Práca, mzdy a odmeňovanie

Transkript

1 1/2017 XII. roník Práca, mzdy a odmeňovanie Mesačník s bezkonkurenčným počtom aktualít a tipov z personálneho a mzdového poradenstva UKONČENIE ROKA V MZDOVEJ UČTÁRNI 2. ČASŤ Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov FO Vzorovo vyplnené tlačivá PAUŠÁLNE VÝDAVKY OD 1. JANUÁRA 2017 Podmienky pre uplatnenie Výška uplatňovaných paušálnych výdavkov Ako prejsť na uplatňovanie paušálnych výdavkov? ZDAŇOVANIE DIVIDEND OD 1. JANUÁRA 2017 Pre ktoré dividendy platia nové pravidlá? Dividendy predmetom dane ELEKTRONICKÁ REGISTRAČNÁ POKLADNICA Kto musí a kto nemusí používať ERP Používanie ERP a doklady z ERP Virtuálna registračná pokladnica ZMENY V SUMÁCH STRAVNÉHO OD 1. DECEMBRA 2016 Mzdová pohotovosť telefonické a písomné poradenstvo Videoškolenie podľa vlastného výberu bezplatne Príručka Daňové priznanie Účtovné súvzťažnosti v PDF formáte Vedenie jednoduchého účtovníctva v PDF formáte Časopis PaM online bezplatne PP noviny

2 Kalendár podnikate¾a od do Vysvetlivky: NP = nemocenské poistenie, DP = dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie), DPN = doèasná pracovná neschopnos, RP = rodièovský príspevok, RTVS = Rozhlas a televízia Slovenska Termín zákonnej povinnosti do 3 dní do do 8 dní do 8 pracovných dní do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platite¾a poistného do 8 dní pred vznikom poistenia najneskôr v lehote splatnosti poistného Charakteristika zákonnej povinnosti Kalendár podnikate¾a spracovala: Bibiána Špániková, ekonomicko-úètovná poradkyòa Povinná osoba a zákon v platnom znení Oznámi poboèke Sociálnej poisovne pracovný úraz, ktorý si vyiadal lekárske ošetrenie alebo doèasnú pracovnú neschopnos. Predloi poboèke Sociálnej poisovne evidenciu na úèely sociálneho poistenia pri uplatnení nároku na dôchodkovú dávku alebo pri skonèení pracovného Zamestnávate¾ pomeru. 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Po 10. dni trvania doèasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpi poboèke tlaèivo, ktorým sa preukazuje doèasná pracovná neschopnos. Písomne alebo elektronicky vykáza príslušnej zdravotnej poisovni celkovú výšku dividend a výšku preddavku na poistné, ak boli dividendy vyplatené v mesiaci január Ak platite¾ vypláca dividendy najmenej 3 osobám, je povinný výkaz doruèova príslušnej ZP výluène elektronicky. Uhradi preddavok na poistné za poistenca, ktorý mal príjem z dividend za úètovné obdobie, ktoré zaèalo najskôr a skonèilo , a bol vyplatený v mesiaci január Platite¾ dividendy 20 ods. 5 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Platite¾ dividendy 17 ods. 4 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za január 2017: za samostatne zárobkovo èinné osoby uvedené v 11ods. 1 písm. b) zákona a Samostatne zárobkovo èinná osoba a osoba uvedená v 11 za osoby uvedenév 11 ods. 2 zákonaè. 580/2004Z. z. o zdravotnompoistení, ktoréniesú zamestnancami, SZÈOaniosobami, za ktoréplatípoistné štát, 17 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení ods. 2 s uvedením variabilného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné zdravotné poistenie v zmysle 15 ods. 5 zákona. Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, ako aj poistného na poistenie v nezamestnanosti Povinne poistená samostatne zárobkovo èinná osoba a dobrovo¾ne za január 2017 povinne poistenými a dobrovo¾ne poistenými fyzickými osobami s uvedením variabilného a špecifického symbolu pod¾a 142 ods. 7 poistená osoba zákona. 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Odvod poistného na dôchodkovépoistenie za zamestnancov s nepravidelným príjmom s uvedením variabilného a špecifickéhosymbolu pod¾a 142 ods. 7 zákona, ak boli príjmy vyplatené v januári Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s odvodovým zvýhodnením pre dlhodobo nezamestnaných, ktorým vzniklo dôchodkové poistenie pod¾a 20 ods. 5 zákona, s uvedením variabilnéhoa špecifickéhosymbolu pod¾a 142 ods. 7 zákona, ak boli príjmy vyplatené v januári Oznámi príslušnej zdravotnej poisovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikaèného èísla, èísla bankového úètu a zmenu dòa, ktorý je urèený na výplatu príjmov. Oznámi príslušnej zdravotnej poisovni: zmenu alebo vznik platite¾a poistného, skutoènosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu plati za neho poistné, zmenu mena, priezviska, rodného èísla a trvalého pobytu (táto povinnos platí iba pre osoby bez trvalého pobytu v SR), skutoènosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, skutoènosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného. Oznámi príslušnej zdravotnej poisovni, e: vykonáva èinnos zamestnanca v cudzine a je tam aj zdravotne poistený, vykonáva samostatnú zárobkovú èinnos v cudzine a je tam aj zdravotne poistený, sa dlhodobo zdriava v cudzine a je tam aj zdravotne poistený a na území SR nie je zamestnaný ani nevykonáva samostatnú zárobkovú èinnos. Poistenec je povinný oznámi zdravotnej poisovni vznik skutoèností uvedených v 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r) zákona o zdravotnom poistení (keï platite¾om poistného zaèína, resp. prestáva by štát). Oznámi zamestnávate¾ovi: zmenu zdravotnej poisovne, údaje rozhodujúce pre urèenie, èi je alebo nie je poistencom štátu (DPN, RP, poberate¾ dôchodku a pod.), údaje rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie. Písomne alebo elektronicky oznámi príslušnej zdravotnej poisovni vznik alebo zmenu platite¾a poistného. Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky. Zamestnávate¾ 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Platite¾ poistného zamestnávate¾ alebo samostatne zárobkovo èinná osoba 23 ods. 8 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Poistenec (fyzická osoba) 23 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Poistenec (fyzická osoba) 23 ods. 4 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Poistenec (fyzická osoba) 23 ods. 3 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Zamestnanec 23 ods. 6 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Platite¾ poistného pod¾a 11 zákona è. 580/2004 Z. z. 24 písm. c) a 24 písm. k) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Písomne alebo elektronicky oznámi na tlaèive urèenom Úradom pre doh¾ad nad zdravotnou starostlivosou vznik alebo zánik pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, sluobného pomeru alebo obdobného pracovného vzahu zamestnanca, ktorý má nárok na odpoèítate¾nú poloku a ktorý Zamestnávate¾ sa pokladá za zamestnanca aj z iného dôvodu. 24 písm. m) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky. Povinnos oznámi príslušnej zdravotnej poisovni skutoènos, kedy platite¾om poistného zaèína, resp. prestáva by štát. Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky. Povinnos oznámi príslušnej zdravotnej poisovni zmenu platite¾a poistného z dôvodu, e fyzická osoba sa nepovauje za zamestnanca v dòoch, kedy nepoberá príjem zo zárobkovej èinnosti pod¾a 10b ods.1 písm. a) a v ktorých nie je fyzickou osobou pod¾a odseku 7 písm. m) a s). Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky. Oznámi poboèke Sociálnej poisovne prerušenie NP a DP. Oznámi poboèkesociálnejpoisovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt. Prihlási sa do registra zamestnávate¾ov vedeného Sociálnou poisovòou a v rovnakej lehote sa z registra zamestnávate¾ov odhlási. Oznámi prerušenie NP, DP a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca. Oznámi Sociálnej poisovni zaèiatok a skonèenie èerpania materskej a rodièovskej dovolenky. Oznámi poboèke Sociálnej poisovne zmenu svojho názvu, sídla. Oznámi Sociálnej poisovni zmenu mena a priezviska zamestnanca. Predklada Sociálnej poisovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania. Oznámi organizaènej zloke Sociálnej poisovne, e jeho zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestnávate¾a a má najmenej 50 % úèas na majetku zamestnávate¾a alebo je èlenom štatutárneho orgánu zamestnávate¾a a má najmenej 50 % úèas na majetku zamestnávate¾a. Prihlási zamestnanca pod¾a 4 ods. 1 zákona na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca pod¾a 4 ods. 2 zákona na dôchodkové poistenie v poboèke Sociálnej poisovne. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Prihlási zamestnanca na úèely úrazového poistenia a garanèného poistenia (zamestnancom urèená dohoda o brigádnickej práci študentov) v poboèke Sociálnej poisovne, ak jeho mesaèný príjem nepresiahne200. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Prihlási odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a 4 ods. 1 písm. d) zákona do registra poistencov a sporite¾ov na úèely úrazového a garanèného poistenia v poboèke Sociálnej poisovne. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Prihlási zamestnanca do registra poistencov a sporite¾ov na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesaèný príjem presiahol 200, ak ide o fyzické osoby pracujúce na základe nimi urèenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Zamestnávate¾, samostatne zárobkovo èinná osoba alebo platite¾ poistného pod¾a 11 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. 24 písm. c) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Zamestnávate¾ 24 písm. c) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Samostatne zárobkovo èinná osoba 228 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ 231 ods. 1 písm. o) zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ 231 ods. 1 písm. b) bod 5 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ 231 ods. 1 písm. b) bod 6 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ 231 ods. 1 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

3 Obsah čísla : 1/2017 Daň z príjmov Ukončenie roka v mzdovej učtárni 2. časť (Bc. Katarína Danajovičová) Paušálne výdavky od 1. januára (Ing. Eva Gášpárová) Zdaňovanie dividend od 1. januára (Ing. Eva Gášpárová) Účtovanie v peňažnom denníku v stĺpci Ostatné výdavky (Ing. Jarmila Strählová) Elektronická registračná pokladnica (Ing. Jarmila Strählová) Cestovné náhrady Zmeny v sumách stravného od (Júlia Pšenková) Verejná správa Predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme (JUDr. Tatiana Mičudová) Vydavateľstvo Poradca podnikateľa, spol. s r. o., Žilina venuje 1 % z ceny svojich produktov nadácii Rozum a Cit na podporu opustených detí v pestúnskych rodinách. Za 18 rokov svojej činnosti nadácia podporila takmer 663 pestúnskych rodín čiastkou a v rodinách našlo domov viac než 958 detí. Časopis: mesačník PRÁCA MZDY A ODMEŇOVANIE vydávaný v slovenskom jazyku, 12. ročník Vydavateľa a redakcia: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A Žilina IČO: spoločnosť je súčasťou Vydavateľského a vzdelávacieho domu PP Šéfredaktorka: Ing. Jaroslava Pastieriková pastierikova@pp.sk telefón: 041/ Grafická úprava: Marián Kollár Tlač: Tlačiareň P + M Budovateľská 1672/ Turany Sadzba dodaná do tlače: Objednávky : telefón: 041/ objednavky@pp.sk e-shop: Daňová pohotovosť Poradenstvo z oblasti Dane a účtovníctvo v pracovných dňoch od hod. a od hod. telefón: 041/ / / / listaren@pp.sk Mzdová pohotovosť Poradenstvo z oblasti Mzdy, personalistika a pracovné právo v pracovných dňoch od hod. a od hod. telefón: 041/ / listaren@pp.sk Služby zákazníkom: telefón: 041/ služby@pp.sk Predplatné na ročník 2017 je vo výške 65,74 s DPH. Inzercia: adresa: Martina Rázusa 23A, Žilina telefón: 041/ mobil: inzercia@pp.sk Povolenie na podávanie periodických listových zásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006 Evidenčné číslo: EV 3311/09, ISSN /2017 1

4 UPOZORNENIE Dňa bol v Zbierke zákonov zverejnený zákon č. 356 /2016 Z. z., ktorý dopĺňa a mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Na základe tejto novelizácie platnej od upravujeme informácie ohľadom maximálneho vymeriavacieho základu, ktoré boli publikované v PAM 11/2016 v článkoch Zmena výšky odvodov od a Prehľad mzdových veličín na rok Maximálny vymeriavací základ do zdravotnej poisťovne je od zrušený okrem poistenca, ktorý má príjem z dividend. U neho ostáva v platnosti maximálny vymeriavací základ najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu, tzn. pre rok POZNÁMKA Ako už vieme, ak daňovník dosahuje v priebehu zdaňovacieho obdobia, čím je vždy obdobie od do kalendárneho roka, zdaniteľné príjmy príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len zákon o dani z príjmov ) a nie sú oslobodené v súlade s 9 zákona o dani z príjmov a výška týchto zdaniteľných príjmov je vyššia ako 50 % výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [ 11 ods. 2 písm. a)] za príslušný kalendárny rok, je daňovník povinný vykázať úhrn svojich ročných príjmov a zúčtovať daň daňovému úradu. Rok 2016 nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je vo výške 3 803,33, hranica na zúčtovanie zdaniteľných príjmov je vo výške 1 901,67. Pri splnení zákonných podmienok môže fyzická osoba túto zúčtovaciu ročnú povinnosť voči daňovému úradu ( 32 Daňové priznanie) presunúť na svojho zamestnávateľa ( 38 Ročné zúčtovanie). UPOZORNENIE V prípade, že zamestnanec má príjmy len zo závislej činnosti, požiada o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2016 do 15. februára 2017, ale ak nepredloží do tejto lehoty aj potrebné doklady zamestnávateľ mu nevykoná ročné zúčtovanie a zamestnanec daňovník je povinný podať daňové priznanie podľa 32. Ukončenie roka v mzdovej učtárni 2. časť Zhrnutie: Ako sme spomínali v predchádzajúcej prvej časti článku, druhú časť témy Ukončenie roka v mzdovej učtárni venujeme čisto len ročnému zúčtovaniu preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb. Čo znamená ročné zúčtovanie preddavkov, kto oň môže požiadať, aké podmienky musí splniť, dokedy má povinnosť predložiť zamestnanec doklady, kto vykoná ročné zúčtovanie, aké sú povinnosti zamestnávateľa, aké sú mzdové daňové veličiny, ako sa zúčtuje výsledok ročného zúčtovania, dokedy a na akom tlačive sa vykáže daňovému úradu, ako vykonať prípadnú opravu ročného zúčtovania to všetko sa dozviete v tomto článku. Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb za rok 2016 (ďalej len ročné zúčtovanie) Ročné zúčtovanie musí vykonať zamestnávateľ len za zamestnanca, ktorý: mal v priebehu zdaňovacieho obdobia LEN príjmy zo závislej činnosti ( 5) zo zdrojov na území Slovenskej republiky (od platiteľov dane) a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43, pri ktorých môže uplatniť postup podľa 43 ods. 7, alebo ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa 11 ods. 9 a 13. Inak povedané: ročné zúčtovanie zamestnávateľ teda nemôže vykonať u zamestnancov, aj keď o to požiadajú výnimky : ak mal zamestnanec príjmy aj zo zdrojov v zahraničí (zamestnanec postupuje v súlade s 45 zamedzenie dvojitého zdanenia prostredníctvom daňového priznania), ak mal príjem zdaňovaný zrážkovou daňou, ktorú možno považovať za preddavok dane = takéto zúčtovanie môže byť len v daňovom priznaní, ak zamestnanec porušil zákonné podmienky, ktorými stratil nárok na nezdaniteľnú časť na preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie II. pilier, ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil či už v daňovom priznaní, alebo v ročnom zúčtovaní, musí si upraviť zvýšiť základ dane sám v daňovom priznaní, tak isto sa postupuje aj v prípade porušenia zákonných podmienok pri strate nároku na nezdaniteľnú časť na preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie III. pilier zvyšuje si základ dane sám daňovník v daňovom priznaní o sumu tejto nezdaniteľnej časti uplatnenej v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania najneskôr do 15. februára 2017, a to prostredníctvom tlačiva Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania... (ŽIA38v15_1), ktoré zverejňuje Finančná správa na svojej webovej stránke ( 38 ods. 1) a do rovnakej lehoty do 15. februára 2017 predloží zamestnávateľovi všetky potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania za rok 2016 ( 38 ods. 5), t. j. doklady preukazujúce nárok na zníženie základu dane a na daňový bonus a potvrdenia o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane. 2 Videoškolenie Finančná kontrola od je zamerané na praktický výkon FK na základe nového zákona o finančnej kontrole a audite. Objednávajte na

5 Ktorý zamestnávateľ má povinnosť vykonať ročné zúčtovanie, ak mal zamestnanec viacero zamestnávateľov? Ak mal zamestnanec v priebehu roka viacerých zamestnávateľov alebo mal/má súbežne viacerých zamestnávateľov, podá Žiadosť o ročné zúčtovanie spolu so všetkými vyššie uvedenými dokladmi v stanovenej lehote u: 1) zamestnávateľa, ktorý mu ako posledný v priebehu zdaňovacieho obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus ( 38 ods. 1), 2) ak si však zamestnanec u žiadneho zamestnávateľa v priebehu roka neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus, môže požiadať ktoréhokoľvek zo svojich zamestnávateľov o vykonanie ročného zúčtovania ( 38 ods. 2). Ak by nastala situácia, že by zamestnanec mal za rok 2016 len jedného zamestnávateľa, ale ten by zanikol bez právneho nástupcu, musel by si zamestnanec podať sám daňové priznanie za rok 2016 (samozrejme za predpokladu, že jeho príjem za celý rok bol vyšší ako 1 901,67 ). V prípade, že zamestnávateľ dostane od zamestnanca do Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania spolu s potrebnými dokladmi, ale nebola dodržaná postupnosť podľa 38 ods.1, zamestnávateľ nevykoná zamestnancovi ročné zúčtovanie. Povinnosti a lehoty pre zamestnávateľa voči zamestnancom Po uplynutí kalendárneho roka je každý zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem, vystaviť Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti (ďalej len Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch) z údajov uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii ( 39 ods. 5). Tieto údaje sú rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane, na priznanie zamestnaneckej prémie, na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch je povinný doručiť zamestnancovi najneskôr do: a) 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie, alebo b) do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil príjem zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia. Na rok 2016 zverejnila Finančná správa na svojej webovej stránke NOVÉ tlačivo Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (POT39_5v16). V novom tlačive oproti Potvrdeniu o zdaniteľných príjmoch za rok 2015 nastali tieto zmeny: 1. pribudol údaj o úhrne príjmov oslobodených od dane podľa 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov (max. do ), (Ide o sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca alebo odstraňovania, zmiernenia následkov živelných udalostí alebo dočasnej práceneschopnosti zamestnanca, ktorá prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia a tieto sociálne výpomoci sú poskytované zo sociálneho fondu.) 2. pribudol údaj o sume zamestnávateľom zrazených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), 3. úplne vypadla celá pôvodná časť III, do ktorej sa vypĺňali údaje potrebné na uplatnenie zamestnaneckej prémie podľa 32a zákona o dani z príjmov, preto sa pôvodná časť IV údaje o zamestnávateľovi posunula v novom tlačive ako časť III. Príklad č. 1: Pán Pavol pracoval od roku 2014 až do u jedného zamestnávateľa, u ktorého si uplatňoval mesačne nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Od pracuje u iného zamestnávateľa, u ktorého si z dôvodu vyššieho príjmu neuplatnil mesačne nezdaniteľnú časť. O ročné zúčtovanie požiadal aktuálneho zamestnávateľa, u ktorého pracuje a včas doložil aj Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti za rok 2016 od predchádzajúceho zamestnávateľa. od do zamestnávateľ uplatňoval nezdaniteľnú časť od do zamestnávateľ neuplatňoval nezdaniteľnú časť Druhý aktuálny zamestnávateľ nevykoná ročné zúčtovanie, pretože z predloženého Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch jasne vidieť, že predchádzajúci zamestnávateľ pána Pavla uplatňoval nezdaniteľnú časť základudaneaniejetaksplnenápodmienka vykonania ročného zúčtovania podľa 38ods.1,tzn.ročnézúčtovanievykoná posledný zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si zamestnanec uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus. Ak to aktuálny zamestnávateľ oznámi pánovi Pavlovi (zákon však nestanovuje takúto oznamovaciu povinnosť) a obratom vystaví Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2016, možno stihne zamestnanec pán Pavol, požiadať o ročné zúčtovanie včas predchádzajúceho zamestnávateľa. V prípade, ak to nestihne, musí si pán Pavol zúčtovať príjmy sám prostredníctvom daňového priznania. Keďže mal príjmy len zo závislej činnosti, použije daňové priznanie typ A. UPOZORNENIE Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o vystavenie Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za rok 2016 do , zamestnávateľ je povinný mu Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2016 doručiť najneskôr do Ak zamestnanec nepožiada zamestnávateľa o vystavenie Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za rok 2016 alebo ho požiada po lehote po , zamestnávateľ je povinný mu Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2016 doručiť najneskôr do /2017 3

6 SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Zahraniční dôchodcovia pozor: V januári treba vyplniť a odovzdať tlačivo Potvrdenie o žití Sociálna poisťovňa upozorňuje poberateľov dôchodkov s bydliskom v zahraničí, na potrebu preukázania žitia na tlačive nazvanom Potvrdenie o žití. Tlačivo v rôznych jazykoch je dostupné na webovej stránke Sociálnej poisťovne Kontrola žitia poberateľov dôchodkov s bydliskom v zahraničí je uskutočňovaná na základe všeobecnej povinnosti poberateľa preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Vyplnené, podpísané a úradne overené tlačivo zašle poberateľ dôchodku Sociálnej poisťovni. Dôchodcovia, ktorí majú bydlisko v štátoch EHP alebo v Švajčiarskej konfederácii preukazujú žitie jeden krát ročne. Pre zabezpečenie súvislej výplaty dôchodku je tlačivo potrebné zaslať najneskôr do Dôchodcovia, ktorí majú bydlisko v štátoch, ktoré nie sú štátom EHP alebo Švajčiarskou konfederáciou, preukazujú žitie štyrikrát do roka. Pre vyplatenie dôchodkov za 4. štvrťrok 2016 predložia vyplnené tlačivo do POZNÁMKA V prípade posudzovania nároku na daňový bonus za vyživované dieťa daňovníka, ktoré študuje na škole mimo územia Slovenskej republiky, je potrebné si danú školu overiť v zozname uznaných škôl, ktorý je zverejnený na webovej stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (posúdenie štúdia v zahraničí). Ak danú školu v zozname nenájdete,jepotrebnéoposúdeniepožiadať priamo ministerstvo. Celý postup spolu so žiadosťou o posúdenie sa nachádza na ich webovej stránke. Príklad č. 3: Pán Ján má už roky len jedného zamestnávateľa a každý rok ho v stanovenej lehote požiada o vykonanie ročného zúčtovania. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie a rýchlo ho vyrovná Pán Ján však tentokrát zabudol, že mal v roku 2016 aj príležitostný príjem, ktorý bol vyšší ako 500, tzn. že nemalo byť vykonané ročné zúčtovanie a bol povinný podať daňové priznanie typu B. Pán Ján požiada svojho zamestnávateľa o doklad o vykonaní ročného zúčtovania za rok 2016 s údajom o vyrovnaní (vyplnenej II. časti) a následne podá do opravné daňové priznanie alebo po podá dodatočné daňové Príklad č. 2: V predchádzajúcej časti článku sme si uviedli na mzdovom liste príklad pani Martiny, ktorá pracovala v pracovnom pomere u svojho zamestnávateľa v období od do Pani Martina bola v ďalšom období od do nezamestnaná. Za rok 2016 však dosiahla celkovo príjmy v sume 9 176,92. Keďže sú jej príjmy vyššie ako zákonná hranica 1 901,67, musí vykonať ročné zúčtovanie svojich príjmov, a to buď podaním daňového priznania alebo o vykonanie ročného zúčtovania požiada svojho bývalého zamestnávateľa. Do : Do tohto termínu pani Martina predloží zamestnávateľovi Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania, súčasťou ktorého bude aj potvrdenie o návšteve školy svojho syna za školský rok 2015/2016 a 2016/2017 Príloha č. 1. Po : Ak pani Martina nepožiada (zabudne) zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ten jej doručí takto vyplnené Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2016, ktoré slúži ako doklad na vypracovanie a podanie daňového priznania fyzickej osoby za rok 2016 Príloha č. 2. Vykonanie ročného zúčtovania preddavkov za rok 2016 Ak sú splnené všetky vyššie spomínané podmienky a zamestnávateľ je povinný vykonať za zamestnanca ročné zúčtovanie, spraví tak najneskôr do 31. marca 2017 ( 38 ods. 6). Veličiny platné pre vykonanie ročného zúčtovania za rok 2016 Nezdaniteľná časť na daňovníka ( 11 ods. 2) Základ dane 3 803,33 do pod 3 803,33 od od ,32 a viac Základ dane daňovníka Vlastný príjem manželky Nezdaniteľná časť na manželku ( 11 ods. 3) do ,31 0, ,33 do ,31 do 3 803, ,33 príjem manželky do ,31 viac ako 3 803,33 0 viac ako ,31 0, ,906 (základ dane : 4) viac ako ,31 príjem ,906 (základ dane : 4) príjem manželky viac ako ,63 / 0 Nezdaniteľná časť na preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie II. pilier ( 11 ods. 8) Nezdaniteľná časť na preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie III. pilier ( 11 ods. 10) max. 2 % z (60 x 858 ) = 2 % z = 1 029,60 najviac do výšky 180 za rok Daňový bonus ( 33) Nárok Mesačná výška Ročná výška príjem vyšší ako 6-násobok minimálnej mzdy (6 x 405) = ,41 256,92 Ak mal zamestnanec príjem v rozmedzí od do Ak mal zamestnanec príjem vyšší ako Zamestnanecká prémia ( 32a) NEVZNIKÁ VZNIKÁ v extrémnych, veľmi ojedinelých prípadoch výpočtom je záporné číslo len u zamestnanca, ktorý poistné a príspevky viažuce sa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zaplatil vo vyššej sume (napr. zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie) Sadzba dane Hranica ročného základu dane Hranica mesačného základu dane 19 % do ,31 (vrátane) do 2 918,53 (vrátane) 25 % nad ,31 nad 2 918,53 4 Problematiku kontrolného výkazu a všetky zmeny vysvetlené priamo prostredníctvom nového tlačiva platného od nájdete vo videoškolení Kontrolný výkaz aktuálne od Viac na

7 Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní za rok 2016 Zamestnávateľ, ktorý vykonal zamestnancovi ročné zúčtovanie za rok 2016, je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní najneskôr do konca apríla Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ povinný do desiatich dní od doručenia žiadosti vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vyrovnaní daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania. Zamestnávateľ za zdaňovacie obdobie, za ktoré vystavil doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, nebude po dátume vyplnenia tohto dokladu zrážať alebo vyplácať sumy daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu uvedené v tomto doklade. Doklad o vykonaní ročného zúčtovania je tlačivo, ktoré určuje Ministerstvo financií SR a je zverejnené aj na webovej stránke Finančnej správy. Za rok 2016 je ustanovené NOVÉ tlačivo Ročné zúčtovanie preddavkov na daň (MF/016561/ ) Príloha č. 3. Toto tlačivo obsahuje len jednu zmenu, a to že do úhrnu zúčtovaných a vyplatených príjmov (riadok 00) sa započíta príjem podľa 5 ods. 7 písm. m), pri ktorom nie sú splnené podmienky pre ich oslobodenie. Tlačivo je teda rozdelené na dve časti: I. časť údaje ohľadom samotného ročného zúčtovania, II. časť údaje o vyrovnaní výsledku ročného zúčtovania, ktoré sa vypĺňajú len v prípade, ak o to zamestnanec požiada. Zamestnanec o doplnené tlačivo ročného zúčtovania požiada v prípade, ak je povinný sám vykonať opravu zúčtovania dane prostredníctvom daňového priznania. V takomto prípade sa podané ročné zúčtovanie posudzuje ako riadne daňové priznanie a daňovník následne podá buď do lehoty na podanie daňového priznania opravné daňové priznanie, alebo po lehote na podanie daňového priznania dodatočné daňové priznanie. (Príklad č. 3) Z uvedeného teda vyplýva, že ak po vykonaní ročného zúčtovania dôjde k zmene údajov, skutočností, ktoré majú za následok fakt, že nemalo dôjsť k ročnému zúčtovaniu, zamestnávateľ len vystaví doplnený doklad o vykonaní ročného zúčtovania a ďalej si to voči daňovému úradu vyrovná daňovník sám. Potvrdenie o výške zaplatenej dane V prípade, ak zamestnanec v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania uvedie v časti VII, že žiada o vystavenie Potvrdenia o zaplatení dane na účely darovania 2 %, resp. 3 % zo svojej sumy zaplatenej dane, je zamestnávateľ povinný mu takéto potvrdenie vystaviť. Vzor potvrdenia je zverejnený na webovej stránke Finančnej správy a pre rok 2016 sa nezmenil Príloha č. 4. Pokuty voči zamestnávateľovi ( 38 ods. 9) Ak zamestnávateľ nevykoná ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky, uloží správca dane zamestnávateľovi pokutu najmenej 15 za každého takéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť za všetkých zamestnancov, ktorí požiadali o vykonanie ročného zúčtovania, splnili na jeho vykonanie všetky podmienky, ale zamestnávateľ týmto zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal. Povinnosti a lehoty pre zamestnávateľa voči daňovému úradu Zamestnávateľ si voči daňovému úradu plní svoje povinnosti priebežne mesačne počas roka, a to podávaním Prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len Prehľad), v ktorom uvádza údaje o vyplatených príjmoch svojim zamestnancom, o zamestnaneckej prémii, priznanie, v ktorom zúčtuje všetky svoje príjmy, vypočíta výšku dane, zohľadní vyrovnanie od zamestnávateľa a rozdiel doplatí (keďže ide o zvýšenie príjmov, vznikol by nedoplatok). Pani Eva začiatkom roka 2016 pracovala v zahraničí, kde dosiahla celkový príjem Potom bola dlhšiu dobu nezamestnaná a od má pracovný pomer a u zamestnávateľa si mesačne uplatňuje nezdaniteľnú časť na daňovníka aj daňový bonus na dieťa. U zamestnávateľa za dva mesiace dosiahla príjem spolu Zamestnávateľa do požiadala o vykonanie ročného zúčtovania a doložila všetky potrebné doklady. Zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, výsledkom ktorého nebol ani nedoplatok, ani preplatok na dani a nevznikol ani nárok na daňový bonus na celý rok, pretože pani Eva nemala príjem vyšší ako 6-násobok minimálnej mzdy, tzn. nebol vyšší ako Pani Eva nespĺňala podmienky na podanie žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, pretože mala príjmy zo zdrojov v zahraničí. Tento príjem považovala za vyrovnaný v danej krajine, preto ho nebrala do úvahy a ani o ňom svojho zamestnávateľa neinformovala, tzn. neuviedla ho v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania. V prípade, ak by ho informovala, ročné zúčtovanie by zamestnávateľ nevykonal. Pani Eva požiada svojho zamestnávateľa o doklad o vykonaní ročného zúčtovania za rok 2016 s údajom o vyrovnaní (vyplnenej II. časti) a následne podá do opravné daňové priznanie alebo po podá dodatočné daňové priznanie. V daňovom priznaní uvedie úhrnom všetky svoje príjmy spolu ( ), splní a uplatní si daňový bonus na celý rok a príjmy zo zdrojov v zahraničí vyrovná v súlade s 45 o zamedzení dvojitého zdanenia. POZNÁMKA V prípade, ak po vykonaní ročného zúčtovania dôjde k zmene, oprave údajov, skutočností, na základe ktorých ale malo byť aj tak vykonané ročné zúčtovanie, musí tieto opravy vykonať zamestnávateľ v súlade so zákonom o dani z príjmov. POZNÁMKA Rovnaký postup použije správca dane aj v prípade, ak zamestnávateľ nevystaví a nedoručí v zákonnej lehote Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti ( 39 ods. 5) alebo doklad o vykonaní ročného zúčtovania ( 39 ods. 6), o ktorých sme vyššie písali. 1/2017 5

