1 CIELE VZDELÁVANIA V ŠTUDIJNÝCH PROGRAMOCH

Transkript

1 1 CIELE VZDELÁVANIA V ŠTUDIJNÝCH PROGRAMOCH Študijné programy vysokých škôl majú obsahovať výsledky vzdelávania (ciele), ktorými sú: 1. vedomosti: výsledok osvojenia si poznatkov, ktoré sa vzťahujú k oblasti práce alebo štúdia; faktografické, kontextuálne, procedurálne, metakognitívne, 2. zručnosti: nadobudnutá pohotovosť uplatňovať vedomosti pri plnení úloh a pri riešení problémov; a) kognitívne zručnosti (spôsobilosti) využívať druhy myslenia, rozumová činnosť, b) manuálne zručnosti (zbehlosti) praktické zručnosti, vyžadujúce používať materiály, náradie a nástroje, 3. kompetencie (odborné a kľúčové): preukázané schopnosti využívať zvnútornený, vzájomne prepojený súbor nadobudnutých vedomostí, zručností, schopností, postojov a hodnotových orientácií, na predvedenie a vykonávanie činností podľa daných štandardov v práci, v štúdiu, v osobnostnom rozvoji jednotlivca, pre jeho aktívne zapojenie sa do spoločnosti, efektívne a kvalitné uplatnenie sa v zamestnaní, pre jeho celoživotné vzdelávanie. Vzdelanostný profil absolventa je založený na profesijných (kľúčových a odborných kompetenciách), ktoré sa rozvíjajú a sú rozvíjané na vzdelávacích obsahoch, najmä súčasného vedného a technického vzdelávania. 1

2 Kompetencie (spôsobilosti) sa formujú na základe osobnej praktickej činnosti a skúsenosti a zároveň sú uplatniteľné v životnej praxi. Nevyjadrujú trvalý stav, ale menia svoju kvalitu a hodnotu počas celého života. Nezastarávajú ako vedomosti, ale majú potenciálnu vlastnosť neustále sa rozvíjať, a preto môžu byť základom celoživotného učenia sa a osobnej flexibility. Sú výsledkom a dôsledkom nielen formálneho školského vzdelávania, ale aj neformálneho a informálneho vzdelávania. Jednotlivé kľúčové kompetencie (spôsobilosti) sa navzájom prelínajú, prepájajú a majú aj nadpredmetový programový charakter. Získavajú sa ako produkt celkového procesu vzdelávania a sebavzdelávania, t. j. kompletného študijného programu a ďalších rozvíjajúcich aktivít, ktoré v rámci školy prebiehali. Kompetencie sú koncipované ako ideálny plánovaný cieľový výstup dosahovaný procesom ich rozvíjania. Vzdelávanie v každom odbore má smerovať k tomu, aby si jednotlivec vytvoril, na úrovni zodpovedajúcej jeho schopnostiam a študijným predpokladom nasledujúce oblasti kľúčových kompetencií: A) komunikačné (schopnosť dorozumievať sa v materinskom a cudzích jazykoch) B) matematické, prírodovedné a technické (schopnosť uplatňovať základy matematického myslenia a základné schopnosti poznávania v oblasti prírodných vied a techniky) C) informačné (schopnosť využívať informačné technológie a narábať s informáciami) D) na riešenie problémov (schopnosť tvorivo a kriticky, samostatne riešiť problémy bežného života) E) učebné (schopnosť učiť sa ako sa učiť, pripravenosť k celoživotnému učeniu sa), F) sociálne a personálne (schopnosť nadväzovať interpersonálne vzťahy, sebautvárať, sebariadiť vlastnú osobnosť) G) pracovné a podnikateľské (schopnosť zamestnávať, vyvíjať iniciatívnosť, uskutočňovať myšlienky) H) občianske a kultúrne (schopnosť zapájať sa do občianskeho života, podporovať kultúrne hodnoty) Rozdelenie kľúčových kompetencií do jednotlivých oblastí je orientačné, jednotlivé kompetencie sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú. Kompetencie majú sa rozvíjať v každom vyučovacom predmete, a preto majú byť v rámci kurikulárnej reformy zakomponované do cieľov, výstupov výučby každého predmetu. 2

3 Kompetencie výkony - sa musia formulovať tak, aby sa jasne popísali všetky požiadavky na vedomosti, zručnosti, schopnosti a postoje, hodnotovú orientáciu absolventa študijného programu v oblasti všeobecného a odborného vzdelávania. 3

4 2 TVORBA VZDELANOSTNÉHO PROFILU ABSOLVENTA Vzdelanostný profil absolventa predstavuje hlavné ciele štúdia ako komplexu vedomostí a zručností, schopností, hodnotových postojov, osobnostných čŕt a kompetencií, ktoré jednotlivcovi umožňujú poznávať, konať, hodnotiť a dorozumievať sa i porozumieť si. Umožňujú mu úspešné začlenenie sa do pracovných a mimopracovných spoločenských štruktúr. Nadväzujú na spôsobilosti získané v priebehu predchádzajúcich stupňov vzdelávania. má informačnú funkciu na vstupe vzdelávania (pre študentov pri voľbe vzdelávacieho programu) a výstupe vzdelávania (pre zamestnávateľov o dosiahnutej kvalifikácií v rámci daného povolania a pre žiakov o rozhodovaní sa o voľbe ich profesionálnej kariéry a celoživotného vzdelávania). Profil absolventa by sa mal stať priesečníkom názorov zamestnávateľov a učiteľov. Preto je nesmierne dôležité ho formulovať jasne, výstižne a reálne. je východiskom pre koncepciu a obsah všetkých ďalších častí študijného programu, Pri tvorbe profilu absolventa treba zohľadňovať: špecifické požiadavky na odborné kompetencie (spôsobilosti) formulované výkonovými štandardmi sú dôležité pre výkon konkrétnych pracovných činností študenta v danom odbore štúdia (alebo v jeho odbornom zameraní). Výkonové štandardy odpovedajú na otázku, čo má študent vedieť (vedomosti), čo má študent urobiť (zručnosti), aké postoje a hodnotovú orientáciu si vyžaduje jeho budúce zamestnanie. Na základe výkonových štandardov možno spoľahlivo vytvoriť štruktúru vzdelanostného profilu absolventa z hľadiska jeho uplatnenia sa v osobnom živote, v spoločnosti a na pracovisku. Výkonové štandardy ako vzdelávacie výstupy sú základom pre formulovanie obsahu vzdelávania v študijných programoch jednotlivých odborov. kľúčové požiadavky sú vymedzené kľúčovými kompetenciami absolventa, ktoré získal už v predchádzajúcich stupňoch vzdelávania a rozvíja ich na aktuálnom stupni. Majú nadpredmetový charakter a pri formulovaní obsahu vzdelávania sa využijú aj v odbornom vzdelávaní vrátane praktickej prípravy. Pri tvorbe vzdelanostného profilu absolventa na úrovni školy vyberieme súbor všetkých oblastí kľúčových kompetencií a tie kľúčové kompetencie, ktoré majú priamy vzťah k danému odboru štúdia vyberieme a vložíme do profilu absolventa. Na úrovni vyučovacieho predmetu pozorne si preštudujeme všetky kľúčové kompetencie v profile absolventa a starostlivo si premyslíme ich začlenenie do obsahu výučby v danom predmete. Vyberieme tie kľúčové kompetencie, ktoré súvisia 4

