Milé spolužiačky, milí spolužiaci!

Transkript

1

2 Milé spolužiačky, milí spolužiaci! Školský rok je už na konci a všetci sa utešujeme len myšlienkami na leto. Vysvedčenie bude, aké bude, hlavne, že sme všetci zdraví. Je mi teda milou povinnosťou vás informovať o poslednom tohtoročnom vydaní časopisu Zvonenie, ktoré vám spríjemní posledné horúce dni v škole. Nájdete v ňom obľúbené rubriky : rozhovory, zaujímavú tvorbu spolužiakov, správy z domova i zo sveta. Pre mňa, ako členku redakčnej rady a zároveň šéfredaktorku časopisu, je toto posledné číslo časopisu. Chcem sa poďakovať úžasnej pani učiteľke Oravcovej, že mi umožnila túto funkciu zastávať a dala mi veľa múdrych rád do života. Pevne verím, že časopis Zvonenie bude aj naďalej populárny a udrží si svoju obľúbenosť. Vám, milí spolužiaci, prajem krásne leto plné slnka, pohody a zábavy. Poriadne si oddýchnite a v septembri - s chuťou do práce!!! Zuzana Gajdošová + redakčná rada Redakčná rada : Šéfredaktor: Zuzanka Gajdošová Predseda redakčnej rady : Ivka Pavlíková Grafická úprava : Jakob Rolík, Janko Fábry Členovia redakčnej rady : Veronika Havranová, Nina Bortelová, Hanka Puškárová, Lenka Dančová, Nina Náterová, Diana Sujová, Radko Rafaelis, Silvia Skučková, Nina Čuriková, Michal Vasil, Vanesska Šmálová, Romanka Danielisová, Adela Bahledová Recenzenti: Mgr. Eva Oravcová, Mgr. Katarína Koppalová, Mgr. Martina Prinerová časopis Zvonenie vydávaný pre ţiakov ZŠ M. Rázusa vo Zvolene

3 Slávik Slovenska 2014 Na túto súťaž som sa veľmi tešila. Bol to už 24.ročník celoštátnej speváckej súťaže slávik Slovenska Garantom bol Peter Dvorský. Školské kolo sa konalo 25.apríla Na školské kolo som si mala vybrať pieseň, ktorá mala 2-3 strofy. Vybrala som si pesničku Ach, Bože môj, do roka dlhý čas. Na školskom kole som spoznala spolužiakov aj nových ľudí. Vyhrala som 1.miesto a postúpila som na okresné kolo, ktoré sa konalo na Zvolenskom zámku. Musela som si vybrať ďalšiu pieseň zo spevníka, ktorý mi požičala pani učiteľka a bolo v ňom veľa pekných a známych piesní. Pesnička, ktorú som si vybrala, sa volala Keď som išla a mala 2 strofy. Okresné kolo bolo 9.mája. Moje dojmy zo Slávika boli pozitívne. Páčila sa mi atmosféra, ktorú dopĺňali príjemní ľudia. V tomto ročníku našu školu reprezentovali: z prvého stupňa žiačka tretieho ročníka Viktória Tuhárská, 3.A, ktorá získala 2. miesto na okresnej súťaži a žiačka šiesteho ročníka Terezka Konôpková, 6.A. Súťaž má dlhoročnú tradíciu aj na našej škole, zúčastňujeme sa jej od prvého ročníka. Mali sme už veľmi veľa spevákov, ktorí sa umiestnili aj na okresnej i krajskej súťaži, ako Ľubica Dzúriková, Matúš Mihalovič, Lucia Schwarczová, Martin Murín, Dorotka Domiterová. Sú to veľmi pekné úspechy, nakoľko táto súťaž je veľmi obľúbená, a zároveň nesmierne náročná, hlavne vo fáze prípravy, a to mnohých to odrádza. Držíme palce všetkým spevákom do budúcich ročníkoch a želám, aby sa nebáli zažiť niečo nové a krásne! Terézia Konôpková, VI.A LES PRE ĽUDÍ ĽUDIA PRE LES Lesnícke dni 2014 sú najväčším celoslovenským podujatím organizovaným lesníckymi inštitúciami na Slovensku. Po niekoľkýkrát som sa zúčastnil Detskej lesníckej univerzity. Tentokrát sa konala v meste, pretože bol Deň lesov. Zo školy sme odchádzali s pani učiteľkou, ktorá učí na prvom stupni. Keď sme prišli na miesto, stálo tam už pódium, na ktorom moderátor povedal úvodné slová a otvoril Deň lesov. Pán primátor mesta Zvolen prestrihol zlatú pásku, čím sa začal kultúrny program v podaní detských spevákov a hudobníkov. Nasledovalo premietanie dvoch videí, na ktorých známe osobnosti slovenského športu a kultúry prezentovali svoj vzťah k lesom. Potom sme nastúpili na pódium my žiaci detskej lesníckej univerzity. Našou úlohou bolo odpovedať na otázky moderátora. Na záver programu začali tancovať zbory detí. Tento deň bol pre nás veľmi poučný a zaujímavý. Jakub Čillík, VI.C