8 PRÍKLAD Z PRAXE Výpoveď zo strany zamestnávateľa Môže dať zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny? Aký vplyv bude mať oznámenie o porušení pracovnej disciplíny (tzv. kárne opatrenie) na dočasnú pracovnú neschopnosť zamestnanca? Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď v zmysle 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol aj okamžite skončiť pracovný pomer, alebo zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď aj pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to iba vtedy, ak bol zamestnanec v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny už raz písomne upozornený na možnosť výpovede. Ak bolo zamestnancovi doručené upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, toto nemá vplyv na vznik dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Záver Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď aj pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol v posledných šiestich mesiacoch upozornený na porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou výpovede. o daňovom bonuse. Prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Posledný mesiac roka 2016 je teda povinný podať Prehľad do Po vykonaní ročných zúčtovaní, zaslaní Potvrdení o zdaniteľných príjmoch čaká zamestnávateľa ešte jedna povinnosť, ktorou definitívne ukončí kalendárny rok 2016, a to vykázanie vyúčtovania dane a úhrnu príjmov zo závislej činnosti za jednotlivých svojich zamestnancov. Toto vykázanie predloží svojmu daňovému úradu na tlačive, ktoré určuje Ministerstvo financií Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti (ďalej len Hlásenie) Príloha č. 5. Hlásenie za rok 2016 je zamestnávateľ povinný podať najneskôr do konca apríla 2017 ( 49 ods. 2) a keďže v roku 2017 pripadne dátum na nedeľu, je štátny sviatok, termín podania je teda Do tohto termínu je zamestnávateľ povinný daň aj zaplatiť. V tlačive Hlásenia na rok 2016 nedošlo oproti predchádzajúcemu roku k žiadnej zmene. Do časti IV sa uvedú údaje za zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevykonal ročné zúčtovanie, v časti V všetky údaje za zamestnancov, ktorým vykonal zamestnávateľ ročné zúčtovanie a do časti I a III uvedie údaje úhrnom za všetkých zamestnancov a rekapituláciu daňového bonusu a zamestnaneckej prémie. Časť II ostala pre prípady rozdielu z dodatočného hlásenia. V súvislosti s Prehľadom a Hlásením, ktoré je povinný predkladať platiteľ dane, pripomínam aj situáciu ak by sa stalo, že platiteľom dane je daňovník, ktorý zomrie, táto povinnosť prechádza na dediča. Ten je v súlade s 49 ods. 4 a 5 povinný podať Prehľad aj Hlásenie do troch mesiacov po smrti daňovníka. Túto lehotu môže správca dane na základe žiadosti dediča predĺžiť, avšak žiadosť musí dedič podať najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty. V prípade, že je dedičov viac, plní povinnosti ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, určí ho správca dane. Bc. Katarína Danajovičová Príloha č. 1 6 Ing. Vladimír Ozimý sa venuje stravným a základným náhradám, fakultatívnym náhradám, cestovným náhradám ako daňovému výdavku a cestovným náhradám vo vzťahu k DPH vo videoškolení Pracovná cesta spoločník verzus konateľ.

9 Príloha č. 2 Daň z príjmov 1/2017 7

10 Príloha č. 3 Daň z príjmov 8 Aké novinky priniesla novela nariadenia vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia? Odpovede prinesie RNDr. Jana Motyčková vo videoškolení Exekučné zrážky a zrážky zo mzdy aktuálne od

11 Príloha č. 4 Príloha č. 5 1/2017 9

12 Daň z príjmov 10 Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite mzdovú pohotovosť, viac na

13 Príloha č. 6 1/

14 Zhrnutie: Paušálne výdavky sú legálne výdavky, ktoré nie je potrebné preukazovať a uplatňovať ich môžu zákonom vymedzené fyzické osoby pri splnení určených podmienok. Paušálne výdavky sú výdavky určené percentom z úhrnu zdaniteľných príjmov. Od 1. januára 2017 sa paušálne výdavky zvyšujú zo 40 % na 60 % z úhrnu príjmov, zároveň sa zvyšuje aj ich maximálna výška z ročne na ročne bez ohľadu na dobu vykonávania činnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia, a to pri nezmenených podmienkach a okruhu fyzických osôb, ktoré paušálne výdavky môžu uplatňovať. PRÍKLAD Z PRAXE Úrok z omeškania Zamestnávateľovi bolo doručené rozhodnutie súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru. Z rozhodnutia vyplýva zamestnávateľovi povinnosť zaplatiť zamestnancovi nedoplatok na náhrade mzdy vo výške 964,72 so 6,5 % úrokom z omeškania počnúc dňom do zaplatenia, čo bude Ako správne vypočítať výšku úroku z omeškania? Hoci pracovnoprávne predpisy neupravujú úroky z omeškania, súdna prax v mnohých prípadoch postupuje podľa občianskoprávnych predpisov a zamestnancovi v prípade rozhodnutia o neplatnom skončení pracovného pomeru popri náhrade mzdy patrí tiež úrok z omeškania. Výška úrokov z omeškania za stanovené obdobie sa vypočíta nasledovne: Od do uplynulo dní. Keďže uvádzaná úroková sadzba 6,5 % je sadzbou ročnou (p. a. alebo per annum), je potrebné uvedené obdobie omeškania prepočítať na roky (1 074 : 365) a následne vynásobiť výškou ročného úroku určeného ako súčin dlžnej sumy a stanovenej ročnej úrokovej sadzby (964,72 0,065), t. j.: (1 074 : 365) (964,72 : 0,065) = 184,51 (zaokrúhlené na dve desatinné miesta). Alebo je potrebné určiť výšku dennej úrokovej sadzby (6,5 % : 365), z nej následne vypočítať denný úrok určený ako súčin dlžnej sumy a vypočítanej dennej úrokovej sadzby (964,72 (0,065 : 365), a ten následne vynásobiť počtom dní omeškania, t. j.: (964,72 (0,065 : 365) = 184,51 (zaokrúhlené na dve desatinné miesta). Záver V rozsudkoch určujúcich povinnosť zaplatenia úroku z omeškania býva spravidla Paušálne výdavky od 1. januára 2017 Paušálne výdavky predstavujú jednu z možností, ako uplatňovať daňové výdavky s cieľom optimalizovať základ dane a výšku samotnej dane. Uplatňovanie paušálnych výdavkov je výhodné pre podnikateľov a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú relatívne nízke reálne výdavky, teda osoby s vysokým podielom duševnej práce alebo poskytujúce najmä služby nehmotného charakteru. Zákon č. 341/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov pri uplatňovaní výdavkov percentom podľa 6 ods. 10 zákona, mení s účinnosťou od nasledovné skutočnosti: zvyšuje percento výdavkov uplatňovaných z príjmov, a to zo 40 % na 60 %, zvyšuje maximálnu ročnú hranicu výdavkov, ktoré je možné uplatniť percentom z príjmov z na , ruší pomerné uplatňovanie z ročnej maximálnej hranice, ak daňovník začal alebo skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, resp. začal alebo prestal poberať príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu. Pri uplatňovaní výdavkov percentom podľa 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov naďalej ostávajú nezmenené nasledovné podmienky: paušálne výdavky môže uplatňovať daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom len časť zdaňovacieho obdobia a neuplatní preukázateľné daňové výdavky, daňovník, ktorý dosiahne kombináciu príjmov podľa 6 ods. 1, 2 a 4 zákona o dani z príjmov, naďalej môže uplatniť samostatne výdavky percentom z príjmov podľa 6 ods. 1 a 2 zákona a samostatne výdavky percentom z príjmov podľa 6 ods. 4 zákona, výdavky percentom z príjmov naďalej nemôže uplatniť daňovník s príjmami podľa 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, v sume percentuálnych výdavkov sú naďalej zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem preukázateľne zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť daňovník v súvislosti s dosahovaním príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov, je povinný naďalej viesť evidenciu podľa 6 ods. 11 písm. a) a d) zákona o dani z príjmov. 1. Paušálne výdavky pri príjmoch podľa 6 ods. 1, 2 a 4 zákona o dani z príjmov Fyzická osoba dosahujúca príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z použitia diela a umeleckého výkonu má možnosť pri určení svojej daňovej povinnosti vybrať si medzi uplatňovaním: preukázateľných výdavkov, o ktorých: účtuje podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a podľa príslušných postupov účtovania v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, vedie evidenciu podľa 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, výdavkov určených percentom z príjmov, tzv. paušálnych výdavkov podľa 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, ktoré je však možné uplatniť len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok a v zákonom stanovenej výške. V súlade s 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov paušálne výdavky môže uplatniť daňovník, ktorý dosahuje príjmy: z podnikania podľa 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov, t. j.: príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva vykonávaných podľa zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových 12 Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti alebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na profivzdelavanie@pp.sk.

15 spoločenstvách a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov, príjmy zo živností prevádzkovaných podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, ktorými sú napr. zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch, zákon č. 323/1992 Zb. o notároch, príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov, t. j.: príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napr. príjmy podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa 20 (osobná asistencia) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, príjmy z činnosti sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktorými sú napr. zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia, príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 440/2015 Z. z. o športe, z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmy podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Daňovník, ktorý dosahuje príjmy z prenájmu podľa 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, paušálne výdavky z týchto príjmov uplatňovať nemôže. Podmienkou pre uplatnenie paušálnych výdavkov je, že daňovník: neuplatní preukázateľné výdavky, nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia. Znamená to, že paušálne výdavky môže uplatniť daňovník, ktorý neuplatňuje preukázateľné výdavky a ktorý: na začiatku zdaňovacieho obdobia bol platiteľom DPH a na konci zdaňovacieho obdobia už nie je platiteľom DPH alebo na začiatku zdaňovacieho obdobia nebol platiteľom DPH a na konci je už platiteľom DPH, alebo nebol platiteľom DPH počas celého zdaňovacieho obdobia. Podľa 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty žiadosť o registráciu pre DPH je povinná podať zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat Žiadosť o dobrovoľnú registráciu môže v súlade s 4 ods. 2 zákona o DPH podať aj zdaniteľná osoba, ktorá uvedený obrat nedosiahla. Ak je platiteľ DPH registrovaný podľa 4 zákona, o zrušenie registrácie môže v súlade s 81 ods. 1 zákona požiadať najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nedosiahol za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sumu uvádzaná ročná úroková sadzba. Preto je potrebné z uvedenej ročnej sadzby určiť výšku dennej úrokovej sadzby, z nej následne vypočítať denný úrok určený ako súčin dlžnej sumy a vypočítanej dennej úrokovej sadzby, a ten následne vynásobiť počtom dní omeškania. Prípadne je možné tiež uvedené obdobie omeškania prepočítať na roky a následne ho vynásobiť výškou ročného úroku určeného ako súčin dlžnej sumy a stanovenej ročnej úrokovej sadzby. SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Dôchodková hodnota v roku 2017 je 11,3505 eura Sociálna poisťovňa stanovila dôchodkovú hodnotu na rok 2017 na 11,3505 eura. Dôchodková hodnota je jednou zo základných veličín na výpočet dôchodkovej dávky v danom roku. Na výpočet dôchodkovej dávky sa použije aktuálna dôchodková hodnota platná v kalendárnom roku, v ktorom vznikol nárok na jej výplatu. Ak teda nárok na dôchodkovú dávku vznikne v roku 2017, použije sa dôchodková hodnota 11,3505 eura. Dôchodková hodnota na rok 2017 bola určená ako súčin dôchodkovej hodnoty v roku 2016 a hodnoty, ktorá zodpovedá podielu priemernej mzdy v hospodárstve SR za 3. štvrťrok 2016 a priemernej mzdy v hospodárstve SR za 3. štvrťrok Aktuálnu dôchodkovú hodnotu stanovuje Sociálna poisťovňa a zverejňuje ju najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka pre nasledujúci rok na svojej webovej stránke POZNÁMKA Za platiteľa DPH sa nepovažuje zdaniteľná osoba registrovaná pre DPH podľa 7 zákona (z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v hodnote nad v kalendárnom roku) a 7a zákona (z dôvodu prijatia služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň). Príklad č. 1: Podnikateľspríjmamipodľa 6ods.1zákona o dani z príjmov sa v dôsledku dosiahnutého obratu od stane platiteľom DPH. Za rok 2017 môže uplatniť paušálne výdavky, lebo bude platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia. Za obdobie, kedy bude platiteľom DPH, uplatní paušálne výdavky z príjmov bez DPH. 1/

16 Príklad č. 2: Podnikateľovi v ročnom zúčtovaní poistného na zdravotné poistenie za rok 2016 v súvislosti s príjmami z podnikania podľa 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov vznikne nedoplatok, ktorý uhradí v auguste Na účely vyčíslenia základu dane z príjmov uplatňuje paušálne výdavky. Za zdaňovacie obdobie roku 2017 k paušálnym výdavkom pripočíta preukázateľne zaplatené poistné na zdravotné a sociálne poistenie v roku 2017 a zaplatený nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie. UPOZORNENIE Výškapaušálnychvýdavkovv 6ods.10 zákona o dani z príjmov pri nezmenených podmienkach jej uplatnenia je od ustanovená nasledovne: pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 60 % z úhrnu uvedených príjmov najviac do výšky ročne, pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (oddelene od príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) vo výške 60 % z úhrnu týchto príjmov najviac do výšky ročne. Príklad č. 3: Podnikateľ uplatňuje percentuálne výdavky podľa 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. V roku 2017 mu bude poskytnutá dotácia vo výške na obstaranie dlhodobého majetku. Keďže dotácie, podpory a príspevky poskytované v súvislosti s výkonom, z ktorého plynú príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, nie sú podľa 9 ods. 2 písm. d) a j) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, podnikateľ uplatňujúci paušálne výdavky je povinný takýto príjem zahrnúť do základu dane. Pretože 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov ustanovuje zahrnovanie dotácií, podpôr a príspevkov do základu dane len pre daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva alebo pre tých, ktorí vedú daňovú evidenciu podľa 6 ods. 11 zákona, daňovník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky, musí celú prijatú dotáciu zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dotáciu prijal, bez ohľadu na to, či dotáciu v zdaňovacom období použil alebo nepoužil. Ak daňovník uplatní paušálne výdavky, v sume paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške, pričom tieto si môže odpočítať až po odpočítaní paušálnych výdavkov a maximálne do výšky príjmov s ohľadom na skutočnosť vyplývajúcu z 2 písm. k) zákona o dani z príjmov, že z dôvodu odpočítania poistného a príspevkov daňová strata pri uplatňovaní paušálnych výdavkov vzniknúť nemôže. Zaplatené poistné a príspevky zahŕňajú: poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vrátane poistného zaplateného ako dobrovoľný platiteľ poistného, pretože aj dobrovoľne sociálne poistená osoba je po prihlásení sa na toto poistenie povinná poistné platiť, príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení vrátane príspevkov zaplatených ako dobrovoľný platiteľ príspevkov. Daňové výdavky pri uplatňovaní paušálnych výdavkov sa teda skladajú: z vypočítanej percentuálnej výšky výdavkov do zákonom stanoveného maxima, zo zaplateného poistného do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne, ktoré je povinný platiť daňovník v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Výška paušálnych výdavkov v 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov bola do ustanovená nasledovne: pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 40 % z úhrnu uvedených príjmov najviac do výšky ročne, pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (oddelene od príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) vo výške 40 % z úhrnu týchto príjmov najviac do výšky ročne, ak daňovník získal povolenie alebo oprávnenie na vykonávanie podnikania, resp. skončil podnikanie alebo začal, resp. skončil vykonávanie inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo začal, resp. skončil poberanie príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu v priebehu zdaňovacieho obdobia najviac vo výške 420 mesačne. Suma paušálnych výdavkov je limitovaná iba maximálnou výškou ročne bez ohľadu na dobu vykonávania činnosti a dosahovania príjmov počas kalendárneho roka. Aj daňovník, ktorý získal povolenie alebo oprávnenie na vykonávanie podnikania, resp. skončil podnikanie, alebo začal, resp. prestal vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo začal resp. prestal poberať príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu v priebehu zdaňovacieho obdobia, môže uplatniť paušálne výdavky v príslušnom zdaňovacom období vo výške 60 % z úhrnu dosiahnutých príjmov najviac vo výške Do úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa: zahrnujú zdaniteľné príjmy: z podnikania podľa 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov, z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov, nezahrnujú príjmy fyzickej osoby: ktoré v zmysle 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane, ktoré sú zdaňované ako ostatné príjmy v zmysle 8 zákona o dani z príjmov (pozri príklad č. 12), ktoré sú v zmysle 9 zákona o dani z príjmov od dane oslobodené (pozri príklad č. 11). 14 Uvítali by ste konkrétnu tému z mzdovej oblasti? Pošlite svoj tip na hornikova@pp.sk.

17 Na účely vyčíslenia paušálnych výdavkov sa samostatne vykazuje: úhrn príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov a úhrn príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Daňovník pri uplatňovaní paušálnych výdavkov je povinný viesť evidenciu podľa 6 ods. 11 písm. a) a d) zákona o dani z príjmov, t. j.: evidenciu o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve, t. j. účtovný doklad musí obsahovať: slovné a číselné označenie účtovného dokladu, obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, dátum vyhotovenia účtovného dokladu, evidenciu o zásobách, evidenciu o pohľadávkach. Obsah a formu týchto evidencií zákon neustanovuje, je vecou daňovníka, aký spôsob a formu si zvolí. Tieto evidencie je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa 69 zákona o správe daní (daňového poriadku). Znamená to, že daňovník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky, musí uchovávať doklady v rozsahu predpísanej evidencie o príjmoch, zásobách a pohľadávkach. Ak bol daňovník časť zdaňovacieho obdobia platiteľom DPH, okrem evidencie na účely uplatnenia paušálnych výdavkov musí viesť aj evidenciu na účely DPH. Daňovník, ktorý uplatní paušálne výdavky, túto skutočnosť vyznačí v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B. V daňovom priznaní zároveň uvádza aj informácie z evidencií, ktoré je povinný viesť. 2. Zmena spôsobu uplatňovania výdavkov prechod na paušálne výdavky Vo všeobecnosti platí, že ak suma paušálnych výdavkov a zaplateného poistného je vyššia ako suma preukázateľných výdavkov, uplatnenie paušálnych výdavkov je výhodnejšie. Ak preukázateľné výdavky prevyšujú sumu paušálnych výdavkov a zaplateného poistného, uplatnenie preukázateľných výdavkov je výhodnejšie aj napriek skutočnosti, že administrácia týchto výdavkov je trochu zložitejšia ako pri paušálnych výdavkoch. V súvislosti so zvýšením paušálnych výdavkov od fyzické osoby, ktoré nie sú platiteľmi DPH, uplatňujúce doteraz preukázateľné daňové výdavky môžu prehodnotiť výhodnosť uplatňovania paušálnych výdavkov s ohľadom na ich vykonávanú činnosť a dosahované reálne daňové výdavky, s ohľadom na zníženie administratívnej náročnosti, zníženie výšky dane z príjmu, následné zníženie súm povinného poistného na sociálne a zdravotné poistenie. Príklad č. 5: Porovnanie vplyvu uplatnenia paušálnych výdavkov pri príjme za roky 2016 a 2017 na daň z príjmu pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na poistné na zdravotné a sociálne poistenie: Rok 2016 Rok 2017 Príjem Paušálne výdavky Zaplatené poistné na zdravotné poistenie 12 x 86,04 = 1 032,48 1) 12 x 86,04 = 1 032,48 2) Zaplatené poistné na sociálne poistenie 12 x 203,74 = 2 444,88 3) 12 x 203,74 = 2 444,88 4) Základ dane 7 482, ,64 Nezdaniteľná časť základu dane 3 803, ,33 Upravený základ dane 3 679,31 0 Daň 669,06 0 Príklad č. 4: Ak fyzická osoba dosahuje príjmy: zo živnosti podľa 6 ods. 1 písm. b) zákona a príjmy z činnosti sprostredkovateľa poistenia podľa 6 ods. 2 písm. d) zákona paušálne výdavky vo výške 60 % môže uplatniť z úhrnu týchto príjmov, uplatnenie preukázateľných výdavkov pri príjmoch zo živnosti a paušálnych výdavkov z príjmov za sprostredkovanie poistenia nie je možné, zo živnosti podľa 6 ods. 1 písm. b) zákona a príjmy z použitia diela podľa 6 ods. 4 zákona paušálne výdavky vo výške 60 % môže uplatniť samostatne z príjmov zo živnosti a samostatne z príjmov z použitia diela tiež vo výške 60 % z týchto príjmov. ODKAZY: 1) poistné na zdravotné poistenie určené podľa daňového priznania za rok 2014 pri príjme , paušálnych výdavkoch ) poistné na zdravotné poistenie určené podľa daňového priznania za rok 2015 pri príjme , paušálnych výdavkoch ) poistné na sociálne poistenie od určené podľa daňového priznania za rok ) poistné na sociálne poistenie od určené podľa daňového priznania za rok 2016 SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Sociálna poisťovňa pripravila novú službu pre zamestnávateľov, pripomenie neodovzdané výkazy Sociálna poisťovňa v rámci skúšobnej prevádzky spúšťa novú službu pre zamestnávateľov. Mailom alebo SMS správami ich bude upozorňovať, že neodovzdali posledné aktuálne mesačné výkazy poistného za október Upozorňujúce správy formou SMS a u dostanú len tí zamestnávatelia, ktorí majú v Sociálnej poisťovni nahlásené aktuálne kontakty alebo mobilné číslo. Je preto v záujme všetkých odvádzateľov poistného, aby si v pobočkách Sociálnej poisťovne alebo prostredníctvom adresy mojekontakty@socpoist.sk vždy aktualizovali svoje kontaktné údaje vyhnú sa 1/

18 tak pokute, ktorú môže Sociálna poisťovňa uložiť zamestnávateľovi za nesplnenie povinnosti až do výšky ,96 eura. Ostrá prevádzka novej služby Sociálnej poisťovne sa začne v januári 2017 a Sociálna poisťovňa bude v tomto mesiaci zamestnávateľov upozorňovať na nepredloženie mesačných výkazov poistného za november Príklad č. 6: Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo a za zdaňovacie obdobie roka 2016 podá daňové priznanie, v ktorom si uplatní preukázateľné daňové výdavky. V máji 2017 zistí, že by pre neho bolo výhodnejšie uplatnenie paušálnych výdavkov vo výške 40 % z úhrnu príjmov. S ohľadom na 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2016 s uplatnením paušálnych výdavkov podať nemôže. Rovnako to bude platiť aj za zdaňovacie obdobie roku Po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2017, v ktorom budú uplatnené preukázateľné daňové výdavky, a zistení výhodnosti paušálnych výdavkov vo výške 60 % z úhrnu príjmov po termíne na podanie daňového priznania dodatočné uplatnenie paušálnych výdavkov za zdaňovacie obdobie roku 2017 nebude možné. Príklad č. 7: Potrebujete vyriešiť konkrétny problém? Naši odborní poradcovia sú tu pre Vás na tel. čísle alebo píšte na listaren@pp.sk Podnikateľ dosahuje príjmy z podnikania podľa 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V roku 2016 vedie daňovú evidenciu. K vykáže zostatok zásob vo výške 850 a pohľadávku vo výške Rozhodne sa, že v roku 2017 bude uplatňovať paušálne výdavky. V dôsledku tohto rozhodnutia je povinný: zostatok zásob k vo výške 850 previesť ako začiatočný stav zásob k vo výške 850, zostatok pohľadávok k vo výške previesť ako začiatočný stav pohľadávok k vo výške Vplyv zvýšenia paušálnych výdavkov: na daň z príjmu ak by k zvýšeniu paušálnych výdavkov nedošlo, daňovník by za rok 2017 platil daň z príjmu vo výške 669,06, na poistné na zdravotné poistenie: pri vykonávaní ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie za rok 2017 sa určí vymeriavací základ z dosiahnutého základu dane a bude vo výške 358,91 (6 400 : 12 : 1,486), ktorý je nižší ako minimálny vymeriavací základ pre rok 2017 (441,20 ), preto je daňovník povinný zaplatiť iba minimálne poistné v sume 61,81 mesačne, čím vznikne preplatok vo výške 290,76, ktorý zdravotná poisťovňa po vykonaní zrážky dane daňovníkovi vráti, preddavky na poistné na rok 2019 sa určia z údajov daňového priznania za rok 2017, na základe ktorých bude vymeriavací základ nižší ako minimálny vymeriavací základ s povinnosťou platiť minimálne preddavky, na poistné na sociálne poistenie k zníženiu výšky poistného na sociálne poistenie dôjde od , pretože vymeriavací základ určený z daňového priznania za rok 2017 bude nižší ako minimálny vymeriavací základ. Ak sa daňovník rozhodne zmeniť spôsob uplatňovania výdavkov, musí postupovať v súlade s 6 ods. 14 a 51a zákona o dani z príjmov. Podľa 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov spôsob uplatňovania výdavkov nie je možné zmeniť po podaní daňového priznania. Ak v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie boli uplatnené preukázateľné daňové výdavky, po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie nie je možné zmeniť ich na paušálne výdavky. Ak v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie boli uplatnené paušálne výdavky, po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie nie je možné zmeniť ich na preukázateľné daňové výdavky. Postup pri zmene spôsobu uplatňovania výdavkov je upravený v 51a zákona o dani z príjmov, ktorý upravuje prechod: z percentuálnych (paušálnych) výdavkov na preukázateľné daňové výdavky (daňová evidencia alebo účtovníctvo), z preukázateľných daňových výdavkov na percentuálne výdavky Prechod z daňovej evidencie na paušálne výdavky Daňovník pri prechode z daňovej evidencie podľa 6 ods. 11 na paušálne výdavky podľa 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov postupuje podľa 51a ods. 1 zákona o dani z príjmov postupom, ktoré určilo Ministerstvo financií SR v Usmernení číslo MF/011092/ Daňovník, ktorý sa bezprostredne po zdaňovacom období, v ktorom viedol daňovú evidenciu, rozhodne uplatňovať paušálne výdavky, neupravuje základ dane v zdaňovacom období, v ktorom uplatní paušálne výdavky, o cenu nespotrebovaných zásob, výšku záväzkov ani o výšku pohľadávok. Údaje z daňovej evidencie prevedie do evidencie, ktorú je povinný viesť na účely paušálnych výdavkov tak, že: konečný zostatok zásob zistený k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom viedol daňovú evidenciu, uvedie ako začiatočný stav zásob v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období v evidencii o zásobách, konečný zostatok pohľadávok zistený k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom viedol daňovú evidenciu, prevedie ako začiatočný stav pohľadávok v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období v evidencii o pohľadávkach Prechod z jednoduchého účtovníctva na paušálne výdavky Daňovník pri prechode z jednoduchého účtovníctva vedeného v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania v jednoduchom účtovníctve na paušálne výdavky podľa 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov postupuje podľa 51a 16 Zamerajte svoju reklamu cielene. Ponúkame nezávislý mediálny priestor. Kontaktujte nás na inzercia@pp.sk.

