NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA. Menový prehľad

Transkript

1 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA Menový prehľad December 2006

2 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA Imricha Karvaša Bratislava Kontakt: Odbor verejných informácií tel.: 02/ , fax: 02/ ISSN (elektronická verzia) Predstihové kalendáre zverejňovania a predpísané komponenty Špeciálneho štandardu pre zverejňovanie údajov, schváleného Medzinárodným menovým fondom pre nasledujúce údajové kategórie, sú šírené iba prostredníctvom webovej stránky Národnej banky Slovenska na Internete: analytické účty bankového sektora, analytické účty centrálnej banky (platí iba pre Predstihový kalendár zverejňovania), platobná bilancia, medzinárodné rezervy (platí iba pre Predstihový kalendár zverejňovania), medzinárodná investičná pozícia, výmenné kurzy, úrokové sadzby. Údajové kategórie, ktoré NBS zverejňuje aj iným spôsobom, sú prvýkrát zverejnené prostredníctvom webovej stránky na Internete.

3 Menový prehľad 12/2006 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA OBSAH 1 Celkové zhrnutie Inflácia Index spotrebiteľských cien Ceny výrobcov v novembri Faktory ovplyvňujúce vývoj inflácie Menové agregáty Zahraničná oblasť Reálna ekonomika Menový vývoj Devízový trh Peňažný trh a realizácia menovej politiky Vývoj klientskych úrokových sadzieb v novembri Prílohy 1 Kapitálový trh Dlhopisy Akcie Menový vývoj v eurozóne Výmenný kurz Reálna ekonomika Metodické poznámky k vybraným ukazovateľom Menová štatistika Základné makroekonomické ukazovatele Tabuľky Vybrané ukazovatele hospodárskeho a menového vývoja SR Aktíva a pasíva konsolidovanej bilancie peňažných finančných inštitúcií Priemerné úrokové miery z nových úverov...47 Priemerné úrokové miery z nových vkladov Priemerné úrokové miery zo stavu úverov...49 Priemerné úrokové miery zo stavu vkladov...50 Skrátená bilancia komerčných bánk k 30. novembru Mesačný výkaz ziskov a strát komerčných bánk Platobná bilancia SR za január až október Prehľad emitovaných PP NBS Základné charakteristiky devízového trhu v SR v decembri Priemerné mesačné výmenné kurzy slovenskej koruny voči vybraným menám Priemerné štvrťročné výmenné kurzy slovenskej koruny voči vybraným menám Prílev priamych zahraničných investícií do SR v rokoch Prílev priamych zahraničných investícií za január december Prílev priamych zahraničných investícií za január december Prílev priamych zahraničných investícií za január december Stav priamych zahraničných investícií v SR k 31. decembru Stav priamych zahraničných investícií v SR k 31. decembru Stav priamych zahraničných investícií v SR k 31. decembru Odlev priamych zahraničných investícií zo SR v rokoch Odlev priamych zahraničných investícií za január december Odlev priamych zahraničných investícií za január december Odlev priamych zahraničných investícií za január december Stav odlevu priamych zahraničných investícií k 31. decembru Stav odlevu priamych zahraničných investícií k 31. decembru Stav odlevu priamych zahraničných investícií k 31. decembru

4 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA Menový prehľad 12/2006 ZOZNAM BOXOV V TEXTE Box 1 Vývoj výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru počas 28. decembra, keď NBS intervenovala ZOZNAM TABULIEK V TEXTE Tabuľka 1 Porovnanie predpokladaných a skutočných príspevkov k celkovej inflácii v decembri Tabuľka 2 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien... 7 Tabuľka 3 HICP v štruktúre národného indexu... 7 Tabuľka 4 Spotrebiteľské ceny v decembri Tabuľka 5 Vývoj cien výrobcov v novembri Tabuľka 6 Medziročná dynamika rastu menového agregátu M3 (metodika ECB) Tabuľka 7 Porovnanie medzimesačného vývoja menových agregátov (metodika ECB) Tabuľka 8 Prehľad vývoja čistých predajov otvorených podielových fondov Tabuľka 9 Prehľad hlavných protipoložiek M3 (metodika ECB) Tabuľka 10 Vývoj pohľadávok PFI voči rezidentskému súkromnému sektoru Tabuľka 11 Prehľad pohľadávok PFI voči súkromnému sektoru, rezidentom (bez CP) Tabuľka 12 Bežný účet platobnej bilancie Tabuľka 13 Vývoz za január až október, medziročná zmena Tabuľka 14 Dovoz za január až október, medziročná zmena Tabuľka 15 Kapitálový a finančný účet platobnej bilancie Tabuľka 16 Zahraničný dlh SR Tabuľka 17 Bežný účet platobnej bilancie Tabuľka 18 Ročná dynamika rastu indexov NEER a REER Tabuľka 19 Produkcia a tržby Tabuľka 20 Vývoj miezd vo vybraných odvetviach Tabuľka 21 Zmena výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru a doláru Tabuľka 22 Korunové aktíva a pasíva nerezidentov a štátne cenné papiere v držbe nerezidentov Tabuľka 23 Medzibankové obchody Tabuľka 24 Priemerný denný vplyv obchodov NBS na likviditu bankového sektora Tabuľka 25 Tendre realizované v decembri Tabuľka 26 Priemerné úrokové miery z nových úverov nefinančným spoločnostiam Tabuľka 27 Priemerné úrokové miery z nových úverov domácnostiam Tabuľka 28 Priemerné úrokové miery z nových vkladov nefinančných spoločností Tabuľka 29 Priemerné úrokové miery z nových vkladov domácností Tabuľka 30 Indexy SDXGroup k ultimu decembra Tabuľka 31 Váhy bázických titulov indexu SAX...32 Tabuľka 32 Schéma výpočtu menových agregátov

5 Menový prehľad 12/2006 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA ZOZNAM GRAFOV V TEXTE Graf 1 Vývoj inflácie HICP a jej hlavných zložiek... 6 Graf 2 Porovnanie HICP s názormi respondentov na vývoj inflácie... 8 Graf 3 Vývoj cien priemyselných výrobcov a produktov priemyselnej výroby... 9 Graf 4 Vývoj cien potravín na vertikále prvovýroba-spracovanie-spotreba Graf 5 Mesačné čisté predaje OPF na území SR Graf 6 Vývoj úverov v cudzej mene Graf 7 Medziročná zmena priemerného mesačného kurzu slovenskej koruny Graf 8 Medziročná dynamika indexu NEER a REER (na báze CPI, PPI a PPI manuf. a ULC, pre 9 obchodných partnerov) Graf 9 Vývoj priemyselnej produkcie a produkcie priemyselnej výroby (3-mesačné kĺzavé priemery) Graf 10 Vývoj priemyselnej produkcie vo vybraných odvetviach Graf 11 (3-mesačné kĺzavé priemery) Vývoj tržieb v maloobchode, za predaj motorových vozidiel a pohonných látok (3-mesačné kĺzavé priemery) Graf 12 Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti Graf 13 Indikátor spotrebiteľskej dôvery Graf 14 Objem obchodov na medzibankovom devízovom trhu Graf 15 Diferenciály kľúčových úrokových sadzieb centrálnych bánk strednej Európy, ECB a Fedu Graf 16 Vývoj úrokových sadzieb na medzibankovom trhu BRIBOR Graf 17 Denný vývoj FRA Graf 18 Denný vývoj IRS Graf 19 Implikované očakávania odvodené od sadzieb BRIBOR Graf 20 Úrokové sadzby z úverov nefinančným spoločnostiam, 3M BRIBOR a základná sadzba NBS Graf 21 Vývoj úrokových sadzieb z poskytnutých úverov domácnostiam Graf 22 Vývoj reálnej úrokovej miery z vkladov domácností Graf 23 Štátny dlhopis č. 206 výsledok aukcie v porovnaní s vývojom kótovaných výnosov Graf 24 Zmena benchmarkovej výnosovej krivky štátnych dlhopisov Graf 25 Vývoj obchodovania dlhopisov na BCPB Graf 26 Vývoj indexu SAX v roku Graf 27 Úrokové sadzby ECB a EONIA Graf 28 Výmenné kurzy SKK/EUR a USD/EUR Box 1 Graf A Vývoj výmenného kurzu SKK/EUR 28. decembra

