Kalendár podnikate¾a od do

Transkript

1

2 Vysvetlivky: NP = nemocenské poistenie, DP= dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie), DPN = doèasná pracovná neschopnos, RP = rodièovský príspevok, RTVS = Rozhlas a televízia Slovenska Kalendár podnikate¾a spracovala: Bibiána Špániková, ekonomicko-úètovná poradkyòa Termín zákonnej povinnosti do 3 dní do (namiesto nedele ) do 8 dní do 8 pracovných dní do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platite¾a poistného do 8 dní pred vznikom poistenia Kalendár podnikate¾a od do Charakteristika zákonnej povinnosti Povinná osoba a zákon v platnom znení Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne pracovný úraz, ktorý si vy iadal lekárske ošetrenie alebo doèasnú pracovnú neschopnos. Predlo i poboèke Sociálnej pois ovne evidenciu na úèely sociálneho poistenia pri uplatnení nároku na dôchodkovú dávku alebo pri skonèení pracovného Zamestnávate¾ pomeru. 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Po 10. dni trvania doèasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpi poboèke tlaèivo, ktorým sa preukazuje doèasná pracovná neschopnos. Písomne alebo elektronicky vykáza príslušnej zdravotnej pois ovni celkovú výšku dividend a výšku preddavku na poistné, ak boli dividendy vyplatené Platite¾ dividendy v mesiaci január ods. 6 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Ak platite¾ vypláca dividendy najmenej 3 osobám, je povinný výkaz doruèova príslušnej ZP výluène elektronicky. Uhradi preddavok na poistné za poistenca, ktorý mal príjem z dividend za úètovné obdobie, ktoré zaèalo najskôr , a ktorý bol vyplatený v mesiaci Platite¾ dividendy január ods. 4 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za január 2015 za samostatne zárobkovo èinné osoby uvedené v 11ods. 1 písm. b) zákona a Samostatne zárobkovo èinná osoba a osoba uvedená v 11 za osoby uvedené v 11 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré nie sú zamestnancami, SZÈO ani osobami, za ktoré platí poistné ods. 2 štát, 17 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symboluplatite¾a preddavku na verejné zdravotné poistenie. Povinne poistená samostatne zárobkovo èinná osoba Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, ako aj poistného na poistenie v nezamestnanosti za a dobrovo¾ne poistená osoba január 2015povinne poistenými a dobrovo¾ne poistenými fyzickými osobami s uvedením variabilnéhoa špecifickéhosymbolu pod¾a 142 ods. 7 zákona. 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s nepravidelným príjmom s uvedením variabilného a špecifickéhosymbolu pod¾a 142 ods. 7 Zamestnávate¾ zákona, ak boli príjmy vyplatené v januári ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s odvodovým zvýhodnením pre dlhodobo nezamestnaných, ktorému vzniklo dôchodkové Zamestnávate¾ poisteniepod¾a 20ods. 5zákona, suvedenímvariabilnéhoašpecifickéhosymbolupod¾a 142ods. 7zákona, akbolipríjmyvyplatené v januári ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Platite¾ poistného zamestnávate¾ alebo samostatne Oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikaèného èísla, èísla bankového úètu a zmenu dòa, ktorý je urèený na zárobkovo èinná osoba výplatu príjmov. 23 ods. 8 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Písomne vykáza výšku preddavku na poistné svojej zdravotnej pois ovni pri vzniku povinnosti plati poistné ako SZÈO. Táto povinnos sa týka aj SZÈO, ktoré si splnili povinnos registrácie na jednotnom kontaktnom mieste pri získaní oprávnenia na podnikanie. Oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni: zmenu alebo vznik platite¾a poistného, skutoènosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu plati zaòho poistné, zmenu mena, priezviska, rodného èísla a trvalého pobytu, skutoènosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vráti preukaz poistenca, skutoènosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného. Oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni, e: vykonáva èinnos zamestnanca v cudzine a je tam aj zdravotne poistená, vykonáva samostatnú zárobkovú èinnos v cudzine a je tam aj zdravotne poistená, sa dlhodobo zdr iava v cudzine a je tam aj zdravotne poistená a na území SR nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú èinnos. Samostatne zárobkovo èinná osoba 20 ods. 2 písm. a) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Poistenec (fyzická osoba) 23 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Poistenec (fyzická osoba) 23 ods. 4 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Poistenec je povinný oznámi zdravotnej pois ovni vznik skutoèností uvedených v 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r) a v) zákona o zdravotnom poistení (keï Poistenec (fyzická osoba) platite¾om poistného zaèína, resp. prestáva by štát). 23 ods. 3 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Oznámi zamestnávate¾ovi: zmenu zdravotnej pois ovne, údaje rozhodujúce pre urèenie, èi je alebo nie je poistencom štátu (DPN, RP, poberate¾ dôchodku a pod.), údaje rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie. Písomne alebo elektronicky oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni vznik alebo zmenu platite¾a poistného. Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky. Zamestnanec 23 ods. 6 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Platite¾ poistného pod¾a 11 zákona è. 580/2004 Z. z. 24 písm. c) a 24 písm. k) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Písomne alebo elektronicky oznámi na tlaèive urèenom Úradom pre doh¾ad nad zdravotnou starostlivos ou vznik alebo zánik pracovného pomeru, Zamestnávate¾ štátnozamestnaneckého pomeru, slu obného pomeru alebo obdobného pracovného vz ahu zamestnanca, ktorý má nárok na odpoèítate¾nú polo ku a ktorý sa pokladá za zamestnanca aj z iného dôvodu. 24 písm. m) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky. Nová povinnos! Povinnos oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni skutoènos, kedy platite¾om poistného zaèína, resp. prestáva by štát. Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky. Zamestnávate¾, samostatne zárobkovo èinná osoba alebo platite¾ poistného pod¾a 11 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. 24 písm. c) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Povinnos oznámi príslušnej zdravotnej pois ovni zmenu platite¾a poistného z dôvodu, e fyzická osoba sa nepova uje za zamestnanca v dòoch, kedy Zamestnávate¾ nepoberá príjem zo zárobkovej èinnosti pod¾a 10b ods. 1 písm. a) a v ktorých nie je fyzickou osobou pod¾a odseku 7 písm. m) a s). 24 písm. c) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky. Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne prerušenie NP a DP. Samostatne zárobkovo èinná osoba Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt. 228 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne skutoènosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného NP a povinného DP. Prihlási sa do registra zamestnávate¾ov vedeného Sociálnou pois ovòou a v rovnakej lehote sa z registra zamestnávate¾ov odhlási. Oznámi prerušenie NP, DP a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca. Oznámi Sociálnej pois ovni zaèiatok a skonèenie èerpania materskej a rodièovskej dovolenky. Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne zmenu svojho názvu, sídla. Oznámi Sociálnej pois ovni zmenu mena a priezviska zamestnanca. Predklada Sociálnej pois ovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania. Samostatne zárobkovo èinná osoba 228 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ Oznámi organizaènej zlo ke Sociálnej pois ovne, e jeho zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestnávate¾a a má najmenej 50 % úèas na majetku zamestnávate¾a alebo je èlenom štatutárneho orgánu zamestnávate¾a a má najmenej 50 % úèas na majetku zamestnávate¾a. 231 ods. 1 písm. o) zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Prihlási zamestnanca pod¾a 4 ods. 1 zákona na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca pod¾a Zamestnávate¾ 4 ods. 2 zákona na dôchodkové poistenie v poboèke Sociálnej pois ovne. 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona è. 461/2003 Z. z. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. o sociálnom poistení Prihlási zamestnanca na úèely úrazového poistenia a garanèného poistenia (zamestnancom urèená dohoda o brigádnickej práci študentov) v poboèke Zamestnávate¾ Sociálnej pois ovne, ak jeho mesaèný príjem nepresiahne ods. 1 písm. b) bod 5 zákona è. 461/2003 Z. z. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. o sociálnom poistení Prihlási odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a 4 ods. 1 písm. d) zákona do registra poistencov a sporite¾ov na úèely úrazového a garanèného Zamestnávate¾ poistenia v poboèke Sociálnej pois ovne. 231 ods. 1 písm. b) bod 6 zákona è. 461/2003 Z. z. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. o sociálnom poistení

3 1/2015 mesačník vydávaný v jazyku slovenskom Obsah čísla : Daň z príjmov Uzatvorenie roka 2014 v mzdovej učtárni II (Bibiána Špániková) Zdaňovanie príjmov v roku 2015 novela zákona o dani z príjmov I (Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD.) Pracovnoprávne vzťahy Povinnosti a chyby zamestnávateľa pri peňažnom plnení pri skončení pracovného pomeru (Ing. Eva Gášpárová) Odmeňovanie Prehľad veličín používaných v mzdovom účtovníctve v roku (Ing. Eva Gášpárová) Odvody do fondov a sociálna pomoc Výnimka z platenia poistného na dôchodkové poistenie pri dohodách o brigádnickej práci študentov od (Ing. Jolana Strýčková) Novela zákona o službách zamestnanosti s účinnosťou od (JUDr. Slavomíra Gejdošová) Úspech zaväzuje. Hlásime sa k spoločenskej zodpovednosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou našej firemnej kultúry. V oblasti filantropie sme sa rozhodli zdieľať osudy opustených detí, ktoré nie z vlastnej viny žijú v detských domovoch. Od roku 1997 sa finančne podieľame z tržieb z predplatného na podpore náhradných rodín, ktoré týmto deťom poskytujú svoj domov, zázemie a istotu, že niekam patria a umožňujú im prežiť normálne detstvo uprostred milujúcej rodiny. Vydavateľ a redakcia: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A, Žilina IČO: tel.: 041/ , fax: 041/ Redakčné spracovanie: Ing. Jaroslava Pastieriková pastierikova@epi.sk tel.: 041/ , fax: 041/ Grafická úprava: Marián Kollár Tlač: Tlačiareň P + M Budovateľská 1672/ Turany Spolupracovníci redakcie: Ing. Jolana Strýčková, JUDr. Tatiana Mičudová, Ing. Eva Gášpárová, JUDr. Igor Hvojník, Bibiána Špániková, doc. JUDr. Ján Matlák, CSc. Inzercia: Martina Rázusa 23A, Žilina tel.: 041/ , mob.: inzercia@pp.sk fax: 041 / Časopis si môžete objednať písomne na adrese vydavateľstva alebo telefonicky tel.: 041/ , fax: 041/ objednavka@pp.sk Služby zákazníkom: tel.: 041/ , fax: 041/ sluzby@pp.sk Telefonické poradenstvo (po pia): z oblasti Dane a účtovníctvo: hod. a hod tel.: z oblasti Mzdy, personalistika a pracovné právo: hod. a hod tel.: Cena hovoru je 1 za minútu. Cena hovoru je uvedená s DPH. Písomné poradenstvo: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A, Žilina fax: 041/ listaren@pp.sk Bankové spojenie: ČSOB, a. s. č. ú.: /7500 Maloobchodné predajne: Tomášikova 20, Bratislava Tel.: batomasikova@eurokodex.sk Sadzba daná do tlače: Predplatné na ročník 2015: od s 5 % zľavou je 59,47 s DPH Povolenie na podávanie periodických listových zásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006. Evidenčné číslo: EV 3311/09, ISSN /2015 1

4 Daň z príjmov Zhrnutie: Téma uzatvorenie roka v mzdovej učtárni pokračuje ďalšou časťou, ktorá sa bude venovať nasledujúcim povinnostiam. V termíne do 31. marca 2015 ide o ročné zúčtovanie preddavkov na daň a výpočet zamestnaneckej prémie, vyplnenie ročného výkazu o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím a odvod za neplnenie povinného podielu na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ÚPSVaR). V termíne do 30. apríla 2015 je to vyplnenie a odoslanie hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2014 a doručenie potvrdenia o zaplatení dane zamestnancovi, ktorý ho musí v rovnakom termíne aj doručiť správcovi dane. Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2014 bude uverejnené v ďalšej časti témy. UPOZORNENIE Za rok 2014 je hranica príjmov, od ktorej je povinnosť podať daňové priznanie, stanovená sumou 1 901,67 (50 % zo sumy 3 803,33, čo je suma, o ktorú si znižuje základ dane daňovník fyzická osoba, pre rok 2014 je to 19,2-násobok sumy 198,09 životného minima platného k ). Podľa ustanovenia 38ods.9zákona odanizpríjmovsprávca dane uloží zamestnávateľovi pokutu najmenej 15 za každého zamestnanca, ktorý v ustanovenej lehote a ustanoveným spôsobom požiadal o vykonanie ročného zúčtovania a súčasne predložil všetky potrebné doklady a zamestnávateľ mu napriek tomu nevykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť za všetkých zamestnancov. POZNÁMKA Vzor žiadosti určuje Ministerstvo financií SR a zverejnený je na stránke Uzatvorenie roka 2014 v mzdovej učtárni II. Výpočet dane a ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za rok 2014 Zamestnávateľ môže vykonať výpočet dane za rok 2014 iba tomu zamestnancovi, ktorý splní nasledujúce podmienky: 1. Najneskôr do 16. februára 2015 (15. február 2015 je nedeľa) písomne požiada posledného zamestnávateľa, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov za rok Ak si zamestnanec neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus v zdaňovacom období 2014 u žiadneho zamestnávateľa, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich. 2. V zdaňovacom období 2014 poberal zdaniteľné príjmy iba zo závislej činnosti, nepoberal príjmy, z ktorých sa vyberá daň podľa 43 (daň vyberaná zrážkou), pri ktorých uplatnil postup podľa 43 ods. 7 (rozhodol sa daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň) a za rok 2014 nie je povinný podať daňové priznanie (nepoberal príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia). 3. Najneskôr do 16. februára 2015 predloží zamestnávateľovi: a) doklady preukazujúce nárok na zníženie základu dane z príjmov a na daňový bonus a b) potvrdenia o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse na vyživované deti od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane. 4. Najneskôr do 16. februára 2015 preukáže zamestnávateľovi nárok na zamestnaneckú prémiu, ktorú si uplatňuje za zdaňovacie obdobie roka Zamestnancovi, ktorý požiadal zamestnávateľa o priznanie zamestnaneckej prémie a ktorému vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu, prizná a vyplatí zamestnaneckú prémiu tento zamestnávateľ. Ak daňovník nesplní vyššie uvedené podmienky, prípadne požiada o ročné zúčtovanie preddavkov, ale nepredloží požadované doklady v stanovenom termíne, zamestnávateľ nevykoná ročné zúčtovanie dane a zamestnanec bude povinný podať daňové priznanie podľa 32 zákona o dani z príjmov. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti Na dodatočné uplatnenie nezdaniteľnej časti dane na daňovníka postačí, ak zamestnanec potvrdí svojím podpisom na žiadosti správnosť uvedených údajov, okrem iných aj to, že nebol k 1. januáru 2014 poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, alebo obdobného dôchodku zo zahraničia, alebo výsluhového dôchodku zo sociálneho zabezpečenia alebo mu nebol priznaný dôchodok spätne k 1. januáru Prílohy, ktoré treba priložiť k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania: Uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane: sobášny list (stačí predložiť iba raz, až kým nedôjde k zmene), potvrdenie o výške vlastného príjmu manžela (manželky) za rok 2014 (nie je povinnou prílohou žiadosti, ale odporúča sa potvrdenia priložiť), doklad o úhrne vyplateného dôchodku za rok 2014, doklad o výške dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové 2

5 Daň z príjmov sporenie, ktoré vystaví dôchodková správcovská spoločnosť, doklad preukazujúci výšku zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (do výšky zaplatených príspevkov sa zahŕňa aj príspevok uhradený v januári 2015 za december 2014). Uplatnenie daňového bonusu (iba ak zamestnanec uplatňuje dodatočne nárok na daňový bonus): rodný list dieťaťa (stačí predložiť iba raz), rozhodnutie príslušného orgánu o tom, že si dieťa osvojil alebo prevzal do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, potvrdenieškoly, žesadieťasústavne pripravuje na povolanie štúdiom, potvrdenia z ÚPSVaR o tom, že dieťa sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, prípadne potvrdenie o poberaní prídavku na vyživované dieťa. Uplatnenie poistného a príspevkov: doklady o zaplatení poistného a príspevkov do Sociálnej poisťovne, príp. nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na zdravotné poistenie (potvrdenia z poisťovní, výpisy z účtu, poštové poukážky). Ročné zúčtovanie dane za rok 2014 Zúčtované, ale nevyplatené príjmy zo závislej činnosti sa nezahŕňajú do príjmov pri ročnom zúčtovaní. To znamená, že príjmy síce zúčtované, ale nevyplatené do 31. januára 2015 sa nezahŕňajú do príjmov zamestnanca pri ročnom zúčtovaní dane za rok Ak zamestnanec v roku 2014 neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, zamestnávateľ vykonávajúci ročné zúčtovanie na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok. a) Ak je rozdiel medzi úhrnom zrazených preddavkov na daň a vypočítanou daňou v prospech zamestnanca, zamestnávateľ preplatok vráti a zamestnaneckú prémiu a daňový bonus (alebo jeho časť do výšky ustanovenej zákonom o dani z príjmov) vyplatí zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl b) Ak vznikne rozdiel medzi preddavkovo zrazenou daňou a vypočítanou daňou v neprospech daňovníka v sume presahujúcej 5, nedoplatok dane zráža platiteľ dane daňovníkovi najneskôr do konca roka Ak však bude nedoplatok na dani znížený o dodatočne uplatnený daňový bonus, zohľadní sa daňový nedoplatok, aj keď bude vo výške 5 alebo menej. Zrazený nedoplatok dane alebo zrazenú časť nedoplatku dane odvedie platiteľ správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň po ročnom zúčtovaní. Ak ale zamestnanec vyhlási, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určenej právnickej osobe, pričom táto suma je najmenej 3, zamestnávateľ zrazí zamestnancovi aj daňový nedoplatok v sume 5 alebo nižšej ako 5 najneskôr do 30. apríla Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní dane Podľa 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov je zamestnávateľ povinný doručiť zamestnancovi, ktorému vykonal ročné zúčtovanie za rok 2014, do 30. apríla 2015 doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní. Doklad doplnený o údaje o vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku, zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu vyplývajúceho z ročného zúčtovania je povinný zamestnávateľ vystaviť zamestnancovi do 10 dní od doručenia žiadosti zamestnanca. Hodnoty platné pre rok 2014: Minimálna mzda platná k ,00 6-násobok minimálnej mzdy 2 112,00 12-násobok minimálnej mzdy 4 224,00 Životné minimum platné k ,09 19,2-násobok sumy životného minima (nezdaniteľná časť základu dane ročná) 3 803, násobok sumy životného minima ,00 176,8-násobok sumy životného minima ,31 UPOZORNENIE Ročné zúčtovanie preddavkov a výpočet dane za rok 2014 je zamestnávateľ povinný vykonať najneskôr do 31. marca 2015 (utorok). POZNÁMKA Ak zamestnancovi vyšiel z ročného zúčtovania nedoplatok na dani alebo rozdiel daňového bonusu vyšší ako 5 azamestnávateľ mu ho nemôže zraziť z príjmu do konca kalendárneho roka z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu alebo ak nemôže zrážku dane vykonať, je zamestnávateľ povinný zaslať správcovi dane miestne príslušnému podľa trvalého pobytu zamestnanca o tom oznámenie do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala (napríklad zamestnancovi skončil pracovný pomer k zamestnávateľovi, ktorý mu zrážal nedoplatok). Súčasťou oznámenia sú aj doklady o vykonanom ročnom zúčtovaní a vykonaných zrážkach z príjmu zamestnanca. Vzor tlačiva Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie (rok) 2014 určuje Ministerstvo financií SR a zverejnený je na stránke ako aj na stránke POZNÁMKA O vrátený preplatok dane zamestnávateľ postupne znižuje odvod preddavkov na daň najneskôr do konca kalendárneho roka 2015 alebo požiada miestne príslušného správcu dane o poukázanie sumy vyplatenej zamestnancom po vykonaní ročného zúčtovania. Podobne postupuje zamestnávateľ aj pri vyplatenom daňovom bonuse a zamestnaneckej prémii. UPOZORNENIE Ak zamestnávateľ tento doklad nevystaví a nedoručí zamestnancovi, dopúšťa sa správneho deliktu podľa 154 ods. 1 písm. j) zákona o správe daní (daňový poriadok) a správca dane mu uloží pokutu od 60 do /2015 3