19 ods. 5 a 6 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorých daňovník, ktorý ak začne viesť evidenciu na účely uplatňovania paušálnych výdavkov bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva: zvýši základ dane o zostatky vytvorených rezerv podľa 20 ods. 9 písm. b), d) až f), a to v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu na účely uplatňovania paušálnych výdavkov, a mal zaúčtovanú opravnú položku k nadobudnutému majetku, vedie túto opravnú položku len evidenčne, pričom počas vedenia evidencie na účely uplatňovania paušálnych výdavkov ovplyvňuje táto opravná položka len výšku príjmov pri nezmenenej dobe zahrnovania tejto opravnej položky do daňových výdavkov alebo príjmov. Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva môže tvoriť daňovo uznanú: rezervu na lesnú pestovnú činnosť tvorenú podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch a určenú v ročnom projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu, rezervu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí, povinnosť tvorby ktorej vyplýva z 24 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch pre účtovné jednotky prevádzkujúce skládky, rezervu na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, povinnosť tvorby ktorej vyplýva z 34 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch pre účtovné jednotky, ktoré sú výrobcami elektrozariadení, účelovú finančnú rezervu tvorenú podľa 14 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorú vytvára prevádzkovateľ úložiska pred začatím prevádzky a počas prevádzky úložiska na účely uzavretia úložiska, jeho monitorovania po uzavretí, na rekultiváciu úložiska a rekultiváciu územia ovplyvneného úložiskom. O opravnej položke k nadobudnutému majetku sa účtuje s účinnosťou od pri kúpe podniku alebo jeho časti v nadväznosti na 25 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona o účtovníctve, ktorý ustanovuje ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti reálnou hodnotou. Ak pri kúpe vznikne rozdiel medzi kúpnou cenou a reálnou hodnotou, o rozdiele sa účtuje ako o opravnej položke k nadobudnutému majetku. Opravná položka k nadobudnutému majetku sa odpisuje rovnomerne počas siedmich rokov účtovaním v rámci uzávierkových účtovných operácií, a to: aktívna opravná položka (ak kúpna cena bola vyššia ako reálna hodnota) ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky, pasívna opravná položka (ak kúpna cena bola nižšia ako reálna hodnota) ako príjem ovplyvňujúci základ dane v členení ostatný príjem Prechod z podvojného účtovníctva na paušálne výdavky Daňovník pri prechode z podvojného účtovníctva vedeného v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania v podvojnom účtovníctve na paušálne výdavky podľa 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov postupuje podľa 51a ods. 4 a 6 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorých daňovník, ktorý ak začne viesť evidenciu na účely uplatňovania paušálnych výdavkov bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave podvojného účtovníctva: upraví základ dane podľa 17 ods. 8 písm. b) zákona o dani z príjmov, a to v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu jednotlivých položiek k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu na účely uplatňovania paušálnych výdavkov, a mal zaúčtovanú opravnú položku k nadobudnutému majetku, vedie túto opravnú položku len evidenčne, pričom počas vedenia evidencie na účely uplatňovania paušálnych výdavkov ovplyvňuje táto opravná položka len výšku príjmov pri nezmenenej dobe zahrnovania tejto opravnej položky do daňových výdavkov alebo príjmov (rovnako ako pri prechode z jednoduchého účtovníctva, pozri príklad č. 9). Príklad č. 8: Podnikateľ v oblasti lesného hospodárstva, ťažby drevnej hmoty a jej spracovaní na základe lesného hospodárskeho plánu a projektu lesnej pestovnej činnosti tvoril v rokoch 2014 a 2015 rezervu na lesnú pestovnú činnosť vo výške ročne. V roku 2016 v rámci pestovných prác z rezervy vyčerpal prostriedky na nákup sadeníc a výsadbu sadeníc dodávateľským spôsobom vo výške K má nevyčerpanú rezervu vo výške Podnikateľ sa rozhodol, že od roku 2017 bude uplatňovať paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov. V súlade s 51a ods. 5 zákona o dani z príjmov je povinný zvýšiť základ dane o zostatok tejto rezervy, a to v zdaňovacom období roku Zabezpečí to účtovaním zvýšenia výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v členení ostatné výdavky v rámci uzávierkových účtovných operácií k vo výške POZNÁMKA Usmernenie MF SR číslo MF/011092/ upravuje iba postup pri prechode z daňovej evidencie na paušálne výdavky, ale vzhľadom na skutočnosť, že daňová evidencia je zjednodušená forma jednoduchého účtovníctva, postup vymedzený v tomto usmernení je potrebné uplatniť aj pri prechode z jednoduchého účtovníctva na paušálne výdavky, t. j.: konečný zostatok zásob zistený z knihy zásob k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa účtovalo v sústave jednoduchého účtovníctva, je potrebné uviesť ako začiatočný stav zásob v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období do evidencie o zásobách, konečný zostatok pohľadávok zistený zknihypohľadávokkposlednémudňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa účtovalo v sústave jednoduchého účtovníctva, je potrebné previesť ako začiatočný stav pohľadávok v bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období do evidencie o pohľadávkach. Príklad č. 9: Podnikateľ v roku 2014 kúpil fotoštúdio na základe zmluvy o predaji podniku podľa Obchodného zákonníka. Reálna hodnota kúpeného majetku bola o vyššia ako dohodnutá kúpna cena. Pasívnu opravnú položku odpisuje v rokoch 2014 až 2020 vo výške 340 ročne. Podnikateľ sa rozhodol, že od roku 2017 bude uplatňovať paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov. V súlade s 51a ods. 6 zákona o dani z príjmov je povinný túto opravnú položku k nadobudnutému majetku viesť naďalej evidenčne až do roku 2020 a v rokoch 1/

20 2017 až 2020 hodnotu odpisu pasívnej opravnej položky zahrnúť do úhrnu príjmov ročne vo výške 340. Príklad č. 10: Podnikateľ má uzatvorenú nájomnú zmluvu, z ktorej mu vyplýva povinnosť platiť nájomné vždy v marci a v septembri na polrok dopredu vo výške 600. Nájomné časovo rozlišuje, preto nájomné zaplatené v septembri 2016 zaúčtuje na účte 518 Ostatné služby vo výške 400 ana účte 381 Náklady budúcich období vo výške 200. Podnikateľ sa rozhodol, že od roku 2017 bude uplatňovať paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov. V súlade s 51a ods. 4 postupom podľa 17 ods. 8 písm. b) zákona o dani z príjmov je povinný vykonať úpravu základu dane o zostatok nákladov budúcich období. Po zostavení účtovnej závierky za rok 2016 štandardným spôsobom úpravu zníženie základu dane vykoná prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B. Príklad č. 11: Podnikateľ na podnikanie využíva osobné motorové vozidlo. Keďže uplatňuje paušálne výdavky o motorovom vozidle, neúčtuje ani nevedie evidenciu, motorové vozidlo nie je obchodným majetkom. Na vozidle vznikla škoda, poisťovňa mu vyplatila poistné plnenie. Vyplatená náhrada škody spôsobenej na majetku, ktorý v čase vzniku škody nebol obchodným majetkom, je príjmom oslobodenýmoddanezpríjmovpodľa 9ods.2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Príklad č. 12: Podnikateľ v roku 2015 nadobudol motorové vozidlo, ktoré zaradil do obchodného majetku a odpisoval. Od roku 2017 uplatňuje paušálne výdavky, preto motorové vozidlo vedie a odpisuje iba evidenčne. Dňom vyradenia motorového vozidla z obchodného majetku v súlade s 9 ods. 5 zákona o dani z príjmov je Podnikateľ v roku 2017 motorové vozidlo predá. Príjem z predaja motorového vozidla v súlade s 9 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov nie je oslobodený od dane. Príjem z predaja motorového vozidla je zdaniteľným príjmom podľa 8 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov. Príklad č. 13: Fyzická osoba má za rodinným domom ovocný sad. Časť úrody v roku 2017 predá spoluobyvateľom. Príjem z predaja ovocia vo výške bude príjmom z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva. Od dane je oslobodená suma 500. Paušálne výdavky môže uplatniť vo výške 25 % z príjmu 2 300, t.j.575. Zo základu dane zaplatí daň 327,75. Pri prechode z podvojného účtovníctva na paušálne výdavky vzniká v súlade s 17 ods. 8 písm. b) zákona o dani z príjmov povinnosť úpravy základu dane o zostatky: vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období Majetok využívaný na dosahovanie zdaniteľných príjmov pri uplatňovaní paušálnych výdavkov Obchodným majetkom fyzickej osoby podľa 2 písm. m) zákona o dani z príjmov je súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa 6 zákona vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, vedie alebo viedla evidenciu podľa 6 ods. 11 zákona. Obchodným majetkom je u fyzickej osoby dosahujúcej príjmy podľa 6 zákona aj majetok obstaraný formou finančného prenájmu, ak o tomto majetku účtuje alebo vedie evidenciu. Z uvedeného vyplýva, že ak daňovník uplatňuje paušálne výdavky podľa 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, majetok, ktorý využíva v súvislosti s dosahovaním príjmov, nie je obchodným majetkom, ale jeho osobným majetkom. Ak prejde z uplatňovania paušálnych výdavkov na preukázateľné výdavky a bude chcieť uplatniť odpisy zo vstupnej ceny takéhoto majetku, bude musieť postupovať v súlade s 24 ods. 5 a 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov, t. j. ako pri preradení majetku z osobného využívania do obchodného majetku. Ak dlhodobý majetok bol v čase uplatňovania preukázateľných výdavkov obchodným majetkom, o ktorom daňovník účtoval alebo viedol evidenciu podľa 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, po prechode na uplatňovanie paušálnych výdavkov počas tohto obdobia sú príslušné odpisy z tohto majetku súčasťou paušálnych výdavkov a majetok a odpisy je potrebné viesť len evidenčne. Vyplýva to z 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého odpisovanie nemôže prerušiť daňovník pri uplatňovaní výdavkov podľa 6 ods. 10 zákona a v takomto prípade vedie odpisy len evidenčne. O dobu uplatňovania paušálnych výdavkov nie je možné určenú dobu odpisovania dlhodobého majetku predĺžiť. 3. Paušálne výdavky pri príležitostných príjmoch z poľnohospodárskej výroby Pri príjmoch z poľnohospodárskej činnosti je potrebné rozlišovať, či ide o príjem: samostatne hospodáriaceho roľníka podľa 6 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov s možnosťou uplatňovania paušálnych výdavkov podľa 6 ods. 10 zákona, a to vo výške 60 % z týchto príjmov najviac do výšky , alebo z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva podľa 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov s možnosťou uplatnenia paušálnych výdavkov podľa 8 ods. 9 zákona, a to vo výške 25 % z týchto príjmov najviac do výšky ročne. Úhrn príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva podľa 8 ods. 1 písm. a) zákona a z prenájmu podľa 6 ods. 3 zákona je na základe 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodený od dane vo výške 500, do základu dane sa zahrnú príjmy len nad takto ustanovenú sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom. V súlade s 8 ods. 12 zákona sa za výdavky považuje aj preukázateľne zaplatené povinné poistné na zdravotné poistenie. Ing. Eva Gášpárová 18 Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup ku všetkým daňovým a účtovným informáciám. Volajte

21 Zdaňovanie dividend od 1. januára 2017 Nové pravidlá a podmienky zdaňovania dividend a platenia poistného na zdravotné poistenie z dividend sú s účinnosťou od 1. januára 2017 ustanovené v: zákone č. 341/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, ktorý: v zákone o dani z príjmov (ZDP) ustanovuje: - dividendy, ktoré sú predmetom dane, a v prechodných ustanoveniach obdobie, od ktorého sa stávajú predmetom dane, - zdanenie prostredníctvom daňového priznania vrátane určenia osobitného základu dane, - vyberanie dane zrážkou, - sadzbu dane pre fyzické osoby a právnické osoby, v zákone o zdravotnom poistení zrušuje povinnosť platenia poistného z dividend za obdobia, ktoré sa začali od ; zákone č. 356/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, ktorý v zákone o zdravotnom poistení ustanovuje maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného z dividend za obdobia do vyplatených v roku 2017 a neskôr. 1. Dividendy predmetom dane Predmetom dane u fyzických osôb podľa 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP sú: podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi; za obchodnú spoločnosť sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podiel na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti; za verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem, podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou; za pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou sa považuje aj zahraničná osoba vyplácajúca obdobný príjem. Na účely zdanenia je dôležitý vzťah fyzickej osoby k platiteľovi dividend. Dividendy vyplácané fyzickým osobám, ktoré majú obchodnoprávny vzťah k platiteľovi dividend fyzickým osobám, ktoré sa podieľajú na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva (napr. spoločníci, akcionári, členovia družstva), fyzickým osobám, ktoré sú členom štatutárneho orgánu (napr. konatelia), fyzickým osobám, ktoré sú členom dozorného orgánu (napr. členovia dozornej rady), ktoré neboli do predmetom dane, sú od predmetom dane. Týka sa to podielu na zisku, podielu na likvidačnom zostatku, vyrovnacieho podielu a podielu na výsledku hospodárenia tichému spoločníkovi vyplácaných Zhrnutie: S účinnosťou od 1. januára 2017 platianovépravidláapodmienkyzdaňovania dividend. Týkajú sa dividend, ktoré budú vyplácané zo ziskov vytvorených za účtovné obdobia, ktoré začnú , ale aj dividend, ktoré budú vyplácané zo ziskov za účtovné obdobia, ktoré začali do konca roka Spôsob zdaňovania závisí od typu príjemcu dividend (fyzická osoba alebo právnická osoba), od zdroja, z ktorého dividendy plynú (Slovenská republika alebo zahraničie), a od daňovej rezidencie príjemcu dividend (daňový rezident SR alebo zahraničný daňový rezident). Uplatnia sa dva spôsoby zdanenia dividend, a to zdanenie zrážkou pri ich výplate (dividendy vyplácané zo zdroja v SR) a zdanenie v daňovom priznaní (dividendy zo zdroja v zahraničí). U fyzických osôb sa dividendy zdania v sadzbe 7 % (dividendy zo zdroja v SR a zo zdroja v zahraničí zo zmluvného štátu) a 35 % (dividendy zo zdroja v zahraničí z nezmluvného štátu). U právnických osôb sa dividendy, ktoré sú predmetom dane, zdania v sadzbe 35 %. S účinnosťou od 1. januára 2017 sa na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré začalo alebo neskôr, nevzťahuje povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Povinnosť platiť poistné sa ale naďalej vzťahuje na dividendy vyplácané v roku 2017 a neskôr zo zisku dosiahnutého v účtovnom období od do ZO STRÁNKY FINANČNEJ SPRÁVY Usmernenie k uplatneniu poistného na verejné zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie pri výpočte základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti u daňovníka s príjmami z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu Z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu pri uplatňovaní poistného na verejné zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie pri výpočte základu dane (ČZD) z príjmov zo závislej činnosti podľa 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP ) u daňovníka s príjmami z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa 35 zákona 1/

22 č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o športe ) od , vydáva odbor daňovej metodiky nasledovné usmernenie. Podľa 5 ods. 8 ZDP základom dane (ČZD) z príjmov podľa 5 cit. zákona sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky [v nadväznosti na legislatívnu skratku zavedenú v 5 ods. 7 písm. e) ZDP ide o poistné na verejné zdravotné poistenie (napr. zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), poistné na sociálne poistenie (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení), poistné na sociálne zabezpečenie (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu], ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu. Vsúladesust. 5ods.1písm.m)ZDPpríjmami zo závislej činnosti sú od príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa 35 zákona o športe. Podľa 2 písm. aa) ZDP zamestnancom na účely tohto zákona je daňovník s príjmami podľa 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len zamestnávateľ ). 1. Poistné na verejné zdravotné poistenie V súlade s ust. 11 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o zdravotnom poistení ) zamestnancom je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v 10bods.1písm.a)aods.2a3cit.zákona a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu. S účinnosťou od , v nadväznosti na zmenu vykonanú v poznámke pod čiarou k odkazu 18 uvedenému v ust. 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení, zárobkovou činnosťou je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. a) až h),k)am)aods.2a3zdp(zmenabolavykonaná zákonom č. 356/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony). Z uvedeného vyplýva, že zárobkovou činnosťou podľa zákona o zdravotnom poistení je aj činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem tuzemskou obchodnou spoločnosťou alebo družstvom a tiež zahraničnou spoločnosťou (napr. limited liability company, corporation). U členov štatutárneho orgánu a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti a družstva sa naďalej za príjem zo závislej činnosti považuje odmena za účasť na zasadnutiach týchto orgánov alebo za prácu pre obchodnú spoločnosť alebo družstvo. Dividendy vyplácané tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárovi komanditnej spoločnosti boli do z príjmov, ktoré neboli predmetom dane, vylúčené. Od sú vymedzené ako príjmy, ktoré sú predmetom dane. Ide o podiel na výsledku podnikania, podiel na zisku, podiel na likvidačnom zostatku a vyrovnací podiel vyplácaný uvedeným osobám. Od sa do predmetu dane u fyzických osôb zaraďujú aj podiely na zisku a iné príjmy a podiely člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. U zamestnancov je príjmom zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. a) ZDP aj podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Dividendy vyplácané zamestnancom bez účasti na základom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktoré boli do od dane oslobodené, sú od predmetom dane. U právnických osôb podľa 12 ods. 7 písm. c) ZDP predmetom dane nie je podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, okrem: príjmu (výnosu) podľa 3 ods. 1 písm. e) a g) ZDP vyplácaného právnickej osobe, ak tento príjem plynie daňovníkovi podľa 2 písm. d) druhého bodu ZDP (právnickej osobe, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia) od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa 2 písm. x) ZDP, alebo je vyplácaný daňovníkom podľa 2 písm. d) druhého bodu ZDP právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa 2 písm. x) ZDP, príjmu (výnosu) podľa 3 ods. 1 písm. f) ZDP vyplácaného právnickej osobe. Dividendy vyplácané právnickej osobe nie sú predmetom dane v takom rozsahu, v akom nie sú daňovým výdavkom u daňovníka (inej právnickej osoby), ktorý tieto dividendy vypláca. Nie je to však všeobecné pravidlo. Predmetom dane u právnickej osoby sú: dividendy, ktoré jej vypláca daňovník nezmluvného štátu, dividendy, ktoré ona vypláca daňovníkovi nezmluvného štátu. Daňovníkom nezmluvného štátu podľa 2 písm. x) ZDP je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt, alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií SR, pričom ministerstvo zaradí do tohto zoznamu štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní, alebo štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná. Ak budú právnickej osobe vyplácané podiely na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, podiely spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, tieto budú predmetom dane a súčasťou základu dane podľa 14 ZDP. 20 Chcete si prelistovať niektorý z našich časopisov? Volajte a my vám zašleme ukážkové číslo.

23 2. Spôsoby zdanenia a sadzby dane Ak sa dividendy, ktoré sú predmetom dane a plynú zo zdrojov v zahraničí, zdaňujú u fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom daňového priznania, sadzba dane podľa 15 ZDP je: pre fyzickú osobu: 7 % z osobitného základu dane zisteného podľa 51e ods. 2 písm. a) ZDP, 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa 51e ods. 2 písm. b) ZDP, pre právnickú osobu: 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa 51e ods. 3 ZDP. Dividendy fyzickej osoby podľa 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP a dividendy, ktoré sú u právnickej osoby predmetom dane podľa 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu ZDP, plynúce zo zdrojov v zahraničí sa u fyzickej osoby aj právnickej osoby zahrnú do osobitného základu dane, pričom u fyzickej osoby sa zdania sadzbou vo výške 7 % alebo 35 %, u právnickej osoby sa zdania len vtedy, ak pôjde o dividendy plynúce od daňovníka z nezmluvného štátu, a to sadzbou vo výške 35 %. Do osobitného základu dane podľa 51e ods. 2 písm. a) ZDP, na účely zdanenia v sadzbe 7 % u daňovníka fyzickej osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou, sa zahŕňajú príjmy podľa 3 ods. 1 písm. e) a g) ZDP zo zdrojov v zahraničí, a to neznížené o výdavky, okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa 25a písm. c) až f) ZDP za každý podiel jednotlivo. Do osobitného základu dane podľa 51e ods. 2 písm. b) ZDP, na účely zdanenia v sadzbe 35 % u daňovníka fyzickej osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou, sa zahŕňajú príjmy podľa 3 ods. 1 písm. e) a g) ZDP zo zdrojov v zahraničí od daňovníka nezmluvného štátu, a to neznížené o výdavky, okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa 25a písm. c) až f) ZDP za každý podiel jednotlivo. Do osobitného základu dane podľa 51e ods. 3 ZDP, na účely zdanenia v sadzbe 35 % u daňovníka právnickej osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou, sa zahŕňajú príjmy podľa 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu ZDP zo zdrojov v zahraničí od daňovníka nezmluvného štátu, a to neznížené o výdavky, okrem vyrovnacieho podielu alebo podielu na likvidačnom zostatku, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa 25a písm. c) až f) ZDP za každý podiel jednotlivo. Dividendy podľa 3 ods. 1 písm. e) a g) ZDP vyplatené: tuzemskej fyzickej osobe, fyzickej osobe nerezidentovi do zahraničia sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou podľa 43 ods. 1 ZDP vo výške: 7 % alebo sadzbou podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, 35 %, ak ide o fyzické osoby, ktoré sú daňovníkmi nezmluvných štátov. Daň vybraná zrážkou v sadzbe 35 % platí aj pre príjmy podľa 3 ods. 1 písm. e) a g) ZDP vyplatené právnickej osobe daňovníkovi z nezmluvného štátu. Pri príjmoch podľa 3 ods. 1 písm. g) ZDP oslobodených od dane podľa 9 ods. 1 písm. n) ZDP vo výške 500 sa daň podľa 43 ods. 3 ZDP vyberá zrážkou len zo sumy prevyšujúcej oslobodenú výšku. Týka sa to podielov člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Daň zrážkou sa podľa 43 ods. 3 ZDP nevyberá z príjmov, ktoré sú predmetom dane podľa 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu ZDP, ak ich príjemcom je podielový fond, doplnkový dôchodkový fond a dôchodkový fond. Daň zrážkou sa vyberá z príjmu nezníženého o výdavky, s výnimkou vyrovnacieho podielu a podielu na likvidačnom zostatku, kde podľa 43 ods. 5 písm. d) ZDP podľa 5 ods. 1 písm. m) ZDP, čo je príjem z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa 35 zákona o športe. Predmetnou úpravou sa takéto osoby na účely zdravotného poistenia stanú zamestnancami. V súlade s prechodným ustanovením 38ei ods. 2 zákona o zdravotnom poistení zamestnanec na účely tohto zákona nie je v období od do fyzická osoba, ktorá odplatne vykonáva šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa 35 zákona o športe. Znamená to, že športovci s profesionálnou zmluvou o vykonávaní športu podľa 35 zákona o športe sa na účely zákona o zdravotnom poistení nepovažujú v rokoch 2017 a 2018 za zamestnancov. Ak športovec s profesionálnou zmluvou o vykonávaní športu podľa 35 zákona o športe je poistencom podľa zákona o zdravotnom poistení a nie je zdravotne poistený z iného dôvodu, je povinný zdravotne sa poistiť ako tzv. samoplatiteľ. Športovec (samoplatiteľ), ktorý dosahuje príjmy z činnosti na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa 35 zákona o športe, si v nadväznosti na znenie 5ods.8ZDPmôžepoistnénaverejné zdravotné poistenie, ktoré povinne zaplatil ako tzv. samoplatiteľ, uplatniť (odpočítať) pri výpočte základu dane (ČZD) z príjmov podľa 5 ZDP, a to buď u zamestnávateľa v priebehu zdaňovacieho obdobia, alebo až po skončení zdaňovacieho obdobia v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, resp. pri podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby. Odpočítať od zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti podľa 5 ZDP je možné len to preukázateľne zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré bol uvedený športovec (samoplatiteľ) povinný platiť v období, počas ktorého bol zamestnancom podľa 2 písm. aa) ZDP, t. j. počas ktorého poberal príjmy zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. m) ZDP. 2. Poistné na sociálne poistenie V súlade s ust. 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení ) zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 cit. zákona. Vzmysleust. 3ods.1písm.a)zákonaosociálnom poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. a) až h) am),ods.2a3zdp.zpredmetného ustanovenia vyplýva, že zárobkovou činnosťou podľa zákona o sociálnom poistení je 1/

24 aj činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem podľa 5 ods. 1 písm. m) ZDP, čo je príjem z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa 35 zákona o športe. Podľa prechodného ustanovenia 293do zákona o sociálnom poistení účinného od zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od do fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa 35 zákona o športe. Znamená to, že športovci s profesionálnou zmluvou o vykonávaní športu podľa 35 zákona o športe sa na účely zákona o sociálnom poistení nepovažujú v rokoch 2016 až 2018 za zamestnancov. Ak uvedení športovci využijú na účely sociálneho poistenia inštitút dobrovoľného poistenia, potom vychádzajúc z bodu 29. Usmernenia MF SR č. 2634/ k zákonu č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov (uverejnené je vo Finančnom spravodajcovi č. 2/2004) poistné podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je povinná platiť dobrovoľne poistená osoba s príjmami podľa 5 ZDP, sa pri zisťovaní základu dane (ČZD) z príjmov zo závislej činnosti podľa 5 ZDP odpočíta od zdaniteľných príjmov. Znamená to, že daňovník s príjmami z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa 35 Príklad č. 1: Spoločnosť s ručením obmedzeným má dvoch spoločníkov fyzické osoby. Za účtovné obdobie 2017 dosiahne zisk po zdanení vo výške Valné zhromaždenie v roku 2018 rozhodne o priznaní podielu na zisku každému spoločníkovi vo výške Priznané podiely na zisku sú predmetom dane. Daň vyberie spoločnosť zrážkou pri vyplatení každému spoločníkovi v sadzbe 7 %, t. j. vo výške 700. Každému spoločníkovi sa vyplatí dividenda vo výške Poistné na zdravotné poistenie sa neplatí. POZNÁMKA Pokračovanie na str. 23 Predmetom dane budú aj dividendy a iné príjmy vyplácané právnickej osobe z nezmluvného štátu, ak jej budú vyplatené tuzemskou právnickou osobou. Tá má súčasne zodpovednosť za zdanenie zrážkovou daňou. Sadzba dane je 35 %. základom dane je vyrovnací podiel alebo likvidačný zostatok znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa 25a písm. c) až f) ZDP za každý podiel jednotlivo. 3. Dividendy a poistné na zdravotné poistenie Pre posúdenie, či dividendy sú alebo nie sú predmetom dane, je rozhodujúce aj obdobie, za ktoré sa dividendy vyplácajú. Použitie ustanovení zákona o dani z príjmov ohľadom zdaňovania dividend v znení účinnom od je ustanovené v prechodnom ustanovení 52zi ods. 5 až 9 ZDP. Obdobie, za ktoré sa dividendy vyplácajú, je rozhodujúce aj na účely platenia poistného na zdravotné poistenie. Povinnosť platenia poistného na zdravotné poistenie z dividend je ustanovená od S účinnosťou od sa podľa 29b ods. 20 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie nevzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo alebo neskôr. Povinnosť platenia poistného sa naďalej vzťahuje na dividendy vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začali v čase medzi až Podľa 13 ods. 6 zákona o zdravotnom poistení vymeriavacím základom pre odvod poistného je suma vyplatená v kalendárnom roku. Vymeriavací základ je najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (za rok 2017 je to ). 4. Dividendy za roky 2017 a nasledujúce vyplácané fyzickým osobám Podľa 3 ods. 1 písm. e) a 52zi ods. 5 písm. a) ZDP podiel na zisku vykázaný za zdaňovacie obdobia začínajúce najskôr je zdaniteľný príjem. Poistné na zdravotné poistenie sa neplatí. U fyzickej osoby daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident SR) sa dividenda prijatá zo zdrojov na území SR zdaní pri výplate zrážkovou daňou podľa 43 ZDP. Sadzba dane je 7 %. Zodpovednosť za zdanenie má spoločnosť, ktorá dividendu vypláca. Fyzická osoba daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident SR) zdaní dividendu prijatú zo zdrojov mimo územia SR v daňovom priznaní. Sadzba dane je 7 %, v prípade dividendy prijatej z nezmluvného štátu je sadzba dane 35 %. Od je podľa 3 ods. 1 písm. e) a 52zi ods. 5 písm. c) ZDP predmetom dane aj podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, a to v prípade, ak spoločnosť vstúpila do likvidácie najskôr alebo súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa 68 ods. 6 a 7 Obchodného zákonníka najskôr Základom pre daň vyberanú zrážkou podľa 43 ods. 5 písm. d) ZDP je podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa 25a písm. c) až f) ZDP. Z podielu na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva sa poistné na zdravotné poistenie neplatí. Od je podľa 3 ods. 1 písm. e) a 52zi ods. 5 písm. d) ZDP predmetom dane aj vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr Základom pre daň vyberanú zrážkou podľa 43 ods. 5 písm. d) ZDP je vyrovnací podiel znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa 25a písm. c) až f) ZDP. Z vyrovnacieho podielu sa poistné na zdravotné poistenie neplatí. 5. Dividendy za roky 2017 a nasledujúce vyplácané právnickým osobám Pre právnickú osobu daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou budú podľa 12 ods. 7 písm. c) ZDP dividendy predmetom dane len vtedy, ak budú plynúť zo zdrojov z nezmluvného štátu. Právnická osoba ich uvedie vo svojom daňovom priznaní. Sadzba dane je 35 %. 22 Problematiku zamestnávania cudzincov a vysielania zamestnancov do zahraničia rozoberá Júlia Pšenková vo videoškolení Zamestnávanie cudzincov a vysielanie zamestnancov.