5 s obsahom vzdelávania v predmete, podporujú a dopĺňajú všetky postupy, metódy a formy práce vo výučbe. Odborné kompetencie vyberáme z profilu absolventa pre tie vyučovacie predmety, ktoré reálne vyučujeme a ktoré sme vybrali podľa ich obsahovej príbuznosti k danému odboru štúdia z obsahových štandardov študijného programu. Pre odborné vzdelávanie a prípravu sú kompetencie popísané výkonovými štandardmi a formulované v spolupráci so zamestnávateľmi, ktorí pri tvorbe študijného programu v danom študijnom odbore aktívne spolupracujú s učiteľmi. Aké údaje by nemali chýbať vo vzdelanostnom profile absolventa študijného programu: - charakteristika absolventa v danom odbore štúdia, - kompetencie absolventa, jeho pripravenosť, nadobudnuté profesijné kompetencie po absolvovaní daného študijného programu, - možnosti uplatnenia absolventa daného študijného odboru v praxi, Popisne konkretizovať, akými kvalitami bude disponovať absolvent študijného programu. Pri popise sa vychádza z charakteristiky odboru štúdia, z cieľov a poslania vzdelávania, aké vedomosti, zručnosti a kompetencie (postoje, vlastnosti, hodnotová orientácia) môžu študenti získať v priebehu svojho štúdia. V danej skupine odborov môžu byť popisy charakteristiky absolventa veľmi blízke, aj keď pôjde o rôzne odbory vzdelávania, vrátane ich odborných zameraní. Charakteristika musí byť starostlivo popísaná aj vo vzťahu k uplatneniu absolventov v praxi, ich ďalšiemu vzdelávaniu, spôsobu ukončovania štúdia a potvrdzovania jeho dosiahnutého vzdelania a kvalifikácie. 5

6 Príklady niektorých charakteristík absolventov študijných programov: Absolventi študijného programu Marketingový a obchodný manažment ovládajú vedecké metódy výskumu marketingového prostredia, trhových dát, správania spotrebiteľských a obchodných subjektov; ovládajú metódy simulácie a verifikácie marketingových riešení, dokážu aplikovať vedecké postupy v procesoch optimálneho formovania marketingových funkcií, marketingových procesov a marketingových nástrojov podnikateľských subjektov. Absolventi študijného programu Ekonomika obchodu a služieb ovládajú vedecké metódy výskumu, interpretácie a predikcie v odvetvových a prierezových ekonomikách s orientáciou na sektorové analýzy, odvetvové stratégie, zložité problémy riadenia a fungovania subjektov v odvetví obchodu a priemyslu, poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, dopravy a spojov, stavebníctva, cestovného ruchu a služieb. Absolventi odboru Environmentálne inžinierstvo (1. stupeň) dokážu analyzovať stav znečistenia zložiek životného prostredia, identifikovať chemické látky a ďalšie činitele spôsobujúce zhoršovanie stavu životného prostredia, sú schopní posudzovať vplyv odpadov na životné prostredie. Majú znalosti o vplyve ionizujúceho žiarenia ne živé organizmy i celkový stav životného prostredia. Sú schopní riešiť jednoduché inžinierske projekty z oblasti ochrany životného prostredia, v kontexte chemicko-inžinierskych procesov, riadenia a automatizácie výrobných cyklov. Absolventi sa uplatňujú v rôznych odvetviach výrobného a spracovateľského priemyslu vo verejnom i súkromnom sektore. Absolventi sú spôsobilí zabezpečovať každodennú starostlivosť o environmentálne vhodné prevádzkovanie zdrojov znečisťovania životného prostredia a vyhodnocovať bilancie vzniku odpadov rôzneho skupenstva pre inšpekčné a štátne orgány. Dokážu implementovať nové technické riešenia do prevádzkovaných technológií, zavádzať nové legislatívne predpisy a normy do celého cyklu ochrany životného prostredia. Vedia sa uplatniť aj na miestach manažérov, vývojárov a technológov. Absolvent magisterského študijného programu Ekonomika a manažment, odbor Globálne podnikanie a finančné riadenie podniku, získa ďalšie vzdelanie formou prehlbovania aktuálnych vedomostí, zručností, schopností, postojov predovšetkým v oblasti problematiky podnikové ekonomiky. Všeobecné vedomosti, zručnosti, schopnosti a postoje Absolvent disponuje prehĺbenými kompetenciami, predovšetkým v oblasti jazykovej a sociálnej. Je schopný komunikovať, podávať potrebné informácie a výstižne sa vyjadrovať k odborným témam. Ovláda techniky prezentácie s využitím vhodných 6

