Regionálna výskumná a inovačná stratégia Žilinského kraja 2014+

Transkript

1 Regionálna výskumná a inovačná stratégia Žilinského kraja Analytická časť VTP Žilina Univerzitná 8498/ 25, Žilina november

2 Projekt Regionálna výskumná a inovačná stratégia Žilinského kraja sa realizuje vďaka podpore z Regionálneho operačného programu. Obsahom dokumentu je analytická fáza v rámci realizácie Regionálnej výskumnej a inovačnej stratégie Žilinského kraja ITMS kód Vypracovali: prof. Ing. Milan Dado,, PhD. prof. Ing. Mária Rostášová, PhD. doc. Ing. Jakub Soviar, PhD. Ing. Michal Janovčík, PhD. Mgr. Juraj Kavecký Ing. Peter Tomašovič Ing. Andrej Rybovič Ing. Michal Palčák Mgr. Jana Braciníková Ing. Miriam Skácelová Mgr. Branislav Zacharides Žilina, november

3 Obsah 1.1 Úvod Základné informácie o Žilinskom kraji Všeobecné informácie Inovačný potenciál regiónu Výkonnosť ekonomiky Vývoj HDP v Žilinskom kraji Index dynamiky a index rozvoja - Žilinský kraj Ekonomický a priemyselný potenciál kraja Trh práce v Žilinskom kraji Vybrané demografické ukazovatele Vývoj miery nezamestnanosti Vývoj miery zamestnanosti Mobilita pracovnej sily Analýza údajov v oblasti vedy, techniky a inovácií Veda, technika a inovácie všeobecne, zamestnanci vo VaV, výdavky na VaV a ich aplikačné výsledky Patentová výkonnosť a technologická orientácia Žilinského kraja Infraštruktúra výskumu a inovácií v Žilinskom kraji Vzdelávanie Vysoké školy a univerzity Realizačný potenciál Žilinskej univerzity a Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského Výskumné organizácie Klastre Podnikateľské a technologické inkubátory Vedecké parky a výskumné centrá v Žilinskom kraji Príklady dobrej praxe budovania spoločných laboratórií medzi podnikateľským sektorom a univerzitou Analýza trendov a zhodnotenie kľúčových odvetví Strojársky priemysel a automobilový priemysel Drevospracujúci priemysel Elektrotechnický priemysel a energetika Informačno komunikačné technológie

4 1.7.5 Kreatívne odvetvia Cestovný ruch Národný systém výskumu a vývoja, národný inovačný systém, podporné inovačné (start-up) iniciatívy, finančné schémy, granty na podporu inovácií Národný systém výskumu a vývoja a národný inovačný systém RIS III Stratégia inteligentnej špecializácie Kľúčové výskumné oblasti rozvoja Žilinského kraja v kontexte stratégie inteligentnej špecializácie SR Implementácia Stratégie inteligentnej špecializácie v SR v kontexte inovačného rozvoja Žilinského kraja Inovačná stratégia SR na roky v kontexte inovačného rozvoja Žilinského kraja Podmienky a podporné mechanizmy pre rozvoj inovatívneho podnikania a jeho internacionalizáciu Strategické európske dokumenty a iniciatívy Strategické regionálne dokumenty Inovačný systém v ŽSK Všeobecné zhodnotenie Vybrané nástroje na podporu inovácií v Žilinskom kraji Región a širšie vzťahy cezhraničná a medzinárodná spolupráca, zapojenie do sietí a výmeny skúseností, identifikácia dostupných zdrojov Iniciatívy na podporu internacionalizácie ŽSK Analýza príkladov dobrej praxe Dostupné možnosti financovania inovačných aktivít v ŽSK Výsledky a výstupy z realizovaných inovačných projektov Vyhodnotenie Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského kraja I Zhodnotenie vybraných realizovaných projektov na podporu inovácií Identifikácia subjektov vhodných na zapojenie do vytvorenia a následnej realizácie stratégie Prieskum potrieb, očakávaní a podmienok zapojenia podnikateľov do implementácie RIS s dôrazom na MSP Zhodnotenie analytickej časti Literatúra

5 1.1 Úvod Spracovaná Regionálna výskumná a inovačná stratégia Žilinského kraja (RVIS) predstavuje základný rozvojový dokument Žilinského kraja pre oblasť podpory podnikania, inovácií a výskumu a vývoja pre obdobie rokov v kontexte napĺňania agendy Európskej únie Európa Cieľ aktualizovanej regionálnej výskumnej a inovačnej stratégie Žilinského kraja je prispieť k zvyšovaniu konkurencieschopnosti regionálnej ekonomiky a tvorby udržateľných pracovných miest prostredníctvom rozvoja inovačného podnikania a excelentného výskumu. Na základe tohto dokumentu bude kraj v spolupráci s ďalšími zainteresovanými subjektami postupne realizovať navrhované opatrenia za účelom zvýšenia inteligentnej špecializácie regionálneho priemyslu a služieb, rastu trvalo udržateľných pracovných miest hnaných inovačným podnikaním, akcelerovaných výskumnými inštitúciami, klastrami a sieťovou spoluprácou v Žilinskom kraji. Samotná stratégia je členená na tieto štyri časti: Analýza regionálneho prostredia a potenciálu pre inovácie. Strategická časť. Akčný plán Model riadenia, monitorovania a hodnotenia stratégie. Dokument je spracovaný v súlade s metodikou Smart Specialisation Strategy (S3). Analýza regionálneho prostredia a potenciálu pre inovácie hodnotí základné ekonomické údaje, údaje o trhu práce v kraji, štatistické údaje v oblasti vedy, techniky a inovácií. Ďalej popisuje dostupnú infraštruktúru výskumu a inovácií v kraji, popisuje kľúčové priemyselné odvetvia. Súčasťou dokumentu je aj zhodnotenie národného systému výskumu a vývoja a národného inovačného systému a ich prepojenie na inovačný rozvoj Žilinského kraja. V analytickej časti dokumentu popisujeme aj súčasné podmienky pre rozvoj inovatívneho podnikania v kraji a cezhraničné vzťahy, ktoré môžu ovplyvniť ďalší rozvoj kraja. Poslednou časťou dokumentu je vyhodnotenie realizovaného dotazníka, ktorý sa týkal názorov firiem v kraji na zavádzanie inovácií a tiež ich názorov na regionálne inovačné opatrenia. Spracovaním RVIS získa Žilinský samosprávny kraj strategický dokument, ktorý bude slúžiť ako podklad pre vypracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky

6 1.2 Základné informácie o Žilinskom kraji Všeobecné informácie Žilinský kraj leží v severozápadnej časti Slovenska a s rozlohou km2 (13,88% SR) je tretí najväčší kraj SR (za krajom Banskobystrickým a Prešovským). Z hľadiska územno-správneho usporiadania je kraj rozdelený na 11 okresov: Žilina, Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice a Tvrdošín. Územie kraja má atraktívne prírodné prostredie, tvoriace podstatnú časť územia so špecifickými prírodnými zvláštnosťami, geomorfologickými a klimatickými podmienkami mimoriadne vhodné pre rozvoj turistiky, vodných a zimných športov. Je bohaté na výskyt minerálnych a termálnych vôd, ktoré sa využívajú na liečenie v kúpeľoch Rajecké Teplice, Turčianske Teplice, Lúčky a využívajú sa aj ako stolové vody. Z dopravného hľadiska je územie regiónu jedným z najdôležitejších centier nadradenej dopravnej sústavy Slovenskej republiky. Koncentrujú sa tu dopravné väzby celoštátneho a európskeho významu - železničný ťah Česká republika Čadca Žilina, Bratislava Žilina Košice, multimodálny koridor VI. Žilina Gdaňsk, kombinovaná doprava, hlavná cestná trasa západ východ E 50, komunikačný ťah sever juh E 77, v súčasnosti sa budujú diaľnice D 1 a D 3. Tab. 1: Základné údaje Žilinský kraj Okres Rozloha (km²) Počet obcí Počet miest Obyvateľstvo spolu Hustota obyvateľstva (na km²) Bytča 281, ,9 Čadca 760, Dolný Kubín 491, ,4 Kysucké Nové Mesto 173, ,4 Liptovský Mikuláš 1 341, ,1 Martin 735, Námestovo 690, ,8 Ružomberok 646, Turčianske Teplice 392, ,3 Tvrdošín 478, ,2 Žilina 815, ,9 Žilinský kraj 6 808, ,4 Zdroj: Štatistický úrad SR, z

7 1.3 Inovačný potenciál regiónu Výkonnosť ekonomiky Vývoj HDP v Žilinskom kraji Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa (v bežných cenách) podľa metodiky Eurostatu dosahuje v rámci SR priemernú úroveň. Tab. 2 Regionálny hrubý domáci produkt podľa územia Regionálny hrubý domáci produkt (v stálych cenách) podľa územia Regionálny hrubý domáci produkt (v mil. EUR, v stálych cenách podľa PPS) Slovenská republika Bratislavský kraj Trnavský kraj Nitriansky kraj Košický kraj Žilinský kraj Trenčiansky kraj Prešovský kraj Banskobystrický kraj Zdroj: Štatistický úrad SR Podľa najaktuálnejších údajov ŠÚ SR o regionálnych HDP, bol regionálny HDP Žilinského kraja v stálych cenách podľa parity kúpnej sily v roku 2011 na úrovni mil. EUR. Celkovo od roku 2000 vykazuje regionálny HDP v Žilinskom kraji pozitívny rastúci trend a výrazne predbehol napr. Banskobystrický kraj a tiež dobieha ostatné ekonomicky porovanteľné kraje Slovenska. Vývoj regionálneho HDP vykazuje vysokú citlivosť na hospodársku situáciu najväčších zamestnávateľov ako i na prílev významných, najmä zahraničných investícií. Významný nárast HDP medzi rokmi je ovplyvnený najmä zahájením výroby automobilky KIA Motors Slovakia a jej subdodávateľov. Pokles zaznamenaný medzi rokmi 2008 a 2009 bol spôsobený v dôsledku zhoršenia svetovej ekonomickej situácie. Významným potenciálom pre rozvoj kraja je jeho poloha v blízkosti silných priemyselných aglomerácií v Českej republike Ostrava a Poľsku Katowice a zintenzívnenie spolupráce so susediacimi cezhraničnými krajmi. Porovnanie výkonnosti ekonomík susedných českých a poľských územných celkov so Žilinským krajom je uvedené v tabuľke 3 Porovnanie HDP. Lídrami v regióne sú Moravskosliezsky kraj a Sliezske vojvodstvo. 7

8 Ak porovnáme HDP v stálych cenách podľa parity kúpnej sily, tak lepšie výsledky dosahujú všetky okolité kraje, okrem Malopolskieho vojvodstva. Žilinský kraj dosahuje za rok % priemeru krajín Európskej únie. Tab. 3 Porovnanie HDP jednotlivých krajov za rok 2011 Kraj HDP 2011 (v mil. EUR) v stálych cenách Počet obyvateľov HDP na obyvateľa v EUR HDP na obyvateľa v EUR podľa parity kúpnej sily Pomer voči priemeru krajín Európskej únie 28 (= 100 %) Moravskosliezsky , Zlínsky Žilinský 7 605, Sliaskie Malopolskie Zdroj: Vlastné spracovanie Cezhraničná spolupráca predstavuje pre Žilinský kraj príležitosť k hospodárskemu a spoločenskému pokroku regiónu ako aj trvalého budovania vzťahov. Rozvoj cezhraničnej spolupráce by sa mal realizovať v celom rade oblastí zahŕňajúcich plánovanie a územné hospodárstvo, komunálne hospodárstvo, priemysel, poľnohospodárstvo, cestovný ruch, dopravu a iné Index dynamiky a index rozvoja - Žilinský kraj V základe analýzy realizovanej v projekte MasterCard - Slovenské centrá rozvoja bolo vykonané porovnanie súčasného stavu rozvoja slovenských regiónov. Súčasná úroveň bola ohodnotená indexom rozvoja a dynamika rozvoja za posledných 5 rokov indexom dynamiky. Hodnotených bolo 15 miest a 8 regiónov. Samostatne je vypočítaný index rozvoja a index dynamiky za jednotlivé 3 dimenzie a rovnako aj celkový index. 8

9 Obr. 1 Porovnanie regiónov SR z hľadiska hodnotenia sociálnoekonomickej úrovne Zdroj: MasterCard slovenské centrá rozvoja 2013 Žilinský kraj v indexe dynamiky rokov obsadil s hodnotou 82,7 bodov druhé miesto v hodnotení všetkých krajov na Slovensku. Žilinský kraj sa stal zároveň štvrtým najrozvinutejším regiónom Slovenska za rok 2011 s indexom 58,8 bodu v hodnotení Indexov rozvoja regiónov. Pri hodnotení indexu rozvoja Žilinský kraj dosahuje v ekonomickej dimenzii lepšie ako priemerné výsledky v počte podaných patentových prihlášok a nižšie ako priemerné hodnoty v podnikateľskej aktivite a v podiele zamestnanosti v technologicky náročných odvetviach. V sociálnej oblasti sa hodnoty ukazovateľov pohybujú približne na úrovni priemeru SR, jedine miera rizika chudoby je podstatne nižšia. Podobne aj v prípade ukazovateľov hodnotiacich infraštruktúru a verejné služby vykazuje región priemerné hodnoty. Výraznejšie podpriemerná je vybavenosť sociálnymi službami. V hodnotení indexu dynamiky Žilinský kraj zaznamenal najvyšší pokrok v ekonomickej oblasti, hlavne kvôli vysokému rastu produktivity, patentových prihlášok a zamestnanosti v technologicky náročných odvetviach. V sociálnej oblasti je pozitívnym trendom nadpriemerný nárast podielu vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva, pokles násilnej kriminality. Na druhej strane však región zaznamenal nárast dlhodobej nezamestnanosti a chudoby. V oblasti infraštruktúry a verejných služieb bol hlavným negatívnym trendom pokles v oblasti sociálnych služieb. Hlavným pozitívnym trendom bol najrýchlejší rast pripojenia domácností na internet a rast v oblasti zdravotníckej infraštruktúry. Pozitívne hodnotené bolo pripojenie domácností na internet a úroveň zdravotníckej infraštruktúry v kraji, ktoré sa ohodnocovali v rámci služieb a infraštruktúry kraja. 9

10 Obr. 2 Postavenie Žilinského kraja v jednotlivých indikátoroch * Pozn.: Hodnota 100 predstavuje najlepší výsledok medzi krajmi v sledovanom ukazovateli Zdroj: MasterCard slovenské centrá rozvoja za rok Ekonomický a priemyselný potenciál kraja Ekonomický potenciál Žilinského kraja predstavuje spolupôsobenie v kraji sa nachádzajúceho kapitálu, ľudských zdrojov a prírodných daností za účelom výroby produkcie a poskytovania služieb. Je rozhodujúcim faktorom rozvojových možností kraja a determinantom životnej úrovne jeho obyvateľstva. Z hľadiska fungovania ekonomiky kraja určuje jej ponukovú stránku. Najpriemyselnejšia časť kraja leží v okresoch pozdĺž údolia Váhu: Žilina, Martin, Ružomberok, Liptovský Mikuláš. Okres Turčianske Teplice je bez veľkých nosných podnikov a hospodárske zameranie je prevažne poľnohospodárskeho charakteru. Žilinský kraj nie je bohatý na zásoby a ťažbu nerastných surovín. Ťažené suroviny majú regionálny, zväčša lokálny význam, využívajú sa v rezorte stavebníctva. Surovinovú základňu, vzhľadom k vysokej lesnatosti územia (55,3 % z celkovej výmery kraja) predstavuje drevo - významná báza pre drevospracujúci priemysel. Žilinský kraj možno klasifikovať ako priemyselný región s vysokým potenciálom na rozvoj. Vďačí za to dvom faktorom, lokalizácii v blízkosti priemyselných zón susednej Českej a Poľskej republiky, ale tiež aj nedostatku úrodnej pôdy. Priemysel sa na ročnej produkcii kraja podieľa 72%. Zahŕňa všetky sektory a je pomerne rovnomerne rozložený. 10

11 Najvýkonnejšie spoločnosti z hľadiska obratu v kraji pôsobia v odvetviach automotive, strojárstva, produkcie dreva, celulózy, papiera a príbuzných produktov. V porovnaní s ostatnými krajmi má v Žilinskom kraji silnú pozíciu stavebníctvo, ktoré sa podieľa na ročnom obrate 13%. V kraji má relatívne významné postavenie elektrotechnický priemysel, IKT priemysel a telekomunikácie. Jeho význam narastá najmä vďaka aktivitám zahraničných investorov. Informatika, komunikačné technológie a elektronika sú dôležitými odvetviami s dlhoročnou tradíciou najmä vo výskume a vývoji, ale aj v oblasti softwarovej a hardwarovej produkcie. V súčasnosti najväčší rozvoj zaznamenáva automobilový priemysel vďaka umiestneniu VW Slovakia Martin a KIA Motors Slovakia a ich dodávateľov v regióne. Kraj má zároveň stálu výskumnú základňu, obzvlášť v oblasti logistiky, informačných a komunikačných technológií. Podľa údajov Štatistického úradu SR priemyselné subjekty so sídlom v Žilinskom kraji s počtom zamestnaných osôb 20 a viac realizovali v roku 2013 tržby za vlastné výkony a tovar v objeme ,5 mil. Eur. Podiel Žilinského kraja dosiahol 15,1% na celoslovenskom objeme tržieb v priemysle a bol druhý v poradí, po Bratislavskom (35,3 %) a pred Trnavským (13,8 %). Obr. 3 Tržby za vlastné výkony a tovar v priemysle v okresoch za rok 2013 Zdroj: Správa o hospodárskom vývoji v krajoch SR za rok

12 Obr. 4 Štruktúra tržieb na vlastné výkony a tovar v priemysle v Žilinskom kraji za rok 2012 Zdroj: Správa o hospodárskom vývoji v krajoch SR 2013 Podľa druhu vlastníctva 65,1 % tržieb za vlastné výkony a tovar v kraji vyprodukovali podniky so zahraničným vlastníctvom. Podniky s medzinárodným súkromným vlastníctvom realizovali 14,1 % tržieb, so súkromným tuzemským vlastníctvom 13,7 % tržieb. Obr. 5 Štruktúra tržieb na vlastné výkony a tovar podľa veľkostnej Štruktúry podniku v Žilinskom kraji v roku 2012 Zdroj: Správa o hospodárskom vývoji v krajoch SR za rok

13 Z územného hľadiska rozhodujúcu časť tržieb za vlastné výkony a tovar v kraji vyprodukovali podniky v okrese Žilina (68,5 %). Ďalej nasledovali podniky v okresoch Martin (7,3 %), Ružomberok (6,3 %) a Kysucké Nové Mesto (5,2 %). Zamestnanosť podľa odvetví Žilinský kraj v porovnaní s ostatnými krajmi podľa priemerného počtu zamestnaných osôb v priemysle z roku 2012 podľa Štatistického úradu SR, sa nachádza na treťom mieste za Trenčianskym a Bratislavským krajom. Priemyselné podniky kraja zamestnávali v roku 2012 priemerne mesačne osôb a oproti roku 2011 sa ich počet zvýšil o 0,9 %. Podľa ekonomických činností najviac osôb zamestnávali vo výrobe strojov a zariadení inde neklasifikovaných a vo výrobe motorových vozidiel. Obr. 6 Zamestnanosť podľa odvetví v Žilinskom kraji v roku 2012 Zdroj: Správa o hospodárskom vývoji v krajoch SR 2013 Z pohľadu výšky hrubého obratu za rok 2013 patrí priemyselným závodom zo Žilinského kraja druhé miesto za Bratislavským krajom a pred Trnavským krajom. V rámci porovnania okresov kraja, dominantné postavenie ma okres Žilina (69,5% podiel). Výrazne slabšie hodnoty dosahuje okres Turčianske Teplice (0,33% podiel), ktorý ale historicky nie je priemyselne zameraný. 13

14 Tab. 4 Priemyselné závody počet a hrubý obrat Priemyselné závody - vybrané ukazovatele podľa SK NACE Rev. 2 podľa územie, rok a typ ukazovateľa 2013 Hrubý obrat (tis. EUR) Žilinský kraj Okres Tvrdošín Okres Žilina Okres Bytča Okres Čadca Okres Dolný Kubín Okres Kysucké Nové Mesto Okres Liptovský Mikuláš Okres Martin Okres Námestovo Okres Ružomberok Okres Turčianske Teplice Zdroj: Štatistický úrad SR Počet priemyselných závodov Významné spoločnosti Tab. 5 Významné spoločnosti Žilinského kraja Spoločnosť Okres Sektor Tržby v EUR (2013) KIA Motors Slovakia s.r.o. Žilina automotive Mobis Slovakia s.r.o. Žilina automotive Stredoslovenská energetika a.s. Žilina energetika Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. Žilina energetika drevospracujúci a Mondi SCP, a.s. (2011) Ružomberok papierenský INA Kysuce, spol. s r. o. Kysucké Nové Mesto strojárstvo Sangwoo Hitech Slovakia, a.s. Žilina automotive SEJONG Slovakia, a.s. Žiliuna automotive PB Power Trade, a.s. Žilina energetika Panasonic Industrial Devices Slovakia s.r.o. Tvrdošín elektrotechnika DONGHEE Slovakia, a.s. Žilina automotive HYSCO SLOVAKIA, a.s. Žilina automotive Kinex Bearings, a.s. Bytča strojárstvo ŽOS Vrútky, a.s. Martin strojárstvo Lumius Slovakia, s. r. o. Žilina energetika Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o. Obaly SOLO, s.r.o. Liptovský Mikuláš Ružomberok 14 drevospracujúci a papierenský drevospracujúci a papierenský

15 Eltek, s.r.o. Liptovský Mikuláš elektrotechnika ZŤS Strojárne, s.r.o. Námestovo strojárstvo ELTECO, a.s. Žilina elektrotechnika Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s. Žilina energetika HOVAL, s.r.o. Dolný Kubín strojárstvo drevospracujúci a ALUPRINT, s.r.o. Martin papierenský Klauke Slovakia s.r.o. Dolný Kubín elektrotechnika HYDAC Electronic, s.r.o. Martin elektrotechnika Azet.sk, a.s. Žilina IKT Scheidt & Bachmann Slovensko s.r.o. Žilina IKT IPESOFT spol. s r.o. Žilina IKT KROS, a.s. Žilina IKT Zdroj: Vlastné spracovanie Za jednotlivé sektory boli vybrané 5, resp. 4 najväčšie firmy podľa výšky dosiahnutého obratu Priemyselné parky v Žilinskom kraji V súčasnosti sa v kraji nachádza celkom 16 priemyselných parkov, v ktorých pôsobia prevažne podniky z automobilového priemyslu zamerané na výrobu automobilov a auto komponentov. Lokalita Žilinského kraja láka do priemyselných parkov najmä zahraničných investorov. V priemyselných parkoch, kde sa sústreďujú podniky zamerané na automobilový priemysel je v súčasnosti zamestnaných najviac pracovníkov. Ďalšie významné sektory zastúpené v parkoch sú strojárske a elektronické. Menšie zastúpenie, ale nie menší význam má logistika a textilný priemysel. Najviac podnikov, ktoré majú zahraničný pôvod, je z Južnej Kórei. Početné podniky majú pôvod v Nemecku, Španielsku a USA. Zastúpenie v priemyselných parkoch majú aj dánske, belgické a švédske podniky. Časť podnikov je slovenských. 15

