktorý sa týkal reštitučného titulu iného prechodu vlastníctva na štát. Z predložených materiálov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise jednoznačne vyplýva, že sa jedná o prechod majetku na štát podľa 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z. z. V danom prípade návrh žiadateľov, aby mal správny orgán posúdiť prechod vlastníctva na štát ako politickú perzekúciu a postup porušujúci všeobecne uznávané ľudské práva a slobody nepripadá do úvahy, a to aj s ohľadom na samotnú podstatu zákona č. 87/1991 Zb. Správny orgán ustálil po vykonanom dokazovaní svoj názor, že vlastníctvo pôvodného vlastníka F. E. prešlo na štát na základe 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z. z, t. j. výroku o prepadnutí majetku. Proti tomuto rozhodnutiu podal právny zástupca navrhovateľov odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasia navrhovatelia so závermi rozhodnutia, pretože toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci, v dôsledku čoho je toto rozhodnutie nesprávne. Poukazoval na ustanovenie 3 ods. 1 písm. p/ zákona č. 503/2003 Z. z., podľa ktorého sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát, alebo inú právnickú osobu v dôsledku politickej perzekúcie ( 2 ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb.), alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody ( 2 ods. 3 prvá veta zákona č. 87/1991 Zb.). Ďalej v odvolaní poukazoval na právny stav v čase odsúdenia F. E., kedy platil trestný zákon č. 86/1950 Zb., podľa ktorého bol odsúdený F. E., a to podľa 182 ods. 1 a 2 a vedľajší trest - prepadnutie majetku možno uložiť len spolu s hlavným trestom. Podľa 47 ods. 1 a 3 trestného zákona, súd vysloví prepadnutie majetku tam, kde to zákon výslovne ustanovuje; môže ho vysloviť aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný čin na trest smrti, na trest doživotného odňatia slobody, alebo na trest dočasného odňatia slobody, najmenej na tri roky, alebo aj prejavil páchateľ trestným činom nepriateľstvo k ľudovodemokratickému poriadku. Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Ďalej v svojom odvolaní právny zástupca namietal, že na splnenie nárokov, aby bolo vlastníctvo k pozemkom navrátené stačí, ak je splnený jeden z taxatívne uvedených dôvodov. Má za to, že z dikcie zákona vyplýva, že je dôležité uplatniť reštitučný nárok oprávnenej osoby, ktorej pozemok prešiel na štát jedným zo spôsobov podľa 3 zákona č. 503/2003 Z. z. bez ohľadu na presnú špecifikáciu dôvodu s odkazom na zákonné ustanovenie. Relevantná je skutková podstata uplatneného reštitučného nároku. Má za to, že správny orgán pochybil, keď skutkovú podstatu reštitučného nároku zaradil pod ustanovenie 3 ods. 1 písm. a/ zákona 503/2003 Z. z. bez toho, že by vzal do úvahy ďalšie ustanovenia zákona a aby sa zaoberal definičným znením zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, ktorý v zmysle vyššie uvedeného mal byť právnym základom posúdenia oprávnenosti nároku a reštitučný nárok navrhovateľom z tohto dôvodu nepriznal. Poukazoval na ustanovenie 2 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, sa právoplatné odsudzujúce súdne rozhodnutia vyhlásené v rozhodnom období týkajúce sa taxatívne uvedených skutkov zrušujú ku dňu, keď boli vydané, pričom tieto rozhodnutia za zrušujú ex lege a ex tunc. Má za to, že správny orgán po vykonanom dokazovaní nedospel k správnemu

3 právnemu záveru. Dostatočne sa nezaoberal znením zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii a vôbec neskúmal tú skutočnosť, či skutok, za ktorý bol F. E. odsúdený rozsudkom zo dňa č. 2T 78/ spadá pod zákon č. 119/1990 Zb. a či ho bolo možné podľa tohto zákona rehabilitovať. Aj keď podľa pripojeného rozsudku je zjavné, že F. E. bol odsúdený na trestný čin, na ktorý sa rehabilitácia nevzťahuje. Je potrebné však si uvedomiť v akej dobe a na základe akých predpisov bol vydaný odsudzujúci rozsudok, čo vyplýva aj z obsahu samotného odsudzujúceho rozsudku. Je zjavné, že po prechode nehnuteľností do vlastníctva štátu došlo v danom prípade k porušeniu