6 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA Menový prehľad 12/2006 Použité skratky ARDAL Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity BCPB Burza cenných papierov v Bratislave CDCP SR Centrálny depozitár cenných papierov SR ECB Európska centrálna banka EMU Economic and Monetary Union Hospodárska a menová únia EÚ Európska únia Fed Federal Reserve System centrálna banka USA FNM Fond národného majetku MMF Medzinárodný menový fond NBS Národná banka Slovenska SASS Slovenská asociácia správcovských spoločností ŠP Štátna pokladnica ŠÚ SR Štatistický úrad SR b. c. bežné ceny BRIBOR Bratislava Interbank Offered Rates fixing úrokových sadzieb na trhu medzibankových depozitov CP cenné papiere CPI Consumer Price Index index spotrebiteľských cien FRA Forward Rate Agreement dohoda o budúcej úrokovej miere HDP hrubý domáci produkt HICP Harmonised Index of Consumer Prices harmonizovaný index spotrebiteľských cien HND hrubý národný dôchodok HNDD hrubý národný disponibilný dôchodok HZL hypotekárne záložné listy IPP index priemyselnej produkcie IRS Interest Rate Swap úrokový swap NEER Nominal Effective Exchange Rate nominálny efektívny výmenný kurz OPF otvorené podielové fondy p. a. per annum za rok p. b. percentuálne body PFI peňažné finančné inštitúcie PFPT podielové fondy peňažného trhu PPI Producer Price Index index cien priemyselných výrobcov PP NBS pokladničné poukážky NBS PZI priame zahraničné investície REER Real Effective Exchange Rate reálny efektívny výmenný kurz ROMR rovnaké obdobie minulého roka RULC Real Unit Labour Costs reálne jednotkové náklady práce SAX slovenský akciový index s. c. stále ceny SDX slovenský dlhopisový index SDXG SDXGroup skupina slovenských dlhopisových indexov SKONIA SlovaK OverNight Index Average SRT sterilizačný repo tender ŠD štátne dlhopisy ŠPP štátne pokladničné poukážky ŠR štátny rozpočet ULC Unit Labour Costs jednotkové náklady práce VÚC vyšší územný celok VZPS výberové zisťovanie pracovných síl ZFS začiatočná fixácia sadzby Spracované na základe Situačnej správy o menovom vývoji za december 2006 schválenej Bankovou radou NBS 30. januára

7 Menový prehľad 12/2006 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA 1 Celkové zhrnutie Spotrebiteľské ceny merané harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) sa v decembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvýšili o 0,1 %. Medziročné tempo rastu celkovej inflácie dosiahlo 3,7 %. Jadrová inflácia (bez cien energií a nespracovaných potravín) dosiahla medziročnú dynamiku 2,5 %. Spotrebiteľské ceny merané CPI sa v decembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nezmenili. Medziročná miera celkovej inflácie dosiahla 4,2 % a jadrovej inflácie 2,7 %. Menový agregát M3 (v metodike ECB) vzrástol v novembri medzimesačne o 20 mld. Sk, pričom jeho medziročné tempo rastu sa v porovnaní s októbrom zvýšilo na 16,7 %. Celkový objem pohľadávok PFI voči rezidentom (vrátane cenných papierov emitovaných klientmi v držbe sektora PFI, v metodike ECB) zaznamenal v novembri medzimesačný rast o 6,7 mld. Sk, pričom ich medziročný rast sa spomalil o 0,5 percentuálneho bodu na 13,8 %. Priemerná úroková miera z nových úverov nefinančným spoločnostiam sa v novembri znížila o 0,36 percentuálneho bodu na 6,24 % a z nových úverov domácnostiam sa zvýšila o 0,25 percentuálneho bodu na 12,82 %. Priemerná úroková miera z nových vkladov nefinančných spoločností za rovnaké obdobie sa znížila o 0,18 percentuálneho bodu na 2,69 % a z nových vkladov domácností sa znížila o 0,08 percentuálneho bodu na 1,13 %. Hospodárenie štátneho rozpočtu sa ku koncu decembra skončilo deficitom 31,7 mld. Sk. Devízové rezervy NBS (v bežnom kurze) dosiahli v decembri hodnotu 13,4 mld. USD. Ich stav ku koncu mesiaca zodpovedal 3,3-násobku priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb SR za prvých jedenásť mesiacov roka Krytie priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb (dovoz tovarov a služieb získaných z údajov bankovej štatistiky) oficiálnymi devízovými rezervami predstavovalo k ultimu decembra 4,2-násobok priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb do SR za prvých jedenásť mesiacov roka Národná banka Slovenska počas decembra intervenovala proti posilňovaniu slovenskej koruny a formou priamych devízových intervencií nakúpila 495 mil. EUR. Podľa predbežných údajov skončil bežný účet platobnej bilancie za január až október 2006 deficitom 113,9 mld. Sk a kapitálový a finančný účet platobnej bilancie za rovnaké obdobie skončil deficitom 1,3 mld. Sk. Bežný účet platobnej bilancie za január až november dosiahol deficit 121,3 mld. Sk, pričom deficit obchodnej bilancie predstavoval 80,2 mld. Sk. Celková priemerná sterilizačná pozícia NBS voči bankovému sektoru dosiahla v decembri 279,73 mld. Sk a v porovnaní s novembrom sa tak znížila o 6,6 mld. Sk. 5

8 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA Menový prehľad 12/ Inflácia Národná banka Slovenska si v decembri 2004 v Menovom programe NBS na roky zadefinovala výkon menovej politiky ako inflačné cielenie v podmienkach ERM II. Základnou kotvou menovej politiky sa stalo stanovenie hodnoty pre vývoj inflácie. Hodnota medziročnej inflácie k decembru 2005 bola určená na úrovni 3,5 % ±0,5 percentuálneho bodu. Pre rok 2006 si NBS stanovila cieľ pre medziročnú mieru inflácie ku koncu roka pod 2,5 % a pod 2 % k decembru 2007 a Zároveň boli zadefinované aj výnimky z plnenia inflačného cieľa. V decembri 2005 bola skutočná medziročná miera inflácie 3,9 %, čo bolo v rámci hraníc definovaných menovým programom. V decembri 2006 však skutočná hodnota inflácie dosiahla 3,7 %, čo bolo o 1,2 percentuálneho bodu viac ako stanovený cieľ. Hlavný dôvod zrýchlenia inflácie a prekročenia inflačného cieľa v roku 2006 bola vyššia ako očakávaná dynamika cien energií a cien potravín. Ceny energií boli ovplyvnené predovšetkým výraznejším nárastom regulovaných cien vplyvom vývoja cien komodít na svetových trhoch. V cenách potravín sa v roku 2006 oproti predpokladom, okrem nižšej úrody, prejavilo aj zvýšenie spotrebných daní na cigarety, pričom menový program predpokladal zvyšovanie týchto daní v rokoch Medziročné tempo rastu cien priemyselných tovarov bez energií bolo mierne vyššie a bolo spôsobené výraznejším rastom regulovaných cien v zdravotníctve (lieky) počas roku Tabuľka 1 Porovnanie predpokladaných a skutočných príspevkov k celkovej inflácii v decembri 2006 (p. b.) Predpokladané príspe pevky k celkovej Skut utočné príspe pevky k celkovej inflácii v MP do 2008 v decembri 2006 inflácii v decembri 2006 Priemyselné tovary bez energií 0,16 0,27 Energie 0,29 1,41 Potraviny 0,67 0,93 Služby 1,33 1,05 Zdroj: NBS. Všetky uvedené faktory vznikli v dôsledku vývoja cien komodít na svetových trhoch (s následným dopadom na rast regulovaných cien energií), vyšších regulovaných cien v zdravotníctve a v dôsledku zvýšenia spotrebných daní na cigarety, ako aj v dôsledku klimatických podmienok (zlej úrody). Uvedené vplyvy patria medzi výnimky z plnenia inflačného cieľa, ktoré boli exaktne definované v Menovom programe NBS do roku 2008 a ako také sú mimo pôsobenia menovej politiky NBS. Vzhľadom na to sa NBS sústreďovala v prvom rade na zmierňovanie, resp. eliminovanie dopadu sekundárnych faktorov najmä z rastu regulovaných cien, teda zabráneniu cenovej nákazy do ostatných zložiek spotrebného koša. 2.1 Index spotrebiteľských cien Inflácia meraná HICP Graf 1 Vývoj inflácie HICP a jej hlavných zložiek (%) Harmonizovaný index spotrebiteľských cien V decembri sa spotrebiteľské ceny merané HICP medzimesačne zvýšili o 0,1 % pri raste cien tovarov aj cien služieb o 0,1 %. Na medziročnej báze boli spotrebiteľské ceny vyššie o 3,7 % (v novembri rovnako 3,7 %). Celková inflácia bez energií a nespracovaných potravín (jadrová inflácia) dosiahla 2,5 % (v novembri rovnako 2,5 %). V priemere dosiahla inflácia v roku ,3 %. Inflácia meraná harmonizovaným indexom zaznamenala v decembri nižšiu hodnotu ako boli očakávania NBS. 14,0 12,0 10,0 8,0 6, Harmonizovaný index spotrebiteľských cien v štruktúre CPI inflácie Porovnanie vývoja inflácie HICP a inflácie CPI v rovnakej štruktúre národného indexu vysvetľuje pokračovanie rozdielu vo vývoji medziročnej dynamiky HICP a CPI. Tento rozdiel (pomalší rast HICP ako CPI o 0,5 percentuálneho bodu) bol spôsobený vývojom v cenách trhových služieb, kde v rámci CPI je zahrnuté aj tzv. imputované nájomné a fond opráv, ktoré od konca roku 2005 dynamicky rastie, avšak táto položka v HICP nie je. 4,0 2,0 0,0 Úhrn Tovary Služby Zdroj: Výpočet NBS z údajov ŠÚ SR. 6

