OBSAH. 2. Realizácia menovej politiky Inflácia Peňažný trh Kapitálový trh Medzibankový devízový trh...

Transkript

1 OBSAH 1. Menový vývoj Faktory vývoja peňažnej zásoby Štruktúra peňažnej zásoby Celkové úverové aktivity Vývoj úrokových mier v júni Realizácia menovej politiky Inflácia Peňažný trh Kapitálový trh Medzibankový devízový trh Platobná bilancia za január až jún Prílohy...15 Menový prehľad...17 Platobná bilancia za január až jún Peňažná zásoba...19 Vývoj vkladov...20 Vývoj úverov...20 Priemerné úrokové sadzby z úverov obchodných bánk...21 Vývoj úrokových mier a zmena objemu korunových vkladov...22 Základné charakteristiky devízového trhu...23 Priemerné kurzy SKK voči vybraným menám...23 Hrubý domáci produkt...24 Spotrebiteľské ceny Vývoj cien vybraných druhov výrobkov a materiálov Nezamestnanosť Štátny rozpočet Priemyselná výroba Stavebná produkcia Zahraničný obchod Texty zadané do tlače

2 2 Menový prehľad / júl 1996

3 1. Menový vývoj Menový vývoj bol v júli charakterizovaný pokračujúcim rastom peňažnej zásoby M2 najmä v dôsledku expanzie úverových aktivít obchodných bánk. Inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien naďalej zotrvala na nízkej úrovni, v intenciách menového programu, keď medzimesačne vzrástla o 0,3 % a jej medziročný rast 5,5 % bol najnižší od roku Úrokové sadzby peňažného trhu v júli výrazne vzrástli, čo bolo v značnej miere ovplyvnené úpravou menovopolitických nástrojov NBS. Kladné saldo na devízovom fixingu NBS spôsobilo zhodnotenie slovenskej koruny voči IDX o 0,5 %. Banková rada NBS na svojom zasadnutí rozhodla o konkretizácii nástrojov menovej politiky, zameraných na ovplyvňovanie aktivít bankového sektora tak v domácej, ako aj zahraničnej mene. Implementáciou prijatých opatrení má NBS v rámci svojej protiinflačnej politiky za cieľ odčerpať prebytočnú likviditu obchodných bánk a tým usmerniť aj vývoj bežného účtu platobnej bilancie. S účinnosťou od sa zvýšili povinné minimálne rezervy (PMR) a zjednotil sa ich výpočet na jednotnú sadzbu tvorby PMR vo výške 9 % bez rozdielu v terminovanosti primárnych vkladov v obchodných bankách, s výnimkou pre stavebné sporiteľne, ktorým sa stanovila sadzba tvorby PMR vo výške 3 %. S účinnosťou od sa povinné minimálne rezervy obchodných bánk úročia vo výške 1,5 % p.a., maximálne však do výšky stanovených PMR v hodnotenom období. Zároveň sa zavádza Devízová pozícia obchodných bánk pre menové účely, ktorej základnou myšlienkou je vyčlenenie devízových aktív voči rezidentom z tejto pozície a začlenenie korunových pasív voči nerezidentom, bankám do devízovej pozície pre menové účely. Banková rada NBS rozhodla s účinnosťou od o zvýšení hodnoty lombardnej sadzby NBS na 15 %. V rámci opatrení na devízovom fixingu NBS schválila rozšírenie fluktuačného pásma na stanovovanie výmenného kurzu slovenskej koruny na ±5 % s platnosťou od , pričom sa zároveň zrušil limit na maximálnu možnú dennú zmenu v rámci tohto pásma. Pokračujúci rast peňažnej zásoby pri nízkej úrovni inflácie, raste úrokových sadzieb peňažného trhu a zhodnotení Sk voči IDX NBS konkretizovala menovopolitické nástroje s cieľom odčerpať prebytočnú likviditu Zvýšenie sadzby PMR a ich úročenie Devízová pozícia pre menové účely Zvýšenie lombardnej sadzby Rozšírenie fluktuačného pásma slovenskej koruny 1.1. Faktory vývoja peňažnej zásoby Peňažná zásoba meraná agregátom M2 v júli medzimesačne vzrástla o 4,4 mld. Sk. Pri neutrálnom pôsobení čistých zahraničných aktív v júli bol rast M2 spôsobený výhradne čistými domácimi aktívami, predovšetkým úverovými aktivitami obchodných bánk. Na raste úverov podnikom a obyvateľstvu, medzimesačne o 4,8 mld. Sk, sa najviac podieľali korunové aktivity. Vládny sektor (vrátane FNM) pôsobil v sledovanom období na odčerpanie finančných prostriedkov, keď čistý úver vládnemu sektoru poklesol o 3,4 mld. Sk. Bežné hospodárenie štátneho rozpočtu skončilo rozpočtovým deficitom vo výške 6,1 mld. Sk, rovnako ako v predchádzajúcom mesiaci. Rozpočtové príjmy dosiahli 95,8 mld. Sk a výdavky 101,9 mld. Sk. Celý rozpočtový schodok bol vykrytý emisiami a následným predajom štátnych pokladničných poukážok. Čistá pozícia vlády SR voči bankovej sústave dosiahla podľa predbežných údajov 56,0 mld. Sk, z toho NBS úverovala 15,5 mld. Sk a komerčné banky 40,5 mld. Sk (odhad). Pokračoval rast M spôsobený úverovou aktivitou obchodných bánk i napriek poklesu čistého úveru vláde... 3

4 Zlepšenie vnútornej zadlženosti vlády vo vzťahu k bankovému sektoru (medzimesačný pokles približne 1,9 mld. Sk a oproti východisku roka približne 7,9 mld. Sk) pozitívne ovplyvnil rast prostriedkov na účtoch vládnych a miestnych orgánov v obchodných bankách, ako aj zvýšenie stavov finančných zdrojov poistných fondov a štátnych účelových fondov.... a stagnácii čistých zahraničných aktív Podľa predbežných údajov sa čisté zahraničné aktíva bankového sektora (vo fixnom kurze) oproti predchádzajúcemu mesiacu nezmenili, pričom zahraničné aktíva a zahraničné pasíva vzrástli zhodne o 1,2 mld. Sk. Pokles čistých zahraničných aktív obchodných bánk o 2,1 mld. Sk bol plne kompenzovaný rastom čistých zahraničných aktív NBS. Devízové rezervy NBS vzrástli oproti predchádzajúcemu mesiacu o 1,6 mld. Sk najmä vplyvom nákupu devízových prostriedkov od obchodných bánk prostredníctvom devízového fixingu (2,4 mld. Sk). Zahraničné pasíva NBS poklesli o 0,5 mld. Sk v dôsledku plnenia dlhovej služby štátu. Zahraničné aktíva obchodných bánk medzimesačne poklesli o 0,4 mld. Sk, pri poklese vkladov v zahraničných bankách o 0,6 mld. Sk. Pokles zahraničných aktív nastal napriek skutočnosti, že zahraničné pasíva obchodných bánk medzimesačne vzrástli o 1,7 mld. Sk, pričom rast krátkodobých bankových vkladov a splateného kapitálu (3,2 mld. Sk) bol čiastočne kompenzovaný poklesom úverov od zahraničných bánk. Časť poklesu zahraničných aktív obchodných bánk vysvetľuje predaj devízových prostriedkov na devízovom fixingu NBS v ekvivalente 2,4 mld. Sk. Na druhej strane pôsobil prílev zdrojov zo zahraničia v objeme 1,7 mld. Sk najmä formou vkladov. Ďalšie devízové prostriedky obchodné banky získali priamym nákupom devíz od zahraničných bánk na medzibankovom devízovom trhu (0,6 mld. Sk) a zvýšením devízových vkladov domácich nebankových subjektov o 0,1 mld. Sk. Zvyšná časť devízových prostriedkov vo výške 0,4 mld. Sk slúžila na financovanie platobnej bilancie. Vývoj celkových devízových rezerv NBS Celkové devízové rezervy Národnej banky Slovenska (v bežnom kurze) ku koncu júla 1996 dosiahli 3 503,5 mil. USD a medzimesačne vzrástli o 126,9 mil. USD. Stav celkových devízových rezerv NBS ku koncu júla zodpovedal 3,7-násobku priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb SR za prvý polrok roku Vývoj celkových devízových rezerv NBS (mil. USD) január február marec apríl máj jún júl Devízové prostriedky (bez swapových operácií so zlatom) Zlato Držba SDR Hodnota zlata = 42,22 USD/oz 4