6 Daň z príjmov Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti za rok 2014 a legislatívne zmeny v mzdovej účtárni v roku Bratislava Lektor: RNDr. Jozef Mihál Novela zákona o DzP od a úprava základu dane s aplikáciou na DP PO za r Lektor: Žilina Košice Prešov Ing. Vladimír Ozimý Účtovná závierka za rok Bratislava Lektor: Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD. Elektronické trhovisko Košice Lektor: Ing. Helena Polónyi Bližšie informácie získate aj na tel. čísle alebo sluzby@pp.sk Nájdete nás aj na facebooku na adrese: Daňový bonus na dieťa mesačne 21,41 Daňový bonus na dieťa ročná suma (za 12 mesiacov) 256,92 Horná hranica príjmu odvodovo zvýhodneného zamestnanca 539,35 Základ dane zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy 3 658,08 Maximálna výška zamestnaneckej prémie 27,60 Nezdaniteľná čiastka príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za rok max. 180,00 Nezdaniteľná čiastka dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie 2 % zo ZD Príklad Príklad na výpočet dane a ročné zúčtovanie dane za rok 2014: Zamestnanec č. 1 mal za január až december 2014 vyplatené príjmy od spoločnosti ZAMESTNÁVATEĽ spol. s r. o. v úhrne 7 743,73.Zdravotnépoistenie zaplatil vo výške 235,61, sociálne poistenie vo výške 727,77 azrazené preddavky na daň vo výške 630,14.Údajesúčerpanézomzdovéholistu. Uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, ktorá nemala za rok 2014 žiadny príjem, lebo sa starala o vyživované maloleté dieťa. Výška uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane na manželku bude 3 803,33. Okrem toho bude mať doplatený daňový bonus za mesiac február 2014 vo výške 21,41, lebo v tomto mesiaci bol PN a jeho príjem bol vo výške iba 37, čo je menej ako polovica minimálnej mzdy (352 : 2 = 176 ). Na základe predloženého potvrdenia na sumu 192 si uplatňuje nezdaniteľnú čiastku vo výške zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie. V ročnom zúčtovaní dane mu bude vrátený celý preddavok na daň, a to zaplatený preddavkovo v roku 2014 (703,86 ) a spolu s daňovým bonusom za február 2014 bude mať preplatok z ročného zúčtovania vo výške 651,55. 4

7 Daň z príjmov Zamestnanecká prémia za rok 2014 Nárok na zamestnaneckú prémiu má daňovník, ak splní všetky ďalej uvedené podmienky: 1. dosiahol za rok 2014 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného, štátnozamestnaneckého alebo členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania alebo príjmy z prostriedkov sociálneho fondu), pričom musí ísť o závislú činnosť vykonávanú len na území Slovenskej republiky (ďalej len posudzované príjmy ), a to v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy (6 x 352 = ), 2. poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov (nemusí to byť 6 kalendárnych mesiacov za sebou, môžu to byť príjmy napr. za január až marec, august a október až november), nezapočítavajú sa ale kalendárne mesiace, za ktoré dosiahol príjmy iba na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, 3. neuplatní si v daňovom priznaní postup podľa 43 ods. 7 pri príjmoch zdanených zrážkovou daňou podľa 43 (nepovažuje zrazenú zrážkovú daň za preddavok na daň), 4. nemal zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v zahraničí, 5. nepoberal príjmy uvedené v 3 ods. 2 písm. c) a d), 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h), 5 ods. 3 a 5 ods. 7 písm. i) (uvedené príjmy sú podrobne uvedené a vysvetlené v postupe na vypĺňanie tlačiva Potvrdenie o úhrne príjmov za rok 2014 v PaM 11/2014), 6. nepoberal iné zdaniteľné príjmy podľa 6 až 8, ide o príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu podľa 6 zákona, príjmy z kapitálového majetku podľa 7 zákona a ostatné príjmy podľa 8 zákona, okrem prípadných príjmov zdanených zrážkovou daňou, uvedených v odseku 3, 7. nebol na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku (starobný, predčasný starobný, výsluhový) ani nebol tomuto daňovníkovi dôchodok spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia priznaný, 8. nebol zamestnancom, ktorému sa poskytol príspevok podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Výpočet sumy zamestnaneckej prémie Od základu dane zamestnanca (príjem zamestnanca znížený o jeho zdravotné a sociálne odvody) sa odpočíta suma nezdaniteľnej časti na daňovníka a výsledok môže byť záporné číslo. Z tejto zápornej sumy sa vypočíta 19 % a výsledok je záporná daň, t. j. zamestnanecká prémia, ktorú štát vyplatí zamestnancovi. a) Ak zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná 19 % sadzbou dane podľa 15 zákona o dani z príjmov z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a základom dane vypočítaným podľa 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy. b) Ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná 19 % sadzbou dane podľa 15 zákona o dani z príjmov z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a základu dane vypočítaného podľa 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov z posudzovaných príjmov tohto zamestnanca. POZNÁMKA Podľa Informácie k nároku na zamestnaneckú prémiu na stránke finančnej správy nevzniká nárok na zamestnaneckú prémiu ani vtedy, ak sa zamestnancovi poskytli nasledujúce príspevky podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, citujem: 47 teoretická a praktická príprava zamestnancov na získanie nových vedomostí a odborných zručností, 53 príspevok na dochádzku za prácou, 53a príspevok na presťahovanie za prácou, 53b príspevok na dopravu do zamestnania, 56a príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, 59 príspevok na činnosť pracovného asistenta zamestnanca, 60 príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. PRÍKLAD Z PRAXE Povinnosti zamestnávateľa návrat zamestnankyne počas rodičovskej dovolenky Aké sú povinnosti zamestnávateľa, ak zamestnankyňa chce nastúpiť na pôvodné pracovné miesto a popritom poberať aj rodičovsky príspevok? Čo všetko musí spraviť zamestnávateľ a čo zamestnankyňa pri nástupe? Odpoveď: Povinnosťou zamestnávateľa je oznámiť zmenu platiteľa poistného na zdravotné poistenie na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie, v lehote ôsmich dní od začatia zmeny. Zamestnávateľ pri nástupe zamestnankyne do práce počas rodičovskej dovolenky oznámi príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného zo štátu na zamestnávateľa, čím sa bude na účely zdravotného 1/2015 5

8 Daň z príjmov poistenia zamestnankyňa považovať za zamestnanca a zamestnávateľ za zamestnávateľa jediným zápisom, kde je potrebné uviesť okrem rodného čísla, mena a priezviska zamestnanca aj kód: 2; Platnosť zmeny: Z; Dátum: dátum nástupu zamestnankyne do zamestnania. Zamestnávateľ pri nástupe do zamestnania počas rodičovskej dovolenky u zamestnankyne nemení poistenie štátu z dôvodu poberania rodičovského príspevku, toto vykoná až po ukončení poberania rodičovského príspevku, po troch rokoch veku dieťaťa (Kód zmeny: 1C, platnosť zmeny: Z a dátum: nástup na rodičovskú dovolenku). Povinnosťou zamestnávateľa v sociálnom poistení pri návrate zamestnankyne do práce počas rodičovskej dovolenky je skončiť prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v súlade s 26 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v lehote 8 dní na tlačive Registračný list FO v časti 9 tlačiva. Ďalšou povinnosťou zamestnávateľa je zamestnankyňu zaradiť na pôvodné miesto a pracovisko. Táto povinnosť pre zamestnávateľa vyplýva v súlade s 157 ods. 2 Zákonníka práce. Zamestnankyňa ukončila čerpanie rodičovskej dovolenky. Povinnosťou zamestnankyne je oznámiť zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Vyplýva to z 166 ods. 3 Zákonníka práce. V prípade, že zamestnankyňa bola prihlásená počas poberania rodičovského príspevku na dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o dieťa, jej povinnosťou je dňom nástupu do zamestnania (dňom skončenia riadnej starostlivosti o dieťa) toto ukončiť. Nebude sa považovať z dôvodu starostlivosti o dieťa za poistenca štátu odo dňa nástupu do zamestnania ( 22 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Záver: Povinnosťou zamestnávateľa je, ako je vyššie uvedené, oznámiť príslušné zmeny zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni v lehote do ôsmich dní. Povinnosťou zamestnankyne je jeden mesiac vopred nahlásiť zamestnávateľovi prerušenie čerpania rodičovskej dovolenky, prípadne zmenu poistenia štátu z dôvodu starostlivosti o dieťa, ak tento inštitút využila. Krátenie sumy zamestnaneckej prémie Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období počas 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky pre priznanie zamestnaneckej prémie, vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období menej ako 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky pre priznanie zamestnaneckej prémie, vzniká nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, za ktoré poberal tieto príjmy. Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie, ako aj pomerná časť zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie zamestnaneckej prémie v správnej výške a v lehote do 31. marca Príklady, kedy zamestnanec nemá nárok na zamestnaneckú prémiu A. Zamestnanec má základ dane vo výške nezdaniteľnej časti na daňovníka a vyšší Zamestnanec má príjem zo závislej činnosti vo výške 400 mesačne. Mesačné odvody zamestnanca zo sumy 400 sú: 1,4 % nemocenské poistenie 5,60 3 % invalidné poistenie 12,00 4 % starobné poistenie 16,00 1 % nezamestnanosť 4,00 4 % zdravotné poistenie 16,00 Spolu sú odvody zamestnanca 53,60 za mesiac, čo je 643,20 za rok. Základ dane za rok je (12 x 400 ) 643,20 = 4 156,80. Z výpočtu je zrejmé, že zamestnanec má základ dane vyšší, ako je suma 3 803,33, čo je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka platná pre rok Takýto zamestnanec nemá nárok na zamestnaneckú prémiu a daň za rok 2014 bude mať vypočítanú obvyklým spôsobom prostredníctvom ročného zúčtovania dane. B. Zamestnankyňa nedosiahla v roku 2014 úhrn posudzovaných príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy Zamestnankyňa bola v roku 2014 v období od januára do júna na rodičovskej dovolenke. Od júla nastúpila do pracovného pomeru a dosiahla príjem z pracovnej zmluvy vo výške Hoci splnila podmienku poberania príjmov z pracovnej zmluvy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, nesplnila podmienku úhrnnej výšky príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, čo predstavuje sumu C. Zamestnanec nepoberal posudzované príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov Zamestnanec dosiahol za obdobie od januára do mája 2014 príjem z pracovnej zmluvy vo výške Od 1. júna 2014 zostal na dlhodobej PN a do konca roka už nemal žiadny príjem. Napriek tomu, že splnil podmienku úhrnnej výšky príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, čo predstavuje sumu 2 112, nesplnil podmienku poberania príjmov na základe pracovnej zmluvy aspoň 6 kalendárnych mesiacov. Príklady, kedy zamestnanec má nárok na zamestnaneckú prémiu A. Zamestnanec má posudzované príjmy najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy, teda a viac 6

9 Daň z príjmov Príklad č. 1: Zamestnanec má príjem zo závislej činnosti vo výške 352 mesačne, čo je ročne. Mesačné odvody zamestnanca zo sumy 352 sú: 1,4 % nemocenské poistenie 4,92 3 % invalidné poistenie 10,56 4 % starobné poistenie 14,08 1 % nezamestnanosť 3,52 4 % zdravotné poistenie 14,08 Spolu sú odvody zamestnanca 47,16 za mesiac, čo je 565,92 za rok. Základ dane za rok je ,92 = 3 658,08. Výpočet zamestnaneckej prémie: Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka mínus základ dane krát 19 % = 3 803, ,08 = 145,25 x 19 % = 27,5975, po zaokrúhlení 27,60, čo je maximálna výška zamestnaneckej prémie za rok Maximálna výška zamestnaneckej prémie sa postupne každým rokom znižuje, pretože nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa zvyšuje pomalšie (v závislosti od zvýšenia sumy životného minima) ako minimálna mzda. V roku 2014 sa zvýšila ročná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka zo sumy 3 735,94 na sumu 3 803,33 o sumu 67,39, minimálna mzda sa v roku 2014 zvýšila zo sumy 337,70 na sumu 352 mesačne, teda zo sumy 4 052,40 ročne na sumu o sumu 171,60. Vzhľadom na tohtoročné zvýšenie minimálnej mzdy zrejme zamestnanecká prémia končí. Výška zamestnaneckej prémie podľa jednotlivých rokov: , , , , , ,60 PRÍKLAD Z PRAXE Pracovná zdravotná služba a jediný zamestnanec konateľ Musí mať zabezpečenú pracovnú zdravotnú službu spoločnosť s r. o. zamestnávateľ, ktorý má ako jediného zamestnanca konateľa? Odpoveď: ÁNO, spoločnosť musí byť zabezpečenú pracovnú zdravotnú službu. Nie je výnimka. Úlohu pracovnej zdravotnej služby (PZS) však pre zamestnancov kategórie 1 a 2 môže zabezpečiť aj bezpečnostný technik. Ten musí len ohlásiť Úradu verejného zdravotníctva SR, že vykonáva aj činnosť pracovnej zdravotnej služby (platí len u prác zaradených do kategórie 1 alebo 2, teda nie na rizikových prácach). Záver: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad podľa 30 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. POZNÁMKA Zamestnanecká prémia sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Príklad č. 2: Zamestnanec má príjem zo závislej činnosti vo výške 360 mesačne, čo je ročne. Spolu sú odvody zamestnanca zo sumy 360 mesačne 48,24, čoje 578,88 za rok. Základ dane za rok je ,88 = 3 741,12. Výpočet zamestnaneckej prémie: Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka mínus základ dane krát 19 % = 3 803, ,12 = 62,21 x 19 % = 11,8199, po zaokrúhlení 11,82. B. Zamestnanec má príjmy zo závislej činnosti v úhrne aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy Príklad č. 3: Zamestnanec pracujúci na skrátený pracovný úväzok má príjem zo závislej činnosti vo výške 200 mesačne, čo je ročne. Mesačné odvody zamestnanca zo sumy 200 sú: 1,4 % nemocenské poistenie 2,80 PRÍKLAD Z PRAXE Príjem poberateľa predčasného dôchodku v súbehu s dôchodkom Môže mať poberateľ predčasného starobného dôchodku jednorazový príjem vo výške eur napr. za jednorazové spracovanie účtovníctva? Ak v prípade jednorazového príjmu sa odpočíta 500 eur, ktoré sú od dane oslobodené, a pri zostatku príjmu vo výške eur už poberateľ predčasného starobného dôchodku nemusí podať daňové priznanie. Je to správne? Odpoveď: Obmedzenia príjmu v súbehu s dôchodkom stále platia pre poberateľov predčasných 1/2015 7

10 Daň z príjmov starobných dôchodkov. Zákon im neumožňuje, aby boli zároveň povinne dôchodkovo poistení a poberali predčasný starobný dôchodok. Možno jedinou možnosťou je založiť si živnosť, samozrejme, z ktorej dosiahne poberateľ len taký príjem, ktorý by mu nezakladal vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ( 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Pre rok 2014 by išlo o hrubý príjem dosiahnutý zo živnosti maximálne do sumy eur, prípadne môže ísť aj o iný príjem, napr. jednorazový príjem podľa 8 ods. 1 písm. a) alebo príjem z prenájmu (nie zo živnosti) podľa 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý by nezakladal povinnú účasť na dôchodkovom poistení. Ak nejde o príjem zo závislej činnosti alebo o príjem zo živnosti, dosiahnutá výška príjmu, ktorá by nepodliehala dôchodkovému poisteniu, nie je limitovaná. Nie je podstatné, či poberateľ má povinnosť podať daňové priznanie alebo nie. Záver: Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže mať jednorazový príjem znížený o príjem oslobodeného príjmu v sume eur, ako i vyšší príjem, a môže súčasne poberať aj predčasný starobný dôchodok. Poberateľ predčasného starobného dôchodku nemôže maťtakýpríjem,ktorýbymuzakladal povinné dôchodkové poistenie. Hranica jednorazového príjmu, ktorý nezakladá účasť na uvedenom poistení, nie je limitovaná. LEGISLATÍVA 9 zákona č. 5/2004 Z. z. Občan so zdravotným postihnutím (1) Občan so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu. (2) Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu. 3 % invalidné poistenie 6,00 4 % starobné poistenie 8,00 1 % nezamestnanosť 2,00 4 % zdravotné poistenie 8,00 Spolu sú odvody zamestnanca 26,80 za mesiac, čo je 321,60 za rok. Základ dane za rok je ,60 = 2 078,40. Výpočet zamestnaneckej prémie: V takomto prípade sa zamestnanecká prémia vypočíta z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (3 803,33 ) a základu dane vypočítaného zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy (3 658,08 ). Základ dane vypočítaný z posudzovaných príjmov (2 078,40 ) sa neberie do úvahy , ,08 = 145,25 x 19 % = 27,5975, po zaokrúhlení 27,60. Zamestnancovi, ktorý za rok 2014 poberal príjmy zo závislej činnosti menej ako 12 kalendárnych mesiacov (ale minimálne 6 mesiacov), sa zamestnanecká prémia vypočítaná podľa predchádzajúcich príkladov kráti podľa počtu kalendárnych mesiacov, v ktorých poberal príjmy. Príklad č. 4: Zamestnanec z príkladu č. 3 pracoval a poberal príjmy v roku 2014 iba 10 mesiacov, zamestnanecká prémia 27,60 sa alikvotne kráti: 27,5975 : 12 mesiacov x 10 mesiacov = 22,9979, po zaokrúhlení 23 Povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Vypracovanie ročného výkazu o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2014 Okrem Zákonníka práce upravuje povinnosti zamestnávateľov pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, a to konkrétne v ustanoveniach 63 65zákona. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím (občania podľa 9 tohto zákona), ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím podľa 9 to znamená občanov, ktorí sú uznaní za invalidných občanov v zmysle 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Predpísaný počet občanov so zdravotným postihnutím predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Celkovým počtom zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, a skutočný počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, sa zaokrúhľuje na celé čísla, od 0,5 vrátane smerom nahor. Túto povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Zákazka na účely zákona o službách zamestnanosti je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, 8

