DAŇOVÉ ZÁKONY. XXL Profi: Úplné znenia platné v roku 2018

Transkript

1 Úplné znenia platné v roku 2018 Zákon o dani z príjmov Zákon o dani z pridanej hodnoty Zákon o miestnych daniach Zákon o dani z motorových vozidiel Daňový poriadok Vydanie: 2.1 Právny stav: 1. apríl / 1. máj 2018 DAŇOVÉ ZÁKONY KOMPLET na celý rok Komplet za jednu cenu: 365 servis On-line zákony texty on-line ZADARMO XXL Profi: aktualizácie,

2 Informácie: OBSAH DAŇOVÉ ZÁKONY 2018 Prehľad zákonov 2 Zákon č. 595/2003 Z. z., o dani z príjmov Znenie platné od strana 3 Zákon č. 222/2004 Z. z., o dani z pridanej hodnoty Znenie platné od strana 78 Zákon č. 582/2004 Z. z., o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady Znenie platné od strana 119 Zákon č. 361/2014 Z. z., o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov Znenie platné od strana 134 Zákon č. 563/2009 Zb., o správe daní (daňový poriadok) Znenie platné od strana 138 V tejto publikácii je ako bonus ZADARMO zahrnutý e-book po každej zmene. REGISTRÁCIA K BONUSOM: Správu DZ18SR Aktualizácia zašlite na newsletter@newsletter.cz alebo ako SMS na číslo alebo vyfotografujte smartfónom QR kód na obálke a zašlite vygenerovanú SMS podľa inštrukcií. Nový on-line servis ZADARMO: Úplné znenia, novely, bonusy, e-booky na prevzatie DAŇOVÉ ZÁKONY 2018 SR XXL Profi. Vydanie 2.1 (právny stav / ). Elektronická verzia pdf DonauMedia, s. r. o., Tallerova 4, Bratislava, newsletter@newsletter.cz Vyrobené v EÚ ISBN Právne upozornenie: Znenie textov v tejto publikácii bolo preverené so všetkou dostupnou starostlivosťou, vydavateľ ani predajca však nepreberajú žiadne záruky za eventuálne škody vzniknuté jej použitím a nezodpovedajú teda za to, ak by na základe textov zverejnených v tejto publikácii ktokoľvek konal alebo sa zdržal konania a v súvislosti s tým mu vznikla akákoľvek škoda materiálnej alebo nemateriálnej povahy. Autorské práva k tejto publikácii sú predmetom ochrany podľa zákonov ČR a SR a ich nositeľom je výhradne vydavateľ. Rozmnožovanie a šírenie celku alebo častí tejto publikácie akýmkoľvek spôsobom bez výslovného písomného dovolenia vydavateľa je zakázané. Daňový poriadok Daň z motorových vozidiel Miestne dane Daň z pridanej hodnoty Daň z príjmov Obsah

3 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., č. 177/2004 Z. z., č. 191/2004 Z. z., č. 391/2004 Z. z., č. 538/2004 Z. z., č. 539/2004 Z. z., č. 659/2004 Z. z., č. 68/2005 Z. z., č. 314/ 2005 Z. z., č. 534/2005 Z. z., č. 660/2005 Z. z., č. 688/2006 Z. z., č. 76/2007 Z. z., č. 209/2007 z. Z., č. 519/2007 Z. z., č. 530/2007 Z. z., č. 561/2007 Z. z., č. 621/2007 Z. z., č. 653/2007 Z. z., č. 168/2008 Z. z., č. 465/2008 Z. z., č. 514/2008 Z. z., č. 563/2008 Z. z., č. 567/2008 Z. z., č. 60/2009 Z. z., č. 184/2009 Z. z., č. 185/2009 Z. z., č. 504/2009 Z. z., č. 563/2009 Z. z., č. 374/2010 Z. z., č. 548/2010 Z. z., č. 129/2011 Z. z., č. 231/2011 Z. z., č. 250/2011 Z. z., č. 331/2011 Z. z., č. 362/2011 Z. z., č. 406/2011 Z. z., č. 547/2011 Z. z., č. 548/2011 Z. z., č. 69/2012 Z. z., č. 188/2012 Z. z., č. 189/2012 Z. z., č. 252/2012 Z. z., č. 288/2012 Z. z., č. 395/2012 Z. z., č. 70/ 2013 Z. z., č. 135/2013 Z. z., č. 318/2013 Z. z., č. 463/2013 Z. z., č. 180/2014 Z. z., č. 183/2014 Z. z., č. 333/2014 Z. z., č. 364/2014 Z. z., č. 371/2014 Z. z., č. 25/2015 Z. z., č. 61/2015 Z. z., č. 62/2015 Z. z., č. 79/2015 Z. z., č. 140/2015 Z. z., č. 176/2015 Z. z., č. 253/2015 Z. z., č. 361/2015 Z. z., č. 375/2015 Z. z., č. 378/2015 Z. z., č. 389/2015 Z. z., č. 437/2015 Z. z., č. 440/2015 Z. z., č. 341/2016 Z. z., č. 264/2017 Z. z., č. 279/2017 Z. z,, č. 335/2017 Z. z., č. 344/2017 Z. z., č. 57/2018 Z. z. a č. 63/ 2018 Z. z. 3 Ako sú novelizácie v textu úplného znenia vyznačené: obyčajné čierne písmo základný text, ktorý sa od 1. januára 2017 a ďálej nezmenil tučné červené písmo novely, ktoré vstúpili do platnosti od 30. decembra 2017 alebo od 1. januára 2018 tučné červené podčiarknuté písmo novely, ktoré vstupujú do platnosti od 1. januára 2019 tučné modré písmo novely, ktoré vstúpili do platnosti od 1. apríla 2018 tučné zelené písmo novely, ktoré vstúpili do platnosti od 1. mája 2018 ležaté čierne písmo poznámky vydavaťelstva PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA 1 Predmet úpravy (1) Tento zákon upravuje a) daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len daň ), b) spôsob platenia a vyberania dane. (2) Medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou Slovenskej republiky a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne (ďalej len medzinárodná zmluva ), má prednosť pred týmto zákonom. 2 Základné pojmy Na účely tohto zákona sa rozumie a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa 12, c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou, d) daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou 1. fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, 1a) bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom 1a. fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu Slovenskej republiky je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať, 1b. fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu, 2. právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri, e) daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou 1. fyzická osoba neuvedená v písmene d) prvom bode, 2. fyzická osoba uvedená v písmene d) prvom bode, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky, 3. právnická osoba neuvedená v písmene d) druhom bode, Daň z príjmov

4 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 4 f) predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí, g) predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky ( 16), h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak, j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti 1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak, k) daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti 1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, l) zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak, m) obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, 1) eviduje alebo evidovala podľa 6 ods. 11; obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu, n) závislou osobou 1. blízka osoba, 2) 2. ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt, 3. osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie 2aa) súčasťou konsolidovaného celku, o) ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením účasť osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby 2) alebo subjektu alebo v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba 2) alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel, pričom účasťou na 1. majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní, priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach alebo podiel vo výške najmenej 25 % na zisku, pričom nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stomi a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi a nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov, pričom nepriamy odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky účasti jednej osoby alebo subjektu na majetku alebo kontrole inej osoby alebo subjektu, ak táto osoba alebo subjekt má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb alebo subjektov, z ktorých každý má účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby alebo subjektu; ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 % a viac, všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu, pričom na účely tohto bodu osoba alebo subjekt, ktorý koná spoločne s inou osobou alebo subjektom, ak ide o hlasovacie práva alebo podiel na základnom imaní, sa považuje za osobu alebo subjekt, ktorý má účasť na všetkých hlasovacích právach alebo je vlastníkom tohto podielu na základnom imaní, ktoré má v držbe táto iná osoba alebo subjekt, 2. vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k subjektu, p) iným prepojením právny vzťah alebo iný obdobný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty, r) zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba, tuzemská právnická osoba alebo tuzemský subjekt so zahraničnou fyzickou osobou, zahraničnou právnickou osobou alebo zahraničným subjektom spôsobom podľa písmena n); rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky a vzťah medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa písmena n) a vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi, s) finančným prenájmom obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak 1. vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na nájomcu a 2. doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa 26 ods. 1, 3. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 5, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne, 4. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 6, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne, 5. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova alebo stavba, je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 6, t) daňovníkom členského štátu Európskej únie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich zo zdrojov na území tohto členského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia tohto členského štátu Európskej únie a ktorá na území Slovenskej republiky nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, u) preddavkom na daň povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa, v) platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá, w) dobrovoľným príspevkom na starobné dôchodkové sporenie príspevok podľa osobitného predpisu, 2a) x) daňovníkom nezmluvného štátu fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďaľej len ministerstvo ); ak 52zb neustanovuje inak, ministerstvo zaradí do tohto zoznamu štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia ) alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní alebo štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná, y) držiteľom držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov, farmaceutická spoločnosť, 37ab) držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej sta- Daň z príjmov

5 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 5 rostlivosti, 37aba) výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny 37ac) alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb, z) poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, 37aa) jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník, 37aa) aa) zamestnancom daňovník s príjmami podľa 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len zamestnávateľ ). ab) kontrolovanou transakciou právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami podľa písmen n) a r), pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa 6 alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom, pričom za kontrolovanú transakciu sa nepovažuje prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa 6 ods. 3, ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku podľa písmena m) a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely; pri posudzovaní kontrolovanej transakcie sa berie do úvahy skutočný obsah právneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu, ac)vkladom 1. peňažný vklad a nepeňažný vklad do základného imania, 1) pričom za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva na základe rozhodnutia valného zhromaždenia 2b) obchodnej spoločnosti alebo predstavenstva družstva 2c) zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) nebol predmetom dane; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí, 2. príspevok do kapitálového fondu z príspevkov 2d) obchodnej spoločnosti splatený daňovníkom; za obchodnú spoločnosť sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť so sídlom v zahraničí, ad) subjektom právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu, alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok, ae) ústredím právnická osoba, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne, af) konečným príjemcom príjmu osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má právo využívať tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti previesť príjem na inú osobu alebo stála prevádzkareň tejto osoby, ak činnosť spojená s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarňou, alebo majetok, s ktorým tento príjem súvisí, je funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou; za konečného príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateľ za inú osobu, ag) digitálnou platformou hardvérová platforma alebo softvérová platforma potrebná na vytvorenie aplikácií a správu aplikácií, ah) sídlom sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí; ak spoločnosť nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí, sídlom sa rozumie územie štátu, podľa ktorého právnych predpisov bola spoločnosť založená alebo zriadená, a u subjektu, ktorý nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí, sa sídlom rozumie územie štátu, v ktorom má subjekt miesto skutočného vedenia, a ak nie je možné určiť sídlo podľa predchádzajúcich spôsobov, sídlom sa rozumie územie štátu, podľa ktorého právnych predpisov je subjekt založený alebo zriadený. DRUHÁ ČASŤ DAŇ FYZICKEJ OSOBY 3 Predmet dane (1) Predmetom dane sú a) príjmy zo závislej činnosti ( 5), b) príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu ( 6) a z použitia diela a umeleckého výkonu, c) príjmy z kapitálového majetku ( 7), d) ostatné príjmy ( 8), e) podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, pričom za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ako aj výplata prostriedkov z kapitálového fondu z príspevkov, ktorý bol tvorený prerozdelením vlastných zdrojov obchodnej spoločnosti zo zisku po zdanení, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v písmene f); za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem, f) podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podiel na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti; za verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem, g) podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou; za pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem. (2) Predmetom dane nie je a) prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov, 3) príjem získaný vydaním, 3) darovaním 4) alebo dedením 5) nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len nehnuteľnosť ) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa 5 alebo 6 a darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, b) úver a pôžička, c) daň z pridanej hodnoty 6) uplatnená v cene tovaru alebo služby, ak ide o platiteľa tejto dane, d) príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií 7) a podielov 7a) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie. 4 Základ dane (1) Základ dane sa zistí ako súčet a) čiastkových základov dane z príjmov podľa 5 a 6 ods. 1 a 2, ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane ( 11) a b) čiastkových základov dane z príjmov podľa 6 ods. 3 a 4 a 8. (2) O daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v 6 ods. 1 a 2, pričom sa použije postup podľa 30. (3) Príjmy zo závislej činnosti ( 5) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie. (4) Výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník s príjmami podľa 6 začal túto činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začal túto činnosť vykonávať. U daňovníka s príjmami podľa 6, ktorý pokračuje v činnosti 8) poručiteľa, sa prihliadne aj na zásoby získané z dedičstva po poručiteľovi, ktorý mal príjmy podľa 6, ak o tieto zásoby bol zvýšený základ dane poručiteľa podľa 17 ods. 8. (5) Príjem z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku a ktoré daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, ktorý nie je oslobodený od dane podľa 9 ods. 1 písm. a) až c), sa zahrnie do základu dane len v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval na uvedené činnosti. (6) Príjem, z ktorého je možné daň vyberanú zrážkou podľa 43 ods. 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, sa zahŕňa do Daň z príjmov

6 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 6 základu dane, ak daňovník využil možnosť odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň podľa 43 ods. 7. (7) Príjem, pre ktorý je ustanovené, že sa daň vybraná podľa 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do základu dane nezahŕňa. (8) Príjmy uvedené v 6 ods. 3 a 8, ak 8 ods. 16 neustanovuje inak, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov. (9) U daňovníka s príjmami z podnikania ( 6) sa základ dane zisťuje vždy za kalendárny rok, a to aj vtedy, ak bol na daňovníka vyhlásený konkurz alebo mu bol povolený splátkový kalendár 8a) ; na tento účel je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho roka, pričom povinnosť zostaviť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu 77) týmto nie je dotknutá. 5 Príjmy zo závislej činnosti (1) Príjmami zo závislej činnosti sú a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, b) príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby, c) platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi, 9) d) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, 10) ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g), e) odmeny obvinených vo väzbe 11) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu, 12) f) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu, 13) g) príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu, h) obslužné, 14) i) vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, 20) sociálne poistenie 21) a sociálne zabezpečenie, 22) o ktoré si daňovník znížil podľa odseku 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti, j) odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára, k) nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu 21) alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia, l) odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe, m) príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu. 22a) (2) Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy. (3) Príjmom zamestnanca je aj a) počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania 1) vrátane, suma vo výške 1 % v 1. prvom roku zo vstupnej ceny ( 25) motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac; ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, 6) na účely tohto ustanovenia sa o túto daň vstupná cena zvýši, 2. nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa podľa prvého bodu zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch, b) rozdiel medzi vyššou trhovou cenou 1) zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudzit; zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, c) cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované ( 33), ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne [ 9 ods. 2 písm. m)], d) nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane; zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem príjmov podľa odseku 1 písm. j) a k) a ods. 3 písmena a), môže navýšiť na sumu vypočítanú podľa prílohy č. 6, pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa v tomto prípade považuje takto navýšené nepeňažné plnenie. (4) Zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada. (5) Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani a) cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, 15) okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste, b) nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely; to platí aj pre takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu. 15a) c) suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ, d) suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom 16) na úhradu Daň z príjmov

7 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 7 niektorých výdavkov zamestnanca, e) hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 17) f) náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu, 18) ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov, g) náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, 9) okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času. (6) Predmetom dane nie sú plnenia podľa odseku 5 písm. b) a f), ktoré zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť. (7) Okrem príjmov oslobodených od dane podľa 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako a) suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem, b) hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu, 17a) ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom, c) hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku, d) použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby ( 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela), e) poistné na verejné zdravotné poistenie, 20) poistné na sociálne poistenie, 21) poistné na sociálne zabezpečenie 22) a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu (ďalej len poistné a príspevky ), ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, f) náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu, 23) g) príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak nejde o príjmy uvedené v 16 ods. 1 písm. d) a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni ( 16 ods. 2), h) náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993, i) náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa osobitného predpisu, 23aa) ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu, 23ab) j) odmeny podľa odseku 1 písm. j), k) nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, 24) najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu, l) sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby 2) žijúcej v domácnosti 57) zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí 24a) alebo dočasnej pracovnej neschopnosti 24b) zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, 13) vyplatená v úhrnnej výške najviac eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu; za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, m ) nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa 19 ods. 2 písm. s) vo výške rozdielu medzi sumou výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a sumou hradenou zamestnancami zamestnávateľovi za takto poskytnutú dopravu pripadajúceho na príslušného zamestnanca, ak úhrada od zamestnancov v úhrne dosiahne aspoň % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto dopravy; ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne aspoň 60 %, do základu dane (čiastkového základu dane) zamestnanca sa zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca, alebo % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto dopravy, pričom prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke a takýto spôsob dopravy na miesto výkonu práce využíva najmenej 30 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov; 24c) ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne aspoň 30 %, do základu dane (čiastkového základu dane) zamestnanca sa zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca, n) suma peňažného plnenia podľa osobitných predpisov 24d) vyplatená v termíne podľa osobitných predpisov 24e) najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov, ak suma vyplateného peňažného plnenia, na ktoré sa vzťahuje toto oslobodenie, je najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca 24f) a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 30. aprílu príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len príjem prevyšujúci sumu, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie, o) suma peňažného plnenia podľa osobitných predpisov 24g) vyplatená v termíne podľa osobitných predpisov 24e) najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov, ak suma vyplateného peňažného plnenia, na ktoré sa vzťahuje toto oslobodenie, je najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca 24f) a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 31. októbru príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoň 48 mesiacov a za príslušné zdaňovacie obdobie bolo zamestnancovi vyplatené peňažné plnenie, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie podľa písmena n); do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len príjem prevyšujúci sumu, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie. (8) Základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu. 6 Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (1) Príjmami z podnikania sú a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, 24) b) príjmy zo živnosti, 25) Daň z príjmov

8 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 8 c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov 26) neuvedené v písmenách a) a b), d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8. (2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v 5, sú príjmy a) z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, 27) pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva, b) z činností, 28) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu, 29) d) z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, 29a) e) príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu 29aa) vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. 29ab) (3) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti. (4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu 27) sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa 43 ods. 14. (5) Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj a) príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka, b) úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, c) príjem z predaja podniku alebo jeho časti ( 17a) na základe zmluvy o predaji podniku, 30) d) výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom. (6) Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odsekov 1 a 2 a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odseku 3 a 4 sa použijú ustanovenia 17 až 29. Daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže daňovú stratu, upraví základ dane (čiastkový základ dane) podľa 4 ods. 2 a 30. Ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa odseku 3 a 4 sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 9. Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti podľa odseku 5 písm. d) sa zahrnie do základu dane dlžníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený. (7) Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa 17 až 29. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. 31) Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti. (8) Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa 17 až 29 pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. 32) Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti. (9) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane znižujú o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti a o výdavky podľa 19 ods. 2 písm. e) a p) za podmienok ustanovených v uvedených ustanoveniach. (10) Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky eur. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 4 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov najviac do výšky eur. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa odsekov 1 a 2, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa odseku 11 písm. a) a d). (11) Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázatelne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, 33) b) daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺnajú náležitosti účtovných dokladov, 33) c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [ 2 písm. m)], d) zásobách a pohľadávkach, e) záväzkoch. (12) Evidenciu podľa odseku 11 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu. 34) (13) Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odsekov 3 a 4, rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov, 1) je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia. (14) Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil preukázateľné daňové výdavky, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na výdavky uplatňované spôsobom podľa odseku 10. Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil výdavky spôsobom podľa odseku 10, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na preukázateľné daňové výdavky. (15) Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa odsekov 1 až 4 obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti; v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja. 7 Osobitný základ dane z kapitálového majetku (1) Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa 6 ods. 1 písm. d), sú a) úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, b) úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov uvedených v 6 ods. 5 písm. b), c) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností, d) dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu; 35) rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa osobitného predpisu, 35) e) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia, f) výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja, g) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), h) výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok. (2) Príjmom z kapitálového majetku je aj výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní; v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty pou- Daň z príjmov

9 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 9 žije cena, za ktorú sa cenný papier kúpi späť. (3) Z príjmov uvedených v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g), plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa 43. V prípade dlhopisov a pokladničných poukážok predávaných pod ich menovitú hodnotu sa príjem vo výške rozdielu medzi ich menovitou hodnotou a nižšou obstarávacou cenou u majiteľa zahrnie do osobitného základu dane pri ich splatnosti. Ak príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g) a v odseku 2 plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do osobitného základu dane. (4) Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) až c), f) a h) neznížené o výdavky okrem výdavkov uvedených v odseku 7. (5) Do osobitného základu dane sa zahrnie suma, o ktorú úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. g) prevyšuje úhrn vkladov podielnika; za vklad podielnika sa považuje predajná cena vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní. Ak úhrn vkladov podielnika prevyšuje úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. g), na rozdiel sa neprihliada. (6) Ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou podľa 43 ods. 10 ako preddavok na daň podľa 43 ods. 7, osobitný základ dane sa zistí podľa odseku 5. (7) Pri príjmoch podľa odsekov 1 až 3, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane, sa za výdavky považuje aj povinne platené poistné 20) z týchto príjmov. (8) Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) a e) zo zdrojov v zahraničí znížené o zaplatené vklady alebo poistné, pričom ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberat. (9) Príjmy podľa odsekov 1 až 3, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do osobitného základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do osobitného základu dane výdavky, o ktoré je podľa odsekov 2, 3, 5, 7 a 8 možné znížiť príjmy zahrnované do osobitného základu dane. (10) Príjmy podľa odsekov 1 až 3, z ktorých je možné daň vyberanú zrážkou podľa 43 ods. 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, sa zahŕňajú do osobitného základu dane, ak daňovník využil možnosť odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň podľa 43 ods. 7. Príjmy, pre ktoré je ustanovené, že sa daň vybraná podľa 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do osobitného základu dane nezahŕňajú. 8 Ostatné príjmy (1) Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa 5 až 7, sú najmä a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí; za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa 6, môže znížiť základ dane podľa 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu, 33) b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností, c) príjmy z predaja hnuteľných vecí, d) príjmy z prevodu opcií, e) príjmy z prevodu cenných papierov, f) príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu, 36) h) dôchodky 37) a podobné opakujúce sa požitky, i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní, j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [ 6 ods. 2 písm. e)], k) príjmy z derivátových operácií, l) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, m) kompenzačné platby podľa osobitného predpisu, 37ad) n) náhrada nemajetkovej ujmy, 37ae) okrem náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená trestným činom, o) príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu, 37af) p) príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe, 29ab) prijaté športovcom podľa osobitného predpisu, 37afa) r) náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu, 37afb) s) príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. (2) Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Daňovník, ktorý vkladá do obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad (daľej len vkladateľ nepeňažného vkladu ), zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka 37a) a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu; ak počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka 37a) alebo u prijímateľa, ktorý nadobudol nepeňažný vklad (daľej len prijímateľ nepeňažného vkladu ), dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty podľa osobitného predpisu 1) (daľej len reálna hodnota ) hmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnút celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností, pričom pri vzniku týchto skutočností vkladateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa 17b ods. 2 a prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa 17b ods. 7. Hodnotou vkladaného majetku je pri a) majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa 9 ods. 1 písm. a) až d) a i) 1. cena majetku zistená podľa 25 ods. 1, 2. zostatková cena podľa 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa 2 písm. m), 3. úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu, b) individuálne vloženej pohľadávke, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky, c) zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepenažného vkladu povinný upravit základ dane podľa 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa 2 písm. m). (3) Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy neznížené o výdavky okrem výdavkov uvedených v odseku 12, ak ide o a) príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí, b) dôchodky, 37) c) príjmy podľa odseku 1 písm. l); pri vykonávaní klinického skúšania 37ab) sú výdavkami aj výdavky preukázateľne vynaložené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súvislosti s výkonom tejto činnosti. (4) Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie príjem z predaja nehnuteľnosti podľa odseku 1 písm. b) až v tom zdaňovacom období, v ktorom sa prijal, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. b) až f), vyplácané v splátkach na základe kúpnej zmluvy alebo inej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo, alebo prijaté preddavky dohodnuté týmito zmluvami, alebo prijaté na základe zmluvy o budúcom predaji alebo inom prevode, sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté. (5) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. b) až e) a s) je výdavkom Daň z príjmov

10 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 10 a) kúpna cena preukázateľne zaplatená za vec, cenný papier alebo opciu, b) cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa 25, c) zostatková cena podľa 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku, d) finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci okrem výdavkov na osobné účely, e) výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov a opcií; pri predaji zamestnaneckých akcií aj suma nepeňažného príjmu uvedeného v 5 ods. 3 písm. b) zdanená podľa 35, f) výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii; výdavkami preukázateľne vynaloženými na obstaranie nehnuteľnosti sú aj 1. úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, 2. úroky z hypotekárneho úveru 37b) alebo stavebného úveru 37c) súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti alebo úroky z účelového úveru na bývanie, ktorý má v zmluvných podmienkach uvedené obstaranie tejto nehnuteľnosti, okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia tejto nehnuteľnosti do obchodného majetku, pričom rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom, g) suma splateného príspevku, 2d) k príjmu podľa odseku 1 písm. s); suma splateného príspevku prevyšujúca príjem podľa odseku 1 písm. s) v tom zdaňovacom období, v ktorom plynul tento príjem, sa môže uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom, ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. (6) Výdavkom podľa odseku 5 nie je hodnota vlastnej práce na veci, ktorú si daňovník sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil. (7) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e) a f) sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu, pričom pri podiele na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo pri členskom práve družstva získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa 25 ods. 1 písm. c) v čase ich nadobudnutia. (8) Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. b) až f) v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod opcií, obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť. (9) Ak daňovník pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva [odsek 1 písm. a)] neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov najviac do výšky eur ročne. (10) Z príjmov podľa odseku 1 písm. i) a j), okrem nepeňažnej výhry alebo ceny, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a z príjmov podľa odseku 1 písm. m) a o) sa daň vyberá podľa 43. Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ alebo organizátor hry, súťaže alebo žrebovania povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny, ktorou je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateľa alebo organizátora hry, súťaže alebo žrebovania, alebo poskytovateľa výhry alebo ceny. Ak v cene z verejnej súťaže je zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa táto cena o sumu pripadajúcu na túto odmenu, pričom táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v 6. (11) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. k) sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových operácií. (12) Pri príjmoch podľa odsekov 1 a 2, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane), sa za výdavky považuje aj povinne platené poistné 20) z týchto príjmov. (13) Z peňažných a nepeňažných plnení podľa odseku 1 písm. l) sa daň vyberá podľa 43, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania. 37ab) (14) V zdaňovacom období, v ktorom daňovník porušil podmienky ustanovené osobitným predpisom, 37af) zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) súčet súm zistených podľa jednotlivých zdaňovacích období, v ktorých dosiahol príjmy oslobodené podľa 9 ods. 1 písm. l). Sumy za jednotlivé zdaňovacie obdobia sa vypočítajú ako súčet kladných rozdielov medzi jednotlivými druhmi príjmov podľa odseku 1 písm. d), e) a k) a výdavkami podľa odsekov 5 a 11 prislúchajúcich k jednotlivým druhom príjmov podľa odseku 1 písm. d), e) a k), pričom pri ich výpočte daňovník neuplatní oslobodenie podľa 9 ods. 1 písm. i) a k). Daňovník pri zahrnovaní tejto sumy do základu dane (čiastkového základu dane) vychádza z údajov poskytnutých od finančnej inštitúcie oprávnenej na poskytovanie investičných služieb podľa osobitného predpisu. 37ag) Za porušenie podmienok ustanovených podľa osobitného predpisu 37af) sa nepovažuje skutočnosť, ak daňovník počas obdobia dlhodobého investičného sporenia 37af) zomrie. (15) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. p) sa za výdavky považujú všetky výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve v športe na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie, sa zahrnie do základu dane postupne v období čerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených výdavkov v príslušnom zdaňovacom období podľa osobitného predpisu. 37ah) (16) Príjmy podľa odseku 1 plynúce manželom z prevodu majetku alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku niektorého z manželov, sa zdaňujú u toho z manželov, ktorý mal takýto majetok alebo právo zahrnuté v obchodnom majetku ako posledný. 9 Príjmy oslobodené od dane (1) Od dane je oslobodený príjem a) z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, b) z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, c) z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier, d) z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, 3) prijatý touto osobou, e) z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty 38) a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo pri splátkovom kalendári, ktoré sú vykonané podľa osobitného predpisu, 38) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; rovnako sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu, 38b) f) prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu 39) a obdobné plnenie poskytované zo zahraničia, g) podľa 6 ods. 3 a 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom, h) z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, Daň z príjmov

11 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 11 ktoré plynú daňovníkovi zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, uzavretej v čase do piatich rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, i) podľa 8 ods. 1 písm. d) až f), ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur; ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu; ak daňovník súčasne dosiahol aj príjmy podľa 6 ods. 3 a 8 ods. 1 písm. a), uplatní sa oslobodenie od dane podľa písmena g) a podľa tohto písmena, najviac v úhrnnej výške 500 eur, j) získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnený byt alebo prijatá náhrada za uvoľnený byt užívateľom bytu od oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná nehnuteľnosť podľa osobitných predpisov 3) alebo od dediča oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná táto nehnuteľnosť, v ktorej sa takýto byt nachádza, k) z predaja cenných papierov podľa 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu 39b) alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka, l) z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií plynúci z dlhodobého investičného sporenia po splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom 37af) vrátane príjmu vyplateného po uplynutí 15 rokov od začiatku dlhodobého investičného sporenia; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka, m) podľa 8 ods. 1 písm. r), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom, n) podľa 3 ods. 1 písm. g), ak v príslušnom zdaňovacom období nepresiahne 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, pričom ak takto vymedzený príjem presiahne 500 eur 1. daň z tohto príjmu sa vyberie zrážkou podľa 43 ods. 3 písm. r) len zo sumy presahujúcej 500 eur od jednotlivého platiteľa dane v príslušnom zdaňovacom období, 2. zahrnie sa do osobitného základu dane podľa 51e len v sume presahujúcej 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou v príslušnom zdaňovacom období. (2) Od dane sú oslobodené aj a) dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, 20) individuálneho zdravotného poistenia, 20) sociálneho poistenia, 21) nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, 40) plnenia zo starobného dôchodkového sporenia, 40a) okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu, 40c) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, b) dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, 41) sociálne služby, 42) peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, 42) štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, 43) ďalšie sociálne dávky 44) a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, c) príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa osobitných predpisov, 45) d) plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce 46) okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa 6, e) jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby, 47) motivačný príspevok, naturálne náležitosti, náhrada cestovného 47a) a jednorazové odškodnenie pozostalých 47b) poskytované v súvislosti so zaradením do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu, f) dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej služby poskytované podľa osobitných predpisov 49) okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti, g) vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, zamestnancom a členom hasičských jednotiek a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku, 50) h) plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, alebo doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, 35) i) prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa 8 ods. 1 písm. n), plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, 50a) plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za 1. stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c), alebo ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa 11 ods. 2 písm. a), pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa 11 ods. 2 písm. a), do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu, 2. škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom, 3. škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka ( 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom ( 6 ods. 3), 4. škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, j) štipendiá 51) poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu, 51a) podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, 52) neziskových organizácií a neinvestičných fondov 53) vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky 54) poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa 5 a 6, k) úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane, 55) l) výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov 56) a obdobné výhry zo zahraničia, m) prijaté ceny alebo výhry neuvedené v písmene l) v hodnote neprevyšujúcej 350 eur eura za cenu alebo výhru, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu sumu 350 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce ustanovenú sumu; cenou alebo výhrou sa rozumie 1. cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny, 2. výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania, 3. cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( 6), n) suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti 57) (ďalej len daňový bonus ) vyplatená daňovníkovi podľa 33 suma daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie 57a) (ďalej len daňový bonus na zaplatené úroky ) podľa 33a a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, o) peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov 58) a z Garančného fondu investícií, 59) p) príjem z predaja podielového listu do výšky aktuálnej ceny podielového listu platnej v deň jeho predaja, okrem predaja podielového listu osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, r) prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu, 59b) s) finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, Daň z príjmov

12 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 12 t) suma priznaná a vyplatená zamestnancovi podľa 32a (ďalej len zamestnanecká prémia ), u) hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných učilíšť poskytované podľa osobitného predpisu, 59c) v) peňažné alebo nepeňažné plnenie poskytnuté právnickou osobou podľa osobitného predpisu 59ca) fyzickej osobe pri bezodplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov podľa osobitného predpisu, 59d) w) príjmy osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, vyplácané týmto osobám z osobitných finančných prostriedkov, ktoré Policajný zbor používa na úhradu výdavkov spojených s vykonávaním operatívno-pátracej činnosti, s vykonávaním kriminálneho spravodajstva, s používaním agenta a s ochranou svedka, 59e) x) plnenia poskytované dobrovoľníkovi podľa osobitného predpisu, 59i) y) nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí 37ab) určenom výhradne na vzdelávací účel a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa osobitného predpisu; 59ia) za účasť na sústavnom vzdelávaní sa nepovažuje hodnota ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním, z) plnenie poskytované baníckym dôchodcom a vdovám po baníkoch alebo vdovám po baníckych dôchodcoch, ktorým nárok na toto plnenie vznikol podľa výnosu Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 1/1990 zo dňa 23. januára 1990 o deputátnom uhlí a dreve 59j) do 16. januára aa) odmena poskytnutá Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa osobitného predpisu, 59ja) ab) finančný príspevok, 59jb) jednorazové odškodnenie pozostalých 59jc) a naturálne náležitosti 59jd) poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu, ac) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu pri príležitosti udeľovania štátnych cien a štátnych vyznamenaní. 59je) (3) Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v odseku 1 písm. a) alebo písm. b) po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, 60) do lehoty uvedenej v odseku 1 písm. b), alebo písm. c) sa započítava doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. (4) Oslobodenie príjmov z predaja alebo prevodu nehnuteľností podľa odseku 1 písm. a) a b) alebo z prevodu uvedeného v odseku 1 písm. h) u predávajúceho alebo prevodcu sa posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode, a to podľa toho, ktorý deň nastal skôr, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období kupujúci alebo nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo spojené s členským podielom. (5) Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa 6 ods Výpočet príjmov a výdavkov spoluvlastníka a účastníka združenia, ktoré nie je právnickou osobou (1) Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel. 61) (2) Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti ( 6 ods. 1 a 2), na základe písomnej zmluvy o združení 62) a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. To platí aj pre príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní ( 6) na základe písomnej zmluvy o združení 62) medzi fyzickými osobami a právnickými osobami. 11 Nezdaniteľné časti základu dane (1) Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa 5 alebo 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3, 8, 10 a 14. (2) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý a) sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy životného minima 39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len platné životné minimum ), b) je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule. (3) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane a) rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti 57) v tomto zdaňovacom období 1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima, 2. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2- násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela), 3. má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, b) vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti 57) v tomto zdaňovacom období 1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, 2. má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule. (4) Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 sa považuje za a) manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované ( 33 ods. 2) maloleté dieťa podľa osobitného predpisu 63a) žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie 63b) alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie 63c) alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím, 63d) alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím 63e) a súčasne b) vlastný príjem manželky (manžela) príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť; do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa 32a, daňový bonus podľa 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky 64) a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. 125) (5) Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 3 len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane. (6) Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa odseku 2, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku 22) alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len dôchodok ) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahu- Daň z príjmov

13 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 13 je sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2, zníži sa základ dane podľa odseku 2 len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 a vyplatenou sumou dôchodku. (7) Základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane podľa odsekov 3 a 10 aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky ( 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. (8) Nezdaniteľnou časťou základu dane je do 31. decembra 2016 aj suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa 5 alebo podľa 6 ods. 1 a 2 alebo zo súčtu čiastkových základov dane z týchto príjmov. Suma podľa prvej vety nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60- násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. (9) Ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa osobitného predpisu 40c) a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 8, je povinný zvýšiť si základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane. (10) Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu 35) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu. (11) Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 10 je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok; pri výpočte úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, platené zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia sa použije postup podľa 4 ods. 3. (12) Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 10 musia byť súčasne splnené tieto podmienky: a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 10 zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, b) daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa osobitného predpisu, 35) ktorá nespĺňa podmienky uvedené v písmene a). (13) Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber 65) a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 10, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane. (14) Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa osobitného predpisu 65a) v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok. Za nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka sa považujú aj tieto zaplatené úhrady za manželku (manžela) daňovníka a dieťa daňovníka, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto daňovníka za vyživované ( 33) v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok za každého z nich. Túto nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov, pričom ak nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. TRETIA ČASŤ DAŇ PRÁVNICKEJ OSOBY 12 Predmet dane (1) Predmetom dane daňovníka, ktorý je a) správcovskou spoločnosťou a vytvára podielové fondy, 66) sú len príjmy správcovskej spoločnosti, b) doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a vytvára doplnkové dôchodkové fondy, 35) sú len príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, c) dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a vytvára a spravuje dôchodkové fondy, 40a) sú len príjmy dôchodkovej správcovskej spoločnosti, d) investičným fondom s premenlivým základným imaním, 66a) sú príjmy tohto fondu vrátane príjmov podfondov, ktoré vytvára. (2) Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, 67) sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa 43 a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. 29ab) (3) Daňovníkmi podľa odseku 2 sú a) občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, b) záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky, 68) rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy, 69) vysoké školy, 70) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, 71) Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Rozhlas a televízia Slovenska, Garančný fond investícií, 59) organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli; za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania. (4) Predmetom dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou a Národnou bankou Slovenska, 72) sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa 43. (5) Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj príjem podľa 14 ods. 4 a 6. (6) Predmetom dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj príjem podľa 14 ods. 5 a 7. (7) Predmetom dane nie je a) príjem podľa 50, b) príjem získaný darovaním 4) okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa alebo dedením, 5) c) podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva [ 3 ods. 1 písm. e)] v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou [ 3 ods. 1 písm. g)], okrem 1. príjmu (výnosu) podľa 3 ods. 1 písm. e) a g) vyplácaného právnickej osobe, ak tento príjem plynie daňovníkovi podľa 2 písm. d) druhého bodu od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa 2 písm. x), alebo je vyplácaný daňovníkom podľa 2 písm. d) druhého bodu právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa 2 písm. x), 2. príjmu (výnosu) podľa 3 ods. 1 písm. f) vyplácaného právnickej osobe, d) príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií 7) a podielov 7a) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie. 13 Oslobodenie od dane (1) Od dane sú oslobodené príjmy a) daňovníkov uvedených v 12 ods. 3 plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až g) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, 29ab) príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z kto- Daň z príjmov

14 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 14 rých sa daň vyberá podľa 43, b) rozpočtových organizácií z prenájmu a z predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa 43, c) štátnych fondov, 69) príjmy Rady pre riešenie krízových situácií, 73) príjmy Garančného fondu investícií 59) a príjmy Fondu ochrany vkladov 58) okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa 43, d) plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty 38) a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo reštrukturalizácii, 38a) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, e) obcí a vyšších územných celkov z prenájmu a predaja ich majetku, f) z odpisu záväzkov na základe rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu, 73a) g) z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely, daňovníkov uvedených v 12 ods. 3 písm. a) najviac do výšky eur za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v 50 ods. 5, a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal; ak daňovník do uplynutia tejto lehoty nepoužije príjmy z reklám oslobodené od dane na účel vymedzený v 50 ods. 5, je povinný zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota. (2) Od dane sú oslobodené aj a) výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam, b) členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami, c) úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane, 55) d) úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných týmito bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov, e) úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici, príjmy z finančných operácií vykonávané Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity podľa osobitného predpisu, 74a) f) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, výnosy z majetku v podielovom fonde, 74b) príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe 1. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo 2. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo 3. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu, g) finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, h) príjmy podľa 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu a druhého bodu a náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe 1. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo 2. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo 3. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu, i) výnosy z verejného zdravotného poistenia, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: 1. výnosy z verejného zdravotného poistenia sú súčasťou kladného výsledku hospodárenia z verejného zdravotného poistenia, 74aa) 2. kladný výsledok hospodárenia podľa prvého bodu sa použije len na úhrady v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 74ab) a to najneskôr do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa vytvoril, j) prijaté náhrady škôd a náhrady nemajetkovej ujmy na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. 13a (1) Od dane sú oslobodené príjmy (výnosy) daňovníka uvedeného v 2 písm. d) druhom bode z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie a) vynálezu chráneného patentom 74ba) alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, 74bb) ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja 1) vykonávaného daňovníkom, a to aj vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, a technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov), b) počítačového programu (softvér), ktorý je výsledkom vývoja 1) vykonávaného daňovníkom a podlieha autorskému právu podľa osobitného predpisu, 74bc) a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov). (2) Oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť aj u daňovníka uvedeného v 2 písm. e) treťom bode, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, ak je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo počítačový program (softvér) funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou. (3) Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) do daňových výdavkov. (4) Ak súčasťou nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, oslobodenie vo výške podľa odseku 1 možno počas obdobia podľa odseku 3 uplatniť len na časť príjmu, ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel a) súčtu nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) a aktivovaných nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér), ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, a b ) súčtu nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného paten- Daň z príjmov

15 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 15 tom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) a aktivovaných nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér). (5) Ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia. Ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1 a predmetom nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom, technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo počítačový program (softvér), prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia. (6) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len finančné riaditeľstvo ) do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu 120l) o daňovníkovi, ktorý si uplatnil oslobodenie podľa odseku 1, tieto údaje: a) obchodné meno a sídlo, b) daňové identifikačné číslo, c) výšku uplatneného oslobodenia a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia, d) číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený, alebo názov počítačového programu (softvér). (7) Na účely oslobodenia podľa odseku 1 je daňovník povinný viesť evidenciu o a) nákladoch v druhovom členení na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér), b ) aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér), c ) nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér). (8) Daňovník je povinný správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu evidenciu podľa odseku 7 predložiť najneskôr do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy. (9) Daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1, ak mu bol a) patent zrušený, odňatý alebo prepísaný 74bd) na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá, b) úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný 74be) na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá. (10) Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 v lehote podľa osobitného predpisu; 128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň. (11) Ak sa daňovník, ktorému plynú príjmy (výnosy) podľa odseku 1, rozhodne aktivovať náklady na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) až po zdaňovacom období, v ktorom mu tieto príjmy (výnosy) začali plynúť, oslobodenie podľa odseku 1, pred uplatnením postupu podľa odseku 4, uplatní na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel a) aktivovaných nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) a b ) súčtu nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér), ktoré daňovník vynaložil najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj 1) a aktivovaných nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér). (12) Ak príjmy (výnosy) podľa odseku 1 plynú viacerým daňovníkom, ktorí spĺňajú podmienky podľa odseku 1, oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť na každého takéhoto daňovníka v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru, akým sa podieľal na výskume a vývoji 1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér). (13) Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie podľa odseku 1 v zdaňovacom období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) do daňových výdavkov, je povinný toto oslobodenie uplatňovať počas nasledujúcich zdaňovacích období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj 1) do daňových výdavkov. 13b (1) Od dane vo výške podľa odseku 4 sú oslobodené príjmy (výnosy) daňovníka uvedeného v 2 písm. d) druhom bode z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja 1) vykonávaného daňovníkom, pričom tieto výrobky sú a) obstarané od osôb, ktorým daňovník ako vlastník umožnil pri ich výrobe využívať vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo b ) vytvorené vlastnou činnosťou 1) daňovníka. (2) Oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť aj u daňovníka uvedeného v 2 písm. e) treťom bode, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, ak je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou. (3) Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov 1) na vývoj vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom do daňových výdavkov. (4) Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní vo výške 50 % z tej časti príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, ktorá pripadá na predajnú cenu výrobku po znížení o skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových marží, ktoré by dodávateľ uplatnil vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok. Na účely tohto ustanovenia sa funkciami odbytu okrem činností predaja rozumejú aj činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných výrobkov a súčasťou ziskovej marže spojenej s funkciou odbytu je aj zisková marža spojená s obchodným menom daňovníka, ochrannou známkou alebo inými nehmotnými aktívami spojenými s týmito funkciami odbytu. (5) Ak súčasťou nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, oslobodenie vo výške podľa odseku 4 počas obdobia podľa odseku 3 možno uplatniť len na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že súčin počtu predaných výrobkov a predajnej ceny výrobku po znížení o skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových marží, ktoré by dodávateľ uplatnil vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel a) súčtu nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného paten- Daň z príjmov

16 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 16 tom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a aktivovaných nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby a b ) súčtu nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a aktivovaných nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom. (6) Ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia. Ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1 a predmetom nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia. (7) Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu 120l) o daňovníkovi, ktorý si uplatnil oslobodenie podľa odseku 1, tieto údaje: a) obchodné meno a sídlo, b) daňové identifikačné číslo, c) výšku uplatneného oslobodenia a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia, d) číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený. (8) Na účely oslobodenia podľa odseku 1 je daňovník povinný viesť evidenciu o a) kalkulácii ceny výrobku, b ) nákladoch v druhovom členení na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, c ) aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a ich odpisový plán, d) nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, e) počte výrobkov, na ktorých príjmy (výnosy) z predaja je oslobodenie uplatňované, f) technickom riešení s popisom využitia vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom pri výrobe výrobkov. (9) Daňovník je povinný správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu evidenciu podľa odseku 8 predložiť najneskôr do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy. (10) Daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1, ak mu bol a) patent zrušený, odňatý alebo prepísaný 74bd) na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá, b) úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný 74be) na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá. (11) Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 10 v lehote podľa osobitného predpisu; 128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň. (12) Ak sa daňovník, ktorému plynú príjmy (výnosy) podľa odseku 1, rozhodne aktivovať náklady na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom až po zdaňovacom období, v ktorom mu tieto príjmy (výnosy) začali plynúť, oslobodenie podľa odseku 1, pred uplatnením postupu podľa odseku 5, uplatní na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel a) aktivovaných nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a b ) súčtu nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré daňovník vynaložil najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj 1) a aktivovaných nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom. (13) Ak príjmy (výnosy) podľa odseku 1 plynú viacerým daňovníkom, ktorí spĺňajú podmienky podľa odseku 1, oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť na každého takéhoto daňovníka v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru, akým sa podieľal na výskume a vývoji 1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom. (14) Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie podľa odseku 1 v zdaňovacom období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj 1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom do daňových výdavkov, je povinný toto oslobodenie uplatňovať počas nasledujúcich zdaňovacích období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj 1) do daňových výdavkov. 13c (1) Od dane je oslobodený príjem z predaja akcií akciovej spoločnosti alebo predaja obchodného podielu u spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo u komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí po splnení podmienok podľa odseku 2, u daňovníka podľa 2 písm. d) druhého bodu a 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou ( 16 ods. 2) okrem daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu. 88) (2) Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní, ak a) príjem z predaja akcií a predaja obchodného podielu plynie najskôr po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho podielu najmenej 10 % na základnom imaní obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 a b ) daňovník na území Slovenskej republiky vykonáva podstatné funkcie, riadi a znáša riziká spojené s vlastníctvom akcií alebo obchodného podielu, pričom disponuje potrebným personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto funkcií a pri vyčíslení základu dane postupuje podľa 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c). (3) Od dane nie je oslobodený príjem z predaja akcií akciovej spoločnosti a predaja obchodného podielu na spoločnosti podľa odseku 1, ktorá je v likvidácii, konkurze alebo reštrukturalizácii. Od dane nie je oslobodený príjem z predaja akcií a predaja obchodného podielu, ak je daňovník podľa odseku 1 v likvidácii. (4) Podľa odseku 2 písm. a) sa za deň nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 považuje deň a) splatenia peňažného vkladu, b ) splatenia nepeňažného vkladu, ktorý nesmie byť skorší ako deň zápisu do Obchodného registra; rovnako sa postupuje u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak predáva akcie alebo obchodný podiel, ktoré nadobudol ako individuálne vložený finančný majetok 1) alebo ako súčasť vkladu podniku alebo jeho časti, c ) ukončenia obstarávania, ktorým je 1. deň zaregistrovania akcií v evidencii centrálneho depozitára alebo člena centrálneho depozitára, 74bf) 2. deň prevodu rubopisom a odovzdania listinnej akcie, 74bg) 3. deň účinnosti písomnej zmluvy o prevode podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditnej spoločnosti, 74bh) d) zápisu do obchodného registra, ktorým nastávajú účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností podľa osobitného predpisu 74bi) u právneho ná- Daň z príjmov

17 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 17 stupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie, ak predáva akcie alebo obchodný podiel, ktoré nadobudol daňovník zrušený bez likvidácie; rovnako sa postupuje u daňovníka, ktorý zrušením daňovníka bez likvidácie nadobúda akcie alebo obchodný podiel u právneho nástupcu, e) zápisu do Obchodného registra pri premiestnení sídla spoločnosti na územie Slovenskej republiky. 74bj) (5) Podľa odseku 2 písm. a) sa za deň nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 nepovažuje a) uzatvorenie zmluvy, na základe ktorej dochádza k prevodu akcií alebo obchodného podielu v budúcnosti alebo po splnení dohodnutých iných odkladacích podmienok, alebo uzatvorenie inej obdobnej dohody alebo zmluvy, b ) kúpa opcie, alebo c ) získanie predkupného práva na podiel. 14 Základ dane (1) Základ dane sa zistí podľa 17 až 29. (2) Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený konkurz, alebo ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku 75) v zdaňovacom období podľa 41, je výsledok hospodárenia zistený podľa osobitného predpisu, 1) upravený podľa 17. Na zníženie základu dane počas týchto zdaňovacích období sa nepoužije 30. Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie alebo konkurzu. Ak daňovníkovi bola povolená reštrukturalizácia, nedochádza z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu povolenia reštrukturalizácie alebo počas reštrukturalizácie. (3) Základ dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou podielové fondy 66) sa zisťuje len za správcovskú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou vytvárajúcou doplnkové dôchodkové fondy, sa zisťuje len za doplnkovú dôchodkovú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je dôchodkovou správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou a spravujúcou dôchodkové fondy, sa zisťuje len za dôchodkovú správcovskú spoločnosť. (4) Základ dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa 17 až 29. Tento základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk 31) podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa 17 až 29. (5) Základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa 17 až 29. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov. 32) Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa 17 až 29. (6) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa odseku 4. Táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré verejná obchodná spoločnosť podala daňové priznanie. (7) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúca na jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov. 32) ŠTVRTÁ ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA 15 Sadzba dane Sadzba dane je, okrem 15a, 43 a 44, pre a) fyzickú osobu 1. zo základu dane zisteného podľa 4 1a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, 1b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, % z osobitného základu dane zisteného podľa 7, 3. 7 % z osobitného základu dane zisteného podľa 51e ods. 3 písm. a), % z osobitného základu dane zisteného podľa 51e ods. 3 písm. b), b) právnickú osobu % zo základu dane zníženého o daňovú stratu, % z osobitného základu dane zisteného podľa 51e ods. 4, % z osobitného základu dane zisteného podľa 17f ods. 1 a 2. 15a Osobitná sadzba dane (1) Zdaniteľný príjem zo závislej činnosti plynúci prezidentovi Slovenskej republiky, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, členovi vlády Slovenskej republiky, predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len vybraný ústavný činiteľ ) podľa osobitného predpisu 75a) vrátane príjmu uvedeného v 5 ods. 1 písm. f) a ods. 3 písm. c) od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a vypláca vybranému ústavnému činiteľovi príjmy podľa osobitného predpisu 75a) okrem sadzby dane podľa 15 písm. a), podlieha zdaneniu aj osobitnou sadzbou dane vo výške 5 % (ďalej len osobitná daň ). (2) Suma osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa, vypočítaná zo zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 sadzbou podľa odseku 1, zaokrúhlená na eurocenty nadol, pri výpočte základu dane neznižuje úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vybraného ústavného činiteľa. (3) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za správnosť výpočtu, zrazenia a odvedenia osobitnej dane. Osobitnú daň vybraného ústavného činiteľa odvedie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, správcovi dane v lehote podľa 35 ods. 6 a jej odvedením je osobitná daň vysporiadaná, pričom ak platiteľ dane nevykoná zrážku, nezrazí daň v správnej výške alebo zrazenú daň neodvedie, použije sa postup uvedený v 43 ods. 12. (4) Mzdový list podľa 39 ods. 2 vybraného ústavného činiteľa obsahuje aj údaj o sume osobitnej dane z príjmu uvedeného v odseku 1. (5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný oznámiť správcovi dane výšku sumy osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 v lehote podľa 49 ods. 2 ustanovenej pre podávanie prehľadu na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo. (6) Uplatnením osobitnej dane z príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 plynúceho vybranému ústavnému činiteľovi nie sú dotknuté ostatné ustanovenia tohto zákona o príjmoch zo závislej činnosti. 16 Zdroj príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (1) Príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem a) z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne, b) zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky alebo na palubách lietadiel alebo lodí, ktoré sú prevádzkované daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, c) zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti, zo stavebných a montážnych činností a projektov a podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne, d) z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu, e) z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a Daň z príjmov

18 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 18 od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú 1. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how), 2. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, 3. úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z majetku v podielovom fonde, 74b) z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z derivátov podľa osobitného predpisu, 76) okrem výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok, 4. nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky; hnuteľnou vecou umiestnenou na území Slovenskej republiky sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 využívané daňovníkom podľa 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa 2 písm. e) v medzinárodnej doprave, 5. príjmy z prevodu hnutelných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, z prevodu majetkových práv registrovaných na území Slovenskej republiky a z prevodu cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území Slovenskej republiky okrem príjmov z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, 6. odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie, 7. výhry v lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a zo žrebovania, ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží, 8. výživné, dôchodky, renty a podobné plnenia, 9. podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti, družstva alebo pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, 10. odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti vo výške, v akej je táto odplata súčasne uznaná za daňový výdavok podľa 19, 11. príjmy podľa 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, ak sú vyplácané daňovníkovi z nezmluvného štátu podľa 2 písm. x), a príjmy podľa 3 ods. 1 písm. f) vyplácané verejnou obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva, f) z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky, g) z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky, h) z prevodu akcií, účastí alebo podielov na spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve, ak táto spoločnost alebo toto družstvo vlastní nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky, ktorého účtovná hodnota vyplývajúca z účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie predchádzajúce prevodu je viac ako 50 % hodnoty vlastného imania tejto spoločnosti alebo tohto družstva, i) z rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom na území Slovenskej republiky započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku ( 8 ods. 2) alebo hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve [ 17b ods. 1 písm. b)], j) z peňažných plnení a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, ak sú tieto plnenia poskytnuté v súvislosti s aktivitami na území Slovenskej republiky. (2) Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti sa považuje za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Za výkon činnosti s trvalým miestom na území Slovenskej republiky sa považuje aj opakované sprostredkovanie služieb prepravy a ubytovania, a to aj prostredníctvom digitálnej platformy. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, alebo jeho závislých osôb na nich presiahne šesť mesiacov. Za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne sa považuje aj činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stálou prevádzkarňou je aj osoba, ktorá koná v zastúpení daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí a tieto zmluvy sú uzatvorené v mene daňovníka alebo ich predmetom je prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý má daňovník právo užívať alebo poskytnutie služieb daňovníkom. Osoba koná v zastúpení daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko. (3) Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Na zabezpečenie dane z uvedených príjmov sa použije 44 ods. 2. (4) Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem členov európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou, a ktorý im plynie z členstva v tomto zoskupení, ako aj z úverov a pôžičiek poskytnutých tomuto zoskupeniu. Na zabezpečenie dane z uvedených príjmov sa použije ustanovenie 44 ods Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane (1) Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia, c) u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu 1) vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke 77a) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva, 1) pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva 1) a uchovávať ju podľa osobitného predpisu; 77b) ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individu- Daň z príjmov

19 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 19 álnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [ 2 písm. e)], ktorý nemá povinnosť viest účtovníctvo podľa osobitného predpisu 1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane. (3) Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa a) príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa 43 ods. 7, b) príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania; za príjem z nákupu sa považuje rozdiel medzi menovitou hodnotou akcií a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili, c) suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov, d) daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok, 1. na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty 6) uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, pričom o daň z pridanej hodnoty 6) je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku, 2. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu, 6) o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku, e) suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky, f) dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu; 1) táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa 26 a vo výške odpisu podľa 27 alebo 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku, g) suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku účtovaná na účtoch obstarania dlhodobého nehmotného majetku alebo obstarania dlhodobého hmotného majetku alebo v knihe dlhodobého majetku podľa osobitného predpisu 1) alebo evidovaná v evidencii podľa 6 ods. 11 pri zrušení prác a trvalom zastavení prác, ak nejde o škodu; táto suma sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval alebo ich evidoval v evidencii podľa 6 ods. 11, h) dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane 1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku, 2. v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté, i) príjem a obstarávacia cena cenného papiera účtovaná do výdavkov (nákladov) pri zabezpečovacom prevode cenného papiera u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa, j) inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku zistený pri inventarizácii 1) v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu; 1) tento prebytok sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa 26 a vo výške odpisu podľa 27, k) príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe 29ab) u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, ak nebol použitý na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane 1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie odpisovaného majetku, 2. v období čerpania sponzorského, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté, l) príjem (výnos) na základe zmluvy o sponzorstve v športe 29ab) použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu; 1) toto sponzorské sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa 26 a vo výške odpisu podľa 27 alebo 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku, m ) príjem (výnos) z reklám plynúci daňovníkovi podľa 12 ods. 3 písm. a), ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu; 1) tento príjem (výnos) z reklám sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal. (4) Súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého daň vyberanú zrážkou podľa 43 ods. 6 písm. a) až c) je možné považovať za preddavok na daň, pri ktorom daňovník využil možnosť daň vyberanú zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa 43 ods. 7. Súčasťou základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa 2 písm. e) tretieho bodu, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa 2 písm. d) druhého bodu s výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie ( 12 ods. 2) a Národnej banky Slovenska je aj výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok. (5) Súčasťou základu dane závislej osoby podľa 2 písm. n) a r) je aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa 18. Pri určení základu dane závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových výdavkov aj pomernú časť výdavkov (nákladov) vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou osobou, ak a) tieto výdavky (náklady) preukázateľne súvisia s predmetom činnosti tejto závislej osoby, b) by musela sama znášať tieto výdavky (náklady) alebo by si musela takú službu objednať u nezávislých osôb, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou, c) suma výdavkov (nákladov) alebo cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu ( 18 ods. 1), d) preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) takto súvisiacich alebo vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby. (6) Úpravu základu dane závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa 18 ods. 1. Povolenie takejto úpravy správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, písomne oznámi daňovníkovi. Ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou vykonal úpravu základu dane podľa odseku 5 alebo ak bola správcom dane vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa 18 ods. 1, môže iná závislá osoba, ktorá je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie, ktoré podliehali úprave podľa odseku 5. Ak bola vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5 a daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou uplatňuje úľavu na dani podľa 30a alebo 30b, je tento daňovník povinný vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie. Ak daňovník uplatňujúci úľavu na dani podľa 30a alebo 30b znížil základ dane a súčasne uplatnil postup podľa 30a ods. 8 alebo 30b ods. 8, je iná závislá osoba na území Slovenskej republiky povinná vykonať úpra- Daň z príjmov

20 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 20 vu základu dane pre kontrolované transakcie podľa odseku 5. Súčasne je daňovník povinný v lehote na podanie daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania predložiť správcovi dane oznámenie o takto vykonanej úprave základu dane, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. (7) Základ dane alebo daňová strata daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnost na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby ako nezávislá osoba vykonával rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa; základ dane alebo daňová strata sa zistí podľa 17 až 29. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa 18. Do zdaniteľných príjmov sa zahŕňa príjem dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov sa môžu zahrnúť aj náklady preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto nákladov za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, na jeho určenie možno použiť aj pomer zisku alebo straty k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach u porovnateľných daňovníkov alebo porovnateľnú výšku obchodného rozpätia a podobné porovnateľné ukazovatele, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane. Ďalej možno použiť metódu rozdelenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu ( 18). Daňovník môže písomne požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Na odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa 18 ods. 4 až 10. (8) Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou ( 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz ( 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka ( 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu ( 6), upraví daňovník, ktorý a) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa 6 ods. 11, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane, b) účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu, c) uplatňuje výdavky podľa 6 ods. 10, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v 19 ods. 2 písm. h). (9) Na účely zistenia základu dane podľa odseku 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu. (10) Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení alebo splynutí obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu 1) účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom podľa osobitného predpisu. 77c) (11) Na vyčíslenie základu dane podľa odseku 1 pri a) kúpe podniku alebo jeho časti sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách a postupuje sa podľa 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c), b) nepeňažnom vklade sa použije ocenenie majetku v 1. reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka, 37a) ak sa postupuje podľa 17b, alebo 2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa 17d, c) zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa použije ocenenie majetku v 1. reálnych hodnotách, ak sa postupuje podľa 17c, alebo 2. pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa 17e. (12) Základ dane daňovníka s príjmami podľa 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa 6 ods. 10 alebo ods. 11, sa a) zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota, b) zvýši pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vo výške jej obstarávacej ceny okrem pohľadávok uvedených v 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode, c) zníži pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením pri splnení podmienok uvedených v 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode, d) zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady. (13) Postup podľa odseku 19 použije pri zistovaní základu dane daňovník, ktorý a) kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len daňovník kupujúci podnik ), b) je prijímateľom nepeňažného vkladu, c) je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie. (14) Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa odseku 1 s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch. Rovnako postupuje daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkaren. (15) Pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých rokov 1) sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok. Opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov. (16) Do základu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie ( 12 ods. 2) sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu podľa 25, zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa 27 alebo 28. Pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie. (17) Kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa zahrnujú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje, ak sa nerozhodne zahrnovať ich do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku. V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade s účtovníctvom, je povinný zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Právny nástupca daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie môže pokračovat v postupe nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu Daň z príjmov

21 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 21 dane, ak právnym nástupcom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak tento postup už uplatňoval aj daňovník, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie. Skutočnosti o osobitnom spôsobe zahrnovania a ukončenia zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane vyznačí daňovník v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie. (18) Súčasťou základu dane je aj daň z pridanej hodnoty, a) na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie pri registrácii podľa osobitného predpisu 6) s výnimkou podľa odseku 3 písm. d), b) ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty zmenil účel použitia hmotného majetku podľa osobitného predpisu. 78) (19) Súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú a) kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu 37ad) u ich dlžníka, b) výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie, c) výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom u veriteľa sa takéto príjmy (výnosy) zahrnú do základu dane po prijatí úhrady, d) odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv 79a) najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu; tento limit sa nevzťahuje na banku a pobočku zahraničnej banky, 94) Exportno-importnú banku Slovenskej republiky, 95) poisťovňu, pobočku poisťovne z iného členského štátu a pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu, pobočku zaisťovne z iného členského štátu a pobočku zahraničnej zaisťovne a subjekt podľa osobitného predpisu, 79b) e) výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa 16 ods. 1 vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení povinností ustanovených v 43 ods. 11 alebo 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli, f) výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2, 120) g) výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov, 1) zahrnované do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené, pričom výdavky na normy a certifikáty 1) neprevyšujúce obstarávaciu cenu eur sa zahrnú do základu dane jednorázovo, h) výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe 29ab) poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe 29ab) v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca 79c) okrem športového reprezentanta, 79d) i) výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa 12 ods. 3 písm. a). (20) Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom veci prenajatej na základe nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho vzťahu, 80) (ďalej len nájomná zmluva ) a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo užívateľom podľa osobitného predpisu 80) (ďalej len nájomca ), po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve 80) a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom a) bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník prenajatej veci zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku, b) došlo k skončeniu nájomnej zmluvy; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania ( 27). (21) Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve. 80) (22) Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane. (23) Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu, 1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa 19; zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane. Rovnako sa postupuje aj pri opravnej položke neuznanej za daňový výdavok podľa 19. (24) Pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo a) k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa 2 písm. s) u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, sa pri vyradení tohto hmotného majetku postupuje podľa 19 ods. 3 písm. b), d), e) alebo písm. g), b) po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa 25 ods. 3, sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa 27 a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku. (25) Základ dane daňovníka podľa 2 písm. e) sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť. (26) Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti, alebo družstva z územia Slovenskej republiky do členského štátu Európskej únie vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, daňovník neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, okrem opravnej položky podľa 20, pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne. (27) Daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu 80a) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžit, uplynula doba dlhšia ako a) 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, b) 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, c) dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti. (28) Základ dane zistený podľa 17 ods. 1 písm. b) a c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde a) k postúpeniu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa 20, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa 19 ods. 3 písm. h), b) k odpisu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa 20, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa 19 ods. 2 písm. h) a r), c) k čiastočnému zaplateniu pohľadávky, upraví o časť opravnej položky podľa 20. (29) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu 1) alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu 1) a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku Daň z príjmov

22 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 22 základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15. Daňovník môže takýto postup uplatniť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane. 34) (30) Mimoriadny odvod podľa osobitného predpisu 80aa) sa zahrnie do základu dane vo výške jeho úhrady alebo časti jeho úhrady, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo. (31) Z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, 37aa) ktorý je daňovníkom podľa 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá podľa 43. (32) Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa odseku 27 a) o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho čast uhradený, b) dôjde k premlčaniu alebo zániku tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje, c) dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom 38a) alebo k vyhláseniu konkurzu na daňovníka, 80aaa) základ dane sa zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú sa zvyšoval základ dane podľa odseku 27 v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom 38a) alebo v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu; 80b) postup podľa odseku 27 neuplatní daňovník na záväzky, ktoré sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom súdom. 38a) (33) Súčasťou základu dane sú mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času, 80ab) ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období. 1) Následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa osobitného predpisu 1) v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa. (33) Súčasťou základu dane a) sú mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času, 80ab) ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období; 1) následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa osobitného predpisu 1) v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa, b) je výnos z predaja majetku, ktorý predávajúci súčasne nadobúda zmluvou o finančnom prenájme, účtovaný na účet výnosov budúcich období; 1) následné zúčtovanie výnosov budúcich období podľa osobitného predpisu 1) počas dohodnutej doby finančného prenájmu sa do základu dane nezahŕňa. (34) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov so vstupnou cenou ( 25) eur a viac podľa 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny eur spôsobom podľa 27, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny eur. Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa u osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci. (35) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov so vstupnou cenou ( 25) eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období. (36) V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal mikro účtovnou jednotkou podľa osobitného predpisu 1) a v predchádzajúcom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia zmenu reálnej hodnoty cenných papierov, o ktorej účtoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa základ dane a) zvýši o hodnotu účtovanú do nákladov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov, b) zníži o hodnotu účtovanú do výnosov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov. (37) Základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu, 80ac) sa zníži o a) eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania, b) eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania. (38) Základom dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa 6 ods. 1 a 2 alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou na účely uplatnenia odseku 19 písm. h), odsekov 34, 35 a 37, 19 ods. 3 písm. n) a 21 ods. 1 písm. h) sa rozumie základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa 6 ods. 1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou zistený podľa 17 až 29 okrem ustanovení 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, 19 ods. 3 písm. n) a 21 ods. 1 písm. h). (39) Základ dane držiteľa motorového vozidla podľa osobitného predpisu, 80aca) ktorý do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň najneskôr do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa osobitného predpisu 80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, sa v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu poplatku podľa osobitného predpisu, 80acb) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, sa základ dane držiteľa motorového vozidla 80aca) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v základe dane a to za každé zdaňovacie obdobie až do zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu 80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla. Držiteľ motorového vozidla 80aca) do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu 80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, nemôže pri motorovom vozidle, u ktorého nie je tento poplatok uhradený podľa osobitného predpisu, 80acb) uplatniť prerušenie odpisovania podľa 22 ods. 9. (40) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), nie je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov do výšky daňovníkom splateného príspevku. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom o tejto pohľadávke účtuje. 1) (41) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa 6 ods. 11, je aj príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Základ dane daňovníka sa zníži o sumu ním splateného príspevku. Ak suma splateného príspevku prevyšuje príjem podľa prvej vety, môže sa uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto Daň z príjmov

23 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 23 príjmu, pričom ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal. (42) Pri uplatňovaní oslobodenia podľa 13a alebo 13b, nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa 13a alebo 13b súčasťou základu dane v rovnakom pomere, v akom sú tieto príjmy (výnosy) oslobodené od dane. Ocenenie v reálnych hodnotách pri predaji a kúpe podniku alebo jeho časti, nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev 17a Predaj a kúpa podniku alebo jeho časti v reálnych hodnotách (1) Daňovník, ktorý predáva podnik alebo jeho časť (ďalej len daňovník predávajúci podnik ) a ktorý zisťuje základ dane podľa 17 ods. 1 písm. a), zahrnuje do základu dane príjem z predaja podniku alebo jeho časti v dohodnutej kúpnej cene a) zvýšenej o záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik a o nevyčerpané rezervy [ 20 ods. 9 písm. b), d) až f)], b) zníženej o hodnotu záväzkov vztahujúcich sa na výdavky, ktoré ak by boli uhradené pred predajom podniku alebo jeho časti, boli by u daňovníka predávajúceho podnik daňovým výdavkom, o zostatkovú cenu predávaného hmotného majetku a nehmotného majetku a o hodnotu pohľadávok, ktoré by sa pri inkase nepovažovali za zdaniteľný príjem, c) zníženej o zostatkovú hodnotu aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku 1) alebo zvýšenej o zostatkovú hodnotu pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku. 1) (2) Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa 17 ods. 1 písm. a), ocení majetok podniku alebo jeho časť v reálnej hodnote, pričom pri odpisovaní majetku sa uplatní postup podľa 26. Opravnú položku k nadobudnutému majetku odpisuje tento daňovník podľa osobitného predpisu. 1) Pri pohľadávkach, ktoré nadobudol daňovník kúpou podniku alebo jeho časti, uplatní postup podľa 17 ods. 12 písm. d). Záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik od daňovníka predávajúceho podnik sa zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ich tento kupujúci uhradí, ak ide o úhradu záväzkov, ktoré by boli pred predajom podniku alebo jeho časti u daňovníka predávajúceho podnik daňovým výdavkom. (3) Daňovník predávajúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), upraví výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve 1) pri odpisovanom majetku o rozdiel vzniknutý medzi zostatkovou cenou zistenou podľa osobitného predpisu 1) a zostatkovou cenou podľa 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou 80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa 25 ods. 1 písm. a) a g). (4) Základ dane daňovníka predávajúceho podnik podľa odseku 3 sa zníži o a) sumu (výšku) rezervy prevzatej daňovníkom kupujúcim podnik, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa 20, ak náklad vztahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom, b) rozdiel medzi vytvorenými opravnými položkami vo výške podľa osobitného predpisu 1) a opravnými položkami už zahrnutými do základu dane podľa 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, 1) c) sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa 17 ods. 27. (5) Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti oceňuje reálnou hodnotou, pričom pri odpisovaní majetku uplatní postup podľa 26. Goodwill alebo záporný goodwill sa zahrnuje do základu dane až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti; 30) ak počas tohto obdobia a) sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie, 80b) b) sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu, 80b) c) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu, 80b) alebo d) dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku 30) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu. 80c) (6) Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 upraví základ dane o rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vztahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom. Zrušenie rezervy nadobudnutej kúpou podniku alebo jeho časti sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu. 1) Na ďalšiu tvorbu rezerv u daňovníka kupujúceho podnik sa vztahujú ustanovenia 17 ods. 23 a 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv. (7) Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 pri nepremlčanej pohľadávke nadobudnutej kúpou podniku alebo jeho časti ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, uplatní ako daňový výdavok podľa 19 pri a) postúpení tejto pohľadávky reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 360 dní, % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 720 dní, % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako dní, b) odpise pohľadávky sumu najviac do výšky % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 360 dní, % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 720 dní, % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako dní. (8) Úprava základu dane u daňovníka predávajúceho podnik podľa odsekov 1, 3 a 4 sa vykoná v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnost zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti. 30) (9) Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 5. 17b Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách (1) Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, ktorý zisťuje základ dane podľa 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), výsledok hospodárenia a) neupraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka 37a) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve, 1) ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, 80c) b) upraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka 37a) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve 1) postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu 80c) podniku alebo jeho časti; ak počas tohto obdobia 1. sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie, 80b) 2. sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu, 80b) 3. je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu 80b) alebo, ak 4. u vkladateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku 1) nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju Daň z príjmov

24 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 24 alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností, c) upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku zistenou podľa osobitného predpisu 1) a jeho zostatkovou cenou podľa 25 ods. 3 a rozdiel medzi reálnou hodnotou 80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa 25 ods. 1 písm. a) a g) v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, 80c) d) zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa 20, ak náklad vztahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá je súčasťou nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, 80c) e) zníži o rozdiel vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu 1) a opravných položiek už zahrnutých do základu dane podľa 20 v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu; 80c) súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, 1) f) zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa 17 ods. 27, v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu. 80c) (2) Ak vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka 37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve 1) podľa odseku 1 písm. a), je povinný túto skutočnost oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu do 30 dní odo dňa splatenia nepeňažného vkladu. 80c) (3) Prijímateľ nepeňažného vkladu, ktorým je a) individuálne vložený majetok, ocení tento majetok hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka, 37a) b) podnik alebo jeho časť, ocení takto nadobudnutý majetok a záväzky reálnou hodnotou. (4) Prijímateľ nepeňažného vkladu a) odpisuje hmotný majetok ako novoobstaraný majetok postupom podľa 26 z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka 37a) alebo b) môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka, 37a) ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní postup podľa odseku 1 písm. a), pričom 1. pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa 27, 2. pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa 26. (5) Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane a) rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená rezerva, ak náklad vztahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej nepeňažným vkladom sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu; 1) na ďalšiu tvorbu rezerv u prijímateľa nepeňažného vkladu sa vztahujú ustanovenia 17 ods. 23 alebo 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv, b) goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti; 80c) ak počas tohto obdobia 1. sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie, 80b) 2. sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu, 80b) 3. je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu 80b) alebo 4. dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku 30) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu. 80c) (6) Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane ako daňový výdavok podľa 19 a) pri postúpení nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byt vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní, % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 720 dní, % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako dní, b) pri odpise nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byt vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní, % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 720 dní, % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako dní. (7) Ak počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, 80c) dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnost povinný oznámit vkladateľovi nepeňažného vkladu s výnimkou, ak oznámil skutočnosti podľa odseku 2, a to do 30 dní odo dna vzniku tejto skutočnosti. (8) Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok mimo územia Slovenskej republiky, postupuje podľa odseku 1 písm. a). Rovnako sa postupuje, ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [ 2 písm. e)] pri individuálne vloženom majetku. Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok do zahraničia, môže uplatniť postup podľa 17d, ak sú splnené podmienky uvedené v 17d ods. 7. (9) Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [ 2 písm. d)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorému na území Slovenskej republiky zostáva stála prevádzkareň, môže tento prijímateľ pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne ocenit majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak nepoužije postup podľa 17d. Ak vkladateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [ 2 písm. d)] a podnik alebo jeho časť nezostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa 17d. (10) Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [ 2 písm. e)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky, môže tento prijímateľ ocenit majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak preukáže, že rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka 37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve vkladateľa nepeňažného vkladu, bol u vkladateľa nepeňažného vkladu preukázatelne zdanený a prijímateľ nepeňažného vkladu neuplatní postup podľa 17d. (11) Postup podľa odsekov 1, 2, 8 a 9 použije primerane vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane podľa 17 ods. 1 písm. a); ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa 8 ods. 2. (12) Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých nepeňažným vkladom sa na účely tohto zákona vychádza z hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 3. (13) Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť Daň z príjmov

25 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 25 zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku podľa 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa 17f. 17c Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev v reálnych hodnotách (1) Základ dane daňovníka zrušeného bez likvidácie sa v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, 80b) a) upraví o sumu vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázanú podľa osobitného predpisu, 1) ak tieto oceňovacie rozdiely nezahrnuje do základu dane právny nástupca tohto daňovníka, b) upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou odpisovaného hmotného majetku zistenou podľa osobitného predpisu 1) a jeho zostatkovou cenou podľa 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou 80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa 25 ods. 1 písm. a) a g) a o goodwill alebo záporný goodwill ešte nezahrnutý do základu dane, c) zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok podľa 20, ak náklad vztahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá prechádza na právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie, d) zníži o rozdiel vo výške vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu 1) a opravných položiek, ktoré už boli zahrnuté do základu dane podľa 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, 1) e) zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa 17 ods. 27. (2) Majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupcom od daňovníka zrušeného bez likvidácie sa oceňujú reálnou hodnotou. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie a) odpisuje hmotný majetok z reálnej hodnoty ako novoobstaraný majetok postupom podľa 26 alebo b) môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty, pričom pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu so spôsobu výpočtu podľa 27 a pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa 26, ak ocenovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu 1) zahrnie do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie alebo tento právny nástupca jednorazovo v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal rozhodný deň. 77c) (3) Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa a) ocenovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu 1) môžu zahrnúť podľa odseku 2 alebo až do ich úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň, 77c) ak odsek 11 neustanovuje inak; ak počas tohto obdobia dôjde k zvýšeniu základného imania, vyplateniu dividend, k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku, ku ktorému sa viažu ocenovacie rozdiely, je tento právny nástupca povinný zahrnúť zostávajúcu časť týchto rozdielov do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností; ak počas tohto obdobia 1. sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie, 80b) 2. sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu, 80b) 3. je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu 80b) alebo 4. dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku 30) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu, 80c) b) zahrnuje len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovanom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vztahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu; 1) na ďalšiu tvorbu rezerv u tohto daňovníka sa vztahujú ustanovenia 17 ods. 23 alebo 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv, c) zahrnuje goodwill alebo záporný goodwill upravený podľa osobitného predpisu, 1) až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň; 77c) ak počas tohto obdobia 1. sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie, 80b) 2. sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu, 80b) 3. je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu 80b) alebo 4. dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku 30) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu. 80c) (4) Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie zahrnuje do základu dane daňový výdavok podľa 19 a) pri postúpení nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní, % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní, % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako dní, b) pri odpise nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byt vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dna nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní, % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dna nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní, % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako dní. (5) Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa 30. (6) Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne tohto právneho nástupcu umiestnenej na území Slovenskej republiky, ocení tento majetok a záväzky reálnou hodnotou podľa odseku 2, ak sa nepoužije postup podľa 17e, pričom právny nástupca môže odpočítavat daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa 30, ak sa vztahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne. (7) Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a majetok ostáva súčastou stálej prevádzkarne mimo územia Slovenskej republiky, tento práv- Daň z príjmov

26 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 26 ny nástupca môže ocenit majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak oceňovacie rozdiely z precenenia majetku sú súčasťou základu dane právneho nástupcu podľa odseku 3 písm. a) a neuplatní postup podľa 17e. (8) Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 2. (9) Ak majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie nie sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou právneho nástupcu so sídlom v zahraničí umiestnenou na území Slovenskej republiky, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa 17e. (10) Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k presunu majetku podľa 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa 17f. (11) Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu 1) v sume vyššej ako je suma oceňovacích rozdielov zahrnutá do základu dane v úhrne podľa odseku 3 písm. a), je právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie povinný zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k výplate oceňovacích rozdielov, sumu prevyšujúcu oceňovacie rozdiely už zahrnuté do základu dane. Rovnako sa postupuje, ak plynie príjem a) zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev, b) z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov 2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov 2d) zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev. Ocenenie v pôvodných cenách pri nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev 17d Nepeňažný vklad v pôvodných cenách (1) Do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, a ktorý zistuje základ dane podľa 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, 80c) a) nezahrnuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka 37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve, 1) pričom prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme vložený majetok a záväzky v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu 1) a hmotný majetok a nehmotný majetok v pôvodných cenách podľa 25, b) nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, 1) ak prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, hmotného majetku a nehmotného majetku, c) zahrnujú rezervy podľa 20, d) zahrnujú opravné položky k pohladávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa 20 najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu 80c) a prijímateľ nepeňažného vkladu môže pokračovať v ich tvorbe podľa 20. (2) Do základu dane prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, sa a) zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva a pri ďalšej tvorbe rezervy uznanej za daňový výdavok prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa 20; náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu, 1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnuje do základu dane tohto prijímateľa v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u tohto prijímateľa podľa 17 ods. 23, pričom sa obdobne postupuje pri opravnej položke, b) nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill. (3) Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hodnotu pohľadávky v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u vkladateľa nepeňažného vkladu, dátum splatnosti pohľadávky, opravnú položku podľa 20 a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa 20. (4) Vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní z vypočítaného ročného odpisu podľa 26 až 28 pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval. 1) (5) Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hmotný majetok a nehmotný majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti, vrátane jednotlivých zložiek majetku v pôvodných cenách, už uplatnené daňové odpisy vrátane zostatkových cien podľa 25 ods. 3 a uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, a to počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný v majetku prijímateľa nepeňažného vkladu. Pri nehmotnom majetku pokračuje prijímateľ nepeňažného vkladu v odpisovaní z pôvodnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne 1) tohto prijímateľa najviac do výšky podľa 25 ods. 3. (6) Prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný evidovat výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, 80c) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu. 34) (7) Odseky 1 až 6 sa uplatnia, ak predmetom nepeňažného vkladu je individuálne vložený majetok, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel alebo podnik alebo jeho časť, ktorý vkladá vkladateľ nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky prijímateľovi nepeňažného vkladu do členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, pričom tento majetok, podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme nepeňažný vklad v pôvodných cenách. Ak u prijímateľa nepeňažného vkladu nezostáva majetok, podnik alebo jeho časť funkčne spojený so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa 17b. (8) Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť alebo individuálne vložený majetok a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a sú splnené podmienky podľa odseku 7, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne a) prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ktoré sa vztahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a b) pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne podľa odseku 5. (9) Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu podľa 2 písm. d) druhého bodu vzniká mimo územia Slovenskej republiky stála prevádzkaren, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane a) prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a b) pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne primerane podľa odseku 5. (10) Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu so sídlom v zahraničí umiestnenou na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku podľa 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa 17f. (11) Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa 17 ods. 1 písm. a), uplatní primerane postup podľa odsekov 1, 4 a 7. (12) Pôvodnou cenou pri nepeňažnom vklade je ocenenie Daň z príjmov

27 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 27 a) majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa osobitného predpisu 1) a b) hmotného majetku a nehmotného majetku u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa 25. (13) Odseky 1 až 12 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa 17b, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak nepeňažný vklad podniku alebo jeho časti nebol realizovaný z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. 17e Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách (1) Do základu dane daňovníka zrušeného bez likvidácie v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, 80b) sa a) nezahrnuje suma vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaná podľa osobitného predpisu, 1) ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom, ktoré právny nástupca tohto daňovníka prevzal v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu, 1) a k hmotnému majetku a nehmotnému majetku, ktoré prevzal v ocenení podľa 25, b) nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, 1) ak právny nástupca tohto daňovníka prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku, c) zahrnujú aj rezervy podľa 20 a opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa 20 a najneskôr v tom zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, 80b) a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie môže pokračovať v tvorbe opravných položiek k pohľadávkam podľa 20. (2) Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa a) zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, pričom pri ďalšej tvorbe rezervy zahrnovanej do základu dane podľa 20 ods. 1 sa u právneho nástupcu postupuje podľa 20; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke, b) náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu, 1) ktorej tvorba nie je súčasťou základu dane podľa 20, zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie podľa 17 ods. 23; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke, c) nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill vykázaný v otváracej súvahe právneho nástupcu neupravený podľa osobitného predpisu. 1) (3) Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie prevezme pohľadávku v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u daňovníka zrušeného bez likvidácie, dátum splatnosti pohľadávky, vytvorenú opravnú položku podľa 20 a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa 20. (4) Daňovník zrušený bez likvidácie zahrnuje do základu dane z vypočítaného ročného odpisu pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých tento daňovník majetok účtoval. 1) (5) Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný u tohto právneho nástupcu. Súčasne prevezme pri odpisovanom majetku pôvodné ceny, už uplatnené daňové odpisy a zostatkové ceny majetku podľa 25 ods. 3 a pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom. Pri nehmotnom majetku právny nástupca pokračuje v odpisovaní z pôvodnej vstupnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne 1) právneho nástupcu najviac do výšky podľa 25 ods. 3. Pri neodpisovanom majetku právny nástupca prevezme vstupnú cenu podľa 25. (6) Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo ak tento ešte nevznikol, daňovník, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, eviduje výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného predpisu, 77c) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu. 34) (7) Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa 30. (8) Odseky 1 až 7 sa uplatnia, ak a) právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie je právny nástupca so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, b ) majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou právneho nástupcu umiestnenou na území Slovenskej republiky, c ) členský štát Európskej únie alebo štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v ktorom má právny nástupca sídlo, umožňuje ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách, d) právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v pôvodných cenách. (9) Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a sú splnené podmienky podľa odseku 8, právny nástupca a) neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vztahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, s výnimkou opravnej položky k pohľadávkam podľa 20, b) pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne podľa odseku 5, c) odpočítava daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa 30, ak sa vztahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne. (10) Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom v zahraničí, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi podľa 2 písm. d) druhého bodu stála prevádzkareň v zahraničí a štát, v ktorom má daňovník zrušený bez likvidácie sídlo, umožňuje právnemu nástupcovi prevzatie majetku a záväzkov v pôvodných cenách a právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v pôvodných cenách, tento právny nástupca pri vyčíslení základu dane podľa 17 ods. 14 pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne začatom daňovníkom, ktorý bol zrušený bez likvidácie so sídlom v zahraničí primerane podľa odseku 5. (11) Pôvodnou cenou pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev je ocenenie a) majetku a záväzkov u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa osobitného predpisu 1) bez precenenia na reálnu hodnotu a b) hmotného majetku a nehmotného majetku u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa 25. (12) Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k presunu majetku podľa 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa 17f. (13) Odseky 1 až 11 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa 17c, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev nebolo realizované z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Daň z príjmov

28 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 28 (14) Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu 1) v sume vyššej ako je súčin podielu sumy vykázaných oceňovacích rozdielov a najdlhšej doby odpisovania podľa 26 ods. 1 u majetku nadobudnutého pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení a počtu zdaňovacích období odpisovania tohto majetku, suma vyplatených oceňovacích rozdielov prevyšujúca tento podiel sa zdaní podľa 43. Rovnako sa postupuje, ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate prostriedkov v peňažnej forme alebo nepeňažnej forme a) zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev, b) z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov 2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev. 17f Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (1) Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou ( 16 ods. 2) je rozdiel medzi reálnou hodnotou 80ca) presunutého majetku v čase presunu majetku do zahraničia a daňovými výdavkami podľa 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g), 19 ods. 3 písm. b), e) a h), 21 ods. 2 písm. k) a hodnotou zásob v zdaňovacom období, v ktorom a) daňovník podľa 2 písm. d) druhého bodu presúva majetok z ústredia na území Slovenskej republiky do stálej prevádzkarne v zahraničí, alebo b ) daňovník podľa 2 písm. e) tretieho bodu presúva majetok zo stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky do svojho ústredia v zahraničí alebo do svojej stálej prevádzkarne v zahraničí. (2) Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou ( 16 ods. 2) je reálna hodnota 80ca) presunutého majetku a záväzkov v čase presunu podnikateľskej činnosti alebo odchodu daňovníka do zahraničia, pričom pri vyčíslení osobitného základu dane sa postupuje primerane podľa 17a a 17 ods. 13 písm. a), ak daňovník podľa 2 písm. d) druhého bodu a) prestane byť daňovníkom podľa 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky okrem toho majetku a záväzkov, ktoré zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, alebo b ) presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť do zahraničia alebo daňovník podľa 2 písm. e) tretieho bodu presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť vykonávanú stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky do zahraničia okrem toho majetku a záväzkov, ktoré zostávajú funkčne spojené s ústredím alebo so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky. (3) Celkový osobitný základ dane podľa odsekov 1 a 2 nesmie mať zápornú hodnotu. (4) Odseky 1 až 3 sa neuplatnia na presuny majetku spojené s financovaním cenných papierov, majetku poskytnutého ako zábezpeka, presun majetku s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky, presun majetku na účely riadenia likvidity, ktorý bol presunutý do zahraničia a súčasne sa očakáva jeho návrat do 12 mesiacov od presunu. Ak majetok podľa prvej vety nebude presunutý na územie Slovenskej republiky do 12 mesiacov odo dňa presunu, daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k presunu tohto majetku a uplatniť postup podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je daň splatná. (5) Z osobitného základu dane podľa odsekov 1 a 2 sa daň vypočíta pri podaní daňového priznania podľa 41 pri použití sadzby dane podľa 15 písm. b) tretieho bodu. (6) Pri presune majetku podľa odseku 1 písm. a) sa a) finančný majetok, neodpisovaný majetok, pohľadávky a zásoby ocenia reálnou hodnotou 80ca) podľa odseku 1, b ) odpisovaný hmotný majetok ocení reálnou hodnotou 80ca) podľa odseku 1, pričom daňovník podľa 2 písm. d) druhého bodu 1. odpisuje hmotný majetok podľa 26 z reálnej hodnoty 80ca) ako novoobstaraný majetok alebo 2. môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty, 80ca) pričom pri 2a. rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa 27, 2b. zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa 26. (7) Ak ide o majetok presunutý podľa odseku 1 písm. a), pri uplatnení daňových výdavkov sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty 80ca) podľa odseku 1. Pri postúpení pohľadávky alebo odpise pohľadávky sa postupuje primerane podľa 17a ods. 7, pričom lehota sa počíta odo dňa presunu pohľadávky. (8) Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky a pri presune majetku a záväzkov podľa odsekov 1 a 2 na územie Slovenskej republiky, sa majetok a záväzky ocenia reálnou hodnotou, za ktorú sa považuje a) hodnota, ktorou boli majetok a záväzky ocenené na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia v zahraničí najviac však do výšky reálnej hodnoty 80ca) a daňovník postupuje podľa odseku 6, pričom pri zúčtovaní rezerv, ktorých tvorba bola daňovým výdavkom v inom štáte, sa postupuje primerane podľa 17a ods. 6; daňovník podľa 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej vety, odpisuje podľa 26 ako novoobstaraný majetok alebo b ) hodnota na daňové účely, ktorou boli majetok a záväzky ocenené v zahraničí, ak tento iný štát neuplatňuje zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia najviac však do výšky reálnej hodnoty; 80ca) daňovník podľa 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej vety odpisuje podľa 26 ako novoobstaraný majetok. (9) Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky, majetok a záväzky, ktoré sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou tohto daňovníka umiestnenou v zahraničí, sa ocenia podľa odseku 8 písm. b). Pri odpisovaní hmotného majetku sa postupuje podľa odseku 8 písm. b). (10) Ak ide o majetok a záväzky presunuté na územie Slovenskej republiky podľa odseku 8, pri uplatnení daňových výdavkov sa vychádza z ocenenia podľa odseku 8. Pri postúpení pohľadávky alebo odpise pohľadávky sa postupuje primerane podľa 17a ods. 7, pričom lehota sa počíta odo dňa presunu pohľadávky na územie Slovenskej republiky. 17g Osobitná úprava platenia dane pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (1) Daň z osobitného základu dane podľa 17f, ktorá sa vzťahuje na presun majetku, podnikateľskej činnosti alebo jej časti alebo na zmenu daňovníka podľa 2 písm. d) druhého bodu na daňovníka podľa 2 písm. e) tretieho bodu podľa 17f ods. 1 a 2 do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Daň z príjmov

29 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 29 Európskom hospodárskom priestore, ak so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou tento štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, uzavrel dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, môže daňovník zaplatiť jednorazovo v lehote na podanie daňového priznania podľa 49 alebo v splátkach počas piatich rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. V ostatných prípadoch je daň podľa osobitného základu dane podľa 17f splatná v lehote na podanie daňového priznania podľa 49. (2) Daňovník žiada o platenie dane podľa odseku 1 v splátkach v daňovom priznaní. (3) Platenie dane v splátkach počas piatich rokov povolí správca dane na žiadosť daňovníka podľa odseku 2, najskôr však po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, pričom výšku splátky dane a lehotu splatnosti splátok určí správca dane v rozhodnutí. (4) Proti rozhodnutiu o platení dane v splátkach nemožno podať odvolanie. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť, ani odpustiť jej zmeškanie. (5) Ak existuje preukázateľné riziko alebo skutočné riziko, že daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia nebude prostredníctvom splátok uhradená, správca dane môže zabezpečiť dlžnú sumu záložným právom podľa osobitného predpisu 80cb) alebo podľa 544 až 558 Občianskeho zákonníka; to neplatí, ak výška dane zodpovedajúca zdaneniu pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia nepresiahne eur. (6) Za dobu povoleného platenia dane v splátkach zaplatí daňovník úrok zo sumy povolenej splátky podľa osobitného predpisu. 80cc) (7) Ak daňovník podľa odseku 1 opakovane nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej splatnosti splátky dane a správca dane vyrubí zo sumy neuhradenej dane úrok z omeškania podľa osobitného predpisu. 80cd) Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 dní odo dňa, keď mala byť splátka dane zaplatená. (8) Ak daňovník uplatňuje postup podľa odseku 3, daň z osobitného základu dane podľa 17f je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom a) majetok alebo podnikateľskú činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne daňovník predal alebo iným spôsobom previedol, b ) majetok následne presunul do iného štátu, ako je štát uvedený v odseku 1, c) daňovník sa stal daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom štáte, ako je štát v odseku 1, d) podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou daňovníka sa následne presunula do iného štátu, ako je štát uvedený v odseku 1, e) je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo sa daňovník zrušuje s likvidáciou. (9) Daňovník je povinný skutočnosti podľa odseku 8 písm. a) až e) oznámiť správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k niektorej z uvedených skutočností. 17h Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti (1) Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou daňovníka podľa 2 písm. d) druhého bodu sa rozumie právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahraničí, ak a) daňovník podľa 2 písm. d) druhého bodu sám alebo spolu so závislými osobami podľa 2 písm. n) až r) má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní viac ako 50 %, má priamy podiel alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo má nárok na podiel na zisku tejto právnickej osoby alebo subjektu viac ako 50 % a b) daň z príjmov právnickej osoby platená kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vypočítanou podľa 17 až 29 a daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú by platila kontrolovaná zahraničná spoločnosť v zahraničí. (2) Príjmy stálej prevádzkarne kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené v štáte, v ktorom sa kontrolovaná zahraničná spoločnosť nachádza, sa nezahrnú do zdaniteľných príjmov na účely výpočtu dane z príjmov právnickej osoby podľa odseku 1 písm. b). (3) Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou sa rozumie aj stála prevádzkareň daňovníka podľa 2 písm. d) druhého bodu umiestnená v zahraničí, ktorej príjmy nie sú predmetom dane podľa 12 alebo sú od dane oslobodené podľa 13 alebo na ktorej základ dane sa uplatňuje metóda vyňatia príjmov podľa 45, ak daň z príjmov právnickej osoby platená z príjmov stálej prevádzkarne v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby vypočítanou podľa 17 až 29 pripadajúcou na túto stálu prevádzkareň a daňou z príjmov právnickej osoby platenej z príjmov stálej prevádzkarne v zahraničí. (4) Súčasťou základu dane daňovníka podľa 2 písm. d) druhého bodu sú aj príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti plynúce z opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré nie sú skutočné a ktoré boli vykonané za účelom získania daňovej výhody v rozsahu, v akom k nim nebola vykonaná úprava základu dane podľa 17 ods. 5. (5) Na účely odseku 4 sa opatrenie alebo viaceré opatrenia pri dosahovaní príjmu alebo jeho časti nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom by k tomuto príjmu prislúchajúci majetok a riziká nepatrili kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ak by nebola riadená a kontrolovaná daňovníkom podľa 2 písm. d) druhého bodu, ktorý vykonáva významné funkcie, ku ktorým tento majetok a riziká prislúchajú a ktoré slúžia na vytváranie príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti. (6) Do základu dane daňovníka podľa 2 písm. d) druhého bodu sa podľa odseku 4 zahrnie základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v tom rozsahu, v ktorom je priraditeľný k majetku a rizikám súvisiacim s vykonávaním významných funkcií týmto daňovníkom, ktorý kontrolovanú zahraničnú spoločnosť riadi a kontroluje. Príjmy (výnosy) kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnuté do základu dane daňovníka podľa 2 písm. d) druhého bodu sa priradia v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa 18 ods. 1. (7) Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa odseku 6 sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, počas ktorého končí zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti. (8) Zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti je možné započítať na daňovú povinnosť len v rozsahu podľa odseku 5 spôsobom podľa 45. Za zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa považuje daň vyberaná zrážkou, ktorá bola kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vybraná z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí, v rozsahu v akom by sa vybrala podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a príslušným štátom. (9) Ak dôjde k výplate podielov na zisku (dividend) kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, ktoré sú predmetom dane podľa 12 ods. 7 písm. c), základ dane sa zníži o sumy už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce sa k tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, najviac však do výšky prijatých podielov na zisku (dividend) od tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v príslušnom zdaňovacom období. (10) Pri predaji akcií alebo obchodného podielu na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa príjem (výnos) z predaja akcií alebo obchodného podielu, ktorý nie je od dane oslobodený, zníži o daňový výdavok podľa 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) a zároveň sa zníži o sumy už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 znížené o sumy podľa odseku 9 vzťahujúce sa ku kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorej akcie alebo obchodný podiel sa predávajú. (11) Základ dane daňovníka podľa 2 písm. d) druhého bodu sa pri presune jeho podnikateľskej činnosti zo stálej prevádzkarne, ktorá je vo vzťahu k tomuto daňovníkovi Daň z príjmov

30 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 30 kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, zníži o sumy príjmov (výnosov) tejto stálej prevádzkarne už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce sa k tejto stálej prevádzkarni. 18 Úprava základu dane závislých osôb (1) Pri zisťovaní spôsobu určenia cien a podmienok na účely 17 ods. 5, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, sa použije metóda podľa odseku 2 alebo odseku 3 alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 2 a 3. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností v príslušných obdobiach. Pri porovnávaní sa zohľadňujú činnosti vykonávané porovnávanými osobami, a to najmä výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, ako aj rozsah podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu a obchodná stratégia. Podmienky sú vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť. O kontrolovaných transakciách a použitej metóde na účely zistenia spôsobu určenia cien a podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, je daňovník povinný viesť dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie o kontrolovaných transakciách a použitej metóde určí ministerstvo. (2) Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú: a) metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi zahraničnými závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami; ak je medzi týmito cenami rozdiel, cena dohodnutá medzi zahraničnými závislými osobami sa nahradí nezávislou trhovou cenou, ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok, b) metóda následného predaja, pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného zahraničnou závislou osobou prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto zahraničná závislá osoba majetok opätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku obchodného rozpätia porovnateľných nezávislých predajcov, c) metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi zahraničnými závislými osobami, zvýšených o sumu cenovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám alebo o sumu cenovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok. (3) Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, sú: a) metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku dosiahnutého závislými osobami, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu, b) metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám. (4) Daňovník môže písomne požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, o vydanie rozhodnutia 128) o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo inej metódy a spôsobu určenia ceny (ďalej len rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia ) najneskôr 60 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, počas ktorého by sa mala odsúhlasená metóda ocenenia uplatňovať. Rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, v ktorom správca dane vyhovie žiadosti daňovníka, sa vydáva najviac na päť zdaňovacích období. Na žiadosť daňovníka, podanú najmenej 60 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v rozhodnutí o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, môže vydať rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia najviac na päť ďalších zdaňovacích období, ak daňovník preukáže, že nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo predchádzajúce rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia vydané. (5) Daňovník môže požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, o vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia. Daňovník tiež môže požiadať o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré je odsúhlasené príslušnými orgánmi dvoch zmluvných štátov alebo viacerých zmluvných štátov. Pri vydaní rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa kompetentné orgány môžu dohodnúť aj na použití metódy ocenenia za zdaňovacie obdobia pred podaním žiadosti. Ak v dôsledku vydania rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia dôjde k úprave základu dane, takáto úprava sa nepovažuje za porušenie princípu nezávislého vzťahu a podaním dodatočného daňového priznania sa daňovník nedopustí správneho deliktu podľa osobitného predpisu. 80d) Ak daňovník požiada o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a príslušné štáty sa nedohodnú, správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, môže vydať rozhodnutie o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia. (6) Žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia musí okrem dokumentácie podľa odseku 1 obsahovať aj tieto náležitosti: a) identifikáciu osôb v posudzovanej kontrolovanej transakcii, a to meno, priezvisko, obchodné meno, bydlisko alebo sídlo, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo, identifikačné číslo organizácie, ak boli pridelené, b) zdaňovacie obdobie, na ktoré sa má rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia vzťahovať, c) popis kontrolovanej transakcie, d) predpokladanú hodnotu posudzovanej kontrolovanej transakcie, e) navrhnutú metódu ocenenia. (7) Daňovník zaplatí spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia úhradu vo výške eur, ak ide o poplatok za vydanie rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy ocenenia správcom dane, a vo výške eur, ak ide o odsúhlasenie použitia metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Úhrada podľa prvej vety sa platí bez výzvy a je splatná pri podaní žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia. Ak nebola úhrada zaplatená pri podaní žiadosti a v určenej výške, je splatná do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, na jej zaplatenie. Ak úhrada nebude zaplatená v lehote alebo vo výške určenej vo výzve, považuje sa žiadosť za nepodanú. Túto skutočnosť oznámi správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, daňovníkovi a zaplatenú úhradu vráti daňovníkovi. Ak správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, vydá oznámenie o nevyhovení žiadosti, zaplatená úhrada sa daňovníkovi nevráti. (8) Ak daňovník nedodrží lehotu na podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, považuje sa žiadosť za nepodanú; túto skutočnosť oznámi správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, daňovníkovi a zaplatená úhrada sa daňovníkovi vráti. (9) Proti rozhodnutiu o odsúhlasení použitia metódy ocenenia nemožno podať odvolanie. O nevyhovení žiadosti daňovníka správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, zašle daňovníkovi písomné oznámenie, pričom rozhodnutie sa nevydáva. (10) správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, a) zruší rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, ak bolo vydané na základe nepresných alebo nepravdivých údajov poskytnutých daňovníkom, b) zruší alebo zmení rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, ak došlo k zmene podstatných podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia vydané a daňovník nepožiada o jeho zmenu, c) môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, ak o to požiada daňovník, pričom preukáže, že došlo k zmene podstatných podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia vydané. (11) Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu podľa 17 ods. 5 preveruje správca dane alebo finančné riaditeľstvo pri daňovej kontrole, 82) pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a z analýzy porovnateľnosti ocenenia. Správca dane alebo Daň z príjmov

31 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 31 finančné riaditeľstvo je v odôvodnených prípadoch oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie dokumentácie podľa odseku 1. Daňovník je povinný predložiť dokumentáciu podľa odseku 1 v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane alebo finančného riaditeľstva; túto výzvu pri dokumentácii pre príslušné zdaňovanie obdobie možno zaslať najskôr prvý deň nasledujúci po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa 49 za toto zdaňovacie obdobie. Dokumentáciu daňovník predkladá v štátnom jazyku, 82a) pričom správca dane alebo finančné riaditeľstvo môže na základe žiadosti daňovníka povoliť predloženie dokumentácie aj v inom ako štátnom jazyku. (12) Dokumentáciu podľa odseku 1 je daňovník povinný uchovávať počas obdobia podľa osobitného predpisu. 34) (13) Daňovník dokumentáciu podľa odseku 1 predkladá správcovi dane, finančnému riaditeľstvu alebo ministerstvu spolu so žiadosťou, ak žiada o a) úpravu základu dane podľa 17 ods. 6, b) začatie procedúry vzájomných dohôd na základe 1. príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti so zamedzením dvojitého zdanenia zisku závislých osôb, 2. Dohovoru 90/436/EHS z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov. 18a (1) Ak správca dane po daňovej kontrole vyrubí daňovníkovi daň alebo rozdiel dane a pri určovaní základu dane správca dane postupoval podľa 17 ods. 5 a zároveň uplatnil postup podľa 50a alebo podľa osobitného predpisu, 82b) správca dane uloží daňovníkovi pokutu vo výške dvojnásobku pokuty určenej podľa osobitného predpisu. 82c) (2) Ak daňovník nepodá odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým správca dane zvýšil daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, a zaplatí rozdiel dane oproti vyrubenej dani v lehote na podanie odvolania, zvýšenie pokuty podľa odseku 1 sa neuplatní. (3) Ak daňovník požiadal správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia a správca dane začne daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia alebo za dve zdaňovacie obdobia predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom bola podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, pričom pri určovaní základu dane správca dane postupoval podľa 17 ods. 5 a neuplatnil postup podľa 50a alebo podľa osobitného predpisu, 82b) a po daňovej kontrole vyrubil daňovníkovi daň alebo rozdiel dane, správca dane uloží daňovníkovi pokutu podľa osobitného predpisu. 82d) Daňové výdavky 19 (1) Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, 1) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 89) výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada. (2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú a) výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov, 84) b) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov, 85) c) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na 1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk, 2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia, 86) 3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia, 4. hmotné zabezpečenie žiaka, 59c) finančné zabezpečenie žiaka 86aa) a na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania, 5. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, 86a) 6. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi, 17) 7. poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa 5 ods. 3 písm. d) a preddavky na daň zrazené podľa 35 z tohto navýšeného nepeňažného plnenia, d) cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, 15) a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitného predpisu, 87a) e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, 87) a to na stravovanie okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste; ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) 1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, a len, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, 87) alebo 2. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne, f) výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien akcií a úhrnu vstupných cien ostatných cenných papierov podľa 25a v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich predaja okrem dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu, 2. daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu, 88) ktorým sa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej ako náklad, g) výdavky (náklady) vo výške vstupnej ceny podľa 25a 1. obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou obstarávacej ceny podielu na akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie (akcie), pre ktoré platí ustanovenie písmena f), pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo, 2. zmenky, o ktorej sa účtuje 1) ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovanej za každý predaj jednotlivo, h) výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky, 1) ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov vrátane istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa 20 ods. 4 a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov, 102) alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len príslušenstvo ), ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane, alebo výdavok do výšky odpisu postupníkom uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa 17 ods. 1 písm. b) a c) alebo do výšky reálnej hodnoty podľa 17a až 17c, alebo u daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak 1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu, 38b) a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka Daň z príjmov