16 Tab. 6 Priemyselné parky v Žilinskom kraji Priemyselný park Obec/Mesto Rozloha (v ha) Voľné miesto (v ha) Typ PP Industrial park KIA Teplička nad Váhom, Gbeľany BF Industrial park Martin-Sučany Martin, Sučany BF Industrial park Nededza Nededza 2 0,9 GF POINT PARK PROPERTIES Strečno Strečno 9 3,5 BF/GF Industrial park Varín Varín 18,5 18,5 GF Industrial park Dolný Hričov Dolný Hričov GF Industrial park Horný Hričov Horný Hričov 11 0,44 BF/GF Industrial park CTPark Martin, Sučany GF Industrial park Gbeľany Gbeľany GF IP Punch Námestovo Námestovo 20,5 0,5 BG 13,7 GF Industrial park MARO Sučany Sučany 5,9 5,6 GF Industrial park Košťany nad Turcom Kosťany nad Turcom 10,1 10,1 GF Industrial park Čadca Čadca 9 9 GF Business Park Krásno nad Kysucou Krásno nad Kysucou 12,6 12,6 BF/GF M1 Logistic and Industrial par Nižná 4,1 0,3 BF IP Bytča Bytča 8,7 5,7 GF Zdroj: SARIO, Vysvetlivky: GF - greenfield, BF - brownfield Najväčší priemyselný park tvorí priemyselný park KIA, kde okrem spoločnosti KIA Motors Slovakia pôsobí aj Mobis Slovakia, s.r.o. Ďalšie významné parky ležia v okrese Martin medzi Martinom a obcou Sučany, kde sa nachádzajú spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s., ECCO Slovakia, a.s., GGB Slovakia, s.r.o., KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. a ďalšie. V okrese Námestovo sídlia viacerí dodávatelia pre automobilový priemysel ako Johnson Controls International, s.r.o. 16

17 1.4 Trh práce v Žilinskom kraji Vybrané demografické ukazovatele Žilinský kraj mal k obyvateľov, pričom najľudnatejším okresom je. okres Žilina. Okres Žilina dosahuje 23%-ný podiel na celkovom počte obyvateľov Žilinského kraja. Významný podiel tiež tvoria okresy Martin (14%), Čadca (13%) a Liptovský Mikuláš (11%). Najmenší podiel tvoria okresy Bytča (4%) a Turčianske Teplice (2%). Vo všetkých okresoch Žilinského kraja, okrem okresu Námestovo (49,55%), je vyšší počet žien ako mužov. Podiel žien sa však všade pohybuje okolo 50%, pričom najvyššia odchýlka je v okrese Liptovský Mikuláš a to 1,62%. V Žilinskom kraji má najvyšší počet občanov v produktívnom veku okres Žilina, Martin a Čadca. Najnižší počet je v okrese Turčianske Teplice. Vo všetkých okresoch je nižší počet občanov v predproduktívnom veku ako počet obyvateľov v poproduktívnom veku, okrem okresu Námestovo, pričom kontinuálne zaznamenávame pokles obyvateľov v produktívnom veku, čo môže mať z dlhodobého hľadiska nepriaznivý dopad na trh práce v kraji. Tab. 7 Vývoj počtu obyvateľov podľa veku v Žilinskom kraji od roku 2008 do 2013 Žilinský kraj Vek Predproduktívny Produktívny Poproduktívny % pomer neproduktívny / produktívny 0,56 0,57 0,58 0,59 0,61 0,62 Zdroj: Štatistický úrad SR Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva V Žilinskom kraji má najviac ekonomicky aktívnych obyvateľov ukončené ako najvyššie dosiahnuté vzdelanie úplné stredné vzdelanie. Najmenej ekonomicky aktívnych má ukončené ako najvyššie dosiahnuté vzdelanie len základné alebo žiadne vzdelanie. Vysokoškolské vzdelanie má dosiahnuté zhruba obyvateľov, čo predstavuje 17% ekonomicky aktívneho obyvateľstva. 17

18 17% 4% Základné a bez vzdelania 36% Nižšie stredné Úplné stredné Vysokoškolské 43% Zdroj: Štatistický úrad SR Obr. 7 Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva v Žilinskom kraji Vývoj miery nezamestnanosti Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Obr. 8 Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti v Žilinskom kraji Z vývoja miery evidovanej nezamestnanosti v Žilinskom kraji, tak ako je zobrazené na grafe vidno, že v predkrízovom období bola miera nezamestnanosti na úrovni 6,2%. Najväčší nárast 18

19 vzhľadom na hospodársku krízu zaznamenala v roku 2009, kde medziročne vzrástla miera nezamestnanosti o 4,69%. V roku 2013 bol zaznamenaný pokles miery nezamestnanosti o 0,28% na hodnotu 12,51%. Je možné konštatovať, že miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2013 bola na dvojnásobnej úrovni miery evidovanej nezamestnanosti z predkrízového obdobia v roku 2008 a dosiahla úroveň nezamestnanosti horšiu ako v roku Najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti v roku 2013 dosahuje okres Bytča (15,71) nasledovaný okresom Námestovo (14,71%). Okres Námestovo dosahoval najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti na úrovni v roku 2012, a to 16,82 %. Okresy Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín majú úroveň miery evidovanej nezamestnanosti v roku 2013 v intervale od 13,6% do 14,23%. Tab. 8 Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti v okresoch Žilinského kraja Evidovaní nezamestnaní spolu Miera evidovanej nezamestnanosti Okres Bytča ,87 15,15 16,62 15,71 Čadca ,04 12,36 13,64 13,72 Dolný Kubín ,87 14,74 15,46 14,21 Kysucké Nové Mesto ,23 13,09 15,14 14,23 Liptovský Mikuláš ,18 12,67 13,92 13,84 Martin ,15 9,61 9,69 10,13 Námestovo ,58 15,43 16,82 14,71 Ružomberok ,17 12,27 13,35 13,92 Turčianske Teplice ,47 12,73 14,22 14,18 Tvrdošín ,02 13,73 14,02 13,6 Žilina ,41 9,44 9,93 9,45 Žilinský kraj ,86 11,91 12,79 12,51 SR spolu ,46 13,59 14,44 13,5 Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Vývoj miery zamestnanosti V období rokov 2009 a 2010 prudko klesla na 85,49%, čo je nižšia miera zamestnanosti ako bola celkovo v Slovenskej republike v tomto období. Medziročný pokles dosiahol hodnoty až 2,93% a 3,89%. V ďalších obdobiach miera zamestnanosti pomaly rástla a na konci roka 2013 dosiahla 86,02%, čo je o 0,24% vyššia miera ako v Slovenskej republike v danom období. Stále ešte nedosiahla hodnoty predkrízového obdobia. 19

20 Tab.9 Počet ekonomicky aktívnych, pracujúcich a miera zamestnanosti v Žilinskom kraji v rokoch Počet ekonomicky aktívnych, pracujúcich a miera zamestnanosti v Žilinskom kraji v rokoch Ekonomicky aktívne obyvateľstvo 336,8 333,2 334, ,8 336,8 Pracujúci 310,9 297,8 286,3 285,3 287,7 289,7 Miera zamestnanosti 92,31% 89,38% 85,49% 85,68% 85,68% 86,02% Zdroj: Štatistický úrad SR Zamestnanosť podľa odvetví je znázornená na nasledujúcom grafe. Zdroj: Štatistický úrad SR Obr. 9 Podiel odvetví na zamestnanosti v Žilinskom kraji k Ku koncu roka 2012 sa na zamestnanosti v Žilinskom kraji najviac podieľali odvetvia priemyselná výroba, veľkoobchod a maloobchod a vzdelávanie. Vzdelávanie je v kraji výrazne feminizované (podiel žien v odvetví je 76,48%) a vo veľkoobchode a maloobchode pracuje až 62,33% žien. Percento by bolo ešte vyššie, ale do tejto kategórie je zahrnutá aj oprava motorových vozidiel, kde pracujú prevažne muži. 20

21 Hlavné odvetvia z pohľadu zamestnanosti Hlavnými zamestnávateľmi v regióne sú najmä ostatné znalostne náročné služby, vzdelávanie ( pracovníkov), verejná správa ( pracovníkov), zdravotníctvo ( pracovníkov) a znalostne menej náročné služby ako maloobchod (10 002), veľkoobchod (7 526), pozemná doprava (5 060), skladové a pomocné činnosti v doprave (2 915). V oblasti priemyselnej výroby dominujú hlavne odvetvia s vyššou strednou technológiou ako sú výroba motorových vozidiel (7 747 pracovníkov) a výroba strojov a zariadení (7 832 pracovníkov), v odvetviach s nižšou strednou technológiou ako výroba kovových konštrukcií (5 155 pracovníkov) a v odvetviach s nízkou technológiou je významným zamestnávateľom výroba potravín (2 652 pracovníkov). Z pohľadu zamestnanosti je vhodné zabezpečiť štruktúrované vyvážené rozmiestnenie ľudských zdrojov z pohľadu odvetví ako aj veľkosti podnikov, čím sa zabezpečí diverzifikácia rizika a znižovanie citlivosti regionálnej zamestnanosti na negatívne výkyvy v hospodárskom a ekonomickom vývoji spoločnosti Mobilita pracovnej sily V Žilinskom kraji v roku 2013 došlo k migračnému úbytku obyvateľstva. V porovnaní s ostatnými krajmi môžeme konštatovať, že migračný prírastok ako uvádza Štatistický úrad SR zaznamenali v roku 2014 len dva kraje, a síce Bratislavský a Trnavský. Najväčší migračný úbytok obyvateľstva zaznamenal v minulom roku Prešovský a Banskobystrický kraj. Pri pohľade na jej medziročný vývoj migrácie obyvateľstva v Žilinskom kraji vidíme, že negatívne saldo migrácie je najviac ovplyvnené vývojom migrácie v okrese Čadca, Martin, Ružomberok, Tvrdošín. Okres Čadca a Ružomberok zaznamenali v sledovanom období najvyšší nárast počtu vysťahovaných obyvateľov. Tab. 10 Vývoj salda sťahovania v okresoch Žilinského kraja Územie 21 Saldo sťahovania Žilinský kraj Okres Tvrdošín Okres Žilina Okres Bytča Okres Čadca Okres Dolný Kubín Okres Kysucké Nové Mesto Okres Liptovský Mikuláš Okres Martin Okres Námestovo Okres Ružomberok Okres Turčianske Teplice Zdroj: Štatistický úrad SR

22 Ekonomická motivácia migrácie obyvateľstva je daná rozdielmi medzi regiónmi, najmä vo výške miezd a snahou o dosiahnutie vyššej životnej úrovne. Ak teda dochádza k prúdeniu obyvateľstva, tok smeruje zväčša z menej rozvinutých oblastí do tých viac rozvinutých. Predpokladom pre uskutočnenie migrácie obyvateľstva sú voľné pracovné pozície a vyššie mzdové ohodnotenie. 22

23 1.5 Analýza údajov v oblasti vedy, techniky a inovácií Veda, technika a inovácie všeobecne, zamestnanci vo VaV, výdavky na VaV a ich aplikačné výsledky Výdavky na výskum a vývoj SR Systém výskumu a inovácií na Slovensku sa celkovo vyznačuje veľmi nízkou intenzitou výskumu a vývoja vo verejnom aj v súkromnom sektore. Intenzita slovenského výskumu a vývoja patrí medzi najnižšie v Európe. Aj napriek celkovému poklesu intenzity výskumu a vývoja na Slovensku v poslednom desaťročí však podpora výskumu a vývoja z verejných zdrojov výrazne vzrástla (z 86 miliónov EUR v roku 2000 na 238 miliónov EUR v roku 2010), najmä vďaka financovaniu z prostriedkov EÚ (predovšetkým prostredníctvom štrukturálnych fondov). Medzi dvoma programovými obdobiami a Slovenská republika zvýšila rozpočtové prostriedky určené na výskum a inovácie o 19 %. Tab. 11 Vývoj podielu výdavkov na výskum a vývoj z HDP v % Podiel výdavkov na VaV z HDP v % Slovenská republika 0,57 0,57 0,51 0,51 0,49 0,46 0,47 0,48 0,63 0,68 0,82 EÚ(28) * 1,87 1,86 1,82 1,82 1,84 1,84 1,91 2,01 2 2,04 2,06 *Odhad Eurostatu Podľa údajov dostupných na stránkach štatistického úradu SR, ktoré hodnotia výdavky vynaložené na výskum a vývoj môžeme zhodnotiť, že za posledných 12 rokov sa výdavky na tieto aktivity zvýšili o viac ako polovicu, pričom hlavným zdrojom financovania zostávajú verejné prostriedky. Výdavky z HDP, ktoré sú vynakladané na výskum a vývoj vzrástli z 0,65% na 0,82% v roku 2012, čo predstavuje 12% nárast. V roku 2013 vzrástli na 610,9 mil. Eur, čo predstavovalo 0,13 % z HDP. 23

24 Výdavky na výskum a vývoj mil. Eur Výdavky na výskum a vývoj mil. Eur * Obr. 10 Výdavky na VaV v SR Zdroj: Štatistický úrad SR Nasledujúca mapa znázorňuje výdavky na vedu a výskum vzhľadom na vedný odbor, druh (základný, aplikovaný, vývoj) a rozmiestnenie subjektov zapojených do spolupráce v rámci vedy a výskumu. 24

25 Obr. 11 Výskum a vývoj na Slovensku Výdavky na výskum a vývoj v Žilinskom kraji Výdavky na VaV v Žilinskom kraji zodpovedajú hodnote tis. Eur v roku Rovnako ako pri počte zamestnancov je na prvom mieste Bratislavský kraj, kde je sústredená viac ako polovica výdavkov do VaV na Slovensku. Vo výške výdavkov do VaV je Košický kraj s tis. Eur pred Žilinským krajom. Tab. 12 Výdavky na výskum a vývoj (v tis. EUR) podľa výdavky na výskum a vývoj, rok a územie Výdavky na výskum a vývoj (v tis. EUR) podľa výdavky na výskum a vývoj, rok a územie Bratislavs ký kraj Trnavský kraj Trenčians ky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystr ický kraj Prešovský kraj Košický kraj Výdavky na vedu a výskum spolu Kapitálové výdavky Bežné výdavky Zdroj: Štatistický úrad SR Tab. 13 Výdavky na výskum a vývoj (v tis. EUR) Výdavky na výskum a vývoj (v tis. EUR) Žilinský kraj Výdavky na vedu a výskum spolu Kapitálové výdavky Bežné výdavky Zdroj: Štatistický úrad SR Čo sa týka štruktúry výdavkov v roku 2013, 74% výdavkov smeruje do technických vied a 13,5 % smeruje do lekárskych a farmaceutických vied. 25

26 Výdavky na VaV v Žilinskom kraji v roku % 2% 13% 4% 6% Prírodné vedy Technické vedy Lekárske a farmaceut.vedy Pôdohospo-dárske vedy 74% Spoločenské vedy Humanitné vedy Zdroj: Štatistický úrad SR Obr. 12 Štruktúra výdavkov VaV v Žilinskom kraji Zamestnanci VaV v Žilinskom kraji V Žilinskom kraji napriek tomu, že viaceré výskumné ústavy boli v transformačných rokoch zrušené alebo sa transformovali do vývojovo výrobných organizácii (napríklad počet zamestnancov výskumu a vývoja sa postupne znížil až na úroveň v roku 2003),, existujú tu organizácie zaoberajúce sa aj výskumom. Obzvlášť okres Žilina a Martin má pomerne zachovalú štruktúru v oblasti výskumu a aplikovaného vývoja. Nie zanedbateľný je v oblasti slovenského výskumu a vývoja aj vplyv Žilinskej univerzity v Žiline, ktorá sa zapája do vedecko-technickej spolupráce aj na úrovni medzinárodných programov. Tab. 14 Ukazovatele výskumu a vývoja v Žilinskom kraji ukazovateľ Počet subjektov výskumu a vývoja Zamestnanci výskumu a vývoja vo fyzických osobách k Zdroj: Štatistický úrad SR V roku 2013 bolo v Žilinskom kraji zamestnaných vo sfére vedy a výskumu 2482 osôb. Z pohľadu krajov sa tak nachádza v poradí na treťom mieste za Bratislavským a Košickým krajom. Z hľadiska štruktúry je najviac zamestnancov VaV v Žilinskom kraji zameraný na technické vedy, nasledujú lekárske a farmaceutické vedy. Štruktúra tak kopíruje štruktúru univerzít a vysokých škôl v Žilinskom kraji. 26

27 Tab. 15 Zamestnanci VaV v krajoch SR Zamestnanci výskumu a vývoja vo fyzických osobách k podľa krajov a roku Územie Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Zdroj: Štatistický úrad SR Zamestnanci VaV v Žilinskom kraji v r % 1% 9% 16% 9% 64% Prírodné vedy Technické vedy Lekárske a farmaceut.vedy Pôdohospo-dárske vedy Spoločenské vedy Humanitné vedy Zdroj: Štatistický úrad SR Obr. 13 Štruktúra zamestnancov VaV v Žilinskom kraji Patentová výkonnosť a technologická orientácia Žilinského kraja Regionálna distribúcia patentových prihlášok a udelených patentov v SR ukazuje, že dominantným regiónom v oboch oblastiach je bratislavský kraj, v ktorom bolo registrovaných 31 % všetkých prihlášok a udelených 35 % všetkých patentov v SR. Druhým najaktívnejším regiónom je Trenčiansky kraj s 13 % patentových prihlášok a 15 % udelených patentov a tretím regiónom je Žilinský kraj s 12 % patentových prihlášok a 10 % udelených patentov. Výsledky analýzy Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) ukazujú počty patentových prihlášok a udelené patenty za jednotlivé kraje SR. 27

28 V SR bolo v období v databáze platných spolu 1047 udelených patentov, z toho 20 patentov nemalo identifikačné údaje o regióne majiteľa patentu, preto boli z ďalšej analýzy vylúčené. Tab. 16 Udelené patenty za jednotlivé kraje SR v rokoch Patenty BA TT TN NR ZA BB PR KE SR Baníctvo Doprava Elektrotechnika Hutníctvo Chémia Motory Nukleárna fyzika 3 3 Oddeľovanie miešanie Osobné predmety Osvetľovanie vykurovanie Papier 8 8 Poľnohospodárstvo Potraviny tabak Prístroje Stavby Technológie Textil Tlač Tvárnenie Zbrane trhaviny Zdravie zábava Spolu Zdroj: Slovenská inovačná a energetická agentúra SIEA na základe počtu udelených patentov následne analyzovala aj technologickú špecializáciu slovenských krajov. Tab. 17 Technologická špecializácia regiónov SR podľa indexu relatívnej technologickej výhody Technol. špecializácia Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskob. Prešovský Košický Baníctvo 0,35 1,46 2,47 0,00 0,00 0,00 0,00 3,97 Doprava 0,47 0,78 1,32 0,75 1,41 2,26 1,29 1,06 Elektrotechnika 0,81 0,83 0,24 1,45 3,21 0,19 0,35 1,70 Hutníctvo 0,81 1,67 0,00 0,00 0,00 0,76 0,00 5,29 Chémia 1,12 1,36 1,16 1,42 0,35 0,83 0,81 0,57 Motory 1,02 0,49 0,82 0,38 2,65 1,04 1,35 0,29 Nukleárna fyzika 0,00 11,67 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 Oddeľovanie miešanie 1,65 0,32 0,37 1,50 0,00 0,59 0,54 1,47 Osobné predmety 1,61 0,00 0,94 1,93 1,51 0,00 0,00 0,00 Osvetľovanie vykurovanie 0,62 0,00 0,41 3,80 1,32 1,67 0,61 1,32 Papier 2,82 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 Poľnohospodárstvo 1,21 0,42 0,47 0,97 0,00 3,06 1,38 0,38 Potraviny tabak 0,59 0,49 1,10 2,25 0,00 0,45 1,61 3,09 Prístroje 1,02 0,70 0,87 0,49 2,42 0,90 0,70 0,64 Stavby 1,30 0,32 1,25 0,37 0,57 0,58 0,52 1,72 28

29 Technológie 1,00 1,03 0,77 0,40 1,25 0,63 1,71 1,56 Textil 0,35 0,00 0,82 0,00 0,00 0,00 14,53 0,00 Tlač 2,12 0,00 1,65 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 Tvárnenie 1,08 0,58 1,21 0,23 0,53 1,25 1,29 1,41 Zbrane trhaviny 0,33 0,00 3,29 0,00 1,22 2,06 0,75 0,41 Zdravie zábava 1,07 2,78 0,63 0,43 0,50 0,51 0,92 1,18 Zdroj: Slovenská inovačná a energetická agentúra Žilinský kraj dosahuje nadpriemerné výsledky v týchto odvetviach: doprava, elektrotechnika, výroba motorov, ďalej v sektoroch osvetľovanie, vykurovanie, prístroje, technológie a zbrane a trhaviny. Tieto sektory predstavujú na základe tejto analýzy aj technologických lídrov. Tab. 18 Kategorizácia regionálnych technologických oblastí podľa ich špecializácie a dynamiky rozvoja Nízky rast Vysoký rast Nízka špecializácia BA Hutníctvo, Osvetľovanie a vykurovanie TT: Osobné predmety TN: Oddeľovanie a miešanie, Osobné predmety, Potraviny a tabak, Prístroje NR: Prístroje ZA: Oddeľovanie a miešanie, Potraviny a tabak, Prístroje, Zdravie a zábava BB: Oddeľovanie a miešanie, Stavby, Tvárnenie PR: Elektrotechnika, Oddeľovanie a miešanie, Poľnohospodárstvo, Tvárnenie KE: Doprava, Motory, Osvetľovanie a vykurovanie, Zdravie a zábava Zdroj: Slovenská inovačná a energetická agentúra Vysoká špecializácia BA Chémia, Nanotechnológia, Oddeľovanie a miešanie TT: Chémia, Nukleárna fyzika, Poľnohospodárstvo TN: Motory, Stavby, Technológie, Tvárnenie, Zbrane a trhaviny NR: Doprava, Chémia, Motory, Osvetľovanie a vykurovanie, Poľnohospodárstvo, Potraviny a tabak ZA: Doprava, Elektrotechnika, Motory, Osobné predmety, Osvetľovanie a vykurovanie, Tlač BB: Doprava, Poľnohospodárstvo, Zbrane a trhaviny PR: Osobné predmety, Potraviny a tabak KE: Baníctvo, Oddeľovanie a miešanie, Potraviny a tabak, Tlač BA Papier, Zdravie a zábava TT :Hutníctvo. Prístroje TN: Baníctvo NR: Tlač ZA: Zbrane a trhaviny BB: Hutníctvo, Osvetľovanie a vykurovanie, Prístroje, Textil PR: Doprava, Osvetľovanie a vykurovanie, Prístroje, Textil, Zbrane a trhaviny KE: Elektrotechnika, Hutníctvo, Technológie Medzinárodná výskumná spolupráca Regionálne inovačné politiky sa často veľmi orientujú na vnútorné zdroje regiónu, teda na budovanie vzťahov medzi lokálnymi firmami a výskumnými centrami. Rovnako dôležitá je však i schopnosť firiem a inštitúcií spolupracovať aj s organizáciami mimo regiónu a mimo SR. Za účelom analýzy spolupráce regiónov s organizáciami mimo SR realizovala Slovenská energetická a inovačná agentúra analýzu účasti slovenských organizácií v siedmom rámcovom programe EÚ (FP7). 29

