syndrómom kostrče a panvového dna typu inkontinencie (Contlife, ICIQ UI SF a ďalšie ) podľa Perfect schémy, vyšetrenie perineometrom.

Transkript

1

2 1. Typ inkontinencie(urgentná, stresová, zmiešaná)- stanovuje urológ 2. Komplexná gynekologická, ká urologická anamnéza 3. Vyšetrenie funkčných porúch v súvislosti so syndrómom kostrče a panvového dna 4. Vyšetrenie vložkovým testom, mikčný denník, stanovenie závažnosti úniku moču 5. Využitie štandardizovaných dotazníkov vzhľadom k typu inkontinencie (Contlife, ICIQ UI SF a ďalšie ) 6. Objektívne vyšetrenie sily svalov panvového dna prostredníctvom om povrchovej EMG, alebo palpačne podľa Perfect schémy, vyšetrenie perineometrom. 7. Vyšetrenie svalov panvového dna ultrazvukom

3 Izolovaná kontrakcia svalov PD Zmeny polohy tela pri tréningu Po nacvičení správnej funkcie panvových svalov v ľahu, sede, stoji a v kľaku nutné je precvičovanie svalov PD v ADL ( napr. pri pohybe, kašli apod).

4 Svalová sila sa zvyšuje pri menšom počte opakovania cvikov so submaximálnou záťažou. Vytrvalosť je najlepšie dosiahnutá vyšším počtom opakovania cvikov s menšou záťažou.

5 Odporúča sa cvičiť dvakrát týždenne (Pollock, 1998). Ak sú ženy spojené do organizovaného, udržiavacieho cvičenia, sú dlhodobé dosiahnuté výsledky výrazne lepšie, ako v skupine individuálne cvičiacich žien (Bo, 2001).

6 1. uvedomovanie si svalov panvového dna 2. získanie istoty o aktivácii požadovaných svalov, zvyšovanie sily a koordinácie. doporučuje sa zahájiť cvičenie s počtom cvikov 20 krát, dvakrát denne. Nacvičujeme dlhé kontrakcie doporučuje sa kontrahovať svaly rýchle, maximálne s výdržou 10 sekúnd. Dlhé kontrakcie k slúžia na zlepšenie vytrvalosti, napr. udržanie moču pri nákupoch, prechádzkach a pod. Krátke kontrakciekontrahujeme svaly rýchle a silne s výdržou 1-2 sekundy. Krátke kontrakcie sú dôležité pre nácvik schopnosti ich rýchlej kontrakcie pri náhlom kašli, kýchaní, behu, tanci a pod.

7 3. fáza regeneračná Dochádza k čiastočnému i é ústupu ťažkostí, zreteľnému nárastu svalovej sily Cviky sú vykonané s menšou námahou, svaly sú menej unavené a pevnejšie. V tejto fáze sa zvyšuje frekvencia cvičenia na 3 krát denne.

8 1. Dodržanie zásad správneho držania tela! 2. Naučiť pacienta držať panvu v neutrálnej polohe! 3. Ak je panva v správnej polohe, brušné svaly sú dostatočne silné, netlačia vnútorné orgány na panvové dno, ale tlak sa prenáša na kostené časti panvy. 1. Možné korigovať nesprávny sklon panvy. 2. Nesprávny sklon panvy má za následok aj určitú zmenu polohy vnútorných orgánov. 3. Prekrvenie orgánov malej jpanvy azlepšenie ich funkcie

9 Pronačný test na m.transverzus abdominis a m. internus obliquus Stabilizér uložíme pod brucho, nasýtime na 70mmHg, tlak by mal klesnúť o 10 mmhg, Vydržíme sek, Pacient sploští brušnú stenu stiahne ju ku chrbtici bez súhybu chrbtice a panvy.

10 Vsupinačnej polohe Stabilizér uložíme do úrovne pása, nasýtime na 40 mmhg, Stiahneme brušnú stenu bez pohybu chrbtice a panvy, Vydržíme sekúnd, dýchame pokojne, opakujeme 10 krát.

11 Stabilizér uložíme do úrovne pása, nasýtime na 40 mmhg, Stiahneme brušnú stenu bez pohybu chrbtice a panvy, Striedavo dvíhame obe dolné končatiny, vydržíme sekúnd,

12 Rovnaký cvik vykonáme v stoji. Tlak sa môže zvýšiť maximálne o 6 10 mmhg.

13 Test na: Flexory bedra M. rectus femoris M. latissimus dorsi, M. pectoralis major M tensor fasciae M. tensor fasciae latae

14

15

16 Stabilizér nasýtime na 70 mmhg. Stiahneme brušnú stenu, dvihneme jednu hornú končatinu a ťaháme lopatku dole k chrbtici. Vydržíme 5 sekúnd, opakujeme 10 krát.

17 Sedíme, položíme stabilizér do úrovne pásu, nasýtime na 40 mmhg. Stiahneme brušnú stenu bez pohybu hrudníka a panvy. Dvíhame striedavo dolné končatiny, zmeny tlaku nesmú byť vyššie ako 10 mmhg, opakujeme 10 krát.

18 Stabilizér uložíme pod brucho, nasýtime na 70 mmhg. Stiahneme brušnú stenu, flektujeme dolnú končatinu v kolene a striedavo extendujeme v bedre 5 cm nad podložku. Vydržíme 5 sekúnd bez zmien tlaku, opakujeme 10 krát.