9 Menový prehľad 12/2006 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA Tabuľka 2 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (medziročná zmena v %) 2006 Júl Aug. Sep. Okt. Nov. Dec. Úhrn 5,0 5,0 4,5 3,1 3,7 3,7 Tovar ary 5,4 5,4 4,9 3,1 3,9 4,0 Priemyselné tovary 7,3 7,1 5,8 2,9 3,9 3,9 Priemyselné tovary (bez energií) 1,1 1,1 1,1 1,1 1,0 1,1 Energie 15,6 14,8 11,9 5,3 7,5 7,4 Potraviny 2,3 2,5 3,4 3,4 4,0 4,1 Potraviny spracované (vrátane alkoholu a tabaku) 1,1 1,8 2,8 2,7 3,4 3,5 Potraviny nespracované 4,2 4,0 4,7 4,9 5,2 5,3 Služby 4,1 4,1 3,5 3,1 3,1 3,1 Úhrn bez energií a nespr praco acovaných aných potr travín (jadrová inflácia) 2,5 2,6 2,6 2,3 2,5 2,5 Úhrn bez energií 2,6 2,8 2,8 2,6 2,7 2,8 Zdroj: Výpočet NBS z údajov ŠÚ SR. Tabuľka 3 HICP v štruktúre národného indexu (medziročná zmena v %) Júl Aug Sep. Okt. Nov. Dec. Úhrn 5,0 5,0 4,5 3,1 3,7 3,7 Regulo egulované ceny 12,7 12,8 11,4 6,9 8,0 7,8 Jadrová inflácia 1,9 1,8 1,4 1,1 1,3 1,4 Potraviny 2,4 2,4 2,9 2,9 3,5 3,6 Potraviny spracované 0,4 0,9 1,2 1,0 1,9 1,9 Potraviny nespracované 4,1 3,9 4,7 4,9 5,2 5,3 Obchodovateľné tovary 0,9 0,5-0,9-1,4-1,1-0,9 Obchodovateľné tovary bez pohon. látok -0,2-0,3-0,5-0,6-0,6-0,5 Pohonné látky 10,7 6,9-3,5-7,8-5,8-5,1 Trhové služby 3,2 3,4 3,6 3,6 3,5 3,5 Čistá inflácia (bez zmien nepriamych daní) 1,8 1,6 0,9 0,5 0,7 0,8 Čistá inflácia bez pohonných látok (bez zmien nepriamych daní) 1,2 1,3 1,2 1,1 1,2 1,2 Zdroj: Výpočet NBS z údajov ŠÚ SR. Medziročné tempo rastu cien priemyselných tovarov sa nezmenilo, pričom dynamika cien potravín sa mierne zrýchlila. Na stagnáciu medziročného rastu cien priemyselných tovarov malo vplyv na jednej strane zvýšenie medziročnej dynamiky cien priemyselných tovarov bez energií (v dôsledku výraznejšieho nárastu cien obuvi a odevov), na druhej strane spomalenie dynamiky cien energií. V rámci cien energií zaznamenali ceny pohonných látok spomalenie medziročného poklesu. Dynamika cien potravín sa na medziročnej báze zrýchlila, pri vyššom medziročnom raste cien tak spracovaných aj nespracovaných potravín. V rámci cien spracovaných potravín pokračovalo zvyšovanie cien chleba, iných pekárenských výrobkov, výrobkov z cukru a cien cigariet. V prípade nespracovaných potravín sa zrýchlila medziročná dynamika cien zeleniny vrátane zemiakov. Stagnácia medziročnej dynamiky tak cien tovarov, ako aj cien služieb Medziročné tempo rastu cien služieb stagnovalo, pri miernom spomalení medziročnej dynamiky cien služieb spojených s bývaním. V januári by mali na medzimesačnej báze poklesnúť regulované ceny plynu, vodného a stočného. Stagnovať by mali ceny elektrickej energie. Pokračovať by mal rast cien potravín aj cien služieb. Malo by dôjsť aj k poklesu sadzby DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky. Na základe aktuálneho vývoja cien ropy možno očakávať pokles cien pohonných látok. Medziročná dynamika celkovej inflácie by sa mala vplyvom bázického efektu výraznejšie spomaliť k úrovni 2 %. Očakávania na nasledujúci mesiac 7

10 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA Menový prehľad 12/2006 Očakávania spotrebiteľov v oblasti inflácie Index spotrebiteľských cien Pri hodnotení spotrebiteľov ohľadom doterajšej inflácie došlo v decembri k ďalšiemu zníženiu. Priemernú hodnotu doterajšej inflácie spotrebitelia odhadovali na úrovni 7,90 % (8,62 % v predchádzajúcom mesiaci). K zníženiu rovnako došlo aj pri odpovediach na otázku o úrovni očakávanej inflácie v nasledujúcich 12 mesiacoch, keď respondenti predpokladali jej pokles na priemernú hodnotu 6,48 % (7,98 % v predchádzajúcom mesiaci). Inflácia meraná CPI Spotrebiteľské ceny v decembri v úhrne stagnovali na úrovni z predchádzajúceho mesiaca. V rámci základnej štruktúry inflácie stagnovali tak regulované ceny, ako aj jadrová inflácia. V decembri sa prejavil dopad zmeny nepriamych daní na cigarety s príspevkom 0,01 percentuálneho bodu k celkovej medzimesačnej inflácii. Na medziročnej báze zaznamenala celková inflácia hodnotu 4,2 % (v novembri 4,3 %) a jadrová inflácia 2,7 % (v novembri 2,9 %). Priemerná medziročná miera inflácie od januára do decembra roku 2006 predstavovala 4,5 %. Graf 2 Porovnanie HICP s názormi respondentov na vývoj inflácie (%) 25 predikcia NBS Budúca inflácia kvalitatívne (ľavá os) Budúca inflácia kvantitatívne (pravá os) HICP (pravá os) Zdroj: ŠÚ SR, Spotrebiteľský barometer a NBS. Poznámka: Kvalitatívne hodnotenie budúcej inflácie je založené na odpovediach, či spotrebiteľské ceny sa v nasledujúcich 12 mesiacoch budú zvyšovať rýchlejším, pomalším, rovnakým tempom alebo zostanú rovnaké ako doteraz. Kvantitatívne hodnotenie znamená, že tí, čo uviedli, že spotrebiteľské ceny sa budú v nasledujúcich 12 mesiacoch zvyšovať rýchlejším, rovnakým alebo pomalším tempom ako doteraz, v ďalšej časti odpovede upresňovali, o koľko percent sa zvýšia, resp. znížia Tabuľka 4 Spotrebiteľské ceny v decembri 2006 Zmena oproti novembr embru 2006 decembru 2005 Úhrn v % 0,0 4,2 Regulo egulované ceny y v % 0,0 7,5 - podiel na úhrne v p. b. 1) 0,01 - Vplyv zmeny y nepriamych daní v nereguloegulovaných cenách podiel na úhrne v p. b. 1) 0,01 - Jadrová inflácia v % 0,0 2,7 - podiel na úhrne v p. b. 1) 0,01 - v tom: Ceny potravín v % 0,3 3,0 - podiel na úhrne v p. b. 1) 0,04 - Obchodovateľné tovary v % 1) -0,2-1,0 - podiel na úhrne v p. b. 1) -0,05 - Obchodovateľné tovary bez pohon. látok v % 1) -0,1-0,5 - podiel na úhrne v p. b. 1) -0,02 - Pohonné látky v % 1) -1,1-5,1 - podiel na úhrne v p. b. 1) -0,04 - Trhové služby v % 1) 0,1 7,3 - podiel na úhrne v p. b. 1) 0,02 - Čistá inflácia (bez vplyvu zmien nepriamych daní) v % -0,1 2,7 - podiel na úhrne v p. b. 1) -0,04 - Čistá inflácia bez pohonných látok (bez vplyvu zmien nepriamych daní) v % 1) 0,0 3,2 - podiel na úhrne v p. b. 1) 0,00 - Zdroj: ŠÚ SR a NBS. Poznámka: Čistá inflácia zahŕňa v sebe cenový nárast v sektoroch obchodovateľných tovarov bez potravín a trhových služieb. Z dôvodu zaokrúhľovania medziročnej a medzimesačnej dynamiky cien na jedno desatinné miesto a ich príspevkov k celkovej miere inflácie na dve desatinné miesta môže vzniknúť situácia, že pri stagnácii cien nie sú ich príspevky nulové. V skutočnosti sa ceny zmenili, ale táto zmena je taká malá, že ju pri jednom desatinnom mieste nezaregistrujeme, avšak aj malá zmena cien sa pri dvoch desatinných miestach v prípade príspevkov môže prejaviť. 1) Výpočet NBS z údajov ŠÚ SR. 8