30 Najaktívnejšími organizáciami z pohľadu počtu účastí v programoch FP7 boli Univerzita Komenského v Bratislave (18 účastí), Technická univerzita v Košiciach (17), Žilinská univerzita v Žiline (16) a Slovenská technická univerzita v Bratislave (14). Žilinský kraj sa špecializuje na výskum najmä v oblasti dopravy a dopravných systémov pod vedením Žilinskej univerzity v Žiline. Tab. 19 Počet účastí slovenských organizácií v programoch FP7 Región Počet účastí Bratislavský 207 Trnavský 30 Trenčiansky 6 Nitriansky 16 Žilinský 27 Banskobystrický 16 Prešovský 4 Košický 51 SR spolu 357 Zdroj: Slovenská inovačná a energetická agentúra 30

31 1.6 Infraštruktúra výskumu a inovácií v Žilinskom kraji Vzdelávanie V kraji je rozsiahla sústava škôl všetkých typov. Tvoria ju materské školy, základné školy, gymnáziá, stredné odborné školy, zdravotnícke školy a špeciálne školy. Ich počet sa v súčasnom období mení. Pribúdajú cirkevné základné a stredné školy. Vysoké školstvo je zastúpené 4 školami. Žilinská univerzita v Žiline, v Ružomberku je Katolícka univerzita v Ružomberku, v Martine sídli Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, v Liptovskom Mikuláši je Vojenská akadémia Stredné školy V Žilinskom kraji je v súčasnosti 106 stredných škôl, pričom najfrekventovanejšími strednými školami sú gymnáziá. Väčšia časť škôl v regióne je štátna. Menšiu časť stredných škôl tvoria súkromné a cirkevné školy. V každom okresnom meste sa nachádza aspoň jedno gymnázium poskytujúce všeobecné stredoškolské vzdelanie. Tab. 20: Počty študentov a absolventov odborov podľa špecializácie za roky 2011/2012 a 2010/2011 Špecializácia Počet študentov 2011/2012 Počet absolventov 2010/2011 Stroje a ďalšie spracovanie kovov, výroba Elektrotechnika Technická chémia Potravinárska výroba Textil a odevy Úprava a spracovanie kože, plastov a gumy, výroba obuvi 26 4 Spracovanie dreva a výroba hudobných nástrojov Polygrafia a média 99 5 Stavebníctvo, prieskumy pozemkov a kartografie Doprava, pošta a telekomunikácie Špeciálne technické odbory Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rozvoj vidieka Zdravotníctvo Ekonomika a administratíva, obchod a služby Právne vedy 43 0 Vydavateľstvo, redakcie, knihovníctvo a vedecké informácie Pedagogika Všeobecné vzdelanie Umenie a remeslá SPOLU Zdroj: Žilinský kraj, Sario

32 V Žilinskom kraji pôsobí aj šesť centier odborného vzdelávania a prípravy (COVP) pri stredných odborných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pričom existujú COVP odborne zamerané aj na silné priemyselné odvetvia v kraji: Spojená škola, Martin strojárstvo a ostatná kovospracúvacia výroba, Stredná odborná škola technická, Čadca strojárstvo a ostatná kovospracúvacia výroba, Stredná odborná škola elektrotechnická, Žilina elektrotechnika, Dopravná akadémia, Žilina automobilový priemysel, Hotelová akadémia, Liptovský Mikuláš gastronómia a služby, Stredná odborná škola stavebná, Žilina stavebníctvo. Cieľom vytvorenia COVP bolo najmä: realizácia odborného vzdelávanie a prípravy na výkon povolania a odborných činností s dôrazom na kvalitu výučby a uplatnenia absolventov na trhu práce, vytvorenie možnosti pre ďalšie vzdelávanie a rekvalifikáciu pre žiakov a učiteľov iných škôl, rovnako ako aj pre záujemcov z radov zamestnávateľov a verejnosti. Centrá odborného vzdelávania a prípravy poskytujú zamestnávateľom v regióne možnosť rekvalifikácie svojich zamestnancov podľa ich potrieb Vysoké školy a univerzity Žilinská univerzita v Žiline Žilinská univerzita v Žiline (ŽU) ako verejná vysoká škola univerzitného typu poskytuje vzdelanie vo všetkých troch stupňoch štúdia (bakalárske, inžinierske/magisterské, doktorandské) v dennej a externej forme. Na ŽU ukončilo štúdium doteraz približne absolventov, z toho 1800 zahraničných. Vo všetkých formách štúdia študuje približne študentov. Univerzita má viac ako pracovníkov, z toho 650 vysokoškolských učiteľov. Svojou viac ako polstoročnou históriou zaujíma popredné miesto v slovenskom vzdelávacom priestore a to nielen počtom študentov, ponukou akreditovaných študijných programov, ale najmä výraznou výskumnou i zahraničnou aktivitou založenou na rozsiahlej spolupráci s domácimi a zahraničnými firmami a inštitúciami. V roku 2013 riadne ukončilo prvý stupeň vysokoškolského štúdia (bakalárske študijné programy) absolventov, z toho v dennej forme štúdia a 241 v externej forme. Druhý stupeň vysokoškolského štúdia (inžinierske/magisterské študijné programy) ukončilo celkom 1 457, z toho v dennej forme a 292 v externej forme. Doktorandské študijné programy ukončilo v roku 2013 celkom 122 absolventov, z toho 85 v dennej forme a 37 v externej forme štúdia. Z celkového počtu absolventov bolo 23 cudzincov. Vo všetkých formách a stupňoch štúdia ukončilo štúdium v roku 2013 celkom 3320 absolventov, z toho ukončilo štúdium do konca akademického roku 2012/13. 32

33 Tab. 21 Počet absolventov v roku 2013 Fakulta Denné Externé Bc. Ing., Mgr. PhD. Spolu Bc. Ing., Mgr. PhD. Spolu Celkom Fakulta prevádzky a ekon. a dopr. spojov Strojnícka fakulta Elektrotech. fakulta Stavebná fakulta Fakulta riadenia a informatiky Fakulta humanitných vied Fakulta bezpečnostného inžinierstva VÚVB -Stráž prírody Spolu Zdroj: Výročná správa o činnosti ŽU za rok 2013 Profilové katedry fakúlt spolupracujú s potenciálnymi zamestnávateľmi absolventov a pravidelne získavajú informácie o uplatnení absolventov z pohľadu ich adaptácie do praxe a vedomostnej pripravenosti. Zamestnávatelia spravidla pozitívne hodnotia technické poznatky a teoretickú prípravu absolventov. Absolventi 2. stupňa štúdia technických odborov (najmä zo strojárskych a elektrotechnických odborov) nachádzajú uplatnenie hlavne v oblasti automobilového priemyslu, ložiskového priemyslu, strojárskeho priemyslu, ale aj v ostatných priemyselných odvetviach tak v slovenských ako aj v medzinárodných spoločnostiach v SR i vo svete. Fakulty aktívne spolupracujú s firmami pri zverejňovaní ponúk zamestnania. Priemerná nezamestnanosť absolventov technických odborov sa pohybuje pod 5 %. O uplatniteľnosti absolventov informatických študijných programov svedčí aj rebríček záujmu zamestnávateľov zverejnený v roku 2013 na portáli Profesia.sk (Fakulta riadenia a informatiky umiestnila na 3. mieste, hneď po FIIT a FEI Bratislava, v prvej dvadsiatke fakúlt sa umiestnila i Strojnícka fakulta 19. miesto a Elektrotechnická fakulta 20. miesto.) Celkovo sa ŽU v rebríčku univerzít podľa záujmu zamestnávateľov o absolventov univerzity podľa portálu Profesia.sk umiestnila na treťom mieste. Viac informácií nájdete na Katolícka Univerzita v Ružomberku Katolícka univerzita v Ružomberku je verejnou vysokou školou s konfesijným charakterom, ktorá za svoj vznik vďačí Konferencii biskupov Slovenska a Národnej rade Slovenskej republiky. Svoju činnosť uskutočňuje najmä v oblasti historických, humanitných, pedagogických, prírodných, sociálnych a zdravotníckych vied, ale aj v oblasti umenia, ekonómie, 33

34 manažmentu a práva. Tab. 22 Počet absolventov v roku 2013 Fakulta Denné Externé 1.stupeň 2.stupeň 3.stupeň Spolu 1.stupeň 2.stupeň 3.stupeň Spolu Celkom Pedagogická fakulta Filozofická fakulta Teologická fakulta Fakulta zdravotníctva Spolu Zdroj: Výročná správa o činnosti Katolíckej univerzity v Ružomberku 2013 Nezamestnanosť absolventov v roku 2013 dosiahla úroveň 10,36%, čím sa v rebríčku 30 univerzít zaradila na 13 miesto. Oproti roku 2012 je to nárast v počte nezamestnaných absolventov o 4,79%. Viac informácií nájdete na Jesseniova lekárska fakulta v Martine Jesseniova lekárska fakulta je jednou z troch lekárskych fakúlt v Slovenskej republike. V roku 1969 bola zriadená ako samostatná fakulta, je integrálnou súčasťou Univerzity Komenského. Fakulta uskutočňuje vysokoškolské štúdium bakalárske, magisterské, doktorské, doktorandské a celoživotné vzdelávanie občanov. Poskytuje možnosť štúdia v študijnom programe všeobecné lekárstvo v jazyku slovenskom i v jazyku anglickom, v študijnom programe zubné lekárstvo a v nelekárskych študijných programoch (bakalárske štúdium) - ošetrovateľstvo, pôrodná asistencia a verejné zdravotníctvo, (magisterské štúdium) - pôrodná asistencia a verejné zdravotníctvo. V nelekárskych študijných odboroch sa bude perspektívne poskytovať aj možnosť pokračovať v magisterskej forme štúdia. Podľa hodnotenia ARRA (Akademická rankingová a ratingová agentúra) za rok 2014 ide o najlepšiu slovenskú medicínsku fakultu. V júni 2013 ukončilo štúdium na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine: - v študijnom programe všeobecné lekárstvo 197 absolventov, z toho 146 študujúcich v jazyku slovenskom a 51 v jazyku anglickom, - v študijnom programe ošetrovateľstvo - v bakalárskom štúdiu 20 absolventov v dennej forme štúdia, - v študijnom programe verejné zdravotníctvo v bakalárskom štúdiu 17 absolventov v dennej forme štúdia, v magisterskom štúdiu 13 absolventov v dennej forme štúdia, - v študijnom programe pôrodná asistencia v bakalárskom štúdiu 8 absolventov v dennej forme štúdia, v magisterskom štúdiu 44 absolventov v externej forme štúdia. 34

35 Tab. 23 Absolventi Jesseniova lekárska fakulta v Martine v roku 2013 Odbor Počet absolventov 2013 Všeobecné lekárstvo 197 Ošetrovateľstvo Bc. 20 Verejné zdravotníctvo Bc. 17 Verejné zdravotníctvo Mgr. 13 Pôrodná asistencia Bc. 8 Pôrodná asistencia Mgr. 44 Spolu 299 Zdroj: Hodnotiaca správa pedagogickej činnosti Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine Za rok 2013 Uplatnenie absolventov v lekárskych a nelekárskych zdravotníckych študijných programoch na domácom trhu práce je v súčasnosti limitované finančnou situáciou v slovenskom zdravotníctve a poklesom spoločenskej prestíže zdravotníckych pracovníkov. Dochádza k odchodu relatívne veľkého počtu absolventov študijných programov všeobecné lekárstvo a ošetrovateľstvo hlavne do Českej republiky, ale aj do iných krajín Európskej únie. V niektorých regiónoch Slovenska sa už prejavuje nedostatok lekárov v aktívnom veku v niektorých špecializáciách, ako je napr. všeobecný lekár. V prípade zdravotníckej kategórie sestra vznikla vysoká spoločenská objednávka na vysokoškolské vzdelanie podľa podmienok Európskej únie, ktorá však viedla k vysokému počtu nových fakúlt so študijným programom ošetrovateľstvo a nárastu počtu nových absolventov. Vzhľadom na nízke finančné ohodnotenie práce sestier stále dochádza v niektorých oblastiach Slovenska k akútnemu nedostatku sestier na niektorých nemocničných oddeleniach a zvýšenej ponuke voľných miest na trhu práce. V ostatných nelekárskych zdravotníckych študijných programoch sa zatiaľ iba formuje domáci trh práce pre absolventov vysokoškolského štúdia. Viac informácií nájdete na Akadémia ozbrojených síl Generála Milana Rastislava Štefánika Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika (AOS) je štátnou vysokou školou. Sídlom akadémie je Liptovský Mikuláš, Slovenská republika. Koncepcia AOS v oblasti vedy a techniky je podmienená charakterom rezortnej štátnej vysokej školy a je definovaná v dokumente Dlhodobý zámer AOS do roku AOS sa zameriava najmä na výskum a vývoj zameraný na podporu bezpečnosti a obrany SR a rozvoj spôsobilostí OS SR v rámci bezpečnostnej komunity štátu. Prioritne preto rieši projekty výskumu a vývoja, ktorých zadávateľom je MO SR, a ktoré ich financuje zo štátneho rozpočtu prostredníctvom svojej kapitoly. Cieľom školy je, aby kvalita výskumu a vývoja a jej prepojenie s výučbou bolo samozrejmým štandardom. Študenti sú pod vedením skúsených učiteľov katedier zapájaní do riešenia výskumných projektov. 35

36 V akademickom roku 2012/2013 ukončilo vykonaním štátnej skúšky prvý stupeň vysokoškolského vzdelávania (trojročné denné vojenské bakalárske štúdium) 41 študentov, druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania (jednoročné externé vojenské inžinierske štúdium) 74 študentov. V akademickom roku 2013/2014 (november 2013) ukončil vykonaním štátnej skúšky tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania (päťročné externé doktorandské štúdium) 1 študent. Nezamestnanosť absolventov tejto školy sa dlhodobo pohybuje na úrovni 0,6%, čím sa zaradzuje medzi vysoké školy a univerzity s najnižšou mierou nezamestnanosti absolventov na Slovensku. Viac informácií nájdete na Realizačný potenciál Žilinskej univerzity a Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského Žilinská univerzita v Žiline Rok 2013 bol v oblasti získavania finančných zdrojov porovnateľný s rokom Okrem dotácie zo strany ministerstva sa výraznou mierou na tejto skutočnosti podieľajú prostriedky zo Štrukturálnych fondov EÚ, projekty financované prostredníctvom Agentúry na podporu výskumu a vývoja a zahraničná spolupráca univerzity (napr. projekty v rámci 7. rámcového programu EÚ, ERASMUS, Švajčiarsky finančný mechanizmus a pod.). Tab. 24 Prehľad zdrojov financovania v EUR Zdroj: Výročná správa o činnosti ŽU za rok 2013 V roku 2013 získali pracoviská ŽU prostredníctvom grantových schém na riešenie projektov VEGA, KEGA, APVV celkom , čo je prakticky na úrovni roku Získané prostriedky mali charakter prevažne bežných výdavkov, kapitálové boli poskytnuté len v rámci grantovej schémy VEGA. V roku 2013 získala ŽU finančné prostriedky na riešenie 22 zahraničných výskumných projektov v celkovej čiastke , čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje 36

37 pokles o 37 %. Prehľad účelových finančných prostriedkov získaných na riešenie výskumných projektov jednotlivými pracoviskami ŽU v rámci celoštátnych grantových schém je v nasledujúcej tabuľke. Tab. 25 Prehľad účelových finančných prostriedkov získaných na riešenie výskumných projektov jednotlivými pracoviskami ŽU v rámci celoštátnych grantových schém Účelové prostriedky zo SR FPEDAS SjF EF SvF FRI FŠI FHV Ústavy Spolu VEGA KEGA APVV - koordinácia APVV - participácia Získané prostriedky zo SR spolu Získané účel. prostr. zo zahraničia Spolu získané účelové prostriedky Počet tvorivých pracovníkov 134,4 135,3 121,9 74,7 93,2 49,5 85,6 85,4 780 Získané prostr. na 1 tvor. prac. v r r r Poznámka.: - do účelových prostriedkov sa nezapočítavajú inštitucionálne prostriedky - tvoriví pracovníci = pedagogickí pracovníci + výskumní pracovníci s VŠ Zdroj: Výročná správa o činnosti ŽU za rok 2013 Významnú zložku príjmov tvoria aj zákazky z komerčnej sféry, ktoré tvorili za rok 2013 celkovo EUR. Univerzita spolupracuje s množstvom súkromných spoločností ako i so subjektami verejnej správy. Žilinská univerzita získala a realizovala viaceré infraštrukturálne projekty zamerané na budovanie výskumnej excelentných pracovísk, resp. pracovísk spolupráce s praxou, viď. nasledujúci zoznam: Kompetenčné centrá: 1. Kompetenčné centrum znalostných technológií pre inovácie produkčných systémov v priemysle a službách. 2. Kompetenčné centrum pre priemyselný výskum a vývoj v oblasti ľahkých kovov a kompozitov. 3. Kompetenčné centrum pre výskum a vývoj v oblasti diagnostiky a terapie onkologických ochorení. 4. Brokerské centrum leteckej dopravy pre transfer technológií a znalostí do dopravy a dopravnej infraštruktúry. 37

38 Centrá excelentnosti: 1. Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy I. 2. Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II. 3. Centrum excelentnosti pre dopravné staviteľstvo. 4. Podpora výskumu a vývoja v Centre excelentnosti pre dopravné staviteľstvo. 5. Centrum excelentnosti informatických vied a znalostných systémov. 6. Centrum excelencie pre leteckú dopravu. 7. Pamäť Slovenska - národné centrum excelentnosti výskumu ochrany a sprístupňovania kultúrneho a vedeckého dedičstva. 8. Centrum excelentnosti výkonových elektronických systémov a materiálov pre ich komponenty 9. Centrum excelentnosti výkonových elektronických systémov a materiálov pre ich komponenty II 10. Centrum experimentálnej a klinickej respirológie I 11. Centrum experimentálnej a klinickej respirológie II Aktívna spolupráca s praxou sa prejavila aj v realizácii projektov APVV pre spoluprácu s praxou v programe SUSPP, kde ŽU získala podstatnú časť projektov v rámci celej SR 1. Centrum spolupráce pre výskum a vývoj prevodových systémov a ich komponentov 2. Centrum aplikovaného výskumu Stavebnej fakulty 3. Centrum komponentov dopravnej techniky 4. Centrum experimentálnej a klinickej respirológie I 5. Centrum experimentálnej a klinickej respirológie II Uvedené projekty, resp. pracoviská predstavujú základné rozvojové impulzy pre rozvoj výskumnej a inovačnej kapacity a sú v súčasnosti integrované do veľkých rozvojových projektov Univerzitného vedeckého parku a Výskumného centra. Výskumný a inovačný potenciál Žilinskej univerzity sa vyprofiloval primárne pre oblasti inteligentných dopravných a výrobných systémov ako i výskumu v oblasti progresívnych materiálov a informačno komunikačných technológií. Tieto oblasti sú taktiež zoskupené v projektoch Univerzitného vedeckého parku a Výskumného centra Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Martine Fakulta je v oblasti výskumu a vývoja profilovaná v 6 komplexných výskumných oblastiach: problematika respiračného systému v zdraví a chorobe, starostlivosť o matku a dieťa, problematika zhubných nádorových ochorení, problematika ochorení centrálneho a periférneho nervového systému, problematika vybraných vnútorných chorôb a oblasť nepriaznivých vplyvov životného a pracovného prostredia. Výskum v týchto oblastiach sústreďuje podstatnú časť ľudských a ekonomických kapacít JLF UK a zásadne prispieva k tvorbe výsledkov vedecko-výskumnej činnosti a k zvyšovaniu kvalifikovanosti zamestnancov JLF UK. 38

39 V roku 2013 prebiehalo riešenie projektov grantových agentúr VEGA a KEGA financovaných MŠVVaŠ SR, grantov UK, grantov APVV a grantov MZ SR. Nosnou časťou výskumu sa však aj v roku 2013 stali projekty financované zo štrukturálnych fondov EÚ, predovšetkým z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu. Vcelku riešila JLF UK v roku projektov spolufinancovaných z prostriedkov ŠF EÚ. Z tohto počtu bolo 14 projektov spolufinancovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) a 6 projektov z Európskeho sociálneho fondu (ESF). V grantoch financovaných Európskou komisiou, resp. inou zahraničnou inštitúciou dominovalo individuálne zastúpenie odborných pedagogických a vedeckých pracovníkov fakulty. Fakulta v roku 2013 podala 22 žiadostí o grant VEGA a 7 žiadostí o grant KEGA so začiatkom riešenia v roku 2014, 9 žiadostí o grant MZ SR so začiatkom riešenia v roku 2014 a 54 žiadostí o Grant UK na rok Tab. 26 Porovnanie projektov riešených na JLF UK v roku PROJEKT Rok 2012 Rok 2013 Počet v Počet v VEGA 30+1* , * ,00 Granty mladých vedeckých pracovníkov , ,00 APVV 7+2* , * 338,22 KEGA , ,00 Granty MZ SR 8+3* , ,89 ERDF, ESF , ,86 Iné projekty 11** ,53 11** 70922,61 Spolu 97+18* , * ,06 * spoluriešiteľstvo ** bez klinických štúdií Zdroj: Referát vedecko-výskumnej činnosti JLF UK a Kancelária európskych a národných projektov JLF UK Fakulta získala a realizovala viaceré infraštrukturálne projekty zamerané na budovanie výskumnej excelentných pracovísk: 1. Centrum excelentnosti pre perinatologický výskum 2. Centrum experimentálnej a klinickej respirológie 3. Centrum excelentnosti pre výskum v personalizovanej terapii 4. Kompetenčné centrum pre výskum a vývoj v oblasti diagnostiky a terapie onkologických ochorení Uvedené projekty, resp. pracoviská predstavujú základné rozvojové impulzy pre rozvoj výskumnej a inovačnej kapacity a sú v súčasnosti integrované do veľkého rozvojového projektu Martinského centra pre biomedicínu. 39

40 1.6.4 Výskumné organizácie CEIT Stredoeurópsky technologický inštitút Model CEIT (Stredoeurópsky technologický inštitút) je jedným z najlepších príkladov vznikajúcej inovatívnej spin-off firmy, ktorá pochádza zo Žilinského regiónu. Tento model bol v podstate rozvíjaný už v rokoch , keď sa na Strojníckej fakulte Žilinskej univerzity začínala aktívna spolupráca s praxou na riešení vybraných projektov, najmä v oblasti optimalizácie podnikových a logistických procesov. Toto snaženie vyvrcholilo v roku 1998, keď bolo založené Slovenské centrum produktivity (pre zjednodušenie uvádzame v celom texte len model CEIT, aj keď do roku 2007 tieto aktivity zastrešovalo Slovenské centrum produktivity), ktoré neskôr iniciovalo aj vznik samotného CEITu. Jeho tržby za rok 2013 predstavovali EUR. Model CEIT je svojím spôsobom unikátny a to to jednak silnou orientáciou na potreby priemyslu, silným prepojením na menšie, ale i kľúčové priemyselné podniky v SR a stredoeurópskom regióne. Zdroj: Kľúčové výskumné témy: Obr. 14: Snímka z web stránky CEIT Digitálny podnik procesné inovácie (projektovanie pracovísk, 3D skenovanie a modelovanie, optimalizácia montážnych pracovísk, ergonómia, simulácie). Zlepšovanie podnikových procesov (nástroje, projekty a vzdelávanie v oblasti produktivity, lean manufacturing, totálne produktívnej údržby, logistiky, six sigma a ľudských zdrojov). Špeciálne technológie (rapid prototyping, priemyselná tomografia, digitalizácia dát, synterovanie kovov). Komplexné logistické riešenia, najmä najúspešnejší produkt CEITu autonómne logistické ťahače, riešenia na kontrolu kvality. Viac informácií nájdete na 40