7 prostriedkov. Je schopný pracovať tak samostatne, ako aj tímovo. Absolvent využíva exaktné metódy pre riadenie a prehlbovanie ďalších odborných kompetencií. Je schopný jednať a posudzovať situácie v medzinárodných súvislostiach. Prehĺbenie vlastnej špecializácie podnikového ekonóma je orientované hlavne do oblastí finančného riadenia, marketing - manažmentu a riadenia výroby, nákupu a logistiky. Odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a postoje Absolvent disponuje vedomosťami a zručnosťami v oblasti pokročilých teoretických i aplikovaných vied, akými sú teoretická ekonómia, účtovanie a finančné riadenie, medzinárodné hospodárske právo, medzinárodné zdaňovanie, marketing, manažment, kvantitatívne metódy, ale aj veľmi pokročilou užívateľskou znalosťou IT a aspoň jedného svetového jazyka na úrovni C1 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky. Zároveň absolvent disponuje rozsiahlymi sociálnymi kompetenciami. Príklad: Profil absolventa študijného programu Inžinierske konštrukcie a dopravné stavby Charakteristika absolventa Absolvent študijného programu získa prvostupňové vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore Inžinierske konštrukcie a dopravné stavby. Je pripravený na štúdium v druhom stupni vysokoškolského vzdelávania vo svojom, alebo príbuznom študijnom odbore, alebo na bezprostredný vstup do praxe, v súlade so zameraním študijného programu a získanými vedomosťami, praktickými zručnosťami a schopnosťami. Vedomosti Absolvent študijného programu získa potrebné teoretické základy z prírodovedných disciplín; získa a pochopí podstatné fakty, pojmy, princípy a zásady vzťahujúce sa na inžinierske stavby aj pozemné stavby; získa základné vedomosti o výpočtových metódach, princípoch a postupoch spoľahlivého a hospodárneho navrhovania inžinierskych konštrukcií a dopravných stavieb, ale aj nosných konštrukcií pozemných stavieb; získa a porozumie základným princípom a postupom výstavby rôznych druhov inžinierskych stavieb a pozemných stavieb; získa základné znalosti spoločensko-ekonomického charakteru; Zručnosti Absolvent študijného programu dokáže použiť nadobudnuté vedomosti pri praktickej činnosti takým spôsobom, ktorý preukazuje pochopenie súvislosti a dôsledkov alternatívnych riešení a rozhodnutí; v súvislosti s postupom výstavby rôznych druhov inžinierskych stavieb a pozemných stavieb vie komplexne zvládnuť organizačné i technologické úlohy; dokáže riadiť a kontrolovať technologické postupy výstavby. Kompetencie Absolvent študijného programu 7

8 získa schopnosť používať a primerane rozvíjať základné teoretické vedomosti pri projektovaní a zhotovovaní menej náročných inžinierskych konštrukcií a dopravných stavieb, tak ako aj menej náročných nosných konštrukcií pozemných stavieb; získa, prípadne rozšíri si základné komunikačné schopností aspoň v jednom svetovom jazyku; dokáže ďalej rozširovať štúdiom získané vedomosti a schopnosti; dokáže organizovať si vlastné vzdelávanie a ďalší profesionálny rozvoj; dokáže aplikovať legislatívu v stavebnej podnikateľskej praxi v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi a etickými zásadami; získa schopnosť potreby sústavného ďalšieho odborného vzdelávania; Uplatnenie absolventa Absolvent študijného programu nájde uplatnenie v mnohých profesiách inžinierskeho i pozemného staviteľstva. Vo funkcií konštruktéra a pomocného projektanta môže navrhovať jednoduchšie inžinierske konštrukcie a dopravné stavby a nosné konštrukcie pozemných stavieb. Vo funkcii majstra, pomocného stavbyvedúceho a po zapracovaní aj vo funkcií stavbyvedúceho môže zabezpečovať výstavbu rôznych inžinierskych a pozemných stavieb. Absolvent študijného programu nájde uplatnenie aj v orgánoch štátnej správy, samosprávy, na úradoch životného prostredia a v organizáciách vykonávajúcich správu inžinierskych konštrukcií a dopravných stavieb. Môže tiež podnikať na základe živnostenského oprávnenia v oblasti realizácie stavieb a projektovania jednoduchých stavieb. 8

9 3 TVORBA KURIKULA PROGRAMU VÝUČBY PREDMETU Vyučujúci ako manažér kvality v systéme tvorivo-humanistickej výučby, podieľa sa na príprave programu výučby svojho predmetu, systematicky plánuje výučbu vzhľadom k cieľom stanoveným v kurikulárnych dokumentoch, k možnostiam a potrebám študentov. stanovuje špecifické ciele a procesy vo výučbe predmetu; pri plánovaní rešpektuje: - vzdelanostný profil absolventa školy v danom odbore; - obsahové a výkonové štandardy pre daný predmet; - dbá na nepredimenzovanosť učiva, čo mu umožňuje zameriavať sa aj na procesuálnu stránku výučby; plánuje komplexné rozvíjanie osobností študentov, ich kľúčových a odborných kompetencií, na základe didaktickej analýzy učiva, pre motiváciu do celoživotného vzdelávania; pripravuje program výučby rešpektujúci - učebné štýly študentov; - s konštruktivistickými a metakognitívnymi stratégiami výučby na riešenie problémov; - s prevahou kooperatívnej, individualizovanej, projektovej, či autentickej výučby; - v podmienkach umožňujúcich zaraďovanie rôznych foriem elektronického vzdelávania; - plánuje spôsoby preverovania a hodnotenia študentov; program pripravuje v spolupráci s ostatnými vyučujúcimi v škole a partnermi (zainteresovať aj študentov); zverejňuje program výučby na internete na začiatku obdobia výučby svojho predmetu, aby bol dostupný pre partnerov; Kompetencie učiteľa pri plánovaní výučby podieľa sa na vytváraní kvalitného programu výučby, jeho realizovaní a hodnotení, rozvrhuje svoju výučbu tak, aby podnecovala aktívne učenie sa a kritické myslenie, projektuje výučbu na základe didaktickej analýzy učiva, stanovuje systém jasne formulovaných cieľov, v súlade s cieľmi školy, stanovuje ciele vyučovacích jednotiek, program výučby pripravuje v súlade s požiadavkami partnerov, zvlášť so zamestnávateľmi absolventov inžinierskeho štúdia, v plánoch uplatňuje výber vhodného obsahu, stratégií, metód, foriem a materiálnych prostriedkov výučby, 9