4 KONFERENCIA PRE MLADÝCH ĽUDÍ CONFERENCE FOR YOUNG PEOPLE Vo Zvolene sa konala v dňoch 20. a dvojdňová medzinárodná mládeţnícka konferencia pod názvom HEURÉKA CONFERENCE FOR YOUNG PEOPLE. Témou konferencie je - Berieme svoj život do vlastných rúk! Bola akurát jedna pekná streda, keď sme sa vybrali ako malá zvedavá skupinka na Zvolenský zámok. Šli sme na konferenciu, ktorú organizovali zväčša naši rovesníci. Všetko to začalo uţ deň predtým na Pustom hrade. Tam sme, bohuţiaľ, neboli, ale tí, ktorí sa tam dostali a napokon vyliezli aţ na vrch, spoznávali svoj región, mesto a okolie. Dozvedeli sa mnoho o histórií tohto hradu, mali moţnosť raziť si mince, zistili, čo je to canisterapia a enviroaktivity. Nakoniec si pochutili na rôznych dobrotách. No aj ďalší deň to bolo zaujímavé.skôr neţ vám prezradím, čo všetko sme videli a naučili sa, nedá mi nespomenúť, ţe celý čas nás sprevádzali dvaja sympatickí a šikovní moderátori. Konferencia, Berieme svoj život do vlastných rúk!, sa mohla začať. Najprv nás milo uvítali, zapísali sme sa a pohodlne sme sa usadili. Prichádzali ďalší a ďalší účastníci so svojimi prezentáciami. Keďţe podmienkou bolo všetko povedať nielen v rodnej reči, ale aj v nejakom cudzom jazyku, počuli sme angličtinu, nemčinu, francúzštinu... Dokonca prišlo aj zopár rodených cudzincov. Rodený Francúz nám predstavil svoju krajinu. Boli tam aj kráľ a prvá dáma detských čitateľov z Krajskej kniţnice Ľudovíta Štúra. Porozprávali, čo pre nich knihy znamenajú, a očividne im láska k čítaniu ešte dlho vydrţí. Dievčatá z tanečnej školy Zuzana dance nám ukázali, aký môţe byť tanec rôznorodý. Okrem tancovania ( latino-americký tanec či Rock-n-roll) uţ boli na módnej prehliadke v roli modeliek alebo vystupovali ako maţoretky. Svoje schopnosti nám predviedli nadšenci pre bojové umenie. Medzi účinkujúcimi boli aj ţiaci z našej školy. Taktieţ vystúpil aj jeden z dvojice moderátorov a ako jediný bez prezentácie s papierom v ruke, nám prečítal svoju prácu. Bola o zodpovednosti, ktorú si uvedomil pri vlastnej nepríjemnej skúsenosti. Nechýbalo ani chutné občerstvenie a všetci boli pozvaní na obed. Tešíme sa na ďalší ročník tejto mládeţníckej konferencie. Nikola Lietavová, VIII.C Popoluška z medovníkového domčeka Ţiaci V. B v rámci hodín literárnej výchovy pod reţisérskou taktovkou pani učiteľky Vasilovej nacvičili modernú dramatizáciu rozprávky plnej rôznych rozprávkových bytostí pod názvom Popoluška z medovníkového domčeka. Kaţdý ţiak v triede sa zapojil do dramatizácie či uţ ako herec alebo tvorca propagačných materiálov, zvukár, kulisár... Najprv predstavenie predviedli svojim spoluţiakom a poobede aj svojim rodičom, súrodencom a starým rodičom. Usilovné nacvičovanie sa vyplatilo. Neutíchajúci potlesk od divákov bol tou najlepšou odmenou. p.uč. Vasilová

5 Dňa sa tretiaci zúčastnili výletu na Oravskom Podzámku. Prehliadka hradu bola spojená s rozprávkovými príbehmi. Po prehliadke hradu sa všetci účastníci zúčastnili plavby na pltiach po rieke Orava. Plavbu sprevádzal o zaujímavé rozprávanie pltníkov z histórie pltníctva oravského regiónu. Domov sa ţiaci vrátili obohatení o nové záţitky a vedomosti. p.uč. Alena Šviriková Prvý júnový deň je zároveň aj deň detí. Všetky deti sa tešia, lebo sa v škole neučia. A aj naša škola pre nás pripravila zaujímavý program. Všetci sme sa ráno zišli v našej triede. Prvú hodinu sme boli v triede a hrali sme sa. Počas druhej hodiny sme boli v učebni hudobnej, kde nám milá pani ukazovala umelecké obrazy a dobrovoľníci si mohli vyskúšať svoje umelecké nadanie. Cez tretiu hodinu sme sa premiestnili do klubovne. Tam nám rozprávali veľa zaujímavého o hudbe. Potom nám Jana Didiášová zaspievala v sprievode gitary. Zaujali nás aj ukážky tanca. Konkrétne hip-hop s break-dance. Tancovali dvaja chlapci. Boli dobrí! Po skončení sme sa prezuli a išli von. Tam na nás čakali príslušníci colnej správy. Na začiatku bol krátky príhovor. Dozvedeli sme sa zaujímavosti z práce colníkov. Potom pustili psov, ktoré boli špeciálne cvičené na hľadanie drog, cigariet a bômb. Potom sme sa premiestnili do telocvične, kde sme si mohli popozerať zbrane a techniku, ktorú používajú príslušníci colnej správy. Bol to pekný deň! Exkurzia do Dolného Kubína dopadla výborne. Navštívili sme Hviezdoslavovo múzeum. Neuveriteľné, koľko vecí sa po tomto významnom realistickom spisovateľovi zachovalo. Od kúzelného piana po poslednú nedofajčenú cigaretu. Videli sme presnú kópiu jeho pracovne, človek sa chvíľu cítil ako uňho doma. Od pani lektorky sme sa dozvedeli veľa zaujímavého z jeho života. Bol to obdivuhodný muž, ktorý dokázal naozaj veľa. Videli sme maketu jeho rodného domčeka. Naozaj ako ozajstný, len v menšej forme. Od Hviezdoslava sme sa presunuli ku Kukučínovi, do jeho rodného domu v Jasenovej. V tej dobe sa žilo naozaj krásne, aj keď chudobnejšie. Niektorí ľudia si to možno neuvedomujú, ale je to obrovská vzácnosť, títo ľudia a všetky drahocenné pamiatky po nich. Či príbor, či stolička, všetko má svoju cenu a my, Slováci, by sme si to mali vážiť. Podľa mňa si táto exkurzia zaslúži plný počet bodov a mali by ju absolvovať viacerí, aby pocítili tú hrdosť na svoju vlasť. Zuzana Šviriková, 8.C