25 Pre právnickú osobu daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou dani nepodliehajú dividendy plynúce zo zdrojov na území SR a zo zdrojov zo štátov, s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní, alebo zo štátu, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná. 6. Dividendy za roky 2017 a nasledujúce vyplácané zamestnancom Podľa 5 ods. 1 písm. a) a 52zi ods. 5 písm. b) ZDP podiel na zisku vyplácaný zamestnancovi bez účasti na základnom imaní spoločnosti alebo družstva, vykázaný za zdaňovacie obdobia začínajúce najskôr a vykázaný za zdaňovacie obdobia do , vyplácaný po je zdaniteľný príjem. Ak podiely na zisku za rok 2017 a nasledujúce roky dostane zamestnanec, ktorý nie je spoločníkom, akcionárom ani štatutárom spoločnosti, vyplatená suma sa mu zahrnie do zdaniteľného príjmu zamestnanca a zdaní. Daň sa vypočíta obvyklým spôsobom. Vyplatené podiely na zisku sa zahrnú aj do vymeriavacieho základu na platenie poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, poistné bude platiť zamestnanec aj zamestnávateľ. Príklad č. 4: Obchodná spoločnosť vyplatí v roku 2018 zamestnancovi bez účasti na základnom imaní spoločnosti podiel na zisku za rok 2016 vo výške a za rok 2017 tiež vo výške Dividenda zo zisku za rok 2016 je u zamestnanca oslobodená od dane, dividenda zo zisku za rok 2017 je príjmom zo závislej činnosti. Porovnanie výšky vyplatenej sumy zamestnancovi (bez zohľadnenia ostatného mesačného zdaniteľného príjmu zamestnanca): Dividenda zo zisku za rok Výška priznanej dividendy 2 500, ,00 Sociálne poistenie zamestnanec 235,00 235,00 Zdravotné poistenie zamestnanec 100,00 100,00 Sociálne poistenie zamestnávateľ 630,00 630,00 Zdravotné poistenie zamestnávateľ 250,00 250,00 Preddavok na daň z príjmu zamestnanec 0,00 411,35 Výška vyplatenej dividendy zamestnancovi 2 165, ,65 Cena dividendy pre zamestnávateľa 3 380, ,00 7. Podiel na výnose a podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva Od je podľa 3 ods. 1 písm. g) ZDP predmetom dane aj podiel na výnose pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Pre zdanenie nie je rozhodujúce, za aké zdaňovacie obdobie bol podiel na výnose vyplatený. V súlade s 52zi ods. 5 písm. a) ZDP predmetom dane je podiel na výnose vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr , ale i podiel na výnose vykázaný za zdaňovacie obdobia do a vyplácaný po Pri zdanení sa postupuje podľa 9 ods. 1 písm. n) ZDP, podľa ktorého podiel na výnose je príjmom oslobodeným od dane, ak v príslušnom zdaňovacom období nepresiahne 500 od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. 8. Dividendy za roky pred rokom 2004 vyplácané od Podľa 52zi ods. 6 a 7 ZDP podiel na zisku vykázaný za zdaňovacie obdobia do zo zdroja na území SR, vyplatený od je zdaniteľným príjmom. Poistné na zdravotné poistenie sa z neho neplatí. ZO STRÁNKY FINANČNEJ SPRÁVY Pokračovanie zo str. 22 zákona o športe [ 5 ods. 1 písm. m) ZDP], ktorý je dobrovoľne poistenou osobou podľazákonaosociálnompoistení,si môže pri výpočte základu dane (ČZD) z príjmov podľa 5 ZDP uplatniť (odpočítať) poistné podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré preukázateľne zaplatil ako dobrovoľne poistená osoba s príjmami podľa 5 ZDP. Toto preukázateľne zaplatené poistné si môže uplatniť buď u zamestnávateľa v priebehu zdaňovacieho obdobia, alebo až po skončení zdaňovacieho obdobia v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, resp. pri podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, pričom si uplatní len to preukázateľne zaplatené poistné, ktoré platil v období, počas ktorého bol zamestnancom podľa 2 písm. aa) ZDP, t. j. počas ktorého poberal príjmy zo závislej činnosti podľa 5ods.1písm.m)ZDP. Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR Odbor daňovej metodiky Príklad č. 2: Spoločnosť s ručením obmedzeným má dvoch spoločníkov právnické osoby. Za účtovné obdobie 2017 dosiahne zisk po zdanení vo výške Valné zhromaždenie v roku 2018 rozhodne o priznaní podielu na zisku každému spoločníkovi vo výške Priznané podiely na zisku právnickej osobe nie sú predmetom dane. Každému spoločníkovi sa vyplatí dividenda vo výške Príklad č. 3: Spoločnosť BVI Limited, ktorá má sídlo na Britských Panenských ostrovoch, je 100 % vlastníkom spoločnosti s ručením obmedzeným so sídlom na Slovensku. S. r. o. za účtovné obdobie 2017 dosiahne zisk po zdanení vo výške Spoločnosť BVI Limited jej v roku 2018 túto sumu prizná ako podiel na zisku. S. r. o. je povinná z tohto príjmu vybrať daň zrážkou v sadzbe 35 %, t. j. vo výške 3 500,pretožeBritské Panenské ostrovy sú nezmluvným štátom. POZNÁMKA Ak podiel na výnose v príslušnom zdaňovacom období presiahne 500 od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, zdaní sa zrážkovou daňou v sadzbe 7 % suma presahujúca 500. V prípade zahraničného pozemkového spoločenstva sa zahrnie do osobitného základu dane podľa 51e ZDP suma 1/

26 presahujúca 500 od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou v príslušnom zdaňovacom období. Sadzba dane je 7 %, v prípade prijatia podielu na výnose z nezmluvného štátu je sadzba dane 35 %. UPOZORNENIE Fyzická osoba musí sumu prijatých podielov na zisku oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni sama na predpísanom tlačive, a to do 31. mája nasledujúceho roka (dividendy za roky 2011 a 2012 vyplatené v roku 2017 do ). Do vymeriavacieho základu v ročnom zúčtovaní poistného za príslušný rok sa započítava suma dividendy, ktorá presiahne 50 % z priemernej mesačnej mzdy v danom roku (za rok 2017 sumu nad 441,50 ). Sadzba poistného je 10 %, ak ide o osobu so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 5 %. Príklad č. 5: Fyzickej osobe budú v roku 2017 vyplatené dividendy za rok 2012 vo výške Platiteľ dividend preddavky na poistné odvádzať a vykazovať nebude. Poistenec je povinný do oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni výšku príjmu z vyplatených dividend: ,50 = 858,50. Zdravotná poisťovňa poistné z dividend v sadzbe 10 %, resp. 5 % určí v rámci ročného zúčtovania poistného za rok Príklad č. 6: Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným si v roku 2017 vyplatí podiel na zisku, ktorý bol dosiahnutý za účtovné obdobie kalendárneho roka 2016, vo výške Vymeriavacím základom je suma vyplatenej dividendy limitovaná výškou Z dividendy spoločnosť s ručením obmedzeným ako platiteľ dividendy odvedie preddavok na poistné v sadzbe 14 % z maximálneho vymeriavacieho základu, t. j ,20, ktorý vykáže vo Výkaze preddavkov platiteľa dividend. Preddavok na poistné zúčtuje zdravotná poisťovňa v rámci ročného zúčtovania poistného za rok Pri výpočte poistného bude vychádzať z maximálneho vymeriavacieho základu len pre príjmy z dividend vyplatených v roku 2017, pre ostatné príjmy zo zárobkovej činnosti sa od maximálny vymeriavací základ neuplatňuje. U fyzickej osoby daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa podľa 52zi ods. 6 písm. a) ZDP dividenda zdaní pri výplate zrážkovou daňou podľa 43 ZDP v sadzbe 7 %. Zodpovednosť za zdanenie má spoločnosť, ktorá dividendu vypláca. U právnickej osoby daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa podľa 52zi ods. 6 písm. b) ZDP dividenda uvedie ako súčasť základu dane v podanom daňovom priznaní. U fyzickej osoby daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sa podľa 52zi ods. 7 písm. a) ZDP dividenda zdaní pri výplate zrážkovou daňou podľa 43 ZDP v sadzbe 7 % alebo vo výške podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. U právnickej osoby daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sa podľa 52zi ods. 7 písm. b) ZDP u dividendy, ktorá je predmetom dane vyberanej zrážkou, použije sadzba dane vo výške 19 %. Dividenda nie je predmetom dane, ak plynie právnickej osobe so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorá má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu v jej prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu dividenda plynie. Podľa 52zi ods. 8 ZDP podiel na zisku vykázaný za zdaňovacie obdobia do zo zdroja v zahraničí, vyplatený od je zdaniteľným príjmom. Poistné na zdravotné poistenie sa z neho neplatí. U fyzickej osoby daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa podľa 52zi ods. 8 písm. a) ZDP dividenda zahrnie do osobitného základu dane podľa 51e ZDP pri podaní daňového priznania a uplatní sa sadzba dane vo výške 7 %. U právnickej osoby daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je podľa 52zi ods. 8 písm. b) ZDP dividenda, ktorá je predmetom dane, súčasťou základu dane v podanom daňovom priznaní. Dividenda nie je predmetom dane, ak plynie právnickej osobe s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu dividenda plynie. 9. Dividendy za roky 2004 až 2016 vyplácané od Podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začali v čase medzi až , nie sú predmetom dane a v súlade s 36 ods. 12 zákona o zdravotnom poistení sa na nich nevzťahuje povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začali v čase medzi až , nie sú predmetom dane a v súlade s 38b ods. 9 zákona o zdravotnom poistení sa na nich nevzťahuje povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie bez ohľadu na to, kedy boli alebo budú vyplatené. Poistné na zdravotné poistenie platí iba fyzická osoba, ktorá je poistencom v systéme zdravotného poistenia v Slovenskej republike. Podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začali v čase medzi až , nie sú predmetom dane a nevzťahuje sa na nich povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie bez ohľadu na to, kedy boli alebo budú vyplatené. Poistné na zdravotné poistenie platí iba fyzická osoba, ktorá je poistencom v systéme zdravotného poistenia v Slovenskej republike. Platiteľ dividend je povinný z vyplatenej dividendy odvádzať preddavky na zdravotné poistenie v sadzbe 14 %, a to aj pre osobu so zdravotným postihnutím. Do vymeriavacieho základu pre platenie preddavkov aj pre ročné zúčtovanie sa započíta celá suma vyplatených podielov na zisku. Podiely na zisku vyplatené zamestnancovi bez účasti na základnom imaní spoločnosti alebo družstva za roky 2016 a predchádzajúce sú pre zamestnanca príjmom oslobodeným od dane. Započítavajú sa však do vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie, poistné platí zamestnanec aj zamestnávateľ. Poistné na zdravotné poistenie sa neplatí z dividend za roky 2010 a predchádzajúce. Poistné na zdravotné poistenie sa platí z dividend za roky 2011 až 2016, a to rovnakým spôsobom ako u osôb s účasťou na základnom imaní spoločnosti alebo družstva (pozri príklad č. 4). Ing. Eva Gášpárová 24 Júlia Pšenková na školení Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2016 a zmeny od rozoberie teoreticky i prakticky zmeny v legislatíve v oblasti SP, ZP a dane z príjmov zo závislej činnosti.

27 Účtovanie v peňažnom denníku v stĺpci Ostatné výdavky Peňažný denník Peňažný denník je hlavnou účtovnou knihou sústavy jednoduchého účtovníctva (ďalej JÚ). V peňažnom denníku sa podľa 4 ods. 1 Postupov účtovania v JÚ (opatrenie MF SR č. MF/27076/ , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov, v znení neskorších predpisov) účtujú hospodárske operácie, ktorými sú: príjmy a výdavky v hotovosti vrátane prijatých a vydaných šekov a cenín (ďalej peňažné prostriedky v hotovosti), príjmy a výdavky na bankových účtoch vrátane úverov a termínovaných vkladov bez ohľadu na dobu ich splatnosti, priebežné položky, uzávierkové účtovné operácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. V sústave JÚ, ktorá je založená na hotovostnom princípe, sa počas účtovného obdobia účtuje v peňažnom denníku vtedy, keď dôjde k pohybu peňažných prostriedkov. Účtovné prípady bez pohybu peňažných prostriedkov, ako napríklad odpisy hmotného a nehmotného majetku, sa účtujú do peňažného denníka až na konci účtovného obdobia pri uzatváraní účtovných kníh ako uzávierkové účtovné operácie. Podľa 4 ods. 5 Postupov účtovania v JÚ sa v peňažnom denníku neúčtujú účtovné prípady, ktoré majú charakter predpisu platieb alebo odvodov. Podľa 4 ods. 6 Postupov účtovania v JÚ sa v peňažnom denníku uvádza prehľad o: peňažných prostriedkoch v hotovosti, peňažných prostriedkoch na účtoch v bankách, priebežných položkách, príjmoch zahrnovaných do základu dane (ďalej ZD), výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (ďalej daňové výdavky), príjmoch, ktoré neovplyvňujú ZD, výdavkoch, ktoré neovplyvňujú ZD. Ostatné výdavky, ktorým sa budeme v dnešnom príspevku venovať, sa účtujú ako daňové výdavky, ktoré ovplyvňujú ZD. Stĺpec Ostatné výdavky V stĺpci Ostatné výdavky sa podľa 4 ods. 9 Postupov účtovania v JÚ účtujú kurzové rozdiely, odpisy dlhodobého majetku, zostatková cena predaného dlhodobého hmotného majetku, tvorba rezerv podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) a ďalšie výdavky, ktoré ovplyvňujú ZD a ktoré nie je možné zaúčtovať do jedného zo stĺpcov peňažného denníka, ktorými sú stĺpec Zásoby, stĺpec Služby, stĺpec Mzdy, stĺpec Poistné a príspevky a stĺpec Tvorba sociálneho fondu. Do stĺpca Ostatné výdavky môžete účtovať: kurzové rozdiely, odpisy hmotného a nehmotného majetku, odpisy majetku, ktorý podnikateľ obstaral lízingom (finančným prenájmom), Zhrnutie: Peňažný denník, ktorý je hlavnou účtovnou knihou sústavy jednoduchého účtovníctva, sa člení na stĺpce. Účtovaniu v jednotlivých stĺpcoch peňažného denníka sa postupne venujeme každý mesiac v našom mesačníku. V dnešnom príspevku si ukážeme na príkladoch z praxe, ktoré účtovné prípady sa účtujú do stĺpca Ostatné výdavky. V stĺpci Ostatné výdavky sa podľa Postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve účtujú kurzové rozdiely, odpisy dlhodobého majetku, zostatková cena predaného dlhodobého hmotného majetku, tvorba rezerv podľa zákona o dani z príjmov a ďalšie výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane a nie sú uvedené v ostatných stĺpcoch peňažného denníka. SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Zmeny dávok a legislatívy v pôsobnosti Sociálnej poisťovne v roku 2017 Zvýšenie dôchodkových dávok Od 1. januára 2017 sa zvyšujú dôchodkové dávky o pevnú sumu. Sociálna poisťovňa zvýši dôchodky automaticky, bez žiadosti poberateľa dôchodku takto: Druh dôchodku Suma zvýšenia Suma zvýšenia, ak sa dôchodok vypláca v sume jednej polovice starobný dôchodok 8,20 eura 2,50 eura predčasný starobný dôchodok 7,90 eura 3,00 eura invalidný dôchodok nad 70 % 7,10 eura 2,60 eura invalidný dôchodok max. do 70 % 4,00 eura 1,70 eura vdovský a vdovecký dôchodok 5,30 eura 2,30 eura sirotský dôchodok 2,60 eura 1,40 eura Zmena dôchodkového veku Od 1. januára 2017 dochádza k zmene odchodu do starobného dôchodku. Týka sa poistencov narodených po 31. decembri Výnimkou sú tí poistenci, ktorým sa zachováva znížený dôchodkový vek, to znamená ženy v závislosti od počtu vychovaných detí a poistenci v závislosti od získaného obdobia zamestnania v I. pracovnej kategórii alebo služby v I. alebo II. kategórii funkcií. Posun dôchodkového veku na príslušný kalendárny rok ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vždy do konca októbra predchádzajúceho kalendárneho roka. Pre rok 2017 je dôchodkový vek stanovený na 62 rokov a 76 dní. Sociálna poisťovňa 1/

28 pripravila na svojej webovej stránke v časti Dôchodca kalkulačku Výpočet dôchodkového veku. Posun dôchodkového veku pre rok 2018 bude známy do konca októbra Aktuálna dôchodková hodnota na rok 2017, ktorá má vplyv na výpočet výšky dôchodku a mení sa každý rok, bude známa v decembri Sociálna poisťovňa ju zverejní na svojej webovej stránke Úprava priemerného osobného mzdového bodu zostane zachovaná Zachovávajú sa doteraz platné percentá úpravy priemerného osobného mzdového bodu (POMB) na úrovni 68 %. Novela zachovala aj percento úpravy POMB nižšieho ako 1,0, ktoré zostáva na úrovni 20 %. Minimálny a maximálny vymeriavací základ pre SZČO a DPO Minimálny a maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie pre živnostníkov, ostatné povinne poistené samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) sa od 1. januára 2017 zvyšuje takto: a) Minimálny vymeriavací základ, ktorý je v súčasnosti 429 eur, vzrastie na 441,50 eura. b) Maximálny vymeriavací základ, ktorý je v súčasnosti je eur, bude eur. Tým povinne poisteným SZČO a DPO, ktoré do 31. decembra 2016 platia poistné na sociálne poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu, čiže zo sumy 429 eur, resp. z vymeriavacieho základu, ktorý je nižší ako 441,50 eura, sa za obdobie od 1. januára 2017 mení vymeriavací základ na 441,50 eura. Poistné vypočítané z nového minimálneho vymeriavacieho základu 441,50 eura pre povinne poistenú SZČO je 146,35 eura. Pre DPO, ktorá je dobrovoľne dôchodkovo poistená, dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti je 155,18 eura. Pokračovnaie na str. 27 POZNÁMKA Vybrané účtovné prípady sa účtujú podľa 4 ods. 6 písm. e) bod 6 Postupov účtovania v JÚ ako: výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice alebo bankového účtu, výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci Výdavky celkom, výdavok v druhovom členení výdavkov celkom v stĺpci Ostatné výdavky. Účtovaniu v ostatných účtovných knihách JÚ sa nebudeme podrobnejšie venovať. odpisy majetku, ktorý podnikateľ obstaral úverom, zostatková cena vyradeného hmotného alebo nehmotného majetku, zostatková cena predaného alebo likvidovaného hmotného a nehmotného majetku, daň z motorových vozidiel, ostatné dane, ktoré má podnikateľ povinnosť platiť a ktoré sú podľa ustanovení ZDP daňovým výdavkom, napríklad daň z nehnuteľností, daň z ubytovania, cestovné náhrady podnikateľa a jeho zamestnancov, výdavky za reklamu a inzerciu, pokuty, penále a úroky z omeškania, ktoré sú podľa ZDP daňovým výdavkom podnikateľa, škody, ktoré podnikateľovi vzniknú počas výkonu podnikania a sú podľa ustanovení ZDP jeho daňovým výdavkom, rezervy. Príklady z podnikateľskej praxe Na príkladoch z podnikateľskej praxe si ukážeme postup a spôsob účtovania vybraných účtovných prípadov, ktoré môžu u podnikateľa účtujúceho v sústave JÚ nastať. Vyberieme si tie hospodárske operácie, ktoré sú podľa 19 ZDP daňovými výdavkami a podnikateľ ich účtuje v peňažnom denníku do stĺpca Ostatné výdavky buď počas účtovného obdobia, alebo pri uzatváraní účtovných kníh ako uzávierkové účtovné operácie. Príklad č. 1: Účtovanie kurzového rozdielu Podnikateľ, ktorý účtuje v sústave JÚ, viedol v roku 2016 pokladničnú knihu v českých korunách (ďalej CZK). K , tzn. ku dňu, ku ktorému uzatvára účtovné knihy a zostavuje účtovnú závierku, má povinnosť vypočítať kurzový rozdiel, ktorý mu vznikol a zaúčtovať ho podľa 4 ods. 4 Postupov účtovania v JÚ do peňažného denníka. Kurzový rozdiel je rozdiel, ktorý vznikne medzi prvotne účtovanou sumou a sumou, ktorú podnikateľ skutočne účtuje pri úhrade záväzku, inkase pohľadávky alebo pri uzatváraní účtovných kníh. V sústave JÚ sa neúčtuje o kurzových rozdieloch v priebehu účtovného obdobia. Kurzové rozdiely sa účtujú až pri uzatváraní účtovných kníh a zostavení účtovnej závierky. Pri účtovaní kurzových rozdielov postupuje podnikateľ podľa 4 ods. 4 Postupov účtovania v JÚ, tzn. že kurzový rozdiel zaúčtuje do peňažného denníka ako poslednú položku pred účtovaním uzávierkových účtovných operácií: ak ide o kurzovú stratu podľa odseku 6 písm. e) bod 6, tzn. do výdavkov ovplyvňujúcich ZD do stĺpca Výdavky celkom a do stĺpca Ostatné výdavky, ak ide o kurzový zisk podľa odseku 6 písm. d) bod 3, tzn. do stĺpca do príjmov, ktoré ovplyvňujú ZD do stĺpca Príjmy celkom a do stĺpca Ostatné príjmy. Podľa 21 ods. 5 Postupov účtovania v JÚ sa kurzový rozdiel z ocenenia ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a ocenenia ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, pri pohľadávkach a záväzkoch v peňažnom denníku neúčtuje, s výnimkou kurzového rozdielu podľa 10 ods. 28 a 17 ods. 6. Podľa 10 ods. 28 Postupov účtovania v JÚ sa kurzové rozdiely vznikajúce pri úhrade a postupnej úhrade dlhodobého majetku v cudzej mene účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií tak isto ako kurzové rozdiely vzniknuté pri jednotlivých splátkach pri finančnom prenájme ( 17 ods. 6 Postupov účtovania v JÚ). Takéto kurzové rozdiely sa zaúčtujú: kurzová strata do výdavkov ovplyvňujúcich ZD do stĺpca Výdavky celkom a v druhovom členení výdavkov celkom do stĺpca Ostatné výdavky, kurzový zisk do príjmov, ktoré ovplyvňujú ZD, do stĺpca Príjmy celkom a v druhovom členení príjmov celkom do stĺpca Ostatné príjmy. 26 Vo videoškolení Ochrana osobných údajov v E-SHOPE zistíte, aké IS môže mať e-shop, ako majú vyzerať všeobecné obchodné podmienky či kedy môžete posielať newslettre. Viac na

29 Podnikateľ má povinnosť, podľa 6 ods. 12 Postupov účtovania v JÚ, viesť pre každú menu, v ktorej uskutočňuje účtovné prípady, pokladničnú knihu v príslušnej mene, v ktorej účtuje o stave a pohybe peňažných prostriedkov. V pokladničnej knihe otvorenej pre príslušnú menu účtuje v eurách a v cudzej mene. Podnikateľ kurzový rozdiel z pokladničnej knihy vedenej v CZK vypočíta k , tzn. ku dňu, ku ktorému zostavuje účtovnú závierku, takto: 1. zistí kurz vyhlásený Európskou centrálnou bankou (ďalej ECB) k , predpokladajme, že kurz vyhlásený ECB k je 27,00 (nie je to reálny kurz, je to kurz použitý len pre prepočet v tomto príklade), 2. zistí z pokladničnej knihy vedenej v CZK zostatok CZK k , zostatok bol 250 CZK, 3. prepočíta zostatok v CZK k kurzom ECB vyhláseným k , prepočet = 250 : 27,00 = 9,26 eura, 4. zistí z pokladničnej knihy CZK zostatok peňažných prostriedkov v eurách k podľa stavu v účtovníctve, zostatok bol 10,40 eura, 5. vypočíta kurzový rozdiel. Ak prepočet peňažných prostriedkov v cudzej mene je vyšší ako stav v eurách zaúčtovaný v účtovníctve, výsledkom je kurzový zisk. Ak prepočet peňažných prostriedkov v cudzej mene je nižší ako stav v účtovníctve, výsledkom je kurzová strata. Kurzový rozdiel = 9,26 10,40 = 1,14. Výsledkom je kurzová strata. Kurzový rozdiel zaúčtuje podľa 4 ods. 4 Postupov účtovania v JÚ do peňažného denníka. Časť peňažného denníka, rok 2016 (v eurách) Peňažné prostriedky Výdavky ovplyvňujúce ZD Por. číslo Dátum Názov položky Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky Kurzový rozdiel 1,14 1,14 POZNÁMKA Podľa 21 ods. 4 Postupov účtovania v JÚ cudzia mena v hotovosti a na účtoch v bankách sa prepočíta na eurá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a to referenčným kurzom vyhláseným v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Kurzové rozdiely sa prepočítajú podľa 4 ods. 4. POZNÁMKA Podľa 15 ods. 1 písm. d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ) účtovná jednotka účtujúca v sústave JÚ účtuje v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke. Pomocnou účtovnou knihou JÚ je aj kniha dlhodobého majetku. Podľa 6 Postupov účtovania v JÚ sa v knihe dlhodobého majetku účtuje dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok. Čo všetko má kniha dlhodobého majetku obsahovať, ustanovuje 6 ods. 6 Postupov účtovania v JÚ. Príklad č. 2: Účtovanie odpisov hmotného majetku Podnikateľ má zaradený v obchodnom majetku osobný automobil (ďalej len OA), ktorý obstaral v januári V januári 2013 zaradil OA do podnikania a začal ho rovnomerne odpisovať. Obstarávacia cena automobilu bola eur a náklady spojené s obstaraním boli eur, tzn. vstupná cena (ďalej VC) OA je eur. OA je podľa 22 ods. 2 písm. a) ZDP hmotným majetkom, ktorý sa odpisuje. Daňové odpisy, ktoré podnikateľ vypočíta podľa 27 ZDP, sú daňovým výdavkom, ktorý zaúčtuje podľa 4 ods. 9 Postupov účtovania v JÚ do peňažného denníka ako: výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci Výdavky celkom a výdavok v druhovom členení výdavkov celkom v stĺpci Ostatné výdavky. Výpočet daňových odpisov a daňovej zostatkovej ceny P. č. Rok Vstupná cena (eur) Odpis ročný (eur) Zostatková cena (eur) : 4 = = : 4 = = : 4 = = : 4 = = 0 Odpis ročný (ďalej OR) zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka ako uzávierkovú účtovnú operáciu podľa 8 ods. 4 písm. a) bod 1c Postupov účtovania v JÚ. Podnikateľ neúčtuje výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice alebo bankového účtu, lebo takýto stav v čase účtovania ( ) nenastal. Výdavok peňažných prostriedkov účtoval v čase obstarania OA. Časť peňažného denníka, rok 2016 (v eurách) Peňažné prostriedky Výdavky ovplyvňujúce ZD Por. číslo Dátum Názov položky Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky Odpisy OA SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Pokračovanie zo str. 26 Ak povinne poistené SZČO do 31. decembra 2016 platia poistné z maximálneho vymeriavacieho základu eur a ich skutočný vymeriavací základ podľa údajov z daňového priznania za rok 2015 je vyšší ako eur až do sumy 6 180,99 eura, od 1. januára 2017 platia poistné zo skutočného vymeriavacieho základu. Ak je ich skutočný vymeriavací základ eur a viac, platia z nového maximálneho vymeriavacieho základu. Poistné vypočítané z nového maximálneho vymeriavacieho základu pre SZČO je 2 048,99 eura. Dobrovoľne poistený si výšku maximálneho vymeriavacieho základu určuje sám. Pozor! Nové poistné za január 2017 je splatné do 8. februára SZČO a DPO, ktorých sa uvedená zmena týka a poistné platia trvalým príkazom, by nemali zabudnúť na zmenu trvalého príkazu v banke a správnu identifikáciu platby. Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa zvýšia o 2 percentá Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa od 1. januára 2017 zvýšia o 2 %. O rovnaké percento vzrastú aj maximálne úrazové dávky jednorazové odškodnenie, 1/

30 náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom. Maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky v roku 2017 bude ,20 eura. Maximálna celková výška jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí sa zvyšuje na ,20 eura. Maximálne náhrady nákladov spojených s liečením v roku 2017 budú ,80 eura. Maximálna náhrada nákladov spojených s pohrebom v roku 2017 bude 2 675,70 eura. Na 2 675,70 eura vzrastie aj maximálny úhrn náhrad výdavkov spojených s pohrebom pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti. Nemocenské dávky v novej maximálnej výške V roku 2017 sa zvyšuje maximálna výška nemocenských dávok. Dôvodom je, že sa zvyšuje maximálny vymeriavací základ, z ktorého je možné vypočítať nemocenskú dávku z 1,5-násobku na 2-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov. Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne po 31. decembri 2016, nemocenská dávka sa vypočíta z maximálneho denného vymeriavacieho základu určeného zo sumy eur (z 2-násobku priemernej mzdy z roku 2015). Maximálny denný vymeriavací základ, resp. maximálny úhrn denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenskej dávky sa zvýši zo 42,3124 eura na 58,0603 eura. Sociálna poisťovňa v týchto prípadoch vyplatí poistencom nemocenské maximálne vo výške 990 eur mesačne (pri 31-dňovom mesiaci), resp. vo výške 958 eur mesačne (pri 30-dňovom Pokračovnaie na str. 29 POZNÁMKA Podľa 20 ods. 10 Postupov účtovania v JÚ sa dlhodobý majetok začne odpisovať v mesiaci, v ktorom bol zaradený do používania. POZNÁMKA Podľa 19 ods. 3 písm. b) ZDP je daňovým výdavkom aj zostatková cena ( 25 ods. 3 ZDP) hmotného a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou alebo pomerná časť zostatkovej ceny vzťahujúca sa na predanú alebo likvidovanú časť majetku. Podľa 25 ods. 3 ZDP je zostatková cena určená ako rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov. Príklad č. 3: Účtovanie odpisov nehmotného majetku Podnikateľ, ktorý podniká v oblasti poskytovania ekonomických služieb, kúpil softvér Účtovníctvo na spracovanie účtovníctva a miezd pre neobmedzené množstvo firiem. Obstarávacia cena bola eur. Program zaradil do obchodného majetku (zaúčtoval do knihy dlhodobého majetku) a obstaranie nehmotného majetku zaúčtoval do peňažného denníka ako výdavok, ktorý neovplyvňuje ZD. Softvér je podľa 22 ods. 7 ZDP dlhodobým nehmotným majetkom, lebo VC je vyššia ako eur a použiteľnosť dlhšia ako jeden rok. Nehmotný majetok sa odpíše podľa 22 ods. 8 ZDP v súlade s účtovnými predpismi, najviac do výšky VC. Podnikateľ bude pri odpisovaní postupovať takto: tanoví si odpisový plán. Keďže nehmotný majetok sa odpisuje podľa predpokladanej doby používania, stanoví si dobu používania. Podnikateľ si stanovil, že program bude používať 5 rokov, t. j. 60 mesiacov: OR = : 5 = 660 eur, OM (mesačný odpis) = : 60 = 55 eur, daňový odpis v roku 2013 = : 60 x 3 = 165 eur. V súlade s ustanovením 20 ods. 10 Postupov účtovania v JÚ by mohol podnikateľ v roku 2016 uplatniť OR vo výške 660 eur vtedy, ak by program kúpil v januári 2016 a v januári 2016 by ho zaradil do obchodného majetku, tzn. že v roku 2016 by program využíval 12 mesiacov. Odpisy vo výške 165 eur zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka ako uzávierkovú účtovnú operáciu podľa 8 ods. 4 písm. a) bod 1c Postupov účtovania v JÚ. Časť peňažného denníka, rok 2016 (v eurách) Peňažné prostriedky Výdavky ovplyvňujúce ZD Por. číslo Dátum Názov položky Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky OR PC program JÚ Príklad č. 4: Účtovanie zostatkovej ceny predaného hmotného majetku Podnikateľ obstaral v januári 2011 pracovný stroj za eur. Stroj zaradil do obchodného majetku (do 2. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 6 rokov) a začal ho odpisovať rovnomerným spôsobom. V roku 2013 odpisovanie prerušil. V januári 2017 sa rozhodol stroj predať. Stroj predal za eur. Podnikateľ bude pri účtovaní predaja stroja postupovať podľa: 6 ods. 5 písm. a) ZDP a zaúčtuje príjem eur ako zdaniteľný príjem, ktorý ovplyvňuje ZD, 19 ods. 3 písm. b) ZDP a ako daňový výdavok zaúčtuje daňovú zostatkovú cenu (ďalej ZC), ktorú vykázal v účtovníctve k Časť peňažného denníka, rok 2017 (v eurách) Peňažné prostriedky Príjmy ovplyvňujúce ZD Por. číslo Dátum Názov položky Príjmy Výdavky Celkom Ostatné príjmy Predaj pracovný stroj Podnikateľ odpisoval stoj rovnomerne v 2. odpisovej skupine s dobou odpisovania 6 rokov. Výpočet daňových odpisov a daňovej zostatkovej ceny P. č. Rok Vstupná cena (eur) Odpis ročný (eur) Zostatková cena (eur) : 6 = = : 6 = = Odpisovanie prerušené Máte už aktivovanú elektronickú schránku? Ak nie, školenie Elektronické schránky v zmysle zákona o e-governmente od je určené práve pre vás. Viac info na