5 1.2. Štruktúra peňažnej zásoby Peňažná zásoba M2 (vo fixnom devízovom kurze) vzrástla medzimesačne o 1,2 % a k ultimu júla dosiahla 372,2 mld. Sk. Na jej náraste sa v rozhodujúcej miere podieľal prírastok subagregátu kvázipeniaze (3,5 mld. Sk), kým peniaze M1 vzrástli o 0,9 mld. Sk. Oproti predchádzajúcemu mesiacu došlo k miernemu poklesu medziročného prírastku peňažnej zásoby, ktorý predstavoval 21,0 % (v júni bol 21,5 %). Medziročné tempo rastu kvázipeňazí (22,1 %) predstihovalo medziročný rast subagregátu peniaze M1 (19,5 %). Vývoj menového agregátu M2 (mld. Sk) Na raste M2 sa podieľali najmä kvázipeniaze Mierny pokles medziročného tempa rastu M M M M0 jan. feb. mar. apr. máj jún júl aug. sep. okt. nov. dec. jan. feb. mar. apr. máj jún júl aug. sep. okt. nov. dec. jan. feb. mar. apr. máj jún júl aug. sep. okt. nov. dec. jan. feb. mar. apr. máj jún júl obeživo neterminované vklady terminované vklady vklady v cudzej mene Obeživo mimo bánk zaznamenalo v júli len mierny medzimesačný prírastok o 0,1 mld. Sk. Mesačný cyklus emisie obeživa bol v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi charakterizovaný vyrovnaným priebehom pri zachovaní základnej trendovej krivky. Neterminované vklady vzrástli o 0,8 mld. Sk. V priebehu mesiaca došlo k ich nárastu v 1. dekáde a v ďalších dvoch dekádach mierne klesali. Najvýraznejší nárast v rámci zložiek peňažnej zásoby zaznamenali v júli terminované vklady (3,0 mld. Sk). Tento prírastok sa týkal predovšetkým terminovaných vkladov podnikov (vrátane poisťovní). V priebehu mesiaca došlo v prvých dvoch dekádach k ich pomerne výrazným prírastkom, kým v poslednej dekáde mierne poklesli. V júli bol narušený trend poklesu vkladov v cudzej mene, ktoré medzimesačne vzrástli o 0,5 mld. Sk. Na tomto prírastku sa výraznejšie podieľali terminované vklady. Vzhľadom na to, že rozhodujúci podiel na terminovaných vkladoch v cudzej mene majú vklady obyvateľstva, išlo pravdepodobne o prírastok vkladov v tejto skupine. Výrazný rast terminovaných vkladov, najmä podnikových Narušený trend poklesu vkladov v cudzej mene V rámci štruktúry peňažnej zásoby došlo v júli k posilneniu váhy kvázipeňazí, čo bolo spôsobené predovšetkým prírastkom terminovaných vkladov. Váha subagregátu peniaze M1 mierne poklesla pri poklese váhy jeho oboch komponentov. 5

6 Percentuálna štruktúra peňažnej zásoby M Peňažná zásoba [M2] 100,00 100,00 100,00 100,00 Peniaze [M1] 41,52 40,02 39,79 40,29 obeživo mimo bánk [M0] 9,65 10,60 10,51 9,89 neterminované vklady 31,87 29,42 29,29 30,41 Kvázipeniaze [QM] 58,48 59,98 60,21 59,71 terminované vklady 47,29 49,56 49,79 46,96 vklady v cudzej mene 11,19 10,41 10,42 12,75 Rast korunových vkladov, najmä podnikovej sféry Korunové vklady ako súčasť peňažnej zásoby vzrástli v priebehu júla o 3,8 mld. Sk (1,3 %). Ich medziročný nárast predstavoval 23,7 %. Na medzimesačnom prírastku sa podieľal predovšetkým rast podnikových vkladov (3,2 mld. Sk). Korunové vklady obyvateľstva zaznamenali menej výrazný prírastok (0,6 mld. Sk). V porovnaní s východiskom roka sa na celkovom prírastku korunových vkladov (11,4 mld. Sk) podieľali výhradne vklady obyvateľstva (prírastok 13,3 %), kým korunové vklady podnikov nedosiahli východiskovú úroveň (pokles o 1,9 mld. Sk). Medzimesačné zmeny celkových vkladov (mld. Sk) január február marec apríl máj jún júl Vklady v Sk Podnikateľská sféra Obyvateľstvo Ústredné orgány Miestne orgány Fondy sociálneho zabezpečenia Vklady v cudzej mene 1.3. Celkové úverové aktivity Pokračujúci rast úverov, najmä korunových sa realizoval v podnikateľskej sfére Úvery v Sk a cudzej mene poskytované podnikateľskej sfére, obyvateľstvu, ústredným a miestnym orgánom na mimorozpočtové potreby obchodnými bankami a NBS v júli vzrástli o 4,5 mld. Sk. Stav ku koncu júla bol 347,1 mld. Sk, z toho korunové úvery 310,1 mld. Sk a úvery v cudzej mene 37,0 mld. Sk. Na celkovom prírastku úverov sa korunové úvery podieľali 66,7 %, t.j. 3,0 mld. Sk. Charakteristickým pre vývoj v poslednom období boli relatívne vysoké prírastky úverov v cudzej mene. Celý prírastok korunových úverov sa realizoval v súkromno-podnikateľskom sektore, stav úverov v ostatných sektoroch zostal takmer nezmenený. V rovnakom období minulého roka bol medzimesačný prírastok korunových úverov o niečo vyšší (4,1 mld. Sk), zatiaľ čo prírastok úverov v cudzej mene takmer rovnaký (1,4 mld. Sk). 6

7 Ročný rast úverov predstavoval 18,6 %, z toho korunových 13,4 % a v cudzej mene 94,7 %. Podiel úverov v cudzej mene na celkových úveroch sa nepatrne zvýšil (na 10,6 % z júnových 10,4 %). Medzimesačné zmeny úverov (mld. Sk) 6 január február marec apríl máj jún júl Úvery v Sk Podnikateľská sféra Obyvateľstvo Mimorozpočtové prostriedky Úvery v cudzej mene 1.4. Vývoj úrokových mier v júni 1996 Priemerná úroková miera zo stavu úverov v júni naďalej klesala v dôsledku splácania úverov s vysokou úrokovou sadzbou a relatívne vysokými prírastkami nových úverov s nižšími úrokovými sadzbami (prírastok 21,4 mld. Sk). Celková priemerná úroková miera klesla o 0,52 boda, t.j. na 13,43 %. V časovej štruktúre došlo k poklesu priemernej úrokovej miery zo všetkých druhov úverov, z krátkodobých o 0,45 boda (na 13,60 %), zo strednodobých o 0,48 boda (na 15,98 %) a z dlhodobých o 0,52 boda (na 12,01 %). V dlhodobých úveroch mali stále vysoký podiel úvery z minulosti poskytnuté za nízku úrokovú mieru. Pokračoval i nerovnomerný vývoj priemernej úrokovej miery z čerpaných úverov. V júni došlo k jej poklesu o 0,37 boda v dôsledku rozšíreného poskytovania nových úverov niektorými obchodnými bankami na automobily a stavebné účely za sadzbu %. Prejavilo sa to najmä pri strednodobých úveroch poklesom priemernej úrokovej miery o 0,48 boda na 13,32 %. Priemerná úroková miera z krátkodobých čerpaných úverov poklesla o 0,41 boda na 12,36 %, zatiaľ čo z dlhodobých úverov sa zvýšila o 0,09 boda na 14,03 %. Priemerná úroková miera z korunových vkladov sa mierne zvýšila v dôsledku nepatrného zvýšenia úrokovej miery z neterminovaných vkladov o 0,06 boda na 3,06 %. Priemerná úroková miera z terminovaných vkladov, ktoré majú rozhodujúci podiel na celkových vkladoch, zostala takmer nezmenená - z ročných vkladov 9,08 % a z dvojročných vkladov 9,58 %. Mierne zvýšenie medziročnej miery inflácie v júni zo 6,1 % na 6,2 % pri zachovaní priemernej nominálnej úrokovej miery z ročných vkladov spôsobilo ďalšie zníženie reálnej úrokovej miery o 0,10 boda na 2,88 %. Pokles priemernej úrokovej miery zo stavu úverov pri nerovnomernom poklese priemernej úrokovej miery z úverov podľa časovej viazanosti a poklese priemernej úrokovej miery z čerpaných úverov Priemerná úroková miera z celkových korunových vkladov sa nepatrne zvýšila a reálna úroková miera poklesla Rozdiel medzi priemernou úrokovou mierou zo stavu úverov a priemernou úrokovou mierou zo stavu korunových vkladov sa znížil z májových 7,47 boda na júnových 6,89 percentuálneho bodu v dôsledku významnejšieho zníženia priemernej úrokovej miery zo stavu úverov. 7