6 Projekt Better Methodology, Better Technology, Better Teaching. ţiaci nemajú jarné prázdniny, ale majú dlhšie polročné prázdniny. Ich škola v Ostojowe má 19 učiteľov a 150 ţiakov. Počet ţiakov v triedach sa pohybuje od 9 do 21. Ţiaci v ich škole nosia uniformy. Základná škola im končí 6. triedou. Vyučovanie im začína o 8:00 a končí 14:10. Ţiaci si môţu vyberať z viacerých krúţkov, napr. športový, tanečný, badminton, futbal a volejbal. Pri besede boli pobavení zo slovenských slov. Takisto boli prekvapení, ţe máme v škole bufet. V ich časopise mali rôzne rubriky, napr. vtipy a 29. mája 2014 sme sa cez skype zúčastnili novinárskej besedy s poľskými členmi redakčnej rady školského časopisu Čierne na bielom. Besedy sa zúčastnila aj naša p.uč. Jambrichová a poľská p.uč. Agnieszka Witczak. Beseda prebehla vo viacerých jazykoch: slovenskom, poľskom, nemeckom a anglickom jazyku. Na začiatku besedy sa obe strany predstavili. Počas rozhovoru sme sa dozvedeli, ţe poľskí príbehy ţiakov. Dozvedeli sme sa, ţe nedávno bol 6. ročník na exkurzii v Krakowe (čo je cca 300 km od Ostojowu). Rozprávali sme sa tieţ o blíţiacom sa dni detí. Špeciálne pre tento deň si pripravili program zamenenia úloh, a teda, ţe ţiaci učili učiteľov. Na konci stretnutia kaţdá strana zaspievala známu pesničku vo svojom jazyku. Veronika Havranová, VII.B

7 Dňa sa ţiaci deviateho ročníka a pár vybraných ôsmakov zúčastnilo dejepisnej exkurzie do koncentračného tábora v Osvienčime. Vyráţalo sa ráno spred školy a cieľ bol jasný. V autobuse aj napriek tomu vládla dobrá nálada. Ako povedala jedna z pani učiteliek, ak si to, čo uvidíte, nepripustíte v hlave, nie je to aţ také strašné. A tak sme prišli do poľského mesta, ktoré dnes profituje hlavne z turistického ruchu. V múzeu bolo veľa iných výprav a my sme na svoje sprievodkyne museli chvíľu čakať. Pre zachovanie pokoja a ticha v priestoroch tábora sme všetci dostali slúchadlá, v ktorých sme počúvali výklad v slovenčine alebo češtine. Uţ len prechod cez bránu so známym nápisom Arbeit Macht Frei bol hrôzu naháňajúci. Prešli sme pár barakov, kde sme videli bývanie väzňov, a tieţ sme sa dozvedeli niečo o fungovaní tábora a príjazdoch vlakov plných nevinných obetí, šialeného nápadu jedného muţa. Jednou z najemotívnejších častí tábora, ktorá rozplakala aj mňa, bola miestnosť, kde na steny premietali fotky a videozáznamy rodín pred vojnou. Ľudia boli šťastní a plní ţivota. Bolo ťaţké si predstaviť, ţe všetci tí ľudia zomreli v priestoroch, v ktorých sa práve nachádzame. Vidieť za sklom topánky, šatstvo, ale aj vlasy toľkých ľudí, to s človekom pohne a uvedomí si, ţe ţivot je strašne nevyspytateľný, krátky a treba si váţiť to, čo máme v súčasnosti a nemali by sme brať všetko ako samozrejmosť. Po skončení prehliadky prvej časti tábora, ktorú sme zakončili krátkym vstupom do plynovej komory a krematória, sme sa presunuli do druhej časti. Tá bola azda ešte horšia neţ to, čo sme doteraz videli. Išlo o lúku, na ktorej boli postavené drevené baraky. Táto časť slúţila ako vyhladzovací tábor. Kráčali sme tesne popri koľajniciach, po ktorých priváţali vlaky plné ľudí, dokonca sme videli jeden vagón zvaný dobytčák. Niekedy sa do takého vagóna muselo zmestiť aţ sto ľudí. Potom ich oddelili na neschopných práce a schopných. Prvú skupinu poslali rovno do plynovej komory, ktorú stihli na konci vojny Nemci vypáliť, a tak sme ju nemali moţnosť vidieť. Tí schopní, i keď s minimálnou šancou na preţitie, sa pobrali do tých barakov, kde spávali na drevených posteliach o hlade a smäde. Pracovali aţ do úplného skonu. Veľmi na mňa zapôsobili posledné slová pani sprievodkyne, ktorá povedala, ţe ak si budeme my navţdy pamätať, aké utrpenie preţili tí ľudia, a tým vlastne ovplyvnili našu súčasnú existenciu, tak nikdy nikomu nedovolíme, aby to všetko zopakoval. S týmito myšlienkami sme sa pobrali na cestu domov, počas ktorej sme natrafili na snehovú prehánku, čo nás všetkých milo prekvapilo. Domov sme dorazili v poriadku so silným emotívnym záţitkom. Na záver len môţem povedať, ţe som vďačná za moţnosť celé to vidieť a netreba sa báť a na túto exkurziu ísť. Myslím, ţe to môţe zmeniť váš pohľad na ţivot. Zuzana Gajdošová, IX.A