31 P. č. Rok Vstupná cena (eur) Odpis ročný (eur) Zostatková cena (eur) : 6 = = : 6 = = : 6 = = Daňová ZC k , ktorú podnikateľ zistil z knihy dlhodobého majetku, bola eur. Daňovú ZC vo výške eur zaúčtuje do peňažného denníka ako uzávierkovú účtovnú operáciu podľa 8 ods. 4 písm. a) bod 1c Postupov účtovania v JÚ. Časť peňažného denníka, rok 2017 (v eurách) Peňažné prostriedky Výdavky ovplyvňujúce ZD Por. číslo Dátum Názov položky Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky ZC predaný stroj Príklad č. 5: Účtovanie zostatkovej ceny likvidovaného hmotného majetku Podnikateľ kúpil v roku 2010 starú garáž, ktorú zaradil do obchodného majetku. Obstarávacia cena garáže bol eur. Garáž začal v roku 2010 odpisovať rovnomerne, v roku 2011, 2012, 2015 a 2016 odpisovanie prerušil. Pôvodný plán podnikateľa bolo vykonať na garáži rekonštrukciu a modernizáciu a využívať ju ako sklad. Pre nedostatok finančných prostriedkov rekonštrukciu neuskutočnil a pre zlý stav (poškodená strecha, zatekanie, vlhnutie stavby) sa začiatkom roku 2017 rozhodol garáž zlikvidovať. Vo februári 2017 garáž zbúral. Likvidáciou podnikateľ najčastejšie vyraďuje hmotný majetok, ktorý nepotrebuje alebo ktorý je už opotrebovaný, tzn. zničený, poškodený, nefunkčný a podobne. Pri likvidácii by mal podnikateľ z hľadiska daňového a účtovného postupovať podľa 19 ods. 3 písm. b) ZDP. Podľa uvedeného ustanovenia ZDP môže podnikateľ zaúčtovať do daňových výdavkov v plnej výške daňovú ZC likvidovaného majetku stanovenú podľa 25 ods. 3 ZDP. Výpočet OR a daňovej ZC P. č. Rok Vstupná cena (eur) Odpis ročný (eur) Zostatková cena (eur) : 20 = = Odpisovanie prerušené Odpisovanie prerušené : 20 = = : 20 = = Odpisovanie prerušené Odpisovanie prerušené Podnikateľ zaúčtuje do peňažného denníka daňovú ZC vo výške eur ako daňový výdavok, ktorý zníži ZD. Sumu eur zaúčtuje ako uzávierkovú účtovnú operáciu podľa 8 ods. 4 písm. a) bod 1c Postupov účtovania v JÚ. Časť peňažného denníka, rok 2017 (v eurách) Peňažné prostriedky Výdavky ovplyvňujúce ZD Por. číslo Dátum Názov položky Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky ZC zlikvidovaná garáž Príklad č. 6: Účtovanie úhrady dane z motorových vozidiel Podnikateľ podal daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok Na základe podaného daňového priznania uhradil daň vo výške 488,20 eura prevodom z bankového účtu. Úhrada dane z motorových vozidiel za dopravné prostriedky, ktoré podnikateľ využíval v roku 2016 v podnikaní, je podľa 19 ods. 3 písm. j) ZDP daňovým výdavkom podnikateľa, ktorý zaúčtoval do peňažného denníka ako výdavok ovplyvňujúci ZD do stĺpca Výdavky celkom a do stĺpca Ostatné výdavky. SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Pokračovanie zo str. 28 mesiaci), materské maximálne vo výške eur mesačne (pri 31-dňovom mesiaci), resp. vo výške 1 219,30 eura mesačne (pri 30-dňovom mesiaci) a ošetrovné maximálne vo výške 319,40 eura za 10 dní. Poistencom, ktorým dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol do 31. decembra 2016 a dávka bola určená z maximálneho denného vymeriavacieho základu platného v tomto roku (z maxima eur) a nárok na túto dávku im bude trvať aj po 31. decembri 2016, sa nemocenská dávka automaticky prepočíta podľa zákona účinného od 1. januára Výška nemocenských dávok sa v týchto prípadoch prepočíta z nového maximálneho denného vymeriavacieho základu určeného zo sumy eur (z 2-násobku priemernej mzdy z roku 2014), t. j. maximálneho úhrnu 56,4165 eura. Nemocenské bude vyplatené maximálne vo výške 962 eur (pri 31-dňovom mesiaci), resp. vo výške 930,90 mesačne (pri 30-dňovom mesiaci), materské maximálne vo výške 1 224,30 eura mesačne (pri 31-dňovom mesiaci), resp. vo výške 1 184,80 eura mesačne (pri 30-dňovom mesiaci) a ošetrovné maximálne vo výške 310,30 eura za 10 dní. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti Maximálna výška dávky v nezamestnanosti sa mení vždy k 1. júlu kalendárneho roka. Od 1. júla 2016 do 30. júna 2017 bude maximálna mesačná dávka v nezamestnanosti v mesiaci, ktorý má 31 dní 900 eur a v mesiaci, ktorý má 30 dní 871 eur. Maximálna výška dávky garančného poistenia Maximálna výška dávky v nezamestnanosti závisí od dňa vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Toto maximum sa mení vždy k 1. júlu kalendárneho roka. Pri vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa v období od 1. júla 2016 do 30. júna 2017 bude maximálna výška dávky garančného poistenia eur. Hraničná výška mesačného príjmu zamestnanca s odvodovou úľavou bude 591,61 eur Jednou z podmienok odvodovej úľavy pre ľudí, ktorí sa po dlhodobej nezamestnanosti zamestnajú v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere, je dodržanie hraničnej sumy príjmu. Doteraz bola 574,86 eura, v roku 2017 bude 591,61 eura. Hraničná suma sa nemení počas celého obdobia jej uplatňovania. To znamená, že pri pracovných vzťahoch vzniknutých v roku 1/

32 2016 a pokračujúcich v roku 2017 ostáva 574,86 eura. Hraničná suma 591,61 eura určená pre rok 2017 bude platiť pre tie pracovné pomery, ktoré vzniknú v roku Maximálna výška dosiahnutého príjmu pre zamestnanca s odvodovou úľavou platí aj pri skrátenom pracovnom čase. Štát bude platiť dôchodkové poistenie opatrovateľom dlhšie Od 1. januára 2017 štát bude platiť dôchodkové poistenie za mamičku alebo otca počas celého obdobia starostlivosti o choré dieťa. Poistenie už nebude obmedzené limitom 12 rokov, ako to bolo doteraz. Týka sa to občanov, ktorým sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie alebo ktorí majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať túto v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne. Do II. piliera budeme odvádzať viac Od 1. januára 2017 už nebude sadzba povinných príspevkov do II. piliera predstavovať 4 % z vymeriavacieho základu, ale sa zvýši na 4,25 %. Sadzba do II. piliera sa bude zároveň od budúceho roka každoročne zvyšovať o 0,25 % až do roku 2024, kedy dosiahne výšku 6 % z vymeriavacieho základu. Sadzba poistného na starobné poistenie (do Sociálnej poisťovne, teda do I. piliera) sa bude zároveň v tomto období adekvátne znižovať tak, aby v úhrne so sadzbou povinných príspevkov do II. piliera zostala vo výške 18 % z vymeriavacieho základu (hrubého príjmu poistenca). Pre rok 2017 bude pre zamestnávateľa sadzba poistného do Sociálnej poisťovne na starobné poistenie za zamestnanca, ktorý je sporiteľom v II. pilieri a nevypláca sa mu z II. piliera starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, vo výške 9,75 % z vymeriavacieho základu. Sadzba poistného na starobné poistenie pre povinne dôchodkovo poistenú SZČO pre dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu pre štát za fyzické osoby, za ktoré platí poistné (poistenci štátu, zamestnanci a SZČO v období, počas ktorého sa im Pokračovnaie na str. 31 POZNÁMKA Kde: H hotovosť v eurách UPOZORNENIE Podľa 7ods.1ZCN,aksazamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že uskutoční pracovnú cestu vlastným MV, patrí mu základná náhrada za každý km jazdy a náhrada za spotrebované PHL. Časť peňažného denníka, rok 2017 (v eurách) Peňažné prostriedky Výdavky ovplyvňujúce ZD Por. číslo Dátum Názov položky Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky Daň z MV BU: 488,20 488,20 488,20 Príklad č. 7: Účtovanie úhrady dane z nehnuteľností Podnikateľ má zaradenú v obchodnom majetku nehnuteľnosť, ktorú využíva v podnikaní. Vo februári 2017 zaplatil za uvedený majetok daň z nehnuteľnosti vo výške eur. Úhradu vykonal prevodom z bankového účtu. Úhrada dane z nehnuteľnosti je u podnikateľa, ktorý využíva nehnuteľnosť v podnikaní, podľa 19 ods. 3 písm. j) ZDP daňovým výdavkom. Úhradu zaúčtuje do peňažného denníka ako výdavok, ktorý ovplyvňuje ZD, a to podľa 4 ods. 6 písm. e) bod 6 Postupov účtovania v JÚ. Časť peňažného denníka, rok 2017 (v eurách) Peňažné prostriedky Výdavky ovplyvňujúce ZD Por. číslo Dátum Názov položky Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky Daň z nehnuteľnosti BU: Príklad č. 8: Účtovanie úhrady za diaľničnú nálepku Podnikateľ má v obchodnom majetku 2 motorové vozidlá, ktoré pravidelne využíva na pracovné cesty zo Žiliny do Bratislavy a späť. Z uvedeného dôvodu si kúpil diaľničné nálepky na rok 2017 v hodnote 100 eur (2 x 50 eur), ktoré kupoval na čerpacej stanici a platil v hotovosti. Podnikateľ má OA zaradené v obchodnom majetku, využíva ich na pracovné cesty, tzn. v podnikaní, preto môže považovať kúpu diaľničných nálepiek na uvedené OA za daňový výdavok. Úhradu zaúčtuje do peňažného denníka podľa 4 ods. 6 písm. e) bod 6 Postupov účtovania v JÚ do stĺpca Ostatné výdavky. Časť peňažného denníka, rok 2017 (v eurách) Peňažné prostriedky Výdavky ovplyvňujúce ZD Por. číslo Dátum Názov položky Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky Diaľničné nálepky H: Príklad č. 9: Účtovanie výdavkov na pracovnú cestu zamestnanca Podnikateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu, ktorú mal na základe dohody vykonať vlastným motorovým vozidlom (ďalej MV). Zamestnanec vykonal pracovnú cestu podľa dohody so zamestnávateľom na trase Žilina Bratislava a späť a celkom najazdil 510 km. Zamestnanec predložil zamestnávateľovi kópiu technického preukazu, v ktorom je uvedená spotreba pohonných látok (ďalej PHL) 6 l/100 km. Podľa priloženého pokladničného dokladu cena za liter PHL bola 1,10 eura. Cestovné náhrady vyplatené zamestnancom v súlade s ustanoveniami zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej ZCN) sú podľa 19 ods. 2 písm. d) ZDP daňovými výdavkami podnikateľa, ktoré zaúčtuje do peňažného denníka ako: výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice alebo bankového účtu, výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci Výdavky celkom, výdavok v druhovom členení výdavkov celkom v stĺpci Ostatné výdavky. Zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu do Bratislavy a späť, ktorú uskutočnil , má pri tuzemskej pracovnej ceste nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov a stravné, príp. na náhradu potrebných vedľajších výdavkov, ak mu vznikli. 30 Lektor sa vo videoškolení Príležitostný príjem z pohľadu ZDP u FO venuje problematike príležitostného príjmu z pohľadu zákona odanizpríjmovufyzickýchosôb.

33 Podľa ustanovení 7 ZCN: je suma základnej náhrady stanovená opatrením, ktoré vydáva ministerstvo; V súčasnosti je suma základnej náhrady stanovená v opatrení č. 632/2008 Z. z. a pre OA je vo výške 0,183 eura/km; náhrada za spotrebované PHL patrí zamestnancovi podľa cien PHL prepočítaných podľa spotreby PHL uvedenej v technickom preukaze MV; ceny PHL preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe PHL, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Ak preukazuje cenu PHL viacerými dokladmi, môže sa pri výpočte použiť cena stanovená aritmetickým priemerom. Výpočet náhrady za použitie MV zamestnanca pri pracovnej ceste: spotreba PHL = 6,00 l/100 km cena PHL = 1,10 eura za liter PHL náhrada za spotrebované PHL (ďalej NPHL) = (510 x 6,00 : 100) x 1,10 = 33,66 eura náhrada za použité MV = 510 x 0, ,66 = 126,99 eura Zamestnanec má nárok aj na stravné, ktorého výška je s platnosťou od : pre časové pásmo 5 12 hodín vo výške 4,50 eura, pre časové pásmo 12 až 18 hodín vo výške 6,70 eura, pre časové pásmo nad 18 hodín 10,30 eura. Výpočet stravného Zamestnanec nastúpil na pracovnú cestu o 6. hodine ráno a ukončil ju o 19. hodine. Celková dĺžka pracovnej cesty bola 13 hodín, preto má zamestnanec nárok na stravné vo výške 6,70 eura (stravné pre časové pásmo 12 až 18 hodín). Cestovné náhrady celkom = 126,99 + 6,70 = 133,69 eura Podnikateľ zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi cestovné náhrady vo výške 133,69 eura dňa po predložení vyúčtovania pracovnej cesty. Časť peňažného denníka, rok 2017 (v eurách) Por. číslo Dátum Názov položky Peňažné prostriedky Výdavky ovplyvňujúce ZD Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky Cestovné náhrady zam. H: 133,69 133,69 133,69 Príklad č. 10: Účtovanie cestovných náhrad podnikateľa pri použití súkromného OA na pracovnú cestu Podnikateľ začal v januári 2017 využívať v podnikaní OA nezaradený v obchodnom majetku. V technickom preukaze je zapísaný ako držiteľ MV podnikateľ, ktorý zaplatí v januári 2018 za OA aj daň z MV. Údaj o spotrebe uvedený v technickom preukaze MV je 6,60 l/100 km. Cena za jeden liter PHL zistená z dokladu o nákupe PHL je 1,10 eura. Podnikateľ, ktorý využíva v podnikaní súkromné (vlastné) MV nezaradené v obchodnom majetku, si môže uplatniť do daňových výdavkov okrem úhrady zaplatenej dane z MV aj výdavky na pracovné cesty, ktoré vypočíta podľa 19 ods. 2 písm. e) ZDP. Výpočet výdavkov na pracovnú cestu (ďalej len náhrada za použitý OA): Náhrada za použitý OA = počet km x spotreba + náhrada za PHL (v eurách) Jednotlivé údaje potrebné na výpočet podnikateľ zistil: počet km z evidencie jázd, v januári 2017 najazdil 880 km, spotrebu PHL z technického preukazu, SPHL = 6,60 l/100 km, cenu za liter PHL z dokladu o nákupe PHL, cena = 1,10 eura/l, sadzbu základnej náhrady z opatrenia č. 632/2008 Z. z., sadzba základnej náhrady = 0,183 eura/km. NPHL = (880 x 6,60 : 100) x 1,10 = 63,89 eura Náhrada za použitý OA = 880 x 0, ,89 = 224,93 eura Náhradu za použitý OA zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka. Sumu 224,93 eura si podnikateľ z pokladnice vyberie. SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Pokračovanie zo str. 30 poskytuje materské) pre Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im bola zistená choroba z povolania v období od a majú viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti (podľa 88 zákona o sociálnom poistení) a do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, bude vo výške 13,75 % z vymeriavacieho základu, ak sú sporiteľmi v II. pilieri a nevypláca sa im z neho starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok. Zamestnávatelia budú zasielať evidenčné listy dôchodkového poistenia už len elektronicky Od 1. januára 2017 sú všetci zamestnávatelia (bez ohľadu na počet ich zamestnancov) povinní Sociálnej poisťovni zasielať evidenčné listy dôchodkového poistenia elektronicky. Zamestnávateľom, ktorí majú 20 a menej zamestnancov, sa tak 31. decembra 2016 končí prechodné obdobie, v ktorom ešte mohli zasielať evidenčné listy dôchodkového poistenia v papierovej forme. Sociálna poisťovňa bude vymáhať pohľadávky aj priamo Schválenou zmenou Exekučného poriadku sa novelizuje aj zákon o sociálnom poistení v oblasti vymáhania pohľadávok. Táto zmena umožňuje Sociálnej poisťovni priamo (mimo súdneho exekútora) siahnuť na prostriedky vedené na účtoch v bankách, alebo získať pohľadávku zrážkami zo mzdy a z dávok poskytovaných Sociálnou poisťovňou. Pre dlžníka to bude znamenať zlacnenie vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne, pretože nebude platiť trovy, aké doteraz platil exekútorovi. Zmena bude účinná od 1. júla POZNÁMKA Podľa 19 ods. 2 písm. e) ZDP daňovými výdavkami sú aj výdavky daňovníka s príjmami podľa 6 ods. 1 a ods. 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou na inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa ZCN. Ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné MV nezahrnuté v obchodnom majetku, uplatní výdavky do výšky náhrady za spotrebované PHL podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa ZCN. 1/

34 POZNÁMKA Podľa 19 ods. 3 písm. g) ZDP sú daňovými výdavkami škody nezavinené daňovníkom: 1. vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku, 2. spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou. OTESTUJTE SA: 1. Hlavnou účtovnou knihou sústavy JÚ je: a) peňažný denník, b) kniha pohľadávok, c) kniha záväzkov, d) evidencia o príjmoch a daňových výdavkoch. 2. Do peňažného denníka sa účtujú: a) príjmy a výdavky v hotovosti, b) pohľadávky, c) záväzky, d) príjmy a výdavky na bankových účtoch, e) priebežné položky, f) uzávierkové účtovné operácie. 3. Do peňažného denníka do stĺpca Ostatné výdavky sa účtujú: a) zásoby, b) mzdy, c) tvorba sociálneho fondu, d) kurzové rozdiely, e) odpisy hmotného majetku, f) daň z motorových vozidiel. 4. ZC hmotného majetku pri jeho vyradení z dôvodu predaja: a) je daňovým výdavkom, ktorý sa účtuje do peňažného denníka do stĺpca Ostatné výdavky, b) je daňovým výdavkom, ktorý sa účtuje do peňažného denníka do stĺpca Zásoby, c) nie je daňovým výdavkom, preto sa účtuje do stĺpca Výdavky neovplyvňujúce ZD. 5. Škoda nezavinená daňovníkom je daňovým výdavkom, ktorý sa účtuje do peňažného denníka do stĺpca Ostatné výdavky : a) ak vznikla v dôsledku živelnej pohromy, napríklad povodne, krupobitia, lavíny, blesku, b) spôsobená zamestnancom, c) spôsobená neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou. Správne odpovede: 1a), 2a), 2d), 2e), 2f), 3d), 3e), 3f), 4a), 5a), 5c) Časť peňažného denníka, rok 2017 (v eurách) Peňažné prostriedky Výdavky ovplyvňujúce ZD Por. číslo Dátum Názov položky Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky Cestovné náhrady H: 224,93 224,93 224,93 Príklad č. 11: Účtovanie škody Podnikateľovi odcudzili v novembri 2016 z priestorov, v ktorých podniká, počítač s príslušenstvom (ďalej len PC) a kopírovací stroj. PC aj kopírovací stroj mal zaradené v obchodnom majetku. Obstarávacia cena PC bola eur a kopírovacieho stroja eur. V januári 2017 dostal podnikateľ od polície potvrdenie, že páchateľ krádeže je neznámy. PC a ani kopírovací stroj nemal podnikateľ poistené. Podnikateľovi vznikla krádežou majetku škoda. Pri účtovaní škody v sústave JÚ bude podnikateľ postupovať podľa ustanovenia 19 ods. 3 písm. g) ZDP, lebo podmienky ustanovené ZDP splnil: vzniknutá škoda bola nahlásená polícii, škodu podnikateľ nezavinil, páchateľ krádeže nebol zistený a ostal neznámy, o čom polícia vydala podnikateľovi potvrdenie. Škoda je u podnikateľa daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom túto skutočnosť potvrdila polícia, t. j. v roku Podnikateľ môže do daňových výdavkov, ktoré ovplyvňujú ZD, zaúčtovať zostatkovú cenu PC a kopírovacieho stroja. Daňové zostatkové ceny zistí z pomocnej účtovnej evidencie, tzn. z knihy dlhodobého majetku. Daňová zostatková cena PC bola eur a kopírovacieho stroja, ktorý je už odpísaný, 0 eur. Časť knihy dlhodobého majetku Daňový OR a daňová ZC Kopírovací stroj P. č. Rok Vstupná cena (eur) Odpis ročný (eur) Zostatková cena (eur) : 4 = = : 4 = = : 4 = = Odpisovanie prerušené : 4 = = 0 Daňový OR a daňová ZC PC s príslušenstvom P. č. Rok Vstupná cena (eur) Odpis ročný (eur) Zostatková cena (eur) : 4 = = : 4 = = Škodu vzniknutú krádežou zaúčtuje podnikateľ do peňažného denníka a do knihy dlhodobého hmotného majetku z dôvodu vyradenia majetku. Škodu nebude do peňažného denníka účtovať v roku 2016, keď vznikla, ale až v roku 2017, keď dostal potvrdenie od polície o tom, že páchateľ krádeže je neznámy. V roku 2016 nemohol PC odpisovať, lebo ho nemal k zaradený v obchodnom majetku a nevyužíval ho v podnikaní. Podnikateľ zaúčtuje do peňažného denníka škodu vo výške eur dňa ako uzávierkovú účtovnú operáciu. Účtovať bude podľa 8 ods. 4 písm. a) bod 1c Postupov účtovania v JÚ takto: výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci Výdavky celkom eur, výdavok v druhovom členení výdavkov celkom v stĺpci Ostatné výdavky eur. Časť peňažného denníka, rok 2017 (v eurách) Peňažné prostriedky Výdavky ovplyvňujúce ZD Por. číslo Dátum Názov položky Príjmy Výdavky Celkom Ostatné výdavky ZC PC krádež Ing. Jarmila Strählová 32 Nezabudnite, že odborná správa dokumentov nie je zrušená a zákon ukladá povinnosť pôvodcovi registratúry zabezpečovať správu tejto dokumentácie. Viac na školení Správa registratúry a vyraďovanie záznamov a spisov (archivácia).

35 Elektronická registračná pokladnica 1. Definícia základných pojmov V článku budeme používať výrazy (pojmy), ktoré sa bežne používajú v podnikateľskej praxi. Ide o pojmy podnikanie, podnikateľ, tržby, tovar, služby a predajné miesto. Pre lepšie pochopenie danej problematiky si tieto výrazy bližšie vysvetlíme. Podnikanie Pojem podnikanie definuje 2 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (Obchodný zákonník). Podľa uvedeného ustanovenia je podnikanie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnutia zisku. Sústavnou činnosťou je činnosť vykonávaná pravidelne alebo opakovane. Platí to aj v prípade sezónnej činnosti. Sezónnou činnosťou môže byť napríklad prevádzkovanie letných kúpalísk alebo činnosť vykonávaná pri určitých príležitostiach, ako sú napríklad výstavy, kultúrne a športové podujatia. Podnikateľ Podľa 2 ods. 2 Obchodného zákonníka je podnikateľ osoba, ktorá: je zapísaná v Obchodnom registri, podniká na základe živnostenského oprávnenia, podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia, ktoré je upravené osobitným predpisom, vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej ZSPO) ako samostatne hospodáriaci roľník (ďalej SHR). Fyzická osoba (ďalej FO) podniká najčastejšie na základe živnosti podľa zákona č. 455/1992 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (živnostenský zákon). Podľa 3 ods. 4 živnostenského zákona živnosťou, okrem iných, nie je predaj nespracovaných alebo spracovaných rastlinných a živočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti a predaj lesných plodín. Na predaj ovocia, zeleniny a kvetov, ktoré sa predávajú na prenajatom mieste na trhovisku alebo v tržnici, ak doba prenájmu je dlhšia ako 30 dní v kalendárnom roku, alebo v pojazdnej predajni, poprípade iným ambulantným spôsobom, ak sa predaj uskutočňuje viac ako 30 dní v kalendárnom roku, sa vzťahuje ZSPO. To znamená, že ak si FO občan, prenajme na trhovisku alebo v tržnici predajné miesto na dobu dlhšiu ako 30 dní alebo takýto predaj vykonáva v rovnakej lehote v pojazdnej predajni alebo iným ambulantným spôsobom, deklaruje svoj podnikateľský zámer a musí sa podľa ZSPO zaevidovať u obce ako podnikateľ SHR. SHR musí používať ERP vo všetkých svojich predajných miestach, v ktorých prijíma tržby v hotovosti. ERP nemusia používať len tie FO, ktoré predávajú napríklad lesné plody, prebytky vlastných poľnohospodárskych výrobkov, ako sú napríklad zelenina, ovocie, kvety, a to vtedy, ak tento predaj vykonávajú po dobu kratšiu ako 30 dní v kalendárnom roku (takéto FO nie sú považované za podnikateľov). Podnikateľom nie je ani FO občan, ktorý predáva vlastný použitý tovar, napríklad odevy, obuv, náhradné diely z motorového vozidla a podobne. FO, ktorá nie je podnikateľom, nemusí pri predaji registrovať príjem z predaja v ERP. Tržby Tržbou je podľa 2 písm. i) ZERP platba prijatá za predaj tovaru alebo za poskytnuté služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami Zhrnutie: Každý podnikateľ, bez rozdielu, či ide o podnikajúcu fyzickú osobu alebo právnickú osobu, má povinnosť viesť evidenciu o prijatých platbách. Táto povinnosť platí osobitne pre platby, ktoré sú podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) predmetom dane. Podľa ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov (ďalej ZERP) je podnikateľ povinný evidovať tržbu prijatú v hotovosti v elektronickej registračnej pokladnici (ďalej ERP) bez zbytočného odkladu. Podnikateľ, ktorý má povinnosť zaznamenávať jednotlivé platby prostredníctvom ERP, má povinnosť vystaviť pre zákazníka, od ktorého platbu prijal, pokladničný doklad. Podnikateľ, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v zákone, môže, ak sa tak rozhodne, používať namiesto ERP virtuálnu registračnú pokladnicu (ďalej VRP). Povinnosť používať ERP alebo VRP nemajú všetci podnikatelia. Túto povinnosť majú podnikajúce fyzické osoby a právnické osoby, ktoré prijímajú platby v hotovosti a vykonávajú podnikateľskú činnosť predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 ZERP. Príklad č. 1: FO je zapísaná podľa ZSPO v evidencii ako SHR, to znamená, že nepodniká na základe živnostenského oprávnenia. FO chová hovädzí dobytok. Na trhu plánuje predávať svoje výrobky z uvedeného chovu (mäso a mäsové výrobky, napríklad klobásky, paštéty a podobne). Má povinnosť evidovať tržby v hotovosti v ERP? FO, ktorá je zapísaná v evidencii ako SHR, je podľa 2 ods. 2 Obchodného zákonníka podnikateľom. Preto má povinnosť evidovať tržby prijaté v hotovosti na území SR v ERP. Príklad č. 2: FO, ktorá nevykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a ani na základe iného oprávnenia, vyrába vo voľnom čase pletené výrobky (čiapky, šále, svetre a podobne). O výrobky je záujem, a preto uvažuje, že bude svoje výrobky predávať na trhoch a jarmokoch. Musí mať na evidovanie tržieb ERP? 1/