11 Daň z príjmov ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu, a chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom, alebo občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Služba na účely zákona o službách zamestnanosti je služba, ktorá je poskytovaná chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom alebo občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je 0,8-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka 2013, ktorý predchádza kalendárnemu roku 2014, v ktorom zamestnávateľ plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím zadaním zákazky. Výsledná suma vypočítaná podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na euro nadol. Celková cena práce je súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR a úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom. Zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, započítava do ceny zákazky aj daň z pridanej hodnoty. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nezapočítava do ceny zákazky daň z pridanej hodnoty vo výške, v akej mu vznikne nárok na jej odpočítanie podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Na započítanie počtu občanov so zdravotným postihnutím (ktorých si zamestnávateľ môže započítať) je potrebné odobrať tovar alebo prijať službu vo výške podielu celkovej sumy platieb za odobratý tovar alebo prijaté služby v kalendárnom roku, za ktorý týmto spôsobom zamestnávateľ plní povinnosť zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, po započítaní alebo nezapočítaní dane z pridanej hodnoty do ceny odobratých tovarov alebo prijatých služieb, a výškou zákazky (0,8-násobok celkovej ceny práce). Výsledná hodnota vypočítaná podľa prvej vetysazaokrúhľuje naceléčíslaod0,5vrátane smerom nahor. Za každého občana sa teda započítava zákazka v hodnote 868. Ak chránená dielňa alebo občan so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, realizujú činnosti spojené s nákupom a predajom výrobkov, ktoré nezhotovujú, sa zamestnávateľovi, ktorý odoberá takéto výrobky, započítava výška 10 % peňažného plnenia bez započítania dane z pridanej hodnoty. Plnenie povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím zadaním zákazky je zamestnávateľ povinný preukázať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Za rok 2014 to bude termín do 31. marca 2015 (utorok). Náhradné plnenie povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje na tlačive Potvrdenie pre zamestnávateľa. K potvrdeniu zamestnávateľ doloží: fotokópiu dokladu o zadaní zákazky (objednávka, zmluva), fotokópiu dokladu o zaplatení zákazky (faktúra, výpis z účtu o platbe, príjmový a výdavkový pokladničný doklad), ďalšie doklady preukazujúce zadanie zákazky rozpis tovarov podľa 64 ods. 8 zákona (neoddeliteľná príloha k potvrdeniu pre zamestnávateľa), dodacie listy, doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa 64 zákona (fotokópia dokladu o priznaní postavenia chránenej dielne, fotokópia dokladu o priznaní postavenia chráneného pracoviska, výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, fotokópia živnostenského listu, rozhodnutie alebo oznámenie Sociálnej poisťovne alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v prípade fyzickej osoby, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím). UPOZORNENIE Tovar na účely zákona o službách zamestnanosti je výrobok zhotovený chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom, alebo občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a je určený na predaj. POZNÁMKA Zoznam chránených dielní s podrobnými informáciami je zverejnený na stránke CITÁCIA Stanovenie celkovej ceny práce na rok 2014 (citácia zo znenia uverejneného na stránke Výpočet celkovej ceny práce: Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za 1. až 3. štvrťrok 2013 = 803. Priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za 1. až 3. štvrťrok preddavok na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie platené zamestnávateľom + poistné na sociálne poistenie platené zamestnávateľom (poistné na nemocenské poistenie + poistenie na poistenie v nezamestnanosti + poistné na invalidné poistenie + poistenie na úrazové poistenie + poistenie na garančné poistenie + rezervný fond solidarity) + poistenie na starobné poistenie = %+ 11,20 % (1,40 % + 1 % + 3 % + 0,80 % + 0,25 % + 4,75 %)+ 14 % = , ,92 (11,24 + 8, ,09 + 6, ,14) + 112,42 = 1 085,64 0,8-násobok celkovej ceny práce je po zaokrúhlení v zmysle 64 ods. 5 zákona 868 ; 0,9-násobok celkovej ceny práce je po zaokrúhlení v zmysle 65 ods. 1 zákona 977. OTESTUJTE SA: 1. Dokedy je zamestnanec povinný požiadať zamestnávateľa o vystavenie potvrdenia o zdaniteľných príjmoch FO zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň... za rok 2014? A. do 16. februára 2015 B. do 5. februára /2015 9

12 Daň z príjmov 2. Do evidenčného počtu zamestnancov nepatria osoby A. pracujúce na základe dohody o vykonaní práce, domácki zamestnanci a zamestnanci, ktorým zamestnávateľ povolil neplatené voľno v rozsahu do 4 týždňov, B. na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke, žiaci a študenti vykonávajúci prevádzkovú prax podľa školských predpisov, C. pracujúce na základe dohody o vykonaní práce a zamestnanci, ktorým zamestnávateľ povolil neplatené voľno v rozsahu väčšom ako 4 týždne. 3. Ak zamestnávateľ nevystaví a nedoručí zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní dane do 30. apríla 2015, správca dane mu uloží pokutu vo výške A. minimálne 15 eur za každého zamestnanca B. v rozmedzí od 60 eur do eur Správne odpovede: 1B, 2B a C, 3B Ak sa vo Vašich odpovediach vyskytli nedostatky, odporúčame podrobnejšie naštudovať predmetný príspevok, príp. vás radi privítame na našich školeniach. Ponuku nájdete na Vzory tlačív Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ako aj Potvrdenie pre zamestnávateľa sú uvedené aj na internetovej stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka (t. j. do 31. marca 2015) odviesť na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka 2013, ktorý predchádza kalendárnemu roku 2014, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Výsledná suma vypočítaná podľa predchádzajúcej vety sa zaokrúhľuje na euro smerom nadol. Odvod za každého občana je teda 977. Ak úrad viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím len časť kalendárneho roka, odvod sa znižuje o sumu, ktorá je súčinom 0,3-násobku celkovej ceny práce, polovice počtu mesiacov, počas ktorých úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie neviedol občanov so zdravotným postihnutím počas kalendárneho roka 2014 a počtu občanov so zdravotným postihnutím chýbajúcich do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov. Príjmové účty úradov na úhradu odvodu sú uvedené na internetovej stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v časti Zamestnávateľ. Bibiána Špániková 10

13 Daň z príjmov Zdaňovanie príjmov v roku 2015 novela zákona o dani z príjmov I. I. Všeobecné pojmy Definícia uznateľnosti daňového výdavku Precizuje sa definícia uznateľnosti daňového výdavku: Pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [ 2 písm. i) ZDP]. Pomerná časť výdavkov (nákladov) Do ZDP sa dopĺňa 19 ods. 2 písm. t), ktorým sa vymedzuje pomerná časť výdavkov (nákladov). Pomernou časťou výdavkov (nákladov) sa rozumejú výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa 21 ods. 1 písm. i) ZDP, výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý poskytne zamestnancovi automobil aj na súkromné použitie [ 5 ods. 3 písm. a) ZDP]: 1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo 2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu [ 19 ods. 2 písm. t) ZDP]. Vecná a časová súvislosť zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov Rešpektovaním vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období sa rozumie časové rozlíšenie nákladov a výnosov v zmysle zákona o účtovníctve a súvisiacich vykonávacích predpisov [ 2 písm. j) a k) ZDP]. Uvedená zmena reflektuje na zmenu účtovania nevýznamných súm výnosov a nákladov, ak ide o každoročne sa opakujúce plnenia, o ktorých sa už neúčtuje na účtoch časového rozlíšenia, ale ktoré sa zahŕňajú priamo do nákladov alebo výnosov daného účtovného obdobia, v ktorom sa o nich účtuje. II. Fyzické osoby Precizuje sa predmet dane FO v 3 ods. 1 písm. b) ZDP, pričom príjmami podľa 6 ZDP sú aj príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu. Zadaňovo uznateľný výdavok sa bude považovať aj výdavok (náklad) vynaložený zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa 5 ods. 1 ZDP a 5 ods. 3 písm. d) ZDP za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je Zákonník práce [ 21 ods. 1 písm. e) ZDP]. Uplatnenie výdavkov zamestnávateľa nad rámec limitov stanovených v osobitných predpisoch S účinnosťou od sa rozširuje možnosť uplatnenia výdavkov nad rámec stanovených limitov v osobitných predpisoch (napr. ZP) v prípade, ak ide o výdavky zamestnávateľa uhrádzané ako plnenia (nároky) zamestnanca upravené v týchto osobitných predpisoch, ktoré sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa 5 ods. 1 ZDP a 5 ods. 3 písm. d) ZDP za podmienky, že takéto vyššie nároky vyplývajú z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu Zhrnutie: Novela zákona o dani z príjmov, ktorá nadobúda účinnosť od , prináša rozsiahle reštrikcie a obmedzenia na strane daňovej uznateľnosti výdavkov, či už vo forme limitovaných daňových odpisov, nákladov na reklamné predmety, uplatňovania daňovej zostatkovej ceny majetku pri jeho predaji, alebo v postupnom zahrnovaní niektorých výdavkov (nákladov) do základu dane odlišne, ako je to z pohľadu účtovného (napr. náklady na získanie noriem a certifikátov alebo náklady na marketingové prieskumy a štúdie). Týmito zmenami sa nepriamo zvyšuje daňové zaťaženie podnikateľov (napr. predĺžením doby odpisovania administratívnych a obytných budov a hotelov, pri ktorých dochádza k zmene doby odpisovania z 20 rokov na 40 rokov). Mnohé z týchto zmien sa týkajú aj majetku obstaraného pred , preto je potrebné túto skutočnosť zohľadniť pri daňovom plánovaní už v priebehu roka 2015, aby daňovník nezostal po skončení zdaňovacieho obdobia roku 2015 nepríjemne prekvapený. Novela zákona o dani z príjmov (zákon č. 333/2014 Z. z.) opäť zvyšuje administratívnu náročnosť nielen vybraných daňovníkov (napr. farmaceutických spoločností a zdravotníckych pracovníkov), ale širšieho okruhu daňovníkov, ktorí budú v niektorých prípadoch musieť základ dane z príjmov počítať v niekoľkých po sebe nasledujúcich krokoch, čím sa celý výpočet základu dane v zdaňovacom období zbytočne skomplikuje a bude náročnejší aj na podpornú evidenciu počas viacerých daňových období. Zmeny v zákone o dani z príjmov možno označiť akokoľvek, len nie za systémové. Tieto zmeny majú za následok ďalšie komplikovanie daňového systému a pri niektorých z nich možno uvažovať, či nie sú porušené základné pravidlá daňovej spravodlivosti (napr. neuznateľnosť zmluvných pokút, úrokov z omeškania a paušálnych náhrad na strane dlžníka, ale ich okamžité zdaňovanie u veriteľa v účtovnom období, v ktorom o nich bolo účtované a pod.). Potrebujete vyriešiť konkrétny problém? Naši odborní poradcovia sú tu pre Vás na tel. čísle alebo píšte na listaren@pp.sk 1/

14 Daň z príjmov LEGISLATÍVA 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. (1) Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada. VYSVETLIVKY P plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [ 15 písm. a) ZDP], PŽM životné minimum platné k príslušného zdaňovacieho obdobia, SD1 je sadzba dane podľa 15 písm. a) prvého bodu ZDP vyjadrená desatinným číslom (t. j. 0,19). zamestnávateľa,z pracovnej alebo inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom, upravených zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ZP). Daňovo uznateľným výdavkom budú napr. aj nároky upravené v zákone o cestovných náhradách, avšak ich vyššia výška, ako je upravená v danom osobitnom predpise, musí byť dohodnutá v kolektívnej/pracovnej zmluve a pod. ( 19 ods. 1 ZDP). Daňovo uznateľným výdavkom zamestnávateľa bude aj poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa 5 ods. 3 písm. d) ZDP a preddavky na daň zrazené podľa 35 ZDP z tohto navýšeného nepeňažného plnenia. Nepeňažný príjem zamestnanca V 5 sa ods. 3 dopĺňa písmenom d), z ktorého vyplýva, že príjmom zamestnanca je aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane. Zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem príjmov podľa ods. 1 písm. j) a k) ZDP (t. j. odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára a nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia) a 5 ods. 3 písmena a) ZDP (poskytnutie motorového vozidla zamestnávateľa zamestnancovi aj na súkromné použitie), môže navýšiť na sumu vypočítanú podľa prílohy č. 6 k ZDP. Za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa v tomto prípade považuje takto navýšené nepeňažné plnenie. Postup podľa 5 ods. 3 písm. d) ZDP v znení účinnom od 1. januára 2015 sa prvýkrát použije pri výpočte nepeňažného príjmu poskytnutého zamestnancovi po 31. decembri Na účely výpočtu navýšenia nepeňažného plnenia NNP [ 5 ods. 3 písm. d) ZDP] zamestnávateľ vypočíta sumu plnenia (P) rozhodujúcu na uplatnenie sadzby dane [ 15 písm. a) ZDP], ktorej prekročenie bude znamenať uplatnenie progresie vo výpočte preddavkov na daň, nasledovne: Suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi v r Do 2 364,0093 vrátane za kalendárny mesiac Nad 2 364,0093 za kalendárny mesiac P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 SD1) Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) Navýšené nepeňažné plnenie (NNP) NP / 0,81 ČNP / (1 0,134) 2 364,0093 / 0,81 + (NP 2 364,0093 ) / 0,75 ČNP / (1 0,134) P 2015 = (176,8 x 198,09 ) / 12 x (1 0,19) = 2 364,0093 VYSVETLIVKY NP nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi, SD1 sadzba dane podľa 15 písm. a) prvého bodu ZDP vyjadrená desatinným číslom (t. j. 0,19), SD2 sadzba dane podľa 15 písm. a) druhého bodu vyjadrená desatinným číslom (t. j. 0,25), PP úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom vyjadrený desatinným číslom (t. j. 0,134). Na účely výpočtu navýšeného nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi (NNP) musí zamestnávateľ najskôr určiť, či poskytnuté nepeňažné plnenie je/nie je vyššie ako vypočítaná suma plnenia (P) a v závislosti od toho uplatní nasledovné výpočty: Zamestnávateľ nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov (t. j. o 13,4 %). Takto vypočítané nepeňažné plnenie zamestnanca sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol ( 47 ods. 1 ZDP). Suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi Max. do výšky vypočítanej sumy plnenia (P) V sume vyššej ako vypočítaná suma plnenia (P) Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) NP / (1 SD 1 ) P / (1 SD 1 ) + (NP P) / (1 SD 2 ) Navýšené nepeňažné plnenie (NNP) ČNP / (1 PP) ČNP / (1 PP) 12

15 Daň z príjmov Príklad č. 1: Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie v podobe zahraničnej dovolenky v hodnote / Nepeňažné plnenie bez navýšenia NNP 1 * Nepeňažné plnenie bez navýšenia NNP 2 ** Suma nepeňažného plnenia ZC 1 000, , , ,59 (3 766, ,08) Odvody ZC z nepeň. plnenia 134,00 191,00 402,00 552,08 Daň zrazená ZC z nepeň. plnenia 164,54 234,57 493,62 766,51 Spolu za ZC 298,54 425,57 895, ,59 Čistá suma nepeň. plnenia pre ZC 701, , , ,00 Odvody hradené ZĽ 352,00 501, , ,82 Náklady celkom 1 352, , , ,41 Kde: ZC zamestnanec ZĽ zamestnávateľ NNP navýšené nepeňažné plnenie Odvody SP, ZP a daň za zamestnanca z nepeňažného príjmu hradí zamestnávateľ (výhodné z pohľadu zamestnanca). Z pohľadu zamestnávateľa je postup výpočtu NNP [ 5 ods. 3 písm. d) ZDP] finančne nevýhodnejší (aj po zohľadnení skutočnosti, že celý náklad zamestnávateľa na poskytnutý nepeňažný príjem zamestnanca vrátane odvodov do SP, ZP a dane, ktoré za zamestnanca hradí zamestnávateľ, je daňovo uznaným výdavkom nákladom). Výpočty NNP: * NNP 1 = (1 000 / 0,81) / 0,866 = 1 425,59 ** NNP 2 = [2 364,0093 / 0,81 + ( ,0093 ) / 0,75] / 0,866 = (2 918, ,9876 ) / 0,866 = 4 349,32 (!) => (MVZ pre SP, ZP) (!) V tomto druhom prípade s ohľadom na existenciu maximálneho vymeriavacieho základu pri výpočte sumy navýšenia o povinné poistné na ZP a SP je možné ČNP navýšiť o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec, najviac do sumy poistného z maximálneho vymeriavacieho základu pre účely SP a ZP (v roku 2015 je to 4 120, t. j. suma povinného poistného, ktoré je povinný platiť zamestnanec z maximálneho vymeriavacieho základu v roku 2015, je 552,08 ). Sadzba pre platenie povinného poistného zamestnancom bude použitá v závislosti od zaradenia a kategórie poistenca podľa osobitných predpisov (napr. bude zohľadnené zdravotné postihnutie zamestnanca, kategória študenta,dôchodcu, pravidelnosť príjmu...). Pri základe dane z príjmov zamestnanca, ktorý presahuje 1/12 zo 176,8-násobku PŽM (pre rok 2015 ide o sumu 2 918,53 ), sa použilo progresívne zdanenie v zmysle platnej právnej úpravy 15 písm. a) ZDP. V prípade poistného hradeného zamestnávateľom pri navýšenom nepeňažnom plnení sa úrazové poistenie vypočíta bez zohľadnenia maximálneho vymeriavacieho základu, pretože v tomto prípade je VZ neobmedzený (uvedené platí aj pre príklad č. 2). Pri výpočte nebol uplatnený nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka. Príklad č. 2: Zamestnanec má v mesiaci január roku 2015 peňažný príjem a cena zájazdu, ktorý mu poskytne zamestnávateľ (nepeňažný príjem), je Vychádzame zo skutočnosti P 2015 = 2 364,0093. Výpočty budú nasledovné: LEGISLATÍVA 5 ods. 3 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. Príjmy zo závislej činnosti (3) Príjmom zamestnanca je aj d) nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane; zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem príjmov podľa odseku 1 písm. j) a k) a ods. 3 písmena a), môže navýšiť na sumu vypočítanú podľa prílohy č. 6, pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa v tomto prípade považuje takto navýšené nepeňažné plnenie. LEGISLATÍVA 15 zákona č. 595/2003 Z..z. Sadzba dane Ak tento zákon neustanovuje inak, sadzba dane zo základu dane a) fyzickej osoby zisteného podľa 4 je % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, b) právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 22 %. AKTUÁLNE Väčšina SZČO vlani platila minimálne sociálne odvody BRATISLAVA 26. januára (SITA) V kategórii živnostníkov a samostatne zárobkovo činných osôb Sociálna poisťovňa (SP) aj minulý rok zaznamenala pokračujúci trend platenia čo najnižšieho poistného. Podľa údajov z registra evidovala Sociálna poisťovňa v decembri minulého roka spolu živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb. Väčšina z nich si pritom platila sociálne poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Priemerný počet SZČO, ktoré odviedli v roku 2014 poistné na starobné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu, bol Naopak, z maximálneho vymeriavacieho základu odvádzalo vlani poistné v priemere 409 SZČO. Približne 37,7 tis. SZČO platilo poistné v rozmedzí medzi minimálnym a maximálnym vymeriavacím základom podľa príjmov z daňového priznania 1/