41 Vývoj Martin Vývoj Martin, a.s. pôsobí ako súkromný výskumný ústav s bohatou históriou, zameriava sa na rôzne produkty prototypovej, kusovej a malosériovej výroby. Produktové portfólio okrem iného zahŕňa aj vývoj rôznych unikátnych strojov a zariadení tak v oblasti civilnej ako i obrannej techniky. Jeho tržby za rok 2013 predstavovali EUR. Produkty a služby ponúka v oblastiach: Civilná technika: priemyselné polohovadlá, bezpečnostné ISO kontajnerové pracoviská s vlastným energetickým zdrojom, priemyselné pohony, skúšobné zariadenia a stendy pre overovanie kvality výrobné prípravky ustavovacie, opracovacie, montážne, zváracie, náhradné nadstavby, náhradné diely a rekonštrukcie posýpacích nadstavieb, pluhov a radlíc pre zimnú údržbu ciest.. Obranná technika obrnené vozidlo Tatrapan, vrátane nadstavieb, kontajnerové zástavby, obranný vežový komplet. Viac informácií nájdete na Výskumný ústav dopravný Výskumný ústav dopravný, a. s. vo svojej 60-ročnej existencii plní významné úlohy s celospoločenskými a národohospodárskymi dôsledkami, čo vyplýva z riešenia významných výskumných úloh v oblasti tvorby a realizácie dopravnej politiky. Jeho tržby za rok 2013 predstavovali EUR. VÚD pôsobí vo všetkých druhoch dopravy, najmä v oblastiach techniky, technológie, prevádzky, ekonomiky, legislatívy, riadenia a organizácie dopravy, informatiky a automatizácie v doprave, ekológie, energetiky, bezpečnosti a kvality dopravy, dopravnej infraštruktúry, dopravného zabezpečenia a riadenia cestovného ruchu, dopravnej politiky, skúšobníctva a certifikácie v oblasti stavebných výrobkov, určených výrobkov a interoperability. Kľúčové výskumné témy: ekonomické problémy rozvoja dopravy a informatizácie, výskum ekonomických, legislatívnych a ekologických podmienok fungovania systémov územnej a regionálnej dopravy, riešenia a implementácie dopravnej telematiky, aplikácie logistiky v doprave, nekonvenčné druhy dopráv, 41

42 ekonomické nástroje regulácie dopravy a poskytovania služieb vo verejnom záujme, podmienky konkurenčného prostredia podnikania na dopravnom trhu, nákladov a taríf v doprave, integrácia a harmonizácia jednotlivých dopravných systémov v rámci komplexného pôsobenia so zahrnutím spoločenských nákladov, prepravných vzťahov, riešenia a projektovania dopravných systémov, informačné procesy v doprave bezpečnosť a kvalita dopravy, informačný systém právnych predpisov a iných dokumentov Európskej únie v doprave a oblastiach týkajúcich sa dopravy Viac informácií nájdete na VÚTCH-CHEMITEX VÚTCH-CHEMITEX, spol. s r. o. v Žiline pôsobí už 44 rokov na trhu a venuje sa výskumu a chemickej výrobe. Jeho tržby za rok 2013 predstavovali EUR. Kľúčové výskumné témy: výskum, vývoj a inovácie textilných materiálov so širokým spektrom použitia, vrátane technických textílií a textílií pre špeciálne aplikácie, výskum, vývoj a inovácie v oblasti textilného zošľachťovania a povrchových úprav textilných i netextilných materiálov, výskum a vývoj strojov a zariadení pre textilné technológie, textilné úpravy, skúšobníctvo a čistiarne odpadových vôd, posudzovanie zhody osobných ochranných prostriedkov podľa Smernice EÚ č. 89/686/EHS a hračiek podľa smernice EÚ č. 88/378/EHS, skúšanie koloristických, fyzikálno-mechanických vlastností a úžitkových parametrov textilných materiálov, analýza obsahu chemických látok, resp. aditív v textilných materiáloch a hodnotenie ich zdravotnej bezpečnosti, hodnotenie environmentálnych parametrov textilných a kompozitných materiálov, vykonáva analýzy priemyselných odpadov. Viac informácií nájdete na Výskumný ústav mliekarenský VÚM a.s. pôsobí ako celoslovenská vedecko-výskumná základňa s cieľom poskytovať odborné služby pre producentov mlieka, mliekarenské podniky, ako aj ďalšie príbuzné organizácie. Jedná sa o výskum v oblasti výroby a spracovania mlieka, vývoj analytických metód, vývoj nových výrobkov, skúšanie mlieka a mliečnych výrobkov, odborné poradenstvo, legislatívnu činnosť, o vedecko-technické informácie, odborné školenia a pod. V rámci obchodnej činnosti dodáva pre výrobcov a spracovateľov mlieka pomocné látky, v problematike výroby a spracovania mlieka spolupracuje s mnohými domácimi i zahraničnými 42

43 výskumnými ústavmi a profesijnými organizáciami. Kľúčové výskumné témy: výskum progresívnych technológií mliečnych výrobkov, spoluúčasť na riešení základných štátnych koncepcií a programov týkajúcich sa mlieka, účasť na riešení ekologických problémov (minimalizácie cudzorodých látok, ekologické mlieko), využitie biotechnológií, úspory energie, vyššie využitie surovín, predĺženie trvanlivosti mliečnych výrobkov, zlepšenie kvality výrobkov atď., výskum a overovanie prevádzkových kontrolných laboratórnych metód, racionalizácia technologických postupov, uplatnenie moderných fyzikálnych metód, aplikácia pokrokovej techniky v mliekarenstve, atď., študijné a koncepčné práce týkajúce sa mlieka, jeho významu, uplatnenie vo výžive a pod. Viac informácií nájdete na Výskumný a vývojový ústav železníc Hlavným poslaním VVÚZ, o.z. je výkon merania, monitoringu a diagnostiky pre subsystémy železníc a ich prvky a zároveň výkon defektoskopie, metrológie a revízií UTZ. V súlade so stratégiou rozvoja železníc koordinuje a spolupracuje na aktivitách v rámci tvorby a realizácii technického a inovačného rozvoja železníc a rieši úlohy aplikovaného výskumu a vývoja. Podieľa sa na úlohách, vyplývajúcich pre železnice z platnej legislatívy. Produkty a služby ponúka v oblastiach: Akreditované skúšobné laboratórium Certifikačný orgán osôb nedeštruktívneho skúšania železníc (COONSŽ) Ústredné železničné metrologické stredisko Ústredné defektoskopické stredisko železníc Meranie, monitoring, diagnostika UTZ (revízie, kontroly, skúšky) Technické kontroly Expertná odborná a konzultačná činnosť Múzejno dokumentačná činnosť Klastre Klaster Z@ict Jedným z fungujúcich klastrov v Žilinskom regióne je napr. klaster Z@ict. Ide o záujmové združenie právnických osôb, ktoré vzniklo v máji 2008 z dôvodu zabezpečenia udržateľného rozvoja Žilinského regiónu v oblasti informačných a komunikačných technológií. Hlavným 43

44 cieľom združenia je zvyšovanie atraktivity nášho regiónu a podpora konkurencieschopnosti inštitúcií a spoločností pôsobiacich v oblasti IT. Klaster má 13 členov, a to Žilinská univerzita ako zástupca univerzitného prostredia, Žilinský samosprávny kraj ako zástupca regionálnej samosprávy a podniky v oblasti informačnokomunikačných technológií, najmä v oblasti sieťových technológií, vývoja softvéru, poskytovania dátových služieb, digitálnych médií a priemyselnej automatizácie. Obrat súkromných spoločností v združení predstavuje cca. 45 mil. a počet zamestnancov týchto spoločností je viac ako Predmetom činnosti klastra sú: Vytvorenie a udržiavanie komunikačnej platformy Cielená podpora vzdelávania Prispievanie k zvyšovaniu sociálnej inklúzie Popularizácia oblasti informačných a komunikačných technológií Zvyšovanie povedomia o sektore informačných a komunikačných technológií Napomáhanie vytváraniu excelentných pracovných podmienok Intenzívna podpora vytvárania a využívania infraštruktúry výskumu a vývoja Prispievať k budovaniu poznatkovej ekonomiky Klaster dosiahol najväčšiu mieru dynamiky svojich aktivít v rokoch Viac informácií nájdete na Klaster AT+R Organizácie zo Žilinského kraja sú zapojené i do klastra AT+R Klaster automatizačnej techniky a robotiky. Ide o záujmové združenie právnických osôb, ktoré vzniklo v roku 2010 v Košiciach. Cieľom klastra je koncentrovať rozvojové kapacity a prehlbovať tuzemskú odborovú profiláciu a účasť v medzinárodných zoskupeniach pre oblasť AT+R. Základným cieľom účastníkov klastra je efektívnejšie a dynamickejšie vykonávať vlastné činnosti, ktoré v nadväznosti na ostatných členov umožňujú komplexnejšie a kvalitnejšie vstupovať na tuzemský a zahraničný trh. Pre oblasť automatizačnej a robotickej techniky sú potenciálni partneri z oborov automobilového priemyslu, spotrebnej elektroniky, meracej a regulačnej techniky, komponentov pohonovej, senzorickej a riadiacej techniky, manipulačnej, robotickej techniky a automatizovaných výrobných systémov. Viac informácií nájdete na Klastre cestovného ruchu Klaster LIPTOV združenie cestovného ruchu je záujmovým združením právnických osôb založené s víziou vybudovať z Liptova európsky rozpoznateľnú destináciu cestovného ruchu a 44

45 so strategickým cieľom zvýšenia návštevnosti regiónu Liptov do roku 2013 na dvojnásobok roku Združenie vzniklo v roku Klaster LIPTOV svojim poslaním a víziou vystupuje ako Organizácia destinačného manažmentu (Destination Management Organisation - DMO). Pre svojich členov a partnerov z odvetvia cestovného ruchu v regióne Liptov plní úlohu oficiálnej spoločnej marketingovej a organizačnej centrály, koordinuje rozvoj cestovného ruchu na regionálnej úrovni podporujúc turizmus ako odvetvie v regióne. Zakladajúcimi členmi sú štyri najvýznamnejšie subjekty súkromného sektora z Liptova - GINO PARADISE Bešeňová (vtedajší Thermal Park Bešeňová), Aquapark Tatralandia, Jasná Nízke Tatry a Ski&Bike park Ružomberok a tri mestá mesto Liptovský Mikuláš, mesto Liptovský Hrádok a mesto Ružomberok. Viac informácií nájdete na Zdroj: Obr. 15 Úvodná stránka klastra Liptov Klaster ORAVA združenie cestovného ruchu je záujmovým združením právnických osôb založené s víziou Oravy ako atraktívneho regiónu strednej Európy jedinečného zážitku s nezameniteľnou chuťou, či vôňou = región, ktorý bude žiť z cestovného ruchu. Združenie vzniklo v roku Viac informácií nájdete na 45

46 Klaster TURIEC združenie cestovného ruchu je záujmovým združením právnických osôb založené s víziou Turca ako turisticky atraktívneho regiónu, kam sa každý rád vráti pre nezabudnuteľné zážitky, relax aj aktívny odpočinok v prírode, sviežosť minerálnych a termálnych prameňov a poznanie kultúrnych a historických koreňov Slovenska. Združenie vzniklo v roku V súčasnosti je združenie transformované na oblastnú organizáciu cestovného ruchu Turiec-Kremnicko. Viac informácií nájdete na Podnikateľské a technologické inkubátory V regióne je lokalizovaných viacero podporných podnikateľských inkubátorov zameraných na podporu inovatívnych i klasických podnikov. V Žilinskom regióne je najznámejší Vedecko-technologický park Žilina VTP Žilina. Ide o združenie právnických osôb, ktoré vzniklo v roku 2001 s cieľom podporovať inovačný ekosystém kraja a to najmä týmito aktivitami: Vytváranie podmienok pre vznik start-up a spin-off projektov motivácia, mentoring, poradenstvo, financovanie, internacionalizácia. Základné podmienky pre podnikanie (priestory, poradenstvo, vzdelávanie, doplnkové služby). Personálne potreby pri raste inovatívnych firiem. Financovanie aktivít inovatívnych firiem. Vytváranie podmienok pre inovácie produktov a služieb. Networking inovatívnych firiem. VTP Žilina pôsobí ako efektívny integrátor ponuky a dopytu podporných podnikateľských služieb a zároveň ako mediátor a mentor pri konkrétnych projektoch spolupráce. VTP Žilina prevádzkuje technologický inkubátor od roku Je to miesto zamerané na vytváranie priaznivého prostredia pre začínajúce podnikanie, ktoré okrem samotných priestorov pre inovatívne firmy poskytuje aj ďalšie doplnkové služby. V technologickom inkubátore pôsobí priemerne 30 firiem a približne 120 ľudí ročne. 46

47 Obr. 16 Workshop organizovaný VTP Žilina Medzi najvýznamnejšie aktivity VTP Žilina na podporu inovačného podnikania patria nasledovné aktivity: Startup weekend Žilina - 54 hodinové podujatie, počas ktorého účastníci a tímy rozpracujú svoj nápad od idey do podoby prvotnej koncepcie alebo minimálneho produktu. Startup program na Žilinskej univerzite - jedná sa o program, ktorý vychádza z predmetu Povolanie podnikateľ. Jedná sa o 3 mesačný program pre študentov Žilinskej univerzity, cieľom ktorého je ujasniť si základné prvky podnikania a rozpracovať základné oblasti študentských nápadov. Inkubačný program - jedná sa o pripravovanú aktivitu - 3 mesačný inkubačný program pre tímy s najzaujímavejšími nápadmi, kedy počas 3 mesiacov majú možnosť získať poradenstvo a pomoc s dopracovaním minimálneho produktu. Viac informácií nájdete na Vedecké parky a výskumné centrá v Žilinskom kraji V Žilinskom kraji vznikajú tri univerzitné vedecké parky a výskumné centrá ako nástroje pre vznik nových inovatívnych projektov s komerčným potenciálom. Univerzitný vedecký park Žilinskej univerzity v Žiline. Výskumné centrum Žilinskej univerzity v Žiline. Martinské centrum pre biomedicínu (BioMed Martin). 47

48 Univerzitný vedecký park Žilinskej univerzity v Žiline Projekt Univerzitného vedeckého parku Žilinskej univerzity v Žiline sa týka vybudovania excelentného pracoviska s medzinárodne porovnateľnými výstupmi v oblasti výskumu a vývoja s dôrazom na hospodársky rast a rozvoj regiónu. Celkové náklady na vybudovanie a realizáciu Univerzitného vedeckého parku predstavujú sumu viac ako 41 miliónov eur a projekt má byť ukončený v júni Projekt vytvorí potenciál pre vznik 80 pracovných miest. Podobné počty vytvorených pracovných miest prinesú aj ďalšie dva spomínané projekty: Výskumné centrum ŽU a Martinské centrum pre biomedicínu. Realizátormi projektu budú Žilinská univerzita v Žiline v spolupráci s Výskumným ústavom dopravným, a. s. v Žiline. Projekt je financovaný z Operačného programu Výskum a vývoj. Projekt vybudovania Univerzitného vedeckého parku v Žiline umožní: koncentrovať výstupy najkvalitnejšieho výskumu a vývoja v interdisciplinárnych oblastiach celonárodného významu, zastrešiť iniciatívu špičkového výskumu porovnateľného v medzinárodnom meradle, koncentrovať podporu výskumných a vývojových tímov s cieľom významne zlepšiť výskumnú infraštruktúru a ľudské zdroje, ktoré realizujú výskum s výstupmi do priemyselnej a spoločenskej praxe, byť základom pre vytváranie sietí medzi univerzitným prostredím a priemyslu so spoločným zameraním výskumu, koncentrovať výskumné úlohy s orientáciou na kľúčové hospodárske odvetvia, vznik ďalších životaschopných projektov aplikovaného výskumu. Popis výskumných tém Univerzitného vedeckého parku Jednou z kľúčových oblastí výskumu sú inteligentné dopravné systémy, kde jednotlivé tímy budú prinášať riešenia problémov a inovatívne prvky v monitorovaní a inteligentnom riadení dopravy. Dôležitou časťou výskumných aktivít bude vývoj systémov, ktoré zmierňujú alebo úplne potláčajú negatívne pôsobenia ľudského faktora v doprave. 48

49 Oblasť inteligentné výrobné systémy sa zameriava na výskum v oblasti prototypovania inteligentných výrobných systémov a reverzného inžinierstva, výskum a vývoj inteligentných riešení pre pokrokové výrobné systémy, výskum v oblasti nových výrobných technológií a nových konceptov montáže a výskum v oblasti modelovania a simulácie inteligentných výrobných systémov s aplikáciou riešení v priemysle. Výskumné aktivity so špecifickým zameraním sú zamerané na oblasť vývoja nových materiálov a technológií. Ide o výskum a vývoj systémových aplikácií na báze optických vlákien a fotonických prvkov, výskum metód a aplikácií v biomedicínskom inžinierstve a výskum nekonvenčných pohonov a ich komponentov. Posledná oblasť výskumu sa okrem vlastného výskumu zameriava na podporu hlavných výskumných zámerov Univerzitného vedeckého parku. Ide o aplikovaný výskum v oblasti informačných a komunikačných technológií. Predmetom výskumu sú oblasti výskumu senzorových sietí a spracovania neurčitej informácie, spracovania audiovizuálnej informácie a výskum v oblasti znalostných technológií a podpory rozhodovania. Obr. 17 Kľúčové atribúty Univerzitného vedeckého parku Žilinskej univerzity v Žiline V rámci Univerzitného vedeckého parku vzniká samostatná organizačná jednotka na komplexný manažment transferu výsledkov výskumu a vývoja do praxe: Centrum pre transfer technológií. Náplňou jeho činnosti je nielen riadenie práv duševného vlastníctva a transfer výsledkov výskumu a vývoja do praxe, ale aj zabezpečenie projektovej podpory, podpora pre výskumné tímy s potenciálom spin-off a start-up (t. j. s potenciálom vzniku samostatnej firmy), propagácia činností a dosiahnutých výsledkov Univerzitného vedeckého parku. Okrem toho je úlohou centra aj transformácia výstupov Univerzitného vedeckého parku smerom k regiónu a vytváranie tak regionálneho znalostného a inovačného ekosystému. 49

50 V rámci svojej činnosti bude Centrum pre transfer technológií poskytovať poradenstvo zamestnancom vedeckého parku, partnerom, malým a stredným podnikom v regióne v oblasti ochrany a komercializácie duševného vlastníctva a získavania najmä zahraničných projektov aplikovaného výskumu. Podobné organizačné jednotky vznikajú aj vo Výskumné centrum ŽU a Martinskom centre pre biomedicínu. Viac informácií nájdete na Výskumné centrum Žilinskej univerzity v Žiline Zameranie Výskumného centra Žilinskej univerzity: Dopravná infraštruktúra: 1. Výskum a vývoj diagnostických metód a prístrojov pre hodnotenie stavu a prevádzky dopravnej cesty 2. Výskum a vývoj nástrojov na hodnotenie ekonomickej efektívnosti investícií do dopravnej cesty 3. Výskum únosnosti a zvyškovej životnosti vozoviek Progresívne materiály: 1. Výskum a vývoj materiálov pre ľahké konštrukcie dopravných prostriedkov 2. Výskum a vývoj povrchových úprav materiálov 3. Výskum podmienok a diagnostiky riadenej degradácie materiálov Inteligentné budovy a obnoviteľné zdroje energie: 1. Výskum a vývoj technológií a riadiacich systémov pre inteligentné učiace sa budovy 2. Výskum obalových konštrukcií budov a tepelnej pohody 3. Výskum obnoviteľných zdrojov energií a optimalizácia ich využitia 4. Výskum technológií na znižovanie energetickej náročnosti budov 50

51 Obr. 18 Vizualizácia budovy Výskumného centra Žilinskej univerzity Realizátormi projektu budú Žilinská univerzita v Žiline v spolupráci s Výskumným ústavom dopravným, a. s. v Žiline. Projekt je financovaný z Operačného programu Výskum a vývoj. Viac informácií nájdete na Martinské centrum pre biomedicínu (BioMed Martin) Zameranie Martinského centra pre biomedicínu: Neurovedy: Ochorenia centrálneho a periférneho nervového systému Viscerálna bolesť Chronický kašeľ Porucha funkcie ANS Komplexné štúdium stresovej odpovede Onkológia: Genotypizácia populácie, vyselektovanie jedincov s vyšším predpokladom k vzniku nádorových ochorení, Charakterizácia nových prediktívnych markerov za účelom včasnej diagnostiky a optimalizácie výberu liečby Sledovanie vplyvu rôznych látok na indukciu bunkovej smrti a chemosenzitivitu rôznych bunkových línii Participácia na vývoji nových proteómových technológií vhodných pre identifikáciu nádorových biomarkerov Rozšírenie možnosti diagnostiky nádorov o špecializované kvantifikačné metódy MRI in vivo, modelovanie ochorenia na zvieracích modeloch Molekulová medicína: Prenatálne genetické testovanie Geneticky heterogénne ochorenia Regeneračná medicína Respirológia: Vyšetrenie farmakodynamických vlastností nových potenciálnych liečiv ovplyvňujúcich chronické zápalové respiračné ochorenia a ochorenia spojené s poruchou kinetiky ciliárneho aparátu Hodnotenie farmakokinetických vlastností sledovaných liečiv používaných v liečbe respiračných ochorení a optimalizáciu súčasnej terapie respiračných ochorení Hodnotenie úlohy pľúcneho surfaktantu a jeho dysfunkcie Hľadanie nových možností liečby pľúcnych ochorení s vyznačenou zápalovou zložkou a s tým súvisiacim oxidačným stresom a programovanou bunkovou smrťou 51

52 Výskum úlohy oxidu dusnatého (NO) v dýchacích cestách za fyziologických a patologických podmienok Obr. 19 Vizualizácia Martinského centra pre biomedicínu Realizátormi projektu je Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine. Projekt je financovaný z Operačného programu Výskum a vývoj. Viac informácií nájdete na Príklady dobrej praxe budovania spoločných laboratórií medzi podnikateľským sektorom a univerzitou Dobrým príkladom vzájomnej spolupráce a budovania spoločných laboratórií je firma Staton, s.r.o. so sídlom v Turanoch, ktorá v spolupráci s Univerzitou Komenského v Bratislave zrealizovala projekt vybudovania Vedecko-realizačného pracoviska UK Bratislava v priestoroch firmy STATON v Turanoch. Pokračovaním úspešnej spolupráce s UK Bratislava je vybudovanie spoločného vedeckovýskumného centra, zameraného na vývoj plazmových technológií. Centrum bude vybavené najmodernejšími diagnostickými zariadeniami, ktoré bude otvorené v priebehu roka Viac informácií nájdete na 52