8 2. Realizácia menovej politiky Mierny pokles menovej bázy pri neutrálnom vplyve autonómnych faktorov Rast ČZA NBS v dôsledku vývoja na devízovom fixingu... bol kompenzovaný vývojom pozície vlády Menovopolitické faktory Priemerná menová báza (objem emitovaného obeživa, celkových rezerv obchodných bánk v NBS a PP NBS v bankovom sektore) nevykázala medzimesačne výraznú zmenu, keď v júli poklesla o 0,15 mld. Sk. Vývoj "rezervných peňazí" bol v sledovanom období ovplyvnený najmä situáciou v menovopolitických faktoroch. Autonómne faktory mali na výšku menovej bázy neutrálny vplyv, keď ich úroveň zostala medzimesačne nezmenená, avšak pri protichodných pohyboch jednotlivých položiek. Čisté zahraničné aktíva (ČZA) NBS pôsobili z hľadiska úrovne menovej bázy prorastovo, keď v júli vzrástli o 1,1 mld. Sk vplyvom devízového fixingu. Objem obchodov na devízovom fixingu sa výrazne znížil z júnovej hodnoty 227,4 mil. USD na 77,6 mil. USD (34,1 %) v júli. Z hľadiska menovej štruktúry obchodov uskutočnených na devízovom fixingu predstavoval objem USD 56,7 mil. (73,1 %) a objem DEM 30,9 mil. (26,9 %). Podiel devízového fixingu na medzibankovom devízovom trhu poklesol z 6,7 % v júni na 1,3 %. Spolu bolo vysporiadaných 9 obchodov. Priemerne sa denne uskutočnilo 0,4 obchodu s priemernou veľkosťou jedného obchodu 8,6 mil. USD. Na devízovom fixingu NBS sa uskutočňoval výhradne nákup peňažných prostriedkov v cudzej mene. Saldo na devízovom fixingu dosiahlo kladnú hodnotu 77,6 mil. USD (56,7 mil. USD a 30,9 mil. DEM). V júli došlo k zlepšeniu pozície vlády voči NBS o 0,48 mld. Sk vplyvom vývoja tak v bežnom hospodárení, ako aj v štátnych fondoch. Z hľadiska menovopolitických faktorov bol v júli nižší záujem o refinancovanie zo strany obchodných bánk. Priemerné stavy ŠPP a štátnych dlhopisov v NBS poklesli o 0,18 mld. Sk, naopak mierne vzrástli obchody s exportnými zmenkami. K ultimu júla mala NBS vo svojom portfóliu zmenky na podporu poľnohospodárstva v objeme 215,8 mil. Sk, čo predstavovalo využitie vymedzeného zmenkového rámca na 14,4 %, a zmenky na podporu exportu v objeme 175,3 mil. Sk s využitím rámca na 23,4 %. Vývoj povinných minimálnych rezerv (mld. Sk) 24,00 23,00 22,00 21,00 20,00 19,00 19,269 18,00 17,00 16,00 15,00 1.Jul 2.Jul 3.Jul 4.Jul 5.Jul 6.Jul 7.Jul 8.Jul 9.Jul 10.Jul 11.Jul 12.Jul 13.Jul 14.Jul 15.Jul 16.Jul 17.Jul 18.Jul 19.Jul 20.Jul 21.Jul 22.Jul 23.Jul 24.Jul 25.Jul 26.Jul 27.Jul 28.Jul 29.Jul 30.Jul 31.Jul Skutočný denný stav povinných minimálnych rezerv Stanovený mesačný priemerný stav povinných minimálnych rezerv Použitie menovej bázy Na základe rastúceho trendu objemu transakcií v ekonomike vzrástla medzimesačne priemerná úroveň emisie obeživa o 1,3 mld. Sk a vplyvom nárastu primárnych vkladov vzrástla aj úroveň stanovených PMR. Pri poklese zdrojov 8

9 menovej bázy toto navýšenie banky sa kompenzovalo prostriedkami získanými z obchodov s PP NBS, ktorých objem v držbe obchodných bánk klesol medzimesačne o 1,6 mld. Sk. Stanovená výška povinných minimálnych rezerv (PMR) pre bankový sektor v júli predstavovala ,7 mil. Sk. Skutočná tvorba PMR bola splnená k 15. júlu na 101,13 %, pričom prebytočné rezervy dosiahli v priemere 211,40 mil. Sk a k 31. júlu na 100,46 % s priemernou výškou prebytočných rezerv 89,38 mil. Sk. Plnenie PMR 3. Inflácia Úroveň spotrebiteľských cien sa v júli oproti predchádzajúcemu mesiacu zvýšila o 0,3 % a oproti začiatku roka o 2,5 %. V medziročnom porovnaní sa znížila z júnových 6,2 % na 5,5 %, čo je najnižšia medziročná miera od roku Medzimesačný rast spotrebiteľských cien bol spôsobený z prevažnej časti vplyvom sezónnej zložky. Oproti júnu vzrástli ceny potravinárskeho tovaru o 0,6 %. Napriek uvedenému sezónnemu rastu nedosiahli ceny potravín decembrovú úroveň. Z jednotlivých potravinových druhov sa najviac zvýšili ceny nealkoholických nápojov (o 1,1 %, z toho minerálnych vôd o 5 %) a mlynských, pekárenských a cestovinárskych výrobkov (o 0,9 %, z toho chleba o 2,4 %). Medzimesačný rast spotrebiteľských cien o 0,3 % pri sezónnom náraste cien potravín... Cenová úroveň ostatných spotrebných okruhov sa zvýšila len mierne. Ceny nepotravinárskeho tovaru vzrástli o 0,1 %, služieb o 0,2 % a verejného stravovania o 0,3 %. Zníženie medziročnej miery inflácie na 5,5 % sa dosiahlo vďaka pomerne stabilizovanému prostrediu bez podstatných vplyvov na spotrebiteľské ceny v júli Cenová úroveň v júli 1995 bola zvýšená v dôsledku úprav regulovaných cien v doprave a vyššieho sezónneho nárastu cien potravín a verejného stravovania. Vývoj medziročnej miery inflácie 4. Peňažný trh V júli Ministerstvo financií SR vypísalo a realizovalo štyri emisie štátnych pokladničných poukážok (ŠPP). Trh ŠPP Dátum emisie DTM* Predané v ks z toho NBS Priemerný úrok v % , , , ,671 Spolu * počet dní do splatnosti Po oznámení rozhodnutia Bankovej rady NBS o konkretizácii nástrojov menovej politiky sa už rastúce úrokové miery na peňažnom trhu výrazne zvýšili. NBS, v snahe pribrzdiť rýchly rast úrokových mier na medzibankovom trhu depozít, sa v júli opäť aktívne zapojila do primárneho trhu. V troch zo štyroch zrealizovaných aukcií nakúpila za priemernú cenu dosiahnutú v aukcii spolu ks ŠPP, čím zabránila aby maximálny akceptovaný úrok stúpol (v porovnaní s medzibankovým trhom depozít) nad 14,1 %. Aj napriek tomu, že v priebehu júla boli splatené 3 emisie ŠPP v celkovej sume mld. Sk, počet živých ŠPP stúpol o ks. V júli mala NBS snahu pokračovať v pravidelnom emitovaní pokladničných poukážok NBS (PP NBS) bez stanovenia maximálnej úrokovej miery. Vypísali sa 3 emisie s dobou splatnosti 84 dní a jedna so 168-dňovou splatnosťou. V dôsledku vysokých sadzieb, ktoré banky v aukciách žiadali (ich výšku ovplyvnil vývoj sadzieb na depozitnom medzibankovom trhu), zrealizovala sa len jedna emisia so splatnosťou 168 dní v objeme mil. Sk za úrokovú sadzbu 9,24 %. V júli sa Emisie PP NBS 9