16 Daň z príjmov za predchádzajúci kalendárny rok. Zvyšných 30 tis. SZČO je síce evidovaných v registri Sociálnej poisťovne, ale z rôznych dôvodov poistné buď neodviedli, alebo sú práceneschopní (kedy platiť poistné nemusia), alebo sa z registra neodhlásili. Minimálne sociálne odvody pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) od začiatku tohto roka stúpli o 3,15 eura na 136,57 eura. Stalo sa tak vzhľadom na to, že priemerná mzda na Slovensku podľa Štatistického úradu SR v roku 2013 medziročne vzrástla o 2,4 % na 824 eur. Minimálny vymeriavací základ pre SZČO na platenie odvodov je totiž naviazaný na vývoj priemerných zárobkov, a preto sa od začiatku januára tohto roka upravil smerom nahor takisto o 2,4 %. Na rok 2015 je preto minimálny vymeriavací základ pre SZČO vo výške 412 eur. Maximálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného v tomto roku dosahuje eur a k nemu prislúchajúce maximálne odvody na dôchodkové a nemocenské poistenie predstavujú 1 365,78 eura. Suma Výpočet Nepeňažné plnenia ZC 2 400,00 Nepeňažné plnenie vyššie ako (P) 35,9907 NP P = ,0093 = 35,9907 Čisté nepeňažné plnenie (ČNP) 2 966,5176 P / (1 SD 1) + (NP P) / (1 SD 2 ) = 2 364,0093 / 0,81 + ( ,0093 ) / 0,75 Navýšené nepeňaž. plnenie (NPP) ČNP / (1 PP) = 2 966,5176 / 0,866 = 3 425, , Súčet peňažného príjmu a NNP 4 425, ,53 Maximálny VZ pre SP, ZP Maximálne SP a ZP za ZC 552,08 ZP (4 %) a SP (9,4 %) za ZC z MVZ (4 120 ) Odvody ZC z peňaž. plnenia 134 ZP (4 %) a SP (9,4 %) za ZC z peňaž. príjmu (1 000 ) Odvody ZC z nepeň. plnenia 552,08 (max. poistné ZC) ,08 (ZP a SP z ) Upravené NPP 3 384, , ,08 Úhrn dosiahnutých príjmov (peňažné plnenie) , ,59 (upravené NNP) Základ dane ZC 4 384,59 552,08 (max. poistné na SP a ZP za 3 515,57 ZC) 316,94 (NČ na daňovníka) Preddavok na daň z príjmu po uplatnení NČ na daňovníka Rekapitulácia: 19 % z 2 918,53 (1/12 zo 176,8-násobku 703,78 ŽM 198,09 ) + 25 % z 597,04 (3 515, ,53 ) Peňažné plnenie Nepeňažné plnenie Celkom Suma 1 000, , ,59 Odvody zrazené ZC 134,00 134,00 Daň zrazená ZC po uplatnení NČ 104,32 104,32 Spolu za ZC 238,32 238,32 Odvody a daň hradené ZĽ za ZC 418, , ,54 Čistá suma plnenia pre ZC 761, , ,68 Odvody hradené ZĽ 352, , ,35 Náklady ZĽ celkom 1 352, , ,89 Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Odpisovanie majetku na daňové účely v roku Bratislava Lektor: Ing. Vladimír Ozimý Nové kontrolné známky na liehoviny povinnosti odberateľov kontrolných známok, práca v novom informačnom systéme (IS KZ), pokuty Bratislava Lektor: Ing. Zuzana Bôriková (Kamasová) Povinnosti FO na konci zdaňovacieho aúčtovnéhoobdobiaazmenyod Žilina Bratislava Lektor: Ing. Vladimír Ozimý Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2014 a novinky v mzdovej učtárni v roku Bratislava Lektor: Júlia Pšenková Zamestnávateľ, ktorý poskytuje zamestnancovi nepeňažné plnenie spôsobom podľa 5 ods. 3 písm. b) ZDP (navýšené na sumu vypočítanú podľa prílohy č. 6 k ZDP), musí zrazený preddavok na daň spolu s povinným poistným a príspevkami za zamestnanca aj zaplatiť. Uvedené platí, aj ak nepeňažné plnenie nepredstavuje väčšiu časť zdaniteľnej mzdy [ 35 ods. 3 písm. a) ZDP]. Zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia podľa 5 ods. 3 písm. d) ZDP zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na daň ( 35 ods. 6 ZDP). Oslobodenie príjmu vo forme nepeňažného plnenia od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba Od dane bude oslobodený príjem vo forme nepeňažného plnenia formou produktov vlastnej výroby poskytnutého od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba ( 12a zákona č. 105/1990 Zb.), najviac v úhrnnej výške 200 ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu [ 5 ods. 7 písm. l) ZDP]. Poistné a príspevky spoločníka v. o. s. a komplementára k. s. Poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník v. o. s. alebo komplementár k. s., si nebude môcť v. o. s. alebo k. s. zahrnúť do svojich daňových výdavkov. Spoločníci v. o. s. a komplementári k. s. sú považovaní na účely ZDP za daňovníkov dosahujúcich príjmy z podnikania podľa 6 ods. 1 písm. d) ZDP, ktorí majú možnosť uplatnenia týchto výdavkov, ak si ich sami preukázateľne zaplatia a súvisia s ich dosahovanými príjmami podľa 6 ods. 1 ZDP. 14

17 Daň z príjmov Náhrada nemajetkovej ujmy Rozširuje sa okruh ostatných (zdaniteľných) príjmov fyzickej osoby o náhradu nemajetkovej ujmy ( 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch), okrem náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená trestným činom [ 8 ods. 1 písm. n) ZDP]. Príjmy z titulu náhrady nemajetkovej ujmy (okrem nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená trestným činom) už nebudú oslobodené od dane v zmysle 9 ods. 2 písm. i) ZDP. Ostatné príjmy Ostatným príjmom budú aj príjmy pri vykonávaní klinického skúšania, pričom súvisiacimi výdavkami budú okrem povinne plateného poistného z týchto príjmov aj výdavky preukázateľne vynaložené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom v súvislosti s výkonom tejto činnosti [ 8 ods. 3 písm. c) ZDP]. Aktuality v ochrane osobných údajov Košice Bratislava Žilina Lektor: JUDr. Marcela Macová Zmeny v používaní ERP od , zavedenie virtuálnej registračnej pokladnice (VRP) Lektor: Bratislava Žilina Košice Ing. Vladimír Ozimý Bližšie informácie získate aj na tel. čísle alebo sluzby@pp.sk Nájdete nás aj na facebooku na adrese: Výdavky vynaložené na obstaranie nehnuteľnosti Výdavkami preukázateľne vynaloženými na obstaranie nehnuteľnosti [ 8 ods. 5 písm. f) ZDP] sú aj: 1. úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, 2. úroky z hypotekárneho/stavebného úveru súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti alebo úroky z účelového úveru na bývanie, ktorý má v zmluvných podmienkach uvedené obstaranie tejto nehnuteľnosti, okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia tejto nehnuteľnosti do obchodného majetku, pričom rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Vyššie uvedená možnosť uplatnenia výdavkov len pre hypotekárne/stavebné úvery je z toho dôvodu, že len pri týchto formách úverov je možné preukázať súvislosť s predávanou nehnuteľnosťou. Príklad č. 3: FO kúpila nehnuteľnosť (byt) v roku 2012 za , v roku 2014 ju predala za Pri kúpe nehnuteľnosti si vzala hypotekárny úver a v rokoch pri jeho splácaní zaplatila na úrokoch sumu celkom Poplatky súvisiace so získaním hypotekárneho úveru boli vo výške 750 (poplatky zaplatila FO v roku 2012). Postup pri vyčíslení základu dane z predaja nehnuteľnosti Základ dane Výpočet daňovej povinnosti Výsledná daňová povinnosť do % z ,00 od % zo ,50 Ďalšie úpravy ustanovení týkajúcich fyzických osôb 1. V zákone sa precizuje, že pri podiele na s. r. o., k. s. alebo pri členskom práve družstva získanom dedením alebo darovaním sa v prípade dosiahnutia príjmu podľa 8 ods. 1 písm. f) ZDP pri ocenení výdavku vychádza z ceny podľa 25 ods. 1 písm. c) ZDP (reprodukčná obstarávacia cena) v čase ich nadobudnutia ( 8 ods. 7 ZDP). 2. Oslobodeným príjmom od dane u FO je aj odmena poskytnutá MS SR oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Správne identifikovať treba nielen platbu riadneho poistného, ale aj jeho doplatku, penále a pokút Sociálna poisťovňa upozorňuje, že na účely identifikácie platby pri platení poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie je platiteľ a odvádzateľ poistného povinný uvádzať správny variabilný symbol a špecifický symbol nielen pri platení poistného, ale aj pri platení dlžného poistného, penále a pokút. Sociálna poisťovňa prideľuje variabilný symbol, ktorý zostáva pri všetkých platbách rovnaký. Ako špecifický symbol sa pri platení riadneho poistného uvádza mesiac a rok, za ktorý patrí úhrada, v tvare MMRRRR alebo v tvare RRRRMM. V prípade, ak odvádzateľ poistného uhrádza poistné trvalým príkazom, je špecifický symbol v tvare 88. Ak poistenec dlhuje poistné len za jeden mesiac, je potrebné na platbu doplatku použiť rovnaké údaje ako pri platbe poistného v danom mesiaci (ak napr. za január uhradil poistné v nižšej sume ako mal v dôsledku zvýšenia minimálneho vymeriavacieho základu, pri doplatku uvedie rovnaký špecifický symbol ako pri platbe za mesiac január). Iná situácia nastáva, ak Sociálna poisťovňa predpíše úhradu dlžného poistného, penále alebo pokuty rozhodnutím. 1/

18 Daň z príjmov V takom prípade je potrebné ako špecifický symbol uviesť číslo rozhodnutia. Ak poistenec zistí, že uviedol nesprávny variabilný alebo špecifický symbol, odporúčame bezodkladne kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne. Konštantný symbol nie je povinný údaj, je však dobré uviesť aj ten. Konštantný symbol je 3118 pri bankovom prevode, 3119 pri platení poštovou poukážkou, 3114 pri platení poistného na základe rozhodnutia, 1118 platba pokuty alebo penále zaplatené bezhotovostným prevodom, 1119 platba pokuty alebo penále zaplatené hotovostným stykom. PRÍKLAD Z PRAXE Právo na vykonanie exekúcie z iných peňažných pohľadávok (cestovných náhrad) Zamestnávateľ dostal z exekučného úradu dva príkazy na začatie exekúcie voči zamestnancovi. 1. Prvý exekučný príkaz je na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy postup v tomto prípade je jasný. 2. Druhý exekučný príkaz je prikázaním iných peňažných pohľadávok (citácia: a to najmä, nie však výlučne nároky povinného podľa zákona o cestovných náhradách tzv. diéty... ). Zamestnanec pracuje ako vodič MKD, čiže má nárok na stravné a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste. Má exekútor nárok na tieto cestovné náhrady? Je zamestnávateľ povinný vyhovieť žiadosti exekútora a zamestnancovi nevyplácať tieto cestovné náhrady, na ktoré má zo zákona nárok? Odpoveď: V prvom prípade sa v exekučnom konaní v zmysle 69 a nasl. Exekučného poriadku postihuje mzda povinného a pre prípad vzniku nároku na iné príjmy sa tieto postihujú podľa 89 Exekučného poriadku v doplnení ustanovení o výkone zrážok zo mzdy. Podľa 118 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce: Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov [ 9 ods. 2 písm. a) ZDP]. 3. Daňovník (FO) bude platiť preddavky na daň len z čiastkového základu dane príjmov podľa 5 ZDP, 6 ods. 1 a 2 ZDP zníženého o odpočet daňovej straty a príjmov podľa 6 ods. 3 a 4 ZDP, pretože tieto príjmy majú charakter pravidelne vykonávanej činnosti ( 34 ods. 5 ZDP). Posledná známa povinnosť daňovníka (FO), ktorá je rozhodujúca na určenie výšky preddavkov na daň, sa nebude znižovať o zápočet dane zaplatenej v zahraničí aodaň vybranú podľa 43 ZDP, odpočítavanú ako preddavok na daň. 4. Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa 5 a 6 ZDP, neplatí preddavky na daň, ak čiastkový základ dane z príjmov podľa 5 ZDP tvorí viac ako 50 % zo súčtu čiastkových základov dane podľa 5 a 6 ZDP ( 34 ods. 10 ZDP). 5. Do začatia preddavkového obdobia podľa 34 ZDP v roku 2015 [t. j. do , resp. do alebo , ak daňovník, FO, využije za zdaňovacie obdobie roku 2014 postup podľa 49 ods. 3 písm. a) alebo b) ZDP] platia daňovníci, ktorí sú FO, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra 2014 ( 52zd ods. 8 ZDP). 6. Daňový bonus podľa 33 ZDP sa zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Tento postup sa po prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie Ustanovenie 52 ods. 48 ZDP sa od 1. januára 2015 neuplatňuje ( 52zd ods. 7 ZDP). III. Peňažné a nepeňažné plnenia poskytované poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckemu pracovníkovi Z dôvodu právnej istoty sa dopĺňa medzi osoby, od ktorých plynú peňažné/nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi, aj farmaceutická spoločnosť. Zároveňsazavádzaaj legislatívna skratka držiteľ pre vymedzený okruh osôb, od ktorých sa predmetné plnenia budú zdaňovať osobitným spôsobom [ 8 ods. 1 písm. l) ZDP]. Z peňažných a nepeňažných plnení podľa 8 ods. 1 písm. l) ZDP sa daň vyberá zrážkou podľa 43 ZDP, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania. Výšku nepeňažného plnenia je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol, a správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca pouplynutí kalendárneho štvrťroka a spôsobom podľa 43 ods. 17 ZDP na tlačive, ktoré zverejní FR SR. Od dane bude oslobodené aj nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na sústavnom vzdelávaní ( 42 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov); za účasť na sústavnom vzdelávaní sa nepovažuje hodnota stravy, ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním [ 9 ods. 2 písm. y) ZDP]. Oslobodenými plneniami možno chápať napr. uhradenie odmeny lektora, prenájom prednáškovej sály, pracovné pomôcky a pod. Oslobodeným plnením nie sú úhrady držiteľa na cestovné, stravu a ubytovanie lekárov/iných zdravotníckych pracovníkov. Všetky plnenia hradené držiteľom za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na inom vzdelávacom alebo odbornom podujatí, ako je povinné sústavné vzdelávanie podľa osobitného predpisu, je zdaniteľným príjmom u prijímateľa takéhoto plnenia podľa 8 ods. 1 písm. l) a 17 ods. 31 ZDP. 16

19 Daň z príjmov Z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je PO rezident/nerezident [tzn. daňovníkom podľa 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu ZDP], od držiteľa sa daň vyberá zrážkou podľa 43 ZDP. Výšku nepeňažného plnenia je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol, a správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka a spôsobom podľa 43 ods. 17 ZDP na tlačive, ktoré zverejní FR SR ( 17 ods. 31 ZDP). Daň z príjmu plynúca z peňažného/nepeňažného plnenia, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa, okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie, sa vyberá zrážkou bez ohľadu na to, či ide o daňovníka s obmedzenou/neobmedzenou daňovou povinnosťou [doplnený 43 ods. 3 písm. o) ZDP]. Platiteľom dane z týchto nepeňažných plnení [uvedených v 43 ods. 3 písm. o) ZDP] je príjemca nepeňažného plnenia (!). Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté. Natlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, je správcovi dane povinný predložiť ( 43 ods. 17 ZDP): a) platiteľ dane (príjemca nepeňažného plnenia) do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka oznámenie o zrazení a odvedení dane; toto tlačivo obsahuje údaje o výške nepeňažného plnenia od jednotlivých držiteľov a o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou, pričom ak platiteľom dane je: 1. FO, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom platiteľ poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, DIČ, ak jej bolo pridelené, 2. PO, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej DIČ, b) držiteľ (osoba, od ktorej plynú peňažné/nepeňažné plnenia) do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie poskytnuté, oznámenie o výške nepeňažného plnenia, dátume jeho poskytnutia, pričom ak ho poskytla: 1. FO, tlačivo obsahuje tiež jej meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom FO poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, DIČ tejto FO, ak jej bolo pridelené, 2. PO, tlačivo obsahuje tiež jej názov, adresu sídla a jej DIČ. Ak platiteľ dane podľa 43 ods. 17 ZDP nemá pridelené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka (OÚD), je povinný oznámiť správcovi dane začatie poberania týchto nepeňažných plnení do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nepeňažné plnenie prijal. Platiteľ dane, ktorému do lehoty na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka (OÚD), je povinný odviesť daň správcovi dane v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane. V rovnakej lehote je tento platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane aj oznámenie o zrazení a odvedení dane ( 43 ods. 18 ZDP). Registračná a oznamovacia povinnosť podľa 49a ods. 3 ZDP sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v 43 ods. 17 ZDP. Daň vyberaná zrážkou podľa 43 ods. 17 ZDP sa neplatí,aknepeňažné plnenie podľa 43 ods. 17 ZDP v úhrnnej sume za príslušný kalendárny štvrťrok nepresiahne 10 ( 46 ZDP). Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD. výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Pre druhý prípad platí, že cestovné náhrady (diéty) zásadne nepodliehajú vykonaniu exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Právo na vykonanie exekúcie vyplýva z prikázania iných peňažných pohľadávok podľa ustanovení 105 a nasl. Exekučného poriadku. Podľa 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neurčuje inak. Podľa 106 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže dlžníkovi povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky (ďalej len príkaz na začatie exekúcie ) nevyplatil túto pohľadávku povinnému a upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky oprávneného a povinného a povinnému zakáže, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie, akokoľvek nakladal so svojou pohľadávkou až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Dlžník povinného na základe príkazu na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok nevyplatí povinnému prikázanú pohľadávku (dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie povinný stráca právo na vyplatenie tejto pohľadávky) a následne, na základe exekučného príkazu vzťahujúceho sa na tento spôsob vykonania exekúcie túto pohľadávku vyplatí na osobitný účet exekútora. Zákonný pojem dlžník vyjadruje postavenie zamestnávateľa povinného subjekt povinný vyplatiť zamestnancovi pohľadávku (nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách). Záver: Spoločnosti bol doručený príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok (exekučný príkaz). Spoločnosť je povinná v časti cestovných náhrad, tzv. diét, tieto ako iné peňažné pohľadávkyvyplácaťexekútorovi v prospech oprávneného z exekúcie, na tieto účely sa postupuje podľa 105 a nasl. Exekučného poriadku. 1/

20 Pracovnoprávne vzťahy Zhrnutie: Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak, vyplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v prípade, ak zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru, poskytnúť odstupné vo výške v závislosti od trvania pracovného pomeru a pri splnení ďalších podmienok a tiež poskytnúť odchodné v súlade so Zákonníkom práce. Plnenia zamestnávateľa poskytované zamestnancovi v súvislosti so skončením pracovného pomeru sú príjmom zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, vymeriavacím základom zamestnanca a zamestnávateľa pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie a predmetom ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie a vymeriavacím základom zamestnanca aj zamestnávateľa pre platenie poistného na sociálne poistenie. Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy odo dňa, keď zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. PRÍKLAD Z PRAXE Preplatenie nevyčerpanej dovolenky z predchádzajúce roka Ako môže zamestnávateľ vyplatiť zamestnancovi nevyčerpanú dovolenku z roku 2013 v dĺžke 21 dní, ktorú si nevyčerpal do konca roku 2014? Môže si ju preniesť do roku 2015? Zamestnanec má nárok na dovolenku v dĺžke 25 dní. Odpoveď: Ak si zamestnanec nevyčerpal dovolenku z roku 2013 do konca roka 2014 z iného dôvodu než z dôvodu čerpania materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky alebo dočasnej pracovnej neschopnosti, tak podľa ustanovenia 116 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce má nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky. Keďže zamestnanec má nevyčerpanú dovolenku z roku 2013 v dĺžke 21 dní, zamestnávateľ má v tomto prípade povinnosť vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy za päť Povinnosti a chyby zamestnávateľa pri peňažnom plnení pri skončení pracovného pomeru Pracovný pomer sa môže skončiť jedným zo spôsobov vymedzených v 59 Zákonníka práce, t. j.: dohodou v súlade s 60 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ písomne dohodnú, že pracovný pomer skončí k dohodnutému dňu, pričom dôvod skončenia pracovného pomeru musí byť v dohode uvedený, ak to požaduje zamestnanec alebo ak sa pracovný pomer skončí z organizačných dôvodov, výpoveďou, ktorú môže dať: zamestnávateľ, ale len z dôvodov vymedzených v 63 Zákonníka práce, zamestnanec z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu v súlade s 67 Zákonníka práce, a pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby podľa 62 Zákonníka práce, okamžitým skončením zo strany: zamestnávateľa z dôvodov vymedzených v 68 Zákonníka práce, zamestnanca z dôvodov vymedzených v 69 Zákonníka práce, skončením v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca v súlade s 72 Zákonníka práce, uplynutí doby, na ktorú bol pracovný pomer uzatvorený. 1. Splatnosť a výplata mzdy Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Podľa 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. Pri skončení pracovného pomeru je možné splatnú mzdu vyplatiť: v deň skončenia pracovného pomeru, v iný dohodnutý deň, najneskôr však v deň najbližšieho výplatného termínu po dni skončenia pracovného pomeru. V tomto termíne je zamestnávateľ povinný vyplatiť mzdu za posledný kalendárny mesiac aj ďalšie zákonné alebo dohodnuté nároky ako náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, odstupné a odchodné, ak sú splnené podmienky. Pri vyúčtovaní mzdy pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ v súlade s 130 ods. 5 a 8 Zákonníka práce povinný: vydať zamestnancovi doklad (výplatnú pásku), ktorý obsahuje najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je konto pracovného času zavedené, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce, a to v písomnej forme alebo v elektronickej forme tak, ako to bolo aplikované počas trvania pracovného pomeru, predložiť zamestnancovi na nahliadnutie doklady, na základe ktorých bola posledná mzda vypočítaná, ak o to zamestnanec požiada, po vykonaní zrážok poukázať mzdu alebo jej časť na zamestnancom určený účet v banke tak, ako to bolo aplikované počas trvania pracovného pomeru 18