53 1.7 Analýza trendov a zhodnotenie kľúčových odvetví Strojársky priemysel a automobilový priemysel Strojársky priemysel: Patrí medzi najdôležitejšie odvetvia kraja. S ohľadom na orientáciu slovenského strojárstva na automobilový priemysel perspektívu má najmä výroba komponentov, pričom nosnou skupinou výrobných odborov je výroba ložísk, prevodoviek. V rámci strojárstva (výroby strojov a zariadení) dominuje INA Kysuce, a.s. Kysucké Nové Mesto; Kinex - KLF, a.s. Kysucké Nové Mesto; Kinex, a.s. Bytča; KINEX - STROJÁREŇ, s.r.o. Kysucké Nové Mesto; GGB Slovakia, s.r.o. Sučany; ZTS Strojárne, a.s. Námestovo. Výrobu ostatných dopravných zariadení reprezentujú ŽOS Vrútky, a.s. Vrútky; Compel Rail, a.s. Martin. Výber strojárskych spoločností v Žilinskom kraji: AFC ZTS a.s., AFE Foundry, s.r.o., AVC Raková, a. s., BROCH ADLER SLOVAKIA, s. r. o., CEIT a.s., COMPEL METAL, s.r.o.,craemer Slovakia, s.r.o.,donghee Slovakia, s.r.o., GGB Slovakia s. r. o.,gnotec Ferrex, s.r.o.,hysco SLOVAKIA, s.r.o., INA Kysuce a. s.,kia Motors Slovakia s.r.o., KINEX, a.s., Klauke Slovakia, s.r.o., MAHLE Engine Components Slovakia s.r.o., MAR SK, s.r.o., Miba Sinter Slovakia, s.r.o., Mobis Slovakia s.r.o., Nobel Automotive Slovakia s.r.o., OMNIA KLF, a. s., PROKEŠ & Co.SK, s.r.o., ROBOTEC, s.r.o., Schaeffler Slovensko, spol. s r.o., SEJONG Slovakia s.r.o., TESTLAB s.r.o., Viena International, s. r. o., VURAL a.s., ZVL SLOVAKIA, a.s. Automobilový priemysel: Automobilový priemysel je v súčasnosti hnacím motorom rastu ekonomiky kraja. Automobilový priemysel v Žilinskom kraji zastupuje Kia Motors Slovakia s.r.o. a jej subdodávatelia, napr. HYUNDAI MOBIS, HYSCO a DONG HEE SLOVAKIA v Strečne. Významným zástupcom automobilového priemyslu je od roku 2000 aj závod spoločnosti Volkswagen Slovakia v Martine. Výrobou dopravných prostriedkov sa zaoberajú AVC a.s., Čadca; Montservis, s.r.o. Žilina; Craemer spol. s.r.o. Liptovský Mikuláš. Výber podnikov dodávatelia automobilový priemysel: AFC ZTS a.s., AFE Foundry, s.r.o., AVC Raková, a. s., BROCH ADLER SLOVAKIA, s. r. o., CEIT a.s., COBA Automotive s.r.o., COMPEL METAL, s.r.o., Craemer Slovakia, s.r.o., CRT electronic spol. s r.o., DONGHEE Slovakia, s.r.o., DOR, s. r. o., Exact Systems slovakia s.r.o., FERONA Slovakia, a.s., GALMM s.r.o., GERGONNE SLOVENSKO s.r.o., GGB Slovakia s. r. o., Gnotec Ferrex, s.r.o., HYSCO SLOVAKIA, s.r.o., INA Kysuce a. s., Kia Motors Slovakia s.r.o., KINEX, a.s., Klauke Slovakia, s.r.o., KOVOHUTY Dolný Kubín, s.r.o., KRASPLAST spol. s r.o., MAHLE Engine Components Slovakia s.r.o., MAR SK, s.r.o. Miba Sinter Slovakia, s.r.o., Mobis Slovakia s.r.o., Nobel Automotive Slovakia s.r.o., OMNIA KLF, a. s., PERSONAL SQ, s.r.o., PRIMUS spol. s r.o., PROKEŠ & Co.SK, s.r.o. ROBOTEC, s.r.o., Roonamid a.s., RUBENA Slovakia, a.s., Schaeffler Slovensko, spol. s r.o. 53

54 SEJONG Slovakia s.r.o., Shewhart, s.r.o., Synthotec Slovakia s.r.o., TESLA Liptovsky Hradok a.s., TRIM LEADER, a.s., VIENA INTERNATIONAL, s. r. o., VURAL a.s., ZVL SLOVAKIA, a.s. Zdroj: European Automobile Manufacturer's Association Obr. 20 Automobilový priemysel na Slovensku Drevospracujúci priemysel Drevárska výroba: Má rozvinutú surovinovú základňu. Hlavnými predstaviteľmi tohto odvetvia sú najmä podniky: Swedwood Slovakia, odštepný závod Jasná; Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o. Liptovský Hrádok; Drevomax, s.r.o. Liptovský Mikuláš; Turzovská drevárska fabrika, spol. s r.o. Turzovka; Fracho a.s. Kysucké Nové Mesto, závod Oščadnica; K -TEN drevo, s.r.o. Makov; Drevodom Rajec s.r.o. Výrobu nábytku reprezentujú - Vital, a.s. Žilina; FINES, a.s. Žilina; Thermospor, spol. s r.o. Liptovský Mikuláš. Výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera: Rozhodujúci podiel na tržbách majú Mondi Business Paper SCP, a.s., Metsa Tissue Slovakia s.r.o. Žilina Elektrotechnický priemysel a energetika Elektrotechnický priemysel a energetika - je jedným z najdynamickejších odvetví. Hlavný výrobný odbor je výroba telekomunikačných zariadení. V Žilinskom kraji dlhodobo pôsobí 54

55 niekoľko významných investorov elektrotechnického priemyslu. Významné centrá elektrotechnickej produkcie sú v Liptovskom Hrádku (Tesla Liptovský Hrádok, a.s.), Trstenej (Panasonic Industrial Devices Slovakia, s.r.o.; ELKOND HHK, a.s. Trstená a Nižnej (XPS Slovakia, s.r.o.). Výber podnikov: VINUTA, s.r.o., FIRN elektro s.r.o., Elvin, s r.o., Deltech, ENERGO Kubín s. r. o., CRT - ELECTRONIC, spol. s r.o. Or. Lesná, MOLTES, s.r.o., Tesla Liptovský Hrádok, Elkond HHK, a.s. Trstená, Emtech s.r.o. Žilina, Scame-SK, s.r.o. Dolný Kubín, Klauke Slovakia s.r.o. Dolný Kubín, JJ Electronic, spol. s r.o. Čadca, Elekon, s.r.o. Liptovský Hrádok, AVEX electronics, s. r. o. Oravská Lesná Informačno komunikačné technológie V Žilinskom kraji majú v rámci priemyselných odvetví významné postavenie informatika, komunikačné technológie a telekomunikácie, pretože sú to odvetvia s dlhoročnou tradíciou vo výskume a vývoji, ale aj v produkcii softvéru a hardvéru. Nakoľko sa tu nachádza dostatočné množstvo technicky kvalifikovaného a podnikavého personálu, väčšinu subjektov pôsobiacich v týchto oblastiach predstavujú živnostníci. Tab. 27 Celkový počet firiem a ich počet v IKT segmente podľa Štatistického úradu SR Typ firmy Spolu PO Živnostník FO+PO IKT Celkový počet firiem za ŽSK Zdroj: Štatistický úrad SR Najviac firiem zameraných na IKT pôsobiacich v tomto regióne sa zameriava na predaj hardvéru a služby spojené s tvorbou a správou počítačových sietí. Na druhú stranu najmenej firiem predstavujú tie, ktoré sú zamerané na telekomunikačnú a montážnu techniku. Z pohľadu počtu zamestnancov sú najpočetnejšie firmy s malým počtom pracovníkov, medzi ktoré zaraďujeme aj živnostníkov. Medzi firmy pôsobiace v odvetví IKT v regióne patria napr. KROS a.s., IPESOFT spol. s r. o., KODAS Žilina, s.r.o., GiTy - Slovensko, a.s., PROSOFT spol. s r. o., EMTEST, a.s., Siemens s.r.o., Scheidt & Bachmann Slovensko s.r.o. a iné. 55

56 Tab. 28 Rozdelenie IKT firiem podľa predmetu ich činnosti (odhad podľa regionálnych štatistík) Hlavný predmet činnosti Webdesign, tvorba multimédií Outsourcing IT služieb Vývoj, predaj softvéru PC/IT poradenstvo/servis Počítačové siete Poskytovanie internetu Predaj hardvéru Telekomunikačná a montážna technika Spolu za ŽSK Zdroj: Štatistický úrad SR Počet zamestnancov N/a Spolu 13 0,6% 13 0,6% 50 2,2% 23 1% 49 2,1% 53 2,3% 154 6,7 % 11 0,5% % ,4% 132 5,7% ,1% 92 4% ,3% 115 5% ,4% 19 0,8% ,7 % 25 1,1% 13 0,6% 45 1,9% 7 0,3% 24 1% 16 0,7% 13 0,6% 5 0,2% 148 6,4 % 0 0% 7 0,3% 13 0,6% 0 0% 0 0% 0 0% 0 0% 0 0% 20 0,9 % ,1 % 165 7,2 % ,8 % 122 5,3 % ,4 % % ,7% 35 1,5 % % IKT sektor ako jeden z najrýchlejšie rozvíjajúcich sa segmentov trhu vyžaduje kvalifikovaný ľudský kapitál. Túto kvalifikáciu zabezpečuje 28 odborných škôl so zameraním ako na hardvér, tak aj na softvér informačno-komunikačných technológií. Celkový počet študentov na školách s týmto zameraním je Vývoj v tejto infraštruktúre je vyrovnaný, to znamená, že každý rok sa zatvorí a otvorí približne rovnaký počet IKT orientovaných odborov Kreatívne odvetvia V Žilinskom kraji pôsobilo v roku 435 podnikov v kreatívnych odvetviach (čo predstavuje 3% z celkového počtu podnikov). V priebehu posledných 10 rokov sa počet podnikov v kreatívnych odvetviach viac ako zdvojnásobil, pričom ich podiel na celkovom počte podnikov je za celé sledované obdobie stabilný na úrovni cca 3%. Takmer polovica podnikov je sústredených v okrese Žilina, 17,93% v okrese Martin, 10,80% v okrese Liptovský Mikuláš a 8,28% v Ružomberku. Spomedzi kreatívnych odvetví v Žilinskom kraji majú najväčšie zastúpenie reklamné agentúry (212 podnikov), architektonické činnosti (89 podnikov) a ostatné vydavateľské činnosti (65 podnikov). Reklamné agentúry tvoria počtom podnikov až polovicu kreatívneho priemyslu. Predmetné odvetvia sa vyznačujú najdynamickejším 56

57 rastom, čo sa týka počtu podnikov. Priemerné mzdy v jednotlivých kreatívnych odvetviach sa nachádzajú nad úrovňou celkovej priemernej mzdy v ŽSK, s výnimkou odvetvia Tlač, reprodukcia záznamových médií. Najvýraznejší nadpriemer v priemerných mesačných mzdách zaznamenáva reklamný priemysel Cestovný ruch V sektore služieb má v Žilinskom kraji významné postavenie oblasť cestovného ruchu. Žilinský kraj je druhým najnavštevovanejším krajom na Slovensku. V roku 2013 ho navštívilo návštevníkov, ktorí sa ubytovali v zariadeniach cestovného ruchu. Podiel cestovného ruchu na HDP ŽSK sa pohybuje na úrovni okolo 3,5 %, čo je najvyšší podiel v rámci Slovenska. Bratislavský kraj ako najnavštevovanejší región má tento podiel na úrovni 2,6 až 2,8 %. Vyspelé krajiny majú podiel okolo 6 až 7 % na HDP. Podľa údajov ŠÚ SR, v roku 2013 zariadenia cestovného ruchu v Žilinskom kraji ubytovali 20,8 % z celkového počtu návštevníkov SR. Z toho 35% tvorili zahraniční turisti, pričom medziročný nárast predstavoval 11,9 %. Najvyšší podiel, takmer 15,5 %, tvorili návštevníci z Českej republiky, 7,9 % z Poľskej republiky a potom návštevníci z Ukrajiny, Nemecka, Ruska, Maďarska, Litvy. Opäť narastá počet návštevníkov z Českej republiky a Poľska. V roku 2013 priemerná cena za jedno lôžko a noc v Žilinskom kraji bola 22,73 eura vrátane DPH. Medzi najvýznamnejšie subjekty pôsobiace v oblasti cestovného ruchu patria Tatry mountain resorts, a.s.; APHRODITE Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, s.r.o.; Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice, a.s.; Kúpele Lúčky, a.s. Žilinský kraj disponuje nezanedbateľnými prírodnými, kultúrnymi a historickými danosťami. Oravský hrad je najnavštevovanejším hradom na Slovensku a najstaršími architektonickými pamiatkami sú zrúcaniny stredovekých hradov situované obyčajne na prekrásnych vyhliadkových miestach (Strečno, Starý hrad, Lietava, Hričovský hrad, Súľovský hrad, Likava, Liptovský hrad). Vo viacerých obciach sa možno dodnes stretnúť s pamiatkami ľudovej architektúry, pričom k najvýznamnejším patrí Vlkolínec (pamiatka UNESCO). Sakrálnu architektúru v podobe drevených kostolov možno obdivovať vo Svätom Kríži, Tvrdošíne, Leštinách a Istebnom. Medzi nosné formy cestovného ruchu v Žilinskom kraji patria: kúpeľný turizmus (spa & wellness); zimný turizmus a zimné športy; letnú rekreáciu (hory, jaskyne, voda); mestský a kultúrny turizmus a vidiecka turistika. Kúpeľnú liečbu poskytujú kúpele Rajecké Teplice, Turčianske Teplice a kúpele Lúčky. Top zimné strediská cestovného ruchu sú lokalizované v Jasnej - Nízke Tatry, Oščadnici, Kubínskej Holi, Roháčoch Spálenej doline, Ružomberku, Valčianskej a Jasenskej doline a na Martinských Holiach. 57

58 Na podporu rozvoja cestovného ruchu vznikli v kraji organizácie destinačného manažmentu, ktorých cieľom je rozvíjať cestovný ruch a pritiahnuť do regiónu ešte viac návštevníkov: Krajská organizácia cestovného ruchu Žilinský turistický kraj, Krajská organizácia cestovného ruchu (KOCR) združuje prostredníctvom piatich oblastných organizácií takmer 300 subjektov, ktoré poskytujú služby v cestovnom ruchu, vrátane miestnych samospráv. Oblastná organizácia cestovného ruchu Rajecká dolina, Oblastná organizácia cestovného ruchu Malá Fatra, Oblastná organizácia cestovného ruchu Klaster ORAVA, Oblastná organizácia cestovného ruchu REGION LIPTOV. Oblastná organizácia cestovného ruchu Kysuce, Oblastná organizácia cestovného ruchu Turiec Kremnicko, K najvyužívanejším nástrojom na cielenú propagáciu kraja patria infocesty pre novinárov a touropreátorov, účasť na významných výstavách cestovného ruchu, označovanie významných turistických cieľov (hnedé tabule) a realizácia tematických projektov (napr. Po stopách II. svetovej vojny, Zbojníckym chodníčkom, Kuchyňa, zvyky a tradície našich predkov). Ďalší rozvoj cestovného ruchu v Žilinskom kraji môže podporiť aj : dobudovanie dopravnej infraštruktúry a infraštruktúry cestovného ruchu, skvalitnenie a segmentácia poskytovania služieb, vytváranie balíčkov služieb (napr. pre rodiny s deťmi, wellness a krátkodobé pobyty, balíčky pre seniorov, adrenalínové balíčky, balíčky pre milovníkov pamiatok UNESCO a pod.) a ich kvalitná marketingová propagácia, spolupráca menších poskytovateľov služieb s veľkými prevádzkovateľmi stredísk cestovného ruchu, spolupráca so SACR a krajinami V4 pri prezentácií v krajinách BRIC (Brazília, Rusko, India, Čina). 58

59 1.8 Národný systém výskumu a vývoja, národný inovačný systém, podporné inovačné (start-up) iniciatívy, finančné schémy, granty na podporu inovácií Národný systém výskumu a vývoja a národný inovačný systém Veda a výskum Významným krokom v oblasti koordinácie agendy vedy a výskumu (R&D) je prijatie Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR (RIS3). Na základe analýzy existujúcich kapacít a predpokladov vývoja hospodárstva určuje priority výskumu, vývoja a inovácií a identifikuje kľúčové opatrenia potrebné na zlepšenie súčasného stavu. V nadchádzajúcom období budú preto kľúčové oblasti materiálového výskumu a nanotechnológií, informačných a komunikačných technológií, biomedicíny a biotechnológie, priemyselných technológií, energetiky, pôdohospodárstva a životného prostredia. Tieto budú doplnené o vybrané okruhy spoločenských vied s ohľadom na najväčšie problémy slovenskej spoločnosti. Jednou z kľúčových priorít tak v roku 2014 ako i nasledujúcich rokoch bude aj zintenzívnenie podpory zapojenia slovenských organizácií do európskych sietí a programov ako sú Horizont 2020, Dunajská stratégia, ECSEL, EIT, ESFRI RIS III Stratégia inteligentnej špecializácie RIS III Stratégia inteligentnej špecializácie je základný dokument, ktorý definuje, že Slovenská republika má schopnosť strategicky riadiť a koncentrovať permanentne obmedzené zdroje s cieľom udržateľného rozvoja, pritom harmonicky rozvíjať republiku na princípoch inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu pre posilnenie konkurenčnej schopnosti SR a Európskej únie ako celku. priority v oblasti. V nasledujúcom texte sú uvedené priority definované v stratégii RIS III. Väčšina z týchto priorít sa týka aj problematiky inovácií a inovatívneho podnikania, pričom väčšinu z uvedených opatrení je možné realizovať aj na regionálnej úrovni. 59

60 Tab. 29 Priority definované v RIS III Opatrenie Aktivity Nástroje 1.1. Rozvoj inovačných kapacít prostredníctvom spolupráce podnikov a výskumných inštitúcií 1.2.Technologický upgrade pre štrukturálne zmeny v priemysle Tvorba konzorcií pre riešenie multidisciplinárnych problémov medzi prioritnými oblasťami Podpora ukotvenia kľúčových odvetví, napr. prostredníctvom klastrov a iných foriem sieťovania aj na miestnej, regionálnej, národnej a makroregionálnej úrovni Podpora štrukturálnych zmien v priemysle a podpora zvyšovania technologickej úrovne firiem Podpora vzájomnej spolupráce firiem s akademickým a univerzitným výskumom na riešení projektov s inovačným potenciálom Podpora technologických centier, vrátane prototypových centier, skúšobní, poloprevádzkových liniek pre potreby priemyslu v prioritných oblastiach S3 - výskumné a vývojové projekty krátkodobé, spravidla jednorazové projekty určené pre podniky - projekty spolupráce s MNS - výskumné, vývojové a inovačné projekty vzájomnej spolupráce firiem s výskumno-vývojovou infraštruktúrou na Slovensku aj formou partnerstiev (aj ostatné, verejnosúkromný sektor) - inovačné vouchre - schéma SBIR - klastre -podpora spolupráce MSP (vzájomnej, s výskumnými inštitúciami a veľkými podnikmi a MNS) v kľúčových odvetviach - podpora partnerstiev výskumných inštitúcií a podnikov - podpora spolupráce podnikov (vzájomnej) s výskumnými inštitúciami a akademickým sektorom - Podpora projektov transferu technológií - inovačné vouchre - finančné nástroje (úverové, záručné schémy, rizikový kapitál) - projekty výskumu, vývoja a inovácií v podnikoch - legislatívne zmeny - podpora partnerstiev výskumných inštitúcií a podnikov - Pilotné projekty na zakladanie technologických a prototypových centier, skúšobní, poloprevádzok - podpora partnerstiev výskumných inštitúcií a podnikov 1.3. Podpora budovania výskumných a inovačných kapacít v slovenských podnikoch Budovanie priemyselných výskumných, vývojových a inovačných kapacít v podnikoch - projekty pre budovanie VaI kapacít v podnikoch - stimuly - daňové úľavy - záručné programy 60

61 1.3.2.Budovanie priemyselných výskumných, vývojových a inovačných kapacít s účasťou akademickej a univerzitnej sféry - korporátne výskumné centrá podnikov Podpora existujúcich priemyselných výskumných, vývojových a inovačných kapacít v podnikoch - projekty pre budovanie VaI kapacít v podnikoch s účasťou akademickej sféry - stimuly - daňové úľavy - záručné programy - projekty pre rozvoj existujúcich VaI kapacít v podnikoch - stimuly - daňové úľavy - úverové a záručné programy 1.4.Zavedenie nepriamych motivačných nástrojov 2.1.Posilňovanie excelentnosti výskumu 2.2. Rozvoj excelentného výskumu so zabezpečením potrebnej infraštruktúry pre výskum a vývoj Zavedenie systému nepriamych finačných nástrojov - incentívy Zmena štruktúry financovania v prospech excelentnej vedy Zvýšenie štandardov posudzovania, financovania a administrácie projektov Transformácia SAV na verejno-výskumnú inštitúciu Podpora výskumnej profilácie excelentných subjektov výskumu Podpora zlepšenia postoja verejnosti k vede, technike a inováciám, popularizácia vedy a techniky Rozvoj existujúcich univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier pri univerzitách a SAV vo väzbe na priority RIS3 SK Podpora budovania národnej infraštruktúry pre využívanie štruktúr ESFRI - audit, benchmarking - legislatívne zmeny - výskumné a vývojové granty - audit, poradenstvo, benchmarking - podpora manažmentu projektov - legislatívna úprava - audit, benchmarking - legislatívna úprava - zmena spôsobu financovania v prospech univerzít s popredným umiestnením v SCIMAGO - konferencie - workshopy - výstavy - projekty na rozvoj existujúcich univerzitných vedecké parkov - projekty na rozvoj existujúcich výskumných centier parkov - výskumné a vývojové projekty na rozvoj infraštruktúry 61

62 2.3. Prepájanie univerzít, akadémie vied, výskumných inštitúcií a partnerov z oblasti priemyslu Podpora dlhodobých partnerstiev medzi podnikmi a výskumnými centrami Systémová zmena koordinácie národných štruktúr pre Horizon 2020, ERC, ERANET - výskumné a vývojové projekty dlhodobé -technologické platformy -spoločné programy výskumu a vývoja s účasťou výskumných tímov z oboch sektorov akademického aj podnikateľského na podporu výskumných a vývojových centier -audit, benchmarking efektívnosti účastí SR v medzinárodných programoch a inštitúciách výskumu a vývoja 2.4. Systematická podpora a stimulácia medzinárodnej spolupráce vo vede a technike Zriadenie styčnej kancelárie pre výskum, vývoj a inovácie - realizačný projekt v Bruseli Účasť slovenských subjektov v medzinárodných - podpora účasti technologických platformách Stimulácia cezhraničnej a makroregionálnej spolupráce na výskum, vývoj a inovácie - podpora cezhraničných a transnacionálnych projektov s využitím flexibilít novej legislatívy EÚ 3.1. Stimulovanie KIBS, poznatkovo orientovaných služieb a kreatívneho priemyslu Stimulácia MVTS prostredníctvom inštitucionálneho - legislatívne zmeny financovania verejných vysokých škôl Podpora tímov zapojených do medzinárodnej vedeckotechnickej - program dofinancovania medzinárodnej vedecko- spolupráce technickej spolupráce Modernizácia technológií v kreatívnych odvetviach -projekty Podpora realizácií výsledkov kreatívnych činností - granty v hospodárskej a spoločenskej praxi, podpora tvorby prototypov a - inovačné vouchre podpora podnikov v oblasti KIBS - start-upy - inkubátory - finančné nástroje (úverové, záručné schémy, rizikový Podpora využívania digitálnych technológií v kreatívnych kapitál, mikropôžičky) a netechnologických oblastiach Podpora výskumu a inovatívnych riešení v oblasti ekológie, - výskumné granty 3.2. Podpora výskumu a environmentálnych problémov a dôsledkov klimatických zmien - projekty inovácií Podpora výskumu a inovatívnych riešení v oblasti ekológie, - inovačné vouchre v environmentálnych najmä znižovania emisií a využitia odpadov - úverový program oblastiach vrátane Podpora výskumu a inovatívnych zameraných na riešenie - partnerstvá, klastre adaptácie na zmenu klímy environmentálnych záťaží 3.3. Výskum a inovácie Riešenie konkrétnych spoločenských problémov, najmä - výskumné granty 62

