obsah Ako uvádzať do štúdia filozofie

Transkript

1 Úvod do filozofie

2 obsah Ako uvádzať do štúdia filozofie

3 Ako uvádzať do štúdia filozofie Dejiny filozofie (filozofické smery/školy) Systém filozofie (filozofické disciplíny) Hlavné problémy filozofie

4 dejiny filozofie periodizácia (antika stredovek) Predsokratovci Tháles, Anaximandros, Anaximénes, Xenofánes, Pytagorejci, Herakleitos, Parmenides, Zenón, Empedokles, Anaxagoras, Leukipos, Demokritos Sofisti a Sokrates Platón Aristoteles Prevažujú otázky metafyziky / ontológie a teológie Helenistická filozofia stoici, epikurejci, skeptici Novoplatonismus Raná kresťanská filozofia Augustinus Aurelius, Boethius, Dionysios Areopagita Raná stredoveká filozofia Duns Scotus, Avicena, Anselm z Canterbury, Pierre Abelard, Averoes, Maimonides Filozofia 13. storočia Albert Velľký, Tomáš Akvinský, Bonaventura

5 dejiny filozofie periodizácia (novovek 19 st. 20. st) Racionalismus Empirismus Descartes, Spinoza, Leibniz Prevažujú otázky epistemológie Hobes, Locke, Berkeley, Hume Immanuel Kant Nemecký idealizmus a materializmus Fichte, Schelling, Hegel Filozofia 19. st. Kierkegaard, Schopenhauer, Nietzsche Filozofické smery 20. st. Martin Heidegger existencializmus: Sartre, Camus, Marcel, Jaspers fenomenológia: Husserl, Merleau - Ponty obrat k jazyku analytická filozofia: Frege, Russell, Wittgenstein hermeneutika: Gadamer, Ricoeur postmoderna: Welsch, Sloterdijk, Faucault, Derrida

6 systém filozofie - filozofické disciplíny Ontológia / metafyzika Logika Epistemológia / gnozeológia Etika Estetika Politická filozofia (filozofia politiky) a sociálna filozofia Filozofia jazyka Filozofia mysle Filozofia vedy Filozofia náboženstva Filozofická antropológia Filozofia kultúry

7 vzťah filozofie k vedám Aristoteles Od antiky až do približne 18. storočia bola filozofia synonymom vedy v najvšeobecnejšom význame. Aristoteles rozdelil vedenie / vedy na: teoretické: najvyššie a skutočné poznanie, predmetom je to, čo nemôže byť inak cieľom je poznanie pravdy, (výsledkom teória) činnosťou je pozorovanie a teoretické myslenie praktické: predmetom je to, čo môže byť aj inak cieľom je (dobrý) čin, činnosťou je konanie poietické: predmetom je to, čo môže byť aj inak cieľom je dielo, činnosťou je tvorba, výroba Pozri: Metafyzika VI,1; Etika Nikomachova VI, 2,3,4,5,6 a VIII,1 nepoznali experiment zásah do skutočnosti mení predmet poznania počiatočným impulzom je údiv, poznávame pre nevedomosť nie pre úžitok teoretická veda je slobodná. skúmajú veci, ktoré pripúšťajú zmenu v tomto vedení sa nepripúšťa dôkaz sú to nielen vedomosti, ale aj dané činnosti

8 vzťah filozofie k vedám - Aristotelova klasifikácia vied teoretické vedy: - prvá filozofia / teologická filozofia / metafyzika - matematika - druhá filozofia / fyzika astronómia, optika, mechanika kozmológia, geológia, psychológia praktické vedy: - etika - politika - ekonomika poietické vedy: - poetika - rétorika - dialektika

9 systém filozofie rozdelenie filozofických disciplín V nadväznosti na Aristotelove delenie vedenia možno filozofické disciplíny rozdeliť: Teoretická filozofia ontológia (náuka o tom čo je) prírodná filozofia antropológia (filozofická náuka o človeku) filozofická teológia (fi - náuka o bohu) teória poznania (epistemológia, gnozeológia) Praktická filozofia (náuka o ľudskom konaní a vytváraní) etika (náuka o normách a správnom konaní) poietika (zahŕňa estetiku filozofiu umenia, filozofiu techniky)

10 rozdelenie vied stredoveká univerzita slobodné umenia (Septem Artes Liberales) poznanie, ktoré v stredoveku študovali slobodní občania na vtedy vznikajúcich univerzitách. Trivium tri slovné odbory: gramatika, rétorika, dialektika (logika); Quadrivium štyri číselné odbory: aritmetika, geometria, astronómia, hudba. maľba, sochárstvo, architektúra, medicína,... spojené s hmotou boli považované za služobné umenia (Artes Vulgares) a na stredovekých univerzitách sa nevyučovali. Sedem slobodných umení Hortus deliciarum od Herrada von Landsberga (okolo 1180) zdroj: ( )

11 Emancipácia špeciálnych vied Od 18. storočia sa z filozofie postupne začínajú oddeľovať jednotlivé vedecké disciplíny na základe vymedzovania: 1. predmetu skúmania 2. metód vedeckého výskumu (kanonizácia) 3. jazyka vedy 4. systému poznatkov... Až k súčasnému bohato rozvetvenému systému študijných odborov kde je filozofia jedným z množstva študijných odborov.