10 splatili PP NBS v objeme mil. Sk. Obchodné banky vlastnili vo svojom portfóliu denne priemerne za mil. Sk krátkodobých cenných papierov, čo je o 717 mil. Sk viac ako v minulom mesiaci. Priemerné portfólio ŠPP v porovnaní s júnom vzrástlo o mil. Sk a priemerné portfólio PP NBS kleslo o mil. Sk. Pokračovanie REPO obchodov NBS Vývoj úrokových mier BRIBOR NBS zabezpečovala vyrovnanosť bankového sektora obchodovaním formou individuálnych REPO obchodov so splatnosťou do 7 dní, pričom prevládali sterilizačné REPO obchody. Celkový objem sterilizačných REPO obchodov za hodnotené obdobie predstavoval mil. Sk, objem refinančných REPO obchodov mil. Sk. V priebehu júla refinančná REPO sadzba stúpla zo 7,7 % na 8,2 % a sterilizačná REPO sadzba zo 6,7 % na 7,3 %. Rast úrokových sadzieb medzibankového trhu depozít sa netýkal 1-dňových depozít. Tieto klesli z maximálnej hodnoty v strede mesiaca (13,31 %) na svoje minimum v poslednom dni júla (11,47 %). Úrokové sadzby 1-mesačných depozít sa pohybovali od 12,33 % do 14,33 %, pričom priemerná úroková sadzba (13,43 %) vzrástla oproti predchádzajúcemu obdobiu o 1,47 percentuálneho boda. Úrokové sadzby 3-mesačných depozít sa pohybovali od 12,32 % do 14,33 %. Priemerná úroková sadzba dosiahla hodnotu 13,40 %, čo bolo o 1,57 percentuálneho boda viac ako v minulom mesiaci. Šesťmesačné depozitá dosiahli minimálnu sadzbu 12,15 % a maximálnu 14,45 % s mesačným priemerom 13,33 %, t.j. o 1,87 percen-tuálneho boda viac ako v predchádzajúcom mesiaci. 5. Kapitálový trh Primárny trh Sekundárny trh V júli bolo vydaných 8 emisií neštátnych verejne obchodovateľných dlhopisov v celkovej sume 2,13 mld. Sk. Objem obchodov na Burze cenných papierov v Bratislave dosiahol mil. Sk, čo predstavovalo nárast o 39,65 % oproti predchádzajúcemu mesiacu. Tento vývoj nekorešpondoval s prognózami na letné mesiace. V porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi bolo v júli zrealizovaných najviac priamych, ale aj anonymných obchodov. Na celkovom objeme mali najvyšší podiel nekótované (38 %) a kótované akcie (25 %). Oproti predchádzajúcemu mesiacu došlo k zmene podielu na objeme obchodov pri kótovaných a nekótovaných dlhopisoch, keď nekótované dlhopisy dosiahli podiel 16 % a kótované dlhopisy podiel 11 %. Slovenský akciový index - SAX (%) 220,0 210,0 200,0 190,0 180,0 170,0 160,0 150,0 2.jan. 17.jan. 1.feb. 16.feb. 4.mar. 19.mar. 3.apr. 22.apr. 8.máj 23.máj 7.jún 24.jún 10.júl 25.júl 10

11 Hodnoty Slovenského akciového indexu sa v júli stabilizovali približne na 220 bodov. Svoju minimálnu mesačnú hodnotu SAX zaznamenal 2. júla. Až do konca mesiaca sa nárasty jeho hodnôt striedali s poklesmi a až v posledný júlový deň dosiahli svoje maximum 221,57 boda, čo je najvyššia hodnota indexu od 6. septembra Podiel obchodov s dlhopismi na celkovom objeme bol rovnaký ako v júni a predstavoval 27 %. Celkový objem obchodov s kótovanými dlhopismi vo výške 1,3 mld. Sk bol oproti júnu mierne nižší, avšak anonymné obchody zaznamenali nárast takmer o 100,0 mil. Sk. Najväčší záujem bol o štátne dlhopisy č. 008 v sume 318,4 mil. Sk, štátne dlhopisy č. 011 v sume 195,3 mil. Sk a štátne dlhopisy č. 020 v sume 174,0 mil. Sk. Dlhopisy Objem obchodov s nekótovanými dlhopismi sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvýšil o viac ako 1,0 mld. Sk a dosiahol 1,8 mld. Sk. Najvyšší podiel na nekótovaných dlhopisoch dosiahol dlhopis Povodie Váhu (205,0 mil. Sk). Veľký záujem bol aj o nové emisie dlhopisov Sporofin 2001 (94,0 mil. Sk) a Benzinol II. (92,0 mil. Sk). Priemerný výnos z emisií štátnych dlhopisov na primárnom trhu k (%) 9,00 8,84 8,85 8,50 8,48 8,00 7,50 8,02 7,88 7,74 7,49 7,00 6,50 2m./008 11m./013 13m./014 14m./ /4r./ /2r./ /6r./011 Celkový objem obchodov s kótovanými akciami dosiahol takmer 4,0 mld. Sk, čím sa jeho hodnota oproti júnu viac ako zdvojnásobila. Rozhodujúci podiel mali predovšetkým priame obchody vo výške 3,6 mld. Sk, na ktorých sa najviac podieľali akcie Slovnaftu (800,0 mil. Sk) a VÚB Kupónu (724,0 mil. Sk). Akcie V anonymných obchodoch sa najviac obchodovalo s akciami Nafta Gbely, s ktorými sa uzavreli obchody v sume 115,0 mil. Sk. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa mierne zvýšil i celkový objem obchodov s nekótovanými akciami a dosiahol 4,1 mld. Sk. Výrazne najvyšší podiel na objeme obchodov BCPB dosiahli akcie spoločnosti Matadorex (94,0 mil. Sk), zatiaľ čo v priamych obchodoch to boli akcie Slovenských lodeníc (1,8 mld. Sk). Ako vyplýva zo štruktúry vlastníkov cenných papierov registrovaných v Stredisku cenných papierov, v júli bol zaznamenaný nárast vlastníctva akcií cudzozemcov o 1,1 % a dlhopisov o 2,8 %. Celkový nárast oproti predchádzajúcemu mesiacu predstavuje 1,1 %. 11

12 6. Medzibankový devízový trh Vzájomné obchody slovenských bánk Obchody slovenských bánk so zahraničnými bankami Vývoj v júli potvrdil trend presunu ťažiska z devízového fixingu NBS na obchodovanie medzi slovenskými bankami navzájom. Objem ich vzájomných obchodov vzrástol oproti predchádzajúcemu mesiacu o 82,8 % na 5 749,2 mil. USD a na medzibankovom devízovom trhu sa podieľal 98,7 %. Počet obchodov sa zvýšil o 379, čo spôsobilo zvýšenie priemerného objemu jedného obchodu o 50 % na 2,4 mil. USD. Najobchodovanejšími menami boli USD (63,7 %) a DEM (33,5 %), zvyšok tvorili ostatné európske meny (2,8 %). Objem obchodov slovenských bánk so zahraničnými bankami sa zvýšil o 173 % zo 118,5 mil. USD na 323,4 mil. USD a na celkovom devízovom trhu SR sa podieľal 5,3 %. Saldo týchto obchodov bolo kladné (20,94 mil. USD), prevažoval nákup devízových prostriedkov od zahraničných bánk. 7. Platobná bilancia za január až jún 1996 Rovnováha bežného účtu platobnej bilancie sa narušila hlavne v dôsledku narastajúceho deficitu obchodnej bilancie... Po dvoch rokoch aktívneho salda bežného účtu sa v roku 1996 začal prejavovať v zahraničnom obchode prebytok dovozu tovarov a služieb nad jeho vývozom, čo viedlo k narušeniu rovnováhy bežného účtu platobnej bilancie. Zapojenie SR do medzinárodného obchodu bolo vyššie na strane dovozu (zvýšenie dovozu tovarov a služieb o 19,4 %) ako na strane vývozu (medziročný pokles vývozu tovarov a služieb o 3,8 %). Uvedený pokles úzko súvisel so zmenou doterajšieho priaznivého pomeru slovensko-českého obchodu, a to tak na strane tovarov, ako aj služieb. Skutočnosť, že na rozdiel od doterajšieho stavu čisté príjmy z bilancie služieb, výnosov a jednostranných prevodov nedosiahli takú výšku, aby mohli pokryť pasívum obchodnej bilancie spôsobené spomalením rastu vývozu a rastom dovozných potrieb, viedla k schodku bežného účtu voči zahraničiu vo výške 22,4 mld. Sk, t.j. 737 mil. USD. Prílev zahraničného kapitálu formou investícií a úverov nedosiahol požadovanú úroveň na pokrytie deficitu bežného účtu. Uvedený jav spôsobil pokles devízových rezerv celého bankového sektora o 9,0 mld. Sk, pričom rezervy komerčných bánk poklesli až o 11,8 mld. Sk. Dosiahnutý výsledok bežného účtu bol ovplyvnený v rozhodujúcej miere narastajúcim deficitom obchodnej bilancie. Celkový schodok obchodnej bilancie dosiahol výšku 27,0 mld. Sk, t.j. 888,0 mil. USD. Dovoz tovarov v prvom polroku 1996 dosiahol 154,5 mld. Sk a medziročne vzrástol o 23,6 %. Po odpočítaní dovozu špeciálneho materiálu z Ruskej federácie vzrástol celkový dovoz o 19,1 %, t.j. o 24,0 mld. Sk. Podľa prepočtov NBS sa investície (vrátane 2/3 dovozu osobných automobilov) podieľali na prírastku dovozu 50 %, výrobná spotreba 30 % a osobná spotreba 20 % (vrátane 1/3 dovozu osobných automobilov, ktoré podľa ŠÚ SR nakúpili fyzické osoby). Uvedený len veľmi malý nárast vývozu bol výsledkom niekoľkých faktorov. Zásadná zmena trendu nastala v obchode s ČR. Podiel ČR na vývoze poklesol o 4 body a hodnota o viac ako 4,0 mld. Sk. Zvýšenie dovozu o takmer rovnakú sumu spôsobilo zhoršenie obchodnej pozície s ČR o 7,8 mld. Sk, čím sa z veľkej časti eliminoval vysoký prebytok dosiahnutý v minulom roku. Oslabenie konjunktúry v krajinách západnej Európy pri malej diverzifikácii slovenského vývozu malo väčší vplyv na vývoz, ako sa predpokladalo. Vývoz SR je viazaný na túto oblasť viac ako 40 %, pričom do SRN, kde došlo k najvýraznejšiemu spomaleniu rastu, smeruje až 20 % vývozu tovarov. Koncom prvého polroka došlo k miernemu oživeniu trhu s oceľou a rúrami, čo sa odrazilo aj v raste exportu v máji a júni.... a klesajúcich príjmov bilancie služieb Už v poslednom štvrťroku 1995 sa prejavil negatívny posun vo vývoji bilancie služieb predovšetkým v jej príjmovej časti. Tento trend sa plne prejavil v roku 1996, keď v prvom polroku príjmy zo služieb medziročne poklesli o 23,6 % a spôsobili pri takmer nezmenených výdavkoch pokles aktíva bilancie služieb na 1,8 mld. Sk. V štruktúre jednotlivých položiek takmer 4,4 mld. Sk predstavovalo aktívum 12