11 Menový prehľad 12/2006 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA 2.2 Ceny výrobcov v novembri 2006 Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemsko sa zvýšili v novembri na medzimesačnej báze o 0,4 %, čo bolo výsledkom zvýšenia cien energií o 1 % a cien nerastných surovín o 0,6 %. Ceny produktov priemyselnej výroby poklesli o 0,3 %. Medzimesačný rast cien priemyselných výrobcov pre tuzemsko Tabuľka 5 Vývoj cien výrobcov v novembri 2006 (%) Medzimesačná Medziročná zmena zmena Okt. Nov. Okt. Nov. Priemer od Nov začiatku Ceny priemyselných výrobcov (tuzemsko) 0,1 0,4 7,1 5,6 8,6 7,4 ceny produktov priemyselnej výroby -0,4-0,3 0,8 1,2 2,1 1,0 ceny nerastných surovín 0,0 0,6 46,7 9,5 41,8 39,3 ceny elektrickej energie, plynu, pary a teplej vody 0,8 1,0 12,7 10,8 15,0 14,5 Ceny priemyselných výrobcov (export) -1,7-1,1 1,4-0,7 3,1 3,4 ceny produktov priemyselnej výroby -1,7-1,0-1,5-0,6 3,1 3,3 Ceny stavebných prác 0,6 0,4 4,2 4,4 4,0 3,6 Ceny stavebných materiálov 1,1 0,5 5,2 5,6 2,8 1,3 Ceny poľnohospodárskych výrobkov 1,5 0,1 0,0-0,8 ceny rastlinných výrobkov 5,1 0,6 2,1-2,5 ceny živočíšnych výrobkov -0,7-0,2-0,8 0,2 Zdroj: ŠÚ SR. Medziročná dynamika tuzemských cien priemyselných výrobcov sa v novembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom spomalila o 1,5 percentuálneho bodu na 5,6 % v dôsledku výrazného spomalenia medziročného rastu cien nerastných surovín (o 37,2 percentuálnych bodov na 9,5 %) a pomalšieho rastu cien energií (o 1,9 percentuálneho bodu na 10,8 %). Ceny produktov priemyselnej výroby rástli na medziročnej báze rýchlejšie ako pred mesiacom (o 0,4 percentuálneho bodu na 1,2 %).... sprevádzaný spomalením ich medziročnej dynamiky Výrazné spomalenie rastu cien nerastných surovín bolo v novembri spôsobené bázickým efektom ich výrazného medziročného zvýšenia v novembri Graf 3 Vývoj cien priemyselných výrobcov a produktov priemyselnej výroby (medziročná zmena v %) 11,0 9,0 7,0 5,0 3,0 1,0-1,0-3,0-5,0 Zdroj: ŠÚ SR Ceny priemyselných výrobcov (tuzemsko) Ceny produktov priemyselnej výroby (tuzemsko) Ceny produktov priemyselnej výroby (export) Nižší medziročný rast cien energií v novembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom spôsobilo hlavne spomalenie rastu cien výroby plynu a distribúcie plynných palív potrubím (o 7,2 percentuálneho bodu na 10,2 %). Ceny dodávok pary a teplej vody a ceny výroby a distribúcie elektriny rástli rýchlejšie ako pred mesiacom (o 1,6 percentuálneho bodu na 18,5 %, resp. o 0,9 percentuálneho bodu na 10,1 %). Zrýchlenie rastu cien produktov priemyselnej výroby spôsobil rast cien základných kovov a hotových kovových výrobkov (o 6,3 %), potravinárskych výrobkov (o 2 %), ostatných nekovových minerálnych výrobkov (o 2,1 %), elektrických a optických zariadení (o 2,4 %) a papiera a výrobkov z papiera (o 1,7 %). Naopak, protiinflačne pôsobili hlavne ceny rafinérskych ropných produktov (pokles o 5,5 %). Exportné ceny priemyselných výrobcov sú v rozhodujúcej miere určované exportnými cenami produktov priemyselnej výroby. Tie poklesli v novembri medzimesačne o 1 %, čo na medziročnej báze spôsobilo ich zníženie o 0,6 %. Pokles exportných cien priemyselných výrobcov spôsobilo v novembri v rozhodujúcej miere prehĺbenie medziročného poklesu exportných cien doprav- Vývoj cien priemyselných výrobcov na export 9