10 Neplánovať = plánovaný neúspech Kvalitný, optimálny priebeh výučby sa dosahuje správnym plánovaním programu výučby, úzko prepojeného s potrebami životnej a odbornej praxe. Je potrebné si uvedomiť, že predimenzovanosť učiva v predmete nedovoľuje vyučujúcemu zameriavať sa na procesuálnu stránku výučby, tým skôr ak bol naučený dávať väčšiu hodnotu vecnej stránke učiva. Na začiatku akademického roka je potrebné zverejniť študijný program predmetu na internete, aby bol dostupný pre študentov (vrátane hodnotiacich kritérií pre absolvovanie výučby predmetu, dotazníkov pre sebahodnotenie a alternatívne vzory didaktických autotestov). Plánovať znamená stanoviť poslanie, ciele a procesy vo výučbe Pri plánovaní programu výučby predmetu sa učiteľ riadi indikátormi kvality, ktorými pre plánovanie výučby sú: 3.1 Uvedenie identifikačných údajov programu výučby predmetu 3.2 Stanovenie poslania a hlavných cieľov výučby predmetu 3.3 Prínos výučby pre rozvíjanie kľúčových kompetencií študentov 3.4 Určenie medzipredmetových vzťahov 3.5 Voľba stratégií výučby 3.6 Voľba materiálnych prostriedkov výučby 3.7 Obsahový a časový rozpis učiva, kľúčové pojmy učiva 3.8 Stanovenie špecifických cieľov (poznávacie, výcvikové, výchovné) 3.9 Systém kontrolovania procesu výučby 3.10 Vlastné hodnotenie plánovania programu výučby predmetu 10

11 TVORBA PROGRAMU VÝUČBY PREDMETU (3.1) Uvedenie identifikačných údajov predmetu študijného programu skompletizovanie identifikačných údajov v Informačnom liste predmetu (podľa Vyhlášky 155/2013 Z.z.): INFORMAČNÝ LIST PREDMETU Vysoká škola: uvádza sa názov vysokej školy, ktorá predmet poskytuje Fakulta: uvádza sa názov fakulty, ktorá predmet personálne a materiálne zabezpečuje Kód predmetu: interný kód predmetu v rámci vysokej školy Názov predmetu: Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností: uvádza sa týždenný počet hodín výučby vo forme prednášky, cvičenia, seminára, klinickej praxe. V prípade, že sa výučba predmetu neuskutočňuje každý týždeň počas semestra/trimestra, uvádza sa celkový počet hodín za semester/trimester: napríklad 2 hodiny prednášok/ 2 hodiny cvičení týždenne, prax v rozsahu 30 hodín za semester. Uvádza sa metóda, akou sa vzdelávacia činnosť uskutočňuje (prezenčná, dištančná, kombinovaná). Počet kreditov: uvádza sa celkový počet kreditov, ktoré študent absolvovaním predmetu získa Odporúčaný semester/trimester štúdia: uvádza sa odporúčaný semester/trimester štúdia, v ktorom by si mal študent predmet zapísať, ak sa predmet pre rôzne študijné programy odporúča v rôznych častiach štúdia, uvedú sa samostatne, napríklad odporúčané v 3. semestri štúdia psychológie a v 1. semestri štúdia pedagogiky Stupeň štúdia: uvádza sa stupeň štúdia, pre ktorý je predmet určený (pri prvom, druhom a treťom stupni štúdia sa uvedie 1.,2.,3. stupeň a pri študijných programoch spájajúcich prvý a druhý stupeň štúdia sa uvedie stupeň) Podmieňujúce predmety: uvádza sa kód a názov predmetov, ktorých riadne absolvovanie je podmienkou na zápis predmetu Podmienky na absolvovanie predmetu: uvádzajú sa podmienky na absolvovanie predmetu, napríklad: V priebehu semestra budú štyri písomné previerky po 20 bodoch, na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 75 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 70 bodov, na hodnotenie C najmenej 65 bodov, na hodnotenie D najmenej 60 bodov a na hodnotenie E najmenej 55 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej písomnej previerky získa menej ako 12 bodov. Výsledky vzdelávania: uvádzajú sa hlavné vzdelávacie výstupy, ktoré študent získava absolvovaním predmetu, a opis toho, čo by mal študent vedieť, čomu by mal rozumieť a čo by mal byť schopný robiť po úspešnom ukončení procesu vzdelávania Stručná osnova predmetu: uvádzajú sa témy, resp. obsahové zameranie predmetu Odporúčaná literatúra: uvádza sa odporúčaná literatúra pre študenta k predmetu 11

12 Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: uvádza sa jazyk alebo kombinácia jazykov, ktorých znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu, napríklad ak sa predmet vyučuje v slovenskom jazyku, ale literatúra, ktorú je potrebné, aby si študent v rámci štúdia naštudoval, je dostupná len v nemeckom jazyku, vyžaduje sa znalosť slovenského a nemeckého jazyka, ak sa predmet poskytuje alternatívne vo viacerých jazykoch, v takom prípade sa uvádza napr. slovenský jazyk alebo nemecký jazyk Poznámky: môžu sa uviesť poznámky k predmetu, napríklad že predmet sa poskytuje len v zimnom semestri, alebo ak si ho zapíše najmenej 15 študentov, prípadne že kapacita predmetu je obmedzená na 40 študentov, v prípade vyššieho záujmu sa študenti vyberú Hodnotenie predmetu Celkový počet hodnotených študentov: uvádza sa reálny počet hodnotených študentov od zavedenia predmetu po jeho poslednú aktualizáciu I A I B I C I D I E I FX I I a I b I c I d I e I f I Uvádza sa percentuálny podiel hodnotených študentov, ktorí získali po zapísaní predmetu hodnotenie A, B,... FX. Celkový súčet a, b, c, d, e, f je 100 %. Ak študent v jednom roku získal FX a po ďalšom zapísaní predmetu hodnotenie D, zohľadnia sa obe jeho hodnotenia. Vyučujúci: uvádza sa meno a priezvisko vyučujúceho, ak sa na predmete podieľajú viacerí vyučujúci, napríklad ak je iný vyučujúci na prednášky a iný na cvičenia, uvádzajú sa jednotlivo. Ak predmet poskytujú alternatívne viacerí vyučujúci, uvádzajú sa alternatívy vrátane odlišných foriem výučby. Ak sa predmet poskytuje vo viacerých jazykoch, uvádza sa, ktorý vyučujúci poskytuje predmet v ktorom jazyku. Dátum poslednej zmeny: uvádza sa dátum, keď bola vykonaná v informačnom liste predmetu posledná zmena Schválil: uvádza sa meno a priezvisko zamestnanca vysokej školy (štandardne garant študijného programu), ktorý zmenu schválil Hlavné ciele výučby predmetu, vyplývajúce z nadradenej úrovne cieľov, študijného programu (dať do Informačného listu k časti Výsledky vzdelávania) (3.2) Charakteristika učiva a stanovenie poslania výučby predmetu charakteristika učiva, užitočnosť pre odbornú prax, aktuálnosť a prepojenosť s odbornou praxou, v programe výučby je formulované poslanie, dôvody na vypracovanie a uskutočnenie vzdelávacieho programu, zmysluplnosť učiva predmetu, zdôvodnenie výučby predmetu pre študentov, pre ich motiváciu do štúdia predmetu, 12