13 v doprave. Výnosy z tranzitu plynu do západnej Európy, ktoré sa uhrádzajú formou dodávok zemného plynu, mali rovnomerný vývoj a predstavovali 5,9 mld. Sk. K zmene trendu došlo v nákladnej doprave, kde mierny prebytok v roku 1995 prešiel do viac ako polmiliardového schodku, v súvislosti s rastom dopravných nákladov spojených s rastom dovozu. Devízové príjmy z cestovného ruchu vzrástli oproti predchádzajúcemu roku o takmer 15 % a dosiahli 10,0 mld. Sk (329,0 mil. USD). Vzrástol aj počet výjazdov našich občanov do zahraničia. Ich devízové výdavky predstavovali 5,7 mld. Sk (189,0 mil. USD), čo bol oproti minulému obdobiu nárast až o 55 %. Slovenskí občania nakúpili devízy v ekvivalente 3,0 mld. Sk. Zatiaľ čo priemerný predaj na osobu vo výške Sk zostal na úrovni rovnakého obdobia minulého roka, počet občanov, ktorí si nakúpili devízové prostriedky sa zdvojnásobil. Druhou najväčšou položkou pasívnej turistiky zostali výdavky na zahraničné pracovné cesty, ktoré dosiahli 2,2 mld. Sk a zostali približne na úrovni rovnakého obdobia minulého roka. Pokles príjmovej časti bilancie služieb bol spôsobený v plnej výške poklesom inkás zo zahraničia za ostatné poskytnuté služby obchodnej aj neobchodnej povahy, ktoré v medziročnom porovnaní poklesli o viac ako polovicu. Uvedený jav, pri približne rovnakých výdavkoch, spôsobil nárast deficitu ostatných služieb na hodnotu 6,8 mld. Sk, čo v porovnaní s rovnakým obdobím roku 1995 predstavovalo zníženie salda bilancie služieb až o 8,7 mld. Sk. Aktívum kapitálového a finančného účtu dosiahlo 21,7 mld. Sk, čo predstavovalo 708,0 mil. USD. Po odpočítaní splácania pohľadávok zo strany Ruskej federácie vo výške 6,2 mld. Sk, ktoré sa realizovalo v hmotnej forme dovozom špeciálnej techniky za 5,7 mld. Sk a dodávok plynu za 0,5 mld. Sk, však uvedený nárast predstavoval len 15,5 mld. Sk, t.j. 504,0 mil. USD. Prílev kapitálu sa zvýšil... Celkový nárast priamych zahraničných investícií v 1. polroku 1996 predstavoval takmer 2,1 mld. Sk. Z tejto sumy 0,6 mld. Sk smerovalo do bankového sektora. Prílev priamych zahraničných investícií do podnikovej sféry nenadobudol významnejšie rozmery a dosiahol 1,5 mld. Sk. Vzhľadom na to, že takmer polovica z uvedenej sumy sa investovala do obchodu a služieb (41 %), ani v prvom polroku nesmerovali na územie SR strategické investície na reštrukturalizáciu ekonomiky. V portfóliových investíciách boli aktivity v oblasti kapitálovej účasti zahraničných investorov v slovenských podnikoch a v oblasti emitovania, resp. predaja domácich podnikových cenných papierov v zahraničí veľmi malé (300 mil. Sk). Naopak v kapitálovej účasti slovenských podnikov v zahraničí došlo oproti východisku k ich zníženiu (návratu devíz) o 1,9 mld. Sk. Slovenské banky v uvedenom období nakúpili do svojho portfólia cenné papiere vo výške 1,3 mld. Sk. Hlavnou formou prílevu kapitálu do podnikového sektora boli finančné úvery, ktorých čerpanie očistené o splácanie dosiahlo 7,1 mld. Sk. Pretrvávajúca potreba lacnejších zdrojov viedla k čerpaniu finančných úverov vo výške 12,7 mld. Sk, pričom 87 % úverov bolo dlhodobých (nad 1 rok). Z odvetvového hľadiska smerovali uvedené úvery do odvetvia hutníctva, chémie a spojov. Väčšina úverov bola čerpaná od nerezidentov Veľkej Británie, Francúzska a od medzinárodných finančných inštitúcií. V štruktúre použitia týchto zdrojov prevládali investície a prevádzkové náklady. Zvýšené čerpanie finančných úverov v posledných rokoch sa premietlo do viac ako dvojnásobnej sumy splátok zaplatených podnikovou sférou do zahraničia v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.... predovšetkým nárastom finančných úverov podnikovému sektoru Napriek pasívnemu saldu bežného účtu, ktoré bolo financované z devízových prostriedkov bánk, obchodné banky výraznejšie nezvýšili svoje záväzky voči zahraničiu. Nárast úverov bankového sektora sa od začiatku roka zvýšil len o 1,2 mld. Sk a vo väčšine prípadov mal krátkodobý charakter. V prvom polroku 1996 nedošlo k zreteľnému nárastu depozít so splatnosťou do jedného roka (0,9 mld. Sk), ktoré by mohli niesť prvky špekulatívneho charakteru. Skutočnosť, že prílev kapitálu do podnikovej a bankovej sféry nepokrýval pasívne saldo 13

14 bežného účtu, spôsobila pomerne veľký pokles aktív obchodných bánk. Od konca minulého roka klesli devízové vklady (dlhodobé aj krátkodobé) obchodných bánk v zahraničí len vplyvom realizovaných transakcií o 12,8 mld. Sk (bez vplyvu kurzových zmien). Z uvedenej sumy odkúpila NBS devízy za 5,0 mld. Sk, čo sa po uhradení dlhovej služby odrazilo v raste jej devízových rezerv (bez zahrnutia kurzových zmien) o takmer 3,0 mld. Sk, t.j. o 95 mil. USD. 14