21 Pracovnoprávne vzťahy a tak, aby suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň skončenia pracovného pomeru alebo v dohodnutý deň, akceptovať skutočnosť, že zamestnanec môže v súlade s 130 ods. 6 Zákonníka práce na prijatie mzdy písomne splnomocniť inú osobu. 2. Náhrada mzdy za dovolenku pri skončení pracovného pomeru Zamestnancovi v pracovnom pomere vzniká za podmienok ustanovených Zákonníkom práce nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, dovolenku za odpracované dni, dodatkovú dovolenku. Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával prácu uňho aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok. Ak pracovný pomer netrval nepretržite celý kalendárny rok, ale zamestnanec odpracoval aspoň 60 dní, vzniká nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Pomerná časť dovolenky je jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok za každý celý kalendárny mesiac trvania tohto pracovného pomeru. Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Na túto dovolenku má nárok každý zamestnanec, ktorý uzatvorí pracovný pomer, bez ohľadu na vek a odpracované roky. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov. Nárok na túto dovolenku má zamestnanec počnúc kalendárnym rokom, do konca ktorého dovŕši vek 33 rokov, bez ohľadu na odpracované roky. Zamestnanec, ktorý po celý kalendárny rok pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, alebo vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ v súvislosti s dovolenkou povinný: vypočítať nárok zamestnanca na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok v závislosti od odpracovanej doby v kalendárnom roku a doby trvania pracovného pomeru v kalendárnom roku, zohľadniť prípadnú dovolenku prenesenú z predchádzajúceho kalendárneho roka, zohľadniť prípadné krátenie dovolenky, vzniknutý nárok na dovolenku porovnať so skutočne čerpanou dovolenkou, preplatiť zamestnancovi náhradu mzdy za zostatok nevyčerpanej dovolenky z dôvodu skončenia pracovného pomeru, zraziť zamestnancovi vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú mu nevznikol nárok. Problémy z praxe v súvislosti s náhradou za dovolenku a ich riešenie a) náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku v sume priemerného zárobku Zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku určeného podľa 134 Zákonníka práce. Výpočet priemerného zárobku pozri v článku Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely v PaM č. 10/2014. Na výpočet náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, bez ohľadu na to, akého obdobia sa nevyčerpaná dovolenka týka, sa použije: priemerný zárobok zamestnanca platný v čase zúčtovania náhrady mzdy, zistený k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, ktorým je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje, zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na dní, pričom za zvyšné dni zamestnávateľ nemôže vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy a na tieto dni zamestnanec stráca nárok a nie je možné tieto dni preniesť do roku Podľa 111 Zákonníka práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Záver: Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je povinný nariadiť zamestnancovi čerpanie dovolenky v dĺžke aspoň štyroch týždňov v danom kalendárnom roku, inak porušuje pracovnoprávne predpisy. UPOZORNENIE Ak zamestnanec nevyčerpá dovolenku do konca nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnávateľ je povinný vyplatiť mu náhradu mzdy za tú časť nevyčerpanej dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne. Zamestnanec nemá nárok na preplatenie nevyčerpaných prvých štyroch týždňov dovolenky, ktoré si nevyčerpal ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Výnimkou je prípad, kedy zamestnanec ukončí pracovný pomer. Priskončenípracovného pomeru sa zamestnancovi preplatí celý zostatok dovolenky z predchádzajúceho kalendárneho roka a zostatok z aktuálneho roka. Náhradu mzdy nie je možné poskytnúť za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku. 1/

22 Pracovnoprávne vzťahy Príklad č. 1: Zamestnanec skončil pracovný pomer dohodou podľa 60 Zákonníka práce Ku dňu skončenia pracovného pomeru mal 2 dni nevyčerpanej dovolenky z roku Za rok 2014 mu vznikol nárok na 12,5 dňa dovolenky. Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný preplatiť mu celý zostatok nevyčerpanej dovolenky. Na výpočet náhrady mzdy zamestnávateľ použije priemerný zárobok zistený k zo mzdy a odpracovanej doby v 1. štvrťroku Tento priemerný zárobok použije na výpočet náhrady mzdy za celý zostatok dovolenky 14,5 dňa, aj keď časť nevyčerpanej dovolenky sa týka predchádzajúceho roka. Príklad č. 2: Zamestnanec bol na obdobie od do uvoľnený na výkon verejnej funkcie. V roku 2012 nevyčerpal 10 dní dovolenky. Podľa 113 ods. 5 Zákonníka práce má nárok na poskytnutie tejto dovolenky po skončení výkonu verejnej funkcie. Nárok na dovolenku môže byť zachovaný aj niekoľko rokov. Po skončení verejnej funkcie sa zamestnanec do zamestnania nevrátil, ale ukončil pracovný pomer dohodou podľa 60 Zákonníka práce a požiadal o preplatenie 10 dní nevyčerpanej dovolenky. Zamestnávateľ na výpočet náhrady mzdy použije pravdepodobný zárobok zistený k ako podiel predpokladanej mzdy za 2. štvrťrok 2014 a úhrnu pracovných hodín, ktoré by zamestnanec odpracoval, keby v rozhodujúcom období pracoval. Príklad č. 3: Zamestnanec, ktorý nedovŕšil 33 rokov veku, uzatvoril so zamestnávateľom pracovný pomer na dobu neurčitú od , s týždenným pracovným časom 40 hodín, mesačnou mzdou 620.Naobdobie od do požiadal o dovolenku. Zamestnávateľ mu vyhovel, aj keď zamestnanec nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, keďže bol predpoklad, že do konca kalendárneho roka podmienky splní. Za september zamestnávateľ zamestnancovi zúčtoval za 17 odpracovaných dní 479 a za 5 dní dovolenky 141. Zamestnanec ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu Ku dňu skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ urobil prepočet nároku na dovolenku. Zamestnanec na účely dovolenky výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období v prípadoch, ak zamestnanec v rozhodujúcom období odpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, pravdepodobný zárobok zistený na účely zúčtovania náhrady mzdy kprvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období zo mzdy, ktorú by zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol v prípadoch, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín. b) vrátenie náhrady mzdy za dovolenku, na ktorú nevznikol nárok Ak zamestnancovi bola vyplatená náhrada mzdy za dovolenku, na ktorú mu nevznikol nárok, je povinný vyplatenú náhradu alebo jej časť vrátiť. Platí to v priebehu trvania pracovného pomeru aj pri skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže neoprávnene poskytnutú náhradu mzdy zraziť zo mzdy zamestnanca podľa 131 ods. 2 písm. g) Zákonníka práce aj bez jeho písomného súhlasu. Zrážku náhrady mzdy zamestnávateľ zúčtuje znížením hrubej mzdy o sumu, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť. 3. Výpovedná doba Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby podľa 62 Zákonníka práce. Výpovedná doba je najmenej 1 mesiac. Ak je výpoveď daná zamestnancovi z dôvodov uvedených v 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede: najmenej 1 rok a menej ako 5 rokov výpovedná doba je najmenej 2 mesiace, najmenej 5 rokov výpovedná doba je najmenej 3 mesiace. Ak je výpoveď daná zamestnancovi z iných dôvodov a pracovný pomer trval najmenej 1 rok, výpovedná doba je 2 mesiace. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trval najmenej 1 rok, výpovedná doba je najmenej 2 mesiace. Ak zamestnanec počas výpovednej doby: prácu vykonáva má nárok na mzdu, prácu nevykonáva z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa patrí mu náhrada mzdy v súlade s 142 Zákonníka práce v sume jeho priemerného zárobku. Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má v súlade s 62 ods. 8 Zákonníka práce právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. Ide o sankciu zamestnanca pri svojvoľnom nezotrvaní u zamestnávateľa počas výpovednej doby. V praxi sa môže uplatniť so súčasným nárokom na odstupné, t. j. môže nastať situácia, keď zamestnancovi vznikne nárok na odstupné a súčasne zamestnávateľovi vznikne nárok na peňažnú náhradu, samozrejme za podmienky, že sa na tejto sankcii v minulosti v priebehu trvania pracovného pomeru dohodli. 4. Odstupné Zamestnávateľ je povinný v súlade s 76 Zákonníka práce poskytnúť odstupné: v sume najmenej priemerného mesačného zárobku, ak sa pracovný pomer skončí: výpoveďou z dôvodov uvedených v 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo výpoveďou z dôvodov, že zamestnanec stratil 20

23 Pracovnoprávne vzťahy vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, pričom pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov, alebo dohodou z dôvodov uvedených v 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo z dôvodov, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, pričom pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trval menej ako 2 roky, v sume najmenej dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, aksa pracovný pomer skončí: výpoveďou z dôvodov uvedených v 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo výpoveďou z dôvodov, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, pričom pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov, alebo dohodou z dôvodov uvedených v 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo z dôvodov, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, pričom pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov, v sume najmenej trojnásobku priemerného mesačného zárobku, aksa pracovný pomer skončí: výpoveďou z dôvodov uvedených v 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo výpoveďou z dôvodov, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, pričom pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov, alebo dohodou z dôvodov uvedených v 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo z dôvodov, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, pričom pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov, v sume najmenej štvornásobku priemerného mesačného zárobku,aksa pracovný pomer skončí: výpoveďou z dôvodov uvedených v 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo výpoveďou z dôvodov, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, pričom pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trval najmenej 20 rokov, alebo dohodou z dôvodov uvedených v 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo z dôvodov, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, pričom pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov, v sume najmenej päťnásobku priemerného mesačného zárobku, aksa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, pričom pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trval najmenej 20 rokov, vsumenajmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku,aksa pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu odpracoval 57 dní, t. j. neodpracoval aspoň 60 dní, preto mu nevznikol nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok, ale vznikol mu nárok na dovolenku za odpracované dni, t. j. za 57 dní 2/12 dovolenky: 20 x 2/12 = 3 dni. Zamestnanec mal však vyplatenú náhradu mzdy za 5 dní, preto je povinný náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú stratil nárok, vrátiť. Zamestnávateľ je oprávnený zo mzdy zamestnanca zraziť náhradu mzdy za 2 dni vo výške 56,40. SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Sociálna poisťovňa vydáva potvrdenia o dôchodkových dávkach Každoročne, najmä v období od 1. januára do 31. marca kalendárneho roka žiadajú dôchodcovia Sociálnu poisťovňu o potvrdenie o vyplatenom dôchodku za jednotlivé mesiace predchádzajúceho roka. Tieto potvrdenia od nich žiadajú iné inštitúcie, ako napríklad zamestnávateľ, Mestský/Obecný úrad, Daňový úrad, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a pod. Sociálna poisťovňa na žiadosť dôchodcu vyhotoví potvrdenie zväčša na počkanie. V prípadoch, keď v predchádzajúcom roku bol dôchodok priznaný alebo bola vykonaná zmena vo vyplácaní dôchodku, vyhotovenie potvrdenia trvá niekoľko dní, čo môže mať za následok, že klient nedoručí potvrdenie inej inštitúcii včas. Sociálna poisťovňa potvrdenia vydáva už od 2. januára kalendárneho roka, preto odporúča dôchodcom, aby si vyžiadanie potvrdenia o vyplatenom dôchodku za jednotlivé mesiace predchádzajúceho roka neodkladali na poslednú chvíľu a predišli tak zbytočným problémom. Žiadať o vyhotovenie potvrdenia je možné osobne v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne alebo v Informačno-poradenskom centre ústredia Sociálnej poisťovne; telefonicky na bezplatnej linke Sociálnej poisťovne ; elektronicky prostredníctvom formulára pre otázky na webovej stránke Sociálnej poisťovne Žiadať možno aj písomne na adrese: Sociálna poisťovňa, ústredie, 29. augusta 8, Bratislava. Ide však o zdĺhavejšiu formu, ktorú neodporúčame. Poznamenávame, že potvrdenie o poberaní dôchodku (bez uvedenia výšky dôchodku) pre bezplatné cestovanie vlakom Sociálna poisťovňa vyhotoví vždy na počkanie. 1/

24 Pracovnoprávne vzťahy UPOZORNENIE Je vhodné, aby zamestnávateľ spôsob a termín výplaty odstupného so zamestnancom dohodol. Inak platí, že odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy. Ak zamestnávateľ nevyplatí odstupné včas, zamestnanec môže požadovať okrem odstupného aj úroky z omeškania. Ak zamestnávateľ nesplní svoju povinnosť vyplatenia odstupného dobrovoľne, zamestnanec je oprávnený podať žalobu na súd. Príklad č. 4: Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa od s týždenným pracovným časom 25 hodín. Pracovný pomer skončil výpoveďoupodľa 63ods.1písm.b)Zákonníka práce Zamestnancovi patríodstupnépodľa 76ods.1písm.b) Zákonníka práce vo výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného platu. Priemerný hodinový zárobok zamestnanca k je 2,6521. Pri výpočte priemerného mesačného zárobku zamestnanca sa priemerný hodinový zárobok vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac pri 25-hodinovom pracovnom čase. Spôsob zistenia priemerného počtu hodín pripadajúcich na jeden mesiac Zákonník práce neustanovuje. Základom pre výpočet môže byť: priemerný rok s počtom 365,25 kalendárneho dňa, priemerný počet týždňov v roku: 365,25 : 7 = 52,1786, priemerný počet týždňov za mesiac: 52,1786 : 12 = 4,3482, priemerný počet hodín pripadajúcich na mesiac pri 25-hodinovom pracovnom čase: 25 x 4,3482 = 108,7. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca je: 2,6521 x 108,7 = 288,28. Zamestnancovi patrí odstupné vo výške: 288,28 x 2 = 576,56. Príklad č. 5: Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa od s týždenným pracovným časom 40 hodín. V období od do bol práceneschopný z dôvodu pracovného úrazu. Pretože v dôsledku pracovného úrazu už prácu vykonávať nemôže, skončil pracovný pomer dohodou Zamestnancovi patrí podľa 76ods.3Zákonníkapráceodstupnévo výške desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odstupného. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, resp. v dodatku k nej možno dohodnúť vyššie odstupné, pričom jeho maximálna výška nie je ohraničená. Zamestnávateľ môže poskytnúť odstupné aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v 76 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Problémy z praxe v súvislosti s určením sumy odstupného a ich riešenie a) určenie priemerného mesačného zárobku ako základu na výpočet sumy odstupného Zamestnancovi patrí odstupné vo výške určeného násobku jeho priemerného mesačného zárobku v závislosti od spôsobu skončenia pracovného pomeru (výpoveď, dohoda) a doby trvania pracovného pomeru. Výpočet priemerného mesačného zárobku pozri v článku Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely v PaM č. 10/2014. Pri určení sumy odstupného platí nasledovný postup: zistenie priemerného hodinového zárobku, resp. pravdepodobného hodinového zárobku platného ku dňu skončenia pracovného pomeru, prepočet priemerného hodinového zárobku na priemerný mesačný zárobok tak, že platný priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden kalendárny mesiac vyplývajúci z týždenného pracovného času zamestnanca, výpočet sumy odstupného ako príslušného násobku priemerného mesačného zárobku. b) určenie pomernej časti odstupného, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť po opätovnom uzatvorení pracovného pomeru Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je podľa 76 ods. 4 Zákonníka práce povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného. Zamestnávateľ môže odstupné, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť, zraziť zo mzdy podľa 131 ods. 2 písm. h) Zákonníka práce aj bez písomného súhlasu zamestnanca. (Príklad č. 6) 5. Odchodné Podľa 76a Zákonníka práce zamestnancovi patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku: pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na: starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku: pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej: pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 dní po jeho skončení. 22

25 Pracovnoprávne vzťahy Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odchodného. V kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise možno dohodnúť vyššie odchodné. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak pracovný pomer skončil podľa 68 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. okamžite z dôvodu, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo ak závažne porušil pracovnú disciplínu. Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa, t. j. nárok na odchodné môže vzniknúť iba raz, a to vtedy, ak ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, alebo po priznaní predčasného starobného dôchodku. Problémy z praxe pri poskytovaní odchodného a ich riešenie a) poskytnutie odchodného s ohľadom na dobu požiadania o priznanie dôchodku zamestnancom Podmienkou vzniku nároku na odchodné je fakt, že zamestnanec si nárok na príslušný dôchodok uplatní v Sociálnej poisťovni ešte pred skončením pracovného pomeru alebo najneskôr 10 pracovných dní po skončení pracovného pomeru. Ak zamestnanec v tomto časovom období nárok na dôchodok neuplatní, nárok na odchodné nemá. b) poskytnutie odchodného v súbehu s odstupným Zo Zákonníka práce nevyplýva žiadne obmedzenie súbehu odchodného a odstupného, preto zamestnancovi, ak sú splnené podmienky, môže vzniknúť nárok na obidve plnenia, ide o dva samostatné nároky, ktoré sa nevylučujú. 6. Poistné odvody a zdaňovanie peňažných plnení pri skončení, resp. po skončení pracovného pomeru Pre zamestnanca predstavujú peňažné plnenia poskytnuté v súvislosti so skončením pracovného pomeru zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Preddavok na daň vyberie zamestnávateľ v sadzbe podľa 35 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Zdaniteľný príjem je súčasťou vymeriavacieho základu pre platenie poistného na zdravotné poistenie v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a pre platenie poistného na sociálne poistenie v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a to bez ohľadu na to, či sú plnenia zamestnancovi poskytnuté: pri skončení pracovného pomeru, t. j. zúčtované za posledný kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru a vyplatené v deň skončenia pracovného pomeru alebo v najbližšom výplatnom termíne, po skončení pracovného pomeru, t. j. zúčtované a vyplatené v niektorom nasledujúcom mesiaci po mesiaci, v ktorom pracovný pomer skončil. Problémy v súvislosti s platením a vykazovaním poistného a ich riešenie a) určenie vymeriavacieho základu pre platenie preddavkov na poistné na zdravotné poistenie Ak sú zamestnancovi plnenia poskytnuté pri skončení pracovného pomeru,sú vymeriavacím základom zamestnanca aj zamestnávateľa pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie v príslušnom kalendárnom mesiaci zúčtovania, pri zohľadnení maximálneho mesačného vymeriavacieho základu. Zamestnanec v 3. štvrťroku nepracoval z dôvodu práceneschopnosti, zamestnávateľ preto k určil pravdepodobný hodinový zárobok ako podiel predpokladanej mzdy za 3. štvrťrok 2014 (2 760 ) a úhrnu pracovných hodín (528 hod.), ktoré by zamestnanec odpracoval, keby v 3. štvrťroku pracoval, t. j. 5,2273. Z takto určeného pravdepodobného hodinového zárobku vypočíta priemerný mesačný zárobok: 5,2273 x 173,90 (priemerný počet hodín pripadajúcich na jeden mesiac pri 40-hodinovom pracovnom čase 40 x 4,3482 = 173,9) = 909,03. Zamestnancovi patrí odstupné vo výške 909,03 x 10 = 9 090,30. Príklad č. 6: Zamestnanec ukončil pracovný pomer výpoveďou podľa 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pri skončení pracovného pomeru mu bolo vyplatené odstupné vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku v sume 4 x 852 = Do pracovného pomeru sa vrátil od Odstupné je povinný vrátiť za obdobie od do , t. j. za október za 14 pracovných dní vo výške 852 : 23 x 14 = 518,61 a za celý november vo výške 852, spolu 1 370,61. Príklad č. 7: Zamestnanec v roku 2013 požiadal o starobný dôchodok. Pracovný pomer v dôsledku priznania starobného dôchodku neukončil. Zamestnávateľ k končí svoju činnosť. Zamestnanec dostal výpoveď a vznikol mu nárok na odstupné vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku. Pretože ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, zamestnanec má nárok aj na odchodné. UPOZORNENIE Povinnosť platenia preddavkov na zdravotné poistenie vzniká aj pri poskytnutí príjmu po skončení pracovného pomeru, pretože ide o príjem vyplývajúci z ukončeného právneho vzťahu. Ak sú zamestnancovi plnenia poskytnuté po skončení pracovného pomeru, preddavky na poistné sa platia v mesiaci ich zúčtovania, pri zohľadnení maximálneho mesačného vymeriavacieho základu. 1/