základných práv a ľudských slobôd odsúdeného F. E., i keď za skutok bol odsúdený na jeden mesiac odňatia slobody a bol mu nariadený trest prepadnutia celého majetku za jediným účelom, že patril k majetkovo veľkostatkárskej skupine. Povinnosťou navrhovateľov bolo preukázať, že došlo k politickej perzekúcii a postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody a jednoznačne táto skutočnosť je z rozsudku Okresného súdu v Nitre 2T 78/1952 zo dňa preukázaná. Právny zástupca ďalej namietal procesné pochybenie v tom, že účastníkom konania nemal možnosť sa oboznámiť s výsledkom zisťovania, aby sa mohli k nim vyjadriť pred vydaním rozhodnutia. Z týchto dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové konanie. Zástupca navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu. Má za to, že daný reštitučný titul je možno subsumovať pod 3 ods. 1 písm. b/, čím sa správny orgán vôbec nezaoberal. Z toho dôvodu, žiada napadnutého rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Ďalej poukázal na to, že v konečnej fáze pred správnym orgánom nemali účastníci právneho zástupcu a nemali možnosť sa vyjadriť k podkladom tohto rozhodnutia. Zástupkyňa odporcu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázala na to, že právny zástupkyňa JUDr. Bognerová neoznámila správnemu orgánu, že jej navrhovatelia vypovedali plnomocenstvo vo februári Oznámila to iba formálnym listom v r JUDr. Petruška pred vydaním rozhodnutia došiel na správny orgán nahliadnuť do spisu, kde predložil splnomocnenie od všetkých navrhovateľov, že je oprávnený nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa so spisom. JUDr. Petruška si prefotil podklady, ktoré boli v administratívnom spise. Keďže rozhodnutia sa pri doručovaní vrátili s tým, že navrhovatelia sa na adrese uvedenej v SR nezdržujú, JUDr. Petruška potvrdil správnemu orgánu, že adresy uvedené v Izraeli sú aktuálne. Navrhovatelia na týchto adresách bývajú a čakajú na rozhodnutie. Na tieto adresy správny orgán doručil napadnuté rozhodnutie. Krajský súd ako vecne a miestne príslušný podľa 346 ods. 1 a 246a O. s. p. a podľa 250l ods. 1 O. s. p. v spojení s 2 ods. 1 a 2 a 3 zákona č. 503/2003 Z. z., dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný. Podľa 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach, na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon 229/1991 Zb. v znení neskorších prepisov) vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond, alebo do nej patria, b/ lesný fond. Podľa 2 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát, alebo inú právnickú osobu v období od do , spôsobom uvedeným v ustanovení 3. Podľa ods. 2, ak osoba, ktorej vlastníctva k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu, alebo inej právnickej osoby, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení 5, alebo bola pred

4 uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby v tomto poradí: c/ deti a manžel osoby uvedené v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v 5 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti. Podľa 5 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do na obvodnom pozemkovom úrade, v obvode ktorého vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku, alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde. V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu ako i správnosť jeho právnych záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Krajský súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovatelia žiadosťou zo dňa si uplatnili navrátenie vlastníctva po starom otcovi F., ktorý bol spoluvlastníkom nehnuteľností v kat. území Z. vo vložke č. XXXX a XXXX a kat. území A. vo vložke č. XX, XX, XXX, XX. Poukázali v žiadosti na tú skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu v Nitre 2T 78/ vyslovil súd podľa 47 ods. 1 trestného zákona, prepadnutie všetkého majetku, ktorý patril starému otcovi v prospech štátu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že prepadnutie majetku v prospech štátu bolo starému otcovi uložené