15 Prílohy 15

16 16 nový prehľad / júl 1996

17 Menový prehľad (mld. Sk) */ Fixný kurz SKK / USD 31,277 31,277 31,277 31,277 31,277 31,277 29,569 29,569 29,569 29,569 29,569 29,569 29,569 Fixný kurz SKK / DEM 20,06 20,06 20,06 20,06 20,06 20,06 20,646 20,646 20,646 20,646 20,646 20,646 20,646 A K T Í V A Čisté zahraničné aktíva 43,7 48,6 50,1 51,3 55,8 61,6 63,6 65,9 64,7 63,3 62,3 57,2 57,3 Zahraničné aktíva 129,6 134,7 135,6 135,0 142,7 150,6 149,9 150,7 151,2 149,8 148,6 144,6 145,9 Zahraničné pasíva 85,9 86,1 85,5 83,7 86,9 89,0 86,3 84,8 86,5 86,5 86,3 87,4 88,6 Čisté domáce aktíva 263,8 266,3 267,5 268,0 269,9 295,4 286,4 291,0 297,1 294,7 302,7 310,6 314,9 Domáce úvery 376,9 377,9 380,8 381,2 388,3 396,8 392,3 400,2 407,8 409,3 409,3 419,6 420,7 - Čistý úver vláde 86,9 86,1 85,7 82,6 88,9 92,0 83,3 87,8 86,4 84,7 80,2 82,6 80,1 - Čistý úver FNM 1,6 1,0 1,3 0,4 0,3-2,3-1,7-2,4-1,9-2,1-1,0-1,4-2,5 Úvery podnikom a obyvateľstvu 288,4 290,8 293,8 298,2 299,1 307,1 310,7 314,8 323,3 326,7 330,1 338,4 343,1 - Úvery v Sk 269,7 271,8 273,4 276,8 277,2 283,8 283,8 288,3 293,4 294,9 297,6 303,8 306,8 - Úvery podnikom 254,7 256,9 258,6 262,1 262,7 268,5 268,6 273,3 278,5 280,1 282,7 288,8 291,7 - Úvery obyvateľstvu 15,0 14,9 14,8 14,7 14,5 15,3 15,2 15,0 14,9 14,8 14,9 15,0 15,1 - Úvery v cudzej mene 18,7 19,0 20,4 21,4 21,9 23,3 26,9 26,5 29,9 31,8 32,5 34,6 36,3 P A S Í V A Peňažná zásoba [M2] 307,5 314,9 317,6 319,3 325,7 357,0 350,0 356,9 361,8 358,0 365,0 367,8 372,2 Peniaze [M1] 123,9 126,8 130,7 130,0 134,1 148,4 137,4 140,5 143,8 140,6 143,2 147,2 148,2 Obeživo mimo bánk [M0] 30,4 31,2 32,0 31,8 32,7 34,5 34,3 35,9 36,3 36,9 37,4 39,0 39,1 Neterminované vklady 93,5 95,6 98,7 98,2 101,4 113,9 103,1 104,6 107,5 103,7 105,8 108,2 109,0 - obyvateľstvo 34,2 34,3 34,8 34,9 35,5 37,4 38,7 39,4 39,7 40,6 41,1 42,3 - podniky 57,8 59,7 62,1 62,0 64,6 75,0 62,8 63,0 65,8 61,5 63,0 64,1 - poisťovne 1,5 1,6 1,8 1,3 1,3 1,5 1,6 2,2 2,0 1,6 1,7 1,8 Kvázipeniaze [QM] 183,6 188,1 186,9 189,3 191,6 208,6 212,6 216,4 218,0 217,4 221,8 220,6 224,0 Terminované vklady 144,4 148,6 147,1 150,1 152,4 169,1 172,4 176,1 177,9 177,7 182,8 182,3 185,3 - obyvateľstvo 106,5 107,7 108,6 110,6 112,6 125,7 128,4 129,9 130,6 131,0 132,3 133,5 - podniky 22,0 25,0 22,7 23,4 23,8 27,7 28,1 29,8 29,9 29,9 33,2 31,2 - poisťovne 15,9 15,9 15,8 16,1 16,0 15,7 15,9 16,4 17,4 16,8 17,3 17,6 Vklady v cudzej mene 39,2 39,5 39,8 39,2 39,2 39,5 40,2 40,3 40,1 39,7 39,0 38,3 38,7 - obyvateľstvo 34,5 34,6 34,9 34,8 34,7 35,2 35,3 35,0 34,5 34,2 33,9 33,7 - podniky 4,7 4,9 4,9 4,4 4,5 4,3 4,9 5,3 5,6 5,5 5,1 4,6 Ostatné čisté položky 113,1 111,6 113,3 113,2 118,4 101,4 105,9 109,2 110,7 114,6 106,6 109,0 105,8 */ predbežné údaje 17

18 nový prehľad / júl 1996 Platobná bilancia SR za január až jún 1996 Konsolidovaná bilancia v mil. Sk v mil. USD Obchodná bilancia ,0-887,8 Vývoz, (f.o.b.) , ,3 Dovoz, (f.o.b.) , ,1 Bilancia služieb 1 808,0 59,5 Príjmy ,0 926,5 Doprava 9 621,0 316,7 Cestovný ruch ,0 329,2 Ostatné služby 8 528,0 280,7 Výdavky ,0 867,0 Doprava 5 260,0 173,1 Cestovný ruch 5 752,0 189,3 Ostatné služby ,0 504,6 Bilancia výnosov 1 056,0 34,8 Úroky 955,0 31,4 Inkasá 3 866,0 127,2 Platby 2 911,0 95,8 Investície 26,0 0,9 Inkasá 208,0 6,8 Platby 182,0 6,0 Kompenzácia pracovníkov 75,0 2,5 Inkasá 181,0 6,0 Platby 106,0 3,5 Bežné transfery 1 715,0 56,4 Oficiálne 34,0 1,1 Súkromné 1 681,0 55,3 Bežný účet ,0-737,1 Kapitálové transfery 909,0 29,9 Čistý stredno- a dlhodobý finančný účet ,1 339,5 Priame investície 2 016,0 62,4 Portfóliové investície 934,0 40,5 Úvery prijaté zo zahraničia 1 460,3 44,9 Úvery poskytnuté do zahraničia 5 744,8 191,6 Čistý krátkodobý finančný účet ,5 338,5 Kapitálový a finančný účet ,6 707,9 Chyby a omyly 3 657,0 123,9 Celková bilancia 2 923,6 94,7 Zmena rezerv (-,vzrast) Zlato Držba SDR Devízové aktíva ,6-94,7-572,2-18, ,6 40, ,0-117,0 Použitý kurz: USD = 30,383 Sk 18

19 Peňažná zásoba M2 (mld. Sk) */ mesačná Medzi- zmena Medzimesačná zmena v % Zmena od začiatku roka Zmena od začiatku roka v % Medziročná zmena Medziročná zmena v % Peňažná zásoba [M2] 357,4 367,8 372,2 4,4 1,2 14,8 4,1 307,5 64,7 21,0 Peniaze [M1] 148,4 147,2 148,1 0,9 0,6-0,3-0,2 123,9 24,2 19,5 Obeživo mimo bánk [M0] 34,5 39,0 39,1 0,1 0,3 4,6 13,3 30,4 8,7 28,6 Neterminované vklady 113,9 108,2 109,0 0,8 0,7-4,9-4,3 93,5 15,5 16,6 Kvázipeniaze [QM] 209,0 220,6 224,1 3,5 1,6 15,1 7,2 183,6 40,5 22,1 Terminované vklady 169,0 182,3 185,3 3,0 1,6 16,3 9,6 144,4 40,9 28,3 Vklady v cudzej mene 40,0 38,3 38,8 0,5 1,3-1,2-3,0 39,2-0,4-1,0 Korunové vklady 282,9 290,5 294,3 3,8 1,3 11,4 4,0 237,9 56,4 23,7 - obyvateľstvo 163,1 175,8 176,4 0,6 0,3 13,3 8,2 140,7 35,7 25,4 - podniky (vrátane poisťovní) 119,8 114,7 117,9 3,2 2,8-1,9-1,6 97,2 20,7 21,3 */ predbežné údaje 19

20 nový prehľad / júl 1996 Vývoj vkladov / Zmena (mld. Sk) Vklady v Sk a cudzej mene 366,9 375,9 9,0 v tom - vklady v Sk 326,4 334,7 8,3 z toho - podnikateľská sféra 105,9 113,6 7,7 - obyvateľstvo 175,8 176,5 0,7 - ústredné orgány 16,6 18,5 1,9 - miestne orgány 5,0 6,1 1,1 - fondy sociálneho zabezpečenia 14,3 16,2 1,9 - ostatné 3/ 8,8 3,8-5,0 - vklady v cudzej mene 1/ 40,5 41,2 0,7 1/ v konvertibilných menách (rezidenti a nerezidenti) 2/ predbežné údaje 3/ zahraničie (nerezidenti), nezaradené do sektorov a neziskové organizácie Vývoj úverov / Zmena (mld. Sk) Úvery v Sk a cudzej mene 342,6 347,1 4,5 v tom - úvery v Sk 307,1 310,1 3,0 z toho - podnikateľská sféra 286,9 290,0 3,1 - obyvateľstvo 15,0 15,1 0,1 - úvery ústredným a miestnym orgánom na mimorozpočtové potreby 3,3 3,4 0,1 - ostatné 3/ 1,9 1,6-0,3 - úvery v cudzej mene 1/ 35,5 37,0 1,5 1/ v konvertibilných menách(rezidenti a nerezidenti) 2/ predbežné údaje 3/ zahraničie (nerezidenti), nezaradené do sektorov a neziskové organizácie 20