26 Pracovnoprávne vzťahy Keďže zamestnanec už v tomto období v príslušnej zdravotnej poisťovni prihlásený nie je, je potrebné prihlásiť ho na posledný deň mesiaca, za ktorý bude príjem zúčtovaný a po zúčtovaní príjmu ho vykázať aj vo Výkaze preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. UPOZORNENIE Ak sú zamestnancovi plnenia poskytnuté až po skončení pracovného pomeru,t.j. zúčtované a vyplatené po zániku povinného sociálneho poistenia, tento príjem je vymeriavacím základom zamestnanca podľa 139b ods. 1 zákona, a to v pomernej časti pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku. Takto stanovený vymeriavací základ zamestnanca je zároveň vymeriavacím základom zamestnávateľa. Znamená to, že pre účely sociálneho poisteniasatentopríjem rozpočítava pomerne do vymeriavacích základov do všetkých mesiacov trvania povinného poistenia v poslednom kalendárnom roku. Do úvahy sa berú všetky kalendárne mesiace, počas ktorých poistenie trvalo (aj počas materskej dovolenky, práceneschopnosti), aj mesiace, v ktorých bolo poistné zaplatené z maximálneho vymeriavacieho základu. Pri výpočte poistného sa následne zohľadnia v každom mesiaci maximálne mesačné vymeriavacie základy a ak povinné poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ sa upraví podľa počtu dní trvania poistenia, za ktoré sa platí poistné. Rozpis vymeriavacích základov a poistného sa uvádza vo Výkaze poistného a príspevkov v mesiaci zúčtovania príjmu. Zamestnanca z dôvodu poskytnutia príjmu po skončení pracovného pomeru do Sociálnej poisťovne nie je potrebné nahlásiť (na rozdiel od povinného opätovného prihlásenia do zdravotnej poisťovne). b) určenie vymeriavacieho základu pre platenie poistného na sociálne poistenie Ak sú zamestnancovi plnenia poskytnuté pri skončení pracovného pomeru,t.j. zúčtované za posledný kalendárny mesiac trvania povinného sociálneho poistenia a vyplatené v najbližšom výplatnom termíne, sú spolu s ostatným zdaniteľným príjmom súčasťou vymeriavacieho základu podľa 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Poistné za zamestnanca aj zamestnávateľa sa vypočíta najviac z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu a uvádza sa v Mesačnom výkaze poistného a príspevkov. c) podanie opravného Evidenčného listu dôchodkového poistenia V zmysle 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a túto evidenciu predložiť pobočke Sociálnej poisťovni do 3 dní od skončenia pracovného pomeru. Ak v období medzi skončením pracovného pomeru a vyplatením príjmu po skončení pracovného pomeru bol ELDP do Sociálnej poisťovni predložený, je potrebné vyhotoviť a predložiť opravný ELDP, v ktorom sa uvedú vymeriavacie základy s pripočítaním vymeriavacích základov z plnenia vyplateného po skončení pracovného pomeru. Príklad č. 8: Zamestnanec skončil pracovný pomer dohodou podľa 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s nárokom na odstupné vo výške päťnásobku priemerného mesačného zárobku a) ak odstupné zamestnancovi bolo poskytnuté pri skončení pracovného pomeru s vyúčtovaním mzdy za apríl 2014, ktorá bola vo výške 810, poistné na zdravotné a sociálne poistenie je nasledovné: Príjem Vymeriavací Poistné základ zamestnanec zamestnávateľ Zdravotné poistenie 5 498, ,00 161,00 402,50 Nemocenské poistenie 5 498, ,00 56,35 56,35 Starobné poistenie 5 498, ,00 161,00 563,50 Invalidné poistenie 5 498, ,00 120,75 120,75 Poist. v nezamestnanosti 5 498, ,00 40,25 40,25 Garančné poistenie 5 498, ,00 10,06 Úrazové poistenie 5 498, ,00 43,98 Rezervný fond solidarity 5 498, ,00 191,18 Spolu za 4/ , ,57 b) ak odstupné zamestnancovi bolo poskytnuté po skončení pracovného pomeru, napr. vo vyúčtovaní za október 2014, poistné na zdravotné a sociálne poistenie je nasledovné: Obdobie Príjem Vymeriavací základ Preddavok na poistné na zdravotné poistenie zamestnanec zamestnávateľ 10/ , ,00 161,00 402,50 Obdobie Vymeriavací základ v období povinného poistenia Pomerná časť vymeriavacieho základu po zániku povinného poistenia Nemocenské poistenie Vymeriavacie základy a poistné na sociálne poistenie pre obdobie po zániku povinného poistenia zamestnanec zamestnávateľ Starobné Invalidné Poistenie Nemocenské Starobné Invalidné Poistenie Garančné poistenie poistenie v nezamest. poistenie poistenie poistenie v nezamest. poistenie Úrazové poistenie Rezerv. fond solidarity 1/ , , , , , , , , , , , , ,00 16,40 46,88 35,16 11,72 16,40 164,08 35,16 11,72 2,93 9,37 55,67 2/ , , , , , , , , , , , , ,00 16,40 46,88 35,16 11,72 16,40 164,08 35,16 11,72 2,93 9,37 55,67 3/ , , , , , , , , , , , , ,00 16,40 46,88 35,16 11,72 16,40 164,08 35,16 11,72 2,93 9,37 55,67 4/ , , , , , , , , , , , , ,00 16,40 46,88 35,16 11,72 16,40 164,08 35,16 11,72 2,93 9,37 55,67 10/ ,60 187,52 140,64 46,88 65,60 656,32 140,64 46,88 11,72 37,48 222,68 10/2014 Poistné spolu 440, ,32 24

27 Pracovnoprávne vzťahy Problémy v súvislosti so zdaňovaním plnení a ich riešenie a) určenie zdaniteľných príjmov a ich zníženie o poistné a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka Z peňažných plnení poskytnutých v súvislosti so skončením pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vybrať preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti. Preddavok na daň vyberie zo zdaniteľnej mzdy, ktorou podľa 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac znížený o: sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, t. j. o preddavok na poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie, sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. v roku 2014 o sumu 316,94, ale len v prípade, ak má zamestnanec u zamestnávateľa v čase výplaty plnení podpísané vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka platí: ak sú peňažné plnenia zúčtované a vyplatené pri skončení pracovného pomeru: nezdaniteľná časť sa uplatní, ak zamestnanec má podpísané vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nezdaniteľná časť sa neuplatní, ak zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie, ak sú peňažné plnenia zúčtované a vyplatené po skončení pracovného pomeru: nezdaniteľná časť sa uplatní, ak zamestnanec pri skončení pracovného pomeru uplatňovanie nezdaniteľnej časti prostredníctvom vyhlásenia nezrušil a vyhlásenie je platné do konca zdaňovacieho obdobia a bývalý zamestnanec spĺňa podmienky pre jej uplatnenie, nezdaniteľná časť sa neuplatní, ak: - zamestnanec ani v období trvania pracovného pomeru vyhlásenie podpísané nemal, - zamestnanec pri skončení pracovného pomeru uplatňovanie nezdaniteľnej časti prostredníctvom vyhlásenia zrušil, - zamestnanec pri skončení pracovného pomeru uplatňovanie nezdaniteľnej časti prostredníctvom vyhlásenia nezrušil, ale plnenia sú zúčtované a vyplatené až v nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom už vyhlásenie platné nemá, - zamestnanec pri skončení pracovného pomeru uplatňovanie nezdaniteľnej časti prostredníctvom vyhlásenia nezrušil, ale v čase zúčtovania a vyplatenia plnenia nárok na jej uplatnenie nespĺňa. b) vykazovanie poskytnutých plnení na mzdovom liste a v potvrdení o zdaniteľných príjmoch Zamestnávateľ je povinný všetky peňažné plnenia v súvislosti so skončením pracovného pomeru, bez ohľadu na to, či boli zúčtované a vyplatené pri skončení pracovného pomeru alebo po skončení pracovného pomeru, na daňové účely vykázať: na mzdovom liste zamestnanca v súlade s 39 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, v potvrdení o zdaniteľných príjmoch v súlade s 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov ak boli plnenia poskytnuté po skončení pracovného pomeru a potvrdenie bolo vystavené s údajmi do skončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ je povinný vystaviť a bývalému zamestnancovi doručiť: opravné potvrdenie s označením, že ide o opravné potvrdenie ak mzda pri skončení pracovného pomeru a plnenie po skončení Príklad č. 9: Pracovný pomer zamestnanca skončil výpoveďou podľa 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zamestnanec požiadal o spätné priznanie starobného dôchodku od Vznikol mu nárok na odstupné aj odchodné, ktoré mu však zamestnávateľ po vzájomnej dohode vyplatí až vo vyúčtovaní za november. Zamestnanec mal podpísané vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ktoré pri skončení pracovného pomeru nezrušil. Pri vyúčtovaní a vyplatení mzdy za september mu zamestnávateľ nezdaniteľnú časť uplatnil. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane má aj pri vyúčtovaní a vyplatení odstupného a odchodného, pretože na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku nebol. LEGISLATÍVA 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. Príjmy oslobodené od dane (2) Od dane sú oslobodené aj i) prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa 8 ods. 1 písm. n), plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za 1. stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c), alebo ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40 %-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa 11 1/

28 Pracovnoprávne vzťahy ods. 2 písm. a), pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa 11 ods. 2 písm. a), do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu. 2. škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom, 3. škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka ( 6ods.1a2)azaškoduspôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom ( 6 ods. 3), 4. škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, Príklad č. 10: Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi odstupné na základe rozhodnutia súdu. Súd zamestnancovi priznal aj úroky z omeškania. Vyplatené odstupné je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti a zamestnávateľ je povinný v čase zúčtovania a vyplatenia vybrať preddavok na daň. Vyplatené úroky z omeškania sú príjmom oslobodeným od dane, preto sa do zdaniteľného príjmu nezahrnú. Príjmy oslobodené od dane sa nezahrnú ani do vymeriavacieho základu pre platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie. Zamestnávateľ je povinný vyplatené úroky vykázať na mzdovomlistevsúlades 39ods.2písm.f) bod 3 zákona o dani z príjmov. pracovného pomeru boli zúčtované a vyplatené v tom istom zdaňovacom období, pretože v potvrdení musí byť uvedený úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov a úhrn preddavkov na daň za celé zdaňovacie obdobie, ďalšie potvrdenie ak plnenie po skončení pracovného pomeru bolo zúčtované a vyplatené až v ďalšom zdaňovacom období. c) vyplatenie úrokov z omeškania pri neposkytnutí plnenia včas Ak zamestnávateľ nevyplatí nárokové plnenia včas, zamestnanec môže požadovať úroky z omeškania. Vyplatené plnenia sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Priznané a vyplatené úroky z omeškania sú náhradou za škodu spôsobenú oneskoreným vyplatením a sú príjmom oslobodeným od dane podľa 9 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. nezahrnú sa do zdaniteľnej mzdy ani do vymeriavacieho základu pre platenie poistného. 7. Poistné odvody a zdanenie pri vrátení poskytnutého plnenia Ak je zamestnanec povinný vrátiť náhradu za dovolenku, na ktorú mu nevznikol nárok, alebo odstupné, ak nastúpil k tomu istému zamestnávateľovi pred uplynutím času určeného podľa odstupného, zamestnávateľ je oprávnený vykonať zrážku zo mzdy zamestnanca podľa 131 ods. 2 písm. g) a h) Zákonníka práce, a to aj bez písomného súhlasu zamestnanca. Problémy v súvislosti s určením výšky vrátenej sumy a vykonaním zrážky a ich riešenie Zamestnancom vrátené plnenie ovplyvní zdaniteľný príjem a vymeriavací základ pre platenie poistného v období vrátenia plnenia. Spätná oprava vyúčtovania z obdobia poskytnutia vráteného plnenia nie je možná, t. j. mzdový list z obdobiazúčtovaniaavyplateniaplneniasanemení, opravné výkazy do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne a prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daňový úrad za obdobie poskytnutia plnenia sa nepodávajú. Vrátené plnenie sa zúčtuje v období reálneho vrátenia (vykonania zrážky) s vplyvom na zdaniteľný príjem zamestnanca a vymeriavací základ pre platenie poistného. Výšku plnenia, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť, určí zamestnávateľ v sume hrubého plnenia, bez zohľadnenia poistného, ktoré bol povinný platiť zamestnanec a bez zohľadnenia zrazeného preddavku na daň. Ak suma, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť, presahuje výšku dohodnutej mzdy zamestnanca, je vhodné dohodnúť vrátenie (vykonanie zrážok) vo viacerých splátkach (zrážkach). O takto stanovenú sumu sa zníži hrubý príjem zamestnanca v mesiaci vykonania zrážky. Týmto zúčtovaním dôjde aj k zníženiu vymeriavacieho základu pre platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie zamestnanca aj zamestnávateľa a aj k zníženiu zdaniteľnej mzdy. 8. Náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru Príklad č. 11: Zamestnanec z príkladu č. 3 je povinný vrátiť náhradu mzdy za dovolenku vo výške 56,40, na ktorú mu nevznikol nárok. Vo vyúčtovaní mzdy mu zamestnávateľ vykoná vyúčtovanie mzdy a ostatných nárokov za príslušný kalendárny mesiac a zrážku vykoná znížením hrubej mzdy. Týmto zúčtovaním sa o vykonanú zrážku zníži aj vymeriavací základ pre platenie poistného aj zdaniteľná mzda zamestnanca. Podľa 79 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámi zamestnávateľovi,žetrvánatom,abyhonaďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, a to odo dňa, keď zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Na základe právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo mimosúdnej dohody a priznania nároku na náhradu mzdy 26

29 Pracovnoprávne vzťahy pri neplatne skončenom pracovnom pomere vzniká zamestnávateľovi povinnosť: vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške určenej súdom alebo mimosúdnou dohodou, z priznanej náhrady odviesť poistné na sociálne poistenie a preddavok na zdravotné poistenie, pri výplate náhrady zraziť preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti. Problémy z praxe v súvislosti s náhradou mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru a ich riešenie a) určenie vymeriavacieho základu pre platenie preddavkov na poistné na zdravotné poistenie Ak súd rozhodne o neplatnom skončení pracovného pomeru a nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo ak dôjde k mimosúdnemu vyrovnaniu sporu, náhrada mzdy plynúca z neplatne skončeného pracovného pomeru je vymeriavacím základom v mesiaci, v ktorom bola zamestnancovi zúčtovaná, bez ohľadu na to, za aké obdobie bola priznaná. b) určenie vymeriavacieho základu pre platenie poistného na sociálne poistenie Spôsob určenia vymeriavacieho základu z príjmu plynúceho z neplatného skončenia pracovného pomeru je ustanovený v 139a zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného pracovného pomeru je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného vzťahu pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac. Základnou podmienkou je, aby súd vo výrokovej časti rozhodnutia rozhodol, že pracovný pomer skončil neplatne. Ak súd právoplatne nerozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, postup pri určovaní vymeriavacieho základu podľa 139a zákona nie je možné uplatniť. Ak zamestnávateľ poskytne náhradu mzdy na základe mimosúdnej dohody a zamestnanec žalobu stiahne, pri určení vymeriavacieho základu z takto poskytnutej náhrady mzdy je rozhodujúca skutočnosť, či pracovný pomer zamestnanca trvá alebo netrvá. Ak pracovný pomer opätovne trvá a náhrada mzdy sa týka obdobia po 31. decembri 2010, považuje sa za príjem zo zárobkovej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom podľa 138 ods. 1 zákona (podľa zákona platného do 31. decembra 2010 sa náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru do vymeriavacieho základu nezahrnovala). Ak zamestnávateľ poskytne náhradu mzdy v období, keď pracovný pomer už netrvá, poskytnutá náhrada sa považuje za príjem po zániku povinného sociálneho poistenia a vymeriavací základ sa určí spôsobom podľa 139b zákona, v zmysle ktorého vymeriavacím základom je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku. c) určenie zdaniteľných príjmov Príjem plynúci z neplatne ukončeného pracovného pomeru je príjmom zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov a zamestnávateľ je povinný podľa 35 zákona zo zdaniteľnej mzdy vybrať preddavok na daň v sadzbe podľa 35 ods. 2 zákona. Preddavok vyberie zo zdaniteľnej mzdy, ktorou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených za kalendárny mesiac znížený o sumy zrazené na poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ak má zamestnanec v čase vyplatenia príjmu podpísané vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Ing. Eva Gášpárová Príklad č. 12: Ku skončeniu pracovného pomeru došlo Zamestnanec podal žalobu o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Súd rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa Pracovný pomer so zamestnancom trvá naďalej, zamestnanec nastúpil do práce Zamestnávateľ vo vyúčtovaní za október 2014 zúčtoval zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu vo výške 690 a náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru na základe rozhodnutia súdu za obdobie 8/2013 až 9/2014 vo výške Skutočnosť, že došlo k neplatne skončenému pracovnému pomeru, musí zamestnávateľ vysporiadať stornovaním odhlášky v Sociálnej poisťovni aj v príslušnej zdravotnej poisťovni (elektronicky to nie je možné, zamestnávateľ o stornovanie musí požiadať písomne s doložením rozhodnutia súdu). Na účely sociálneho poistenia je zúčtovaná mzda vymeriavacím základom podľa 138 ods. 1 zákona a zamestnávateľ vymeriavací základ a sumy poistného vykáže v Mesačnom výkaze poistného a príspevkov. Poskytnutá náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru je vymeriavacím základom podľa 139a zákona. Náhrada sa rozpočíta na každý kalendárny mesiac neplatne skončeného pracovného pomeru,t.j.na14mesiacov.vymeriavacie základy a sumy poistného za zamestnanca aj zamestnávateľa za všetky kalendárne mesiace zamestnávateľ vykáže vo Výkaze poistného a príspevkov za mesiac, v ktorom bola náhrada mzdy zúčtovaná, t. j. v októbri Na účely zdravotného poistenia poskytnutá náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru vo výške je na účely platenia preddavkov na zdravotné poistenie vymeriavacím základom v mesiaci zúčtovania náhrady, t. j. v októbri V tomto období zamestnávateľ celkový príjem zamestnanca (náhradu mzdy a príjem za vykonanú prácu 690 ), vymeriavací základ a preddavky na poistné vykáže v Mesačnom výkaze preddavkov na verejné zdravotné poistenie. Na účely výberu preddavku na daň z príjmu je zdaniteľnou mzdou zamestnanca poskytnutá náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru a mzda za vykonanú prácu znížená o celkové poistné platené zamestnancom a mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ak zamestnanec má podpísané vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. 1/