z toho dôvodu, že "obvinený ako veľkostatkár bol stále vykorisťovateľom pracujúcich, ktorý na poli nikdy sám nepracoval a ani dodnes nepracuje. ako bývalý vykorisťovateľ snažil sa korupčným spôsobom ovplyvňovať verejných činiteľov a získaval si ich pre seba, aby v danom prípade pôda, ktorú vlastnil, na ktorej on sám nikdy nepracoval a nepracuje bola i naďalej ponechaná v jeho vlastníctve a aby mohol v našom ľudovodemokratickom zriadení ďalej vykorisťovať cudzie pracovné sily". Ako priťažujúcu okolnosť súd uvážil, že obvinený prejavil trestným činom nepriateľstvo k ľudovo demokratickému poriadku. Výrok o prepadnutí majetku odôvodnil tým, že obvinený prejavil trestnými činom nepriateľstvo k ľudovodemokratickému poriadku. Týmto postupom boli porušené všeobecne uznávané ľudské práva a slobody ich právneho predchodcu. Podľa 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát, alebo inú právnickú osobu v dôsledku a/výroku o prepadnutí majetku, prepadnutie veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov. V danom prípade starý otec žiadateľovi F. bol rozsudkom Okresného súdu v Nitre 2T 78/ zo dňa uznaný z trestného činu podplácania podľa 182 ods. 2 trestného zákona, ktorý spáchal tak, že presne nezistený deň v jeseni v r nahováral správcu Pôdohospodárstva komunálneho podniku v Nitre nakoľko vedel, že jeho pozemky má prevziať tento podnik, aby pred Radou JNV prehlásil, že jeho pozemky sú v zlej akosti, aby mu ich neprevzali, za čo mu sľúbil odnos ,-Kčs, čo mu 15. a odovzdal. Tým spáchal trestný čin podplácania a bol odsúdený k trestu odňatia slobody na jeden mesiac, peňažnému trestu ,-Kčs a prepadnutia všetkého majetku v prospech

5 štátu. Predmetný rozsudok nebol podľa zistenia správneho orgánu zrušený podľa osobitných predpisov, pretože ho nepredložili ani navrhovatelia a ani sa nenachádzal v archíve Okresného súdu v Nitre, ktorý bol príslušný o rehabilitáciách rozhodovať. Súd zastáva názor, že v predmetnej veci zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre správny orgán ani pre súd povinnosť vyhodnocovať odôvodnenie trestného rozsudku 2T 78/ zo dňa tak ako to dôvodí právny zástupca vo svojom odvolaní. Súd uložil prepadnutie majetku právnemu predchodcovi navrhovateľov F. E. ako vedľajší trest pri preukázanom trestnom čine podplácania. Nejednalo sa ani o politickú perzekúciu rodiny alebo postup porušujúci všeobecne uznávané ľudské práva a slobody tak ako to konštatuje právny zástupca v odvolaní. Predmetný rozsudok nespadal ani pod rehabilitácie v zmysle zákona 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii. Správny orgán po zrušení veci krajským súdom doplnil dokazovanie v naznačenom smere a ani navrhovatelia nepredložili žiadne dôkazy o tom, že by predmetný rozsudok Okresného súdu v Nitre 2T 78/ zo dňa , konkrétne výrok o prepadnutie majetku bol zrušený. Súd mal za to, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne vec posúdil. Predmetným rozhodnutím nedošlo ani k porušeniu práv účastníkov konania pred vydaním rozhodnutia, pretože všetci splnomocnili advokáta JUDr. Petrušku, aby sa v ich mene oboznámi s obsahom administratívneho spisu, pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu. Vzhľadom na charakter reštitučných zákonov, ktorých poslaním je odstránenie niektorých krívd z minulosti treba mať za to, že účinné uplatnenie nároku má za následok zákonnú povinnosť správneho orgánu skúmať, či je daný niektorý z reštitučných dôvodov uvedených v 3 ods. 1 reštitučného zákona. Krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola naplnená skutková podstata 3 ods. 1 písm. a/ výrok o prepadnutí majetku v trestnom konaní nebol zrušený podľa osobitných predpisov, preto konštatuje, že rozhodnutie správneho orgánu je vecne správne, a preto ho podľa 250q ods. 2 O. s. p. ak vecne správne potvrdil. Krajský súd navrhovateľom, ktorí nemali v konaní úspech nepriznal náhradu trov konania v zmysle 250k ods. 1 vety prvej O. s. p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na NS SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.