13 rešpektovanie vzdelávacích potrieb partnerov, pre aktivitu a tvorivosť študentov, (3.3) Prínos výučby pre rozvíjanie profesijných kompetencií študenta prínos výučby predmetu pre rozvíjanie profesijných - kľúčových a odborných kompetencií študenta, význam predmetu pre profil absolventa daného študijného programu, (3.4) Určenie medzipredmetových vzťahov uvedenie medzipredmetových vzťahov v rámci študijného programu, nadväznosť učiva predmetu na predchádzajúcu výučbu predmetov študijného programu, nadväznosť medzi prednáškami, cvičeniami, seminármi, vhodnosť zaradenia učiva predmetu do jednotlivých semestrov, (3.5) Voľba stratégií výučby plánovanie vhodných metodických postupov učiteľov, plánovanie uspôsobenia metód, foriem a materiálnych prostriedkov pri vybranom obsahu učiva pomocou činností študentov, v efektívnych štruktúrach organizačných foriem výučby, akými sú prednášky, cvičenia, semináre, konzultácie, exkurzie, stáže, odborná prax, odborný výcvik, projekty, študentské súťaže, (3.6) Voľba materiálnych prostriedkov výučby plánovanie vhodných učebných pomôcok, didaktickej techniky, materiálneho vybavenie študentov, priestorov pre výučbu, (3.7) Obsahový a časový rozpis učiva určenie kľúčových prvkov učiva predmetu, uvedenie najdôležitejších vedomostí, zručností, schopností, či postojov v učive predmetu, časovo tematický plán výučby, témy jednotlivých jednotiek výučby, na základe didaktickej analýzy výber zmysluplného obsahu učiva, zameranosť na jeho aplikáciu v praxi, rešpektovanie potrieb študentov, partnerov, obsahových štandardov, príprava súboru úloh pre dosiahnutie cieľov výučby, prijateľnosť, náročnosť učiva, vhodná štruktúrovanosť, logické usporiadanie, systematizácia učiva, rozsiahlosť nepredimenzovanosť učiva, obsahová a časová zvládnuteľnosť, harmonogram výučby, termíny, (3.8) Stanovenie špecifických cieľov výučby kognitívne, psychomotorické a sociálno-afektívne ciele, formulovanie jasných, jednoznačných, zrozumiteľných a merateľných cieľov, z hľadiska očakávaných výkonov študentov po jednotlivých častiach programu, používanie aktívnych slovies pri formulácii špecifických cieľov, primeranosť cieľov k osobnostiam študentov, s rôznou mierou náročnosti, s ohľadom na kľúčové kompetencie, vystihnutie oblastí vedomostí, zručností i postojov vo formulovaných cieľoch 13

14 výučby, tučne vytlačené ciele by mali predstavovať minimálny výkonový štandard, (3.9) Systém kontrolovania procesu výučby v programe výučby sú aj hodnotiace kritériá pre absolvovanie výučby predmetu, tiež dotazníky pre sebahodnotenie študentov a didaktické autotesty, v programe výučby jednoznačné stanovenie pravidiel, podmienok pre získanie zápočtu (napr. aktívna účasť na cvičeniach, vypracovanie daných projektov, ich špecifikácia), pre uznanie absolvovania predmetu, kreditov, skúšanie a hodnotenie študentov, priebežný spôsob kontroly a hodnotenia zadaní, kritériá hodnotenia študentov na skúške, ponuka autotestu, plánovanie spôsobov sebahodnotenia priebežných aktivít študentov a učiteľa, hodnotenia učiteľa študentmi, (3.10) Vlastné hodnotenie plánovania programu výučby predmetu ako bolo naplánované vlastné hodnotenie vypracovaných časovo-tematických plánov samotným vyučujúcim, aj v spolupráci s ostatnými členmi predmetovej komisie, aký bol spôsob zhodnotenia naplánovaného programu výučby (najčastejšie pripraveným dotazníkom), uskutočnenie prípadných úprav plánu na základe priebehu výučby a jej výsledkov. 14