30 Odmeňovanie Zhrnutie: V oblasti mzdového účtovníctva sa v roku 2015 budú používať veličiny odvodené od všeobecného vymeriavacieho základu a priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok 2013, napr. vymeriavacie základy v oblasti sociálneho a zdravotného poistenia, a veličiny odvodené od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnú k , napr. nezdaniteľné časti základu dane, nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok. Spôsob výpočtu týchto veličín je ustanovený príslušnými právnymi predpismi v oblasti mzdového účtovníctva. V roku 2015 sa budú používať aj veličiny, ktoré sú právnymi predpismi pevne stanovené, napr. výška minimálnej mzdy, suma mesačného a priemerného mesačného príjmu zo zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov a tiež veličiny, ktoré sú novoustanovené, napr. odpočítateľná položka na účely zdravotného poistenia. V oblasti mzdového účtovníctva bude nevyhnutné aplikovať aj novelami zákonov ustanovené zmeny určenia niektorých veličín (v porovnaní s predchádzajúcim rokom) napr. určenie rozhodujúceho obdobia na účely nemocenských dávok a náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ak nemocenské poistenie netrvalo celý predchádzajúci kalendárny rok, úpravu sumy daňového bonusu k na základe zmeny sumy životného minima k predchádzajúceho roka. POZNÁMKA * odpočítateľná položka podľa 13a zákona o zdravotnom poistení LEGISLATÍVA Finančný spravodajca č. 1/2015 uverejnil: Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/007259/ o uverejnení funkčných platov pre jednotlivé platové triedy colníkov zvýšené podľa 5 ods. 6 zákona č. 385/2014 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2015 Prehľad veličín používaných v mzdovom účtovníctve v roku Minimálna mzda a minimálne mzdové nároky Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Podľa 2 ods. 1 zákona vláda nariadením vlády SR č. 297/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy, ustanovila na rok 2015 minimálnu mzdu na: 380 za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, 2,184 za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. Čistá minimálna mzda bude: Pri uplatnení odpočítateľnej položky na ZP * Pri neuplatnení odpočítateľnej položky na ZP * hrubá mzda 380,00 380,00 preddavky na zdravotné poistenie 0 % 0,00 4 % 15,20 poistné na nemocenské poistenie 1,4 % 5,32 1,4 % 5,32 poistné na starobné poistenie 4 % 15,20 4 % 15,20 poistné na invalidné poistenie 3 % 11,40 3 % 11,40 poistné na poistenie v nezamestnanosti 1 % 3,80 1 % 3,80 zdaniteľná mzda 344,28 329,08 nezdaniteľná časť základu dane 316,94 316,94 základ dane 0,00 0,00 preddavok na daň 0,00 0,00 čistá mzda 344,28 329,08 Celková cena práce zamestnanca s minimálnou mzdou bude: Pri uplatnení odpočítateľnej položky na ZP * Pri neuplatnení odpočítateľnej položky na ZP * hrubá mzda 380,00 380,00 preddavky zamestnávateľa na zdravotné poistenie 0 % 0,00 10 % 38,00 poistné zamestnávateľa na nemocenské poistenie 1,4 % 5,32 1,4 % 5,32 poistné zamestnávateľa na starobné poistenie 14 % 53,20 14 % 53,20 poistné zamestnávateľa na invalidné poistenie 3 % 11,40 3 % 11,40 poistné zamestnávateľa na poistenie v nezamestnanosti 1 % 3,80 1 % 3,80 poistné na úrazové poistenie 0,8 % 3,04 0,8 % 3,04 poistné na garančné poistenie 0,25 % 0,95 0,25 % 0,95 poistné do rezervného fondu solidarity 4,75 % 18,05 4,75 % 18,05 celková cena práce 475,76 513,76 Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je daná ako súčin: hodinovej minimálnej mzdy u zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou, mesačnej minimálnej mzdy u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou, a koeficientu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti stanoveného v 120 ods. 4 Zákonníka práce nasledovne: 40-hodinový týždenný pracovný čas Stupeň náročnosti Koeficient minimálnej mzdy Minimálny mzdový nárok hodinový mesačný 1 1,0 2, ,00 2 1,2 2, ,00 3 1,4 3, ,00 4 1,6 3, ,00 5 1,8 3, ,00 6 2,0 4, ,00 28

31 Odmeňovanie Pri ustanovení týždenného pracovného času v zmysle 85 ods. 5 Zákonníka práce na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov úmerne zvýšia nasledovne: Stupeň náročnosti Minimálny mzdový nárok Koeficient minimálnej mzdy 38,75 hod. 37,50 hod. mesačný týždenný prac. čas týždenný prac. čas 1 1,0 2,2545 2, ,00 2 1,2 2,7053 2, ,00 3 1,4 3,1562 3, ,00 4 1,6 3,6071 3, ,00 5 1,8 4,0580 4, ,00 6 2,0 4,5089 4, ,00 2. Všeobecný vymeriavací základ a priemerná mesačná mzda za rok 2013 a ich vplyv na mzdové veličiny v roku 2015 Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2013 ustanovený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 109/2014 Z. z. vo výške 9 888, vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR vo výške 824, je v oblasti mzdového účtovníctva rozhodujúci pre: určenie maximálneho mesačného vymeriavacieho základu zamestnanca a zamestnávateľa na platenie poistného na sociálne poistenie 4 120, určenie maximálneho mesačného vymeriavacieho základu zamestnanca a zamestnávateľa na platenie preddavkov na poistné a platenie poistného na zdravotné poistenie 4 120, určenie maximálneho ročného vymeriavacieho základu pre ročné poistné na zdravotné poistenie , určenie mesačnej sumy na odpustenie platenia poistného na povinné sociálne poistenie a preddavkov na zdravotné poistenie pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných občanov 552,08, ak pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer vznikne v roku 2015, určenie maximálneho denného vymeriavacieho základu na účely náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca 40, Životné minimum platné k 1. januáru 2015 Podľa 5 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime sa suma životného minima upravuje k 1. júlu bežného kalendárneho roka, ak koeficient, na základe ktorého sa úprava vykoná, je rovný jednej alebo je nižší ako jedna. Z dôvodu negatívneho koeficientu sa k 1. júlu 2014 suma životného minima neupravila. Životné minimum pre jednu plnoletú fyzickú osobu stanovené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 186/2013 Z. z. s účinnosťou od vo výške 198,09 je platné aj k , preto v porovnaní s rokom 2014 nedochádza od k zmene: nezdaniteľných častí základu dane, súm na uplatnenie 19 % alebo 25 % sadzby dane z príjmu zo závislej činnosti, sumy daňového bonusu, nepostihnuteľných súm pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku, sumy, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie evidovaný uchádzač o zamestnanie môže podľa 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, t. j. od do , ak suma mzdy nepresiahne 148,57, ostáva naďalej evidovaným uchádzačom o zamestnanie. POZNÁMKA Pozri článok Vplyv všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2013 na veličiny používané v oblasti sociálneho a zdravotného poistenia v roku 2015 uverejnený v PaM č. 9/2014. POZNÁMKA Ak k dôjde k úprave sumy životného minima, dôjde aj k úpravám: nepostihnuteľných súm pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku, sumy, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie. PRÍKLAD Z PRAXE Odpočítateľná položka na zdravotnom poistení od Môže si odpočítateľnú položku platnú od uplatniť každý zamestnanec, ktorý má hrubú mzdu nižšiu ako 570? Musí takýto zamestnanec byť novoprijatý u zamestnávateľa alebo túto odpočítateľnú položku si môže uplatniť aj zamestnanec, ktorý je zamestnaný u zamestnávateľa? Odpoveď: V 13a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení je definované, že vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého má právo na príjem zo zárobkovej činnosti, sa znižuje o odpočítateľnú položku. Nerieši sa, či je alebo nie je zamestnanec v pracovnom pomere pred , ale dôležitá je výška príjmu zamestnanca, pretože sa odpočítateľná položka s rastom vymeriavacieho základu v danom mesiaci znižuje o dvojnásobok časti tohto vymeriavacieho základu, ktorá prevyšuje 380 /mesiac. Odpočítateľnú položku si môže zamestnanec uplatniť u zamestnávateľa na tlačive: Oznámenie zamestnanca podľa 23 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré je zverejnené na stránke MZ SR ( Zamestnanec, ktorý má nárok na odpočítateľnú položku pri výpočte preddavkov, je povinný túto skutočnosť oznámiť zamestnávateľovi do 8 dní od vzniku zamestnania a rovnako treba ohlásiť do 8 dní aj zmenu nároku. Nárok na odpočítateľnú položku je 1/

32 Odmeňovanie zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi prvýkrát do Nárok na odpočítateľnú položku nemá zamestnanec, ktorý má v mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov, alebo je súčasne považovaný za SZČO. Súčasne znamená, že sa právne vzťahy prekrývajú aspoň jeden deň v mesiaci. Ak zamestnanec má v mesiaci dvoch zamestnávateľov postupne alebo je časť mesiaca zamestnancom a v inom období je SZČO, nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky má. Nárok na odpočítateľnú položku má aj zamestnanec, ktorý má u jedného zamestnávateľa v mesiaci viac právnych vzťahov zamestnanca. Odpočítateľná položka sa nevzťahuje na zamestnanca s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných. POZNÁMKA Zamestnancom na účely garančného poistenia podľa 4 ods. 4 zákona nie je zamestnanec, ktorý je: štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % na majetku zamestnávateľa. NEPREHLIADNITE Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnancov. Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj mesačný a priemerný mesačný príjem zamestnanca na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov (dohody s tzv. odvodovým zvýhodnením), aj príjem zamestnanca, ktorý bol pred vznikom pracovného pomeru dlhodobo nezamestnaný a nie je povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je v kalendárnom roku mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou. 4. Poistné na povinné sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne: Sadzba z vymeriavacieho základu zamestnanec zamestnávateľ Nemocenské poistenie 1,4 % 1,4 % Starobné poistenie 4 % 14 % Invalidné poistenie 3 % 3 % Poistenie v nezamestnanosti 1 % 1 % Garančné poistenie neplatí 0,25 % Úrazové poistenie neplatí 0,8 % Rezervný fond solidarity neplatí 4,75 % Poistné na invalidné poistenie podľa 128 ods. 4 zákona neplatí: zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený, po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku, alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek, zamestnávateľ za uvedeného zamestnanca. Poistenie v nezamestnanosti sa podľa 19 ods. 3 zákona nevzťahuje na: zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry), obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek. Garančné poistenie sa podľa 18 zákona nevzťahuje na zamestnávateľa: ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca: Zamestnanec Rozhodujúce obdobie Zamestnanec s pravidelným príjmom kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné Zamestnanec s nepravidelným príjmom, okrem zamestnanca každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom pracujúceho na základe dohôd o prácach vykonávaných kalendárnom roku mimo pracovného pomeru Zamestnanec s nepravidelným príjmom pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru obdobie trvania tohto právneho vzťahu Vymeriavací základ zamestnanca je príjem plynúci z jeho zárobkovej činnosti okrem: príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavacím základom zamestnanca je aj podiel na zisku vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní. Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti v kalendárnom roku je v úhrne mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie. 30

33 Odmeňovanie Maximálne poistné na jednotlivé druhy povinného sociálneho poistenia pri právnom vzťahu s právom na pravidelný mesačný príjem (pracovný pomer, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, okrem pracovného pomeru predtým dlhodobo nezamestnaného občana s uplatnenou výnimkou) od : Vymeriavací Zamestnanec Zamestnávateľ základ najviac sadzba poistné najviac sadzba poistné najviac Nemocenské poistenie ,4 % 57,68 1,4 % 57,68 Starobné poistenie % 164,80 14 % 576,80 Invalidné poistenie % 123,60 3 % 123,60 Poist. v nezamestnanosti % 41,20 1 % 41,20 Garančné poistenie ,25 % 10,30 Úrazové poistenie neohraničený 0,8 % neohraničené Rezervný fond ,75 % 195,70 Poistné na garančné a úrazové poistenie za zamestnanca predtým dlhodobo nezamestnaného občana s príjmom nie vyšším ako 67 % priemernej mesačnej mzdy od : Vymeriavací Zamestnanec Zamestnávateľ základ najviac sadzba poistné najviac sadzba poistné najviac Nemocenské poistenie neplatí neplatí Starobné poistenie neplatí neplatí Invalidné poistenie neplatí neplatí Poist. v nezamestnanosti neplatí neplatí Garančné poistenie 539,35 1,34 0,25 % 552,08 1,38 Úrazové poistenie 539,35 4,31 0,8 % 552,08 4,41 Rezervný fond neplatí Zamestnanec predtým dlhodobo nezamestnaný sa za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti nepovažuje, ak spĺňa podmienky vymedzené v 4 ods. 1 písm. d) zákona a jeho pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti je mesačne v sume, ktorá odo dňa vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer, t. j.: ak pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol v roku 2014 a pokračuje v roku 2015, 67 % z 805, čo je 539,35, ak pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer vznikne v roku 2015, 67 % z 824, čo je 552,08. Maximálne poistné na povinné dôchodkové poistenie pri právnom vzťahu s právom na nepravidelný príjem (dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti) od : Vymeriavací Zamestnanec Zamestnávateľ základ najviac sadzba poistné najviac sadzba poistné najviac Nemocenské poistenie neplatí neplatí Starobné poistenie % 164,80 14 % 576,80 Invalidné poistenie % 123,60 3 % 123,60 Poist. v nezamestnanosti neplatí neplatí Garančné poistenie ,25 % 10,30 Úrazové poistenie neohraničený 0,8 % neohraničené Rezervný fond ,75 % 195,70 Pri pracovnoprávnom vzťahu založenom dohodou o brigádnickej práci študentov bez zvýhodnenia s pravidelným alebo nepravidelným príjmom sa poistné platí nasledovne: Vymeriavací základ mesačne Zamestnanec sadzba Zamestnávateľsadzba Nemocenské poistenie neplatí neplatí Starobné poistenie 4 % 14 % Invalidné poistenie Mesačný alebo 3 % 3 % priemerný mesačný Poist. v nezamestnanosti neplatí neplatí príjem Garančné poistenie (najviac ) 0,25 % Úrazové poistenie 0,8 % Rezervný fond 4,75 % Spolu 7 % 22,8 % NEPREHLIADNITE Povinné dôchodkové poistenie sa vzťahuje aj na študentov vykonávajúcich práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov. V súlade s 227a zákona študenti majú možnosť zvoliť jednu dohodu v jednom kalendárnom mesiaci, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem a mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem nepresiahne 200. Táto suma je určená s účinnosťou od jednotne pre študentov do 18 aj nad 18 rokov. LEGISLATÍVA 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. Zamestnanec (1) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem d) fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak 1. bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaný občan a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckéhopomeru;akktomuistému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá, 2. suma jej mesačného príjmu podľa 3ods.1písm.a)aods.2a3 z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej 1/

34 Odmeňovanie mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len štatistický úrad ) za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, 3. jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa 20 ods. 4 písm. a), 4. voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, 5. jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a 6. odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov. NEPREHLIADNITE Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné. Vymeriavací základ je: najmenej úhrn vymeriavacích základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné, najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu, vyššie uvedený vymeriavací základ najviac zvýšený o sumu vyplatených dividend, najviac však o 120-násobok priemernej mesačnej mzdy. Pri pracovnoprávnom vzťahu založenom dohodou o brigádnickej práci študentov s pravidelným alebo nepravidelným príjmom pri zvýhodnenej dohode sa poistné platí nasledovne: Vymeriavací základ mesačne Zamestnanec sadzba Zamestnávateľ sadzba Nemocenské poistenie neplatí neplatí Starobné poistenie Mesačný alebo priemerný 4 % 14 % mesačný príjem znížený Invalidné poistenie o zvýhodnenú sumu 3 % 3 % Poist. v nezamestnanosti (najviac 200 ) neplatí neplatí Rezervný fond 4,75 % Úrazové poistenie Neznížený mesačný alebo 0,8 % Garančné poistenie priemerný mesačný príjem 0,25 % Spolu 7 % 22,8 % Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Sumy poistného sa určujú z vymeriavacieho základu vždy samostatne a zaokrúhľujú sa na najbližší eurocent nadol. 5. Preddavky na poistné a poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne: Sadzba z vymeriavacieho základu zamestnanec zamestnávateľ Zamestnanec bez zdravotného postihnutia 4 % Zamestnanec so zdravotným postihnutím 2 % Zamestnanec predtým dlhodobo nezamestnaný 0 % Za zamestnanca bez zdravotného postihnutia 10 % Za zamestnanca so zdravotným postihnutím 5 % Za zamestnanca predtým dlhodobo nezamestnaného 0 % Za osobu so zdravotným postihnutím sa podľa 12 ods. 2 zákona považuje fyzická osoba: uznaná za invalidnú, s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera postihnutia funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Za zamestnanca predtým dlhodobo nezamestnaného sa považuje zamestnanec, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere, z ktorého má právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti: mesačne v sume, ktorá odo dňa vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer, t. j.: ak pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol v roku 2014 a pokračuje v roku 2015, je to 67 % z 805, čo je 539,35, ak pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer vznikne v roku 2015, je to 67 % z 824, čo je 552,08, a zároveň spĺňa podmienky vymedzené v 11 ods. 7 písm. v) zákona. Vymeriavacím základom zamestnanca na platenie preddavkov na zdravotné poistenie je príjem plynúci zo závislej činnosti, okrem príjmov, ktoré plynú z činností, ktoré nie sú zárobkovou činnosťou, t. j.: príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmov z dôvodu, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, príjem, ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený podľa zákona o dani z príjmov. Maximálne poistné za kalendárny rok 2015: Vymeriavací základ Všetci platitelia najviac sadzba poistné Bez zdravotného postihnutia % 6 921,60 So zdravotným postihnutím % 3 460,80 32