63 pre riešenie významných spoločenských problémov na Slovensku 3.4. Podpora otvorenej a inkluzívnej spoločnosti 3.5. Podpora dynamického podnikateľského prostredia priaznivého pre inovácie 3.6. Ochrana a využívanie duševného vlastníctva zameraných na inklúziu, problémy marginalizovaných skupín, na - projekty riešenie zamestnanosti mladých a starnutie obyvateľstva - spoločenské inovácie Podpora pre spoločenské inovácie konkrétnych spoločenských problémov Podpora zamestnania rizikových skupín účastníkov trhu práce - spoločenské inovácie - programy a pilotné projekty Podpora zvýhodnenia podnikateľov zamestnávajúcich občanov - daňové zvýhodnenie so zdravotným postihnutím Podpora podnikateľských aktivít najmä v subjektoch pôsobiacich v prioritných odvetviach Podpora aktivít smerujúcich k odstraňovaniu legislatívnych a administratívnych bariér brániacich rýchlejšiemu rozvoju podnikania Vytváranie podmienok pre zlepšenie prístupu nových podnikateľských subjektov ku štartovaciemu kapitálu Zvyšovanie inovačnej výkonnosti podnikov KomercializáciaVaI riešení Internacionalizácia podnikov Zlepšenie ochrany a využívania duševného vlastníctva a technologického transferu Zvýšenie povedomia v oblasti ochrany a komercializácie duševného vlastníctva - inkubátory - start-up podniky - poradenstvo - vzdelávanie zamerané na zvyšovanie povedomia v oblasti inovácií a podnikania - inovačné vouchre - legislatívne zmeny pre znižovanie regulačného zaťaženia podnikania a administratívnej záťaže podnikania - legislatívne zmeny na odstraňovanie prekážok v oblasti rozvoja kapitálového trhu - finančné nástroje (úverové, záručné schémy, rizikový kapitál, mikropôžičky) - podpora proexportných aktivít - výstavy - úprava legislatívy pre využívania systému ochrany duševného vlastníctva aj s ohľadom na potreby a praktické skúsenosti škôl s jej doterajším uplatňovaním - vzdelávacie projekty na stredných a vysokých školách - projekty ochrany duševného vlastníctva 4.1. zlepšenie kvality stredoškolského vzdelávania -audit Racionalizácia siete stredných škôl vrátane zosúladenia - legislatívne zmeny kompetencií zriaďovateľa (vrátane štátneho súhlasu) a systému - daňové zvýhodnenia podnikateľom financovania škôl - projekty podpory Posilnenie financovania stredných škôl najmä v oblasti - legislatívne zmeny vedúce k úprave financovania technických a prírodných vied tak, aby napĺňali poslanie RIS3 stredných škôl 4.2.Zlepšenie kvality Realizácia opatrení odporúčaných v správe z auditu EUA -legislatívne zmeny 63

64 vysokoškolského vzdelávania 4.3.Zlepšenie zapojenia podnikov do vzdelávania Posilnenie financovania excelentných verejných vysokých škôl najmä v oblasti technických a prírodných vied Zmena kategorizácie vysokých škôl tak, aby sa reflektovalo - legislatívna zmena poslanie konkrétnych vysokých škôl Podpora školiacich pracovísk v podnikoch Vytvorenie podmienok pre podniky, pre výkon odbornej výchovy formou zakladania odborných stredných škôl, resp. spoločných pracovísk škôl a podnikov Motivácia podnikov k spolupráci zo školami v oblasti odborného vzdelávania Zlepšovanie vybavenosti stredných odborných a vysokých škôl v technicky/výskumne orientovaných študijných programoch Zapojenie odborníkov z praxe do vzdelávacieho procesu - legislatívne zmeny vedúce k úprave inštitucionálneho financovania - legislatívne zmeny - daňové zvýhodnenia podnikateľom - podpora školám - projekty - granty - konferencie - výstavy - workshopy - školenia 4.4. Zlepšenie kvality celoživotného vzdelávania 4.5. Zvýšenie dôrazu na vzdelávanie v odboroch rozhodujúcich pre prioritné oblasti RIS3 4.6.Podpora mobility vysokokvalifikovaných pracovníkov Zdroj: RIS III Stratégia inteligentnej špecializácie Posilnenie systému overovania odbornej spôsobilosti Zavedenie systému na overenie kvality poradenských služieb Zlepšenie financovania rozhodujúcich študijných odborov - legislatívne zmeny podľa priorít RIS3 SK Motivácia na štúdium rozhodujúcich odborov podľa priorít RIS3 SK Zlepšiť podmienky pre zapájanie sa mladých vedcov do grantových programov vedy a výskumu Podpora kompatibility kvalifikácie a akademických hodností medzi výskumom a akademickým sektorom a podpora vzájomnej mobility Vytvorenie podmienok pre návrat vysokokvalifikovaných pracovníkov po absolvovaní praxí a stáží v zahraničí späť na Slovensko a pre získanie vysokokvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia pre pôsobenie v SR Podpora imigrácie kvalifikovaných pracovníkov Funkčná sieť oprávnených inštitúcií pre overovanie výsledkov odbornej spôsobilosti Súbor kvalitatívnych štandardov pre poskytovanie poradenských centier v celoživotnom vzdelávaní - granty na podporu výskumu a vývoja pre mladých vedcov - konferencie - výstavy - workshopy - štipendiá - dlhodobé pracovné pobyty a stáže, doma aj v zahraničí obojstranná mobilita zamestnancov podnikov a akademickej sféry - výmenné pobyty - legislatívne zmeny - reintegračný grant 64

65 1.8.3 Kľúčové výskumné oblasti rozvoja Žilinského kraja v kontexte stratégie inteligentnej špecializácie SR Na základe priemyselného, inovačné ho a výskumného potenciálu kraja môžeme konštatovať, že kľúčové oblasti rozvoja Žilinského kraja sú: A. Priority výskumu a vývoja Informačné a komunikačné technológie Zahŕňajú IKT technológie so zameraním na informačné a komunikačné systémy, vrátane systémov riadenia technologických procesov, ako aj služby dataminingu a spracovávania veľkých dát a bezpečného využívania IKT vrátane web technológií a cloudovských riešení. Biomedicína a biotechnológie Zahŕňajú nové diagnostické a liečebné postupy pri nádorových ochoreniach, ochoreniach srdca, ciev a mozgu, endokrinných a metabolických poruchách, infekčných chorobách a alergiách. V oblasti biotechnológií najmä na farmakologické a priemyselné biotechnológie. B. Technologické priority Priemyselné technológie Zahŕňajú automatizáciu, riadenie, robotiku, ako aj na technológie pre tvárnenie, obrábanie a spájanie nových kovových a nekovových materiálov a kompozitov, logistické technológie, technológie spracovania polymérov, dreva a výrobkov z nich Identifikácia oblastí špecializácie kraja pre RIS3 Na základe analýzy vývoja ekonomiky Slovenskej republiky boli identifikované oblasti špecializácie vychádzajúce z ukotvených tradičných hospodárskych odvetví a perspektívne oblasti špecializácie z rýchlo rastúcich odvetví na Slovensku, ktoré ukazujú vysoký potenciál rozvoja pre slovenskú ekonomiku. A. Oblasti hospodárskej špecializácie Automobilový priemysel a strojárstvo Informačné a komunikačné produkty a služby Rozvojové tendencie pre oblasti hospodárskej špecializácie ekonomiky: - zvyšovanie domácej pridanej hodnoty produktov, najmä efektívnym transferom technológií a výsledkov vedy a výskumu do výrobného procesu, - rozvoj výrobných postupov v priemysle orientovaných na lepšie využívanie dostupných zdrojov, vyššiu mieru recyklácie a využívanie materiálov priateľských k životnému prostrediu využitím vedeckotechnologického rozvoja a inovácií, 65

66 - využívanie, nasadenie a nahrádzanie doposiaľ používaných materiálov za materiály moderné s novým a vyšším komplexom úžitkových vlastností, včítane technologickej spracovateľnosti (obrábanie, tvárnenie, spájanie), - rozvoj technologických investičných celkov, najmä v oblasti hutníctva, strojárenstva, energetiky a integrovaných priemyselných zariadení, s ohľadom na aplikáciu a použitie ľahkých kovov a moderných materiálov vo výrobe dopravnej a stavebnej techniky s cieľom znižovania celkovej hmotnosti a príspevku k zelenej ekonomike, vývoj a aplikačné využitie kompozitných materiálov, - rozvoj technologických investičných celkov, najmä v oblasti energetiky a priemyselných zariadení, s ohľadom na internacionalizáciu aktivít a rozvoj tzv. emerging countries, - zefektívnenie produkčných a logistických procesov, - použitie robotizácie a IKT vo výrobných procesoch, - zapojenie sa do dodávateľských reťazcov a internacionalizácia ( aj nákup kooperácie je nákupom ) - transfer know-how od veľkých k malým a naopak v rámci kooperačných vzťahov, - energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energií. Perspektívne oblasti špecializácie Automatizácia, robotika a digitálne technológie Kreatívny priemysel Zhodnocovanie domácej surovinovej základne Rozvojové tendencie v perspektívnych oblastiach špecializácie: - nové technológie umožňujúce prenos, spracovanie a uchovávanie dát, - inteligentné produkčné systémy, - inteligentná a priemyselná doprava, - technológie pre inteligentný manažment spotreby smart produktov, - technológie a služby pre aktívny život a starnutie, t.j. pre zdravotnú starostlivosť, diagnostiku a wellness, - podpory inteligentných technológií v oblasti spracovania surovín v regiónoch výskytu. B. Oblasti špecializácie z hľadiska dostupných vedeckých a výskumných kapacít Informačno-komunikačné technológie Biomedicína a biotechnológie Materiálový výskum a nanotechnológie Rozvojové tendencie na základe dostupných VaI kapacít: - VaI v oblasti nových materiálov, ich komponentov a ich využitia v praxi, - VaI v oblasti spájania dynamických častí strojov a mechanizmov za účelom zvyšovania životnosti a výkonnosti zariadení, 66

67 - v oblasti plastov výskum orientovaný napr. na využívanie recyklovateľnosti a biodegradovateľných plastov v špecifických aplikáciách so zníženou záťažou na životné prostredie po ukončení doby životnosti, - VaI v oblasti zvárania, navárania a aj netradičného spájania komponentov, - v oblasti VaI technológií pre prieskum a ťažbu surovín, - VaI technológií získavania elektrickej energie a tepla z obnoviteľných zdrojov (voda, slnko, vietor, biomasa a geotermálnej energie), - výskum v jadrovej energetike so zameraním na bezpečnosť, uloženie vyhoreného paliva; výskum reaktorov štvrtej generácie a problematiky jadrovej fúzie, účasť Slovenska v globálnych projektoch, - vývoj v oblasti zlepšovania účinnosti systémov prenosu energie, - vývoj riešení v kontexte adaptácie na zmenu klímy a posilňovania vnútornej bezpečnosti Implementácia Stratégie inteligentnej špecializácie v SR v kontexte inovačného rozvoja Žilinského kraja Hlavným cieľom regionálnej inovačnej stratégie je vybudovanie výskumno-vývojového a inovačného (VVI) regiónu európskeho významu s previazanosťou na európske a svetové hospodárstvo a dosiahnutie kritickej koncentrácie technologických firiem (vrátane hi-tech firiem) v regióne v identifikovaných technologických doménach. Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR (ďalej aj stratégia inteligentnej špecializácie alebo RIS3 ) je dôležitým faktorom hospodárskeho rozvoja nielen regiónu, ale aj celej SR. Cieľom jej implementácie je prispieť k vyššej konkurencieschopnosti regiónu, tvorbe nových kvalifikovaných pracovných miest, rozvoju technologických MSP, podporiť prílev investícií realizujúcich vysokú pridanú hodnotu, zvýšiť produktivitu a znížiť zaostávanie SR voči vyspelým regiónom v EÚ. Základnou premisou tvorby RIS3 bolo preukázať, že Slovenská republika má schopnosť strategicky riadiť a koncentrovať obmedzené zdroje a harmonicky rozvíjať republiku na princípoch inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu pre posilnenie konkurenčnej schopnosti SR a Európskej únie ako celku. Z uvedených dôvodov tvorba a realizácia tejto stratégie musí rešpektovať princíp partnerstva, komplexnú komunikáciu a participatívnu prípravu, schvaľovanie, implementáciu, monitorovanie a evaluáciu dosiahnutých výsledkov v čo najväčšom okruhu jej priamych i nepriamych účastníkov. Takýto procesný prístup vyúsťuje do vízie, ktorá si kladie za cieľ podnietiť štrukturálnu zmenu slovenskej ekonomiky smerom k rastu založenému na zvyšovaní inovačnej schopnosti a excelentnosti vo výskume a inováciách (ďalej aj VaI ) s cieľom podporovať udržateľný rast príjmov, zamestnanosti a kvality života. Dôvodom nutnosti štrukturálnych zmien je skutočnosť, že Slovenská republika síce patrí v rámci Európskej únie k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám, jej hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily vzrástol zo 47 % priemeru EÚ27 v roku 1995 na 73 % v roku 2012, ale konkurenčná výhoda bola primárne postavená na nízkych daniach a nízkej 67

68 cene práce. Slovenská republika naďalej patrí v medzinárodnom porovnaní medzi krajiny s inovačnou výkonnosťou hlboko pod priemerom krajín EÚ. Implementácia priorít RIS3 bude dosiahnutá takými procesmi, ktoré zladia a vzájomne zosynchronizujú programy, plány, projekty, akcie a výzvy priorít RIS3 z hľadiska času ich realizácie, koncentrovaného využitia všetkých druhov zdrojov, v priestorovom regionálnom rozmere a v konkurenčne schopných sektoroch hospodárstva. Je nutné efektívne využívať finančné zdroje pre výskum a inovácie - zdroje z podnikateľskej sféry, z verejných rozpočtov SR, štrukturálnych investičných fondov EÚ, programu Horizon 2020, bánk, inštitucionálnych investorov, rizikového kapitálu. Z verejných národných zdrojov sú to predovšetkým financie na štátne programy výskumu a vývoja a rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja, stimuly na podporu výskumu a inovácií, spoluúčasť na financovaní programov štrukturálnych fondov EÚ, financovanie výskumu v SAV a univerzitách a rezortných výskumných inštitúciách, VEGA a KEGA. Zvyšovanie potenciálu ľudských zdrojov a s tým spojeného rastu znalostného potenciálu SR je možné dosiahnuť ich efektívnym zapojením do Európskeho výskumného priestoru prostredníctvom vstupu do európskych vedeckých riešiteľských sietí a podieľaním sa na inováciách a priemyselnom výskume nadnárodných spoločností podnikajúcich v SR. Tým je možné získať rýchlejší rast nehmotných, hmotných a finančných zdrojov nevyhnutných na trvalo udržateľný rast vedeckého a inovačného potenciálu SR. Medzi dôležité nástroje podpory hlavne podnikateľskej sféry na investovanie do VaI na Slovensku patrí napr. systém opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, zlepšenie vymožiteľnosti práva, skvalitnenie verejnej správy a pod. K dispozícii je aj inštrumentárium incentívnych nástrojov. Patria medzi ne zmena daňovej legislatívy, podpora rizikového kapitálu či priame dotácie zamerané na čo najväčšiu finančnú spoluúčasť súkromného sektora. Využitie daňových stimulov pre podporu VaV predstavuje z budúceho pohľadu dôležitý motivačný nástroj pre celé spektrum podnikov, ktoré v danej oblasti už pôsobia alebo sa na zapojenie do procesov výskumu, vývoja a inovácií pripravujú. Reorganizácia systému VaI výraznejšie uplatnenie výsledkov v hospodárskej praxi má viesť k zmene podielu aplikovaného a základného výskumu na: 70 % aplikovaný výskum a 30 % základný výskum Podporné inovačné (start-up) iniciatívy Osobitný zreteľ pri ďalšom inovačnom rozvoji zaberajú aktivity na podporu rozvoja podnikania prostredníctvom zakladania začínajúcich, tzv. start-up, resp. spin-off firiem. Podľa prieskumu GEM 2012 bol na Slovensku zaznamenaný pokles podnikateľskej aktivity (z 3. na 14. miesto v rámci Európy) tak v kategórii začínajúcich podnikateľov (medziročný pokles z 9,2 % na 6,65 %), nových podnikateľov (z 5,3 % na 3,91 %), ako aj u etablovaných podnikateľov (z 9,6 % na 6,38 %). Podľa prieskumu Flash Eurobarometer z r predstavuje na Slovensku podnikanie preferenčnú kariérnu voľbu pre 33 % obyvateľov, čo je pod úrovňou priemeru EÚ. Je potrebné prijať opatrenia podporujúce zvyšovanie motivácie pre podnikanie a vznik a rozvoj inovatívnych start-up firiem. 68

69 Tento typ firiem a môže predstavovať významný akcelerátor rozvoja Žilinského kraja. V opatrení 3.5 Podpora dynamického podnikateľského prostredia priaznivého pre inovácie v rámci RIS3 SK sa uvažuje aj s využitím nástrojov ako sú start-up firmy a inkubátory. Práve tieto nástroje pre podporu inovatívneho podnikania sú vo svete najviac využívaným nástrojom spolu s vytváraním prostredia pre prilákanie rizikového kapitálu a vytváranie inovačného ekosystému a sietí. Tab. 30 Vybrané opatrenia pre podporu inovatívneho podnikania Zdroj: RIS III Stratégia inteligentnej špecializácie Opatrenia definované v oblasti rozvoja inovatívneho podnikania, najmä start-up ekosystému V sumárnom zhodnotení start-up firiem v SR za rok 2013, ktoré spracovala spoločnosť KPMG sú uvedené i odporúčania na posilnenie start-up ekosystému v SR: 1. Podpora celistvosti systému podpory start-up zlepšenie komunikácie medzi kľúčovými stakeholdermi, najmä medzi príslušnými verejnými agentúrami, zamedzenie duplicít vo verejnej podpore a vo financovaní, zlepšenie informovanosti start-up firiem o možnostiach podpory zo strany verejných agentúr, 69

70 vytvorenie centrálneho orgánu na podporu start-up ekosystému, ktorý by koordinoval činnosť jednotlivých verejných agentúr a tiež by zodpovedal za tvorbu príslušných politík. 2. Zvýšenie zainteresovanosti veľkých spoločností cez mentorské programy vytvorenie schémy na podporu mentorstva zo strany veľkých spoločností pri rozvoji startup firiem, podpora trhového rozvoja start-up firiem zo strany veľkých spoločností, vytvorenie ekosystému podnikateľských anjelov, kde by boli priamo zainteresované práve veľké spoločnosti. 3. Zvýšenie využívania kapacít univerzít a súkromných agentúr na podporu podnikania podpora programov na univerzitách, ktoré by vyústili do realizácie univerzitných spin-off efektov a vzniku spin-off a start-up firiem, finančná podpora súkromných agentúr na podporu podnikania a inovačných sprostredkovateľov zo strany vlády, resp. verejných agentúr tak, aby tieto súkromné subjekty mohli efektívne a za prijateľné ceny poskytovať poradenstvo vznikajúcim start-up firmám Inovačná stratégia SR na roky v kontexte inovačného rozvoja Žilinského kraja Slovensko má preukázateľný inovačný potenciál, ktorého rast je však potrebné stimulovať a podporovať. Existuje viacero malých a stredných, rýchlo rastúcich firiem, s potenciálom stať sa lídrom v určitej oblasti podnikania, v ktorých vzniká mnoho nových nápadov. Tieto sa ale bez účinnej podpory len ťažko dokážu transformovať na nové produkty, patenty, konkurenčné výhody, alebo pracovné miesta. Strategickým cieľom je zlepšiť schopnosť komercionalizovať a adoptovať inovácie a technológie a zaradiť Slovensko medzi úspešné priemyselné krajiny 21 storočia. Jednou z kľúčových priorít je zdvojnásobiť podiel výdavkov podnikov na inovácie realizované z výsledkov výskumno-vývojových činností. Výsledkom inovačnej stratégie má byť zlepšenie pozície SR o 5 priečok v ukazovateli inovačnej výkonnosti charakterizovanej indexom SII (Scoreboard Innovation Index). Na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebné postupne do roku 2020 uskutočniť: štrukturálnu zmenu financovania výskumu, vývoja a inovácií, pretože bez trvalej finančnej podpory výskumu, vývoja a inovácií a prostredníctvom finančnej podpory týchto oblastí, prostredníctvom špecifických finančných nástrojov a stimulov s využitím verejných a súkromných zdrojov nebude možné dosiahnuť výraznejší pokrok v podpore subjektov s vysokou technologickou úrovňou výrobkov a s poznatkovo intenzívnymi službami a vo zvyšovaní konkurenčnej schopnosti domácich subjektov, zmenu existujúcej štátnej vednej, technickej a inovačnej politiky tak, aby v konečnom dôsledku bol za rozvoj všetkých týchto politík zodpovedný jediný vrcholný orgán, vytvorenie podmienok motivujúcich podnikateľské subjekty, aby zvýšili aktivitu v oblasti aplikovaného výskumu a inovácií. Jednou z možností môže byť aj vytváranie vhodných 70

71 podmienok pre rozvoj klastrov a iných zoskupení podnikov (ako napr. alternatívne obchodné platformy, ktoré predpokladá revidované všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) s dominantným postavením súkromných subjektov ako spolufinancujúcich inštitúcií. Aktuálne ekonomické výzvy si vyžadujú ambiciózne stratégie hospodárskej politiky pre 21. storočie. Cieľom je konfrontácia štrukturálnych slabín prostredníctvom pokroku v troch vzájomne sa posilňujúcich prioritách: Inteligentný rast založený na znalostiach a inováciách, Udržateľný rast podporujúci hospodárstvo menej náročné na zdroje, ekologickejšie a konkurencieschopnejšie, Inkluzívny rast, podpora ekonomiky s vysokou zamestnanosťou a poskytovanie ekonomickej, sociálnej a územnej súdržnosti. Na dosiahnutie tohto cieľa je zo strany všetkých členských štátov vrátane Slovenska potrebné: zreformovať vnútroštátne a regionálne systémy v oblasti výskumu, vývoja a inovácií na podporu excelentnosti a inteligentnej špecializácie, zlepšiť spoluprácu medzi univerzitami, výskumnými centrami a podnikmi, realizovať spoločné programy a zintenzívniť cezhraničnú spoluprácu v oblastiach, ktoré prinášajú EÚ pridanú hodnotu, a primerane prispôsobiť vnútroštátne postupy financovania s cieľom zabezpečiť šírenie technológií na území EÚ, zabezpečiť dostatočný prísun kvalifikovaných absolventov vedeckých, matematických a inžinierskych odborov a zabezpečiť, aby sa učebné osnovy sústredili na podporovanie kreativity, inovácií a podnikania, investovať do vzdelávania, vrátane využívania daňových stimulov a iných finančných nástrojov na podporu súkromných investícií do výskumu a vývoja vo väčšej miere. Inteligentná špecializácia sa javí ako kľúčový prvok pre inovačné politiky. Regionálne inovačné stratégie pre inteligentnú špecializáciu možno definovať ako integrované stratégie, ktoré: 1) sústredia verejné zdroje na inovácie a na rozvojové priority, problémy a potreby založené na znalostnej báze, 2) načrtávajú opatrenia na stimuláciu súkromných investícií do výskumu a vývoja, 3) stavajú na schopnostiach, zručnostiach a konkurenčných výhodách regiónov a potenciáli pre ich excelentnosť, 4) podporujú komplexné zapojenie zainteresovaných strán a podporujú verejné inovácie a experimentovanie, 5) sú dôkazné a zahŕňajú úplné monitorovacie a hodnotiace systémy. Na dosiahnutie cieľov EK navrhla v rámci stratégie Európa 2020 desať konkrétnych krokov: 1) Aj napriek úsporným opatreniam pokračovať v investíciách do vzdelávania, výskumu a vývoja, inovácií a IKT. 2) Skvalitnenie fungovania európskych a vnútroštátnych systémov výskumu a inovácií. 3) Modernizácia vzdelávacích systémov na všetkých úrovniach. 71