15 Príklad: APLIKÁCIA INFORMAČNÉHO LISTU PREDMETU V SPOJITOSTI S TVORBOU PROGRAMU VÝUČBY PREDMETU Informačný list predmetu RIADENIE KVALITY V ŠKOLE Technická univerzita Košice, Katedra inžinierskej pedagogiky Doplňujúce pedagogické štúdium Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností: 18 hodín prednášok a cvičení prezenčnou metódou v priebehu jedného semestra Počet kreditov: 2 Semester štúdia: 4. Stupeň štúdia: stupeň Podmieňujúce predmety: Didaktika profesijných predmetov Podmienky na absolvovanie predmetu: a) Najmenej 80 % -ná aktívna účasť na prednáškach a na cvičeniach (v odôvodnených prípadoch možnosť nahradiť chýbajúce s inou skupinou), získanie zápočtu a úspešné vykonanie skúšky. b) Pre prihlásenie sa na skúšku z Riadenia kvality v škole je podmienkou získanie zápočtu z tohto predmetu, na ktorý sa viaže odovzdanie portfólia vypracovaných didaktických materiálov s požadovaným obsahom. Výsledky vzdelávania: Poznanie a osvojenie systému manažérstva kvality výučby učiteľom, jeho realizácia vo výučbe, má motivovať budúceho učiteľa k tomu, aby bol schopný na základe systematickej sebareflexie sa ďalej profesijne rozvíjať, predovšetkým z vlastnej vnútornej potreby, aby si uvedomoval nutnosť manažérstva kvality výučby pre udržiavanie študijnej disciplíny a záujmu študentov o vzdelávanie. Systém manažérstva kvality výučby podporuje schopnosti učiteľa systematicky riadiť samého seba, napomáha zvnútorňovať motiváciu pre rozvíjanie vlastnej profesionality a jeho pôsobením aj motiváciu študenta pre učenie sa a pre celoživotné vzdelávanie. Hlavným cieľom manažérstva kvality výučby je optimalizovať procesy vyučovania učiteľa a učenia sa študentov, pri ktorých dochádza k uspokojovaniu požiadaviek zainteresovaných partnerov, aby sa zvýšila úspešnosť absolvovaného štúdia. Majú sa dosahovať vytýčené ciele v tvorivo-humanistickej výučbe, pri racionálnych nákladoch na výučbu; realizovať uzavretý PDCA cyklus s uplatňovaním vnútorných hybných mechanizmov kvality; všetko to objektívne merať, hodnotiť a prijímať opatrenia vo výučbe; Stručná osnova predmetu: Manažérstvo kvality výučby. Sebareflexia a autoevaluácia učiteľa. 1. Kvalita a manažérstvo kvality v škole, oblasti systému manažérstva kvality školy. Nástroje hodnotenia kvality školy a výučby. 15

16 2. Sebareflexívny model systému manažérstva kvality výučby pre učiteľa. 3. Princípy manažérstva kvality výučby učiteľom. Úloha sebahodnotiacej činnosti učiteľa pri hodnotení kvality výučby. Odporúčaná literatúra: Blaško, M. Riadenie kvality v škole (súbor 7 počítačových prezentácií pptx) (online). Technická univerzita v Košiciach, ISBN Dostupné na internete Blaško, M. Kvalita v systéme modernej výučby. Košice: Technická univerzita, ISBN Turek, I. Kvalita vzdelávania. Bratislava: Iura Edition, ISBN Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský jazyk Celkový počet hodnotených študentov: --- Vyučujúci: doc. RNDr. Michal Blaško, PhD. 16

17 Príklad: Program výučby predmetu RIADENIE KVALITY v ŠKOLE Prínos výučby pre rozvíjanie profesijných kompetencií študenta Manažérstvo kvality výučby napomáha rozvoju súboru učiteľských kompetencií, zvlášť kompetencií riadenia priebehu výučby a reflexie vlastnej činnosti učiteľa. Učitelia sa takto pripravujú pre úspešné, efektívne a kvalitné riadenie výučby, so zvýšeným dôrazom na jej procesuálnu stránku. Týmto sa podporujú schopnosti učiteľov pre rozvíjanie osobností študentov, pre ich motivovanie k sebarozvoju, pre tvorivú sebarealizáciu v osobnom i spoločenskom živote, v zamestnaní a v celoživotnom vzdelávaní. Určenie medzipredmetových vzťahov Stratégie výučby Materiálne prostriedky výučby počítačové prezentácie, počítač a jeho príslušenstvo, dataprojektor, interaktívna tabuľa, učebňa KIP so spätným projektorom a premietacím plátnom, učebné pomôcky pre pokusy na navodenie problémových situácií vo výučbe, priesvitky, inštrukčné listy pre program výučby, dotazníky spätnej väzby, Obsahový a časový rozpis učiva. Špecifické ciele. Kľúčové prvky učiva: kvalita výučby, manažérstvo kvality výučby, hlavné ciele, princípy, oblasti, indikátory, štandardy kvality, nástroje merania kvality výučby, 17

18 4. semester Lekcia č. 1. Kvalita a manažérstvo kvality v škole 2. Nástroje merania a hodnotenia kvality školy a výučby 3. Sebareflexívny model systému manažérstva kvality výučby pre učiteľa Princípy manažérstva kvality výučby 7. Oblasti a indikátory manažérstva kvality výučby predmetu 8. Štandardy kvality v oblasti zabezpečovania podmienok pre prácu učiteľa a študentov Štandardy kvality v oblasti zdokonaľovania učiteľských kompetencií Špecifické ciele výučby Definovať pojmy kvalita, efektívnosť, úspešnosť školy a výučby. Vysvetliť prínos manažérstva kvality v škole a zvlášť vo výučbe. Uviesť oblasti systému manažérstva kvality školy. Vysvetliť hlavné ciele, poslanie, vízia, strategické plánovanie. Opísať metódy hodnotenia a nástroje merania kvality v škole: SWOT analýza, brainstorming, benchmarking, benchlearning, dotazníky kvality. Opísať systém manažérstva kvality výučby predmetu. Vysvetliť funkciu zložiek, akými sú hlavné ciele, princípy, oblasti, indikátory, štandardy, nástroje merania kvality výučby. Definovať princípy manažérstva kvality výučby, vysvetliť podstatu jednotlivých princípov, uviesť niektoré príklady vo výučbe predmetu na aplikáciu každého z ôsmych princípov. Zhodnotiť význam, prínos princípov manažérstva kvality výučby, porovnať s princípmi tvorivohumanistickej výučby a princípmi tradičnej výučby. Vysvetliť úlohu sebahodnotiacej činnosti učiteľa pri hodnotení kvality výučby. Charakterizovať princíp sústredenia na osobnosť študenta, vedúcej úlohy učiteľa, princíp rozvoja osobnosti a angažovanosti učiteľa; princíp procesného prístupu k výučbe, systémového prístupu k výučbe, trvalého zlepšovania výučby, rozhodovania na základe faktov, spolupráce s partnermi. Uviesť indikátory kvality pre učiteľom sledované a hodnotené oblasti kvality výučby svojho predmetu: zabezpečovanie podmienok pre prácu učiteľa a študentov, zdokonaľovanie učiteľských kompetencií, plánovanie programu výučby, kontrolovanie výučby, zasahovanie do výučby predmetu na základe jej výsledkov. Vymedziť zodpovednosti a právomoci pre manažment školy a učiteľa, charakterizovať ciele kvality v tejto oblasti. Opísať indikátory kvality: počet, zloženie a pripravenosť študentov, podpora a poradenstvo, rozvrh výučby, výučbové priestory a ich vybavenosť, materiálne a finančné zabezpečenie učiteľa a študentov, sociálna klíma výučby. Uviesť ich niektoré aplikácie, príklady vo výučbe svojho predmetu. Vymedziť zodpovednosti a právomoci pre manažment školy a učiteľa, charakterizovať ciele kvality v tejto oblasti. Opísať indikátory kvality kompetencie: odborovo-predmetové a diagnosticko-intervenčné; didaktické a riadenia priebehu výučby; sociálne a komunikačné, zdravotné, étos učiteľskej profesie, kompetencie reflexie vlastnej činnosti; Uviesť ich niektoré aplikácie, príklady vo výučbe svojho predmetu. 18