8 Poriadok je pre blba... aj toto nám prezradila v exkluzívnom rozhovore pani učiteľka Dana Vasilová, jedna z najobľúbenejších na škole. Žena s titulmi a veľkým srdcom. Viac sa dozviete v rozhovore: Redaktor ( R):Akou ste boli žiačkou? Chodili ste do tejto školy, aké na to máte spomienky? Pani učiteľka Vasilová (P.uč. Vasilová): To je pravda, chodila som do tejto školy. Na moje ZŠ-kárske časy mám len tie najlepšie spomienky. Učenie mi nerobilo problémy, a tak som mala čisté odhora dole. R:Prečo ste sa rozhodli byť učiteľkou? Nezdá sa vám, že ste na prácu v školstve príliš akčná? P.uč. Vasilová: Zbožňovala som svoju pani učiteľku v 1.triede. Chcela som byť ako ona, takže povolanie učiteľky som mala vybrané odmalička. Menili sa len predmety, pôvodne to bola matematika, ale skončila pri slovenčine a dejepise. Ja myslím, že učiteľ musí byť akčný. Aj keď učíte to isté učivo niekoľko rokov, v každej triede je to úplne iné. Učiteľ musí byť pohotový, prispôsobiť sa aktuálnemu stavu a nálade v triede. Počas školského roka by mal vyučujúci pre svojich žiakov pripraviť aj program mimo školy: exkurzie, výlety, návštevy kultúrnych podujatí. A preto musí byť, učiteľ akčný, aby vymyslel a zorganizoval taký program, ktorý žiakov zaujme. Učiteľstvo je akčné, stále pracujeme s energickými mladými a aby sme ich dokázali pochopiť, musíme sa snažiť ostať mladými a akčnými. R:Máme informáciu, že vašou obľúbenou triedou je odchádzajúca 9.A. Čo je na tom pravdy? P.uč. Vasilová: Samozrejme, že sú to oni. Tejto bande šéfujem už päť rokov. Päť rokov života ich aj môjho je veľmi veľa. Zažili sme spolu veľa pekných chvíľ. Riešili sme aj vážne problémy, ale spomínať budem len na tie veselé zážitky. Mám ich veľmi rada a už teraz mi je smutno, že o chvíľu sa rozpŕchnu na stredné školy. R:Čo si myslíte o dnešnej mládeži a často skorom dospievaní? Aké bolo vaše detstvo v porovnaní s dnešným? P.uč. Vasilová: Vďaka mojim rodičom som prežila veľmi pekné a spokojné detstvo. Je mi ľúto, že dnešná mládež má svoje prvé skúsenosti s fajčením, alkoholom, telesnou láskou už na ZŠ. Uberajú si roky detstva a v 18-tke majú všetko odžité. Ale našťastie to neplatí úplne. Dnešná mládež je ako v každej inej dobe. Je aj veľa šikovných, múdrych, talentovaných, ale aj veľa lenivých, problémových detí. Závisí to od rodiny, v ktorej vyrastajú a od nich samých, čo chcú v živote dokázať. R:Situácia v školstve ani po viac ako roku od štrajku nie je dobrá. Aký je váš názor na ňu a aké zmeny treba presadiť, aby sa zlepšila? P.uč. Vasilová: Situácia u nás je oproti iným krajinám katastrofálna. Neustále zmeny osnov, plánov, učebníc... sú unavujúce. Ohodnotenie našej práce zo strany verejnosti je nízke a o financiách nehovoriac. Tých potrebných zmien je veľmi veľa, ale presadiť ich v tejto situácií nie je možné.

9 R:Čo rada robíte vo voľnom čase? Stíhate vôbec popri všetkých povinnostiach oddychovať? P.uč. Vasilová: Rada čítam a pletiem. Tých chvíľ, kedy si len tak večer sadnem pred televízor je veľmi málo. Relaxujem cez prázdniny pri mori, rada chodím aj na turistiku. R:Na čo by ste sa nedali nikdy nakecať? A naopak, čo by ste sa dali nahovoriť? P.uč. Vasilová: Nechám sa nahovoriť na veľa vecí. Roky ma rodina nahovára na potápanie v mori, zatiaľ ma nepresvedčili. Nemám vysnívané nič konkrétne, ak je možnosť, rada vyskúšam nové veci. R: Nejaké životné motto, podľa ktorého sa riadite? P.uč. Vasilová: Poriadok je pre blba, inteligent zvládne aj chaos. To ma myslím aj vystihuje. Rozhovor sme urobili aj so žiakom p.uč, Vasilovej z 9.A triedy Davidom Chvojkom. Je to aktívny tanečník, športovec a idol nejedného dievčaťa na našej škole. Bohužiaľ, túto školu opúšťa a vy máte poslednú možnosť sa o ňom dozvedieť čosi viac: R: Kedy si začal s ľudovými tancami? Ako a prečo? David: Začal som tancovať, už keď som mal 7 rokov, keď som bol v 2.ročníku.Rodičia ma k tomu priviedli a som rád, lebo ma to baví. R:V akých všetkých súboroch tancuješ? David: V ZUŠ-ke na tanečnom odbore (8 rokov), v Detskom folklórnom súbore Zornička (5 rokov) a v Maríne, ale tam nie som oficiálne ešte. R:Chcel by si sa venovať aj po skončení strednej školy tancu? Prípadne sa tým aj živiť? David: Do konca gymnázia by som sa tomu chcel venovať. A potom sa uvidí, ešte som neplánoval ďalej. R:Čo by si chcel teda v živote robiť? Aké zamestnanie? David: To sú ťažké otázky...neviem ti na to odpovedať. R:Čo rád robíš vo voľnom čase? David: Určite rád tancujem a športujem, hrám ping-pong (stolný tenis - poznámka p.uč. Vasilovej) a futbal. Počúvam hudbu takú metalovú, aj keď to s folklórom nemá nič spoločné. R: Čo máš radšej metal alebo folklór? David: Ťažká otázka...a opäť ti neviem odpovedať. Myslím, že tú ľudovú a metal to dopĺňa. R: Aký máš najkrajší alebo najvtipnejší zážitok s našou triedou? Nejaký výlet alebo tak. David: Veľmi sa mi páčilo na výlete v Prahe v 7.ročníku. Na ubytovni to bola veľká sranda, ale vo všeobecnosti to bola super exkurzia R: Ešte je niečo, čo by si chcel svetu zdeliť? David: Hmmm... nedrogujte (smiech)! R: Ďakujeme za rozhovor: Zuzana Gajdošová, IX.A