12 sústava študijných odborov SR 1 1. Výchova a vzdelávanie 2. Humanitné vedy a umenie 3. Sociálne, ekonomické a právne vedy 4. Prírodné vedy 5. Konštruovanie, technológie, výroba a komunikácie 6. Pôdohospodárske a veterinárne vedy 7. Zdravotníctvo 8. Služby 9. Informatické vedy, matematika, informačné a komunikačné technológie

13 sústava študijných odborov SR 2 zdroj: ( )

14 klasifikácia špeciálnych vied - Anzenbacher reálne vedy prírodné (fyzika, chémia, astronómia, teoretická medicína, biológia,...) kultúrne duchovné vedy (vedy historické, náboženské, jazykové a vedy o umení) sociálno ekonomické vedy (sociológia, ekonómia, právo,...) formálne vedy (matematika, formálna logika,...) Filozofia, na rozdiel od špeciálnych vied, nemá vopred stanovený predmet a ani metódu jeho skúmania. Nezaoberá sa konkrétnou skúsenosťou, skôr predpokladmi akejkoľvek skúsenosti. špeciálne vedy sú: -empirické -tematicky redukované -metodicky abstraktné v rozdelení chýbajú technické vedy (u Aristotela vedy poietické) kladie sa proti sebe: parciálnosť špec. vied x univerzalita filozofie ^

15

16 problém univerzality filozofie_príklad_argumentácie_anzenbacher reálne vedy nepoznajú dosah, ktorý ich výpovede majú v rámci celku. Nepoznajú dosah nimi vyvinutých technológií a štruktúr v súvislostiach celku (napr. ekologický vplyv, zmena sociálnej štruktúry a pod.). Pedagogika sko špeciálna veda nemôže sama určovať cieľ výchovy. Medic ína poznáva stále viac aké je dôležité vidieť človeka ako celok námietka - reálne vedy interdisciplinárne spolupracujú. Táto spolupráca - umožňuje vidieť celok. dajú sa súvislosti celku zostaviť ako skladačka? dielce skladačky sú vyrobené tak aby tvorili celok teda najskôr tu bol celok a až potom časti. ak však reálne vedy nepoznajú svoje miesto v celku ako sa môžu zložiť do celku interdisciplinárne? Zdá sa, že len filozofia je schopná ukázať špeciálnym vedám ich pozíciu v celku. Interdiciplinárny dialóg vedie k cieľu len ako dialóg reálnych vied a filozofie. zdroj: (Anzenbacher (2004), 24-25) nevýhoda špecializácie interdiciplinarita prekonanie špecializácie? filozofia špeciálne vedy dialóg otázka legitimity filozofických záverov a nutnosti rešpektovať závery šp. vied

17 ďalšie možné vymedzenia filozofie filozofia umenie rozum zmysly filozofia náboženstvo rozum viera filozofia ideológia kritickosť

18 zhrnutie východisko filozofovania predvedecká skúsenosť (sformulovaná v bežnom jazyku) zdroj filozofovania strata samozrejmosti bežnej skúsenosti údiv, pochybnosť, túžba po poznaní filozofia vopred nepredpokladá žiadnu špecifickú metódu a obsah dáva si ich sama Filozofia je kritická rozumová veda o podmienkach definícia možnosti empirickej skutočnosti ako celku. (Anzenbacher, 2004, s. 29)

19 plán prednášok: 1. disciplína filozofie - štruktúra vied - miesto filozofie 2. ontológia z čoho je zložený svet? 3. epistemológia čo môžeme spoznať? 4. filozofia jazyka čo je možné povedať? 5. filozofia mysle čo je to myseľ 6. filozofia vedy 7. sociálna a právna filozofia 8. etika - dobro a zlo, čo máme robiť? 9. estetika a filozofia umenia škaredé a krásne 10. filozofická antropológia čo je človek?

20 literatúra: Aristoteles (2003): Metafyzika. Praha : Rezek. Aristoteles (2011): Etika Nikomachova. Bratislava : Kalligram. Anzenbacher, A. (2004): Úvod do filozofie. Praha : Portál. Jaspers, K,(): Úvod do filosofie. Praha : Oikoymenh. Peregrin, J. (2008): Filozofie pro normální lidi. Praha : Dokořán. Nagel, T. (1991): Čo to všetko znamená? Prel. F. Novosad. Bratislava : Bradlo. Strawson, P. F. (2001): Analýza a metafyzika. Úvod do filozofie. Bratislava : Kalligram. Liessmann, K., Zenaty, G. (1994): O myšlení. Úvod do filosofie. Olomouc : Votobia. G. E. Moore (1955): Some main problems of Philosophy. Leicester : The Blackfriars Press. Russell, B. (1992): Problémy filozofie. Bratislava: P and K. Scruton, R. (2003): Průvodce inteligentního člověka filosofií. Brno : Barrister & Principal.