12 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA Menový prehľad 12/2006 ných prostriedkov (o 2 percentuálne body na 9,7 %), pokles exportných cien rafinérskych ropných produktov o 5,6 % a strojov a zariadení o 0,1 %. Pomalšie ako pred mesiacom rástli exportné ceny elektrických a optických zariadení (o 8,2 percentuálneho bodu na 8,3 %), potravinárskych výrobkov (o 1,6 percentuálneho bodu na 0,7 %), výrobkov z gumy a plastov (o 0,5 percentuálneho bodu na 0,3 %) a ceny chemických výrobkov (o 0,1 percentuálneho bodu na 0,2 %). Exportné ceny papiera a výrobkov z papiera vzrástli v rovnakej miere ako pred mesiacom (o 3,1 %). Zvýšila sa medziročná dynamika exportných cien základných kovov a hotových kovových výrobkov, výrobkov z dreva a cien textilných výrobkov. Graf 4 Vývoj cien potravín na vertikále prvovýroba-spracovanie-spotreba (medziročná zmena v %) 10,0 8,0 6,0 4,0 2,0 0,0-2, Ceny poľnohospodárskej produkcie V novembri sa ceny poľnohospodárskych výrobkov v úhrne zvýšili na medziročnej báze o 0,1 %, vplyvom rastu cien rastlinných výrobkov o 0,6 %. Ceny živočíšnych výrobkov poklesli o 0,2 %. Na raste cien rastlinných výrobkov sa najviac podieľali vyššie ceny zemiakov o 51,9 % (neskorých konzumných zemiakov o 54,3 %), obilnín o 15,1 %, zeleniny o 8,8 %, strukovín o 4 % a olejnín o 1,3 %. Nižšie boli ceny cukrovej repy o 18,8 %, nespracovaného tabaku o 8,4 % a ovocia o 1,5 %. -4,0-6,0-8,0-10,0 Zdroj: ŠÚ SR. Potraviny (CPI) Potravinárske výrobky (PPI) Poľnohospodárska výroba Pokles cien živočíšnych výrobkov ovplyvnili nižšie ceny rýb o 16 %, jatočnej hydiny o 5,3 % (kurčiat o 8,3 %) a surového kravského mlieka o 0,3 %. Vyššie boli ceny konzumných slepačích vajec o 4,5 %, jatočného hovädzieho dobytka a jatočných oviec zhodne o 3,1 % a jatočných ošípaných o 0,2 %. Od začiatku roka boli ceny poľnohospodárskych výrobkov v priemere na minuloročnej úrovni pri vyšších cenách rastlinných výrobkov o 2,1 % a nižších cenách živočíšnych výrobkov o 0,8 %. Ceny priemyselných výrobcov by mali byť v decembri 2006 na jednej strane ovplyvňované rovnakou cenou ropy na svetových trhoch ako pred rokom a ďalším zhodnotením kurzu slovenskej koruny voči americkému doláru. Na druhej strane by malo pokračovať proinflačné pôsobenie cien potravinárskych výrobkov a bázický efekt spomaleného rastu cien energií v decembri V dôsledku pôsobenia uvedených vonkajších a vnútorných nákladových faktorov možno v decembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom očakávať mierne spomalenie medziročnej dynamiky cien priemyselných výrobcov v úhrne. Podľa agrárnych trhových informácií možno v decembri predpokladať ďalšie mierne medziročné zvýšenie nákupných cien obilnín (v dôsledku silnejúceho dopytu po potravinárskych obilninách zo strany tak domácich, ako aj zahraničných spracovateľov a obchodníkov a zrealizovaného predaja takmer všetkých intervenčných zásob obilnín určených na trh EÚ), ako aj rast cien neskorých zemiakov. Výrazne protiinflačne by mal aj v decembri pôsobiť pokles ceny cukrovej repy, ktorá má značnú váhu. V rámci živočíšnych výrobkov možno popri pretrvávajúcom poklese cien jatočnej hydiny a mlieka očakávať aj pokles cien jatočných ošípaných a mierny rast cien jatočného hovädzieho dobytka. Na základe uvedených predpokladov možno v decembri očakávať stagnáciu až mierny pokles cien poľnohospodárskych výrobkov. 10

13 Menový prehľad 12/2006 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA 3 Faktory ovplyvňujúce vývoj inflácie 3.1 Menové agregáty Medziročná dynamika rastu menového agregátu M3 v novembri dosiahla najvyššiu ročnú mieru rastu za celé historicky vykazované obdobie (od januára 2004). Rast pohľadávok peňažných finančných inštitúcií (PFI) voči rezidentskému súkromnému sektoru zostáva hlavným faktorom vplývajúcim na likviditu bankového sektora. Menový agregát M3 Objem menového agregátu M3 (v metodike ECB) vzrástol ku koncu novembra oproti predchádzajúcemu mesiacu o 20,0 mld. Sk a dosiahol 931,7 mld. Sk. Medziročná dynamika rastu M3 1 sa tak výrazne zvýšila (o 2,8 percentuálneho bodu) a prekonala doteraz najvyššiu hodnotu z konca roka 2004 (15,0 %). Akcelerácia medziročnej dynamiky rastu menového agregátu M3 Tabuľka 6 Medziročná dynamika rastu menového agregátu M3 (metodika ECB) (%) Jan. Feb. Mar. Apr. Máj Jún Júl Aug. Sep. Okt. Nov. Dec. Rok ,4 9,9 6,9 11,1 8,6 14,0 5,8 11,9 13,3 13,6 12,7 15,0 Rok ,0 9,6 11,4 11,9 12,5 9,6 8,9 8,0 7,3 7,6 6,3 7,8 Rok ,6 1) 9,1 1) 10,3 1) 9,4 1) 10,5 11,2 11,8 13,6 12,9 13,9 16,7. Zdroj: NBS a výpočet NBS z údajov Slovenskej asociácie správcovských spoločností (SASS). 1) Revidovaný údaj. Vývoj menového agregátu M3 bol v novembri ovplyvnený najmä prírastkom vkladov a prijatých úverov splatných na požiadanie (19,6 mld. Sk), ako aj podielových listov podielových fondov peňažného trhu (2,4 mld. Sk). V smere zvyšovania likvidity bánk pôsobil medzimesačný rast pohľadávok PFI voči rezidentskému súkromnému sektoru (vrátane cenných papierov; o 5,6 mld. Sk) a voči verejnej správe (o 1,1 mld. Sk), ako aj zhoršenie hospodárenia štátneho rozpočtu v novembri o 5,9 mld. Sk. Opačne pôsobil pokles vkladov a prijatých úverov od ústrednej štátnej správy (vrátane vkladov v Štátnej pokladnici; o 4,6 mld. Sk). Celkový pokles ostatných čistých položiek v novembri o 13,1 mld. Sk (spôsobený predovšetkým znížením kapitálu, rezerv a opravných položiek o 11,0 mld. Sk) súvisel so zaúčtovaním kurzových rozdielov a nemusel tak predstavovať významný zdroj mesačného prírastku M3. Tabuľka 7 Porovnanie medzimesačného vývoja menových agregátov (metodika ECB) Stav v mld. Sk 1) Medziročná zmena v % Nov. Okt. Nov. Okt. Nov Obeživo 114,9 126,1 127,3 11,0 10,9 Vklady a prijaté úvery splatné na požiadanie 349,5 385,7 405,3 16,1 16,0 M1 464,4 511,8 532,6 14,8 14,7 Vklady a prijaté úvery s dohodnutou splatnosťou do 2 rokov 271,7 341,8 339,0 18,2 24,8 Vklady s výpovednou lehotou do 3 mesiacov 14,6 12,1 11,8-18,4-19,3 M2 750,7 865,7 883,4 15,4 17,7 Podielové listy PFPT 46,0 41,3 43,7-11,2-5,0 Repo operácie 0,0 0,0 0,0 - - Vydané dlhové cenné papiere do 2 rokov 1,8 4,7 4,6 - - M3 798,4 911,7 931,7 13,9 16,7 Zdroj: NBS. Poznámka: Odchýlky v súčtoch sú v dôsledku zaokrúhľovania. Chýbajúce údaje nie sú uvedené z dôvodu vysokej hodnoty medziročnej zmeny vyplývajúcej z relatívne nízkych objemov daných ukazovateľov. 1) Stav k poslednému dňu daného mesiaca. 1 Úroveň medziročnej dynamiky rastu menových agregátov a ich protipoložiek je počítaná z vykázaných koncomesačných stavov vrátane netransakcií, ktoré zahŕňajú všetky pohyby v stavoch bilančných položiek vyplývajúce zo zmien ocenenia obchodovateľných nástrojov, zníženia/odpísania hodnoty úveru, kurzových rozdielov, reklasifikácií a iných zmien. 11