10 Júlia Legíňová - žiačka IV.B triedy Narodila som sa 22.mája 2003 v deň, keď je v kalendári napísané meno Júlia, takţe oslavujem všetko dohromady. Mám staršieho brata Mateja a skvelých rodičov. Som dievča ako všetky ostatné, len jazyk mi vraj narástol, je o niečo dlhší.,,júlia, pomalšie, nič ti nerozumiem! To nevadí, pretoţe práve jazyk mi pomohol vybrať mnoho súťaţí. 1.miesto- školské kolo Rozprávkové vretienko 1.miesto- školské kolo Slávik Slovenska 1.miesto- regionálne kolo Hviezdoslavov Kubín Športové súťaže: 1.miesto- majstrovstvá obvodu skok do diaľky 2.miesto- majstrovstvá obvodu hod kriketovou loptičkou 3.miesto- majstrovstvá obvodu beh na 50 metrov Mimo školy som tieţ aktívna. Chodím do súkromnej umeleckej školy, hrám na flautu a tancujem v tanečnej škole,,fáber dance. V dospelosti zo mňa bude asi herečka. Redaktorka : Julka,, môžeme s tebou urobiť rozhovor? Julka : Jasné! R: Ako si sa cítila, keď ťa vyhlásili za osobnosť školy? J: Dobre. Bola som trochu prekvapená. Niektorí jej aj závideli, dodala p. uč. Kluková. R: Aké máš koníčky? J : Saxofón, počítač a tanečná. R: Máš nejakú obľúbenú učiteľku? J: Močková, Kluková a Bibzová. R: Aký je tvoj obľúbený predmet? J: Výtvarná. Na tú sa aspoň nemusím učiť. R: Chodíš na nejaké krúžky? J: Na tanečnú, angličtinu a flautu. R: Máš súrodenca? J: Áno, mám brata, no ten sa so mnou uţ nehrá. R: Kto je tvoja najlepšia kamarátka v triede? J: Lucka Prinerová. R: Čomu by si sa chcela venovať, keď budeš veľká? J: Policajtkou. R: Kto je tvoja obľúbená osobnosť? J: Katy Perry. R: Čítaš rada knihy? J: Iba tie zaujímavé. Páčia sa mi Rozprávky uja Klobásu. R: Aký je tvoj obľúbený film? J: Neviem, ale asi všetky- hlavne horory. R: Máš nejaké domáce zvieratko? J: Mám morča, volá sa Leo. Mám ešte rada šport a recitáciu poézie. R: Ďakujeme za rozhovor. Hanka Puškárová, VI.A

11 Redaktor: Pani učiteľka, v ktorej triede sa vám učí najlepšie? Pani učiteľka : Rada učím do všetkých triedach. R: Učili ste už aj na inej škole? P.uč. : Áno, učila som aj na iných školách. Miesta môjho pôsobenia: gymnázium v Kremnici, Škola úţitkového výtvarníctva v Kremnici a Gymnázium vo Zvolene. R: Prečo ste sa rozhodli byť učiteľkou? A prečo ste si vybrali práve angličtinu? P.uč.: Pretoţe ma baví pracovať s deťmi a mládeţou. A prečo angličtinu? Je to svetový jazyk a bez neho sa človek nezaobíde. R: Ako sa vám učí v našej škole? P.uč. : Učí sa mi tu dobre. R.: Čo robíte rada vo voľnom čase? Čo vás baví? P.uč. : Vo voľnom čase chodím do prírody, mám rada hudbu, kedysi som skladala piesne, hrala som v kapele, rada sa stretávam so svojimi priateľmi. R.: Čo sa vám na našej škole páči? P.uč.: Páči sa mi, ţe škola je dobre vybavená, ja tu aj dobrý kolektív, skvelé vedenie a väčšina ţiakov je v pohode. R.: Ďakujem za rozhovor! Radko, Rafaelis,VI.C Hanka je žiačka VI.A triedy. V súťaži Šaliansky Maťko vyhrala školské kolo a reprezentovala školu v celoslovenskom kole v Šali. Srdečne gratulujeme!!! Redaktorka: Ako si postupovala v tejto súťaži? Hanka : Skončila som aţ v celoslovenskom kole. R: Tvoje umiestnenie v celoslovenskom kole? H: Umiestnila som sa na 4-8 mieste. R: Podľa čoho si si vyberala povesť? H: Podľa obsahu. R: O čom bola tvoja povesť? H: Bola o drevorubačoch a o jeleňovi so zlatými parohami. R: Mala si pred vystúpením trému? H: Mala som, ale iba veľmi malú. R: V ktorom meste sa konalo celoslovenské kolo? H: Konalo sa v Šali. R: Cítila si sa počas súťaže dobre? H: Prostredie na mňa robilo dobrý dojem. R: Ktorá pani učiteľka ti pomáhala pri nácviku recitácie tvojej povesti? H: Pomáhala mi pani učiteľka Močková a pani učiteľka Oravcová. R: Ako by si ohodnotila svoje vystúpenie vo finále? H: Snaţila som sa no nevyšlo mi to podľa mojich predstáv. R: Bola na teba a na ostatných porota prísna? H: Áno, bola dosť prísna. R: Ďakujem za rozhovor.