32 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 32 nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo oznámením v Obchodnom vestníku, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, 2. to vyplýva z výsledku konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo z výsledku oddlženia splátkovým kalendárom, 38) 3. dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka, 4. exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd alebo exekútor zastaví z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, 5. exekútor výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví z dôvodu podľa osobitného predpisu; 88aaa) to sa vzťahuje aj na ostatné pohľadávky evidované daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi, 6. to vyplýva z rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu, 73a) i) výdavky (náklady) prevádzkovateľa hazardnej hry na vecné ceny do lotériovej hry tomboly 88aa) do výšky príjmov z predaja žrebov, pričom každá lotériová hra tombola sa posudzuje samostatne, j) výdavok (náklad) vo výške odvodu z výťažku, 56) k) výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka, l) výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky 1. podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, pričom ak táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze sa nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie podľa osobitného predpisu, 88a) alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúce inú spotrebu pohonných látok; ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, podľa preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu spotreby pohonných látok, alebo 2. na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel, alebo 3. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne, m) výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov, n) odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi, o) úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty 1) do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie, okrem 1. daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu 88) Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, poisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní, zaisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní, ktorým sa výdavok (náklad) na deriváty uzná do výšky účtovanej ako náklad, 2. zabezpečovacích derivátov, 1) pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad, p) stravné okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, vynaložené daňovníkom s príjmami podľa 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, 87) ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu 89) v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e), r) odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa 20 ods. 4 alebo ods. 14 a príslušenstva k pohľadávke do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa 20 ods. 22, s) výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov , t) výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa 5 ods. 3 písm. a), a to 1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo 2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, u) výdavky vynaložené daňovníkom formou darov poskytnutých za účelom materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. (3) Daňovými výdavkami sú aj a) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku ( 22 až 29), okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku; neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa 26 ods. 1 vo výške ročného odpisu vypočítaného ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v 26 ods. 1, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom, do výšky príjmov z prenájmu, b) zostatková cena ( 25 ods. 3) alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení 1. predajom okrem zostatkovej ceny osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov , motorových vozidiel na jazdu na snehu a podobných vozidiel s motorom zatriedených do kódu Klasifikácie produktov , rekreačných a športových člnov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.12, lodí a plavidiel zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.11, lietadiel a kozmických lodí a podobných zariadení zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.3, motocyklov a ich modifikácií zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.91, bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora zatriedených do kódu Klasifikácie produktov a budov a stavieb zaradených do odpisovej skupiny 6 okrem technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove a stavbe zaradenej v tejto odpisovej skupine, ktorá sa zahrnuje do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane, 2. likvidáciou, pričom zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny, 1) c) zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu, 90) ak nie je súčasťou obstarávacej ceny stavby odpisovanej odovzdávajúcim daňovníkom, d) zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku s výnimkou uvedenou v písmene g), e) vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa 23, pričom pri predaji majetku uvedeného v 23 ods. 1 písm. d) až g) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno Daň z príjmov

33 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 33 vstupnú cenu zahrnúť len do výšky príjmu z predaja, f) tvorba rezerv a opravných položiek podľa 20, g) škody nezavinené daňovníkom 1. vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku, 2. spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou, h) pri postúpení pohľadávky menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť do výšky príjmu z jej postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa 20, pričom u daňovníka s príjmami podľa 6 účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa 6 ods. 11, sa uplatní postup podľa 17 ods. 12 písm. a) a d); ak súčasťou postúpenia pohľadávky je aj jej príslušenstvo, je daňovým výdavkom hodnota príslušenstva, ak bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, najviac do výšky príjmu plynúceho z jeho postúpenia, i) poistné a príspevky hradené daňovníkom s príjmami podľa 6 ods. 1 a 2, poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, j) daň z motorových vozidiel 90aa) miestne dane a miestny poplatok podľa osobitného predpisu 90a) a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani, k) daň z pridanej hodnoty 1. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu 6) s výnimkou uvedenou v 17 ods. 3 písm. d) druhom bode, 2. ak na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok, alebo pomerná časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom podľa osobitného predpisu, 6) okrem dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa 25 ods. 5 písm. c), 3. ak platiteľ dane z pridanej hodnoty má nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie 90b) spôsobom podľa osobitného predpisu 1) a ak ide o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo o daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa 6 ods. 11, v tom zdaňovacom období, v ktorom uplatní nárok na jej vrátenie spôsobom podľa osobitného predpisu, 90b) 4. ak platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, z dôvodu, že suma dane z pridanej hodnoty nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie, v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb, l) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu 35) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu; tieto príspevky možno uznať v úhrne najviac vo výške 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia, m) odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu, n) členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však do výšky eur ročne, o) úrok pri finančnom prenájme zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu podľa osobitného predpisu, 1) p) odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky, r) členský príspevok vyplývajúci z povinného členstva v právnickej osobe, s) úroky z úverov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ak podľa osobitného predpisu 1) sa tieto úroky účtujú v nákladoch, t) výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva voči Slovenskej republike v zdaňovacom období, v ktorom daňovník upustil od jej vymáhania; v tomto prípade ide vždy len o pohľadávku uznanú Slovenskou republikou, u) úroky platené z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie akcií akciovej spoločnosti alebo obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí u daňovníka podľa 2 písm. d) druhého bodu a 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou ( 16 ods. 2) až v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného podielu, ak daňovník v tomto zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného podielu, nespĺňa podmienky pre oslobodenie podľa 13c; to sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu. 88) 20 Rezervy a opravné položky (1) Rezervami, ktorých tvorba je súčasťou základu dane za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami 93a) (odseky 16 a 18) a rezervy podľa odseku 9. (2) Opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa 19 ods. 3 písm. f) za podmienok ustanovených týmto zákonom, sú opravné položky k a) nadobudnutému majetku 1) (odsek 13), b) nepremlčaným pohľadávkam (odsek 14), c) pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár 38) (odseky 10 až 12), d) nepremlčaným pohľadávkam, ktoré tvoria banky a pobočky zahraničných bánk 94) a Exportno-importná banka Slovenskej republiky, 95) e) nepremlčaným pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia, 96) ktoré tvoria poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní (zaisťovne a pobočky zahraničných zaisťovní), f) nepremlčaným pohľadávkam zdravotných poisťovní 93a) (odsek 17) okrem pohľadávok z verejného zdravotného poistenia prislúchajúcich k výnosom oslobodeným od dane podľa 13 ods. 2 písm. i), g) nepremlčaným pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu 96a) (odsek 21). (3) Zásady pre tvorbu, čerpanie a rozpustenie rezerv a opravných položiek ustanovuje osobitný predpis. 1) (4) Banky a pobočky zahraničných bánk 94) a Exportno-importná banka Slovenskej republiky 95) môžu zahrnúť do daňových výdavkov tvorbu opravnej položky podľa odseku 6 k pohľadávke z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia, ak od splatnosti pohľadávky, na ktorú je tvorená opravná položka, uplynula doba dlhšia ako a) 360 dní, najviac do výšky 20 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia, b) 720 dní, najviac do výšky 50 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia, c) dní, najviac do výšky 100 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia. (5) Opravná položka podľa odseku 4 sa tvorí na výšku pohľadávky, ktorej súčasťou nie je úrok z omeškania nezahrnutý do základu dane a úrok nezahrnutý do príjmov. (6) Na vymedzenie výšky opravnej položky k pohľadávkam uvedeným v odseku 4 sa vzťahujú postupy podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo. (7) Do výšky opravných položiek, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa odseku 4, sa započítava aj zostatok opravných položiek z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. (8) Daňovým výdavkom je tvorba technických rezerv a) vytváraných v poisťovníctve podľa osobitných predpisov, 97) ktoré sú účtované v nákladoch podľa osobitného predpisu, 1) okrem technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období, b) v poisťovni, pobočke poisťovne z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zaisťovne z iného členského štátu a pobočke zahraničnej zaisťovne vo výške, ktorá nesmie presiahnuť objem záväzkov vypočítaný metódami podľa osobitného predpisu, 97a) bez ohľadu na to, či ide o poisťovňu, pobočku poisťovne z iného členského štátu, pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu, pobočku zaisťovne z iného členského štátu, alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, na ktorú sa uplatňuje osobitný Daň z príjmov

34 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 34 režim, 97b) ak sú technické rezervy účtované v nákladoch podľa osobitného predpisu, 1) okrem technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období. (9) Daňovým výdavkom je aj tvorba rezerv účtovaná ako náklad 1) na a) nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času 80ab) vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platit zamestnávateľ za zamestnanca, rezervy na vyprodukované emisie v zmysle osobitného predpisu; 149) to neplatí u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva, b) lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona; 98) tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu 99) potvrdenom odborným lesným hospodárom, 99a) a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, 1) c) likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom; 100) to neplatí u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, d) uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok 101) po ich uzavretí, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, e) nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, ak výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, f) účelová finančná rezerva podľa osobitného zákona. 101a) (10) Tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní, vrátane pohľadávky z istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa odseku 4 a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov, 102) je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok prihlásených v lehote určenej podľa osobitného predpisu 38) vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane. Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok prihlásených v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4. Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní sú daňovými výdavkami počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené. Tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, vrátane pohľadávky z istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa odseku 4 a pohľadávky z istiny zo spotrebiteľského úveru, 102) je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane, počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bol zverejnený návrh splátkového kalendára v Obchodnom vestníku. 102aa) Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok v splátkovom kalendári a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4. (11) Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a k pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, sa zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka uspokojená. Ak pohľadávky poprel správca konkurznej podstaty a veriteľ neuplatňuje nárok na uspokojenie tejto pohľadávky z konkurznej podstaty prostredníctvom súdu alebo príslušného správneho orgánu, základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok. Ak správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku a veriteľ uplatnil nárok na jej uspokojenie z konkurznej podstaty na súde alebo na príslušnom správnom orgáne, základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok alebo ich častí v zdaňovacom období, v ktorom súd alebo príslušný správny orgán takýto návrh zamietol. (12) Odseky 10 a 11 sa použijú aj na pohľadávky voči dlžníkom v zahraničí. Ak ide o pohľadávky voči dlžníkom, ktorí majú sídlo alebo bydlisko v štáte, v ktorom nie je právny predpis upravujúci konkurz, reštrukturalizáciu a splátkový kalendár, za daňový výdavok možno uznať aj opravné položky tvorené daňovníkom na pohľadávky, ktoré sa vymáhajú prostredníctvom súdu v inom štáte. (13) Vytvorená opravná položka k nadobudnutému majetku sa zahrnie do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi, 1) pričom u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je doba zahrnovania rovnaká ako u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva. (14) Tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, alebo ak ide o daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov, 102) aj tvorba opravnej položky na časť pohľadávky vzťahujúcej sa na istinu a úrok zahrnutý do príjmov zo spotrebiteľského úveru, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako a) 360 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva, b) 720 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva, c) dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva. (15) Ustanovenia odsekov 4, 6, 14 a 17 o opravných položkách uznaných za daňový výdavok sa nepoužijú na pohľadávku nadobudnutú postúpením alebo pohľadávku, ktorú možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi. (16) Z rezerv vytváraných zdravotnými poisťovňami je daňovým výdavkom aj tvorba technických rezerv podľa osobitného predpisu. 102a) (17) Z opravných položiek vytváraných zdravotnými poisťovňami 93a) je daňovým výdavkom tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, a ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, a to vo výške a za podmienok ustanovených v odseku 14. (18) Technické rezervy na úhradu za zdravotnú starostlivosť alebo plánovanú zdravotnú starostlivosť podľa odseku 16 sa zahrnú do daňových výdavkov najviac do výšky 100 % technických rezerv na úhradu za zdravotnú starostlivosť účtovaných podľa osobitného predpisu. 1) (19) K výnosom, ktoré sú podľa 13 ods. 2 písm. i) oslobodené od dane, nie je možné uplatňovať daňové výdavky vrátane tvorby opravnej položky. Tvorba, použitie a zrušenie rezervy vytvorenej k záväzku, ktorého náklad sa vzťahuje k výnosom oslobodeným od dane podľa 13 ods. 2 písm. i), sa nezahrnuje do základu dane. (20) Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy. (21) Tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu 96a) je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane. Opravné položky k pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu 96a) sa zahrnú do základu dane počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom sa začína rezolučné konanie. (22) Tvorba opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky, pri ktorom je riziko, že ho dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, sa zahrnie do výdavkov do výšky 100 % hodnoty príslušenstva alebo jeho neuhradenej časti, ak od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako dní alebo ak od splatnosti príslušenstva uplynula doba dlhšia ako 1080 dní. Príslušenstvo je možné odpísať podľa 19 ods. 2 písm. r) po splnení podmienky uvedenej v prvej vete. 21 (1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( 23), b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek, c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody Daň z príjmov

35 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 35 obvykle tolerované, d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 15) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom 89) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, 103) f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia, g) výdavky na technické zhodnotenie ( 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( 29 ods. 2), h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú 1. darčekové reklamné poukážky, 2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, 3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu 103a) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa 19 ods. 2 písm. e) a p), j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií, l) výdavky na technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti využívanej na základe zmluvy o výpožičke, 103aa) okrem výdavkov na energie vynaložených užívateľom v súvislosti s užívaním takejto hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti. (2) Daňovými výdavkami nie sú tiež a) zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, osobitné príspevky podľa osobitného predpisu, 103b) úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty, b) prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov, 104) c) prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd, 105) d) tvorba rezervného fondu, kapitálového fondu z príspevkov a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu, 13) e) manká a škody 1) presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda, f) zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v 19 ods. 3 písm. b) až d), g) daň podľa tohto zákona, h) dane zaplatené za iného daňovníka, i) daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v 19 ods. 3 písm. k) a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad, j) tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa 20, k) rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi okrem postúpenej pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak táto pohľadávka spĺňa podmienku na tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa 20 ods. 10 až 12, pri ktorej sa za daňový výdavok považuje obstarávacia cena len do výšky tvorby opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa 20 ods. 10 až 12, l) výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti 37aa) vzťahujúce sa k peňažnému plneniu a nepeňažnému plneniu prijatému od držiteľa, okrem výdavkov súvisiacich s vykonávaním klinického skúšania, 37ab) m) paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, 78a) zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka, n) výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru 1. z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného podľa osobitného predpisu, 105a) 2. likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže, že pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska a liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitného predpisu, 37ab) 3. bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja, o) výdavky (náklady) u závislej osoby podľa 2 písm. n) až r) v rozsahu, v akom 1. dochádza k viacnásobnému uplatneniu toho istého daňového výdavku (nákladu) u viacerých závislých osôb a u týchto závislých osôb nedochádza k súčasnému viacnásobnému zahrnutiu zodpovedajúcich príjmov (výnosov) do zdaniteľných príjmov, 2. nie sú zdaniteľným príjmom u inej závislej osoby podľa právnych predpisov platných v štáte príjemcu príjmu (výnosu), pričom pri posúdení zdaniteľného príjmu sa prihliada aj na právne predpisy platné v štáte konečného príjemcu príjmu (výnosu); postup podľa časti vety pred bodkočiarkou sa neuplatní, ak ide o výdavok (náklad) medzi závislými osobami podľa 2 písm. n) až r) a príjemcom príjmu (výnosu) je daňovník podľa 12 ods. 3 alebo obdobný daňovník v zahraničí, u ktorého je tento príjem oslobodený od dane podľa 13, alebo fyzická osoba, u ktorej tento príjem nie je zdaniteľným príjmom, 3. sú tieto výdavky (náklady) priamo alebo nepriamo použité na financovanie výdavkov (nákladov) u inej závislej osoby, ktoré vedú k situácii viacnásobného uplatnenia toho istého daňového výdavku (nákladu) podľa prvého bodu, alebo na financovanie výdavkov (nákladov), ktoré vedú k situácii podľa druhého bodu. 21a Pravidlá nízkej kapitalizácie (1) U daňovníka podľa 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou ( 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), daňovými výdavkami nie sú úroky platené z úverov a pôžičiek a súvisiace výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ak je veriteľ závislou osobou vo vzťahu k dlžníkovi, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny majetku podľa osobitného predpisu, 1) a to vo výške úrokov, ktoré počas zdaňovacieho obdobia presahujú 25 % hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa osobitného predpisu 1) alebo výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa medzinárodných účtovných noriem 77a) a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov. (2) Ak podmienkou pre poskytnutie úveru alebo pôžičky dlžníkovi veriteľom je poskytnutie priamo súvisiaceho úveru, pôžičky alebo vkladu tomuto veriteľovi závislou osobou, považuje sa na účely odseku 1 a vzhľadom k tomuto úveru alebo pôžičke veriteľ za závislú osobu vo vzťahu k dlžníkovi. (3) Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka, ktorý je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, 94) poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne subjektom podľa osobitného predpisu 105b) alebo lízingovou spoločnosťou. 105c) 22 Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (1) Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný 1) alebo evidovaný podľa 6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v 26 až 28 a nehmotné- Daň z príjmov

36 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 36 ho majetku v odseku 8, ak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa 23. (2) Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú a) samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok, b) budovy a iné stavby 106) okrem 1. prevádzkových banských diel, 2. drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, 107) c) pestovateľské celky trvalých porastov 108) podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, d) zvieratá uvedené v prílohe č. 1, e) iný majetok podľa odseku 6. (3) Samostatnou hnuteľnou vecou je aj výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne spojené. (4) Súborom hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa účtuje alebo eviduje podľa 6 ods. 11 samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru, o určení hlavnej funkčnej veci a o všetkých zmenách súboru, napríklad prírastkoch a úbytkoch vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov a úbytkov, o celkovej cene súboru hnuteľných vecí, o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí. (5) Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky podľa odseku 2 sú a) ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0, 25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha, b) ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0, 25 ha v hustote najmenej kríkov na 1 ha, c) chmeľnice a vinice. (6) Iným majetkom na účely tohto zákona sú a) otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku, b) technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, 109) c) technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako eur, d) technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako eur vykonané a odpisované nájomcom, e) technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako eur, f) úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, v ktorej sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby na základe povolenia podľa osobitných predpisov, 65a) ktorý je najmenej 10 % vstupnej ceny tejto budovy; rovnako sa postupuje, ak ide o budovu prenajatú na tento účel na základe nájomnej zmluvy. (7) Nehmotným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý nehmotný majetok podľa osobitného predpisu, 1) ktorého vstupná cena je vyššia ako eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého nehmotného majetku zaúčtovaného právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie vyčleneného z goodwillu alebo záporného goodwillu podľa osobitného predpisu, 1) len pri uplatnení reálnych hodnôt podľa 17c. (8) Nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovnými predpismi, 1) najviac do výšky vstupnej ceny ( 25) s výnimkou goodwillu a záporného goodwillu, ktorý sa zahrnuje do základu dane podľa 17a až 17c. (9) Daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období; v ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky podľa 6 ods. 10; v takom prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. Daňovník, okrem daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa 30a a 30b, je povinný prerušiť uplatňovanie odpisovania hmotného majetku v tom zdaňovacom období, a) v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní, b) ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, ak v poradí k druhej zmene príde počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, c) v ktorom nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby 111a) alebo k predĺženiu dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku, 111b) a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom stavebný úrad 107) rozhodne o ďalšom predĺžení platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby, 111a) o ďalšom predĺžení dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku 111b) alebo vydá kolaudačné rozhodnutie. (10) Hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby. (11) Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku podľa 26 ods. 6 a 7, 27 alebo 28 účtovaného 1) alebo evidovaného podľa 6 ods. 11 k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, môže daňovník uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. (12) Pri vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku odpisovaného podľa 26 ods. 6 a 7 uplatní daňovník odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval 1) alebo majetok evidoval podľa 6 ods. 11. Pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja podľa 19 ods. 3 písm. b) prvého bodu, môže daňovník uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval 1) alebo majetok evidoval podľa 6 ods. 11. (13) Daňovník pri prevode správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku uplatní z ročného odpisu pomernú časť vo výške pripadajúcej na počet celých kalendárnych mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do dňa prevodu, počas ktorých majetok účtoval 1) a používal na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Zvyšnú časť ročného odpisu uplatní daňovník, ktorý nadobudol právo správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku, počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom táto skutočnost nastala. (14) U daňovníka, u ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako kalendárny rok z dôvodu úmrtia, sa uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotná časť pripadajúca na celé mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok. 1) Zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní daňovník pokračujúci v činnosti po zomretom daňovníkovi, pričom zvyšná časť odpisu sa uplatní už v mesiaci, v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku daňovníka pokračujúceho v činnosti po zomretom daňovníkovi. (15) Hmotný majetok podľa odseku 2 písm. a) je možné rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti hmotného majetku (ďalej len jednotlivá oddeliteľná súčasť ), ak vstupná cena každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti je vyššia ako eur. Jednotlivé oddeliteľné súčasti sa evidujú samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých oddeliteľných súčastiach a všetky zmeny jednotlivých oddeliteľných súčastí, napríklad ich prírastky a úbytky vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných cenách a zostatkových cenách jednotlivých oddeliteľných súčastí, o celkovej cene hmotného majetku a o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny tohto majetku. Z hmotného majetku podľa odseku 2 písm. b) je možné vyčleniť na samostatné odpisovanie len tie jednotlivé oddeliteľné súčasti, ktoré sú uvedené v prílohe č Hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania (1) Z odpisovania sú vylúčené a) pozemky, b) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu, c) ochranné hrádze, d) umelecké diela, 111) ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov, e) hnuteľné národné kultúrne pamiatky, 113) f) povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel, g) predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty. 114) Daň z príjmov

37 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 37 (2) Z odpisovania je ďalej vylúčený a) preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala, 90) b) nehmotný majetok vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne, napríklad know-how, obchodná značka alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám, c) hmotný majetok u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva 115) počas zabezpečenia tohto záväzku, d) hmotný majetok bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu, 90) ak výdavky vynaložené na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho daňovníka súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezplatnom odovzdaní do výdavkov [( 19 ods. 3 písm. c)]. 24 (1) Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo. Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje aj daňovník, ktorý nemá vlastnícke právo k tomuto majetku, ak účtuje 1) alebo vedie evidenciu podľa 6 ods. 11 o a) hmotnom majetku pri prevode vlastníckeho práva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva 115) na veriteľa, ak sa pôvodný vlastník (dlžník) písomne dohodne s veriteľom na výpožičke 116) tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku, b) dlhodobom hmotnom hnuteľnom majetku, ku ktorému vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny a do nadobudnutia vlastníckeho práva majetok kupujúci užíva, c) nehnuteľnej veci obstaranej na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva nehnuteľnosť užíva, d) hmotnom majetku prenajatom formou finančného prenájmu, e) hmotnom majetku a nehmotnom majetku štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorý bol zverený do správy rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo inej právnickej osobe. 116a) (2) Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. Rovnakým spôsobom sa odpisuje iný majetok uvedený v 22 ods. 6 písm. e). Pri vykonaní technického zhodnotenia budovy používanej na niekoľko účelov podľa 26 ods. 2 nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny na základe účelu, na ktorý nájomca využíva prenajatý majetok. (3) Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu. (4) Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov. (5) Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, pri preradení hmotného majetku a nehmotného majetku z osobného užívania do obchodného majetku a daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, odpisujú tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v 25 ods. 1 písm. d). (6) Hmotný majetok a nehmotný majetok individuálne určený 117) a poskytnutý združeniu bez právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov združenia odpisuje ten účastník združenia, ktorý majetok poskytol na spoločné užívanie účastníkom združenia. (7) Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo na jeho užívanie za odplatu. (8) Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa 19 ods. 2 písm. t). 25 (1) Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je a) obstarávacia cena; 118) obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom, je obstarávacia cena zistená u darcu, len ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevztahovalo oslobodenie podľa 9, b) suma vo výške vlastných nákladov, 118) c) všeobecná cena 118a) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením a cena podľa osobitného predpisu 29) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním; pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa cena určí ako cena stavby zistená podľa osobitného predpisu 119) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou, d) cena určená podľa písmen a) až c) pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom za roky nevyužívania hmotného majetku a nehmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú, e) suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému hnuteľnému majetku a k hmotnému nehnuteľnému majetku, ktorý pri nezaplatení pohľadávky alebo jej časti prechádza do vlastníctva veriteľa, 115) znížená o čiastku splateného úveru alebo pôžičky, f) zostatková cena majetku zistená u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania, okrem majetku vylúčeného z odpisovania alebo zostatková cena majetku zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku ( 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevztahovalo oslobodenie podľa 9, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, g) obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania alebo obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku ( 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevztahovalo oslobodenie podľa 9, h) pre jednotlivé oddeliteľné súčasti podľa 22 ods obstarávacia cena, 118) 2. cena určená podľa kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca, ak nie je k dispozícii cena uvedená v prvom bode, i) reálna hodnota presunutého hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia ( 17f ods. 6 a 8). (2) Súčasťou vstupnej ceny je technické zhodnotenie v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania, pričom pri zrýchlenom odpisovaní technické zhodnotenie zvyšuje aj zostatkovú cenu. (3) Zostatkovou cenou na účely tohto zákona je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [ 19 ods. 3 písm. a) a 22 ods. 12] okrem zostatkovej ceny podľa 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa 17 ods. 34 a 39 a 19 ods. 2 písm. t), sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa 27 alebo 28. (4) Technické zhodnotenie pri použití zrýchleného spôsobu odpisovania podľa 28 na účely výpočtu ročnej výšky odpisu a priradenia ročného koeficientu zvyšuje zostatkovú cenu (ďalej len zvýšená zostatková cena ); to neplatí, ak bolo technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania. (5) Súčasťou vstupnej ceny je aj a) daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, b) daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a nemôže ju odpočítať alebo c) časť neodpočítanej dane z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ak uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom podľa osobitného predpisu. 6) Daň z príjmov

38 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 38 (6) Pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, nie je daň z pridanej hodnoty. (7) Pri zvýšení vstupnej ceny alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza pri už odpisovanom hmotnom majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej len upravená vstupná cena ), sa odpis určí z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa 27 alebo 28. (8) Súčet vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčastí uvedených v 22 ods. 15 sa rovná vstupnej cene tohto hmotného majetku. 25a Vstupnou cenou finančného majetku 1) je a) obstarávacia cena, 118) ak bol finančný majetok nadobudnutý kúpou okrem reálnej hodnoty podľa písmena d), b) cena zistená podľa osobitného predpisu, 29) ak bol finančný majetok nadobudnutý bezodplatne, c) hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka, 37a) ak ide o 1. finančný majetok, 1) ktorý nadobudol vkladateľ nepeňažného vkladu splateného vo forme individuálne vloženého majetku alebo vo forme podniku, alebo jeho časti pri postupe podľa 17b, 2. individuálne vložený finančný majetok, 1) ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu podľa 17b, d) reálna hodnota, 119a) ak ide o finančný majetok 1) 1. nadobudnutý kúpou podniku alebo jeho časti, 2. nadobudnutý vkladom podniku alebo jeho časti u vkladateľa nepeňažného vkladu a prijímateľa nepeňažného vkladu podľa 17b, 3. nadobudnutý právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení reálnych hodnôt podľa 17c, 4. ktorého prvotné ocenenie v reálnej hodnote ustanovuje osobitný predpis, 119a) e) pôvodná cena, ak ide o finančný majetok, 1) ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu pri uplatnení pôvodných cien podľa 17d a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení pôvodných cien podľa 17e; finančný majetok, 1) ktorý nadobúda vkladateľ nepeňažného vkladu, je ocenený pôvodnou cenou, ktorou sa rozumie celková hodnota nepeňažného vkladu vyjadrená v pôvodných cenách, ktorú preberá príjemca nepeňažného vkladu podľa 17d, f) hodnota splateného peňažného vkladu [ 2 písm. ac)], g) reálna hodnota presunutého finančného majetku, ktorou bol finančný majetok ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia ( 17f ods. 6 a 8). 26 Postup pri odpisovaní hmotného majetku (1) V prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb 120) do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1. Doba odpisovania je: Odpisová Doba skupina odpisovania 1 4 roky 2 6 rokov 3 8 rokov 4 12 rokov 5 20 rokov 6 40 rokov. (2) Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2; to neplatí pre hmotný majetok podľa odsekov 6 a 7. Pri používaní budovy na niekoľko účelov je na zaradenie tejto budovy do odpisovej skupiny rozhodujúce jej hlavné využitie určené z celkovej úžitkovej plochy. 106) Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku. Pri postupe uplatnenom podľa 22 ods. 15 sa jednotlivé oddeliteľné súčasti zaradia do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený tento hmotný majetok s výnimkou jednotlivých oddeliteľných súčastí budov a stavieb, ktoré sú zaradené v prílohe č. 1. (3) Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania ( 27). Metódou zrýchleného odpisovania ( 28) môže daňovník odpisovať hmotný majetok zaradený podľa prílohy č. 1 do odpisovej skupiny 2 a 3. Spôsob odpisovania určí daňovník pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. (4) Hmotný majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej zostatkovej ceny. (5) Pri vykonaní technického zhodnotenia alebo skrátení doby odpisovania sa hmotný majetok doodpisuje do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie platnou ročnou odpisovou sadzbou alebo do výšky zostatkovej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny koeficientom pre príslušnú odpisovú skupinu. Vykonaním technického zhodnotenia sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa 27 alebo 28. (6) Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných stavieb 107) a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania. (7) Pri formách, modeloch a šablónach zatriedených do kódov Klasifikácie produktov , , ak ide o stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, a kódov a sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov. (8) Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, odpíše daňovník počas doby odpisovania tohto majetku podľa odseku 1 do výšky vstupnej ceny ustanovenej v 25 spôsobom podľa 27 alebo 28 pri zohľadnení postupu podľa 17 ods. 34. (9) Ročný odpis podľa odsekov 6 a 7 sa určuje s presnosťou na celé kalendárne mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania. Mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania, je mesiac, v ktorom sa majetok začal účtovať alebo evidovať podľa 6 ods. 11. (10) Mesačný odpis vypočítaný podľa odsekov 6 a 7 sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor. (11) Prerušenie odpisovania a zmenu prerušenia odpisovania podľa 22 ods. 9 nemožno uplatniť pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní podľa osobitného predpisu 128) a v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola. (12) Ročný odpis budovy, v ktorej sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby na základe povolenia podľa osobitných predpisov, 65a) sa určí najviac počas doby odpisovania podľa odseku 1 a najmenej počas polovice doby odpisovania ustanovenej pre odpisovú skupinu 6 podľa Rovnomerné odpisovanie hmotného majetku (1) Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v 26 ods. 1 takto: Odpisová Ročný skupina odpis 1 1/4 2 1/6 3 1/8 4 1/12 5 1/20 6 1/40. (2) V prvom roku odpisovania hmotného majetku sa uplatní len pomerná časť z ročného odpisu vypočítaného podľa odseku 1 v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak počas doby odpisovania hmotného majetku podľa 26 ods. 1 a) nebolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť tohto ročného odpisu sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku podľa 26 ods. 1, b) bolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť tohto ročného odpisu sa uplatní podľa 26 ods. 5. (3) Ročný odpis vypočítaný podľa odseku 1, pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 a pomerná časť ročného odpisu podľa 22 ods. 12 druhej vety sa zaokrúhľujú na celé eurá nahor. Daň z príjmov

39 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV Zrýchlené odpisovanie hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 2 a 3 (1) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám 2 a 3 priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie: Koeficient pre zrýchlené odpisovanie Odpisová v prvom roku v ďalších rokoch pre zvýšenú skupina odpisovania odpisovania zostatkovú cenu (2) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa určia odpisy z hmotného majetku takto: a) v prvom roku odpisovania hmotného majetku len pomerná časť z ročného odpisu určeného ako podiel vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie hmotného majetku platného v prvom roku odpisovania v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia, b) v ďalších rokoch odpisovania hmotného majetku ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval; len na účely výpočtu ročných odpisov 1. v druhom roku odpisovania sa zostatková cena hmotného majetku určí ako rozdiel medzi vstupnou cenou a podielom jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania neskráteným o pomernú časť ročného odpisu neuplatnenú v daňových výdavkoch v prvom roku odpisovania, 2. v ďalších rokoch odpisovania sa zostatková cena určená podľa bodu 1 zníži o daňové odpisy z tohto majetku zahrnuté do daňových výdavkov počnúc druhým rokom odpisovania. (3) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku po vykonaní technického zhodnotenia sa odpisy určujú takto: a) v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu, b) v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny. (4) Ak počas doby odpisovania hmotného majetku podľa 26 ods. 1 a) nebolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 písm. a) sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku podľa 26 ods. 1, b) bolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 písm. a) zvyšuje zostatkovú cenu tohto majetku v roku vykonania technického zhodnotenia. (5) Ročný odpis vypočítaný podľa odsekov 2 a 3 a pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 a pomerná časť ročného odpisu podľa 22 ods. 12 druhej vety sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor. 29 Technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku (1) Technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, 107) rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku eur v úhrne za zdaňovacie obdobie. (2) Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa odseku 1 sa považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. V tomto prípade sa takéto výdavky odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku. (3) Za technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako eur za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom hmotnom majetku, 1) ktorého obstarávacia cena bola 996 eur a menej. Takéto technické zhodnotenie sa pripočíta k obstarávacej cene dlhodobého hmotného majetku a uplatní sa ročný odpis vypočítaný podľa 26. (4) Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností. (5) Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť tohto majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok. 30 Odpočet daňovej straty (1) Od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty. (2) Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, daňovú stratu odpočítava právny nástupca; ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov. Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. (3) Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka. (4) Daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka. (5) Na zistenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa odseku 1, platia ustanovenia 17 až a Úľava na dani pre príjemcov investičnej pomoci (1) Daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúcej úľavu na dani podľa osobitného predpisu, 120a) si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky podľa odseku 2, ak súčasne spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom 120a) a osobitné podmienky podľa odseku 3. (2) Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom 0,5 a percentuálnym vyjadrením úhrnnej výšky oprávnených nákladov 120b) vynaložených po podaní žiadosti o investičnú pomoc podľa osobitného predpisu 120a) do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na dani k celkovej výške oprávnených nákladov, 120b) na ktoré bola investičná pomoc poskytnutá podľa osobitného predpisu. 120a) Výška úľavy na dani nesmie presiahnuť 20 % hodnoty celkovej schválenej investičnej pomoci vo forme úľavy na dani podľa osobitného predpisu. 120a) (3) Osobitnými podmienkami podľa odseku 1 sú: a) daňovník počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, využije všetky ustanovenia tohto zákona znižujúce základ dane, na ktoré mu vzniká nárok, a to najmä uplatnením 1. odpisov podľa 22 až 29; v období uplatňovania úľavy na dani nie je možné prerušiť odpisovanie hmotného majetku podľa 22 ods. 9, 2. opravných položiek a rezerv podľa 20, b) daňovník je povinný počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, odpočítať od základu dane daňovú stratu Daň z príjmov

40 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 40 alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, a to vo výške základu dane; ak je základ dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty, c) daňovník nemôže uplatniť úľavu na dani podľa odseku 4 pri zrušení bez likvidácie, pri vstupe do likvidácie, pri vyhlásení konkurzu alebo pri zrušení alebo pozastavení podnikateľskej činnosti, d) daňovník je povinný pri vyčíslení základu dane vo vzájomnom obchodnom vzťahu so závislou osobou postupovať podľa 18 a dodržiavať princíp nezávislého vzťahu. (4) Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť najviac na desať bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré si možno úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci a daňovník splnil podmienky stanovené osobitným predpisom 120a) a osobitné podmienky podľa odseku 3, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu. 120a) (5) Nárok na úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu uvedenú pre tento druh investičnej pomoci v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci vydanom podľa osobitného predpisu. 120a) (6) Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní. (7) Výška nevyčerpanej hodnoty investičnej pomoci formou úľavy na dani sa nemení, ak bola daňovníkovi vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená nižšia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní. (8) Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok ustanovených osobitným predpisom 120a) alebo osobitnú podmienku uvedenú v odseku 3 písm. c), nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu; 128) v rovnakej lehote je daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná v dodatočnom daňovom priznaní, splatná. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila. Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká aj vtedy, ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník nedodržal podmienku uvedenú v odseku 3 písm. d), ktorej porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a tento rozdiel dane predstavuje viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci. 120a) (9) Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok uvedených v odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d), ktorých porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a toto zvýšenie pomernej časti základu dane je a) 10 % a menej v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom niektorú z podmienok nedodržal, sa znižuje o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa 15 a tej časti zmeny základu dane, ktorá vznikla porušením podmienky podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d), pričom daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci, 120a) b ) viac ako 10 % v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci. 120a) (10) Dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 je daňovník povinný podať v lehote podľa osobitného predpisu; 128) v rovnakej lehote aj aj splatná dodatočne priznaná daň. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila. (11) Daňovník, ktorému bolo počas uplatňovania úľavy na dani na základe rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu 120a) vydané nové rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci obsahujúce úľavu na dani, môže uplatniť úľavu na dani na základe tohto nového rozhodnutia až po skončení uplatňovania úľavy na dani na základe skôr vydaného rozhodnutia. (12) Ak bolo daňovníkovi počas uplatňovania úľavy na dani vydané nové rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu 120a) obsahujúce úľavu na dani, doba uplatňovania úľavy na dani na základe tohto nového rozhodnutia sa skracuje o dobu, počas ktorej daňovník uplatňuje úľavu na dani na základe skôr vydaného rozhodnutia. 30b Úľava na dani pre prijímateľa stimulov (1) Daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu, 120d) si môže uplatniť nárok na úľavu na dani podľa odseku 2 jednotlivo za každé zdaňovacie obdobie počas celého obdobia, na ktoré bolo toto rozhodnutie vydané, najviac však do výšky nákladov vykázaných v účtovnej závierke daňovníka hradených z jeho vlastných prostriedkov 120e) na účel podľa osobitného predpisu, 120d) ak daňovník súčasne spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu 120d) a osobitné podmienky podľa odseku 3. (2) Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel a) nákladov vykázaných v účtovnej závierke daňovníka hradených z jeho vlastných prostriedkov 120e) na účel podľa osobitného predpisu 120d) za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňuje nárok na úľavu na dani, a b) súčtu nákladov podľa písmena a) a dotácie poskytnutej na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu 120d) vo výške podľa odseku 3 písm. e) za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňuje nárok na úľavu na dani. (3) Osobitnými podmienkami podľa odseku 1 sú: a) daňovník počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, využije všetky ustanovenia tohto zákona znižujúce základ dane, na ktoré mu vzniká nárok, a to najmä uplatnením 1. odpisov podľa 22 až 29; v období uplatňovania úľavy na dani nie je možné prerušiť odpisovanie hmotného majetku podľa 22 ods. 9, 2. opravných položiek a rezerv podľa 20, b) daňovník je povinný počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, odpočítať od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, a to vo výške základu dane; ak je základ dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty, c) daňovník nemôže uplatniť úľavu na dani podľa odseku 4 pri zrušení bez likvidácie, pri vstupe do likvidácie, pri vyhlásení konkurzu alebo pri zrušení alebo pozastavení podnikateľskej činnosti, d) daňovník je povinný pri vyčíslení základu dane vo vzájomnom obchodnom vzťahu so závislou osobou postupovať podľa 18 a dodržiavať princíp nezávislého vzťahu, e) dotácia poskytnutá na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu 120d) sa zahrnie do koeficientu na účely výpočtu pomernej časti základu dane podľa odseku 2 1. rovnomerne počas doby čerpania daňovej úľavy, ak sa poskytuje na obstaranie odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku, a 2. vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním nákladov podľa osobitného predpisu, 1) ak sa poskytuje na prevádzkové náklady. (4) Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť najviac na tri bezprostredne po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré si možno úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov a daňovník spl- Daň z príjmov

41 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 41 nil podmienky ustanovené osobitným predpisom 120d) a osobitné podmienky podľa odseku 3, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu. 120f) (5) Nárok na úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu uvedenú v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu. 120f) (6) Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní. (7) Výška nevyčerpanej hodnoty stimulov formou úľavy na dani sa nemení, ak bola daňovníkovi vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená nižšia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní. (8) Ak daňovník nedodrží niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených osobitným predpisom 120d) alebo osobitnú podmienku uvedenú v odseku 3 písm. c), nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu; 128) v rovnakej lehote je daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná v dodatočnom daňovom priznaní, splatná. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila. Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká aj vtedy, ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník nedodržal podmienku uvedenú v odseku 3 písm. d), ktorej porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a tento rozdiel dane predstavuje viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov. 120d) (9) Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok uvedených v odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d), ktorých porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a toto zvýšenie pomernej časti základu dane je a) 10 % a menej v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom niektorú z podmienok nedodržal, sa znižuje o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa 15 a tej časti zmeny základu dane, ktorá vznikla porušením podmienky podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d), pričom daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov, 120d) b ) viac ako 10 % v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov. 120d) (10) Dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 je daňovník povinný podať v lehote podľa osobitného predpisu; 128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila. 30c Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj (1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii projektu výskumu a vývoja možno odpočítať 100 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj 1) v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie. (2) Odpočet podľa odseku 1 možno v zdaňovacom období zvýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov (nákladov) vynaložených v a) zdaňovacom období na výskum a vývoj 1) zahrnovaných do odpočtu a úhrnom výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na výskum a vývoj 1) zahrnovaných do odpočtu a b) dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach na výskum a vývoj 1) zahrnovaných do odpočtu. (3) Pri odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane podľa odsekov 1 a 2 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa 6 ods. 11. (4) Od základu dane možno podľa odsekov 1 a 2 odpočítať len daňové výdavky podľa 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka. Ak vynaložené výdavky (náklady) na výskum a vývoj 1) súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja len sčasti, je možné uplatniť odpočet podľa odsekov 1 a 2 len z rozdielu medzi skutočnými výdavkami (nákladmi) a výdavkami (nákladmi) nesúvisiacimi s realizáciou projektu výskumu a vývoja. (5) Odpočet podľa odsekov 1 a 2 nemožno uplatniť na výdavky (náklady) a) na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií, b) na služby, licencie 1), okrem licencií 1) na počítačový program (softvér) priamo využívaný pri realizácii projektu výskumu a vývoja, a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od iných osôb s výnimkou výdavkov (nákladov) na 1. služby, ktoré súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od Slovenskej akadémie vied, 120g) právnických osôb uskutočňujúcich výskum a vývoj zriadených ústrednými orgánmi štátnej správy, 120h) verejných vysokých škôl 70) a štátnych vysokých škôl, 70) 2. nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od osôb podľa osobitného predpisu, 120i) ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, 120j) 3. certifikáciu vlastných výsledkov výskumu a vývoja, ktoré vynaložil daňovník. (6) Odpočet podľa odsekov 1 a 2 môže využiť daňovník, ktorý a) v zdaňovacom období neuplatňuje úľavu na dani podľa 30b, b) ako držiteľ osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj 120j) nerealizuje projekt výskumu a vývoja za účelom predaja nehmotných výsledkov výskumu a vývoja. (7) Projektom výskumu a vývoja, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odsekov 1 a 2, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí predmet výskumu a vývoja. Tento dokument musí obsahovať najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú názov a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo, u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania, dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu výskumu a vývoja, ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení, celkové predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu a predpokladané výdavky (náklady) v jednotlivých rokoch realizácie projektu. Projekt výskumu a vývoja musí byť podpísaný pred začatím jeho realizácie osobou oprávnenou konať za daňovníka. Pri daňovej kontrole 82) je správca dane alebo finančné riaditeľstvo 120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie projektu výskumu a vývoja. Lehota na predloženie projektu výskumu a vývoja daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi. (8) Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu, 120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii projektu výskumu a vývoja uplatnil odpočet podľa odsekov 1 a 2, tieto údaje: a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, daňové identifikačné číslo, b) výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia, c) dátum začiatku realizácie projektu výskumu a vývoja, d) ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení. (9) Ak odpočet podľa odsekov 1 a 2 nie je možné uplatniť z dôvodu, že daňovník vykázal daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet podľa odsekov Daň z príjmov

42 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 42 1 a 2, je možné odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj alebo jeho zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane, najviac však v štyroch zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 vznikol. (10) Ak daňovník, ktorý je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, 120j) predá nehmotné výsledky výskumu a vývoja, pričom pri realizácii projektu výskumu a vývoja, ktorého sú výsledkom, uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2, stráca nárok na odpočet podľa odsekov 1 a 2 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu; 128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň. 31 Prepočítací kurz (1) Ak daňovník je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (ďalej len kurz ), platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve, 1) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri kúpe a predaji cudzej meny za eurá sa uplatní postup podľa osobitného predpisu. 121) (2) Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet sa použije pri a) príjmoch 1. priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý alebo 2. kurz platný v den, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky alebo 3. ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie alebo 4. priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy, b) výdavkoch primerane postup uvedený v písmene a) v zdaňovacom období, v ktorom boli tieto výdavky vynaložené. (3) Pri prepočte dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá podľa 43, použije sa kurz v deň pripísania úrokov daňovníkovi. Rovnaký postup sa použije aj pri ďalších príjmoch podľa 16, z ktorých sa daň vyberá podľa 43 alebo z ktorých sa vykonáva zabezpečenie dane podľa 44, pričom na prepočet zrazenej dane alebo sumy zrazenej na zabezpečenie dane sa použije kurz platný v deň, v ktorom sa vykonala zrážka. (4) Na zápočet dane zaplatenej v zahraničí sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Ak je zdaňovacím obdobím iné obdobie ako kalendárny rok, na prepočet sa použije priemer vypočítaný z priemerných mesačných kurzov za obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva. PIATA ČASŤ VYBERANIE A PLATENIE DANE Prvý oddiel Daň fyzickej osoby 32 Daňové priznanie (1) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa 11 ods. 2 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % sumy podľa 11 ods. 2 písm. a), ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy podľa 11 ods. 2 písm. a) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa 43, ak a) vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť ( 43 ods. 6) alebo b) daňovník neuplatní postup podľa 43 ods. 7. (2) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len podľa 5, presahujúce 50 % sumy podľa 11 ods. 2 písm. a), ak a) plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa 48, b) plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v odseku 4, c) nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň [ 35 ods. 3 písm. a)], d) daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len ročné zúčtovanie ) alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady ( 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa 11 ods. 9 a 13. (3) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal a) príjmy podľa 5 od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa, b) iné druhy zdaniteľných príjmov podľa 6 až 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa 43, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa 43 ods. 7 a 13. (4) Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy a) podľa 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa odseku 2 alebo b) z ktorých sa daň vyberá podľa 43 a neuplatní postup podľa 43 ods. 7 alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa 11 ods. 9 alebo c) ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo, 122a) d) zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo e) ktoré sú od dane oslobodené. (5) Daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2. (6) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, je povinný uviesť v tomto daňovom priznaní okrem výpočtu daňovej povinnosti alebo zamestnaneckej prémie aj osobné údaje v tomto členení: a) priezvisko, meno, b) titul, rodné číslo, c) adresa trvalého pobytu, adresa bydliska alebo adresa pobytu, ak ide o daňovníka, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, a to ulica, číslo, poštové smerové číslo, obec, štát, d) priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje zníženie základu dane ( 11 ods. 3 a 14) a daňový bonus ( 33). (7) Okrem údajov uvedených v odseku 6 môže daňovník v daňovom priznaní uviesť aj číslo telefónu a ovú adresu; správca dane je oprávnený tieto údaje spracovať. (8) Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi podľa odsekov 6 a 7, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje podľa odsekov 6 a 7. Osoba podľa osobitného predpisu 122aa) a osoba uvedená v 49 ods. 4 zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa osobitného predpisu. 132a) (9) Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa odseku 3, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa 38, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu, 122a) pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa 38 sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie. (10) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje daňový bonus podľa 33, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie dokladom alebo potvrdením podľa 37 ods. 2, ktoré je súčasťou daňového priznania, s výnimkou zamestnanca, ktorému zamestnávateľ vyplatil daňový bonus podľa 33 v plnej sume, na ktorú mal nárok. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje si daňový bonus na zaplatené úroky podľa 33a, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie potvrdením vystave- Daň z príjmov

43 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 43 ným veriteľom podľa osobitného predpisu, 122ab) ktoré je súčasťou daňového priznania. (11) Daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok ( 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu. 132a) (12) Ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu ( 17 ods. 9) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom ( 17 ods. 9). Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu. 132a) Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa 6 až 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa 6 až 8. 32a Zamestnanecká prémia (1) Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi a) vzniká, ak 1. dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v 5 ods. 1 písm. a) a f), vykonávanej len na území Slovenskej republiky (ďalej len posudzované príjmy ), v úhrnnej výške aspoň 6- násobku minimálnej mzdy, 123) 2. poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov, 3. neuplatnil postup podľa 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43, 4. nepoberal príjmy uvedené v 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h) a ods. 3, 5. nepoberal iné zdaniteľné príjmy ( 6 až 8) okrem príjmov uvedených v treťom bode, 6. nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku ( 11 ods. 6) alebo dôchodok nebol tomuto daňovníkovi priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia a 7. suma vypočítaná podľa odseku 3 je kladné číslo, b) nevzniká, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v písmene a), ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa osobitného predpisu. 122b) (2) Ak zamestnanec dosiahol posudzované príjmy za kalendárny mesiac len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, 122c) tento mesiac sa do obdobia uvedeného v odseku 1 písm. a) druhom bode nezapočíta. (3) Ak zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa 5 ods. 8 zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy. Ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa 5 ods. 8 z posudzovaných príjmov tohto zamestnanca. Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. (4) Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1, vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu podľa odseku 3 v plnej výške. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období menej ako 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1, vzniká nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, za ktoré poberal tieto príjmy. Vypočítaná pomerná časť zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. (5) Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie, zamestnaneckú prémiu prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ. Ak boli tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti ( 35), zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri vykonaní ročného zúčtovania použije postup podľa 38 ods. 6. (6) Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie, zamestnaneckú prémiu vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri vyplatení zamestnaneckej prémie postupuje ako pri vrátení daňového preplatku. 126) Rovnako postupuje správca dane aj v prípade, ak boli tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti ( 35). (7) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie zamestnaneckej prémie v správnej výške a v lehote podľa tohto zákona. (8) Ak sa postupuje pri vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania podľa odsekov 5 alebo 6, na účely uplatnenia zamestnaneckej prémie sa vypočítaná daň rovná nule a postup podľa 11 sa nepoužije. 33 Daňový bonus (1) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy 123) alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy 123) a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa 6 ods. 1 a 2, môže si uplatniť daňový bonus v sume 19,32 eura mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom; 57) prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti 57) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň. (2) Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. 125) Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. 125a) (3) Daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti, 57) môže si uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa 11 ods. 2 písm. a). (4) Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti 57) viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. (5) Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa 5 len o sumu daňového bonusu podľa odseku 1 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. (6) Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa tohto zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku; 126) ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa 5 alebo ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa 35 ods. 5 a 7 alebo 36 ods. 5, alebo 38. Daň z príjmov

44 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 44 (7) Ak daňovník v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa 5 aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal v týchto kalendárnych mesiacoch daňový bonus, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus. (8) Daňový bonus si môže uplatniť aj daňovník, ktorý v zdaňovacom období nedosiahol zdaniteľné príjmy podľa 5 aspoň vo výške 6- násobku minimálnej mzdy, 123) ak v tomto zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy 123) a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa 6 ods. 1 a 2. (9) Ak daňovník v zdaňovacom období poberal zdaniteľné príjmy podľa 5 a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal daňový bonus len v pomernej časti a v tomto zdaňovacom období daňovník vykázal aj základ dane podľa 6 ods. 1 a 2, môže si zostávajúcu pomernú časť daňového bonusu nepriznanú zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, uplatniť pri podaní daňového priznania. (10) Daňový bonus podľa odsekov 1 až 9 si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky ( 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. 33a Daňový bonus na zaplatené úroky (1) Daňovníkovi vzniká nárok na daňový bonus na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie, 57a) na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, 57a) najviac zo sumy eur na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, 132b) ktorou je byt alebo rodinný dom, ak má a) najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver, b ) priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa 7 a 51e za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, 57a) najviac vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie; 57a) priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa 7 a 51e. (2) Za tú istú zmluvu o úvere na bývanie 57a) sa považuje aj zmena tejto zmluvy, pričom ustanovenia osobitného predpisu 57a) tým nie sú dotknuté. (3) Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období podľa odseku 1, najviac však do výšky 400 eur za rok. (4) Ak je daňovník dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, 57a) na ktorú si uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, spolu s iným dlžníkom alebo spolu s inými viacerými dlžníkmi (ďalej len spoludlžník ), a) podmienku podľa odseku 1 písm. a) musí spĺňať aj spoludlžník, b) priemerný mesačný príjem podľa odseku 1 písm. b) dlžníka spolu so spoludlžníkom nesmie presiahnuť súčin počtu dlžníka a spoludlžníka a 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca podľa odseku 1 písm. b), c) spoludlžníkovi nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká. (5) Podmienky uvedené v odseku 1 písm. b) a odseku 4 písm. b) musia byť splnené ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie. 57a) (6) Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky nevzniká daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, 57a) ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, 57a) na ktorú sa uplatňuje nárok na daňový bonus na zaplatené úroky. (7) Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch, počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. 57a) V roku začatia úročenia úveru na bývanie má daňovník nárok na pomernú časť daňového bonusu na zaplatené úroky z maximálnej sumy uvedenej v odseku 3 pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie úveru na bývanie. Rovnako postupuje daňovník aj v roku, keď uplynie päťročná lehota na uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, pričom uplatní len pomernú časť tohto daňového bonusu pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to končiac mesiacom, v ktorom päťročná lehota skončila. (8) O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, 57a) ktorá sa najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa 33, ak daňový bonus podľa 33 uplatňuje. (9) Daňový bonus na zaplatené úroky možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa tohto zákona zníženej o daňový bonus podľa 33. Ak suma dane zníženej o daňový bonus podľa 33 vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie zníženej o daňový bonus podľa 33, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku;126) ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa 5 a ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa 38. Daňovníkovi, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie, daňový bonus na zaplatené úroky prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ. (10) Daňový bonus na zaplatené úroky podľa odsekov 1 až 9 si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky ( 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. (11) Ak zomrie daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie 57a) po zomrelom daňovníkovi; podmienky podľa odseku 1 písm. a) a b) a odseku 4 písm. b) a c) sa neuplatnia, pričom ustanovenia odseku 1 úvodnej vety a odsekov 2 a 6 tým nie sú dotknuté. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky sa uplatní u zomrelého daňovníka za mesiace žitia vrátane mesiaca, v ktorom daňovník zomrel, a u daňovníka, na ktorého prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie, 57a) počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci úmrtia daňovníka až do uplynutia päťročnej lehoty na uplatnenie nároku na daňový bonus na zaplatené úroky, ktorá sa počíta od vzniku nároku na daňový bonus na zaplatené úroky u zomrelého daňovníka. (12) Finančné riaditeľstvo poskytuje Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky na účely plnenia úloh v oblasti štátnej bytovej politiky súhrnné údaje o počte daňových subjektov, ktoré si uplatnili daňový bonus na zaplatené úroky podľa 33a vrátane celkovej výšky uplatneného daňového bonusu na zaplatené úroky za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. 34 Platenie preddavkov na daň (1) Preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla eur, pričom preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. (2) Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla eur a nepresiahla eur, platí štvrťročné preddavky na Daň z príjmov

45 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 45 daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka. (3) Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla eur, platí mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca. (4) V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak. (5) Poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov v preddavkovom období podľa odseku 1 je daň vypočítaná zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa 5, 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty a príjmov podľa 6 ods. 3 a 4 uvedeného v poslednom daňovom priznaní, zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane podľa 11 ods. 2 písm. a) platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň pri použití sadzby dane podľa 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti z podaného daňového priznania v bežnom zdaňovacom období k začiatku preddavkového obdobia podľa odseku 1 sa preddavky na daň splatné do začiatku tohto preddavkového obdobia nemenia, pričom ak preddavky na daň zaplatené do tejto zmeny sú vyššie ako preddavky vypočítané z podaného daňového priznania, suma preddavkov z poslednej známej daňovej povinnosti prevyšujúca sumu preddavkov vypočítanú z podaného daňového priznania sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Na postup správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti danovníka sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. 126) (6) Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa 2 písm. d) prvého bodu s príjmami podľa 5, ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane 128) vo výške vypočítanej z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci spôsobom podľa 35. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovníkovi bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane 128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. (7) Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa 2 písm. e), s príjmami podľa 16 ods. 1 písm. b), ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane 128) vypočítané z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa 11 ods. 2 písm. a), pri použití sadzby dane podľa 15, platných v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovníkovi takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane 128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. Ak zo zmluvy, na základe ktorej tento daňovník poberá príjmy, a) vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň od začiatku svojho pobytu na území Slovenskej republiky, b) nevyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na území Slovenskej republiky. (8) Ak daňovník skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť, prenájom ( 17 ods. 9), poberanie príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu ( 6 ods. 4) a výkon závislej činnosti a poberanie príjmov ( 5), z ktorých sa platia preddavky na daň podľa odsekov 6 a 7, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností; daňovník s príjmami podľa 6 ods. 4 oznámi túto skutočnost správcovi dane. (9) Preddavky na daň podľa predchádzajúcich odsekov neplatí daňovník, ktorý poberal v predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy uvedené v 7 alebo 8, alebo z ktorých sa daň vyberá podľa 43 alebo príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú zdaňované podľa 35, pričom môže ísť aj o kombináciu takýchto príjmov. (10) Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa 5 a 6, neplatí preddavky na daň, ak čiastkový základ dane z príjmov podľa 5 tvorí viac ako 50 % zo súčtu čiastkových základov dane podľa 5 a 6. Ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti tvorí 50 % a menej, preddavky na daň sa platia v polovičnej výške. (11) Správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka zaplatené preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa tohto zákona, alebo rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa tohto zákona. Na postup správcu dane sa pri vrátení takto zaplatených preddavkov alebo rozdielu zaplatených preddavkov na daň použijú ustanovenia osobitného predpisu. 126) Vyberanie a platenie preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti 35 (1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o a) sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [ 11 ods. 2 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [ 11 ods. 2 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa 11 ods. 2 písm. b), ods. 3, 6, 8, 10 a 14 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie. (2) Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176, 8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176, 8-násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa 33 ods. 1. (3) Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Zamestnancovi, a) ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení, pri ktorom sa neuplatňuje postup podľa prílohy č. 6 alebo toto nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní ( 38) alebo pri podaní daňového priznania ( 32), alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa 32, daň sa v termíne na podanie daňového priznania ( 49) považuje za vysporiadanú, b) ktorého príjem zo závislej činnosti a náhrada tohto príjmu za dovolenku je zložený z eurovej časti a z časti v cudzej mene, preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a časti v cudzej mene prepočítanej na eurá; ustanovenia osobitného predpisu 130) o zrážkach preddavku na daň sa nepoužijú, c) ktorému zamestnávateľ poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný príspevok podľa osobitného predpisu, 131) preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a zahraničného príspevku prepočítaného na eurá. (4) U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie podľa 36 ods. 6, je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec. (5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zníži preddavok na daň o sumu daňového bonusu zamestnancovi, ktorý u neho podal vyhlásenie podľa 36 ods. 6, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených týmto zamestnávateľom v príslušnom kalendárnom mesiaci je u tohto zamestnanca aspoň vo výške polovice mi- Daň z príjmov

46 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 46 nimálnej mzdy. O túto sumu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň za príslušný kalendárny mesiac. (6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia podľa 5 ods. 3 písm. d) zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na daň. (7) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie daňového bonusu. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca, ktorý poberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého podal vyhlásenie podľa 36 ods. 6, nižšia ako suma daňového bonusu alebo ak zdaniteľná mzda tohto zamestnanca spočíva len v nepeňažnom plnení, alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku preddavku na daň vykonať, vyplatí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň a dane zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň a dane vrátane dane vybranej podľa 43 zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej týmto zákonom za príslušný kalendárny mesiac zo svojich prostriedkov. V tomto prípade zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, požiada na tlačive podľa 39 ods. 9 písm. a), po skončení kalendárneho štvrťroka za príslušné kalendárne mesiace tohto štvrťroka miestne príslušného správcu dane o poukázanie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov a úhrnnou sumou preddavkov na daň a dane vrátane dane vybranej podľa 43, ktoré zrazil všetkým zamestnancom. Správca dane je povinný sumu rozdielu uvedenú v žiadosti poukázať zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti; na tieto účely správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu. 128) Ak správca dane v tejto lehote začne daňovú kontrolu a suma zistená daňovou kontrolou sa neodlišuje od sumy uvedenej v žiadosti, vráti túto sumu do 15 dní od ukončenia daňovej kontroly, pričom na tieto účely správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu. 128) Ak správca dane zistí, že suma rozdielu zistená daňovou kontrolou sa odlišuje od sumy rozdielu uvedenej v žiadosti, postupuje podľa osobitného predpisu 128) a sumu rozdielu vráti do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. (8) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevyberie preddavok na daň podľa predchádzajúcich odsekov, ak a) je preukázané, že daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, platí preddavky na daň podľa 34, b) ide o príjmy zamestnanca, ktoré sú zdaňované v zahraničí. (9) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta preddavok na daň a prizná a vyplatí daňový bonus tak, ako by bola zdaniteľná mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre zamestnanca výhodnejší. 36 Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, zamestnaneckej prémie a daňového bonusu (1) Zamestnanec, ktorý si uplatňuje daňový bonus u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, je povinný preukázať tomuto zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa. Na predložené doklady zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, preukážu; ak zamestnanec nastúpi do zamestnania, na predložené doklady zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom zamestnanec nastúpil do zamestnania, ak ich preukáže do konca tohto kalendárneho mesiaca a neuplatnil si ich v tomto kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane. (2) Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak zamestnanec predloží doklad o preukázaní splnenia podmienok na uplatnenie daňového bonusu do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Rovnaký postup sa uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie. (3) Ak zamestnanec poberá v kalendárnom mesiaci zdaniteľnú mzdu súčasne alebo postupne od viacerých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [ 11 ods. 2 písm. a)] a na daňový bonus iba jeden zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, u ktorého zamestnanec uplatní nároky podľa odsekov 1 a 2. (4) Ak zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a nepreukáže splnenie podmienok na uplatnenie daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a prihliadne na preukázané podmienky na priznanie daňového bonusu dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak ich zamestnanec preukáže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, alebo si ich zamestnanec uplatní pri podaní daňového priznania. (5) Ak zamestnanec nepoberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo v nepeňažnej forme aspoň v sume polovice minimálnej mzdy u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus, uplatní túto časť daňového bonusu pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za obdobie, za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie alebo za ktoré zamestnanec podáva daňové priznanie, dosiahne aspoň sumu 6-násobku minimálnej mzdy. (6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [ 11 ods. 2 písm. a)] a na daňový bonus, ak zamestnanec podá do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, a každoročne najneskôr do konca januára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia písomné vyhlásenie, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, o tom, a) že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili, b) že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník, c) či je poberateľom dôchodku uvedeného v 11 ods. 6. (7) Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti písomne, napríklad zmenou vo vyhlásení podľa odseku 6 zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si daňový bonus uplatňuje, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, poznamená zmenu na mzdovom liste zamestnanca. (8) Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [ 11 ods. 2 písm. a)] alebo na daňový bonus, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení podľa odseku 6 u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus ku dňu, keď táto skutočnosť nastala. (9) Ak zamestnanec preukáže nárok na zamestnaneckú prémiu zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré si zamestnaneckú prémiu uplatňuje, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupuje podľa 32a ods Spôsob preukazovania nároku na zníženie základu dane, zamestnaneckú prémiu, daňový bonus a daňový bonus na zaplatené úroky (1) Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, a) predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa 11 ods. 3 vystaveného oprávneným subjektom a čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky (manžela), b) posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku ( 11 ods. 6), ak suma takéhoto dôchodku v úhrne nepresahuje sumu ustanovenú v 11 Daň z príjmov

47 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 47 ods. 2, c) predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa 11 ods. 8 a 10 vystaveného oprávneným subjektom, ak za zamestnanca neodvádza dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie alebo príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnávateľ, d) predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa 11 ods. 14 druhej vety a predložením dokladu o zaplatení úhrady súvisiacej s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaloženej v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa osobitných predpisov. 65a) (2) Nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, a) predložením dokladu o oprávnenosti nároku na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa a potvrdením školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti 57) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, 125) alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, b) potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti 57) sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, (3) Doklady uvedené v odseku 1 písm. a) a b) platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených. Potvrdenie školy o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti 57) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, platí vždy na školský rok, na ktorý bolo vydané. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. b) je podmienená tým, že zamestnanec každoročne potvrdí podpisom vo vyhlásení ( 36 ods. 6) platnosť rozhodnutia o priznaní dôchodku. Doklady platia za predpokladu, že u zamestnanca a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie nezdaniteľnej časti základu dane [ 11 ods. 3] a daňového bonusu. (4) Nárok na zamestnaneckú prémiu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, čestným vyhlásením o tom, že spĺňa podmienky uvedené v 32a ods. 1. (5) Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky podľa 33a preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, predložením potvrdenia vystaveného veriteľom podľa osobitného predpisu 122ab) a čestným vyhlásením o tom, že mu nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu. 131a) (6) Na účely preukazovania nároku podľa odsekov 1 až 5, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania nároku na zníženie základu dane, na zamestnaneckú prémiu, na daňový bonus a na daňový bonus na zaplatené úroky podľa 33a, na účely ochrany a domáhania sa práv daňovníka, zamestnávateľa a správcu dane sú zamestnávateľ, správca dane a ministerstvo oprávnení spracúvať osobné údaje dotknutých osôb. Zamestnávateľ, správca dane a ministerstvo sú na tieto účely oprávnení aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania. 38 Ročné zúčtovanie (1) Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v 5 a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43, pri ktorých uplatnil postup podľa 43 ods. 7 alebo ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa 11 ods. 9 a 13, môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia písomne požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, posledného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus. (2) Ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na žiadosť zamestnanca uvedeného v odseku 1. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich a, tento zamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok. (3) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa 32. (4) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa 11 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa 11 ods. 3, na nezdaniteľnú časť základu dane podľa 11 ods. 6, 8, 10 a 14, na zamestnaneckú prémiu, na daňový bonus a na daňový bonus na zaplatené úroky podľa 33a, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť, ktorej vzor určí finančné riaditeľstvo, pričom tlačivo obsahuje osobné údaje uvedené v 32 ods. 6. Tieto osobné údaje sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu. 132) (5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 na základe údajov o zdaniteľnej mzde ( 35 ods. 1), ktoré je povinný viesť podľa tohto zákona ( 39), dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane, na daňový bonus ( 33) a daňový bonus na zaplatené úroky ( 33a) a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať daňové priznanie ( 32). (6) Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu ( 32a), daňový bonus alebo jeho časť ( 33) a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť ( 33a) do výšky ustanovenej týmto zákonom. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa 40 ods. 8. O vyplatený daňový bonus alebo jeho časť a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa 35 ods. 7. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý postupoval podľa 32a ods. 5, zníži odvod preddavkov na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej prémie najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa 35 ods. 7. (7) Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 3, 32 eura zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zamestnávateľ zníži o sumu daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur. Ak zamestnanec uplatní postup podľa 50, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 3,32 eura alebo nižšej ako 3,32 eura najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné zúčtovanie. (8) Ak zamestnanec uvedený v odseku 1 nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z dôvodu zániku zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, bez právneho nástupcu, je povinný podať daňové Daň z príjmov

48 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 48 priznanie podľa 32. (9) Ak správca dane zistí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky podľa tohto zákona, uloží mu pokutu najmenej 15 eur za každého takéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť eur za všetkých zamestnancov, ktorí požiadali o vykonanie ročného zúčtovania, splnili na jeho vykonanie všetky podmienky podľa tohto zákona, ale zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, týmto zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal. Rovnaký postup sa použije, ak správca dane zistí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevystavil a nedoručil v lehote ustanovenej v tomto zákone doklad uvedený v 39 ods. 5 a 6. (10) Ročné zúčtovanie sa vykoná na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo, pričom tlačivo obsahuje osobné údaje uvedené v 32 ods. 6. Tieto osobné údaje sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu. 132) (11) Ak je to nevyhnutné na utajenie činnosti alebo totožnosti príslušníka Vojenského spravodajstva alebo plnenia úloh Vojenského spravodajstva, môže byť ročné zúčtovanie alebo daňové priznanie k dani z príjmu plynúceho zo služobného pomeru príslušníka Vojenského spravodajstva vykonané oddelene od ročného zúčtovania alebo daňového priznania príslušníka Vojenského spravodajstva z príjmov z činnosti podľa osobitného predpisu 132c) alebo z výkonu činnosti, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa 5 až 8. Súhrnné vyúčtovanie príjmov príslušníka Vojenského spravodajstva vykoná Vojenské spravodajstvo tak, aby sa vo vzťahu k príslušníkovi Vojenského spravodajstva zachovalo utajenie jeho služobného pomeru. Podrobnosti o vykonaní tohto súhrnného vyúčtovania upraví riaditeľ Vojenského spravodajstva interným predpisom. Povinnosti zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane 39 (1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy s výnimkou uvedenou v odseku 4 a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie. (2) Mzdový list musí na daňové účely obsahovať a) meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, b) rodné číslo zamestnanca, c) adresu trvalého pobytu zamestnanca, d) mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane [ 11 ods. 3] a daňový bonus, e) výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania, f) za každý kalendárny mesiac 1. počet dní výkonu práce, 2. úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňažné plnenie podľa 5 ods. 3 písm. d), okrem súm uvedených v deviatom a desiatom bode, 3. sumy oslobodené od dane, okrem súm uvedených v deviatom a desiatom bode, 4. sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec, 5. základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň, 6. sumu daňového bonusu, 7. sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ, 8. suma príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré za zamestnanca odvádza zamestnávateľ, 9. sumu peňažného plnenia podľa osobitných predpisov 24d) a z toho sumu oslobodenú podľa 5 ods. 7 písm. n), 10. sumu peňažného plnenia podľa osobitných predpisov 24g) a z toho sumu oslobodenú podľa 5 ods. 7 písm. o), g) za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v písmene f), h) sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie ( 32a). (3) Údaje uvedené v odseku 2 písm. a) až d) sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu. 132) (4) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevedie pre zamestnancov, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy uvedené v 5 ods. 3, mzdové listy, je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, jeho rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov uvedených v 5 ods. 3. (5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem, vystavit potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 4, ktoré sú rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane, na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle a doručiť zamestnancovi najneskôr do a) 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie, alebo b) do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil príjem zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia. (6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní ( 38 ods. 10) najneskôr do konca apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie. Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný do desiatich dní od doručenia žiadosti vystavit doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie, daňového bonusu ( 33) alebo daňového bonusu na zaplatené úroky ( 33a) vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, za zdaňovacie obdobie, za ktoré vystavil doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní nebude po dátume vyplnenia tohto dokladu zrážať alebo vyplácať sumy daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu uvedené v tomto doklade. (7) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely 50 najneskôr do 15. apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie, na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo. (8) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný kópie dokladov uvedených v odsekoch 1 a 4 až 6 uchovávať po dobu ustanovenú osobitným predpisom. 1) (9) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať správcovi dane v lehote podľa 49 a) prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len prehľad ), b) hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky (ďalej len hlásenie ); hlásenie obsahuje aj meno a priezvisko osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, nezdaniteľné časti základu dane, poistné a príspevky, ktoré platí zamestnanec, preddavky na daň, daňový bonus, zamestnaneckú prémiu a daň, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu 132) (10) Prehľad a hlásenie podľa odseku 9 sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo. (11) Na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenia osobitného predpisu vzťahujúce sa na daňové priznanie, 128) pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie, opravné hlásenie sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné hlásenie sa považuje za dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu. 128) Ak bol zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný podať prehľad a tento nepodal v lehote uvedenej v 49 ods. 2 na podanie prehľadu, správca dane použije postup podľa osobitného predpisu, 132a) ak zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, za tento kalendárny mesiac vznikla povinnosť odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo žiadal správcu dane o vyplatenie daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie. Daň z príjmov

49 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 49 (12) Prehľad a hlásenie podľa odseku 9 nie je povinný podať len ten zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane alebo zahraničným platiteľom dane podľa 48, ktorý v príslušnom období nevyplácal príjmy zo závislej činnosti. (13) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, podá opravný prehľad v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že podaný prehľad neobsahuje správne údaje za príslušné obdobie. Na podaný prehľad alebo na podané predchádzajúce opravné prehľady sa v tomto prípade neprihliada. (14) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Vo výzve správca dane určí zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, primeranú lehotu na vyjadrenie a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu. 128) Ak je v lehote na poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie podľa 35 ods. 7 zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom prehľade, lehota na vrátenie rozdielu daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov prehľadu. (15) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zistí po lehote na podanie hlásenia, že podané hlásenie je nesprávne alebo neúplné alebo jeho oprava má za následok zmenu sumy daňového bonusu, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckej prémie, je povinný za príslušné zdaňovacie obdobie podať správcovi dane dodatočné hlásenie v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnosť zistil. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, môže zvýšiť alebo znížiť nárok na daňový bonus, zvýšiť alebo znížiť nárok na daňový bonus na zaplatené úroky alebo zvýšiť alebo znížiť nárok na zamestnaneckú prémiu na základe dodatočného hlásenia, len ak uplatní skutočnosti, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. 40 (1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý zrazil zamestnancovi vyššiu daň, ako bol povinný zraziť podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi preplatok dane, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom preplatok dane vznikol. Ak tento zamestnávateľ zrazil zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období preddavky na daň vyššie, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi vzniknutý preplatok na preddavkoch na daň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátený preplatok dane alebo preplatok na preddavkoch na daň zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane. (2) Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal alebo vyplatil za zdaňovacie obdobie daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti zamestnávateľ zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom tento rozdiel vznikol, ak za toto zdaňovacie obdobie nebola zamestnancovi suma rozdielu daňového bonusu vyplatená na základe vykonaného ročného zúčtovania ( 38) alebo podaného daňového priznania ( 33 ods. 6). Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období priznal alebo vyplatil daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátenú sumu rozdielu daňového bonusu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane alebo uplatní postup podľa 35 ods. 7. (3) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, a) nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov, b) nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa tohto zákona, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, c) priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa tohto zákona, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane iba vtedy, ak od doby, keď nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. (4) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zavinením zamestnanca a) daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške, zrazí ju vrátane príslušenstva do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke alebo v ktorom nebola zrazená vôbec, b) daňový bonus priznal a vyplatil vo vyššej sume, ako je ustanovené týmto zákonom, vyberie ho vrátane príslušenstva od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jeho nesprávnemu uplatneniu. (5) Ak nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane z dôvodu podľa odseku 4 písm. a) a nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, alebo ak nemôže vybrať od zamestnanca daňový bonus podľa odseku 4 písm. b) a vyššiu sumu daňového bonusu, ako je ustanovená týmto zákonom, ktorá vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil. Zamestnanec je povinný daňový nedoplatok vzniknutý jeho zavinením vrátane úroku z omeškania alebo sumu rozdielu daňového bonusu vrátane úroku z omeškania uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto daňovom nedoplatku alebo sume rozdielu daňového bonusu zamestnancovi doručené. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, a správca dane tento postup nepoužijú, ak sa daňový nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná 3,32 eura alebo je nižšia ako 5 eur, ale len ak daňovník nevyužije možnosť podať vyhlásenie podľa 50. (6) Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok na daň podľa odsekov 3 a 4 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň, ak neuplatní postup podľa 35 ods. 7 alebo ak dodatočne vybratú sumu rozdielu daňového bonusu podľa odsekov 3 a 4 nepoužije na priznanie daňového bonusu inému zamestnancovi. (7) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, za zdaňovacie obdobie neuviedol zamestnancovi, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie alebo ktorému vykonal iný zamestnávateľ podľa tohto zákona ročné zúčtovanie ( 38), správne údaje podľa tohto zákona v doklade podľa 39 ods. 5, je povinný vystaviť tomuto zamestnancovi opravný doklad v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď dodatočný platobný výmer, ktorým sa tomuto zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, vyrubila daň alebo rozdiel dane, nadobudol právoplatnosť. Ak nesprávne údaje v doklade podľa 39 ods. 5 zistil zamestnanec alebo zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, opravný doklad vystaví zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnost zistil alebo v ktorom zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, na túto chybu zamestnanec upozornil. V tomto prípade sa neuplatní v súvislosti s príjmami podľa 5 postup podľa osobitného predpisu 132a) u zamestnanca, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie. (8) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odviedol preddavky na daň alebo daň vyššou sumou, ako bol povinný odviesť, a nemôže o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň, požiada správcu dane o vrátenie tejto sumy. Rovnaký postup sa môže uplatniť aj v prípade rozdielu vyplývajúceho z ročného zúčtovania. Správca dane vráti požadovanú sumu zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, do jedného mesiaca od doručenia žiadosti. (9) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal a vyplatil nižšiu alebo vyššiu sumu zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu na zaplatené úroky, ako je ustanovená týmto zákonom, alebo ak zavinením zamestnanca priznal a vyplatil vyššiu sumu zamestnaneckej prémie, ako je ustanovená týmto zákonom, postupuje podľa odsekov 1 až 8. (10) Na kontrolu daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu o daňovej kontrole. 128) Kontrola na zistenie oprávnenosti poukázania daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie alebo ich časti je začatá v deň spísania zápisnice o začatí kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o Daň z príjmov

50 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 50 kontrole. (11) Pri určení daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie podľa pomôcok správca dane uplatní rovnaký postup ako pri určení dane podľa pomôcok podľa osobitného predpisu. 128) (12) Správca dane určí daňový bonus, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu podľa pomôcok, ak a) zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, 1. nepodá hlásenie ani na výzvu správcu dane, nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňový bonus alebo zamestnaneckú prémiu správne zistiť, alebo 3. neumožní vykonať kontrolu podľa odseku 10, b) daňovník, ktorý v podanom daňovom priznaní uplatňuje nárok na daňový bonus alebo na zamestnaneckú prémiu nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňový bonus alebo zamestnaneckú prémiu správne zistiť, alebo 2. neumožní vykonať kontrolu podľa odseku 10. Druhý oddiel Daň právnickej osoby 41 Daňové priznanie a zdaňovacie obdobie (1) Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa 49. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie a Národná banka Slovenska nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa 43. Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa 43, a príjmy oslobodené od dane podľa 13 ods. 2 písm. b). Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa 43, len príjmy oslobodené od dane. Rovnako nemusí podať daňové priznanie daňovník, ak má príjmy len podľa 13 ods. 2 písm. a) a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa 43. (2) Zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva daňové priznanie jeho právny nástupca. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, daňové priznanie podáva správca konkurznej podstaty. (3) Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie. (4) Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. 133) Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu. (5) Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu. (6) Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz. (7) Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná závierka podľa osobitného predpisu. 133a) Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, jednoduchej spoločnosti na akcie na akciovú spoločnosť, akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na družstvo, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť. (8) Ak sa po skončení konkurzu a) začne likvidácia, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa podľa odseku 4, b) pokračuje v likvidácii, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom nasledujúcim po skončení konkurzu a končí sa 31. decembra roka, v ktorom sa skončil konkurz; ustanovenia odseku 4 tretej a štvrtej vety platia rovnako. (9) Pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom predchádzajúcim dňu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka. (10) Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v lehote podľa 49 ods. 2. (11) Ak v súlade s osobitným predpisom 134) došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade primerane použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania daňového priznania. Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na hospodársky rok sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie. (12) Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva daňovník prestáva byť daňovníkom podľa 2 písm. d) druhého bodu a súčasne mu nevzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva. Základ dane sa vypočíta podľa 17 až 29, pričom sa uplatní aj postup podľa 17f a 17g. (13) Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva daňovník prestáva byť daňovníkom podľa 2 písm. d) druhého bodu a súčasne mu vzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, zdaňovacie obdobie sa končí posledným dňom pôvodného zdaňovacieho obdobia daňovníka, ktoré mal pred touto zmenou. Základ dane sa vypočíta podľa 17 až 29, pričom sa uplatní aj postup podľa 17f a 17g na presun toho majetku a záväzkov, ktoré sa nevzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne. 42 Platenie preddavkov na daň (1) Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku 6 presiahla eur, je povinný platiť, počnúc prvým mesiacom nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, a to vždy do konca príslušného mesiaca. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania. (2) Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období vypočítaná podľa odseku 6 presiahla eur a nepresiahla eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka a ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania. (3) Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň podľa odseku 10, preddavky na daň neplatí a) daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku 6 nepresiahla eur, b) daňovník v likvidácii alebo v konkurze v zdaňovacom období podľa 41 ods. 4 a 6, c) daňovník podľa odseku 8. (4) Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozdelením, neplatí preddavky Daň z príjmov

51 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 51 na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol. Daňovník, ktorý počas roka a) zmenil právnu formu, pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy, b) vznikol splynutím, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane daňovníkov zaniknutých splynutím za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníkov, c) sa zlúčil s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane 1. daňovníka zaniknutého zlúčením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, 2. daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý daňovník, za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu, d) vznikol rozdelením, platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej z dane daňovníka zaniknutého rozdelením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru vlastného imania zaniknutého daňovníka prevzatého daňovníkom vzniknutým rozdelením. (5) Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období platí preddavky na daň na toto zdaňovacie obdobie podľa odsekov 1 a 2. (6) Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona, pri použití sadzby dane podľa 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o daň vybranú podľa 43 odpočítavanú ako preddavok na daň. (7) Do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vrátane použitia sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky. Daňovník, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím alebo rozdelením a pri zlúčení, platí preddavky na daň do lehoty na podanie daňového priznania spôsobom a vo výške podľa odseku 4 písm. b) až d). (8) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovná v lehote na podanie daňového priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní. (9) Ak zaplatené preddavky na daň podľa odseku 7 sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému určil správca dane platenie preddavkov na daň podľa odseku 10, ak správca dane v rozhodnutí vydanom do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania neuvedie inak. Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Na postup správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. 126) (10) Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, ak ide o ich platenie na základe výšky predpokladanej dane, výšky určenej podľa odsekov 3 a 4 a ak daň uvedená v daňovom priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním. V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak. (11) Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania. (12) Správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka zaplatené preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa tohto zákona, alebo rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa tohto zákona. Na postup správcu dane sa pri vrátení takto zaplatených preddavkov alebo rozdielu zaplatených preddavkov na daň použijú ustanovenia osobitného predpisu. 126) Tretí oddiel Spoločné ustanovenia na vyberanie a platenie dane 43 Daň vyberaná zrážkou (1) Daň sa vyberá zrážkou vo výške a) 7 % z príjmov podľa odseku 3 písm. r) a s), okrem príjmov zdaňovaných podľa písmena c), b) 19 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3, okrem príjmov zdaňovaných podľa písmen a) a c), c) 35 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3, ak sú tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného štátu podľa 2 písm. x). (2) Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov ( 16 ods. 2), ktorá je zaregistrovaná podľa 49a ods. 5, sa vyberá zrážkou, ak ide o príjmy podľa 16 ods. 1 písm. c) až e) prvého, druhého štvrtého a desiateho bodu, 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, ak plynú daňovníkovi nezmluvného štátu podľa 2 písm. x), úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa osobitného predpisu. 76) (3) Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o a) úrok, výhru alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov a z vkladových účtov s výnimkou, ak je príjemcom úroku alebo výnosu podielový fond, 66) doplnkový dôchodkový fond, 35) dôchodkový fond, 134a) banka alebo pobočka zahraničnej banky 94) alebo Exportno-importná banka Slovenskej republiky, 95) b) výnos z majetku v podielovom fonde, 74b) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), výnos z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a z vkladových listov s výnimkou, ak je príjemcom výnosu alebo príjmu podielový fond, 66) doplnkový dôchodkový fond 35) a dôchodkový fond, 134a) c) peňažnú výhru v lotériách a iných podobných hrách a peňažnú výhru z reklamných súťaží a žrebovaní [ 8 ods. 1 písm. i)] okrem výhier oslobodených od dane podľa 9, d) peňažnú cenu z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží [ 8 ods. 1 písm. j)] s výnimkou cien oslobodených od dane podľa 9, e) dávku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu 35) [ 7 ods. 1 písm. d)], f) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku [ 7 ods. 1 písm. e)], g) príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv, 135) ktorými sú 1. príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých úrokov z omeškania a pokút súvisiacich s týmto prenájmom, 2. zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu, 3. príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak, h) príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu 27) podľa 6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14, i) výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie ( 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska, j) poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem podľa 5 alebo 6, vrátené zdravotnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného, 136aa) k) náhradu za stratu na zárobku vyplatenú zamestnancovi podľa Daň z príjmov

52 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 52 osobitného predpisu, 23aa) ak sa na účely jej výpočtu nevychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu, 23ab) l) výnos (príjem) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie ( 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska, m) kompenzačné platby podľa osobitného predpisu, 37ad) n) výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie fyzickej osobe, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok plynúcich tejto fyzickej osobe. o) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie, 37ab) p) poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie vrátené zdravotnou poisťovňou z ročného zúčtovania poistného z dôvodu uplatnenia odpočítateľnej položky podľa osobitného predpisu, 136aaa) q) príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu 37af) [ 8 ods. 1 písm. o)], r) príjmy podľa 3 ods. 1 písm. e) a g), okrem príjmov zdaňovaných podľa odseku 2, plynúce fyzickej osobe a príjmov podľa 3 ods. 1 písm. g) oslobodených od dane podľa 9; daň vyberaná zrážkou sa nevyberá z príjmov, ktoré sú predmetom dane podľa 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ak je ich príjemcom podielový fond, 66) doplnkový dôchodkový fond 35) a dôchodkový fond, 134a) s) príjmy podľa 3 ods. 1 písm. f) a 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu plynúce daňovníkovi nezmluvného štátu podľa 2 písm. x) vyplácané verejnou obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva, t) vyplatené oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v sume prevyšujúcej podiel podľa 17e ods. 14. (4) Základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri príjmoch uvedených v odsekoch 2 a 3 je iba príjem, ak sa nepostupuje podľa odseku 5, 9 alebo odseku 10. Základ dane a daň sa zaokrúhľujú podľa 47; v prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia. (5) Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených a) v odseku 3 písm. e) a f) je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné; v prípade preddavkovo uskutočňovaných výplat z poistenia pre prípad dožitia určitého veku podlieha dani vyberanej zrážkou rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom pri výplate z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia, pričom vybraná daň z predchádzajúcich výplat sa započíta na úhradu celkovej dane; ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať, b) v odseku 3 písm. h) je príjem znížený o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu, 136ad) c) v odseku 3 písm. i) a l) je úhrn týchto výnosov (príjmov) v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich vyplateniu, poukázaniu alebo pripísaniu v prospech daňovníka znížených o obstarávaciu cenu dlhopisov vyradených z majetku podľa osobitného predpisu 1) v príslušnom zdaňovacom období a poplatky súvisiace s ich obstaraním, d) v odseku 2 a odseku 3 písm. r) a s) je vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada. (6) Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daň vyberanú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň, ak bola vybraná z a) príjmov podľa 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou b) príjmov podľa 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého, štvrtého a desiateho bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa osobitného predpisu 76) a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, c) príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa 2 písm. d) okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie ( 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska. (7) Ak sa daňovník podľa odseku 6 písm. a) až c) rozhodne daň vyberanú zrážkou z príjmov podľa odseku 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku; 126) rovnako aj spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti si môže odpočítať pomernú časť dane, ktorá bola zrazená verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a to v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na spoločníka alebo komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom; manželia, ktorým plynú príjmy z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pri ktorých možno odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok, si môžu odpočítať pomernú časť zrazenej dane, a to v rovnakom pomere, v akom sa zdaňujú tieto príjmy. (8) Daňovník, ktorý si môže podľa odseku 7 odpočítať daň vybranú zrážkou a ktorý pri zisťovaní základu dane postupuje podľa 17 až 29, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane. (9) Ak plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od správcovskej spoločnosti, 66) je základom dane pre daň vyberanú zrážkou vyplácaný výnos z majetku v podielovom fonde 74b) znížený o príjmy prijaté správcovskou spoločnosťou, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. (10) Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa považuje aj príjem dosiahnutý v dôsledku zápočtu vzájomných pohľadávok a záväzkov alebo priradenie nákladov stálej prevádzkarni jej zriaďovateľom, ktorý uskutočnil úhrady vzťahujúce sa k týmto nákladom v inom štáte. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovských spoločností sa nepovažuje zahrnutie výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu, ktorým je splnená povinnosť každoročného vyplácania výnosu z majetku podielového fondu. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je úhrn predajných cien podielových listov pri ich vydaní; ak ide o príjemcu, ktorým je podielový fond, zrážka dane sa nevykoná a ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy vo svojom mene pre svojich klientov v rámci poskytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez zriadenia pobočky, zrážka dane sa nevykoná a platiteľom dane vyberanej zrážkou z vyplatenia (vrátenia) podielového listu je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi. Rovnaký postup sa použije aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo obdobné cenné papiere zahraničný subjekt kolektívneho investovania alebo zahraničná správcovská spoločnosť. 136a) (11) Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa a) 2 písm. d), okrem daňovníka podľa 2 písm. x), b) 2 písm. e), okrem daňovníka podľa 2 písm. x); ak tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v členení podľa písmena c), c) 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zrazenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej Daň z príjmov

53 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 53 dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane, pričom, ak ide o 1. fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia, 2. právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo. (12) Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške. (13) Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. g) je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov 135) alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy. 135) Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv. 135) Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. (14) Z príjmov podľa odseku 3 písm. h) sa daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje identifikačné údaje o daňovníkovi, ktorým je fyzická osoba, a to meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené rodné číslo v Slovenskej republike. (15) Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. i) a l) je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie ( 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska. Títo platitelia sú povinní daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom im boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. (16) Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. n) je obchodník s cennými papiermi, ktorý drží finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, z ktorých tieto príjmy plynú. (17) Platiteľom dane z nepeňažných plnení uvedených v odseku 3 písm. o) je príjemca nepeňažného plnenia. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté. Na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, je správcovi dane povinný predložiť a) platiteľ dane do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí kalendárneho roka oznámenie o zrazení a odvedení dane; toto tlačivo obsahuje údaje o výške nepeňažného plnenia od jednotlivých držiteľov a o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou, pričom ak platiteľom dane je 1. fyzická osoba, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom platiteľ poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, 2. právnická osoba, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej daňové identifikačné číslo, b) držiteľ do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie poskytnuté, oznámenie o výške nepeňažného plnenia, dátume jeho poskytnutia, pričom ak ho poskytol 1. fyzickej osobe, tlačivo obsahuje tiež jej meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo tejto fyzickej osoby, ak jej bolo pridelené, 2. právnickej osobe, tlačivo obsahuje tiež jej názov, adresu sídla a jej daňové identifikačné číslo. (18) Ak platiteľ dane podľa odseku 17 nemá pridelené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný oznámiť správcovi dane začatie poberania týchto nepeňažných plnení do pätnástich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom nepeňažné plnenie prijal. Platiteľ dane, ktorému do lehoty na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný odviesť daň správcovi dane v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane. V rovnakej lehote je tento platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane aj oznámenie o zrazení a odvedení dane. Vzor oznámenia podľa prvej vety určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom ak platiteľom dane je a) fyzická osoba, tlačivo obsahuje aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a jej rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, b) právnická osoba, tlačivo obsahuje aj názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo. (19) Výšku nepeňažného plnenia uvedenú v odseku 3 písm. o) je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia a správcovi dane podľa odseku 17 písm. b) oznamuje tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak; to neplatí, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba. (20) Príjmy uvedené v odseku 3 písm. o) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Pri peňažnom plnení a nepeňažnom plnení uvedenom v odseku 3 písm. o) plynúcom zo zdrojov v zahraničí postupuje prijímateľ týchto plnení spôsobom uvedeným v odsekoch 17 a 18. Ak je toto peňažné plnenie a nepeňažné plnenie vyplatené alebo poskytnuté držiteľom, ktorým je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, postupuje sa pri peňažnom plnení podľa odsekov 10 až 12 a pri nepeňažnom plnení podľa odsekov 17 až 19. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy uvedené v odseku 3 písm. o) zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s výnimkou uvedenou v 45 ods. 3 písm. c). (21) Ak peňažné plnenie a nepeňažné plnenie plynú od držiteľa príjemcovi tohto plnenia, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a súčasne aj držiteľom, a toto plnenie bolo poskytnuté príjemcovi v postavení a) poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, daň sa vyberie podľa odseku 3 písm. o), pričom na peňažné plnenie a nepeňažné plnenie sa uplatní postup podľa odseku 17 písm. a), b) držiteľa, daň sa nevyberie podľa odseku 3 písm. o). (22) Príjmy uvedené v odseku 3 písm. i) a l) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, okrem Národnej banky Slovenska, sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Pri príjmoch uvedených v odseku 3 písm. i) a l) plynúcich zo zdrojov v zahraničí postupuje prijímateľ, okrem Národnej banky Slovenska, spôsobom uvedeným v odseku 15. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, okrem Národnej banky Slovenska, príjmy uvedené v odseku 3 písm. i) a l) zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s výnimkou uvedenou v 45 ods. 3 písm. c). (23) Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže zamedziť dvojitému zdaneniu podľa odsekov 20 a 22 v oznámení platiteľa dane o zrazení a odvedení dane podľa odseku 15 a odseku 17 písm. a). Držiteľ, ktorým je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, vystaví na účely zamedzenia dvojitého zdanenia prijímateľovi peňažného plnenia uvedeného v odseku 3 písm. o) potvrdenie o výške tohto plnenia a zrazenej dani podľa odseku 10 v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo peňažné plnenie vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech prijímateľa. Ak prijímateľ v takomto prípade zamedzuje dvojitému zdaneniu podľa odseku 20, toto potvrdenie je prílohou oznámenia podľa odseku 17 písm. a). Ak výsledkom zamedzenia dvojitého zdanenia je suma na vrátenie, na postup správcu dane sa pri jej vrátení použijú ustanovenia osobitného predpisu. 126) (24) Platiteľom dane z príjmov podľa odseku 3 písm. s) je a) vyplácajúca verejná obchodná spoločnosť alebo vyplá- Daň z príjmov

54 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 54 cajúca komanditná spoločnosť, ak má sídlo na území Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej sa vyplácajú uvedené príjmy spoločníkom verejných obchodných spoločností alebo komplementárom komanditných spoločností, b) vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo vyplácajúce družstvo so sídlom na území Slovenskej republiky, ak vypláca tieto príjmy daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorým je zahraničná osoba, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, zriadená a umiestnená na území Slovenskej republiky, pričom ak takáto zahraničná osoba nepreukáže vyplácajúcej obchodnej spoločnosti alebo vyplácajúcemu družstvu konečných príjemcov vyplácaných príjmov, vyberie daň zrážkou z celej vyplatenej sumy príjmov. (25) Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa 16 ods. 1, zrazí daň vo výške podľa odseku 1 písm. c) z tohto príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom podľa odseku 11 neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi, ak ide o a) fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia, b) právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo. 43a (1) Ak má daňovník pochybnosti o správnosti zrazenej dane alebo preddavku na daň, môže požiadať o vysvetlenie platiteľa dane v lehote do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď k zrážke dane alebo preddavku na daň došlo. V žiadosti uvedie dôvody preukazujúce jeho pochybnosti. Platiteľ dane je povinný písomne oznámiť daňovníkovi požadované údaje v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti a v tej istej lehote prípadnú chybu opraviť. Ak platiteľ dane nesplní túto povinnosť, daňovník je oprávnený podať sťažnosť správcovi dane v lehote do 60 dní odo dňa, keď mal platiteľ dane doručiť daňovníkovi písomné vysvetlenie a prípadnú chybu opraviť. (2) Ak po doručení písomného vysvetlenia platiteľa dane podľa odseku 1 daňovník nesúhlasí s postupom platiteľa dane, môže podať sťažnosť na postup platiteľa dane správcovi dane, a to v lehote do 30 dní odo dňa doručenia písomného vysvetlenia platiteľa dane daňovníkovi. (3) Správca dane, ktorý je miestne príslušný platiteľovi dane podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, 136ab) o sťažnosti uvedenej v odseku 1 alebo odseku 2 rozhodne tak, že sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu alebo vyhovie čiastočne a súčasne uloží platiteľovi dane povinnosť vykonať nápravu v určenej lehote, alebo sťažnosť zamietne. Rozhodnutie o sťažnosti sa doručí daňovníkovi aj platiteľovi dane, pričom daňovník a platiteľ dane sa môžu proti nemu odvolať v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie má odkladný účinok. Ak platiteľ dane nevykoná nápravu v lehote určenej v rozhodnutí, správca dane uloží platiteľovi dane pokutu podľa osobitného predpisu. 136ac) 44 Zabezpečenie dane (1) Správca dane môže rozhodnutím uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pri peňažnom plnení poskytnutom inému daňovníkovi zrážali na zabezpečenie dane sumu vo výške 9,5 % z peňažného plnenia. Suma zabezpečenia dane sa považuje za preddavok na daň. (2) Na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa zráža preddavok na daň podľa 35, je platiteľ dane, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, okrem daňovníka podľa 2 písm. t) alebo daňovníka štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, povinný zrážat sumu vo výške 19 % z peňažného plnenia a v prospech daňovníka nezmluvného štátu podľa 2 písm. x) povinný zrážat sumu vo výške 35 % z peňažného plnenia. Ak ide o podiel daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom komanditnej spoločnosti alebo členom európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov, suma na zabezpečenie dane sa zráža bez ohľadu na vyplatenie podielu na zisku najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí zdaňovacieho obdobia. (3) Sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane. Túto skutočnost je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný oznámit správcovi dane, ak správca dane na žiadost platiteľa dane neurčí inak, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zabezpečenej a odvedenej dani v členení na daňovníkov podľa a) 2 písm. d), okrem daňovníka podľa 2 písm. x), b) 2 písm. e), okrem daňovníka podľa 2 písm. x); ak tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v členení podľa písmena c), c) 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zabezpečenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa 16 ods.1, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, zrazenú sumu na zabezpečenie dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zabezpečenej dane, pričom, ak ide o 1. fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia, 2. právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo. (4) Platiteľ dane nezrazí sumu na zabezpečenie dane podľa odseku 2, ak daňovník predloží potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daň podľa 34 alebo 42, ak správca dane nerozhodne inak. (5) Ak daňovník nepodá daňové priznanie, zrazením sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 môže správca dane rozhodnúť, že daňová povinnosť daňovníka je splnená. (6) Platiteľ dane, ktorý nevykoná zrážku sumy na zabezpečenie dane alebo ju zrazí v nesprávnej výške, alebo zrazenú sumu na zabezpečenie dane včas neodvedie, zodpovedá za daň, ktorá sa mala zabezpečiť rovnako, ako za daň nezaplatenú platiteľom dane. (7) Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa 16 ods. 1, zrazí na zabezpečenie dane sumu vo výške 35 % z tohto príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom podľa odseku 3 písm. c) neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi, ak ide o a) fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia, b ) právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo. 45 Zamedzenie dvojitého zdanenia (1) Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený z príjmov podľa 5, 6 ods. 3 a 4, 8 a základ dane vyčíslený podľa 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa 7 a 51e. Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta, pričom u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa rozumie celkovým základom dane (na účely zápočtu dane) základ dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa 11. Maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, sa zaokrúhli na eurocenty nahor. Započítať možno iba daň vzťahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda vyňatia príjmov, základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený podľa 5 ods. 8 alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami vyčíslený podľa 17 ods. 14 s výnimkou uvedenou v odseku 3 písm. c). Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda vyňatia príjmov, základom dane alebo daňovou stratou z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený z príjmov podľa 5, 6 ods. 3 a 4, 8, základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa 17 ods. 14 a Daň z príjmov

55 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 55 osobitný základ dane podľa 7 a 51e. (2) Ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je iné ako v Slovenskej republike, a v lehote na podanie daňového priznania podľa 49 nemá doklad o zaplatení dane od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie. (3) Metóda vyňatia príjmov podľa odseku 1 sa uplatní, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti a) za prácu vykonávanú pre Európsku úniu a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo b) zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené, c) zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší. (4) Ak daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou s neobmedzenou daňovou povinnosťou, fyzická osoba alebo právnická osoba vrátane stálej prevádzkarne, vyplatila, poukázala alebo pripísala úrokový príjem ( 49a ods. 7) v štátoch a závislých územiach podľa zoznamu uverejneného na webovom sídle ministerstva a preukázateľne zrazila daň z tohto úrokového príjmu 136b) v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie upravujúcim zdaňovanie príjmov fyzických osôb z úspor v podobe výplat úrokov, započíta sa táto daň na úhradu dane do výšky, v ktorej môže byť zrazená podľa tohto zákona. Ak takto zrazená daň fyzickou osobou alebo právnickou osobou vrátane stálej prevádzkarne z úrokového príjmu 136b) je vyššia ako celková daňová povinnosť daňovníka, rozdiel sa považuje za daňový preplatok. 126) Ak bola daňovníkovi súčasne zrazená z úrokového príjmu plynúceho zo zdrojov v zahraničí aj daň podľa zmluvy alebo daňovej legislatívy štátu, v ktorom je zdroj tohto príjmu, postupuje v tomto prípade pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa odsekov 1 až 3. (5) Podrobnejšie postupy uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vo vzťahu k daňovníkovi podľa 2 písm. d) a e) určí ministerstvo. 46 Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur. Daň vyberaná zrážkou podľa 43 ods. 17 sa neplatí, ak nepeňažné plnenie podľa 43 ods. 17 v úhrnnej sume za príslušný kalendárny rok nepresiahne 40 eur. 46a Minimálna výška dane fyzickej osoby Daň fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy tohto daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa 11 ods. 2 písm. a). To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa 33 alebo ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa 33a alebo ak sa daň vyberá podľa 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa 35, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa 44. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v 11 ods. 6, postup podľa prvej a druhej vety použije, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky ( 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. 46b Daňová licencia právnickej osoby 47 Zaokrúhľovanie (1) Základ dane, suma zodpovedajúca 2 % zaplatenej dane ( 50), nepeňažný príjem [ 5 ods. 3 písm. a) a d)], preddavky na daň ( 34, 35, 42 a 44), zdaniteľná mzda ( 35) a daň ( 15, 31 ods. 3 a 43) sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol. Nezdaniteľné časti základu dane ( 11), daňový bonus ( 33) a daňový bonus na zaplatené úroky ( 33a) sa zaokrúhľujú na eurocenty nahor. (2) Výpočet daňovej sadzby na účely zápočtu dane ( 45) a iné prepočty sa vykonajú s presnosťou na dve desatinné miesta. Postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo vo viacerých stupňoch je neprípustné. Čísla podľa tohto odseku sa zaokrúhľujú tak, že sa vynechajú všetky číslice za druhou číslicou zaokrúhľovaného čísla nasledujúcou po desatinnej čiarke, a táto druhá číslica sa ďalej upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej tak, že a) zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny, b) zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, sa zväčšuje o jednu. 48 Zahraničný platiteľ dane (1) Platiteľom dane podľa 35, 43 a 44 je aj fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň alebo tu zamestnáva zamestnancov dlhšie ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov; to neplatí, ak ide o poskytovanie služieb uvedených v 16 ods. 1 písm. c) alebo zahraničné zastupiteľské úrady na území Slovenskej republiky. Zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, môže byť za zamestnancov, ktorí nepožívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, aj zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky alebo jeho podriadená organizácia, ak týmto zamestnancom vypláca, poukazuje alebo pripisuje k dobru príjem podľa 5 a zahraničný zastupiteľský úrad sa rozhodne požiadať o registráciu ako platiteľ dane. (2) V prípade uvedenom v 5 ods. 4 nie je platiteľom dane fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí. To neplatí, ak ide o osobu so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, keď je platiteľom dane táto osoba v rozsahu poskytnutej mzdy. 136bg) 49 Lehoty na podávanie daňového priznania, prehľadu a hlásenia (1) Daňové priznanie ( 32 a 41), prehľad [ 39 ods. 9 písm. a)] alebo hlásenie [ 39 ods. 9 písm. b)] podáva daňovník správcovi dane. Prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania. (2) Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu 122aa) daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu. 122aa) (3) Daňovníkovi, ktorý je povinný podat daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe a) oznámenia podaného príslušnému správcovi dane 128) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná, b) oznámenia podaného príslušnému správcovi dane 128) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o šest celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu, 132a) c) žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 o predĺženie tejto lehoty môže správcom dane rozhodnutím predĺžit lehota na podanie daňového priznania podľa Daň z príjmov