14 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA Menový prehľad 12/2006 Hlavné kom omponent ponenty M3 Ďalšie zrýchlenie dynamiky rastu M2; rast vkladov a prijatých úverov splatných na požiadanie Spoločný niekoľkomesačný trend znižujúcej sa medziročnej dynamiky rastu oboch zložiek menového agregátu M1 obeživa, ako aj vkladov a prijatých úverov splatných na požiadanie pokračoval aj v novembri. V rámci ostatných krátkodobých vkladov naďalej pretrvávalo postupné prehlbovanie zápornej dynamiky vkladov s výpovednou lehotou do 3 mesiacov, čo však len mierne korigovalo dynamiku rastu M2. Výrazné zvýšenie tempa rastu vkladov a prijatých úverov s dohodnutou splatnosťou do 2 rokov (o 6,6 percentuálneho bodu, ktoré bolo spôsobené najmä bázickým efektom, keď aktuálny mesačný pokles bol výrazne prevýšený poklesom v novembri 2005) sa prejavilo aj vo zvyšujúcej sa dynamike rastu agregátu M2. Menej likvidné zložky (nástroje obchodovateľné na trhu) ovplyvňovali dynamiku rastu agregátu M3 v novembri len v obmedzenej miere. Prorastovo pôsobil najmä pokračujúci prílev prostriedkov do podielových listov PFPT (2,4 mld. Sk), kým objem vydaných dlhových cenných papierov do 2 rokov opäť mierne klesol. Výv ývoj j inves estovania do otv tvor orených podielových fondo ondov Prílev prostriedkov do otvorených podielových fondov v slovenských korunách V decembri pokračoval vplyvom obnovenej dôvery investorov prílev prostriedkov do otvorených podielových fondov (OPF), hoci koncoročné sviatky a nižší počet pracovných dní ho čiastočne spomalili. Čistá hodnota aktív OPF denominovaných v slovenských korunách vzrástla na 117,6 mld. Sk, pričom kladné mesačné čisté predaje dosiahli 1,1 mld. Sk. Rovnako boli kladné aj čisté predaje OPF denominovaných v cudzej mene. Zatiaľ čo kumulatívny prírastok čistých predajov OPF v slovenských korunách sa od Tabuľka 8 Prehľad vývoja čistých predajov otvorených podielových fondov (medzimesačná zmena v mld. Sk) Rok Jan. Feb. Mar. Apr. Máj Jún Júl Aug. Sep. Okt. Nov. Dec. OPF denominované v slovenských ,3 1,5 1,8 1,3 1,8 2,4 3,0 3,1 2,6 2,5 2,3 3,0 26,7 korunách ,2 6,8 4,1 3,4 2,3 2,3 2,0 1,8 1,5 3,7 1,0 1,3 35, ,33-0,42 0,74-1,79-0,09-0,28-0,56-1,68-0,78-1,18 2,50 1,14 1,29 OPF denominované v cudzej mene ,08 0,07 0,10 0,05 0,14 0,04 0,04 0,06 0,07 0,03 0,07 0,04 0, ,08 0,14 0,14 0,21 0,12 0,20 0,15 0,29 0,39 0,43 0,12 0,28 2, ,43 0,85 0,44 0,16-0,02-0,10 0,61-0,18 0,34 0,01-0,05 0,30 2,79 Zdroj: Výpočet NBS z údajov SASS. Kumulatív začiatku roka oproti predchádzajúcim rokom výrazne znížil, celoročný prírastok čistých predajov OPF v cudzej mene prevýšil objem z roku Graf 5 Mesačné čisté predaje OPF na území SR (mld. Sk) Decembrový kladný prírastok ovplyvnili najmä čisté predaje fondov peňažného trhu (1,4 mld. Sk), ako aj akciových, strešných, iných a špeciálnych fondov (spolu 0,5 mld. Sk). K rastu fondov peňažného trhu prispievali predovšetkým rastúce sadzby na peňažnom trhu a očakávania podielnikov spojené s ich zlepšenou výkonnosťou. Naopak, mierne záporné čisté predaje vykázali dlhopisové a zmiešané fondy (spolu -0,4 mld. Sk). Kladné mesačné čisté predaje všetkých kategórií OPF v slovenských korunách aj v cudzej mene tak spolu dosiahli 1,4 mld. Sk ,9 0,8 0,7 0,6 0,5 0,4 0,3 0,2 Zmiernenie dynamiky rastu pohľadávok PFI (s CP) voči rezidentom Hlavné protipolo tipoložky M3 Medziročná dynamika rastu celkových pohľadávok PFI voči rezidentom (vrátane cenných papierov emitovaných klientmi v držbe sektora PFI) sa v novembri znížila na 13,8 %. Prispela k tomu najmä vyššia dynamika poklesu pohľadávok voči verejnej správe pri stagnácii dynamiky rastu pohľadávok voči súkromnému sektoru OPF denominované v Sk (ľavá os) OPF denominované v cudzej mene (pravá os) Zdroj: Výpočet NBS z údajov SASS. 0,1 0,0-0,1-0,2 12

15 Menový prehľad 12/2006 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA Tabuľka 9 Prehľad hlavných protipoložiek M3 (metodika ECB) Stav v mld. Sk 1) Medziročná zmena v % Nov. Okt. Nov Okt. Nov Čisté zahraničné aktíva 277,2 284,1 278,4-0,3 0,4 Zahraničné aktíva 585,4 492,4 460,4-17,4-21,4 Zahraničné pasíva 308,2 208,3 182,0-33,0-41,0 Pohľadávky PFI voči rezidentom (vrátane CP) 778,3 878,9 885,6 14,3 13,8 Pohľadávky voči verejnej správe 270,0 251,6 252,7-5,2-6,4 Pohľadávky voči súkromnému sektoru 508,3 627,3 632,9 24,5 24,5 Vklady a prijaté úvery od ústrednej štátnej správy 92,9 85,8 78,7 0,7-15,4 Dlhodobé finančné pasíva (bez kapitálu a rezerv) 99,7 115,0 116,1 22,1 16,4 Vklady a prijaté úvery s dohodnutou splatn. nad 2 roky 52,8 62,6 62,9 20,2 19,1 Vklady s výpovednou lehotou nad 3 mesiace 27,7 24,7 24,4-11,1-11,9 Emitované dlhové cenné papiere nad 2 roky 19,3 27,6 28,8 94,4 49,7 Ostatné čisté položky 64,4 50,6 37,4-32,0-41,8 Kapitál, rezervy a opravné položky 92,8 67,3 56,3-36,2-39,3 Ostatné pasíva 56,6 64,7 69,5 34,1 22,7 Prebytok záväzkov medzi PFI -5,1-0,1-0,1 - - Fixné aktíva 33,6 32,7 32,6-2,9-2,8 Ostatné aktíva 46,3 48,7 55,7 7,1 20,2 M3 798,4 911,7 931,7 13,9 16,7 Zdroj: NBS. Poznámka: Odchýlky v súčtoch sú v dôsledku zaokrúhľovania. Chýbajúce údaje nie sú uvedené z dôvodu vysokej hodnoty medziročnej zmeny vyplývajúcej z relatívne nízkych objemov daných ukazovateľov. 1) Stav k poslednému dňu daného mesiaca. Medziročná dynamika vkladov a prijatých úverov od ústrednej štátnej správy (bez vkladov miestnej samosprávy, fondov sociálneho zabezpečenia a nefinačných spoločností v Štátnej pokladnici) dosiahla po niekoľkých mesiacoch opäť zápornú hodnotu. Dlhodobý trend zvyšovania ročnej dynamiky rastu dlhodobých finančných pasív (bez kapitálu, rezerv a opravných položiek) zaznamenal v novembri dočasný výkyv, čo spôsobila najmä vplyvom bázického efektu značne nižšia dynamika rastu emitovaných dlhových cenných papierov nad 2 roky, ako aj klesajúce dynamiky vkladov a prijatých úverov s dohodnutou splatnosťou nad 2 roky a vkladov s výpovednou lehotou nad 3 mesiace. Tabuľka 10 Vývoj pohľadávok PFI voči rezidentskému súkromnému sektoru Stav v mld. Sk 1) Medziročná zmena v % Nov. Okt. Nov. Okt. Nov Pohľadávky PFI voči súkromnému sektoru (vrátane CP) 508,3 627,3 632,9 24,5 24,5 z toho: Cenné papiere emitované súkromným sektorom 15,5 14,2 14,2-25,4-10,2 Pohľadávky PFI (bez CP) 492,7 613,1 618,7 26,4 25,6 Nefinančné spoločnosti 266,5 323,5 324,0 22,8 21,6 - do 1 roka 115,3 137,1 136,3 22,5 18,2-1 až 5 rokov 52,9 64,0 65,0 18,4 23,0 - nad 5 rokov 98,3 122,5 122,7 25,5 24,8 Finančné spoločnosti 51,1 60,6 61,4 20,0 20,0 Poisťovne a penzijné fondy 0,0 0,0 0,0 - - Domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 175,1 228,8 233,3 34,0 33,2 - spotrebiteľské úvery 25,0 35,1 35,7 42,3 43,0 - úvery na bývanie 115,0 149,2 152,2 32,7 32,4 - ostatné úvery 35,2 44,5 45,4 31,9 29,1 Zdroj: NBS. Poznámka: Odchýlky v súčtoch sú v dôsledku zaokrúhľovania. Chýbajúce údaje nie sú uvedené z dôvodu vysokej hodnoty medziročnej zmeny vyplývajúcej z relatívne nízkych objemov daných ukazovateľov. 1) Stav k poslednému dňu daného obdobia. 13