36 FO by mala postupovať v súlade s vyjadrením, ktoré je uverejnené na stránkach Finančnej správy SR. Ak predaj vlastnoručne vyrobeného tovaru nie je živnosťou, vykonáva túto činnosť na základe zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov (Autorský zákon). Povinnosť evidovať predaj výrobkov v hotovosti v ERP jej nevzniká. FO má povinnosť vydať zákazníkovi príjmový pokladničný doklad (potvrdenku) o prijatí finančnej čiastky (tržby). Ak by FO predávala svoje výrobky na základe živnostenského povolenia na vykonávanie obchodnej činnosti,jepodľa 2ods.2Obchodnéhozákonníka podnikateľom a má povinnosť evidovať tržby prijaté v hotovosti v ERP. Príklad č. 3: Spoločnosti (s. r. o.), ktorá podniká v obchodnej činnosti, jeden z odberateľov uhrádza tržby za predaj tovaru vkladom na jej bankový účet. Má s. r. o. povinnosť evidovať takto prijaté tržby v ERP? Platbu, ktorú podnikateľ prijme bezhotovostne, tzn. na bankový účet, nemá povinnosť registrovať v ERP. Príklad č. 4: FO, ktorá prevádzkuje lekáreň, začala prijímať platby za lieky uhrádzané platobnou kartou. Finančné prostriedky za predané lieky, ktorých úhrada sa uskutočnila platobnou kartou, jej prichádzajú na bankový účet. Musí registrovať uvedené tržby v ERP? Platba prijatá prostredníctvom platobnej karty z predaja tovaru sa na účely ZERP považuje za tržbu prijatú v hotovosti. FO, ktorá prevádzkuje lekáreň, vykonáva činnosť na základe iného než živnostenského oprávnenia a je podľa 2 ods. 2 Obchodného zákonníka podnikateľom. Aj z uvedeného dôvodu má povinnosť registrovať tržby prijaté v hotovosti v ERP. Príklad č. 5: Podnikateľ, ktorý vykonáva obchodnú činnosť, postupuje tak, že odberateľovi vystaví za odobratý tovar faktúru. Pri prevzatí ďalšieho tovaru mu odberateľ uhradí faktúru v hotovosti. Má podnikateľ povinnosť zaregistrovať uvedenú platbu v ERP alebo stačí odberateľovi vystaviť príjmový pokladničný doklad? Za tržbu sa považuje podľa 2 písm. i) ZERP aj platba prijatá v hotovosti za úhradu faktúry, preto má podnikateľ povinnosť evidovať hotovostnú úhradu faktúr v ERP. Servisný technik by mal podnikateľovi nastaviť výstupy z ERP tak, aby bolo v dennej aj v intervalovej uzávierke jasné, aká výška platieb je za úhradu faktúr. alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo služby (napríklad v praxi často používané stravovacie poukážky), okrem platby prijatej bezhotovostne prevodom na účet podnikateľa. Tržbou je aj platba prijatá ako preddavok (záloha). Tovar Tovarom je podľa ustanovenia 2 písm. j) ZERP akýkoľvek výrobok, polotovar, materiál alebo surovina predávaná podnikateľom. Výrobkom je vyrobená vec, látka, produkt (napríklad priemyselný výrobok, poľnohospodársky, hutnícky alebo mliečny výrobok). Polotovarom je čiastočne spracovaný, opracovaný tovar, napríklad predávané potraviny pripravené na dokončenie varením, pečením (mrazené výrobky). Materiálom je látka alebo súhrn jednoduchých výrobkov, z ktorých sa niečo vyrába (napríklad látka, gombíky a nite alebo stavebný materiál). Surovinou je spracovaný východiskový materiál určený na výrobu, napríklad nerastné suroviny, priemyselné suroviny, druhotné suroviny určené na opätovné spracovanie. Tovarom sú výrobky ako predmet kúpy a predaja určené na uspokojenie potrieb človeka, napríklad priemyselný tovar, spotrebný, drobný, kusový, luxusný tovar a podobne. Príklad č. 6: Obchodná spoločnosť, ktorá obchoduje s kancelárskymi potrebami, sa rozhodla predať skúter, ktorý mala zaradený v obchodnom majetku. Úhradu za faktúru, ktorú vystavila na uvedený predaj odberateľovi, prijala v hotovosti. Má spoločnosť povinnosť zaregistrovať uvedenú úhradu do ERP? Predaj hnuteľného majetku nie je u spoločnosti predmetom podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu nemá spoločnosť povinnosť registrovať úhradu za predaj skútra, aj keď bol evidovaný v obchodnom majetku spoločnosti, v ERP. Skúter nie je z hľadiska ustanovení ZERP tovarom. Služby Službou je služba označená v Štatistickej klasifikácii ekonomických činností (ďalej ŠKEČ), ktorá je uvedená v prílohe č. 1 ZERP. Ekonomické činnosti sú uvedené vo vyhláške ŠÚ SR č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva ŠKEČ. Používanie ERP sa vzťahuje len na služby uvedené v prílohe č. 1 ZERP. Tabuľka č. 1 Služby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť evidencie tržieb v ERP alebo vo VRP Oprava a údržba motorových vozidiel Predaj, údržba a oprava motocyklov a ich dielov a príslušenstva Taxislužba Ostatná osobná pozemná doprava i. n., a to len pri prevádzke lanoviek, pozemných lanoviek, lyžiarskych vlekov, ak nie sú súčasťou mestských, prímestských alebo veľkomestských prepravných systémov Vedľajšie činnosti v pozemnej doprave, a to len pri prevádzke parkovacích priestorov Hotelové a podobné ubytovanie Turistické a iné krátkodobé ubytovanie Autokempingy, táboriská a miesta pre karavány Ostatné ubytovania Reštauračné činnosti a mobilný predaj jedál Dodávka jedál Ostatné jedálenské služby Služby pohostinstiev Životné poistenie Právne činnosti Účtovnícke a audítorské činnosti, vedenie účtovných kníh, daňové poradenstvo Vedenie firiem Služby v oblasti styku a komunikácie s verejnosťou Poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia Architektonické činnosti Inžinierske činnosti a súvisiace technické poradenstvo Technické testovanie a analýzy Reklamné agentúry 34 Nie ste doma v pracovnom práve? Chcete si osvojiť problematiku Zákonníka práce? Ak ste začínajúcim personalistom, je práve školenie Zákonník práce pod lupou pre začiatočníkov s vynikajúcou doc. Thurzovou pre vás to pravé orechové.

37 Predaj vysielacieho času Prieskum trhu a verejnej mienky Špecializované dizajnérske činnosti Fotografické činnosti Prekladateľské a tlmočnícke činnosti Veterinárske činnosti Prenájom a lízing automobilov a ľahkých motorových vozidiel okrem prenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci Prenájom a lízing rekreačných a športových potrieb okrem prenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci Prenájom videopások a diskov okrem prenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci Prenájom a lízing ostatných osobných potrieb a potrieb pre domácnosť okrem prenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci Činnosti agentúr sprostredkujúcich zamestnania Činnosti agentúr sprostredkujúcich zamestnania na dobu určitú Ostatné poskytovanie ľudských zdrojov Činnosti cestovných agentúr Činnosti cestovných kancelárií Ostatné rezervačné služby a súvisiace činnosti Súkromné bezpečnostné služby Služby spojené s prevádzkovaním bezpečnostných systémov Pátracie služby Činnosti nemocníc Činnosti všeobecnej lekárskej praxe Činnosti špeciálnej lekárskej praxe Zubná lekárska prax Ostatná zdravotná starostlivosť Prevádzka športových zariadení Činnosti športových klubov Fitnescentrá Činnosti lunaparkov a zábavných parkov Oprava počítačov a periférnych zariadení Oprava komunikačných zariadení Oprava spotrebnej elektroniky Oprava domácich zariadení a zariadení pre dom a záhradu Oprava obuvi a koženého tovaru Oprava nábytku a domácich zariadení Oprava hodín, hodiniek a šperkov Oprava iných osobných potrieb a potrieb pre domácnosť Pranie a chemické čistenie textilných a kožušinových výrobkov okrem požičiavania bielizne, pracovných odevov, vecí súvisiacich s práčovňou, dodávky plienok a poskytovania pracích a čistiacich služieb u zákazníka Kadernícke a kozmetické služby Pohrebné a súvisiace služby Služby týkajúce sa telesnej pohody Ostatné osobné služby, a to len pri strihaní psov, pri opatrovateľských službách domácich zvierat, pri činnosti hotelov pre zvieratá, pri službách svadobných kancelárií a pri činnosti štúdií poskytujúcich tetovanie a pírsing Predajné miesto Podľa 2 písm. l) ZERP predajným miestom je miesto, kde sa prijíma tržba a ktoré je uvedené v knihe ERP. Za predajné miesto sa považuje každé miesto, kde podnikateľ prijíma tržbu v hotovosti za predaj tovaru alebo za služby uvedené v prílohe č. 1 ZERP. Je to napríklad stála prevádzkareň, ale aj meniace sa predajné miesto pri predaji na trhoviskách, pri predaji u zákazníka a podobne. 2. Kto musí používať ERP Podľa ustanovenia 1 ods. 2 ZERP má povinnosť ERP používať FO a právnická osoba (ďalej PO), ktorá má oprávnenie na podnikanie v oblasti predaja tovaru alebo poskytovania vymedzených služieb (uvedených v prílohe č. 1 ZERP) na území SR. Z predaja tovaru alebo poskytovania vymedzených služieb prijíma podnikateľ tržby. ZERP sa vzťahuje aj na podnikateľa s trvalým pobytom alebo sídlom mimo územia SR, ak predáva tovar alebo poskytuje služby na území SR. Z ustanovenia 1 ods. 2 ZERP jednoznačne vyplýva, že povinnosť používať ERP sa vzťahuje na podnikateľa, ktorý súčasne spĺňa tieto podmienky: vykonáva podnikateľskú činnosť, Príklad č. 7: FO podniká na základe živnostenského oprávnenia. Jednou z činností, v ktorej podniká a od zákazníkov inkasuje za uvedené služby príjem v hotovosti, je oprava fotoaparátov. Má podnikateľ povinnosť registrovať hotovostný príjem za opravy fotoaparátov verp? Činnosť oprava fotoaparátov, ktorú podnikateľ vykonáva pre domácnosti, je činnosť zaradená podľa ŠKEČ pod kódom oprava spotrebnej elektroniky. Preto má podnikateľ povinnosť evidovať tržby prijaté v hotovosti od zákazníkov v ERP. Ak by podnikateľ vykonával opravu profesionálnych fotografických prístrojov, táto služba je zaradená v ŠKEČ pod kód a nie je uvedená v prílohe č. 1 ZERP. Preto tržby prijaté v hotovosti za poskytnutie tejto služby nemá podnikateľ povinnosť registrovať v ERP. Ak podnikateľ využíva ERP a bude aj hotovostné príjmy za takéto služby registrovať v ERP, žiadnu chybu nespraví. Príklad č. 8: PO (s. r. o.), ktorá podniká v obchodnej činnosti, sa rozhodla, že bude od prevádzkovať aj autoumyváreň. Prevádzku autoumyvárne bude mať na inom mieste ako ostatné prevádzky, a preto potrebuje vedieť, či musí kúpiť do tejto prevádzky novú ERP a evidovať hotovostné úhrady za uvedené služby v ERP. Príloha č. 1 ZERP uvádza pod kódom služby oprava a údržba motorových vozidiel. Umývanie motorových vozidiel patrí do tejto činnosti, preto bude mať spoločnosť povinnosť evidovať tržby prijaté v hotovosti v autoumyvárni v ERP. Príklad č. 9: Podnikateľ, ktorý podniká v obchodnej činnosti, prevádzkuje okrem jednej predajne aj predajné stánky na trhoviskách. Má povinnosť aj v týchto stánkoch registrovať tržby prijaté v hotovosti v ERP? Podnikateľ prijíma v predajných stánkoch úhradu za predaný tovar v hotovosti, preto má povinnosť evidovať na každom predajnom mieste hotovostné tržby v ERP. U podnikateľa sa každý predajný stánok považuje za predajné miesto. Príklad č. 10: Obchodná spoločnosť (PO) predáva tovar len prostredníctvom internetu. Klienti jej za predaný tovar uhrádzajú vyfakturovanú sumu prevodom na bankový účet. Občas sa stane, že klient, ktorý potrebuje tovar veľmi rýchlo, si ho preberie osobne v spoločnosti. Úhradu chce vykonať v hotovosti. Musí 1/

38 spoločnosť v takomto ojedinelom prípade evidovať tržbu v ERP? Ak spoločnosť príjme tržbu v hotovosti za predaný tovar, spĺňa podľa 2 písm. l) ZERP podmienku predajného miesta a má povinnosť evidovať tržbu v ERP. prijíma tržbu v hotovosti na predajnom mieste, predáva tovar alebo poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 ZERP. Podmienkou je, aby podnikateľ spĺňal všetky 3 vyššie uvedené podmienky. Ak nie je splnená jedna z uvedených podmienok, nevzniká podnikateľovi povinnosť používať ERP. Príklad č. 11: FO začne od podnikať na základe živnostenského oprávnenia v obchodnej činnosti (predaj vybraných druhov potravín so zameraním na zdravú výživu). Predpokladá, že časť príjmov bude mať v hotovosti. Bude mať povinnosť používať pri evidencii tržieb ERP? Podnikateľ, ktorý na základe oprávnenia na podnikanie (oprávnením je aj živnostenský list) predáva na území SR tovar a za predaj tohto tovaru prijíma tržby v hotovosti, má povinnosť používať ERP. Táto povinnosť mu vyplýva z 1 ods. 2 ZERP. Ak by podnikateľ bol občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, povinnosť evidovať tržbu v ERP sa naňho nebude vzťahovať (pozri časť Kto nemusí používať ERP). Príklad č. 12: PO (s. r. o.), ktorá podniká v obchodnej činnosti (predaj syrov a korbáčikov), sa rozhodla, že bude tovar predávať aj na území ČR. Pri predaji tovaru na území SR používa pri evidencii tržieb ERP. Bude mať túto povinnosť aj pri predaji tovaru na území ČR? Ustanovenie 1 ods. 2 ZERP uvádza, že ZERP sa vzťahuje na podnikateľa s trvalým pobytom alebo sídlom na území SR. Ak slovenský podnikateľ (s. r. o. je slovenský podnikateľ) príjme platbu v hotovosti za predaj tovaru v ČR alebo inej krajine v zahraničí, nemá povinnosť registrovať túto tržbu v ERP, lebo platba nie je prijatá na území SR. Príklad č. 13: Česká PO (s. r. o.), ktorá podniká v obchodnej činnosti na území ČR, sa rozhodla počas Jánošíkových dní v Terchovej otvoriť stánok s predajom ich tovaru. Má povinnosť evidovať tržby z predaja tovaru na území SR v ERP? Ustanovenie 1ods.2ZERPuvádza,že ZERP sa vzťahuje aj na podnikateľa s trvalým pobytom alebo sídlom mimo územia SR, ak predáva tovar alebo poskytuje služby na území SR. Z uvedeného vyplýva, že ak česká spoločnosť prijme platbu v hotovosti za predaj tovaru v SR, má povinnosť registrovať túto tržbu v ERP, lebo platba je prijatá na území SR. 3. Kto nemusí používať ERP Pri prijímaní tržieb v hotovosti nemusia všetci podnikatelia registrovať tržby v ERP. Podnikatelia, ktorí nemajú povinnosť evidovať tržby v hotovosti v ERP a rozhodnú sa, že budú tieto platby evidovať v ERP, žiadnu chybu nespravia. Podnikateľ, ktorý nemá povinnosť evidovať tržby prijaté v hotovosti v ERP, má povinnosť vyhotoviť k prijatej hotovosti doklad (príjmový pokladničný doklad). ZERP vymedzuje niektoré tržby z predaja tovarov a z poskytovania služieb, ktoré sa v ERP registrovať nemusia. ERP nemusí používať: podľa 3 ods. 1 ZERP podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu, podľa 3 ods. 2 písm. a) ZERP podnikateľ pri predaji: 1. cenín, cestovných lístkov MHD, telefónnych kariet, dennej tlače a periodickej tlače, 2. mincí z drahých kovov, pamätných bankoviek, pamätných mincí, zberateľských mincí, hárkov bankoviek a súborov obehových mincí, ako aj bankoviek a mincí, ktoré boli stiahnuté z peňažného obehu a stratili status zákonného platidla po uplynutí obdobia určeného na ich výmenu, v Národnej banke Slovenska (ďalej NBS), v bankách, v pobočkách zahraničných bánk a na numizmatických burzách, 3. poštových cenín na filatelistických burzách, 4. tovaru prostredníctvom predajných automatov, 5. tovaru na dobierku, 6. doplnkového tovaru súvisiaceho s poskytovaním poštových služieb, 7. tovaru súvisiaceho s poskytovaním doplnkových služieb vo vozidlách železničnej dopravy a autobusovej dopravy, v leteckej doprave a vodnej doprave, 8. tovaru občanmi s ťažkým zdravotným postihnutím, 9. živých zvierat okrem akvárijných rybičiek, exotického vtáctva, hadov, škrečkov, morčiat a iných hlodavcov, 10. tovaru predávaného vo vysokohorských zariadeniach, ktoré sú bez napojenia na cestnú sieť a verejnú rozvodnú sieť elektrickej energie, 11. tvaru vyrobeného v rámci praktického vyučovania žiakov, podľa 3 ods. 2 písm. b) ZERP podnikateľ pri službách poskytovaných: 1. občanmi s ťažkým zdravotným postihnutím, 2. vo vysokohorských zariadeniach, ktoré sú bez napojenia na cestnú sieť a verejnú rozvodnú sieť elektrickej energie, 3. v rámci praktického vyučovania žiakov, 4. prostredníctvom predajných automatov. Vybrané služby, pri ktorých nevzniká povinnosť používania ERP V podnikateľskej praxi často vzniká dilema, či má podnikateľ pri poskytovaní určitého druhu služieb povinnosť používať ERP alebo ju nemusí používať. Okruh vybraných služieb, pri ktorých podnikateľ nemusí používať na registráciu tržieb v hotovosti ERP, si nižšie uvedieme. Vždy platí, že pri službách, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 1 ZERP, nevzniká podnikateľovi povinnosť používať na evidenciu tržieb prijatých v hotovosti ERP. 36 Lektorka vo videoškolení Ochrana osobných údajov v školách a školských zariadeniach od vymedzuje základné pojmy a uvádza aj príklady informačných systémov.

39 Služby, pri poskytovaní ktorých nemusí podnikateľ používať ERP Ide napríklad o tieto služby: administratívne práce, nákladná cestná doprava, odťahová služba motorových vozidiel, poskytovanie krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších osôb, prenájom nehnuteľnosti, sprostredkovateľská činnosť v oblasti poskytnutia služieb alebo predaja tovaru, stavebné činnosti medzi ktoré patria napríklad murárske práce, omietkarské práce, maľovanie, elektroinštalačné práce, pokrývačské práce, zemné práce a podobne (vždy ide o činnosti, ktoré sú podľa ŠKEČ uvedené v časti 43), upratovacie práce, vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti, oprava plynových spotrebičov medzi služby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať ERP a ktoré sú podľa ŠKEČ zatriedené pod kód 95.22, patrí oprava domácich zariadení a zariadení pre dom a záhradu. Ak ide o opravu domácich plynových zariadení a plynových spotrebičov, táto služba podľa ŠKEČ patrí do kódu Táto služba nie je uvedená v prílohe č. 1 ZERP, teda podnikatelia nemajú povinnosť evidovať tržby v ERP. Pri tržbách prijatých v hotovosti za opravu domácich plynových zariadení a plynových spotrebičov nevzniká podnikateľovi povinnosť evidovať tržby v ERP. Ak sa opravy týkajú domácich elektrických zariadení, ako sú napríklad chladničky, práčky, sporáky a podobne, ide o služby patriace do kódu 95.22, ktorý je uvedený v prílohe č. 1 ZERP. Pri poskytnutí takejto služby a prijímaní tržby v hotovosti má podnikateľ povinnosť evidencie v ERP. 4. Používanie ERP ERP je podľa 2 písm. a) ZERP elektronické registračné zariadenie vybavené prevádzkovou pamäťou, vstavaným registračným programom, fiskálnou pamäťou, zobrazovacím zariadením pre zákazníka, hodinami, klávesnicou a tlačiarňou, ktoré tvoria jeden funkčný celok, alebo počítač (ďalej PC) s vlastným registračným programom a so samostatnou fiskálnou tlačiarňou. Registrácia ERP Pri registrácii ERP postupuje podnikateľ podľa 7 ZERP. Podnikateľ môže registrovať ERP na ktoromkoľvek daňovom úrade (ďalej DÚ), ktorý mu pridelí kód ERP (ďalej DKP). Podnikateľ je povinný predložiť DÚ knihu ERP, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 3 ZERP. Knihu ERP na registráciu môže podnikateľ poslať na DÚ aj poštou. DÚ po overení údajov pridelí podnikateľovi DKP, ktorý zaznamená pracovník DÚ do knihy ERP spolu s dátumom registrácie. Podnikateľ, ktorý sa rozhodne pre VRP, ju môže registrovať buď elektronicky, alebo vypíše žiadosť o registráciu ručne (žiadosť o pridelenie kódu VRP). Používanie ERP Pri používaní ERP platia pre podnikateľa tieto povinnosti: podnikateľ je povinný podľa 3 ods. 4 ZERP používať ERP na všetkých predajných miestach; podnikateľ je povinný umiestniť ERP na predajnom mieste tak, aby údaje na zobrazovacom zariadení pre zákazníka boli zákazníkovi čitateľné ( 3 ods. 4 ZERP); podnikateľ je povinný podľa 8 ods. 5 ZERP na každom predajnom mieste sprístupniť vyobrazenie pokladničného dokladu, ktorý vyhotovuje každou ERP, tak, aby toto bolo pre kupujúceho jednoznačné, prehľadné, zrozumiteľné, ľahko prístupné a dobre čitateľné; Príklad č. 14: S. r. o. podniká v obchodnej činnosti tak, že predáva prostredníctvom katalógu a internetovej ponuky tovar na dobierku. Má povinnosť používať ERP? Podľa 3 ods. 2 písm. a) bod 5 ZERP sa povinnosť evidovať tržby v ERP nevzťahuje pri predaji tovaru na dobierku. Uvedené ustanovenia ZERP platia pri predaji tovaru na dobierku prostredníctvom pošty, kuriérov (napríklad DHL, UPS a podobne) a aj pri predaji na dobierku, ak tovar je dodaný externou logistickou firmou, ktorá pri dodávke tovaru vyberá od zákazníka hotovosť. Príklad č. 15: Podnikateľ živnostník, ktorý je držiteľom preukazu ZŤP, začal predávať na trhu tovar. Má povinnosť používať ERP? Podnikateľ držiteľ preukazu ZŤP, nemá povinnosť podľa 3 ods. 2 písm. a) bod 8 ZERP evidovať hotovostné tržby v ERP, lebo je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. Pri kontrole sa musí podnikateľ preukázať, že spĺňa ustanovenie 3 ods. 2 písm. a) bod 8 ZERP, napríklad preukazom ZŤP. Príklad č. 16: Obchodná spoločnosť (s. r. o.), ktorá prevádzkuje niekoľko menších obchodov s potravinami (večierky), zvažuje, že bude v čase pred Vianocami predávať na vybraných miestach kapry, poprípade aj iné sladkovodné ryby z domáceho chovu. Musí mať spoločnosť na týchto predajných miestach ERP? Podľa 3ods.2písm.a)bod9ZERPsapovinnosť evidovať tržbu v ERP nevzťahuje na predaj živých zvierat okrem akvárijných rybičiek, exotického vtáctva, exotických zvierat, hadov, škrečkov, morčiat a iných hlodavcov. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že tržby za predaj vianočných kaprov, poprípade iných rýb, prijaté v hotovosti nemusí spoločnosť evidovať v ERP. PRÍKLAD Z PRAXE Rozhodujúce obdobie Zamestnankyňa, ktorá pracuje na plný úväzok, čerpá v súčasnosti rodičovskú dovolenku. V roku 2017 sa vráti do práce na pol roka, ale len na polovičný úväzok. Po pol roku bude pokračovať v čerpaní rodičovskej dovolenky. Ak by jej v roku 2018 vznikol nárok na materské, ktoré rozhodujúce obdobie bude pre určenie materského? Vo všeobecnosti je rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho 1/

40 základu kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Zamestnankyňa v roku 2017 bude časť roka čerpať rodičovskú dovolenku a časť bude pracovať na kratší pracovný čas. Ak jej v roku 2018 vznikne nárok na materské, tak rozhodujúcim obdobím na výpočet denného vymeriavacieho základu bude rok Materské sa vypočíta z vymeriavacieho základu, ktorý dosiahla z pracovného pomeru na kratší pracovný čas. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučuje okrem iného prerušenie povinného nemocenského poistenia z dôvodu rodičovskej dovolenky. Záver Vo všeobecnosti je rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. POZNÁMKA Paragón je podľa 2 písm. y) ZERP náhradný doklad vyhotovený namiesto pokladničného dokladu. Príklad č. 17: Obchodná spoločnosť (s. r. o.) prevádzkuje predajňu kancelárskych a školských potrieb a tržby eviduje v ERP, ktorú má prihlásenú na miestne príslušnom DÚ. Dňa bola v priebehu dňa prerušená dodávka elektrickej energie na dobu 2 a pol hodiny. Počas tejto doby bola prerušená aj činnosť ERP. Spoločnosť obchod nezavrela ale pokračovala v predaji. Počas prerušenia zamestnanec spoločnosti predával tovar a prijímal tržby v hotovosti. Ako mal počas prerušenia prevádzky ERP správne postupovať? Podnikateľ nemal povinnosť prerušenie prevádzky ERP nahlásiť servisnej organizácii, lebo prerušenie bolo spôsobené výpadkom elektrickej energie. Povinnosťou podnikateľa bolo: prerušenie prevádzky ERP poznačiť do knihy ERP s uvedením dôvodu, dátumu ačasuprerušeniaerpasuvedením opätovného začatia používania ERP, k prijatej tržbe vyhotoviť doklad o úhrade v dvoch vyhotoveniach, jeden odovzdať zákazníkovi a jeden ponechať v predajni v knihe ERP, najneskôr do 10 kalendárnych dní po uplynutí mesiaca, v ktorom bola prevádzka ERP obnovená, t. j. najneskôr ak je na predajnom mieste umiestnených viac ERP toho istého typu, vyobrazenie pokladničného dokladu nemusí byť podľa 8 ods. 5 ZERP pri každej ERP; podnikateľ na vyobrazenom pokladničnom doklade zvýrazní daňový kód ERP, dátum, čas, celkovú sumu platenej ceny a ochranný znak ( 8 ods. 5 ZERP); na predajnom mieste nesmie byť umiestená ERP, ktorá nespĺňa požiadavky uvedené na ERP v ZERP alebo nebola uvedená do prevádzky ( 3 ods. 4 ZERP); kniha ERP, ktorá musí mať očíslované strany vzostupne a musí byť nerozoberateľná. Kniha ERP musí byť umiestnená na predajnom mieste spolu s ERP [ 2 písm. zd) ZERP]. Vzor knihy ERP je uvedený v prílohe č. 3 ZERP; podnikatelia, ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť na základe zmluvy o združení a predávajú tovar alebo poskytujú služby na tom istom predajnom mieste, môžu používať jednu spoločnú ERP ( 3 ods. 5 ZERP); podnikateľ je povinný každú zmenu predajného miesta (ak je odlišné od miesta podnikania alebo sídla) oznámiť daňovému úradu; podnikateľ je povinný podľa 9 ods. 6 ZERP na vytlačenie tlačových výstupov požívať pásku, na ktorej sa údaje uchovávajú po dobu 5 rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené. Prerušenie prevádzky ERP Pri prerušení prevádzky ERP postupuje podnikateľ podľa 10 ZERP. Prerušením prevádzky (používania) ERP je prerušenie spôsobené z akéhokoľvek závažného dôvodu bez zavinenia podnikateľa. Napríklad je to prerušenie z dôvodu výmeny fiskálnej pamäte, z dôvodu údržby alebo opravy ERP alebo z dôvodu výpadku elektrickej energie, internetového pripojenia a podobne. Povinnosti podnikateľa pri prerušení prevádzky ERP Podnikateľ má pri prerušení prevádzky tieto povinnosti: bez zbytočného odkladu prerušenie nahlásiť servisnej organizácii; prerušenie nemusí nahlasovať vtedy, ak prerušenie spôsobil výpadok elektrickej energie alebo internetového pripojenia, do knihy ERP zapísať dôvod, dátum a čas prerušenia prevádzky ERP, dátum a čas opätovného začatia používania ERP, do knihy ERP zapísať dátum a čas nahlásenia poruchy servisnej organizácii, v prípade odovzdania ERP servisnej organizácii do opravy zapísať do knihy ERP aj dátum a čas odovzdania ERP. Podnikateľ, ktorý počas prerušenia prevádzky ERP pokračuje v predaji tovaru alebo poskytovaní služieb, má tieto povinnosti: k tržbám prijatým v hotovosti vyhotoviť doklad o prijatej platbe paragón. Paragón vyhotoví v dvoch exemplároch, jeden si ponechá a jeden odovzdá kupujúcemu. Doklady čísluje vzostupne bez prerušenia. Paragón musí obsahovať rovnaké údaje ako pokladničný doklad, ktorý vydáva ERP, okrem ochranného znaku. Ako daňový kód ERP podnikateľ uvedie daňový kód ERP, ktorej prevádzka je prerušená. Kópie paragónov sú podkladom pre vyhotovenie dennej uzávierky; údaje z vyhotovených paragónov zaregistrovať v ERP, ktorej prevádzka bola prerušená, a to najneskôr do 10 kalendárnych dní po uplynutí mesiaca, v ktorom bola prevádzka ERP obnovená; kópie paragónov archivovať po dobu 5 rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené. Záznamy do knihy ERP, ktoré vykoná podnikateľ pri prerušení prevádzky ERP, ako sú dátum a čas nahlásenia poruchy servisnej organizácii a odovzdanie ERP do opravy, je servisná organizácia povinná v knihe ERP potvrdiť odtlačkom pečiatky a podpisom FO, ktorá ERP prevzala do opravy, s uvedením jej mena a priezviska. Servisná organizácia, ktorá opravu ERP vykonala, má povinnosť poznačiť do knihy ERP popis poruchy, dátum a čas vykonania opravy. 38 Potrebujete vyškoliť svojich zamestnancov priamo u vás vo firme? Pre viac informácií o témach In-house školení píšte na puskarova@pp.sk alebo volajte