12 R: Kto ťa priviedol k fitnessu? N: Kamarátka zo škôlky. R: Koľko rokov sa už tomu venuješ? N: Asi 6 rokov. V škôlke som chodila na rock and roll, a potom sme kamarátky všetky prešli na fitness. R: Čo sa ti na tomto športe najviac páči? N: Ţe nie som kaţdý deň doma len za počítačom a nikdy sa nenudím. R: Aký najväčší úspech vo fitnesse si dosiahla? N: Druhé miesto na M-SR v dorastencoch v Námestove. R: Kde a koľkokrát týždenne trénujete? N: Na technickej Univerzite 3-krát. V BB vo fitaréne v utorky a tu v posilňovni 3-krát do týţdňa na západe. Niektorý deň máme 2-krát za deň tréning - na Univerzite gymnastiku a potom v posilňovni. Trénujeme 6-krát do týţdňa väčšinou, ale keď je súťaţ tak len 4-krát. R: Máš aj iné záľuby okrem fitnessu? N: Rada chodím plávať a korčuľovať sa, veľmi rada si zahrám futbal. R: Ktorý z učiteľov je tvoj najobľúbenejší? N: Pani učiteľka Molnárová a Vasilová. R: Aký je tvoj obľúbený predmet? N: Slovenský jazyk. R: Kam sa chystáš ďalej do školy? N: Na GĽŠ. R: Ďakujem za rozhovor! V tomto čísle Vám prinášame rozhovor s mladou Mózartkou Emou Krátkou z 9.C. Už od malička hrá na klavír a skladá vlastné skladby. Redaktorky : Aký štýl hudby máš najradšej? Prečo? Ema (E): Hlavne klasickú hudbu a ešte rock. Ostatné štýly mi prídu slabé. R: Hráš na nejaký hudobný nástroj? E: Na klavír. R: Kto Ťa učil hrať? Kedy? E: Mama ma učila uţ od malička, ale viac-menej to prišlo samo. R: Prečo práve klasická hudba? E: Rodičia ju púšťali, keď som bola malá a tak sa mi zapáčila. R: Čo ťa viedlo ku komponovaniu klasickej hudby? E: Prišlo to samo. R: Koľko skladieb si už zložila? E: Asi 20, ale motívov na ne mám viac ako 100 R: Ako často cvičíš na klavíri? E: Kaţdý deň asi 1 hodinu. R: Chcela by si sa živiť komponovaním? A na akú školu chceš ísť? E: No jasné! Zobrali ma na Umeleckú školu, potom by som chcela ísť na konzervatórium. R: Máš aj iné koníčky ako hru na klavír? E: Uţ od malička kreslím, zbieram autíčka, a vlastne všetko, čo nájdem. Hlavne kamene, ale keď som bola malá, zbierala som aj špaky. R: Ďakujeme za rozhovor Verča Havranová, Nina Bortelová, VII.B

13 Pátranie po predkoch Viete, ako vyzeral vysávač z polovice 20. storočia, ktorý je dodnes funkčný? Videli ste už birmovnú knižku z konca 19. storočia či mince z čias Márie Terézie? Viete, že predkovia žiačky našej školy mali šľachtický pôvod a jej rodokmeň siaha do pol. 16. storočia? Aj tieto zaujímavosti ste mohli počuť a vidieť dňa v klubovni našej školy, v rámci konferencie a výstavy pod názvom Pátranie po predkoch. Uskutočnila sa za prítomnosti pani riaditeľky Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene p. Ľ. Miľanovej. Žiaci mali v rámci tohto projektu pod vedením pani učiteľky Vasilovej zhromažďovať staré fotografie, pohľadnice, písomnosti, predmety dennej potreby či umelecké predmety zo svojho okolia. Hľadali, aký najstarší predmet vlastní ich rodina, zbierali informácie a materiály o svojich predkoch, zapisovali si spomienky, zaujímavé príbehy z ich života. Mali za úlohu zostaviť príbeh rodiny, starej veci uchovávanej desaťročia a predávanej z generáciu na generáciu. Svoje výsledky z pátrania po predkoch odprezentovalo 13 najusilovnejších nádejných historikov od 5. až po 9. ročník. Ich prezentácie boli veľmi pútavé, plné fotodokumentácie. Rozmanité boli aj témy. Divákom predstavili zaujímavé staré fotografie, knihy, vysvedčenia, rodokmeň, mince, vysávač, fotoaparát, písací stroj, skrine, uniformy, kroj či kuchynské váhy. Pri svojom pátraní sa dozvedeli veľa vecí, ktoré dovtedy ani netušili. Na záver účastníci dostali diplomy a malé darčeky. p.uč. Vasilová

