Základná škola s materskou školou Ľubochňa. Básne 8.A trieda. Fotografie 8. A trieda

Transkript

1 Základná škola s materskou školou Ľubochňa Básne 8.A trieda Fotografie 8. A trieda

2 Čaro jesene Čaro jesene je nám veľmi známe, keď sa pozeráme na to, čo milujeme. Zbiera sa posledná úroda a Boh jej dobrú chuť dá. Lístky ležia pod stromom a pozerajú ďalekým priestorom Stromy už čakajú, kým ich vločky zalejú. Celú krajinu posiala veľká farebná mánia. Roman Koma, 8. A trieda, ZŠ s MŠ Ľubochňa

3 Najkrajšia jeseň V jeseni sa každý strom, premení na pestrofarebný dom. Kvety zvädnú, pani Zima si pripravuje perinu peknú. Jesenný vietor tichý a chladný, pri lese je zajac hladný. V lese sa skrýva srnka, pani Jeseň si na gitare brnká. V jeseni vždy zhodia šaty i kry. Jesenná obloha je krásna ako kvet, v jeseni je najkrajší svet. Jozef Straka, 8. A trieda, ZŠ s MŠ Ľubochňa

4 Čas krásy Jeseň, to je veľká dáma, rukou nám vždy zamáva. Šaty robené z lístia, uplietla ich víla z čarovného prútia. Slniečko sa doširoka usmieva, a vetrík si veselo fúka. Srnky sa pasú na lúčkach, lienky behajú v papučkách. Kvapôčky dažďa stekajú, po celej krajine sa ligotajú. Stromy zhodili svoju pelerínu, čakajú na dlhú pani Zimu. Vtáčiky opúšťajú milujúcu krajinku, odchádzajú so srdcom plným zármutku. Tráva je už obschnutá a jeseň svojou krásou opitá. Timea Figová, 8.A, ZŠ s MŠ Ľubochňa

5 Hlasy jesene Volá ma jeseň: Príď ku mne. Tie hlasy pestrej jesene. Vetrík pofukuje sem i tam, zaspievaj mi pesničku, modlikám. Zlatisté lístky hladkajú ma po líčkach, a ja zabúdam na všetky slovíčka. Zabúdam aj na tie moje trápenia, veď jeseň mi oči i myseľ farbou zapĺňa. Šu-šu-šu, šemotia vetvičky, a veselo mudrujú sovičky. Že už za dverami zima je, Jeseň s ňou o žezlo bojuje. Pomaly odídu nám tieto krásne farby, svet sa na bielo zafarbí. Počuť už silný vetra hlas, jeseň zanechá farebné spomienky v nás. Dominika Božeková, 8. A

6 Pani Jeseň Prírodou znie pekná pieseň, Leto vystriedala jeseň. Po náročných teplých dňoch, krásne farby na stromoch. Monotónna zeleň zmizla, lebo Pani Jeseň prišla. Hnedá, žltá, červená, v pestrých farbách oblečená. Aj zver sa už chystá k spánku, teší sa už na prestávku. Práve teraz zisťujem, že o jeseni písať viem. Natália Babušiaková, 8.A

7 Farby jesene Jesenná noc láka ľudí, farbami sa celá krúti. Už je tu znova a zas, o mesiac príde dedo Mráz. Dovtedy máme času dosť, práve nám odišiel vzácny hosť. Lastovičky odleteli v diaľ, zostane po nich len smutný, tichý kraj. Stromy sa kolíšu vo vetre, deti si oblečú vlnené svetre. Vybehnú na polia púšťať šarkany, nebo sa posledný raz zafarbí dúhami. Nastali dlhé, tiché večere, ohník nám v peci puká vesele. Na okno nesmelo klopká pani Zimka. Smiem vstúpiť? Poteším deti kopou snehu vonká. Tomáš Moravčík, 8. A trieda

8 Čarovná jeseň Prišla opäť známa jeseň, a preto píšem túto pieseň. Listy sú krásne sfarbené, vyzerajú nádherne. Padá lístie zo stromov, vbehne aj do komínov. Zo sadu už hrušky ber, veď je predsa október.