56 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 56 odseku 2, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať. Registračná a oznamovacia povinnosť podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v 43 ods. 17. (4) Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie za zomrelého daňovníka osoba podľa osobitného predpisu. 122aa) Ak bol tento daňovník zároveň zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, rovnaký postup sa použije aj na podanie hlásenia a prehľadu. (5) Ak daňovník pred svojím úmrtím mal povinnosť podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a daň nebola vyrubená, je dedič, s výnimkou Slovenskej republiky, povinný podať priznanie namiesto zomretého daňovníka do troch mesiacov po úmrtí daňovníka. Správca dane môže túto lehotu zo závažných dôvodov na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie za zomrelého daňovníka osoba podľa osobitného predpisu. 122aa) Ak bol tento daňovník zároveň zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, rovnaký postup sa použije aj na podanie hlásenia a prehľadu. (6) Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, je tento daňovník alebo jeho právny nástupca povinný podat daňové priznanie v lehote uvedenej v odseku 2 za zdaňovacie obdobie ukončené ku dňu podĺa osobitného predpisu. 77c) Majetok a záväzky vzniknuté počnúc rozhodným dňom podĺa osobitného predpisu 77c) do dňa zániku daňovníka sú súčasťou majetku a záväzkov jeho právneho nástupcu. Ak právny nástupca ešte nevznikol, daňové priznanie podáva daňovník zrušený bez likvidácie za zdaňovacie obdobie začínajúce rozhodným dňom podľa osobitného predpisu 77c) a končiace 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného predpisu, 77c) a to v lehote podľa odseku 2. (7) Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, alebo nemá na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, 136ae) je povinný podat daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkaren. Ak daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky, má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, alebo má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, 136ae) je povinný podať daňové priznanie v lehote podľa odseku 2. (8) Ak vznikne stála prevádzkareň daňovníka podľa tohto zákona alebo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia až v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom začal vykonávať činnosť, je povinný podať daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla podľa tohto zákona alebo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia stála prevádzkareň. Postup podľa prvej vety neuplatní daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [ 2 písm. e) tretí bod], ktorý má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku. 136ae) Za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník pokračuje v činnosti, postupuje pri podávaní daňového priznania podľa odseku 2. (9) Daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu 122aa) je povinný v daňovom priznaní si daň vypočítať sám a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku. (10) Skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane sa posudzujú pre každé zdaňovacie obdobie samostatne. (11) Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku 1) ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa tohto zákona a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu, 1) ak osobitný predpis neustanovuje inak. 136af) (12) Na podávanie opravného daňového priznania alebo hlásenia alebo dodatočného daňového priznania alebo hlásenia sa použije osobitný predpis. 128) 49a Registračná povinnosť a oznamovacia povinnosť (1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Na účely tohto zákona sa dňom získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitných predpisov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky. (2) Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu. (3) Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1 alebo 2, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane. Ak táto osoba je už registrovaná podľa odseku 1 alebo 2, je povinná, na účel vykonania zmien v registrácii, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stala platiteľom dane. (4) Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len podľa 5, 7 alebo 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou ( 43), alebo kombináciu týchto príjmov. (5) Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je registrovaná podľa odsekov 1 až 3, vznikla na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň. Ak táto fyzická osoba alebo právnická osoba už je registrovaná podľa odsekov 1 až 3, je povinná správcovi dane oznámiť vznik stálej prevádzkarne v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tejto fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla stála prevádzkareň. Oznámenie o vzniku stálej prevádzkarne sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo, a uverejní ho na svojom webovom sídle. (6) Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa tohto zákona, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastali skutočnosti, ktoré majú za následok zrušenie registrácie, daňovník je povinný požiadať o zrušenie registrácie podľa osobitného predpisu. 128) Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu, 136c) daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane. (7) Úrokovým príjmom sa rozumie a) úrok alebo iný výnos plynúci z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, b) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), výnos plynúci z majetku v podielovom fonde, 74b) dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov obdobného charakteru počas doby ich vlastníctva alebo pri ich scudzení, splatení alebo spätnom odkúpení. (8) Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území Slovenskej republiky, a to do pätnástich dní po uzatvorení takej zmluvy. (9) Ak fyzická osoba získava oprávnenie na podnikanie podľa osobitného predpisu 25) na jednotnom kontaktnom mieste, 136e) svoje registračné povinnosti podľa odseku 1 a oznamovacie povinnosti si plní na tomto mieste. Fyzická osoba neuvedená v prvej vete a právnická osoba môže registračné a oznamovacie povinnosti plniť prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ak sa tak rozhodne. 50 Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely (1) Daňovník, ktorý je Daň z príjmov

57 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 57 a) fyzickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania alebo na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, predloženom správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určenej právnickej osobe podľa odseku 4 (ďalej len prijímateľ ) alebo že sa má prijímateľovi poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 3 %, ak ide o daňovníka, ktorý v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka, vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa osobitného predpisu 136f) počas najmenej 40 hodín v zdaňovacom období a predloží o tom písomné potvrdenie podľa osobitného predpisu; 59k) ak tento daňovník uplatňuje postup podľa 33 alebo 33a, alebo 33 a 33a, za zaplatenú daň sa považuje zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa 33, alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus na zaplatené úroky podľa 33a alebo zaplatená daň znížená o daňový bonus podľa 33 a o daňový bonus na zaplatené úroky podľa 33a, b) právnickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie tohto daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, 67) na účely vymedzené v odseku 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 0,5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázat ním určeným prijímateľom podľa odseku 4 len do výšky 1 % zaplatenej dane. (2) Podiel zaplatenej dane podľa odseku 1 sa zaokrúhluje podľa 47 ods. 1 a je najmenej a) 3 eurá, ak je daňovníkom fyzická osoba, b) 8 eur pre jedného prijímateľa, ak je daňovníkom právnická osoba. (3) Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa platí daň, ktoré je súčasťou daňového priznania alebo uvedené na tlačive podľa odseku 1 písm. a) (ďalej len vyhlásenie ) obsahuje a) označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie v rozsahu 1. meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, číslo telefónu, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom fyzickou osobou, 2. názov, adresu sídla, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom právnickou osobou, b) sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane, c ) zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka, d ) identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov podľa odseku 4 v rozsahu názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo organizácie, e) sumu pripadajúcu na každého prijímateľa. (4) Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je a) občianske združenie, 137) b) nadácia, 138) c) neinvestičný fond, 139) d) nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, 140) e) účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, 141) f) organizácia s medzinárodným prvkom, 142) g) Slovenský Červený kríž, h) subjekty výskumu a vývoja, 142a) i) Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy. (5) Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti, ak predmetom jeho činnosti sú a) ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb, b) podpora a rozvoj športu, c) poskytovanie sociálnej pomoci, d) zachovanie kultúrnych hodnôt, e) podpora vzdelávania, f) ochrana ľudských práv, g) ochrana a tvorba životného prostredia, h) veda a výskum, i) organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti. (6) Správca dane poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení, ak sú splnené tieto podmienky: a) daňovník nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 eur; daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, preukáže potvrdením od tohto zamestnávateľa, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola daňovníkovi zrazená alebo daňovník nedoplatok na dani za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, vysporiada v správnej výške do lehoty na podanie vyhlásenia podľa odseku 1, pričom takéto potvrdenie vystaví zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca ( 39 ods. 7) a toto potvrdenie je prílohou vyhlásenia, b) daňovník vo vyhlásení určil ako prijímateľa 1. len jednu právnickú osobu podľa odseku 4 s uvedením príslušnej sumy, ak ide o daňovníka fyzickú osobu, alebo 2. jednu alebo viac právnických osôb podľa odseku 4 s uvedením príslušných súm, ak ide o daňovníka právnickú osobu, c) prijímateľ je uvedený k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v centrálnom registri prijímateľov vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu 143) (ďalej len komora ), d) prijímateľ je osobou uvedenou v odseku 4, ktorej predmetom činnosti sú činnosti uvedené v odseku 5, e) prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok podľa písmen d), g) a h), f) prijímateľ nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nepresahujúca 5 eur, g) prijímateľ preukáže, že nemá nedoplatok na povinnom poistnom, potvrdením príslušného orgánu, nie starším ako 30 dní, h) prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky, nie starším ako 30 dní a oznámi číslo tohto účtu, i) notár osvedčil prijímateľovi a bez zbytočného odkladu oznámil komore identifikačné údaje prijímateľa, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má zriadený účet a číslo tohto účtu. (7) Notár 144) osvedčuje každoročne prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok podľa odseku 6 písm. d), e), g) a h), počnúc 1. septembrom bežného roka. Notár, ktorý toto osvedčenie vykonal, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku 3 písm. d), názov banky alebo názov pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet a číslo tohto účtu komore na účely jeho zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok. Zoznam prijímateľov obsahuje obchodné meno alebo názov prijímateľa a jeho sídlo, právnu formu prijímateľa, identifikačné číslo organizácie, číslo účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ tento účet zriadený. Zoznam prijímateľov je verejný zoznam, ktorý komora každoročne zverejňuje podľa osobitného predpisu, 145) a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel zaplatenej dane. Tento zoznam v rovnakej lehote komora doručí finančnému riaditeľstvu. (8) Správca dane je povinný po splnení podmienok podľa odseku 6 previesť podiely zaplatenej dane na účet prijímateľa do troch mesiacov po lehote na podanie vyhlásenia podľa odseku 1. Po súhlase daňovníka oznámi správca dane prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to meno, priezvisko a trvalý pobyt, ak je daňovníkom fyzická osoba a obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, ak je daňovníkom právnická osoba. Ak nebolo preukázané splnenie podmienok podľa odseku 6 alebo ak predložené vyhlásenie obsahuje nesprávne údaje o prijímateľovi, nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. Ak predložené vyhlásenie obsahuje aj iné nesprávne údaje, správca dane vyzve daňovníka na ich opravu, a ak nebudú nedostatky vo vyhlásení v lehote určenej vo výzve odstránené, nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. O týchto skutočnostiach upovedomuje správca dane bez zbytočného odkladu daňovníka. Pri skúmaní podmienok podľa odseku 6 písm. a), b), c) a f) Daň z príjmov

58 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 58 a pri poukazovaní sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu. 128) (9) Ak sa zruší prijímateľ po osvedčení splnenia podmienok podľa odseku 6 do poukázania podielu zaplatenej dane správcom dane, nárok na podiel zaplatenej dane zaniká. Ak sa zruší prijímateľ do 12 mesiacov po poukázaní podielu zaplatenej dane správcom dane, je povinný najneskôr ku dňu zrušenia vrátiť podiel zaplatenej dane správcovi dane miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu. 74) (10) Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani. Ak prijímateľ nepoužije prijatý podiel zaplatenej dane, ale ho poskytne inej právnickej osobe, za použitie podielu zaplatenej dane na účely vymedzené v odseku 5 zodpovedá prijímateľ, ktorý je povinný preukázat použitie podielu zaplatenej dane dokladmi tejto inej právnickej osoby. Iná právnická osoba je povinná použiť takto prijatý podiel zaplatenej dane len na účely vymedzené v odseku 5, a to v lehote, v ktorej mal prijímateľ použiť prijatý podiel zaplatenej dane podľa odseku 11. (11) Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa odseku 5 najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu, 74) pričom je povinný podiel zaplatenej dane vrátiť správcovi dane miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa do 90 dní odo dňa vzniku skutočnosti, s ktorou je spojená povinnosť vrátiť poskytnutý podiel zaplatenej dane. Ak prijímateľ použije poskytnutý podiel zaplatenej dane v rozpore s účelom podľa odseku 5, poruší finančnú disciplínu podľa osobitného predpisu. 146) Použitie podielu zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti, ktoré sa využívajú na účely podľa odseku 5 sa nepovažuje za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu. 146) Rovnako sa posudzuje aj použitie podielu zaplatenej dane na reklamu, 146aa) ktorá bola vynaložená na účely podľa odseku 5. Za použitie podielu zaplatenej dane sa považuje aj vklad do výšky 25 % z prijatého podielu zaplatenej dane do nadačného imania 146aaa) nadácie. (12) Z údajov správcov dane o poskytnutí podielu zaplatenej dane zostavuje finančné riaditeľstvo ročný prehľad prijímateľov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. V ročnom prehľade prijímateľov sa uvádza názov prijímateľa a jeho sídlo, identifikačné číslo organizácie a súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré boli prijímateľovi poskytnuté. Ročný prehľad prijímateľov za predchádzajúci rok zverejňuje finančné riaditeľstvo vždy do 31. januára bežného roka a zároveň tento prehľad zasiela komore. (13) Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v ročnom prehľade prijímateľov podľa odseku 12 je vyšší ako eur, je povinný do 16 mesiacov odo dňa zverejnenia ročného prehľadu prijímateľov podľa odseku 12 zverejniť presnú špecifikáciu použitia prijatého podielu v Obchodnom vestníku, ktorá obsahuje najmä výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane podľa odseku 5, spôsob použitia podielu zaplatenej dane v členení na výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s účelom použitia podľa odseku 5 a výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s prevádzkou prijímateľa a výrok audítora, ak podľa osobitného predpisu 1) prijímateľ musí mať účtovnú závierku overenú audítorom. Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v príslušnom kalendárnom roku je vyšší ako eur, je povinný najneskôr do 30 dní od prijatia tejto sumy zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorom vedie len prijatie a čerpanie podielu zaplatenej dane, pričom finančné prostriedky zodpovedajúce podielu zaplatenej dane prijaté v príslušnom kalendárnom roku pred uvedeným obdobím znížené o použité sumy prijímateľ prevedie na tento účet do 30 dní od povinnosti jeho zriadenia. Číslo osobitného účtu je prijímateľ povinný nahlásiť notárovi každoročne na účely osvedčenia pri preukazovaní splnenia podmienky podľa odseku 6 písm. h). Úroky z peňažných prostriedkov na osobitnom účte znížené o daň vybranú zrážkou podľa 43 a o uhradené náklady spojené s vedením tohto účtu prijímateľ použije len na účely vymedzené v odseku 5, ktoré sú predmetom jeho činnosti. (14) Ak si prijímateľ nesplní povinnosť podľa odseku 13, komora nezaradí prijímateľa do zoznamu prijímateľov na obdobie jedného roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k nesplneniu povinnosti podľa odseku 13. (15) Ak pri vykonávaní daňovej kontroly podľa osobitného predpisu 82) alebo pri miestnom zisťovaní podľa osobitného predpisu 146ab) zistí miestne príslušný správca dane u daňovníka podľa odseku 1 písm. b) porušenie podmienok podľa odseku 1 písm. b) a 52i ods. 2 a 3, uloží rozhodnutím tomuto daňovníkovi zaplatiť sumu vo výške rozdielu medzi sumou podielu zaplatenej dane uvedenou vo vyhlásení podľa odseku 3 a sumou podielu zaplatenej dane, ktorú bol oprávnený uviesť vo vyhlásení (ďalej len rozdiel ). Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať. Odo dňa nasledujúceho po dni poukázania podielu zaplatenej dane prijímateľovi až do dňa zaplatenia rozdielu správca dane vyrubí daňovníkovi z rozdielu úrok z omeškania vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň poukázania podielu zaplatenej dane; ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Ak daňovník podľa odseku 1 písm. b) zistí, že vo vyhlásení uviedol vyššiu sumu podielu zaplatenej dane ako bol oprávnený podľa odseku 1 písm. b) a 52i ods. 2 a 3, oznámi túto skutočnosť správcovi dane v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa toto zistenie týka a v rovnakej lehote tento rozdiel aj zaplatí, pričom odo dňa nasledujúceho po dni poukázania podielu zaplatenej dane prijímateľovi až do dňa zaplatenia rozdielu správca dane vyrubí daňovníkovi z rozdielu úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň poukázania podielu zaplatenej dane; ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 7,5 %, pri výpočte úroku z omeškania sa namiesto dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 7,5 %. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou rozdielu. Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom mal daňovník rozdiel zaplatiť. Rovnaký postup sa použije, ak sa preukáže, že daňovník uvedený v odseku 1 písm. a) nesplnil podmienky určené podľa osobitného predpisu. 59l) (16) Ministerstvo a správy finančnej kontroly vykonávajú vládny audit 146ac) dodržiavania ustanovení tohto zákona o použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Pravidlá proti zneužívaniu 50a (1) Ak daňovník získa podiel na zisku na základe opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti nemožno považovať na účely tohto zákona za skutočné a ich hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov je získanie výhody pre daňovníka, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tohto zákona, je tento podiel na zisku predmetom dane. Opatrenie podľa prvej vety môže pozostávať z viacerých opatrení alebo z ich častí. (2) Na účely tohto zákona sa opatrenie podľa odseku 1 nepovažuje za skutočné v rozsahu, v akom nie je uskutočnené na základe riadnych podnikateľských dôvodov zodpovedajúcich ekonomickej realite. ŠIESTA ČASŤ SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA 51 Postup pri prechode účtovania zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a naopak, a podrobnosti o ustanoveniach tohto zákona ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 51a (1) Daňovník, ktorý zmení spôsob uplatňovania výdavkov podľa 6 ods. 10 na uplatňovanie preukázateľných výdavkov podľa 6 ods. 11 a naopak, upraví základ dane postupom, ktorý určí ministerstvo. (2) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období uplatňoval výdavky podľa 6 ods. 11 a po tomto zdaňovacom období začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovník, ktorý v zdaňovacom období účtoval v sústave podvojného účtovníctva a po tomto zdaňovacom období začal uplatňovať výdavky podľa 6 ods. 14, upraví základ dane postupom, ktorý určí ministerstvo. (3) Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa 6 ods. 14 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, 1) základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho Daň z príjmov

59 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 59 obdobia, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu podľa 6 ods. 11. Daňovník, ktorý začne účtovať v sústave jednoduchého úcčtovníctva 1) bezprostredne po období, v ktorom viedol daňovú evidenciu podľa 6 ods. 14, neupravuje základ dane. (4) Daňovník, ktorý začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva 1) po období, v ktorom uplatňoval výdavky spôsobom podľa 6 ods. 10 a naopak, upraví základ dane podľa 17 ods. 8 písm. b) alebo písm. c) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene. Úpravu základu dane tento daňovník vykoná zo zisteného stavu jednotlivých položiek k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne účtovať v sústave podvojného úcčtovníctva alebo viesť evidenciu podľa 6 ods. 10. (5) Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, 1) základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu podľa 6 ods. 10. (6) Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo v sústave podvojného účtovníctva, 1) ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa osobitného predpisu, 1) vedie túto opravnú položku len evidenčne, pričom počas vedenia evidencie podľa 6 ods. 10 ovplyvňuje táto opravná položka len výšku príjmov; počas vedenia evidencie podľa 6 ods. 10 nemôže prerušiť a ani predĺžiť dobu zahrnovania tejto opravnej položky do daňových výdavkov alebo príjmov. (7) Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa 6 ods. 11 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo v sústave podvojného účtovníctva, 1) alebo viedol evidenciu podľa 6 ods. 10, ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa osobitného predpisu, 1) zahrnuje do daňových výdavkov alebo príjmov túto opravnú položku v súlade s účtovnými predpismi 1) aj počas vedenia evidencie podľa 6 ods c (1) Preddavok na daň sa platí miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie. (2) Na správu dane z príjmov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. 128) 51d Samostatný základ dane (1) Príjmami zahrňovanými do samostatného základu dane sú podiely na zisku (dividendy) obchodnej spoločnosti alebo družstva vykázanom za zdaňovacie obdobia najneskôr do 31. decembra 2003, o ktorých vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo po 31. decembri 2012, okrem podielov na zisku spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností. Ide o podiely na zisku (dividendy) vyplácané a) daňovníkom podľa 2 písm. d) druhého bodu daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky [ 2 písm. d)], b) daňovníkom podľa 2 písm. d) druhého bodu daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky [ 2 písm. e)], c) daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou [ 2 písm. d)] zo zdrojov v zahraničí. (2) Z podielov na zisku (dividend) vyplácaných daňovníkovi podľa odseku 1 písm. a) a b) sa daň vyberá zrážkou podľa 43, sadzbou dane vo výške 15 %. Na zdanenie podielov na zisku (dividend) sa uplatní postup podľa 43 a vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo sa považuje za platiteľa dane podľa 43, na ktorého sa vzťahujú povinnosti vyplývajúce z tohto ustanovenia. (3) Ak sa vyplácajú podiely na zisku (dividendy) daňovníkovi podľa odseku 1 písm. c), tieto sú súčasťou samostatného základu dane na zdanenie pri podaní daňového priznania podľa 32 alebo 41, pričom samostatným základom dane je príjem neznížený o výdavky. Sadzba dane zo samostatného základu dane je vo výške 15 %. (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa neuplatnia, ak sa tento príjem vypláca a) daňovníkovi so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, b) daňovníkovi podľa 2 písm. d) od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie. (5) Pri zdanení podielov na zisku (dividend) podľa odseku 4 sa neuplatní postup podľa 52 ods e Osobitný základ dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi a podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku (1) Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy podľa 3 ods. 1 písm. e) a g), okrem príjmov podľa 3 ods. 1 písm. g) oslobodených od dane podľa 9 a príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ktoré plynú daňovníkovi a) podľa 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, okrem daňovníka podľa písmena b), b) podľa 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí od daňovníka nezmluvného štátu podľa 2 písm. x), c) podľa 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí od daňovníka nezmluvného štátu podľa 2 písm. x). (2) Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy podľa 3 ods. 1 písm. f) a 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, plynúce od zahraničnej osoby, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, ktorá má sídlo alebo miesto skutočného vedenia na území Slovenskej republiky a ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní zahraničnej osoby, ak plynú daňovníkovi podľa a) 2 písm. d) prvého bodu okrem daňovníka podľa písmena b), b ) 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nezmluvného štátu podľa 2 písm. x) c ) 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nezmluvného štátu podľa 2 písm. x). (3) Príjmy podľa 3 ods. 1 písm. e) až g), neznížené o výdavky, vyplácané daňovníkovi podľa a) odseku 1 písm. a) a odseku 2 písm. a) sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa 32 zdaňovaného sadzbou dane podľa 15 písm. a) tretieho bodu, okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada, b) odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b) sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa 32 zdaňovaného sadzbou dane podľa 15 písm. a) štvrtého bodu, okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada. (4) Príjmy (výnosy) podľa 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, neznížené o výdavky, vyplácané daňovníkovi podľa odseku 1 písm. c) a príjmy (výnosy) podľa 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu neznížené o výdavky vyplácané daňovníkovi podľa odseku 2 písm. c) sú súčasťou osobitného základu dane pri podaní daňového priznania podľa 41 zdaňovaného sadzbou dane podľa 15 písm. b) druhého bodu okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada. 52 (1) Na daňové povinnosti za rok 2003 a predchádzajúce roky s Daň z príjmov

60 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 60 výnimkou podľa odseku 14 a na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných do 31. decembra 2003 podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a vyplatených do 31. januára 2004 a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa použije zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na sankcie vyrubené od 1. januára 2004 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. 146a) (2) Oslobodenie, úľavy a iné zvýhodnenia uplatnené podľa doterajších predpisov sa uplatnia až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie, úľavy alebo iné zvýhodnenie vzťahuje. Podmienky ustanovené na uplatnenie oslobodenia od dane alebo zníženia dane podľa 4 ods. 1 písm. m), 5 ods. 7, 13 ods. 3 až 7 a úľavy na paušálnej dani podľa 16 ods. 1 a 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, uplatnených do 31. decembra 2003 sa použijú aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Nárok na úľavu na paušálnej dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov zaniká dňom účinnosti tohto zákona. (3) Daňovníci, ktorí vznikli v lehotách podľa 35 a 35a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, môžu uplatniť nárok na úľavy a ich čerpanie podľa doterajších predpisov za podmienok ustanovených v 52b, pričom nepreukazujú splnenie podmienok uvedených v 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov o dodržaní podielu splateného vkladu zo zdrojov v zahraničí počas celej doby čerpania daňového úveru najmenej vo výške 75 % a v 35a ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 60 %. Ustanovenia osobitného predpisu 147) nie sú dotknuté. (4) Úľavy na dani pre príjemcov investičných stimulov podľa 35b a 35c zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa aj po 1. januári 2004 použijú na daňovníkov, ktorým bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov obsahujúce úľavu na dani najneskôr do 31. decembra Nárok na čerpanie úľavy týmto daňovníkom zostáva zachovaný do jej vyčerpania podľa ustanovených podmienok v rozhodnutí o poskytnutí investičných stimulov, toto rozhodnutie nie je možné vydať opakovane. (5) Na odchodné podľa osobitných predpisov 22) prijaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu, ak do 31. decembra 2003 služobný pomer trval najmenej päť rokov. (6) Ak podmienka trvania služobného pomeru, s ktorou osobitný predpis 22) spája vznik nároku na odchodné, bude splnená až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, a ak nárok na vyplatenie odchodného podľa osobitného predpisu 22) vznikne do a) 31. decembra 2004, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2004 suma zodpovedajúca 20 % z prijatého odchodného, b) 31. decembra 2005, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005 suma zodpovedajúca 40 % z prijatého odchodného, c) 31. decembra 2006, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2006 suma zodpovedajúca 60 % z prijatého odchodného, d) 31. decembra 2007, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2007 suma zodpovedajúca 80 % z prijatého odchodného. (7) Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred 1. januárom 2004, dosiahnutý do 31. decembra 2004 sa použijú ustanovenia zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred 1. januárom 2004, dosiahnutý po 31. decembri 2004 sa použije 9 tohto zákona. (8) Ustanovenie 30 sa použije na straty, ktoré môže daňovník odpočítavať prvýkrát po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, aj keď boli vykázané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Daňovník, ktorý znižoval alebo mohol znižovať základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pokračuje v jej odpočte podľa doterajších predpisov. (9) Rezervy na opravy hmotného majetku, ktorých tvorba bola uznaná za daňový výdavok do 31. decembra 2003, sa dočerpajú, rozpustia a zahrnú do základu dane podľa daňovníkom určeného plánu opráv počnúc daňovým priznaním podaným po účinnosti tohto zákona, najneskôr do 31. decembra Rezervy, ktorých čerpanie podľa daňovníkom určeného plánu opráv nastane po 31. decembri 2008, sa rozpustia do základu dane počnúc zdaňovacím obdobím roku 2004 rovnomerne, v každom zdaňovacom období vo výške jednej pätiny z celkovej sumy vytvorenej rezervy. Ak do 31. decembra 2008 zanikne daňovník zrušením bez likvidácie, rozpúšťa rezervy právny nástupca podľa prvej vety najneskôr do 31. decembra Ak do 31. decembra 2008 je na daňovníka vyhlásený konkurz, rozpustia sa rezervy najneskôr do 31. decembra 2008; ak po vyhlásení konkurzu dôjde k zrušeniu daňovníka v konkurze bez právneho nástupcu, rozpustia sa rezervy najneskôr do dňa zániku tohto daňovníka. Ak do 31. decembra 2008 zanikne daňovník v dôsledku zrušenia s likvidáciou, rozpustia sa rezervy najneskôr do dňa zániku daňovníka. Rovnako sa budú čerpať alebo rozpúšťať aj rezervy na opravu hmotného majetku v odpisovej skupine 2, ktorých tvorba nebola uznaná za daňový výdavok už v roku (10) Zostatky rezerv a opravných položiek uznávaných za výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa doterajších predpisov vytvorených do 31. decembra 2003 okrem rezerv na opravy hmotného majetku, ktorých postup pri čerpaní a rozpustení je uvedený v odseku 9, sa prevádzajú do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a považujú sa za rezervy alebo opravné položky podľa tohto zákona. (11) Zostatky rezerv v bankovníctve, ktorých tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa doterajšieho predpisu, sa zahrnú do príjmov v období ich čerpania najneskôr do obdobia piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. (12) Príjmy a výdavky (náklady), ktoré sa podľa doterajšieho predpisu zahŕňali do základu dane až po zaplatení alebo prijatí úhrady, zaúčtované do 31. decembra 2003 do výnosov alebo nákladov daňovníka sa zahrnú do základu dane, s výnimkou podľa odseku 1, v tom zdaňovacom období, v ktorom budú zaplatené alebo prijaté aj po 31. decembri (13) Na zdanenie nepeňažných vkladov do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva uskutočnených do 31. decembra 2003 sa použije doterajší predpis. (14) Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa nezahrnie do základu dane rozdiel z ocenenia jednotlivých zložiek odpisovaného majetku vykonaného podľa osobitného predpisu 1) ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie vzťahujúci sa k majetku daňovníka, pri ktorom právny nástupca pokračuje v odpisovaní a nadobúdateľom zúčtovaný goodwill a badwill, kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov a oceňovací rozdiel derivátov a cenných papierov vzniknutý pri ich oceňovaní reálnou hodnotou, ak sú účtované do nákladov alebo výnosov do 31. decembra (15) Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať tieto zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa doterajšieho predpisu, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú. (16) Daňovník, ktorý obstaral a odpisoval do 31. decembra 2003 dopravné prostriedky, na ktoré sa vzťahovala limitovaná vstupná cena podľa 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo limitovaná výška nájomného zahrnovaného do daňových výdavkov podľa 24 ods. 3 písm. f) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, pokračuje po 31. decembri 2003 v odpisovaní z preukázanej vstupnej ceny alebo v zahrnovaní nájomného do daňových výdavkov z preukázanej výšky nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve, pričom po 31. decembri 2003 môže do daňových výdavkov zahrnúť len odpisy a nájomné pripadajúce na zdaňovacie obdobia nasledujúce po 31. decembri Odpisy a nájomné, ktoré presahovali zákonom ustanovený limit do 31. decembra 2003, nemôže daňovník dodatočne zahrnúť do základu dane po 31. decembri (17) Na zmluvy o nájme pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. decembra 2003 sa použije doterajší predpis. Zmeny vyplývajúce zo skrátenia odpisových lehôt hmotného majetku v 30 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je možné vykonať len po vzájomnej dohode nájomcu a prenajímateľa. (18) Tvorba opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré boli zahrnuté do príjmov do 31. decembra 2003, pričom ich splatnosť nastala po 31. decembri 2001, sa uzná do daňových výdavkov vo výške a podľa podmienok uvedených v 25 ods. 1 písm. v) treťom bode zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ak ide o pohľadávky, ktoré vznikli do 31. decembra Ustanovenie 20 ods. 14 sa použije na pohľadávky, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. (19) Daňovník, ktorý k 31. decembru 2003 alebo po tomto termíne splnil podmienky na odpis pohľadávky, ktorej splatnosť nastala do 31. decembra 2002, do daňových výdavkov podľa 24 ods. 2 písm. s) siedmeho bodu zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, odpíše tieto pohľadávky do daňových výdavkov podľa podmienok tohto zákona, ak sa o trvalom upustení od vymáha- Daň z príjmov

61 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 61 nia nepremlčanej pohľadávky účtovalo v nákladoch po 31. decembri 2002; na postúpenie tejto pohľadávky po 31. decembri 2003 sa použijú ustanovenia 24 ods. 2 písm. r) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na zahrnovanie odpustenej sumy záväzku do základu dane, prislúchajúcej k týmto pohľadávkam, sa použijú ustanovenia 23 ods. 27 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. (20) Na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona sa použijú ustanovenia 4 ods. 1 písm. d), 10 ods. 3 písm. a) a 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri (21) Na zdanenie príjmu z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, obstaraných pred účinnosťou tohto zákona, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje päť rokov, sa použijú ustanovenia 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri (22) Na zdanenie výnosov zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu, ktoré boli vydané do 31. decembra 2003, sa použijú doterajšie predpisy. Ustanovenia 9 ods. 2 písm. s) a 13 ods. 2 písm. f) sa použijú na štátne dlhopisy, ktoré boli vydané a registrované v zahraničí po 31. decembri 2003, ak k výplate, poukázaniu alebo pripísaniu výnosu dôjde po 31. decembri (23) Na zdanenie úrokov, výhier alebo iných výnosov plynúcich z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov pripísaných k 31. decembru 2003 sa použije doterajší predpis. Ustanovenie 36 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/ 1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa použije na zdanenie úroku alebo iného výnosu plynúceho fyzickej osobe z vkladu s dohodnutou dobou viazanosti najmenej troch rokov, ktorý nie je určený na podnikanie, za podmienky, že výber istiny a úroku nastane až po uplynutí tejto dohodnutej doby viazanosti, ak sa vklad ukončí najneskôr do 31. decembra 2006 a úrok sa pripíše najneskôr do 31. decembra (24) Ustanovenie 3 ods. 2 písm. c) a 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie od 1. apríla 2004 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, je príjmom zo zdroja na území Slovenskej republiky zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou ( 43); tento príjem nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, tento príjem odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nie je predmetom dane. (25) Ustanovenie 23 ods. 2 písm. f) sa použije na hmotný majetok bezodplatne odovzdaný po 31. decembri (26) Pri posudzovaní splnenia podmienok na poukázanie podielu zaplatenej dane podľa 50 sa v roku 2004 použijú ustanovenia 48 a 51a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. (27) Ustanovenie 17 ods. 13 o zániku daňovníka zrušením bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom v členskom štáte Európskej únie sa prvýkrát uplatní v zdaňovacom období, v ktorom sa Slovenská republika stane členom Európskej únie. (28) Zmeny vyplývajúce zo spôsobu účtovania podľa 86 ods. 1 písm. i) a l) opatrenia ministerstva č / , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (oznámenie č. 740/2002 Z. z.) na účtoch 01 - Dlhodobý nehmotný majetok, Náklady budúcich období a Komplexné náklady budúcich období, vysporiada daňovník v základe dane najneskôr do konca roku Toto sa vzťahuje i na daňové priznania podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. (29) Do začatia preddavkového obdobia podľa 34 v roku 2004 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa doterajšieho predpisu. (30) Ustanovenie 6 ods. 8 písm. a) a 58 ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa použije na peňažné zvýhodnenie v súvislosti s pôžičkami poskytnutými pred účinnosťou tohto zákona. (31) Na odchodné sudcov a prokurátorov podľa osobitných predpisov 148) sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu, ak je a) prijaté do 31. decembra 2004, b) prijaté po 31. decembri 2004 a ak 1. výkon funkcie sudcu trval do 31. decembra 2004 najmenej päť rokov alebo 2. započítateľná prax prokurátora dosiahla do 31. decembra 2004 najmenej päť rokov. (32) Ak podmienka podľa odseku 31 písm. b) bodov 1 a 2, s ktorými osobitné predpisy 148) spájajú vznik nároku na odchodné, bude splnená až po 31. decembri 2004 a ak nárok na vyplatenie odchodného podľa osobitných predpisov 148) vznikne do a) 31. decembra 2005, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005 suma zodpovedajúca 20 % z prijatého odchodného, b) 31. decembra 2006, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2006 suma zodpovedajúca 40 % z prijatého odchodného, c) 31. decembra 2007, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2007 suma zodpovedajúca 60 % z prijatého odchodného, d) 31. decembra 2008, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2008 suma zodpovedajúca 80 % z prijatého odchodného. (33) Pomerná časť úrokového výnosu z dlhopisov a pokladničných poukážok účtovaná do 31. decembra 2003 do výnosov, nezahrnovaná do základu dane podľa 23 ods. 4 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona dôjde k ich predaju alebo k ich splatnosti. (34) Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa tvorba rezerv na nevyfakturované dodávky a služby, na nevyčerpané dovolenky a na vyplácanie prémií a odmien, účtovaná do nákladov do 31. decembra 2003 zahrnie aj do daňových výdavkov. (35) Na účely vyčíslenia základu dane podľa 5 a 6 tohto zákona možno v zdaňovacom období roka 2004 odpočítať príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktorý zaplatí daňovník s príjmami podľa 5 alebo 6 v roku 2004, a to najviac vo výške a spôsobom podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a za zdaňovacie obdobia rokov 2005 a 2006 najviac vo výške, spôsobom a za podmienok ustanovených v 11 ods. 6 písm. a) a b) tohto zákona. (36) Postup pri prechode z evidencie príjmov, hmotného majetku a nehmotného majetku využívaného na podnikanie, pohľadávok a záväzkov, prijatých a vydaných účtovných dokladov, ktorú viedol daňovník podľa 15 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, do sústavy jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. (37) Kurzový rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanom pri ich vzniku a hodnotou po precenení v období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, respektíve platbe alebo odpisu záväzku, zahrnie sa do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo k platbe, alebo odpisu záväzku. (38) Na zdanenie úrokových výnosov z hypotekárnych záložných listov, ktoré boli vydané do 31. decembra 2003, sa použijú ustanovenia o oslobodení úrokových výnosov uvedené v 4 ods. 2 písm. p) a 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri (39) Ustanovenie 17 ods. 17 v znení účinnom po 31. decembri 2004 sa použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri Ak sa daňovník rozhodne nezahrnúť kurzové rozdiely do základu dane už za prvé zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2004, oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane podľa 17 ods. 17 za toto zdaňovacie obdobie doručí správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Kurzové rozdiely, rozdiely z precenenia cenných papierov a derivátov nezahrnuté do základu dane sa zahrnú do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí 31. decembra 2007, a to počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré je po 31. decembri 2004 podávané daňové priznanie. (40) Ustanovenia 2 písm. s), 17 ods. 15, 18, 19 a 26, 19 ods. 2 Daň z príjmov

62 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 62 písm. i), 19 ods. 3 písm. o), 20 ods. 9 písm. a), 23 ods. 1 písm. e), 25 ods. 6, 26 ods. 8, 32 ods. 2 písm. b), 32 ods. 4 písm. c) a 45 ods. 3 v znení účinnom po 31. decembri 2004 sa použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri (41) Za zdaňovacie obdobie roka 2005 si môže daňovník uplatniť za podmienok ustanovených v 33 daňový bonus na vyživované dieťa v sume Sk, pričom za kalendárne mesiace január až august v sume 400 Sk mesačne a za kalendárne mesiace september až december v sume 450 Sk mesačne. (42) Na podiely na zisku bez majetkovej účasti vyplatené po 1. januári 2005, z ktorých bol vybraný preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa a) použije 3 ods. 2 písm. c) tohto zákona, ak ide o člena štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva, b) použije 5 ods. 7 písm. i) tohto zákona, ak ide o zamestnanca obchodnej spoločnosti alebo družstva okrem písmena a), a c) vybraná daň do nadobudnutia účinnosti tohto zákona vysporiada najneskôr pri ročnom zúčtovaní podľa 38 alebo pri podaní daňového priznania podľa 32. (43) Ak sa daňovník rozhodne nezahrnovať kurzové rozdiely do základu dane podľa 17 ods. 17 počnúc zdaňovacím obdobím roka 2005, oznámenie o ich nezahrnovaní doručí správcovi dane do 31. decembra (44) Súčasťou rozdielov z precenenia cenných papierov nezahrnutých do základu dane v zdaňovacom období roku 2003, ktoré je daňovník povinný zahrnúť do základu dane najneskôr v lehote ukončenej 31. decembrom 2007, sú aj oceňovacie rozdiely z cenných papierov určených na predaj a obchodovanie, vzniknuté z ocenenia cenných papierov reálnou hodnotou, o ktorých bol daňovník povinný účtovať k 1. januáru 2003 na účet výsledku hospodárenia minulých rokov. (45) Na výšku vykázanej straty do 31. decembra 2003 odpočítavanej podľa 30 sa použijú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov účinných do 31. decembra Ak počas odpočtu straty podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných do 31. decembra 2003 vykáže daňovník ďalšie straty, na ich odpočet sa použije 30. (46) Rozdiely vzniknuté k 31. decembru 1999 medzi zostatkovou cenou opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku odpisovanej podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, nezahrnuté do výdavkov alebo príjmov daňovníka do konca roka 2004, sa zahrnú do výdavkov alebo príjmov daňovníka najneskôr do konca roka (47) Postup podľa 11 ods. 10 sa použije aj u daňovníka, ktorý si uplatnil zníženie základu dane podľa 11 ods. 1 písm. c) až e) v roku (48) Daňový bonus podľa 33 sa zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima. 39a) Tento postup sa po prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roku (49) Pri predĺžení alebo skrátení dohodnutej doby finančného prenájmu sa výška mesačného odpisu vypočítaná podľa 26 ods. 8 upraví počnúc mesiacom, v ktorom sa nájomca a prenajímateľ dohodli na zmene doby trvania finančného prenájmu. (50) Zdaňovacie obdobie doterajšej zdravotnej poisťovne, 149) ktoré sa začalo pred zánikom doterajšej zdravotnej poisťovne, sa končí dňom predchádzajúcim dňu zániku doterajšej zdravotnej poisťovne podľa osobitného predpisu. 150) (51) Do základu dane zdravotnej poisťovne 93a) sa nezahŕňa čerpanie a rozpustenie rezerv a opravných položiek, ktoré boli vytvorené pred vznikom zdravotnej poisťovne. 93a) (52) Ustanovenia 12 ods. 3, 19 ods. 2 písm. h) piateho bodu, 19 ods. 3 písm. h), 20 ods. 1, 20 ods. 2 písm. f), 20 ods. 16 až 19, 52 ods. 50 a 51 v znení účinnom po 31. decembri 2005 sa použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri (53) Zostatok technickej rezervy na mimoriadne riziká poisťovní, ktorej tvorba nezodpovedá postupu účtovania podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas desiatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Ak ide o poisťovňu, ktorá vznikla po roku 1995, zostatok rezervy na mimoriadne riziká sa zahrnie do základu dane počas toľkých zdaňovacích období, koľko uplynulo od jej vzniku do 31. decembra Bez ohľadu na uvedené sa zostatok rezervy zahrnie do základu dane najneskôr v zdaňovacom období do dňa zrušenia daňovníka bez likvidácie, dňa predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie, ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do konkurzu, ku dňu zápisu zmeny do obchodného registra pri zmene právnej formy, pri ktorej vzniká povinnosť podať priznanie podľa 41 ods. 8, a ku dňu zmeny sídla alebo miesta vedenia mimo územia Slovenskej republiky. 52a Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2007 (1) Ustanovenie 5 ods. 1 písm. i) sa môže použiť po prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roka 2006 alebo pri podaní daňového priznania z príjmov podľa 5 za zdaňovacie obdobie roka 2006, podanom po 31. decembri (2) Ustanovenia 11 v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka (3) Podľa 45 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2007 je možné započítať daň zrazenú z úrokového príjmu po prvýkrát v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka Podľa 45 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2007 je možné v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2005 podanom po 31. decembri 2006 započítať daň zrazenú z úrokového príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného v období od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005, pričom na toto dodatočné daňové priznanie sa nevzťahujú ustanovenia 39 ods. 3 poslednej vety, ods. 4 a 5 osobitného predpisu. 128) (4) Daňovníci, na ktorých sa vzťahuje 52 ods. 3 môžu uplatniť nároky ustanovené v 52 ods. 3, ak podmienky podľa 35 ods. 1 písm. a) a 35a ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 466/2000 Z. z. budú splnené najneskôr do 31. marca (5) Lehoty ustanovené v 35 ods. 8 a v 35a ods. 2 zákona č. 366/ 1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 466/2000 Z. z. sa použijú primerane aj na zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok. (6) Úroky z omeškania, o ktorých banky účtovali vo výnosoch, nezahrnuté do základu dane do konca roka 2005 podľa 17 ods. 21 v znení účinnom do 31. decembra 2005, sa zahrnú do základu dane počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré sa po 31. decembri 2006 podáva daňové priznanie, najneskôr však do 31. decembra Úroky z omeškania platené bankám zahrnované do daňových výdavkov podľa 17 ods. 21 v znení účinnom do 31. decembra 2005 sa zahrnú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom došlo k ich zaplateniu. (7) Ustanovenia 25 ods. 5 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré je daňovník povinný po 31. decembri 2006 podať daňové priznanie. Ustanovenia 50 ods. 1 a 2 v znení účinnom od 29. decembra 2006 sa použijú na vyhlásenia podané za zdaňovacie obdobie ukončené najneskôr 31. decembra 2006 a ustanovenie 50 ods. 5 v znení účinnom do 28. decembra 2006 sa použije pri poukazovaní podielu zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov v roku (8) Ustanovenie 17 ods. 1 písm. c) v znení účinnom odo dňa vyhlásenia sa prvýkrát použije pri daňovom priznaní podanom po dni vyhlásenia. (9) Ustanovenie 19 ods. 2 písm. o) druhý bod v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije na zabezpečovacie deriváty, 1) pri ktorých k poslednému vyrovnaniu, ukončeniu alebo uplatneniu práva došlo po 1. januári Ak k poslednému vyrovnaniu, ukončeniu alebo uplatneniu práva došlo pred 1. januárom 2007, môže si daňovník o náklady na zabezpečovacie deriváty, ktoré prevyšovali príjmy (výnosy) z derivátov, upraviť základ dane za zdaňovacie obdobie ukončené najneskôr v roku (10) Ustanovenie 9 ods. 2 písm. r) v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije na príjmy plynúce z predaja podielových listov od 1. apríla (11) Ustanovenie 43 ods. 10 v znení účinnom od 1. apríla 2007 sa použije aj na podielové listy obstarané do 31. decembra 2003, ak k ich vyplateniu (vráteniu) dôjde od 1. apríla 2007, pričom na tieto podielové listy daňovník môže použiť ustanovenie 52 ods. 20 pri podaní daňového priznania. Ak daňovník obstaral podielové listy do 31. marca 2007 a pri ich vyplatení (vrátení) dôjde k vykonaniu zrážky dane od 1. apríla 2007 podľa 43 ods. 10 v znení účinnom od 1. apríla 2007, môže si daňovník pri podaní daňového priznania znížiť základ dane vykázaný pre daň vyberanú zrážkou z tohto príjmu, o sumu rozdielu, o ktorý výdavky spojené s nadobudnutím podielových listov prevyšujú cenu, za ktorú boli podielové listy vydané. 52c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2007 (1) Ustanovenia 17 ods. 25 a 20 ods. 20 v znení účinnom od 1. marca 2007 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania za Daň z príjmov

63 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 63 zdaňovacie obdobie ukončené v roku 2007, podanom po 28. februári (2) Ustanovenie 50 ods. 5 v znení účinnom od 1. marca 2007 sa použije po prvýkrát pri poukazovaní podielu zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov v roku d Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008 (1) Daňovník, ktorému bolo povolené vyrovnanie alebo reštrukturalizácia do 31. decembra 2006, použije na určenie zdaňovacieho obdobia, ktorého začiatok je v tejto lehote, a na preddavky na daň ustanovenia zákona účinného do 31. decembra (2) Na vyčíslenie základu dane za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo do 31. decembra 2007, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra (3) Daňovník, ktorý postupoval podľa 17 ods. 12 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2007, upraví základ dane najneskôr do 31. decembra 2008 o poskytnutý alebo prijatý preddavok na tovar, služby alebo iné plnenia, aj keď nedošlo k splneniu dodávky tovaru, služby alebo iných plnení do skončenia zdaňovacieho obdobia roka 2008, na ktorých úhradu bol preddavok prijatý alebo poskytnutý. (4) Daňovník, ktorému bola poskytnutá dotácia na obstaranie hmotného majetku do 31. decembra 2007, rozdiel medzi výškou daňových odpisov tohto hmotného majetku uznaných za daňový výdavok k 31. decembru 2007 a výškou dotácie, zahrnutej do základu dane do 31. decembra 2007, zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra (5) Ustanovenie 17 ods. 29 v znení účinnom od 1. januára 2008 sa použije aj na záväzky, pri ktorých do 31. decembra 2007 uplynula od splatnosti doba dlhšia ako 36 mesiacov, pričom suma týchto záväzkov zvyšujúca základ dane sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra (6) Rozdiel medzi opravnými položkami zahrnutými do daňových výdavkov podľa 20 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2007 a opravnými položkami, ktoré sú uznané za daňový výdavok podľa 20 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom ak do tohto obdobia a) daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie, b) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu alebo c) daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia. (7) Zostatok technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období vykázaný pred 1. januárom 2008, tvorba ktorej bola uznaná za daňový výdavok sa zahrnie do základu dane počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom ak do tohto obdobia a) daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie, b) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu alebo c) daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia. (8) Rozdiel, o ktorý zostatok opravných položiek v poisťovníctve, tvorba ktorých bola uznaná za daňový výdavok podľa 20 ods. 8 písm. c) v znení účinnom do 31. decembra 2007, prevyšuje zostatok opravných položiek vypočítaných podľa 20 ods. 14 účinného od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom ak do tohto obdobia a) daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie, b) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu alebo c) daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia. (9) Rozdiel medzi opravnými položkami zahrnutými do daňových výdavkov podľa 20 ods. 14 v znení účinnom do 31. decembra 2007 a opravnými položkami, ktoré sú uznané za daňový výdavok podľa 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom ak do tohto obdobia a) daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie, b) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu alebo c) daňovník sa zrušuje bez likvidácie, najneskôr dňom jeho zrušenia. (10) Ak splatnosti menovitej hodnoty dlhopisu predchádza splatnosť výnosu z dlhopisu, 151) pomerná časť úrokového výnosu podľa 52 ods. 33 sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom je výnos z dlhopisu, súčasťou ktorého je aj táto pomerná časť úrokového výnosu, splatný. Splatný výnos z dlhopisu nezahrnutý do základu dane v zdaňovacom období ukončenom 31. decembra 2007, sa zahrnie do základu dane najneskôr v zdaňovacom období ukončenom 31. decembra (11) Ustanovenie 50 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2008 sa použije po prvýkrát pri poukazovaní podielu zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov zverejnenom v roku e Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009 (1) Výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené daňovníkom v súvislosti s prechodom zo slovenskej meny na euro vrátane výdavkov (nákladov) na zaokrúhlenie sa považujú za daňové výdavky, ak spĺňajú podmienky ustanovené v 2 písm. i) a 19 až 21 v znení účinnom od 1. januára (2) Daňovník, ktorý má podľa 17 ods. 17 podané oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane v období, v ktorom sa o nich účtuje, zahrnie kurzové rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku, pričom kurzový rozdiel pri pohľadávke alebo záväzku znejúcich na a) euro predstavuje rozdiel medzi hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanou pri ich vzniku v slovenských korunách, prepočítanou konverzným kurzom na eurá, a hodnotou pohľadávky alebo záväzku v eurách ku dňu, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku, b) cudziu menu predstavuje rozdiel medzi hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanou pri ich vzniku v slovenských korunách, prepočítanou konverzným kurzom na eurá, a hodnotou pohľadávky alebo záväzku znejúcich na cudziu menu prepočítaného podľa 31 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2009 ku dňu, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku. (3) Daňovník, ktorý obstaral a uviedol do užívania 1) hmotný majetok do 31. decembra 2008, prepočíta vstupnú cenu, daňové odpisy a zostatkovú cenu, vyjadrené v slovenských korunách, k 1. januáru 2009 konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli ich podľa 47 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára (4) Daňovník, ktorý uplatňoval zrýchlené odpisovanie hmotného majetku do 31. decembra 2008 podľa 28, pokračuje po 31. decembri 2008 v odpisovaní podľa 28 zo zostatkovej ceny prepočítanej konverzným kurzom podľa odseku 3. Daňovník, ktorý uplatňoval rovnomerné odpisovanie hmotného majetku do 31. decembra 2008 podľa 27, pokračuje po 31. decembri 2008 v odpisovaní podľa 27 zo vstupnej ceny prepočítanej konverzným kurzom podľa odseku 3. (5) Ak daňovník bol povinný zaplatiť preddavky na daň podľa 34 alebo 42 do 31. decembra 2008 v slovenských korunách a zaplatil ich po 1. januári 2009, tieto preddavky sa prepočítajú konverzným kurzom na slovenské koruny a zaokrúhlia sa na celé koruny nahor. (6) Výdavky (náklady) vynaložené daňovníkom do 31. decembra 2008 a príjmy (výnosy), o ktorých sa účtovalo do 31. decembra 2008 v slovenských korunách, ktoré ovplyvňujú základ dane v zdaňovacích obdobiach končiacich po 1. januári 2009, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Rovnako sa postupuje aj pri uplatňovaní daňovej straty podľa f Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2009 (1) Ustanovenia 32a, 38 a 43 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie roku (2) Ustanovenie 18 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začne po 31. decem- Daň z príjmov

64 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 64 bri g Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2009 (1) Na zníženie základu dane o nezdaniteľné časti základu dane sa na zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010 nepoužije 11 ods. 2 a 3 a základ dane sa na tieto zdaňovacie obdobia zníži takto: a) ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý 1. sa rovná alebo je nižší ako 86-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 22,5 násobku sumy platného životného minima, 2. je vyšší ako 86-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule, b) ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane 1. rovnajúci sa alebo nižší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti 57) v tomto zdaňovacom období 1a. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 22,5 násobku platného životného minima, 1b. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5 násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 22,5 násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela), 1c. má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5 násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, 2. vyšší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti 57) v tomto zdaňovacom období 2a. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 66,5 násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, 2b. má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule. (2) Ustanovenie odseku 1 písm. a) prvého bodu sa použije po prvýkrát pri vyberaní preddavkov na daň podľa 35 zo zdaniteľnej mzdy za mesiac marec Ustanovenia odseku 1 sa použijú pri vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010 alebo pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobia rokov 2009 a (3) Postup podľa ustanovenia 6 ods. 14 v znení účinnom od 1. marca 2009 môže za celé zdaňovacie obdobie použiť aj daňovník vykonávajúci podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, ktorý v zdaňovacom období roka 2009 do 28. februára 2009 účtoval 1) alebo viedol evidenciu podľa 6 ods. 10. (4) Na vyčíslenie základu dane za zdaňovacie obdobie končiace po 28. februári 2009 sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom od 1. marca 2009 s výnimkou prílohy č. 1 v znení účinnom od 1. marca 2009, podľa ktorej daňovník, ak sa tak rozhodne, zaradí hmotný majetok do odpisových skupín až od 1. januára (5) Odpis hmotného majetku, na ktorý bolo vydané povolenie na predčasné užívanie stavby 111a) alebo rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku, 111b) môže daňovník uplatniť po prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré skončí po 28. februári (6) Pri hmotnom majetku, ktorého vstupná cena je eur a menej, môže daňovník, ktorého zdaňovacie obdobie končí po 28. februári 2009, zahrnúť zostatkovú cenu v plnej výške do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009 v daňovom priznaní podanom po 28. februári 2009 alebo pokračovať v začatom odpisovaní podľa 27 alebo 28. (7) Zostatkovú cenu zriaďovacích výdavkov zahrnie daňovník v plnej výške do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009 v daňovom priznaní podanom po 28. februári (8) Ustanovenie 22 ods. 15 v znení účinnom od 1. marca 2009 môže daňovník po prvýkrát použiť na majetok, ktorý uviedol do užívania v zdaňovacom období končiacom v roku (9) Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok a ktorý postupuje podľa 52d ods. 4 až 6, 8 a 9, upravuje základ dane v súlade s týmito ustanoveniami rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2010 a ktorý postupuje podľa 52d ods. 7, najneskôr do 31. decembra (10) Na zdanenie výnosov zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky, ktoré boli vydané a registrované v zahraničí do 28. februára 2009 sa použijú ustanovenia 9 ods. 2 písm. r) a 13 ods. 2 písm. f) v znení účinnom do 28. februára (11) Výnimka ustanovená v 17 ods. 29 v znení účinnom od 1. marca 2009 sa použije po prvýkrát pri podaní daňového priznania podanom po 28. februári h Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2010 (1) Ustanovenie 5 ods. 3 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na zamestnaneckú opciu poskytnutú zamestnávateľom po 31. decembri 2009 na nákup zamestnaneckej akcie. (2) Ustanovenie 17 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na daňovú stratu stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí vykázanú po 31. decembri (3) Ustanovenia 19 ods. 3 písm. t) a 51a ods. 3 až 7 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použijú pri podávaní daňového priznania po 1. januári 2010 za zdaňovacie obdobie končciace v roku (4) Pri odpisovaní goodwillu alebo záporného goodwillu vztahujúceho sa ku kúpe podniku alebo jeho časti alebo nepeňažnému vkladu podniku alebo jeho časti, ku ktorým došlo do 31. decembra 2009, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009 aj po tomto období. (5) Pri uplatňovaní ocenovacích rozdielov z kapitálových účastín vztahujúcich sa k nepeňažným vkladom vykonaným do 31. decembra 2009 vrátane určenia vstupnej ceny pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009 aj po tomto období. (6) Pri uplatňovaní oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí, rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu 1) do 31. decembra 2009 sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009 aj po tomto období. (7) Ustanovenie 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije na pohľadávky vzniknuté po 31. decembri 2009, pričom ak sa daňovník rozhodne, môže ustanovenie 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 použiť aj na pohladávky vzniknuté do 31. decembra (8) Ustanovenie 25 ods. 1 písm. f) a g) v znení účinnom do 31. decembra 2009 sa použije na uplatnenie výdavkov podľa 19 pri predaji a vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku vrátane uplatnenia výdavkov podľa 19 pri predaji a vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku podľa 17a až 17e aj po 31. decembri 2009, ak tento majetok bol nadobudnutý do 31. decembra (9) Ustanovenie 30 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije na daňové straty vykázané po 31. decembri (10) Ak daňovník do 31. decembra 2009 vypočítal preddavky podľa 42 z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie zníženej o uplatnený nárok na úľavu na dani v správnej výške podľa tohto zákona a takto vypočítané preddavky zaplatil v lehote podľa 42, správca dane neuplatní úrok z omeškania podľa osobitného predpisu, 127) a ak už bol tento úrok z omeškania zaplatený, správca dane ho na žiadost daňovníka vráti. (11) Ustanovenie 49 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije po prvýkrát pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. decembra 2009 a pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. decembra (12) Ustanovenie 50 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije aj na prijímateľa, ktorý si nesplnil povinnosť podľa 50 ods. 13 v znení účinnom do 31. decembra 2009 a komora ho nezaradila do zoznamu prijímateľov na rok (13) Na výpočet nezdaniteľných častí základu dane podľa 52g ods. 1 sa za zdaňovacie obdobie roka 2010 použije životné minimum platné k 1. januáru 2009 v sume 178,92 eura. (14) Ustanovenie 9 ods. 2 písm. v) v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania na zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí 31. decembrom Daň z príjmov

65 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 65 52i Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2011 (1) Ustanovenie 50 ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2011 sa použije po prvýkrát pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra 2010 a pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie končiace najneskôr 31. decembra (2) Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia končiace najneskôr 31. decembra 2015 až 31. decembra 2017, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 1,5 % sa má poukázat ním určeným prijímateľom podľa 50 ods. 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 1 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, 67) na účely vymedzené v 50 ods. 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 1 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňových priznaniach v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom len do výšky 1 % zaplatenej dane. (3) Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia končiace najneskôr 31. decembra 2018 až 31. decembra 2020, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 1 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa 50 ods. 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 1,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, 67) na účely vymedzené v 50 ods. 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 1,5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňových priznaniach v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom len do výšky 0,5 % zaplatenej dane. (4) Daňovník, ktorý je právnickou osobou, v podaných daňových priznaniach, počnúc zdaňovacím obdobím končiacim najskôr 31. decembra 2021, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie týchto daňových priznaní, že podiel zaplatenej dane do výšky 0,5 % sa má poukázať ním určeným prijímateľlom podľa 50 ods. 4 na účely vymedzené v 50 ods j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011 (1) Ustanovenie 5 ods. 5 písm. a) predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použije pri zahraničnej pracovnej ceste, na ktorú bol zamestnanec vyslaný po 31. decembri (2) Oslobodenie príjmu podľa 9 ods. 1 písm. a), i) a j) predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije na príjmy z predaja takéhoto majetku nadobudnutého do 31. decembra Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred 1. januárom 2004, dosiahnutý po 31. decembri 2010 sa použije 9 predpisu účinného do 31. decembra (3) Na uplatnenie 11 ods. 1 až 4 a 9 za zdaňovacie obdobie roku 2010 a predchádzajúce zdaňovacie obdobia sa použijú ustanovenia predpisu účinného do 31. decembra (4) Ustanovenie o porušení podmienok podľa 5 ods. 9 predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije aj pri porušení podmienok po 31. decembri (5) Ustanovenie 17c ods. 3 písm. c) predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použije na goodwill alebo záporný goodwill vykázaný u právneho nástupcu pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev, u ktorých nastal rozhodný deň 77c) po 31. decembri (6) Ustanovenie 22 ods. 7 predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použije na nehmotný majetok uvedený do užívania po 31. decembri (7) Ustanovenie 43 predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije na zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných do 31. decembra 2010 a vyplatených do 31. januára (8) Ustanovenia 9 ods. 2 písm. x) a 13 ods. 2 písm. j) predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použijú na výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v rokoch 2011 a 2012 podľa osobitného predpisu 59h) plynúce do 31. decembra 2012 povinnému účastníkovi schémy obchodovania, 59f) ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu. 59g) (9) Ustanovenia 51b ods. 1 až 12 predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použijú poslednýkrát pri podávaní daňového priznania na daň z emisných kvót za rok (10) Ustanovenia 1 ods. 1 písm. c), 21 ods. 2 písm. l) a 51b ods. 13 predpisu účinného od 1. januára 2011 sa uplatnia, ak daňová povinnosť k dani z emisných kvót vznikla do konca roka k Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2011 (1) Ustanovenia 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011 sa použijú na daňovníka, ktorému bolo od 1. augusta 2011 vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu 120a) obsahujúce úľavu na dani; takýto daňovník nesmie súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, 30a predpisu účinného do 31. júla 2011 alebo 30b a úľavu na dani podľa 30a predpisu účinného od 1. augusta (2) Ak daňovník pokračuje po 1. auguste 2011 v uplatňovaní úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, 30a predpisu účinného do 31. júla 2011 alebo 30b a súčasne mu vznikne možnosť uplatňovať úľavu na dani podľa 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011, môže začať uplatňovať úľavu na dani podľa 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011, ak a) nebude súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/ 1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, 30a predpisu účinného do 31. júla 2011 alebo 30b alebo b) dokončí uplatňovanie úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, 30a predpisu účinného do 31. júla 2011 alebo 30b, pričom o túto dobu uplatňovania úľavy na dani sa doba podľa 30a predpisu účinného od 1. augusta 2011 skracuje. (3) Správca dane je povinný vykonať kontrolu dodržania podmienok na uplatnenie úľavy na dani podľa 35, 35a, 35b a 35c zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom boli tieto úľavy na dani uplatnené, a to v lehote podľa osobitného predpisu. 34) (4) Nárok na uplatnenie daňovej úľavy podľa 30a ods. 2 písm. b) predpisu účinného od 1. augusta 2011 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu 120a) vydané po 31. júli l Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. augusta 2011 Ak daňovník nepoužije kladný výsledok hospodárenia z verejného zdravotného poistenia v súlade s 13 ods. 2 písm. i) podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2011, je povinný zahrnúť takéto výnosy z verejného zdravotného poistenia podľa 13 ods. 2 písm. i) do základu dane najneskôr v zdaňovacom období roku m Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2012 (1) Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla registračná povinnosť alebo oznamovacia povinnosť pred 1. januárom 2012, a táto registračná povinnosť a oznamovacia povinnosť nebola do 31. decembra 2011 splnená, na postup pri registrácii sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2012 a ustanovenia osobitného predpisu 128) prvýkrát od 1. januára (2) Ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej vznikla na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň do 31. decembra 2011, nie je registrovaná, je povinná sa zaregistrovať podľa tohto zákona do 31. marca (3) Organizačná jednotka fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá bola registrovaná ako platiteľ dane podľa osobitného predpisu účinného do 31. decembra 2011, sa považuje za platiteľa dane podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2012, pričom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá túto organizačnú jednotku zriadila, je povinná v lehote do 30. júna 2012 zrušiť registráciu organizačnej jednotky ako platiteľa dane. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba nezruší registráciu organizačnej jednotky ako platiteľa dane v určenej lehote ani na výzvu správcu dane, správca dane túto registráciu organizačnej jednotky zruší z úradnej moci najneskôr do 31. decembra (4) Na zrušenie registrácie organizačnej jednotky ako platiteľa dane sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2012 a ustanovenia osobitného predpisu 128) prvýkrát od 1. januára 2012, pričom odo dňa zrušenia registrácie práva a povinnosti tejto organizačnej jednotky ako platiteľa dane vyplývajúce z tohto zákona alebo osobitného predpisu 128) prechádzajú na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá túto organizačnú jednotku vytvorila. (5) Na sankcie vyrubené po 31. decembri 2011 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. 128) Daň z príjmov

66 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 66 52n Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2011 Ustanovenie 50 ods. 1 písm. a), ods. 5 a 15 v znení účinnom od 1. decembra 2011 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania alebo ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku o Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2012 (1) Na nájomné zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. decembra 2011 vrátane postúpenia týchto nájomných zmlúv bez zmeny podmienok na nového nájomcu aj po 31. decembri 2011 sa použijú ustanovenia predpisu účinného do 31. decembra (2) Ustanovenie 6 ods. 6 prvej vety v znení účinnom od 1. januára 2012 sa použije po prvýkrát pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka (3) Ustanovenia 4 ods. 2, 6 ods. 6 druhej a tretej vety a 30 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2012 sa použijú na daňovú stratu vykázanú po 31. decembri (4) Ustanovenia 13 ods. 1 písm. b) a e) v znení účinnom od 1. januára 2012 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri (5) Ustanovenia 27 ods. 2 a 3 a 28 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2012 sa použijú na hmotný majetok uvedený do užívania po 31. decembri p Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 30. júna 2012 (1) Ustanovenia 51b v znení účinnom do 29. júna 2012 sa použijú pri podávaní daňového priznania k dani z emisných kvót za posledné zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu roka 2012, pričom ustanovenie 52j ods. 9 sa neuplatní. (2) Ustanovenia 9 ods. 2 písm. x) a 13 ods. 2 písm. j) v znení účinnom do 29. júna 2012 sa použijú na výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2011 podľa osobitného predpisu 59h) plynúce povinnému účastníkovi schémy obchodovania, 59f) ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu, 59g) pričom ustanovenie 52j ods. 8 sa neuplatní. Výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2012 podľa osobitného predpisu 59h) plynúce povinnému účastníkovi schémy obchodovania, 59f) ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu, 59g) sú súčasťou základu dane. Výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2012 podľa osobitného predpisu 59h) plynúce do 29. júna 2012 povinnému účastníkovi schémy obchodovania, 59f) ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu, 59g) sú súčasťou základu dane pri podaní daňového priznania k dani z príjmov po 29. júni Ak tieto výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v roku 2012 podľa osobitného predpisu 59h) plynúce do 29. júna 2012 neboli súčasťou základu dane v daňovom priznaní k dani z príjmov podanom do 29. júna 2012 a nie sú súčasťou základu dane z emisných kvót, daňovník je povinný zahrnúť ich do základu dane v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období. (3) Ustanovenia 1 ods. 1 písm. c), 21 ods. 2 písm. l) a 51c ods. 2 v znení účinnom do 29. júna 2012 sa uplatnia na daňovú povinnosť k dani z emisných kvót, ktorá vznikla za posledné zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu roka 2012, pričom ustanovenie 52j ods. 10 sa neuplatní. (4) Ak daňovník zaplatil preddavky na daň z emisných kvót na rok 2012, uplatní sa primerane postup podľa 42 ods r Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2013 Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2013 sa pri osobe, ktorá zaplatila dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a ktorej zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu, 152) použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra s Prechodné ustanovenia k podávaniu daňového priznania k dani z emisných kvót (1) Daňovník, ktorý nepodal daňové priznanie na daň z emisných kvót za posledné zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu roku 2012 do 29. septembra 2012, je povinný toto daňové priznanie podať v lehote do 15. októbra 2012, pričom daň z emisných kvót je v tejto lehote aj splatná. (2) Na postup správcu dane sa pri vrátení rozdielu zaplatených preddavkov na daň z emisných kvót, ktoré sú vyššie ako daň z emisných kvót vypočítaná v daňovom priznaní, použijú ustanovenia osobitného predpisu. 126) 52t Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013 (1) Na zdanenie príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných do 31. decembra 2012 a vyplatených do 31. januára 2013 a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa použijú ustanovenia zákona účinného do 31. decembra (2) Ustanovenie 15 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2013 s výnimkou uvedenou v odseku 10. (3) Ustanovenia 7 ods. 4 a 7, 8 ods. 3 a 12 a 9 ods. 2 písm. i) v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri (4) Do začatia preddavkového obdobia podľa 34 v roku 2013 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra (5) Ustanovenie 39 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa prvýkrát použije pri podávaní hlásenia za zdaňovacie obdobie 2012 a pri podávaní prehľadu za mesiac január (6) Ustanovenia 13 ods. 1 písm. b) a e) v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri (7) Ustanovenia 49 ods. 3 písm. a) a b) sa nepoužijú pri podaní daňového priznania, ktorého posledný deň lehoty na podanie pripadne na kalendárny rok Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa 49 ods. 2 a súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí okrem daňovníka v konkurze alebo v likvidácii, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa 49 ods. 2 predlžuje lehota na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace, pričom koniec tejto predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto troch kalendárnych mesiacov. Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť o príjmoch zo zdrojov v zahraničí a predĺženú lehotu podľa druhej vety; v tejto predĺženej lehote je daň aj splatná. (8) Lehotu podľa odseku 7 možno v odôvodnených prípadoch opätovne predĺžiť najviac o tri kalendárne mesiace na základe žiadosti daňovníka podanej príslušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím predĺženej lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 7. Ak daňovník do uplynutia predĺženej lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 7 neobdrží rozhodnutie správcu dane o opätovnom predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, je povinný daňové priznanie podať v lehote na podanie daňového priznania uvedenej v oznámení podľa odseku 7. Ak správca dane rozhodne o opätovnom predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, v tejto opätovne predĺženej lehote je daň aj splatná. (9) Ak podľa daňového priznania podaného v lehote podľa odseku 7 alebo odseku 8 daňovník nedosiahol príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, daňové priznanie sa považuje za podané po lehote podľa 49 ods. 2 a správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu. 132a) (10) Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v kalendárnom roku 2012 a ktorý skončí v roku 2013, vypočíta svoju daňovú povinnosť ako súčet a) súčinu pomernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2012 a sadzby dane vo výške 19 %; táto pomerná časť základu dane sa vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu a počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia, a počtu mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2012 a b) súčinu pomernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku kalendárneho roka 2013 do konca zdaňovacieho obdobia a sadzby dane vo výške 23 %; táto pomerná časť základu dane sa vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu a počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia, a počtu mesiacov od 1. januára 2013 do konca zdaňovacieho obdobia. (11) Ustanovenie 51d v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použije na podiely na zisku (dividendy) vyplatené najneskôr do 31. decembra u Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2013 (1) Ustanovenia 30a predpisu účinného od 1. mája 2013 sa pou- Daň z príjmov

67 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 67 žijú na daňovníka, ktorému bolo od 1. mája 2013 vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu 120a) obsahujúce úľavu na dani; taký daňovník nesmie súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, 30a predpisu účinného do 30. apríla 2013 alebo 30b a úľavu na dani podľa 30a predpisu účinného od 1. mája (2) Ak daňovník pokračuje po 1. máji 2013 v uplatňovaní úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, 30a predpisu účinného do 30. apríla 2013 alebo 30b a súčasne mu vznikne možnosť uplatňovať úľavu na dani podľa 30a predpisu účinného od 1. mája 2013, môže začať uplatňovať úľavu na dani podľa 30a predpisu účinného od 1. mája 2013, ak a) nebude súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/ 1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, 30a predpisu účinného do 30. apríla 2013 alebo 30b alebo b) dokončí uplatňovanie úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, 30a predpisu účinného do 30. apríla 2013 alebo 30b, pričom o túto dobu uplatňovania úľavy na dani sa doba podľa 30a predpisu účinného od 1. mája 2013 skracuje. (3) Nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa 30a ods. 2 predpisu účinného od 1. mája 2013 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu 120a) vydané po 30. apríli v Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2013 Postup podľa 6 ods. 2 písm. a), 7 ods. 1 písm. h) a ods. 3, 16 ods. 1 písm. e) tretieho bodu, 43 ods. 3 písm. h), i) a l) a 43 ods. 5 písm. c) v znení účinnom od 1. júla 2013 sa použije pri zdanení výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok vyplatených, poukázaných alebo pripísaných v prospech daňovníka od 1. júla z Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2014 Ustanovenia 11 ods. 10 až 13 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použijú po prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania a pri podávaní hlásenia za zdaňovacie obdobie 2014 a pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie za Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014 (1) Postup podľa 5 ods. 3 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použije po prvýkrát pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca za január Ak bolo zamestnancovi v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach poskytnuté to isté motorové vozidlo zamestnávateľa na používanie na služobné účely a súkromné účely, nepeňažný príjem sa vypočíta zo zníženej vstupnej ceny podľa 5 ods. 3 písm. a) druhého bodu v znení účinnom od 1. januára (2) Do začatia preddavkového obdobia podľa 34 v roku 2014 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra (3) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vo vydanom potvrdení podľa 39 ods. 5 neuviedol údaje podľa 39 ods. 2 písm. i) v znení účinnom do 31. decembra 2013 za niektoré kalendárne mesiace roku 2013 alebo za celé zdaňovacie obdobie roku 2013, takéto potvrdenie sa bude v roku 2014 akceptovať pri vykonaní ročného zúčtovania alebo podaní daňového priznania za rok 2013 aj, ak tento zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, svojmu zamestnancovi vyplatil príjmy uvedené v mzdovom liste podľa 39 ods. 2 písm. i) v znení účinnom do 31. decembra (4) Neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát, aj ked sa mohli odpočítat od základu dane, sa odpočítajú od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára Rovnaký postup sa uplatní aj pri vykázanej daňovej strate za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011 z príjmov z prenájmu podľa 6 ods. 3. (5) Výnosy z hypotekárnych záložných listov 153) podľa 7 ods. 1 písm. h) v znení účinnom do 31. decembra 2013 prijaté fyzickou osobou od 1. júla 2013 do 31. decembra 2013 sa v roku 2014 zdania daňou vyberanou zrážkou spôsobom ustanoveným v 43 ods. 10 na základe písomnej dohody platiteľa dane s fyzickou osobou, ktorá je príjemcom takéhoto výnosu. Na postup platiteľa dane pri zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou sa primerane použijú ustanovenia 43 ods. 1, 4, 11 a 12, pričom platiteľ dane je povinný daň vyberanú zrážkou odviesť správcovi dane najneskôr do 28. februára Ak v lehote do 15. februára 2014 neuzatvorí fyzická osoba, ktorá je príjemcom takéhoto výnosu, takúto písomnú dohodu s platiteľom dane, je povinná zahrnúť tento výnos do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa 7. (6) Ustanovenie 15 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára (7) Ustanovenie 46b v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2014 okrem zdaňovacieho obdobia podľa odseku 8. (8) Daňovník, ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka 2014, neplatí daňovú licenciu podľa 46b za zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu. (9) Daňovník, ktorý v kalendárnom roku 2014 mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, platí daňovú licenciu podľa 46b za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s daňovou licenciou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie. 52zb Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. marca 2014 Ak Slovenská republika uzatvorí medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2014, príslušný štát bude doplnený do zoznamu podľa 2 písm. x) bez ohľadu na skutočnost, že medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodná zmluva o výmene informácií týkajúcich sa daní nadobudne účinnost po 31. decembri zc Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2016 Postup podľa 39 ods. 7 a ods. 9 písm. b) a 50 ods. 6 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije po prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej dane po 31. decembri zd Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015 (1) Pri nájomných zmluvách s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorených od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 sa použijú ustanovenia predpisu účinného od 1. januára 2015, okrem zmeny doby trvania týchto zmlúv, ktorú je možné vykonať len po vzájomnej dohode nájomcu a prenajímateľa v rozsahu vyplývajúcom zo skrátenia alebo predĺženia doby odpisovania hmotného majetku podľa 26 ods. 1. (2) Ustanovenia 2 písm. s), 17 ods. 5, 6, 19, 24, 34 a 35, 18, 19 ods. 2 písm. t) a ods. 3 písm. a), b), n) a p), 20 ods. 9 písm. a) a ods. 10, 21 ods. 1 písm. h), 21 ods. 2 písm. m) a n), 22 ods. 9, 11 a 12, 24 ods. 8, 25 ods. 3, 25 ods. 5 písm. c), 26 ods. 1 až 3 a 8 až 11, 27 ods. 1, 28, 30c, 42 ods. 2, príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2015 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára (3) Postup podľa 5 ods. 3 písm. d) v znení účinnom od 1. januára 2015 sa prvýkrát použije pri výpočte nepeňažného príjmu poskytnutého zamestnancovi po 31. decembri (4) Ustanovenie 17 ods. 33 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2015 sa po prvýkrát použije na zmluvy o predaji majetku, pri ktorých sa výnos z predaja majetku zaúčtuje na účet výnosov budúcich období po 31. decembri (5) Ustanovenie 21a v znení účinnom od 1. januára 2015 sa použije po prvýkrát na úroky plynúce na základe zmlúv o úveroch a pôžičkách pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára (6) Pri zmene metódy odpisovania, pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2014, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú. (7) Daňový bonus podľa 33 sa zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima 39a) k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Tento postup sa po prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie Ustanovenie 52 ods. 48 sa od 1. januára 2015 neuplatňuje. (8) Do začatia preddavkového obdobia podľa 34 v roku 2015 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra (9) Ustanovenie 17 ods. 36 v znení účinnom od 1. januára 2015 Daň z príjmov

68 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 68 sa po prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri ze Prechodné ustanovenie účinné od 15. marca 2015 Daňovník, ktorý si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa 11 ods. 8, je povinný zvýšiť si základ dane o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, ak mu zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu 153a) a a) bola mu vyplatená suma podľa osobitného predpisu, 153b) podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu bola táto suma vyplatená, alebo za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie, b) uzatvoril dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa osobitného predpisu, 153c) podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola táto dohoda uzatvorená, alebo za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie, v ktorom mu zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu. 153a) 52zf Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2015 (1) Ustanovenia 30a predpisu účinného od 1. apríla 2015 sa použijú na daňovníka, ktorému bolo od 1. apríla 2015 vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu, 120a) obsahujúce úľavu na dani; taký daňovník nesmie súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, 30a predpisu účinného do 31. marca 2015 alebo 30b a úľavu na dani podľa 30a predpisu účinného od 1. apríla (2) Nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa 30a ods. 2 predpisu účinného od 1. apríla 2015 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci podľa osobitného predpisu 120a) vydané po 31. marci zg Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016 (1) Ustanovenia 13 ods. 1 písm. d), 17 ods. 32, 17a ods.7 písm. a) a b), 17b ods. 6 písm. a) a b) a 17c ods. 4 písm. a) a b) v znení účinnom od 1. januára 2016 je možné použiť po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. decembri (2) Ustanovenia 17a ods. 3, 17b ods. 1 písm. c) a 17c ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použijú pri úprave výsledku hospodárenia pri majetku, ktorý je ocenený reálnou hodnotou 80ac) po 31. decembri Pri majetku, ktorý je ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou 1) sa použije pri úprave výsledku hospodárenia 17a ods. 3, 17b ods. 1 písm. c) a 17c ods. 1 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra (3) Ustanovenie 20 ods. 8 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije na tvorbu technických rezerv v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára (4) V období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017 sa pri poukázaní sumy podielu zaplatenej dane použijú ustanovenia 38 ods. 1 až 3, 39 ods. 7 a 9 písm. b) a 50 ods. 6 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra (5) Ustanovenie 50 ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije po prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej dane po 31. decembri Ustanovenia 52i sa od 1. januára 2016 nepoužijú. (6) Pri poukázaní podielu zaplatenej dane v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017 vyhlásenie obsahuje a) presné označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie, a to 1. meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, číslo telefónu, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom fyzickou osobou, 2. obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom právnickou osobou, b) sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane, c) zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka, d) identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov podľa 50 ods. 4, a to obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo organizácie, e) uvedenie sumy pripadajúcej na každého prijímateľa. (7) V období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017 notár, ktorý osvedčuje každoročne prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok podľa 50 ods. 6 písm. d), e), g), h), je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku 6 písm. d), názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet a číslo tohto účtu komore na účely jeho zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok. (8) Ustanovenia 19 ods. 2 písm. f) a g), 25a a 25 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použijú na finančný majetok, 1) hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný po 31. decembri (9) Zostatok technickej rezervy na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov vykázaný pred 1. januárom 2016 sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2016, pričom ak do tohto obdobia a) sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu rozhodnému dňu, 80b) b) sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie, c) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu, d) dochádza k zmene právnej formy, pri ktorej vzniká povinnosť podať daňové priznanie podľa 41 ods. 7, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra, alebo e) dochádza k zmene sídla alebo miesta vedenia mimo územia Slovenskej republiky, najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zmene sídla alebo miesta vedenia mimo územia Slovenskej republiky. (10) Ustanovenia 17 ods. 19 písm. f) a g), 19 ods. 2 písm. c) a r), 19 ods. 3 písm. a), b), h) a j), 20 ods. 22, 21 ods. 2 písm. a), 22 ods. 12, 24 ods. 2, 25 ods. 3, 27 ods. 3, 28 ods. 5, 37 ods. 1 písm. c) a 46b ods. 7 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri (11) Ustanovenie 46b ods. 7 písm. f) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri Daňovník, ktorý podal návrh na zrušenie bez likvidácie 136bf) v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, rovnako neplatí daňovú licenciu za zdaňovacie obdobie roka 2015, za ktoré podáva daňové priznanie po 31. decembri (12) Ustanovenie 5 ods. 7 písm. m) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije prvýkrát na sociálnu výpomoc poskytnutú zamestnancovi po 31. decembri (13) Ustanovenia 43 ods. 17 a 46 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát použijú pri nepeňažných plneniach, ktoré boli poskytnuté držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti po 31. decembri zh Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016 (1) Ustanovenia 12 ods. 2, 17 ods. 3 písm. k) a l) a 17 ods. 19 písm. h) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára (2) Ustanovenie 13 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2016 okrem daňovníkov, ktorými sú ministerstvá a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, u ktorých sa toto ustanovenie použije po prvýkrát na príjmy (výnosy) z reklám po 31. marci zi Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017 (1) Ustanovenie 15 písm. b) prvého bodu v znení účinnom od 1. januára 2017 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára (2) Ustanovenie 17 ods. 5, 6 a 19 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2017 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri (3) Ustanovenie 18a ods. 1 a 2 v znení účinnom od 1. januára 2017 sa prvýkrát použije pri spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie po 31. decembri (4) Pri ukladaní pokuty sa postupuje podľa 18a ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2017, ak k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane došlo po 31. decembri (5) Ustanovenia 3 ods. 1 písm. e) až g), 3 ods. 2, 5 ods. 1 písm. a), 9 ods. 1 písm. n), 12 ods. 7 písm. c), 15 písm. a) tretieho Daň z príjmov

69 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 69 a štvrtého bodu a písm. b) druhého bodu, 16 ods. 1 písm. e) deviateho bodu, 32a ods. 1 písm. a) štvrtého bodu, 43 ods. 1 a 2, 43 ods. 3 písm. r), 43 ods. 5 písm. d), 43 ods. 9 a 51e v znení účinnom od 1. januára 2017 sa použijú na a) podiel na zisku (dividendu) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v 3 ods. 1 písm. f), a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 a podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou [ 12 ods. 7 písm. c)] vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2016 a vyplácaný po 31. decembri 2016, b) podiel na zisku (dividendu) vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 a vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 vyplácaný po 31. decembri 2016, c) podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. januára 2017 alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu 136bf) najskôr 1. januára 2017, d) vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára (6) Ak podiel na zisku (dividenda) vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie v zdaňovacom období začínajúcom najskôr od 1. januára 2017 zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi podľa a) 2 písm. d) prvého bodu, je príjmom zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou ( 43) pri použití sadzby dane vo výške 7 %, pričom postup podľa 52 ods. 24 sa neuplatní, b) 2 písm. d) druhého bodu, je zdaňovaný podľa 52 ods. 24. (7) Ak podiel na zisku (dividenda) vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie od 1. januára 2017 zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi podľa a) 2 písm. e) prvého a druhého bodu, je príjmom zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou ( 43) pri použití sadzby dane vo výške 7 %, pričom postup podľa 52 ods. 24 sa neuplatní, b) 2 písm. e) tretieho bodu, je zdaňovaný podľa 52 ods. 24, pričom ak dôjde k zdaneniu daňou vyberanou zrážkou, použije sa sadzba dane vo výške 19 %. (8) Ak podiel na zisku (dividenda) vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie v zdaňovacom období začínajúcom najskôr od 1. januára 2017 zo zdrojov v zahraničí daňovníkovi podľa a) 2 písm. d) prvého bodu, je príjmom zahrnovaným do osobitného základu dane podľa 51e pri použití sadzby dane podľa 15 písm. a) tretieho bodu, pričom postup podľa 52 ods. 24 sa neuplatní, b) 2 písm. d) druhého bodu, je zdaňovaný podľa 52 ods. 24. (9) Pri určení základu dane podľa 43 ods. 5 písm. d) a 51e ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. januára 2017 sa za hodnotu splateného vkladu obstaraného do 31. decembra 2015 považuje hodnota splateného vkladu ustanovená podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015 a posudzovaná za každý vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku jednotlivo. Ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada. 52zj Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2017 Ustanovenia 17 ods. 39 a 25 ods. 3 v znení účinnom od 1. februára 2017 sa použijú pri motorovom vozidle evidovanom v evidencii vozidiel v Slovenskej republike po 31. januári zk Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2018 Ustanovenie 46b v znení účinnom do 31. decembra 2017 sa naposledy uplatní za zdaňovacie obdobie končiace 31. decembra 2017 a ak je zdaňovacím obdobím hospodársky rok za zdaňovacie obdobie končiace v priebehu kalendárneho roka Ak daňovník zaplatil za zdaňovacie obdobia končiace v rokoch 2015 až 2017 a pri zdaňovacom obdobím, ktorým je hospodársky rok, končiace v rokoch 2015 až 2018, daňovú licenciu podľa 46b v znení účinnom do 31. decembra 2017, nárok podľa 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 na zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní sa uplatňuje aj po 31. decembri 2017 v súlade s 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra zl Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2018 Ustanovenie 3 ods. 1 písm. e) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije na príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) bol predmetom dane. 52zm Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018 (1) Ustanovenia 9 ods. 2 písm. n), 32 ods. 10, 33a, 37 ods. 5 a 6, 38 ods. 4, 5 a 7, 39 ods. 6, 9 písm. a) a b), ods. 11, 14 a 15, 40 ods. 9 až 12, 46a, 47 ods. 1 a 50 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú na zmluvy o úvere na bývanie 57a) uzatvorené po 31. decembri 2017; ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1. januárom 2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, 131a) nárok na daňový bonus na zaplatené úroky mu prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých. (2) Finančné riaditeľstvo prvýkrát poskytne Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky na účely plnenia úloh v oblasti štátnej bytovej politiky súhrnné údaje o počte daňových subjektov, ktoré si uplatnili daňový bonus na zaplatené úroky podľa 33a vrátane celkovej výšky uplatneného daňového bonusu na zaplatené úroky za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo 1. januára zn Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018 (1) Ustanovenia 2 písm. n), o), r), ad) až ag), 17 ods. 42, 21 ods. 2 písm. o) a 30c v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára (2) Ustanovenia 4 ods. 9, 9 ods. 1 písm. e), 13 ods. 2 písm. j), 19 ods. 2 písm. h) prvého a druhého bodu, 20 ods. 2 písm. c), 20 ods. 10 až 12 a 45 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri (3) Ustanovenie 8 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na príjmy z predaja majetku nadobudnutého do 31. decembra (4) Ustanovenie 9 ods. 2 písm. y) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije pri podaní oznámenia podľa 43 ods. 17 po 31. decembri (5) Ustanovenie 11 ods. 6 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát uplatní pri výpočte dane za zdaňovacie obdobie roka (6) Ustanovenie 13a v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára Ustanovenie 13a v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na daňovníka, ktorému v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018 plynú príjmy (výnosy) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré boli výsledkom výskumu a vývoja 1) vykonávaného daňovníkom, a to aj vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, a technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, alebo počítačového programu (softvér), ktorý bol výsledkom vlastnej činnosti Daň z príjmov

70 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 70 daňovníka a podlieha autorskému právu podľa osobitného predpisu, 74bc) ktoré boli po 31. decembri 2017 prevedené inou osobou naspäť na daňovníka. (7) Ustanovenie 13b v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára Ustanovenie 13b v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na daňovníka, ktorému v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018 plynú príjmy (výnosy) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré boli výsledkom výskumu a vývoja 1) vykonávaného daňovníkom, a to aj ak ide o vynález, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, a technické riešenie, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, ktoré boli po 31. decembri 2017 prevedené inou osobou naspäť na daňovníka. (8) Ustanovenia 17b ods. 8, 9, 11 a 13 a 17d ods. 7, 8, 10 až 13 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použijú na splatenie nepeňažného vkladu80c) po 31. decembri (9) Ustanovenia 17c ods. 9 a 10 a 17e ods. 8 až 10 a ods. 12 a 13 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použijú na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev, u ktorých rozhodný deň nastane najskôr po 1. januári (10) Ustanovenia 17c ods. 3 písm. a) a ods. 11 a 17e ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára (11) Ustanovenia 17f, 17g, 25 ods. 1 písm. i) a 25a písm. g) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia po 31. decembri (12) Ustanovenie 22 ods. 6 písm. f) a príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije prvýkrát na technické zhodnotenie a opravy vykonané a zaradené do užívania po 31. decembri (13) Ustanovenia 30a ods. 8 až 10 a 30b ods. 8 až 10 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú na daňové kontroly ukončené po 31. decembri (14) Ustanovenie 33 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roka (15) Ustanovenie 52zc sa od 1. januára 2018 neuplatňuje. (16) Ustanovenie 26 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018, a to aj na majetok, ktorý bol odpisovaný podľa predpisu účinného do 31. decembra 2017, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú. (17) Ustanovenie 13c v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije na príjmy z predaja akcií alebo obchodného podielu nadobudnutých pred 1. januárom 2018, u ktorých je splnená podmienka splateného a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom imaní 10 %, pričom na účely splnenia podmienky podľa 13c ods. 2 písm. a) lehota 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začína plynúť od 1. januára U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa ustanovenie 13c v znení účinnom od 1. januára 2018 použije na príjmy z predaja akcií alebo obchodného podielu nadobudnutých do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017, u ktorých je splnená podmienka splateného a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom imaní 10 %, pričom na účely splnenia podmienky podľa 13c ods. 2 písm. a) lehota 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začína plynúť prvým dňom zdaňovacieho obdobia začínajúceho po 31. decembri (18) Ustanovenie 19 ods. 2 písm. f) prvého bodu v znení účinnom do 31. decembra 2017 sa použije pri predaji akcií obstaraných najneskôr do 31. decembra 2017 a u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, pri predaji akcií obstaraných do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017, u ktorých nie sú splnené podmienky oslobodenia podľa odseku 17 a 13c. (19) Ustanovenia 5 ods. 7 písm. m) a 19 ods. 2 písm. s) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri poskytnutí dopravy na miesto výkonu práce a späť po 31. decembri zo Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2019 Ustanovenia 2 písm. ah) a 17h v znení účinnom od 1. januára 2019 sa použijú prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára zp Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2018 (1) Ustanovenia 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018 sa použijú na daňovníka, ktorému bolo od 1. apríla 2018 vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu 120a) obsahujúce úľavu na dani; taký daňovník nesmie súčasne uplatňovať úľavu na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, 30a v znení účinnom do 31. marca 2018 alebo 30b a úľavu na dani podľa 30a v znení účinnom od 1. apríla (2) Ak daňovník pokračuje po 1. apríli 2018 v uplatňovaní úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo 30a v znení účinnom do 31. marca 2018 alebo 30b a súčasne mu vznikne možnosť uplatňovať úľavu na dani podľa 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018, môže začať uplatňovať úľavu na dani podľa 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018, len ak dokončí uplatňovanie úľavy na dani podľa zákona č. 366/ 1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, 30a v znení účinnom do 31. marca 2018 alebo 30b. (3) Ak bolo daňovníkovi počas uplatňovania úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo úľavy na dani podľa 30a v znení účinnom do 31. marca 2018 vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu 120a) obsahujúce úľavu na dani podľa 30a v znení účinnom od 1. apríla 2018, doba uplatňovania úľavy na dani na základe tohto rozhodnutia sa skracuje o dobu, počas ktorej daňovník uplatňuje úľavu na dani podľa zákona č. 366/ 1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo podľa 30a v znení účinnom do 31. marca (4) Nárok na uplatnenie úľavy na dani podľa 30a ods. 2 v znení účinnom od 1. apríla 2018 môže uplatniť len daňovník, ktorému bolo rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu 120a) vydané po 31. marci zr Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2018 (1) Ustanovenie 5 ods. 7 písm. n) sa prvýkrát použije na sumu peňažného plnenia podľa osobitných predpisov 24d) vyplatenú v mesiaci jún (2) Ustanovenie 5 ods. 7 písm. o) sa prvýkrát použije na sumu peňažného plnenia podľa osobitných predpisov 24g) vyplatenú zamestnancovi v mesiaci december 2018 za predpokladu, že v mesiaci jún 2018 bola zamestnancovi vyplatená aj suma peňažného plnenia podľa osobitných predpisov 24d) najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca podľa osobitných predpisov. 24f) (3) Ustanovenie 39 ods. 2 písm. f) druhý, tretí, deviaty a desiaty bod v znení účinnom od 1. mája 2018 sa prvýkrát použije pri vedení mzdového listu zamestnanca po 30. apríli Zrušujú sa: 1. zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 358/2000 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 466/2000 Z. z., zákona č. 154/2001 Z. z., zákona č. 381/2001 Z. z., zákona č. 561/ Daň z príjmov

71 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV Z. z., zákona č. 565/2001 Z. z., zákona č. 247/2002 Z. z., zákona č. 437/2002 Z. z., zákona č. 472/2002 Z. z., zákona č. 473/ 2002 Z. z. a zákona č. 163/2003 Z. z., 2. zákon č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov. 53a Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 161/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah a výška tvorby technických rezerv a opravných položiek k pohľadávkam, ktoré je možné zahrnúť do daňových výdavkov zdravotných poisťovní. 54 Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára * * * ODKAZY 1) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. 1a) Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2) 116 a 117 Občianskeho zákonníka. 2a) 20 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2aa) 22 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 2b) 144 a 208 Obchodného zákonníka. 2c) 223 ods. 9 Obchodného zákonníka. 2d) 123 ods. 2 a 217a Obchodného zákonníka. 3) Napríklad zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov, zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z. 4) Napríklad 628 až 630 Občianskeho zákonníka. 5) Napríklad 460 až 487 Občianskeho zákonníka. 6) Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. 7) 208 Obchodného zákonníka. 7a) 144 a 223 Obchodného zákonníka. 8) Napríklad 13 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 8a) 166 až 171c zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/ 2016 Z. z. 9) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/ 2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. 10) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/ 1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. 11) 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 451/2002 Z. z. 12) 19 ods. 2 písm. e), 29 ods. 1 a 29a zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov. 13) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. 14) Napríklad 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov. 15) Napríklad zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. 15a) 53 Zákonníka práce. 16) 18 až 33a zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 17) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. 17a) 152 Zákonníka práce. 18) 145 Zákonníka práce. 20) Napríklad zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 21) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. 22) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 22a) 35 a 49a zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 335/2017 Z. z. 23) Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 24) Napríklad 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. 24a) Napríklad 15 ods. 24 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania. 24b) 12a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2014 Z. z. 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. 24c) Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 250/2017 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2018 až d) 118 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce v znení zákona č. 63/2018 Z. z. 20 ods. 1 písm. f) zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 63/2018 Z. z. 142 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 63/2018 Z. z. 24e) 130 ods. 2 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. 20 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 63/ 2018 Z. z. 142 ods. 5 zákona č. 55/2017 Z. z. v znení zákona č. 63/ 2018 Z. z. 24f) 134 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 160 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z. 24g) 118 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce v znení zákona č. 63/2018 Z. z. 20 ods. 1 písm. g) zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 63/2018 Z. z. 142 ods. 1 písm. h) zákona č. 55/2017 Z. z. v znení zákona č. 63/2018 Z. z. 25) Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. 26) Napríklad zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení zákona č. 337/1998 Z. z., zákon č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov, zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. 27) Napríklad zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z. 28) Napríklad zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpi- Daň z príjmov

72 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 72 sov, 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 29) Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 29a) Napríklad zákon č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 340/ 2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 29aa) 4 ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), b) a d) a 6 ods. 1 písm. a) až d) a 45 zákona č..../2015 Z. z. 29ab) 50 a 51 zákona č..../2015 Z. z. 29b) 30) 476 až 488 Obchodného zákonníka. 31) 82 Obchodného zákonníka. 32) 100 Obchodného zákonníka. 33) 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 198/2007 Z. z. 34) 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 35) Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 36) 45 až 52 zákona č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z. 37) 842 Občianskeho zákonníka. 37a) 59 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. 37aa) Zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 37ab) Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 37aba) 20 ods. 1 písm. i) zákona č. 362/2011 Z. z. 37ac) Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. 37ad) 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. 37ae) 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 37af) 3 ods. 6 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 37af) 7 ods. 11 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 253/2015 Z. z. 37afa) 4 ods. 3 písm. a) a b) zákona č..../2015 Z. z. 37afb) 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve v znení zákona č..../2015 Z. z. 37ag) 73i až 73l a 75 ods. 9 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. 37ah) 50 ods. 3 písm. d) zákona č..../2015 Z. z. 37b) 5 písm. ah) a 122ya ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/ 2017 Z. z. 37c) 2 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení zákona č. 658/2007 Z. z. 38) Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. 38a) 153, 155 a 155a zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. 38b) 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/ 2016 Z. z. 39) Napríklad zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 201/ 2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení zákona č. 554/2008 Z. z. 39a) 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 39b) 3 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 40) 5 a 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. 40a) Zákon č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 40c) 64a ods. 13 a 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. 41) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 42) Zákon č. 447/2008 Z. z. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov. 43) Napríklad zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 627/ 2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov, zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 44) Napríklad zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 45) Napríklad zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. 46) Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z. 47) Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 47) 19b zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 518/2007 Z. z. 47a) 14c ods. 1 písm. a), c) a d) zákona č. 570/2005 Z. z. v znení zákona č. 378/2015 Z. z. 47b) 14h zákona č. 570/2005 Z. z. v znení zákona č. 378/2015 Z. z. 49) Napríklad zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 50) 50 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi. 30 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva. 50a) 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. 51) Napríklad vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej republiky č. 326/1990 Zb. o poskytovaní štipendií študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov. 51a) 27 ods. 3 a 6 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 52) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 53) 2 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. 2 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/ 2002 Z. z. 54) Napríklad 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov. 55) 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 56) Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. 57) 115 Občianskeho zákonníka. 57a) 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. 58) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 59) Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. 59a) 18 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. 59b) Napríklad 141 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. 59c) 26 zákona č. 61/2015 Z. z. 59ca) 2 ods. 2 zákona č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 59d) 6 zákona č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 59e) 38a, 39, 39c a 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. 59f) 2 písm. g) zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 59g) Príloha č. 1 tabuľka A zákona č. 572/2004 Z. z. Daň z príjmov

73 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 73 59h) 9 ods. 8 zákona č. 572/2004 Z. z. v znení zákona č. 117/2007 Z. z. 59i) 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 59ia) 42 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 59j) Oznámenie Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 59/ 1990 Zb. o vydaní výnosu o deputátnom uhlí a dreve. 59ja) 9 zákona č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 59jb) 32 zákona č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 59jc) 33 zákona č. 378/2015 Z. z. 59jd) 34 až 38 zákona č. 378/2015 Z. z. 59je) Napríklad zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky v znení zákona č. 115/2011 Z. z., zákon č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka. 59k) 4 ods. 9 a 5 ods. 6 zákona č. 406/2011 Z. z. 59l) Zákon č. 406/2011 Z. z. 60) 149 až 151 Občianskeho zákonníka. 61) 137 až 142 Občianskeho zákonníka. 62) 829 až 841 Občianskeho zákonníka. 63a) 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. 63b) 40 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení zákona č. 180/2011 Z. z. 63c) 33 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 63d) 9 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 63e) 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. 64) Napríklad zákon č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 280/ 2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. v znení zákona č. 485/2004 Z. z. 65) 19 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 65a) 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 66) Zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 66a) 4 ods. 2 písm. b) a 26d a 26e zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov. 220b Obchodného zákonníka v znení zákona č. 361/2015 Z. z. 67) 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. 68) Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov. 69) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania. 70) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 71) Čl. 3 ods. 7 a 8 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. 72) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. 73) 3 až 20a zákona č. 371/2014 Z. z. v znení zákona č. 437/2015 Z. z. 73a) 39 až 46 zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 74) Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 74a) 17 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 74aa) 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 74ab) Zákon č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 74b) Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní. 74ba) Napríklad Zmluva o patentovej spolupráci (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 296/ 1991 Zb.) v znení neskorších zmien a doplnení, zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov. 74bb) Zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 74bc) Zákon č. 185/2015 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z. 74bd) 46 až 48 zákona č. 435/2001 Z. z. 74be) 47 zákona č. 517/2007 Z. z. 74bf) 22 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. 74bg) 21 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. 74bh) 115 Obchodného zákonníka. 74bi) 69a a 256 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. 74bj) 26 ods. 2 Obchodného zákonníka. 75) 68 Obchodného zákonníka. 75a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. 76) 8 písm. d) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. 77) 18 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z. 77a) 17a zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z. 77b) 35 a 36 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 77c) 4 ods. 3 zákona c. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 78) 54 až 54b zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 78a) 369c Obchodného zákonníka v znení zákona č. 9/2013 Z. z. 79) Napríklad 369 Obchodného zákonníka. 79a) 642 až 672a Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. 79b) 47 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 22 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 4 písm. b) a 6 až 12 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 4, 27 a 128 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/ 2013 Z. z. Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. 79c) 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona č..../2015 Z. z. 79d) 29 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z. 80) Napríklad 51, 151n až 151r, 664 až 669 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, 6 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. 80a) Zákon č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 80aa) 37 ods. 20 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 374 /2010 Z. z. 80aaa) 23 zákona č. 7/2005 Z. z. 80ab) 87a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. 80ac) 19 zákona č. 61/2015 Z. z. 80aca) Položka 65 písm. d) sadzobníka správnych poplatkov zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona č..../2016 Z. z. 80acb) Šiesty bod poznámok k položke 65 sadzobníka správnych poplatkov zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. v znení zákona č..../2016 Z. z. 80ad) 25 ods. 1 písm. d) prvý bod zákona č. 431/2002 Z. z. 80b) 16 ods. 4 zákona c. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 80c) 59 a 60 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. 80ca) 27 ods. 2 a 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 80cb) 81 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. 80cc) 57 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. 80cd) 156 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. 80d) 53c ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 435/ 2013 Z. z. 80d) 154 ods. 1 písm. i) zákona č. 563/2009 Z. z. 81) Zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. 82) 44 až 47 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 82a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 82b) 3 ods. 6 druhá veta zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 435/2013 Z. z. Daň z príjmov