21 Priemerné úrokové sadzby z úverov obchodných bánk (%) 1. ZO STAVU ÚVEROV SPOLU 3/ 14,13 14,39 14,78 14,84 14,43 14,20 14,27 13,95 13,43 A) Podľa sektorov z toho a) podnikateľská sféra - verejný sektor 14,96 15,18 15,52 15,04 14,64 14,22 14,77 14,64 13,44 - súkromný sektor (vrátane družstiev) 14,20 14,82 15,59 15,71 15,20 15,01 14,87 14,41 14,08 b) obyvateľstvo 5,52 4,29 5,06 5,67 5,59 5,66 5,50 5,58 5,65 B) Podľa časového hľadiska v tom - krátkodobé 16,29 16,51 16,17 16,27 15,45 14,96 14,76 14,05 13,60 - strednodobé 16,62 17,63 17,77 17,73 17,18 17,01 16,76 16,46 15,98 - dlhodobé 11,06 11,30 12,12 12,29 12,18 12,14 12,57 12,53 12,01 2. Z ČERPANÝCH ÚVEROV SPOLU - 19,09 14,04 13,42 13,88 13,54 12,80 12,95 12,58 A) Podľa sektorov z toho a) podnikateľská sféra - verejný sektor - 19,82 14,23 13,03 13,92 13,72 13,29 13,99 13,04 - súkromný sektor (vrátane družstiev) - 19,20 14,89 14,86 14,94 14,59 14,01 13,58 12,42 b) obyvateľstvo - 18,35 15,44 14,26 15,20 14,52 11,56 10,83 10,66 B) Podľa časového hľadiska v tom - krátkodobé - 19,37 13,68 13,15 13,31 13,18 12,56 12,77 12,36 - strednodobé - 19,18 16,17 15,25 16,26 15,53 14,15 13,80 13,32 - dlhodobé - 16,11 14,37 14,03 15,00 14,56 13,54 13,94 14,03 C) Priemerné sadzby do 3 % 1/ - 1,00 0,57 1,25 0,04 0,46 0,37 0,09 0,06 a) Podľa časového hľadiska v tom - krátkodobé - 0,99 0,52 1,00 0,00 0,00-0, strednodobé - 0,19 0,08 1,89 0,28 0,13 0,97 0,28 1,50 - dlhodobé - 1,10 1,05 1,78 1,00 2,53 0,87 0,41 1,28 D) Priemerné sadzby nad 3 % 2/ - 19,55 14,55 13,54 13,96 13,70 12,90 13,12 12,90 a) Podľa časového hľadiska v tom - krátkodobé - 19,68 14,09 13,25 13,40 13,34 12,63 12,93 12,73 - strednodobé - 19,39 16,75 15,33 16,29 15,58 14,17 13,86 13,34 - dlhodobé - 18,31 15,99 14,68 15,03 15,07 14,28 14,87 14,29 1/ Dlhodobé úvery z predchádzajúcich rokov na KBV, výstavbu jadrových elektrární, výstavbu rodinných domov, obstaranie bytu, jeho vybavenie a pod. 2/ Aktualizované úrokové sadzby v závislosti od zmeny diskontnej sadzby, resp. base rate + odchýlky 3/ V r a 1994 zo stavu úverov vrátane úverov poskytovaných za úrokovú sadzbu 0 % V r a 1996 zo stavu úverov s výnimkou úverov za úrokovú sadzbu 0 % 21

22 nový prehľad / júl 1996 Vývoj úrokových mier a zmena objemu korunových vkladov Vklady celkom a 9,15 8,99 8,92 8,82 8,80 8,20 8,23 7,52 7,24 6,59 6,49 6,48 6,54 b 3,70 6,40 9,20 1,70 4,60 5,30 29,40-5,90 6,10 4,10-3,00 10,40 1,00 z toho neterminované a 3,38 3,38 3,37 3,34 3,34 3,29 3,40 3,07 3,11 3,13 3,08 3,00 3,06 b 0,90 5,10 4,60 0,60 1,30 3,30 12,80-13,40 2,20 2,90-2,70 3,00-0,80 terminované a 12,88 12,83 12,73 12,68 12,60 11,20 10,98 10,33 9,49 8,95 8,82 8,78 8,62 b 2,80 1,30 4,60 1,10 3,30 2,00 16,60 7,50 4,00 1,20-0,30 7,40 0,20 - do 7 dní a 7,00 7,01 6,78 5,65 6,20 6,69 6,29 6,66 7,42 6,92 7,91 8,44 10,63 b 0,00 0,00 0,00 0,70-0,20-0,10 3,20-1,70 0,10-0,70-0,10 1,10 1,90 - do 1 mesiaca a 7,73 7,60 7,24 7,07 6,86 6,65 6,30 6,34 6,42 6,34 6,09 5,81 6,08 b 0,80-1,10-0,10-0,90 0,20 1,10 3,00 0,10-0,20 1,50-0,50 2,00-0,30 - do 3 mesiacov a 9,27 9,07 8,85 8,93 8,80 8,78 8,59 7,36 7,09 6,94 7,06 7,05 6,95 b -0,80 0,10 0,50-0,70 0,80-0,70-0,40 2,50 1,10 0,80 0,10 1,00-1,80 - do 6 mesiacov a 11,00 10,64 9,29 9,18 8,98 8,96 9,90 8,69 8,69 8,20 8,13 8,09 8,02 b 0,20-0,40 0,90 0,40 0,00-0,30-1,30 4,50 0,10-0,70 0,00 0,00-0,10 - do 9 mesiacov a 4,81 5,08 5,68 5,25 5,03 4,34 10,29 9,36 9,46 9,63 9,26 9,30 9,57 b 0,00 0,10 0,70 0,00-0,10-0,30-2,00 0,20-0,30 0,30 0,00 0,50 0,00 - do 1 roka a 13,68 13,55 13,38 13,37 13,31 11,54 11,46 11,33 10,80 9,41 9,24 9,08 9,08 b 1,10 0,50 1,20 0,30 1,10 0,80 5,50 0,30 1,90 0,40-1,50 1,60 0,00 - do 18 mesiacov a 13,55 13,89 13,93 13,82 13,74 13,48 13,02 12,75 12,30 12,89 12,37 12,67 11,65 b 0,20 0,40-0,10 0,00 0,00 0,00 0,40 0,20 0,20-0,10-0,20-0,40 0,20 - do 2 rokov a 16,16 15,98 16,00 15,95 15,72 12,62 12,53 12,15 11,27 9,63 9,60 9,61 9,58 b 0,40 0,80 0,80 0,50 0,40 0,40 4,80 0,40 0,60 0,00 0,40 0,70-1,00 - do 3 rokov a 15,80 15,41 15,41 15,40 14,44 14,35 14,26 13,16 13,58 13,32 13,10 13,07 13,07 b 0,00 0,40 0,00 0,00 0,10 0,00 0,00 0,20 0,20 0,00 0,60 0,00 0,00 - do 4 rokov a 15,50 15,50 15,50 15,51 14,98 14,97 14,78 12,96 13,98 13,91 13,08 13,00 12,80 b 0,70 0,20 0,30 0,20 0,70 0,30 0,70-7,20-0,30 0,00 0,10 0,20-0,40 - do 5 rokov a 18,75 18,71 18,70 18,71 18,67 18,65 18,91 14,74 13,77 13,67 13,76 13,51 13,27 b 0,00 0,00 0,00 0,00 0,10 0,00-0,10 6,00-0,10-0,80 0,40 0,00 1,40 - nad 5 rokov a 3,77 3,75 3,72 3,82 3,74 3,70 3,07 5,28 5,80 5,79 5,72 5,63 5,54 b 0,20 0,30 0,40 0,00 0,40 0,80 2,90 1,70 0,70 0,60 0,40 0,80 0,30 a - priemerná úroková miera (%) b - medzimesačná zmena objemu (mld. Sk) 22