16 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA Stagnácia dynamiky rastu pohľadávok PFI voči súkromnému sektoru Menový prehľad 12/2006 Medziročná dynamika rastu pohľadávok PFI voči súkromnému sektoru (vrátane cenných papierov) sa v novembri nezmenila a zostala na priemernej ročnej úrovni (24,5 %). Dynamika poklesu cenných papierov vydaných súkromným sektorom sa zmiernila, ale tempo rastu pohľadávok PFI voči súkromnému sektoru (bez cenných papierov) sa mierne znížilo (o 0,8 percentuálneho bodu, pri mesačnom prírastku 5,6 mld. Sk). Novembrový vývoj pohľadávok ovplyvnil predovšetkým prírastok pohľadávok PFI voči domácnostiam (4,4 mld. Sk, z toho najviac úvery na bývanie), pričom ich dynamika rastu sa naďalej postupne bez výraznejších výkyvov zmierňuje. Rovnako nízky prírastok pohľadávok voči nefinančným spoločnostiam (0,5 mld. Sk) sa odrazil v znížení ročnej dynamiky rastu o 1,2 percentuálneho bodu. Prehľ ehľad štr truktúr uktúry pohľadáv adávok PFI voči súkromnému sektor oru Pokles dynamiky rastu úverov nefinančným spoločnostiam aj domácnostiam Medziročná dynamika rastu úverov nefinančným spoločnostiam aj napriek nižšiemu mesačného prírastku v novembri dosiahla druhú najvyššiu úroveň v roku 2006 (udržala sa nad pásmom %, v ktorom stagnovala do septembra). Kumulovaný prírastok úverov za 11 mesiacov tohto roku v sektore nefinančných spoločností a domácností bol oproti rovnakému obdobiu roka 2005 vyšší. Naopak, ostatní finanční sprostredkovatelia a finančné pomocné inštitúcie, poisťovne a penzijné fondy dosiahli nižší, resp. záporný prírastok. Prírastok úverov domácnostiam (52,3 mld. Sk) bol takmer rovnaký ako prírastok úverov nefinančným spoločnostiam (52,6 mld. Sk). Medziročná dynamika úverov domácnostiam spolu, ako aj úverov na bývanie sa postupne mierne znižuje. Z celkového objemu úverov domácnostiam dlhodobo najväčšiu časť tvoria úvery na bývanie (11-mesačný prírastok bol 33,3 mld. Sk), keď podiel spotrebiteľských a ostatných úverov spolu je výrazne nižší (19,0 mld. Sk). Úvery v cudzej mene sa v novembri medzimesačne znížili o 3,5 mld. Sk, predovšetkým vplyvom poklesu úverov v eurách nefinančným spoločnostiam (o 3,7 mld. Sk). Napriek ich aktuálnemu zníženiu obje- Tabuľka 11 Prehľad pohľadávok PFI voči súkromnému sektoru, rezidentom (bez CP) Stav Zmena od začiat- (mld. Sk) ku roka (mld. Sk) November 2006 November 2005 November 2006 Pohľadávky PFI (bez CP) 618,7 95,0 111,2 Nefinančné spoločnosti 324,0 41,2 52,6 úvery v Sk 216,8 22,4 45,4 úvery v CM 1) 107,2 18,8 7,2 Finančné spoločnosti (ostatní finanční sprostredkovatelia a finančné pomocné inštitúcie) 61,4 6,9 6,4 úvery v Sk 48,9 4,4 5,9 úvery v CM 12,5 2,6 0,5 Poisťovne a penzijné fondy 0,0 0,0 0,0 úvery v Sk 0,0 0,0 0,0 úvery v CM 0,0 0,0 0,0 Domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 233,3 46,9 52,3 úvery v Sk 229,5 45,7 50,5 úvery v CM 3,7 1,2 1,7 z toho: Spotrebiteľské úvery 35,7 5,1 10,9 úvery v Sk 35,6 5,0 10,9 úvery v CM 0,1 0,1 0,0 Úvery na bývanie 152,2 27,1 33,3 úvery v Sk 149,9 26,1 32,0 úvery v CM 2,3 0,8 1,3 Ostatné úvery 45,4 14,8 8,1 úvery v Sk 44,1 14,6 7,7 úvery v CM 1,3 0,2 0,4 Zdroj: NBS. 1) Cudzia mena. 14

17 Menový prehľad 12/2006 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA Graf 6 Vývoj úverov v cudzej mene (mld. Sk) mu stále dosahujú vysoké ročné tempo rastu, k čomu môže prispievať aj rýchle zhodnocovanie slovenskej koruny a očakávaný budúci kurzový zisk Zdroj: NBS Nefinančné spoločnosti (ľavá os) Domácnosti, vrátane neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam (pravá os) 6,0 5,0 4,0 3,0 2,0 1,0 0,0 Zatiaľ čo sa ročná dynamika rastu úverov v cudzej mene voči nefinančným spoločnostiam zmiernila, voči domácnostiam vzrástla. Podiel eura na celkovom objeme úverov v cudzej mene je výrazne vyšší než podiel ostatných cudzích mien a dlhodobo sa takmer nemení: v novembri predstavoval zhruba 93 % pri úveroch nefinančným spoločnostiam a 90 % pri úveroch domácnostiam. Aktuálny vývoj j štátneho rozpočtu Hospodárenie štátneho rozpočtu sa v decembri oproti novembru zhoršilo o 24,7 mld. Sk a deficit ku koncu mesiaca dosiahol 31,7 mld. Sk. Decembrový prírastok príjmov nepokryl tradičné koncoročne zvýšené čerpanie výdavkov, keď príjmy medzimesačne vzrástli o 29,8 mld. Sk a výdavky o 54,5 mld. Sk (deficit štátneho rozpočtu sa v decembri 2005 prehĺbil o 26,3 mld. Sk, pri prírastku príjmov o 25,0 mld. Sk a výdavkov o 51,3 mld. Sk). 3.2 Zahraničná oblasť Platobná bilancia za október 2006 V októbri 2006 dosiahol vytvorený deficit bežného účtu platobnej bilancie hodnotu 8,2 mld. Sk. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa deficit výrazne znížil. Najvýznamnejšia zmena sa udiala v bilancii výnosov, keď vplyvom nižšej výplaty dividend priamym zahraničným investorom došlo v októbri k medzimesačnému poklesu deficitu. Nižší deficit bežného účtu bol podporený aj lepším vývojom obchodnej bilancie, ktorej deficitné saldo sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom znížilo. Nižší deficit ako v predchádzajúcom mesiaci bol dosiahnutý aj v bilancii bežných transferov. Jedinou položkou, v ktorej bol zaznamenaný horší vývoj ako v predchádzajúcom mesiaci bola bilancia služieb. Napriek tomu bola zároveň jedinou prebytkovou položkou bežného účtu. V medziročnom porovnaní sa deficit bežného účtu platobnej bilancie prehĺbil iba nepatrne (o 1,1 mld. Sk), pričom všetky položky sa vyvíjali podobne ako v predchádzajúcom roku. Bežný účet V októbri (po revízii ŠÚ SR) bol zaznamenaný deficit zahraničného obchodu na úrovni 5,5 mld. Sk (pôvodne publikovaný deficit bol 5,0 mld. Sk). Vývoz v októbri výrazne medzimesačne vzrástol, pričom sa zvýšilo aj jeho medziročné tempo rastu na 30,1 %. Najvýraznejší nárast vývozu v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom bol zaznamenaný v skupine stroje a dopravné prostriedky (televízne prijímače a osobné automobily). Na náraste vývozu sa v menšej miere podieľali aj vyšší vývoz polotovarov a hotových výrobkov. Jedinou skupinou, kde bol zaznamenaný medzimesačný pokles vývozu boli suroviny. Podobne ako vývoz aj dovoz tovarov v októbri medzimesačne vzrástol, avšak medziročné tempo rastu dovozu pokleslo na Tabuľka 12 Bežný účet platobnej bilancie (mld. Sk) Okt Okt Jan. Okt Jan. Okt Obchodná bilancia -5,5-6,6-71,0-45,8 Vývoz 125,9 96, ,8 810,5 Dovoz 131,4 103, ,8 856,3 Bilancia služieb 0,9 1,4 14,8 10,1 Bilancia výnosov -2,7-2,2-56,3-39,6 z toho: Výnosy z investícií -5,2-4,4-81,2-63,1 z toho: Reinvestovaný zisk -1,9-3,9-22,0-29,0 Bežné transfery -0,9 0,3-1,4 0,0 Bežný účet spolu -8,2-7,1-113,9-75,3 Zdroj: NBS a ŠÚ SR. 15