74 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 74 82c) 155 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. 82d) 155 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. 83) Napríklad 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 375/1996 Z. z. 84) Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. 85) Napríklad zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 309/ 1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov. 86) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Zb. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. 86a) Napríklad 152 Zákonníka práce. 86aa) 27 zákona č. 61/2015 Z. z. 87) Zákon č. 283/2002 Z. z. 87a) 14 zákona č. 283/2002 Z. z. 88) Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 385/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. 88a) 23 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. 88aa) 4 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z. 88aaa) 61n ods. 1 písm. a), c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 2/2017 Z. z. 89) Zákonník práce. Zákon č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 90) Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 442/ 2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. 90a) 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. 90aa) Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z. z. 90b) 55f zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 471/2009 Z. z. 91) 642 až 651 Obchodného zákonníka. 93a) 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 94) Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 95) Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 96) 801 Občianskeho zákonníka. 96a) 1 ods. 3 zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 97) 30a a 30b zákona č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov. 20 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 97a) 171 až 177 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 97b) 167 zákona č. 39/2015 Z. z. 98) Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch. 99) 20 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. 99a) 47 zákona č. 326/2005 Z. z. 100) Zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. 101) Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. 101a) 14 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 102) Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 102a) 6 ods. 9 zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 102aa) 168d zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z. 103) Napríklad zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z. 103a) 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. 103aa) 659 až 662 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 103b) 40a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/ 2014 Z. z. 104) Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 327/1996 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov. 105) Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 35/1979 Zb. o odplatách vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov. 105b) 47 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 22 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 4 písm. b) a 6 až 12 zákona č. 186/2009 Z. z. 4, 27, 128 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z. 105c) 1 písm. c) opatrenia Národnej banky Slovenska z 2. septembra 2014 č. 19/2014 o predkladaní výkazu faktoringovou spoločnosťou, spoločnosťou splátkového financovania alebo lízingovou spoločnosťou na štatistické účely (oznámenie č. 248/2014 Z. z.). 106) 43a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb. 107) Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. 108) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiach (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. 109) Zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 223/ 2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. 111) Zákon č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z. 111a) 83 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 229/1997 Z. z. 111b) 84 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. 113) 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. 114) Zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov. 115) 553 Občianskeho zákonníka. 116) 659 Občianskeho zákonníka. 116a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 117) 833 Občianskeho zákonníka. 118) 25 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 504/2009 Z. z. 118a) 175o Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. 119) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov. 119a) 25 ods. 1 písm. e) a f) a ods. 8 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 120) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145, ). Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z. 120a Zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 120b) 6 zákona č. 57/2018 Z. z. 120c) 9 ods. 1 a 2, 10 ods. 9 zákona č. 561/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. 120d) Zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 120e) Čl. 31 až 33 nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné Daň z príjmov

75 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV 75 nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EÚ L 214, ). 120f) 7 ods. 7, 8 a 10 zákona č. 185/2009 Z. z. 120g) Zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení zákona č. 40/2011 Z. z. 120h) Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. 120i) 7 písm. d) zákona č. 172/2005 Z. z. 120j) 26a zákona č. 172/2005 Z. z. v znení zákona č. 233/2008 Z. z. 120k) 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. 4 ods. 3 písm. v) zákona č. 333/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov. 120l) 52 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 333/2014 Z. z. 121) 24 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 122a) Napríklad Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb.), Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb.). 122aa) 35 Zákonníka práce. 122ab) 26a zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 279/ 2017 Z. z. 122b) 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 139/2008 Z. z. 122c) 223 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. 123) Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. 125) Zákon č. 600/2003 Z. z. 125a) 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona č. 600/2003 Z. z. 126) 79 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 127) 155 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 128) Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 130) 37 zákona č. 380/1997 Z. z. v znení zákona č. 563/2001 Z. z. 131) Napríklad 70 zákona č. 380/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 336/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti na poskytovanie zahraničného príspevku. 131a) 122ya ods. 12 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z. 132) 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. 132a) 155 a 156 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 132b) 1 ods. 7 zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 279/ 2017 Z. z. 132c) 13 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 133) 75 ods. 1 Obchodného zákonníka. 133a) 16 ods. 4 a 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. 134) 3 ods. 6 a 7 zákona č. 431/2002 Z. z. 134a) 47 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z. 135) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. 135a) 2 ods. 1 a 8 zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov. 136) 45 zákona č. 383/1997 Z. z. 136a) 61 ods. 1 a 75 ods. 1 zákona č. 594/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 136aa) 19 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 136aaa) 13a zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 333/2014 Z. z. 136ab) 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 136ac) 154 ods. 1 písm. d) a 155 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 136ad) 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch. 136ae) 7 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z. 136af) 34 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov. 136bb) 136bc) 136bd) 136be) 136bf) 68 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. 136bg) 58 ods. 10 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. 136c) Napríklad 66ba zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, 10 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 136d) 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. 136e) 45a ods. 2 a 66ba ods. 3 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. 136f) 3 ods. 1 zákona č. 406/2011 Z. z. 137) Zákon č. 83/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. 138) Zákon č. 34/2002 Z. z. 139) Zákon č. 147/1997 Z. z. 140) Zákon č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 35/2002 Z. z. 141) 6 ods. 1 písm. h) a k) zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. 142) Zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike v znení zákona č. 157/1989 Zb. 142a) 7 písm. a) a b) zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. 143) Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 144) 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 145) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). 146) 31 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 146a) 35 a 35b zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 146aa) Zákon č. 147/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. 146aaa) 3 ods. 2 zákona č. 34/2002 Z. z. v znení zákona č. 445/ 2008 Z. z. 146ab) 37 a 38 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 146ac) 35a až 41c zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 146ad) 12 ods. 1 zákona č. 572/2004 Z. z. 146ae) 12 ods. 10 zákona č. 572/2004 Z. z. 146af) 17 ods. 2 písm. c) zákona č. 572/2004 Z. z. 147) Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. 148) Zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 669/2002 Z. z. 149) 68 až 75 zákona č. 581/2004 Z. z. 150) 74 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. 151) 10 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. 152) 123ac zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. 153) 14 až 17 zákona č. 530/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov. 153a) 123aq ods. 2 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 25/2015 Z. z. 153b) 123aq ods. 5 písm. b) a ods. 6 písm. b) a c) zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 25/2015 Z. z. 153c) 33a ods. 4 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z. 154) Zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. * * * Príloha č. 1 k zákonu č. 595/2003 Z. z. ZARADENIE HMOTNÉHO MAJETKU DO ODPISOVÝCH SKUPÍN Odpisová skupina 1 Položka KP Názov Dojnice živé Ostatný hovädzí dobytok a buvoly okrem teliat živé Len: ostatné koňovité zvieratá živé Ovce a kozy živé Ošípané živé Husi živé Nepremokavé plachty, ochranné a tieniace plachty; lodné plachty na člny, na dosky na plachtenie na vode alebo na súši, stany a kempingový tovar Ostatné výrobky z plastov Technické a ostatné sklo Ostatné keramické výrobky na technické účely Daň z príjmov

76 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV Ostatné nekovové minerálne výrobky Nástroje okrem Formy; formovacie rámy pre zlievarne kovov; formovacie základne; modely na formy Ostatné nástroje Počítače a periférne zariadenia Komunikačné zariadenia Spotrebná elektronika Meracie, testovacie a navigačné zariadenia Optické a fotografické prístroje a zariadenia Kancelárske stroje a zariadenia okrem počítačov a periférnych zariadení Ručné nástroje Technické a domáce váhy a ostatné prístroje a zariadenia na váženie a meranie Stroje pre poľnohospodárstvo a lesníctvo Stroje na výrobu potravín, nápojov a na spracovanie tabaku Stroje pre textilný, odevný a kožiarsky priemysel Osobné automobily Motorové vozidlá na prepravu desať a viac osôb (autobusy) okrem trolejbusov a elektrobusov Motorové vozidlá na prepravu nákladu Bicykle a vozíky pre invalidov Hry a hračky okrem Ostatné hry Výrobky inde nezaradené Odpisová skupina 2 Položka KP Názov Len: kone živé Ostatné textílie okrem Nepremokavé plachty, ochranné a tieniace plachty; lodné plachty na člny, na dosky na plachtenie na vode alebo na súši; stany a kempingový tovar Usne a výrobky z usní Montované stavby z dreva; ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi pripojenými na inžinierske siete Montované stavby z plastov, ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi pripojenými na inžinierske siete Radiátory a kotly ústredného kúrenia Nožiarske výrobky, nástroje a železiarsky tovar okrem Meče, tesáky, bodáky, kopije a podobné zbrane a ich časti Nástroje Ostatné hotové kovové výrobky okrem: Ostatné výrobky zo základných kovov Hodiny a hodinky Prístroje na ožarovanie, elektromedicínske a elektroterapeutické prístroje Generátorové agregáty s piestovým vznetovým motorom s vnútorným spaľovaním Batérie a akumulátory Drôty a elektroinštalačné zariadenia Elektrické svietidlá Prístroje pre domácnosť Ostatné elektrické zariadenia Závesné lodné motory Zariadenia na kvapalný pohon Ostatné čerpadlá a kompresory Zdvíhacie a manipulačné zariadenia Chladiace a mraziace zariadenia a tepelné čerpadlá okrem typov pre domácnosti Ostatné stroje a zariadenia na všeobecné účely inde neuvedené okrem Plynové generátory, destilačné a filtračné prístroje Technické a domáce váhy a ostatné prístroje a zariadenia na váženie a meranie Stroje na tvarovanie kovov a obrábanie Stroje pre hlbinnú a povrchovú ťažbu a pre stavebníctvo Stroje a prístroje na výrobu papiera a lepenky Stroje na výrobu plastov a gumy Ostatné stroje a prístroje na špeciálne účely inde neuvedené Len: trolejbusy a elektrobusy Motorové vozidlá na špeciálne účely Karosérie motorových vozidiel; prívesy a návesy Len vozidlá koľajové banské a lokálky (železnice osobitného určenia) Motocykle a prívesné vozíky Ostatné dopravné zariadenia inde neuvedené Nábytok Hudobné nástroje Športové výrobky Ostatné hry Lekárske a stomatologické nástroje a potreby 2-39 Technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky 2-40 Jednotlivé oddeliteľné súčasti zabudované v stavbách určené na samostatné odpisovanie ( 22 ods. 15) - rozvody počítačových sietí 2-41 Úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby Odpisová skupina 3 Položka KP Názov Elektrické motory, generátory a transformátory a elektrické rozvodné a ovládacie zariadenia okrem Generátorové agregáty s piestovým vznetovým motorom s vnútorným spaľovaním Zážihové spaľovacie lodné motory, ostatné motory Ostatné piestové vznetové motory s vnútorným spaľovaním Turbíny Pece, horáky a ich časti Chladiace a vetracie zariadenia okrem zariadení pre domácnosť a okrem Chladiace a mraziace zariadenia a tepelné čerpadlá okrem typov pre domácnosti Plynové generátory, destilačné a filtračné prístroje Stroje pre metalurgiu Odpisová skupina 4 Položka KP Názov Montované budovy z betónu, ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi pripojenými na inžinierske siete Montované budovy z kovov, ak nie sú samostatnými stavebnými objektmi pripojenými na inžinierske siete Ostatné nádrže, zásobníky a kontajnery z kovov Parné kotly okrem kotlov na centrálny ohrev teplej vody Zbrane a munícia Meče, tesáky, bodáky, kopije a podobné zbrane a ich časti Ostatné výrobky zo základných kovov Lode a plavidlá Rekreačné a športové člny Železničné lokomotívy a vozový park Lietadlá a kozmické lode a podobné zariadenia Vojenské bojové vozidlá 4-13 Pestovateľské celky trvalých porastov s časom plodnosti dlhším ako tri roky KS - Diaľkové telekomunikačné siete a vedenia KS - Miestne elektrické a telekomunikačné rozvody a vedenia 4-16 Drobné stavby vymedzené osobitným predpisom 107) okrem 22 ods. 2 písm. b) druhého bodu Daň z príjmov

77 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRÍJMOV Jednotlivé oddeliteľné súčasti zabudované v stavbách určené na samostatné odpisovanie ( 22 ods. 15) - klimatizačné zariadenia - osobné a nákladné výťahy - eskalátory a pohyblivé chodníky Odpisová skupina 5 Položka KS Názov Budovy okrem kódov uvedených v odpisovej skupine Inžinierske stavby okrem kódov uvedených v odpisových skupinách 4 a 6 a okrem jednotlivých oddeliteľných súčastí uvedených v odpisových skupinách 2 a 4 Odpisová skupina 6 Položka KS Názov Bytové budovy Hotely a podobné budovy Budovy pre administratívu Budovy pre kultúru a verejnú zábavu, vzdelávanie a zdravotníctvo Ostatné nebytové budovy okrem Nebytové poľnohospodárske budovy Ostatné budovy inde neuvedené len budovy a kasárne pre hasičov Ostatné inžinierske stavby Poznámky: 1) Položka - označuje číslo odpisovej skupiny (1 až 6) a poradové číslo položky v príslušnej odpisovej skupine. 2) KP - kód štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA) vydanej Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/ 2008 z 23. apríla 2008, ktorý je rozhodujúci na zaradenie hmotného majetku do odpisovej skupiny. Ak pre stručnosť textácie je názov vymedzený inak, rozhodujúci je kód KP. 3) Názov - obsahové vymedzenie jednotlivých položiek a kódov prevažne s použitím textácie KP, prípadne textácie KS. 4) KS - kód klasifikácie stavieb vyhlásený vyhláškou Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb. Príloha č. 2 k zákonu č. 595/2003 Z. z. ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE 1. Smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu (Ú. v. EÚ L 46, ). 2. Smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 310, ). 3. Smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, ). 4. Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat úrokov (Ú. v. EÚ L 157, ) v znení rozhodnutia Rady 2004/587/ES z 19. júla 2004 (Ú. v. EÚ L 257, ), smernice Rady 2004/66/ES z 26. apríla 2004 (Ú. v. ES L 168, ) v znení smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, ). 5. Smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Ú. v. EÚ L 157, ) v znení smernice Rady 2004/66/ES z 26. apríla 2004 (Ú. v. ES L 168, ), smernice Rady 2004/76/ES z 29. apríla 2004 (Ú. v. ES L 157, ) v znení smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, ). 6. Smernica Rady 2014/86/EÚ z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 219, ). 7. Smernica Rady (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 21, ). 8. Smernica Rady (EÚ) 2015/2060 z 10. novembra 2015, ktorou sa zrušuje smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 301, ). 9. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, ). Príloha č. 6 k zákonu č. 595/2003 Z. z. Výpočet navýšeného nepeňažného plnenia podľa 5 ods. 3 písm. d) Na účely výpočtu navýšenia nepeňažného plnenia podľa 5 ods. 3 písm. d) zamestnávateľ vypočíta sumu plnenia (P) rozhodujúcu na uplatnenie sadzby dane [ 15 písm. a)], ktorej prekročenie bude znamenať uplatnenie progresie vo výpočte preddavkov na daň, nasledovne: P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD 1 ) kde P je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [ 15 písm. a)], PŽM je životné minimum platné k príslušného zdaňovacieho obdobia, SD 1 je sadzba dane podľa 15 písm. a) bodu 1a. vyjadrená desatinným číslom. 1. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je rovná alebo nižšia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne: ČNP = NP / (1-SD 1 ) kde ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň, NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi, SD 1 je sadzba dane podľa 15 písm. a) bodu 1a. vyjadrená desatinným číslom. Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov, 154) nasledovným spôsobom: NNP = ČNP / (1 - PP) kde NNP je navýšené nepeňažné plnenie, ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň, PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov 154) vyjadrený desatinným číslom. 2. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je vyššia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne: ČNP = P / (1-SD 1 ) + (NP P) / (1 SD 2 ) kde ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň, P je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [ 15 písm. a)], NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi, SD 1 je sadzba dane podľa 15 písm. a) bodu 1a. vyjadrená desatinným číslom, SD 2 je sadzba dane podľa 15 písm. a) bodu 1b. vyjadrená desatinným číslom. Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov, 154) nasledovným spôsobom: NNP = ČNP / (1 - PP) kde NNP je navýšené nepeňažné plnenie, ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň, PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov 154) vyjadrený desatinným číslom. Daň z príjmov

78 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z., č. 651/2004 Z. z., č. 340/2005 Z. z., č. 523/2005 Z. z., č. 656/2006 Z. z., č. 215/2007 Z. z., č. 593/2007 Z. z., č. 378/2008 Z. z., č. 465/ 2008 Z. z., č. 83/2009 Z. z., č. 258/2009 Z. z., č. 471/2009 Z. z., č. 563/2009 Z. z., č. 83/2010 Z. z., č. 490/2010 Z. z., č. 331/2011 Z. z., č. 406/2011 Z. z., č. 246/2012 Z. z., č. 440/2012 Z. z., č. 360/2013 Z. z., č. 218/2014 Z. z., č. 268/2015 Z. z., č. 360/2015 Z. z., č. 297/2016 Z. z., č. 298/2016 Z. z. a č. 334/2017 Z. z. Ako sú novelizácie v textu úplného znenia vyznačené: obyčajné čierne písmo základný text, ktorý sa od 1. januára 2017 a ďalej nezmenil tučné červené písmo novely, ktoré vstúpili do platnosti od 1. januára 2018 ležaté čierne písmo poznámky vydavaťelstva 78 Základné ustanovenia 1 Predmet úpravy Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len daň ). 2 Predmet dane (1) Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len dodanie služby ) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len členský štát ), d) dovoz tovaru do tuzemska. (2) Na účely tohto zákona je a) tuzemskom územie Slovenskej republiky, b) zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom, c) územím Európskej únie tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov, d) územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskej únie. (3) Na účely tohto zákona sa plnenia pochádzajúce z Monackého kniežatstva alebo určené pre Monacké kniežatstvo považujú za plnenia pochádzajúce z Francúzska alebo určené pre Francúzsko a plnenia pochádzajúce z ostrova Man alebo určené pre ostrov Man sa považujú za plnenia pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo určené pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. (3) Vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa nepovažuje za nezávislé vykonávanie činnosti podľa odseku 1. (4) Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgán verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, a s výnimkou, ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky 2) je zdaniteľnou osobou v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv. (5) Každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok ( 11 ods. 12) z tuzemska do iného členského štátu a tento nový dopravný prostriedok je ňou alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, je na tento účel zdaniteľnou osobou. Daň z pridanej hodnoty 3 Zdaniteľná osoba (1) Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. (2) Ekonomickou činnosťou (ďalej len podnikanie ) sa rozumie Registračná povinnosť 4 (1) Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkáreň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych

79 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 79 mesiacov obrat eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety. (2) Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1. (3) Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 1 alebo odseku 2, je zdaniteľnou osobou podľa 3, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň podľa 4c ods. 1. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len platiteľ ). (4) Platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, 4) a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (5) Na účely tohto zákona sa prevádzkárňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania. (6) Na účely tohto zákona sa bydliskom rozumie adresa trvalého pobytu fyzickej osoby v tuzemsku a u fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt v tuzemsku, sa bydliskom rozumie trvalé miesto jej pobytu v zahraničí. (7) Na účely tohto zákona sa obratom rozumejú výnosy (príjmy) bez dane z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa 28 až 36 a podľa 40 až 42. Výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa 39, sa nezahŕňajú do obratu, ak sú tieto služby poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosy (príjmy) z príležitostne predaného nehmotného majetku. 4a (1) Viac zdaniteľných osôb so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku, ktoré sú spojené finančne, ekonomicky a organizačne (ďalej len člen skupiny ), sa môže považovať za jednu zdaniteľnú osobu (ďalej len skupina ). (2) Finančne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, z ktorých jedna alebo viac osôb je ovládaných ovládajúcou osobou. 4a) (3) Ekonomicky spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, ktorých hlavné činnosti sú vzájomne závislé alebo majú spoločný ekonomický cieľ alebo z ktorých jedna osoba uskutočňuje celkom alebo sčasti činnosti v prospech jedného alebo viacerých členov skupiny. (4) Organizačne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, na ktorých riadení alebo kontrole sa podieľa aspoň jedna zhodná osoba. (5) Zdaniteľná osoba môže byť členom len jednej skupiny. Ak má zdaniteľná osoba, ktorá je členom skupiny, sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň mimo tuzemska, nemôžu byť tieto jej časti mimo tuzemska súčasťou skupiny. Členom skupiny nemôže byť zdaniteľná osoba, na ktorú je vyhlásený konkurz alebo ktorej je povolená reštrukturalizácia. (ďalej len registrácia skupiny ). Žiadosť o registráciu skupiny musí obsahovať a) obchodné meno a adresu sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne každého člena skupiny, b) identifikačné číslo pre daň každého člena skupiny, ak je mu pridelené v tuzemsku, c) miestne príslušný daňový úrad každého člena skupiny, d) obchodné meno a adresu sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne člena skupiny, ktorý bol určený členmi skupiny na zastupovanie skupiny na účely uplatňovania tejto dane (ďalej len zástupca skupiny ), e) podpisy štatutárnych zástupcov všetkých členov skupiny. (2) Žiadosť o registráciu skupiny sa podáva daňovému úradu, ktorý je miestne príslušný pre zástupcu skupiny. Ak zdaniteľné osoby preukážu splnenie podmienok podľa 4a, daňový úrad zaregistruje skupinu, pridelí jej identifikačné číslo pre daň a každému členovi skupiny vydá osvedčenie o registrácii pre daň. Dňom registrácie skupiny sa skupina stáva platiteľom a zaniká platnosť osvedčení o registrácii pre daň a identifikačných čísiel pre daň jednotlivých členov skupiny. Členovia skupiny sú povinní do desiatich dní odo dňa registrácie skupiny odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii pre daň. Pre skupinu je miestne príslušný daňový úrad, v ktorého územnom obvode má zástupca skupiny sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň. (3) Registráciu skupiny vykoná daňový úrad k 1. januáru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti o registráciu skupiny. Ak je žiadosť o registráciu skupiny podaná po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad vykoná registráciu skupiny k 1. januáru druhého kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti. (4) Za skupinu koná zástupca skupiny. Práva a povinnosti jednotlivých členov skupiny vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na skupinu dňom registrácie skupiny. Členovia skupiny zodpovedajú spoločne a nerozdielne za povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona a osobitného predpisu, 33) a to aj po zrušení skupiny alebo po vystúpení člena skupiny zo skupiny, za obdobie, v ktorom boli členmi skupiny. Daňový úrad môže požadovať platenie dlžnej sumy dane a sankcií týkajúcich sa porušenia povinností skupiny vyplývajúcich z tohto zákona a osobitného predpisu 33) od ktoréhokoľvek člena skupiny. (5) Členom skupiny sa môže stať aj ďalšia zdaniteľná osoba, ak spĺňa podmienky podľa 4a. Žiadosť o zmenu registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia ďalšieho člena do skupiny podáva zástupca skupiny. Zmenu registrácie skupiny vykoná daňový úrad k prvému dňu tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu registrácie skupiny podaná. Dňom zmeny registrácie skupiny zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a identifikačného čísla pre daň člena skupiny, ktorý pristúpil do skupiny. Člen skupiny, ktorý pristúpil do skupiny, je povinný do desiatich dní odo dňa zmeny registrácie skupiny odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii pre daň. Práva a povinnosti zdaniteľnej osoby, ktorá pristúpila do skupiny, vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na skupinu dňom zmeny registrácie skupiny. (6) Ak sa člen skupiny rozhodne vystúpiť zo skupiny alebo musí vystúpiť zo skupiny z dôvodu neplnenia podmienok podľa 4a, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny. Zmenu registrácie skupiny vykoná daňový úrad najneskôr do 30 dní odo dňa podania žiadosti o zmenu registrácie skupiny. Daňový úrad, ktorý je miestne príslušný pre vystupujúceho člena skupiny, vydá ku dňu zmeny registrácie skupiny vystupujúcemu členovi skupiny osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň. Práva a povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na zdaniteľnú osobu, ktorá vystúpila zo skupiny, dňom zmeny registrácie skupiny, a to v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté touto zdaniteľnou osobou. (7) Ak niektorý z členov skupiny zanikne bez likvidácie a na právneho nástupcu prechádza majetok zanikajúceho člena skupiny, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny. Ak právny nástupca spĺňa podmienky podľa 4a, vykoná daňový úrad zmenu registrácie skupiny ku dňu zápisu právneho nástupcu do obchodného registra. Ak právny nástupca nespĺňa podmienky podľa 4a, prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z tohto zákona z člena skupiny, ktorý zanikol bez likvidácie, na jeho právneho nástupcu v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté zaniknutým členom skupiny, a to ku dňu zániku člena skupiny bez likvidácie; daňový úrad ku dňu zmeny registrácie skupiny vydá právnemu nástupcovi osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň. Daň z pridanej hodnoty 4b (1) Členovia skupiny môžu požiadať o registráciu skupiny pre daň

80 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 80 4c Zábezpeka na daň (1) Zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa 4 ods. 1 a 2, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou 4b) bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej len zábezpeka na daň ), ak a) je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby, 1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby, b) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má nedoplatky na dani eur a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, alebo ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, c) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, 1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, d) je fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá má nedoplatky na dani eur a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, alebo ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu. (2) Žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej eur a najviac eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Ak sa zastaví konanie o registrácii pre daň, rozhodnutie o zložení zábezpeky na daň sa z úradnej moci zruší a daňový úrad bezodkladne vráti zloženú zábezpeku na daň. (3) Proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň žiadateľ o registráciu môže podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Odvolanie proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň nemá odkladný účinok. (4) Ak žiadateľ o registráciu uvedený v odseku 1 písm. a) až d), v lehote podľa odseku 2 zábezpeku na daň nezloží alebo zloží zábezpeku v nižšej čiastke, na vymáhanie zábezpeky sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. 4c) (5) Zábezpeka na daň sa použije na úhradu nedoplatku na dani, ktorý vznikol po zaregistrovaní zdaniteľnej osoby za platiteľa. O použití zábezpeky na daň alebo jej časti daňový úrad vydá rozhodnutie. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie, odvolanie nemá odkladný účinok. (6) Ak pred zložením zábezpeky na daň daňový úrad zruší registráciu pre daň, rozhodnutie o zložení zábezpeky na daň podľa odseku 2 sa z úradnej moci zruší; ak platiteľ už zložil časť zábezpeky na daň, daňový úrad bezodkladne vráti časť zábezpeky na daň, ktorá nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani podľa odseku 5 a pred vrátením časti zábezpeky na daň primerane uplatní postup podľa osobitného predpisu. 4d) (7) Ak zábezpeka na daň alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani do 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky, daňový úrad peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu vráti do 30 dní odo dňa, kedy uplynulo 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň a ak do uplynutia 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň alebo jej časti bola fyzickej osobe alebo právnickej osobe zrušená registrácia pre daň, daňový úrad bezodkladne vráti zábezpeku na daň alebo jej časť; to neplatí pri zrušení registrácie pre daň z dôvodu zániku právnickej osoby bez likvidácie, keď právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa 4 ods. 4. Daňový úrad pred vrátením zábezpeky na daň daňovému subjektu primerane uplatní postup podľa osobitného predpisu. 4d) (8) Zo zloženej zábezpeky na daň platiteľ nemá nárok na úroky. (9) Osoba, ktorá sa stala platiteľom podľa 4 ods. 4, alebo osoba, ktorej bola zmenená registrácia pre daň podľa 5 alebo 6 na registráciu pre daň podľa 4, je povinná zložiť zábezpeku na daň, ak sú splnené podmienky podľa 4c ods. 1 písm. a) až d). Na zloženie zábezpeky sa primerane použijú odseky 1 až 8. 5 (1) Zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava (ďalej len zahraničná osoba ), je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len a) prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a 48 ods. 8, b) služby a tovar a osobou povinnou platiť daň je príjemca ( 69 ods. 2 až 4), c) tovar podľa 13 ods. 1 písm. e) a f) a osobou povinnou platiť daň je platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa 7 alebo 7a ( 69 ods. 9), d) tovar z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, a zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa 69a, alebo ak dodáva tovar z tuzemska do iného členského štátu alebo tretieho štátu, ktorý bol nadobudnutý v tuzemsku z iného členského štátu, a zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa 69aa, e) tovar v rámci trojstranného obchodu podľa 45, na ktorom je zúčastnená ako prvý odberateľ, f) služby podľa 16 ods. 14 a je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy pre tieto služby v inom členskom štáte alebo uplatňuje osobitnú úpravu podľa 68a. (2) Daňový úrad Bratislava je povinný zahraničnú osobu podľa odseku 1 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zahraničná osoba stáva platiteľom; tento deň nesmie byť neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu pre daň. 6 (1) Ak zahraničná osoba dodáva tovar do tuzemska formou zásielkového predaja a celková hodnota bez dane takto dodaného tovaru dosiahne v kalendárnom roku eur, táto zahraničná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava, a to pred dodaním tovaru, dodaním ktorého dosiahne hodnotu eur. (2) Ak zahraničná osoba dodáva do tuzemska fyzickej osobe na osobnú spotrebu formou zásielkového predaja tovar, ktorý je predmetom spotrebnej dane, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred dodaním tovaru. (3) Zahraničná osoba podľa odseku 1 môže podať žiadosť o registráciu pre daň aj v prípade, ak hodnota tovaru dodávaného do tuzemska nedosiahla v kalendárnom roku eur. (4) Daňový úrad Bratislava je povinný zahraničnú osobu podľa odsekov 1 až 3 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zahraničná osoba stáva platiteľom; tento deň nesmie byť neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu pre daň. (5) Zásielkovým predajom na účely tohto zákona je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený dodávateľom alebo na jeho účet z členského štátu iného ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a odberateľom je osoba, ktorá nemá pridelené identifikačné číslo pre daň, okrem dodania nových dopravných prostriedkov a tovaru dodaného s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet. Ak je dodaný tovar odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a dovezený dodávateľom do členského štátu iného ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie Daň z pridanej hodnoty

81 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 81 alebo preprava tovaru odberateľovi, považuje sa tento tovar za odoslaný alebo prepravený z členského štátu dovozu. Ak ide o dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, je dodanie tovaru zásielkovým predajom iba v prípade, ak je tovar dodaný fyzickým osobám na osobnú spotrebu. (6) Tovarom, ktorý je predmetom spotrebnej dane na účely tohto zákona, sa rozumie tovar, ktorý je ako predmet spotrebnej dane vymedzený v zákonoch o spotrebných daniach 5) okrem plynu dodávaného prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, a elektriny. 6a Zmena registrácie platiteľa (1) Zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa 5 alebo 6 a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa považuje za platiteľa registrovaného podľa 4 odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v tuzemsku. Zdaniteľná osoba je povinná oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby do desiatich dní odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby. V oznámení uvedie deň, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby, a adresu sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, v tuzemsku. (2) Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na registráciu podľa 5 alebo 6 a je registrovaná podľa 4, považuje sa za platiteľa registrovaného podľa 5 alebo 6 odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava; túto skutočnosť je povinná oznámiť daňovému úradu do desiatich dní odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. (3) Daňový úrad vykoná zmenu osvedčenia o registrácii pre daň podľa odseku 1 alebo odseku 2 ku dňu, keď nastala skutočnosť, na základe ktorej došlo k zmene registrácie a to do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 alebo odseku 2. 7 (1) Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku eur. (2) Žiadosť o registráciu pre daň môže podať osoba podľa odseku 1 aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahla v kalendárnom roku eur. (3) O registrácii pre daň vydá daňový úrad osobe podľa odsekov 1 a 2 osvedčenie a pridelí jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. 7a (1) Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň podľa 69 ods. 3, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa 7. (2) Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa 7. (3) Daňový úrad je povinný osobu podľa odseku 1 alebo 2 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. (4) Žiadosť o registráciu pre daň sa nepodáva, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa 7a. Zdaniteľné obchody 8 Dodanie tovaru (1) Dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. (2) Dodaním tovaru je aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. (3) Ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu. (4) Za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania. Takéto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem premiestnenia tovaru a) na účel jeho inštalácie alebo montáže zdaniteľnou osobou alebo na jej účet v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, b) na účel zásielkového predaja tohto tovaru zdaniteľnou osobou v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, c) na účel dodania tovaru na palubách lietadiel, lodí alebo vlakov počas osobnej dopravy na území Európskej únie, d) určeného na vývoz tovaru do tretích štátov, e) určeného na dodanie tovaru do iného členského štátu touto zdaniteľnou osobou, ak dodanie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, bude oslobodené od dane, f) na účel ocenenia tovaru alebo na účel prepracovania, spracovania, opravy alebo iných podobných činností fyzicky vykonaných na tomto tovare pre túto zdaniteľnú osobu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava, za predpokladu, že sa tejto osobe tovar po skončení operácií vráti do tuzemska, g) na dočasné použitie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, na účel dodania služieb touto zdaniteľnou osobou, h) na dočasné použitie na obdobie nepresahujúce 24 mesiacov na území iného členského štátu, v ktorom by sa dovoz toho istého tovaru z územia tretieho štátu považoval za prepustený do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla, i) na účel dodania plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, dodania elektriny a dodania tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sie-tí podľa 13 ods. 1 písm. e) a f). (5) Okamihom, keď sa prestane plniť niektorá z podmienok podľa odseku 4 písm. a) až i), považuje sa takéto premiestnenie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. (6) Ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby (ďalej len komisionárska zmluva ), obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala. (7) Za dodanie tovaru sa považuje aj odovzdanie hnuteľného hmotného majetku platiteľom dane na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte nájomcu považuje prevzatie predmetu nájmu za nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ktoré je predmetom dane. 9 Dodanie služby (1) Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru Daň z pridanej hodnoty

82 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 82 podľa 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. (2) Užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu okrem užívania majetku, pri ktorom bola daň odpočítaná podľa 49 ods. 5 alebo 49a v rozsahu použitia majetku na podnikanie alebo bola vykonaná úprava odpočítanej dane podľa 54a. (3) Bezodplatné dodanie služby iné ako v odseku 2 na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu okrem služby bezodplatne dodanej vysielajúcej organizácii alebo prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu. 5aa) (4) Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. 10 (1) Za dodanie tovaru a dodanie služby sa nepovažuje predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku 4) a vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa 4 ods. 4, s výnimkou prípadov, ak nadobúdateľ výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa 28 až 41; táto výnimka sa nevzťahuje na predaj alebo vloženie podniku alebo jeho časti platiteľom, ktorý výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa 28 až 41. (2) Za dodanie služby sa nepovažuje a) emisia cenného papiera emitentom, b) postúpenie pohľadávky, c) dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou. 11 Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (1) Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane. (2) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja. (3) Predmetom dane je aj nadobudnutie nového dopravného prostriedku za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu každou osobou. Za nadobudnutie nového dopravného prostriedku podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie nového dopravného prostriedku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane. (4) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nie je predmetom dane, ak a) dodanie takéhoto tovaru v tuzemsku by bolo oslobodené od dane podľa 47 ods. 7 až 10, b) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa 7, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa 7, a súčasne celková hodnota nadobudnutého tovaru nedosiahla eur za predchádzajúci kalendárny rok a ani v prebiehajúcom kalendárnom roku túto hodnotu nedosiahne. (5) Ustanovenie odseku 4 písm. b) sa nevzťahuje na nadobudnutie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, ak podľa osobitného predpisu 6) povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku vzniká nadobúdateľovi. (6) Do hodnoty eur podľa odseku 4 písm. b) sa započítava celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte, z ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený; do hodnoty sa nezapočítava hodnota nových dopravných prostriedkov a hodnota tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane. (7) Nadobúdateľ podľa odseku 4 písm. b) sa môže rozhodnúť, že bude zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty eur a toto svoje rozhodnutie oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň ( 7). Zdaňovanie nadobudnutia tovaru je nadobúdateľ povinný uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov. (8) Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj použitie tovaru zdaniteľnou osobou na účely jej podnikania, ktorý je ňou alebo na jej účet odoslaný alebo prepravený do tuzemska z členského štátu, v ktorom zdaniteľná osoba v rámci svojho podnikania tento tovar vyrobila, vyťažila, spracovala, kúpila, nadobudla z iného členského štátu alebo doviezla z územia tretieho štátu, ak by sa premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu považovalo za dodanie tovaru za protihodnotu podľa 8 ods. 4. (9) Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj pridelenie tovaru ozbrojeným silám štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, na ich použitie alebo na použitie civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, ak tento tovar nebol kúpený podľa všeobecných pravidiel zdanenia v členskom štáte pridelenia a ak by dovoz tohto tovaru nebol oslobodený od dane podľa 48 ods. 6. (10) Ak tovar nadobudnutý právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a dovezený touto osobou do iného členského štátu a miestom určenia odoslaného alebo prepraveného tovaru je tuzemsko, považuje sa tento tovar za odoslaný alebo prepravený z členského štátu dovozu. (11) Dopravným prostriedkom na účely odseku 12 je a) pozemné motorové vozidlo so zdvihovým objemom motora viac ako 48 cm 3 alebo s výkonom väčším ako 7,2 kw určené na prepravu osôb a nákladov, b) plavidlo dlhšie ako 7,5 m určené na prepravu osôb a nákladov s výnimkou námornej lode oslobodenej od dane podľa 47 ods. 8, c) lietadlo, ktorého štartovacia hmotnosť je väčšia ako kg, určené na prepravu osôb a nákladov s výnimkou lietadla oslobodeného od dane podľa 47 ods. 10. (12) Novým dopravným prostriedkom na účely tohto zákona je a) pozemné motorové vozidlo podľa odseku 11 písm. a), ak nemá najazdených viac ako km alebo v čase jeho dodania neuplynulo šesť mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky, b) plavidlo podľa odseku 11 písm. b), ak nebolo prevádzkované na vode viac ako 100 hodín alebo v čase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvého uvedenia do prevádzky, c) lietadlo podľa odseku 11 písm. c), ak nenalietalo viac ako 40 prevádzkových hodín alebo v čase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvého uvedenia do prevádzky. (13) Osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte na účely tohto zákona je osoba, ktorej je v inom členskom štáte pridelené identifikačné číslo pre daň, pomocou ktorého je možné identifikovať členský štát, ktorý toto identifikačné číslo vydal. 11a Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade (1) Premiestnenie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu zahraničnou osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte alebo na jej účet a ktorý je umiestnený v tuzemsku v sklade na účel následného dodania tovaru jedinému platiteľovi, sa považuje za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu týmto platiteľom a platiteľ je povinný platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ak a) zahraničná osoba nie je platiteľom podľa tohto zákona, b) v čase začatia odoslania alebo prepravy tovaru je známy platiteľ, pre ktorého sa tovar umiestňuje v sklade, Daň z pridanej hodnoty

83 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 83 c) v sklade je umiestnený tovar len pre jediného platiteľa a d) platiteľ písomne oznámi daňovému úradu vopred, že je v tomto osobitnom prípade osobou povinnou platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. (2) Zahraničná osoba, ktorá nespĺňa podmienku podľa ods. 1 písmeno a) a je platiteľom len z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa 11 ods. 8 a jeho následného dodania, sa môže dohodnúť s platiteľom, pre ktorého sa tovar umiestňuje v sklade v tuzemsku, na postupe podľa odseku 1 a platiteľ, pre ktorého sa tovar umiestňuje v sklade v tuzemsku, musí písomne oznámiť daňovému úradu zdaňovacie obdobie, v ktorom sa po prvýkrát uplatní postup podľa odseku 1. Zahraničná osoba je povinná požiadať o zrušenie registrácie pre daň najneskôr do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla posledná daňová povinnosť z dodania tovaru, ktorý bol premiestnený do tuzemska pred začatím uplatňovania postupu podľa odseku Dovoz tovaru Dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Miesto zdaniteľného obchodu 13 Miesto dodania tovaru (1) Miestom dodania tovaru a) ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a 14, b) ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný, c) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, d) pri dodaní tovaru na palubách lietadiel, lodí a vlakov počas časti osobnej dopravy na území Európskej únie je miesto, kde sa osobná doprava začína, e) pri dodaní plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, pri dodaní elektriny a pri dodaní tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí obchodníkovi je miesto, kde obchodník má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, pre ktorú sa uvedený tovar dodáva, alebo ak obchodník nemá takéto miesto, je miestom dodania tovaru jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava; obchodníkom na účely tohto ustanovenia je zdaniteľná osoba, ktorej hlavnou činnosťou vo vzťahu ku kúpenému plynu, elektrine, teplu alebo chladu je ich ďalší predaj a ktorého vlastná spotreba týchto tovarov je zanedbateľná, f) pri dodaní plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, pri dodaní elektriny a pri dodaní tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí inej osobe ako obchodníkovi podľa písmena e) je miesto, kde zákazník skutočne využije a spotrebuje tento tovar; ak zákazník skutočne nespotrebuje tento tovar alebo jeho časť, považuje sa tento nespotrebovaný tovar za využitý a spotrebovaný v mieste, kde má tento zákazník sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, pre ktorú sa tento tovar dodáva, alebo ak zákazník nemá takéto miesto, považuje sa tento nespotrebovaný tovar za využitý a spotrebovaný v mieste jeho bydliska alebo v mieste, kde sa obvykle zdržiava. (2) Ak sa odoslanie alebo preprava tovaru začína na území tretieho štátu, považuje sa za miesto dodania tovaru dovozcom ( 69 ods. 8) a za miesto prípadných ďalších dodaní tohto tovaru členský štát dovozu. (3) Na účely odseku 1 písm. d) sa za časť osobnej dopravy na území Európskej únie považuje časť prepravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskej únie. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku. Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné miesto na území Európskej únie v ktorom cestujúci môžu vystúpiť z dopravného prostriedku. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na účely určenia miesta dodania tovaru považuje za samostatnú dopravu. 14 Miesto dodania tovaru pri zásielkovom predaji (1) Miestom dodania tovaru pri zásielkovom predaji, ak je tovar dodaný z iného členského štátu do tuzemska, je tuzemsko s výnimkou, ak hodnota tovaru bez dane dodaného do tuzemska nedosiahne v kalendárnom roku eur. Ak dodávateľ dodaním tovaru nedosiahne v kalendárnom roku hodnotu eur, môže si za miesto dodania tovaru zvoliť tuzemsko, ktoré bude miestom dodania tovaru najmenej dva nasledujúce po sebe idúce kalendárne roky. (2) Miestom dodania tovaru pri zásielkovom predaji, ak je tovar dodaný z tuzemska do iného členského štátu, je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, ak hodnota dodaného tovaru dosiahne v kalendárnom roku hodnotu určenú týmto členským štátom, alebo ak si dodávateľ zvolí za miesto dodania tovaru tento členský štát. (3) Miestom dodania tovaru pri zásielkovom predaji tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy ku kupujúcemu. Miesto dodania služby 15 (1) Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. (2) Miestom dodania služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Ak dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. (3) Miesto dodania služby sa určí podľa odseku 1 alebo 2, ak 16 neustanovuje inak. (4) Na účely určenia miesta dodania služby podľa odsekov 1 a 2 a 16 sa a) zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa 2 ods. 1 písm. a) alebo b), považuje za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané, b) právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, považuje za zdaniteľnú osobu. 16 (1) Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. (2) Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov je miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi; krátkodobým nájmom sa rozumie nepretržité držanie alebo používanie dopravného prostriedku počas obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom plavidiel. Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí iného nájmu dopravných prostriedkov, ako je krátkodobý nájom, ak je poskytnutý osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, okrem nájmu výletnej lode, pri ktorom je miestom dodania služby miesto, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi za podmienky, že v tomto mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň. (3) Miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú. Miestom dodania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia ako výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú. (4) Miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa doprava vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch. Daň z pridanej hodnoty

84 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 84 (5) Miestom dodania prepravy tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru začína. (6) Miestom dodania pri inej preprave tovaru ako je preprava tovaru medzi členskými štátmi podľa odseku 7 osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch. (7) Na účely odsekov 5 a 6 je a) prepravou tovaru medzi členskými štátmi preprava tovaru, ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na územiach dvoch rôznych členských štátov, b) miestom začatia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne začína, bez ohľadu na prekonanú vzdialenosť do miesta, kde sa tovar nachádza, c) miestom skončenia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne skončí. (8) Miestom dodania doplnkových služieb pri preprave, napríklad nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobné služby, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú. (9) Miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú. (10) Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb okrem reštauračných a stravovacích služieb podľa odseku 11 je miesto, kde sa tieto služby fyzicky poskytnú. (11) Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb, ktoré sa fyzicky poskytnú na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území Európskej únie, je miesto, kde sa osobná doprava začína. (12) Na účely odseku 11 sa za časť osobnej dopravy na území Európskej únie považuje časť dopravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskej únie. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé plánované miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku, prípadne aj po zastávke mimo územia Európskej únie. Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné plánované miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci, ktorí nastúpili na území Európskej únie, môžu vystúpiť z dopravného prostriedku, prípadne aj pred zastávkou mimo územia Európskej únie. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na účely určenia miesta dodania služby považuje za samostatnú dopravu. (13) Miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní tovaru alebo služby osobou, ktorá koná v mene a na účet inej osoby, dodanej osobe inej ako zdaniteľnej osobe je to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom sprostredkovania. (14) Miestom dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb, dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. (15) Za elektronickú službu podľa odseku 14 sa nepovažuje komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty medzi dodávateľom služby a jeho zákazníkom. (16) Miestom dodania služieb uvedených v odseku 17 vrátane prijatia záväzku zdržať sa zámeru ich vykonávania alebo zdržať sa ich vykonávania úplne alebo čiastočne, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia Európskej únie, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. (17) Služby, pri ktorých sa určí miesto dodania podľa odseku 16, sú tieto: a) prevod a postúpenie autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných práv, b) reklamné služby, c) poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií, d) bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby s výnimkou nájmu bezpečnostných schránok, e) poskytnutie zamestnancov, f) nájom hnuteľného hmotného majetku okrem nájmu dopravných prostriedkov, železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov, g) poskytnutie prístupu k sústave zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, k sieti, ktorá je k takejto sústave pripojená, k elektrizačnej sústave, teplárenským sieťam, chladiarenským sieťam, preprava alebo distribúcia prostredníctvom uvedených sústav alebo sietí a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb. (18) Elektronickými službami podľa odseku 14 sú najmä a) poskytovanie webových stránok, hosťovanie na webových stránkach, diaľkové udržiavanie programov a vybavenia, b) dodanie programového vybavenia (softvéru) a jeho aktualizácia, c) dodanie obrázkov, textu a informácií a sprístupnenie databáz, d) dodanie hudby, filmov a hier vrátane výherných a hazardných hier a politického, kultúrneho, umeleckého, športového, vedeckého a zábavného vysielania a vysielania udalostí, e) vyučovanie na diaľku. (19) Telekomunikačnými službami podľa odseku 14 sú služby spočívajúce v prenose, vo vysielaní alebo v prijímaní signálu, písaného textu, obrazov a zvukov alebo informácií akejkoľvek povahy telegraficky, rádiom, opticky alebo pomocou ostatných elektromagnetických systémov vrátane súvisiaceho prevodu alebo postúpenia práva na používanie kapacity na takýto prenos, vysielanie alebo príjem; telekomunikačné služby zahŕňajú aj poskytnutie prístupu ku globálnym informačným sieťam. 17 Miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu (1) Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. (2) Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý. (3) Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje 25. (4) Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa 45 je miesto podľa odseku 1, ak a) prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň, b) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa 80, c) prvý odberateľ nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle nezdržiava v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa 45 ods. 1 písm. a). 18 Miesto dovozu tovaru (1) Miestom dovozu tovaru je členský štát, na ktorého území sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie Európskej únie s výnimkou podľa odseku 2. (2) Ak má dovážaný tovar pri jeho vstupe na územie Európskeho spoločenstva postavenie dočasne uskladneného tovaru, alebo ak je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, alebo ak je prepustený do colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, alebo vpustený do teritoriálnych vôd, miestom dovozu je členský štát, v ktorom sa skončia tieto colné opatrenia. Daňová povinnosť 19 Daňová povinnosť pri dodaní tovaru a služby (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní Daň z pridanej hodnoty

85 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 85 tovaru podľa 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. (3) Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak a) je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b) za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí, b) sa služba s miestom dodania podľa 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí, c) platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary, d) sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie podľa osobitného predpisu, 6a) za deň dodania služby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; táto výnimka sa nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi poskytované elektronické služby, ak daň z týchto služieb je povinný platiť príjemca služby, e) sa opakovane dodáva tovar s oslobodením od dane podľa 43 počas obdobia dlhšieho ako kalendárny mesiac, považuje sa tovar za dodaný posledným dňom každého kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru neskončí. (4) Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. (5) Pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy vzniká komitentovi daňová povinnosť v ten istý deň, keď vzniká daňová povinnosť komisionárovi. (6) Pri obstaraní služby podľa 9 ods. 4 vrátane obstarania opakovane alebo čiastkovo dodávaných služieb sa služba obstaraná osobou, ktorá koná vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; deň dodania služby podľa tohto odseku sa neurčí, ak sa obstará služba s miestom dodania podľa 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby. Daňová povinnosť vzniká nositeľovi autorských práv dňom prijatia platby od organizácie kolektívnej správy autorských práv, ak táto organizácia vyberá vo svojom mene pre nositeľa autorských práv odmeny a náhrady odmien za poskytnutie práva na použitie diela. (7) Pri dodaní tovaru prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze vzniká daňová povinnosť dňom, keď sa vyberú peniaze alebo známky z prístroja alebo iným spôsobom sa zistí výška obratu. (8) Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky pre oslobodenie od dane podľa 43 ods. 1 až 4, dňom vzniku daňovej povinnosti je a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, kedy bol tovar dodaný, alebo b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písm. a). (9) Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho štátu ( 47 ods. 1 a 2), za deň dodania tovaru sa považuje deň výstupu tovaru z územia Európskej únie, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení. (10) Daňová povinnosť zo zálohovaných obalov 6aa) dodaných na trh spolu s tovarom vzniká platiteľovi, ktorý ako prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, a to posledným dňom príslušného kalendárneho roka z rozdielu medzi celkovým počtom zálohovaných obalov, ktoré spolu s tovarom ako prvý uviedol na trh v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku, a celkovým počtom týchto zálohovaných obalov, ktoré sa mu vrátili z trhu v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku; ak je rozdiel v príslušnom kalendárnom roku záporný, uvedie sa základ dane a výška dane v záznamoch podľa 70 a v daňovom priznaní so záporným znamienkom. Platiteľ, ktorý v kalendárnom roku dodáva zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré uvádza na trh v tuzemsku ako prvý, a ktorý dodáva aj zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré neuvádza na trh v tuzemsku ako prvý, nemôže uplatniť záporný rozdiel v daňovom priznaní. Základom dane je súčin zisteného rozdielu podľa prvej vety a výšky zálohy za zálohovaný obal určenej osobitným predpisom, 6ab) ktorá je platná posledný deň príslušného kalendárneho roka, znížený o daň. 20 Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (1) Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písm. a). (2) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku. (3) Daňová povinnosť pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu osobou, ktorá nie je registrovaná pre daň, vzniká dňom nadobudnutia nového dopravného prostriedku. 21 Daňová povinnosť pri dovoze tovaru (1) Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká a) prepustením tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia, 6aba) b) prepustením tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, c) v ostatných prípadoch, keď vznikne colný dlh pri dovoze tovaru. 6abb) (2) Daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. (3) Pri tovare prepustenom do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla sa daň vypočíta vo výške, v akej by sa vypočítala pri tomto tovare, ak by tovar v okamihu prepustenia do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla bol prepustený do colného režimu voľný obeh. Colný úrad bezodkladne po prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla oznámi osobe povinnej platiť daň sumu dane podľa prvej vety a daň je splatná do desiatich dní odo dňa oznámenia sumy dane. (4) Ak daňová povinnosť pri dovoze tovaru vznikne podľa odseku 1 písm. c), daň sa zníži o sumu dane zaplatenej pri prepustení tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia alebo pri prepustení do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla. (5) Na vymeranie úroku z omeškania za oneskorene zaplatenú daň pri dovoze tovaru sa použijú colné predpisy. Základ dane a sadzba dane 22 Základ dane pri dodaní tovaru a služby (1) Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodáva- Daň z pridanej hodnoty

86 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 86 teľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. (2) Do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj a) iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu, b) súvisiace náklady (výdavky) ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka. (3) Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka (ďalej len prechodné položky ). Pri dodaní tovaru v zálohovaných obaloch sa do základu dane podľa odseku 1 nezahŕňa záloha na zálohované obaly, ktoré sú dodané spolu s tovarom. (4) Ak je v čase dodania tovaru alebo služby poskytnutá zľava z ceny alebo ak je poskytnutá zľava za skoršiu úhradu ceny, základ dane sa zníži o sumu zľavy. (5) Pri dodaní tovaru podľa 8 ods. 3 je základom dane cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou. Pri dodaní služby podľa 9 ods. 2 a 3 sú základom dane náklady na službu. (6) Základom dane pri premiestnení tovaru podľa 8 ods. 4 je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou, pričom pri určení základu dane sa primerane uplatnia odseky 2 a 3; hodnota spracovateľských operácií sa do základu dane nezahrnie, ak sú tieto spracovateľské operácie službami s miestom dodania v tuzemsku podľa 15 ods. 1. (7) Pri dodaní tovarov a dodaní služieb v rámci predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku 4) sa základ dane určí na základe dohodnutej ceny vzťahujúcej sa na jednotlivý prevádzaný hmotný majetok a nehmotný majetok a jednotlivé iné majetkovo využiteľné hodnoty. Základ dane sa nemôže znížiť o záväzky, ktoré prechádzajú na kupujúceho. (8) Ak pri dodaní tovaru alebo dodaní služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom dane je trhová hodnota na voľnom trhu. Trhovou hodnotou na voľnom trhu je suma, ktorú by príjemca plnenia musel zaplatiť pri obstaraní príslušného tovaru alebo služby v tuzemsku na rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na ktorom sa dodanie tovaru alebo dodanie služby uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase tohto dodania za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie tovaru alebo služby, trhová hodnota na voľnom trhu je a) pri dodaní tovaru suma, ktorá nie je nižšia ako kúpna cena príslušného tovaru alebo podobného tovaru, a ak kúpna cena neexistuje, náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou príslušného tovaru v čase jeho dodania, b) pri dodaní služby suma, ktorá nie je nižšia ako náklady na túto službu. (9) Na účely odseku 8 osobami, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, sú a) fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, alebo členom štatutárneho orgánu platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, ako aj fyzické osoby, ktoré sú im priamo podriadené, b) fyzické osoby, ktoré sú členom dozornej rady platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, c) osoby, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia alebo kontrolujú 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu, d) osoby, v ktorých priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu, e) osoby, ktoré sú členom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, f) fyzické osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu voči platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu, g) fyzické osoby, ktoré sú osobou blízkou 6ac) fyzickej osobe uvedenej v písmene a), b), c), d) alebo f), h) právnické osoby, ktorých štatutárny orgán alebo spoločník je aj štatutárnym orgánom alebo spoločníkom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, i) fyzické osoby, ktoré žijú s platiteľom, ktorý dodáva tovar alebo službu, v domácnosti, 24a) j) osoby blízke 6ac) platiteľovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý dodáva tovar alebo službu. 23 Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (1) Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa 11 a 11a sa určí podľa 22 ods. 1 až 4 okrem nadobudnutia tovaru podľa odseku 2. (2) Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa 11 ods. 8 sa základ dane určí podľa 22 ods Základ dane pri dovoze tovaru (1) Základom dane pri dovoze tovaru je colná hodnota tovaru. (2) Ak nie sú zahrnuté do colnej hodnoty tovaru, zahŕňajú sa do základu dane pri dovoze tovaru aj a) dane, clá a iné platby splatné v zahraničí a splatné pri dovoze tovaru okrem dane, ktorá sa má vymerať, b) súvisiace náklady (výdavky) ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia vzniknuté do prvého miesta určenia v tuzemsku. (3) Prvé miesto určenia v tuzemsku podľa odseku 2 písm. b) je miesto uvedené v nákladnom liste alebo inom sprievodnom dokumente sprevádzajúcom dovážaný tovar do tuzemska. Ak takéto miesto nie je uvedené, za prvé miesto určenia v tuzemsku sa považuje miesto prvej prekládky tovaru v tuzemsku. (4) Do základu dane sa zahŕňajú aj náklady (výdavky) podľa odseku 2 písm. b), ktoré sa týkajú prepravy tovaru na iné miesto určenia na území Európskej únie ako je tuzemsko, ak toto miesto je pri dovoze tovaru známe. (5) Do základu dane sa nezahŕňa zľava z ceny tovaru a zľava za skoršiu úhradu ceny tovaru. (6) Pri späť dovážanom tovare prepustenom do colného režimu voľný obeh z colného režimu pasívny zušľachťovací styk je základom dane hodnota spracovateľských operácií vykonaných v treťom štáte a položky podľa odseku Oprava základu dane (1) Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví a) pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru, b) pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti, c) pri zvýšení ceny tovaru alebo služby; pri dodaní tovaru, ktorý je podľa osobitného predpisu 26) odpisovaným majetkom, je základom dane zostatková cena majetku zistená podľa osobitného predpisu. 30) (2) Ak sa po nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vráti nadobúdateľovi spotrebná daň zaplatená v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, základ dane sa zníži o sumu vrátenej spotrebnej dane. (3) Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane, a pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, rozdiel sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane. (4) Colný orgán vráti alebo odpustí daň pri dovoze tovaru na základe žiadosti v prípadoch podľa čl. 116 až 121 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 s výnimkou prípadu, ak platiteľ môže odpočítať daň z dovezeného tovaru v plnom rozsahu; táto výnimka sa nevzťahuje na prípad podľa čl. 117 nariadenia (EÚ) č. 952/2013. Ak pri dovoze tovaru nevyrubuje daň colný orgán, zníženie základu dane a dane pri dovoze tovaru vykoná platiteľ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom colný orgán vráti alebo odpustí clo, a zvýšenie základu dane a dane pri dovoze tovaru vykoná platiteľ v zdaňovacom období, v ktorom sa Daň z pridanej hodnoty

87 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 87 colná hodnota tovaru zvýšila; oprava základu dane a dane sa nevykoná, ak platiteľ môže alebo mohol odpočítať daň z dovezeného tovaru v plnom rozsahu. (5) Ak pri dovoze tovaru vznikne daňová povinnosť v tuzemsku právnickej osobe z iného členského štátu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, colný orgán vráti tejto osobe daň zaplatenú pri dovoze, ak a) ide o tovar odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a miestom určenia tovaru je iný členský štát ako tuzemsko a b) táto osoba preukáže, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte určenia tovaru. (6) Základ dane a daň sa nemusí opraviť, ak platiteľ zníži cenu tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti voči inému platiteľovi za predpokladu, že na takom postupe sa obidve strany písomne dohodli. (7) Pri oprave základu dane sa použije sadzba dane, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje. 26 Prepočet cudzej meny a zaokrúhľovanie dane (1) Ak sa požaduje platba pri dodaní tovaru, dodaní služby alebo nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v cudzej mene, prepočíta sa na účely určenia základu dane na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti. Osoba povinná platiť daň môže používať na prepočet cudzej meny na eurá kurz platný podľa colných predpisov v deň vzniku daňovej povinnosti; rozhodnutie používať kurz platný podľa colných predpisov sa musí písomne oznámiť daňovému úradu pred jeho prvým použitím a je záväzné počas celého kalendárneho roka. Pri oprave základu dane podľa 25 sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti. (2) Pri prepočte cudzej meny na eurá pri určení základu dane pri dovoze tovaru sa postupuje podľa colných predpisov. (3) Daň vypočítaná pri dodaní tovaru, dodaní služby a nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor. (4) Daň vypočítaná pri dovoze tovaru sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor. 27 Sadzby dane (1) Základná sadzba dane na tovary a služby je 20 % zo základu dane. Na tovary uvedené v prílohe č. 7 sa uplatňuje znížená sadzba dane 10 % zo základu dane. (2) Na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa prílohy č. 7 sa použije záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydaná colným orgánom podľa osobitného predpisu. 6b) (3) Pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti. Oslobodenie od dane 28 Poštové služby Oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby. 7) Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou. 29 Zdravotná starostlivosť (1) Oslobodené od dane je poskytovanie zdravotnej starostlivosti štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami podľa osobitného predpisu 8) a tovary a služby s ňou priamo súvisiace poskytované týmito štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami. Oslobodené od dane nie je dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok. (2) Oslobodená od dane je aj a) ošetrovateľská starostlivosť a pôrodná asistencia, b) kúpeľná starostlivosť a ak kúpeľná starostlivosť nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú starostlivosť alebo ústavnú starostlivosť, aj služby s ňou priamo súvisiace, c) poskytovanie zdravotnej starostlivosti zubnými lekármi a dodanie zubných náhrad zubnými lekármi a zubnými technikmi, d) záchranná zdravotná služba a doprava osôb do zdravotníckeho zariadenia a zo zdravotníckeho zariadenia poskytovaná v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. (3) Oslobodené od dane je dodanie ľudských orgánov a tkanív, ľudskej krvi a krvných prípravkov a materského mlieka. 30 Služby sociálnej pomoci (1) Oslobodené od dane sú služby sociálnej pomoci a služby súvisiace s ochranou detí a mládeže poskytované v zariadeniach sociálnych služieb podľa osobitného predpisu; 11) oslobodený od dane je aj tovar dodaný spolu s týmito službami, ak s dodaním týchto služieb priamo súvisí. (2) Oslobodené od dane sú služby a tovar podľa odseku 1 dodané aj inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak táto osoba spĺňa jednu podmienku alebo viac z týchto podmienok: a) vykonáva činnosť na iný účel ako je dosahovanie zisku a akýkoľvek prípadný zisk musí byť v plnom rozsahu určený na pokračovanie alebo zlepšenie dodávaných služieb, b) je zriadená a spravovaná na zásade dobrovoľnosti osobami, ktoré nemajú priamy alebo nepriamy finančný prospech na výsledkoch jej činnosti, c) uplatňuje ceny schválené príslušnými úradmi alebo ceny neprekračujúce takto schválené ceny a pri službách, ktoré nepodliehajú povinnosti schválenia ceny, uplatňuje nižšiu cenu, ako za obdobné služby uplatňujú osoby, ktorých cieľom je dosiahnuť takouto činnosťou zisk. 31 Výchovné služby a vzdelávacie služby (1) Oslobodené od dane sú výchovné služby a vzdelávacie služby poskytované a) podľa osobitných predpisov, 12) b) právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa 30 ods. 2, c) ako odborný výcvik a rekvalifikácia poskytované podľa osobitného predpisu. 13) (2) Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru a dodanie služieb úzko súvisiacich s výchovnými službami a vzdelávacími službami podľa odseku 1 osobami, ktoré poskytujú výchovné služby a vzdelávacie služby podľa odseku Služby dodávané členom (1) Oslobodené od dane sú služby dodávané ako protihodnota členského príspevku pre vlastných členov politických strán a hnutí, cirkví a náboženských spoločností, občianskych združení vrátane odborových organizácií a profesijných komôr, ak toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž; oslobodený od dane je aj tovar dodaný týmito osobami v úzkej súvislosti s dodanou službou. (2) Oslobodené od dane sú služby, ktoré svojim členom dodáva právnická osoba, ak a) všetci jej členovia vykonávajú činnosť, ktorá je oslobodená od dane podľa 28 až 41, alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane, b) tieto služby sú priamo nevyhnutné na vykonávanie činnosti podľa písmena a), c) táto právnická osoba požaduje od svojich členov len úhradu podielu na spoločných výdavkoch a d) toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž. 33 Služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou Oslobodené od dane sú služby, ktoré úzko súvisia so športom alebo telesnou výchovou, dodávané osobám, ktoré sa zúčastňujú na športe alebo telesnej výchove, ak sú tieto služby dodávané právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa 30 ods Kultúrne služby Oslobodené od dane sú kultúrne služby a dodanie tovarov úzko s nimi súvisiacich, ak sú poskytované a) právnickou osobou zriadenou zákonom, 14) b) právnickou osobou zriadenou Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného predpisu, 15) c) právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa 30 ods Zhromažďovanie finančných prostriedkov Oslobodené od dane je dodanie tovarov a služieb osobami, ktorých činnosť je oslobodená od dane podľa 29 až 34, na podujatiach, ktoré sú usporiadané na účel zhromažďovania finančných prostriedkov po- Daň z pridanej hodnoty

88 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 88 užitých na ich vlastnú činnosť, za podmienky, že toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž. 36 Služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu Oslobodené od dane je vysielanie verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu okrem vysielania reklám, telenákupu a sponzorovaných programov vrátane ich propagácie. 37 Poisťovacie služby (1) Oslobodená od dane je poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovanie poistenia a sprostredkovania zaistenia. (2) Oslobodená od dane je poisťovacia činnosť Sociálnej poisťovne 17) a poisťovacia činnosť zdravotných poisťovní. 18) 38 Dodanie a nájom nehnuteľnosti (1) Oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku 19) na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane a toto svoje rozhodnutie je povinný písomne oznámiť príjemcovi plnenia najneskôr v lehote na vyhotovenie faktúry podľa 73. Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby. (2) Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1. (3) Oslobodený od dane je nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou a) nájmu v ubytovacích zariadeniach (ubytovacie služby), b) nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel, c) nájmu trvalo inštalovaných zariadení a strojov, d) nájmu bezpečnostných schránok. (4) Na účely odseku 3 sa ubytovacími zariadeniami rozumejú hotel, motel, botel, penzión, turistická ubytovňa alebo iná ubytovňa pri poskytnutí krátkodobého ubytovania, ktorým sa rozumie ubytovanie na obdobie kratšie ako tri mesiace, chata, kemping a ubytovanie v súkromí. (5) Platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane. (6) Odseky 3 až 5 sa vzťahujú aj na podnájom nehnuteľnosti alebo jej časti. 39 Finančné služby (1) Oslobodené od dane sú a) poskytnutie, dojednávanie a sprostredkovanie úveru, poskytnutie a sprostredkovanie pôžičky, správa úveru a pôžičky osobou, ktorá ich poskytla, a sprostredkovanie sporenia, b) poskytnutie, dojednávanie a sprostredkovanie úverovej záruky a inej záruky za peňažný záväzok, ako aj správa úverovej záruky osobou, ktorá poskytla úver, c) činnosti týkajúce sa vkladov a bežných účtov vrátane ich sprostredkovania, d) činnosti týkajúce sa platieb, prevodov platieb, šekov, prevoditeľných dokumentov, dlhov s výnimkou vymáhania dlhov, e) vydanie a správa elektronických platobných prostriedkov a cestovných šekov, f) činnosti týkajúce sa cenných papierov a obchodných podielov vrátane sprostredkovania týchto činností; oslobodená od dane nie je správa cenných papierov a úschova cenných papierov, g) otvorenie akreditívu, h) obstaranie inkasa, i) činnosti týkajúce sa peňazí používaných ako zákonné platidlo vrátane sprostredkovania týchto činností, j) zmenárenská činnosť, k) správa podielového fondu podľa osobitného predpisu, 20) správa dôchodkového fondu podľa osobitného predpisu 20a) a správa doplnkového dôchodkového fondu podľa osobitného predpisu. 20b) l) obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta pri termínovaných obchodoch a opciách vrátane kurzových a úrokových obchodov. (2) Cenou služby pri zmenárenskej činnosti je dohodnutá odplata a výnos (príjem) dosiahnutý z rozdielu kurzov v príslušnom zdaňovacom období. (3) Cenou služby pri obchodoch podľa odseku 1 písm. l) je dosiahnutý zisk z týchto obchodov po odpočítaní prípadnej straty z týchto obchodov v príslušnom zdaňovacom období. 40 Predaj poštových cenín a kolkov Oslobodené od dane je sprostredkovanie predaja platných poštových cenín určených na použitie v rámci poštových služieb, kolkov a iných úradných cenín, ak na sa predávajú za nominálnu hodnotu. 41 Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier (1) Oslobodené od dane je prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier osobou, ktorá má povolenie na ich prevádzkovanie podľa osobitného predpisu. 21) (2) Od dane je oslobodená aj činnosť spočívajúca v zabezpečení prevádzkovania lotérií a iných podobných hier, ktorá je vykonávaná v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie na prevádzkovanie podľa osobitného predpisu. Zabezpečením prevádzkovania lotérií a iných podobných hier sa rozumie príjem stávok, predaj žrebov, výplata výhier a ďalšie služby priamo s nimi spojené poskytované mandatárom. 42 Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa 49 ods. 3 a bez možnosti úpravy odpočítanej dane podľa 54 vzťahujúcej sa na dodaný tovar, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa 49 ods Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet. (3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. (4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, Daň z pridanej hodnoty

89 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. (6) Oslobodené od dane je dodanie tovaru a dodanie služby a) pre diplomatické misie a konzulárne úrady iných štátov ako Slovenskej republiky zriadené na území iného členského štátu a ich pracovníkov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, b) Európskej únii, Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu a orgánom nimi zriadenými, Európskej centrálnej banke a Európskej investičnej banke v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou, 21a) c) medzinárodným organizáciám iným, ako sú uvedené v písmene b), zriadeným na území iného členského štátu a ich pracovníkom, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, v rozsahu a za podmienok podľa medzinárodných zmlúv, 24) d) do iného členského štátu pre ozbrojené sily členského štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, určené pre použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, a pre zásobenie ich stravovacích zariadení, ak tieto ozbrojené sily nie sú ozbrojenými silami štátu určenia dodávok a ak sa podieľajú na spoločnom obrannom úsilí. (7) Platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa odseku 6 potvrdením na úradnom tlačive na oslobodenie od dane, ktoré je vyhotovené príslušným štátnym orgánom iného členského štátu a ktoré odberateľ odovzdal platiteľovi. (8) Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. 44 Oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu Oslobodené od dane je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ak a) by dodanie takéhoto tovaru platiteľom v tuzemsku bolo oslobodené od dane, b) by dovoz takéhoto tovaru bol oslobodený od dane podľa 48 ods. 1 a 2 a ods. 4 až 9, alebo c) tento tovar je určený bezprostredne na ďalšie dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu alebo na územie tretieho štátu a toto dodanie je oslobodené od dane s možnosťou odpočítania dane. 45 Oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode (1) Trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nemá v členskom štáte druhého odberateľa sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle v členskom štáte druhého odberateľa nezdržiava a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň. (2) Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. (3) Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu prenesenie daňovej povinnosti. (4) Zo záznamov vedených pre určenie dane musí byť zrejmé a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa. 46 Oslobodenie prepravných služieb od dane (1) Oslobodená od dane je preprava tovaru na ostrovy a z ostrovov, ktoré tvoria autonómne oblasti Azory a Madeira, a preprava tovaru medzi týmito ostrovmi. (2) Oslobodená od dane je doprava osôb na území tuzemska, ak ide o dopravu a) z tuzemska do zahraničia, b) zo zahraničia do tuzemska, c) z miesta v zahraničí do miesta v zahraničí cez tuzemsko, d) medzi dvoma miestami v tuzemsku, ktorá tvorí súčasť medzinárodnej leteckej alebo vodnej dopravy. (3) Doprava batožiny a motorového vozidla, ktoré sprevádzajú dopravované osoby, a dodanie služieb vzťahujúcich sa na dopravu osôb sú oslobodené od dane, ak je samotná doprava osôb oslobodená od dane podľa odseku Oslobodenie od dane pri vývoze tovaru a služieb (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu. (2) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkáreň ani bydlisko, s výnimkou dodania tovaru, ktorý prepravil kupujúci za účelom vybavenia, zásobenia pohonnými látkami a potravinami výletných lodí, súkromných lietadiel alebo akýchkoľvek dopravných prostriedkov na súkromné použitie. (3) Odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať colným vyhlásením, v ktorom je colným orgánom potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie, a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru; platiteľ musí mať colné vyhlásenie, v ktorom je potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie, najneskôr do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane. (4) Oslobodené od dane je dodanie tovaru v daňovom sklade povolenom podľa osobitného predpisu 6) v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov a na palubách lietadiel výlučne fyzickým osobám, ktoré bezprostredne opustia, prípadne opustia s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takomto medzipristátí zamedzené opustenie tranzitného priestoru, územie spoločenstva. Tovar oslobodený od dane smie byť predaný týmto osobám až po overení, že ich cieľové letisko alebo cieľový prístav je v treťom štáte. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje taký predaj, je povinná zabezpečiť, aby na predajnom doklade bolo vyznačené meno a priezvisko fyzickej osoby, číslo letu alebo plavby, cieľové letisko alebo prístav kupujúceho, obchodný názov tovaru a cena tovaru. (5) Oslobodené od dane sú spracovateľské operácie na hnuteľnom majetku, ktorý bol dovezený z územia tretieho štátu alebo nadobudnutý na účel vykonania takýchto spracovateľských operácií v tuzemsku a ktorý je odoslaný alebo prepravený z územia Európskej únie osobou, ktorá tieto služby dodala, alebo na jej účet alebo zákazníkom, ktorý nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkáreň ani bydlisko, alebo na jeho účet. (6) Oslobodené od dane sú služby vrátane prepravných a s nimi súvisiacich doplnkových služieb iné ako služby oslobodené od dane podľa 28 až 41, ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru a s tovarom pod colným opatrením podľa 18 ods. 2. (7) Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie plavidiel a) používaných na plavbu po otvorených moriach, ktoré vykonávajú prepravu cestujúcich za odplatu, obchodnú, priemyselnú alebo rybársku činnosť, Daň z pridanej hodnoty

90 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 90 b) používaných na záchranné akcie a poskytovanie pomoci na mori alebo na pobrežný rybolov s výnimkou dodania potravín pre plavidlá vykonávajúce pobrežný rybolov, c) vojnových kódu kombinovanej nomenklatúry ex , ktoré opúšťajú tuzemsko a smerujú do zahraničného prístavu alebo kotviska. (8) Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom námorných plavidiel podľa odseku 7 písm. a) a b), dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia vrátane rybárskej výbavy a dodanie iných služieb nevyhnutne spojených s námornými plavidlami. (9) Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie lietadiel užívaných leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu. (10) Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom lietadiel užívaných leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu, dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia inštalovaného alebo používaného v týchto lietadlách a dodanie iných služieb potrebných priamo pre tieto lietadlá alebo ich náklad. (11) Oslobodené od dane je dodanie zlata centrálnym bankám. (12) Oslobodené od dane je obstaranie dodania tovarov a služieb podľa odsekov 1 až 11, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby, a ďalej je oslobodené od dane obstaranie tovarov a služieb uskutočnené mimo územia Európskej únie, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby; oslobodenie od dane sa nevzťahuje na obstaranie služieb cestovného ruchu, ktoré sú dodané v inom členskom štáte. (13) Oslobodené od dane je bezodplatné dodanie tovaru formou daru poskytnutého na základe písomnej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi platiteľom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na účel vývozu tovaru mimo územia Európskej únie ako súčasť humanitárnej činnosti a dobročinnej činnosti. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky za každý kalendárny rok do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka predloží Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a) zoznam darovacích zmlúv uzatvorených medzi platiteľom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok, b ) zoznam evidenčných čísiel colných vyhlásení o vývoze tovaru darovaného platiteľom za príslušný kalendárny rok. 48 Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru (1) Oslobodený od dane je dovoz tovaru, ak ide o tovar, ktorého dodanie v tuzemsku platiteľom by bolo oslobodené od dane. (2) Tovar, ktorý je prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od cla podľa osobitného predpisu, 22) je oslobodený od dane, ak ide o a) malé zásielky tovaru neobchodného charakteru, a ak ide o dovoz kávy alebo čaju oslobodenie sa vzťahuje na: gramov kávy alebo 200 gramov kávového extraktu a esencie, gramov čaju alebo 40 gramov čajového extraktu a esencie, b) zásielky, ktorých hodnota nepresahuje 22 eur, c) osobný majetok fyzických osôb sťahujúcich sa z tretieho štátu na územie Európskej únie, d) tovar dovážaný pri príležitosti uzavretia manželstva, e) osobný majetok nadobudnutý dedením, f) vybavenie a študijné potreby a zariadenie domácnosti žiakov a študentov, g) premiestnenie obchodného majetku z tretieho štátu na územie Európskej únie; oslobodenie od dane sa nevzťahuje na obchodný majetok, ktorý je dovezený na účely činností, ktoré sú oslobodené od dane podľa 28 až 41, h) poľnohospodárske výrobky, i) osivá, hnojivá a výrobky na obrábanie pôdy a pestovanie rastlín, j) zvieratá, biologické alebo chemické látky určené na výskum, ak sú poskytnuté bezodplatne a sú určené pre zariadenia vykonávajúce vzdelávanie a vedecký výskum, k) liečivá a lieky ľudského pôvodu a činidlá na určovanie krvnej skupiny a typu tkaniva, l) farmaceutické výrobky používané pri medzinárodných športových podujatiach, m) tovar pre charitatívne alebo dobročinné organizácie, n) tovar dovážaný v prospech obetí živelnej pohromy, o) čestné vyznamenania a ocenenia, dary venované v rámci medzinárodných vzťahov a tovar určený pre predstaviteľov štátu, p) vzorky tovaru nepatrnej hodnoty, r) reklamné tlačoviny a reklamné predmety, s) tovar používaný alebo spotrebovaný počas výstavy alebo podobného podujatia, t) tovar dovážaný na skúšky, analýzy alebo pokusy, u) zásielky určené osobám príslušným na konanie vo veciach ochrany autorských práv, v oblasti priemyselného vlastníctva a v oblasti technickej normalizácie, v) turistický propagačný materiál, w) rôzne dokumenty a predmety, x) doplnkový materiál, ktorý slúži na uloženie a ochranu tovaru počas prepravy, ak je súčasťou základu dane dovážaného tovaru, y) podstieľku, krmivo a napájanie pre zvieratá počas ich prepravy, z) palivá a mazivá v cestných motorových vozidlách a špeciálnych kontajneroch, za) tovar určený na výstavbu, údržbu alebo výzdobu pamätníkov alebo cintorínov vojnových obetí, zb) rakvy, urny a ozdobné pohrebné predmety. (3) Dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky, ak u dovozcu ( 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa 43 ods. 1 až 4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie: a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné číslo pre daň daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa 69a, b) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, c) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad. (4) Oslobodený od dane je spätný dovoz tovaru v takom stave, v akom bol vyvezený, osobou, ktorá ho vyviezla, ak sa naň vzťahuje oslobodenie od cla. (5) Oslobodený od dane je dovoz tovaru a) osobami, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, 23) ak sa na tento dovoz vzťahuje oslobodenie od cla, b) Európskou úniou, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a orgánmi nimi zriadenými, Európskou centrálnou bankou a Európskou investičnou bankou v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou, 21a) c) medzinárodnými organizáciami inými ako sú uvedené v písmene b) a ich pracovníkmi v rozsahu a za podmienok podľa medzinárodných zmlúv. 24) (6) Oslobodený od dane je dovoz tovaru ozbrojenými silami iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier, a iného štátu na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, vrátane tovaru určeného na zásobenie stravovacích zariadení týchto ozbrojených síl podieľajúcich sa na spoločnom obrannom úsilí. (7) Oslobodené od dane je zlato dovezené Národnou bankou Slovenska. (8) Oslobodené od dane sú služby vzťahujúce sa na dovážaný tovar, ak hodnota týchto služieb je zahrnutá do základu dane podľa 24. (9) Oslobodený od dane je dovoz plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, alebo privádzaného z plavidla určeného na dopravu plynu do sústavy zemného plynu alebo ťažobnej siete, dovoz elektriny a dovoz tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí. 48a Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru v osobnej batožine cestujúcich (1) Na účely tohto ustanovenia sa rozumie a) cestujúcim leteckou dopravou osoba cestujúca leteckým dopravným prostriedkom okrem dopravného prostriedku súkromného rekreačného lietania, b) súkromným rekreačným lietaním použitie lietadla jeho vlastníkom alebo inou osobou na základe nájomného vzťahu alebo iného vzťahu na iné ako obchodné účely alebo na iné účely ako je preprava cestujúcich alebo tovaru alebo poskytovanie služieb za protihodnotu alebo pre potreby orgánov verejnej moci, c) osobnou batožinou batožina, ktorú môže cestujúci pri ukončení Daň z pridanej hodnoty

91 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 91 svojej cesty predložiť colnému orgánu, a tiež batožina, ktorú môže cestujúci predložiť tomuto colnému orgánu neskôr, za predpokladu, že táto batožina bola na začiatku jeho cesty zaregistrovaná ako príručná batožina spoločnosťou, ktorá je zodpovedná za jeho prepravu; pohonné látky iné ako v odseku 12 sa za osobnú batožinu nepovažujú, d) neobchodným dovozom dovoz tovaru, ak 1. je tovar určený na osobnú spotrebu cestujúceho alebo osobnú spotrebu jeho domácnosti, 24a) alebo je určený ako dar, 2. povaha a množstvo tovaru nevzbudzuje podozrenie, že tovar sa dováža na obchodné účely a 3. dovoz sa uskutočňuje príležitostne, e) cigarkou cigara s jednotkovou hmotnosťou najviac 3 gramy. (2) Oslobodený od dane je neobchodný dovoz tovaru v osobnej batožine cestujúceho z územia tretích štátov. (3) Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa okrem tovaru uvedeného v odsekoch 6 až 12 uplatní na dovoz tovaru, ak jeho hodnota celkom nepresahuje a) 300 eur na osobu inú ako uvedenú v písmenách b) a c), b) 430 eur na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, c) 150 eur na osobu mladšiu ako 15 rokov bez ohľadu na dopravný prostriedok. (4) Na účely uplatňovania peňažných limitov podľa odseku 3 sa hodnota jednotlivého tovaru nemôže rozdeliť. (5) Na účely uplatňovania oslobodenia od dane podľa odseku 3 sa neprihliada na hodnotu osobnej batožiny cestujúceho, ktorá sa dováža dočasne alebo sa dováža spätne po jej dočasnom vývoze, a hodnotu liekov nevyhnutných na osobnú potrebu cestujúceho. (6) Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa pri dovoze tabakových výrobkov uplatní na jedného cestujúceho najviac na množstvo a) 200 kusov cigariet na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 40 kusov cigariet na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou, b) 100 kusov cigariek na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 20 kusov cigariek na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou, c) 50 kusov cigár na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 10 kusov cigár na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou, d) 250 gramov tabaku na fajčenie na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 50 gramov tabaku na fajčenie na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou. (7) Každé množstvo ustanovené v odseku 6 písm. a) až d) predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre oslobodenie od dane na tabakové výrobky. Oslobodenie od dane na tabakové výrobky sa môže uplatniť na akúkoľvek kombináciu tabakových výrobkov uvedených v odseku 6 písm. a) až d), ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva. (8) Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa pri dovoze alkoholu a alkoholických nápojov iných ako tiché víno a pivo uplatní na jedného cestujúceho najviac na množstvo a) jeden liter alkoholu a alkoholického nápoja s obsahom alkoholu viac ako 22 % objemu alebo nedenaturovaného etylalkoholu s obsahom alkoholu 80 % objemu a viac, b) dva litre alkoholu a alkoholického nápoja s obsahom alkoholu 22 % a menej. (9) Každé množstvo ustanovené v odseku 8 písm. a) a b) predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre oslobodenie od dane na alkohol a alkoholické nápoje. Oslobodenie od dane na alkohol a alkoholické nápoje sa môže uplatniť na akúkoľvek kombináciu alkoholu a alkoholických nápojov uvedených v odseku 8, ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva. (10) Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa uplatní na dovoz tichého vína najviac v množstve 4 litrov a na dovoz piva najviac v množstve 16 litrov. (11) Oslobodenie od dane podľa odsekov 6 až 10 sa neuplatní, ak cestujúcim je osoba mladšia ako 17 rokov. (12) Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa uplatní na dovoz pohonných látok, ktoré sa nachádzajú v bežnej nádrži motorového dopravného prostriedku, a pohonných látok v prenosnej nádrži, ktorých objem nepresahuje desať litrov. 48b Zabezpečenie dane pri dovoze tovaru (1) Colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa 48 ods. 3, pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa 48 ods. 3. Zabezpečenie dane sa poskytne formou podľa osobitného predpisu. 24aa) (2) Colný úrad rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane a lehotu na jej zaplatenie. Proti rozhodnutiu o zabezpečení dane nie je možné podať odvolanie. Ak osoba podľa odseku 1 zabezpečenie dane nezaplatí v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí, colný úrad oslobodenie od dane podľa 48 ods. 3 neuplatní. (3) Colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od predloženia dôkazu o tom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4. Dôkazom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať a) meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, b) množstvo a druh tovaru, c) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak odoslanie alebo prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom a jej podpis, e) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnilo odoslanie alebo preprava tovaru. (4) Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane. (5) Ak osoba, ktorá zložila zabezpečenie dane, doklad o prevzatí tovaru podľa odseku 3 colnému úradu nepredloží do 60 dní od prepustenia tovaru do colného režimu voľný obeh, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane. Odpočítanie dane 49 Odpočítanie dane platiteľom (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. (3) Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa 37 a finančných služieb podľa 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkáreň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa 67 ods. 5 a 6. (4) Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa 50. (5) Platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, 26) a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť okrem investičné- Daň z pridanej hodnoty

92 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 92 ho majetku uvedeného v 54 ods. 2 písm. b) a c), že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu ( 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu ( 9 ods. 2). Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, 26) na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia; ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu 24b) a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu. 24b) Pomer použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Ustanovenie odseku 4 týmto nie je dotknuté. (6) Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku. (7) Platiteľ nemôže odpočítať daň pri a) kúpe tovarov a služieb za účelom pohostenia a zábavy, b) prechodných položkách podľa 22 ods. 3. (8) Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate. (9) Platiteľ registrovaný pre daň podľa 5, ktorý spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa 55a alebo 56, nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania okrem odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa 69 ods. 1 a okrem odpočítania ním uplatnenej dane na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň. (10) Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo alebo prevádzkareň v inom členskom štáte a pre ktorú je členským štátom identifikácie na uplatňovanie osobitnej úpravy pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby iný členský štát, nemá právo na odpočítanie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním uvedených služieb. Táto zdaniteľná osoba má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním uvedených služieb, a tento nárok uplatňuje podľa 55b až 55e. Ak táto zdaniteľná osoba súčasne vykonáva v tuzemsku aj činnosti, na ktoré sa táto osobitná úprava nevzťahuje a v súvislosti s ktorými je registrovaná ako platiteľ, má právo na odpočítanie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním uvedených služieb v daňovom priznaní, ktoré podáva podľa a (1) Daň uplatnenú na investičný majetok uvedený v 54 ods. 2 písm. b) a c), ktorý je zahrnutý v majetku platiteľa a ktorý platiteľ použije na účely podnikania ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta platiteľ len v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie. Ustanovenie 49 ods. 4 týmto nie je dotknuté. (2) Pomer použitia investičného majetku podľa 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa plochy nehnuteľnosti používanej na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, doby používania investičného majetku podľa 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia investičného majetku podľa 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. 50 Pomerné odpočítanie dane (1) Pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa 49 ods. 4 platiteľ vypočíta ako súčin dane a koeficientu vypočítaného podľa odseku 2 a zaokrúhleného na dve desatinné miesta nahor. (2) Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli sú výnosy (príjmy) bez dane z tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého menovateli sú výnosy (príjmy) bez dane zo všetkých tovarov a služieb za kalendárny rok. Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádzajú výnosy (príjmy) z a) predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku, b) predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob, c) finančných služieb oslobodených od dane podľa 39, ak ich platiteľ poskytol príležitostne, d) príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti. (3) V jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka platiteľ použije koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nemožno použiť koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka, určí platiteľ koeficient na príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane. (4) Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ spôsobom podľa odseku 2 koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za tento kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tým istým spôsobom postupuje aj platiteľ, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka stal platiteľom alebo v priebehu kalendárneho roka prestal byť platiteľom, a to za obdobie kalendárneho roka, v ktorom mal postavenie platiteľa. (5) Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odsekov 2 až 4 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok. 51 Uplatnenie práva na odpočítanie dane (1) Právo na odpočítanie dane podľa 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa 71, b) pri odpočítaní dane podľa 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa 70, c) pri odpočítaní dane podľa 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. (2) Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. (3) Ak v dôsledku oneskoreného doručenia faktúry je platiteľ povinný podať dodatočné daňové priznanie z dôvodu, že daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vznikla podľa 20 ods. 1 písm. b), má platiteľ právo vykonať odpočítanie dane v zdaňovacom období, za ktoré podáva dodatočné daňové priznanie, ak ku dňu podania dodatočného daňového priznania má faktúru. (4) Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odseku 2 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok. (5) Odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie. 52 Odpočítanie dane pri dodaní nového dopravného prostriedku Osobe, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tu- Daň z pridanej hodnoty

93 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 93 zemska do iného členského štátu, vzniká v čase dodania nového dopravného prostriedku právo odpočítať daň zahrnutú do kúpnej ceny alebo zaplatenú pri dovoze alebo pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu, a to do výšky, ktorá neprekročí daň, ktorú by bola povinná táto osoba uhradiť, ak by pri dodaní nového dopravného prostriedku z tuzemska do iného členského štátu bola povinná platiť daň. Právo odpočítania dane môže byť uplatnené len za mesiac, v ktorom bol nový dopravný prostriedok dodaný. 52 Odpočítanie dane pri dodaní nového dopravného prostriedku Osobe, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, vzniká v čase dodania nového dopravného prostriedku právo odpočítať daň zahrnutú do kúpnej ceny alebo zaplatenú pri dovoze alebo ním uplatnenú pri dovoze alebo pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu, a to do výšky, ktorá neprekročí daň, ktorú by bola povinná táto osoba uhradiť, ak by pri dodaní nového dopravného prostriedku z tuzemska do iného členského štátu bola povinná platiť daň. Právo odpočítania dane môže byť uplatnené len za mesiac, v ktorom bol nový dopravný prostriedok dodaný. 53 Oprava odpočítanej dane (1) Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť podľa 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa 25 ods. 1; ak sa oprava odpočítanej dane vzťahuje na nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo dodanie tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň príjemca plnenia, platiteľ súčasne opraví aj základ dane a daň podľa 25, a oprava odpočítanej dane pri dovoze tovaru sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ vykonal opravu základu dane s výnimkou podľa odseku 3. (2) Ak bola vykonaná oprava základu dane podľa 25 alebo 68d ods. 8, ktorá má za následok zvýšenie základu dane, má platiteľ, ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ obdržal doklad o oprave základu dane a ak sa oprava základu dane vykoná podľa 68d ods. 8, oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ zaplatil, a to vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil, a oprava odpočítanej dane pri dovoze tovaru sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ vykonal opravu základu dane s výnimkou podľa odseku 4. (3) Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne vrátená v plnej výške alebo čiastočne podľa colných predpisov, platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom colný orgán vrátil daň. (4) Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne zvýšená podľa colných predpisov, platiteľ môže opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom bola dodatočne zvýšená daň zaplatená colnému orgánu. (5) V prípade krádeže tovaru, pri ktorom platiteľ odpočítal daň, je platiteľ povinný odviesť daň vo výške odpočítanej dane; ak je tovar predmetom odpisovania podľa osobitného predpisu, 26) zníži platiteľ odvod dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom. Ak bol odcudzený tovar, ktorý bol predmetom nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, odvedie platiteľ daň zníženú o daň, ktorú z tohto tovaru už odviedol, najviac však do výšky odpočítanej dane. Platiteľ daň odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil krádež tovaru. (6) Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zníženie dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom bola vykonaná oprava sadzby dane alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období. Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zvýšenie dane, má platiteľ, ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom bola vykonaná oprava sadzby dane alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období. Opravu sadzby dane a opravu odpočítanej dane nie je povinný vykonať platiteľ pri uplatnení nesprávnej sadzby dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, kedy je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, ak platiteľ môže pri tomto zdaniteľnom obchode odpočítať daň v plnom rozsahu. 54 Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku (1) Platiteľ upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom nadobudol investičný majetok alebo ho vytvoril na vlastné náklady, zmení účel jeho použitia. (2) Investičným majetkom na účely tohto zákona sú a) hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 eura a viac a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, b) stavby 26a), stavebné pozemky, byty a nebytové priestory, c) nadstavby stavieb, prístavby stavieb a stavebné úpravy stavieb, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu. 27) (3) Zmenou účelu použitia investičného majetku sa rozumie, ak platiteľ a) investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň, používa na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane, b) investičný majetok, pri ktorom nemohol odpočítať daň, používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane, c) investičný majetok, pri ktorom odpočítal pomernú výšku dane, používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane; za zmenu účelu použitia investičného majetku, pri ktorom platiteľ odpočítal pomernú výšku dane, považuje sa aj zmena výšky ročného koeficientu ( 50 ods. 4) o hodnotu väčšiu ako 0,10. (4) Obdobie na úpravu odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku podľa odseku 1 je päť kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom investičný majetok platiteľ nadobudol alebo na vlastné náklady vytvoril okrem investičného majetku podľa odseku 2 písm. b) a c), pri ktorom je obdobie na úpravu 20 kalendárnych rokov, a obdobie na úpravu odpočítanej dane začína plynúť v roku, v ktorom bol investičný majetok uvedený do užívania. Ak platiteľ dodá investičný majetok podľa odseku 2 písm. b) a c) pred uvedením do užívania a zmení účel použitia, upraví odpočítanú daň v kalendárnom roku, keď dodá investičný majetok. (5) Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil účel použitia investičného majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa prílohy č. 1. Na účely výpočtu úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku sa daň, ktorú platiteľ nemôže odpočítať, považuje za odpočítanie dane vo výške 0. (6) Úpravu odpočítanej dane platiteľ nevykoná, ak absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku predstavuje 0,10 a menej; hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku je rozdiel čísla A a čísla B podľa prílohy č. 1. (7) Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s uplatnením dane alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania dane. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s oslobodením od dane. (8) Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odsekov 4 a 5 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok. 54a (1) Platiteľ upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom investičný majetok uvedený v 54 ods. 2 písm. b) a c) uviedol do užívania, zmení rozsah použitia tohto investičného majetku na účely podnikania ako aj na iný účel ako na podnikanie. (2) Obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa odseku 1 je 20 kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom investičný majetok uvedený v 54 ods. 2 písm. b) a c) platiteľ uviedol do užívania. Ak platiteľ dodá investičný majetok uvedený v 54 ods. 2 písm. b) a c) pred uvedením do užívania, upraví odpočítanú daň v kalendárnom roku, v ktorom tento majetok dodá. (3) Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňo- Daň z pridanej hodnoty

94 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 94 vacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia investičného majetku uvedeného v 54 ods. 2 písm. b) a c), a to za každý kalendárny rok do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane vrátane kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia tohto majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1. pričom číslo A vyjadruje percento odpočítanej dane pri investičnom majetku uvedenom v 54 ods. 2 písm. b) a c) vydelené stomi a číslo B vyjadruje percento zmeneného rozsahu použitia investičného majetku uvedeného v 54 ods. 2 písm. b) a c) v kalendárnom roku, v ktorom sa zmenil rozsah jeho použitia, vydelené stomi. (4) Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v 54 ods. 2 písm. b) a c) s uplatnením dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na podnikanie. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v 54 ods. 2 písm. b) a c) s oslobodením od dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na iný účel ako na podnikanie. 54b (1) Ak investičný majetok podľa 54 ods. 2 písm. b) a c) prechádza na právneho nástupcu platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, je právny nástupca povinný pokračovať v úprave odpočítanej dane tohto investičného majetku podľa 54 a 54a. Na účely tohto ustanovenia sa za právneho nástupcu považuje aj platiteľ, ktorý nadobudol podnik alebo časť podniku bez dane podľa 10 ods. 1. (2) Platiteľ, ktorý predá podnik alebo časť podniku alebo ktorý vloží podnik alebo časť podniku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva bez dane podľa 10 ods. 1, je povinný nadobúdateľovi oznámiť údaj o dani vzťahujúcej sa k nadobudnutému investičnému majetku podľa 54 ods. 2 písm. b) a c), údaj o odpočítanej dani a o vykonaných úpravách odpočítanej dane podľa 54 a 54a. (3) Ak nadobúdateľ podniku alebo časti podniku nemá k dispozícii údaje podľa odseku 2, predpokladá sa, že odpočítanie dane pri nadobudnutí investičného majetku bolo uplatnené v roku nadobudnutia podniku alebo jeho časti, a to vo výške 100 % zo základu dane, ktorým je reálna hodnota tohto investičného majetku podľa osobitného predpisu. 31) 54c (1) Ak platiteľ nadobudol investičný majetok uvedený v 54 ods. 2 od platiteľa podľa 68d ods. 2 a uplatňuje odpočítanie dane až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa 54 alebo 54a, je povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vysporiadaní pomerného odpočítania dane zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny rozsahu použitia investičného majetku, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane. (2) Na účely úpravy odpočítanej dane podľa 54 alebo 54a vykonávanej platiteľom, ktorý nadobudol investičný majetok uvedený v 54 ods. 2 od platiteľa podľa 68d ods. 2, a vykonávanej platiteľom podľa 68d ods. 2 sa skratkou DV vo vzorci uvedenom v prílohe č. 1 rozumie daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastné náklady investičného majetku vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú tento platiteľ zaplatil. 55 Odpočítanie dane pri registrácii platiteľa (1) Zdaniteľná osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudla alebo prijala ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala platiteľom, ak tieto prijaté plnenia okrem zásob neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu 27a) v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom. Daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, 26) platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom; platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri znížení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou. Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak tovary a služby nepoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. (2) Platiteľ môže odpočítať daň podľa odseku 1 v rozsahu a za podmienok podľa 49 až 51. (3) Osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 30 dní, má za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, právo na odpočítanie dane inej ako podľa odseku 1 viažucej sa na tovary a služby, ktoré použila na dodanie tovarov a služieb, v rozsahu a za podmienok podľa 49 a 51. Odpočítanie dane sa uplatní v tom istom daňovom priznaní, v ktorom sa uvádza daň podľa 78 ods. 9. Obdobím, v ktorom osoba mala byť platiteľom, sa rozumie obdobie, ktoré sa začína 31. dňom po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň. (4) Zahraničná osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, má za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, právo na odpočítanie dane viažucej sa na tovary a služby, ktoré použila na dodanie tovarov a služieb, v rozsahu a za podmienok podľa 49 a 51. Odpočítanie dane sa uplatní v tom istom daňovom priznaní, v ktorom sa uvádza daň podľa 78 ods. 9. Obdobie, v ktorom zahraničná osoba mala byť platiteľom, sa začína dňom, kedy uskutočnila prvý zdaniteľný obchod v tuzemsku, z ktorého by jej vznikla povinnosť platiť daň, keby mala postavenie platiteľa. Vrátenie dane zahraničnej osobe z iného členského štátu 55a (1) Zahraničná osoba, ktorá má v inom členskom štáte sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v inom členskom štáte obvykle zdržiava a žiada o vrátenie dane (ďalej len žiadateľ ), má nárok na vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane vyrubenej pri dovoze tovaru v tuzemsku za podmienok a v rozsahu podľa odsekov 2 až 5 a 55b až 55e. (2) Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak a) je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, b) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemal v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa v tuzemsku obvykle nezdržiaval, c) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodal tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou dodania 1. prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a 48 ods. 8, 2. služby a dodania tovaru, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca podľa 69 ods. 2, 3 a 12, 3. tovaru podľa 13 ods. 1 písm. e) a f), ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorej je tento tovar dodaný podľa 69 ods. 9, 4. tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu žiadateľom, ktorý bol zastúpený daňovým zástupcom podľa 69a, a dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu alebo tretieho štátu, ktorý bol nadobudnutý zahraničnou osobou v tuzemsku z iného členského štátu, a zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa 69aa, 5. tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa 45, na ktorom sa účastnil ako prvý odberateľ a osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ. (3) Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Ak žiadateľ uskutočňuje v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, zdaniteľné obchody, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne zdaniteľné obchody, pri ktorých nemôže odpočítať daň, má nárok na vrátenie pomernej výšky dane, ktorú vypočíta podľa pravidiel platných v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. (4) Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak by takáto daň bola odpočítateľná podľa 49. (5) Žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto zákonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa 43 alebo 47 ods. 2. Ak žiadateľ podľa zákona platného v inom členskom štáte uplatňuje osobitnú úpravu zodpovedajúcu ustanoveniam podľa 65, nemá nárok na vrátenie dane pri tovaroch a službách obstaraných na účel uskutočnenia cesty. 55b (1) Žiadateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o Daň z pridanej hodnoty

95 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 95 vrátenie dane v elektronickej forme prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Daňový úrad Bratislava bezodkladne elektronickými prostriedkami oznámi žiadateľovi dátum prijatia žiadosti o vrátenie dane. (2) Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať a) priezvisko a meno alebo názov žiadateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, b) elektronickú adresu žiadateľa, c) opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar a služby nadobudol, uvedením zodpovedajúceho číselného kódu podľa osobitného predpisu, 27b) d) obdobie podľa 55c ods. 1, na ktoré sa žiadosť vzťahuje, e) vyhlásenie žiadateľa, že spĺňa podmienku podľa 55a ods. 2 písm. c), f) identifikačné číslo pre daň žiadateľa alebo jeho daňové registračné číslo pridelené v inom členskom štáte, g) údaje o bankovom účte žiadateľa vrátane medzinárodného bankového čísla účtu (IBAN) a medzinárodného kódu banky (BIC). (3) Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať okrem údajov podľa odseku 2 údaje z každej faktúry o dodaní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých žiadateľ žiada vrátenie dane, a to: a) priezvisko a meno alebo názov dodávateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, b) identifikačné číslo pre daň dodávateľa pridelené v tuzemsku okrem dovozu tovaru, c) dátum vyhotovenia faktúry, číslo faktúry a dátum a číslo dovozného dokladu, d) základ dane a sumu dane v eurách, e) výšku odpočítateľnej dane podľa 55a ods. 3 a 4, f) v prípade potreby pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa 55a ods. 3 vyjadrenú v percentách, g) číselný kód podľa odseku 4, ktorý prislúcha nadobudnutému tovaru a službe, a pri použití číselného kódu 10 druh nadobudnutého tovaru a služby, h) bližšie určujúci kód podľa osobitného predpisu 27ba) pri použití číselného kódu 9 podľa odseku 4 písm. i). (4) Druh nadobudnutého tovaru a služieb sa vyjadruje týmito číselnými kódmi: a) pohonná látka číselným kódom 1, b) nájom dopravných prostriedkov číselným kódom 2, c) výdavky týkajúce sa dopravných prostriedkov s výnimkou tých, ktoré súvisia s tovarom a službami podľa písmen a) a b), číselným kódom 3, d) poplatky za užívanie ciest a diaľnic číselným kódom 4, e) cestovné náklady týkajúce sa osobnej dopravy číselným kódom 5, f) ubytovacie služby číselným kódom 6, g) jedlá, nápoje a reštauračné služby číselným kódom 7, h) vstupné na veľtrhy a výstavy číselným kódom 8, i) výdavky na luxusné predmety, pohostenie, zábavu a reprezentáciu číselným kódom 9, j) iné tovary a služby ako sú uvedené v písmenách a) až i) číselným kódom 10. (5) Ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade eur a viac alebo vo faktúre o kúpe pohonných látok 250 eur a viac, je žiadateľ povinný spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronickými prostriedkami predložiť kópiu faktúry alebo dovozného dokladu. (6) Údaje v žiadosti o vrátenie dane a ďalšie požadované informácie podľa 55d ods. 1 a 2 uvádza žiadateľ v slovenskom jazyku alebo v anglickom jazyku. (7) 55c (1) Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane sa môže podať za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 400 eur. Vrátenie dane sa môže vzťahovať na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur. (2) Žiadosť o vrátenie dane sa vzťahuje na a) kúpu tovarov a služieb, ktoré boli fakturované počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak daňová povinnosť vznikla pred vyhotovením faktúry alebo v čase vyhotovenia faktúry, alebo v súvislosti s ktorými daňová povinnosť vznikla počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak kúpa bola fakturovaná pred vznikom daňovej povinnosti, b) dovoz tovaru, ktorý sa uskutočnil počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje. (3) Žiadosť o vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka. (4) Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane upraví odpočítateľná časť dane podľa zákona platného v členskom štáte žiadateľa, žiadateľ je povinný opraviť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal, alebo sumu dane, ktorá sa mu už vrátila. (5) Oprava podľa odseku 4 sa vykoná v žiadosti o vrátenie dane vzťahujúcej sa na obdobie kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie dane. Ak žiadateľ za obdobie kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie dane, nepodáva žiadosť o vrátenie dane, opravu dane podľa odseku 4 vykoná v samostatnom vyhlásení podanom prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. (6) Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane zníži základ dane a daň za dodanie tovaru alebo služby, je žiadateľ povinný vrátiť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal. Vrátenie dane žiadateľ vykoná v žiadosti o vrátenie dane za obdobie kalendárneho roka, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane. Ak žiadateľ za obdobie kalendárneho roka, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane, nepodáva žiadosť o vrátenie dane, je povinný oznámiť elektronickými prostriedkami Daňovému úradu Bratislava najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane, že dostal doklad o oprave základu dane a dane. Spolu s oznámením žiadateľ predloží elektronickými prostriedkami doklad o oprave základu dane a dane. Daňový úrad Bratislava oznámi žiadateľovi rozhodnutie o vrátení vrátenej dane. Žiadateľ je povinný vrátiť daň do 30 dní od oznámenia rozhodnutia. 55d (1) Daňový úrad Bratislava oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti s výnimkou podľa odsekov 5 a 6. Ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o správnosti uplatňovaného nároku na vrátenie dane, Daňový úrad Bratislava môže v lehote podľa prvej vety elektronickými prostriedkami požiadať žiadateľa, príslušné orgány členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, alebo inú osobu o dodatočné informácie; inú osobu ako žiadateľa alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, môže požiadať elektronickými prostriedkami, iba ak sú tieto prostriedky dostupné jej adresátovi. (2) Ak nie sú dodatočné informácie dostatočné, môže Daňový úrad Bratislava požiadať o ďalšie dodatočné informácie. Žiadosť o dodatočné informácie a žiadosť o ďalšie dodatočné informácie sa považujú za doručené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu žiadateľa uvedenú v žiadosti o vrátenie dane, na elektronickú adresu príslušných orgánov členských štátov alebo elektronickú adresu iných osôb; na doručovanie sa nevzťahuje ustanovenie osobitného predpisu. 27bc) (3) Dodatočnými informáciami podľa odseku 1 a ďalšími dodatočnými informáciami podľa odseku 2 sú aj originál alebo kópia faktúry alebo dovozného dokladu, ktoré sa týkajú uplatňovaného nároku na vrátenie dane, a to aj takých, v ktorých základ dane je nižší ako základ dane podľa 55b ods. 5. (4) Osoba, od ktorej Daňový úrad Bratislava žiada dodatočné informácie a ďalšie dodatočné informácie podľa odsekov 1 a 2, je povinná požadované informácie poskytnúť do jedného mesiaca odo dňa, kedy jej bola požiadavka doručená. (5) Ak Daňový úrad Bratislava žiada dodatočné informácie podľa odseku 1, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do dvoch mesiacov od prijatia požadovaných informácií, a ak nedostal požadované informácie, oznámi rozhodnutie do dvoch mesiacov od uplynutia lehoty podľa odseku 4; ak dvojmesačná lehota na oznámenie rozhodnutia uplynie skôr ako uplynie šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, Daňový úrad Bratislava oznámi rozhodnutie najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Daň z pridanej hodnoty