9 Už aj vietor hlasno píska, v hore sa veľmi blýska. Lístie pomaly umiera, vtáky na juh mieria. Šarkan vetrom veselo letí, víta s láskou všetky deti. Spomienky na jeseň sa mi vryjú, a nikdy v pamäti sa neskryjú. Diana Davidíková, 8. A trieda Koláž Daniel Caban

10 Farby jesene V jeseni sa všetko sfarbí, do krásnej zlatistej farby. Jesenný škriatok robotu si plní a všetko prežíva v krásnej harmónii. Lístky tancujú svoje baletné kreácie, a vetrík im k tomu pesničku pofukuje. Víly pestrofarebný koberec vyšívajú, a lístky všade okolo poletujú. Agáta Hadová, 8.A

11 Pozriem sa z okna a chce sa mi ísť von. Celý kraj je zaliaty zlatým oparom. Umelkyňa jeseň zaspievala svoju každoročnú pieseň. Jej tóny hrajú krásnu farebnú symfóniu. Pred očami mi znie veľkolepý farebný smiech. Keď vidím pestré farby lesa, srdce mi od radosti plesá.. Láskyplný kraj otvára jej dvere dokorán. Monika Žihlavníková, 8. A trieda

12 Koberec jesene Pod stromom sa rozprestiera, pod stromom sa plazí. Vytvorí sa z neho diera, potom sa len kazí. Viete o čom hovorím? To je jasná vec. Jeseň, o nej hovorím, ten jej koberec. Maľuje ho do zlatistá, do červená, aj do zelenkastá. Rôzne tiene z toho splieta, príroda sa jasne zaligotá. O chvíľu sa celá krása rozplynie, Koberec sťa kmeň stromu ohnedne. Celá matka Príroda sa zachveje, a pani Zima príde vzpriamene. Eva Gregorová, 8.A trieda

13 Malebná jeseň Cesta úzka lemovaná stromami, príjemná vôňa dažďa ma omámi. Vysoké tuje nado mnou sa týčia, Čia že je to práca, čia? Slnce zlaté žiarivo svieti, ponad hlavou lístok letí. Nahý strom ľútostivo plače, pohladia ho hravé lúče. Neplač, strom, prečo sa tak trápiš? Veď koruna mocná sa ti vráti. Koberec z lístia na vlhkej zemi, ťahá sa pod kríkmi, pod stromami. Zelená, červená, žltá, hnedá... farbám pestrým odolať sa nedá. Elena Semanová, 8.A

14 Pani Jeseň Pani Jeseň už dorazila k nám, Teraz je ona krajine pán. Zlatisté listy púšťa pomaly zo stromov na farebný koberec. Toto je to čaro jesene. Také ticho, nikomu to nepovedz. Chladný vetrík objíma konár stromu, Uzimené slniečko zo svojho domčeka nevystrčí ani nohu. Vtáčiky spievajú zvieratám uspávanku, A deti nevedia vyriešiť jesennú hádanku. Marek Sleziak, 8. A trieda

15 Na kríkoch sa zjavia modré očká, každý vtáčik si na to rád počká. Keď už nemá v zobáčiku žiadnu muchu, preletí si rýchlo ponad lúku. A tam zrazu zbadá na kríku modrú guľku, Pridá ešte viac a má v zobáčiku trnku.

16 Jedny očká sa na mňa z lesa pozerajú, modrú farbu veľmi rady majú. Rada okolo nich chodievam, aj z okna ich každý deň vídavam. Tak nevinne modro vyzerajú, všetci na nich oči nechávajú. Ja sa bojím ich odtrhnúť, lebo majú divnú chuť. Karolína Hadačová, 8.A