18 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA Menový prehľad 12/2006 Tabuľka 13 Vývoz za január až október, medziročná zmena Medziročná zmena Príspevok k medziročnej v mld. Sk zmene v p. b. Január Október Január Október Suroviny 14,9 9,9 1,8 1,4 Chemické výrobky a polotovary 50,3 33,0 6,2 4,7 Stroje a dopravné zariadenia 131,8 16,0 16,3 2,3 Hotové výrobky 7,2 7,5 0,9 1,1 Vývoz spolu 204,2 66,4 25,2 9,6 Zdroj: Výpočet NBS z údajov ŠÚ SR. Tabuľka 14 Dovoz za január až október, medziročná zmena Medziročná zmena Príspevok k medziročnej v mld. Sk zmene v p. b. Január Október Január Október Suroviny 46,3 25,2 5,4 3,4 Chemické výrobky a polotovary 43,8 15,9 5,1 2,2 Stroje a dopravné zariadenia 93,4 13,2 10,9 1,8 Hotové výrobky 45,7 26,5 5,3 3,6 z toho: Poľnohospodárske a priemyselné výrobky 19,2 14,9 2,2 2,0 Osobné autá 4,3 1,2 0,5 0,2 Strojárske a elektrotech. spotrebné výrobky 22,2 10,4 2,6 1,4 Dovoz spolu 229,2 80,8 26,8 11,0 Zdroj: Výpočet NBS z údajov ŠÚ SR. 26,9 %. Nárast dovozu bol podporený vyšším dovozom všetkých skupín tovarov s výnimkou surovín (nižší dovoz surovín bol spôsobený najmä cenovým vývojom). Najvýraznejšie vzrástol dovoz strojov a dopravných zariadení (výrobky s tekutými kryštálmi a časti, súčasti a príslušenstvo motorových vozidiel). Kapitálový a finančný účet Kapitálový a finančný účet platobnej bilancie zaznamenal v októbri prílev zdrojov vo výške 9,0 mld. Sk. Tabuľka 15 Kapitálový a finančný účet platobnej bilancie (mld. Sk) Okt Okt Jan. Okt Jan. Okt Kapitálový účet -0,1-0,2-0,8-0,2 Priame investície 6,3 1,0 99,8 43,9 SR v zahraničí -0,6-2,0-10,0-4,7 z toho: Majetková účasť v zahraničí -0,2-1,4-9,1-1,8 Reinvestovaný zisk -0,1-0,1-1,0-1,0 V SR 6,9 3,0 109,8 48,6 z toho: Majetková účasť v SR 1,7 1,1 50,2 14,0 z toho: Neprivatizačné 1,7 1,1 19,2 14,0 Reinvestovaný zisk 2,0 4,0 23,0 30,0 Portfóliové investície a fin. deriváty 3,0-13,0 47,7-24,0 SR v zahraničí 0,4 2,7-6,7-23,5 V SR 2,6-15,7 54,4-0,5 Ostatné dlhodobé investície 1,2 1,4 16,6-9,5 Aktíva 1,0-0,3 5,4-6,6 Pasíva 0,2 1,7 11,2-2,9 Ostatné krátkodobé investície -1,4 1,8-164,6 117,8 Aktíva 0,3 8,7-69,2-14,7 Pasíva -1,7-6,9-95,4 132,5 Kapitálový a finančný účet 9,0-9,0-1,3 128,0 Zdroj: NBS. 16

19 Menový prehľad 12/2006 NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA Na príleve zdrojov v októbri sa najviac podieľali priame investície. Prílev PZI do SR bol výsledkom najmä nárastu dovozných záväzkov voči materským podnikom a v menšej miere tiež reinvestovaného zisku a majetkovej účasti. Mierny deficit ostatných investícií bol výsledkom skutočnosti, že odlev zdrojov v bankovom sektore, vyplývajúci z vyššieho poskytovania a splácania finančných úverov zahraničným subjektom, bol kompenzovaný prílevom zdrojov zapríčineným poklesom vkladov na účtoch v zahraničí. Devízové rezervy NBS medzimesačne vzrástli o 1,7 mld. Sk, t. j. o 0,1 mld. USD (bez kurzových rozdielov). Devízové rezervy NBS Zahraničná aničná zadlženosť SR k 31.. októbr óbru 2006 Celkový hrubý zahraničný dlh ku koncu októbra 2006 dosiahol 30,5 mld. USD, resp. 23,9 mld. EUR, pričom medzimesačne vzrástol o 1,1 mld. USD, resp. o 0,9 mld. EUR. Celkový dlhodobý zahraničný dlh v októbri vzrástol o 0,4 mld. USD, pri náraste celkového krátkodobého zahraničného dlhu o 0,7 mld. USD. Hrubá zahraničná zadlženosť V celkovom dlhodobom zahraničnom dlhu klesli v októbri zahraničné záväzky vlády a NBS o 0,1 mld. USD. V rámci komerčného sektora došlo k nárastu zahraničných záväzkov podnikateľských subjektov o 0,4 mld. USD a komerčných bánk o 0,1 mld. USD. V rámci krátkodobého zahraničného dlhu komerčného sektora vzrástli zahraničné pasíva podnikateľských subjektov o 0,7 mld. USD, najmä z dôvodu nárastu obchodných úverov. Celkový hrubý zahraničný dlh na obyvateľa SR dosiahol ku koncu októbra USD. Podiel celkového krátkodobého zahraničného dlhu na celkovom hrubom zahraničnom dlhu SR vzrástol k ultimu októbra 2006 medzimesačne o 0,5 percentuálneho bodu na úroveň 48,9 %. Tabuľka 16 Zahraničný dlh SR mil. USD mil. EUR Celkový zahraničný dlh SR , , , , , ,9 Dlhodobý zahraničný dlh , , , , , ,0 Vláda a NBS 1) 5 578, , , , , ,5 Komerčné banky 866, , ,8 731,6 973, ,7 Podnikateľské subjekty 5 405, , , , , ,8 Krátkodobý zahraničný dlh , , , , , ,9 Vláda a NBS 4,4 0,0 0,0 3,7 0,0 0,0 Komerčné banky 9 360, , , , , ,4 Podnikateľské subjekty 5 837, , , , , ,5 Zahraničné aktíva , , , , , ,4 Čistá zahraničná zadlženosť 1 597, , , , , ,5 Kurz SKK/USD a SKK/EUR 31,948 29,405 28,629 37,848 37,384 36,412 Krížový kurz USD/EUR 1,185 1,271 1,272 Zdroj: NBS. 1) Vrátane vládnych agentúr a obcí. Čistá zahraničná zadlženosť, vypočítaná ako rozdiel hrubej zahraničnej zadlženosti vo výške 30,5 mld. USD (pasíva NBS a vlády, pasíva komerčných bánk a pasíva podnikovej sféry bez majetkovej účasti) a zahraničných aktív vo výške 26,4 mld. USD (devízové rezervy NBS, zahraničné aktíva komerčných bánk, zahraničné aktíva podnikovej sféry bez majetkovej účasti) dosiahla ku koncu októbra 2006 dlžnícku pozíciu 4,1 mld. USD. Čistá zahraničná zadlženosť Aktuálny vývoj Vytvorený deficit obchodnej bilancie sa v novembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvýšil, keď dosiahol 9,2 mld. Sk. Horšie saldo ako v predchádzajúcom mesiaci zaznamenala tiež bilancia služieb. Naopak, nižšie výplaty dividend v rámci bilancie výnosov, ako aj zmena deficitu na prebytok v bilancii bežných transferov (čiastočne zapríčinená vyšším čerpaním prostriedkov z EÚ) boli hlavnou príčinou mierneho medzimesačného zníženia deficitu bežného účtu o 0,8 mld. Sk. V novembri sa spomalila medziročná dynamika vývozu aj dovozu, keď tempo rastu dovozu dosiahlo 22,6 % a tempo rastu vývozu 18,5 %. 17