96 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 96 (6) Ak Daňový úrad Bratislava žiada ďalšie dodatočné informácie podľa odseku 2, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane najneskôr do ôsmich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. (7) Ak Daňový úrad Bratislava rozhodne o vrátení dane, vráti daň najneskôr do desiatich pracovných dní od uplynutia lehoty na oznámenie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane podľa odseku 1, 5 alebo 6. (8) Daňový úrad Bratislava vráti daň na účet vedený v banke v tuzemsku alebo na základe žiadosti žiadateľa na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte ak ju nemožno použiť podľa osobitného predpisu. 27bd) Pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte sa od sumy dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov. (9) Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane alebo časti dane sa môže žiadateľ odvolať spôsobom a v lehote podľa osobitného predpisu. 27c) (10) Ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo podvodným spôsobom, žiadateľ je povinný zaplatiť Daňovému úradu Bratislava neoprávnene vrátenú daň a pokutu uloženú podľa osobitného predpisu. 27d) Ak žiadateľ uloženú pokutu nezaplatí, Daňový úrad Bratislava má právo odmietnuť ďalšie vrátenie dane až do výšky nezaplatenej pokuty. (11) Daňový úrad Bratislava vráti daň za obdobie kalendárneho roka, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, zníženú alebo zvýšenú o sumu, ktorá zodpovedá oprave dane vykonanej podľa 55c ods. 4 a 5. Ak sa oprava dane vykoná podaním samostatného vyhlásenia podľa 55c ods. 5, Daňový úrad Bratislava rozhodne o zvýšení alebo znížení dane na základe samostatného vyhlásenia o oprave dane. (12) Na účely 55c ods. 6 a odsekov 1, 5 a 6 sa rozhodnutie považuje za oznámené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o vrátenie dane. 55e (1) Ak Daňový úrad Bratislava nevráti žiadateľovi daň v lehote podľa 55d ods. 7, žiadateľ má nárok na úrok vo výške ustanovenej podľa osobitného predpisu. 27e) (2) Žiadateľ nemá nárok na úrok podľa odseku 1, ak nepredložil dodatočné informácie alebo ďalšie dodatočné informácie v lehote podľa 55d ods. 4, alebo ak nepredloží kópiu faktúry alebo dovozného dokladu podľa 55b ods. 5. Podanie žiadosti o vrátenie dane v inom členskom štáte 55f (1) Platiteľ registrovaný podľa 4 alebo 4b uplatňuje nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického portálu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ registrovaný podľa 4 podať, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Na obsah žiadosti o vrátenie dane sa primerane vzťahuje 55b ods. 2 až 4; žiadosť o vrátenie dane sa nepovažuje za podanú, ak tieto údaje neobsahuje. (2) Na spôsob podania žiadosti o vrátenie dane sa nevzťahuje osobitný predpis. 27f) 55g (1) Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky bezodkladne elektronickými prostriedkami odošle platiteľovi potvrdenie o prijatí žiadosti. (2) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky neodošle žiadosť o vrátenie dane členskému štátu, ktorému je žiadosť určená, ak v období, za ktoré sa žiada vrátenie dane, platiteľ nebol platiteľom alebo vykonával výlučne činnosti, pri ktorých nemôže odpočítať daň. Neodoslanie žiadosti oznámi Daňový úrad Bratislava elektronickými prostriedkami platiteľovi. Vrátenie dane zahraničnej osobe z tretieho štátu 56 (1) Zahraničná osoba, ktorá nemá na území Európskej únie sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa na území Európskej únie obvykle nezdržiava (ďalej len zahraničná osoba z tretieho štátu ), má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri hnuteľnom majetku a službách, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane uplatnenej pri dovoze tovaru za podmienok uvedených v odseku 2. (2) Zahraničná osoba z tretieho štátu má nárok na vrátenie dane, ak a) je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby v štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, b) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemala na území Európskej únie sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa na tomto území obvykle nezdržiavala, c) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodala tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou dodania 1. prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a 48 ods. 8, 2. služieb a dodania tovaru, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca ( 69 ods. 2, 3 a 12), 3. tovaru podľa 13 ods. 1 písm. e) a f), ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorej je tento tovar dodaný ( 69 ods. 9), 4. tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu zahraničnou osobou, ktorá bola zastúpená daňovým zástupcom podľa 69a, a dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu alebo tretieho štátu, ktorý bol nadobudnutý zahraničnou osobou v tuzemsku z iného členského štátu, a zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa 69aa, 5. tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa 45, na ktorom sa zúčastnila ako prvý odberateľ a osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ, d) by daň bola odpočítateľná podľa 49. (3) Zahraničná osoba z tretieho štátu nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto zákonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa 43 alebo 47 ods. 2. (4) Zdaniteľná osoba, ktorá nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie a pre ktorú je členským štátom identifikácie na uplatňovanie osobitnej úpravy pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby iný členský štát, má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním uvedených služieb. Tento nárok sa uplatňuje podľa 57 a 58; splnenie podmienky podľa 58 ods. 5 sa nevyžaduje. 57 (1) Zahraničná osoba z tretieho štátu uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava; vzor tlačiva žiadosti o vrátenie dane je uvedený v prílohe č. 2. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho roka, a to najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná osoba z tretieho štátu podať, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur. (2) Žiadosť o vrátenie dane môže podať zahraničná osoba z tretieho štátu aj za obdobie kalendárneho polroka, ak suma dane, ktorej vrátenie žiada, je najmenej eur, a ak taká žiadosť bola podaná za prvý kalendárny polrok, suma dane, ktorej vrátenie žiada za druhý kalendárny polrok, je najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane za kalendárny polrok sa podáva najneskôr v lehote podľa odseku 1. (3) Žiadosť o vrátenie dane za druhý kalendárny polrok sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do žiadosti za prvý kalendárny polrok a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka. (4) Zahraničná osoba z tretieho štátu k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť a) originál faktúry vyhotovenej platiteľom v tuzemsku, v ktorej je uvedená suma dane v eurách, a v prípade dovozu tovaru príslušný dovozný doklad a doklad preukazujúci platbu dane, b) potvrdenie daňového úradu štátu, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, osvedčujúce, že zahraničná osoba z tretieho štátu je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby, pričom potvrdenie nesmie byť staršie ako jeden rok; vzor tlačiva potvrdenia je uvedený v prílohe č. 3. (5) Zahraničná osoba z tretieho štátu musí v žiadosti o vrátenie dane vyhlásiť, že a) spĺňa podmienky podľa 56 ods. 2, b) údaje uvedené v žiadosti o vrátenie dane sú pravdivé, Daň z pridanej hodnoty

97 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 97 c) sa zaväzuje vrátiť späť akúkoľvek neoprávnene vrátenú daň. 58 (1) Daňový úrad Bratislava rozhodne o žiadosti o vrátenie dane do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti. Faktúry a dovozné doklady priložené k žiadosti o vrátenie dane Daňový úrad Bratislava vráti zahraničnej osobe z tretieho štátu do 60 dní od ich predloženia; tieto faktúry a dovozné doklady môže pred vrátením označiť. (2) Ak Daňový úrad Bratislava rozhodne o vrátení dane, vráti daň v lehote na rozhodnutie o žiadosti podľa odseku 1. Daň vráti v eurách na účet vedený v banke v tuzemsku alebo na základe žiadosti zahraničnej osoby z tretieho štátu na účet vedený v zahraničnej banke v inom štáte. Pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom štáte sa od sumy dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov. Daňový úrad Bratislava môže vrátiť daň aj prostredníctvom zástupcu zahraničnej osoby z tretieho štátu, ak zástupca predloží daňovému úradu plnomocenstvo na zastupovanie zahraničnej osoby z tretieho štátu týkajúce sa vrátenia dane. (3) Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane alebo časti dane sa môže zahraničná osoba z tretieho štátu odvolať spôsobom a v lehote podľa osobitného predpisu. 27c) (4) Ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo podvodným spôsobom, zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná zaplatiť Daňovému úradu Bratislava neoprávnene vrátenú daň a pokutu uloženú podľa osobitného predpisu 27d) a ak zahraničná osoba z tretieho štátu nevráti neoprávnene vrátenú daň alebo nezaplatí uloženú pokutu, Daňový úrad Bratislava má právo odmietnuť ďalšie žiadosti o vrátenie dane počas dvoch kalendárnych rokov nasledujúcich po podaní žiadosti o vrátenie dane na základe nepravdivých údajov. (5) Nárok na vrátenie dane z tovarov a služieb nemá zahraničná osoba z tretieho štátu, ak štát, v ktorom má táto zahraničná osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, neposkytuje vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú platiteľmi podľa tohto zákona. (6) Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane zníži základ dane a daň za dodanie tovaru alebo služby, je zahraničná osoba z tretieho štátu povinná vrátiť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadala. Zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná oznámiť Daňovému úradu Bratislava, že dostala doklad o oprave základu dane a dane, a to najneskôr do 60 dní odo dňa, keď tento doklad dostala. Spolu s oznámením zahraničná osoba z tretieho štátu predloží doklad o oprave základu dane a dane. Daňový úrad Bratislava vydá zahraničnej osobe z tretieho štátu rozhodnutie o vrátení vrátenej dane. Zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná vrátiť daň do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Vrátenie dane cestujúcim pri vývoze tovaru 59 (1) Fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Európskej únie a ktorá v cestovnom styku vyváža z územia Európskej únie tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine, môže požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene vyvezeného tovaru, ktorý kúpila v tuzemsku od platiteľa, s výnimkou pohonných látok. (2) Trvalý pobyt a prechodný pobyt na účely odseku 1 je miesto, ktoré je zapísané v cestovnom pase. Ak takýto údaj nie je v cestovnom pase zapísaný, preukáže cestujúci tento údaj iným hodnoverným dokladom. (3) Cestujúci môže požiadať o vrátenie dane, ak a) celková hodnota vrátane dane vyvezeného tovaru uvedená v doklade o kúpe tovaru je vyššia ako 175 eur, b) má doklad o kúpe tovaru vyhotovený platiteľom, c) vývoz tovaru je uskutočnený najneskôr do troch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar kúpený, d) vývoz tovaru je potvrdený colným úradom toho členského štátu, v ktorom tovar opustí územie Európskej únie, na tlačive, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len tlačivo na vrátenie dane ). (4) Vrátenie dane sa uplatňuje u platiteľa, ktorý tovar predal, alebo u osoby, ktorú platiteľ poveril vrátením dane. (5) Nárok na vrátenie dane zaniká, ak sa platiteľovi alebo poverenej osobe nepredložia doklady uvedené v odseku 3 do šiestich mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar predaný. 60 (1) Platiteľ môže pri predaji tovaru na požiadanie vydať tlačivo na vrátenie dane, v ktorom uvedie tieto údaje: a) svoje obchodné meno a identifikačné číslo pre daň, b) dátum predaja tovaru, c) druh a množstvo predaného tovaru, d) predajnú cenu s daňou, sadzbu dane a sumu dane, e) meno, priezvisko a bydlisko cestujúceho. (2) Po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane ( 59 ods. 3 až 5) sa vráti daň na základe predloženého dokladu o kúpe tovaru a tlačiva na vrátenie dane, v ktorom je potvrdený vývoz tovaru colným úradom. (3) Daň vrátenú podľa odseku 2 uvedie platiteľ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola daň vrátená. Vrátenú daň je platiteľ povinný evidovať podľa jednotlivých zdaňovacích období. V evidencii uvádza platiteľ poradové číslo tlačiva na vrátenie dane a sumu dane. (4) Tlačivo na vrátenie dane uchováva platiteľ počas desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnil v daňovom priznaní. Vrátenie dane osobám, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva a oslobodenie od dane 61 (1) Osoby iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, 23) a medzinárodné organizácie 24) a ich pracovníci (ďalej len zahraničný zástupca ) majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na ich spotrebu. (2) Zahraničnými zástupcami sú a) diplomatické misie a konzulárne úrady so sídlom na území Slovenskej republiky s výnimkou konzulárnych úradov vedených honorárnym konzulom, b) diplomatické misie a konzulárne úrady, ktoré sú akreditované pre Slovenskú republiku a majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky, s výnimkou konzulárnych úradov vedených honorárnym konzulom, c) medzinárodné organizácie alebo oblastné úradovne medzinárodných organizácií (ďalej len medzinárodná organizácia ), ktoré sú zriadené podľa medzinárodných zmlúv, d) diplomatickí zástupcovia misie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, e) konzulárni úradníci, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, s výnimkou honorárnych konzulov, f) členovia administratívneho a technického personálu misie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, g) konzulárni zamestnanci, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, s výnimkou zamestnancov konzulárnych úradov vedených honorárnym konzulom, h) pracovníci medzinárodnej organizácie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike a sú trvalo pridelení na výkon úradných funkcií v Slovenskej republike. (3) Vrátenie dane sa poskytuje zahraničným zástupcom len tých štátov, ktoré takéto vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie poskytujú osobám Slovenskej republiky. Ak iný štát takéto vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie neposkytuje osobám Slovenskej republiky v rozsahu vrátenia dane poskytovaného Slovenskou republikou, prizná sa zahraničným zástupcom týchto štátov vrátenie dane len v takom rozsahu, ako poskytuje tento štát osobám Slovenskej republiky. Ak iný štát takéto vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie poskytuje osobám Slovenskej republiky vo väčšom rozsahu ako poskytuje Slovenská republika, prizná sa zahraničným zástupcom týchto štátov vrátenie dane v takom rozsahu, ako poskytuje tento štát osobám Slovenskej republiky. Vzájomnosť podľa tohto odseku sa nevzťahuje na medzinárodné organizácie a ich pracovníkov. (4) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky ,76 eura za kalendárny rok. Do uvedeného limitu sa nezaratúva daň zaplatená v cenách automobilov, pohonných látok, stavieb a stavebných prác. (5) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. c) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky ,76 eura za kalendárny rok. Do uvedeného limitu sa nezaratúva daň zaplatená v cenách automobilov a pohonných látok. (6) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) a c) sa vráti daň zaplatená a) v cene jedného osobného automobilu na každého akreditované- Daň z pridanej hodnoty

98 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 98 ho člena alebo úradníka počas dvoch rokov, b) v cenách najviac troch úžitkových automobilov počas dvoch rokov vrátane dane zaplatenej v cenách pohonných látok, c) v cenách pohonných látok na jeden osobný automobil v rozsahu najviac litrov ročne. (7) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) až g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, vráti sa daň zaplatená v cenách tovarov a služieb na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu a pohonných látok v rozsahu celoročného limitu. Celoročný limit vrátenia dane je pre a) vedúceho misie 3 319,39 eura, b) vedúceho konzulárneho úradu 3 319,39 eura, c) člena diplomatického personálu 2 655,51 eura, d) člena administratívneho a technického personálu 1 991,64 eura. (8) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) a e), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa vráti daň zaplatená v cene dvoch osobných automobilov počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách litrov pohonných látok ročne a zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. f) a g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa vráti daň zaplatená v cene jedného osobného automobilu počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách litrov pohonných látok ročne. (9) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. b) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky 8 298,48 eura za kalendárny rok. (10) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) až g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, vráti sa daň zaplatená v cenách tovarov a služieb určených na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu v rozsahu celoročného limitu. Celoročný limit vrátenia dane je pre a) vedúceho misie 1 659,70 eura, b) vedúceho konzulárneho úradu 1 659,70 eura, c) člena diplomatického personálu 995,82 eura, d) člena administratívneho a technického personálu 497,91 eura. (11) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. h) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb určených na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu a pohonných látok najviac do výšky 1 991,64 eura za kalendárny rok. (12) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. h) sa vráti daň zaplatená v cene jedného osobného automobilu pre jeho osobnú spotrebu počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách litrov pohonných látok ročne. (13) Ak v priebehu dvoch rokov od registrácie osobných automobilov alebo úžitkových automobilov s prideleným diplomatickým evidenčným číslom EE alebo ZZ, pri ktorých sa vrátila daň podľa odsekov 6, 8 a 12, sa tieto automobily zničia alebo odcudzia, zahraničnému zástupcovi sa vráti daň zaplatená v cene ďalšieho osobného automobilu alebo úžitkového automobilu. Ak zahraničný zástupca pred uplynutím dvoch rokov od registrácie automobilu podľa prvej vety, pri ktorom uplatnil vrátenie dane, tento predá alebo daruje, je povinný vrátenú daň vrátiť; toto neplatí, ak zahraničný zástupca predá alebo daruje tento automobil inému zahraničnému zástupcovi. Ak zahraničný zástupca podľa ods. 2 písm. d) až h) uplatnil vrátenie dane zaplatenej v cene osobného automobilu a končí svoje pôsobenie v Slovenskej republike do šiestich mesiacov od registrácie tohto automobilu podľa prvej vety, je povinný vrátiť vrátenú daň. Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 3. (14) Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) sa vráti daň zaplatená pri dodaní stavby a stavebných prác, ak cena vrátane dane nepresiahne 3 319,39 eura; ak cena vrátane dane presiahne 3 319,39 eura, vráti sa daň iba v prípade, ak vysielajúci štát potvrdí Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky priznanie nároku na vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie v rovnakom rozsahu slovenským diplomatickým misiám a konzulárnym úradom. (15) Dodanie tovaru zahraničnému zástupcovi v daňovom sklade povolenom podľa osobitného predpisu 6) je oslobodené od dane. Oslobodenie od dane sa poskytne najviac v rozsahu, v akom je umožnené vrátenie dane podľa odsekov 4, 5, 7, 9, 10 a 11, pričom nárok na vrátenie dane sa pomerne zníži. Podrobnosti uplatnenia oslobodenia od dane a vrátenia dane ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. 62 (1) Zahraničný zástupca uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4. Prílohou k žiadosti o vrátenie dane zahraničnému zástupcovi je potvrdenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o splnení podmienky vzájomnosti podľa 61 ods. 3. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30. dňa po skončení kalendárneho štvrťroka. (2) Zahraničný zástupca k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť originál faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa, v ktorom je uvedená suma dane v eurách s potvrdením platby dane. Ak vysielajúci štát zahraničného zástupcu podľa 61 ods. 2 písm. a) umožňuje vrátenie dane na základe predloženia kópie faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa, môže tento zahraničný zástupca namiesto originálu faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa doložiť k žiadosti o vrátenie dane kópiu týchto dokladov potvrdenú vedúcim misie alebo vedúcim konzulárneho úradu. (3) Vrátenie dane môže zahraničný zástupca žiadať len v prípade, ak celková cena vrátane dane na jednom doklade o kúpe tovarov alebo služieb s výnimkou dokladu o kúpe pohonných látok je najmenej 33,19 eura. Ak iný štát viaže vrátenie dane osobám Slovenskej republiky na doklad o kúpe tovarov alebo služieb, na ktorom je celková cena vyššia ako 33,19 eura, môže zahraničný zástupca tohto štátu žiadať vrátenie dane z takého dokladu, na ktorom je celková cena najmenej vo výške určenej týmto štátom. (4) Daňový úrad Bratislava opatrí odtlačkom úradnej pečiatky všetky faktúry a iné doklady o kúpe tovarov a služieb priložené k žiadosti o vrátenie dane a do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny štvrťrok ich vráti zahraničnému zástupcovi. (5) Daňový úrad Bratislava vráti zahraničnému zástupcovi daň na účet vedený v banke v Slovenskej republike do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny štvrťrok. (6) Nárok na vrátenie dane môže zahraničný zástupca uplatniť najneskôr za kalendárny štvrťrok nasledujúci po kalendárnom štvrťroku, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná, inak mu nárok zaniká. 62a Vrátenie dane Európskej únii a medzinárodným organizáciám Európska únia, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu a orgány nimi zriadené, Európska centrálna banka a Európska investičná banka majú nárok na vrátenie dane z vnútroštátnych nákupov tovarov a služieb v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou, 21a) ak je hostiteľským štátom ich orgánov Slovenská republika. 63 Vrátenie dane ozbrojeným silám (1) Ozbrojené sily iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier, majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, alebo na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak sa tieto ozbrojené sily podieľajú na spoločnom obrannom úsilí. (2) Ozbrojené sily iného štátu žiadajú o vrátenie dane Daňový úrad Bratislava prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky. K žiadosti o vrátenie dane musia byť doložené doklady o kúpe tovaru a služieb, v ktorých je uvedená suma dane v eurách. (3) Ak sú tovary a služby podľa odseku 1 dodané ozbrojeným silám iného štátu Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, má Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nárok na vrátenie dane z dodaných tovarov a služieb. Nárok na vrátenie dane sa uplatňuje podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava. K žiadosti o vrátenie dane sa musia doložiť doklady o kúpe tovarov a služieb, v ktorých je uvedená suma dane v eurách, a doklady o dodaní tovarov a služieb ozbrojeným silám iného štátu. 64 Vrátenie dane neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby a Slovenskému Červenému krížu (1) Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby 28) a Slovenský Červený kríž môžu požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene tovaru, ktorý vyviezli mimo územia Európskej únie na humanitárnu, dobročinnú alebo vzdelávaciu činnosť. (2) Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a Slovenský Červený kríž uplatňujú nárok na vrátenie dane poda- Daň z pridanej hodnoty

99 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 99 ním žiadosti Daňovému úradu Bratislava. K žiadosti o vrátenie dane sa musia doložiť a) doklad o kúpe tovaru od platiteľa, v ktorom je uvedená suma dane v eurách s potvrdením platby dane, b) colné vyhlásenie o vývoze tovaru. Osobitná úprava uplatňovania dane 64a Na miesto dodania služby, vznik daňovej povinnosti, základ dane, opravu základu dane, prepočet cudzej meny na eurá, odpočítanie dane, pomerné odpočítanie dane, opravu odpočítanej dane, obsah faktúry, zdaňovacie obdobie, splatnosť dane a postup pri úprave odpočítanej dane sa vzťahujú 15, 19, 22, 25, 26, 49, 50, 53, 55, 74, 77, 78 a príloha č. 1, ak ustanovenia 65 až 68d o uplatňovaní osobitných úprav neustanovujú inak. 65 (1) Platiteľ, ktorý obstaráva od iných zdaniteľných osôb tovary a služby na účel uskutočnenia cesty (ďalej len služby cestovného ruchu ) a pri predaji vystupuje voči zákazníkom vo vlastnom mene (ďalej len cestovná kancelária ), je povinný uplatňovať osobitnú úpravu podľa odsekov 2 až 8. Služby cestovného ruchu obstarané zdaniteľnou osobou od iných zdaniteľných osôb sa považujú za dodanie jednej služby zákazníkovi a táto služba je predmetom dane v členskom štáte, v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo alebo prevádzkareň, z ktorej službu dodala. (2) Cestovná kancelária nemôže odpočítať daň pri službách cestovného ruchu obstaraných od iných osôb. (3) Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je kladný rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a súčtom cien služieb cestovného ruchu obstaraných od iných osôb. Tento rozdiel predstavuje prirážku cestovnej kancelárie, ktorá sa považuje za cenu s daňou. (4) (4) Daňová povinnosť pri predaji služieb cestovného ruchu zákazníkovi vzniká dňom poskytnutia poslednej služby; ak je platba prijatá pred poskytnutím poslednej služby, vzniká daňová povinnosť z každej platby dňom prijatia platby. (5) Ak je cestovná kancelária povinná postupovať pri odpočítaní dane podľa 50, pri výpočte koeficientu neuvádza do čitateľa ani menovateľa služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb. (6) Prirážka cestovnej kancelárie je oslobodená od dane, ak služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb sú poskytované mimo územia Európskej únie. Ak sú služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb poskytované čiastočne mimo územia Európskej únie a čiastočne na území Európskej únie, je oslobodená od dane iba pomerná časť prirážky cestovnej kancelárie vzťahujúca sa na služby poskytované mimo územia Európskej únie. (7) Cestovná kancelária, ktorá predáva služby cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, uplatňuje daň len za sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu okrem sprostredkovania, ktoré je oslobodené od dane podľa 47 ods. 12. Sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, ak sú tieto služby poskytované čiastočne mimo územia Európskej únie a čiastočne na území Európskej únie, je oslobodené od dane v pomernej časti. (8) Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu a postupuje podľa odsekov 1 až 6, je povinný viesť podrobné záznamy o obstaraných a predaných službách cestovného ruchu na účely určenia základu dane podľa odseku 3. (9) (9) Platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa odsekov 1 až 6, nesmie vo faktúre o predaji služieb cestovného ruchu uviesť samostatne sumu dane. 66 Osobitná úprava uplatňovania dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare (1) Na účely tohto ustanovenia a) umeleckými dielami a zberateľskými predmetmi sú predmety uvedené v prílohe č. 5, b) starožitnosťami sú predmety iné ako umelecké diela alebo zberateľské predmety, ktoré sú staršie ako sto rokov, c) použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene, d) obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho predaja použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo svojom mene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej má právo na odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja, e) predajom použitého tovaru je aj odovzdanie použitého tovaru nájomcovi na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom bez zbytočného odkladu po ukončení doby nájmu má prejsť vlastnícke právo k predmetu nájmu z prenajímateľa na nájomcu. (2) Obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte. (3) Základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje 19 ods. 3. (4) Na účely odseku 3 je a) predajnou cenou všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú obchodník prijal alebo má prijať od kupujúceho alebo tretej osoby vrátane dotácií priamo spojených s týmito plneniami, daní, cla, poplatkov a súvisiacich nákladov (výdavkov) ako provízia, náklady na balenie, dopravu a poistenie, ktoré obchodník požaduje od kupujúceho, okrem prechodných položiek a zliav, a ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), súčasťou predajnej ceny je aj celková suma splátok dohodnutá v nájomnej zmluve, b) kúpnou cenou všetko, čo tvorí protihodnotu podľa písmena a), ktoré obchodník zaplatil alebo má zaplatiť dodávateľovi. (5) Osobitnú úpravu uplatňovania dane môže obchodník použiť aj pri dodaní a) umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol; v tých prípadoch sa kúpnou cenou podľa odseku 4 rozumie všetko, čo tvorí základ dane a daň uplatnenú alebo vyrubenú pri dovoze tovaru, b) umeleckých diel, ktoré mu dodal autor umeleckého diela alebo jeho právny nástupca. (6) Ak sa obchodník v prípadoch podľa odseku 5 rozhodne pre osobitnú úpravu uplatňovania dane, je povinný tento postup uplatňovať najmenej dva kalendárne roky. (7) Platiteľ pri kúpe tovarov podľa odseku 1 od obchodníka, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň vzťahujúcu sa k základu dane podľa odseku 3. (8) Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň a) zaplatenú colnému úradu alebo ním uplatnenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol, b) voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho právnym nástupcom. (9) Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, je povinný na účely určenia základu dane podľa odseku 3 viesť osobitne záznamy o predajných cenách a kúpnych cenách tovarov. (10) Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru podľa odseku 1 uviesť samostatne sumu dane. (11) Obchodník sa môže rozhodnúť pri dodaní tovaru podľa odseku 1 použiť bežný režim dane uplatnením dane zo základu dane podľa 22 ods. 1 až 4. Ak sa obchodník rozhodne použiť bežný režim dane, môže odpočítať daň a) zaplatenú colnému úradu alebo ním uplatnenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol, b) voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho právnym nástupcom. (12) Odpočítať daň podľa odseku 11 môže obchodník najskôr v zdaňovacom období, v ktorom vznikne daňová povinnosť pri dodaní Daň z pridanej hodnoty

100 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 100 tovaru, ktorého sa odpočítavaná daň týka. (13) Osobitná úprava uplatňovania dane sa nevzťahuje na nové dopravné prostriedky ( 11 ods. 12) dodané z tuzemska do iného členského štátu. (14) Nadobudnutie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností v tuzemsku z iného členského štátu, ak je predávajúcim obchodník z iného členského štátu alebo organizátor predaja verejnou dražbou z iného členského štátu a uvedený tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, nepovažuje sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa 11. (15) Ustanovenia o zásielkovom predaji tovaru a o oslobodení od dane dodania tovaru do iného členského štátu podľa 43 prípadne podľa 45 sa nevzťahujú na dodanie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, pri ktorých sa uplatňuje osobitná úprava. (16) Ak obchodník kúpi umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti alebo použitý tovar z iného členského štátu od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane, ak na faktúre vyhotovenej predávajúcim nie je uvedená slovná informácia podľa 74 ods. 1 písm. n). 67 Osobitná úprava uplatňovania dane pri investičnom zlate (1) Na účely tohto ustanovenia investičným zlatom a) je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac, b) sú zlaté mince, ktoré majú rýdzosť 900 tisícin a viac a boli razené po roku 1800 a sú alebo boli zákonným platidlom v krajine pôvodu a predávajú sa za cenu, ktorá nepresahuje trhovú hodnotu zlata obsiahnutú v minciach o viac než 80 %. (2) Národná banka Slovenska vydáva zoznam zlatých mincí, ktoré spĺňajú kritériá podľa odseku 1 písm. b). Zoznam bude uverejnený vo Vestníku Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska informuje každoročne do 1. júla Európsku komisiu o zlatých minciach, ktoré sa obchodujú v Slovenskej republike. (3) Od dane je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata z iného členského štátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo forme certifikátu na alokované alebo nealokované zlato alebo obchodovaného na účet zlata vrátane pôžičiek v zlate a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva alebo iné práva týkajúce sa investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného zlata zahŕňajúce futurity a forwardy, ktoré vedú k prevodu vlastníckych práv alebo iných práv týkajúcich sa investičného zlata. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby je oslobodené od dane. (4) Platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, môže sa rozhodnúť, že dodanie investičného zlata inému platiteľovi bude zdaňovať. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby môže byť tiež zdaňované, ak sa toto sprostredkovanie týka dodania investičného zlata, dodanie ktorého sa platiteľ rozhodol zdaňovať. (5) Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane, môže odpočítať daň a) ním uplatnenú pri dodaní investičného zlata iným platiteľom, ktorý využil možnosť zdanenia podľa odseku 4, b) voči nemu uplatnenú pri dodaní iného ako investičného zlata iným platiteľom, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato, c) ním uplatnenú pri nadobudnutí iného ako investičného zlata v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato, d) zaplatenú colnému úradu alebo ním uplatnenú pri dovoze iného ako investičného zlata, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato, e) voči nemu uplatnenú pri dodaní služieb iným platiteľom, ktoré spočívali v zmene podoby, hmotnosti alebo rýdzosti zlata vrátane investičného zlata. (6) Platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, môže odpočítať daň z tovarov a služieb prijatých na túto činnosť. 68 Osobitná úprava uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa 68a až 68c sa rozumie a) telekomunikačnými službami služby s miestom dodania podľa 16 ods. 14, b) službami rozhlasového vysielania a televízneho vysielania služby s miestom dodania podľa 16 ods. 14, c) elektronickými službami služby s miestom dodania podľa 16 ods. 14, d) členským štátom spotreby členský štát, v ktorom je miesto dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb podľa 16 ods. 14, e) daňovým priznaním podanie, ktoré obsahuje údaje podľa osobitného predpisu 28aa) potrebné na určenie výšky dane, ktorá sa stala splatnou v každom členskom štáte. 68a Osobitná úprava uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby, ktoré dodávajú zdaniteľné osoby neusadené na území Európskej únie (1) Na účely tohto ustanovenia sa rozumie a) zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie zdaniteľná osoba, ktorá nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie a nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, b) členským štátom identifikácie členský štát, ktorý si zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie zvolí pre oznámenie, že začala na území Európskej únie dodávať telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania alebo elektronické služby podľa tejto osobitnej úpravy. (2) Ak sa zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie, ktorá dodáva služby podľa 68 písm. a) až c) osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava na území Európskej únie, rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy v tuzemsku ako členskom štáte identifikácie, oznámi Daňovému úradu Bratislava začatie tejto činnosti. Oznámenie o začatí činnosti musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel, národné daňové číslo, ak jej bolo pridelené, a vyhlásenie, že nie je identifikovaná pre daň v rámci Európskej únie. Daňový úrad Bratislava oznámi tejto zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy, a súčasne jej pridelí identifikačné číslo pre daň. (3) Ak zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy v tuzemsku, Daňový úrad Bratislava vydá rozhodnutie o tom, že jej nepovoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba podať odvolanie elektronickými prostriedkami. Na odvolanie sa primerane použije osobitný predpis. 33) (4) Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná uplatňovať osobitnú úpravu na všetky služby podľa 68 písm. a) až c) dodané na území Európskej únie. (5) Akékoľvek zmeny údajov v oznámení o začatí činnosti podľa odseku 2 je zdaniteľná osoba podľa odseku 2 povinná oznámiť Daňovému úradu Bratislava. (6) Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná oznámiť Daňovému úradu Bratislava skončenie činnosti alebo zmenu činnosti v takom rozsahu, že ďalej nebude spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy. (7) Daňový úrad Bratislava zruší zdaniteľnej osobe podľa odseku 2 povolenie uplatňovať osobitnú úpravu a odníme identifikačné číslo pre daň, ak a) táto zdaniteľná osoba oznámi Daňovému úradu Bratislava, že už nedodáva služby podľa 68 písm. a) až c), b) možno predpokladať, že táto zdaniteľná osoba skončila činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitná úprava, c) táto zdaniteľná osoba už nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy alebo d) táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy. (8) Daňový úrad Bratislava o zrušení povolenia podľa odseku 7 vydá rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba podľa odseku 2 podať odvolanie. Na odvolanie sa primerane použije osobitný predpis. 33) (9) Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná podať daňové priznanie podľa 68 písm. e) za každý kalendárny štvrťrok, a to aj Daň z pridanej hodnoty

101 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 101 vtedy, ak služby podľa 68 písm. a) až c) neboli dodané. Daňové priznanie sa podáva do 20 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, za ktorý sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. (10) Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná v daňovom priznaní uviesť a) identifikačné číslo pre daň a b) celkovú hodnotu služieb podľa 68 písm. a) až c) bez dane dodaných v kalendárnom štvrťroku, výšku dane pre každú sadzbu dane a sadzbu dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby, v ktorých vznikla daňová povinnosť, a celkovú výšku splatnej dane. (11) Sumy v daňovom priznaní uvádza zdaniteľná osoba podľa odseku 2 v eurách. Ak sa úhrada za dodané služby podľa 68 písm. a) až c) uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) platný posledný deň kalendárneho štvrťroka alebo nasledujúci deň, ak nebol v posledný deň kalendárneho štvrťroka tento kurz určený a vyhlásený. (12) Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná zaplatiť daň v eurách do 20 dní po skončení kalendárneho štvrťroka. Ak koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď bola platba pripísaná na účet správcu dane. (13) Platba dane podľa odseku 12 sa vykoná na príslušný účet správcu dane. (14) Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná viesť záznamy o dodaných službách, pri ktorých uplatnila osobitnú úpravu, v takom rozsahu, aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej v daňovom priznaní, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom dodala služby podľa 68 písm. a) až c). Táto zdaniteľná osoba je povinná na požiadanie elektronickými prostriedkami sprístupniť evidenciu Daňovému úradu Bratislava a správcovi dane v členskom štáte spotreby. (15) Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním služieb podľa 68 písm. a) až c). Tento nárok sa uplatňuje podľa 57 a 58; splnenie podmienky podľa 58 ods. 5 sa nevyžaduje. (16) Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 doručuje písomnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy Daňovému úradu Bratislava elektronickými prostriedkami; tieto písomnosti nie je táto zdaniteľná osoba povinná podpísať zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu 28ab) a nie je povinná ani uzavrieť dohodu so správcom dane o elektronickom doručovaní podľa osobitného predpisu 28ab) a doručiť písomnosti v listinnej podobe podľa osobitného predpisu. 28ac) (17) Daňový úrad Bratislava doručuje písomnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy zdaniteľnej osobe podľa odseku 2 elektronickými prostriedkami. Písomnosti sa považujú za doručené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v oznámení o začatí činnosti. 68b Osobitná úprava uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby, ktoré dodávajú zdaniteľné osoby usadené na území Európskej únie, ale neusadené v členskom štáte spotreby (1) Na účely tohto ustanovenia sa rozumie a) zdaniteľnou osobou neusadenou v členskom štáte spotreby zdaniteľná osoba, ktorá má na území Európskej únie sídlo alebo prevádzkareň a nemá sídlo ani prevádzkareň v členskom štáte spotreby, b) členským štátom identifikácie členský štát, v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo, a ak nemá sídlo na území Európskej únie, členský štát, v ktorom má prevádzkareň; ak zdaniteľná osoba nemá sídlo na území Európskej únie amá na území Európskej únie viac ako jednu prevádzkareň, rozumie sa členským štátom identifikácie členský štát, v ktorom má prevádzkareň a ktorý si zvolí pre oznámenie, že bude uplatňovať osobitnú úpravu podľa tohto ustanovenia. (2) Ak sa zdaniteľná osoba neusadená v členskom štáte spotreby, ktorá dodáva služby podľa 68 písm. a) až c) osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava v členskom štáte spotreby, rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy v tuzemsku ako členskom štáte identifikácie, oznámi daňovému úradu začatie tejto činnosti. Daňový úrad oznámi tejto zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy. (3) Ak zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad vydá rozhodnutie o tom, že jej nepovoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba podať odvolanie elektronickými prostriedkami. Na odvolanie sa primerane použije osobitný predpis. 33) (4) Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 sa nesmie identifikovať na uplatňovanie osobitnej úpravy v inom členskom štáte. (5) Pri uplatňovaní osobitnej úpravy používa zdaniteľná osoba podľa odseku 2 identifikačné číslo pre daň, ktoré jej bolo pridelené v tuzemsku podľa 4, 4b, 7 alebo 7a. (6) Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná uplatňovať osobitnú úpravu na všetky služby podľa 68 písm. a) až c) dodané na území Európskej únie. (7) Ak zdaniteľnej osobe, ktorá nemá sídlo na území Európskej únie, ale má na území Európskej únie viac ako jednu prevádzkareň, daňový úrad povolil uplatňovanie osobitnej úpravy, je táto zdaniteľná osoba povinná uplatňovať osobitnú úpravu do konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom začala uplatňovať osobitnú úpravu. (8) Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná oznámiť daňovému úradu skončenie činnosti alebo zmenu činnosti v takom rozsahu, že ďalej nebude spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy. (9) Daňový úrad zruší zdaniteľnej osobe podľa odseku 2 povolenie uplatňovať osobitnú úpravu, ak a) táto zdaniteľná osoba oznámi daňovému úradu, že už nedodáva služby podľa 68 písm. a) až c), b) možno predpokladať, že táto zdaniteľná osoba skončila činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitná úprava, c) táto zdaniteľná osoba už nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy alebo d) táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy. (10) Daňový úrad o zrušení povolenia podľa odseku 9 vydá rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba podľa odseku 2 podať odvolanie. Na odvolanie sa primerane použije osobitný predpis. 33) (11) Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná podať daňové priznanie podľa 68 písm. e) za každý kalendárny štvrťrok, a to aj vtedy, ak služby podľa 68 písm. a) až c) neboli dodané. Daňové priznanie sa podáva do 20 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, za ktorý sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. (12) Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná v daňovom priznaní uviesť a) identifikačné číslo pre daň a b) celkovú hodnotu služieb podľa 68 písm. a) až c) bez dane dodaných v kalendárnom štvrťroku, výšku dane pre každú sadzbu dane a sadzbu dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby, v ktorých vznikla daňová povinnosť, a celkovú výšku splatnej dane. (13) Ak má zdaniteľná osoba podľa odseku 2 jednu alebo viac prevádzkarní v iných členských štátoch, z ktorých dodáva služby podľa 68 písm. a) až c), na ktoré sa vzťahuje osobitná úprava, v daňovom priznaní je povinná okrem údajov podľa odseku 12 uviesť pre každý členský štát, v ktorom má prevádzkareň, identifikačné číslo pre daň alebo daňové registračné číslo prevádzkarne v inom členskom štáte a celkovú hodnotu služieb podľa 68 písm. a) až c) bez dane v členení podľa jednotlivých členských štátov spotreby. (14) Sumy v daňovom priznaní uvádza zdaniteľná osoba podľa odseku 2 v eurách. Ak sa úhrada za dodané služby podľa 68 písm. a) až c) uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) platný posledný deň kalendárneho štvrťroka alebo nasledujúci deň, ak nebol v posledný deň kalendárneho štvrťroka tento kurz určený a vyhlásený. (15) Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná zaplatiť daň v eurách do 20 dní po skončení kalendárneho štvrťroka. Ak koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď bola platba pripísaná na účet správcu dane. (16) Platba dane podľa odseku 15 sa vykoná na príslušný účet správcu dane. (17) Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná viesť záznamy o dodaných službách, pri ktorých uplatnila osobitnú úpravu, v takom rozsahu, aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej v daňovom priznaní, a uchovávať Daň z pridanej hodnoty

102 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 102 záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom dodala služby podľa 68 písm. a) až c). Táto zdaniteľná osoba je povinná na požiadanie elektronickými prostriedkami sprístupniť evidenciu daňovému úradu a správcovi dane v členskom štáte spotreby. (18) Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je osobou oprávnenou na podanie žiadosti o vrátenie dane podľa 55f a 55g uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním služieb podľa 68 písm. a) až c) v inom členskom štáte, a ak táto zdaniteľná osoba v členskom štáte spotreby vykonáva aj činnosti, na ktoré sa osobitná úprava neuplatňuje a v súvislosti s ktorými je registrovaná na účely dane, uplatňuje právo na odpočítanie dane v daňovom priznaní, ktoré podáva v členskom štáte spotreby. (19) Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 doručuje písomnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy daňovému úradu elektronickými prostriedkami podľa osobitného predpisu. 28ab) (20) Daňový úrad doručuje písomnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy zdaniteľnej osobe podľa odseku 2 elektronickými prostriedkami. Písomnosti sa považujú za doručené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v oznámení o začatí činnosti. 68c Správa dane pri osobitnej úprave uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby (1) Ak členským štátom identifikácie je Slovenská republika, na správu dane vzťahujúcej sa na osobitnú úpravu uplatňovania dane pri dodaní služieb podľa 68 písm. a) až c) s miestom dodania v inom členskom štáte, ktorý je členským štátom spotreby, sa použije osobitný predpis 28ad) a 68a a 68b. (2) Ak členským štátom spotreby je Slovenská republika, na správu dane sa použije osobitný predpis, 33) ak osobitný predpis 28ad) neustanovuje inak, a na vedenie záznamov, na písomnosti zdaniteľnej osoby a daňového úradu týkajúce sa osobitnej úpravy uplatňovania dane pri dodaní služieb podľa 68 písm. a) až c) s miestom dodania v tuzemsku sa primerane použije 68a ods. 14, 16 a 17. (3) Daňové priznanie, ktorým zdaniteľná osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte opravuje číselné údaje podľa osobitného predpisu, 28ad) sa považuje na účely uplatnenia pokuty podľa osobitného predpisu 28ae) za dodatočné daňové priznanie. 68d Osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby (1) Platiteľ registrovaný podľa 4 sa môže rozhodnúť pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 3 až 13, ak a) za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol obrat eur a odôvodnene predpokladá, že v prebiehajúcom kalendárnom roku nedosiahne obrat eur a b) na platiteľa nebol vyhlásený konkurz alebo platiteľ nevstúpil do likvidácie. (2) Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1 a ktorý sa rozhodol uplatňovať osobitnú úpravu podľa odsekov 3 až 13, uplatňuje túto úpravu od prvého dňa zdaňovacieho obdobia. Dátum začatia uplatňovania osobitnej úpravy platiteľ písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu. (3) Osobitná úprava sa vzťahuje na odplatné dodania tovarov a služieb v tuzemsku, pri ktorých je platiteľ povinný platiť daň podľa 69 ods. 1, okrem dodania tovarov a služieb podľa 43 a 47. (4) Daňová povinnosť pri uplatňovaní osobitnej úpravy vzniká dňom prijatia platby za tovar alebo službu, ktoré sú alebo majú byť dodané, a to z prijatej platby; ak platiteľ postúpi pohľadávku, daňová povinnosť vzniká dňom postúpenia pohľadávky a základom dane je cena bez dane požadovaná za dodaný tovar alebo službu. Faktúra vyhotovená platiteľom podľa odseku 2 okrem faktúry podľa 74 ods. 3 písm. a) a b), ktorá je vyhotovená oproti prijatiu platby, musí obsahovať aj zreteľnú a čitateľnú slovnú informáciu daň sa uplatňuje na základe prijatia platby. Ak platiteľ takú slovnú informáciu na faktúre neuvedie, daňová povinnosť vznikne podľa 19. Platiteľ nesmie opraviť pôvodnú faktúru doplnením slovnej informácie daň sa uplatňuje na základe prijatia platby. (5) Právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktorú voči platiteľovi podľa odseku 2 uplatnil iný platiteľ, vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu platiteľom podľa odseku 2 dodávateľovi; ak platiteľ zaplatí za tovar alebo službu inej osobe ako dodávateľovi z dôvodu postúpenia pohľadávky, právo odpočítať daň vznikne dňom zaplatenia tejto inej osobe. Ak platiteľ podľa odseku 2 zaplatí len časť protihodnoty za tovar alebo službu, právo odpočítať daň vzniká pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil. (6) Ak platiteľ podľa odseku 2 uplatňuje odpočítanie dane pri investičnom majetku uvedenom v 54 ods. 2 až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa 54 alebo 54a, je povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vysporiadaní pomerného odpočítania dane zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny rozsahu použitia investičného majetku, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane. (7) Odpočítanie dane podľa 55 môže platiteľ podľa odseku 2 uplatniť pri tovaroch a službách, za ktoré zaplatil dodávateľovi. Ak platiteľ zaplatil len časť protihodnoty, odpočítanie dane môže uplatniť len pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil. (8) Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, nastane skutočnosť podľa 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie vzniknutej daňovej povinnosti, platiteľ podľa odseku 2 uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vrátil platbu, a to v rozsahu vrátenej platby. Ak sa opravou základu dane zvýši základ dane, platiteľ podľa odseku 2 uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal platbu, a to v rozsahu prijatej platby. (9) Platiteľ podľa odseku 2 má právo opraviť odpočítanú daň pri zvýšení základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom zaplatil dodávateľovi a vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil. (10) Platiteľ podľa odseku 2 sa môže rozhodnúť pre skončenie uplatňovania osobitnej úpravy. Uplatňovanie osobitnej úpravy je platiteľ povinný skončiť posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom svoje rozhodnutie písomne oznámi daňovému úradu. (11) Platiteľ je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, ak a) v prebiehajúcom kalendárnom roku dosiahne obrat eur, a to posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom dosiahol obrat, b) sa stane členom skupiny, a to dňom, ktorý predchádza dňu, keď sa stal členom skupiny, c) je naňho vyhlásený konkurz alebo vstúpil do likvidácie, a to dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie, d) sa zrušuje bez likvidácie, a to dňom, ktorý predchádza dňu jeho zániku, e) je fyzickou osobou pokračujúcou v živnosti po úmrtí platiteľa podľa 83, a to posledným dňom posledného zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve, f) nastane skutočnosť na zmenu registrácie pre daň podľa 6a ods. 2, a to dňom, ktorý predchádza dňu, keď táto skutočnosť nastala. (12) Dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy podľa odseku 11 platiteľ alebo jeho právny nástupca písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do piatich dní od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončil. (13) Posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ skončil uplatňovanie osobitnej úpravy, a dňom, uplynutím ktorého prestala byť právnická osoba alebo fyzická osoba platiteľom podľa 81 ods. 5, vzniká daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb za obdobie uplatňovania osobitnej úpravy, ktorá by bola vznikla, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem daňovej povinnosti, ktorá vznikla za zdaňovacie obdobia, v ktorých uplatňoval osobitnú úpravu. V tomto zdaňovacom období platiteľ môže odpočítať daň z tovarov a služieb, pri ktorých by bolo vzniklo právo odpočítať daň v období uplatňovania osobitnej úpravy, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem dane, ktorú už odpočítal. (14) Daňový úrad uloží pokutu do výšky eur, ak a) platiteľ uplatňuje osobitnú úpravu a nesplnil podmienky podľa odseku 1, b) platiteľ pokračuje v uplatňovaní osobitnej úpravy po dni, ktorým bol povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odseku 10 alebo odseku 11, c) platiteľ podľa odseku 2 na faktúre neuvedie slovnú informáciu podľa odseku 4. (15) Pri určení výšky pokuty podľa odseku 14 prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu. (16) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zverejní na portáli Finančnej správy Slovenskej republiky zoznam platiteľov, ktorí písomne oznámili začatie uplatňovania osobitnej úpravy, platiteľov, ktorí písomne oznámili skončenie uplatňovania osobitnej úpravy, a platiteľov, ktorí uplatňovali osobitnú úpravu a ich registrácia pre daň bola zrušená. Daň z pridanej hodnoty

103 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 103 (17) Oznámenie podľa odsekov 2, 10 a 12 sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na portáli Finančnej správy Slovenskej republiky. 69 Osoby povinné platiť daň správcovi dane (1) Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 a pri tovare okrem tovaru dodaného formou zásielkového predaja, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku. (3) Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa 15 ods. 1 v tuzemsku. (4) Na účely určenia osoby povinnej platiť daň podľa 69 sa za zahraničnú osobu považuje aj taká osoba, ktorá má v tuzemsku prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku touto osobou. (5) Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. (6) Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa 11 a 11a. (7) Pri trojstrannom obchode podľa 45 je povinná platiť daň osoba, ktorá je druhým odberateľom. (8) Pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu 28a) vydaného colným orgánom iného členského štátu a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania. (9) Platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa 7 alebo 7a, ktorej je dodaný tovar podľa 13 ods. 1 písm. e) a f), je povinný platiť daň pri tomto tovare, ak je dodaný zahraničnou osobou. (10) Pri dodaní zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin alebo vyššej je povinný platiť daň z tohto tovaru platiteľ, ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby. (11) Pri dodaní investičného zlata podľa 67 ods. 1 písm. a) platiteľom, ktorý využil možnosť zdanenia podľa 67 ods. 4, je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby. (12) Platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na a) dodanie kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku; kovovým odpadom a kovovým šrotom sa rozumie kovový odpad a kovový šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov, b) prevod emisných kvót skleníkových plynov podľa osobitného predpisu 28b) v tuzemsku, c) dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa 38 ods. 1, d) dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorá bola predaná dlžnou osobou uznanou súdom alebo iným štátnym orgánom v konaní o nútenom predaji, 28c) e) dodanie tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pri výkone práva z tejto záruky; 28d) pri zabezpečovacom prevode práva je príjemcom plnenia platiteľ, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, a platiteľ, ktorý nadobudol predmet záruky, f) dodanie tovarov patriacich do kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, 28da) ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu, g) dodanie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka 28da) a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka, 28da) iných ako uvedených v písmene a), h) dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je eur a viac, i) dodanie integrovaných obvodov, ako sú mikroprocesory a centrálne spracovateľské jednotky, v stave pred zabudovaním do výrobkov pre konečného spotrebiteľa, ak základ dane vo faktúre za dodanie integrovaných obvodov je eur a viac, j) dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa 8 ods. 1 písm. b), ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu, 28db) a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F osobitného predpisu. 28db) (13) Zdaniteľná osoba so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v tuzemsku, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 30 dní, a zahraničná osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, sú za obdobie, v ktorom mali byť platiteľmi, povinné platiť daň z dodania tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré dodali v tomto období, okrem dane z dodania tovarov a služieb, pri ktorých je podľa odsekov 2, 3 a 9 osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia. (14) Platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí podľa 69b za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že a) protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka, b) b) v čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu. (15) Ak daňový úrad zistí, že u platiteľa nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ho zverejní v zozname takýchto osôb vedenom na portáli Finančnej správy Slovenskej republiky. (16) Platiteľ, ktorý vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa 2 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), sa považuje za príjemcu plnení v postavení platiteľa pre všetky plnenia podľa odseku 12 písm. a), c) až e) a j), ktoré sú dodané iným platiteľom. (17) Ak platiteľ dodá stavebné práce alebo dodá tovar s inštaláciou alebo montážou a má za to, že tieto stavebné práce alebo tovar s inštaláciou alebo montážou sú plnením podľa odseku 12 písm. j) a vyhotovená faktúra obsahuje slovnú informáciu prenesenie daňovej povinnosti, platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia, je osobou povinnou platiť daň. 69a Daňový zástupca pri dovoze tovaru (1) Dovozca, ktorý je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa tohto zákona, sa vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa 48 ods. 3 môže dať zastúpiť daňovým zástupcom. Daňovým zástupcom môže byť len platiteľ so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Daňový zástupca musí mať na zastupovanie dovozcu udelené písomné plnomocenstvo s úradne overeným podpisom a osobitné identifikačné číslo pre daň pridelené Daňovým úradom Bratislava. (2) Písomné plnomocenstvo podľa odseku 1 musí obsahovať a) vyhlásenie splnomocniteľa, že ide o daňové zastúpenie v mene a na účet dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa 48 ods. 3 a následného dodania tovaru do iného členského štátu, b) vyhlásenie, že splnomocniteľ je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa tohto zákona, c) splnomocnenie daňového zástupcu na podanie daňového priznania a súhrnného výkazu. (3) Daňový úrad Bratislava vydá na žiadosť platiteľa daňovému zástupcovi osobitné osvedčenie o pridelení osobitného identifikačného čísla pre daň, pod ktorým daňový zástupca koná v mene zastúpeného dovozcu. Osvedčenie vydá Daňový úrad Bratislava najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti. Daňový zástupca pod týmto osobitným identifikačným číslom pre daň môže konať v mene viacerých zastúpených dovozcov. (4) Daňový zástupca je povinný viesť záznamy o dovoze tovaru a jeho následnom dodaní do iného členského štátu osobitne za každého zastúpeného dovozcu. Záznamy musia obsahovať priezvisko a meno Daň z pridanej hodnoty

104 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 104 alebo názov zastúpeného dovozcu a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, a číslo rozhodnutia vydaného v colnom konaní, ktorým bol tovar prepustený do navrhovaného colného režimu. (5) Daňový zástupca je povinný podať za zastúpených dovozcov daňové priznanie Daňovému úradu Bratislava za obdobie kalendárneho mesiaca, a to do 25 dní po skončení kalendárneho štvrťroka. K daňovému priznaniu je daňový zástupca povinný priložiť zoznam zastúpených dovozcov s uvedením sumy všetkých základov dane ním deklarovaných dodaní tovaru osobitne za každého zastúpeného dovozcu. (6) Daňový zástupca je povinný podať za zastúpených dovozcov súhrnný výkaz podľa 80 Daňovému úradu Bratislava za obdobie kalendárneho mesiaca, a to do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca. (7) Daňový zástupca má práva a povinnosti zastúpenej osoby v rozsahu, v akom koná za zastúpeného dovozcu vo veci oslobodenia od dane podľa 48 ods. 3 na základe udeleného plnomocenstva. (8) Daňový úrad Bratislava odníme daňovému zástupcovi osobitné osvedčenie o pridelení osobitného identifikačného čísla pre daň, ak daňový zástupca a) opakovane poruší povinnosti podľa odsekov 4 až 6, b) požiada o odňatie osobitného identifikačného čísla pre daň, c) v období 12 kalendárnych mesiacov nezastupoval žiadneho dovozcu, d) prestane byť platiteľom, e) nebol oprávnený konať za dovozcu na základe písomného plnomocenstva. (9) Ak si dovozca, ktorý je zahraničnou osobou, zvolí daňového zástupcu, nie je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň podľa 5. 69aa Daňový zástupca pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, ktorý je určený na dodanie do iného členského štátu alebo tretieho štátu (1) Zahraničná osoba, ktorá nadobúda tovar v tuzemsku z iného členského štátu podľa 11 na účel jeho dodania s oslobodením od dane podľa 43 alebo 47 alebo dodania formou zásielkového predaja s miestom dodania v inom členskom štáte, sa môže dať zastúpiť daňovým zástupcom, ak a) tieto dodania tovaru zahraničná osoba uskutočňuje výlučne prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok, b ) nie je platiteľom podľa tohto zákona a c ) nedodáva tovar alebo službu, pri ktorej by jej vznikla povinnosť platiť splatnú daň v tuzemsku, keby mala postavenie platiteľa podľa tohto zákona. (2) Daňový zástupca môže zastupovať zahraničnú osobu podľa odseku 1 len vo veci nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa 11 a jeho následného dodania s oslobodením od dane podľa 43 alebo 47 alebo jeho následného dodania formou zásielkového predaja s miestom dodania v inom členskom štáte. Zahraničná osoba môže byť zastúpená vo veci podľa prvej vety len jedným daňovým zástupcom. (3) Daňovým zástupcom podľa odseku 2 môže byť len zdaniteľná osoba so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku a na zastupovanie zahraničnej osoby musí mať udelené písomné plnomocenstvo a musí mať pridelené osobitné identifikačné číslo pre daň Daňovým úradom Bratislava. (4) Daňový zástupca podľa odseku 2 má práva a povinnosti zastúpenej zahraničnej osoby vyplývajúce jej z tohto zákona a osobitného predpisu 33) v rozsahu, v akom koná za zastúpenú zahraničnú osobu. (5) Písomné plnomocenstvo podľa odseku 3 musí obsahovať a) vyhlásenie zahraničnej osoby, že splnomocňuje daňového zástupcu na konanie podľa odseku 2 v jej mene a na jej účet, b) splnomocnenie daňového zástupcu na podanie daňového priznania, kontrolného výkazu a súhrnného výkazu, c ) vyhlásenie zahraničnej osoby, že nie je platiteľom podľa tohto zákona, d) deň nadobudnutia účinnosti plnomocenstva. (6) Daňový úrad Bratislava vydá na žiadosť zdaniteľnej osoby najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti osobitné osvedčenie o pridelení osobitného identifikačného čísla pre daň, pod ktorým táto zdaniteľná osoba bude ako daňový zástupca podľa odseku 2 konať v mene a na účet zastúpenej zahraničnej osoby. Pod týmto osobitným identifikačným číslom pre daň môže daňový zástupca podľa odseku 2 konať v mene a na účet viacerých zahraničných osôb. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na portáli Finančnej správy Slovenskej republiky. (7) Daňový zástupca podľa odseku 2 je povinný písomne oznámiť Daňovému úradu Bratislava meno a priezvisko alebo názov zastúpenej zahraničnej osoby a adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, a to do desiatich dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo udelené plnomocenstvo podľa odseku 3, a do desiatich dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo odvolané alebo vypovedané plnomocenstvo podľa odseku 3. Oznámenie podľa prvej vety sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na portáli Finančnej správy Slovenskej republiky. (8) Daňový zástupca podľa odseku 2 je povinný viesť záznamy osobitne za každú zastúpenú zahraničnú osobu podľa jednotlivých zdaňovacích období, v ktorých uvádza tieto údaje: a) meno a priezvisko alebo názov zastúpenej zahraničnej osoby a adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, b ) základ dane pri jednotlivých nadobudnutiach tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa 11, sumu dane a odpočítanie dane z tohto tovaru, c ) základ dane pri jednotlivých dodaniach tovaru s oslobodením od dane podľa 43 alebo 47, d) základ dane pri jednotlivých dodaniach tovaru formou zásielkového predaja v členení podľa miesta dodania v inom členskom štáte. (9) Zdaňovacím obdobím zastúpenej zahraničnej osoby je kalendárny mesiac. Daňový zástupca podľa odseku 2 je povinný podať za zastúpené zahraničné osoby jedno spoločné daňové priznanie, jeden spoločný kontrolný výkaz a jeden spoločný súhrnný výkaz, v ktorých uvádza údaje za všetky zastúpené zahraničné osoby; súhrnný výkaz je povinný podávať za obdobie kalendárneho mesiaca. (10) Ak zahraničná osoba zastúpená daňovým zástupcom podľa odseku 2 má dodať v tuzemsku tovar alebo službu a týmto dodaním by prestala plniť podmienku podľa odseku 1 písm. c), je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa 5 alebo 6 a písomne odvolať plnomocenstvo udelené podľa odseku 3 najneskôr ku dňu, ktorý predchádza dňu dodania tohto tovaru alebo služby. (11) Daňový zástupca podľa odseku 2 zodpovedá spoločne a nerozdielne za daň z dodaných tovarov podľa odseku 10, ak pri ich nadobudnutí v tuzemsku z iného členského štátu zastupoval zahraničnú osobu a v čase ich dodania nebolo písomne odvolané alebo vypovedané plnomocenstvo. (12) Ak zahraničná osoba zastúpená daňovým zástupcom podľa odseku 2 dodá v tuzemsku tovar alebo službu a týmto dodaním prestane plniť podmienku podľa odseku 1 písm. c) a písomne neodvolá plnomocenstvo podľa odseku 3 najneskôr ku dňu, ktorý predchádza dňu dodania tohto tovaru alebo služby, Daňový úrad Bratislava uloží tejto zahraničnej osobe pokutu do výšky eur. (13) Daňový úrad Bratislava odníme daňovému zástupcovi podľa odseku 2 osobitné osvedčenie o pridelení osobitného identifikačného čísla pre daň, ak daňový zástupca požiada o jeho odňatie. (14) Daňový úrad Bratislava môže odňať daňovému zástupcovi podľa odseku 2 osobitné osvedčenie o pridelení osobitného identifikačného čísla pre daň, ak daňový zástupca a) opakovane poruší povinnosti podľa odseku 7, odseku 8 alebo odseku 9, b ) v období 12 kalendárnych mesiacov nezastupoval žiadnu zahraničnú osobu alebo Daň z pridanej hodnoty

105 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 105 c ) nebol oprávnený konať za zahraničnú osobu na základe plnomocenstva podľa odseku 3. 69b Ručenie za daň (1) Daň uvedenú na faktúre, ktorú dodávateľ v lehote splatnosti podľa 78 neuhradil alebo uhradil len jej časť (ďalej len nezaplatená daň ), je povinný uhradiť platiteľ, ktorý ručí za daň podľa 69 ods. 14 (ďalej len ručiteľ ). (2) Zánikom dodávateľa bez právneho nástupcu nie je povinnosť ručiteľa ručiť dotknutá. (3) Daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi (ďalej len daňový úrad dodávateľa ) rozhodnutím uloží ručiteľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň. (4) V rozhodnutí podľa odseku 3 uvedie daňový úrad dodávateľa výšku nezaplatenej dane. Ručiteľ je povinný uhradiť nezaplatenú daň v lehote ôsmich dní od doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu môže ručiteľ podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia, ktoré nemá odkladný účinok. (5) Ručiteľ má v súvislosti s úhradou nezaplatenej dane právo nazerať do spisu týkajúceho sa nezaplatenej dane v rozsahu nevyhnutnom pre uplatnenie opravného prostriedku. (6) Ak ručiteľ uplatňuje nadmerný odpočet, ktorý má byť vrátený podľa 79, daňový úrad dodávateľa použije na úhradu nezaplatenej dane alebo jej časti nadmerný odpočet alebo jeho časť. O použití nadmerného odpočtu alebo jeho časti daňový úrad dodávateľa vydá rozhodnutie. Proti rozhodnutiu môže ručiteľ podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Použitie nadmerného odpočtu podľa tohto odseku má prednosť pred použitím nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 33) (7) Ak ručiteľ uhradil nezaplatenú daň a daňový úrad použil nadmerný odpočet na úhradu nezaplatenej dane, daňový úrad bezodkladne vráti ručiteľovi sumu dane, ktorá prevyšuje výšku nezaplatenej dane. (8) Ak ručiteľ nezaplatenú daň alebo jej časť uhradil a došlo k úhrade nezaplatenej dane alebo jej časti aj dodávateľom a výsledná suma dane uhradená ručiteľom a dodávateľom je vyššia ako nezaplatená daň podľa odseku 1, daňový úrad sumu uhradenú ručiteľom, ktorá prevyšuje nezaplatenú daň, vráti bezodkladne ručiteľovi. Povinnosti osôb povinných platiť daň 70 Vedenie záznamov (1) Platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny. (2) Platiteľ vedie podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o a) dodaní tovaru podľa 8 ods. 3, b) premiestnení tovaru podľa 8 ods. 4 písm. f), g) a h) z tuzemska do iného členského štátu, c) dodaní služby podľa 9 ods. 2 a 3 okrem služieb oslobodených od dane podľa 28 až 41, d) dodaní tovaru podľa 47 ods. 13. (3) Platiteľ vedie osobitne záznamy potrebné na identifikáciu hnuteľného hmotného majetku z iného členského štátu, na ktorom vykoná práce alebo ho oceňuje, ak tieto práce vykonáva pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte. (4) Osoba registrovaná pre daň podľa 7 alebo 7a je povinná viesť záznamy o a) nadobudnutých tovaroch z iného členského štátu, b) dodaných službách s miestom dodania v inom členskom štáte podľa 15 ods. 1, c) prijatých službách, pri ktorých je povinná platiť daň podľa 69 ods. 3. (5) Platiteľ, ktorému vzniká daňová povinnosť zo zálohovaných obalov podľa 19 ods. 10, vedie na účely určenia základu dane osobitne záznamy o počte všetkých zálohovaných obalov uvedených spolu s tovarom na trh v tuzemsku a o počte všetkých prázdnych zálohovaných obalov vrátených z trhu v tuzemsku. (6) Platiteľ, ktorý kúpi pozemné motorové vozidlo uvedené v 11 ods. 11 písm. a) z iného členského štátu, ktoré je alebo bolo v evidencii vozidiel v inom členskom štáte, od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte na účely ďalšieho predaja a tento tovar je odoslaný alebo prepravený do tuzemska, je povinný viesť záznamy o tomto tovare. Záznamy o každom kúpenom pozemnom motorovom vozidle musia obsahovať a) meno a priezvisko predávajúceho alebo názov predávajúceho a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte, b) hodnotu tovaru, c) identifikačné číslo vozidla VIN, 28e) d) počet najazdených kilometrov, e) dátum prvého uvedenia tovaru do prevádzky, f) dátum vyhotovenia faktúry, g) dátum nadobudnutia tovaru, h) údaj, ktorý je povinný predávajúci uviesť vo faktúre podľa zákona platného v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, či tovar bol dodaný s oslobodením od dane alebo predávajúci uplatnil osobitnú úpravu uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru. (7) Platiteľ je povinný za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom kúpi tovar podľa odseku 6, doručiť daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania záznamy podľa odseku 6. Záznamy sa podávajú na tlačive, ktorého vzor zverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na portáli Finančnej správy Slovenskej republiky. (8) Ak platiteľ nedoručí záznamy podľa odseku 6 daňovému úradu, doručí záznamy oneskorene alebo uvedie v záznamoch nepravdivé údaje, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť protiprávneho stavu. (9) Záznamy podľa odsekov 1 až 6 sa uchovávajú do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú. Daň z pridanej hodnoty 71 Faktúra (1) Na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny. (2) Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje. (3) Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

106 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY Osoby povinné vyhotoviť faktúru (1) Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane, c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu, d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku, e) dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa 43, f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d), g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c). (2) Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu s miestom dodania podľa 15 ods. 1 v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní služby a prijatí platby pred dodaním služby. (3) Zahraničná osoba, ktorá je zastúpená daňovým zástupcom podľa 69a alebo 69aa, je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru s miestom dodania v tuzemsku. (4) Každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, je povinná vyhotoviť o dodaní nového dopravného prostriedku faktúru podľa tohto zákona. (5) Faktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba. Odberateľ môže vyhotoviť faktúru v mene a na účet dodávateľa, ak medzi dodávateľom a odberateľom je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr, ktorá musí obsahovať podmienky, ktoré musia byť splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené odberateľom. Faktúru v mene a na účet dodávateľa vyhotovuje odberateľ podľa zákona členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby. (6) Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby, a to aj, ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou. (7) Povinnosť vyhotoviť faktúru podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku, ktoré sú oslobodené od dane podľa 28 až 42 a na dodanie poisťovacích služieb podľa 37 a finančných služieb podľa 39 s miestom dodania v inom členskom štáte alebo treťom štáte. 73 Lehota na vyhotovenie faktúry Faktúra podľa 72 musí byť vyhotovená do 15 dní a) odo dňa dodania tovaru alebo služby, b) odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá, c) od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol dodaný tovar oslobodený od dane podľa 43, d) od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodaná služba alebo prijatá platba pred dodaním služby s miestom dodania podľa 15 ods. 1 v inom členskom štáte, e) od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane podľa 25 ods Obsah faktúry (1) Faktúra vyhotovená osobou podľa 72 musí obsahovať a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia dodanie je oslobodené od dane, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v 66, j) slovnú informáciu vyhotovenie faktúry odberateľom, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa 72 ods. 5, k) slovnú informáciu prenesenie daňovej povinnosti, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa 11 ods. 12, m) slovnú informáciu úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie, ak sa uplatní osobitná úprava podľa 65, n) slovnú informáciu úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar, úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela alebo úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa 66, o) meno a priezvisko alebo názov daňového zástupcu podľa 69a alebo 69aa, adresu jeho sídla alebo bydliska a jeho osobitné identifikačné číslo pre daň, ak zahraničná osoba je zastúpená daňovým zástupcom podľa 69a alebo 69aa. (2) Faktúra vyhotovená pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. g) až i), ak formou odkazu na množstvo alebo rozsah a druh tovaru alebo služby možno určiť základ dane. (3) Platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môžu vyhotoviť zjednodušenú faktúru, ktorá neobsahuje všetky údaje podľa odseku 1. Zjednodušenou faktúrou je a) doklad za tovar alebo službu, ak cena vrátane dane nie je viac ako 100 eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g), b) doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou podľa osobitného predpisu, 29a) ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť nie je viac ako eur a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g), c) c) faktúra podľa 71 ods. 2; faktúra musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré sa menia. (4) Zjednodušená faktúra podľa odseku 3 písm. a) a b) sa nesmie vyhotoviť pri dodaní tovaru alebo služby podľa 72 ods. 1 písm. b), d) a e). (5) Ak tovar alebo službu dodáva skupina, uvedie sa vo faktúre ako údaj podľa odseku 1 písm. a) meno a adresa sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne člena skupiny, ktorý dodáva tovar alebo službu, a identifikačné číslo pre daň skupiny. (6) Ak elektronické faktúry sú poslané alebo sprístupnené rovnakému príjemcovi v jednom súbore, môžu sa údaje, ktoré sú spoločné pre jednotlivé faktúry, uviesť len raz, ak sú pre každú faktúru prístupné všetky informácie. 75 Súhrnná faktúra (1) Platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môže vyhotoviť za viac samostatných dodaní tovaru alebo služby alebo za viac platieb prijatých pred dodaním tovaru alebo dodaním služby súhrnnú faktúru, ktorá môže pokrývať najviac obdobie kalendárneho mesiaca; faktúra sa musí vyhotoviť do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca. (2) Ak dohoda o platbách, ktorá je súčasťou zmluvy o dodaní elektriny, plynu, vody alebo tepla, pokrýva obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov, a dohoda o platbách nájomného, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy, obsahujú údaje podľa 74 ods. 1, nie je platiteľ povinný vyhotovovať faktúru za každý opakovane dodaný tovar alebo službu, ak miesto dodania tovaru alebo služby je v tuzemsku. Daň z pridanej hodnoty

107 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY Uchovávanie faktúr (1) Platiteľ je povinný uchovávať a) kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú, b) prijaté faktúry vzťahujúce sa na investičný majetok uvedený v 54 ods. 2 písm. b) a c) do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane podľa 54 a 54a, c) dovozné doklady a vývozné doklady potvrdené colným orgánom do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú. (2) Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je povinná uchovávať a) kópie faktúr podľa 72 ods. 2, ktoré vyhotovila alebo ktoré vyhotovil v jej mene a na jej účet odberateľ alebo tretia osoba, po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú, b) prijaté faktúry vzťahujúce sa na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň, po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú. (3) Právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je povinná uchovávať prijaté faktúry vzťahujúce sa na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň, po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú. (4) Každá osoba, ktorá predá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, a každá osoba, ktorá kúpi nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, je povinná uchovať faktúru o predaji alebo kúpe nového dopravného prostriedku po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k predaju alebo kúpe. (5) Zdaniteľná osoba, ktorá uchováva faktúry elektronicky, je povinná umožniť daňovému úradu na účely kontroly prístup k týmto faktúram, ich sťahovanie a používanie. (6) Elektronickým uchovávaním faktúry sa rozumie uloženie údajov vykonané prostredníctvom elektronického zariadenia na spracovanie vrátane digitálnej kompresie a uchovávanie údajov použitím drôtových, rádiových, optických alebo iných elektromagnetických prostriedkov. (7) Ak je faktúra vyhotovená alebo prijatá v cudzom jazyku, sú platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, povinní na požiadanie daňového úradu na účel kontroly zabezpečiť jej preklad do slovenského jazyka; ustanovenie osobitného predpisu 29aa) týmto nie je dotknuté. 77 Zdaňovacie obdobie (1) Zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac okrem odseku 2. (2) Platiteľ sa môže rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, ak uplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom, a za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat eur. (3) Ak sa platiteľ rozhodne pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok podľa odseku 2, je povinný oznámiť túto zmenu daňovému úradu do 25 dní od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom sa splnili podmienky podľa odseku 2. Zmena zdaňovacieho obdobia na kalendárny štvrťrok môže nastať len k prvému dňu kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ splnil podmienky podľa odseku 2. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia platiteľ prestane plniť podmienky podľa odseku 2, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom podmienky prestal plniť. (4) Ak je na platiteľa právoplatne vyhlásený konkurz, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom právoplatného vyhlásenia konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol právoplatne vyhlásený konkurz. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac. (5) Dňom zrušenia konkurzu sa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol konkurz zrušený. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takéhoto platiteľa kalendárny mesiac, a to až do konca kalendárneho roka, v ktorom bol konkurz zrušený, a pre nasledujúci kalendárny rok sa určí zdaňovacie obdobie podľa odsekov 1 až Daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti (1) Daň, ktorú je povinný platiť platiteľ podľa 69, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len vlastná daňová povinnosť ) uvedie do daňového priznania. (2) Do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia je povinný podať daňové priznanie každý platiteľ okrem platiteľa registrovaného podľa 5 alebo 6, ktorý je povinný podať daňové priznanie, ak mu vznikla v zdaňovacom období povinnosť platiť daň podľa 69, ak v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa 43 alebo 47, dodal tovar podľa 45 alebo ak uplatňuje odpočítanie dane. Platiteľ je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. (3) Ak osobe, ktorá nie je platiteľom, vznikne povinnosť platiť daň ( 69), je táto osoba povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote zaplatiť daň s výnimkou podľa odseku 4. Osoba, ktorá nie je platiteľom, nie je povinná zaplatiť daň, ak daň na zaplatenie nie je viac ako 5 eur. (4) Osoba, ktorá nie je registrovaná pre daň, pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného členského štátu je povinná podať daňové priznanie do siedmich dní od nadobudnutia nového dopravného prostriedku a v tej istej lehote zaplatiť daň. (5) Každá osoba, ktorá príležitostne nadobudne nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, je povinná priložiť k daňovému priznaniu aj úradne overenú kópiu dokladu o kúpe nového dopravného prostriedku a na požiadanie daňového úradu poskytnúť ďalšie informácie potrebné na správne určenie dane. (6) Osoba, ktorá nie je platiteľom a príležitostne dodá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, uplatňuje odpočítanie dane v daňovom priznaní. Daňový úrad vráti uplatnenú odpočítanú daň do 30 dní od podania daňového priznania. (7) Každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje potrebné na výpočet celkovej splatnej dane a na výpočet celkovej odpočítateľnej dane vrátane celkovej hodnoty tovarov a služieb vzťahujúcej sa na celkovú daň a na odpočítavanú daň a celkovej hodnoty tovarov a služieb oslobodených od dane. Hodnota tovarov a služieb oslobodených od dane sa uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor. (8) Ustanovenie odsekov 2 až 7 sa nevzťahuje na podanie daňového priznania pri uplatnení osobitnej úpravy podľa 68. (9) Osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, je povinná podať jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, do 60 dní odo dňa zistenia daňovým úradom, že osoba nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, alebo do 60 dní od podania oneskorenej žiadosti o registráciu pre daň. V daňovom priznaní osoba prizná daň, ktorú je povinná platiť podľa 69 ods. 13, a v lehote na podanie daňového priznania je povinná túto daň zaplatiť po odpočítaní dane podľa 55 ods. 3 a 4; ak odpočítanie dane podľa 55 ods. 3 a 4 prevyšuje daň, ktorú je povinná platiť podľa 69 ods. 13, daňový úrad začne daňovú kontrolu do 30 dní od podania daňového priznania a daň vráti v lehote desiatich dní od skončenia kontroly. 78a Kontrolný výkaz (1) Platiteľ je povinný podať kontrolný výkaz elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Platiteľ nie je povinný podať kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorom a) nie je povinný uviesť žiadne údaje o plneniach, b) je povinný uviesť len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa 43 alebo 47 alebo údaje o dodaní tovaru podľa 45 a súčasne v ktorom neuvádza údaje o odpočítaní dane alebo uvádza len odpočítanie dane podľa 49 ods. 2 písm. d). (2) Kontrolný výkaz musí obsahovať údaje o daňovej povinnosti a odpočítaní dane za príslušné zdaňovacie obdobie v tomto členení: a) údaje z každej faktúry, ktorú bol platiteľ povinný vyhotoviť podľa Daň z pridanej hodnoty

108 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY až 75 o dodaní tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku a ktoré nie sú oslobodené od dane, okrem zjednodušenej faktúry, alebo z ktorých je povinný platiť daň v tuzemsku príjemca plnenia podľa 69 ods. 12 písm. f) až j, okrem zjednodušenej faktúry, b) údaje z každej prijatej faktúry o dodaní tovarov a služieb, 1. pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia podľa 69 ods. 2, 3, 6, 7 a 9 až 12 a ktoré nie sú oslobodené od dane, 2. ktoré sú alebo majú byť dodané iným platiteľom povinným platiť daň podľa 69 ods. 1 a pri ktorých príjemca plnenia uplatňuje odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období, c) údaje z každej faktúry podľa 71 ods. 2, d) údaje o dodaní tovarov a služieb iných ako uvedených v písmene a), z ktorých je platiteľ povinný platiť daň v tuzemsku. (3) Ak platiteľ nie je povinný mať faktúru na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa 51 ods. 1 písm. b), uvedie údaje do kontrolného výkazu z iného dokladu o dodaní tovaru alebo služby. (4) Z faktúr uvedených v odseku 2 alebo z dokladu podľa odseku 3 sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje: a) identifikačné číslo pre daň odberateľa alebo dodávateľa, pod ktorým tovar alebo služba bola alebo má byť dodaná, b) poradové číslo faktúry alebo číselnú identifikáciu dokladu podľa odseku 3, ak tento doklad číselnú identifikáciu obsahuje, c) dátum dodania tovaru alebo služby alebo dátum prijatia platby, ak prijatím platby vznikla daňová povinnosť, d) základ dane a suma dane vyjadrené v eurách, e) sadzba dane, f) výška odpočítanej dane, g) druh a množstvo tovaru, ak je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň príjemca plnenia podľa 69 ods. 12 písm. h) a i). (5) Ak je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň príjemca plnenia podľa 69 ods. 12 písm. f) a g), uvádzajú sa v kontrolnom výkaze aj prvé štyri číslice číselného kódu podľa osobitného predpisu 28da) a množstvo tovaru. (6) Ak platiteľ dane má o dodaní tovarov a služieb zjednodušené faktúry podľa 74 ods. 3 písm. a) a b), uvádza na účely odseku 2 písm. b) bodu 2. v kontrolnom výkaze celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane zo všetkých prijatých zjednodušených faktúr, z ktorých si za dané zdaňovacie obdobie uplatňuje odpočítanie dane. Ak za dané zdaňovacie obdobie je celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr eur a viac, je platiteľ povinný uviesť osobitne celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane v členení podľa jednotlivých dodávateľov tovarov a služieb s uvedením ich identifikačného čísla pre daň. (7) Z faktúry podľa 71 ods. 2 sa v kontrolnom výkaze uvádzajú údaje podľa odseku 4 písm. a) a b), poradové číslo pôvodnej faktúry, údaje podľa odseku 4 písm. d) až g) a odseku 5, ak sa menia. Ak platiteľ nemá faktúru a opraví odpočítanú daň podľa 53 ods. 1, v kontrolnom výkaze uvádza údaje podľa prvej vety okrem údaja podľa odseku 4 písm. b). (8) O dodaní tovarov a služieb podľa odseku 2 písm. d) sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje: a) celková suma obratov podľa osobitného predpisu 29ab) evidovaných elektronickou registračnou pokladnicou 29a) v členení na základ dane a sumu dane podľa sadzieb dane, b) celková suma základov dane vrátane opráv základu dane a celková suma dane podľa sadzieb dane pri plneniach, ktoré sa neevidujú elektronickou registračnou pokladnicou. 29a) (9) Ak platiteľ, ktorý podal kontrolný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie kontrolného výkazu, že údaje uvedené v kontrolnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný kontrolný výkaz, pričom na pôvodne podaný kontrolný výkaz sa neprihliada. Ak platiteľ, ktorý podal kontrolný výkaz, zistí po uplynutí lehoty na podanie kontrolného výkazu, že údaje v kontrolnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá dodatočný kontrolný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené alebo opravené údaje. (10) Ak nebol kontrolný výkaz podaný v lehote podľa odseku 1, daňový úrad vyzve platiteľa na jeho podanie. Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného kontrolného výkazu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi daňový úrad tieto pochybnosti platiteľovi, ktorý kontrolný výkaz podal, a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Na základe tejto výzvy je platiteľ povinný do piatich pracovných dní od doručenia výzvy nedostatky podaného kontrolného výkazu odstrániť. (11) Ak platiteľ nedoručí kontrolný výkaz daňovému úradu, doručí kontrolný výkaz oneskorene, uvedie v kontrolnom výkaze neúplné alebo nesprávne údaje alebo v lehote určenej vo výzve daňového úradu neodstráni nedostatky podaného kontrolného výkazu, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky eur. Ak platiteľ poruší povinnosti podľa prvej vety opakovane, daňový úrad uloží pokutu do výšky eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu. (12) Platiteľ uvedie údaje podľa odsekov 2 až 8 v kontrolnom výkaze v členení, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Kontrolný výkaz sa podáva vo formáte Extensible Markup Language (XML), ktorého opis dátového rozhrania je zverejnený na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. 79 Nadmerný odpočet (1) Ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru vyrubenej colným úradom. (2) Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a c) platiteľ nemal v období 6 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov 29b) v súhrne viac ako eur. (3) Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. (4) Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo 2 je zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní, výzva na podanie kontrolného výkazu alebo výzva na odstránenie nedostatkov v podanom kontrolnom výkaze, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, 29ba) pričom nadmerný odpočet sa vráti vo výške určenej v tomto rozhodnutí. (5) Ak platiteľ uplatňuje nadmerný odpočet alebo zvyšuje nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním podaným po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom tento nadmerný odpočet vznikol, daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak po vrátení nadmerného odpočtu podľa 79 ods. 2 platiteľ zvýši nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním, daňový úrad vráti sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu je zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom daňovom priznaní, alebo na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom kontrolnom výkaze lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, 29ba) pričom nadmerný odpočet sa vráti vo výške určenej v tomto rozhodnutí. (6) Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti na- Daň z pridanej hodnoty

109 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 109 dmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. (7) Ak bol nadmerný odpočet vrátený v lehote podľa odseku 2 na základe nepravdivých údajov, daňový úrad uloží pokutu do výšky 1, 3 % zo sumy vráteného nadmerného odpočtu. 79a Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly (1) Ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len úrok z nadmerného odpočtu ) podľa odseku 2. (2) Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak tento dvojnásobok základnej úrokovej sadzby nedosiahne 1,5 %, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 1,5 %. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane. (3) O priznaní úroku z nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2 daňový úrad rozhodne do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu a úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi zaplatí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu. (4) Ak nastanú skutočnosti, na základe ktorých sa vrátený nadmerný odpočet zníži alebo zruší, z úradnej moci sa zníži alebo zruší aj úrok z nadmerného odpočtu; novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie o priznaní úroku z nadmerného odpočtu zrušuje. Platiteľ je povinný vrátiť sumu úroku z nadmerného odpočtu alebo jeho časť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti nového rozhodnutia o znížení alebo zrušení úroku z nadmerného odpočtu. Na vrátenie sumy úroku z nadmerného odpočtu alebo jeho časti sa vzťahujú ustanovenia o daňovom nedoplatku podľa osobitného predpisu. 33) (5) Ak platiteľ počas daňovej kontroly nadmerného odpočtu opakovane neplnil povinnosti pri daňovej kontrole, opakovane nepreberal písomnosti, opakovane sa bez ospravedlnenia nedostavil na predvolanie daňového úradu alebo opakovane nebol zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne, nemá nárok na úrok z nadmerného odpočtu, o čom daňový úrad vydá rozhodnutie. (6) Ustanovenia osobitného predpisu 33) o použití daňového preplatku sa vzťahujú aj na použitie úroku z nadmerného odpočtu. (7) Úrok z nadmerného odpočtu daňový úrad neprizná, ak nie je viac ako 5 eur. 80 Súhrnný výkaz (1) Platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz za každý kalendárny mesiac, v ktorom a) dodal tovar oslobodený od dane podľa 43 ods. 1 z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, b) premiestnil tovar oslobodený od dane podľa 43 ods. 4, c) sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa 45, d) dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte podľa 15 ods. 1 zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň. (2) Platiteľ môže podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, ak hodnota tovarov podľa odseku 1 písm. a) až c) nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu eur; možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok prestáva platiť od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom hodnota tovarov podľa odseku 1 písm. a) až c) presiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku hodnotu eur, a platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz osobitne za každý kalendárny mesiac príslušného kalendárneho štvrťroka. (3) Súhrnný výkaz je povinná podať aj zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa 7 alebo 7a za každý kalendárny štvrťrok, v ktorom dodala službu podľa odseku 1 písm. d). Ak sa táto zdaniteľná osoba zúčastňuje na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa 45 ods. 1, na podávanie súhrnného výkazu sa vzťahuje odsek 2. (4) Súhrnný výkaz musí obsahovať a) identifikačné číslo pre daň osoby, ktorá podáva súhrnný výkaz, b) pri dodaní tovaru podľa odseku 1 písm. a) identifikačné číslo pre daň nadobúdateľa, pod ktorým mu bol tovar dodaný, a celkovú hodnotu dodaného tovaru pre každého nadobúdateľa osobitne, c) pri dodaní tovaru podľa odseku 1 písm. b) identifikačné číslo pre daň, ktoré má platiteľ pridelené v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a hodnotu tovaru zodpovedajúcu základu dane určeného podľa 22 ods. 6, d) pri trojstrannom obchode podľa odseku 1 písm. c) identifikačné číslo pre daň druhého odberateľa pridelené v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a hodnotu tovaru dodaného druhému odberateľovi, e) pri dodaní služby identifikačné číslo pre daň príjemcu služby, pod ktorým mu bola služba dodaná, a celkovú hodnotu dodaných služieb pre každého príjemcu služieb. (5) V súhrnnom výkaze sa neuvádzajú služby oslobodené od dane podľa zákona platného v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania služby. (6) Hodnota dodaných tovarov a dodaných služieb podľa odseku 4 sa uvádza v súhrnnom výkaze za obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Údaje v súhrnnom výkaze sa uvádzajú v eurách a zaokrúhľujú sa na celé eurá do 0,5 eura nadol a od 0,5 eura vrátane nahor. Ak dodávateľ služby do uplynutia lehoty na podanie súhrnného výkazu nemá identifikačné číslo pre daň príjemcu služby a príjemca služby ho informoval o tom, že požiadal o pridelenie identifikačného čísla pre daň, uvedie dodávateľ služby dodanie služby do súhrnného výkazu za obdobie, v ktorom bolo identifikačné číslo pre daň príjemcovi služby pridelené. (7) Pri oprave základu dane podľa 25 sa v súhrnnom výkaze uvádza suma, o ktorú sa základ dane opravil, a to za obdobie, v ktorom bola oprava základu dane oznámená nadobúdateľovi tovaru alebo príjemcovi služby. (8) Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie súhrnného výkazu, že údaje uvedené v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný súhrnný výkaz. Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí po uplynutí lehoty na podanie súhrnného výkazu, že údaje v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá dodatočný súhrnný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené alebo opravené údaje. (9) Osoby podľa odsekov 1 až 3 sú povinné podať súhrnný výkaz elektronickými prostriedkami najneskôr do 25 dní po skončení obdobia, za ktoré sú povinné podať súhrnný výkaz. Súhrnný výkaz musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Súhrnný výkaz podaný elektronickými prostriedkami nemusí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, má s daňovým úradom uzavretú písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia a ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, písomne oznámi daňovému úradu údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. (10) Súhrnný výkaz sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením jeho úplného znenia. (11) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného súhrnného výkazu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi daňový úrad tieto pochybnosti osobe, ktorá súhrnný výkaz podala, a vyzve ju, aby sa k nim vyjadrila, neúplné údaje doplnila, nejasnosti vysvetlila a nepravdivé údaje opravila alebo pravdivosť údajov riadne preukázala. Na základe tejto výzvy je osoba, ktorá súhrnný výkaz podala, povinná do piatich dní od doručenia vý- Daň z pridanej hodnoty

110 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 110 zvy nedostatky podaného súhrnného výkazu odstrániť. Zrušenie registrácie 81 (1) Platiteľ registrovaný podľa 4 môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nedosiahol za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sumu eur. (2) Platiteľ je povinný požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď prestal vykonávať podnikanie podľa 3 ods. 2. Právnická osoba, ktorá sa zrušuje bez likvidácie, je povinná túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu pred svojím zánikom. (3) Platiteľ registrovaný podľa 6 môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak v bežnom kalendárnom roku celková hodnota dodaného tovaru bez dane nedosiahne eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku hodnota dodaného tovaru bez dane nedosiahla eur, ak nevykonáva v tuzemsku inú činnosť ako zásielkový predaj. (4) Daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň a) na základe žiadosti platiteľa podľa odsekov 1 až 3, ak zistí, že sú splnené podmienky na zrušenie registrácie, b) ak nie sú dôvody na registráciu, a to, ak platiteľ 1. nevykonáva alebo prestal vykonávať podnikanie podľa 3 alebo 2. opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole. (5) Daňový úrad o zrušení registrácie pre daň vydá rozhodnutie, v ktorom určí deň, uplynutím ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom; proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. Ak sa právnická osoba zrušuje bez likvidácie, daňový úrad rozhodnutie nevydá a právnická osoba prestáva byť platiteľom dňom jej zániku. Uplynutím dňa, kedy právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom, končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň. Právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná do desiatich dní odo dňa, kedy prestala byť platiteľom, odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii. (6) V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, a na majetok, ktorý nadobudol bez dane ( 10 ods. 1) a pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň u predchádzajúceho vlastníka úplne alebo čiastočne odpočítaná. Daň sa vypočíta zo zostatkovej ceny majetku zistenej podľa osobitného predpisu 30) ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia a z ceny zásob zistenej podľa osobitného predpisu 31) ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri výpočte odvodu dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou. (7) Ak platiteľ odpočítal daň pomerne podľa 50 alebo vykonal úpravu odpočítanej dane podľa 54, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane z majetku podľa odseku 6. Pri výpočte dane podľa odseku 6 sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti. (8) Daňová povinnosť podľa odseku 6 nevzniká pri zániku platiteľa bez likvidácie, keď právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa 4 ods. 4. (9) V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi povinnosť vrátiť odpočítanú daň z platby podľa 19 ods. 4, ak ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia tovar nebol dodaný alebo služba nebola dodaná; túto povinnosť nemá platiteľ pri zániku bez likvidácie, ak právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa 4 ods. 4. (10) Ak platiteľ opraví základ dane alebo zmení výšku dane pri tovare alebo službe, ktoré dodal osobe, ktorá prestala byť platiteľom, je táto osoba povinná vrátiť daňovému úradu odpočítanú daň alebo jej pomernú časť viažucu sa na vykonanú opravu základu dane, ak táto suma dane nebola zahrnutá v daňovej povinnosti podľa odseku 6. Odpočítanú daň alebo jej pomernú časť vráti do desiatich dní odo dňa vyhotovenia faktúry. 81a (1) Daňový úrad zruší registráciu skupiny k 31. decembru kalendárneho roka, ak zástupca skupiny podá žiadosť o zrušenie registrácie skupiny najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka. Ak je žiadosť o zrušenie registrácie skupiny podaná po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad zruší registráciu skupiny najneskôr k 31. decembru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti. (2) Ak skupina prestane spĺňať podmienky podľa 4a, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zrušenie registrácie skupiny. Daňový úrad zruší registráciu skupiny najneskôr do 30 dní odo dňa podania žiadosti o zrušenie registrácie skupiny. Ak daňový úrad zistí, že skupina prestane spĺňať podmienky podľa 4a, zruší registráciu skupiny z úradnej moci. (3) Platnosť osvedčenia o registrácii skupiny a jej identifikačného čísla pre daň zaniká ku dňu zrušenia registrácie skupiny. Členovia skupiny sú povinní do desiatich dní od zrušenia registrácie skupiny odovzdať daňovému úradu osvedčenia o registrácii pre daň. (4) V deň nasledujúci po dni zrušenia registrácie skupiny prechádzajú práva a povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona na členov skupiny v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté členmi skupiny, a členovia skupiny sa stávajú samostatnými platiteľmi; týmto platiteľom daňový úrad vydá osvedčenia o registrácii pre daň a pridelí identifikačné čísla pre daň. 82 (1) Osoba registrovaná podľa 7 môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak v bežnom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu nedosiahne ,45 eura a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu nedosiahla eur. (2) Osoba registrovaná podľa 7 alebo 7a je povinná bezodkladne požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku podnikanie. (3) Daňový úrad zruší registráciu pre daň na žiadosť podľa odseku 1 alebo odseku 2, ak zistí, že sú splnené podmienky na zrušenie registrácie pre daň, alebo zruší registráciu pre daň z úradnej moci, ak osoba podľa odseku 2 nesplnila povinnosť podať žiadosť o zrušenie registrácie pre daň; proti rozhodnutiu o zrušení registrácie nie je možné podať odvolanie. Daňový úrad zruší registráciu pre daň z úradnej moci, ak sa osoba registrovaná podľa 7 alebo 7a stala platiteľom, a to ku dňu, keď sa stala platiteľom; daňový úrad rozhodnutie o zrušení registrácie nevydáva. Zrušením registrácie zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň. Osoba je povinná do desiatich dní od zrušenia registrácie odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii pre daň. 83 (1) Fyzická osoba, ktorá pokračuje v živnosti podľa osobitného predpisu 32) po úmrtí platiteľa (ďalej len osoba pokračujúca v živnosti ), požiada najneskôr do 15 dní odo dňa úmrtia platiteľa príslušný daňový úrad poručiteľa, aby vyznačil v osvedčení o registrácii pre daň zomrelého platiteľa dodatok, v ktorom uvedie meno, priezvisko a bydlisko osoby pokračujúcej v živnosti. Osvedčenie o registrácii pre daň s vyznačením dodatku je platné do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. (2) V čase od úmrtia poručiteľa do skončenia konania o dedičstve sa osoba pokračujúca v živnosti považuje za platiteľa. Osoba pokračujúca v živnosti vo faktúrach vyhotovených do skončenia jej posledného zdaňovacieho obdobia uvádza svoje meno, priezvisko a miesto podnikania. Posledným zdaňovacím obdobím osoby pokračujúcej v živnosti je zdaňovacie obdobie, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie vzniká osobe pokračujúcej v živnosti daňová povinnosť podľa 81, pričom pri výpočte dane vychádza z ceny majetku zistenej ku dňu skončenia konania o dedičstve. Daňová povinnosť nevzniká pri majetku, ktorý pripadol dedičovi, ktorý bude pokračovať v živnosti a ktorý je platiteľom alebo ktorý požiada o registráciu za platiteľa bezodkladne po skončení konania o dedičstve. Daňový úrad zaregistruje tohto dediča za platiteľa ku dňu nadobudnutia majetku dedičstvom. (3) Ak sa po úmrtí platiteľa nepokračuje v podnikaní, podá jeho právny nástupca daňové priznanie do troch mesiacov po skončení posledného zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote je povinný zaplatiť daň. V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie, ktorým je zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k úmrtiu platiteľa, vzniká právnemu nástupcovi daňová povinnosť podľa 81. Uplynutím posledného zdaňovacieho obdobia zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň. 84 (1) Daň pri dovoze tovaru vyrubuje colný orgán s výnimkou podľa Daň z pridanej hodnoty

111 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 111 odseku 2. Daň vyrubená colným orgánom je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. (2) Daň pri dovoze tovaru, ktorý je navrhnutý platiteľom na prepustenie do colného režimu podľa 21 ods. 1 písm. a) až d), colný úrad nevyrubí, ak platiteľ a) má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo organizačnú zložku zapísanú v obchodnom registri, b) dováža tovar, ktorý použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, c) doviezol v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vzniká daňová povinnosť pri dovoze tovaru, tovar, ktorého celková colná hodnota je najmenej eur, a ak platiteľ neuskutočnil dovoz tovaru v predchádzajúcom kalendárnom roku alebo nepodnikal v predchádzajúcom kalendárnom roku, colná hodnota tovaru pri prvom dovoze tovaru v kalendárnom roku, v ktorom vzniká daňová povinnosť pri dovoze tovaru, je najmenej eur a d) nemal daňové nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu k 30. novembru kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vzniká daňová povinnosť pri dovoze tovaru, a ak platiteľ začal podnikať v kalendárnom roku, v ktorom vzniká daňová povinnosť pri dovoze tovaru, nemal daňové nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu k poslednému dňu druhého kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vzniká daňová povinnosť pri dovoze tovaru, a colná hodnota dovážaného tovaru je najmenej eur; splnenie tejto podmienky je platiteľ povinný preukázať pri prvom dovoze tovaru v kalendárnom roku potvrdením vydaným daňovým úradom. (3) Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, je povinný daň pri dovoze tovaru sám vypočítať a uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Prechodné a záverečné ustanovenia 85 (1) Podľa doterajších predpisov sa až do uplynutia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona. (2) Registrácia platiteľov vykonaná podľa doterajších predpisov sa považuje za registráciu pre daň podľa 4 tohto zákona. (3) Ak pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorá bola nadobúdateľovi odovzdaná do užívania do 30. apríla 2004 vrátane, nevznikla daňová povinnosť do 30. apríla 2004 vrátane, určí sa vznik daňovej povinnosti podľa doterajších predpisov. (4) Pri opakovanom a čiastkovom dodaní tovaru alebo služby, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť do 30. apríla 2004 vrátane, sa vznik daňovej povinnosti určuje podľa 19 ods. 3 a 4 tohto zákona. (5) Pri oprave základu dane zdaniteľného plnenia uskutočneného do 31. decembra 2003 vrátane sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení. (6) Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na zdaniteľné plnenia uskutočnené do 30. apríla 2004 vrátane a ktorá sa vzťahuje na tovar dovezený do 30. apríla 2004 vrátane, sa vzťahujú doterajšie predpisy s výnimkou odpočítania dane viažucej sa na majetok, ktorú platiteľ môže odpočítať pri registrácii pre daň. (7) Pri predbežnom odpočítaní dane podľa 50 tohto zákona v zdaňovacích obdobiach roku 2004 použije platiteľ koeficient vypočítaný podľa doterajších predpisov. (8) Na investičný majetok podľa 54, pri ktorom platiteľ odpočítal daň po 31. decembri 2002, sa vzťahuje úprava odpočítanej dane podľa tohto zákona, s výnimkou podľa odseku 9. (9) Ak bol platiteľ povinný vykonať úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku z dôvodu zmeny účelu použitia tohto majetku v roku 2003, použije pri prípadnej ďalšej zmene účelu použitia investičného majetku na úpravu odpočítanej dane doterajšie predpisy. (10) Žiadosti o zrušenie registrácie pre daň podané pred účinnosťou tohto zákona, o ktorých daňový úrad nerozhodol do 30. apríla 2004 vrátane, sa posudzujú podľa 81 tohto zákona. (11) Lekáreň a výdajňa zdravotníckych pomôcok na základe súpisu zásob liekov a zdravotníckych pomôcok, pri ktorých nebolo možné podľa doterajšieho predpisu odpočítať daň, môže odpočítať daň z týchto zásob podľa súpisu zásob liekov a zdravotníckych pomôcok vykonaného k 30. aprílu (12) Platiteľ, ktorý má zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, je povinný osobitne podať za posledné dva mesiace druhého kalendárneho štvrťroka 2004 daňové priznanie vydané podľa vzoru ustanoveného týmto zákonom; daňové priznanie za prvý mesiac druhého kalendárneho štvrťroka 2004 je platiteľ povinný podať do 25. júla 2004 podľa vzoru daňového priznania platného k 30. aprílu (13) Na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 sa vzťahuje 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. decembra (14) Daňový úrad vráti daň pri projektoch zahraničnej pomoci podľa doterajších predpisov, ak je žiadosť o vrátenie dane podaná daňovému úradu do 30. apríla 2004 vrátane. (15) Pri tovare, ktorý je k 30. aprílu 2004 v tuzemsku a pri vstupe do tuzemska bol predložený colnému úradu a má postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu alebo prepustený do colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla a tento stav trvá k 1. máju 2004, platia doterajšie predpisy až do času, kým sa pre tovar dočasné uskladnenie alebo colne schválené určenie neskončí. (16) Pri tovare, ktorý bol do 30. apríla 2004 vrátane prepustený do spoločného tranzitného režimu 34) alebo iného colného režimu tranzit a tento režim trvá k 1. máju 2004, platia doterajšie predpisy až do času, kým tento colný režim neskončí. (17) Ako dovoz tovaru, ktorý je predmetom dane, sa posudzuje a) vyňatie tovaru vrátane neoprávneného vyňatia z colného režimu dočasné použitie, do ktorého bol tovar prepustený do 30. apríla 2004 vrátane za podmienok podľa odseku 15, ak tento tovar bol vo voľnom obehu v štáte, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, b) vyňatie tovaru vrátane neoprávneného vyňatia z dočasného uskladnenia, z umiestnenia alebo colného režimu podľa odseku 15, do ktorých bol tovar prepustený alebo umiestnený do 30. apríla 2004 vrátane za podmienok podľa odseku 15, ak tento tovar bol vo voľnom obehu v štáte, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, c) skončenie režimu podľa odseku 16 alebo porušenie podmienok režimu podľa odseku 16, ktorý bol začatý do 30. apríla 2004 vrátane za podmienok podľa odseku 16, ak tento tovar bol vo voľnom obehu v štáte, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, s výnimkou ak sa preukáže tovar, že tovar nie je dodaný za protihodnotu osobou, ktorá je zdaniteľnou osobou podľa práva príslušného štátu. (18) Ak bol tovar vyvezený do 30. apríla 2004 vrátane zo štátu, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, a osoba, ktorej bol tovar dodaný, použije tento tovar po 30. apríli 2004, posudzuje sa toto použitie tovaru ako dovoz tovaru, ktorý je predmetom dane, ak a) dodanie tohto tovaru bolo oslobodené od dane podľa práva štátu, z ktorého sa tovar vyviezol, a b) tovar nebol do 30. apríla 2004 vrátane dovezený do tuzemska podľa doterajších predpisov. (19) Tovar podľa odsekov 17 a 18 nie je predmetom dane, ak a) tovar je odoslaný alebo prepravený na územie tretích štátov, b) tovar podľa odseku 17 písm. a) je späť odoslaný alebo prepravený do členského štátu, z ktorého bol vyvezený, a to osobe, ktorá tento tovar vyviezla, okrem dopravných prostriedkov, alebo c) tovarom podľa odseku 17 písm. a) je dopravný prostriedok, ktorý bol nadobudnutý alebo dovezený do 30. apríla 2004 vrátane v súlade s daňovými podmienkami platnými na domácom trhu štátu, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, a nebol pri vývoze oslobodený od dane ani daň viažuca sa na dopravný prostriedok nebola vrátená; táto podmienka sa považuje za splnenú, ak dopravný prostriedok bol prvýkrát použitý pred 1. májom 1996 alebo ak je výška dane pri jeho dovoze zanedbateľná. (20) Tovar, ktorý bol colným úradom vývozu prepustený do colného režimu vývoz do 30. apríla 2004 vrátane a do tohto dňa vrátane neopustil tuzemsko, sa posudzuje ako vývoz tovaru podľa 37 doterajšieho predpisu, ak tovar vystúpil z tuzemska do štátu, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, a výstup tovaru platiteľ preukáže namiesto potvrdenia colného úradu výstupu týmito dokladmi: a) prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, b) potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, c) vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ. Daň z pridanej hodnoty