19 12. Štandardy kvality v oblasti plánovania programu výučby 13. Štandardy kvality v oblasti realizácie výučby predmetu 14. Štandardy kvality v oblasti kontrolovania výučby 15. Štandardy kvality v oblasti zasahovania do výučby na základe jej výsledkov Nástroje merania kvality výučby Vymedziť zodpovednosti a právomoci pre učiteľa, charakterizovať ciele kvality v tejto oblasti. Opísať indikátory kvality: uvedenie identifikačných údajov programu predmetu, stanovenie poslania a hlavných cieľov výučby, prínos výučby pre rozvíjanie kľúčových kompetencií, určenie medzipredmetových vzťahov, voľba stratégií výučby, obsahový a časový rozpis učiva (určenie kľúčových prvkov obsahu učiva), stanovenie špecifických cieľov (poznávacie, výcvikové, výchovné), vytvorenie systému kontrolovania procesu výučby, vlastné hodnotenie programu výučby predmetu. Pre každý indikátor uviesť niektoré aplikácie, príklady vo výučbe svojho predmetu. Vymedziť zodpovednosti a právomoci pre učiteľa, charakterizovať ciele kvality v tejto oblasti. Opísať indikátory kvality: dodržiavanie časového rozvrhu výučby, prepojenie obsahu výučby so životnou praxou, motivovanie a aktivizovanie študentov vo výučbe, využívanie informačnej techniky, utváranie sociálnej klímy výučby. Pre každý indikátor uviesť niektoré aplikácie, príklady vo výučbe svojho predmetu. Vymedziť zodpovednosti a právomoci pre učiteľa, charakterizovať ciele kvality v tejto oblasti. Opísať indikátory kvality: monitorovanie priebehu výučby vyučujúcim a študentmi, dokumentovanie výsledkov vo výučbe, sebareflexia výsledkov výučby vyučujúcim a študentom, spôsob hodnotenia študentov vyučujúcim, spôsob hodnotenia vyučujúceho študentmi. Pre každý indikátor uviesť niektoré aplikácie, príklady vo výučbe svojho predmetu. Vymedziť zodpovednosti a právomoci pre učiteľa, charakterizovať ciele kvality v tejto oblasti. Opísať indikátory kvality: zasahovanie do programu výučby predmetu, využitie času výučby predmetu. Pre každý indikátor uviesť niektoré aplikácie, príklady vo výučbe svojho predmetu. Zrealizovať a vyhodnotiť autodiagnostické dotazníky pre sebareflexiu učiteľa dotazník tvorivosti v práci učiteľa a humanistického prístupu učiteľa. Zrealizovať a vyhodnotiť dotazník sociálnej klímy výučby. Zrealizovať a vyhodnotiť dotazník na hodnotenie výučby predmetu študentmi. Navrhnúť využívanie ďalších dotazníkov pre meranie kvality výučby. Systém kontrolovania procesu výučby Prílohou k programu výučby sú didaktický autotest učiva predmetu, dotazník pre hodnotenie predmetu a dotazník pre sebahodnotenie študentov. K zápočtu a skúške je potrebné predložiť vypracovaný projekt portfólio v tlačenej a elektronickej forme (vo forme inštrukčných listov a na cd - disku) s materiálmi pre meranie kvality výučby podľa požiadaviek (vypracovaný autodiagnostický dotazník humanistického prístupu a tvorivého prístupu učiteľa 19

20 k výučbe, vypracovaný dotazník sociálnej klímy výučby). Za vypracovanie požadovaného portfólia na najvyššej úrovni môže študent získať 40 bodov. Na získanie zápočtu potrebuje študent získať viac ako 20 bodov, pri zachovaní kompletnosti požadovaných materiálov programu výučby. Kritériá hodnotenia študenta na skúške z predmetu Manažérstvo kvality výučby: Prvá časť skúšky je písomná (cca 45 minút). Všetci prítomní študenti dostanú na písomné vypracovanie rovnaké testové úlohy. Za ich vypracovanie a ich obhájenie v druhej ústnej časti skúšky môže študent získať spolu 60 bodov. Na úspešné absolvovanie písomného testovania na skúške potrebuje študent získať viac ako 30 bodov. Na absolvovanie predmetu Manažérstvo kvality výučby je potrebné získať spolu viac ako 50 bodov (zápočet + skúška). Klasifikácia študenta: A výborne ( b) B veľmi dobre (81 90 b) C dobre (71 80 b) D uspokojivo (61 70 b) E dostatočne (51 60 b) FX nedostatočne (0 50 b) Na skúške prebieha okrem hodnotenia študenta učiteľom, aj vzájomné hodnotenie študentov, hodnotenie vyučovania predmetu Manažérstva kvality výučby a sebahodnotenie študenta. Pri celkovom hodnotení študenta sa prihliada na jeho priebežné učebné výkony a aktivitu počas semestra. Bližšie informácie o podmienkach získania zápočtu a skúšky získajú študenti na začiatku príslušného semestra. Vlastné hodnotenie plánovania programu výučby predmetu Po ukončení skúšok je na základe naplánovaných aktivít v programe výučby a výsledkov výučby vykonané vlastné hodnotenie programu výučby samotným vyučujúcim. Uskutočniť prípadné úpravy plánu na základe priebehu výučby a jej výsledkov. 20