19 Metóda Cantienica je založená na princípe centrácie kĺbov celého tela, posilňovania svalstva panvy a panvového dna, všetkých troch vrstiev, najmä m. levator ani, chrbtového hbt svalstva, lt brušného svalstva, lt medzirebrových svalov a svalov hrudníka a ramien, pozitívne ovplyvňuje vzpriamené držanie tela.

20 1. Pacientka sa nadychuje cez hrboly sedacích kostí a vydýchne do oblasti crista iliaca. 2. Nádych je následne lokalizovaný do oblastí pupka, smeruje ku slabinám a výdych je lokalizovaný do oblasti dolných rebier. 3. Lokalizácia nádychu môže byť do stredu hrudnej kosti, pokračuje ďalej k ramenám a cez ramená je lokalizovaný li výdych. 4. Diagonálne dýchanie zlepšuje koordináciu vyššie uvedených svalových skupín, rovnováhu a vzpriamený stoj. 5. Dýchanie je následne lokalizované zdola nahor, od sedacích hrbolov a do oblasti temena hlavy.

21

22 Správne dýchanie ochraňuje a podopiera orgány dutiny brušnej, zabraňuje poklesu orgánov a pomáha pri liečení už diagnostikovaného poklesu orgánov panvy. Dochádza k zníženiu tlaku zhora na m. levator ani. Tréning gprostredníctvom metódy Cantienica odľahčuje m. levator ani zdola posilnením a zhora uvoľnením. Bránica pri nádychu netlačí nadol, ale rozťahuje sa nahor a do strán (Cantieni, 2007).

23 Cvičenie pôsobí preventívne aj proti vzniku šikmého postavenia panvy a nešpecifických bolestí chrbta. Zapojenie svalov panvového dna má pozitívny vplyv na svaly dolných končatín, čo pôsobí pozitívne pri varixoch na dolných končatinách. Pravidelný tréning svalov a vzpriamené držanie tela podporuje prácu lymfatických ciev.

24 1. Zbaviť sa nadmerného tlaku pri vylučovaní. 2. Nadmerný tlak oslabuje svalstvo panvového dna aj m. levator ani, má negatívny vplyv na vznik alebo recidívu diskopatií. 3. Najvýhodnejšia poloha u žien je čupnutie - drep, pri ktorom je panva nižšie ako kolená, chrbát hbát je takmer napriamený. 4. Uvedenú polohu je možné simulovať vyložením dolných končatín na stoličku, kolená sú následne vyššie ako panva. 5. Táto poloha je vhodná aj pri chronickej zápche. Mechúr sa oveľa lepšie vyprázdňuje, ak nie je stlačený, ale sa môže roztiahnuť.

25 ovplyvnenie m. levator ani a strednej vrstvy svalov panvového dna, zlepšenie pohyblivosti panvy, odľahčenie krížovej kosti a bedra, trakcia chrbtice, ovplyvnenie gluteálnych a stehenných svalov.

26 zlepšenie stability, napriamenia chrbtice, aktivácia a prepojenie svalstva trupu, svalstva panvového dna, prepojenie m. levator ani so svalmi bedra a stehna, mobilizácia krížovej kosti.

27 M. rectus abdominis je natiahnutý a uvoľnený, pracujú hlboké svaly. Intrarotácia bedrových kĺbov zabezpečuje prepojenie svalstva panvy a dolných končatín. Prepojenie svalov chrbta s brušnými svalmi.

28 Dôležité je ťahať lakte od seba, aktivuje sa svalstvo hornej polovice chrbta, brucho je uvoľnené. Cvičením aktivujeme hlboké brušné svaly, svalstvo panve a panvového dna. Svaly chrbta, naťahujeme ramena a zadné šijové svaly.

29 upraviť držanie tela, uvoľniť bedrové kĺby, čo preventívne pôsobí proti artróze. aktivujeme svaly panvového dna, m. iliopsoas, naťahujeme driekovú časť chrbtového svalstva a dolnú časť brucha.

30 Natiahnutie zabraňuje poškodeniu platničiek vlumbálnej oblasti. Dochádza k natiahnutiu svalov brucha, k natiahnutiu sterna k natiahnutiu sterna akľúčnych kostí a k uvoľneniu m. trapezius.

31 Prepojenie svalstva panvy, panvového dna adolnej časti brucha, trupu a dolných končatín, natiahnutie m. iliopsoas a sedacieho svalstva. Formovanie gluteálneho svalstva, centrované postavenie dolných končatín, natiahnutie m. iliopsoas a sedacieho svalstva.

32 Pohyb vychádza z prepojenia svalstva panvy, brucha achrbta. Pohyb musí vychádzať z panvového dna nie zo stehna.

33

34 Cvičenie aktivuje svalstvo trupu, dôležitá je kvalita a pohybu, nie zvýšenie e počtu opakovaní. o a Natiahnutie m. iliopsoas umožňuje vyrovnanie panvy, natiahnutie svalov chrbta. Dochádza k významnému natiahnutiu m. iliopsoas, mobilizácii os sacrum a bedrového kĺbu. Je potrebné nájsť primeranú hranicu medzi primeraným zaťažením a preťažením. Tento cvik významne zvyšuje silu aktivovaných svalov.

35

36 Názov: Problematika inkontinencie moču u mužov a žien z pohľadu fyzioterapeuta Autor: PhDr. Magdaléna Hagovská, PhD, Cert.MDT Vydavateľ: ľ LF UPJŠ, Košice, 2014