112 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2005 (1) Ustanovenie 11a sa môže uplatniť aj v prípade, ak zahraničná osoba je platiteľom podľa tohto zákona k 1. januáru 2005 len z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa 11 ods. 8 a jeho následného dodania. Na dodanie tovaru, ktorý je k 31. decembru 2004 uskladnený pre platiteľa, ktorému má byť dodaný, sa vzťahuje doterajší predpis. (2) Zahraničná osoba podľa odseku 1 požiada o zrušenie registrácie pre daň najneskôr do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla posledná daňová povinnosť. (3) Osobitná úprava uplatňovania dane podľa 66 sa nevzťahuje na nájom ojazdeného osobného automobilu na základe nájomnej zmluvy, ak obchodník pri jeho kúpe odpočítal daň do 31. decembra b (1) Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike má nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na jeho spotrebu za obdobie od 1. mája 2004 do 30. júna 2005 podľa podmienok a v rozsahu, v akom má nárok na vrátenie dane podľa 61 vedúci diplomatickej misie. (2) Členovia administratívneho a technického personálu Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na ich spotrebu za obdobie od 1. mája 2004 do 30. júna 2005 podľa podmienok a v rozsahu, v akom majú nárok na vrátenie dane podľa 61 členovia administratívneho a technického personálu diplomatickej misie. (3) Na uplatnenie nároku na vrátenie dane osobám podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006 (1) Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa 20 ods. 1 nevznikne, ak vznikla daňová povinnosť podľa 20 ods. 4 doterajšieho predpisu. (2) Ak sa doklad o oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, vyhotovil do 31. decembra 2005 vrátane a nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal tento doklad po 31. decembri 2005, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom obdržal doklad o oprave základu dane. (3) Na tovar prepustený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla do 1. decembra 2005 vrátane sa uplatní čiastočné oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu. 85d Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008 (1) Ak bol tovar na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky [ 8 ods. 1 písm. c)], odovzdaný nájomcovi do 31. decembra 2007 vrátane a nájom bol zdaňovaný ako dodanie služby, postupuje sa podľa doterajšieho predpisu až do ukončenia nájmu. (2) Platiteľ, ktorý ako prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, môže odpočítať daň zo zálohovaných obalov, ktoré má podľa stavu inventarizácie vykonanej podľa osobitného predpisu 35) na sklade k , alebo ktoré má na sklade podľa fyzickej inventúry vykonanej k , ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok. Odpočítanie dane môže platiteľ podľa prvej vety uplatniť, ak má faktúru o dodaní zálohovaných obalov, pri ktorých nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa 49 ods. 7 písm. d) doterajšieho predpisu. (3) Platiteľ môže použiť postup podľa 65 ods. 10 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007 voči zdaniteľnej osobe, ktorá nie je platiteľom podľa tohto zákona, najdlhšie do 31. decembra e Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009 (1) Ak zdaniteľné osoby dosiahli k 31. decembru 2008 obrat podľa 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 31. decembra 2008, sú povinné podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň do 20. januára (2) Do obratu ustanoveného v 4 a 81 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa zahŕňa aj obrat za kalendárne mesiace roku Obrat za kalendárne mesiace roku 2008 v slovenských korunách sa prepočíta konverzným kurzom na eurá. (3) Ak sa oprava základu dane podľa 25 vykoná po 31. decembri 2008 a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola požadovaná v eurách, použije sa pri oprave základu dane a dane kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti. (4) Ak sa oprava základu dane podľa 25 vykoná po 31. decembri 2008 a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola požadovaná v inej mene ako v slovenských korunách alebo eurách, použije sa pri prepočte slovenských korún na eurá konverzný kurz. (5) Ak sa po 31. decembri 2008 vykoná oprava základu dane podľa 25, ktorá má za následok zníženie dane, a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola požadovaná v slovenských korunách, daň sa môže opraviť najviac vo výške priznanej pôvodnej dane prepočítanej konverzným kurzom. (6) Peňažný limit na vrátenie dane podľa 57 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2008 sa vzťahuje na vrátenie dane za obdobie, ktoré uplynie najneskôr 31. decembra (7) Peňažný limit na vrátenie dane podľa 59 ods. 3 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2008 sa vzťahuje na vrátenie dane zaplatenej v cene tovaru kúpeného najneskôr 31. decembra (8) Vo faktúre, ktorá bola vyhotovená po 1. januári 2009 a vzťahuje sa k zdaniteľnému obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť pred 1. januárom 2009 a platba bola dohodnutá v slovenských korunách, sa údaje o základe dane a výške dane uvedú v eurách aj v slovenských korunách. 85f Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2009 (1) Ustanovenia 55 ods. 3, 69 ods. 13 a 78 ods. 9 v znení účinnom od 1. apríla 2009 sa nepoužijú, ak povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň vznikla pred 1. aprílom (2) Ustanovenia 79 ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. apríla 2009 sa prvýkrát použijú na zdaňovacie obdobie, ktorým je apríl g Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2009 (1) Zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla obrat eur podľa 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a stala sa platiteľom, môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom podala žiadosť o zrušenie registrácie pre daň, nedosiahla obrat eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. (2) Daňový úrad po prijatí žiadosti o zrušenie registrácie pre daň bezodkladne určí platiteľovi deň, ktorým platiteľ prestáva byť platiteľom, a týmto dňom zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň. Platiteľ je povinný odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa, keď prestal byť platiteľom. (3) Platiteľ, ktorý požiada o zrušenie registrácie pre daň podľa odseku 1, nemôže odpočítať daň podľa 55 ods. 1 a 2 okrem odpočítania dane z majetku, ktorý dodal ako platiteľ; ak platiteľ odpočítal daň podľa 55 ods. 1 a 2, v poslednom zdaňovacom období mu vzniká daňová povinnosť podľa 81 ods. 6 a 7. (4) Zdaniteľnú osobu, ktorá dosiahla obrat eur podľa 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a nedosiahla obrat podľa 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom od 1. júla 2009 a ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň do 30. júna 2009, daňový úrad nezaregistruje s výnimkou, ak táto zdaniteľná osoba do 15. júla 2009 písomne oznámi daňovému úradu, že jej žiadosť o registráciu pre daň sa má považovať za podanú podľa 4 ods. 4. (5) Ak zdaniteľná osoba dosiahla k 30. júnu 2009 obrat podľa 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a nedosiahla obrat podľa 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom od 1. júla 2009, nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. júla (6) Ak zdaniteľná osoba bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a žiadosť o registráciu pre daň nepodala, daňový úrad neuloží pokutu podľa osobitného predpisu, 33) ak zdaniteľná osoba nedosiahla obrat eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom zdaniteľnej osobe vznik- Daň z pridanej hodnoty

113 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 113 la povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň. 85h Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010 (1) Ak je služba dodaná inak ako podľa odseku 2 zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu pred účinnosťou tohto zákona a osobou povinnou platiť daň bol príjemca služby a daňová povinnosť nevznikla do 31. decembra 2009 alebo vznikla čiastočne v rozsahu prijatej platby podľa 19 ods. 4, vzniká daňová povinnosť podľa 19 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra (2) Ak sa dodanie služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov a daňová povinnosť nevznikla do 31. decembra 2009 z celkového základu dane, vzniká daňová povinnosť podľa 19 ods. 3 písm. b) v znení účinnom od 1. januára (3) Ustanovenia 55a až 55g sa vzťahujú na žiadosti o vrátenie dane podané po 31. decembri (4) Na žiadosti o vrátenie dane zahraničným osobám z tretích štátov za obdobie do 31. decembra 2009 sa vzťahujú ustanovenia 56 až 58 v znení účinnom do 31. decembra i Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010 (1) Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na kúpu a nájom osobného automobilu registrovaného v kategórii M1, sa vzťahuje 49 ods. 7 písm. a) a 49 ods. 8 a 9 v znení účinnom do 31. decembra 2009, ak zmluva o kúpe osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 a zmluva o nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 bola uzavretá do 31. decembra 2009 a osobný automobil bol odovzdaný kupujúcemu alebo nájomcovi do 31. decembra (2) Dodanie osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 je oslobodené od dane, ak pri jeho nadobudnutí bolo vylúčené odpočítanie dane podľa 49 ods. 7 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011 (1) V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje 36) o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. (2) Ak platiteľ investičný majetok uvedený v 54 ods. 2 písm. b) a c) nadobudol alebo vytvoril do 31. decembra 2010, uplatní 9 ods. 2 predpisu účinného do 31. decembra (3) Ak bol platiteľ povinný vykonať jednu alebo viac úprav odpočítanej dane pri investičnom majetku uvedenom v 54 ods. 2 písm. b) a c) za obdobie rokov 2004 až 2010, je obdobím na úpravu dane odpočítanej pri tomto majetku desať rokov podľa 54 ods. 4 predpisu účinného do 31. decembra 2010 a platiteľ použije pri každej zmene účelu použitia postup podľa prílohy č. 1 predpisu účinného do 31. decembra (4) Žiadosť o vrátenie dane podľa 55a ods. 1 a 55f ods. 1 za obdobie roku 2009 sa môže podať najneskôr do 31. marca (5) Lehota podľa 79 ods. 4 predpisu účinného od 1. januára 2011 na zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu sa nevzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia, ktoré sa končia najneskôr 31. decembra k Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2012 Ak nadmerný odpočet uplatnený za zdaňovacie obdobia, ktoré sa končia najneskôr 31. decembra 2011, daňový úrad vráti v lehote podľa 79 ods. 2 na základe nepravdivých údajov, uloží pokutu podľa osobitného predpisu 37) účinného do 31. decembra ka Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012 Platiteľ, ktorý mal k 30. septembru 2012 zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, môže pokračovať v tomto zdaňovacom období, najviac však do konca kalendárneho štvrťroka, v ktorom prestane plniť podmienky podľa 77 ods kb Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014 (1) Žiadosť o registráciu pre daň podaná pred 1. januárom 2014 zdaniteľnou osobou, ktorá podniká spoločne s inou zdaniteľnou osobou na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, sa posúdi ako žiadosť podaná podľa 4 ods. 1 alebo ods. 2 v znení účinnom od 1. januára (2) Poverená osoba podľa 4 ods. 3 v znení účinnom do 31. decembra 2013 uvedie vo svojom daňovom priznaní, dodatočnom daňovom priznaní, súhrnom výkaze a dodatočnom súhrnnom výkaze údaje týkajúce sa spoločného podnikania združenia za obdobia do konca kalendárneho roka Za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie do konca kalendárneho roka 2013 zodpovedajú všetci účastníci združenia spoločne a nerozdielne. (3) Povinnosť pokračovať v úprave odpočítanej dane podľa 54b ods. 1 sa vzťahuje na investičný majetok podniku alebo časti podniku nadobudnutý po 1. januári kc Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015 (1) Ustanovenie 4 ods. 3 druhej vety v znení účinnom do 31. decembra 2014 sa použije na žiadosti o registráciu pre daň podané do 31. decembra (2) Zdaniteľná osoba identifikovaná pre daň podľa 68 v znení účinnom do 31. decembra 2014 sa považuje za zdaniteľnú osobu identifikovanú pre daň podľa 68a. (3) Ak chce zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie uplatňovať od 1. januára 2015 osobitnú úpravu podľa 68a v znení účinnom od 1. januára 2015, oznámi elektronickými prostriedkami začatie činnosti a údaje podľa 68a ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2015 Daňovému úradu Bratislava do konca kalendárneho roka Daňový úrad Bratislava oznámi elektronickými prostriedkami tejto zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy, a súčasne jej pridelí identifikačné číslo pre daň. (4) Ak chce zdaniteľná osoba neusadená v členskom štáte spotreby uplatňovať od 1. januára 2015 osobitnú úpravu podľa 68b v znení účinnom od 1. januára 2015, oznámi elektronickými prostriedkami začatie činnosti daňovému úradu do konca kalendárneho roka Daňový úrad oznámi elektronickými prostriedkami tejto zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy. (5) Ustanovenie 85j ods. 1 sa od 1. januára 2015 neuplatní. 85kd Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016 (1) Ustanovenia 4 ods. 3 a 4c v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa použijú na žiadosti o registráciu pre daň podané podľa 4 ods. 2 do 31. decembra (2) Ustanovenie 79 ods. 2 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie, ktorým je december (3) Lehota podľa 79 ods. 6 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa vzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené najskôr za zdaňovacie obdobie, ktorým je január ke Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017 Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane. 85kf Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018 (1) Ak bol tovar prepustený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla do 31. decembra 2017 vrátane, daňová povinnosť pri dovoze tovaru vznikne ukončením tohto colného režimu. (2) Úprava odpočítanej dane podľa 54 a 54a sa neuplatní na daň odpočítanú pred 1. januárom 2018, ktorá sa vzťahuje na inú stavbu alebo časť stavby ako bola uvedená v 54 ods. 2 písm. b) a c) v znení účinnom do 31. decembra (3) Zdaniteľná osoba, ktorá sa zúčastňuje na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa 45 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2018 a je registrovaná pre daň podľa Daň z pridanej hodnoty

114 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY alebo 7a, podá súhrnný výkaz podľa 80 ods. 2 za obdobia, ktoré sa začínajú najskôr 1. januára l Prechodné ustanovenie k uplatneniu dane pri dovoze tovaru Na daň pri dovoze tovaru vrátane odpočítania dane a opravy odpočítanej dane, ktorá bola vyrubená colným úradom do 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom Európska komisia (Eurostat) zverejnila údaje o výške dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, podľa ktorých rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky za tento príslušný rozpočtový rok bol väčší ako 11 percentuálnych bodov, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom Európska komisia (Eurostat) zverejnila údaje o výške dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, podľa ktorých rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky za tento príslušný rozpočtový rok bol väčší ako 11 percentuálnych bodov. 86 Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č Zrušujú sa: 1. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 371/1997 Z. z., zákona č. 60/1999 Z. z., zákona č. 153/1999 Z. z., zákona č. 342/1999 Z. z., zákona č. 246/2000 Z. z., zákona č. 524 /2001 Z. z., zákona č. 555/2001 Z. z., zákona č. 511/ 2002 Z. z., zákona č. 637/2002 Z. z., zákona č. 144/2003 Z. z. a zákona č. 255/2003 Z. z. 2. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 93/1996 Z. z. o rozsahu a spôsobe vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv v znení vyhlášky č. 174/1998 Z. z., vyhlášky č. 281/2000 Z. z. a vyhlášky č. 424/ 2001 Z. z. 3. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 94/1996 Z. z. o rozsahu a spôsobe vrátenia dane z pridanej hodnoty, ktoré vyplýva z medzinárodnej zmluvy v rámci projektov zahraničnej pomoci. 88 Tento zákon nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. * * * ODKAZY 1) Napríklad zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 10/ 1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení zákona č. 337/ 1998 Z. z. 2) 2 písm. c) a i) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách. 3) Napríklad 829 Občianskeho zákonníka. 4) 476 až 488 Obchodného zákonníka. 4a) 66a Obchodného zákonníka. 4b) 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 4c) 88 až 153 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 4d) 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. 5) Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov. Zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov. Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. 5a) Čl. 219 ods. 1 až 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, ). Čl. 12 ods Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 83, ). 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/ 1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Čl. 12 ods Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 321E, ). 5aa) 4 a 5 zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čl. 111 ods. 1 až 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, ). 6) Napríklad zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva. 6a) Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. 6aa) 7 ods. 1 a 2 zákona č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene 6ab) a doplnení niektorých zákonov. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 732/2002 Z. z. o zozname zálohovaných obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné, a o výške zálohy za ne a o výške zálohy za zálohované opakovane použiteľné obaly. 6ac) 116 Občianskeho zákonníka. 6b) Čl. 12 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z , ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, ). 16 až 18 zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 7) 3 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách. 8) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 11) Napríklad zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. 12) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov. Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov. Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 13) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. 14) Napríklad zákon č. 385/1997 Z. z. o Slovenskom národnom divadle, zákon č. 114/2000 Z. z. o Slovenskej filharmónii, zákon č. 68/ 1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 183/2000 Z. z. 15) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov. 17) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 18) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. 19) 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. 20) Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov. 20a) Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z. 20b) Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 21) Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov. 21a) Čl. 343 Konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej Daň z pridanej hodnoty

115 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 115 únii (Ú. v. EÚ C 83, ). Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Komisiou Európskych spoločenstiev o vykonávaní protokolmi o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 553/2004 Z. z.). 22) Nariadenie Rady (EHS) č. 918/83 z 28. marca 1983 ustanovujúce v spoločenstve systém oslobodení od cla (Úradný vestník Európskej únie L 105 z ) v platnom znení. 23) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch. 24) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 21/1968 Zb. o Dohovore o výsadách a imunitách medzinárodných odborných organizácií. 24a) 115 Občianskeho zákonníka. 24aa) 54 a 55 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 24ab) 24b) 19 ods. 2 písm. l) tretí bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 60/2009 Z. z. 26) 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 26a) 43 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. 27) 76 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. 27a) Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 27b) Nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4; Ú. v. ES L 293, ) v platnom znení. 27ba) Nariadenie Komisie (ES) č. 1174/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania čl. 34a a 37 nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003, pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty podľa smernice Rady 2008/9/ES (Ú. v. EÚ L 314, ). 27bb) 10 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 27bc) 32 zákona č. 563/2009 Z. z. 27bd) 79 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. 27c) 72 zákona č. 563/2009 Z. z. 27d) 155 ods. 1 písm. f) druhý bod zákona č. 563/2009 Z. z. 27e) 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 27f) 13 ods. 6 až 9 zákona č. 563/2009 Z. z. 28) Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z. 28a) Čl. 496 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 6; Ú. v. ES L 253, ) v platnom znení. 28aa) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 815/2012 z 13. septembra 2012, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám (Ú. v. EÚ L 249, ). 28ab) 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 28ac) 13 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. 28ad) Nariadenie Rady (EÚ) č. 967/2012 z 9. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie EÚ č. 282/2011, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám (Ú. v. EÚ L 290, ). 28ae) 155 ods. 1 písm. g) a ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. 28b) Zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 28c) Napríklad 134 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 341/2005 Z. z. a 88 až 153 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. 28d) Napríklad 151j a 553c Občianskeho zákonníka. 28da) Príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 2; Ú. v. ES L 256, ) v platnom znení. 28db) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1209/2014 z 29. októbra 2014, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/ 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93. 28e) 2 písm. al) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 29) Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 679/2004 Z. z. 29a) Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. 29aa) 5 zákona č. 563/2009 Z. z. 29ab) 2 písm. n) zákona č. 289/2008 Z. z. 29b) Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 29ba) 68a zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 298/2016 Z. z. 30) 25 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 31) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z. 32) 13 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 279/2001 Z. z. 33) Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 34) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 187/1996 Z. z. o pristúpení Slovenskej republiky k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime v znení oznámenia č. 193/2003 Z. z. 35) 29 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. 36) Čl. 14 nariadenia Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 145, ). 37) 35b ods. 1 písm. h) zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona č. 83/2009 Z. z. * * * Príloha č. 1 k zákonu č. 222/2004 Z. z. Postup pri úprave odpočítanej dane pri investičnom majetku Pri úprave podľa 54 postupuje platiteľ podľa vzorca DV x (A - B) DD = x R, 5 alebo 20 kde DD je výsledok úpravy odpočítanej dane, ktorý v prípade záporného znamienka predstavuje dodatočne odpočítateľnú daň a v prípade kladného znamienka predstavuje dodatočne neodpočítateľnú daň, DV je daň vzťahujúca sa k obstarávacej cene investičného majetku alebo vlastným nákladom investičného majetku A je číslo od 0 do 1, ktoré je podielom vyjadrujúcim výšku dane, ktorú platiteľ mal právo naposledy odpočítať pri investičnom majetku, k výške dane vzťahujúcej sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastným nákladom investičného majetku; vypočítaný podiel sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor, B je číslo od 0 do 1, ktoré je podielom vyjadrujúcim výšku dane, ktorú platiteľ môže odpočítať pri investičnom majetku, k výške dane vzťahujúcej sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastným nákladom investičného majetku v kalendárnom roku, v ktorom nastanú dôvody na úpravu odpočítanej dane podľa 54 alebo 54a alebo súbežne podľa 54 a 54a; vypočítaný podiel sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor, R je počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítania dane vrátane roka, v ktorom došlo k zmene účelu použitia investičného majetku. Daň z pridanej hodnoty

116 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 116 Príloha č. 2 k zákonu č. 222/2004 Z. z. Žiadosť o vrátenie dane z pridanej hodnoty zahraničnej osobe podľa 56 až 58 zákona č. 222/2004 Z. z. Príloha č. 3 k zákonu č. 222/2004 Z. z. POTVRDENIE O POSTAVENÍ DAŇOVÉHO SUBJEKTU CERTIFICATE OF STATUS OF TAXABLE PERSON Príloha č. 4 k zákonu č. 222/2004 Z. z. Žiadosť o vrátenie dane z pridanej hodnoty zahraničnému zástupcovi podľa 61 a 62 zákona č. 222/2004 Z. z. Daň z pridanej hodnoty

117 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 117 Príloha č. 5 k zákonu č. 222/2004 Z. z. Umelecké diela a zberateľské predmety Umelecké diela sú a) obrazy, koláže a podobné dekoratívne plakety, maľby a kresby zhotovené celkom ručne umelcom iné ako plány a nákresy pre architektonické, technické, priemyselné, komerčné, topografické alebo podobné účely, ručne maľované alebo ozdobené priemyselné výrobky, maľované plátna na divadelné dekorácie, na ateliérové pozadia alebo podobné účely [číselný kód harmonizovaného systému (ďalej len kód ) 9701], b) pôvodné rytiny, pôvodné tlače a pôvodné litografie, ktorými sa rozumejú čierne alebo farebné odtlačky bezprostredne obtiahnuté z jednej alebo viacerých dosiek, ktoré umelec vypracoval celkom ručne, pričom nezáleží na použitej technike alebo materiáli okrem akéhokoľvek mechanického alebo fotomechanického postupu (kód ), c) pôvodné sochy a súsošia z akéhokoľvek materiálu, ktoré sú zhotovené celkom umelcom, odliatky sôch, ktorých výroba je obmedzená na osem kópií a nad ktorou dohliada umelec alebo jeho právny nástupca (kód ), d) tapisérie (kód ) a nástenné textílie (kód ) zhotovené ručne podľa pôvodných predlôh poskytnutých umelcami za predpokladu, že z každej nie je viac než osem kópií, e) individuálne kusy keramiky zhotovené celkom umelcom a ním podpísané, f) y na medi zhotovené celkom ručne obmedzené na osem očíslovaných kópií, ktoré nesú podpis umelca alebo ateliéru okrem predmetov bižutérie a výrobkov zlatotepcov a striebrotepcov, g) fotografie zhotovené umelcom, ním alebo pod jeho dohľadom vytlačené, podpísané a očíslované a obmedzené najviac na 30 kópií vrátane všetkých veľkostí a rámov. Zberateľské predmety sú a) poštové známky, kolky, odtlačky poštových pečiatok, obálky prvého dňa, poštovné ceniny a podobné výrobky opečiatkované alebo neopečiatkované, ale nemajúce výplatnú hodnotu v krajine určenia (kód ), b) zbierky a zberateľské predmety zoologickej, botanickej, mineralogickej, anatomickej, historickej, archeologickej, paleontologickej, etnografickej alebo numizmatickej hodnoty (kód ). Príloha č. 6 k zákonu č. 222/2004 Z. z. Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie 1. Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01) v znení smernice 80/ 368/EHS z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 01/zv. 01), v znení smernice 84/386/EHS z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/ zv. 01), v znení smernice 89/465/EHS z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 91/680/EHS zo (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 92/77/EHS z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 92/111/EHS zo (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 94/4/ES zo (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 94/5/ES zo (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 94/76/ES z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 95/7/ ES z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 96/42/ES z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 96/95/ES z (Ú. v. ES L 328 z ), v znení smernice 98/80/ES z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 99/49/ES z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 99/59/ES zo (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 99/85/ ES z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2000/17/ES z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/ zv. 01), v znení smernice 2000/65/ES zo (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2001/4/ES z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2001/115/ ES z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2002/38/ES zo (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01) - v znení smernice Rady 2006/58/ES z 27. júna 2006 (Ú.v. EÚ L 174, ), v znení smernice 2002/93/ES z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2003/92/ES zo (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2004/7/ES z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 02), v znení smernice 2004/15/ES z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 02), v znení smernice 2004/66/ES z (Ú. v. EÚ L 168 z ), v znení smernice Rady 2005/92/ES z 12. decembra 2005 (Ú.v. EÚ L 345, ). 2. Smernica Rady 2007/74/ES z 20. decembra 2007 o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby cestujúce z tretích krajín, od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane (Ú. v. EÚ L 346, ). 3. Smernica Rady 78/1035/EHS z o odpustení dovoznej prirážky malých tovarových zásielok nekomerčného charakteru z tretích krajín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01) v znení smernice 81/933/EHS zo (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 85/576/EHS z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01). Smernica Rady 2006/79/ES z o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 286, ). 4. Smernica Rady 2008/9/ES z , ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, ). 5. Smernica Rady 83/181/EHS z určujúca rozsah platnosti článku 14 (1) d) smernice 77/388/EHS vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pre finálny dovoz určitého tovaru (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01) v znení smernice 85/346/EHS z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 88/331/EHS z (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 89/219/EHS zo (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 91/680/EHS zo (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01). 6. Trinásta smernica Rady 86/560/EHS zo o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01). 7. Smernica Rady 2006/112/ES z o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, ) v znení smernice Rady 2006/138/ES z (Ú. v. EÚ L 384, ). 8. Smernica Rady 2008/8/ES z , ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 44, ). 9. Smernica Rady 2008/117/ES zo , ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s transakciami v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 14, ). 10. Smernica Rady 2009/69/ES z 25. júna 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o daňové úniky súvisiace s dovozom (Ú. v. EÚ L 175, ). 11. Smernica Rady 2009/162/EU z 22. decembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 10, ). 12. Smernica Rady 2010/23/EÚ zo 16. marca 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o voliteľné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaniami určitých služieb, pri ktorých existuje riziko podvodu (Ú. v. EÚ L 72, ). 13. Smernica Rady 2010/66/EÚ zo 14. októbra 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/9/ES, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/ 112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 275, ). 14. Smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (Ú. v. EÚ L 189, ). 15. Smernica Rady 2013/43/EÚ z 22. júla 2013, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o voliteľné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvod (Ú. v. EÚ L 201, ). Daň z pridanej hodnoty

118 Informácie: ZÁKON O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY 118 Príloha č. 7 k zákonu č. 222/2004 Z.z. Zoznam tovarov so sníženou sadzbou dane Číselné kódy Opis tovaru Spoločného colného sadzobníka 1) Mäso z hovädzích zvierat, čerstvé alebo chladené okrem mäsa z divých hovädzích zvierat položky 0102 ex Mäso zo svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené - len mäso z domácich svíň, čerstvé alebo chladené ex Mäso z oviec alebo kôz, čerstvé, chladené alebo mrazené len mäso z oviec alebo kôz, čerstvé alebo chladené okrem mäsa z divých oviec a kôz ex Mäso a jedlé droby, z hydiny položky 0105, čerstvé, chladené alebo mrazené - len mäso a jedlé droby z domácej hydiny, čerstvé alebo chladené ex Ostatné mäso a jedlé mäsové droby, čerstvé, chladené alebo mrazené - len mäso a jedlé droby z domácich králikov, čerstvé alebo chladené ex Živé ryby - len sladkovodné ryby okrem ozdobných rýb položky ex Ryby, čerstvé alebo chladené, okrem rybieho filé a ostatného rybieho mäsa položky len sladkovodné ryby okrem ozdobných rýb položky ex Rybie filé a ostatné rybie mäso (tiež mleté), čerstvé, chladené alebo mrazené - len rybie filé a ostatné rybie mäso (tiež mleté) zo sladkovodných rýb okrem ozdobných rýb položky , čerstvé alebo chladené ex Mlieko a smotana nezahustené ani neobsahujúce pridaný cukor ani ostatné sladidlá - len mlieko Maslo ex Chlieb, neobsahujúci pridaný med, vajcia, syr alebo ovocie a obsahujúci v sušine najviac 5 % hmotnosti cukrov a najviac 5 % hmotnosti tuku - len čerstvý chlieb podľa osobitného ex predpisu 2) - Rádioaktívne prvky a izotopy a zlúčeniny, iné ako podpoložiek , alebo ; zliatiny, disperzie (vrátane cermetov), keramické výrobky a zmesi obsahujúce tieto prvky, izotopy alebo zlúčeniny; rádioaktívne zvyšky - len pre zdravotníctvo Sacharín a jeho soli Antibiotiká 30 - Farmaceutické výrobky Diagnostické alebo laboratórne reagencie na podložke a pripravené diagnostické alebo laboratórne reagencie, tiež na podložke, iné ako v položke 3002 alebo 3006; certifikované referenčné materiály ex Ostatné sanitárne výrobky z plastov - len sedačka do vane na použitie pre ťažko zdravotne postihnutých občanov Tlačené knihy, brožúry, letáky a podobné tlačiarenské výrobky, tiež v jednotlivých listoch, okrem kníh, brožúr, letákov a podobných tlačiarenských výrobkov, tiež v jednotlivých listoch, v ktorých reklama a inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % celkového obsahu výrobku Obrázkové knižky, predlohy na kreslenie alebo maľovanie, pre deti Hudobniny, tlačené alebo v rukopise, tiež viazané ale- bo ilustrované Pančuchový tovar s odstupňovanou kompresiou (napr. pančuchy na kŕčové žily) ex Vychádzkové palice, palice so sedadielkom, biče, jazdecké bičíky a podobné výrobky - len pre nevidiace a čiastočne vidiace osoby ex Ostatné zdvíhacie, manipulačné, nakladacie alebo vykladacie stroje a zariadenia - len vaňový zdvihák na použitie pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím ex Ostatné zariadenia na automatické spracovanie údajov, predkladané vo forme systému - len zariadenia s hlasovým alebo hmatovým výstupom pre nevidiacich a slabozrakých ex Elektrické nízkofrekvenčné zosilňovače (audiofrekvenčné) - len individuálne zosilňovače pre nedoslýchavých, zosilňovače pre indukčné slučky pre nedoslýchavých, indukčné slučky pre nedoslýchavých, skupinové zosilňovače pre vyučovanie sluchovo postihnutých detí ex Ostatné elektrické akustické alebo vizuálne signalizačné prístroje (iné ako položky 8512 alebo 8530) - len pre osoby so sluchovým a zrakovým postihnutím Vozíky pre telesne postihnuté osoby, tiež motorizované alebo s iným mechanickým pohonom Časti, súčasti a príslušenstvá vozíkov pre telesne postihnuté osoby Kontaktné šošovky Okuliarové šošovky zo skla Okuliarové šošovky z ostatných materiálov Ortopedické zariadenia vrátane bariel, liečebných a chirurgických pásov a bandáží; dlahy a ostatné pomôcky na liečenie zlomenín; umelé časti tela; načúvacie pomôcky a ostatné zariadenia nosené alebo dopravované na tele alebo v tele implantované, na kompenzovanie nejakej chyby alebo neschopnosti Hygienické vložky a tampóny, detské plienky a prebaly pre deti, a podobné výrobky, z akéhokoľvek materiálu - určené len na inkontinenciu Príloha č. 8 k zákonu č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 593/2007 Z. z. Zoznam činností Telekomunikačné služby Dodanie vody, plynu, elektriny a tepla Preprava tovaru Prístavné a letiskové služby Preprava osôb Dodanie nového tovaru vyrobeného na predaj Činnosti pôdohospodárskych sprostredkovateľských agentúr týkajúce sa pôdohospodárskych produktov vykonávané podľa predpisov o spoločnej organizácii trhu s týmito produktmi Organizovanie obchodných veľtrhov a výstav Skladovanie Reklamné služby Služby cestovného ruchu Prevádzkovanie predajní pre zamestnancov, prevádzkovanie jedální pre zamestnancov a prevádzkovanie podobných prevádzok Činnosti verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu iné ako tie, ktoré sú oslobodené od dane podľa 36. Daň z pridanej hodnoty

119 Informácie: ZÁKON O MIESTNYCH DANIACH Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 733/2004 Z. z., č. 747/2004 Z. z., č. 171/2005 Z. z., č. 517/2005 Z. z., č. 120/2006 Z. z., č. 460/2007 Z. z., č. 538/2007 Z. z., č. 465/2008 Z. z., č. 535/ 2008 Z. z., č. 467/2009 Z. z., č. 527/2010 Z. z., č. 406/2011 Z. z., č. 460/2011 Z. z., č. 548/2011 Z. z., č. 68/2012 Z. z., č. 286/2012 Z. z., č. 343/2012 Z. z., č. 347/2013 Z. z., č. 484/2013 Z. z., č. 268/2014 Z. z., č. 333/2014 Z. z., č. 361/2014 Z. z., č. 79/2015 Z. z., č. 243/2017 Z. z. a č. 292/2017 Z. z. Ako sú novelizácie v textu úplného znenia vyznačené: obyčajné čierne písmo základný text, ktorý sa od 1. januára 2017 a ďalej nezmenil tučné červené písmo novely, ktoré vstúpili do platnosti od 1. januára 2018 ležaté čierne písmo poznámky vydavaťelstva 119 PRVÁ ČASŤ 1 Predmet úpravy Týmto zákonom sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. 2 Druhy miestnych daní (1) Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú: a) daň z nehnuteľností, b) daň za psa, c) daň za užívanie verejného priestranstva, d) daň za ubytovanie, e) daň za predajné automaty, f) daň za nevýherné hracie prístroje, g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, h) daň za jadrové zariadenie. (2) Obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len poplatok ). 3 Zdaňovacie obdobie Zdaňovacím obdobím miestnych daní uvedených v 2 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) a poplatku uvedeného v 2 ods. 2 je kalendárny rok. DRUHÁ ČASŤ DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ 4 Daň z nehnuteľností zahŕňa a) daň z pozemkov, b) daň zo stavieb, c) daň z bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome 1) (ďalej len daň z bytov ). Daň z pozemkov 5 Daňovník (1) Daňovníkom dane z pozemkov, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je a) vlastník pozemku, b) správca pozemku vo vlastníctve štátu, 2) správca pozemku vo vlastníctve obce 3) alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku 4) zapísaný v katastri nehnuteľností (ďalej len kataster ). (2) Daňovníkom dane z pozemkov je a) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav, 5) b) nájomca, ak Miestne dane

120 Informácie: ZÁKON O MIESTNYCH DANIACH nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri, 2. má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom, 6) 3. má v nájme náhradné pozemky daňovníka uvedeného v písmene a). (3) Ak nemožno určiť daňovníka podľa odsekov 1 a 2, je daňovníkom osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. (4) Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z pozemkov zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ňovníkom dane z pozemkov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne. 6 Predmet dane (1) Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení: a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty, 7) b) záhrady, c) zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy, 7) d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, 8) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy, e) stavebné pozemky. (2) Predmetom dane z pozemkov nie sú a) pozemky alebo ich časti, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré sú predmetom dane zo stavieb alebo dane z bytov, b) pozemky alebo ich časti, na ktorých sú postavené pozemné komunikácie s výnimkou verejných účelových komunikácií, a celoštátne železničné dráhy a regionálne železničné dráhy, c) pozemky alebo ich časti zastavané stavbami, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb podľa 10 ods. 3. (3) Na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny podľa odseku 1 je určujúce zaradenie pozemku podľa katastra, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak. Pre zaradenie lesného pozemku do kategórie lesa je určujúci program starostlivosti o lesy. (4) Na účely tohto zákona sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa 10 ods. 2, alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení. (5) Stavebným pozemkom podľa odseku 4 nie je na účely tohto zákona pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení na zmenu stavby, najmä ak ide o prístavbu, nadstavbu a stavebnú úpravu. (6) Za ostatné hospodársky využívané vodné plochy podľa odseku 1 písm. d) sa považujú vodné plochy využívané najmä na produkciu vodných živočíchov, chov hydiny alebo iných živočíchov, na produkciu rastlinných alebo iných produktov. (7) Časti plôch a nádvorí zastavaných stavbami, 9) ktoré nie sú stavbami podľa 10 ods. 2, sa považujú za pozemky podľa odseku 1 písm. c). 7 Základ dane (1) Základom dane z pozemkov podľa 6 ods. 1 písm. a) je hodnota pozemku bez porastov určená vynásobením výmery pozemkov v m 2 a hodnoty pôdy za 1 m 2 uvedenej v prílohe č. 1. (2) Základom dane z pozemkov podľa 6 ods. 1 písm. b), c) a e) je hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m 2 a hodnoty pozemkov za 1 m 2 uvedenej v prílohe č. 2, ak v odseku 7 nie je uvedená iná hodnota pozemku podľa 6 ods. 1 písm. e). (3) Základom dane z pozemkov podľa 6 ods. 1 písm. d) je hodnota pozemku bez porastov určená vynásobením výmery pozemkov v m 2 a hodnoty pozemku zistenej na 1 m 2 podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. 10) (4) Základom dane z pozemkov podľa 6 ods. 1, na ktorých sa nachádza transformačná stanica alebo predajný stánok slúžiaci k predaju tovaru a poskytovaniu služieb (ďalej len predajný stánok ), je hodnota pozemku určená vynásobením skutočnej výmery transformačnej stanice alebo predajného stánku v m 2 a hodnoty pozemku za 1 m 2 uvedenej v prílohe č. 2 pre stavebné pozemky. (5) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) ustanoviť, že namiesto nulovej hodnoty pozemku uvedenej v prílohe č. 1 sa použije hodnota pozemku za 1 m 2 uvedená vo všeobecne záväznom nariadení, 11) ktorá nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pozemku podľa prílohy č. 1 určenej za okres, do ktorého príslušné katastrálne územie patrí. Takto ustanovená hodnota pozemku sa použije len, ak daňovník hodnotu pozemku nepreukáže znaleckým posudkom. (6) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) ustanoviť, že namiesto hodnoty pozemku zistenej za 1 m 2 podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku 10) sa použije hodnota pozemku za 1 m 2 uvedená vo všeobecne záväznom nariadení. 11) Takto ustanovená hodnota pozemku sa použije len, ak daňovník hodnotu pozemku nepreukáže znaleckým posudkom. (7) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) ustanoviť, že namiesto hodnoty pozemku podľa 6 ods. 1 písm. e) uvedenej v prílohe č. 2 sa použije hodnota pozemku uvedená vo všeobecne záväznom nariadení. 11) 8 Sadzba dane (1) Ročná sadzba dane z pozemkov je 0,25 %. (2) Ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území ustanoviť ročné sadzby dane rôzne pre jednotlivé skupiny pozemkov podľa 6 ods. 1. Takto ustanovená ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa 6 ods. 1 písm. a) nesmie presiahnuť 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa 6 ods. 1 písm. d) nesmie presiahnuť 10-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1 a ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa 6 ods. 1 písm. b), c) a e) nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa 6 ods. 1 písm. b), c) a e) vo všeobecne záväznom nariadení. 11) Ročná sadzba dane za pozemky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane podľa odseku 1. (3) Na účely tohto zákona sa za pozemok funkčne spojený so stavbou jadrového zariadenia považuje pozemok, ktorý je nevyhnutne potrebný na prevádzku jadrového zariadenia a jeho fyzickú ochranu podľa osobitného predpisu. 11aaa) (4) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) na jednotlivé skupiny pozemkov podľa 6 ods. 1, na ktoré bolo vydané povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu 11aa) alebo na ktorých sa nachádza zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnej energie, 11ab) transformačná stanica alebo predajný stánok, ustanoviť inú sadzbu dane ako v odseku 2. Takto ustanovená ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení 11) podľa odseku 2. (5) Ak ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa 6 ods. 1 písm. a) ustanovená podľa odseku 2 presiahne 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov podľa odseku 1. Ak ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa 6 ods. 1 písm. d) ustanovená podľa odseku 2 presiahne 10-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov podľa odseku 1. Ak ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa 6 ods. 1 písm. b), c) a e) ustanovená podľa odseku 2 a ročná sadzba dane z pozemkov ustanovená podľa odseku 4 presiahne 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa 6 ods. 1 písm. b), c) a e) vo všeobecne záväznom nariadení, 11) uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov podľa odseku 1. 8a Výpočet dane z pozemkov Daň z pozemkov sa vypočíta ako súčin základu dane podľa 7 a ročnej sadzby dane z pozemkov podľa 8. Daň zo stavieb 9 Daňovník (1) Daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby alebo správca stavby vo vlastníctve štátu, 2) alebo správca stavby vo vlastníctve obce, 3) alebo správca stavby vo vlastníctve vyššieho územného celku 4) (ďalej Miestne dane

121 Informácie: ZÁKON O MIESTNYCH DANIACH 121 len vlastník stavby ). (2) Pri stavbách spravovaných Slovenským pozemkovým fondom, 6) ktoré sú v nájme, je daňovníkom nájomca. (3) Ak nemožno určiť daňovníka podľa odsekov 1 a 2, daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá stavbu skutočne užíva. (4) Ak je stavba v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane zo stavieb je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane zo stavieb zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je stavba v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane zo stavieb sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne. 10 Predmet dane (1) Predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení: a) stavby na bývanie 11a) a drobné stavby, 11b) ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, c) chaty a stavby na individuálnu rekreáciu, d) samostatne stojace garáže, e) stavby hromadných garáží, f) stavby hromadných garáží umiestnené pod zemou, g) priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, h) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou, i) ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až h). (2) Predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom alebo ukotvené pilótami. Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať. (3) Predmetom dane zo stavieb nie sú stavby a) s bytmi alebo nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov, b) priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení na ochranu pred povodňami a rozvodov tepelnej energie. (4) Na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. 11 Základ dane Základom dane zo stavieb je výmera zastavanej plochy v m2. Zastavanou plochou sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti stavby, pričom sa do zastavanej plochy nezapočítava prečnievajúca časť strešnej konštrukcie stavby. Základom dane pri stavbe hromadných garáží umiestnenej pod zemou je výmera zastavanej plochy v m 2, pričom zastavanou plochou sa rozumie pôdorys na úrovni najrozsiahlejšej podzemnej časti stavby. 12 Sadzba dane (1) Ročná sadzba dane zo stavieb je 0, 033 eura za každý aj začatý m 2 zastavanej plochy. (2) Ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa 10 ods. 1. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení 11) pre stavby uvedené v 10 ods. 1, ak 104g ods. 3 neustanovuje inak. (3) Pri viacpodlažných stavbách môže správca dane všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti určiť príplatok za podlažie v sume najviac 0,33 eura za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia. (4) Podlažie stavby je časť vnútorného priestoru stavby vymedzená podlahou a stropnou konštrukciou. V prípade, že stavba nemá stropnú konštrukciu, za podlažie sa na účely zákona považuje časť stavby vymedzená podlahou a strešnou konštrukciou. (5) Nadzemné podlažie je každé podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,80 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5,00 m po obvode stavby. (6) Ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré sú určené rôzne sadzby dane podľa odseku 2 a príplatok za podlažie podľa odseku 3, pomerná časť základu dane sa zistí ako pomer podlahovej plochy časti stavby využívanej na jednotlivý účel využitia k celkovej podlahovej ploche stavby. 12a Výpočet dane zo stavieb (1) Daň zo stavieb sa vypočíta ako súčin základu dane podľa 11 a ročnej sadzby dane zo stavieb podľa 12. (2) Ak ide o viacpodlažnú stavbu, daň zo stavieb sa vypočíta ako súčin základu dane podľa 11 a ročnej sadzby dane zo stavieb podľa 12 zvýšenej o súčin počtu ďalších podlaží a príplatku za podlažie podľa 12 ods. 3. Do počtu ďalších podlaží pri výpočte dane zo stavieb v prípade viacpodlažnej stavby sa nezapočítava prvé nadzemné podlažie. (3) Ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré sú určené rôzne sadzby dane podľa 12 ods. 2 a príplatok za podlažie podľa 12 ods. 3, daň sa vypočíta ako súčet pomerných častí dane. Pomerná časť dane sa vypočíta ako súčin zastavanej plochy stavby, pomernej časti základu dane a sadzby dane na príslušný účel využitia stavby zvýšenej o súčin počtu ďalších podlaží a príplatku za podlažie podľa 12 ods. 3. Daň z bytov 13 Daňovník (1) Daňovníkom dane z bytov je vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, 2) správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve obce, 3) alebo správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve vyššieho územného celku 4) (ďalej len vlastník bytu ). (2) Ak sú byty alebo nebytové priestory v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z bytov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne. 14 Predmet dane (1) Predmetom dane z bytov v bytovom dome, v ktorom aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo právnické osoby, sú byty a nebytové priestory. (2) Byt alebo časť bytu v bytovom dome, ktorý sa k 1. januáru zdaňovacieho obdobia využíva na iný účel ako bývanie, sa na účely tohto zákona považuje za nebytový priestor. 15 Základ dane Základom dane z bytov je výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m Sadzba dane (1) Ročná sadzba dane z bytov je 0,033 eura za každý aj začatý m2 podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru. (2) Ročnú sadzbu dane z bytov za byt alebo nebytový priestor podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci, jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Takto ustanovená sadzba dane z bytov za byt nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z bytov za byt ustanovenej vo všeobecne záväznom nariadení, 11) ak 104g ods. 4 neustanovuje inak. (3) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci, jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území ustanoviť rôznu ročnú sadzbu dane z bytov za nebytový priestor určený na rôzne účely v bytovom dome. Takto ustanovená sadzba dane z bytov za nebytový priestor v bytovom dome nesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z bytov Miestne dane

122 Informácie: ZÁKON O MIESTNYCH DANIACH 122 za nebytový priestor v bytovom dome ustanovenej vo všeobecne záväznom nariadení. 11) 16a Výpočet dane z bytov Daň z bytov sa vypočíta ako súčin základu dane podľa 15 a ročnej sadzby dane z bytov podľa 16. Spoločné ustanovenia pre daň z nehnuteľností 17 Oslobodenie od dane a zníženie dane (1) Od dane sú oslobodené a) pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve obce, ktorá je správcom dane, a pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo v správe mestských častí v Bratislave a Košiciach, b) pozemky a stavby vo vlastníctve iného štátu užívané fyzickými osobami, ktoré požívajú výsady a imunitu podľa medzinárodného práva a nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, za predpokladu, že je zaručená vzájomnosť. c) pozemky a stavby, alebo ich časti vo vlastníctve cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom, ktoré slúžia na vzdelávanie, na vedecko-výskumné účely alebo na vykonávanie náboženských obradov, d) pozemky a stavby, alebo ich časti vo vlastníctve verejných vysokých škôl alebo vo vlastníctve štátu v správe štátnych vysokých škôl slúžiace na vysokoškolské vzdelávanie alebo na vedecko-výskumné účely, e) pozemky a stavby, alebo ich časti vo vlastníctve verejných výskumných inštitúcií alebo vo vlastníctve štátu v správe Slovenskej akadémie vied slúžiace na vedecko-výskumné účely, f) pozemky a stavby, alebo ich časti vo vlastníctve štátu alebo samosprávnych krajov slúžiace materským školám, na základné vzdelávanie, 11ca) na stredné vzdelávanie 11c) a na vyššie odborné vzdelávanie 11c) a slúžiace strediskám praktického vyučovania a ak sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu alebo samosprávnych krajov, g) pozemky verejne prístupných parkov vo vlastníctve zdravotníckych zariadení poskytujúcich ústavnú zdravotnú starostlivosť, 11d) h) pozemky, stavby a nebytové priestory vo vlastníctve Slovenského Červeného kríža. (2) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov a) pozemky vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie, 12) b) pozemky, na ktorých sú cintoríny, kolumbáriá, urnové háje a rozptylové lúky, 13) c) močiare, plochy slatín a slancov, rašeliniská, remízky, háje, vetrolamy a pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov I. stupňa a II. stupňa, 14) pásma ochrany prírodných liečivých zdrojov I. stupňa a II. stupňa a zdrojov prírodných minerálnych vôd stolových I. stupňa a II. stupňa, 15) d) časti pozemkov, na ktorých sú zriadené meračské značky, signály a iné zariadenia bodov, geodetických základov, 16) stožiare rozvodu elektrickej energie, 17) stĺpy telekomunikačného vedenia a televízne prevádzače, nadzemné časti zariadení na rozvod vykurovacích plynov a pásy pozemkov v lesoch vyčlenené na rozvod elektrickej energie a vykurovacích plynov, e) pozemky verejne prístupných parkov, priestorov a športovísk, f) pozemky v národných parkoch, chránených krajinných oblastiach, chránených areáloch, prírodných rezerváciách, národných prírodných rezerváciách, prírodných pamiatkach, národných prírodných pamiatkach, chránených krajinných prvkoch, vo vyhlásených ochranných pásmach s tretím a štvrtým stupňom ochrany a územiach medzinárodného významu, 18) g) pozemky funkčne spojené so stavbami slúžiacimi verejnej doprave, h) pozemky užívané školami a školskými zariadeniami, i) lesné pozemky od nasledujúceho roka po vzniku holiny do roku plánovaného začatia výchovnej ťažby (prvej prebierky), j) pozemky, ktorých hospodárske využívanie je obmedzené vzhľadom na podkopanie, ich umiestnenie v oblasti dobývacích priestorov alebo pásiem hygienickej ochrany vody II. a III. stupňa, ochranu a tvorbu životného prostredia, ich postihnutie ekologickými katastrofami, nadmerným imisným zaťažením, na pozemky rekultivované investičným zúrodňovaním okrem rekultivácií plne financovaných zo štátneho rozpočtu, na rokliny, výmole, vysoké medze s kroviskami alebo kamením, pásma ochrany prírodných liečivých zdrojov II. a III. stupňa a zdrojov prírodných minerálnych vôd stolových II. a III. stupňa, 14) na genofondové plochy, brehové porasty a iné plochy stromovej a krovinatej vegetácie na nelesných pozemkoch s pôdoochranou, ekologickou alebo krajinotvornou funkciou, k) pozemky, ktorých vlastníkmi sú fyzické osoby v hmotnej núdzi 19) alebo fyzické osoby starší ako 62 rokov, ak tieto pozemky slúžia výhradne na ich osobnú potrebu, l) pozemky okrem pozemkov v zastavanej časti obce, na ktorých vykonávajú samostatne hospodáriaci roľníci poľnohospodársku výrobu ako svoju hlavnú činnosť. (3) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov a) stavby alebo byty vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie, 12) b) stavby alebo byty slúžiace školám, školským zariadeniam a zdravotníckym zariadeniam, zariadeniam na pracovnú rehabilitáciu a rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, 20) stavby užívané na účely sociálnej pomoci 20a) a múzeá, galérie, knižnice, divadlá, kiná, amfiteátre, výstavné siene, osvetové zariadenia, c) stavby alebo byty, ktorých využitie je obmedzené z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie, stavebnej uzávery alebo umiestnenia na podkopanom pozemku, d) stavby na bývanie a byty podľa druhej časti tohto zákona vo vlastníctve fyzických osôb v hmotnej núdzi, 19) fyzických osôb starších ako 62 rokov, držiteľov preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo držiteľov preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ako aj prevažne alebo úplne bezvládnych fyzických osôb, ktoré slúžia na ich trvalé bývanie, e) garáže a nebytové priestory v bytových domoch slúžiace ako garáž vo vlastníctve fyzických osôb starších ako 62 rokov, držiteľov preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo držiteľov preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktoré slúžia pre motorové vozidlo používané na ich dopravu, f) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie, stavby pre vodné hospodárstvo okrem stavieb na skladovanie inej ako vlastnej pôdohospodárskej produkcie a stavieb na administratívu. (4) Správca dane môže vo všeobecne záväznom nariadení 11) podľa miestnych podmienok vekovú hranicu fyzických osôb uvedenú v odsekoch 2 a 3 zvýšiť. (5) Pri súbehu znížení dane podľa odseku 2 alebo odseku 3 sa uplatní zníženie dane výhodnejšie pre daňovníka. (6) Ak v prípade viacpodlažnej stavby je oslobodená iba časť stavby, pri určení základu dane sa postupuje takto: a) výmera podlahových plôch časti stavby, ktorá je oslobodená od dane zo stavieb v m 2, sa vydelí celkovou výmerou podlahovej plochy všetkých podlaží stavby v m 2 vrátane výmery podlahových plôch časti stavby, ktorá je oslobodená od dane zo stavieb, b) podiel vypočítaný podľa písmena a), zaokrúhlený na stotiny nadol, sa odpočíta od čísla 1, c) rozdielom zisteným podľa písmena b) sa vynásobí celková výmera stavbou zastavanej plochy v m 2. (7) Daňovník uplatní nárok na zníženie dane alebo oslobodenie od dane podľa odsekov 2 až 4 v priznaní k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo v čiastkovom priznaní na to zdaňovacie obdobie, na ktoré mu prvýkrát vzniká nárok na zníženie dane alebo oslobodenie od dane, najneskôr v lehote podľa 99a ods. 1, inak nárok na príslušné zdaňovacie obdobie zaniká. 17a Jednotlivou časťou obce je územne celistvá časť obce, v ktorej je najmenej 5 % daňovníkov dane z nehnuteľností danej obce a ktorá je ustanovená vo všeobecne záväznom nariadení. 11) Ak má daňovník viac nehnuteľností v jednotlivej časti obce, na účely ustanoveného percenta sa považuje za daňovníka len raz. Jednotlivú časť obcemôže tvoriť ulica, vzájomne susediace ulice alebo susediace parcely pozemkov. 18 Vznik a zánik daňovej povinnosti (1) Daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal Miestne dane

123 Informácie: ZÁKON O MIESTNYCH DANIACH 123 vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom. (2) Na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k l. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením 21) v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom. Pri zániku vlastníckych práv vydražením daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikli vlastnícke práva k vydraženej nehnuteľnosti. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu roka daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve. 19a Dodatočné daňové priznanie (1) Ak daňovník zistí, že jeho daň má byť vyššia ako je vypočítaná v podanom priznaní, je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení, najneskôr do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať priznanie. (2) Ak daňovník zistí, že jeho daň má byť nižšia ako je vypočítaná v podanom priznaní, je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie najneskôr do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať priznanie. TRETIA ČASŤ DAŇ ZA PSA 22 Predmet dane (1) Predmetom dane za psa je pes starší ako 6 mesiacov chovaný fyzickou osobou alebo právnickou osobou. (2) Predmetom dane za psa nie je a) pes chovaný na vedecké účely a výskumné účely, b) pes umiestnený v útulku zvierat, c) pes so špeciálnym výcvikom, ktorého vlastní alebo používa držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, 23 Daňovník Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je a) vlastníkom psa alebo b) držiteľom psa, ak sa nedá preukázať, kto psa vlastní. 24 Základ dane Základom dane je počet psov. 25 Sadzba dane Sadzbu dane určí obec v eurách za jedného psa a kalendárny rok. Takto určená sadzba dane platí za každého ďalšieho psa u toho istého daňovníka. 26 Vznik a zánik daňovej povinnosti Daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pes stal predmetom dane podľa 22 ods. 1 a zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom pes prestal byť predmetom dane. 28 Správa dane Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území je pes chovaný. ŠTVRTÁ ČASŤ DAŇ ZA UŽÍVANIE VEREJNÉHO PRIESTRANSTVA 30 Predmet dane (1) Predmetom dane za užívanie verejného priestranstva je osobitné užívanie verejného priestranstva. (2) Verejným priestranstvom na účely tohto zákona sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce. Verejným priestranstvom na účely tohto zákona nie sú pozemky, ktoré obec prenajala podľa osobitného zákona. 22a) (3) Osobitným užívaním verejného priestranstva sa rozumie umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, umiestnenie stavebného zariadenia, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, zariadenia lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mimo stráženého parkoviska a podobne. Osobitným užívaním verejného priestranstva nie je užívanie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí. 22b) 31 Daňovník Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá verejné priestranstvo užíva. 32 Základ dane Základom dane za užívanie verejného priestranstva je výmera užívaného verejného priestranstva v m Sadzba dane Sadzbu dane za užívanie verejného priestranstva určí obec v eurách za každý aj začatý m 2 osobitne užívaného verejného priestranstva a každý aj začatý deň. 34 Vznik a zánik daňovej povinnosti Daňová povinnosť vzniká dňom začatia osobitného užívania verejného priestranstva a zaniká dňom skončenia osobitného užívania verejného priestranstva. 34a Oznamovacia povinnosť, vyrubenie dane a platenie dane (1) Daňovník je povinný oznámiť svoj zámer osobitného užívania verejného priestranstva správcovi dane najneskôr v deň vzniku daňovej povinnosti. (2) Obec vyrubí daň rozhodnutím najskôr v deň vzniku daňovej povinnosti. Vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Obec môže určiť splátky dane a lehotu ich splatnosti v rozhodnutí. Daňovník môže vyrubenú daň, ktorá bola rozhodnutím obce určená v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky. (3) Ak daňová povinnosť zanikne a daňovník oznámi túto skutočnosť správcovi dane do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti, správca dane vráti pomernú časť dane za zostávajúce dni, za ktoré bola daň zaplatená. Nárok na vrátenie pomernej časti dane zaniká, ak daňovník v uvedenej lehote zánik daňovej povinnosti neoznámi. 34b Určenie dane podľa pomôcok (1) Obec písomne vyzve daňovníka, ktorý nesplní oznamovaciu povinnosť o vzniku daňovej povinnosti, na jej splnenie v primeranej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako osem dní. (2) Ak daňovník nesplní oznamovaciu povinnosť ani na základe výzvy podľa odseku 1, obec zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok. (3) Obec oznámi daňovníkovi určenie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určenia dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. (4) Na postup obce pri určení dane podľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis. 37a) Miestne dane 29 Splnomocňovacie ustanovenie Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením 11) najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií spojených s predmetom dane, prípadné oslobodenia od dane alebo zníženia dane. 35 Správa dane Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa užívané verejné priestranstvo nachádza.

124 Informácie: ZÁKON O MIESTNYCH DANIACH Splnomocňovacie ustanovenie Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením 11) najmä miesta, ktoré sú verejnými priestranstvami, osobitné spôsoby ich užívania, sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií alebo počas podujatí konaných na území obce, náležitosti oznamovacej povinnosti, prípadné oslobodenia od tejto dane alebo zníženia dane. PIATA ČASŤ DAŇ ZA UBYTOVANIE 37 Predmet dane Predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie podľa 754 až 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení (ďalej len zariadenie ), ktorým je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný dom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, turistická ubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely. 38 Daňovník Daňovníkom je fyzická osoba, ktorá sa v zariadení odplatne prechodne ubytuje. 39 Základ dane Základom dane je počet prenocovaní. 40 Sadzba dane (1) Sadzbu dane určí obec v eurách na osobu a prenocovanie. (2) Obec môže všeobecne záväzným nariadením 11) ustanoviť rôznu sadzbu dane pre časti obce 23a) alebo pre jej jednotlivé katastrálne územia. 41 Vyberanie dane Platiteľom dane je prevádzkovateľ zariadenia, ktorý odplatné prechodné ubytovanie poskytuje. 42 Správa dane Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa zariadenie nachádza. 43 Splnomocňovacie ustanovenie Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením, 11) najmä náležitosti a lehotu oznamovacej povinnosti platiteľa dane, sadzbu dane, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, spôsob vyberania dane, náležitosti potvrdenia o zaplatení dane, lehoty a spôsoby jej odvodu obci, prípadné oslobodenia od tejto dane alebo zníženia dane. ŠIESTA ČASŤ DAŇ ZA PREDAJNÉ AUTOMATY 44 Predmet dane Predmetom dane za predajné automaty sú prístroje a automaty, ktoré vydávajú tovar za odplatu (ďalej len predajné automaty ) a sú umiestnené v priestoroch prístupných verejnosti. Predmetom dane za predajné automaty nie sú automaty, ktoré vydávajú cestovné lístky verejnej dopravy. 45 Daňovník Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá predajné automaty prevádzkuje. 46 Základ dane Základom dane je počet predajných automatov. 47 Sadzba dane Sadzbu dane určí obec v eurách za jeden predajný automat a kalendárny rok. 48 Vznik a zánik daňovej povinnosti Daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom sa predajný automat začal prevádzkovať a zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom sa ukončilo jeho prevádzkovanie. Ak dôjde v rámci jedného kalendárneho mesiaca k zmene správcu dane k tomu istému predmetu dane, vzniká daňová povinnosť u nového správcu dane prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene správcu dane. 50 Správa dane Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa predajné automaty prevádzkujú, splátky dane a lehotu splatnosti splátok dane. 51 Splnomocňovacie ustanovenie Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením 11) najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, spôsob identifikácie predajných automatov, prípadné oslobodenia od tejto dane alebo zníženia dane. SIEDMA ČASŤ DAŇ ZA NEVÝHERNÉ HRACIE PRÍSTROJE 52 Predmet dane (1) Predmetom dane za nevýherné hracie prístroje sú hracie prístroje, ktoré sa spúšťajú alebo prevádzkujú za odplatu, pričom tieto hracie prístroje nevydávajú peňažnú výhru a sú prevádzkované v priestoroch prístupných verejnosti (ďalej len nevýherné hracie prístroje ). (2) Nevýherné hracie prístroje sú: a) elektronické prístroje na počítačové hry, b) mechanické prístroje, elektronické prístroje, automaty a iné zariadenia na zábavné hry. 53 Daňovník Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nevýherné hracie prístroje prevádzkuje. 54 Základ dane Základom dane je počet nevýherných hracích prístrojov. 55 Sadzba dane Sadzbu dane určí obec v eurách za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok. 56 Vznik a zánik daňovej povinnosti Daňová povinnosť vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom sa nevýherný hrací prístroj začal prevádzkovať a zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom sa ukončilo jeho prevádzkovanie. Ak dôjde v rámci jedného kalendárneho mesiaca k zmene správcu dane k tomu istému predmetu dane, vzniká daňová povinnosť u nového správcu dane prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene správcu dane. 58 Správa dane Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa nevýherné hracie prístroje prevádzkujú. 59 Splnomocňovacie ustanovenie Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením 11) najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, spôsob identifikácie nevýherných hracích prístrojov, prípadné oslobodenia od dane alebo zníženia dane. Miestne dane

125 Informácie: ZÁKON O MIESTNYCH DANIACH 125 ÔSMA ČASŤ DAŇ ZA VJAZD A ZOTRVANIE MOTOROVÉHO VOZIDLA V HISTORICKEJ ČASTI MESTA 60 Predmet dane (1) Predmetom dane za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta je vjazd a zotrvanie motorového vozidla 24) v historickej časti mesta. (2) Predmetom dane nie je vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta pri činnostiach spojených s ochranou zdravia, majetku a verejného poriadku. 61 Daňovník Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom 25) motorového vozidla. 62 Základ dane Základom dane je počet dní vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta. 63 Sadzba dane (1) Sadzbu dane určí obec v eurách za motorové vozidlo a každý aj začatý deň vjazdu a zotrvania v historickej časti mesta. (2) Sadzba dane sa môže určiť aj paušálnou sumou za vjazd motorovým vozidlom do historickej časti mesta bez ohľadu na počet dní zotrvania v tejto časti mesta. 64 Vznik a zánik daňovej povinnosti Daňová povinnosť vzniká dňom vjazdu motorového vozidla do historickej časti mesta a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta a zaniká dňom výjazdu motorového vozidla z historickej časti mesta. 64a Oznamovacia povinnosť, vyrubenie dane a platenie dane (1) Daňovník je povinný oznámiť svoj zámer vojsť motorovým vozidlom do historickej časti mesta a zotrvať motorovým vozidlom v historickej časti mesta správcovi dane, najneskôr v deň vzniku daňovej povinnosti. (2) Obec vyrubí daň rozhodnutím najskôr v deň vzniku daňovej povinnosti. Vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Obec môže určiť splátky dane a lehotu ich splatnosti v rozhodnutí. Daňovník môže vyrubenú daň, ktorá bola rozhodnutím obce určená v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky. (3) Ak daňová povinnosť zanikne a daňovník oznámi túto skutočnosť správcovi dane do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti, správca dane vráti pomernú časť dane za zostávajúce dni, za ktoré bola daň zaplatená. Nárok na vrátenie pomernej časti dane zaniká, ak daňovník v uvedenej lehote zánik daňovej povinnosti neoznámi. 64b Určenie dane podľa pomôcok (1) Obec písomne vyzve daňovníka, ktorý nesplní oznamovaciu povinnosť o vzniku daňovej povinnosti, na jej splnenie v primeranej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako osem dní. (2) Ak daňovník nesplní oznamovaciu povinnosť ani na základe výzvy podľa odseku 1, obec zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok. (3) Obec oznámi daňovníkovi určenie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určenia dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. (4) Na postup obce pri určení dane podľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis. 37a) 65 Správa dane Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa historické časti nachádzajú. 66 Splnomocňovacie ustanovenie Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením 11) najmä vymedzenie historickej časti, sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií, alebo určí paušálnu sumu dane a podmienky vyberania paušálnej sumy dane, náležitosti oznamovacej povinnosti, prípadné oslobodenia od dane alebo zníženia dane. DEVIATA ČASŤ DAŇ ZA JADROVÉ ZARIADENIE 67 Predmet dane Predmetom dane za jadrové zariadenie je jadrové zariadenie, v ktorom prebieha štiepna reakcia v jadrovom reaktore a vyrába sa elektrická energia 25a) (ďalej len jadrové zariadenie ), a to aj po časť kalendárneho roka. 68 Daňovník Daňovníkom dane je držiteľ povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky a povolenia na prevádzku jadrového zariadenia 25b) na výrobu elektrickej energie. 69 Základ dane Základom dane je výmera katastrálneho územia obce v m 2, ktoré sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením schválenej Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky. 25c) Na zmenu oblasti ohrozenia jadrovým zariadením v priebehu zdaňovacieho obdobia sa na účely tejto dane neprihliada. 70 Sadzba dane (1) Sadzba dane je v obciach, ktorých zastavané územie alebo jeho časť sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením 25c) v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach v pásme 1. do 1/3 polomeru oblasti ohrozenia (ďalej len polomer ) 0,0039 eura za m 2 2. nad 1/3 polomeru do 2/3 polomeru 0,0013 eura za m 2 3. nad 2/3 polomeru 0,0006 eura za m 2. (2) Ak sa zastavané územie obce nachádza vo viacerých pásmach oblasti ohrozenia jadrovým zariadením u jedného prevádzkovateľa, použije sa vyššia sadzba dane pre katastrálne územie obce. 71 Vznik a zánik daňovej povinnosti Daňová povinnosť vzniká dňom začatia skúšobnej prevádzky jadrového zariadenia a zaniká dňom trvalého ukončenia výroby elektrickej energie v jadrovom zariadení. 72 Oznamovacia povinnosť Daňovník je povinný písomne oznámiť vznik daňovej povinnosti správcovi dane do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti a zánik daňovej povinnosti do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti. 73 Vyrubenie dane a platenie dane (1) Daň vyrubí správca dane rozhodnutím do 31. januára zdaňovacieho obdobia za predchádzajúci kalendárny rok. (2) Daň sa vypočíta ako súčin základu dane podľa 69 a sadzby dane podľa 70. (3) Ak sa v rôznych oblastiach ohrozenia jadrovým zariadením, ktoré sa vzájomne čiastočne prekrývajú, nachádza zastavané územie obce v rovnakom pásme podľa 70, správca dane vyrubí každému daňovníkovi pomernú časť dane. Pomerná časť dane sa vypočíta ako podiel dane podľa odseku 2 pripadajúci na jednotlivých daňovníkov, pričom celková daň nesmie prekročiť daň vypočítanú podľa odseku 2 pre toto rovnaké pásmo. (4) Ak sa v rôznych oblastiach ohrozenia jadrovým zariadením, ktoré sa vzájomne čiastočne prekrývajú, nachádza zastavané územie obce v rôznych pásmach podľa 70, správca dane vyrubí každému daňovníkovi pomernú časť dane. Pomerná časť dane na týchto daňovníkov sa vypočíta ako súčin príslušného koeficientu a dane podľa odseku 2 pripadajúcej na daňovníka s najvyššou sadzbou dane. Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je daň pripadajúca na príslušného daňovníka podľa odseku 2 v tejto oblasti ohrozenia jadrovým zariadením a v ktorého menovateli je súčet daní za daňovníkov v rôznych pásmach oblastí ohrozenia jadrovým zariadením. (5) Ak je niekoľko daňovníkov v lokalite jadrových zariadení v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach, 25d) ktorým boli Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky schválené rôzne oblasti ohroze- Miestne dane

126 Informácie: ZÁKON O MIESTNYCH DANIACH 126 nia jadrovým zariadením, ktoré sa vzájomne čiastočne prekrývajú, správca dane vyrubí každému z nich pomernú časť dane, ktorá sa určí ako podiel dane vypočítanej podľa odseku 2 pripadajúci na jednotlivých daňovníkov. (6) Vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 73a Určenie dane podľa pomôcok (1) Obec písomne vyzve daňovníka, ktorý nesplní oznamovaciu povinnosť o vzniku daňovej povinnosti, na jej splnenie v primeranej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako osem dní. (2) Ak daňovník nesplní oznamovaciu povinnosť ani na základe výzvy podľa odseku 1, obec zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok. (3) Obec oznámi daňovníkovi určenie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určenia dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. (4) Na postup obce pri určení dane podľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis. 37a) 75 Správa dane Miestne príslušnou obcou je obec, ktorej zastavané územie alebo jeho časť sa nachádza v oblasti ohrozenia 25c) jadrovým zariadením. 76 Splnomocňovacie ustanovenie Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením 11) najmä sadzbu dane, začlenenie obce do pásma rozhodujúceho pre určenie sadzby dane podľa 70, náležitosti oznamovacej povinnosti a prípadné oslobodenia od dane. DESIATA ČASŤ POPLATOK 77 (1) Poplatok sa platí za a) činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom, b) činnosti nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, c) triedený zber zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, d) náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a e) náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa osobitného predpisu. 26) (2) Ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorým je a) fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt 27) alebo prechodný pobyt 28) alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu 29) alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, 30) vinicu, 31) ovocný sad, 32) trvalý trávny porast 33) na iný účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku 34) a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha 35) (ďalej len nehnuteľnosť ), b) právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na iný účel ako na podnikanie, c) podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania. (3) Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci súčasne trvalý pobyt a prechodný pobyt, poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu. Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na iný účel ako na podnikanie, poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Ak má osoba podľa odseku 2 písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je podľa odseku 2 písm. c) fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie a miestom podnikania je miesto jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a v tomto mieste nemá zriadenú prevádzkareň, poplatok platí iba raz z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. To neplatí, ak sa na poplatníka vzťahuje množstvový zber v príslušnej časti obce. (4) Poplatníkom nie je osoba, ktorej oprávnenie užívať nehnuteľnosť vyplýva z povahy právneho vzťahu s poplatníkom podľa odseku 2, ak na jeho základe a) užíva priestory nehnuteľnosti vyhradené na prechodné ubytovanie v zariadení na to určenom, b) je hospitalizovaná v zariadení poskytujúcom služby zdravotnej starostlivosti, c) sa jej poskytuje sociálna služba v zariadení sociálnych služieb pobytovou formou, d) užíva z dôvodu plnenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu s poplatníkom nehnuteľnosť, ktorú má právo užívať alebo ju užíva aj poplatník, alebo e) v nehnuteľnosti, ktorú má poplatník právo užívať alebo ju užíva, vykonáva pre poplatníka práce alebo mu poskytuje iné služby v rámci výkonu svojej činnosti a pri tejto činnosti produkuje len komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, f) činnosti nakladania s drobným stavebným odpadom, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu. (5) Ak tak obec ustanoví vo všeobecne záväznom nariadení, 11) poplatok od poplatníka v ustanovenej výške pre obec vyberá a za vybraný poplatok ručí a) vlastník nehnuteľnosti; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov alebo ak ide o bytový dom, 36) poplatok vyberá a za vybraný poplatok ručí zástupca alebo správca určený spoluvlastníkmi, ak s výberom poplatku zástupca alebo správca súhlasí, b) správca, 37) ak je vlastníkom nehnuteľnosti štát, vyšší územný celok alebo obec (ďalej len platiteľ ). (6) Platiteľ a poplatník sa môžu písomne dohodnúť, že poplatok obci odvedie priamo poplatník; za odvedenie poplatku obci ručí platiteľ. (7) Ak viacero poplatníkov podľa odseku 2 písm. a) žije v spoločnej domácnosti, plnenie povinností poplatníka môže za ostatných členov tejto domácnosti na seba prevziať jeden z nich. Za poplatníka, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, plní povinnosti poplatníka jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník. Povinnosti poplatníka nesmie za iného prevziať alebo plniť osoba, ktorá sa dlhodobo zdržiava mimo územia Slovenskej republiky alebo je nezvestná. Tieto skutočnosti, ako aj ich zmeny je osoba, ktorá za iného plní povinnosti poplatníka, povinná oznámiť obci. (8) Poplatková povinnosť vzniká dňom, ktorým nastane skutočnosť uvedená v odseku 2 a zaniká dňom, ktorým táto skutočnosť zanikne. (9) Obec do poplatku podľa odseku 1 môže zahrnúť a) náklady na zbernú nádobu na zmesový komunálny odpad, b) náklady na zabezpečenie zberných nádob na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa neuplatňuje rozšírená zodpovednosť. 78 Sadzba poplatku (1) Sadzba poplatku je a) najmenej 0,0033 eura a najviac 0,0531 eura za jeden liter alebo dm 3 komunálnych odpadov vrátane drobných stavebných odpadov, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu alebo najmenej 0,0066 eura a najviac 0,1659 eura za jeden kilogram komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov, b) najmenej 0,0066 eura a najviac 0,1095 eura za osobu a kalendárny deň, c) najmenej 0,015 eura a najviac 0,078 eura za kilogram drobných stavebných odpadov bez obsahu škodlivín, ak v obci bol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu. (2) Sadzba poplatku podľa odseku 1 nesmie byť vyššia ako súčet priemerných nákladov obce na zabezpečenie činností nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi vrátane nákladov súvisiacich so zabezpečením zberných nádob pripadajúcich na jeden liter, dm 3 alebo kilogram týchto odpadov (pri množstvovom zbere) alebo pripadajúcich na priemerné množstvo komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov vytvorených jedným poplatníkom v obci za jeden kalendárny deň; ak obec zabezpečuje zhodnocovanie týchto odpadov, náklady sa musia znížiť o výnosy obce zo zhodnotenia. (3) Ak obec neustanoví všeobecne záväzným nariadením 11) sadzbu poplatku podľa odseku 1, pri určení poplatku sa použije dolná hranica sadzby poplatku podľa odseku 1. Obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením sadzbu poplatku 11) podľa odseku 1 písm. c), ak bol v obci zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu. Miestne dane

127 Informácie: ZÁKON O MIESTNYCH DANIACH 127 (4) Obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením 11) pri množstvovom zbere rôzne sadzby poplatku v závislosti od objemu zbernej nádoby a frekvencie odvozov v rozsahu dolnej a hornej výšky poplatku určenej v odseku 1 písm. a). 79 Určenie poplatku (1) Ak je v obci zavedený množstvový zber, obec určí poplatok ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov. (2) Ak v obci nie je zavedený množstvový zber, obec určí poplatok na zdaňovacie obdobie, ako a) súčin sadzby poplatku a počtu kalendárnych dní v zdaňovacom období, počas ktorých má alebo bude mať poplatník podľa 77 ods. 2 písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo počas ktorých nehnuteľnosť užíva alebo je oprávnený ju užívať, alebo b) súčin sadzby poplatku, počtu kalendárnych dní v zdaňovacom období a ukazovateľa dennej produkcie komunálnych odpadov, ak ide o poplatníka podľa 77 ods. 2 písm. b) alebo písm. c). (3) Ukazovateľ produkcie komunálnych odpadov v zdaňovacom období je súčet a) priemerného počtu osôb pripadajúci na zdaňovacie obdobie, ktoré sú v rozhodujúcom období s poplatníkom podľa 77 ods. 2 písm. b) alebo písm. c) v pracovnoprávnom vzťahu, inom obdobnom vzťahu alebo ktoré sú u poplatníka v štátnozamestnaneckom pomere, alebo ktoré tvoria jeho štatutárny orgán, pričom tieto osoby vykonávajú svoju činnosť v nehnuteľnosti, ktorú poplatník užíva alebo je oprávnený užívať, nachádzajúcej sa v obci; ak je poplatníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, do počtu osôb sa započítava aj táto osoba; do počtu osôb sa nezapočítavajú osoby, ktoré majú v tejto obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt (ďalej len priemerný počet zamestnancov ), a b) priemerného počtu 1. hospitalizovaných alebo ubytovaných osôb pripadajúci na zdaňovacie obdobie v rozhodujúcom období, ak ide o poplatníka, ktorý v užívanej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci poskytuje zdravotné služby alebo ubytovacie služby; do tohto počtu osôb sa nezapočítavajú osoby, ktoré majú v tejto obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a 2. miest určených na poskytovanie služby pripadajúci na zdaňovacie obdobie v rozhodujúcom období, ak ide o poplatníka, ktorý v užívanej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci poskytuje reštauračné, kaviarenské alebo iné pohostinské služby. (4) Ak sa ukazovateľ produkcie komunálnych odpadov v zdaňovacom období nevypočíta podľa odseku 3, ukazovateľom produkcie komunálnych odpadov v zdaňovacom období je súčet a) priemerného počtu zamestnancov pripadajúcich na zdaňovacie obdobie neznížený o počet osôb, ktoré majú v obci aj trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, vynásobený koeficientom ustanoveným obcou, pričom koeficient nesmie mať vyššiu hodnotu ako 1, a b) priemerného počtu osôb alebo miest podľa odseku 3 písm. b). (5) Rozhodujúcim obdobím podľa odseku 3 je a) predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom bol poplatník oprávnený vykonávať v nehnuteľnosti, ktorú užíva alebo je oprávnený ju užívať, svoju činnosť, alebo b) ak nie je možné postupovať podľa písmena a) 1. počet kalendárnych dní v období trvajúcom odo dňa vzniku povinnosti platiť poplatok do konca týždňa, ktorý predchádza týždňu, v ktorom poplatník splní ohlasovaciu povinnosť podľa 80 o skutočnosti, ktorá má za následok zánik poplatkovej povinnosti, alebo 2. počet kalendárnych dní v období trvajúcom odo dňa vzniku povinnosti platiť poplatok do konca zdaňovacieho obdobia. 80 Oznamovacia povinnosť (1) Poplatník je povinný v priebehu zdaňovacieho obdobia oznámiť obci vznik poplatkovej povinnosti do 30 dní odo dňa vzniku poplatkovej povinnosti a a) uviesť meno, priezvisko, titul, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, adresu prechodného pobytu (ďalej len identifikačné údaje ); v prípade určeného zástupcu podľa 77 ods. 7 aj identifikačné údaje za ostatných členov domácnosti a ak je poplatníkom osoba podľa 77 ods. 2 písm. b) alebo písm. c) názov alebo obchodné meno alebo dodatok obchodného mena, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, b) uviesť údaje rozhodujúce na určenie poplatku, c) ak požaduje zníženie alebo odpustenie poplatku podľa 82, predložiť aj doklady, ktoré odôvodňujú zníženie alebo odpustenie poplatku. (2) Zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie poplatku a zánik poplatkovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia je poplatník povinný oznámiť obci do 30 dní odo dňa, kedy tieto nastali. 81 Vyrubenie poplatku a splatnosť (1) Poplatok obec vyrubuje každoročne rozhodnutím na celé zdaňovacie obdobie. Vyrubený poplatok je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak poplatník preukáže, že využíva množstvový zber, obec poplatok nevyrubí rozhodnutím. (2) Ak vznikne poplatková povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, obec vyrubí pomernú časť poplatku rozhodnutím začínajúc dňom vzniku poplatkovej povinnosti až do konca príslušného zdaňovacieho obdobia. (3) Ak poplatníkov žijúcich v spoločnej domácnosti zastupuje jeden z nich, obec vyrubí poplatok rozhodnutím v celkovej sume tomuto zástupcovi podľa odseku 1 alebo odseku 2. (4) Obec môže určiť platenie poplatku v splátkach. Splátky poplatku sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje poplatok. Poplatník môže vyrubený poplatok, ktorý bol rozhodnutím obce určený v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky. 81a Určenie poplatku podľa pomôcok (1) Správca dane písomne vyzve poplatníka, ktorý nesplní oznamovaciu povinnosť podľa 80, na jej splnenie v primeranej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako osem dní. (2) Ak poplatník nesplní oznamovaciu povinnosť ani na základe výzvy podľa odseku 1, správca dane určí poplatok podľa pomôcok. (3) Správca dane oznámi poplatníkovi určenie poplatku podľa pomôcok, pričom dňom začatia určenia poplatku podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. (4) Na postup správcu dane pri určení poplatku podľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis. 37a) 82 Vrátenie, zníženie a odpustenie poplatku (1) Obec vráti poplatok alebo jeho pomernú časť poplatníkovi, ktorému zanikla povinnosť platiť poplatok v priebehu zdaňovacieho obdobia a preukáže splnenie podmienok na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti ustanovených vo všeobecne záväznom nariadení. 11) (2) Obec poplatok zníži alebo odpustí za obdobie, za ktoré poplatník obci preukáže splnenie podmienok na zníženie poplatku alebo odpustenie poplatku a predloží podklady, ktoré obec určila všeobecne záväzným nariadením, 11) že viac ako 90 dní v zdaňovacom období sa nezdržiava alebo sa nezdržiaval na území obce. (3) Obec môže na základe žiadosti poplatníka na zmiernenie alebo odstránenie tvrdosti zákona vyrubený poplatok znížiť alebo odpustiť rozhodnutím. 83 Splnomocňovacie ustanovenia (1) Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením 11) k 1. januáru zdaňovacieho obdobia sadzby poplatku v súlade s 78 ods. 1, hodnotu koeficientu, pri množstvovom zbere spôsob a lehotu zaplatenia poplatku, podmienky na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti podľa 82 ods. 1, podmienky, ktorých splnenie má poplatník preukázať a podklady, ktoré má poplatník predložiť pri znížení alebo odpustení poplatku podľa 82 ods. 2. (2) Obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením 11) k 1. januáru zdaňovacieho obdobia sadzby poplatku aj podľa objemu zbernej nádoby a frekvencie odvozu v súlade s 78 ods. 4, zníženie poplatku alebo oslobodenie od poplatku poplatníkovi, ktorým je fyzická osoba v hmotnej núdzi, fyzická osoba staršia ako 62 rokov, držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom alebo prevažne alebo úplne bezvládna fyzická osoba. JEDENÁSTA ČASŤ DAŇ Z MOTOROVÝCH VOZIDIEL [Pozn. vyd.: zrušená zákonom č. 361/2014 Z. z.] Miestne dane

128 Informácie: ZÁKON O MIESTNYCH DANIACH 128 DVANÁSTA ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA 97 Vzťah k medzinárodným zmluvám Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ustanovuje inak. 98 Miestnu daň podľa 2 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) možno zaviesť a zrušiť, určiť a zmeniť sadzby dane, hodnotu pozemku, príplatok za podlažie, oslobodenie od dane alebo zníženie dane len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. 98a Použitie označenej a neoznačenej platby (1) Daňovník označí platbu miestnej dane a poplatku podľa 2 ods. 1 a 2 spôsobom, ktorý určí obec rozhodnutím o vyrubení dane a poplatku alebo rozdielu dane a poplatku; ak platbu neoznačí, obec ju použije podľa odseku 2. (2) Obec neoznačenú platbu použije na úhradu daňového nedoplatku, na splátku miestnej dane a poplatku po lehote splatnosti podľa 2 ods. 1 a 2 s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, inak na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov. Ak existuje viacero daňových nedoplatkov a splátok miestnej dane a poplatku po lehote splatnosti podľa 2 ods. 1 a 2 s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu v poradí podľa ich výšky vzostupne. (3) Pri použití daňového preplatku miestnej dane a poplatku podľa 2 ods. 1 a 2 a pri vrátení pomernej časti miestnej dane podľa 34a ods. 3, 64a ods. 3 a 99h a pomernej časti poplatku podľa 82 sa ustanovenie odseku 2 použije primerane. (4) Ak nemožno použiť neoznačenú platbu podľa odseku 2 alebo postup podľa odseku 3, obec vráti na základe žiadosti neoznačenú platbu, daňový preplatok miestnej dane a poplatku podľa 2 ods. 1 a 2 alebo ich pomernú časť do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti. 98b Elektronické služby (1) Obec môže poskytovať elektronické služby. (2) Daňovník pri elektronickej komunikácii s obcou má po zadaní prístupových údajov na webovom sídle obce sprístupnenú osobnú internetovú zónu, ktorej obsahom sú najmä a) spis daňovníka v elektronickej forme, b) elektronický výpis z osobného účtu daňovníka, c) prístup na elektronickú podateľňu, d) elektronická osobná schránka, e) katalóg služieb. (3) Elektronickú adresu elektronickej podateľne zverejňuje obec na svojom webovom sídle, ako aj na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy. (4) Elektronická osobná schránka je elektronická schránka, ktorá je určená na komunikáciu s obcou. (5) Podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením 11) a uverejní ho na svojom webovom sídle. 99 Správa dane (1) Správu dane z nehnuteľností podľa 2 ods. 1 písm. a) vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. (2) Správu miestnych daní podľa 2 ods. 1 písm. b) až h) a poplatku podľa 2 ods. 2 vykonáva obec, ktorá ich na svojom území zaviedla. (3) Správu miestnych daní podľa 2 ods. 1 a poplatku podľa 2 ods. 2 vykonávajú v Bratislave a v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta. 46a) (4) Správou miestnych daní podľa 2 ods. 1 a poplatku podľa 2 ods. 2 nie je možné poveriť iné právnické osoby alebo fyzické osoby. 99a Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje (1) Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Daňovník nie je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností, ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome oslobodený od dane podľa 17 ods. 1 písm. a) a b). (2) Ak vznikne daňová povinnosť k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje v priebehu zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný podať priznanie k tej dani, ku ktorej vznikla daňová povinnosť najneskôr do 30 dní odo dňa vzniku tejto daňovej povinnosti. (3) Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník nadobudne nehnuteľnosť vydražením alebo dedením, je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti. 99b Čiastkové priznanie (1) Ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa 99a a stane sa vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom ďalšej nehnuteľnosti alebo dôjde k zmene druhu alebo výmery pozemku, účelu využitia stavby, bytu alebo nebytového priestoru alebo mu zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľností, je povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností príslušnému správcovi dane v lehote podľa 99a ods. 1. (2) Ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa 99a a daňová povinnosť k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich vznikne alebo zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný podať čiastkové priznanie k tej dani, ku ktorej vznikne alebo zanikne daňová povinnosť príslušnému správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa vzniku alebo zániku daňovej povinnosti. (3) Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia daňovník nadobudne nehnuteľnosť vydražením alebo dedením a už podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa 99a, je povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností do 30 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti príslušnému správcovi dane. (4) V čiastkovom priznaní je daňovník povinný uviesť len zmeny oproti dovtedy podanému priznaniu k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje vrátane čiastkového priznania k týmto daniam alebo niektorej z nich. 99c Opravné priznanie a dodatočné priznanie (1) Pred uplynutím lehoty na podanie priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich alebo čiastkového priznania k týmto daniam alebo niektorej z nich môže daňovník podať opravné priznanie. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné priznanie, pričom na podané priznanie alebo čiastkové priznanie alebo predchádzajúce opravné priznanie sa neprihliada. (2) Daňovník je povinný podať dodatočné priznanie, ak zistí, že v priznaní k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich alebo v čiastkovom priznaní k týmto daniam alebo niektorej z nich neuviedol správne údaje na vyrubenie dane najneskôr do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich alebo čiastkové priznanie k týmto daniam alebo niektorej z nich. Dodatočným priznaním nemožno meniť účel využitia stavby. 99d Spoločné ustanovenie k 99a až 99c (1) Ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb ( 5 ods. 4, 9 ods. 4 a 13 ods. 2), priznanie, čiastkové priznanie, opravné priznanie alebo dodatočné priznanie k dani z nehnuteľností podá každý spoluvlastník do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, príslušné priznanie podá zástupca, ktorého dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť vyznačí v príslušnom priznaní. Ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, príslušné priznanie podáva jeden z manželov. (2) Daňovník je povinný v príslušnom priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane. Ak príslušné priznanie podáva zástupca, ktorého dohodou určili spoluvlastníci, zníženie dane alebo oslobodenie od dane sa pri vyrubení dane zohľadní tomu spo- Miestne dane

129 Informácie: ZÁKON O MIESTNYCH DANIACH 129 luvlastníkovi, ktorý spĺňa podmienku na zníženie dane alebo oslobodenie od dane. (3) V priznaní k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje sa uvádza, ak ide o fyzickú osobu meno, priezvisko, titul, adresa trvalého pobytu, rodné číslo, ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, obchodné meno alebo názov alebo dodatok obchodného mena, ak takýto má, identifikačné číslo a sídlo alebo miesto podnikania. Osoby sú povinné vyplniť všetky údaje podľa priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje. Osobné údaje podľa tohto odseku sú chránené podľa osobitného predpisu. 22) (4) Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. V tomto tlačive daňovník označí druh priznania, ktorým je čiastkové priznanie, opravné priznanie a dodatočné priznanie. (5) Na príslušné priznanie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenie osobitného predpisu 47) vzťahujúce sa na daňové priznanie. Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa 99a a čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa 99b sa považuje za daňové priznanie, opravné priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa 99c ods. 1 sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa 99c ods. 2 sa považuje za dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu. 47) (6) Ak bola na základe údajov uvedených v priznaní k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje, čiastkovom priznaní k týmto daniam alebo dodatočnom priznaní vyrubená daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorá bola vyrubená po kontrole, správca dane uloží pokutu vo výške 10 % zo sumy, o ktorú zvýšil daň rozhodnutím. (7) Ak bola daň vyrubená na základe dodatočného priznania k priznaniu k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo čiastkovému priznaniu k týmto daniam, ktorá v porovnaní s daňou vyrubenou na základe priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo čiastkového priznania k týmto daniam predstavuje zvýšenie dane, správca dane uloží pokutu vo výške 5 % z rozdielu medzi vyrubenou daňou na základe dodatočného priznania a daňou vyrubenou na základe priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo čiastkového priznania k týmto daniam. 99e Vyrubenie dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje (1) Daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, ak odseky 2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak. (2) Pri nadobudnutí nehnuteľností vydražením alebo dedením správca dane vyrubí rozhodnutím pomernú časť dane z nehnuteľností vydražiteľovi alebo dedičovi začínajúc mesiacom, v ktorom vznikla daňová povinnosť, až do konca príslušného zdaňovacieho obdobia. Ak správca dane nevyrubil daň vlastníkovi draženej nehnuteľnosti na príslušné zdaňovacie obdobie podľa stavu k 1. januáru, vyrubí rozhodnutím pomernú časť dane z nehnuteľností do konca mesiaca, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti. Ak správca dane nevyrubil daň poručiteľovi dedenej nehnuteľnosti na príslušné zdaňovacie obdobie podľa stavu k 1. januáru, vyrubí rozhodnutím pomernú časť dane z nehnuteľností dedičovi začínajúc mesiacom, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť, až do konca príslušného zdaňovacieho obdobia. (3) Ak vznikne v priebehu zdaňovacieho obdobia daňová povinnosť k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje, správca dane vyrubí pomernú časť dane rozhodnutím začínajúc mesiacom, v ktorom vznikla daňová povinnosť, až do konca príslušného zdaňovacieho obdobia. (4) Ak správca dane nevyrubil daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje podľa odseku 1 alebo odseku 3 a v priebehu zdaňovacieho obdobia zanikla daňová povinnosť, správca dane vyrubí rozhodnutím pomernú časť dane do zániku daňovej povinnosti podľa 26, 48, 56. (5) Pri dohode spoluvlastníkov správca dane vyrubí daň z nehnuteľností rozhodnutím zástupcovi, ktorý podal príslušné priznanie a pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, tomu z manželov, ktorý podal príslušné priznanie. (6) Správca dane na základe dodatočného priznania a dodatočného čiastkového priznania vyrubí rozhodnutím rozdiel dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje na zdaňovacie obdobie, ktorého sa dodatočné priznanie týka a tiež na nasledujúce zdaňovacie obdobia, v ktorých boli daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubená aj bez podania priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich a čiastkového priznania k týmto daniam alebo niektorej z nich, ak sa na nasledujúce zdaňovacie obdobia dodatočné priznanie vzťahuje. (7) Ak daňovník podal dodatočné priznanie na zdaňovacie obdobie, na ktoré už podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich a čiastkové priznanie k týmto daniam alebo niektorej z nich, a daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje ešte neboli vyrubené na základe podaného priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich a čiastkového priznania k týmto daniam alebo niektorej z nich na zdaňovacie obdobie, správca dane vyrubí daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje alebo niektorú z nich s prihliadnutím na dodatočné priznanie. (8) Včas podané odvolanie proti rozhodnutiu podľa odseku 1 má odkladný účinok v tej časti výroku rozhodnutia, ktorá bola odvolaním napadnutá. Ak je podaný opravný prostriedok, napadnutá časť výroku rozhodnutia sa vylúči na samostatné konanie, na ktoré sa uplatní postup podľa osobitného predpisu 47) primerane. Právoplatnosť rozhodnutia v ostatných častiach výroku nie je dotknutá. (9) Správca dane môže vo všeobecne záväznom nariadení 11) určiť sumu dane, ktorú nebude vyrubovať podľa tohto ustanovenia, najviac v úhrne do sumy piatich eur. (10) Ak dôjde počas zdaňovacieho obdobia k zániku daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich, správca dane vydá nové rozhodnutie, ktorým vyrubí pomernú časť dane. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie alebo časť výroku rozhodnutia zrušuje; proti novému rozhodnutiu alebo časti výroku rozhodnutia možno podať odvolanie. 99f Zánik práva vyrubiť daň Ak daňovník v ďalších zdaňovacích obdobiach nie je povinný podať na zdaňovacie obdobie priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich a čiastkové priznanie k týmto daniam alebo niektorej z nich a správca dane na toto zdaňovacie obdobie daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje nevyrubí, právo na vyrubenie dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje na toto zdaňovacie obdobie zaniká po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom sa mali vyrubiť daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje. 99g Splatnosť a platenie dane v splátkach (1) Vyrubená daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje sú splatné do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. (2) Správca dane môže určiť platenie dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje v splátkach; ak je vyrubená daň z nehnuteľností vyššia ako eur, správca dane určí platenie tejto dane najmenej v dvoch rovnomerných splátkach. Splátky dane sú splatné v lehotách určených správcom dane v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje daň. Daňovník môže vyrubenú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje, ktorá bola rozhodnutím správcu dane určená v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky. Miestne dane

130 Informácie: ZÁKON O MIESTNYCH DANIACH h Vrátenie pomernej časti dane Správca dane vráti pomernú časť dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje za zostávajúce mesiace zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená. Nárok na vrátenie pomernej časti dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné hracie prístroje zaniká, ak daňovník nepodá čiastkové priznanie k týmto daniam alebo niektorej z nich v lehote podľa 99b ods Rozpočtové určenie miestnych daní Výnos z daní podľa 2 ods. 1 a poplatku podľa 2 ods. 2 vrátane výnosu z pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k týmto daniam a poplatku sú príjmom rozpočtu obce, ktorá je správcom dane. 101 Zaokrúhľovanie (1) Základ dane podľa 7 sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. (2) Daň a poplatok podľa tohto zákona sa zaokrúhľujú na celé eurá nadol. Splátky dane podľa tohto zákona sa zaokrúhľujú tak, aby ich súčet zodpovedal sume vyrubenej dane po zaokrúhlení. 102 Postup pri správe miestnych daní a poplatku Na správu miestnych daní a poplatku sa vzťahuje osobitný predpis, 47) ak tento zákon v 28, 34a, 34b, 35, 41, 42, 50, 58, 64a, 64b, 65, 72, 73, 73a, 75, 81a, 82, 98a, 98b, 99, 99a až 99h neustanovuje inak. TRINÁSTA ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA 103 (1) Obec a vyšší územný celok môžu všeobecne záväzným nariadením zaviesť miestnu daň podľa tohto zákona prvýkrát s účinnosťou najskôr od 1. januára Obec zavedie poplatok podľa tohto zákona prvýkrát s účinnosťou najskôr od 1. januára (2) Obec môže na rok 2005 zaviesť miestnu daň podľa tohto zákona, ktorej zdaňovacím obdobím je kalendárny rok všeobecne záväzným nariadením najneskôr s účinnosťou od 1. októbra Ak obec vydá všeobecne záväzné nariadenie po 1. januári 2005, určí pre rok 2005 primeranú lehotu na podanie daňového priznania alebo na oznamovaciu povinnosť, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako dva mesiace od účinnosti všeobecne záväzného nariadenia obce; vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ak správca dane neurčí všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok dlhšiu lehotu splatnosti dane. (3) Miestne dane zavedené podľa odseku 2 sa platia v lehote určenej podľa odseku 2 a v sume zodpovedajúcej pomernej časti ročnej dane za zostávajúce zdaňovacie obdobie roku (4) Výnos z cestnej dane vyberanej daňovými úradmi od 1. decembra 2004 vrátane výnosu z pokuty a sankčného úroku vzťahujúcich sa k tejto dani bude príjmom vyššieho územného celku, v ktorého územnom obvode je vozidlo evidované, a daňový úrad poukáže tento výnos vyššiemu územnému celku. (5) Obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že jedným z kritérií pre oslobodenie alebo zníženie miestnej dane, miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady bude vykonávanie dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu 47a) v prospech obce na podporu plnenia jej úloh. 104 (1) Daňovník dane z nehnuteľností podľa tohto zákona je povinný podať daňové priznanie prvýkrát do 28. februára 2005 alebo v lehote určenej správcom dane podľa 103 ods. 2 okrem daňovníkov, ktorým oslobodenie a úľavy zostávajú v platnosti podľa odsekov 2 až 4. Daňovníkovi, ktorý má povinnosť podať daňové priznanie do 28. februára 2005, správca dane vyrubí daň najneskôr do 30. septembra Takto vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. (2) Oslobodenie od domovej dane podľa vyhlášky Ministerstva financií č. 14/1968 Zb. o úľavách na domovej dani v znení neskorších predpisov zostáva v platnosti až do uplynutia lehoty na oslobodenie. (3) Oslobodenia od dane zo stavieb uplatnené podľa 9 ods. 1 písm. g) až j) zákona Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov a oslobodenie od dane z bytov podľa 11c ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov zostávajú v platnosti až do uplynutia lehoty na oslobodenie. (4) Úľavy od dane z pozemkov, ktoré poskytol správca dane podľa 12 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, zostávajú v platnosti až do uplynutia lehoty určenej správcom dane. (5) V Bratislave a v Košiciach daňové konanie vo veciach dane z nehnuteľností začaté pred 1. januárom 2005 sa dokončí podľa doterajších predpisov. (6) Daňové konanie začaté pred 1. januárom 2005 podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 544/ 1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov okrem 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani sa dokončí podľa doterajších predpisov. (7) Na daňové povinnosti podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov okrem 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/ 1994 Z. z. o cestnej dani za zdaňovacie obdobie roku 2004 a zdaňovacie obdobia pred rokom 2004 a na skutočnosti, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy. (8) V roku 2005 v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave správu dane z nehnuteľností podľa 2 ods. 1 písm. a) vykonáva pre správcu dane mestská časť, 48) na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. Výnos dane z nehnuteľností za rok 2005 vrátane výnosu dane z nehnuteľností za rok 2004 je príjmom rozpočtu príslušnej mestskej časti na rok Kladný rozdiel medzi výnosom dane z nehnuteľností za rok 2005 a výnosom dane z nehnuteľností podľa doterajších predpisov za rok 2004 príslušná mestská časť poukáže hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave do 30 dní po lehotách splatnosti dane alebo splátok dane. (9) Ak k 1. januáru 2005 vyšší územný celok zavedie daň z motorových vozidiel, za vozidlá, ktoré sú predmetom dane a ktoré sú k 1. januáru 2005 evidované v územnom obvode tohto vyššieho územného celku, podá daňové priznanie do 31. januára 2005 a zaplatí daň v lehotách a za podmienok uvedených v 91 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je daňovníkom podľa 85. (10) Správca dane je povinný do 31. mája 2005 oznámiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky celkovú sumu priznanej dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2005 zistenú na základe podaných daňových priznaní podľa stavu k 1. máju (11) Správca dane je povinný do 31. mája 2006 oznámiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky celkovú sumu priznanej dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2006 zistenú na základe podaných daňových priznaní podľa stavu k 1. máju (12) Správca dane je povinný poskytnúť Ministerstvu financií Slovenskej republiky údaje o dani z nehnuteľností, najmä údaje o celkovom počte daňovníkov, o počte daňovníkov podľa druhov pozemkov, stavieb a bytov, o výmere pozemkov podliehajúcich dani z pozemkov, o výmere zastavanej plochy stavieb, podlahovej plochy bytov, údaje o oslobodení od dane z nehnuteľností a znížení dane z nehnuteľností, o vyrubenej dani z nehnuteľností, o zaplatenej dani z nehnuteľností, sankciách a údaje o nedoplatkoch na dani z nehnuteľností. Údaje správca dane predkladá raz ročne do 31. marca po skončení zdaňovacieho obdobia na tlačive, ktorého vzor ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky opatrením. V opatrení Ministerstvo financií Slovenskej republiky ustanoví aj ďalšie podrobnosti o predkladaní a poskytovaní údajov o dani z nehnuteľností. Správca dane poskytuje tieto údaje prvýkrát v roku 2010 za zdaňovacie obdobie roku a (1) Ak daňová povinnosť k miestnym daniam a poplatková povinnosť k poplatku vznikne do 31. decembra 2005, postupuje sa podľa predpisov platných do 30. novembra 2005; to sa vzťahuje aj na splnenie oznamovacej povinnosti. (2) Ak obec, ktorá vykonávala správu dane z nehnuteľností v zdaňovacom období roku 2005, vyrubila daň zo stavieb tak, že do základu tejto dane zahrnula aj prečnievajúcu časť strešnej konštrukcie stavby, zabezpečí súlad s týmto zákonom najneskôr v zdaňovacom období roku b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2007 (1) Ak daňová povinnosť k miestnym daniam, poplatková povinnosť k poplatku a oznamovacia povinnosť vzniknú do 31. decembra Miestne dane