21 4 PLÁNOVANIE ŠTRUKTÚRY VZDELÁVACEJ ČINNOSTI UČITEĽOM V priebehu vzdelávacej činnosti učiteľ uplatňuje vnútorné mechanizmy kvality (vnútorná motivácia, sebahodnotenie a vlastná tvorivosť) v uzavretom PDCA cykle. Ako systematizovať učebné činnosti študentov vo vzdelávacej činnosti (prednáška, cvičenie, seminár) tak, aby boli naplňované princípy kvality a ciele tvorivohumanistickej výučby v systéme s uzavretým PDCA cyklom? P: 1. Vstup a navodenie problémovej situácie (navodenie problémovej situácie, formulovanie problému, vypísanie názvu vzdelávacej činnosti, oznámenie kľúčových prvkov obsahu učiva) 2. Stanovenie poslania a cieľov (stanovenie významu činnosti, špecifických cieľov) D: 3. Aktualizácia osvojeného učiva (tvorba tezauru prostredníctvom oporných inštrukcií, nadväznosť už prebratého učiva s novým učivom) 4. Osvojovanie I. časti obsahu učiva (sprístupňovanie I. časti učiva, možnosť aj samostatného štúdia I. časti učiva) 5. Priebežný hodnotiaci rozhovor (hodnotenie priebehu činnosti študentmi) 6. Osvojovanie II. časti obsahu učiva (sprístupňovanie II. časti učiva, možnosť aj samostatného štúdia II. časti učiva) 21

22 7. Systematizácia nového obsahu (zaradenie nového učiva do doterajšieho systému poznatkov) C: 8. Riešenie priebežného autotestu (riešenie úloh študentmi pre overenie pochopenia nového učiva, diskusia o teste) 9. Vyhodnotenie a sebahodnotenie (zhodnotenie splnenia cieľov vo vzdelávacej činnosti študentmi a učiteľom) A: 10. Zasahovanie do výučby na základe výsledkov (ponuka úloh pre záujemcov, ponuka učebných zdrojov, pokyny na ďalšiu vzdelávaciu činnosť) Podrobnejšie o jednotlivých učebných činnostiach študentov v tomto systéme výučby je možné sa dozvedieť na webovom sídle KIP TUKE V príprave na vzdelávaciu činnosť (prednáška, cvičenie, seminár) učiteľ uplatňuje systémový prístup, uvedomujúc si vyriešenie otázok: Koho učiť? (aká je pripravenosť študentov) Aká je pripravenosť učiteľa? (učiteľské kompetencie, ako zabezpečiť pracovnú disciplínu študentov pre efektívnosť a kvalitu výučby) Aké sú požiadavky na výučbu? (uplatňovanie princípov výučby) Čo učiť? (prvky obsahu učiva) Prečo to učiť? (stanovenie poslania, zdôvodnenie výučby) Čo chcem dosiahnuť? (stanovenie špecifických cieľov výučby) Ako učiť? (stratégie, metódy, formy) Čím učiť? (učebné pomôcky a didaktická technika) Ako zorganizovať výučbu? (podmienky priestorové - kde?, sociálne s koľkými?, finančné, bezpečnostné; obsahový a časový rozpis výučby) Ako získať študentov pre učenie sa? (motivácia po celý čas výučby) Ako zistiť, ako sa učia a čo sa naučili? (spätná väzba po celý čas výučby) Ako hodnotiť študentov a oni seba samých? (za čo, kedy, akým spôsobom?) Ako ma budú študenti hodnotiť a ja sám seba? (za čo, kedy, akým spôsobom?) Akým spôsobom zasahovať do výučby na základe výsledkov? (4. fáza uzavretého PDCA cyklu) 22

23 Z konzultácií s účastníkmi kurzu Manažérstva kvality vysokoškolskej výučby je navrhovaná optimálna štruktúra záverečnej práce. 1. Úvod (kvalita, kvalita v škole, dôraz na kvalitu výučby) 2. Študijný program odboru (dôraz na vzdelanostný profil absolventa: A) charakteristika odboru, B) vedomosti, C) zručnosti, D) kompetencie študentov v študijnom programe, E) uplatnenie absolventa 3. Program výučby predmetu Informačný list predmetu 3.2 Charakteristika učiva predmetu. Stanovenie poslania a hlavných cieľov predmetu (možno dať k výsledkom vzdelávania v 3.1) 3.3 Prínos predmetu pre rozvíjanie kompetencií študenta 3.4 Určenie medzipredmetových vzťahov (v ktorých iných predmetoch programu odboru, v ktorých častiach budú študenti potrebovať učivo) 3.5 Voľba stratégií výučby predmetu vo vzdelávacích aktivitách (v prednáškach, cvičeniach, konzultáciách,...) 3.6 Voľba materiálnych prostriedkov výučby (učebné pomôcky, didaktická technika, zariadenie výučbových priestorov, materiálne vybavenie študenta) 3.7 Obsahový a časový rozpis učiva predmetu (stanovenie kľúčových prvkov učiva, rozpis na jednotlivé lekcie väčšinou v jednote so špecifickými cieľmi výučby predmetu) 3.8 Stanovenie špecifických cieľov jednotlivých lekcií predmetu 3.9 Kontrola procesu výučby (do prílohy dať: A) príklad záverečného didaktického testu /autotest/, B) sebahodnotiaci dotazník pre učiteľa, C) dotazník kvality výučby pre študentov) 3.10 Vlastné hodnotenie naplánovaného programu výučby predmetu (akým spôsobom ho učiteľ bude hodnotiť po skončení výučby predmetu dotazník, alebo iný nástroj hodnotenia v súčinnosti s dotazníkom od študentov) 4. Hodnotenie kvality výučby predmetu študentmi (dotazníkom) za určité obdobie, napr. semester, v niektorej vzdelávacej činnosti (prednášky, semináre, cvičenia,...) 5. Záver (odporúčania pre zlepšenie manažérstva kvality výučby učiteľom, návrhy a odporúčania vyplývajúce so SWOT analýzy) 6. Zoznam bibliografických odkazov Konzultácie sú stále k dispozícii, treba oznámiť mailom. Informácie a nové bibliografické odkazy sú na našej webovej stránke: 23