72 4) Dokončenie Európskeho výskumného priestoru, v rámci ktorého sa zjednoduší spolupráca výskumníkov a inovátorov v rámci EÚ. 5) Zjednodušenie prístupu k európskym programom. 6) Komercionalizácia inovácií lepšie prepojenie medzi vedcami a podnikmi. 7) Odstránenie bariér pre uvádzanie myšlienok na trh viac finančných prostriedkov pre malé a stredné podniky, lepšia ochrana duševného vlastníctva, patenty EÚ a pod. 8) Zakladanie európskych partnerstiev v oblasti inovácií, ktoré by urýchlili výskum, vývoj a uvádzanie inovácií na trh. 9) Lepšie inovácie vo verejnom sektore sociálne inovácie. 10) Spolupráca s medzinárodnými partnermi, sprístupniť im európske programy pre výskum a vývoj. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti a rastu ekonomiky je potrebné diverzifikovať podnikateľský sektor a podporovať vznikajúce podniky a zároveň inovačné aktivity na regionálnej úrovni. Na podchytenie práve týchto podnikov musí byť Inovačná stratégia rozpracovaná na regionálnu úroveň, na ktorej sa dá najlepšie a najrýchlejšie reagovať na trhové zmeny a vytvárať lokálne podmienky pre rozvoj podnikov. Z tohto vyplýva potreba rozpracovania Inovačnej stratégie SR na jednotlivé regionálne inovačné stratégie a následne na regionálne inovačné politiky. Každý región musí pritom vychádzať z dostupnej infraštruktúry, členenia priemyslu a výskumno-vývojovej základne. Zadefinovaním priorít sa zabezpečí lepšie smerovanie financovania, zníženie duplicitných projektov v rámci Slovenska, lepšie prepojenie medzi lokálnym priemyslom, know-how poskytovateľmi, školstvom a štátnymi inštitúciami. 72

73 1.9 Podmienky a podporné mechanizmy pre rozvoj inovatívneho podnikania a jeho internacionalizáciu Strategické európske dokumenty a iniciatívy Stratégia má pomôcť vytvoriť z EÚ inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo, ktoré nám zabezpečí vysokú mieru zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Stratégia Európa 2020 predstavuje víziu európskeho sociálneho trhové ho hospodárstva v 21. storočí. EÚ si musí stanoviť, aký pokrok chce dosiahnuť do roku Na tento účel navrhuje Komisia tieto hlavné ciele EÚ: - miera zamestnanosti obyvateľov vo veku rokov by mala dosiahnuť 75 %, - úroveň investícií do výskumu a vývoja by mala dosiahnuť 3 % HDP EÚ, je potrebné dosiahnuť ciele 20/20/20 v oblasti klímy/energie (vrátane zvýšenia záväzku, pokiaľ ide o zníženie emisií na 30 %, ak budú vhodné podmienky), - podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, by sa mal znížiť pod 10 % a minimálne 40 % mladých ľudí by malo mať vysokoškolské vzdelanie, o 20 miliónov menej ľudí by malo byť ohrozených chudobou. Tieto ciele sa vzájomne dopĺňajú a sú nevyhnutné na dosiahnu tie celkového úspechu. Komisia navrhuje, aby členské štáty pretransformovali ciele EÚ na vnútroštátne ciele a postupy, a aby každý členský štát prispôsobil stratégiu Európa 2020 svojim podmienkam. Bude potrebné prijať množstvo rôznych opatrení na vnútroštátnej úrovni, na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni, ktoré prispejú k splneniu týchto cieľov. Komisia navrhuje sedem hlavných iniciatív, ktoré budú podporovať pokrok v každej prioritnej oblasti: - Únia inovácií na zlepšenie rámcových podmienok a prístupu k financovaniu výskumu a inovácií s cieľom zabezpečiť, aby inovatívne myšlienky viedli k vytvoreniu produktov a služieb, ktoré zabezpečia rast a pracovné miesta. - Mládež v pohybe na zlepšenie výsledkov systémov vzdelávania a uľahčenie vstupu mladých ľudí na trh práce. - Digitálny program pre Európu na urýchlenie zavedenia vysokorýchlostného internetu a čerpanie výhod, ktoré prináša jednotný digitálny trh pre domácnosti a podniky. - Európa efektívne využívajúca zdroje na podporu oddelenia hospodárskeho rastu od využívania zdrojov, podpora prechodu smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu, zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov, modernizáciu nášho odvetvia dopravy a podporu energetickej účinnosti. - Priemyselná politika vo veku globalizácie na zlepšenie podnikateľského prostredia, najmä pre malé a stredné podniky, a na podporu rozvoja pevnej a udržateľnej priemyselnej základne, ktorá bude konkurencieschopná vo svetovom rozsahu. - Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta na modernizovanie trhov práce a posilnenie postavenia ľudí podporovaním rozvíjania ich zručností počas celého ich života s cieľom zvyšovať účasť na trhu práce a lepšie zosúladiť ponuku na trhu práce s dopytom, vrátane pracovnej mobility. 73

74 - Európska platforma na boj proti chudobe na zabezpečenie sociálnej a územnej súdržnosti, aby všetci mohli využívať výhody plynúce z rastu a zamestnanosti a aby ľudia žijúci v chudobe a sociálnom vylúčení mali možnosť žiť dôstojný život a aktívne sa podieľať na živote spoločnosti. Týchto sedem hlavných iniciatív predstavuje záväzok pre EÚ aj členské štáty. Iniciatíva Únia inovácií bude v oblasti výskumu, vývoja a inovácií implementovaná komunitárnym programom Horizont 2020, ktorý predstavuje nasledovníka Siedmeho rámcového programu EÚ pre výskum, vývoj a demonštračné aktivity (FP7) a inovačných aktivít Rámcového programu na podporu konkurencieschopnosti a inovácií (CIP) Strategické regionálne dokumenty V Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja je stanovená základná dlhodobá stratégia vízia kraja stanovuje základné smerovanie regiónu. Obsahuje vo všeobecnej, ale záväznej forme zámery, ťažiská a priority pre dlhodobý rozvoj Žilinského regiónu v horizonte 8-15 rokov. Základná dlhodobá stratégia vízia pre Žilinský samosprávny kraj je: - región otvorený, dynamicky sa rozvíjajúci, spolupracujúci, komunikujúci, exportujúci aj importujúci, - konkurencieschopný región so silným inovačným potenciálom využívajúci informačno - komunikačné technológie vo všetkých významných oblastiach života spoločnosti. Výskum a vývoj v regióne sú nenahraditeľným a najväčším zdrojom vysoko kvalitných poznatkov potrebných pre podnikateľskú prax a s využitím inovácií smerujú k vytvoreniu poznatkovej ekonomiky, - učiaci sa región, reagujúci na požiadavky trhu práce, aktívne podporujúci zvyšovanie zamestnanosti, rozširujúci verejné služby pre skvalitnenie života obyvateľstva, moderného zdravotníctva, kultúrneho, športového vyžitia v nadväznosti na tradície regiónu s rešpektovaním klasických rodinných vzťahov. Žilinský samosprávny kraj má v sídlach silný inovačný potenciál. Zvyšuje sa výkonnosť v oblasti cestovného ruchu. Vidiecke oblasti sa transformujú, pomáhajú im nástroje na vyrovnávanie regionálnych rozdielov predovšetkým diverzifikácia hospodárskej činnosti. Identita/špecifickosť sídiel a subregiónov je zachovaná a dobre využívaná v prospech kvalitných miestnych produktov. Žilinský samosprávny kraj so svojím čistým životným prostredím je regiónom s kvalitne vybudovanou dopravnou, podnikateľskou a verejnou infraštruktúrou, vysoko rozvinutými informačnými technológiami a atraktívnym turizmom. Vzdelávanie, vedomosti a poznatky ako najdôležitejšia súčasť ekonomického rozvoja, vyžadujú prispôsobiť správanie inštitúcii a jednotlivcov v regióne a tak vytvoriť predpoklady 74

75 pre úspech v súťaži regiónov nielen v rámci Slovenska, ale aj Európskej únie. Presadenie jedného z určujúcich trendov identifikujúcich rastúci vplyv vedy, techniky a vzdelávania v kraji vyžaduje definovať také ciele a priority a implementovať zaviesť do praxe také inštitucionálne, finančné, personálne a iné nástroje, ktoré dokážu postupne naplniť túto predstavu. Ide o zásah do kultúry, chovania, prístupu všetkých ľudí. Je preto dôležité, aby všetci zainteresovaní pochopili, čo sa od nich požaduje a aké prínosy získajú. Ide o permanentný proces. Učiaci sa región vyžaduje od každého človeka aktívny prístup v starostlivosti o trvalý rast /zdokonaľovanie / svojho potenciálu. Realizácia vzdelávania a výchovy v zmysle krajskej koncepcie v oblasti regionálneho školstva a celoživotného vzdelávania musí postupne podporovať a zabezpečovať tento proces. Na druhej strane bude treba špecifikovať a hľadať zdroje, ktoré potrebuje filozofia učiaceho sa regiónu. Ak odborná a široká verejnosť správne pochopí očakávania a prínosy vízie, viac bude vtiahnutá do celého procesu a vyvolá to synergický efekt. 75

76 1.10 Inovačný systém v ŽSK Všeobecné zhodnotenie Vízia pre rozvoj Žilinského kraja je dlhodobo prostredníctvom RIS procesu zameraná na vytvorenie aktívneho prostredia pre výskum a vývoj, inovácie a podnikanie. Prioritou Žilinského kraja je vytvoriť prostredie podporujúce regionálny inovačný potenciál, podpora spolupráce medzi existujúcimi inštitúciami a organizáciami a vytváranie strategického rozvojového rámca, ktorý aktivuje existujúce podniky k zavádzaniu ďalších inovácií na všetkých úrovniach a k vytváraniu pozitívnej kultúry pre nových podnikateľov. Dlhodobo sa venuje vytvoreniu autonómnych a stabilných sietí so zastúpením kľúčových ľudí z vedy, administratívy a priemyslu (trojitá špirála) v rámci regiónu, rovnako ako aj na nadregionálnej úrovni v susedných krajinách i v zahraničí. Medzi kľúčových hráčov, ktorí stav inovácií v regióne ovplyvňujú, patria orgány verejnej správy a regionálnej samosprávy, inštitúcie zabezpečujúce podporu malých a stredných podnikateľov, inštitúcie zabezpečujúce regionálny rozvoj a cezhraničnú spoluprácu, výskumné inštitúcie, vzdelávacie inštitúcie a kľúčové podniky regionálneho a nadregionálneho významu: A. Orgány verejnej správy a regionálnej samosprávy Úrad Žilinského samosprávneho kraja Krajský úrad v Žiline Obvodné úrady v Žilinskom regióne Mestské úrady v Žilinskom regióne B. Inštitúcie zabezpečujúce podporu malých a stredných podnikateľov Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania Slovenská obchodná a priemyselná komora Agentúra SARIO C. Inštitúcie zabezpečujúce regionálny rozvoj a cezhraničnú spoluprácu Rozvojová agentúra Žilinského samosprávneho kraja Regionálne rozvojové agentúry Regionálne podnikateľské a informačné centrum Martin Euroregión Beskydy Euroregión Tatry Mikroregióny D. Inštitúcie zamerané na transfer technológií a podporu inovácií Vedecko-technologický park Žilina IPA Slovakia Slovenské centrum produktivity (SLCP) 76

77 E. Výskumné ústavy CEIT, a.s. Vývoj Martin, a.s. Výskumný ústav dopravný, a.s. (VÚD) Výskumný ústav textilnej chémie v Žiline, s.r.o. (VÚTCH-Chemitex Výskumný ústav mliekarenský, a.s. Žilina (VÚM) Výskumný a vývojový ústav železníc F. Zväzy a asociácie G. Vzdelávacie inštitúcie Žilinská univerzita a jej fakulty: - Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov - Strojnícka fakulta - Elektrotechnická fakulta - Stavebná fakulta - Fakulta riadenia a informatiky - Fakulta špeciálneho inžinierstva - Fakulta prírodných vied Výskumné a vzdelávacie ústavy Žilinskej univerzity: - Ústav celoživotného vzdelávania - Ústav súdneho inžinierstva - Ústav dopravný CETRA európske centrum excelencie - Výskumný ústav vysokohorskej biológie - Ústav telesnej výchovy - Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum - Ústav konkurencieschopnosti a inovácií - Ústav informačných a komunikačných technológií - Centrá aplikovaného výskumu, centrá excelencie a kompetenčné centrá - Univerzitný vedecký park, Výskumné centrum Žilinskej univerzity Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského Martin - Centrá excelencie a kompetenčné centrá - Martinské centrum pre biomedicínu Katolícka univerzita v Ružomberku Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši Vybrané nástroje na podporu inovácií v Žilinskom kraji Regionálne inovačné iniciatívy patria medzi vhodné podporné nástroje na stimulovanie podnikateľských subjektov smerom k zavádzaniu inovácií. Tieto iniciatívy majú v mnohých vyspelých regiónoch EÚ i sveta silný a cielený dopad na podnikateľské subjekty, nakoľko 77

78 vychádzajú z dobrej znalosti potrieb lokálnych a regionálnych firiem. Mnohé európske regióny, ale i napr. české regióny majú vybudovaný fungujúci regionálny inovačný systém, ktorý zahŕňa tak subjekty verejnej správy ako i subjekty súkromné. Takéto inovačné systémy môžu potom zahŕňať tak infraštruktúrnu podporu ako i poradenskú, konzultačnú, disseminačnú i finančnú podporu. Predpokladom pre fungovanie takéhoto systému je však dostatok disponibilných finančných zdrojov, ktoré môžu subjekty verejnej správy (regionálne samosprávy) použiť na podporu inovácií v regióne. Aj v Žilinskom kraji existujú viaceré iniciatívy, ktoré ale vzhľadom k obmedzenému rozpočtu regionálnej samosprávy (VÚC) na ich podporu, sú najmä vo forme disseminačnej úrovne, t.j. podporné aktivity, ktoré informujú o inováciách a stimulujú k zavádzaniu inovácií. Konkrétne aktivity sú zosumarizované v nasledujúcom texte. Konferencia Inovačný rozvoj regiónov Ide o konferenciu, ktorá sa každoročne organizuje už od roku 2007 s cieľom informovať zástupcov podnikateľov, ale i zástupcov samospráv a štátnej správy o inovačnom dianí v regióne, o úspešných prístupoch a príbehoch inovátorov. Účel konferencie vzájomné informovanie sa a zdielanie skúseností, na konferencii je tiež možné nájsť množstvo inšpirácií pre ďalší rozvoj svojich produktov a technológií. Obr. 21: Prvý ročník Konferencie Inovačný rozvoj regiónov 2007 Inovačný ocenenie úspešných malých a stredných podnikov Inovácia Žilinského kraja Účelom tejto súťaže je podnietiť záujem mladých inovatívnych podnikateľov, ale i tradičné firmy o prezentáciu svojich vyvinutých produktov a riešení, ktoré sú už úspešne etablované na trhu. Toto ocenenie sa odovzdáva v dvoch kategóriách: kategória malý a stredný podnik a kategória inovatívny čin v regionálnom rozvoji. 78

79 Regionálny inovačný portál Obr. 22 Inovácia Žilinského kraja 2012 Ide o internetový portál, kde je možné nájsť všeobecné informácie o inováciách, ale i novinky, ktoré sa týkajú inovácií, informácie o inovačných, výskumných a podnikateľských podujatiach, sú na ňom dostupné grantové výzvy a schémy na podporu inovácií. Obr. 23 Inovačný portál Žilinského regiónu 79

80 1.11 Región a širšie vzťahy cezhraničná a medzinárodná spolupráca, zapojenie do sietí a výmeny skúseností, identifikácia dostupných zdrojov Iniciatívy na podporu internacionalizácie ŽSK Iniciatíva EZÚS TRITIA Európske zoskupenie územnej spolupráce (EZUS) je nástroj založený na práve Európskeho spoločenstva, ktorý sa usiluje o uľahčenie a podporu cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce. Právo založiť EZUS je udelené regionálnym a miestnym samosprávam priamo nariadením. Európske zoskupenie územnej spolupráce TRITIA (EZUS TRITIA) založil Žilinský samosprávny kraj spolu s Moravskosliezskym krajom, Sliezskym vojvodstvom a Opolským vojvodstvom a jeho registrácia prebehla Motívom a cieľom regionálnych samospráv je uľahčenie a zintenzívnenie medziregionálnej cezhraničnej spolupráce a jej cielené zameranie na vybrané oblasti, ktorými sú: 1. Doprava a infraštruktúra 2. Hospodárska spolupráca 3. Cestovný ruch 4. Energetika EZUS TRITIA má ambíciu posunúť vzájomnú spoluprácu medzi jeho členmi na novú úroveň a dáva príležitosť na realizáciu rozsiahlejších projektov, ako aj priestor na získanie ďalších finančných zdrojov priamo z EÚ. V oblasti hospodárskej spolupráce je cieľom vytvorenie spoločného, podnikateľsky atraktívneho cezhraničného priestoru založeného na využívaní inovácií a podpore podnikania. Vzhľadom na uvedený cieľ EZUS TRITIA plánuje realizovať projekty a aktivity zamerané na podporu inovácií a klastrov, podporu inovačného a podnikateľského prostredia so zameraním na malé a stredné podniky, moderné služby podpory podnikania, podporu pro - inovačného a pro - obchodného vzdelávania, podporu aplikovaného výskumu a vzdelávania, spoluprácu hospodárskych komôr daných regiónov, spoluprácu pri vyhľadávaní strategických investorov a organizáciu spoločných hospodárskych misií. Územie EZUS TRITIA s rozlohou cca km2 a viac ako 7,5 mil. obyvateľmi, s centrom v ekonomicky silnom trojuholníku Katowice - Ostrava - Žilina ponúka veľkú perspektívu pre intenzívnejšiu, hlbšiu a systémovejšiu spoluprácu v prihraničných regiónoch, a to aj v oblasti výskumu, vývoja a inovácií a rozvoja podnikania. 80

81 Možnosti pre cezhraničnú a nadregionálnu spoluprácu kraja Dobudovanie regionálnych inovačných systémov na podporu inteligentného ekonomického rastu ako kľúčového faktora konkurencieschopnosti produktívneho sektora je spolu s vytvorením podmienok a nástrojov na posilnenie schopnosti MSP inovovať procesy, služby a tovary prostredníctvom posilnenia spolupráce a využitia inovačného potenciálu československého prihraničného územia jedna z hlavných výziev cezhraničnej spolupráce definovaných v Programe cezhraničnej spolupráce Slovenská republika Česká republika (INTERREG VA ). Program reaguje na nízku mieru inovatívnosti MSP v prihraničnom regióne SR-ČR a po prvýkrát v histórii cezhraničnej spolupráce vyčleňuje finančné prostriedky na cielenú podporu spolupráce subjektov výskumu a vývoja a produktívneho sektora. Táto podpora bude mať doplnkový charakter k národným programom podpory inovácií, vedy, výskumu a bude komplementárny k programu COSME. V rámci programu bude na celé prihraničné územie vyčlenených 4,5 mil. z EFRR. Cieľom posilnenia výskumu, technologického rozvoja a inovácii (tematický cieľ 1) je najmä zintenzívnenie využívania výsledkov aplikovaného výskumu najmä malými a strednými podnikmi. Hlavnou cieľovou skupinou sú MSP a ukazovateľom výsledku programu je podiel MSP, ktoré vytvorili inovovaný produkt alebo proces. Prijímateľmi budú výskumné inštitúcie, vysoké školy s výskumnými pracoviskami, MSP, komory a záujmové združenia (vrátane klastrov a sietí), EZÚS, mimovládne organizácie, štát a jeho organizačné zložky ako aj územná samospráva. Ako príklady aktivít sú uvádzané: prepájanie a podpora cezhraničnej spolupráce medzi subjektmi VaVaI a MSP, vytváranie cezhraničných inovačných platforiem s primárnym cieľom posilnenia využívania výsledkov VaV v praxi, prenos výsledkov aplikovaného VaV do praxe, optimalizácia a spolupráca pri využívaní existujúcej infraštruktúry VaVaI pre potreby podnikateľskej základne v cezhraničnom priestore a pod. Program cezhraničnej spolupráce Poľská republika Slovenská republika neidentifikoval podporu VaVaI ako kľúčový faktor pre rozvoj cezhraničného územia a na takéto aktivity nevyčlenil finančné prostriedky. Z hľadiska podpory medzinárodnej spolupráce v oblasti VaVaI a podpory MSP je zaujímavým zdrojom Program INTERREG EUROPE , kde je na tieto aktivity vyčlenených 47% z celkového finančného objemu programu. Jedná sa o veľké medzinárodné projekty koncepčného charakteru, ktorých súčasťou môže byť aj realizácia modelových riešení (stratégie a akčné plány, analýzy, štúdie, výmenné pobyty, vytváranie a fungovanie medzinárodných podporných platforiem a pod.). Oprávnenými prijímateľmi sú národné, regionálne a miestne subjekty zodpovedné za podporu VaVaI, regionálne rozvojové agentúry, univerzity a vedecké inštitúcie, technologické parky a inkubátory, subjekty podporujúce podnikanie a pod. 81

82 Analýza príkladov dobrej praxe Juhomoravský kraj Juhomoravský kraj (ďalej len JMK) je v súčasnosti jedným z najinovatívnejších krajov v Českej republike a strednej Európe a jedným z 50 najviac inovatívnych krajov celej EÚ. Takýmto krajom sa však nestal zo dňa na deň, ale dlhodobou spoluprácou, víziou a spojením síl významných hráčov v kraji. História regionálnej inovačnej stratégie v kraji: prvá dohoda o nutnosti strategického dokumentu pre JMK - RIS založenie Juhomoravského inovačného centra s cieľom podporovať inovatívne firmy RIS 2 - dokument, ktorý inicioval vznik ďalších inkubátorov pre začínajúce firmy založenie Juhomoravského centra pre medzinárodnú mobilitu (JCMM) s cieľom podporovať talenty a prilákať vedcov na návrat do JMK pragmatické zameranie na podporu firiem sa rozrastá a stúpa záujem o kvalitné ľudské zdroje RIS 3 - schválený strategický plán rozvoja JMK na roky schválené veľké projekty (CEITEC, ICRC, IT4I a iné) v hodnote 17 miliárd Kč sformulovaný nový akčný plán na roky rozbehla sa príprava RIS 4, ktorá do projektu intenzívne zapája laickú verejnosť Hlavné oblasti rozvoja JMK v rámci RIS: realizácia projektov zvyšujúcich konkurencieschopnosť regiónu podpora talentovaných študentov a zlepšovanie vzdelávania na školách pomoc inovatívnym firmám s rastom a realizáciou medzinárodných projektov zameranie na reintegráciu a prilákanie špičkových vedcov do regiónu prepájanie vedeckých centier s praxou Zhodnotenie RIS a situácie v kraji V Juhomoravskom kraji sa podarilo dosiahnuť vzácnej spolupráce všetkých kľúčových hráčov Juhomoravského kraja - mesta (najmä Brno) a samosprávy, výskumných organizácií, vzdelávacích organizácií a firiem. Táto spolupráca bola realizovaná spoluprácou, spoločnými projektmi a zastrešená Regionálnou inovačnou stratégiou. Dôležitou súčasťou bola dlhodobá vízia s alokovanými prostriedkami a kompetenciami. To umožnilo aby sa z JMK postupom času stal najúspešnejší kraj, do ktorého prichádzajú výskumníci z celého sveta a start-up a spin-off firmy prichádzajú so záujmom o podporu. 82