131 Informácie: ZÁKON O MIESTNYCH DANIACH , postupuje sa podľa predpisov účinných do 30. novembra Daň za jadrové zariadenie sa za rok 2007 vyrubuje podľa predpisov účinných od 1. decembra (2) Daňovník dane z motorových vozidiel v roku 2008 platí preddavky na daň v súlade s 91 ods. 1 a 2 v znení účinnom od 1. decembra 2007 tomu správcovi dane, ktorý je miestne príslušný podľa evidencie vozidla k 1. januáru (3) Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel sa podľa 90 v znení účinnom od 1. decembra 2007 prvýkrát podá v lehote do 31. januára c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009 (1) Ak správca dane vyrubí miestnu daň a poplatok po 1. januári 2009 za predchádzajúce zdaňovacie obdobia v sume vypočítanej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008, túto sumu prepočíta konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli podľa osobitného predpisu. 49) (2) Ak má správca dane vrátiť miestnu daň alebo poplatok alebo ich pomernú časť zaplatené pred 1. januárom 2009 v eurách v sume vypočítanej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008, túto sumu prepočíta konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli podľa osobitného predpisu. 49) (3) V daňovom priznaní podľa 90 sa preddavky na daň z motorových vozidiel na rok 2008 uvedú v eurách a daň z motorových vozidiel za rok 2008 sa vypočíta v eurách a suma rozdielu dane z motorových vozidiel podľa 91 ods. 11 sa prepočíta konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli podľa osobitného predpisu. 49) 104d Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2009 Ak daňová povinnosť k dani za jadrové zariadenie vznikne do 31. decembra 2009, postupuje sa podľa predpisov účinných do 30. novembra e Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2011 Ustanovenie 8 ods. 2 účinného od 1. marca 2011 sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie roku (7) Daňovníkovi, ktorý bol povinný platiť daň za psa podľa 27 ods. 3, daň za predajné automaty podľa 49 ods. 3 a daň za nevýherné hracie prístroje podľa 57 ods. 3 bez vyrubenia do 31. januára príslušného zdaňovacieho obdobia podľa predpisu účinného do 30. novembra 2012, správca dane vyrubí daň rozhodnutím prvýkrát podľa predpisu účinného od 1. decembra 2012 na zdaňovacie obdobie roku (8) Ak obec nevyrubovala poplatok podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012, vyrubí poplatok rozhodnutím prvýkrát podľa predpisu účinného od 1. decembra 2012 na zdaňovacie obdobie roku g Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2013 (1) Ustanovenie 17 ods. 1 písm. f) v znení účinnom od 1. decembra 2013 sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie roku (2) Ak správca dane v zdaňovacom období roku 2013 vyrubil daň z nehnuteľností tak, že zdanil pozemky a stavby alebo ich časti, ktoré sú podľa 17 ods. 1 písm. f) v znení účinnom od 1. decembra 2013 oslobodené, zabezpečí súlad s týmto zákonom najneskôr do 31. januára (3) Ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie roku 2013 väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane zosúladí tento násobok s 12 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Ustanovenie 104f ods. 3 sa neuplatňuje. (4) Ak je najvyššia sadzba dane z bytov ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie roku 2013 väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane z bytov, správca dane zosúladí tento násobok s 16 ods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane z bytov na zdaňovacie obdobie roku 2024, pričom násobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Ustanovenie 104f ods. 4 sa neuplatňuje. (5) Konania začaté pred 1. decembrom 2013 sa dokončia podľa 99e ods. 8 v znení účinnom od 1. decembra f Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2012 (1) Ak daňová povinnosť k miestnym daniam podľa 2 ods. 1 písm. a) a ods. 3, poplatková povinnosť k poplatku a oznamovacia povinnosť okrem oznamovacej povinnosti k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a ohlasovacia povinnosť k poplatku vznikne do 31. decembra 2012, postupuje sa podľa predpisov účinných do 30. novembra (2) Daňovník, ktorý podal daňové priznanie k dani z nehnuteľností podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012, podá čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností do 31. januára príslušného zdaňovacieho obdobia pri vzniku daňovej povinnosti k ďalšej nehnuteľnosti alebo zániku daňovej povinnosti. (3) Ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok; ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane zo stavieb ustanovená v 12 ods. 1. (4) Ak je najvyššia sadzba dane z bytov väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane z bytov ustanovenej správcom dane podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012, správca dane pri každej ďalšej zmene sadzby dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zníži tento násobok; ak správca dane tento násobok nezníži, uplatní sa sadzba dane z bytov ustanovená v 16 ods. 1. (5) Daňovník, ktorý bol povinný oznámiť vznik daňovej povinnosti k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a podal oznámenie podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012 a vznikne alebo zanikne mu daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich od 1. decembra 2012, je povinný podať čiastkové priznanie k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich podľa 99b. (6) Daňovník, ktorý bol povinný oznámiť vznik daňovej povinnosti k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje a túto povinnosť nesplnil podľa predpisov účinných do 30. novembra 2012, je povinný podať priznanie k dani za psa, k dani za predaj- né automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich podľa 99a alebo čiastkové priznanie k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa 99b. 104h Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra 2014 Ak daňová povinnosť k miestnym daniam, poplatková povinnosť k poplatku a oznamovacia povinnosť vzniknú do 31. decembra 2014, postupuje sa podľa predpisov účinných do 14. októbra i Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015 (1) Správca dane poslednýkrát poukáže výnos dane z motorových vozidiel podľa doterajšieho predpisu vyššiemu územnému celku za mesiac december 2014 do 15. januára (2) Daň z motorových vozidiel podľa doterajšieho predpisu vrátane pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani a preddavok na túto daň z motorových vozidiel zaplatené po 31. decembri 2014 sú príjmom štátneho rozpočtu. (3) Výnos z cestnej dane vyberanej daňovými úrady vrátanie výnosu z pokuty a sankčného úroku vzťahujúcich sa k tejto dani j po 31. decembri 2014 príjmom štátneho rozpočtu, pričém ustanovenie 103 ods. 4 sa od 1. januára 2015 neuplatňuje. 105 [Pozn. vyd.: zrušený] 106 Zrušovacie ustanovenia Zrušujú sa: 1. zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 44/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1996 Z. z., zákona č. 219/1999 Z. z., zákona č. 339/2000 Z. z., zákona č. 58/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 560/2001 Z. z., zákona č. 463/2002 Z. z., zákona č. 24/2004 Z. z. a zákona č. 218/2004 Z. z., 2. zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/ 1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 317/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1995 Z. z., zákona Miestne dane

132 Informácie: ZÁKON O MIESTNYCH DANIACH 132 Národnej rady Slovenskej republiky č. 205/1996 Z. z., zákona č. 329/ 1997 Z. z., zákona č. 219/1999 Z. z., zákona č. 493/2001 Z. z. a zákona č. 476/2003 Z. z., 3. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/ 1996 Z. z., zákona č. 335/1999 Z. z. a zákona č. 191/2004 Z. z., 4. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 58/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení vyhlášky č. 72/1994 Z. z., vyhlášky č. 142/1996 Z. z., vyhlášky č. 74/1997 Z. z., zákona č. 329/1997 Z. z. a vyhlášky č. 546/2003 Z. z. 107 Účinnosť Tento zákon nadobúda účinnosť l. novembra 2004 okrem 106, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára * * * ODKAZY 1) 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 151/1995 Z. z. 2) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. 3) 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. 4) Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení zákona č. 521/2003 Z. z. 5) 15 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. 6) 34 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. 7) Príloha č. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 74/2011 Z. z. 8) 12 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. 9) 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. 10) Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. 11) 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. 11a) 43b ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z. 11aa) 19 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov. 11aaa) Zákon č. 54/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 11ab) 2 písm. b) bod 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 11b) 139b zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. 11c) 16 ods. 4 a 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 11ca) 16 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 324/2012 Z. z. 11d) 7 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 12) 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. 13) 17 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve. 14) Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). 15) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. 16) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z. z. Zákon č. 50/ 1976 Zb. v znení neskorších predpisov. 17) Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. 18) Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. 19) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 20) Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 20a) Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 21) Napríklad zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. 22) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. 22a) Napríklad Občiansky zákonník, Obchodný zákonník. 22b) Napríklad 20 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, 10 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 10 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z. z. 23a) 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 453/2001 Z. z. 24) 2 písm. x) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/ 1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení zákona č. 450/2003 Z. z. 25) 2 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/ 1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. 25a) 2 písm. f) prvý bod zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 25b) 5 ods. 3 písm. b) a c) a 19 ods. 1 zákona č. 541/2004 Z. z. 25c) 4 ods. 1 písm. e) a 28 ods. 5 zákona č. 541/2004 Z. z. v znení zákona č. 335/2007 Z. z. 25d) Zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 26) 59 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 27) 3 až 7 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 369/1999 Z. z. 28) Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. 17 až 33 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 408/2002 Z. z. 29) 43a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z. 30) 9 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/ 1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). 31) 9 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/ 1995 Z. z. 32) 9 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/ 1995 Z. z. 33) 9 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/ Miestne dane

133 Informácie: ZÁKON O MIESTNYCH DANIACH Z. z. 34) 3 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č. 360/2007 Z. z. 35) 9 písm. h) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/ 1995 Z. z. 36) Napríklad 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/ 1993 Z. z. v znení zákona č. 158/1998 Z. z. 37) 6 ods. 2 zákona č. 446/2001 Z. z. 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. 37a) 48 ods. 3 až 5 a 49 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 46a) 30 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov. 25 zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov. 46aa) 48 ods. 3 až 5 a 49 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 47) Zákon č. 563/2009 Z. z. 47a) Zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 48) Zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov. 49) 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 270/2008 Z. z. * * * Príloha č. 1 k zákonu č. 582/2004 Z. z. Hodnota ornej pôdy (OP) a trvalých trávnatých porastov (TPP) [Pozn. vyd.: Rozsáhla príloha č. 1 je zverejnená v elektronickej podobe na Príloha č. 2 k zákonu č. 582/2004 Z. z. v znení zákona č. 460/2011 Z. z. Obec s počtom Záhrady, Stavebné obyvateľov zastavané plochy pozemky k 1. januáru a nádvoria, (v eurách/m 2 ) príslušného ostatné plochy zdaňovacieho (v eurách/m 2 ) obdobia do obyvateľov 1,32 13,27 od do obyvateľov 1,85 18,58 od do obyvateľov 2,12 21,24 od do obyvateľov 2,65 26,55 nad obyvateľov 3,31 33,19 obce, ktoré sú sídlom okresu 4,64 46,47 obce, ktoré sú sídlom kraja 5,31 53,11 Bratislava 5,97 59,74 Miestne dane

134 Informácie: ZÁKON O DANI Z MOTOROVÝCH VOZIDIEL Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z. z. 134 Ako sú novelizácie v textu úplného znenia vyznačené: obyčajné čierne písmo základný text, ktorý sa od 1. januára 2017 a ďalej nezmenil (zákon nebol novelizovaný) Čl. I 1 Predmet úpravy Tento zákon upravuje zdaňovanie motorových vozidiel a prípojných vozidiel kategórie L, M, N a O 1) (ďalej len vozidlo ) daňou z motorových vozidiel (ďalej len daň ). 2 Predmet dane (1) Predmetom dane je vozidlo, ktoré je evidované 2) v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie 3) alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť 4) (ďalej len podnikanie ) v zdaňovacom období. (2) Predmetom dane nie je vozidlo a) používané na skúšobné jazdy, ktoré má pridelené zvláštne evidenčné číslo, 5) b) určené na vykonávanie špeciálnych činností, ktoré nie je určené na prepravu a v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II 6) (ďalej len doklad ) je označené ako špeciálne vozidlo. 3 Daňovník Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá a) je ako držiteľ vozidla zapísaná v doklade, b) má v doklade ako držiteľa vozidla zapísanú svoju organizačnú zložku, c) používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená, d) používa vozidlo, v ktorého doklade je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie alebo e) je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie. 4 Oslobodenie od dane (1) Od dane je oslobodené vozidlo a) diplomatických misií a konzulárnych úradov, ak je zaručená vzájomnosť, b) záchrannej zdravotnej služby, vozidlo banskej záchrannej služby, vozidlo horskej záchrannej služby, vozidlo leteckej záchrannej služby a vozidlo požiarnej ochrany, c) osobnej pravidelnej dopravy vykonávajúce prepravu na základe zmluvy o službách 7) vo verejnom záujme, d) používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe. (2) Oslobodenie od dane podľa odseku 1 písm. b) až d) uplatňuje daňovník v daňovom priznaní. 5 Základ dane (1) Základom dane pri vozidle kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina, je výkon motora v kw. (2) Základom dane pri osobnom vozidle je zdvihový objem valcov motora v cm 3 uvedený v doklade; osobným vozidlom sa na účely tohto zákona rozumie vozidlo kategórie L a M 1. (3) Základom dane pri úžitkovom vozidle a autobuse je ich najväčšia prípustná celková hmotnosť alebo celková hmotnosť v tonách a počet náprav podľa dokladu; úžitkovým vozidlom sa na účely tohto zákona rozumie vozidlo kategórie M 2, M 3, N 1 až N 3 a O 1 až O 4. (4) Najväčšia prípustná celková hmotnosť je uvedená v doklade. Najväčšia prípustná celková hmotnosť jednotlivého vozidla tvoriaceho návesovú jazdnú súpravu je súčet najväčších prípustných hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy uvedených v doklade. (5) Celková hmotnosť je súčet pohotovostnej hmotnosti a užitočnej hmotnosti. Celková hmotnosť jednotlivého vozidla tvoriaceho návesovú jazdnú súpravu je súčet hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy uvedených v doklade. 6 Ročná sadzba dane (1) Ročné sadzby dane sú uvedené v prílohe č. 1. (2) Daňovník zaradí v daňovom priznaní ťahač a osobitne náves do najbližšej nižšej ročnej sadzby dane než do akej by patrili podľa najväčšej prípustnej celkovej hmotnosti alebo celkovej hmotnosti uvedenej v doklade ako jednu návesovú jazdnú súpravu iba raz, ak sa aj použili počas zdaňovacieho obdobia v rôznych návesových jazdných súpravách; na zmeny počas zdaňovacieho obdobia sa neprihliada. Daň z motorových vozidiel

135 Informácie: ZÁKON O DANI Z MOTOROVÝCH VOZIDIEL Zníženie a zvýšenie ročnej sadzby dane (1) Ročná sadzba dane podľa 6 sa zníži o a) 25 % počas prvých 36 kalendárnych mesiacov počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla, b) 20 % počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov a c) 15 % počas nasledujúcich ďalších 36 kalendárnych mesiacov. (2) Po uplynutí času zníženia sadzby dane podľa odseku 1 písm. c) sa použije ročná sadzba dane podľa 6 počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov. (3) Po uplynutí času podľa odseku 2 sa ročná sadzba dane podľa 6 zvýši o a) 10 % počas nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov a b) 20 % pre vozidlá, ktoré majú viac ako 156 kalendárnych mesiacov vrátane mesiaca prvej evidencie vozidla. (4) Ročná sadzba dane podľa odsekov 1 až 3 sa zníži o 50 % pre a) hybridné motorové vozidlo alebo hybridné elektrické vozidlo, 8) b) vozidlo kategórie L, M a N s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG), 9) c) vozidlo kategórie L, M a N na vodíkový pohon. 10) (5) Za vozidlo, ktoré sa použilo v zdaňovacom období v rámci kombinovanej dopravy 11) najmenej 60-krát, daňovník ročnú sadzbu dane podľa odsekov 1 až 4 zníži o 50 %. (6) Zníženie a zvýšenie ročnej sadzby dane uplatňuje daňovník v daňovom priznaní. (7) Použitie vozidla kategórie N a O v rámci kombinovanej dopravy daňovník preukáže potvrdením intermodálneho terminálu na prepravnom doklade. (8) Ak je prekonaná vzdialenosť po železnici na území Slovenskej republiky dlhšia ako 250 km, takáto kombinovaná preprava sa na účely zníženia sadzby dane započíta dvakrát. 8 Vznik daňovej povinnosti, zánik daňovej povinnosti a oznamovacia povinnosť (1) Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca, v ktorom boli splnené rozhodujúce skutočnosti podľa 2 ods. 1, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. (2) Daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k a) vyradeniu alebo dočasnému vyradeniu vozidla z evidencie, b) ukončeniu alebo prerušeniu podnikania, c) zániku daňovníka bez likvidácie, d) zmene držiteľa vozidla, e) ukončeniu použitia vozidla daňovníkom podľa 3 písm. c) až e). (3) Vznik daňovej povinnosti a zánik daňovej povinnosti uvedie daňovník v daňovom priznaní, okrem daňovníka podľa 3 písm. e). (4) Daňová povinnosť právneho nástupcu daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie, vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po zániku daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie. (5) Ak dôjde počas toho istého kalendárneho mesiaca k zmene v osobe daňovníka pri tom istom predmete dane, vzniká daňová povinnosť novému daňovníkovi prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uvedenej zmene; daňová povinnosť pôvodnému daňovníkovi zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom k uvedenej zmene došlo. (6) Daňová povinnosť zaniká 31. decembra predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, ak v zdaňovacom období neboli splnené rozhodujúce skutočnosti podľa 2 ods. 1 a v tomto zdaňovacom období o vozidle nebolo účtované, 12) vozidlo nebolo evidované v daňovej evidencii 13) alebo neboli uplatňované výdavky spojené s používaním vozidla. Daňovník je povinný oznámiť správcovi dane túto skutočnosť v lehote do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia. 9 Zdaňovacie obdobie a daňové priznanie (1) Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, ak odseky 3 až 7 neustanovujú inak. (2) Daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie sa podáva správcovi dane do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia, ak odseky 3 až 7 neustanovujú inak. Posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania je daň splatná. (3) Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré končí posledným dňom mesiaca, v ktorom daňovník zanikol bez likvidácie, podáva jeho právny nástupca do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia. (4) Ak je na majetok daňovníka vyhlásený konkurz, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré končí posledným dňom mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz, podáva správca v konkurznom konaní 14) do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia. Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, sa začína prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz a končí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom bol vyhlásený konkurz. (5) Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré končí posledným dňom mesiaca jeho vstupu do likvidácie, podáva likvidátor do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia. Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý sa zrušuje s likvidáciou, sa začína prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa daňovník zrušuje s likvidáciou a končí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom sa zrušuje s likvidáciou. (6) Ak daňovník ukončil podnikanie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré končí posledným dňom mesiaca, v ktorom ukončil podnikanie, podáva do jedného mesiaca po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia. (7) Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, ktoré končí smrťou daňovníka, je povinný podať dedič, ak je viac dedičov ten, komu to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, dediča, ktorý podá daňové priznanie, určí správca dane. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po mesiaci, v ktorom daňovník zomrel, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku. Ak dedičstvo pripadlo Slovenskej republike, daňové priznanie sa nepodáva. (8) V daňovom priznaní daňovník okrem výpočtu dane uvádza aj, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, titul, dodatok obchodného mena, ak takýto má, adresu trvalého pobytu, daňové identifikačné číslo 15) alebo rodné číslo alebo dátum narodenia, ak nemá daňové identifikačné číslo pridelené, a ak ide o právnickú osobu, obchodné meno alebo názov, daňové identifikačné číslo a sídlo. Daňovník v daňovom priznaní môže uviesť aj telefónne číslo, elektronickú adresu a faxové číslo; správca dane je oprávnený údaje podľa tohto odseku spracovať podľa osobitného predpisu. 16) 10 Preddavky na daň a platenie dane (1) Preddavok na daň je platba, ktorú je daňovník povinný platiť počas zdaňovacieho obdobia. (2) Predpokladaná daň je súčet ročnej sadzby dane upravenej podľa 7 za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. (3) Daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedného sprácu dane presiahne 700 eur a nepresiahne eur, je povinný platiť štvrťročné preddavky na daň na zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej štvrtiny predpokladanej dane. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. (4) Daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedného sprácu dane presiahne eur, je povinný platiť mesačné preddavky na daň na zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej dvanástiny predpokladanej dane. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca. (5) Daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedného sprácu dane nepresiahne 700 eur, a daňovník, ktorému vznikne daňová povinnosť počas zdaňovacieho obdobia, preddavky na daň na zdaňovacie obdobie neplatí. (6) Daňovník podľa odsekov 3 a 4 vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania. (7) Pri vzniku a zániku daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia, je daňovník povinný zaplatiť pomernú časť dane v lehote na podanie daňového priznania. Pomerná časť dane sa vypočíta ako súčin jednej dvanástiny ročnej sadzby dane podľa 6 alebo upravenej ročnej sadzby dane podľa 7 ods. 1, 3 až 5 a počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých sa používalo vozidlo na podnikanie. (8) Pomernú časť dane vypočítanú ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny a v priestupnom roku jednej tristošesťdesiatšestiny ročnej sadzby dane podľa 6 alebo upravenej ročnej sadzby dane podľa 7 ods. 1, 3 a 4 a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalo na prepravu uskutočnenú mimo výkonu prepravy na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme, je daňovník povinný zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania podľa 9. (9) Na platenie preddavkov na daň nemá vplyv zmena predmetu dane, vznik a zánik oslobodenia od dane, zníženie a zvýšenie ročnej sadzby dane počas zdaňovacieho obdobia a podanie dodatočného daňového priznania. (10) Ak sa zmení skutočnosť, na základe ktorej bola predpokladaná daň vypočítaná, správca dane môže určiť platenie preddavkov na Daň z motorových vozidiel

136 Informácie: ZÁKON O DANI Z MOTOROVÝCH VOZIDIEL 136 daň inak ako je ustanovené v odsekoch 3 a 4. Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj na základe žiadosti daňovníka. Proti rozhodnutiu správcu dane o určení platenia preddavkov na daň inak na základe žiadosti daňovníka sa nemožno odvolať. (11) Ak nastane skutočnosť podľa 9 ods. 3 až 7, daňovník nie je povinný platiť preddavky na daň, ktorých splatnosť nastala po dni, v ktorom došlo k tejto rozhodujúcej skutočnosti. (12) Preddavok na daň sa platí daňovník tomu správcovi dane, ktorý je miestne príslušný k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, spôsobom podľa osobitného predpisu. 17) (13) Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania. Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, vzniknutý daňový preplatok sa použije podľa osobitného predpisu. 18) 11 Vzťah k medzinárodným zmluvám Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ustanovuje inak. 12 Zaokrúhľovanie Daň, pomerná časť dane, preddavky na daň a ročná sadzba dane znížená alebo zvýšená podľa 7 sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. 13 Správa dane Správu dane vykonávajú daňové úrady. 19) Na správu dane sa vzťahuje osobitný predpis. 20) 14 Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č Prechodné ustanovenia (1) Ak daňová povinnosť k dani a oznamovacia povinnosť vznikne podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov do 31. decembra 2014, postupuje sa podľa zákona účinného do 31. decembra 2014, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. (2) Na správu dane za zdaňovacie obdobia, ktoré skončili najneskôr do 31. decembra 2014 je od 1. januára 2015 príslušný správca dane podľa 13. (3) Ak daňová povinnosť k dani a oznamovacia povinnosť vznikne podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov do 31. decembra 2014 a preddavok alebo daň vrátane pokuty a úroku z omeškania vzťahujúcich sa k tejto dani sú zaplatené po 30. novembri 2014, sú príjmom štátneho rozpočtu. 15a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016 Na správu dane za zdaňovacie obdobia, ktoré skončili do 31. decembra 2015, je od 1. januára 2016 príslušný správca dane podľa 13 v znení účinnom od 1. januára Čl. VI Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára Príloha č. 1 k zákonu č. 361/2014 Z. z. Ročné sadzby dane vozidlo kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina výkon motora v kw Ročná sadzba dane v eurách 0 osobné vozidlá Zdvihový objem valcov motora v cm 3 Ročná sadzba nad do (vrátane) dane v eurách úžitkové vozidlá a autobusy Počet náprav Celková hmotnosť alebo Ročná sadzba najvyššia prípustná celková dane v eurách hmotnosť v tonách nad do alebo nápravy nápravy 4 a viac náprav do nad 23 do nad 25 do nad 27 do nad 29 do nad 31 do nad 33 do nad 35 do nad 37 do nad Príloha č. 2 k zákonu č. 361/2014 Z. z. Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie 1. Smernica Rady 1992/106/EHS zo 7. decembra 1992 o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 368, ) v znení Aktu o podmienkach pristúpenia Rakúska, Švédska a Fínska (Ú. v. ES C 241, ), Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, ), smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, ) a smernice Rady 2013/22/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, ). 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 7/zv. 4, Ú. v. ES L187, ) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/38/ES zo 17. mája 2006 (Ú. v. EÚ L 157, ), smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, ), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/76/EÚ z 27. septembra 2011 (Ú. v. EÚ L 269, ) a smernice Rady Daň z motorových vozidiel

137 Informácie: ZÁKON O DANI Z MOTOROVÝCH VOZIDIEL /22/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, ). * * * ODKAZY 1) Príloha č. 1 k zákonu č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Príloha č. 1 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 140/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá v znení neskorších predpisov. Čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ, L 60, ). 2) 114 a 115 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 3) 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. 4) 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 5) 127 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. 6) 23 a 112e ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 7) 21 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. 8) 3 písm. i) a j) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 140/2009 Z. z. 9) Dohoda o prijatí jednotných podmienok pre homologáciu (overovanie zhodnosti) a vzájomnom uznávaní homologácie výstroja a súčastí motorových vozidiel (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 176/1960 Zb.). Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 245/1996 Z. z. o uskutočnení notifikácie sukcesie Slovenskej republiky do Dohody o prijatí jednotných podmienok pre homologáciu (overovanie zhodnosti) a vzájomnom uznávaní homologácie výstroja a súčastí motorových vozidiel. Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 110 Jednotné ustanovenia o typovom schvaľovaní I. špecifických súčastí motorových vozidiel používajúcich stlačený zemný plyn (CNG) v svojich pohonných systémoch; II. vozidiel vzhľadom na inštaláciu špecifických súčastí schváleného typu na použitie stlačeného zemného plynu vo svojich pohonných systémoch (Ú. v. EÚ L 120, ). 10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 79/2009 zo 14. januára 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel na vodíkový pohon, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2007/46/ES (Ú. V. EÚ L 35, ). 11) 2 ods. 4 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach. 12) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. 13) 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 463/2013 Z. z. 14) 159 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 15) 67 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. 16) Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. 17) 55 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. 18) 79 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. 19) 5 a 6 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 20) 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 21) Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Daň z motorových vozidiel

138 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení zákona č. 331/2011 Z. z., č. 332/2011 Z. z., č. 384/2011 Z. z. č. 546/2011 Z. z., č. 69/2012 Z. z., č. 91/2012 Z. z., č. 235/2012 Z. z., č. 246/2012 Z. z., č. 440/ 2012 Z. z., č. 218/2013 Z. z., č. 435/2013 Z. z., č. 213/2014 Z. z., č. 218/2014 Z. z., č. 333/2014 Z. z., č. 361/2014 Z. z., č. 130/2015 Z. z., č. 176/2015 Z. z., č. 252/2015 Z. z., č. 269/2015 Z. z., č. 393/2015 Z. z., č. 447/2015 Z. z., č. 125/2016 Z. z., č. 298/2016 Z. z., č. 339/2016 Z. z., č. 267/2017 Z. z. a č. 344/2017 Z. z. Ako sú novelizácie v textu úplného znenia vyznačené: obyčajné čierne písmo základný text, ktorý sa od 1. januára 2017 a ďálej nezmenil tučné červené písmo novely, ktoré vstúpili do platnosti od 1. januára 2018 tučné červené podčiarknuté písmo novely, ktoré vstupujú do platnosti od 1. januára 2019 ležaté čierne písmo poznámky vydavaťelstva 138 Čl. I PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRVÁ HLAVA Základné ustanovenia 1 Predmet a rozsah pôsobnosti (1) Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. (2) Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy 1) neustanovujú inak. (3) Ak tak ustanovuje osobitný predpis, 1a) ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií. 1b) (4) Ak tak ustanovuje osobitný predpis, 1c) ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. 1d) (5) Ak tak ustanovuje osobitný predpis, 1e) ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na odvod časti poistného. 1f) 2 Základné pojmy Na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1) b) daňou daň podľa osobitných predpisov 1) vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 2) a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu 3) a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu, 3a) c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, d) daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň, e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane, g) oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich zmeny podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1) h) indexom daňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu na základe plnenia jeho povinností voči finančnej správe podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 2) 3 Základné zásady správy daní (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súcinnosti s danovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poucenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberat sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybavit ju bezodkladne a bez zbytocných prietahov a použit najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu urceniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Daňový poriadok

139 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK (4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy. (5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. (7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. (8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. (9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (dalej len finančné riaditeľstvo ) a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo ), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1) Miestna príslušnosť (1) Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy 5) neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu 6) a u právnickej osoby jej sídlom. (2) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, riadi sa miestom umiestnenia organizačnej zložky daňového subjektu podľa Obchodného zákonníka, 7) inak miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva prevažnú časť svojej činnosti. (3) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odsekov 1 a 2, je príslušný Daňový úrad Bratislava, ak ide o daň, na ktorej správu sú príslušné daňové úrady alebo Colný úrad Bratislava, ak ide o daň, na ktorej správu sú príslušné colné úrady. (4) Ak vzniknú pochybnosti o urcení miestnej príslušnosti medzi danovými úradmi alebo ak vzniknú pochybnosti o urcení miestnej príslušnosti medzi colnými úradmi, rozhoduje o miestnej príslušnosti finančné riaditeľstvo. 8 Delegovanie (1) Na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane môže druhostupňový orgán delegovať miestnu príslušnosť na správu dane na iného správcu dane, ak považuje takýto návrh za opodstatnený; rovnako sa postupuje aj pri delegovaní príslušnosti medzi daňovým úradom a daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty. (2) Rozhodnutie o delegovaní druhostupňový orgán doručí daňovému subjektu a príslušným dotknutým správcom dane. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky. 4 Správca dane a osoby zúčastnené na správe daní (1) Správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec. (2) Osobami zúčastnenými na správe daní sú: a) zamestnanec, ktorého zamestnávatelom alebo služobným úradom je finančné riaditeľstvo alebo obec (dalej len zamestnanec správcu dane ), b) druhostupnový orgán, ktorým je 1. finančné riaditeľstvo vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane, 2. ministerstvo vo veciach, v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo, c) daňový subjekt, ktorým je osoba, ktorej tento zákon alebo osobitné predpisy 1) ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva, d) iná osoba ako daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a povinnosti sú správou daní dotknuté. (3) Osoby uvedené v odseku 2 písm. c) a d) sú povinné na požiadanie zamestnanca správcu dane preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti. 5 Používanie jazyka pri správe daní (1) Pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku. (2) Písomnosti daňového subjektu vyhotovené v inom ako štátnom jazyku musia byť na výzvu správcu dane predložené spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. (3) Fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na tlmočenie v posunkovej reči, artikulačné tlmočenie alebo taktilné tlmočenie, zaobstará tlmočníka na svoje náklady správca dane. (4) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú, ak osobitné predpisy 4) neustanovujú inak. (5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1) 6 Vecná príslušnosť (1) Na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov. 1) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1) neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad. (2) Ak vzniknú pochybnosti o určení vecnej príslušnosti medzi daňovým úradom a colným úradom, rozhoduje o vecnej príslušnosti finančné riaditeľstvo. 9 Zastupovanie (1) Fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom. Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví na účely správy daní zástupcu rozhodnutím správca dane. (2) Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len členský štát ), musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania. (3) Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je danový poradca alebo advokát, konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril. (4) Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. (5) Odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dna uvedenia týchto skutocností do zápisnice u správcu dane. (6) Daňovému subjektu, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky, ako aj tomu, kto nemôže pri správe daní vystupovať osobne, najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, ktorý trvá nepretržite aspoň tri mesiace alebo dlhodobej choroby a nezvolil si žiadneho zástupcu, môže ustanoviť zástupcu správca dane. Rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu. Ak nie je možné takto ustanovit zástupcu, môže správca dane požiadat Slovenskú komoru danových poradcov, aby do 30 dní od doručenia žiadosti navrhla zástupcu zo zoznamu danových poradcov; predchádzajúci súhlas sa u zástupcu navrhnutého Slovenskou komorou danových poradcov nevyžaduje. (7) Správca dane môže na úcely správy daní ustanovit zástupcu aj právnickej osobe, ktorej nie je možné doručit písomnost na adresu Daňový poriadok

140 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 140 sídla uvedeného v obchodnom registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je správcovi dane známa, alebo ktorá nemá osobu spôsobilú konat v jej mene, alebo ak je sporné, kto je oprávnený za právnickú osobu konat. Ustanovenie odseku 6 sa použije primerane. (8) Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane vykonával úkony v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby správca dane vyzval daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane je povinný o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu. (9) Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu. (10) Ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty. Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie. (11) Ak ide o daňový subjekt, ktorý má registračnú povinnosť a ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členského štátu, je povinný zvoliť si zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania. 10 Vylúčenie zástupcu (1) Správca dane a druhostupňový orgán je oprávnený vylúčiť zo správy daní zástupcu, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov pri uplatňovaní práv a pri plnení povinností podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov; 1) to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát. (2) Rozhodnutie o vylúčení zástupcu sa doručuje tomuto zástupcovi a príslušnému daňovému subjektu. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. 11 Daňové tajomstvo (1) Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná, a informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie. (2) Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel, a môže byť použité len na plnenie úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov 8) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. (3) Správca dane a ostatné orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sú povinné poučiť daňové subjekty a iné osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti. (4) Porušením povinnosti zachovávať daňové tajomstvo je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva tomu, kto nepreukáže oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva vyplývajúcu z plnenia jeho úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov 8) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Daňové tajomstvo sa oznámi alebo sprístupní tomu, kto preukáže oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva vyplývajúcu z plnenia jeho úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov 8) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. (5) Za porušenie povinnosti zachovávať daňové tajomstvo sa nepovažuje a) použitie daňového tajomstva orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva a správcom dane, ktorým je obec podľa tohto zákona, osobitného predpisu92ba) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, b ) zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, a odsúdenie nebolo zahladené, c) zverejnenie údajov prezidentom finančnej správy alebo ním poverenou osobou, ktorá má oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom, o porušení povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom, 92ba) o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, d) oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva subjektu, ktorý na základe verejného obstarávania 10) poskytuje finančnej správe služby v oblasti informačných technológií, na účely vytvárania, správy a rozvoja informačných systémov finančnej správy, e) oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka, alebo s jeho súhlasom udeleným ústne do zápisnice u správcu dane. (6) Informácia o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva sa uloží v spise daňového subjektu, okrem automatického sprístupnenia daňového tajomstva prostredníctvom informačného systému finančnej správy. 12 Náklady správy daní (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. (2) Ak sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní a) svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká, b) osoba, ktorá má listiny a iné veci potrebné v súvislosti so správou daní, okrem osoby, ktorej práva a povinnosti sú týmito úkonmi súvisiacimi so správou daní dotknuté, patrí jej náhrada hotových výdavkov spojená s ich predložením; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnila, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia, inak tento nárok zaniká, c) zástupca ustanovený správcom dane, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na úkonoch súvisiacich so správou daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok do piatich pracovných dní po úkone, na ktorom sa zúčastnil, inak tento nárok zaniká. (3) O uplatňovanom nároku rozhodne príslušný správca dane do 15 dní odo dňa ich uplatnenia; ak nárok na úhradu prizná, úhradu v prospech oprávneného poukáže správca dane v uvedenej lehote. (4) Ak správca dane uhradil náklady podľa odseku 2, ktoré vznikli v dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu alebo inej osoby, môže správca dane rozhodnutím uložiť povinnosť daňovému subjektu alebo inej osobe tieto náklady uhradiť. Náhrada nákladov je splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. (5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1) DRUHÁ HLAVA Podania Spôsob podania 13 (1) Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. (2) Písomné podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. (3) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byt zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, co sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania. (4) Podanie sa podáva vecne príslušnému orgánu. Ak je vecne príslušným orgánom obec, podanie sa podáva miestne príslušnému správcovi dane, ktorým je obec. Na požiadanie musí byť prijatie podania potvrdené. (5) Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa 33 ods. 2 a musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom 20) osoby, ktorá ho podáva, alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy spôsobom podľa osobitného predpisu. 20aa) Podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, 20ab) možno podať len prostredníctvom elektronickej podateľne podľa 33 ods. 2 cez určené dátové rozhranie a v súlade s podmienkami a podrobnosťami o elektronickej komunikácii zverej- Daňový poriadok

141 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 141 nenými na webovom sídle finančného riaditeľstva podľa 33 ods. 4. Ak daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou, chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. (6) Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, alebo podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené. (7) Na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. (8) Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. (9) Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. (10) Na podanie osoby podľa 14 ods. 1, ktoré nebolo doručené finančnej správe elektronickými prostriedkami spôsobom podľa odseku 5, sa odseky 8 a 9 vzťahujú primerane, okrem podania podľa 14 ods (1) Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa 13 ods. 5 finančnej správe má a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou-podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov, b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje pri správe daní. (2) Prílohy k podaniu môžu subjekty podľa odseku 1 doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami. (3) Na podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 20a) a ktoré osoba podľa odseku 1 doručila inak ako elektronickými prostriedkami spôsobom podľa 13 ods. 5, sa neprihliada. 15 Daňové priznanie (1) Daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, 1) alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania. (2) Ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov, 1) správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania. (3) Ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane určí daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku. (4) Daňové priznanie sa podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie; ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní. (5) Vzory tlačív daňových priznaní ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 16 Opravné daňové priznanie a dodatočné daňové priznanie (1) Ak osobitný predpis 1) neustanovuje inak, pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňový subjekt podať opravné daňové priznanie. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie, pričom na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada. (2) Ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. ak v odseku 5 nie je ustanovené inak. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný predpis 1) neustanovuje inak. (3) Ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistí, že a) daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená; rovnako daňový subjekt postupuje aj vtedy, ak zistí, že nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako bol správcom dane priznaný, b) daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie, c) daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní. (4) Daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že a) daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší, b) daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená, c) daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo d) daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní. (5) Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie podľa odseku 4 v posledný rok lehoty podľa 69 ods. 1, 2 a 5, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie; v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie. (6) Opravné daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive alebo v predpísanej forme podľa 15 ods. 4 a musí byť označené ako opravné alebo dodatočné. (7) Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa určuje daň podľa pomôcok po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, alebo za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok, alebo po dni vydania vyrubovacieho rozkazu podľa 68a. (8) Znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. (9) Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne ( 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly. 17 Výzva na odstránenie nedostatkov daňového priznania (1) Ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh (ďalej len nedostatky daňového priznania ), vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. (2) Vo výzve správca dane oznámi nedostatky daňového priznania, určí daňovému subjektu primeranú lehotu na ich odstránenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, a poučí ho o následkoch uvedených v odsekoch 3 a 4. (3) Ak daňový subjekt neodstráni v lehote podľa odseku 2 nedostatky daňového priznania, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo sumy, ktorú mal podľa osobitných predpisov 1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1) správca dane vykoná u daňového subjektu daňovú kontrolu alebo vyrubí v skrátenom vyru- Daňový poriadok

142 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 142 bovacom konaní podľa 68a daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani, alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt vykázať podľa osobitných predpisov 1) alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. 1) (4) Ak daňový subjekt neodstráni v lehote podľa odseku 2 nedostatky daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na výšku dane alebo sumy, ktorú mal podľa osobitných predpisov 1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1) správca dane odstráni nedostatky daňového priznania z úradnej moci, ak má potrebné údaje na ich odstránenie. (5) Ak daňové priznanie nie je podpísané alebo ak nie je podané na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie, uplatní sa postup podľa 13 ods. 8 až 10. (6) Ak bola podľa odseku 1 alebo podľa 13 ods. 8 zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov daňového priznania, lehota na vrátenie daňového preplatku podľa 79 ods. 2 neplynie odo dňa doručenia tejto výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov daňového priznania alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa 68a. 18 Postúpenie (1) Ak nie je danový úrad alebo colný úrad, ktorému bolo podanie doručené, príslušný na prerokovanie veci alebo na rozhodnutie, je povinný podanie bezodkladne postúpit príslušnému správcovi dane a upovedomit o tom toho, kto podanie podal. Ak bolo podanie urobené v lehote, lehota sa považuje za zachovanú aj u správcu dane, ktorému bolo podanie postúpené. (2) Ak bolo správcovi dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad doručené podanie, na ktorého vybavenie nie je vecne príslušný žiaden správca dane, vráti ho odosielateľovi. (3) Ak bolo správcovi dane, ktorým je obec, doručené podanie, na ktorého vybavenie nie je vecne príslušný alebo miestne príslušný, vráti ho odosielateľovi. TRETIA HLAVA Úkony zabezpečujúce priebeh a účel správy daní 19 Zápisnica a úradný záznam (1) O ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu. (2) Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania. (3) Súčasťou zápisnice sú aj prijaté opatrenia vrátane prijatých záverov. (4) Zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného orgánu. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú. (5) Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice vydá príslušný orgán osobám uvedeným v odseku 4. (6) Príslušný orgán z vlastného podnetu alebo na návrh osôb uvedených v odseku 4 opraví v zápisnici chyby v pravopise a iné zrejmé nesprávnosti. O oprave chýb a iných zrejmých nesprávností sa rozhodnutie nevydáva. (7) O oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahujú primerane odseky 1 až 6. 19a Súhrnný protokol Finančné riaditeľstvo na účely správy daní môže v odôvodnených prípadoch vyhotoviť súhrnný protokol o navzájom prepojených transakciách daňových subjektov, u ktorých bolo zistené porušenie daňových predpisov alebo obchádzanie daňových predpisov. 20 Predvolanie a predvedenie (1) Správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk. (2) Predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať o jej predvedenie. (3) Správca dane, ktorým je obec, o predvedenie podľa odseku 2 požiada príslušný útvar Policajného zboru. 21) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, požiada o predvedenie podľa odseku 2 príslušný útvar Policajného zboru, 21) príslušný colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy. O predvedenie profesionálnych vojakov alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane služobný úrad, v ktorom je predvolaný služobne zaradený. 21 Dožiadanie (1) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť. (2) Spory o opodstatnenosti dožiadania rozhoduje orgán uvedený v 7 ods Predbežná otázka (1) Ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania. (2) Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby. 23 Nazeranie do spisov (1) Daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa 21 alebo podľa osobitného predpisu, 21a) je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní; to neplatí, ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorému bola poskytnutá informácia o daňovom subjekte podľa osobitného predpisu, 21a) uviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti, 22) do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov, 22a) a do súhrnného protokolu podľa 19a; to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe daní. (2) Na žiadosť daňového subjektu alebo jeho zástupcu správca dane zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, vydá rovnopis alebo vyhotoví fotokópie alebo listinnú podobu elektronického dokumentu a vydá ich daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi a na ich požiadanie osvedčí ich zhodu s originálom. (3) Správca dane je povinný umožniť nazeranie do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. 24 Dokazovanie (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane Daňový poriadok

143 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 143 v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutocnosti o úkonoch vykonaných voci danovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne urcenie dane. Nie je potrebné dokazovat skutocnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho cinnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. 25 Svedok (1) Každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa 20. (2) Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. 23) Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. (3) Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami 22) alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uznaná alebo uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má. (4) Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 25a Znalec (1) Pre odborné posúdenie skutocností dôležitých pre správne urcenie dane môže správca dane požiadat znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska. (2) Ak vypovedá znalec, danový subjekt má právo byt prítomný pri jeho vypocutí a klást znalcovi otázky. Správca dane je povinný o výpovedi znalca danový subjekt vcas vyrozumiet. 26 Poskytovanie údajov správcovi dane (1) Súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky a notári sú povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné na účely správy daní, ak predmet konania pred nimi podlieha dani podľa osobitných predpisov. 1) (2) Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcovi dane výsledky kontrol, ak z týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti. (3) Poskytovatelia platobných služieb 23a) sú povinní oznámiť a) daňovému úradu údaje podľa osobitného predpisu, 24) b) finančnej správe alebo správcovi dane, ktorým je obec, správu s údajmi podľa osobitného predpisu. 25) (4) Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná oznamovať správcovi dane výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú príjem alebo výnos, do 30 dní po skončení príslušného kalendárneho roka. (5) Obec, mestská časť v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice, ktorá je príslušná na vedenie matrík, je povinná oznámiť správcovi dane oznámenia o úmrtiach. (6) Štátne orgány a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb alebo majetku, 26) sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku. (7) Každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať. (8) Na výzvu správcu dane je poštový podnik 27) (ďalej len pošta ) povinný oznamovať totožnosť osôb, ktoré majú pridelené poštové priečinky, a údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, údaje o zásielkach doručovaných na dobierku, úhrn súm dochádzajúcich daňovému subjektu poštou alebo do jeho poštového priečinku, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante a iné údaje potrebné pre správu daní alebo umožniť správcovi dane tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť. (9) Podniky 27aa) sú povinné za podmienok uvedených v osobitnom predpise 27ab) poskytnúť na účely správy daní správcovi dane na jeho žiadosť údaje účastníkov 27ac) a prevádzkové údaje. 27ad) (10) Vydavatelia tlače, prevádzkovatelia webových sídiel, poskytovatelia webhostingu, registrátori a držitelia domén sú povinní oznámiť správcovi dane na jeho výzvu totožnosť a adresu zadávateľa inzerátu, užívateľa internetových služieb a iné údaje potrebné na účely správy daní. (11) Verejní prepravcovia sú povinní oznamovať správcovi dane na jeho výzvu odosielateľov, adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných zásielok, ako aj údaje o dobe prepravy, množstve prepravovaného tovaru a charaktere zásielky. (12) Zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, iné poisťovne, dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny sú povinné na výzvu správcu dane poskytovať informácie potrebné na účely správy daní. (13) Daňové úrady a colné úrady sú povinné navzájom sa informovať o povolenom odklade platenia dane a o povolenom platení dane v splátkach, ako aj o plnení podmienok určených v rozhodnutí o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach. (14) Právnická osoba, ktorej správca dane postúpil daňové nedoplatky podľa 86, je povinná v elektronickej forme poskytovať finančnému riaditeľstvu informácie o stave ich vymáhania. (15) Poskytovatel služieb informacnej spolocnosti je povinný oznámit na úcely správy daní správcovi dane na jeho výzvu údaje, ktoré je povinný uchovávat podľa osobitného predpisu. 27a) (16) Sociálna poisťovňa poskytuje zo svojho informačného systému finančnému riaditeľstvu údaje na účely správy daní. (17) Povinná osoba 27b) je povinná na účely správy daní poskytnúť finančnej správe na výzvu údaje získané pri plnení povinností podľa osobitného predpisu. 27c) ŠTVRTÁ HLAVA Lehoty 27 Počítanie lehôt (1) Ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom alebo osobitným predpisom, 1) určí primeranú lehotu správca dane a zároveň upozorní na následky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len výnimočne pre jednoduché úkony alebo osobitne naliehavé úkony. (2) Do plynutia lehoty určenej počtom dní sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. (3) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak nie je taký deň v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca. (4) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. (5) Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s 13 ods. 5 na adresu elektronickej podatelne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo alebo na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre colné úrady, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec. Ak nemožno doručiť podanie do elektronickej podateľne z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok na strane správcu dane. Rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené podľa 13 ods. 6. (6) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak. 28 Predĺženie lehoty (1) Z dôležitých dôvodov môže daňový subjekt pred uplynutím lehoty podľa 27 ods. 1 požiadať správcu dane o jej predĺženie. Správ- Daňový poriadok

144 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 144 ca dane nemôže lehotu predĺžiť o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada. Ďalšie predĺženie už predĺženej lehoty nie je prípustné. (2) Lehotu ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným predpisom správca dane nemôže predĺžiť. Ak osobitný predpis ustanovuje, že lehotu možno predĺžiť, správca dane ju nemôže predĺžiť o dlhšiu dobu, než je ustanovená týmto osobitným predpisom, alebo o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada. (3) Ak správca dane nedoručí daňovému subjektu rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považuje sa lehota za predĺženú. (4) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie lehoty nie sú prípustné opravné prostriedky. 29 Zmeškanie lehoty (1) Správca dane zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to daňový subjekt požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť. (2) Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok. (3) Proti rozhodnutiu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nie sú prípustné opravné prostriedky. (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo. PIATA HLAVA Doručovanie písomností 30 Všeobecné ustanovenia (1) Správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. (2) Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, 28) c) verejnej vyhlášky. (3) Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa 9 ods. 2 a 11. (4) Ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť. (5) Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len miesto doručenia ); ustanovenie 9 ods. 11 tým nie je dotknuté. 31 Doručovanie do vlastných rúk (1) Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c) ak tak určí správca dane. (2) Ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela. (3) Písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. (4) Ak ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie. (5) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku alebo ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, dátum príchodu zásielky sa považuje za dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 32 Doručovanie elektronickými prostriedkami (1) Na písomnosti správcu dane doručované elektronickými prostriedkami (ďalej len elektronický dokument ) sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu. 29) (2) Elektronický dokument musí byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom. (3) Správca dane doručuje elektronický dokument osobe podľa 14 a daňovému subjektu, ktorý o to požiada. (4) Elektronický dokument sa doručuje do elektronickej osobnej schránky osoby uvedenej v odseku 3. (5) Elektronický dokument zaslaný do elektronickej osobnej schránky je doručený okamihom, keď osoba uvedená v odseku 3 s prístupom do elektronickej osobnej schránky prijme uvedený dokument. (6) Ak osoba uvedená v odseku 3 neprijme elektronický dokument do 15 dní odo dňa jeho zaslania do elektronickej osobnej schránky, považuje sa tento elektronický dokument za doručený posledným dňom tejto lehoty, aj keď sa osoba uvedená v odseku 3 o doručení nedozvedela. (7) Elektronické doručovanie sa považuje za doručenie do vlastných rúk. (8) Doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje aj na finančné riaditeľstvo. 33 Elektronické služby (1) Daňový subjekt pri elektronickej komunikácii s finančnou správou má po zadaní prístupových údajov na webovom sídle finančného riaditeľstva sprístupnenú osobnú internetovú zónu, obsahom ktorej sú najmä a) spis daňového subjektu v elektronickej forme, b) elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu, c) prístup na elektronickú podateľňu, d) elektronická osobná schránka, e) katalóg služieb. (2) Elektronická podatelna, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, je spolocná pre finančnú správu. 29a) Elektronickú adresu elektronickej podatelne zverejnuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle, ako aj na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy. (3) Elektronická osobná schránka je elektronická schránka, ktorá je určená na komunikáciu s finančnou správou. (4) Podmienky a podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle. 34 Doručovanie mimo územia Slovenskej republiky (1) Adresátovi, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území členského štátu mimo územia Slovenskej republiky a jeho sídlo alebo bydlisko je známe, doručujú sa písomnosti priamo. Ak je potrebné doručiť písomnosť adresátovi do vlastných rúk, zašle sa písomnosť na medzinárodnú návratku; správca dane môže písomnosť doručiť aj podľa osobitných predpisov. 21a) Ak si takýto adresát určí zástupcu na doručovanie, doručujú sa písomnosti tomuto zástupcovi; ustanovenie 9 ods. 2 druhej vety týmto nie je dotknuté. (2) Adresátovi, okrem adresáta, ktorým je daňový subjekt podľa 9 ods. 11 alebo zástupca podľa 9 ods. 2 a ktorý má sídlo alebo bydlisko mimo územia členského štátu a jeho sídlo alebo bydlisko je známe, doručujú sa písomnosti priamo. Ak sa doručuje písomnosť adresátovi do vlastných rúk, zašle sa písomnosť na medzinárodnú návratku; správca dane môže písomnosť doručiť aj podľa osobitných predpisov. 21a) Ak si takýto adresát určí zástupcu na doručovanie, doručujú sa písomnosti tomuto zástupcovi. (3) Ak písomnosť nemožno doručiť, považuje sa za doručenú v Daňový poriadok

145 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 145 deň vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. (4) Odseky 1 až 3 sa nepoužijú, ak sa písomnosť doručuje adresátovi elektronicky. 35 Doručovanie verejnou vyhláškou (1) Ak nie je správcovi dane známy pobyt alebo sídlo adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou. (2) Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná v mieste posledného pobytu alebo sídla adresáta tak, že obec na žiadosť správcu dane vyvesí po dobu 15 dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Obec potvrdí dobu vyvesenia; posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o mieste uloženia písomnosti sa vyvesí aj v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená. (3) Doručovanie verejnou vyhláškou sa považuje za doručenie do vlastných rúk. DRUHÁ ČASŤ ČINNOSTI SPRÁVCU DANE PRVÁ HLAVA Príprava daňového konania Prvý diel Vyhľadávacia činnosť 36 (1) Správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie jej úhrady a vymáhanie daňového nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez priamej súčinnosti daňového subjektu. (2) Ak správca dane zistí, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, urobí opatrenia potrebné na urýchlené vyrubenie dane alebo na vymáhanie daňových nedoplatkov na všetkých daniach. Druhý diel Miestne zisťovanie, zabezpečenie veci a prepadnutie veci 37 Postup správcu dane pri miestnom zisťovaní (1) Správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu 31) vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. (2) Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. (3) Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom; túto povinnosť nemá zamestnanec správcu dane, ktorým je obec a colník vykonávajúci miestne zisťovanie v služobnej rovnošate. Zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, je povinný preukázať sa oprávnením na vykonanie miestneho zisťovania. (4) O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil. (5) Ustanovenia o miestnom zisťovaní, zabezpečení veci a prepadnutí veci sa vzťahujú primerane aj na finančné riaditeľstvo. 38 Práva správcu dane pri miestnom zisťovaní (1) Zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát, a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má aj ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie. (2) Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť; primerane sa postupuje aj vtedy, ak bola pri miestnom zisťovaní zaplatená služba a táto nebola využitá alebo poskytnutá. (3) Zamestnanec správcu dane má právo urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií, a to aj na technických nosičoch dát na náklady daňového subjektu. Rovnako má právo vyhotovovať z priebehu miestneho zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 33) (4) V rozsahu nevyhnutnom k prevereniu údajov na technických nosičoch dát má správca dane právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky a môže využívať programové vybavenie, v ktorom boli informácie spracované, za prítomnosti daňového subjektu alebo ním poverenej osoby. (5) Zamestnanec správcu dane má právo zapožičať si doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu alebo inej osoby. Prevzatie dokladov a iných vecí alebo odobratie vzoriek potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci; to neplatí, ak začala daňová kontrola alebo určovanie dane podľa pomôcok, alebo skrátené vyrubovacie konanie podľa 68a, a ak sú zapožičané doklady alebo iné veci potrebné na ich vykonanie. Odobraté vzorky alebo cast vzorky sa po expertíze alebo obhliadke vrátia, ak to pripúšta ich povaha alebo osobitný predpis. 9) V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí daňový subjekt alebo inú osobu, u ktorej je vykonávané miestne zisťovanie. 39 Povinnosti daňového subjektu a inej osoby pri miestnom zisťovaní (1) Daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia. (2) Daňový subjekt alebo iná osoba, u ktorej sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinná zapožičať správcovi dane ním vyžiadané doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo umožniť odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov. Na tento postup sa vzťahuje 38 ods. 5. (3) Ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo miesta svojho obvyklého pracoviska, mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov na verejnom priestranstve alebo miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na výzvu zamestnanca správcu dane predložiť oprávnenie na podnikanie a ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby, preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti. Cudzinec preukazuje svoju totožnosť povolením na trvalý pobyt alebo iným dokladom totožnosti. 6) 40 Zabezpečenie veci (1) Zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Danový úrad alebo colný úrad môže zabezpecit tovar podnikatelovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom mieste elektronickú registracnú pokladnicu podľa osobitného predpisu. 32) (2) Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečenej veci. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha alebo osobitný predpis pripúšťa. 34) (3) Ak sa zabezpečuje vec, ktorá sa nachádza na dopravnom prostriedku, môže zamestnanec správcu dane, ak na jeho požiadanie nie sú predložené doklady jednoznačne preukazujúce skutočnosti uvedené v odseku 1, zabezpečiť prepravovanú vec vrátane dopravného Daňový poriadok

146 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 146 prostriedku. Pri zabezpečení veci sa postupuje podľa 41. (4) Ak zamestnanec správcu dane zabezpečí vec podľa odseku 1, ktorej vlastník alebo držiteľ nie je známy, rozhodnutie o jej zabezpečení uverejní na úradnej tabuli správcu dane po dobu 60 dní, pričom v rozhodnutí namiesto označenia vlastníka alebo držiteľa uvedie dátum, miesto a čas zabezpečenia takejto veci. Ak sa v tejto lehote nezistí vlastník alebo držiteľ, zabezpečená vec v deň nasledujúci po uplynutí lehoty uverejnenia rozhodnutia o jej zabezpečení sa stane majetkom štátu. (5) Správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečenú vec riadne opatrovať. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, správca dane na náklady ich vlastníka alebo držiteľa nechá previezť na miesto vhodné na tento účel. 41 Postup pri zabezpečení veci (1) Zabezpečovaná vec sa za spolupráce s orgánmi Policajného zboru uzavrie, uzamkne a zabezpečí úradnou uzáverou. Spolupráca s orgánmi Policajného zboru sa nevyžaduje, ak úradnú uzáveru vykonáva colný úrad. Daňový subjekt, u ktorého došlo k zabezpečeniu veci, je povinný odovzdať správcovi dane do úschovy všetky kľúče od takto zabezpečeného majetku a doklady od dopravného prostriedku po dobu, po ktorú zabezpečenie trvá. Ak je to možné a vhodné, môže správca dane zabezpečiť uzavretý a uzamknutý majetok vlastným zámkom. O priebehu zabezpečenia veci sa na mieste spíše zápisnica alebo úradný záznam. (2) Do troch pracovných dní od spísania zápisnice alebo úradného záznamu podľa odseku 1 vydá správca dane, ktorý vec zabezpečil, rozhodnutie o zabezpečení veci, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia; proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie; odvolanie nemá odkladný účinok. (3) Od okamihu, keď bola vec zabezpečená úradnou uzáverou, možno do miesta zabezpečenia vstupovať len so súhlasom správcu dane a v jeho prítomnosti. (4) Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu veci, zabezpečí správca dane jej úschovu v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove tejto veci. (5) Správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa 40 ods. 2, ktorej výsledky nepreukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis 34) pripúšťa. Takéto rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (6) Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší právoplatným rozhodnutím o prepadnutí veci. Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší aj vtedy, ak v odvolacom konaní bolo zrušené rozhodnutie o prepadnutí veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis 34) pripúšťa. (7) O vydaní veci, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa na mieste spíše zápisnica. 42 Postup pri prepadnutí veci (1) Správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí veci okrem dopravného prostriedku zabezpečeného podľa 40 ods. 3, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa 40 ods. 2, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci. Ak sú pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, odstránené len čiastočne, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí veci, pri ktorej neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, pričom vec, pri ktorej boli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis 34) pripúšťa, o čom sa spíše zápisnica. (2) Správca dane je oprávnený prepadnutú vec predať v dražbe. Ak je prepadnutá vec nepatrnej hodnoty, správca dane je oprávnený takúto vec predať v komisionálnom predaji; hodnota veci nepatrnej hodnoty nesmie byť vyššia ako 200 eur. (3) Prepadnutá vec sa ocení cenou bežne používanou v mieste a v čase ocenenia prepadnutej veci. (4) Zabezpečené veci rýchlo podliehajúce skaze alebo živé zvieratá môže správca dane predať ihneď. 43 Rozdelenie výťažku (1) Výťažok z predaja prepadnutej veci zabezpecenej veci podľa 42 ods. 4 sa použije na a) náklady spojené so zabezpečením a uschovaním veci, b) úhradu podľa 55. (2) Zvyšok výťažku z predaja prepadnutej veci a zabezpecenej veci podľa 42 ods. 4 po použití podľa odseku 1 odvedie správca dane do štátneho rozpočtu. (3) Správca dane určí spôsob zničenia prepadnutej veci, ktorú nemožno predať, a vymenuje trojčlennú komisiu, ktorá bude dozerať na zničenie takejto veci. Náklady spojené s uschovaním a zničením prepadnutej veci, ktorej výšku určí správca dane rozhodnutím, uhrádza osoba, ktorá prepadnutú vec predávala, prepravovala alebo skladovala, okrem nákladov, ktorých výška je nižšia ako 5 eur. O zničení prepadnutej veci spíše komisia zápisnicu, ktorej kópiu pošle do 15 dní druhostupňovému orgánu. Tretí diel Postup pri daňovej kontrole 44 Daňová kontrola (1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. (2) Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. (3) Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec. (4) Daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním, b) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov, 35) c) na podnet ministerstva, finančného riaditeľstva, d) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní. 45 Práva a povinnosti daňového subjektu pri daňovej kontrole (1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len kontrolovaný daňový subjekt ), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovat dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložit, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. (2) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2) a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, Daňový poriadok

147 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 147 e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožnit prístup k softvéru a informacno-komunikacným prostriedkom, ktoré danový subjekt používa na prevádzkovanie podnikatelskej cinnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov. (3) Na fyzickú osobu, ktorá nepodniká a dosahuje príjmy podľa osobitného predpisu, 36) sa vzťahujú ustanovenia odseku 2 písm. a), c), e) a g) a primerane odsek 2 písm. d). 46 Priebeh a ukončenie daňovej kontroly (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. (3) Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, 33) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v den začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený den začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie čobdobie alebo kontrolované úctovné obdobie. (4) Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu. (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (6) Prevzatie dokladov a iných vecí podľa 45 ods. 2 písm. g) potvrdí ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od ukončenia daňovej kontroly. V osobitne zložitých prípadoch, alebo ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu, alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí kontrolovaný daňový subjekt; to neplatí, ak bola daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b). (7) Ak daňový subjekt neumožní správcovi dane vrátit zapožičané doklady v lehote ustanovenej v odseku 6, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu na prevzatie dokladov. Ak si daňový subjekt neprevezme doklady do 30 dní od doručenia tejto výzvy, po uplynutí lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, pri účtovnej dokumentácii po uplynutí doby na uchovanie dokladov ustanovenej osobitným predpisom, 2) je správca dane zapožičané doklady oprávnený zničit. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1) zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému danovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označit dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) zaplatiť alebo vykázat alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1) nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) (9) Daňová kontrola je ukončená dnom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dna jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 47 Protokol Protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa 45 ods. 1 písm. f), j) dátum vypracovania protokolu, k) vlastnoručný podpis alebo kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol. 47a Čiastkový protokol (1) Správca dane môže počas daňovej kontroly vyhotoviť čiastkový protokol, ak a) kontrolovaný daňový subjekt nie je zverejnený v zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty podľa 52 ods. 6 alebo b) sa daňová kontrola nevykonáva na základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní. (2) Na obsah čiastkového protokolu sa vzťahuje 47 primerane. (3) Doručením čiastkového protokolu kontrolovanému daňovému subjektu nie je ukončená daňová kontrola. Daňový poriadok

148 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 148 Štvrtý diel Postup pri určení dane podľa pomôcok 48 (1) Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o danovú kontrolu podľa 46 ods. 2. (2) Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety. (3) Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byt najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasnujúce skutocčnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. (4) Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje 46 ods. 6 a 7. (5) Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. 49 (1) O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. (2) Daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. (3) Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1. Piaty diel Ostatné činnosti správcu dane 50 Predbežné opatrenia (1) Správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. (2) Ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a) nebude v lehote určenej správcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania. Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o vydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia. (3) Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia týkajúceho sa nehnuteľnosti správca dane doručí daňovému subjektu a príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností (ďalej len kataster nehnuteľností ). Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia, ktoré sa týka motorového vozidla, správca dane doručí daňovému subjektu a Policajnému zboru. Správca dane oznámi katastru nehnuteľností a Policajnému zboru, kedy nadobudlo zaslané rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia právoplatnosť. (4) Právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú neplatné. (5) Proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. (6) Predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť výkon záložného práva podľa Občianskeho zákonníka. 37) (7) Správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne. (8) Predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva podľa 81. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená, predbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia, ak peňažná suma uložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto predbežného opatrenia podľa 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa druhej vety sa prevedie na úhradu tejto dane. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt a tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval. (9) Ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo úcinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu podľa odseku 1 písm. a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zložená. Pri vrátení zloženej peňažnej sumy správca dane postupuje ako pri použití daňového preplatku podľa 79 ods Záznamová povinnosť (1) Správca dane môže uložiť daňovému subjektu, aby okrem evidencie ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom viedol osobitné záznamy potrebné na správne určenie dane a aby v určenej lehote predložil tieto záznamy správcovi dane. (2) Povinnosť viesť a predkladať záznamy ukladá správca dane rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať odvolanie. Súčasťou rozhodnutia musí byť presné určenie zaznamenávaných údajov, ich členenie a usporiadanie vrátane nadväznosti na doklady, z ktorých sa záznam vedie; určenie záznamov, ktoré je potrebné správcovi dane predložiť a lehota na ich predloženie. (3) Ak sa zmenili alebo odpadli dôvody, ktoré viedli k uloženiu záznamovej povinnosti, správca dane je oprávnený na návrh daňového subjektu alebo z vlastného podnetu túto záznamovú povinnosť zmeniť alebo zrušiť. (4) Správca dane je oprávnený preverovať plnenie záznamovej povinnosti, požadovať doklady, o ktorých sa vedie priebežná evidencia, a ukladať rozhodnutím povinnosť odstránenia chýb. (5) Záznamy, evidencie a doklady k nim sa vzťahujúce je daňový subjekt povinný uchovávať po dobu, v ktorej nezanikne právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných predpisov. 1) 52 Zverejňovanie zoznamov (1) Finančné riaditeľstvo vypracúva zoznamy a) daňových dlžníkov podľa stavu k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla 170 eur, b) daňových subjektov, ktorým bola povolená úľava alebo odpustenie podľa 70 a 157, u ktorých celková suma povolenej úľavy alebo odpustenia presahuje za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejňovať, u fyzickej osoby eur a u právnickej osoby eur, c) daňových subjektov, ktorým bol v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejnovat povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach presahujúce u fyzickej osoby eur a u právnickej osoby eur a tento odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach nadalej trvá. (2) Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam a) daňových dlžníkov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby eur, b) daňových subjektov, ktorým bol v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejnovať povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach presahujúce u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby eur a tento odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v Daňový poriadok

149 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 149 splátkach nadalej trvá, c) daňových subjektov, ktorým bola v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa bude zoznam zverejňovať povolená úľava alebo odpustený daňový nedoplatok s uvedením jej výšky. (3) V zoznamoch podľa odsekov 1 a 2 sa uvedie a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo, c) suma 1. daňových nedoplatkov, 2. dane, u ktorej bolo povolené jej zaplatenie v splátkach alebo povolený odklad platenia dane alebo 3. povolenej úľavy alebo odpustenia podľa 70 a 157. (4) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam podľa odseku 1 písm. a) do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa zoznam vyhotovuje, a zoznamy podľa odseku 1 písm. b) a c) v prvom polroku bežného roka. Zoznamy podľa odseku 2 zverejňuje obec v prvom polroku bežného roka na svojom webovom sídle alebo na mieste obvyklom na oznamovanie informácií. (5) Finančné riaditeľstvo zverejnuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane. V zoznamoch sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt alebo obchodné meno, alebo názov, sídlo, identifikačné číslo pre daň alebo registračné číslo a druh registrácie. Znenie odseku 5 od 1. januára 2019: (5) Finančné riaditeľstvo zverejnuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane. V zoznamoch sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt alebo obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, identifikačné číslo pre daň alebo registračné číslo, druh registrácie, dátum registrácie a dátum, ku ktorému došlo k zmene druhu registrácie pre daň z pridanej hodnoty. (6) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa osobitného predpisu. 37a) V zozname sa uvedie identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, dátum zverejnenia v zozname, ktorý je generovaný automaticky systémom v deň zverejnenia, kalendárny rok, v ktorom nastali dôvody podľa prvej vety, a a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, alebo b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo, c) identifikačné číslo organizácie, ak bolo platiteľovi dane z pridanej hodnoty pridelené. (7) Platiteľa dane z pridanej hodnoty, ktorý je zverejnený v zozname podľa odseku 6, finančné riaditeľstvo vymaže z tohto zoznamu, ak odpadli dôvody, na základe ktorých bol v tomto zozname zverejnený a súčasne v období šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov platiteľ dane neporušil povinnosti pri daňovej kontrole, neporušil povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz ani povinnosť zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť a bol zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania alebo na adrese prevádzkarne, alebo ak mu bola zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty. (8) Finančné riaditeľstvo súčasne so zoznamom podľa odseku 6 zverejňuje aj zoznam vymazaných platiteľov dane z pridanej hodnoty, v ktorom sa okrem údajov uvedených v odseku 6 uvedie dátum výmazu platiteľa dane z pridanej hodnoty zo zoznamu podľa odseku 6, ak nastali skutočnosti podľa odseku 7. (9) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam daňových subjektov s výškou vyrubenej dane z príjmov právnickej osoby alebo dodatočne vyrubenej dane z príjmov právnickej osoby alebo daňovej straty právnickej osoby, a to do konca každého štvrťroka bežného roka na základe daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb podaných v predchádzajúcom štvrťroku bežného roka. V zozname sa uvedie obchodné meno alebo názov právnickej osoby, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, výška vyrubenej dane, dodatočne vyrubenej dane alebo daňovej straty a zdaňovacie obdobie. (10) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam daňových subjektov, ktoré si uplatnili odpočet výdavkov na výskum a vývoj alebo oslobodenie podľa osobitného predpisu. 37ab) V zozname sa uvedú údaje podľa osobitného predpisu. 37ac) (11) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam platiteľov, ktorí oznámili začatie a skončenie uplatňovania osobitnej úpravy podľa osobitného predpisu. 37ad) V zozname sa uvedie meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, dátum začatia a dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy a zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončilo. (12) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam daňových subjektov s výškou uplatneného nadmerného odpočtu a s výškou priznanej vlastnej daňovej povinnosti, a to do konca každého štvrťroka kalendárneho roka na základe daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty podaných v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku. V zozname sa uvedie a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, výška uplatneného nadmerného odpočtu, výška priznanej vlastnej daňovej povinnosti a zdaňovacie obdobie, b ) obchodné meno alebo názov právnickej osoby, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, výška uplatneného nadmerného odpočtu, výška priznanej vlastnej daňovej povinnosti a zdaňovacie obdobie. (13) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam vybraných finančných inštitúcií, a to do konca prvého štvrťroka kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok na základe evidencie úhrad osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií. V zozname sa uvedie obchodné meno alebo názov vybranej finančnej inštitúcie, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, a výška uhradeného osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií za príslušný kalendárny rok. (14) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam regulovaných osôb, 1d) a to do konca každého štvrťroka bežného roka na základe rozhodnutí o zúčtovaní osobitných odvodov z podnikania v regulovaných odvetviach, ktoré nadobudli právoplatnosť v predchádzajúcom štvrťroku bežného roka. V zozname sa uvedie a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, identifikačné číslo organizácie, ak jej bolo pridelené, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, súčet osobitných odvodov z podnikania v regulovaných odvetviach za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia vypočítaný podľa osobitného predpisu, 1d) dlžná suma nedoplatku zo zúčtovania týchto osobitných odvodov po lehote splatnosti a príslušné účtovné obdobie, b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené, súčet osobitných odvodov z podnikania v regulovaných odvetviach za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia vypočítaný podľa osobitného predpisu, 1d) dlžná suma nedoplatku zo zúčtovania týchto osobitných odvodov po lehote splatnosti a príslušné účtovné obdobie. (15) Údaje uvedené v zoznamoch, ktoré zverejňuje finančné riaditeľstvo, sa zverejňujú v štruktúrovanej podobe, ktorá umožňuje ich vyhľadávanie a ďalšie automatizované spracovanie. 53 Poskytovanie údajov (1) Správca dane na žiadosť oznámi, odkedy je určitý daňový subjekt registrovaný, kedy mu bola registrácia zrušená alebo aké číslo mu bolo pridelené pri registrácii, alebo potvrdí, či číslo, ktoré daňový subjekt uviedol, mu bolo pridelené pri registrácii. Na účely daňového konania sa prihliada len na písomné oznámenie tejto skutočnosti. (2) Na žiadosť daňového subjektu finančné riaditeľstvo oznámi, či iná osoba je registrovaná na daň z pridanej hodnoty v inom členskom Daňový poriadok

150 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 150 štáte; súčasne mu oznámi, či číslo, ktoré daňový subjekt v žiadosti uviedol, jej bolo pridelené pri registrácii na túto daň. (3) Na žiadosť daňového subjektu finančné riaditeľstvo oznámi, či iná osoba je registrovaná na spotrebnú daň v inom členskom štáte; súčasne mu oznámi, či číslo, ktoré daňový subjekt v žiadosti uviedol, jej bolo pridelené pri registrácii na túto daň. (4) Miestne príslušný správca dane na žiadosť daňového subjektu vydá potvrdenie o stave jeho osobného účtu; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa 86, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol. Záväzné stanovisko 53a (1) Daňový subjekt môže písomne požiadať finančné riaditeľstvo o záväzné stanovisko k uplatneniu daňových predpisov. Rozsah daňových predpisov, ku ktorých uplatneniu možno vydať záväzné stanovisko, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. (2) Žiadosť o záväzné stanovisko musí obsahovať podrobný popis skutočností, ktoré nastanú alebo sú očakávané a ktoré budú podkladom na vydanie záväzného stanoviska. V žiadosti daňový subjekt uvedie aj návrh na uplatnenie postupu podľa príslušných ustanovení daňových predpisov, právne posúdenie a sumu predpokladaného obchodného prípadu. (3) Ak žiadosť daňového subjektu neobsahuje predpísané náležitosti alebo ak skutočnosti, ku ktorým má byť záväzné stanovisko vydané, nie sú pre posúdenie dostatočné, finančné riaditeľstvo vyzve daňový subjekt v lehote do siedmich pracovných dní od doručenia žiadosti, aby v lehote do ôsmich pracovných dní od doručenia výzvy doplnil svoje podanie v požadovanom rozsahu. Ak daňový subjekt výzve finančného riaditeľstva nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa táto žiadosť za nepodanú a finančné riaditeľstvo oznámi túto skutočnosť daňovému subjektu. (4) Finančné riaditeľstvo záväzné stanovisko nevydá, ak na vydanie záväzného stanoviska je potrebné uplatniť právny predpis iného štátu alebo ak daňový subjekt žiada o záväzné stanovisko ku skutočnostiam, ktoré nastali v zdaňovacom období, za ktoré bolo podané daňové priznanie; o nevydaní záväzného stanoviska finančné riaditeľstvo informuje daňový subjekt. (5) Finančné riaditeľstvo vydá daňovému subjektu záväzné stanovisko v lehote 60 dní od doručenia žiadosti alebo od jej doplnenia na základe výzvy podľa odseku 3. Ak vzhľadom na zložitosť prípadu nemožno vydať záväzné stanovisko do 60 dní, finančné riaditeľstvo oznámi túto skutočnosť daňovému subjektu a požiada ho o vyjadrenie, či súhlasí s vydaním záväzného stanoviska v ním navrhnutej predĺženej lehote, pričom táto lehota nemôže presiahnuť šesť kalendárnych mesiacov odo dňa doručenia žiadosti, alebo od jej doplnenia na základe výzvy podľa odseku 3. (6) Ak daňový subjekt oznámi finančnému riaditeľstvu v lehote do ôsmich pracovných dní od doručenia oznámenia podľa odseku 5, že nesúhlasí s predĺžením lehoty na vydanie záväzného stanoviska, alebo ak sa v tejto lehote nevyjadrí, žiadosť sa považuje za späťvzatú. (7) Záväzné stanovisko obsahuje stanovisko ku všetkým v žiadosti uvedeným skutočnostiam a časový a vecný rozsah záväznosti. (8) Záväzné stanovisko je záväzné pre správcu dane a druhostupňový orgán. Záväzné stanovisko nezaväzuje správcu dane ani druhostupňový orgán, ak daňový subjekt, ktorému bolo vydané záväzné stanovisko, neuplatnil postup uvedený v záväznom stanovisku alebo ak sa preukáže, že rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých bolo záväzné stanovisko vydané, nie sú splnené, alebo ak záväzné stanovisko stratilo účinky podľa 53b ods b (1) Ak záväzné stanovisko neobsahuje stanovisko ku všetkým skutočnostiam, ku ktorým daňový subjekt záväzné stanovisko žiadal, môže daňový subjekt proti nemu podať finančnému riaditeľstvu námietku do ôsmich dní od jeho doručenia. (2) Finančné riaditeľstvo posúdi námietku a záväzné stanovisko doplní, ak sú na to dôvody; o neopodstatnenosti námietky zašle daňovému subjektu oznámenie. (3) Záväzné stanovisko stráca účinky a) dňom nadobudnutia účinnosti zmeny právnej úpravy, na základe ktorej bolo záväzné stanovisko vydané, b) ak obchodný prípad, ku ktorému bolo záväzné stanovisko vydané, je v rozpore s právnymi predpismi, alebo ich obchádza, alebo zastiera iný právny úkon, c) ak vo veci právoplatne rozhodol súd. 53c (1) Daňový subjekt zaplatí spolu so žiadosťou o záväzné stanovisko úhradu vo výške a) 1 % zo sumy predpokladaného obchodného prípadu, najmenej však eur, najviac eur, ak žiada o záväzné stanovisko k uplatneniu jedného daňového predpisu, b) 2 % zo sumy predpokladaného obchodného prípadu, najmenej však eur, najviac eur, ak žiada o záväzné stanovisko k uplatneniu dvoch a viac daňových predpisov, c) 3 % zo sumy predpokladaného obchodného prípadu, najmenej však eur, najviac eur, ak žiada o záväzné stanovisko k uplatneniu daňových predpisov, pričom ide o opakované obchodné prípady. (2) Úhrada podľa odseku 1 sa platí bez výzvy a je splatná pri podaní žiadosti o záväzné stanovisko. Ak nebola úhrada zaplatená pri podaní žiadosti a v určenej výške podľa odseku 1, je splatná do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy finančného riaditeľstva na jej zaplatenie. Ak úhrada nebude zaplatená v lehote alebo vo výške určenej vo výzve, finančné riaditeľstvo záväzné stanovisko nevydá; túto skutočnosť finančné riaditeľstvo oznámi daňovému subjektu. (3) Ak skutočná výška sumy obchodného prípadu prevýši výšku sumy predpokladaného obchodného prípadu uvedenú v úplnej žiadosti podľa 53a ods. 2 najmenej o 10 %, daňový subjekt je povinný zaplatiť rozdiel na úhrade podľa odseku 1 do 30 dní odo dňa tohto zistenia alebo od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia daňového úradu alebo colného úradu, ak túto skutočnosť zistí daňový úrad alebo colný úrad. Daňový úrad alebo colný úrad vyrubí daňovému subjektu ročný úrok vo výške 1 % zo sumy rozdielu úhrady. Úrok sa počíta za každý deň omeškania odo dňa podania úplnej žiadosti podľa 53a ods. 2 do dňa zaplatenia rozdielu na úhrade. Rovnako sa postupuje, ak záväzné stanovisko bolo vydané k jednému obchodnému prípadu a daňový subjekt uplatnil postup pre tento obchodný prípad opakovane. (4) Ak daňový subjekt v lehote 12 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po vydaní záväzného stanoviska uplatnil postup uvedený v záväznom stanovisku aj na iný obchodný prípad ako predpokladaný obchodný prípad uvedený v žiadosti podľa 53a ods. 2, je povinný zaplatiť úhradu zo sumy iného obchodného prípadu do 30 dní od uplatnenia postupu alebo od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia daňového úradu alebo colného úradu, ktorý túto skutočnosť zistil. Na výpočet úhrady sa použije odsek 1 primerane. Daňový úrad alebo colný úrad vyrubí daňovému subjektu ročný úrok vo výške 1 % zo sumy úhrady. Úrok sa počíta za každý deň omeškania odo dňa podania úplnej žiadosti podľa 53a ods. 2 do dňa zaplatenia úhrady. (5) Ak finančné riaditeľstvo záväzné stanovisko nevydá, vráti zaplatenú úhradu daňovému subjektu; túto skutočnosť oznámi finančné riaditeľstvo daňovému subjektu. Finančné riaditeľstvo vráti daňovému subjektu zaplatenú úhradu podľa odseku 1 do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa prvej vety. Ak nastanú skutočnosti podľa 53a ods. 6, finančné riaditeľstvo zaplatí v lehote 30 dní odo dňa vrátenia úhrady daňovému subjektu ročný úrok vo výške 1 % zo sumy zaplatenej úhrady odo dňa podania úplnej žiadosti podľa 53a ods. 2 do dňa doručenia oznámenia podľa prvej vety; túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. 53d Index daňovej spoľahlivosti (1) Daňový úrad zašle daňovému subjektu, ktorý je podnikateľom, oznámenie o osobitných daňových režimoch, na ktoré je daňový subjekt oprávnený, a to do 30 dní odo dňa zmeny rozsahu jeho oprávnenosti na osobitné daňové režimy. (2) Kritériá týkajúce sa určenia oprávnenosti daňového subjektu na osobitné daňové režimy a zoznam osobitných daňových režimov zverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle. 54 Súhlas správcu dane so zápisom v obchodnom registri a s návrhom na výmaz (1) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, na žiadosť daňového subjektu vydá do piatich pracovných dní od podania žiadosti písomný súhlas 37b) so zápisom v obchodnom registri, ak daňový subjekt nemá daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle; na tento účel sa za daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle považuje aj daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle postúpený podľa 86, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol. (2) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vydá Daňový poriadok

151 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 151 súhlas podľa odseku 1, aj ak výška daňového nedoplatku a nedoplatku na cle v úhrne nepresahuje 170 eur. (3) Na žiadosť daňového subjektu správca dane vydá písomný súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra, ak nemá voči daňovému subjektu daňovú pohľadávku a daňový subjekt nemá daňový nedoplatok alebo ak u daňového subjektu neprebieha výkon daňovej kontroly, určenie dane podľa pomôcok alebo vyrubovacie konanie podľa 68; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa 86, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol. TRETIA ČASŤ PLATENIE DANE 55 Spôsob platenia dane a použitie platieb (1) Daň sa platí v eurách príslušnému správcovi dane. (2) Platbu dane možno vykonať a) bezhotovostným prevodom z účtu 1. vedeného u poskytovateľa platobných služieb na príslušný účet správcu dane, 2. určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný predpis, 33) na príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici, b) v hotovosti 1. poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane, 2. zamestnancovi správcu dane pri výkone exekúcie podľa tohto zákona, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, alebo ak ide o sankcie vyberané podľa osobitných predpisov, 33) 3. pri platbách do 300 eur správcovi dane, ktorým je obec; na túto platbu je zamestnanec správcu dane povinný vydať príjmový pokladničný doklad, c) vykonaním kompenzácie podľa odseku 7. (3) Poplatky súvisiace s realizáciou platby dane znáša daňový subjekt. Pri realizovaní platby v prospech daňového subjektu znáša poplatky súvisiace s touto platbou správca dane; ak ide o poplatky súvisiace s platbou v prospech daňového subjektu na jeho účet vedený u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, správca dane znáša poplatky súvisiace s realizáciou platby len na území Slovenskej republiky. (4) Daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec. (5) Správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane. (6) Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí: a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, b) na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. (7) Ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. (8) Ak nemožno použiť neoznačenú platbu daňového subjektu podľa odsekov 6 a 7, správca dane postupuje podľa 79. (9) Použitie platieb podľa odsekov 6 a 7 správca dane oznámi daňovému subjektu. (10) Ak daňový subjekt podal žiadosť podľa 70 alebo 157 ods. 1 písm. a), ustanovenia odsekov 6 a 7 sa nepoužijú na daňový nedoplatok, na ktorý bola úľava alebo odpustenie požadované, a to odo dňa doručenia tejto žiadosti správcovi dane až do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti daňovému subjektu. (11) Správca dane je povinný prijať každú platbu, aj keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, ako by ju zaplatil daňový subjekt. Ten, kto platbu za daňový subjekt vykonal, môže požiadať o jej preúčtovanie. Správca dane preúčtuje túto platbu na účet, ktorý mu pridelil na platbu dane, do 30 dní od podania žiadosti vo výške, v akej ju eviduje ako daňový preplatok; o vybavení žiadosti správca dane informuje toho, kto žiadosť podal. Za deň platby sa v tomto prípade považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu toho, kto platbu vykonal. (12) Za deň platby sa považuje a) pri bezhotovostných prevodoch z účtu deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala, b) pri platbe v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec správcu dane hotovosť prijal alebo prevzal, c) pri vykonaní kompenzácie podľa odseku 7 deň, keď bola platba pripísaná na účet iného správcu dane, d) pri použití daňového preplatku podľa 79 deň vzniku daňového preplatku, ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky, e) pri použití nadmerného odpočtu, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty podľa 79 ods. 7 až 9 prvý den lehoty na ich vrátenie alebo ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky. (13) Poskytovatelia platobných služieb sú povinní oznámiť správcovi dane deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala. (14) Povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Povinnosť zaplatiť daň za právnickú osobu, ktorá zanikla s právnym nástupcom, prechádza na tohto nástupcu. (15) Dohody uzatvorené o tom, že povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 1) znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre správu daní právne účinné, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 56 Osobný účet daňového subjektu (1) Finančné riaditeľstvo sprístupní daňovému subjektu elektronický výpis z jeho osobného účtu. (2) Potvrdenie o stave osobného účtu získané na základe autorizovaného prístupu k elektronickému výpisu z osobného účtu je k dátumu uvedenému na potvrdení použiteľné na právne úkony, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (3) Daňový subjekt má právo podať finančnému riaditeľstvu námietku k nezrovnalostiam zisteným v elektronickom výpise z jeho osobného účtu. 57 Odklad platenia dane a povolenie splátok (1) Na žiadosť daňového subjektu môže správca dane povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo povoliť platenie tejto dane v splátkach. (2) Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach, len ak dlžná suma bude zabezpečená záložným právom podľa 81 alebo niektorým zo spôsobov zabezpečenia záväzkov podľa Občianskeho zákonníka; 38) to neplatí, ak výška dane alebo nedoplatku na dani nepresiahne eur. Danový subjekt spolu so žiadostou o povolenie odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach predloží aj analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie; povinnosť predložit analýzu finančnej a ekonomickej situácie sa nevztahuje na fyzickú osobu, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie. (3) Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani. (4) Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najskôr odo dňa doručenia rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o povolení platenia dane v splátkach. (5) Za dobu povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňový subjekt úrok zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 39) platnej v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa vypočíta za každý deň povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach. Ak daňový subjekt zaplatí od- Daňový poriadok

152 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK loženú sumu dane alebo daň v splátkach uloženú rozhodnutím správcu dane v lehote kratšej, ako ukladá rozhodnutie, správca dane úrok z odloženej sumy vyrubí do dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo do dňa zaplatenia dane v splátkach. Úrok z odloženej sumy vyrubí správca dane rozhodnutím. Úrok z odloženej sumy je splatný do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia; tento úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt zaplatil odloženú sumu dane alebo daň v splátkach. (6) Proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu o platení dane v splátkach nemožno podať odvolanie. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. (7) Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach možno povoliť, ak je to v súlade s osobitným predpisom. 40) (8) Ak daňový subjekt nesplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, ďalší odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane môže povoliť, iba ak uplynulo najmenej päť rokov odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená. (9) Ak daňový subjekt nezaplatí odloženú daň vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí alebo nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej splatnosti dane alebo splátky dane. Správca dane zo sumy neuhradenej dane vyrubí úrok z omeškania podľa 156. Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní odo dňa, keď mala byť daň alebo splátka dane zaplatená. (10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa vzťahujú aj na povolenie odkladu platenia daňového nedoplatku alebo na povolenie platenia daňového nedoplatku v splátkach. 152 zamestnanec orgánu iného stupňa. (3) Zamestnanec príslušného orgánu zúčastnený na daňovom konaní je povinný neodkladne oznámiť príslušnému nadriadenému zamestnancovi tohto orgánu skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti preukazujúce zaujatosť zamestnanca príslušného orgánu. (4) Ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel. V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, skutočnosť, pre ktorú má byť tento zamestnanec vylúčený, kedy sa účastník daňového konania podávajúci námietku zaujatosti o skutočnosti preukazujúcej vylúčenie zamestnanca dozvedel a dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky zaujatosti okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti a na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, sa neprihliada a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi tomu, kto námietku podal; postup podľa 13 sa v takom prípade neuplatní. (5) Zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony. (6) O námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi colného úradu. (7) Proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky. Na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté, sa neprihliada. (8) Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na daňovú kontrolu. ŠTVRTÁ ČASŤ DAŇOVÉ KONANIE PRVÁ HLAVA Všeobecné ustanovenia 58 Začatie daňového konania (1) Daňové konanie začína a) na návrh účastníka daňového konania, b) z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 2) (2) Daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať vo veci alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie. (3) Ak daňové konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon. (4) Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania, aj keď je podanie nesprávne označené. 59 Účastníci daňového konania (1) Účastníkom daňového konania je daňový subjekt. (2) Na daňovom konaní sa môže zúčastniť aj iná osoba, ktorú správca dane na daňové konanie prizve. (3) Práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu prešla z dlžníka povinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu záväzky za daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka. (4) Účastník daňového konania v konaní koná v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. (5) Účastník daňového konania je povinný na požiadanie správcu dane preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti preukazujúcim meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu. 60 Vylúčenie zamestnanca (1) Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. (2) Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako 61 Prerušenie daňového konania (1) Správca dane danové konanie a) preruší, ak má vedomost, že sa zacalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušit, ak sa zacalo konanie o inej skutocnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získat informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) (2) Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas. (3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. (6) Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom. 62 Zastavenie daňového konania (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, daňové konanie sa zastaví, ak a) navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté, b) je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika, okrem konania o dani z nehnuteľností, c) daňový subjekt zanikol bez právneho nástupcu, d) sa zistí v priebehu daňového konania, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou, e) daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie, f) bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté, g) príslušný orgán zistí, že pred podaním návrhu začalo konanie na súde, Daňový poriadok

153 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 153 h) odpadol dôvod daňového konania. (2) Rozhodnutie o zastavení daňového konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nedoručuje; toto rozhodnutie sa zakladá v spisovom materiáli správcu dane. (3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. a) až c) a g) nemožno podať odvolanie. 63 Rozhodnutie (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1) neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33) ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom. (4) Lehota plnenia podľa odseku 3 písm. d) je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. (6) Ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto zákona nemusí obsahovať poučenie. (7) Ak je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v tomto zákone, platí lehota uvedená v rozhodnutí. (8) Rozhodnutie o opravných prostriedkoch, ktorým sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu, nemusí obsahovať odôvodnenie. (9) Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné. (10) Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia. (11) Rozhodnutie je vydané dňom vykonania úkonu smerujúceho k jeho doručeniu; rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje, je vydané dňom jeho podpísania osobou uvedenou v odseku 3 písm. f). (12) Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania. 64 Nulitné rozhodnutie (1) Na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané. (2) Pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré a) vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný, b) bolo vydané omylom inej osobe, c) nadväzuje na nulitné rozhodnutie. (3) Nulitu rozhodnutia posudzuje z vlastného podnetu alebo iného podnetu druhostupňový orgán, a to kedykoľvek; ak ide o rozhodnutie ministerstva, posudzuje také rozhodnutie minister financií Slovenskej republiky (ďalej len minister ) na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie. (4) Ak orgán uvedený v odseku 3 zistí, že rozhodnutie nie je nulitné, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podnet podal, oznámenie v lehote do 30 dní odo dňa doručenia podnetu. (5) Ak orgán uvedený v odseku 3 zistí, že posudzované rozhodnutie je nulitné, vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie o nulite, ktoré doručí osobe, ktorej bolo posudzované rozhodnutie doručené. Ak na posudzované rozhodnutie nadväzuje ďalšie rozhodnutie, rozhodne orgán uvedený v odseku 3 aj o nulite tohto nadväzujúceho rozhodnutia; vo výroku rozhodnutia o nulite posudzovaného rozhodnutia možno uviesť aj rozhodnutie nadväzujúce na posudzované rozhodnutie. Proti rozhodnutiu o nulite nie sú prípustné opravné prostriedky. 65 Lehoty na rozhodnutie (1) Orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní. (2) Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister. (3) Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt. (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Lehoty podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. (6) Lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb alebo ak odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami. 66 Opatrenia proti nečinnosti Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán. DRUHÁ HLAVA Osobitné daňové konania Prvý diel Registračné konanie 67 Postup pri registrácii (1) Daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane podľa osobitných predpisov, 1) je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo; ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. (2) V žiadosti o registráciu je daňový subjekt, ktorým je a) fyzická osoba, povinný uviesť 1. meno a priezvisko, 2. adresu trvalého pobytu, Daňový poriadok

154 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK rodné číslo, 4. identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené, 5. miesto podnikania, ak sa líši od miesta trvalého pobytu, 6. svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky, 7. dane, ku ktorým žiada registráciu, 8. čísla účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb, na ktorých budú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti, 9. splnomocnenca na doručovanie, ak ide o fyzickú osobu podľa 9 ods. 11, 10. ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov, 1) b) právnická osoba, povinný uviesť 1. obchodné meno, 2. sídlo, 3. identifikačné číslo organizácie, 4. svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky, 5. dane, ku ktorým žiada registráciu, 6. čísla účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb, na ktorých budú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti, 7. štatutárny orgán alebo osoby, ktoré sú okrem štatutárneho orgánu oprávnené za ňu konať, ak také údaje nie sú uvedené v obchodnom registri. 8. splnomocnenca na doručovanie, ak ide o právnickú osobu podľa 9 ods. 11, 9. ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov. 1) (3) K žiadosti o registráciu daňový subjekt priloží prílohy podľa osobitných predpisov. 1) (4) Správca dane preverí údaje uvedené v žiadosti o registráciu a v prílohách podľa odseku 3, a ak má pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný výzve vyhovieť. (5) Ak daňový subjekt vyhovie výzve správcu dane v určenej lehote a v požadovanom rozsahu, považuje sa žiadosť o registráciu za podanú v deň pôvodného podania. (6) Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie, vydá správca dane rozhodnutie, v ktorom žiadosť o registráciu zamietne, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (7) Správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní od podania žiadosti o registráciu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov podania, ak spĺňa podmienky na registráciu podľa tohto zákona a osobitných predpisov. 1) Správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a aj identifikačné číslo, ak sa registruje na daň podľa osobitného predpisu; 41a) tieto čísla je daňový subjekt povinný uvádzat pri styku so správcom dane. Správca dane namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá daňovému subjektu osvedčenie o registrácii a ak registráciu vykonáva správca dane, ktorým je daňový úrad, vyhotoví o tom úradný záznam. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (8) Ak správca dane zistí, že daňový subjekt nesplnil registračnú povinnosť podľa osobitných predpisov, 35) vyzve ho na splnenie tejto povinnosti. Ak daňový subjekt výzve nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, správca dane zaregistruje daňový subjekt z úradnej moci. Správca dane môže rozhodnúť o registrácii z úradnej moci aj vtedy, ak daňový subjekt nevyhovel výzve podľa odseku 4 a sú opodstatnené dôvody na registráciu. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia správca dane doručí daňovému subjektu osvedčenie o registrácii. (9) Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa odseku 2 vrátane zmien, ktoré majú za následok zrušenie registrácie k niektorej dani, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. V tejto lehote predloží daňový subjekt správcovi dane aj osvedčenie o registrácii, ak je potrebné nahlásené zmeny zapísať do osvedčenia o registrácii. Ak daňový subjekt nesplní oznamovaciu povinnosť riadne a včas, príslušné zmeny v registri vykoná správca dane z úradnej moci, hned ako zistí rozhodujúce skutočnosti. (10) Daňový subjekt je povinný vrátiť správcovi dane osvedčenie o registrácii do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení registrácie. (11) Oznámenie podľa odseku 9 môže daňový subjekt splniť aj na jednotnom kontaktnom mieste, 42) ak je to v súvislosti a v rozsahu požadovaných zmien podľa osobitného predpisu. 43) Druhý diel Vyrubovacie konanie 68 (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa 46 ods. 8 a 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. (2) Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa 46 ods. 8 a 49 ods. 1, ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. (3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa 46 ods. 8 a 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. (4) Daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie. (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. 1) 68a Skrátené vyrubovacie konanie (1) Správca dane vydá rozhodnutie v skrátenom vyrubovacom konaní (ďalej len vyrubovací rozkaz ), ktorým vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt vykázať podľa osobitných predpisov 1) alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1) ak daňový subjekt neodstránil v lehote podľa 17 ods. 2 nedostatky, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatneného nároku a správca dane nezačal daňovú kontrolu. (2) Vyrubovací rozkaz správca dane vydá na základe skutočností a na základe dôkazov, ktoré získal pri správe daní. (3) Daňový subjekt je oprávnený podať proti vyrubovaciemu rozkazu odpor do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odpor sa podáva správcovi dane, ktorý vyrubovací rozkaz vydal. Podaný odpor musí byť vecne odôvodnený. Daňový subjekt je povinný predložiť správcovi dane súčasne s odporom listiny, na ktoré sa odvoláva, alebo označenie Daňový poriadok

155 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 155 iných dôkazov vzťahujúcich sa na dôvody podaného odporu. Proti vyrubovaciemu rozkazu nemožno podať opravné prostriedky, okrem preskúmavania rozhodnutia súdom. (4) Správca dane rozhodnutím odpor odmietne, ak bol podaný a) oneskorene, b) neoprávnenou osobou alebo c) bez vecného odôvodnenia, pričom o tomto následku musí byť daňový subjekt poučený vo vyrubovacom rozkaze. (5) Doručením odporu, ktorý správca dane neodmietne, sa vyrubovací rozkaz zrušuje v plnom rozsahu a správca dane začne daňovú kontrolu. (6) Doručený vyrubovací rozkaz nadobúda právoplatnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu podľa odseku 4 písm. c) alebo márnym uplynutím lehoty na podanie odporu. (7) Vyrubovací rozkaz musí obsahovať poučenie o mieste, lehote a forme podania odporu s upozornením, že podaný odpor musí byť vecne odôvodnený. Ak chýba vo vyrubovacom rozkaze poučenie o odpore alebo vo vyrubovacom rozkaze bolo nesprávne uvedené poučenie, odpor možno podať do 30 dní odo dňa doručenia vyrubovacieho rozkazu; ak bola vo vyrubovacom rozkaze určená na podanie odporu lehota dlhšia, platí lehota uvedená vo vyrubovacom rozkaze. (8) Správca dane je oprávnený vykonať daňovú kontrolu tej istej dane a za to isté zdaňovacie obdobie, za ktoré sa o vyrubení dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani alebo o uplatnenom nároku alebo rozdielu v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1) rozhodlo vyrubovacím rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť, len na základe podnetu ministerstva, finančného riaditeľstva alebo orgánov činných v trestnom konaní. 69 Zánik práva vyrubiť daň (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1) po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 1) Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. (2) Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, 1) plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1) možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 1) (3) Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov 1) sa považuje doručenie a) protokolu z daňovej kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok. (4) Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov 1) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole. (5) Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1) najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov; 1) v tých prípadoch sa nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a Úľava na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani (1) Na účely tohto ustanovenia sa daňovým nedoplatkom rozumie daňový nedoplatok na dani okrem úroku z omeškania, úroku a pokuty. (2) Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka, ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok na dani okrem daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto podmienky je daňový dlžník povinný preukázať. (3) O povolení úľavy na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku správca dane vydá rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie. Ak správca dane rozhodnutím daňovému dlžníkovi povolí úľavu na dani alebo odpustí daňový nedoplatok, nevyrubí mu do dňa doručenia tohto rozhodnutia úrok z omeškania podľa 156 alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na dani. O nevyhovení žiadosti daňového subjektu o povolenie úľavy na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku správca dane zašle daňovému subjektu písomné oznámenie; v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva. (4) Povolenie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku môže byť viazané na podmienky, najmä na povinnosť zaplatiť časť daňového nedoplatku v určenej lehote. (5) Povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok možno len v súlade s osobitným predpisom. 40) Tretí diel Opravné prostriedky 71 Námietka Daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje, a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky. Odvolacie konanie 72 Všeobecné ustanovenia o odvolaní (1) Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. (2) Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len prvostupňový orgán ). (3) Odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. (4) Odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa 13 aj a) označenie prvostupňového orgánu, b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, c) dôvody podania odvolania, d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. (5) Ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní. (6) Ak účastník konania vezme odvolanie späť, nemôže podať v tej istej veci nové odvolanie. Oznámenie o späťvzatí odvolania musí byť podané písomne alebo ústne do zápisnice. Za deň späťvzatia odvolania sa považuje deň spísania zápisnice o späťvzatí odvolania alebo deň, keď bolo oznámenie o späťvzatí odvolania doručené správcovi dane. Tým dňom je odvolacie konanie zastavené a rozhodnutie nadobúda právoplatnosť. Ak sú v dobe od podania odvolania do jeho späťvzatia vykonané prvostupňovým orgánom v konaní úkony, späťvzatím odvolania sa nezrušujú a možno ich využiť v ďalšom konaní. (7) Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak. (8) Odvolanie je neprípustné, ak a) je podané po určenej lehote, b) nie je podané oprávnenou osobou, c) smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia. (9) V odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bol vyrubený rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1) možno napadnúť len tento rozdiel. (10) Ak v priebehu odvolacieho konania uplynie lehota na vyrubenie dane, prvostupňový orgán alebo odvolací orgán podľa 74 ods. 1 odvolacie konanie zastaví a napadnuté rozhodnutie zruší. Daňový poriadok

156 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK Postup prvostupňového orgánu (1) Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (2) Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt. (3) Predkladacia správa obsahuje najmä a) zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania, b) stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania, c) návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní. (4) Prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak a) je neprípustné, b) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie. (5) Prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4. (6) Ak vyplýva z povahy veci, že odvolanie môže podať niekoľko daňových subjektov, a ak sa odvolá len niektorý z nich, vyrozumie o tom správca dane ostatné dotknuté daňové subjekty a vyzve ich, aby sa k podanému odvolaniu v ním určenej lehote vyjadrili. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Na vyjadrenie doručené po určenej lehote sa v ďalšom konaní neprihliada. Zmena daňovej povinnosti vyplývajúca z rozhodnutia o odvolaní sa vzťahuje na všetky daňové subjekty. 74 Postup odvolacieho orgánu (1) Odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie. (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožnit účastníkovi konania oboznámit sa s výsledkami vykonaného dokazovania. (4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. (5) Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí. (6) Rozhodnutie o odvolaní neobsahuje odôvodnenie, ak sa v ňom vyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. (7) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemožno podať odvolanie; proti rozhodnutiu ministra nie sú prípustné opravné prostriedky. (8) Odvolací orgán odvolanie zamietne, ak a) je neprípustné, b) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie. (9) Odvolací orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku Obnova konania (1) Daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. (2) Obnova daňového exekučného konania nie je prípustná. (3) Návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. (4) Návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. (5) V návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4. (6) Ak návrh na obnovu konania bol zamietnutý, účastník konania nie je oprávnený opakovane podať návrh na obnovu konania z tých istých dôvodov. 76 Postup pri obnove konania (1) Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak sa nepreukážu dôvody na obnovu konania podľa 75 ods. 1, návrh na obnovu konania sa zamietne. (2) Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, povoľuje, nariaďuje alebo zamieta návrh na obnovu konania tento orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister. (3) Obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných predpisov. 1) (4) Pri zmene miestnej príslušnosti rozhoduje o návrhu na obnovu konania, nariaďuje ju alebo zamieta návrh na obnovu konania správca dane, ktorý je miestne príslušný v deň podania tohto návrhu. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, rozhoduje pri zmene miestnej príslušnosti o návrhu na obnovu konania, nariaďuje ju alebo zamieta návrh na obnovu konania tento orgán. Na zmenu miestnej príslušnosti po povolení alebo nariadení obnovy konania sa neprihliada. (5) V rozhodnutí o povolení alebo nariadení obnovy konania sa uvedie, v akom rozsahu sa konanie obnovuje a z akých dôvodov. (6) Proti rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy konania nemožno podať odvolanie. Ak bol rozhodnutím zamietnutý návrh na obnovu konania, možno proti nemu podať odvolanie. (7) Nové konanie vo veci vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni; pri zmene miestnej príslušnosti nové konanie vo veci vykoná správca dane uvedený v odseku 4. Ak rozhodol o obnove konania odvolací orgán, je správca dane pri konaní viazaný jeho právnym názorom. (8) Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje; proti novému rozhodnutiu možno podať odvolanie. 77 Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (1) Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, okrem daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať druhostupňový orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra nemožno preskúmavať. Podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo. Rovnako podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať správca dane, ktorý rozhodnutie vydal a o ktorom rozhodol druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo. (2) Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, a môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať. (3) Rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. (4) Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskú- Daňový poriadok

157 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 157 manie rozhodnutia, písomné oznámenie. V takom prípade sa rozhodnutie nevydáva. (5) Pri preskúmaní rozhodnutia vychádza príslušný orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Príslušný orgán nemôže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie podľa odseku 3, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. (6) Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania. (7) Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku podľa osobitných predpisov. 1) (8) Ak podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma príslušný orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa 48. Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa 48 bol dodržaný, postupuje podľa odseku 4. (9) Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, nemožno podať odvolanie. (10) Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, účastník konania nemôže podať podnet na jeho preskúmanie. (11) Ak súd právoplatne rozhodol o žalobe, ktorou bolo napadnuté rozhodnutie, nemožno toto rozhodnutie podľa tohto zákona preskúmať v rozsahu, v akom rozhodol súd. 78 Rozhodnutia vylúčené z preskúmavania súdmi (1) Z preskúmavania súdmi sú vylúčené rozhodnutia o a) odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku, b) platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach, c) úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku podľa 70, d) úľave zo sankcie alebo odpustení sankcie podľa 157 ods. 1 písm. b) a c). (2) Okrem rozhodnutí uvedených v odseku 1 je z preskúmavania súdmi vylúčené aj rozhodnutie, ktorým došlo k uspokojeniu žalobcu podľa osobitného predpisu. 43a) TRETIA HLAVA Daňové preplatky a daňové nedoplatky Prvý diel Daňové preplatky 79 Daňové preplatky a úrok (1) Pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa 55 ods. 6 a 7. (2) Ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadost daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, 44) najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. (3) Ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voci daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa 55 ods. 6 a 7; ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. (4) Odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane o priznaní úroku podľa odseku 3 nemá odkladný účinok. (5) Daňový preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane; to neplatí, ak daňový preplatok vznikol z dôvodu, že daň bola zaplatená na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo následne zmenené alebo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, a žiadosť o jeho vrátenie bola podaná do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Daňový preplatok, ktorý nemožno vrátiť, je príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce. (6) Za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, keď bola suma preplatku odpísaná z účtu správcu dane. Poskytovateľ platobných služieb sú povinní oznámiť daňovému subjektu deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane. (7) Na nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty uplatnenú podľa osobitného predpisu 44aa) a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6. (8) Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený skupinou 44a) možno použiť na úhradu a kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny; na kompenzáciu daňových nedoplatkov sa primerane vztahuje 55 ods. 6 a 7. (9) Na daň z pridanej hodnoty, ktorej vrátenie bolo priznané rozhodnutím správcu dane podľa osobitného predpisu, 44b) sa primerane vzťahujú odseky 1 a 5; ak túto daň nemožno použiť podľa odseku 1, použije sa na úhradu pohľadávky členského štátu podľa osobitného predpisu. 44c) (10) Ak daňový preplatok, nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty alebo spotrebnú daň nemožno použiť podľa odseku 1, možno ju použiť na úhradu pohľadávky členského štátu podľa osobitného predpisu. 44d) (11) Použitie daňového preplatku, nadmerného odpočtu, dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane podľa odsekov 1 a 8 až 10 sa považuje za ich vrátenie. (12) Daňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1) postúpiť podľa Občianskeho zákonníka. 50) Druhý diel Daňové nedoplatky 80 Výzva na zaplatenie daňového nedoplatku (1) Ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 1) alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie. (2) Výzva podľa odseku 1 sa použije aj na zaplatenie iných peňažných plnení, ktoré nie sú daňou a ktoré boli uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov. 81 Záložné právo (1) Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňové- Daňový poriadok