14 Moji rodičia stále pracujú. Ako som ich naučil oddychovať. ( práca ocenená v súťaži Európa v škole) Trvá to uţ asi rok. Vlastne, odkedy začal chodiť do škôlky môj mladší brat Paťko. Naši na nás nikdy nemajú čas, lebo stále pracujú a aj keď ho majú, tak pre nás s bratom im nikdy neostane. Uţ som si zvykla, ţe všetko v našej domácnosti som po mame zdedila ja. Od ţehlenia a varenia aţ po kompletnú starostlivosť o brata. Mám síce uţ 14 rokov, ale niekedy je toho uţ na mňa priveľa. Čoraz častejšie sa nám s Paťom stáva, ţe sme doma sami aj niekoľko dní. Oco chodí na týţdňovky do Martina a mama pracuje v ústave pre starších ľudí. Naše učiteľky a susedia hovoria, ţe všetky deti potrebujú niekoho, kto ich kaţdý deň pohladí, navarí teplý obed a pomôţe s nejakým problémom a myslia si, ţe to, čo sa u nás deje, nie je normálne. Ale ja a môj štvorročný brat sme si na seba uţ zvykli. Bol úplne normálny deň ako kaţdý iný. No, normálny ako normálny. Otec bol zase odcestovaný a mama mala robiť do polnoci ako kaţdú stredu. Ráno som Paťka odprevadila do škôlky ako kaţdé ráno a dokráčala si do školy ako vţdy. V škole bolo fajn, len dlho. Dozvedela som sa, ţe mama mojej spoluţiačky Sofie mala včera nejaký srdcový kolaps alebo čo. Trochu som sa zamyslela nad mojimi rodičmi, ţe aj keď spolu nie sme kaţdý deň, som rada, ţe sú v poriadku a ţe sa snaţia aj spolu s ocinom, aby nám s Paťkom bolo čo najlepšie. Konečne zazvonilo na poslednú hodinu a všetci sa rozutekali domov. Ponáhľala som sa s nadšením po Paťa, lebo sme sa večer dohodli, ţe sa budeme celé poobedie hrať. Tešila som sa dokonca aj ja, lebo ho mám najradšej a nevymenila by som ho za nič na svete. Prišla som do škôlky po krpca, ale on tam nebol. Vystrašeným hlasom som sa opýtala pani učiteľky, kde by mohol byť. Povedala, ţe poňho prišiel starší pán a predstavil sa ako náš dobrý sused. Trochu mi odľahlo, lebo som si spomenula na nášho dobrého suseda uja Mira, ktorý, keď má občas čas alebo sa doma nudí, tak zájde po Paťka a idú sa spolu hrať na ihrisko. Aj keď, vţdy mi to oznamuje. Ale moţno tentokrát predsa len zabudol. Je uţ starší a niektoré veci mu proste vypadnú. Ale aj tak som rýchlo beţala zvoniť ujovi Mirovi. Zazvonila som, on s úsmevom, ţe ma vidí vyšiel na okno a hneď som spustila: Dobrý, mohla by som si zobrať Paťka? Zatváril sa divne. Paťka?! Ale veď ja som ho dnes nebral, povedal prekvapene. Ako to dopovedal, zbledla som. S plačom som rýchlo beţala domov volať mame. Samozrejme, na mňa v telefóne nahúkala, ale povedala, ţe okamţite ide zavolať ocovi a budú sa snaţiť byť čo najskôr doma, ale nemám vychádzať z bytu v prípade, ţe by sa Paťo vrátil. S rýchlym tepom srdca a vysokým adrenalínom som si sadla pred telku a začala revať ako malá... a tak som uvaţovala. Moţno by sa to nebolo stalo, keby bol doma aspoň jeden z rodičov. Keď konečne mama prišla domov, po krátkej výmene názorov sme sa rozhodli ísť ho hľadať. Nebol nikde. Po hodine a pol hľadania sme sa rozhodli ísť si na chvíľu domov oddýchnuť. Keď sme prišli, bol doma uţ aj oco s mobilom v ruke a správou, ţe obvolal takmer všetkým Paťkových kamarátov, a ţe nie je ani u jedného z nich. Po chvíľke uvaţovania, čo ideme robiť sa rozleteli vchodové dvere na našom byte a v nich stál špinavý a uplakaný Paťo. Všetci sme sa k nemu rozbehli a s nadšením a slzami v očiach sme sa ho všeličo vypytovali. Kde bol tak dlho, prečo odišiel zo škôlky a prečo je špinavý a uplakaný. Neodpovedal ani na jednu z poloţených otázok. Aspoň nie hneď. Vtom sa rozplakal ešte viac a všetkých nás od šťastia stisol a spustil.. Keď sme sa všetci na ihrisku hrali, zlý Robo z vedľajšej triedy sa mi začal smiať, ţe vôbec doma nemám rodičov, ţe ma nemáte radi, lebo ste stále niekde preč a nie ste s nami ako jeho rodičia.. prišlo mi to ľúto, tak som ušiel. Chvíľu Paťovi vysvetľovali, ţe to, čo sa dopočul nie je pravda a všetci sa zhodli, ţe sa všetko musí zmeniť.. Mama dala do týţdňa výpoveď a našla si oveľa lepšiu robotu ako doteraz. A oco býval doma tieţ častejšie. Teraz sa uţ všetci snaţia byť spolu čo najviac a uţívať si jeden druhého, kým je čas, lebo zajtra uţ môţe byť predsa len neskoro. Adriana Kucháriková, VIII.C

15 V lese za dedinou žil vo svojej nore lišiak a jeho päť líščat. Keď boli hladní, chodil kradnúť jedlo do dediny. Ľudia sa na neho hnevali, lebo stále mizli sliepky, lúky a aj jeho z pivnice. Vymysleli plán, ako ho zastaviť. Priviezli bager a začali kopať pred jeho norou. Lišiakovi už nič iné neostávalo, len vyjsť so svojimi líškami z nory a vzdať sa. Líšťatá sa triasli od strachu, ale keď dedinčania videli, aké sú roztomilé, rozhodli sa o nich postarať. Založili farmu,,rodina Lišiakova a o všetkých sa dobre starali. Vždy boli čisté a nikdy neboli hladné. Líšťatá sa celý deň hrali a vymýšľať rôzne nezbedy. Chýr o farme sa za pár týždňov rozšíril a na nezbedné líšťatá sa prišli pozrieť turisti a ľudia z okolia. Postupne na farmu pribúdali aj iné zvieratá, s ktorými sa líšťatá hneď skúmali. V dedine už nemali žiadnych nepriateľov a všetci žili šťastne a veselo. Riško Siska, V.A Kde bolo, tam bolo, na lúke za mestom rástla veľká stará jablonka. nikomu nepatrila, iba vtáčiky ju od jari do zimy navštevovali a spievali jej pesničky. Na jar sa jabloň obliekla do ružových šiat a tešila každého, kto prešiel okolo nej. V lete poskytla chládok unaveným turistom a na jeseň sa ozdobila červenými jabĺčkami. A tu už nastal problém. Jablonka prosila okoloidúcich : Oberte si jabĺčka, prosím! Veľmi ma ťažia, je ich veľa. Nikto ju však nepočúval, len občas sa vetrík zľutoval nad jablonkou a pofúkal jej konáre. Raz išla okolo malá Hanka so svojím ockom. Aha, pozri,aké pekné jabĺčka oci! vykríkla Hanka a prosila ocka, aby si natrhali aj domov. Prosila až dovtedy, kým ocko nenabral plnú tašku. Odišli domov, no v tom si Hanka spomenula, že jablonke zabudla poďakovať. Rozbehla sa naspäť a zastala pred stromom. Ďakujem Ti, jablonka, za také pekné jabĺčka, zvolala do koruny stromu. Vtedy sa jabloň zachvela a hodila Hanke prekrásne jabĺčko, až zo samého vrcholu svojej koruny. Zasaď si jadierka z tohto jabĺčka a uvidíš, čo sa stane. zašepkala jabloň. Hanka ešte raz poďakovala a rozbehla sa späť za ockom. Ukázala mu darované jabĺčko. Ocko rozhodol, že jadierka zasadia do záhradky pred domom. Keď uplynulo niekoľko rokov a mladá jablonka urodila svoje prvé jabĺčko, Hanka si spomenula, že vyzerá, ako to, ktoré dostala od starej jablone. Eliška Sluková, VA