83 Ďalším významným prvkom bolo zabráneniu odlivu mozgov z kraja. tomuto problému čelí množstvo krajov na Slovensku, kedy špičkový vedci a experti odchádzajú do zahraničia, kde sú motivujúcejšie podmienky pre realizáciu výskumných aktivít. Toto zahŕňa nielen kvalitu zariadení na ktorých sa realizuje výskum, ale aj okolité prostredie, ochota spolupracovať s praxou a podobne. V JMK sa podarilo nielen zabrániť odlivu mozgov, ale podarilo sa im vybudovať také prostredie, do ktorého prichádzajú výskumníci z celého sveta Košice IT Valley Košice IT Valley ( ) je združenie subjektov pôsobiacich v oblasti informačných technológii, školstva a verejnej správy. Vzniklo v roku Svoje aktivity zameriava na rozvoj, podporu výučby a inovácií v sektore IT na východnom Slovensku, čo súčasne prináša regiónu podporu zamestnanosti a orientáciu na technológie s vyššou pridanou hodnotou. Zakladajúcimi členmi boli dve univerzity (Technická univerzita a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach), Košický samosprávny kraj a sedem popredných firiem zameraných na informačné technológie, ktoré pôsobia v Košiciach. V súčasnosti členmi združenia je 40 firiem. Cieľom združenia je vytvárať vhodné podmienky na vznik a rozvoj centra excelencie informačných a komunikačných technológií na území východného Slovenska a zatraktívňovať jeho sociálno - ekonomické prostredie predovšetkým pre mladých ľudí. Prispieva k budovaniu informačnej a znalostnej spoločnosti v regióne a vytvára komunikačnú platformu medzi verejnou správou, podnikateľským sektorom a vzdelávacími inštitúciami, ktorá vedie k urýchleniu rozvoja IKT priemyslu v regióne. Medzi hlavne aktivity patrí: Podpora a rozvíjanie iniciatív Zlepšenie kvality tréningových programov IKT Motivácia detí a mládeže Rozvoj spolupráce Podpora inovácií Zvyšovanie sociálnej inklúzie Združenie Košice IT Valley spolu so svojimi zakladajúcimi členmi a ďalšími IT spoločnosťami a za významnej podpory spoločnosti SAP vytvorila projekt SAP Akadémia, ktorý je svojou podstatou jedinečný nielen na Slovensku, ale aj v celej strednej a východnej Európe. Jeho realizáciou získa región potenciál vytvoriť vyše tisíc nových pracovných miest v oblasti podpory systému SAP. Zhodnotenie V záujme zvyšovania investorskej atraktivity regiónu a zamestnanosti IT Valley spojilo konkurenčné subjekty. Nadviazala sa spolupráca medzi univerzitami, krajom a firmami v 83

84 oblasti IT. Spolu vytvorili podmienky pre rozvoj IKT priemyslu a celého ekosystému okolo neho na východe Slovenska. Ťažisko ich spolupráce je v spoločných projektoch, rekvalifikácii a inovácii. Táto spolupráca prináša podporu aktivít, ktoré majú prínos pre všetky zainteresované strany. Dôležitým prínosom je podpora vzdelávania pre mladých ľudí. V spolupráci s firmami sa tak prepája verejná a komerčná sféra, kde firmy vychovávajú svojích budúcich zamestnancov, čo umožňuje zvýšenie zamestnanosti v regióne. Strategickým cieľom združenia je pôsobiť na rozvoj priemyslu IT v regióne tak, aby do roku 2020 presiahol počet odborníkov pracujúcich v priemysle IT v regióne Absolventom sa otvorili nové pracovné príležitosti, zatraktívnilo sa univerzitné štúdium v odboroch zameraných na IKT a v mnohom sa zlepšila spolupráca a komunikácia pedagógov univerzít s predstaviteľmi IKT priemyslu. Zamestnanci IKT firiem sa zúčastňujú aj na pedagogickom procese. Konkrétnym výsledkom spolupráce sú nové laboratóriá a nové študijné odbory, ktoré sú lepšie prispôsobené potrebám praxe Dostupné možnosti financovania inovačných aktivít v ŽSK Financovanie zo štátneho rozpočtu Slovenská republika v zmysle platnej legislatívy využíva na financovanie výskumu a vývoja z prostriedkov štátneho rozpočtu inštitucionálne a súťažné financovanie: Obr. 24 Financovanie výskumu a vývoja v SR Zdroj: Analýza financovania výskumu a vývoja z verejných zdrojov v akademickom sektore Slovenskej republiky Štátne programy sú realizované podľa zákona č.172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 172/2005 Z. z. ). V súlade s prioritami štátnej vednej a technickej politiky vláda SR schválila desať štátnych 84

85 programov výskumu a vývoja. Tento nástroj podľa uvedeného zákona bol využívaný s účinnosťou od 1. júla Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (ďalej len APVV ) sú podporované programy výskumu a vývoja APVV podľa zákona č. 172/2005 Z. z. Programy agentúry schvaľuje vláda SR po prerokovaní v Rade vlády SR pre vedu, techniku a inovácie. APVV k prostredníctvom grantovej schémy podporila 22 projektov sumou viac ako tis. EUR. APVV bude transformovaná na výkonnejšiu inštitúciu, koordinujúcu svoje zameranie s Agentúrou štrukturálnych fondov EÚ MŠVVaŠ SR (ďalej len ASFEÚ ). V rokoch sú plánované výdavky na prevádzku a programy APVV v celkovej sume 316 mil. EUR. Tento nástroj bude oproti súčasnosti navýšený na trojnásobok, čo dáva predpoklad efektívnejšej účinnosti. Stimuly pre výskum a vývoj sú poskytované podnikateľom v zmysle zákona č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj v znení neskorších predpisov na riešenie projektov výskumu a vývoja so zámerom, aby podnikatelia vo väčšej miere zakladali svoj rozvoj a podnikateľské zámery na výsledkoch VaI, na rozšírení personálnych kapacít v oblasti VaI, ako aj zvýšenie objemu investícií do výskumu a vývoja. Celkom bolo podporených 16 subjektov sumou viac ako tis. EUR. Stimuly sú rozhodujúcim nástrojom podpory podnikateľského sektora. V rokoch sú plánované výdavky na stimuly pre výskum a vývoj v celkovej sume 108 mil. EUR, ktorú je žiaduce vo vzťahu k vývoju zdrojov zdvojnásobiť do roku Obr. 25Vzťahy medzi výskumom a priemyslom ma Slovensku Zdroj: Analýza financovania výskumu a vývoja z verejných zdrojov v akademickom sektore Slovenskej republiky Dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám, poskytované podľa zákona č. 172/2005 Z. z. poskytujú ústredné orgány štátnej správy (ďalej len ÚOŠS ) v rozsahu ich zriaďovateľskej alebo vecnej pôsobnosti. Nástroj bol zavedený s účinnosťou od 1. júla V rokoch sú plánované výdavky na VaI v celkovej sume cca. 115mil. EUR. Dotácia na vedecko-technické služby podľa zákona č. 172/2005 Z. z. sa môže poskytnúť zo štátneho rozpočtu na vykonávanie činností právnickými osobami a fyzickými osobami podnikateľmi na podporu výskumu a vývoja. Poskytovateľom môže byť ÚOŠS alebo Slovenská akadémia vied. Dotácia je štátnou pomocou, zatiaľ bola poskytnutá päťkrát v 85

86 objeme cca 250 tis. EUR. V rokoch sú plánované výdavky na vedecko-technické služby v celkovej sume viac ako 73 mil. EUR. Prostriedky z fondov EÚ sú v programovom období rozhodujúcim zdrojom financovania VaI (OP Výskum a inovácie). Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (Lisabonská stratégia pre Slovensko definovala štyri oblasti, ktoré vláda považovala za najdôležitejšie pre danú oblasť: ľudské zdroje a vzdelávanie; informačná spoločnosť; podnikateľské prostredie veda, výskum a inovácie. Stratégia konštatuje, že k ekonomickému rastu prispieva vznik nových, inovatívnych firiem a aktivity zamerané na vývoj a inovácie v už existujúcich firmách. Štát by mal podľa stratégie podporovať vznikov nových firiem z dvoch dôvodov. Prvým je to, že súkromný sektor podporuje menej firiem ako je ekonomicky optimálne. Druhým dôvodom je to, že aktivity zamerané na inovácie sú veľmi riskantné a nákladné Horizont 2020 Horizont 2020 je základným finančným nástrojom pre zavedenie iniciatívy Inovačná únia. Prináša nový integrovaný prístup, ktorý znamená aj novú štruktúru programov. Horizont 2020 zastreší všetky súčasné programy v oblasti európskej vedy a výskumu, ktorými sú momentálne 7. rámcový program (FP7), Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP) a Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT). Novinkou je, že tieto rôzne druhy financovania sa teraz spoja do jedného koherentného, flexibilného a jednoduchého celku pre nadchádzajúce obdobie Názov nového programu Únie pre financovanie výskumu a inovácií, Horizont 2020, odráža odhodlanie Únie zvýšiť v mene budúcnosti inovatívnosť, rast a zamestnanosť. Horizont 2020 spája všetky existujúce zdroje financovania Únie v oblasti výskumu a inovácií. Zdroje programu Horizont 2020 sa budú sústrediť na tri rôzne, ale navzájom sa posilňujúce priority s jasnou pridanou hodnotou. 1.Excelentná veda Tento cieľ je zameraný na zvýšenie excelentnosti vedeckej základne Európy a zaistenie stáleho toku výskumu svetovej úrovne s cieľom zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť Európy. Tento cieľ bude slúžiť na podporu najlepších myšlienok, rozvoj talentov v Európe, sprístupnenie prioritnej výskumnej infraštruktúry pre výskumných pracovníkov a na zatraktívnenie Európy pre najlepších svetových výskumných pracovníkov. 86

87 2. Vedúce postavenie priemyslu Zámerom tohto cieľa je urobiť z Európy prostredníctvom podpory činností, ktorých náplň určia podniky, príťažlivejšie miesto z hľadiska investícií do výskumu a inovácií. Prostredníctvom tohto cieľa sa budú poskytovať rozsiahle investície do kľúčových priemyselných technológií, maximalizovať potenciál rastu európskych podnikov prostredníctvom poskytnutia primeraného financovania a pomáhať inovatívnym MSP dostať sa do svetovej špičky. Financovanie sa bude zameriavať predovšetkým na tieto oblasti: informačno-komunikačné technológie nanotechnológie, nové materiály, nano a mikro elektronika moderná výroba a spracovanie, podniky budúcnosti biotechnológie vesmírny výskum výskum v oblasti energetiky 3. Spoločenské výzvy Tento cieľ odráža politické priority stratégie Európa 2020 a slúži na riešenie hlavných obáv občanov v Európe a mimo nej. Na výzvach založený prístup spojí zdroje a znalosti z rôznych oblastí, technológie a disciplíny (vrátane spoločenských a humanitných vied). Pôjde o činnosti (od výskumu až po trh) s novým dôrazom na činnosti súvisiace s inováciami, ako napr. pilotné projekty, demonštračné činnosti, testovacie prostredia a podpora trhového využitia. Financovanie sa bude zameriavať na tieto výzvy: zdravie, demografické zmeny a zdravé prostredie potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský výskum a bioekonomika bezpečná, čistá a efektívne využívaná energia inteligentná a integrovaná doprava šetrná k životnému prostrediu opatrenia na ochranu klímy, účinné využívanie zdrojov a suroviny inkluzívne, inovatívne a bezpečné spoločnosti Osobitný zreteľ sa bude venovať aj podpore inovácií v malých a stredných podnikoch s dôrazom na vytváranie nových podnikateľských príležitostí Podnikateľskí anjeli (Business Angels) Pre mnohé podniky je ťažký prístup k finančným zdrojom dlhodobou prekážkou ich rozvoja. Ešte v horšej situácii sú firmy vstupujúce na trh, ktorým chýba úverová história. Banky sú pri poskytovaní peňazí začínajúcemu podniku veľmi opatrné. Z tohto dôvodu sa v zahraničí začali využívať služby tzv. obchodných anjelov. Ide o zvyčajne súkromné osoby s vlastným kapitálom a skúsenosťami z podnikania, ktoré majú záujem investovať do rýchlo rastúcich spoločností alebo projektov s veľkým trhovým potenciálom. Ich pridanou hodnotou ako investora sú manažérske skúsenosti, know-how, sieť kontaktov a ochota podeliť sa o ne. Tento typ investovania má často neformálny charakter. Podnikateľskí anjeli investujú hlavne do oblastí, ktoré sú im osobne blízke, preferované sú však najmä high-tech odvetvia. 87

88 Business anjelov je možné definovať ako bývalých úspešných podnikateľov, ktorí investujú svoje finančné prostriedky, know-how a skúsenosti do podnikov s vysokým rastovým potenciálom a to prevažne v začiatočných fázach investičného a inovačného cyklu. Ako hands-on investori majú možnosť spolupodieľať sa na riadení podniku a samozrejme za svoju investíciu získavajú protihodnotu, ktorou je určitý vlastnícky podiel v podniku a z neho vyplývajúci podiel na dosahovanom zisku. Vložené finančné prostriedky sa teda stávajú súčasťou vlastného podnikového kapitálu a investor sa stáva spoluvlastníkom. Na rozdiel od formálnych investorov je v tomto prípade zisk iba jedným z mnohých investičných motívov. Tie je možné rozčleniť do trochu skupín: Rizikový kapitál ako zdroj financovania inovačných aktivít Okrem verejných zdrojov sa na komercializáciu výsledkov vedy, výskumu a vývoja využívajú súkromné finančné zdroje, ktoré zhromažďujú fondy rizikového kapitálu. Rizikový kapitál môžeme definovať ako finančné prostriedky vkladané investorom do vlastného imania nekótovaných spoločností. Pri novo vznikajúcich spoločnostiach ide o spoločné založenie firmy s peňažným vkladom do základného imania zo strany spoločnosti rizikového kapitálu. Využívajú ho tiež firmy s nedostatkom vlastných finančných prostriedkov a skúsenosti s vedením podnikania, ktoré nie sú vedené profesionálnymi manažérmi. Je to prostriedok pre financovanie zahájenia činnosti spoločnosti, jej rozvoja alebo expanzie, kedy investor nadobúda dohodnutý podiel na vlastnom imaní spoločnosti za poskytnutie určitého objemu finančných prostriedkov. Rizikový kapitál je predovšetkým partnerstvo podnikateľa a investora. Investícia vo forme rizikového kapitálu nie je totiž jednorazové poskytnutie finančných prostriedkov, ale niekoľkoročný proces súžitia podnikateľského subjektu s investorom rizikového kapitálu. Rizikový kapitál predstavuje finančné prostriedky slúžiace k investovaniu do veľmi rýchlo rastúcich inovatívnych projektov. Je založený na vstupe investora do vybraného podniku prostredníctvom navýšenia jeho základného kapitálu. Tento finančný nástroj ponúka fondy rizikového kapitálu. Fond vstúpi do podniku a dodá mu potrebný kapitál, čím získa príslušný, väčšinou menšinový podiel. Okrem finančných zdrojov investor prináša aj aktívny prístup k riadeniu firmy formou strategického, obchodného a finančného poradenstva. Takáto investícia by mala podporiť postup firmy do ďalšej fázy jej vývoja a prispieť k rastu jej trhovej hodnoty. Investor určuje i tzv. exit plánovaný výstup zo spoločnosti, ktorý je spravidla realizovaný predajom podielu inému investorovi prípadne pôvodnému majiteľovi firmy Finančný nástroj Jeremie JEREMIE je spoločná iniciatíva Európskej komisie a Európskeho investičného fondu (EIF), ktorej cieľom je zlepšenie prístupu MSP k financovaniu v rámci štrukturálnych fondov EÚ. 88

89 Obsahuje časť zdrojov zo štrukturálnych fondov, ktoré môžu krajiny EÚ použiť na investície do revolvingových nástrojov, ako napríklad pôžičiek, rizikového kapitálu alebo záručných fondov za účelom investície do podnikov. JEREMIE umožňuje: vytvorenie nového alebo rozšírenie existujúceho podniku, výskum a vývoj zameraný na potrebu podniku, prenos technológií, inovácie a podnikanie, modernizáciu technológie výrobných štruktúr. Výhody JEREMIE sú: ide o návratný finančný nástroj prostriedky sú poskytované na investície vytvárajúce výnosy, čo zabezpečí návratnosť investície, výnosy z investícií sa investujú ďalej do podnikov, čím možno prostriedky použiť opakovane a dochádza k recyklácií verejných zdrojov, zhodnocuje sa kapitál, dochádza k podpore väčšieho počtu firiem, umožňuje flexibilitu z hľadiska štruktúry a využitia zdrojov formou vlastného majetku dlhu, garantovanej investície, ľahší prístup ku kapitálu - podporuje aj MSP, ktoré by neuspeli so žiadosťou o úver v bankovom sektore, poskytuje zvýhodnené úverové podmienky. Nástroje JEREMIE FLPG nástroj: portfóliové záruky prvej straty, zapojení sú finanční sprostredkovatelia: SLSP, Tatra banka, UniCredit, SZRB, cieľ : minimálne 245,60 mil. EUR nových úverov pre MSP. PRSL nástroj: portfóliové úvery zdieľaného rizika, zapojení fin. sprostredkovatelia: Sberbank + ďalší sprostredkovateľ, cieľ : minimálne 40,04 mil. EUR nových úverov pre MSP. RC(VC) nástroj: fondy rizikového kapitálu, zapojení fin. sprostredkovatelia: Neulogy Ventures + Limerock fund Maneger, cieľ : minimálne 39,50 mil. EUR nových úverov pre MSP. Princíp poskytovania prostriedkov: EIF a SZRF uzatvorili s vybranými bankami v SR Zmluvu o poskytnutí portfóliovej záruky, na základe ktorej čiastočne ručia banke za úvery začlenené do jej portfólia do dohodnutej maximálnej výšky, poskytnutie záruky nemusí klient vybavovať individuálne, stačí priniesť podklady do banky a tá všetko zariadi, žiadatelia musia spĺňať podmienku MSP, musia mať sídlo v SR, pričom prevádzky musia byť lokalizované mimo okresov Bratislava, Malacky, Senec a Pezinok, poskytovanie je zamerané predovšetkým na firmy s inovačným prvkom, 89

90 nesmú byť refinancované existujúce úvery a klient nesmie meškať so splácaním iného úveru, max. výška úveru EUR, splatnosť 1 až 10 rokov, účelom sú investície do hmotného a nehmotného majetku, prevádzkové potreby Zdroj: Fond Jeremie Obr. 26 Schéma JEREMIE Neulogy Ventures EIF vybral Neulogy Ventures ako správcu nástrojov rizikového kapitálu (seed fond a fond rizikového kapitálu) určených na financovanie inovatívnych začínajúcich podnikov a MSP s vysokým potenciálom rastu. Fond investuje predovšetkým do firiem v oblasti IKT, energetiky a medicínskej diagnostiky, pri zaujímavých investíciách aj do iných oblastí. Poskytuje zárodočný (fáza rozvoja vo výške EUR) a rozbehový kapitál (vo výške EUR). Fond inovácií a technológií Fond vznikol ako reakcia na vznikajúci dopyt po rizikovom kapitáli na podporu podnikateľov s nápadmi a je výsledkom spolupráce Slovak Business Agency (SBA) s investormi. Cieľom je financovanie malých a stredných podnikateľov, ktorých sídlo alebo časť aktivít je realizovaná na území SR. Ide o financovanie v oblasti moderných technológií (predovšetkým 90

91 v odvetviach priemyselných inovácií, informačných technológií, obnoviteľných zdrojoch energie, e-commerce), v oblastiach ktoré majú inovačný potenciál. Investícia musí byť návratná a musí vytvárať/udržať pracovné miesta. Výška investície je od do EUR s investičným horizontom 4 až 6 rokov. Oprávnenými nákladmi sú iba náklady vecne súvisiace s navrhovanou investíciou a štádiom životného cyklu spoločnosti. V závislosti od rozvoja spoločnosti ide o investičné stratégie: seed (predštartovné, počiatočné financovanie), start-up (štartovacie financovanie), development, expansion (rozvojové financovanie) Štrukturálne fondy, návrhy operačných programov Vláda vo februári 2014 pripravila dokument Operačný program Výskum a inovácie (OP VaI) na programové obdobie Implementácia OP VaI, ktorý bol Európskou komisiou schválený , bude z obsahového hľadiska realizovaná prostredníctvom nasledovných dvoch tematických cieľov a piatich investičných priorít: Tematický cieľ 1 posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií Investičná priorita 1A - rozšírenie výskumnej a inovačnej infraštruktúry a kapacít na rozvoj excelentnosti v oblasti výskumu a inovácie a podpory kompetenčných centier, najmä takýchto centier európskeho záujmu Investičná priorita 1B - podpora investovania podnikov do výskumu a inovácie a vytvárania prepojení a synergií medzi podnikmi, centrami výskumu a vývoja a vysokoškolským vzdelávacím prostredím, najmä investovania do vývoja produktov a služieb, prenosu technológií, sociálnej inovácie, ekologických inovácií, aplikácií verejných služieb, stimulácie dopytu, vytvárania sietí, zoskupení a otvorenej inovácie prostredníctvom inteligentnej špecializácie za podpory technologického a aplikovaného výskumu, pilotných projektov, opatrení skorého overovania výrobkov, rozšírených výrobných kapacít, prvej výroby, najmä v základných podporných technológiách, a šírenia technológií na všeobecný účel. Tematický cieľ 3 zvýšenie konkurencieschopnosti MSP Investičná priorita 3A - podpora podnikania, najmä prostredníctvom uľahčenia využívania nových nápadov v hospodárstve a podpory zakladania nových firiem, a to aj prostredníctvom podnikateľských inkubátorov Investičná priorita 3B - vývoj a uplatňovanie nových obchodných modelov MSP, najmä v rámci internacionalizácie Investičná priorita 3C - podpora vytvárania a rozširovania vyspelých kapacít pre vývoj produktov a služieb 91

92 Obr. 27 Intervenčná logika OP VaI v rámci tematických cieľov Zdroj: Operačný program výskum a inovácie Prehľad investičnej stratégie programu je uvedený v nasledujúcej tabuľke, uvádzame len pre opatrenia mimo územia Bratislavského kraja, ktorý dosahuje z hľadiska zamestnanosti nadpriemerné výsledky v SR: 92