158 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 158 mu dlžníkovi. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa piatej vety v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako podľa šiestej vety môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa s vyznačením jeho vykonateľnosti zašle na zápis alebo na registráciu podľa Občianskeho zákonníka. 45) Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka. (2) Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem náležitostí podľa 63 ods. 3 aj rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, 46) označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane. (3) Pri vzniku záložného práva k cenným papierom správca dane dá príkaz právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu, 47) aby zaregistrovala pozastavenie práva nakladať s cenným papierom konkrétneho daňového dlžníka. (4) Záložné právo podľa odseku 1 možno zriadiť aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. (5) Správca dane je oprávnený na účely podľa odseku 1 vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť. Správca dane má právo skontrolovať pravdivosť súpisu majetku daňového dlžníka. (6) Správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva podľa odseku 1 bola primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty. (7) Právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka; túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť správcovi dane. (8) Ak vzniklo na predmete záložného práva viac záložných práv, uspokojí sa záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky alebo záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku podľa poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri podľa osobitného predpisu. 45) Ak sú pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokojované v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní, na toto uspokojenie sa vzťahuje osobitný predpis. 48) (9) Zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka. Ak daňový dlžník neuhradí náklady na zabezpečenie daňového nedoplatku, správca dane je oprávnený ich vymáhať v daňovom exekučnom konaní. (10) Ustanovenia odsekov 1 až 3, 5 až 7, 9 a 11 sa rovnako vzťahujú aj na zabezpečenie existujúcej daňovej pohľadávky a daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti. (11) Ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov o záložnom práve 49) sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak. 82 Zmena a zrušenie záložného práva Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník alebo poddlžník, alebo iná osoba podľa 59 daňový nedoplatok zaplatila celkom alebo sčasti alebo ak zanikol predmet záložného práva alebo došlo k zániku daňovej pohľadávky alebo daňového nedoplatku iným spôsobom alebo ak je iný dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Rozhodnutie sa doručí daňovému subjektu a v prípade daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi, ktorí proti nemu môžu v lehote 15 dní odo dňa doručenia podať odvolanie. Právoplatné rozhodnutie sa doručí registru podľa osobitného predpisu. 45) 83 Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok Daňový nedoplatok alebo jeho časť sa považuje za dočasne nevymožiteľný, ak a) jeho vymáhanie od daňového dlžníka alebo od iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný, je bezvýsledné, b) majetkové pomery daňového dlžníka by neviedli ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku, c) majetok daňového dlžníka nepostačuje ani na pokrytie exekučných nákladov a hotových výdavkov podľa 149 a správca dane rozhodnutím zastaví alebo čiastočne zastaví daňové exekučné konanie, d) je jeho vymáhanie spojené s ťažkosťami a možno predpokladať, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku, alebo e) jeho výška v úhrne za všetky dane nepresahuje 170 eur. 84 Zánik daňového nedoplatku (1) Daňový nedoplatok zanikne dňom a) nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o tom, že dedičstvo pripadlo štátu, ak daňový dlžník zomrel, b) nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu, ak daňový dlžník zomrel a súd zastavil dedičské konanie po tom, čo majetok nepatrnej hodnoty zanechaný poručiteľom vydal tomu, kto sa postaral o pohreb alebo ak zastavil konanie z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, c) zániku daňového subjektu, ak daňový subjekt zanikne bez právneho nástupcu, d) právoplatnosti rozhodnutia, ktorým správca dane povolil úľavu alebo odpustil daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa 70 alebo 157, alebo dňom určeným v súlade s podmienkami uvedenými v nariadení vlády vydanom podľa 160 ods. 3, e) nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok, f) zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, a to v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, g) nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. (2) Daňový nedoplatok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o zániku daňového nedoplatku, ak a) suma dočasne nevymožiteľného daňového nedoplatku vrátane nákladov spojených so správou daní a jeho vymáhaním u daňového subjektu nepresiahne 20 eur, b) daňový nedoplatok alebo jeho časť správca dane nemohol uspokojiť od dedičov do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. (3) Rozhodnutie o zániku daňového nedoplatku podľa odseku 2 sa nedoručuje a je právoplatné dňom jeho vydania. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky. (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 okrem odseku 1 písm. d) sa vzťahujú aj na zánik iného peňažného plnenia, ktoré nie je daňou, vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov uložených rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona. 85 Premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok (1) Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. (2) Počas daňového exekučného konania lehota podľa odseku 1 neplynie. (3) Správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie. (4) Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok Daňový poriadok

159 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 159 vznikol. (5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú aj na právo vymáhať iné peňažné plnenie, ktoré nie je daňou, uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov. 86 Postúpenie daňového nedoplatku (1) Daňový úrad alebo colný úrad a) dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, pri ktorom uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom, b) daňový nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii, na základe podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom 48) môže postúpiť právnickej osobe so 100- percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom. (2) Právnická osoba, ktorej bol postúpený daňový nedoplatok podľa odseku 1, môže daňový nedoplatok ďalej postúpiť len právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom; na postupcu sa postup podľa odseku 4 vzťahuje primerane. (3) O postúpení daňového nedoplatku podľa odseku 1 uzatvára finančné riaditeľstvo písomnú zmluvu o postúpení daňového nedoplatku. Súčasťou tejto zmluvy je aj vyporiadanie práv zo zabezpečenia daňového nedoplatku. (4) Daňový úrad alebo colný úrad bez zbytočného odkladu oznámi postúpenie daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý vyhlásil konkurz podľa osobitného predpisu; 48) súčasťou oznámenia je aj deň postúpenia daňového nedoplatku. Ak splnenie postúpeného daňového nedoplatku je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je daňový úrad alebo colný úrad povinný postúpenie daňového nedoplatku písomne oznámiť aj osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla. (5) Právo nakladať s postúpeným nedoplatkom daňového dlžníka prechádza na právnickú osobu podľa odseku 1 dňom platnosti zmluvy o postúpení daňového nedoplatku alebo dnom uvedeným v zmluve. (6) Daňový úrad alebo colný úrad je povinný odovzdať právnickej osobe podľa odseku 1 všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpeného daňového nedoplatku. (7) Daňový nedoplatok možno postúpiť len za odplatu. Odplata za postúpenie daňového nedoplatku je príjmom štátneho rozpočtu. (8) Na postúpenie daňového nedoplatku podľa tohto zákona sa Občiansky zákonník 50) nepoužije. 87 Započítanie daňového nedoplatku (1) Ak má daňový dlžník daňový nedoplatok a zároveň má pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto navzájom započítať. Započítaním daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka tieto zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia finančného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi. (2) Započítať možno len nepremlčané pohľadávky. Výška pohľadávky a výška daňového nedoplatku, ktoré sa majú započítať, musia v jednotlivom prípade presiahnuť 350 eur. (3) Započítanie daňového nedoplatku sa môže vykonať na žiadosť daňového dlžníka podanú vecne príslušnému správcovi dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. Žiadosť musí obsahovať a) obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, a identifikačné číslo pridelené pri registrácii, ak ide o fyzickú osobu, b) identifikáciu pohľadávky daňového dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú možno započítať, s uvedením jej výšky a právneho dôvodu vzniku a s uvedením príslušného správcu tohto záväzku, c) identifikáciu daňového nedoplatku s uvedením daňového úradu alebo colného úradu príslušného na správu tohto daňového nedoplatku, d) vyhlásenie daňového dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok podľa písmen b) a c), e) dátum a podpis daňového dlžníka. (4) Daňový úrad alebo colný úrad úplnú žiadosť podľa odseku 3 postúpi spolu s potvrdením výšky a identifikácie daňového nedoplatku podľa odseku 3 písm. c) finančnému riaditeľstvu. Ak daňový dlžník nepredloží daňovému úradu alebo colnému úradu úplnú žiadost, daňový úrad alebo colný úrad postupuje podľa 13 ods. 8 až 10. (5) Finančné riaditeľstvo overí správnosť údajov uvedených v žiadosti a požiada príslušnú štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového dlžníka uznáva. Po potvrdení pohľadávky podľa prvej vety je štátna rozpočtová organizácia povinná zdržať sa úkonov smerujúcich k zmene potvrdených údajov. Finančné riaditeľstvo po overení a potvrdení údajov príslušnou štátnou rozpočtovou organizáciou vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto potvrdenie doručuje do vlastných rúk. Ak finančné riaditeľstvo pohľadávky a daňové nedoplatky nezapočíta, oznámi túto skutočnosť daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto oznámenie doručuje do vlastných rúk. (6) Na započítanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka o započítaní pohľadávok. 51) (7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na správcu dane, ktorým je obec. (8) Odo dňa doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 3 do dňa doručenia potvrdenia o započítaní podľa odseku 5 daňovému úradu alebo colnému úradu nemožno použiť postup podľa 79. To platí, aj ak nedôjde k započítaniu a oznámenie o tejto skutočnosti je doručené daňovému úradu alebo colnému úradu. Kompenzáciu podľa 79 daňový úrad alebo colný úrad môže vykonať najskôr ku dňu nasledujúcemu po dni doručenia oznámenia podľa odseku 5 poslednej vety. ŠTVRTÁ HLAVA DAŇOVÉ EXEKUČNÉ KONANIE Prvý diel Základné a všeobecné ustanovenia 88 Základné ustanovenia (1) Daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa 149. (2) Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane; to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonatelného podľa osobitného predpisu. 51a) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitného predpisu. 52) (3) Správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k majetku, výšku úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy. Majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci podľa Občianskeho zákonníka, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, peniaze v hotovosti, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju, cenné papiere, mzda a iné príjmy. (4) Správca dane je povinný a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania, b) vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje. (5) Ak sa u daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa vykonáva daňová exekúcia a súčasne prebieha alebo sa začne iná exekúcia, 52) ale ich predmetom nie je ten istý majetok, vykonajú sa súbežne; v takom prípade môže správca dane uplatniť úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného predpisu. 52) Ak sa na ten istý majetok daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa začalo daňové exekučné konanie skôr ako iné exekučné konanie, vykoná sa prednostne daňová exekúcia. Správca dane je oprávnený dohodnúť sa so súdnym exekútorom na výkone exekúcie, a to aj vtedy, ak sa na ten istý majetok začalo skôr iné exekučné konanie. (6) Ak najneskôr v lehote do dvoch rokov od udelenia súhlasu podľa Občianskeho zákonníka 53) správcom dane inej osobe ako záložnému veriteľovi alebo od doručenia oznámenia podľa Občianskeho zákonníka 54) od iného záložného veriteľa nebol správca dane uspokojený zo zálohu, a to ani čiastočne, a predmet zálohu je vo vlastníctve daňového dlžníka, správca dane, ktorý je prednostným záložným veriteľom, je oprávnený vykonať daňovú exekúciu k tomuto predmetu Daňový poriadok

160 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 160 záložného práva. (7) Prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na vydražiteľa alebo prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na nadobúdateľa uvedeného v 125 ods. 6 a 126 ods. 2 zanikajú závady viaznuce na veci. (8) Proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako daňový dlžník, možno viesť daňové exekučné konanie a vykonať daňovú exekúciu ktorýmkoľvek spôsobom podľa tohto zákona, ak sa dokladmi preukáže, že a) na neho prešla povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, b) na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu, 55) c) od neho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka. (9) Predmetom daňovej exekúcie môže byť aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak ide o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom daňového exekučného konania aj manžel daňového dlžníka; to neplatí, ak do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania podľa 90 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané dohodou alebo súdnym rozhodnutím alebo ak manžel daňového dlžníka preukázal, že do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania tento majetok alebo jeho časť nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (10) Daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby ako daňového dlžníka, ak tento zákon neustanovuje inak. Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo iná osoba uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane takýto majetok vylúči z daňovej exekúcie až do právoplatného rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi a inej osobe a je právoplatné dňom jeho doručenia. Daňovej exekúcii nepodlieha majetok podľa osobitného predpisu. 56) (11) Ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na tento predmet len so súhlasom záložných veriteľov. Ak na predmete daňovej exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných veriteľov, správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. (12) Navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené. 89 Exekučný titul (1) Exekučným titulom je a) vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu, 93) d) exekučný titul podľa osobitného predpisu. 56a) (2) Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje a) označenie daňového dlžníka, b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov, c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania, d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní, e) pôvodnú splatnosť daní, f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný. (3) Deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti. (4) Ak v daňovom exekučnom konaní začatom na základe exekučného titulu, ktorým je predbežné opatrenie, ktoré bolo vydané v období, keď daň ešte nebola vyrubená, nebola suma uložená predbežným opatrením vymožená, vykonateľné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stáva exekučným titulom namiesto predbežného opatrenia, o čom správca dane vydá oznámenie, v ktorom uvedie výšku nedoplatku, ktorý má byť naďalej vymáhaný. Účinky vykonaných exekučných úkonov zostávajú zachované v rozsahu vymedzenom novým exekučným titulom. (5) Na podklade exekučného titulu podľa odseku 1 písm. a), ktorým je vykonateľné rozhodnutie vydané podľa 50 ods. 1 písm. a), je možné vykonať exekúciu spôsobom len podľa Začatie daňového exekučného konania (1) Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. (2) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje a) názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, 46) d) označenie konkrétneho exekučného titulu, e) výšku vymáhaného daňového nedoplatku, f) označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, g) výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha daňovej exekúcii, osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje; tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa 91 ods. 7 vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, h) spôsob vykonania daňovej exekúcie, i) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom. (3) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi. (4) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje osobe, u ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v 106 ods. 1. V týchto prípadoch rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania neobsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. f). (5) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje osobám uvedeným v odseku 2 písm. f) do vlastných rúk. Dňom doručenia rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania sa zakazuje osobám uvedeným v odseku 2 písm. f) akokoľvek nakladať s majetkom daňového dlžníka, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť majetok daňového dlžníka. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa Daňová exekučná výzva (1) Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v 90 ods. 2 písm. f). (2) Daňová exekučná výzva obsahuje a) názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal, b) číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, 46) d) oznámenie o začatí daňového exekučného konania, e) výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie, f) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy, Daňový poriadok

161 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 161 g) upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane podľa 81, na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v 106 ods. 1, h) označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, i) zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku, j) poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, k) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom. (3) Daňová exekučná výzva sa doručuje účastníkom daňového exekučného konania do vlastných rúk. Za doručenie do vlastných rúk sa považuje aj doručenie a) zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka, b) opatrovníkovi, ak je daňový dlžník postihnutý duševnou poruchou alebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať, alebo ak mu bol opatrovník určený z iných podobných dôvodov, c) verejnou vyhláškou, ak sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky alebo sídlo, alebo pobyt daňového dlžníka nie je známy alebo sa v mieste doručovania nezdržuje. (4) Ak daňový dlžník bezdôvodne odoprie prijať daňovú exekučnú výzvu, je táto doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť daňový dlžník poučený tým, kto ju doručuje. (5) Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. (6) Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú 72 až 74. (7) Ak majetok daňového dlžníka označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka, oznámi osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka užíva, spravuje, eviduje alebo s ním nakladá, že dňom doručenia tohto oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania; spolu s oznámením správca dane zašle aj rovnopis pôvodného rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Ak je na majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo iným záložným veriteľom, správca dane postupuje podľa 88 ods. 11. Ak správca dane uplatní daňovú exekúciu na takýto majetok daňového dlžníka, zašle daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu; na takúto daňovú exekučnú výzvu sa rovnako vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až Daňový exekučný príkaz (1) Daňový exekučný príkaz vydá správca dane po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo po zastavení odvolacieho konania podľa 72 ods. 6, alebo po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo, správcovi dane. (2) Daňový exekučný príkaz obsahuje a) názov a sídlo správcu dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal, b) číslo a dátum vydania daňového exekučného príkazu, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, 46) d) výšku vymáhaného daňového nedoplatku, e) spôsob vykonania daňovej exekúcie a číslo účtu správcu dane, f) ďalšie náležitosti ustanovené v tomto zákone podľa jednotlivých spôsobov výkonu daňovej exekúcie, g) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom. (3) Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania, iným osobám podľa tohto zákona a podľa jednotlivých spôsobov daňovej exekúcie. Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk aj záložným veriteľom, ktorí majú na majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo, v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. Tieto osoby sú povinné oznámiť do 15 dní od doručenia daňového exekučného príkazu výšku pohľadávky, na ktorej zabezpečenie bolo zriadené záložné právo, a dátum jeho vzniku. Tieto osoby je daňový dlžník povinný oznámiť správcovi dane najneskôr pri súpise vecí. Ak nie je daňový dlžník pri súpise vecí prítomný, oznámi tieto osoby do ôsmich dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy. Zároveň je povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že úplne alebo čiastočne uspokojil pohľadávku osoby, v ktorej prospech je na jeho majetok zriadené záložné právo. Ak daňový dlžník tieto povinnosti nesplní, zodpovedá za spôsobenú škodu. (4) Daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. 93 Oprava daňového exekučného príkazu Správca dane môže opraviť daňový exekučný príkaz, ak prišlo pri jeho vydaní k chybe v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva. 94 Daňová exekúcia Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie iných peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi podľa Odloženie daňovej exekúcie (1) Správca dane odloží daňovú exekúciu, ak daňovému dlžníkovi bol povolený odklad platenia vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach alebo, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 93) (2) Správca dane môže odložiť daňovú exekúciu z vlastného podnetu, ak sa preverujú skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie daňového exekučného konania. (3) Správca dane môže daňovú exekúciu na žiadosť daňového dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, odložiť aj vtedy, ak sa daňový dlžník bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná daňová exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí daňový dlžník preukázať. (4) Ak správca dane odloží daňovú exekúciu, úkony, ktoré vykonal, zostávajú zachované, ak v rozhodnutí o odložení daňovej exekúcie nie je určené inak. (5) Rozhodnutie o odložení daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných rúk. (6) Proti rozhodnutiu o odložení daňovej exekúcie nie sú prípustné opravné prostriedky. 96 Zastavenie daňového exekučného konania (1) Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak a) exekučný titul bol zrušený, b) exekučný titul sa nestal vykonateľným, c) bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba, d) predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii, e) právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania tohto práva alebo právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo, f) daňový nedoplatok bol vyrovnaný, g) je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať. Daňový poriadok

162 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 162 (2) Ak sa daňového exekučného konania týka niektorý z dôvodov jeho zastavenia len sčasti alebo ak sa daňová exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na vyrovnanie daňového nedoplatku, správca dane zastaví daňové exekučné konanie len čiastočne. (3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 alebo odseku 2 možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok. 97 Doručovanie rozhodnutia Rozhodnutie vydané podľa 95 a 96 sa doručuje osobám uvedeným v 92 ods. 3 do vlastných rúk. Druhý diel Výkon daňovej exekúcie 98 Spôsoby vykonávania daňovej exekúcie (1) Správca dane môže vykonať daňovú exekúci a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, e) predajom cenných papierov, f) predajom nehnuteľnosti, g) predajom podniku alebo jeho časti, h) postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti. (2) Ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka aj niekoľkými spôsobmi súčasne. Prvý oddiel Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov 99 Základné ustanovenia (1) Ak sa v ustanoveniach o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia na osobu, voči ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo iný príjem uvedený v 106 ods. 1. (2) Ak má daňový dlžník popri nároku na mzdu alebo plat aj nárok na iný príjem uvedený 106 ods. 1, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd. (3) Daňovej exekúcii podliehajú všetky príjmy, ktoré daňový dlžník získa namiesto mzdy, ako aj iné príjmy uvedené v 106 ods. 1, ak nie sú týmto zákonom alebo osobitným predpisom z daňovej exekúcie vylúčené. (4) Daňovej exekúcii nepodliehajú a) suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu, alebo jej časť, ak daňový dlžník platí úhradu za poskytnutú sociálnu službu 57) alebo jej časť, b) suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa osobitného predpisu, 58) ak daňový dlžník platí úhradu za sociálne služby, c) dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu, 59) d) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu, 60) e) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov, 61) f) príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu, 62) g) opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru. 63) 100 Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy (1) Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že sa voči daňovému dlžníkovi začalo daňové exekučné konanie; v oznámení uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie a rodné číslo daňového dlžníka. (2) Správca dane vydá daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy podľa 92 ods. 1. (3) Daňový exekučný príkaz okrem náležitostí podľa 92 ods. 2 obsahuje a) označenie platiteľa mzdy, b) ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do úplného vyrovnania vymáhaného daňového nedoplatku a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy a Sociálnu poisťovňu. (4) Správca dane doručí do vlastných rúk daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia daňového exekučného príkazu zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového nedoplatku podľa osobitných predpisov. Daňovému dlžníkovi sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanovuje osobitný predpis. 65) Platiteľ mzdy je povinný poukazovať zrážky zo mzdy na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze. (5) Platiteľ mzdy je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia osobitného predpisu, 65) len vtedy, ak s tým súhlasí daňový dlžník. (6) Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť určenú v daňovom exekučnom príkaze, môže mu správca dane uložiť pokutu podľa 155. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy daňového dlžníka zrážky riadne a včas alebo ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo ak ich nepoukáže správcovi dane po doručení daňového exekučného príkazu, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže správca dane podľa tohto zákona vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré mal zraziť a poukázať, najviac do výšky daňového nedoplatku. Správca dane rovnako postupuje aj voči Sociálnej poisťovni, ak táto nesplní povinnosti podľa prvej vety a druhej vety. 101 (1) Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka, pretože daňový dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky. (2) Ak dočasná pracovná neschopnosť daňového dlžníka, ktorému vznikol nárok na nemocenské, trvá viac ako desať dní, platiteľ mzdy je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť správcovi dane a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude daňovému dlžníkovi vyplácať nemocenské. V takom prípade správca dane oznámi pobočke Sociálnej poisťovne, že dňom doručenia tohto oznámenia je povinná postupovať podľa 100 ods. 4 až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti daňového dlžníka. Spolu s oznámením správca dane zašle pobočke Sociálnej poisťovne aj rovnopis pôvodného daňového exekučného príkazu. Skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti je platiteľ mzdy povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy. (3) Platiteľ mzdy je povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane skutočnosť, že daňový dlžník nastúpil na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku alebo ukončil čerpanie tejto dovolenky a uviesť, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské alebo nemocenské. Správca dane bezodkladne zašle pobočke Sociálnej poisťovne rovnopis pôvodného daňového exekučného príkazu. (4) Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní od skončenia pracovného pomeru daňového dlžníka, že už nie je jeho platiteľom mzdy. (5) Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky zo mzdy po vyrovnaní vymáhaného daňového nedoplatku. 102 (1) Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže primerané zrážky zo mzdy vykonať daňovému dlžníkovi aj z časti mzdy. Odvod zrážok správcovi dane vykoná platiteľ mzdy po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. (2) Ak sa daňový exekučný príkaz doručí platiteľovi mzdy po tom, ako bola časť mesačnej mzdy daňovému dlžníkovi vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby daňový dlžník mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená. (3) Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky. Mzda daňového dlžníka za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili. (4) Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, je potrebné vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne. Daňový poriadok

163 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK Zmena platiteľa mzdy (1) Ak sa po doručení daňového exekučného príkazu platiteľovi mzdy zmení platiteľ mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz aj na mzdu daňového dlžníka u nového platiteľa mzdy. (2) Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od daňového dlžníka alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný daňový exekučný príkaz. Ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy skôr, vzniká mu povinnosť dňom, keď mu správca dane doručil daňový exekučný príkaz. (3) Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak daňový dlžník po doručení daňového exekučného príkazu získa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ak mu ho vyplatí platiteľ mzdy. Rovnako za zmenu platiteľa mzdy sa nepovažuje, ak daňovému dlžníkovi vznikol nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu vypláca pobočka Sociálnej poisťovne. 104 (1) Ak zamestnanec uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý platiteľ mzdy zamestnancovi, ktorý u neho skončil pracovný pomer. (2) Nový platiteľ mzdy po predložení písomného vyhlásenia podľa odseku 1 oznámi túto skutočnosť bezodkladne správcovi dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal. (3) Správca dane doručí do vlastných rúk novému platiteľovi mzdy pôvodný daňový exekučný príkaz, na ktorého základe je povinný pokračovať v zrážkach zo mzdy daňového dlžníka, a poučí ho o povinnostiach pri vykonávaní daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy. Oboznámi ho s doterajším priebehom daňovej exekúcie, najmä s výškou vykonaných zrážok, a uvedie zostatok vymáhaného daňového nedoplatku. (4) Daňový dlžník, ktorý skončil pracovný pomer u doterajšieho platiteľa mzdy, je povinný oznámiť túto skutočnosť do ôsmich dní správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný príkaz; v tejto lehote je rovnako povinný správcovi dane oznámiť, že uzavrel pracovný pomer u iného platiteľa mzdy. (5) Za nesplnenie povinností podľa odseku 4 môže správca dane uložiť daňovému dlžníkovi pokutu podľa Niekoľko platiteľov mzdy (1) Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy. (2) Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem daňového dlžníka nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Správca dane potom určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať. 106 Daňová exekúcia zrážkami z iných príjmov (1) Ustanovenia o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na daňovú exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré daňovému dlžníkovi nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia. (2) Do príjmu sa nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť. (3) Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za sociálne služby, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za sociálne služby alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa osobitného predpisu. 66) (4) Daňovej exekúcii zrážkami z iných príjmov nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu, 59) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu, 60) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov, 61) príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu 62) a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru. 63) (5) Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky. (6) Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane uložiť pokutu podľa 155. Ak zrážky nie sú vykonané, správca dane môže podľa tohto zákona vymáhať sumy, ktoré mali byť zrazené a poukázané, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. Druhý oddiel Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky 107 Druhy daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať a) prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb, b) prikázaním iných peňažných pohľadávok, c) postihnutím iných majetkových práv. 108 Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb (1) Daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného u poskytovateľa platobných služieb môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka. Rovnako je správca dane oprávnený postihnúť peňažné prostriedky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb, ktorého majiteľom je manžel daňového dlžníka za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov; to neplatí, ak manžel daňového dlžníka preukáže, že tieto peňažné prostriedky nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (2) Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb možno použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom účte podľa Obchodného zákonníka. 67) (3) Daňová exekúcia sa vykoná odpísaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného u poskytovateľa platobných služieb a jej poukázaním na účet správcu dane určený v daňovom exekučnom príkaze. (4) Správca dane doručí do vlastných rúk poskytovateľom platobných služieb rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania. (5) Správca dane prikáže poskytovateľom platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 zablokovali na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Na základe príkazu daňového dlžníka poskytovatelia platobných služieb zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukážu na účet správcu dane, ktorý je uvedený v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti. (6) Ak správca dane zistí, že majetok označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom alebo novom účte daňového dlžníka, postupuje pri oznamovaní poskytovateľom platobných služieb podľa 91 ods. 7. (7) Po doručení daňového exekučného príkazu je poskytovateľ platobných služieb povinný odpísať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka a poukázať ich na účet správcu dane; v prípade termínovaného vkladového účtu dňom jeho splatnosti. Ak odpísaná suma nepostačuje na pokrytie vymáhaného daňového nedoplatku, poskytovateľ platobných služieb je povinný poukazovať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka, a to aj postupne, až do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. (8) Ak poskytovateľ platobných služieb po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 použijú alebo umožní daňovému dlžníkovi alebo osobám, ktoré majú dispozičné právo k účtu, použitie peňažných prostriedkov na účte do výšky daňového nedoplatku a tým zmarí výkon daňovej exekúcie, stáva sa dlžníkom správcu dane. Správca dane je oprávnený vymáhať od poskytovateľov platobných služieb peňažné prostriedky, ktoré z tohto dôvodu neboli poukázané na jeho účet spôsobom uvedeným v tomto zákone. (9) Pri daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb, ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky, sa za doručenie do vlastných rúk považuje aj doručenie písomností elektronickými prostriedkami za podmienok uvedených v dohode uzatvorenej medzi bankou, pobočkou zahraničnej banky alebo záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných Daňový poriadok

164 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 164 bánk a finančným riaditeľstvom podľa osobitného predpisu; 67a) pričom tento spôsob doručenia sa uplatní prednostne. 109 Peňažné prostriedky nepodliehajúce exekúcii (1) Daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb nepodliehajú peňažné prostriedky na účte, ktoré sú určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu 68) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo poskytovateľom platobných služieb doručené rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania. Rovnako daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom u poskytovateľa platobných služieb nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu, 59) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu, 60) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov, 61) príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu 62) a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru, 63) ktoré boli pripísané v prospech účtu daňového dlžníka vedeného u poskytovateľa platobných služieb. Počas výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom u poskytovateľa platobných služieb jednorazovo nepodliehajú aj peňažné prostriedky na účte fyzickej osoby do výšky 165 eur; ak má fyzická osoba viac účtov, a to aj u viacerých poskytovateľov platobných služieb, daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom u poskytovateľa platobných služieb nepodliehajú peňažné prostriedky do úhrnnej výšky 165 eur na všetkých jej účtoch. Správca dane je povinný určiť, u ktorého poskytovateľa platobných služieb a z ktorého účtu sa nezrazí suma 165 eur. (2) Daňovej exekúcii nepodliehajú peňažné prostriedky na účtoch vedených u poskytovateľa platobných služieb, ktoré boli poskytnuté daňovému dlžníkovi zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo podľa osobitného predpisu. 69) Rovnako daňovej exekúcii nepodliehajú prostriedky tvoriace účelovú finančnú rezervu podľa osobitného predpisu. 70) (3) Daňový dlžník je povinný predložiť poskytovateľom platobných služieb písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte vedenom u poskytovateľa platobných služieb sú aj peňažné prostriedky, ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii; daňový dlžník súčasne uvedie výšku týchto peňažných prostriedkov. 110 Daňová exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok (1) Iná peňažná pohľadávka na účely tohto zákona je peňažný záväzok iných osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový dlžník je povinný na výzvu správcu dane predložiť správcovi dane písomný zoznam uznaných pohľadávok. 71) (2) V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže správca dane poddlžníkovi uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi. (3) Správca dane zakáže v daňovej exekučnej výzve daňovému dlžníkovi vymáhať pohľadávku od poddlžníka. (4) Správca dane vydá daňový exekučný príkaz len do výšky záväzku inej osoby, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. (5) Po doručení daňového exekučného príkazu je poddlžník povinný poukázať záväzok, ktorý je splatný, na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze. (6) Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz aj na pohľadávku splatnú v budúcnosti, a to aj vtedy, ak budú daňovému dlžníkovi vznikať postupne čiastkové pohľadávky z toho istého právneho dôvodu. (7) Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. (8) Na plnenie uložené v rozhodnutí podľa odseku 2 nie je prípustné uzatvoriť dohodu o započítaní pohľadávok, uzavretí zmieru alebo odpustení zaplatenia. Takéto zmluvy sú neplatné. (9) Ak je daňový exekučný príkaz vydaný na autorskú odmenu a autor je daňovým dlžníkom, môže správca dane žiadať plnenie do výšky troch pätín. Ak autorskú odmenu vypláca právnická osoba vykonávajúca kolektívnu správu práv podľa osobitného predpisu, 72) na účely tohto zákona sa považuje za poddlžníka. Daňový exekučný príkaz sa vzťahuje aj na sumy, ktoré už boli v prospech autora zložené u právnickej osoby vykonávajúcej kolektívnu správu práv podľa osobitného predpisu, 72) ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku. (10) Ustanovenie odseku 9 sa použije primerane, aj ak ide o pohľadávky z práv príbuzných autorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti. (11) Daňovej exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu, 59) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu, 60) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov, 61) príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu 62) a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru. 63) (12) Ak poddlžník nesplní niektorú z povinností vyplývajúcich z odsekov 2, 5 a 9, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatnú pohľadávku do výšky daňového nedoplatku spôsobom uvedeným v tomto zákone. 111 Daňová exekúcia postihnutím iných majetkových práv Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou ani právom, ktoré patrí len daňovému dlžníkovi. Na daňovú exekúciu sa primerane použije postup podľa tohto zákona. Tretí oddiel Daňová exekúcia predajom hnuteľných vecí 112 Predmetom daňovej exekúcie sú hnuteľné veci vrátane ich súčastí a ich príslušenstva (ďalej len hnuteľné veci ) vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, ručiteľa, poddlžníka alebo inej osoby, ak tak ustanovuje tento zákon. 113 (1) V daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s hnuteľnými vecami, ktoré sú v nej uvedené alebo ktoré budú spísané. (2) Daňová exekučná výzva sa doručí daňovému dlžníkovi do vlastných rúk najneskôr pri súpise hnuteľných vecí podľa 114. Ak nie je daňový dlžník pri uskutočňovaní súpisu hnuteľných vecí prítomný, doručí sa mu daňová exekučná výzva do vlastných rúk spolu so súpisom hnuteľných vecí. (3) Správca dane upozorní daňového dlžníka v daňovej exekučnej výzve, že iná osoba môže v lehote na podanie odvolania predložiť doklady o vlastníctve k hnuteľnej veci. Ak sa preukáže vlastníctvo inej osoby k hnuteľnej veci, správca dane rozhodne o vylúčení takejto hnuteľnej veci z daňovej exekúcie. Rovnako správca dane upozorní daňového dlžníka, že v prípade neupovedomenia inej osoby zodpovedá za spôsobenú škodu. (4) Ak je predmetom daňovej exekúcie motorové vozidlo, správca dane v daňovej exekučnej výzve uloží daňovému dlžníkovi, aby v určenej lehote a na určené miesto pristavil motorové vozidlo a predložil doklady o technickej spôsobilosti motorového vozidla a preukázal svoje vlastníctvo k nemu. Ak daňový dlžník nesplní túto povinnosť, môže správca dane na účet daňového dlžníka zabezpečiť prostredníctvom splnomocnenej osoby vyhľadanie, zabezpečenie, odvoz, úschovu, ocenenie a zistenie stavu technickej spôsobilosti motorového vozidla. Na účely tohto zákona sa motorovým vozidlom rozumie osobné motorové vozidlo, motocykel, nákladné motorové vozidlo, ťahač, náves, príves, autobus, špeciálne zariadenie, napríklad žeriav, rýpadlo a iné stavebné alebo poľnohospodárske stroje. (5) Na vykonanie daňovej exekúcie predajom hnuteľných vecí vydá správca dane daňový exekučný príkaz. V daňovom exekučnom príkaze správca dane nariadi predaj hnuteľných vecí v ňom uvedených. (6) Správca dane na základe právoplatného daňového exekučného príkazu ponúkne na predaj za peniaze v hotovosti, najmenej však za cenu zistenú znalcom, právnickým osobám, 73) ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, tieto veci: a) mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky, b) rukopisy mimoriadne významných literárnych diel, c) osobné pamiatky a korešpondenciu významných spisovateľov a kultúrnych činiteľov, ako aj iné spomienkové predmety múzejnej alebo galerijnej hodnoty 74) po týchto osobách, d) predmety väčšej kultúrnej, historickej hodnoty a ich súbory. (7) Ak právnická osoba podľa odseku 6 v lehote do 30 dní od doručenia ponuky neodpovie na ponuku a nezloží cenu zistenú znalcom na účet správcu dane uvedený v ponuke, správca dane je oprávnený tieto veci predať spôsobom podľa tohto zákona. Daňový poriadok

165 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK Súpis hnuteľných vecí (1) Súpis hnuteľných vecí vykoná správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy. Spíšu sa predovšetkým veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré možno ľahko preniesť, uschovať a predať. Súpis hnuteľných vecí môže správca dane vykonať aj opakovane. (2) Veci, ktoré rýchlo podliehajú skaze, alebo ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadovali neúmerne vysoké náklady, sa spíšu len vtedy, ak nie je dostatok iných hnuteľných vecí alebo ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj. (3) Súpis hnuteľných vecí musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii a číslo daňovej exekučnej výzvy, c) miesto a dátum vykonania súpisu hnuteľných vecí, d) jednotlivo spísané hnuteľné veci a ich opis, ktorým sa určí najmä počet, hmotnosť, výrobné číslo, značka, farba; ak predmety zostávajú aj po vykonaní súpisu hnuteľných vecí u daňového dlžníka, môže sa vyhotoviť ich fotodokumentácia, e) hodnotu spísaných hnuteľných vecí, f) osobné, majetkové a rodinné pomery daňového dlžníka v rozsahu potrebnom na posúdenie postihnuteľnosti jeho majetku, g) podpisy osôb prítomných pri súpise. (4) Správca dane na účely spísania hnuteľných vecí daňového dlžníka urobí obhliadku sídla a miesta podnikania, obydlia, iných priestorov a iných objektov za účasti nestrannej osoby, a to aj bez prítomnosti daňového dlžníka. Na tento účel je daňový dlžník povinný umožniť správcovi dane a nestrannej osobe prístup do sídla a miesta podnikania, obydlia, iných priestorov a iných objektov. Na tieto úkony má správca dane oprávnenie z úradnej moci prizvať príslušný útvar Policajného zboru. 75) Na účel spísania hnuteľných vecí je správca dane oprávnený vymôcť si prístup do bytu alebo iných priestorov, kde má daňový dlžník svoj majetok. (5) Správca dane vykoná osobnú prehliadku daňového dlžníka a ďalšej prítomnej osoby, ak je podozrenie, že daňový dlžník si uschoval hnuteľné veci u nej. Pri osobnej prehliadke správca dane postupuje šetrne a vykoná ju osoba rovnakého pohlavia alebo lekár. (6) Správca dane po vydaní daňového exekučného príkazu zabezpečí zistenie ceny hnuteľných vecí znalcom. V jednoduchých prípadoch pri súpise hnuteľných vecí ocenenie obvyklou cenou vykoná správca dane. 115 Uschovanie spísaných hnuteľných vecí Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných vecí uvedených v súpise, zabezpečí správca dane ich úschovu v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove týchto vecí. 116 Hnuteľné věci nepodliehajúce výkonu daňovej exekúcie Daňovou exekúciou nemožno postihnúť hnuteľné veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný 76) alebo ktoré podľa osobitných predpisov daňovej exekúcii nepodliehajú. 77) 117 Veci vylúčené z daňovej exekúcie (1) Daňová exekúcia sa nevykonáva na hnuteľné veci, ktoré sú vo vlastníctve daňového dlžníka a ktoré daňový dlžník nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny, ani na hnuteľné veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami. (2) Z daňovej exekúcie podľa odseku 1 sú vylúčené a) bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv, b) nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ daňového dlžníka a členov jeho rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač a detské športové potreby a hračky, c) vodiaci pes, domáce zvieratá okrem tých, ktoré slúžia na podnikanie, d) zdravotnícke potreby, zdravotnícke pomôcky a iné veci, ktoré daňový dlžník alebo člen domácnosti potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu, e) hnuteľné veci, na ktoré sa poskytla dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu, 59) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu, 60) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov, 61) príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu 62) a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru. 63) f) hnuteľné veci obstarané z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, 78) g) snubný prsteň a obrúčka, h) peniaze v hotovosti do sumy 165 eur, i) študijná literatúra. (3) Z daňovej exekúcie sú vylúčené aj hnuteľné veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde, 79) ak by výkonom daňovej exekúcie bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby podľa osobitného predpisu, 80) ako aj chovné zvieratá, a to dojnice, vysokoteľné jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany. 118 Predaj hnuteľných vecí na dražbe Správca dane predá spísané hnuteľné veci na dražbe; pri výkone dražby postupuje podľa tohto zákona. 119 Určenie ceny hnuteľných vecí (1) Správca dane určí cenu hnuteľných vecí podľa 114 ods. 6; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva. (2) Cena výtvarných diel a pamiatok, rukopisov, mimoriadne významných literárnych diel, predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, kultúrnych pamiatok a ich súborov, vecí numizmatickej hodnoty a mincí sa zisťuje znaleckým posudkom. (3) Vyvolávacia cena hnuteľných vecí na účely dražby sa určí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny ustanovenej podľa odsekov 1 a 2; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva. 120 Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí (1) Po určení ceny hnuteľných vecí správca dane vydá dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí. (2) Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí obsahuje najmä a) názov a sídlo správcu dane, b) dátum vydania a evidenčné číslo, c) čas a miesto konania dražby, d) predmet dražby, e) vyvolávaciu cenu predmetu dražby, ktorá je najnižším podaním, f) spôsob a termín zaplatenia najvyššieho podania, g) spôsob odovzdania vydraženej hnuteľnej veci, h) termín obhliadky dražených hnuteľných vecí, i) upozornenie, že osoby, ktoré majú k draženej hnuteľnej veci predkupné právo, môžu ho uplatniť len ako dražitelia na dražbe; udelením príklepu predkupné právo zaniká, j) poučenie o tom, kto môže byť účastníkom dražby, k) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa dražobná vyhláška doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom. 121 (1) Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli správcu dane; môže ju zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch. (2) Správca dane doručí dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí osobám podľa 92 ods. 3, obvodnému úradu, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo, a obci, na ktorej území sa dražba bude konať. 122 Účastníci dražby (1) Dražiť môže fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne Daňový poriadok

166 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 166 úkony v plnom rozsahu a právnická osoba (ďalej len dražiteľ hnuteľnej veci ). (2) Ak je dražiteľom hnuteľnej veci fyzická osoba, môže dražiť osobne alebo sa môže nechať na dražbe zastupovať. Zástupca je povinný predložiť úradne overené plnomocenstvo a preukázať svoju totožnosť. (3) Ak je dražiteľom hnuteľnej veci právnická osoba, môže dražiť jej štatutárny zástupca, ktorý je povinný predložiť správcovi dane výpis z obchodného registra nie starší ako jeden mesiac alebo jeho úradne overenú kópiu a preukázať svoju totožnosť. Právnickú osobu môže zastupovať aj iný zástupca, ktorý je okrem uvedeného povinný predložiť úradne overené plnomocenstvo. (4) Dražiť nemôže a) zamestnanec správcu dane, ktorý vykonáva úkony na dražbe, b) daňový dlžník. (5) Dražba je verejná. 123 Priebeh dražby hnuteľných vecí (1) Správca dane pred začatím dražby zapíše záujemcov o dražbu hnuteľnej veci do zoznamu dražiteľov hnuteľnej veci. (2) Zoznam dražiteľov hnuteľnej veci obsahuje najmä a) dátum a miesto konania dražby, b) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu fyzickej osoby, identifikačné číslo pridelené pri registrácii alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, c) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo pridelené pri registrácii, meno a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu štatutárneho zástupcu alebo iného splnomocneného zástupcu právnickej osoby s priložením plnomocenstva a výpisu z obchodného registra alebo jeho úradne overenej kópie, d) poznámku o uplatnení predkupného práva, ak sa preukázalo právoplatným dokladom, e) dražobné číslo, f) podpis dražiteľa hnuteľnej veci. (3) Najnižšie podanie sa určí podľa 119 ods. 3. Ak sa neurobilo ani najnižšie podanie, v dražbe sa nepokračuje. Výška ceny draženej hnuteľnej veci nie je obmedzená ustanoveniami osobitného predpisu. 81) (4) Správca dane pokračuje v dražbe dovtedy, pokiaľ dražitelia robia vyššie podania. Dražitelia sú viazaní svojimi podaniami. Správca dane udelí príklep dražiteľovi hnuteľnej veci, ktorý urobí najvyššie podanie. (5) Ak niekoľko dražiteľov hnuteľnej veci urobí rovnaké podanie a neurobilo sa vyššie prípustné podanie, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom. Ak však bol jedným z dražiteľov dražiteľ hnuteľnej veci uplatňujúci si predkupné právo, správca dane udelí prednostne príklep jemu. Ak je takých dražiteľov hnuteľnej veci niekoľko, správca dane rozhodne o udelení príklepu žrebom. (6) Správca dane je povinný spýtať sa prítomných pred udelením príklepu, či majú námietky proti udeleniu príklepu. Námietky sa zapíšu do zápisnice a správca dane sa s nimi vysporiada pred udelením príklepu. Ak správca dane odoprie príklep, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania. (7) Vydražiteľ je povinný zaplatiť najvyššie podanie ihneď; ak tak neurobí, draží sa hnuteľná vec znova bez jeho účasti. (8) Udelením príklepu a zaplatením najvyššieho podania prechádza vlastníctvo k vydraženej hnuteľnej veci na vydražiteľa. (9) Správca dane vydá vydražiteľovi potvrdenie o udelení príklepu. (10) Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie na draženú hnuteľnú vec, správca dane spíše úradný záznam, vykoná opätovnú dražbu a po neúspešnej opätovnej dražbe predá hnuteľnú vec predajom na základe ponuky. (11) O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu dražiteľov hnuteľnej veci, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu vydražiteľovi; ak na dražbe boli vznesené námietky, aj ich riešenie. (12) Výťažkom sú peňažné prostriedky získané v dražbe. Ak dosiahnutý výťažok z dražby prevyšuje vymáhaný daňový nedoplatok a exekučné náklady, správca dane uplatní postup podľa Opätovná dražba (1) Pri výkone opätovnej dražby hnuteľných vecí sa správca dane riadi ustanoveniami tohto zákona o prvej dražbe. (2) Na účely opätovnej dražby správca dane určí vyvolávaciu cenu najmenej vo výške 70 % z ceny určenej podľa 119 ods. 1 a 2; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva. 125 Predaj na základe ponuky (1) Správca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje v daňovej exekúcii predajom hnuteľnej veci na základe ponuky. Predajom na základe ponuky sa rozumie predaj hnuteľnej veci na základe vyhodnotenia písomných ponúk predložených záujemcami o kúpu veci. (2) Správca dane zverejní predaj na základe ponuky oznamom najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk na úradnej tabuli správcu dane; oznam môže zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch. (3) Správca dane doručí do vlastných rúk oznam o predaji hnuteľnej veci na základe ponuky osobám podľa 92 ods. 3, obvodnému úradu, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo, a obci, na ktorej území sa predaj bude konať. (4) Oznam o predaji hnuteľnej veci na základe ponuky obsahuje najmä a) názov a sídlo správcu dane, b) termín na podanie písomných ponúk správcovi dane s upozornením, že písomné ponuky podané po uplynutí termínu nebudú predmetom vyhodnotenia, c) predmet predaja a jeho najnižšiu cenu, d) termín obhliadky, e) upozornenie, že hnuteľná vec bude predaná na základe ponuky záujemcovi s najvyššou ponúknutou cenou, f) upozornenie na podanie ponuky v uzavretej obálke s označením Predaj na základe ponuky - neotvárať, g) termín a miesto vyhodnotenia písomných ponúk, h) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa oznam o predaji hnuteľnej veci na základe ponuky doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom. (5) Na účely predaja hnuteľných vecí na základe ponuky správca dane určí cenu najmenej vo výške 60 % z ceny určenej podľa 119 ods. 1 a 2; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva. (6) Záujemca je povinný zúčastniť sa na vyhodnotení písomných ponúk osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Záujemca s najvyššou ponukou je povinný ponúknutú cenu zaplatiť ihneď po vyhodnotení ponúk. Záujemca, ktorý sa nezúčastní na vyhodnotení ponúk, alebo ak najvyššiu ponúknutú cenu nezaplatí ihneď, je z poradia vylúčený. Na jeho miesto nastúpi záujemca v poradí s ďalšou najvyššou ponukou. V prípade rovnakých ponúk rozhodne žreb. O priebehu predaja správca dane spíše zápisnicu, v ktorej uvedie údaje zo zoznamu záujemcov, najvyššiu ponúknutú cenu hnuteľnej veci a identifikačné údaje o nadobúdateľovi hnuteľnej veci. (7) Po zaplatení najvyššej ponuky správca dane vydá nadobúdateľovi potvrdenie o predaji na základe ponuky. (8) Predaj uskutočnený na základe ponuky má tie isté účinky ako predaj na dražbe. (9) Dosiahnutý výťažok sa použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa 123 ods. 12. (10) Ak predaj hnuteľnej veci na základe ponuky nebol úspešný, správca dane daňovú exekúciu predajom hnuteľných vecí zastaví a vyzve daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do desiatich dní odo dňa doručenia výzvy do vlastných rúk. Správca dane pri zastavení daňového exekučného konania postupuje podľa 96. Ak daňový dlžník neprevezme hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca dane na základe oznamu predá hnuteľnú vec za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu. Predaj uskutočnený týmto spôsobom alebo výťažok z likvidácie po odpočítaní hotových výdavkov súvisiacich s likvidáciou má tie isté účinky ako predaj na základe ponuky. Náklady súvisiace s likvidáciou sa na účely tohto ustanovenia považujú za hotové výdavky podľa 149. Dosiahnutý výťažok sa použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa 123 ods. 12. Ak výťažok z likvidácie je nižší ako hotové výdavky súvisiace s likvidáciou, správca dane prenesie hotové výdavky na daňového dlžníka. Daňový poriadok

167 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK Priamy predaj hnuteľných vecí (1) Hnuteľné veci, ktorých cena určená podľa 119 ods. 1 a 2 nie je vyššia ako 165 eur za jeden kus, veci rýchlo podliehajúce skaze a živé zvieratá môže správca dane predať ihneď za obvyklú cenu. Získanú sumu použije správca dane rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa 123 ods. 12. (2) Po zaplatení ceny správca dane vydá nadobúdateľovi potvrdenie o priamom predaji hnuteľných vecí. Štvrtý oddiel Daňová exekúcia odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju 127 (1) Správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy vykoná súpis peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju podľa 114 a 115 a zakáže daňovému dlžníkovi s nimi nakladať. (2) Správca dane vykoná daňovú exekúciu odobratím peňazí v hotovosti, len ak peniaze v hotovosti presahujú sumu 165 eur podľa 117 ods. 2 písm. h); tie použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa 123 ods. 12. (3) Daňovej exekúcii odobratím peňazí v hotovosti nepodliehajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu 68) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný daňový exekučný príkaz. (4) Ak správca dane pri súpise podľa odseku 1 nájde devízové hodnoty, nakladá s nimi podľa osobitného predpisu. 82) Ak správca dane nájde výrobky z drahých kovov, ktorými sú klenotnícke, bižutérske, medailérske a iné zlatnícke a striebornícke výrobky zo zliatin zlata, striebra alebo platiny, alebo kombinované s prírodnými alebo syntetickými kameňmi, s perlami, so smaltom, s koralmi, so sklom alebo s inými nekovovými materiálmi, ako aj opotrebovaný, nekompletný alebo poškodený výrobok, postupuje pri daňovej exekúcii rovnako ako pri daňovej exekúcii predajom hnuteľných vecí, pričom cena výrobku sa zisťuje znaleckým posudkom. Pri klenotníckych zliatinách, lístkovom zlate, lístkovom striebre a polotovaroch z drahých kovov určených na výrobu správca dane zabezpečí predaj prostredníctvom osoby oprávnenej podľa osobitného predpisu. 83) Získané peňažné prostriedky použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa 123 ods (1) Vkladné knižky alebo iné listiny, ktoré je potrebné predložiť na uplatnenie práva, správca dane spíše pri doručení daňovej exekučnej výzvy ako iné hnuteľné veci podľa 114 a odníme ich. (2) Vkladnú knižku predloží správca dane poskytovateľovi platobných služieb s právoplatným daňovým exekučným príkazom a vyberie z nej sumu, na ktorú má daňový dlžník právo, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. Poskytovateľ platobných služieb vykonajú výplatu vkladu alebo jeho časti, aj keď je výplata akokoľvek viazaná. Ak ide o iné listiny, ktoré je potrebné predložiť na uplatnenie práva, správca dane vyzve toho, kto má podľa takej listiny plniť, aby sumu, ktorú má platiť, odovzdal správcovi dane. Pritom sa postupuje primerane podľa ustanovení o daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva vykonáva namiesto daňového dlžníka správca dane. (3) Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa 123 ods. 12. Piaty oddiel Daňová exekúcia predajom cenných papierov 129 (1) Správca dane v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania uloží právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu 47) povinnosť registrovať pozastavenie práva nakladať s cenným papierom daňového dlžníka. (2) Daňová exekúcia predajom cenných papierov vo vlastníctve daňového dlžníka sa vykoná tak, že správca dane spíše tieto cenné papiere pri doručení daňovej exekučnej výzvy podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí. Cenné papiere nachádzajúce sa u daňového dlžníka odníme a zabezpečí ich úschovu podľa osobitného predpisu. 84) Predaj cenných papierov vo vlastníctve daňového dlžníka zabezpečuje správca dane prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi. (3) Ak správca dane zistí, že hodnota majetku označená v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o cennom papieri daňového dlžníka, ku ktorému nezriadil záložné právo, pri oznamovaní právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu 85) postupuje podľa 91 ods. 7. V tomto prípade správca dane v tomto oznámení uloží právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu 47) povinnosť registrovať pozastavenie práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi. (4) Ak povaha cenného papiera neumožňuje postup podľa odseku 2, správca dane vyzve toho, kto má na základe cenného papiera plniť, aby mu plnenie odovzdal po splatnosti plnenia v lehote, ktorú na to určí a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia. Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane tomu, kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa 155. (5) Správca dane je oprávnený vykonávať všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov namiesto daňového dlžníka. (6) Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe podľa 123 ods. 12. Šiesty oddiel Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru 130 (1) Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru (ďalej len nehnuteľnosť ) vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka. Toto ustanovenie sa použije primerane, aj keď je postihnutá nehnuteľnosť poddlžníka alebo ručiteľa. Daňovej exekúcii predajom nehnuteľnosti nepodlieha nehnuteľnosť obstaraná z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. 78) (2) Daňovou exekúciou predajom nehnuteľnosti možno postihnúť aj majetok nezapísaný v katastri nehnuteľností, ak vlastníctvo daňového dlžníka k takému majetku je preukázané iným spôsobom. (3) Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti sa vzťahuje na nehnuteľnosť s jej súčasťami a príslušenstvom. (4) Správca dane vydá na nehnuteľnosť rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania. Ak je daňovou exekúciou postihnutá nehnuteľnosť podľa odseku 2, správca dane k rozhodnutiu o zriadení zákonného záložného práva alebo k rozhodnutiu o začatí daňového exekučného konania predloží katastru nehnuteľností aj návrh na zápis dotknutých nehnuteľností. (5) Správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu. Uloží daňovému dlžníkovi povinnosť do 15 dní oznámiť správcovi dane osobu, ktorá má k nehnuteľnosti predkupné právo alebo iné vecné právo, a upozorní ho, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti zodpovedá za spôsobenú škodu. (6) Správca dane po nadobudnutí právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný príkaz na predaj nehnuteľnosti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných rúk okrem osôb uvedených v 92 ods. 3 aj spoluvlastníkovi a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, ak sú známe zo spisov, katastru nehnuteľností, obvodnému úradu a obci, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. (7) Po doručení daňového exekučného príkazu správca dane zabezpečí zistenie ceny nehnuteľnosti znalcom. V písomnej objednávke znalcovi uvedie účel znaleckého posudku, na čo má prihliadať a s čím sa má vysporiadať. Na účely ocenenia nehnuteľnosti upovedomí správca dane daňového dlžníka, spoluvlastníkov, ako aj osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti iné závady, o čase a mieste obhliadky nehnuteľnosti. Daňový dlžník je povinný umožniť vykonanie obhliadky oceňovanej nehnuteľnosti. Na účely vypracovania znaleckého posudku je správca dane oprávnený vymôcť si na oceňovanú nehnuteľnosť prístup. (8) Správca dane na základe daňového exekučného príkazu ponúkne právnickým osobám, 73) ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, za peniaze v hotovosti, najmenej však za cenu zistenú znalcom, nehnuteľnú kultúrnu pamiatku. (9) Ak právnická osoba podľa odseku 8 v lehote do 30 dní odo dňa doručenia ponuky neodpovie na ponuku a nezloží cenu zistenú znalcom na účet správcu dane uvedenú v ponuke, správca dane je oprávnený nehnuteľnú kultúrnu pamiatku predať spôsobom podľa tohto zákona. (10) Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti formou dražby. (11) Ak najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby spoluvlastník nehnuteľnosti alebo viac spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, zloží v hotovosti správcovi Daňový poriadok

168 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 168 dane sumu zistenú z ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, zodpovedajúcu hodnote podielu, ktorý sa má vydražiť, alebo ak najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby spoluvlastník nehnuteľnosti alebo viac spoluvlastníkov nehnuteľnosti preukáže jej pripísanie na účet správcu dane, predaj nehnuteľnosti sa neuskutoční. Správca dane s touto sumou naloží ako s výťažkom z predaja podľa 123 ods (1) Cena nehnuteľnosti sa určí znaleckým posudkom. Znalecký posudok musí obsahovať všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a odhad závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie. (2) Na účely tohto zákona sa za všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti považuje všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená podľa osobitného predpisu 86) bez zohľadnenia závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie. Ak je vydražiteľom osoba, kvôli ktorej na nehnuteľnosti viaznu závady, neuplatňuje sa zníženie ceny nehnuteľnosti o hodnotu týchto závad. (3) Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie 20 rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie, najdlhšie však 20 rokov. Závady vyplývajúce z nárokov na opakujúce sa plnenia a dávky sa odhadnú tak, že sa vypočíta suma, ktorá by stačila na to, aby sa z nej a z úrokov tejto sumy poukazovali plnenia a dávky alebo ich peňažná hodnota. (4) O znaleckom posudku na cenu nehnuteľnosti upovedomí správca dane daňového dlžníka, osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo, a osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti vecné práva zrejmé zo spisu. (5) Na účely dražby vyvolávacia cena nehnuteľnosti sa rovná cene podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. (6) Závadami na účely odseku 1 sa rozumejú vecné bremená, ktoré vznikli podľa osobitného predpisu, a nájomné práva. 132 Dražobná vyhláška (1) Po určení vyvolávacej ceny vydá správca dane dražobnú vyhlášku. (2) Dražobná vyhláška musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) dátum vydania a číslo dražobnej vyhlášky, c) čas a miesto dražby, d) označenie nehnuteľnosti podľa údajov katastra nehnuteľností, e) vyvolávaciu cenu, ktorá je najnižším podaním, f) výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia, g) podmienky vrátenia zábezpeky, h) spôsob zaplatenia najvyššieho podania, i) závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie, j) ustanovenia o prechode závad a úžitkov z nehnuteľnosti, k) ustanovenia o odovzdaní vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi, l) upozornenie na uplatnenie predkupného práva, m) čas a miesto obhliadky nehnuteľnosti, n) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa dražobná vyhláška doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom. 133 (1) Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dňom uskutočnenia dražby na úradnej tabuli správcu dane, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalé bydlisko alebo sídlo, obvodného úradu a obce, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. (2) Správca dane zašle bezodkladne, najneskôr 30 dní pred uskutočnením dražby, dražobnú vyhlášku Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Správca dane môže dražobnú vyhlášku zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch. (3) Správca dane doručuje dražobnú vyhlášku do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz podľa 92 ods. 3; dražobnú vyhlášku doručuje aj iným osobám, ktorých právo je daňovou exekúciou dotknuté podľa 130 ods Účastníci dražby (1) Dražiť môže fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, a ak to pripúšťa osobitný predpis, 87) alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len dražiteľ nehnuteľnosti ). (2) Pre účastníkov dražby nehnuteľnosti platí ustanovenie 122 ods. 2 až 5. V opakovanej alebo opätovnej dražbe pri nehnuteľnostiach nemôže dražiť osoba, ktorá v prvej alebo opakovanej dražbe nehnuteľnosť vydražila, ale neuhradila najvyššie podanie. 135 Individuálna prezenčná listina (1) Pred začatím dražby vyplní dražiteľ nehnuteľnosti individuálnu prezenčnú listinu dražiteľa nehnuteľnosti, ktorá obsahuje a) dátum a miesto konania dražby, b) popis nehnuteľnosti a jej vyvolávaciu cenu, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu fyzickej osoby, identifikačné číslo pridelené pri registrácii alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, d) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, identifikačné číslo pridelené pri registrácii, meno a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu štatutárneho zástupcu alebo iného splnomocneného zástupcu právnickej osoby s priložením plnomocenstva a overeného výpisu z obchodného registra, e) výšku dražobnej zábezpeky a doklad o jej zaplatení, f) uplatnenie predkupného práva preukázaného právoplatným dokladom, g) podpis dražiteľa nehnuteľnosti. (2) Pred začatím dražby správca dane preverí údaje uvedené v individuálnej prezenčnej listine dražiteľa nehnuteľnosti. Ak sa údaje nezhodujú so skutočnosťou, správca dane ich opraví a spoločne s dražiteľom nehnuteľnosti overia opravu svojimi podpismi. Ak údaje, o ktorých vznikla pochybnosť, nie je možné opraviť do začiatku dražby, vykonávateľ dražby neumožní takejto osobe dražiť. (3) Po vyplnení individuálnej prezenčnej listiny a predložení dokladov o zaplatení dražobnej zábezpeky podľa 136 sa dražiteľovi nehnuteľnosti pridelí dražobné číslo. 136 Určenie dražobnej zábezpeky (1) Správca dane určí dražobnú zábezpeku najmenej vo výške 50 % z vyvolávacej ceny. Dražobnú zábezpeku je povinný zložiť každý účastník dražby, ktorý sa na nej zúčastňuje ako dražiteľ nehnuteľnosti. (2) Dražiteľ nehnuteľnosti zloží dražobnú zábezpeku prevodom na účet správcu dane alebo v hotovosti v termíne určenom v dražobnej vyhláške. (3) Dokladom preukazujúcim zloženie dražobnej zábezpeky je výpis z účtu obsahujúci odpísanie dražobnej zábezpeky z účtu dražiteľa nehnuteľnosti v prospech správcu dane alebo doklad o zaplatení v hotovosti. Na dražbe sa môže zúčastniť len dražiteľ nehnuteľnosti, ktorý najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby taký doklad predloží správcovi dane. (4) Úspešnému vydražiteľovi nehnuteľnosti sa započítava zaplatená dražobná zábezpeka do ceny vydraženej nehnuteľnosti. (5) Dražiteľovi nehnuteľnosti, ktorý bol v dražbe neúspešný, vráti správca dane dražobnú zábezpeku v termíne určenom v dražobnej vyhláške, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa konania dražby. (6) Ak vydražiteľ neuhradí najvyššie podanie v termíne určenom v rozhodnutí o udelení príklepu, správca dane dražobnú zábezpeku nevráti. Dražobná zábezpeka sa použije podľa Zrušenie dražby (1) Správca dane zruší konanie dražby, ak a) daňový dlžník uhradí daňový nedoplatok najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby, b) spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, poukáže na účet správcu dane vyvolávaciu cenu podielu, kto- Daňový poriadok

169 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 169 rý sa má dražiť, a najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení, c) iná osoba poukáže na účet správcu dane celý daňový nedoplatok bez nároku na prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a najneskôr hodinu pred začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení. (2) Správca dane je oprávnený vymáhať exekučné náklady, ak neboli uhradené daňovým dlžníkom alebo inou osobou spolu s daňovým nedoplatkom. (3) Ak spoluvlastník nehnuteľnosti konal podľa odseku 1 písm. b), správca dane vyhotoví zápisnicu o zrušení dražby a vydá rozhodnutie o prechode spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti, ktorý sa mal dražiť. Proti tomuto rozhodnutiu môžu ostatní spoluvlastníci podať námietku v lehote ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Správca dane zašle právoplatné rozhodnutie na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. 138 Priebeh dražby nehnuteľnosti (1) Na začiatku dražby správca dane oboznámi prítomných s nehnuteľnosťami, ich vyvolávacími cenami a poradím, v akom budú dražené. Oznámi, ktoré nehnuteľnosti nebudú dražené z dôvodu nezloženia dražobnej zábezpeky, či ide o prvú, opakovanú alebo opätovnú dražbu. (2) Po vyvolaní ceny sa prihlasujú dražitelia, ktorí zložili dražobnú zábezpeku na draženú vec, zdvihnutím dražobného čísla a oznámením sumy podania. Dražitelia môžu zvyšovať podanie najmenej o 30 eur. (3) Dražba pokračuje dovtedy, kým dražitelia zvyšujú podania. Ak nie je vyššie podanie, správca dane opakuje posledné podanie so slovami po prvé, po druhé a s upozornením, že ak nebude ponúknuté vyššie podanie, po slovách po tretie ukončí príklepom licitáciu draženej nehnuteľnosti. (4) Dražitelia sú viazaní svojím podaním dovtedy, pokiaľ správca dane neudelí príklep najvyššiemu podaniu. Príklep udelený najvyššiemu podaniu nie je viazaný alebo obmedzený ustanoveniami osobitného predpisu. 81) (5) Správca dane pokračuje v dražbe až do vydraženia všetkých dražených nehnuteľností. (6) Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, správca dane oznámi, že v dražbe týchto nehnuteľností sa nepokračuje a o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. (7) Pred ukončením dražby a udelením príklepu sa správca dane spýta prítomných na dražbe, či majú námietky proti udeleniu príklepu. Námietky sa zapíšu do zápisnice. Námietku môžu podať dražitelia a osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška do vlastných rúk, ak sú prítomní na dražbe. O námietkach rozhodne správca dane na mieste. Svoje rozhodnutie oznámi prítomným. (8) O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje z individuálnych prezenčných listín dražiteľov nehnuteľnosti, cenu vydraženej nehnuteľnosti, udelenie príklepu vydražiteľovi, podané námietky a ich riešenie. 139 (1) Príklep udelí správca dane tomu, kto urobil najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov nehnuteľnosti urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom. Ak je medzi dražiteľmi dražiteľ nehnuteľnosti uplatňujúci si predkupné právo, udelí správca dane príklep prednostne jemu. Ak je takých osôb viac, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom. (2) Ak správca dane odoprie udelenie príklepu vzhľadom na podanú námietku, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania. 140 Rozhodnutie o udelení príklepu (1) Správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom určí lehotu na zaplatenie najvyššieho podania. Rozhodnutie sa doručí do vlastných rúk daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi, osobám, ktoré na dražbe vzniesli námietky proti príklepu, a osobám, ktorým je správca dane povinný doručovať dražobnú vyhlášku do vlastných rúk. (2) Proti rozhodnutiu o udelení príklepu môžu podať námietky osoby podľa odseku 1 vrátane osôb, ktoré sa zavinením správcu dane nemohli zúčastniť na dražbe, pretože im nebola doručená dražobná vyhláška do vlastných rúk. (3) Osoby podľa odseku 2 môžu podať námietky v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o udelení príklepu a osoby, ktoré sa zavinením správcu dane nemohli zúčastniť na dražbe, pretože im nebola doručená dražobná vyhláška do vlastných rúk, do ôsmich dní odo dňa konania dražby. Podanie námietky má odkladný účinok. (4) Správca dane môže námietke vyhovieť, ak sú vytýkané nedostatky na ujmu toho, kto námietku podal, alebo sú v námietke vytýkané porušenia zákona. 141 (1) Rozhodnutie o námietke proti rozhodnutiu o udelení príklepu sa doručuje osobám podľa 140 ods. 2. (2) Ak sa v konaní o námietke zruší rozhodnutie o udelení príklepu, určí správca dane novú dražbu len na nehnuteľnosť, ktorej príklep bol rozhodnutím o námietke zrušený, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti zrušenia rozhodnutia. 142 (1) Udelením príklepu sa môže vydražiteľ ujať držby vydraženej nehnuteľnosti so súhlasom správcu dane. (2) Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda vydražiteľ zaplatením najvyššieho podania v určenej lehote a na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane o udelení príklepu. (3) Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie, právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. (4) Ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak vydražiteľ v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je povinný vydraženú nehnuteľnosť vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu, ktorá vznikla na vydraženej nehnuteľnosti. 143 Opakovaná dražba, opätovná dražba a prechod vlastníckeho práva na základe ponuky (1) Ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie včas alebo dražba sa nekonala z dôvodu nezáujmu dražiteľov nehnuteľnosti, správca dane nariadi opakovanú dražbu najneskôr do dvoch mesiacov od konania predchádzajúcej dražby alebo od termínu určeného na konanie dražby. (2) Pri organizovaní opakovanej dražby sa správca dane riadi ustanoveniami o prvej dražbe. (3) Na účely opakovanej dražby správca dane určí vyvolávaciu cenu vo výške 90 % z ceny zistenej podľa 131 ods. 5. Správca dane nevydáva rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny. (4) Ak je opakovaná dražba neúspešná, môže správca dane v lehote podľa odseku 1 nariadiť opätovnú dražbu. Pri organizovaní opätovnej dražby sa správca dane riadi ustanoveniami o prvej dražbe. Vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti určí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny zistenej podľa 131 ods. 5. Správca dane nevydáva rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny. (5) Pred nariadením opätovnej dražby môže správca dane rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky za vyššiu cenu, ako je určená podľa odseku 4. (6) Ak je opätovná dražba neúspešná, môže správca dane v lehote podľa odseku 1 rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. Na tieto účely správca dane určí cenu najmenej vo výške 60 % z ceny zistenej podľa 131 ods. 5; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva. 144 Účastníci opakovanej dražby, opätovnej dražby a prechodu vlastníckeho práva na základe ponuky (1) Na opakovanej dražbe nemôže dražiť dražiteľ nehnuteľnosti, ktorému bol udelený príklep na prvej dražbe a nezaplatil najvyššie podanie. (2) Vydražiteľ, ktorý nezaplatil najvyššie podanie, je povinný zaplatiť rozdiel medzi najvyšším podaním, ktoré mal uhradiť, a najvyšším podaním uhradeným v opakovanej dražbe, náklady opakovanej dražby a škodu, ktorá vznikla tým, že najvyššie podanie nezaplatil. Takto získané peňažné prostriedky použije správca dane ako výťažok z dražby podľa 152. (3) Správca dane na úhradu nákladov podľa odseku 2 použije zaplatenú dražobnú zábezpeku vydražiteľa, ktorý neuhradil najvyššie podanie. Ak dražobná zábezpeka nebude postačovať na úhradu nákladov, správca dane je oprávnený od neho vymáhať zvyšok ako daňový nedoplatok. (4) Na opätovnej dražbe nemôžu dražiť dražitelia, ktorým bol udelený príklep na prvej alebo opakovanej dražbe a nezaplatili najvyššie podanie. Daňový poriadok

170 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 170 (5) Správca dane sa pri opätovnej dražbe riadi ustanoveniami odsekov 2 a 3. (6) Dražitelia, ktorým bol udelený príklep na prvej, opakovanej alebo opätovnej dražbe a nezaplatili najvyššie podanie, sa nemôžu zúčastniť na konaní o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. (7) Správca dane pri prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky postupuje obdobne podľa 125 ods. 2 až 4, 6, 8 až 10 s tým, že ponúknutú cenu uhradí záujemca s najvyššou ponukou do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. (8) Proti rozhodnutiu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky môžu podať námietky len osoby podľa 125 ods. 6. Námietku možno podať v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. Podanie námietky má odkladný účinok. (9) Po doručení rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky sa môže záujemca s najvyššou ponukou ujať držby nehnuteľnosti so súhlasom správcu dane. (10) Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky právoplatné rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. (11) Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda nadobúdateľ zaplatením najvyššej ponuky v určenej lehote a na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. (12) Ak sa zruší rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky alebo ak účastník s najvyššou ponukou v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je povinný nehnuteľnosť vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu. 145 (1) Vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí bez započítania na najvyššie podanie alebo najvyššiu ponuku prevziať vecné bremená a záväzky z nájomných zmlúv, ktoré vznikli podľa osobitného predpisu; zároveň prevezme zmluvné vecné bremená a záväzky z nájomných zmlúv. (2) Predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti alebo k nehnuteľnosti nadobudnutej na základe ponuky zaniká. 146 Ak po prvej dražbe, opakovanej dražbe alebo opätovnej dražbe predajom nehnuteľnosti došlo k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, správca dane zistí novú cenu nehnuteľnosti znaleckým posudkom podľa 131. Po určení vyvolávacej ceny správca dane uplatní postup podľa 132 až 144. Siedmy oddiel Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti 147 (1) Na daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti sa primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. 88) (2) Správca dane v daňovej exekučnej výzve vyzve daňového dlžníka, aby v lehote do ôsmich dní oznámil identifikačné údaje osôb, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné právo alebo vecné právo viaznuce na podniku s poučením, že pri neoznámení týchto údajov daňový dlžník zodpovedá za spôsobenú škodu. (3) Správca dane po nadobudnutí právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný príkaz na predaj podniku alebo jeho časti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných rúk okrem osôb uvedených v 92 ods. 3 aj osobám, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné alebo iné vecné právo. (4) Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vykonáva formou dražby. Cena sa určí znaleckým posudkom. Znalecký posudok musí obsahovať všeobecnú hodnotu majetku podniku alebo jeho časti. Na účely tohto zákona sa za všeobecnú hodnotu majetku podniku alebo jeho časti považuje všeobecná hodnota majetku podniku alebo jeho časti určená podľa osobitného predpisu. 86) Vyvolávaciu cenu určuje správca dane rozhodnutím o určení ceny, pričom vyvolávacia cena sa rovná cene zistenej podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení ceny a doručí ho do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a osobám, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné právo. Proti rozhodnutiu o určení ceny možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Správca dane pri daňovej exekúcii predajom podniku alebo jeho časti postupuje primerane podľa ustanovení 132 až 144 okrem určenia vyvolávacej ceny. Vyvolávaciu cenu pri opakovanej dražbe určí správca dane najmenej vo výške 90 % z ceny z prvej dražby; pri opätovnej dražbe najmenej vo výške 75 % z ceny z prvej dražby. Správca dane môže predať podnik alebo jeho časť rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60 % z ceny z prvej dražby. Pri predaji podniku alebo jeho časti na základe rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane postupuje podľa 144 ods. 7. (5) Udelením príklepu alebo vydaním rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky sa môže vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou ujať držby podniku alebo jeho časti so súhlasom správcu dane. (6) Ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak vydražiteľ v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je vydražiteľ povinný podnik alebo jeho časť vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu; uvedené platí aj pri zrušení rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky pre záujemcu s najvyššou ponukou. (7) Po zaplatení najvyššieho podania alebo najvyššej ponuky v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení príklepu alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky prechádza vlastnícke právo k majetku podniku alebo jeho časti na vydražiteľa alebo na záujemcu s najvyššou ponukou. Právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu alebo právoplatné rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. (8) Na vydražiteľa prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku alebo jeho časti. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodujúce uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do tejto činnosti vydražiteľa uskutočnenej po vydražení podniku alebo jeho časti aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku alebo jeho časti pred jeho predajom na dražbe. (9) Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú na vydražiteľa podniku alebo jeho časti. (10) Pri daňovej exekúcii predajom podniku alebo jeho časti nemožno vydražiť samostatne iba obchodné meno podniku. (11) Ustanovenia odsekov 8 až 10 sa použijú aj pre záujemcu pri predaji podniku alebo jeho časti rozhodnutím správcu dane o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky. (12) Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vzťahuje aj na majetok v správe štátneho podniku. 89) Ôsmy oddiel Daňová exekúcia postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti 148 (1) Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu voči daňovému dlžníkovi, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti, a to postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom tohto spoločníka v obchodnej spoločnosti na jeho a) vyrovnací podiel, b) podiel na zisku, c) podiel na likvidačnom zostatku. (2) Pri daňovej exekúcii postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 ustanovenia Obchodného zákonníka nie sú dotknuté. Výpočet výšky podielov podľa odseku 1 ustanovuje Obchodný zákonník. 90) (3) Daňová exekúcia je prípustná na podiely vyplácané alebo vyrovnávané v peňažných prostriedkoch, a to aj vtedy, ak sú vyplácané alebo vyrovnávané v peňažných prostriedkoch len sčasti. Ak sú podiely podľa odseku 1 písm. a) voči daňovému dlžníkovi vyrovnávané nadobudnutím vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, nehnuteľnostiam, právam a iným majetkovým hodnotám, správca dane vykoná daňovú exekúciu spôsobom zodpovedajúcim druhu majetku. (4) Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručí obchodnej spoločnosti, v ktorej je daňový dlžník spoločníkom. V tomto rozhodnutí zakáže správca dane obchodnej spoločnosti, v ktorej je daňový dlžník spoločníkom, aby sa dohodla s daňovým dlžníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na vyrovnací podiel alebo podiel na zisku obchodnej spoločnosti. Po doručení daňového exekučného príkazu a po splnení podmienok na vyplatenie podielu poukáže obchodná spoločnosť prostriedky zodpovedajúce jeho príslušnému podielu, najviac do výšky vymáhaného daňového nedo- Daňový poriadok

171 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 171 platku na účet správcu dane. (5) Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi. Doručením daňovej exekučnej výzvy stráca daňový dlžník nárok na vyplatenie alebo vyrovnanie podielov podľa odseku 1, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. (6) Ak obchodná spoločnosť poruší povinnosť uloženú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, v oznámení podľa 91 ods. 7 alebo v daňovom exekučnom príkaze a zmarí úplne alebo čiastočne daňovú exekúciu, správca dane je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti daňový nedoplatok do výšky príslušného podielu spoločníka, ktorý je daňovým dlžníkom, spôsobom podľa tohto zákona, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. Tretí diel Náklady daňovej exekúcie Exekučné náklady a hotové výdavky 149 (1) Daňový dlžník uhrádza náklady za výkon zhabania vo výške podľa odseku 2, náklady za výkon predaja vo výške podľa odseku 3 a hotové výdavky správcu dane. (2) Náklady za výkon zhabania sú 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, najmenej 16 eur a najviac eur. (3) Náklady za výkon predaja sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej 16 eur a najviac eur. (4) Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 správca dane neurčí pri výkone daňovej exekúcie a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, d) predajom cenných papierov, e) postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným podielom spoločníka obchodnej spoločnosti. (5) Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 sa počítajú zo sumy zaokrúhlenej na desiatky eur nadol. (6) Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa odseku 2 vždy, keď poverený zamestnanec správcu dane oznámi daňovému dlžníkovi alebo jeho zástupcovi dôvod svojho príchodu a spíše úvodnú vetu zápisnice o súpise hnuteľných vecí. (7) Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa odseku 3 vždy, keď došlo k začatiu dražby alebo bola spísaná úvodná veta zápisnice o dražbe. (8) Hotové výdavky uhrádza daňový dlžník v skutočnej výške, a to aj vtedy, ak k výkonu daňovej exekúcie nedošlo. Hotovými výdavkami sú najmä znalečné, nájomné, poistné. (9) Ak sa hotové výdavky dotýkajú viacerých daňových dlžníkov, správca dane rozvrhne ich výšku podľa pomeru jednotlivých vymáhaných daňových nedoplatkov. (10) Exekučné náklady a hotové výdavky je daňový dlžník povinný uhradiť do ôsmich dní odo dňa, keď mu ich vyrubil správca dane rozhodnutím. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podanie odvolania nemá odkladný účinok. (11) Exekučné náklady a hotové výdavky vymáha správca dane ako daňový nedoplatok. (12) Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene, exekučné náklady a hotové výdavky znáša správca dane. (13) Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene len čiastočne, znáša správca dane náklady len v rozsahu neoprávnene vykonanej daňovej exekúcie. (14) Náklady, ktoré vznikli daňovému dlžníkovi v súvislosti s výkonom daňovej exekúcie, znáša daňový dlžník, a to aj v prípade, ak sa daňová exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz. 150 (1) Správca dane nevyrubí exekučné náklady a hotové výdavky, ak a) pobyt daňového dlžníka nie je známy, b) by ich vymáhanie bolo spojené s neprimeranými nákladmi, c) daňový dlžník, ktorý je fyzickou osobou, zomrel. (2) Správca dane nevymáha exekučné náklady a hotové výdavky, ak a) daňový dlžník, ktorý je fyzickou osobou, zomrel a nemá dediča alebo právneho nástupcu, b) daňový dlžník, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z príslušného registra bez právneho nástupcu, c) sa nárok na ich úhradu premlčal a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania alebo nárok na ich úhradu zanikol. (3) Správca dane je oprávnený vyrubiť exekučné náklady a hotové výdavky do piatich rokov odo dňa vydania daňového exekučného príkazu. Štvrtý diel Výťažok z daňovej exekúcie a jeho rozdelenie 151 Daňový exekučný účet (1) Správca dane v daňovom exekučnom príkaze uvedie číslo osobitného daňového exekučného účtu, na ktorý sa majú poukázať peňažné prostriedky. Zostatok osobitného daňového exekučného účtu na konci roka sa prevádza do nasledujúceho roka. (2) Na daňový exekučný účet sa poukazujú tieto platby: a) plnenie na základe daňovej exekučnej výzvy vydanej správcom dane, b) plnenia z jednotlivých spôsobov vykonávania daňovej exekúcie podľa 98 ods. 1 písm. a), b), d), e) a h), c) z predaja na dražbe, z predaja na základe ponuky alebo z prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo k majetku podniku alebo jeho časti na základe ponuky, d) na základe uplatnenia predkupného práva spoluvlastníkom, e) z dražobnej zábezpeky vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie podanie podľa 144 ods. 2, f) z dražobnej zábezpeky vydražiteľa, g) z dražobných zábezpek dražiteľov, h) z úhrad exekučných nákladov a hotových výdavkov. 152 Vrátenie dražobných zábezpek dražiteľov, rozdelenie a použitie výťažku (1) Správca dane z prostriedkov získaných podľa 151 ods. 2 písm. g) vráti dražobné zábezpeky neúspešných dražiteľov podľa 136 ods. 5. (2) Správca dane získaný výťažok poukázaný na daňový exekučný účet podľa 151 ods. 2 písm. a) až f) a získané úhrady podľa 151 ods. 2 písm. h) použije na úhradu exekučných nákladov, hotových výdavkov a na pokrytie daňového nedoplatku alebo iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím nasledujúci deň po dni, keď peňažné prostriedky boli pripísané na účet správcu dane, alebo po dni, keď správca dane prijal prostriedky v hotovosti. Ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom, správca dane uhradí exekučné náklady a hotové výdavky a následne postupuje podľa prvej vety až po uspokojení záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. O tomto postupe spíše správca dane zápisnicu. (3) Ak sú vymáhané daňové nedoplatky z viacerých druhov daní jedným daňovým exekučným príkazom, použije sa výťažok na pokrytie vymáhaných daňových nedoplatkov uvedených v daňovom exekučnom príkaze podľa poradia vzniku vymáhaných daňových nedoplatkov; ak vznikli daňové nedoplatky na viacerých daniach v jeden deň a vymožená suma nepostačuje na ich pokrytie, uspokoja sa pomerne. (4) Na účely tohto zákona sa zvyškom výťažku rozumie zostatok sumy po vykonaných úhradách a pokrytí daňového nedoplatku podľa odsekov 1 až 3. (5) Zvyšok výťažku použije správca dane na úhradu daňového nedoplatku splatného ku dňu vzniku zvyšku výťažku alebo na úhradu splatného preddavku na daň, najviac však za jedno preddavkové obdobie, alebo na úhradu splátok dane alebo odkladu platenia dane podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1) (6) Ak vznikne aj po uplatnení postupu podľa odseku 5 zvyšok výťažku, správca dane ho použije na úhradu daňového nedoplatku vzniknutého podľa osobitných predpisov 91) u iného správcu dane. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku, môže ho použiť na úhradu ďalších daňových nedoplatkov daňového dlžníka, a to aj tých, ktoré neboli zabezpečené záložným právom, alebo na zabezpečenie dane podľa tohto zákona. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku, poukáže ho do notárskej úschovy do ôsmich dní odo dňa spísania zápisnice podľa odseku 2. (7) Ak po uplatnení postupu podľa odsekov 1 až 6 vykáže správca dane zvyšok výťažku, vráti ho na účet daňového dlžníka do 30 dní po vzniku zvyšku výťažku, a to len vtedy, ak je väčší ako 5 eur. (8) Ak správca dane vráti zvyšok výťažku po lehote podľa odseku 7, je povinný zaplatiť úrok podľa 79 ods. 3. Daňový poriadok

172 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 172 Piaty diel 153 Ochrana zamestnanca správcu dane Ochranu zamestnancovi správcu dane pri výkone daňovej exekúcie poskytuje Policajný zbor. PIATA ČASŤ ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ 154 Správne delikty (1) Správneho deliktu sa dopustí ten, kto a) nepodá daňové priznanie v 1. ustanovenej lehote, 2. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa 15 ods. 1, 3. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa 15 ods. 2, b) nesplní registračnú povinnosť v ustanovenej lehote, c) nesplní oznamovaciu povinnosť v ustanovenej lehote, d) nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane, e) uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť, f) zaplatí podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal skutočne zaplatiť, g) uplatní si nárok podľa osobitných predpisov 1) vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov, h) zapríčiní svojím konaním podľa 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok, i) uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje 1. zvýšenie dane, 2. zníženie nadmerného odpočtu, 3. zníženie uplatneného vrátenia dane 33) alebo 4. zníženie uplatneného nároku podľa osobitného predpisu, 92) j) nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, 1) pričom nejde o správny delikt podľa písmen a) až i). (2) Zodpovednosti za porušenie povinnosti, ktoré sú správnym deliktom podľa odseku 1, sa fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, zbaví, ak preukáže, že zo závažných zdravotných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť povinnosti, ktorých porušenie je správnym deliktom podľa odseku 1. Zbavením sa zodpovednosti za porušenie povinnosti nie je dotknutá povinnosť daňového subjektu túto povinnosť dodatočne splniť po odpadnutí dôvodov, na základe ktorých sa daňový subjekt zbavil tejto zodpovednosti. Sankcie 155 Pokuty (1) Správca dane uloží pokutu a) od 30 eur do eur za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur, najviac však do eur, b) od 60 eur do eur za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 10 eur, najviac však do eur, c) od 60 eur do eur za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. b), d) od 30 eur do eur za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. c); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do eur, e) od 60 eur do eur za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do eur, f) vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy 1. o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. e) a f), 2. o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, 1) za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. g), 3. dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. h), 4. súčtu vlastnej daňovej povinnosti 92a) zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu 92b) uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní, g) vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. i), h) vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. i), ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie v lehote podľa 16 ods. 9 po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň. (2) Pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy. (3) Ak správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. b), pokuta podľa odseku 1 písm. a) sa neuloží. (4) Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. (5) Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 % ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f). Ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. h) nedosiahne 7 %, pokuta sa uloží vo výške 7 % ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. h). Ak základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 3 %, pokuta sa uloží vo výške 3 % ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g). (6) Ak daňový subjekt podá ďalšie dodatočné daňové priznania, pokuta sa vypočíta spôsobom podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) z rozdielu medzi sumou uvedenou v poslednom dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní. (7) Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. (8) Správca dane pokutu podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) neuloží, ak a) daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu, b) daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži uplatnené vrátenie dane uvedené v daňovom priznaní pred jej vrátením podľa osobitného predpisu. 33) (9) Ak daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na vlastnú daňovú povinnosť po jeho vrátení alebo započítaní na daň, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) zo súčtu dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) len zo sumy dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní. (10) Ak daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním vrátenie dane uvedené v daňovom priznaní na povinnosť platiť daň po jej vrátení, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) zo súčtu dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a Daňový poriadok

173 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 173 vrátenej dane uvedenej v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred vrátením dane podľa osobitného predpisu, 33) správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) len zo sumy dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní. (11) Správca dane pokutu neuloží, ak nepresiahne 5 eur; ak je správcom dane obec, pokutu neuloží, ak nepresiahne 3 eurá. (12) Pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom a) sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j), b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa 154 ods. 1 písm. e) až h). (13) Ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. (14) Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená, ak tento zákon neustanovuje inak. (15) Pokutu podľa odseku 1 písm. d) a podľa odseku 1 písm. e) za správny delikt podľa 154 ods. 1 písm. j) možno uložiť v rovnakej výške aj opakovane, ak jej uloženie neviedlo k náprave a pokiaľ protiprávny stav trvá. 155a Úhrnná pokuta (1) Tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil. (2) Uloženie úhrnnej pokuty spôsobom podľa odseku 1 sa uplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu. 92ba) 156 Úrok z omeškania (1) Úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, 92) e) daň vybranú zrážkou, 92) f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane. 92) (2) Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. (3) Ak daňový nedoplatok zanikol započítaním v plnej výške, daňový úrad alebo colný úrad vypočíta úrok z omeškania len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započítanie daňového nedoplatku daňovému úradu alebo colnému úradu; rovnako sa vypočíta úrok z omeškania z tej časti daňového nedoplatku, ktorá zanikla započítaním. (4) Ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. (5) Ak preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti nebol odvedený vo výške alebo v lehote podľa osobitného predpisu, 92) správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane alebo do dňa vykonania ročného zúčtovania, ak do tohto dňa preddavok nebol uhradený, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania 92) za zdaňovacie obdobie, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň. (6) Úrok z omeškania sa nevyrubí a) ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň, 33) b) ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 5 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad, c) ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu 92a) za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá, ak je správcom dane obec, d) z úroku z omeškania a pokuty. (7) Ak daň alebo rozdiel dane vyrubený rozhodnutím správcu dane bol novým právoplatným rozhodnutím upravený, upraví sa z úradnej moci aj úrok z omeškania podľa odseku 1 písm. a); novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. (8) Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. (9) Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy pohľadávky členského štátu, ak dlžník alebo osoba zodpovedná za vyrovnanie pohľadávky dlžníka podľa osobitného predpisu, 93) najneskôr v deň predchádzajúci dňu doručenia žiadosti o vymáhanie pohľadávky, nezaplatila pohľadávku členského štátu uvedenú v osobitnom predpise; 93) úrok z omeškania vyrubí za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom doručenia žiadosti o vymáhanie pohľadávky až do dňa platby vrátane. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Táto lehota začína plynúť dňom splatnosti pohľadávky podľa právnych predpisov platných v členskom štáte. 157 Úľava zo sankcie alebo odpustenie sankcie (1) Ministerstvo, ak ide o sumy vyššie ako sumy podľa odsekov 3 a 4 a ak nerozhoduje obec podľa odseku 5, na žiadosť daňového subjektu a) odpustí sankciu, ak daňový subjekt preukáže, že by jej zaplatením bola vážne ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb odkázaných na jeho výživu, b) môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ak daňový subjekt, ktorým je 1. právnická osoba, preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti a výnos z jeho likvidácie by bol pravdepodobne nižší než vyrubená sankcia, 2. fyzická osoba - podnikateľ preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti, c) môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ktorá mu bola uložená alebo vyrubená z dôvodu, že daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť, alebo nesplnil spovinnosť v lehote ustanovenej podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 1) z dôvodu nesprávneho uplatňovania právneho predpisu. (2) Ak ide o úľavu zo sankcie alebo o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani podľa odseku 1, je daňový subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie. (3) Finančné riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu odpustí sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide o a) fyzickú osobu, sumu eur, b) právnickú osobu, sumu eur. (4) Daňový úrad a colný úrad na žiadosť daňového subjektu odpustí sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie v jednotlivom Daňový poriadok

174 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 174 prípade nepresiahne, ak ide o a) fyzickú osobu, sumu eur, b) právnickú osobu, sumu eur. (5) Správca dane, ktorým je obec, môže pri daniach, ktoré spravuje, na žiadosť daňového subjektu odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie z dôvodov uvedených v odseku 1. (6) Žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie sa predkladá správcovi dane. Správca dane je povinný túto žiadosť postúpiť príslušnému orgánu, ak nie je príslušný o nej rozhodnúť. Odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie možno podľa odseku 1 a odsekov 3 až 5 len v súlade s osobitným predpisom. 40) O povolení úľavy zo sankcie alebo o odpustení sankcie sa vydáva rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie. O nevyhovení žiadosti daňového subjektu o povolenie úľavy zo sankcie alebo o odpustenie sankcie sa zašle daňovému subjektu písomné oznámenie; v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva. ŠIESTA ČASŤ OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE KONKURZ A REŠTRUKTURALIZÁCIU 158 (1) Daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. (2) Suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1) sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za záväzok. (3) Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. (4) Záväzok, ktorý vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. (5) Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 48) (6) V konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje v mene správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, poverený zamestnanec správcu dane, finančného riaditeľstva; v konkurze v mene správcu dane môže konať aj iná osoba, ktorou je právnická osoba so 100- percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom, na základe podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej s finančným riaditeľstvom. 159 V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, 1) ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1) vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom. SIEDMA ČASŤ SPOLOČNÉ, SPLNOMOCŇOVACIE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA 160 (1) Ministerstvo môže vydať opatrenie na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatňovania tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1) Toto opatrenie uverejňuje ministerstvo vo svojom publikačnom orgáne a vyhlasuje sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia ministerstva o jeho vydaní. (2) Ministerstvo môže vydať metodické usmernenie na zabezpečenie jednotného uplatňovania tohto zákona a osobitných predpisov. 1) Toto usmernenie uverejňuje ministerstvo vo svojom publikačnom orgáne a je pre orgány vykonávajúce správu daní záväzné; tým nie je dotknuté právo daňového subjektu domáhať sa ochrany svojich práv na súde. (3) Vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoví podmienky zániku daňového nedoplatku a prípady, v ktorých daňovým subjektom, ktoré do termínu ustanoveného v nariadení majú zaplatenú aspoň daň, zaniká daňový nedoplatok zodpovedajúci nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k tejto dani. (4) Ministerstvo môže a) rozhodnúť v sporných prípadoch o spôsobe zdanenia, ak ide o daňové subjekty so sídlom alebo bydliskom mimo územia Slovenskej republiky, b) vo vzťahu k cudzine vykonať opatrenia na zabezpečenie vzájomnosti alebo odvetné opatrenia na účely vzájomného daňového vyrovnania. (5) Na úkony, ktoré je oprávnené vykonávať finančné riaditeľstvo a Kriminálny úrad finančnej správy podľa osobitného predpisu 29a) a ktoré podľa tohto zákona patria do pôsobnosti správcu dane, sa ustanovenia tohto zákona vztahujú rovnako. 161 Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol. 162 Ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. 163 Na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 94) 164 Na účely správy daní sú správca dane, finančné riaditeľstvo a ministerstvo oprávnené spracúvať osobné údaje daňových subjektov, zástupcov daňových subjektov a iných osôb podľa osobitného predpisu; 95) osobné údaje možno sprístupniť len obci ako správcovi dane, finančnou správou a ministerstvu a v súvislosti so správou daní a plnením úloh podľa osobitného predpisu 96) aj inej osobe, súdu a orgánom činným v trestnom konaní. V informačných systémoch 95) možno spracúvať meno a priezvisko fyzickej osoby, adresu jej trvalého pobytu a rodné číslo, ak jej nebolo pri registrácii pridelené identifikačné číslo. 165 Prechodné ustanovenia (1) Právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2) Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. (3) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších predpisov. (4) Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. (5) Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. (6) Nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa 61 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011 sa považuje za dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa 83 tohto zákona. (7) Sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona. 165a (1) Podľa 13 ods. 5 druhej a tretej vety postupuje správca dane, ktorým je colný úrad pri správe daní, podľa osobitného predpisu 33) od 1. januára 2013 a podľa 14, 32, 33 ods. 1 a 3 a 56 sa postupuje od 1. januára (2) Ak sa daňový subjekt stal platiteľom dane z pridanej hodnoty po 1. apríli 2012, povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa 14 mu vznikne od 1. januára Ak daňový poradca, advokát alebo zástupca za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty a tento zástupca nie je daňovým poradcom alebo advokátom, začali pri správe daní daňový subjekt zastupovať po 1. apríli 2012, povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa 14 im vznikne od 1. januára Daňový poriadok

175 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK b Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012 (1) Daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (2) 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú. (3) Podľa 14 sa postupuje od 1. januára 2014 a podľa 32, 33 ods. 1 a 3 a 56 sa postupuje najskôr od 1. januára 2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle. 165c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014 (1) Ustanovenie 52 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použije aj na platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí splnili podmienky na výmaz zo zoznamu platiteľov dane z pridanej hodnoty podľa 52 ods. 6 pred 1. januárom (2) Ustanovenie 55 ods. 11 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použije na platby vykonané po 31. decembri (3) Ustanovenia 155 ods. 10 a 156 ods. 6 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použijú na uloženie sankcie, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala po 31. decembri d Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015 Ustanovenie 52 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2015 sa použije aj na platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí boli zverejnení v zozname pred 1. januárom Ak platiteľ dane z pridanej hodnoty pred 1. januárom 2015 splnil podmienky výmazu podľa 52 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2015, finančné riaditeľstvo ho zo zoznamu podľa 52 ods. 6 vymaže do 31. januára e Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016 (1) Postup podľa 79 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije aj vtedy, ak žiadosť o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu44d) bola príslušnému orgánu Slovenskej republiky doručená do 31. decembra (2) Podľa 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa pri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra f Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017 Postup podľa 17 v znení účinnom od 1. januára 2017 sa použije na výzvy zaslané po 31. decembri g Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018 (1) Informácia o tom, či prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie, je daňovým tajomstvom vo vzťahu k daňovej kontrole alebo daňovému exekučnému konaniu, ktoré boli ukončené do 31. decembra (2) Fyzická osoba-podnikateľ registrovaná pre daň z príjmov, je povinná podľa 14 v znení účinnom od 1. januára 2018 postupovať od 1. júla (3) Ustanovenie 52 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije pri zverejnení zoznamu na základe údajov z daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb podaných v roku 2018 za zdaňovacie obdobia, ktoré sa začali po 31. decembri 2016.(4) Ustanovenie 52 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije pri zverejnení zoznamu na základe údajov z daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty podaných v roku 2018 za zdaňovacie obdobia, ktoré sa začali po 31. decembri (5) Ustanovenie 52 ods. 15 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije pri zverejnení zoznamov v roku (6) Oznámenie podľa 53d ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2018 zašle daňový úrad prvýkrát najneskôr do konca roka (7) Lehota na vydanie rozhodnutia podľa 68 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije na vyrubovacie konanie, ktoré sa začalo po 31. decembri (8) Ustanovenie 72 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát uplatní na rozhodnutia vydané po 31. decembri (9) Účinky dohôd o elektronickom doručovaní uzatvorených podľa 13 ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 zostávajú zachované. 165h Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019 (1) Ustanovenie 52 ods. 13 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použije pri zverejnení zoznamu vybraných finančných inštitúcií za kalendárny rok (2) Ustanovenie 52 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa prvýkrát použije pri zverejnení zoznamu regulovaných osôb za odvodové obdobia patriace do účtovného obdobia, ktoré sa začína po 31. decembri Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe. 167 Zrušovacie ustanovenie Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/ 1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 219/1999 Z. z., zákona č. 367/1999 Z. z., zákona č. 240/2000 Z. z., zákona č. 493/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 233/2002 Z. z., zákona č. 291/ 2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 114/2003 Z. z., zákona č. 609/2003 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 443/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 679/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/ 2005 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 289/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 83/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z. a zákona č. 563/ 2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č.136/2010 Z. z., zákona č. 494/2010 Z. z. a zákona č.133/2011 Z. z. Čl. VI Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2010 okrem čl. I, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára * * * ODKAZY 1) Zákon č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskor- Daňový poriadok

176 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK 176 ších predpisov. Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z. z. Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 1a) 5 ods. 2, 4, 5, 8 a 9 zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov. 1b) Zákon č. 384/2011 Z. z. 1c) 10 ods. 3 a 4 a 12 ods. 1 a 2 zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 1d) Zákon č. 235/2012 Z. z. 1e) 68a ods. 4 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 339/2016 Z. z. 1f) 68a zákona č. 39/2015 Z. z. v znení zákona č. 339/2016 Z. z. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 3) Zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 609/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov. 3a) Zákon č. 447/2015 Z. z. (o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov). 4) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 5) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 6) 3 až 7 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 6b) 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 534/2005 Z. z. 34 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 558/2005 Z. z. 7) 7 a 21 ods. 3 Obchodného zákonníka. 8) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 747/ 2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 479/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci). 9) Napríklad zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 10) Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 11) 12) 13) 14) 15) 16) 17a) 18) 19) 19a) 19b) 19c) 19d) 19e) 19f) 19g) 19h) 19i) 19j) 19k) 19l) 19l) 19m) 19n) 19o) 19p) 20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, ). Zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách). 20a) Zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 609/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov. 20aa) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-governmente) v znení neskorších predpisov. 20ab) Napríklad zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 361/2014 Z. z. v znení zákona č. 253/2015 Z. z. 21) 17b zákona Slovenskej národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. 21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/ aa) 17a zákona č. 652/2004 Z. z. v znení zákona č. 298/2016 Z. z. 22) 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. 22a) Napríklad Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. 23) 21 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 23a) 2 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z. z. 24) Napríklad 37 ods. 4 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení zákona č. 623/2004 Z. z., 90 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 492/2009 Z. z. 25) Napríklad 91 ods. 4 písm. c) a odseku 5 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. 26) Napríklad 22 zákona Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. 27) Zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov. 27a) Zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného Daňový poriadok

177 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK trhu vo veciach ochrany spotrebitela a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení zákona č. 160/2005 Z. z. 27aa) 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. 27ab) 63 zákona č. 351/2011 Z. z. 27ac) 56 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. 27ad) 57 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. 27b) 5 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 27c) 8, 10 až 12 a 19 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. 28) Napríklad zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 29) Zákon č. 215/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 29a) Zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. 31) Napríklad 3 Trestného poriadku. 32) Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2008 Z. z. 33) Zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 104/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 107/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 609/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. 34) Napríklad zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 35) Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 36) 3 až 8 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 36a) 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z. 37) 151j až 151md Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 37a) 81 ods. 4 písm. b) druhý bod zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 246/2012 Z. z. 37aa) 23 až 23d zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 37ab) 13a, 13b a 30c zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 37ac) 13a ods. 6, 13b ods. 7 a 30c ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 37ad) 68d ods. 17 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 268/2015 Z. z. 38) 544 až 558 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 39) 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2008 Z. z. 40) Zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci). 41a) Napríklad 19 ods. 5 zákona č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, 4 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 42) 66ba ods. 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 43) 49 ods. 1 a 56 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. 43a) 101 ods. 1 a 6 Správneho súdneho poriadku. 44) Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel. 44a) 4a a 4b zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 83/2009 Z. z. Zákon č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 44aa) 78 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. 44b) 55d ods. 1, 5 až 7 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 44c) 9b ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z. v znení zákona č. 269/2015 Z. z. 44d) 8 ods. 2 zákona č. 466/2009 Z. z. v znení zákona č. 531/2011 Z. z. 45) 151e Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 46) Napríklad 42 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení zákona č. 173/2004 Z. z., ods. 5 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 214/2006 Z. z., 47 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch). 47) 28 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. 48) Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 49) 151a až 151md Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 73d až 73i zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 50) 524 až 530 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. 51) 358 až 364 Obchodného zákonníka. 51a) 26 zákona č. 231/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. 580 a 581 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. 52) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. 53) Napríklad 151h Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 54) 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 526/ 2002 Z. z. 55) 15 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. 56) Napríklad zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 56a) 61 ods. 3 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 130/2015 Z. z. 57) 74 ods. 7 písm. g) zákona č. 448/2008 Z. z. 58) 73 ods. 1 až 7 zákona č. 448/2008 Z. z. 59) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 60) 19 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 61) Napríklad zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov, zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 62) Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov. 63) 64 až 70 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 69 až 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/ 1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. 65) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia vlády č. 469/2008 Z. z. 66) 73 ods. 1 až 7 a 74 ods. 7 písm. g) zákona č. 448/2008 Z. z. 67) 716 až 719 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. 67a) 90 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 437/2015 Z. z. 68) Napríklad 195 až 198 Zákonníka práce. 69) 92 ods. 11 zákona č. 448/2008 Z. z. 70) 14 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 71) Napríklad 558 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/ 1991 Zb., 323 Obchodného zákonníka. 72) 78 až 85 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov. 73) Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z. 74) Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 75) 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. 76) Napríklad 8 zákona č. 190/2003 Z. z.. v znení neskorších predpisov. 77) 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 171/2005 Z.

178 Informácie: DAŇOVÝ PORIADOK z. 92 ods. 11 zákona č. 448/2008 Z. z. 78) 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 171/2005 Z. z. 79) 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. 80) Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 81) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. 82) 2 písm. d) a 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. 83) Zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) v znení zákona č. 221/2007 Z. z. 84) 39 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. 85) 52 zákona č. 566/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov. 86) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/ 2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. 87) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. 88) 5 a 476 až 488 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. 89) Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. 90) 76 až 153 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. 91) Napríklad zákon č. 104/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/ 2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 92) Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 92a) 78 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 92b) 79 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 92ba) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 98/ 2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. 92c) Napríklad zákon č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 447/2015 Z. z. v znení zákona č. 375/ 2016 Z. z. 93) Zákon č. 466/2009 Z. z. 94) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 95) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. 96) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/ 2003 Z. z. v znení neskorších predpisov Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, ). 4. Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, ). * * * Príloha k zákonu č. 563/2009 Z. z. ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVAZNYCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE 1. Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a dalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, ). 2. Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, ).