16 Mladé ambiciózne dievča s vlastným názorom na život. Jednoducho povedané super baba!!!!! Pred štyri rokmi ju žiaci zvolili za šéfredaktorku školského časopisu Zvonenie. Vybrali veľmi dobre. Zuzka pracovala vždy s nasadením a jej články boli zaujímavé, pútavo spracované. Zaviedla nové rubriky, ktoré si žiaci obľúbili. Tento školský rok úspešne ukončila deviaty ročník a bude pokračovať v štúdiu na strednej škole. Zuzke za jej prácu šéfredaktorky ďakujeme a do ďalšie štúdia želáme veľa úspechov!!! redakčná rada a p. uč. Oravcová Redaktorky časopisu Zvonenie jej položili zopár otázok, aby ste Zuzku lepšie spoznali: Redaktorky : Ako dlho si šéfredaktorkou nášho školského časopisu Zvonenie? Zuzana (Z): Ani neviem, čas rýchlo letí, asi 4 roky. R: Ktorý tvoj rozhovor je pre teba ten naj? Prečo? Z: Tak určite rozhovor s pánom Lasicom je top. Taký človek ako on, to nie je len tak. Škoda, že to nebolo naživo, ale len cez internet. R : Aká rubrika z nášho časopisu Ti je najbližšia? Z: Netuším. Všetky články som písala rada. R: Chcela by si sa v budúcnosti venovať žurnalistike? Z: Áno, veľmi ma to baví, možno vám odpovedá budúca novinárka. R: Na akú školu si prijatá? Z: Už som prijatá na Gymnázium Ľ. Štúra vo Zvolene. R: Kto je pre teba vzorom? Z: Na svete je veľa úžasne inšpiratívnych ľudí. V mojom okolí je to moja mama, ktorá mi toho veľa dala do života. A zo sveta John Lennon či Tomáš Klus, čo sú úplne dokonalí ľudia, ktorí zmenili môj pohľad na svet. R: Bude Ti práca v našom časopise chýbať? Z: Jasné, veď kedy sa mi zase naskytne príležitosť byť šéfredaktorkou. R: Čoby si odkázala budúcim redaktorom? Z: Píšte s rozumom, lebo ten mladším generáciám, ale aj tej mojej strašne chýba. R: Ďakujeme za rozhovor: Nina Bortelová, Verča Havranová, VII.B

17 Kaţdoročne je pre deviatakov jedným z vrcholov roka venčekový ples. Inak tomu nebolo ani tento rok. Uţ od mája sa deviataci pripravovali v tanečnom kurze pod vedením pána Fábera. V trinástich lekciách sa naučili trinásť tancov, plus jedna lekcia slušného správania v reštaurácii, v jedálni. Samotný venček sa konal v piatok v reštaurácii Centrum. Na začiatok sa nám páry, pre nízku účasť - trojice, zostavené z dvoch dievčat a jedného chlapca, predviedli. Tancovali niečo vyše polhodinu a mnohých to úplne zmorilo. Potom nasledovala večera a za ňou súťaţ o venčekový kráľovský pár. Najviac venčekov získal Matúš Gergel z 9.C a najviac náhrdelníkov Veronika Sta&s caron;iová z 9.A. Nasledovala diskotéka. Treba vyzdvihnúť účasť pani učiteliek a rodičov, ktorí si takto zaspomínali na svoje mladé letá. Zábava bola v plnom prúde a bol čas na ďalšiu súťaţ. Teraz išlo o samotné tancovanie. Porotkyňami sa na chvíľu stali pani učiteľky Vasilová, Koppalová, Šimková a Hošková, ktorým to,mimochodom, mimoriadne seklo. A dopadlo to nakoniec takto: 6.miesto - Richard Gajdošík, Michaela Siksová, Anna Teplická 5. miesto - Michaela Belicová, Katarína Štimelová 4.miesto - Michal Harazin, Patrícia Korytárová, Michaela Beracková 3.miesto - Matej Sarvaš, Zuzana Zeleňáková, Simona Gánovská 2.miesto - Matúš Gergel, Natália Stupárová, Marta Högerová 1.miesto - David Chvojka, Ema Kelemenová, Veronika Stašiová Všetci menovaní dostali aj malé darčeky. Treba však pochváliť všetkých za predvedené úsilie. Po súťaţi sa opäť rozbehla diskotéka. Pán Fáber spoločnosť rozpustil po polnoci. Všetci odchádzali s nezabudnuteľnými záţitkami. Treba dodať, ţe všetci boli krásne vyfintení a súťaţ o najkrajšie dievča a chlapca by pravdepodobne skončila remízou. Zuzana Gajdošová, IX.A

18 Čo je to predstavivosť Predstavivosť je všetko. Je to ukáţka budúcich atrakcií ţivota. Albert Einstein Čas strávený zívaním Ţivot je príliš krátky a čas, ktorý stratíme zívaním, sa nám nikdy nevráti. Albert Einstein Všetko je v mysli Logika Všetko je v mysli, tam všetko začína. Logika vás dostane z bodu A do bodu B. Predstavivosť vás zoberie všade. Albert Einstein Rešpektovaný Nech je kaţdý rešpektovaný a nikto zboţňovaný. Albert Einstein Albert Einstein Kto je priateľ a je priateľom Šťastný je ten, kto ma priateľov a smie byť priateľom iných. Ludwig Balling Ak chceš byť šťastný Ak chceš byť šťastný, vedz, že to záleží len od teba. Epiktetos Samo o sebe dobré alebo zlé Nič nie je samo o sebe ani dobré ani zlé. Záleţí na tom, čo si o tom myslíme. Wiliam Shakespeare