41 Ukončenie prevádzky ERP K ukončeniu prevádzky ERP môže dôjsť z viacerých dôvodov, napríklad podnikateľ prestane vykonávať podnikateľskú činnosť, podnikateľ ruší prevádzku, kde ERP používal, a podobne. do zaevidovať doklady do knihy ERP, archivovať doklady do (do 5 rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené). Povinnosti podnikateľa pri ukončení prevádzky ERP Ak sa podnikateľ rozhodne ukončiť prevádzku ERP, má povinnosť postupovať podľa 15 ZERP takto: požiadať servisnú organizáciu o ukončenie prevádzky ERP. Servisná organizácia ukončí prevádzku ERP a túto skutočnosť poznačí do knihy ERP s uvedením dátumu ukončenia; oznámiť DÚ ukončenie prevádzky ERP najneskôr do 3 pracovných dní nasledujúcich po ukončení prevádzky ERP. Daňový úrad na základe oznámenia zruší podnikateľovi DKP a zrušenie poznačí do knihy ERP. Záznam potvrdí pečiatkou a podpisom zamestnanca DÚ s uvedením jeho mena a priezviska; v súvislosti s ukončením prevádzky ERP servisná organizácia uloží údaje z fiskálnej pamäti na dátové médium a dátové médium odovzdá podnikateľovi. Prevzatie dátového média potvrdí podnikateľ podpisom v knihe ERP; podnikateľ má povinnosť uchovávať dátové médium po dobu 5 rokov od konca roka, v ktorom ho od servisnej organizácie prevzal. Pozastavenie prevádzky ERP z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti Podnikateľ, ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia, má nárok na pozastavenie živnosti podľa 57 živnostenského zákona. Účinnosť pozastavenia živnosti nastáva dňom doručenia oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti živnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom. Po pozastavení prevádzkovania živnosti podnikateľ nadobudne živnostenské oprávnenie uplynutím doby pozastavenia alebo dňom uvedeným v oznámení o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti. Živnosť môže pozastaviť podnikateľ na dobu minimálne 6 mesiacov a maximálne 3 roky. Ak sa podnikateľ, ktorý prevádzkuje ERP, rozhodne pre pozastavenie živnosti, podľa 15 ods. 4 ZERP poznačí dátum tejto skutočnosti do knihy ERP. 5. Doklady vyhotovené v ERP Podnikateľ, ktorý prevádzkuje ERP, je povinný podľa 8 ods. 1 ZERP po zaevidovaní tržby v ERP odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad, okrem kópie pokladničného dokladu, ihneď po jeho vytlačení. Iný doklad vyhotovený ERP o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať. Pokladničný doklad Podľa 8 ods. 1 ZERP musí pokladničný doklad obsahovať tieto povinné údaje: daňový kód ERP, daňové identifikačné číslo (ďalej DIČ), ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej DPH), DIČ pre DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH, ochranný znak, poradové číslo od poslednej dennej uzávierky, dátum a čas vyhotovenia pokladničného dokladu, označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby DPH okrem prípadu, ak platiteľ DPH uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu, cenu tovaru alebo cenu služby, PRÍKLAD Z PRAXE Spätné priznanie starobného dôchodku Zamestnankyni vydala Sociálna poisťovňa rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku od Je potrebné opraviť spätne mesačné výkazy a prehľady? Zamestnankyňa naďalej zostáva v pracovnom pomere. Keďže bol zamestnankyni priznaný starobný dôchodok, tak podľa 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení neplatí poistenie v nezamestnanosti a neplatí ani poistné na invalidné poistenie ( 128 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Rovnako sa povinnosť neplatenia poistenia v nezamestnanosti a na invalidné poistenie vzťahuje aj na zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže žiadať pobočku Sociálnej poisťovne o vrátenie naviac zaplateného poistného od priznania starobného dôchodku, ktoré doteraz odvádzal za zamestnanca ( 145 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Vzor žiadosti je uverejnený na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Spolu so žiadosťou je zamestnávateľ povinný zaslať aj opravné mesačné výkazy poistného a príspevkov za obdobie od priznania starobného dôchodku. Po vrátení poistného Sociálnou poisťovňou je zamestnávateľ povinný zúčtovať príslušnú sumu vráteného poistného zamestnancovi vo výplate. U zamestnanca je vrátené poistné príjmom zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý je súčasťou základu dane pri výpočte preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti. Nie je však súčasťou vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie a sociálne poistenie. Prehľady počnúc mesiacom marec boli vyplnené a podané v súlade so skutočnosťou, ktorá v nich nastala. To znamená, že nie je potrebné zasielať opravné prehľady. Záver Zamestnávateľ môže žiadať pobočku Sociálnej poisťovne o vrátenie naviac zaplateného poistného od priznania starobného dôchodku, ktoré doteraz odvádzal za zamestnanca. Spolu so žiadosťou je zamestnávateľ povinný zaslať aj opravné mesačné výkazy poistného a príspevkov za obdobie od priznania starobného dôchodku. 1/

42 PRÍKLAD Z PRAXE Prekážka v práci Aký je rozdiel medzi dôležitou osobnou prekážkou povinnou platenou a dôležitou prekážkou v práci nepovinnou platenou? Kolektívna zmluva stanovuje určité prekážky v práci ako povinné, Zákonník práce však v príslušnom paragrafe takúto možnosť nemá, hovorí však, že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi takéto voľno. Dôležité osobné prekážky v práci sú upravené v 141 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Ide o dôležité osobné prekážky v práci, pre ktoré je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci (ako dočasnú neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky, karantény, ošetrovania atď.) Ďalej sú ustanovené ďalšie dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno, či už s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku alebo bez náhrady mzdy. Dôvody, kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť pracovné voľno, podmienky jeho poskytovania sú taxatívne vymedzené v 141 ods. 2 Zákonníka práce. Ide napríklad o povinnosť poskytnúť pracovné voľno v prípade vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení, a to tzv. platené voľno, teda s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca, najviac na sedem dní v kalendárnom roku a pod. To znamená, že z taxatívne uvedených dôvodov je zamestnávateľ povinný vždy poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, a to buď s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy. V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia je možné poskytnúť zamestnancovi ďalšie pracovného voľno, či už s náhradou alebo bez náhrady mzdy. Zamestnávateľ si môže takýto postup upraviť aj v rámci kolektívnej zmluvy. V nej si upraví poskytovanie plateného voľna nad rámec garantovaný Zákonníkom práce. A v tom prípade by bolo povinnosťou poskytovať, či už platené alebo neplatené pracovné voľno z taxatívnych dôvodov nad rámec Zákonníka práce v rozsahu upravenom v kolektívnej zmluve. Záver Dôvody, kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť pracovné voľno, podmienky jeho poskytovania sú taxatívne vymedzené v 141 ods. 2 Zákonníka práce. obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania, základ DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH, v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ DPH uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu, sadzbu DPH alebo údaj o oslobodení od DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH, v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ DPH uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu, výšku DPH spolu, ak podnikateľ je platiteľom DPH, v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ DPH uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu, zaokrúhlenie ceny, celkovú sumu platenej ceny, ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu. Pokladničný doklad vyhotovený prostredníctvom VRP musí okrem vyššie uvedených náležitostí obsahovať aj unikátny identifikačný kód vygenerovaný VRP a QR kód. Pokladničný doklad pri úhrade faktúry Podnikateľ má povinnosť vyhotoviť pokladničný doklad aj pri úhrade faktúry alebo jej časti v hotovosti alebo inými platobným i prostriedkami, ktoré nahrádzajú hotovosť. Podľa 8 ods. 2 ZERP musí pokladničný doklad vystavený pri úhrade faktúry obsahovať tieto povinné údaje: daňový kód ERP, DIČ, ak podnikateľ nie je platiteľom DPH, DIČ pre DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH, ochranný znak, poradové číslo od poslednej dennej uzávierky, dátum a čas vyhotovenia pokladničného dokladu, obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania, zaokrúhlenie ceny, celkovú sumu platenej ceny. Pokladničný doklad pri úhrade faktúry, ktorý je vyhotovený prostredníctvom VRP, musí okrem vyššie uvedených náležitostí obsahovať aj unikátny identifikačný kód vygenerovaný VRP a QR kód. Vklad na účely zákona o ERP Podľa 3 ods. 3 ZERP, ak podnikateľ vloží do ERP hotovosť okrem prijatej tržby, je povinný ju bez zbytočného odkladu po jej vložení zaevidovať v ERP. Na uvedenú hospodársku operáciu vyhotoví doklad označený slovom VKLAD. Doklad označený slovom VKLAD by mal obsahovať minimálne tieto údaje: daňový kód ERP, DIČ, ak podnikateľ nie je platiteľom DPH, DIČ pre DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH, poradové číslo od poslednej dennej uzávierky, dátum a čas vyhotovenia pokladničného dokladu, obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania, sumu vkladu (okrem prijatej tržby). Neplatný doklad na účely zákona o ERP Podnikateľ má povinnosť vyhotoviť doklad s názvom NEPLATNÝ DOKLAD v týchto prípadoch: pri zaznamenávaní údajov v rámci skúšobnej prevádzky, 40 Ročný prístup k videoškoleniam z mzdovej oblasti zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Ukážky na Objednávanie na

43 pri uvedení ERP do prevádzky a po jej oprave, v rámci zaškolenia FO, ktorá bude evidovať tržby v ERP, v rámci vyhotovenia ďalších iných dokladov, ktoré nie sú pokladničnými dokladmi a obsahujú informácie o cene tovaru alebo služby. Neplatný doklad musí obsahovať v každom treťom riadku dokladu slová NEPLATNÝ DOKLAD. Neplatný doklad neobsahuje ochranný znak a mal by obsahovať minimálne tieto údaje: daňový kód ERP, DIČ, ak podnikateľ nie je platiteľom DPH, DIČ pre DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH, poradové číslo od poslednej dennej uzávierky, dátum a čas vyhotovenia pokladničného dokladu, označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby DPH, okrem prípadu, ak platiteľ DPH uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu, cenu tovaru alebo cenu služby, obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania, základ DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH, v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ DPH uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu, sadzbu DPH alebo údaj o oslobodení od DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH, v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ DPH uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu, výšku DPH spolu, ak podnikateľ je platiteľom DPH, v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ DPH uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu, zaokrúhlenie ceny, celkovú sumu platenej ceny, ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu. Kedy je doklad z ERP zjednodušenou faktúrou pre účely DPH Zjednodušená faktúra je podľa 74 ods. 3 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ZDPH) doklad vyhotovený ERP, ktorý spĺňa požiadavky ustanovené ZERP, ak cena tovaru alebo služby vrátane DPH, ktorá bola uhradená: v hotovosti, je maximálne eur, inými platobnými prostriedkami nahradzujúcimi hotovosť, je maximálne eur, pričom tento doklad nemusí obsahovať údaje podľa 74 ods. 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa ods. 1 písm. g) ZDPH. 6. Uzávierky vyhotovené ERP Podľa 12 ods. 1 ZERP podnikateľ z údajov v prevádzkovej pamäti vyhotovuje dennú uzávierku, intervalovú uzávierku a prehľadovú uzávierku. Denná uzávierka Dennú uzávierku podnikateľ vyhotovuje podľa 12 ods. 1 ZERP len za dni, v ktorých mal tržbu. Podnikateľ je povinný vyhotoviť dennú uzávierku kedykoľvek raz za deň. Denná uzávierka je tlačový výstup, ktorý obsahuje údaje o denných súhrnných finančných operáciách týkajúcich sa predaja tovaru alebo poskytovania služieb. Denná uzávierka podľa 12 ods. 2 ZERP obsahuje minimálne tieto údaje: ochranný znak, daňový kód ERP, POZNÁMKA Ustanovenie 74 ods. 1 písm. b) ZDPH určuje, že faktúra vyhotovená osobou podľa 72 (osoba povinná vyhotoviť faktúru) musí obsahovať meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesto podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho IČ pre DPH, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo služba. Ustanovenie 74 ods. 1 písm. g) ZDPH určuje, že faktúra vyhotovená osobou podľa 72 musí obsahovať základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez DPH a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene. Príklad č. 18: Podnikateľ platiteľ DPH, ktorý podniká v obchodnej činnosti na základe živnostenského listu, predal tovar za 950 eur odberateľovi podnikajúcej FO. Odberateľ uhradil platbu za tovar v okamihu prevzatia tovaru u dodávateľa v hotovosti. Ako má dodávateľ správne postupovať pri evidencii prijatej tržby v hotovosti a vystavení dokladu? Podnikateľ môže prijať platbu v hotovosti, lebo jej výška je menej ako stanovená hranica eur (podľa zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti). Hodnota predávaného tovaru je 950 eur, preto podnikateľ nemusí v zmysle 74 ods. 3 písm. b) ZDPH vyhotoviť faktúru. Podnikateľ môže postupovať tak, že vyhotoví zjednodušenú faktúru, ktorou je pokladničný doklad vyhotovený podľa 8 ods. 1 ZERP. Príklad č. 19: Podnikateľ platiteľ DPH, ktorý podniká v obchodnej činnosti na základe živnostenského listu, predal tovar za eur odberateľovi PO. Odberateľ uhradil platbu za tovar v okamihu prevzatia tovaru u dodávateľa v hotovosti. Ako má dodávateľ správne postupovať pri vystavení a evidovaní dokladu? Hodnota predávaného tovaru je vyššia ako eur, preto je podnikateľ dodávateľ, ktorý je registrovaný platiteľ DPH, povinný vyhotoviť faktúru v zmysle ZDPH. Podnikateľ nemôže postupovať tak, že vyhotoví len zjednodušenú faktúru, ktorou je doklad z ERP vystavený podľa 8 ods. 1 ZERP. Úhradu faktúry v hotovosti zaeviduje dodávateľ v ERP a o úhrade vystaví odberateľovi doklad podľa 8 ods. 2 ZERP. 1/

44 Príklad č. 20: PO, ktorá je registrovaná ako platiteľ DPH a podniká v obchodnej činnosti, predala odberateľovi tovar za eur. Odberateľ uhradil platbu za tovar v okamihu prevzatia tovaru u dodávateľa platobnou kartou. Ako má dodávateľ správne postupovať pri vystavovaní dokladov a ich evidovaní? Má povinnosť použiť ERP? Podnikateľ je povinný platbu prijatú platobnou kartou, ktorá je podľa 2 písm. i) ZERP tržbou, zaevidovať v ERP. Podľa 2 písm. i) ZERP platba prijatá za predaj tovaru v hotovosti aj inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami, je tržbou, ktorá sa eviduje v ERP. Podnikateľ ako registrovaný platiteľ DPH môže postupovať podľa 74 ods. 3 písm. b) ZDP, lebo prijatá úhrada za tovar je nižšia ako eur. Nemusí teda vystavovať faktúru, ale vystaví odberateľovi len zjednodušenú faktúru, ktorou je pokladničný doklad vyhotovený podľa 8 ods.1zerp. Príklad č. 21: PO registrovaná ako platiteľ DPH predala odberateľovi tovar za eur. Odberateľ uhradil platbu za tovar v okamihu prevzatia tovaru u dodávateľa platobnou kartou. Ako má dodávateľ postupovať pri vystavovaní dokladov a evidovaní úhrady? Podnikateľ je povinný platbu prijatú platobnou kartou zaevidovať v ERP. Podnikateľ nemôže postupovať podľa 74 ods. 3 písm. b) ZDP, lebo prijatá úhrada za tovar je vyššia ako eur. Podnikateľ dodávateľ, má povinnosť vystaviť faktúru podľa ustanovení ZDPH. Úhradu faktúry platobnou kartou zaregistruje v evidencii ERP a odberateľovi vystaví doklad podľa 8 ods. 2 ZERP (doklad nebude obsahovať údaje o DPH). PRÍKLAD Z PRAXE Prečerpaná dovolenka a účtovanie Zamestnanec prečerpal dovolenku. Ako v tomto prípade s odvodmi na zdravotné a sociálne poistenie? Žiada zamestnávateľ o vrátenie poistného za dni prečerpanej dovolenky? Akým spôsobom účtovať o náhrade prečerpanej dovolenky zamestnancom späť zamestnávateľovi (škole)? Z hľadiska odvodov Zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol ( 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce). Vo väzbe na povinnosť vrátenia náhrady mzdy za dovolenku je v 131 ods. 2 písm. g) Zákonníka práce upravená možnosť zamestnávateľa vysporiadať náhradu za prečerpanú dovolenku zrážkou zo mzdy. DIČ, ak podnikateľ nie je platiteľom DPH, IČ pre DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH, obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania, dátum a čas vyhotovenia, poradové číslo dennej uzávierky od uvedenia ERP do prevádzky, počet dokladov označených slovami NEPLATNÝ DOKLAD, počet pokladničných dokladov zahrnutých do dennej uzávierky, obrat, záporný obrat, kumulovaný obrat, súčet DPH v členení podľa sadzieb vypočítaných z celkových súm DPH vytlačených na pokladničnom doklade, ak je podnikateľ platiteľom DPH, súčet obratu v členení podľa sadzieb DPH, ak je podnikateľ platiteľom DPH, súčet stornovaných položiek a ich počet, súčet vrátení tovaru a ich počet, súčet záporných položiek a ich počet, súčet celkových súm uvedených na dokladoch označených slovami NEPLATNÝ DOKLAD. Tlačové výstupy z denných uzávierok je podnikateľ povinný uchovávať po dobu 5 rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené. ZERP nestanovuje, kde majú byť uložené a ani ako majú byť uložené. O tom, kde a ako budú uložené, rozhoduje podnikateľ. Dôležité je, aby boli uchované v čitateľnej podobe. Dennú uzávierku v papierovej forme, ktorú podnikateľ vytlačí každý deň, keď evidoval tržby, už nemusí lepiť do knihy ERP, ale len archivovať v stanovenej lehote. Príklad č. 22: Podnikateľ prevádzkuje obchod s potravinami, ktoré sú otvorené denne od 14. do 22. hodiny. Jeho zamestnankyni sa občas stane, že nevykoná za deň dennú uzávierku a vyhotoví ju až v nasledujúci deň pred otvorením obchodu. V ten istý deň po zatvorení obchodu, t. j. po 22. hodine, vyhotoví dennú uzávierku za daný deň. Môže takto postupovať? Neporuší zákon? Uvedený postup podnikateľa (on je zodpovedný za vykonanie dennej uzávierky podľa ZERP) nie je považovaný za porušenie zákona. Podľa informácií uverejnených na stránkach Finančnej správy SR, ak podnikateľ nevykoná za príslušný deň dennú uzávierku, ale ju vykoná až v nasledujúci deň, a to ráno pred otvorením prevádzky, považujú sa tieto za dve denné uzávierky aj napriek tomu, že sú vyhotovené v jeden deň. Každá denná uzávierka sa považuje za jednu dennú uzávierku. O dve denné uzávierky by išlo napríklad vtedy, ak by podnikateľ vykonal dennú uzávierku za tržby prijaté v ten deň napríklad o 18. hodine a o 22. hodine. Takýto postup by nebol v súlade so zákonom. Prehľadová uzávierka Prehľadová uzávierka je informatívna od začiatku predaja tovaru alebo poskytovania služieb v danom dni až do času jej vyhotovenia, pričom nedochádza k žiadnym zápisom do fiskálnej pamäte. Nezapisuje sa do knihy ERP. Prehľadová uzávierka má obsahovať podľa 12 ods. 3 ZERP minimálne tieto údaje: daňový kód ERP, DIČ, ak podnikateľ nie je platiteľom DPH, IČ pre DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH, obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania, dátum a čas vyhotovenia, počet dokladov označených slovami NEPLATNÝ DOKLAD, 42 Čo je dovolené a čo nie v prípade personálnej a mzdovej agendy pri spracúvaní osobných údajov vám prezradí Marcela Macová na školení Ochrana osobných údajov v personálnej a mzdovej agende.

45 počet pokladničných dokladov zahrnutých do dennej uzávierky, obrat, záporný obrat, súčet DPH v členení podľa sadzieb vypočítaných z celkových súm DPH vytlačených na pokladničnom doklade, ak je podnikateľ platiteľom DPH, súčet obratu v členení podľa sadzieb DPH, ak je podnikateľ platiteľom DPH, súčet stornovaných položiek a ich počet, súčet vrátení tovaru a ich počet, súčet záporných položiek a ich počet, súčet celkových súm uvedených na dokladoch označených slovami NEPLATNÝ DOKLAD. Intervalová uzávierka Intervalová uzávierka by mala obsahovať minimálne údaje podľa 12 ods. 4 ZERP. To, čo má obsahovať intervalová uzávierka, ktorú podnikateľ vytlačí podľa svojich potrieb, by mal podnikateľovi v ERP nastaviť servisný technik v súlade s ustanoveniami ZERP. Prehľadovú a aj intervalovú uzávierku má povinnosť podnikateľ vyhotoviť a vytlačiť na požiadanie DÚ alebo colného úradu (ďalej CÚ). Uzávierky je podnikateľ povinný vyhotoviť a vytlačiť ihneď na predajnom mieste alebo v lehote určenej DÚ alebo CÚ. Povinnosť vyhotoviť a vytlačiť intervalovú uzávierku má podnikateľ do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Prehľadovú uzávierku alebo intervalovú uzávierku môže podnikateľ vyhotoviť a vytlačiť aj pre svoje potreby. V podnikateľskej praxi sa často pre potreby účtovníctva vyhotovuje intervalová uzávierka za časové obdobie jedného mesiaca (v minulosti mesačná uzávierka). 7. Virtuálna registračná pokladnica Novelizácia ZERP v roku 2015 zaviedla možnosť používať VRP. VRP je prostredie zriadené Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky (ďalej FR SR) na jeho webovom sídle, ktoré komunikuje prostredníctvom koncového zariadenia. Koncovým zariadením je počítač a tlačiareň. VRP je bezplatne prístupná on-line podnikateľom a funguje v zariadeniach schopných pripojenia na internet. Od môžu VRP používať všetci podnikatelia bez obmedzenia, t. j. podnikateľ, ktorý spĺňa podmienky pre užívanie ERP, môže pri evidovaní tržieb v hotovosti používať dva druhy registračných pokladníc: klasickú ERP alebo VRP. Používanie VRP je však limitované počtom bločkov za mesiac. Používanie VRP je limitované počtom bločkov VRP mohli od jej zavedenia do podnikateľskej praxe používať len podnikatelia, ktorí vystavili za mesiac maximálne pokladničných dokladov. Od nadobudla účinnosť novela ZERP a vyhláška MF SR č. 188/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje počet vydaných pokladničných dokladov na účely používania VRP. V praxi to znamená, že od : VRP môžu používať podnikatelia, ktorí vystavia za mesiac maximálne pokladničných dokladov, ak podnikateľ prekročí limit vystavených pokladničných dokladov, VRP môže používať najviac do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento limit prekročil. Potom musí používať na evidenciu tržieb prijatých v hotovosti klasickú ERP. Podrobnejšie o registrácii VRP, jej používaní v podnikateľskej praxi, o prerušení prevádzky VRP a ukončení prevádzky VRP sa dozviete v ďalšom príspevku. Ing. Jarmila Strählová Podľa stanoviska Sociálnej poisťovne je možné náhradu za prečerpanú dovolenku vyrovnať znížením vymeriavacieho základu na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie je suma príjmu zo závislej činnosti zamestnanca (hrubý príjem), znížená o náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, minimálne ale nulový vymeriavací základ. Uvedené platí pre vymeriavací základ za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnávateľ vykonáva vysporiadanie v súvislosti s prečerpanou dovolenkou. Vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie nemôže byť záporný, t. j. nemôže byť v mínusových hodnotách. Z takto zníženého vymeriavacieho základu zamestnávateľ vyrovná poistné na zdravotné a sociálne poistenie a vyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti. Uvedené dva spôsoby určujú len spôsob vyrovnania náhrady mzdy za prečerpanú dovolenku. Zákonník práce ani iná legislatíva nedefinujú, ako má zamestnávateľ postupovať v prípade poistenia. Zákonodarcovia neupravili, že by sa dni prečerpanej dovolenky mali kvalifikovať ako pracovné voľno bez náhrady mzdy, prípadne inak. To znamená, že zamestnávateľ vyrovná so zamestnancom len náhradu mzdy za prečerpanú dovolenku podľa jedného z uvedených spôsobov, ale spätne nevyrovnáva poistné. Z hľadiska účtovného Subjekt verejnej správy účtuje o nároku na vrátenie zaplatenej náhrady mzdy za prečerpanú dovolenku zamestnanca (nad rámec riadnej dovolenky v kalendárnom roku) prostredníctvom opačného zápisu mzdového nákladu cez účet 331 (strana Má dať) súvzťažne s účtom 521 (na strane Dal). Predpis pohľadávky je účtovaný cez účet 335 súvzťažne s výnosovým účtom 648. Zároveň príjem prostriedkov na bankový účet/do pokladnice je účtovaný cez účet 221/211 súvzťažne s účtom 335. Ak ide o mzdu vyplatenú v minulom roku na základe rozpočtu podľa roku 2016, je potrebné, aby subjekt verejnej správy, ktorým je rozpočtová organizácia, vrátil predmetnú platbu za prečerpanú dovolenku na účet zriaďovateľa. Ekonomická klasifikácia príjmu je podľa opatrenia MF SR č. MF/010175/ , ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie v znení neskorších predpisov, podpoložka Od fyzickej osoby, prípadne Iné. Záver Legislatíva upravuje len povinnosť vrátenia náhrady mzdy za prečerpanú dovolenku. Tieto dni spätne nevyhodnocuje ako pracovné voľno bez náhrady mzdy, prípadne inak. Preto zamestnávateľ nežiada o vrátenie poistného. 1/

46 Cestovné náhrady Zhrnutie: S účinnosťou od nadobudlo účinnosť opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách stravného. Uvedené opatrenie má v praxi dva dosahy. Prvotne sa dotýka súm stravného pri tuzemských pracovných cestách. Zároveň však určuje aj výšku stravovania zabezpečeného zamestnávateľom. Príklad č. 2: Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na trojdňovú pracovnú cestu. Začiatok pracovnej cesty: o 7.00 hod., Bratislava Ukončenie pracovnej cesty: o hod., Bratislava Zamestnanec mal v hoteli poskytnuté raňajky a Stravné: ,70 stravné, pretože je v rozpätí od hod ,73 stravné, pretože má celodenné stravné krátené o 25 % za poskytnuté raňajky (t. j. 25 % z 10,30 je 2,57 ), t. j. 10,30 2,57 = 7,73 rozpätie hod ,73 stravné, pretože má celodenné stravné krátené o 25 % za poskytnuté raňajky (t. j. 25 % z 10,30 je 2,57 ), t. j. 10,30 2,57 = 7,73 rozpätie hod. Príklad č. 3: Zamestnávateľ kúpi zamestnancom stravné lístky v hodnote 3,38. Zamestnávateľ musí prispieť na jeden lístok 55 % z jeho hodnoty, teda 1,86. Zamestnanec bude mať zrážku 1,52. Príklad č. 4: Zamestnávateľ kúpi zamestnancom stravné lístky v hodnote 4,20. Zamestnávateľ musí prispieť na jeden lístok 55 % z jeho hodnoty, teda 2,31. Zamestnanec bude mať zrážku 1,89. Zamestnávateľ sa rozhodne prispievať maximálnou možnou sumou, ktorú môže mať daňovo uznanú. Vtedy bude príspevok zamestnávateľa vo výške 2,48. Zrážka zamestnanca bude 1,72. Príklad č. 5: Zamestnávateľ vo vlastnom stravovacom zariadení poskytuje zamestnancom jedlo. Na jedno teplé jedlo prispieva 2,48. Kalkulácia na jedno jedlo je 3,00. Zamestnanci majú zrážku 0,52. Zmeny v sumách stravného od Suma stravného pri tuzemských pracovných cestách závisí od času trvania pracovnej cesty a je rozdelená na tri časové pásma, podľa toho, koľko času v tom ktorom kalendárnom dni zamestnanec na pracovnej ceste strávi. Aktuálne hodnoty stravného pri pracovnej ceste od podľa stráveného času sú: od 5 hodín do 12 hodín vrátane je to 4,50 nad 12 hodín do 18 hodín vrátane je to 6,70 nad 18 hodín do 24 hodín vrátane je to 10,30 Príklad č. 1: Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na trojdňovú pracovnú cestu. Stravné nemal zabezpečené. Začiatok pracovnej cesty: o 7.00 hod., Bratislava Ukončenie pracovnej cesty: o hod., Bratislava Stravné: ,70 stravné, pretože je v rozpätí od hod ,30 stravné, pretože je v rozpätí hod ,30 stravné, pretože je v rozpätí viac ako 18 hodín. V zmysle 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Stravovanie je povinný zabezpečiť každému zamestnancovi, ak odpracuje na jednej zmene viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie: vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Pokiaľ zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, potom má povinnosť prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac výška na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. S účinnosťou od je maximálna výška príspevku zamestnávateľa na stravné 55 % zo sumy 4,50, čiže v sume 2,48 eura. V prípade, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie formou stravovacích poukážok, platí podľa Zákonníka práce, že minimálna výška stravného lístka je 75 % z výšky stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín pri tuzemskej pracovnej ceste. Aktuálne ide o 75 % zo sumy 4,50, čiže 3,38. Zamestnávatelia majú povinnosť od zamestnancom poskytnúť stravovacie poukážky v minimálnej nominálnej hodnote 3,38. Z hodnoty stravovacej poukážky musia minimálne 55 % prispievať zamestnancom z nákladov spoločnosti. Maximálny daňovo uznaný príspevok zamestnávateľa na jednu poukážku je 2,48. Na stravný lístok môžu prispieť aj zo sociálneho fondu. Výška príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu nie je limitovaná. Júlia Pšenková 44 Odborníčka Júlia Pšenková vo videoškolení Zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov od rozoberá zmeny v zákone v uvedenom zákone.