23 Základné charakteristiky devízového trhu v SR v júli 1996 USD DEM Ostatné meny Spolu Objem Počet Objem Počet Objem Počet Objem Počet (mil. USD) (%) obchodov (mil. USD) (%) obchodov (mil. USD) (%) obchodov (mil. USD) obchodov Devízový fixing 56,7 73,1 5 20,9 26,9 4 77,6 9 Obchody slovenských bánk bez 3 663,7 63, ,0 33, ,6 2, , účasti zahraničných bánk Medzibankový devízový trh: fixing 3 720,4 63, ,9 33, ,6 2, , slovenské obchodné banky navzájom Obchody slovenských bánk so 205,4 63, ,0 25, ,0 10, ,4 211 zahraničnými bankami Devízový trh v SR celkom 3 925,7 63, ,9 33, ,58 3, , Priemerné kurzy SKK voči vybraným menám devíza stred FRF 6,045 6,031 5,974 5,969 6,030 5,981 5,988 5,943 5,949 5,958 5,959 5,992 6, ITL 18,139 18,616 18,652 18,345 18,473 18,621 18,880 19,040 19,262 19,409 19,844 20,119 20, JPY 33,549 31,770 30,029 29,344 28,914 29,202 28,347 28,335 28,445 28,304 29,108 28,536 28,124 CAD 21,483 21,993 22,341 21,913 21,768 21,693 21,886 21,791 22,034 22,372 22,582 22,718 22,458 NLG 18,791 18,527 18,390 18,610 18,574 18,412 18,302 18,253 18,200 18,090 18,038 18,136 18,187 ATS 2,993 2,951 2,929 2,962 2,956 2,930 2,914 2,906 2,897 2,876 2,866 2,887 2,901 DEM 21,051 20,749 20,603 20,844 20,803 20,615 20,496 20,439 20,371 20,228 20,167 20,312 20,411 CHF 25,290 25,042 25,309 25,733 25,792 25,501 25,414 25,065 25,150 24,981 24,660 24,688 24,878 USD 29,250 29,857 30,132 29,490 29,447 29,705 29,896 29,995 30,099 30,397 30,909 31,029 30,735 GBP 46,634 46,922 46,909 46,547 46,076 45,683 45,788 46,027 45,961 46,088 46,786 47,845 47,734 XEU 38,967 38,792 38,455 38,301 38,195 37,895 37,814 37,544 37,754 37,832 37,967 38,426 38,577 zúč. ECU 39,356 39,180 38, CZK ,124 1,121 1,117 1,110 1,110 1,105 1,107 1, 117 1,116 1,134 23

24 nový prehľad / júl 1996 Hrubý domáci produkt (mld. Sk) 1. štvrťrok 2. štvrťrok 3. štvrťrok 4. štvrťrok rok 1. štvrťrok 2. štvrťrok Hrubý domáci produkt v stálych cenách 1993 a 98,6 106,2 108,6 103,3 416,7 105,8 113,5 b 105,7 107,1 108,2 108,5 107,4 107,3 106,9 Hrubý domáci produkt v bežných cenách a 117,6 130,0 135,4 135,0 518,0 133,5 146,5 Poznámka: Prepočet je uskutočnený systémovou metódou (ESA) a - vo vyznačenej mernej jednotke b - index rovnaké obdobie minulého roka = 100 b 115,2 116,4 118,7 119,0 117,4 113,5 112,7 Spotrebiteľské ceny (%) Spotrebiteľské ceny a 101,0 100,5 101,4 100,5 100,4 100,3 100,7 100,3 100,3 100,3 100,5 100,2 100,3 tovarov a služieb b 116,2 116,8 118,3 118,9 119,3 119,7 107,9 108,2 108,5 108,8 109,3 109,5 109,8 c 104,1 104,6 106,0 106,5 106,9 107,2 100,7 101,0 101,2 101,5 102,0 102,2 102,5 d 110,8 109,8 108,8 107,9 107,6 107,2 106,4 106,2 106,1 106,0 106,1 106,2 105,5 v tom potravinársky tovar a 101,2 101,0 103,5 100,4 100,1 100,2 99,7 99,5 100,0 100,2 100,3 99,1 100,6 b 118,3 119,5 123,7 124,2 124,4 124,6 105,0 104,4 104,4 104,7 104,9 104,0 104,7 c 100,0 101,0 104,5 105,0 105,1 105,3 99,7 99,2 99,1 99,4 99,6 98,7 99,4 d 113,1 111,0 108,1 106,5 106,1 105,3 103,9 103,7 104,1 104,6 104,7 105,2 104,7 nepotravinársky tovar a 100,3 100,4 100,5 100,6 100,5 100,4 101,4 100,5 100,4 100,3 100,7 100,7 100,1 b 114,1 114,5 115,1 115,8 116,4 116,8 109,4 109,9 110,3 110,7 111,4 112,1 112,2 c 105,4 105,8 106,3 107,0 107,5 107,9 101,4 101,9 102,2 102,5 103,2 103,9 104,0 d 108,7 108,5 108,3 108,2 108,2 107,9 107,7 107,5 107,3 106,7 106,8 106,8 106,5 verejné stravovanie a 101,2 100,4 100,7 100,5 100,4 100,3 100,2 100,7 100,4 100,5 100,6 100,6 100,3 b 119,5 120,0 120,8 121,4 121,8 122,2 107,6 108,4 108,8 109,3 109,9 110,6 111,0 c 105,1 105,5 106,2 106,7 107,1 107,4 100,2 100,9 101,3 101,8 102,4 103,1 103,4 d 113,6 112,3 111,0 109,0 108,0 107,4 105,8 105,8 105,5 106,1 106,4 106,6 105,6 služby platené a 102,7 100,1 100,3 100,2 100,1 100,1 100,8 100,6 100,4 100,2 100,2 100,2 100,2 obyvateľstvom b 117,0 117,1 117,5 117,8 117,9 118,1 109,0 109,7 110,1 110,4 110,6 110,8 111,1 c 107,1 107,3 107,7 107,9 108,0 108,1 100,8 101,4 101,8 102,1 102,3 102,5 102,7 d 111,5 110,6 109,8 108,5 108,2 108,1 107,4 106,9 106,7 106,3 106,4 106,2 103,7 a - index predchádzajúci mesiac = 100 b - index december 1994 = 100 c - index december 1995 = 100 d - index rovnaké obdobie predchádzajúceho roka =

25 Vývoj cien vybraných druhov výrobkov a materiálov (%) Index cien priemyselných a 100,3 100,3 100,6 100,6 100,4 99,6 99,9 99,8 101,4 100,4 99,9 101,0 99,7 výrobcov b 105,5 105,8 106,4 107,1 107,6 107,1 107,1 99,8 101,2 101,6 101,6 102,6 102,3 c d 112,6 111,6 102,1 101,3 108,9 107,6 107,1 104,6 104,6 104,7 103,9 104,4 103,9 e 262,8 263,6 265,2 266,9 268,1 267,0 266,8 266,2 270,0 271,2 271,0 273,7 273,0 Index cien stavebných a 99,9 100,2 100,6 100,6 100,1 100,2 100,0 100,8 102,9 100,9 100,2 100,0 100,3 materiálov a výrobkov b 110,5 110,8 111,4 112,1 112,2 112,3 112,3 100,8 103,8 104,7 104,9 104,9 105,3 c 249,0 249,6 251,0 252,5 252,7 253,1 253,1 255,1 262,6 265,1 265,5 265,5 266,5 d 112,5 112,4 110,1 110,1 113,0 112,7 112,3 108,1 107,4 107,9 106,8 106,6 107,0 e Index cien poľnohospodárskych a výrobcov b c d 111,9 97,3 98,8 102,5 106,4 102,3 95,5 96,0 95,5 99,5 101,2 102,0 101,8 e 143,5 144,8 140,9 147,5 147,4 155,8 156,0 148,4 142,6 143,8 142,6 141,7 146,1 v tom: a rastlinné výrobky b c d 137,1 94,9 96,6 105,4 111,3 108,8 109,1 110,0 97,3 100,7 103,1 106,8 100,6 e 189,4 146,8 141,5 145,6 142,5 147,0 148,2 148,5 151,0 148,1 142,7 147,4 190,6 živočíšne výrobky a b c d 108,7 105,7 102,2 100,1 98,5 99,2 94,5 95,5 95,5 99,5 101,1 101,8 101,9 e 138,1 138,9 140,0 149,2 157,1 160,9 156,7 148,4 142,4 143,8 142,6 141,4 140,7 a - index predchádzajúci mesiac = 100 b - index december predchádzajúceho roka = 100 c - index december 1990 = 100, v stavebníctve k = 100 d - index rovnaké obdobie predchádzajúceho roka = 100 e - index rok 1989 =