47 Verejná správa Predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme Tento článok sa bližšie venuje jednotlivým predpokladom výkonu práce vo verejnom záujme. Má za cieľ pomôcť pri aplikácii zákona č. 552/2003 Z. z. v každodennej praxi. Verím, že k tomu dopomôže nielen interpretácia ustanovenia 3 predmetného zákona, ale aj viaceré príklady z praxe či rozhodnutia súdov, na ktoré článok odkazuje. K jednotlivým predpokladom výkonu práce vo verejnom záujme a) Spôsobilosť na právne úkony Spôsobilosť na právne úkony je spôsobilosť fyzickej osoby nadobúdať vlastnými právnymi úkonmi práva a povinnosti a spravidla sa nadobúda dovŕšením plnoletosti, teda dosiahnutím 18 roku života. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Splnenie tohto predpokladu sa v praxi, a to pri prijímaní do pracovného pomeru vo verejnej službe, preukazuje spravidla čestným vyhlásením uchádzača o zamestnanie. b) Bezúhonnosť Zákon č. 552/2003 Z. z. nedefinuje pojem bezúhonnosť. Avšak ustanovuje, koho za bezúhonného považovať nemožno. Za bezúhonného nepovažuje toho, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. V súlade s ust. 3 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. sa bezúhonnosť preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nie je starší ako tri mesiace. Z uvedeného vyplýva povinnosť zamestnávateľa pred prijatím uchádzača o zamestnanie do pracovného pomeru zistiť, či táto osoba spĺňa podmienku bezúhonnosti, aby mohla byť prijatá do pracovného pomeru. Výpis z registra trestov sa zakladá aj do personálneho spisu zamestnanca. (Príklad č. 1) c) Kvalifikačný predpoklad a osobitný kvalifikačný predpoklad Uchádzač o zamestnanie vo verejnej službe musí spĺňať aj kvalifikačný predpoklad, a ak to vyžaduje osobitný predpis, aj osobitný kvalifikačný predpoklad. Kvalifikačným predpokladom sa v súlade s 2 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 553/2003 Z. z. ) rozumie: primárne vzdelanie alebo nižšie stredné vzdelanie, nižšie stredné odborné vzdelanie alebo stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Kvalifikačné predpoklady sú ustanovené v charakteristikách platových tried, ktoré tvoria prílohu k zákonu č. 553/2003 Z. z., pričom: príloha č. 1 zákona obsahuje charakteristiky platových tried pre pracovné činnosti s prevahou duševnej práce pri výkone práce vo verejnom záujme, príloha č. 2 obsahuje charakteristiky platových tried pre pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme. Kvalifikačný predpoklad môže byť ustanovený aj osobitným predpisom. Anotácia: Fyzická osoba, ktorá sa uchádza o zamestnanie v tzv. verejnej službe, musí spĺňať predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme, ktoré sú upravené v ustanovení 3 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 552/2003 Z. z. ). Predmetné ustanovenie sa však netýka tých uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa uchádzajú o voľné pracovné miesto, na ktorom sa vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce. Výnimku predstavujú aj situácie, ak osobitné predpisy ustanovujú daný predpoklad, napr. kvalifikačný predpoklad hlavného kontrolóra obce ustanovuje osobitný predpis. NEPREHLIADNITE Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje aj Zákonník práce, ak zákon č. 552/2003 Z. z. alebo iný predpis neustanovia inak. Ustanovenie 41 Zákonníka práce stanovuje okruh informácií, ktoré zamestnávateľ nemôže od uchádzača o zamestnanie vyžadovať. Predmetné informácie tak nemôžu byť predpokladom na výkon určitej práce. Uvedené platí aj pre zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme, čiže v tzv. verejnej službe. Takýto zamestnávateľ nemôže v zmysle 41 Zákonníka práce od uchádzača o zamestnanie vyžadovať informácie napr. o tehotenstve alebo rodinných pomeroch a pod. POZNÁMKA Zamestnancom u zamestnávateľa, ktorý pôsobí v tzv. verejnej službe, sa podľa zákona č. 552/2003 Z. z. môže stať fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledovné predpoklady ustanovené v 3: a) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, b) je bezúhonná, c) spĺňa kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady, ak to vyžaduje osobitný predpis, d) má zdravotnú spôsobilosť na prácu, ktorú má vykonávať, ak to vyžaduje osobitný predpis, e) bola zvolená alebo vymenovaná, ak zákon č. 552/2003 Z. z. alebo osobitný predpis voľbu alebo vymenovanie ustanovuje ako predpoklad vykonávania práce vo verejnom záujme, 1/

48 Verejná správa f) je oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu, ak sa takéto oprávnenie na dohodnutú prácu vyžaduje, g) má poverenie podľa vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ak vyučuje náboženstvo. Príklad č. 1: Fyzická osoba bola právoplatným odsudzujúcim rozsudkom odsúdená za trestný čin usmrtenia, čo preukazuje výpis z registra trestov. Je možné ju považovať na účely zákona č. 552/2003 Z. z. za bezúhonnú? Usmrtenie je podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov nedbanlivostným trestným činom. Keďže zákon č. 552/2003 Z. z. ustanovuje, že bezúhonným nie je ten, kto spáchal úmyselný trestný čin, je takáto osoba považovaná za bezúhonnú. NEPREHLIADNITE Najvyšší súd v rozhodnutí uvádza, že: Z 18a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je tiež zrejmé, že kvalifikačné a ďalšie predpoklady stanovené v uznesení mestského zastupiteľstva mesta Trebišov boli nad rámec zákonných podmienok, a preto uvedené kritériá možno považovať za nezákonné, pretože bolo týmto spôsobom znemožnené niektorým uchádzačom o funkciu kontrolóra mesta zúčastniť sa aktu voľby, aj keď splnili zákonom stanovené podmienky. NEPREHLIADNITE Podľa názoru Najvyššieho súdu SR stanovenie kritéria vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ekonomického alebo právnického zamerania v uznesení odporcu o vyhlásení voľby hlavného kontrolóra nie je v rozpore so zákonom a so zreteľom na ustanovenie 8 ods. 1 antidiskriminačného zákona nie je možné ho považovať za antidiskriminačné, pretože vzhľadom na vyššie uvedený budúci výkon práce hlavného kontrolóra bola požiadavka odporcu vysokoškolského vzdelania právnického či ekonomického smeru primeraná a jej cieľ legitímny. Za diskrimináciu by bolo možné označiť prípad, ak by navrhovateľka žiadala doložiť požadovaný stupeň vzdelania diplomom len z jednej určitej vysokej školy. Napr. podľa 18a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 369/1990 Zb. ) je kvalifikačným predpokladom na funkciu hlavného kontrolóra ukončené minimálne úplné stredné vzdelanie. Najvyšší súd SR riešil prípad (rozsudok z 8. februára 2011 pod sp. zn. 3 Sžo 153/2010), v ktorom mesto Trebišov stanovilo na funkciu kontrolóra mesta iné kvalifikačné predpoklady než tie, ktoré sú ustanovené v 18a zákona č. 369/1990 Zb. Mesto Trebišov požadovalo, aby uchádzač o funkciu hlavného kontrolóra mesta mal ukončené vysokoškolské štúdium prvého stupňa v odbore právo alebo ekonómia. Najvyšší súd SR sa pri rozhodovaní stotožnil s názorom Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorého kvalifikačným predpokladom na funkciu kontrolóra je v súlade s 18a zákona č. 369/1990 Zb. ukončené minimálne úplné stredné vzdelanie, pričom žiadne ďalšie kvalifikačné či iné predpoklady na výkon uvedenej funkcie zákon nestanovuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň vyjadril názor, že ak by sa boli voľby zúčastnili aj vyradení uchádzači, ktorí podmienku (predpísané vzdelanie), ktorou je ukončené minimálne úplné stredné vzdelanie, pričom zákon neuvádza akého smeru, splnili, pri výbere uchádzača možno akceptovať najvhodnejšieho uchádzača, ktorý podľa predstavy obecného/mestského zastupiteľstva má najlepšie predpoklady vrátane toho, že bude uprednostnený napríklad uchádzač s vysokoškolským vzdelaním, ktoré najbližšie inklinuje k funkcii kontrolóra (právo, ekonomika či iné). Najvyšší súd Slovenskej republiky nesúhlasil s námietkou mesta Trebišov týkajúcou sa výkladu tzv. minimálneho zákonného kvalifikačného predpokladu. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, ak zákon takto stanovil kvalifikačný predpoklad, znamená to, že každý, kto ho spĺňa, sa môže o funkciu uchádzať. Otázka výberu vhodného kandidáta je už vecou úvahy. Okrem spomínaného rozhodnutia existuje aj ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v súvislosti s požiadavkou kvalifikačného predpokladu na výkon funkcie kontrolóra obce. Ide o rozsudok z 31. augusta 2010 vydaného pod sp. zn. 5 Sžo 91/2010. Tento rozsudok je však v absolútnom protiklade k rozsudku pod sp. zn. 3 Sžo 153/2010. V rozsudku pod sp. zn. 5 Sžo 91/2010 Najvyšší súd SR riešil prípad v meste Veľké Kapušany, ktoré taktiež stanovilo na funkciu kontrolóra mesta iné kvalifikačné predpoklady než tie, ktoré sú ustanovené v 18a zákona č. 369/1990 Zb. Mesto Veľké Kapušany požadovalo, aby uchádzač o funkciu hlavného kontrolóra mesta mal ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa ekonomického alebo právneho zamerania, aby mal minimálne päťročnú prax v právnej alebo ekonomickej oblasti. Na nezákonnosť uznesenia, ktorým mesto Veľké Kapušany vyhlásilo voľby kontrolóra obce, upozornila Okresná prokuratúra v Michalovciach. Krajský súd v Košiciach sa nestotožnil s právnym názorom Okresnej prokuratúry v Michalovciach, podľa ktorej mesto Veľké Kapušany obmedzilo prístup k volenej funkcii kontrolóra obce tým uchádzačom, ktorí v súlade s 18a zákona č. 369/1990 Zb. mali ukončené minimálne úplné stredné vzdelanie, ale ktorých možnosť uchádzania sa o túto funkciu bola obmedzená práve uznesením mesta, ktorým boli voľby vyhlásené. Podľa Okresnej prokuratúry v Michalovciach malo mesto Veľké Kapušany týmto konaním navyše odobrať možnosť uchádzať sa o obsadzovanú funkciu záujemcom s vysokoškolským vzdelaním iného než ekonomického alebo právnického smeru, napr. uchádzačom so vzdelaním v technických smeroch. Najvyšší súd SR sa v prípade pod sp. zn. 5 Sžo 91/2010 pri posudzovaní kvalifikačného kritéria na funkciu hlavného kontrolóra uvedeného v 18a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. stotožnil s výkladom tohto ustanovenia obsiahnutého v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach a jeho odôvodnením, t. j. že zákon v tomto ustanovení vymedzuje dolnú hranicu požadovaného vzdelania. Možno konštatovať, že vzhľadom na protichodnosť spomínaných rozsudkov Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodoval v podstate o tej istej otázke, a to o otázke možnosti stanovenia prísnejších požiadaviek na uchádzačov o funkciu hlavného kontrolóra obce obecným zastupiteľstvom, k vyriešeniu spornej otázky nedošlo. 46 MarcelaMacovásavovideoškoleníOchrana osobných údajov a kamerové systémy od venuje IS Monitorovanie priestorov prístupných verejnosti, Monitorovanie zamestnancov na pracovisku a Monitorovanie priestorov neprístupných verejnosti.

49 Verejná správa Osobitným kvalifikačným predpokladom sa v súlade s 2 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z. z. rozumie absolvovanie špeciálnych skúšok alebo špecializačných foriem vzdelávania ustanovených osobitným predpisom, ktoré sú nevyhnutné na získanie oprávnenia vykonávať určenú pracovnú činnosť. Pri strate osobitného kvalifikačného predpokladu ide spravidla o situácie, keď sa zamestnanec nepodrobí napr. povinnému preskúšaniu, ktoré je podľa právnych predpisov podmienkou na predĺženie príslušného oprávnenia na výkon určitej činnosti, alebo dôjde k odobratiu tohto oprávnenia. Ak zamestnanec pri prijatí do pracovného pomeru nespĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad ustanovený osobitným predpisom, je povinný splniť ho v čase ustanovenom v tomto osobitnom predpise. Ak v tomto osobitnom predpise nie je ustanovený čas na splnenie osobitného kvalifikačného predpokladu, určí ho zamestnávateľ. Po márnom uplynutí času na dodatočné splnenie osobitného kvalifikačného predpokladu nemožno jeho nesplnenie odpustiť. Ak by nastal spomínaný prípad, zamestnanec by na udržanie svojho pracovného miesta musel dodatočne v lehote ustanovenej zákonom (novelou) požadovaný predpoklad splniť. Nesplnenie požadovaného predpokladu v lehote požadovanej zákonom sa považuje za nesplnenie predpokladu na výkon práce vo verejnom záujme, čo môže v súlade s 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce viesť k výpovedi, ktorú dá zamestnávateľ zamestnancovi. d) Zdravotná spôsobilosť Ak osobitný predpis ustanovuje, že pri práci, ktorú bude zamestnanec vykonávať, treba na vykonávanú prácu aj zdravotnú spôsobilosť, zamestnanec musí spĺňať aj tento predpoklad. Takým osobitným predpisom, ktorý od zamestnanca vyžaduje ako predpoklad na výkon práce zdravotnú spôsobilosť, je zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 317/2009 Z. z. ). Zdravotnú spôsobilosť tento zákon definuje ako telesnú spôsobilosť a duševnú spôsobilosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca, ktorá je potrebná na výkon pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti. e) Voľba, vymenovanie Zákonník práce v 42 ods. 2 ustanovuje inštitút voľby a vymenovania ako predpokladu na výkon práce, ak ju ustanovuje osobitný predpis. Pretože sa pracovný pomer zakladá len pracovnou zmluvou, treba túto zmluvu po voľbe alebo vymenovaní uzatvoriť. Vymenovanie alebo voľba do určitej funkcie nepostačuje pre samotný vznik pracovného pomeru, ale je potrebné aj uzatvorenie pracovnej zmluvy. Podľa 3 ods. 5 zákona č. 552/2003 Z. z. je vymenovanie predpokladom výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej štátnym orgánom. Ak zamestnávateľ zamestnanca z funkcie odvolá, dôjde k naplneniu výpovedného dôvodu podľa 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce a zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď. Voľba alebo vymenovanie sú ako predpoklad výkonu práce vo verejnom záujme ustanovené napríklad aj v zákone č. 369/1990 Zb. Podľa 11 ods. 4 písm. j) cit. zákona obecné zastupiteľstvo volí a odvoláva hlavného kontrolóra obce. V súlade s 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. obecné zastupiteľstvo na návrh starostu vymenúva a odvoláva vedúcich (riaditeľov) rozpočtových a príspevkových organizácií obce. Vymenovanie upravuje napr. zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov v 2 ods. 3, podľa ktorého náčelníka obecnej polície na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Voľbu a vymenovanie ako predpoklad výkonu práce vo verejnom záujme upravuje aj zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon č. 302/2001 Z. z.) v znení neskorších predpisov. Podľa 11 ods. 2 cit. zákona zastupiteľstvo samosprávneho kraja volí a odvoláva hlavného kontrolóra, vymenúva a odvoláva vedúcich, riaditeľov právnických osôb samosprávneho kraja. Príklad č. 2: Situácia nesplnenia osobitného kvalifikačného predpokladu by napríklad mohla nastať vtedy, ak: prípadná novela k zákonu č. 552/2003 Z. z. ustanoví, že predpokladom výkonu prácevoverejnomzáujmejeajovládanie štátneho jazyka, ktoré je potrebné preukázať dokladom o vykonaní skúšky zo štátneho jazyka, táto novela ustanoví aj to, že zamestnanec, ktorý nesplnil vyššie uvedený kvalifikačný predpoklad, si ho musí doplniť v nejakej lehote alebo by daný zamestnanec získal vzdelanie v českom jazyku napr. v Českej republike, keďže získal stredoškolské aj vysokoškolské vzdelanie v čase, keď Slovenská republika a Česká republika boli jedným štátom. Príklad č. 3: Osobitným predpisom, podľa ktorého treba osobitný kvalifikačný predpoklad, je zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov. Podľa 25 ods. 1 tohto zákona môže príslušník obecnej polície plniť úlohy obecnej polície iba vtedy, ak má úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a získal odbornú spôsobilosť príslušníka obecnej polície. Odbornú spôsobilosť získa príslušník obecnej polície: absolvovaním odbornej prípravy príslušníkov obecnej polície a úspešným vykonaním skúšky odbornej spôsobilosti pred odbornou komisiou Policajného zboru ( 25 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb.). Odbornú spôsobilosť spĺňa aj príslušník obecnej polície, ktorý získal vzdelanie v študijnom odbore bezpečnostná služba na strednej škole alebo na vysokej škole ( 25 ods. 3 zákona č. 564/1991 Zb.). Splnenie tohto predpokladu sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti príslušníka obecnej polície, ktoré vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ( 25 ods. 5 zákona č. 564/1991 Zb.). Osvedčenie je verejnou listinou. POZNÁMKA Splnenie tohto predpokladu preukazuje pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec v súlade s 10 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z. lekárskym potvrdením o telesnej spôsobilosti a o duševnej spôsobilosti pred nástupom do zamestnania. Zákon č. 317/2009 Z. z. ustanovuje pre zamestnávateľa možnosť v prípade 1/

50 Verejná správa dôvodného podozrenia, že došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca, vyzvať tohto zamestnanca, aby v lehote do 90 dní preukázal svoju zdravotnú spôsobilosť. Ak vyzvaný zamestnanec nepreukáže zdravotnú spôsobilosť, zamestnávateľ postupuje rovnako ako pri strate zdravotnej spôsobilosti. Náklady, ktoré sú priamo spojené s preukazovaním zdravotnej spôsobilosti, uhrádza zamestnávateľ. POZNÁMKA Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca inú vhodnú prácu ani na kratší pracovný čas v mieste výkonu práce, je povinný ponúknuť mu akékoľvek iné miesto, ktoré má voľné v dobe dania výpovede, na ktoré má zamestnanec potrebné predpoklady. Uvedené vyplýva z judikatúry slovenského súdnictva, napr. z judikátu R 15/1978, podľa ktorého možno za vhodnú prácu považovať aj takú prácu, pri ktorej sa v plnej miere nevyužíva kvalifikácia zamestnanca. POZNÁMKA Ak zamestnanec ponuku inej vhodnej práce alebo inej práce odmietol, zamestnávateľ je oprávnený dať mu výpoveď z dôvodu podľa 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce. OTESTUJTE SA: 1. Akým spôsobom preukazuje uchádzač o zamestnanie zamestnávateľovi, že má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu? a) výpisom z registra trestov b) osvedčením c) čestným vyhlásením uchádzača o zamestnanie 2. Kto sa považuje za bezúhonného podľa zákona č. 552/2003 Z. z.? a) aj ten, kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin b) ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin 3. Môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý nespĺňa predpoklady ustanovené predpisom? a) nie, nemôže b) áno, môže, ale len ak nemá pre zamestnanca inú vhodnú prácu Správne odpovede: 1c); 2a); 3b) f) Oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami Ak sa zamestnanec pri práci bude oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, musí spĺňať predpoklady oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami, ktoré ustanovuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto predpoklady ustanovuje v 10 ods. 1, a to pre stupne utajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné alebo Vyhradené. Oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniká podpísaním záznamu o určení navrhovanej osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a podpísaním vyhlásenia o mlčanlivosti. g) Poverenie podľa vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti Ak bude zamestnanec vyučovať náboženstvo, musí mať poverenie podľa vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch ďalej odkazuje na nasledovné predpisy: a) zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, b) Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004 Z. z o uzavretí zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní), c) Dohodu č. 395/2004 Z. z. medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní. Skončenie pracovného pomeru z dôvodu straty predpokladu na výkon práce Podľa 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď z dôvodu, že tento nespĺňa predpoklady ustanovené osobitnými predpismi na výkon dohodnutej práce. Nemusí ísť len o situácie, keď zamestnanec stratí predpoklady na výkon dohodnutej práce po nástupe do zamestnania, ale môže ísť aj o prípady, keď ubezpečil zamestnávateľa, že určité predpoklady spĺňa a po nástupe do zamestnania vyjde najavo, že informácia, ktorú zamestnávateľovi poskytol, nebola pravdivá. Hoci zamestnanec pri vzniku pracovného pomeru spĺňal predpoklady ustanovené osobitnými predpismi, počas trvania pracovného pomeru sa situácia môže zmeniť. V prípade, ak zamestnanec prestane spĺňať predpoklady ustanovené osobitnými predpismi (napr. prestane byť bezúhonný), zamestnávateľ je povinný ponúknuť mu inú vhodnú prácu (vzhľadom na stratu daného predpokladu) skôr, než mu dá výpoveď ( 63 ods. 2 Zákonníka práce). K tomuto názoru sa prikláňa aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. februára 2012 vydaný v konaní pod sp. zn. 9 Co/190/2011, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto, teda aj také miesto, ktoré je možno vnímať z hľadiska doterajšieho zaradenia pre zamestnanca ako menej výhodné alebo menej priaznivé, ktoré je však v čase dania výpovede k dispozícii. Záver Na to, aby zamestnávateľ pôsobiaci vo verejnej službe obsadil voľnú pracovnú pozíciu vybraným uchádzačom, musí tento uchádzač spĺňať určité podmienky (predpoklady). Predpoklady na výkon takejto pracovnej pozície definuje zamestnávateľ, ktorý voľné miesto obsadzuje, ale stanovenie týchto predpokladov musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. JUDr. Tatiana Mičudová 48 Vo videoškolení Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2016 lektorka Júlia Pšenková na množstve praktických príkladoch rozoberá problematiku RZP za rok 2016.

51 Termín zákonnej povinnosti najneskôr v lehote splatnosti poistného deò nasledujúci po zániku poistenia najneskôr v lehote splatnosti poistného do 8 dní do 10 pracovných dní do do výplatného termínu do 30 dní do výplatného termínu do 5 dní po výplatnom termíne do do do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podaní daòového priznania do do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do 15 dní Charakteristika zákonnej povinnosti Prihlási odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a 4 ods. 1 písm. d) zákona do registra poistencov a sporite¾ov na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesaèný príjempresiahol urèenú sumu. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Odhlási zamestnanca pod¾a 4 ods. 1 zákona z poistenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca pod¾a 4 ods. 2 zákona z poistenia na dôchodkové poistenie v poboèke Sociálnej poisovne. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Odhlási zamestnanca pracujúceho na základe ním urèenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov z poistenia na úrazové poistenie a garanèné poistenie v poboèke Sociálnej poisovne. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Odhlási odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a 4 ods. 1 písm. d) zákona z poistenia na úrazové a garanèné poistenie v poboèke Sociálnej poisovne. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Odhlási zamestnanca z registra poistencov a sporite¾ov na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesaèný príjem nepresiahol 200, ak ide o fyzické osoby pracujúce na základe nimi urèenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Oznámi poboèke Sociálnej poisovne platobnú neschopnos zamestnávate¾a. Oznámi poboèke Sociálnej poisovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garanèného poistenia. Súèasne predloi aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru. Vystavi a doruèi zamestnancovi potvrdenie o zdanite¾ných príjmoch FO zo závislej èinnosti, ktorý iada o vykonanie roèného zúètovania za rok 2016 iného zamestnávate¾a, ak zamestnanec poiada o vystavenie dokladu najneskôrdo 5. februára Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávate¾om z príjmovza január 2017 s uvedením variabilného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné zdravotné poistenie v zmysle 15 ods. 5 zákona. Výkaz zamestnávate¾a zasla do zdravotnej poisovne do troch dní odo dòa splatnosti preddavkov. Odo dòa doruèenia chybového protokolu zaslaného zdravotnou poisovòou odosla opravené nesprávne vykázané údaje v mesaènom výkaze alebo v oznámení zamestnávate¾a o poistencoch pri zmene platite¾a poistného. Povinná osoba a zákon v platnom znení Zamestnávate¾ 231 ods. 1 písm. b) bod 7 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ 231 ods. 1 písm. b) bod 5 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ 231 ods. 1 písm. b) bod 6 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ 231 ods. 1 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾, predbený správca konkurznej podstaty, resp. správca konkurznej podstaty 234 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾, predbený správca konkurznej podstaty, resp. správca konkurznej podstaty 234 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ 39 ods. 5 písm. b) zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Zamestnávate¾ 17 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Zamestnávate¾ 24 písm. n) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávate¾om s uvedením variabilného a špecifického symbolu pod¾a 142 ods. 7 zákona z príjmov za január Zamestnávate¾ V lehote splatnosti predloi poboèke SP výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. 143 ods. 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ je povinný odosiela mesaèné výkazy a výkazy príspevkov výluène elektronicky. Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúètovaných zamestnancom na výplatu za mesiac január Prevod finanèných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný úèet (najneskôr do konca kalendárneho mesiaca). Odvod preddavkov na daò z príjmov zo závislej èinnosti zamestnancov z príjmovza január Odvod dane z príjmov vyberanej zrákou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísaných v prospech daòovníkav januári Oznámenie o zrazení a odvedení dane správcovi dane. Odvod preddavku na zabezpeèenie dane v prípade úhrady vykonanej v januári 2017 v prípade daòovníkov, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani sa tu obvykle nezdrujú. Oznámenie o zrazení a odvedení dane správcovi dane. Úhrada preddavkov na daò z príjmov právnických osôb (mesaèné preddavky) za mesiac február 2017 vo výške 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti pri pouití sadzby dane platnej v roku 2017 pod¾a 15 zákona o dani z príjmov. Úhrada preddavkov na daò z príjmov fyzických osôb (mesaèné preddavky) za mesiac február 2017 vo výške 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti zo základu dane zníeného o nezdanite¾né èasti pod¾a 11 platné v roku 2017 a pri pouití sadzby dane pod¾a 15 zákona o dani z príjmov. Termín na vyrovnanie rozdielu medzi zaplatenými preddavkami na daò z príjmov právnických osôb, ak zaplatené preddavky sú nišie ako preddavky vyplývajúce z podaného daòového priznania. Zamestnávate¾ 6 ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007 Z. z. Zamestnávate¾ 6 ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007 Z. z. Zamestnávate¾ 35 ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Platite¾ dane fyzická a právnická osoba 43 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Platite¾ dane fyzická a právnická osoba 44 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Právnická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos bola vyššia ako zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Fyzická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos bola vyššia ako zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Právnické osoby 42 ods. 9 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie platenéhozamestnancoma zamestnávate¾om z príjmov za január 2017, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 28. februára 2017 s uvedením variabilného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné zdravotné poistenie Zamestnávate¾ v zmysle 15 ods. 5 zákona. 17 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Výkaz zamestnávate¾a zasla do zdravotnej poisovne do troch dní odo dòa splatnosti preddavkov. Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného Zamestnávate¾ fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávate¾om s uvedením variabilného a špecifického symbolu z príjmov pod¾a 142 ods. 7 zákona za január 2017, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatenédo 28. februára ods. 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Predloenie preh¾adu o zrazených a odvedených preddavkoch na daò z príjmov zo závislej èinnosti, o zamestnaneckej prémii a o daòovom bonuse za január Po uplynutí mesiaca: v ktorom bolo získané povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, v ktorom sa zaèala vykonáva iná samostatná zárobková èinnos alebo v ktorom bola prenajatá nehnute¾nos poiada správcu dane o registráciu. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnos zráa daò z príjmov alebo preddavky na daò, alebo daò z príjmov vybera, poiada správcu dane o registráciu ako platite¾ dane. Registraèná a oznamovacia povinnos pod¾a tohto ustanovenia sa nevzahuje na platite¾a dane uvedenéhov 43ods. 17. Zamestnávate¾ 49 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Daòový subjekt fyzická a právnická osoba 49aods.1a2zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Daòový subjekt fyzická a právnická osoba 49a ods. 3 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Po uplynutí mesiaca, Registrovaná fyzická a právnická osoba v ktorom vznikla povinnos zráa daò z príjmov alebo preddavky na daò, alebo daò z príjmov vybera, oznámi miestne príslušnému správcovi dane zmeny 49a ods. 3 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v registrácii skutoènos, e registrovaná fyzická alebo právnická osoba sa stala platite¾om dane. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareò, poiada správcu dane o registráciu. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareò, oznámi miestne príslušnému správcovi dane vznik stálej prevádzkarne. Po uplynutí mesiaca, v ktorom nastali zmeny, oznámi správcovi dane zmenu oznámených a zaregistrovaných údajov, najmä zánik daòovej povinnosti. Po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k zrušeniu registrácie, oznámi správcovi dane zrušenie registrácie. Do 15 dní odo dòa doruèenia rozhodnutia o zrušení registrácie vráti správcovi dane osvedèenie o registrácii. Oznámi ivnostenskému úradu ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukonèenie výkonu jeho funkcie. Daòový subjekt fyzická a právnická osoba 49a ods. 5 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Registrovaná fyzická a právnická osoba 49a ods. 5 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Registrovaná fyzická a právnická osoba 49a ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Registrovaná fyzická a právnická osoba 49a ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Podnikate¾ fyzická aj právnická osoba 11 ods. 9 zákona è. 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikaní

52