35 Odmeňovanie Výška preddavku na poistné: zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy, zamestnávateľa je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca. Maximálne mesačné preddavky na poistné pri právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, okrem: dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti: poberateľov výsluhového dôchodku, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov invalidného dôchodku, sú od nasledovné: Zamestnanec Zamestnávateľ Vymeriavací základ najviac preddavok preddavok sadzba sadzba najviac najviac Bez zdravotného postihnutia % 164,80 10 % 412,00 So zdravotným postihnutím % 82,40 5 % 206,00 Vymeriavacie základy aj poistné sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Ak zamestnanec bude mať príjem pre uplatnenie odpočítateľnej položky za celý kalendárny rok: nižší ako odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu zamestnanca v ročnom zúčtovaní poistného bude vo výške príjmu, vyšší ako odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu zamestnanca sa v ročnom zúčtovaní poistného zníži o dvojnásobok časti vymeriavacieho základu (nielen príjmu z pracovného pomeru, ale celkového vymeriavacieho základu, ktorý je predmetom ročného zúčtovania poistného), ktorá prevyšuje 4 560, napr. ak zamestnanec bol zamestnancom celý kalendárny rok a dosiahol príjem 5 000, okrem toho bol aj SZČO a dosiahol vymeriavací základ 1 500, odpočítateľná položka v ročnom zúčtovaní poistného bude: x 2 x ( ) = 680 a poistné za zamestnanca a zamestnávateľa sa určí z vymeriavacieho základu = 4 320, a viac, odpočítateľná položka v ročnom zúčtovaní poistného bude 0. Na účely výpočtu preddavku na poistné si zamestnanec môže uplatniť zníženie vymeriavacieho základu o odpočítateľnú položku za predpokladu, že nie je súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou ani zamestnancom u iného zamestnávateľa, ani zamestnancom s odvodovou úľavou u predtým dlhodobo nezamestnaného občana. Odpočítateľná položka je 380 mesačne. Akza- mestnanec nebude zamestnancom celý kalendárny mesiac, odpočítateľná položka sa alikvotne zníži v závislosti od počtu kalendárnych dní, kedy zamestnanec nebol zamestnancom, okrem dní práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny a poberania materského, napr. pri vzniku pracovného pomeru odpočítateľná položka bude: 380 : 31 x 17 = 208,39. Ak má zamestnanec mesačný príjem pre uplatnenie mesačnej odpočítateľnej položky: nižší ako 380 odpočítateľná položka je vo výške príjmu, vyšší ako 380 odpočítateľná položka sa znižuje o dvojnásobok časti príjmu, ktorá prevyšuje 380, napr.: ak mesačný príjem za obdobie trvania pracovného pomeru a výkonu práce celý mesiac bude 500, odpočítateľná položka bude: x ( ) = 140 a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa sa vypočíta zo základu = 360, ak mesačný príjem za január 2015 pri čerpaní neplateného voľna od do bude 450, odpočítateľná položka bude: x UPOZORNENIE S účinnosťou od sa vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, z ktorého má právo na príjem zo závislej činnosti, znižuje o odpočítateľnú položku. Odpočítateľná položka je v kalendárnom roku. Ak zamestnanec nebude mať príjem pre uplatnenie odpočítateľnej položky počas celého kalendárneho roka, odpočítateľná položka sa alikvotne zníži podľa počtu dní, kedy mal príjem pre uplatnenie odpočítateľnej položky, okrem dní práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny a poberania materského. Ak zamestnanec bude mať príjem pre uplatnenie odpočítateľnej položky u viacerých zamestnávateľov v kalendárnom roku, odpočítateľná položka sa uplatní pomerne podľa výšky príjmu u každého zamestnávateľa. PRÍKLAD Z PRAXE Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie Ako je to v prípade odvodovej odpočítateľnej položky, ak zamestnanec pracuje na polovičný úväzok a má 190 eur mesačne? Ako mu teraz budú vychádzať odvody? Zamestnanec má pozastavenú živnosť do Musí si ju po tomto období zrušiť alebo pozastaviť, alebo ju môže normálne využívať? Odpoveď: Zákonom č. 364/2004 Z. z. bol novelizovaný zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení o (odvodovú) odpočítateľnú položku ( 13a zákona o zdravotnom poistení). Nárok na odpočítateľnú položku má zamestnanec, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, štátno-zamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, z ktorého má právo na príjem zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 zákona o zdravotnom poistení, t. j. na príjem zo závislej činnosti. To znamená, že sa bude uplatňovať len z príjmov zo zamestnania a bude sa môcť uplatniť iba u jedného zamestnávateľa. Ak má zamestnanec viacerých zamestnávateľov alebo je samostatne zárobkovo činnou osobou, odpočítateľná položka sa uplatní až v ročnom zúčtovaní poistného. Nárok na odpočítateľnú položku nemá zamestnanec uvedený 1/

36 Odmeňovanie v 11 ods. 7 písm. v) zákona o zdravotnom poistení. Ak je príjem na uplatnenie odpočítateľnej položky dosiahnutý v rozhodujúcom období nižší ako eur, odpočítateľná položka je vo výške tohto príjmu. Ak je vymeriavací základ podľa 13 dosiahnutý v rozhodujúcom období vo výške najmenej a viac ako eur, odpočítateľná položka je 0 eur. To znamená, že na odvodovú úľavu budú mať nárok tí zamestnanci, ktorí zarobia menej ako 570 eur mesačne, resp. menej ako eur ročne. Zamestnanci s vyššími príjmami budú platiť odvody rovnako ako doteraz. Suma sa tiež bude alikvotne krátiť podľa odpracovaného obdobia. Zamestnanec s minimálnou mzdou nebude platiť žiadne zdravotné odvody (mzda 380 eur = odpočítateľná položka 380 eur = odvody 0 eur). Odpočítateľnú položku si môže uplatniť aj zamestnanec v pracovnom pomere, ktorý má živnosť, prípadne má živnosť pozastavenú.vtakomprípade,akuzamestnávateľa neprekročí hranicu príjmu eur za celý rok, odpočítateľná položka sa prejaví až v ročnom zúčtovaní a malo by ísť o preplatok. V prípade zamestnanca s kratším úväzkom, odpočítateľná položka nebude 380 eur, ale vo výške dosiahnutého príjmu. Ak má zamestnanec dohodnutý kratší pracovný čas a jeho príjem predstavuje sumu napr. 190 eur/mesiac, odpočítateľná položka je 190 eur/mesiac = odvody 0 eur/mesiac. Ak je živnosť pozastavená, považuje sa na uvedené obdobie za zrušenú. Živnosť pri odpočítateľnej položke nie je potrebné rušiť. Uplynutím obdobia, na ktoré je pozastavená, je na živnostníkovi ako sa sám rozhodne, či bude pokračovať vo vykonávaní svojej živnosti, alebo ju zruší, prípadne naďalej pozastaví. UPOZORNENIE Zamestnanec, ktorý má aj príjem z dividend, je povinný platiť poistné aj z tohto príjmu v sadzbe 14 % z vymeriavacieho základu, ktorým je suma dividend vyplatená v kalendárnom roku. Ak dividendy vypláva právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, je povinná za poistenca odviesť preddavok na poistné z dividend. Príjem z dividend je predmetom ročného zúčtovania poistného. ( ) = 240 a v závislosti od počtu neodpracovaných kalendárnych dní sa následné zníži na: 240 : 31 x 24 = 185,81 a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa sa vypočíta zo základu ,81 = 264,19, vo výške 570 a viac, odpočítateľná položka je 0. Ak zamestnanec bude mať v kalendárnom mesiaci viacerých zamestnávateľov alebo bude súčasne aj samostatne zárobkovo činnou osobou, odpočítateľná položka sa uplatní až v ročnom zúčtovaní poistného. Zamestnanec, ktorý má nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky pri výpočte preddavkov, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi do 8 dní odo dňa vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu prvýkrát do na tlačive, vzor ktorého určilo ministerstvo zdravotníctva. Rovnakým spôsobom je zamestnanec povinný oznámiť aj zmeny skutočností pre uplatnenie odpočítateľnej položky. Odpočítateľná položka sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nahor. Zamestnanec, ktorý má aj príjem: z kapitálového majetku podľa 7 zákona o dani z príjmov, z ostatných príjmov podľa 8 zákona o dani z príjmov, je povinný platiť poistné aj z týchto príjmov v sadzbe: 14 % z vymeriavacieho základu alebo 7 % z vymeriavacieho základu, ak je osobou so zdravotným postihnutím, pričom vymeriavacím základom je výška základu dane z týchto príjmov v kalendárnom roku. Poistné vyčísli príslušná zdravotná poisťovňa v rámci ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie. 6. Preddavok na daň a daň z príjmov zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zmysle 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne: ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima, ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovná nule. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zdaňovacom období roku 2015 bude: ak základ dane daňovníka bude rovný alebo nižší ako (198,09 x 100), nezdaniteľná časť bude 3 803,33 (198,09 x 19,2), ak základ dane daňovníka bude vyšší ako , nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 8 755,58 (198,09 x 44,2) a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule. Pri mesačnom vyúčtovaní príjmu sa uplatní nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 1/12 ročnej nezdaniteľnej časti základu dane, t. j ,33 : 12 = 316,94. Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane v závislosti od výšky základu dane z aktívnych príjmov bude nasledovné: Rok 2015 Nezdaniteľná časť základu dane: Počas zdaňovacieho obdobia: mesačne 316,94 Po skončení zdaňovacieho obdobia: Ročná nezdaniteľná časť základu dane 3 803,33 (v plnej ak základ dane bude rovný alebo nižší ako výške) ak základ dane bude vyšší ako ,58 základ dane / 4 (postupne sa znižuje až na nulu) 34

37 Odmeňovanie Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka ročne v zmysle 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne: ak daňovník dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima, má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela), má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) ročne v zdaňovacom období roku 2015 bude: ak základ dane daňovníka bude rovný alebo nižší ako ,31 a manželka (manžel): nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude 3 803,33, má vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 803,33, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi 3 803,33 a príjmom manželky (manžela), má vlastný príjem presahujúci sumu 3 803,33, nezdaniteľná časť bude nula, ak základ dane daňovníka je vyšší ako ,31 a manželka (manžel): nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou ,91 a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, má vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou ,91 a jednou štvrtinou základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela). Daňový bonus podľa 33 zákona o dani z príjmov si môže zamestnanec uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Tento postup sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roku Suma daňového bonusu počas celého roka 2015 bude mesačne 21,41 na jedno vyživované dieťa. Uplatnenie daňového bonusu na jedno vyživované dieťa v zdaňovacom období roku 2015 bude nasledovné: Počas zdaňovacieho obdobia: ak zdaniteľný príjem je aspoň 190 Za zdaňovacie obdobie: ak zdaniteľný príjem je aspoň daňový bonus mesačne: 21,41 daňový bonus ročne: 256,92 POZNÁMKA S účinnosťou od sa v zmysle 52zd ods. 7 daňový bonus zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. UPOZORNENIE Nezdaniteľná časť základu dane dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov, ktorá sa uplatňuje v období od do , najviac do výšky 2 % zo základu dane, ktorá nesmie presiahnuť 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane, bude v zdaňovacom období roku 2015 maximálne 988,80. Nezdaniteľná časť základu dane príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zmysle 11 ods. 10 zákona o dani z príjmov, je stanovená v úhrne najviac do výšky 180 za rok, za predpokladu, že príspevky budú zaplatené na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou bude zrušenie dávkového plánu. NEPREHLIADNITE Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnanec preukazuje podpísaním Vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Spôsob zdanenia zdaniteľnej mzdy, bez ohľadu na výšku tejto mzdy, bude závisieť od toho, či zamestnanec má alebo nemá podpísané vyhlásenie: v prípade, že zamestnanec má podpísané vyhlásenie a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane, v prípade, že zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane. 1/

38 Odmeňovanie UPOZORNENIE Náhrada príjmu je vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti a 55 % denného vymeriavacieho základu za štvrtý až desiaty deň dočasnej pracovnej neschopnosti. PRÍKLAD Z PRAXE Platnosť kolektívnej zmluvy, pracovný čas Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnutý pracovný čas pre zamestnancov 37,5 hod./týždeň. Kolektívna zmluva je platná len do Od , keď nebude platná kolektívna zmluva, musí byť už týždenný pracovný čas pre zamestnancov 40-hodinový alebo platí kolektívna zmluva aj pre rok 2015? Odpoveď: Podľa 6 ods. 1 a 2 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní sa kolektívna zmluva uzatvára na dobu, ktorá je v nej výslovne určená a ak k určeniu tejto doby nedôjde, predpokladá sa, že sa dojednala na jeden rok. Účinnosť kolektívnej zmluvy sa začína prvým dňom obdobia, na ktoré sa zmluva uzatvorila a končí sa uplynutím tohto obdobia, pokiaľ doba účinnosti niektorých záväzkov nie je v kolektívnej zmluve dojednaná odchylne. V praxi sa uzatvára kolektívna zmluva spravidla na 1 rok.je tendencia uzatvárať kolektívne zmluvy aj na viac rokov s podmienkou, že o mzdových otázkach sa bude vyjednávať každý rok. Od platí (zákon č. 257/2011 Z. z.) ustanovenie 43 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého v prípade, ak sú dohodnuté mzdové podmienky v kolektívnej zmluve a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy sa skončila, mzdové podmienky sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov. Po uvedenom termíne je zamestnávateľ povinný vytvoriť dodatky k pracovným zmluvám. Záver: To znamená, že kolektívnu zmluvu je možno uzavrieť len na určitú dobu. Táto doba musí byť výslovne uvedená v kolektívnej zmluve. Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy je: 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. 19 % zo sumy do 2 918,53 a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. zo sumy do 2 918,53 19 % a zo sumy od 2 918,54 25 %. Daň zo základu dane je: 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresahuje 176,8-násobok platného životného minima, t. j. 19 % zo sumy do ,31 a 25 % z tej časti základu dane, ktorá presahuje 176,8-násobok platného životného minima, t. j. zo sumy do ,31 19 % a zo sumy od ,32 25 %. Uplatnenie sadzby dane v roku 2015 bude nasledovné: Sadzba Suma pre zdanenie v sadzbe 19 % do 2 918,53 Preddavok na daň a 25 % od 2 918,54 19 % do ,31 Daň a 25 % od ,32 7. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti má: zamestnanec podľa 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t. j. zamestnanec účastný na nemocenskom poistení, fyzická osoba v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá predtým bola dlhodobo nezamestnaná a nie je povinne nemocensky poistená. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo: najmenej 90 dní rozhodujúce obdobie je: ak zamestnanec bol nemocensky poistený u toho istého zamestnávateľa nepretržite počas celého predchádzajúceho roka predchádzajúci rok, ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v predchádzajúcom roku alebo v aktuálnom roku obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, menej ako 90 dní je obdobie od vzniku nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia, do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Denný vymeriavací základ zamestnanca účastného na nemocenskom poistení je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý bol predtým dlhodobo nezamestnaný a nie je povinne nemocensky poistený, je podiel priemerného mesačného zárobku vypočítaného podľa 134 Zákonníka práce a čísla 30,4167. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je vo výške jednej tridsatiny vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie, za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu, t. j. v roku 2015 nesmie byť vyšší ako 40,6356 (1,5 x 824 x 12 / 365). 36

39 Odmeňovanie 8. Zrážky zo mzdy v rozsahu podľa nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. Pri zrážkach zo mzdy pri výkone rozhodnutia postup výpočtu základnej sumy, ktorá sa zamestnancovi povinnému, nesmie zraziť z jeho mesačnej mzdy, ustanovuje nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy je odvodený zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Zhrnutie nepostihnuteľných súm pri výkone zrážok do : Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy povinného minima 198,09 Sadzba zo sumy životného Suma na osobu povinného 60 % 118,85 na každú vyživovanú osobu 25 % 49,52 na manžela/-ku, aj keď má príjem 25 % 49,52 na osobu povinného ak ide o výživné 70 % zo 60 % 83,19 na každú vyživovanú osobu ak ide o výživné 70 % z 25 % 34,66 na manžela/-ku, aj keď má príjem ak ide o výživné 70 % z 25 % 34,66 suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia 150 % 297,13 Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z dôchodkových Sadzba zo sumy životného dávok a iného príjmu povinného minima 198,09 Suma na osobu povinného ak je poberateľom dôchodku 100 % 198,09 na každú vyživovanú osobu 50 % 99,04 na manžela/-ku, aj keď má príjem 50 % 99,04 na osobu povinného ak ide o výživné 70 % zo 60 % 83,19 na každú vyživovanú osobu ak ide o výživné 70 % z 25 % 34,66 na manžela/-ku, aj keď má príjem ak ide o výživné 70 % z 25 % 34,66 Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z dávok alebo príspevkov povinného, ktoré inak nemožno postihnúť exekúciou ak ide o pokuty za priestupky Sadzba zo sumy životného minima 198,09 Suma na osobu povinného 50 % 99,04 na každú vyživovanú osobu 25 % 49,52 na manžela/-ku, aj keď má príjem 25 % 49,52 9. Cestovné náhrady a stravovanie zamestnancov Pri pracovných cestách patria zamestnancovi: náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, stravné vo výške podľa opatrenia Ministerstva financií SR č. 401/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, stravné vo výške podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 296/2014 Z. z. o sumách stravného, ktoré sú: 4,20 pre časové pásmo 5 až 12 hodín, 6,30 pre časové pásmo nad 12 až 18 hodín, 9,80 pre časové pásmo nad 18 hodín, pri použití vlastného motorového vozidla základná náhrada vo výške podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, ktorá je: 0,050 pre jednostopové vozidlá, 0,183 pre osobné cestné motorové vozidlá. Pri stravovaní zamestnancov platí: príspevok zamestnávateľa na stravovanie je 55 % z ceny jedla, najviac suma vo výške 55 % zo 4,20, t. j. 2,31, hodnota poskytnutej stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % zo 4,20, t. j. 3,15, z hodnoty stravovacej poukážky musí byť príspevok zamestnávateľa najmenej 55 %, t. j. 1,73. Ing. Eva Gášpárová Pokiaľ nie je uvedená v kolektívnej zmluve, zákon predpokladá, že kolektívne zmluva bola uzatvorená na jeden rok (na 12 mesiacov). V prípade, že sa kolektívna zmluva neuzatvorí pre ďalší rok, kolektívna zmluva z roku 2014 platí najdlhšie po dobu 12 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že pracovný čas dohodnutý v kolektívnej zmluve na rok 2014, môže byť dohodnutý aj pre rok 2015 na 37,5 hod./týždeň, najdlhšie do dojednania nových pracovných podmienok v kolektívnej zmluve pre rok 2015, najdlhšie však na 12 mesiacov, t. j. do konca roku Po tomto termíne je zamestnávateľ povinný podstatné pracovné podmienky podľa 43 Zákonníka práce dohodnúť v pracovnej zmluve so zamestnancom. OTESTUJTE SA: Otázka č. 1: Aká je výška minimálnej mzdy na rok 2015? A: 380 za mesiac, 2,184 za každú odpracovanú hodinu B: 380 za mesiac, 2,200 za každú odpracovanú hodinu Otázka č. 2: Aká je minimálna a maximálna výška mesačného vymeriavacieho základu pre platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie zamestnanca? A: minimálny základ 380, maximálny základ B: minimálny základ nie je ustanovený, maximálny základ Otázka č. 3: Aká je výška mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka? A: 318,94 B: 316,94 Otázka č. 4: Aká je mesačná výška daňového bonusu na vyživované dieťa? A: 21,41 B: 21,40 Správne odpovede: 1A, 2B, 3B, 4A Ak ste zistili nedostatky vo svojich odpovediach, odporúčame podrobnejšie naštudovať predmetný príspevok, príp. vás radi privítame na našich školeniach. Ponuku nájdete na 1/

40 Odvody do fondov a sociálna pomoc Stručne: Dňa schválila NR SR zákon č. 298/2014 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od novelizuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len novela ZSP ). Cieľom tejto novely ZSP (okrem iných zmien) je zlepšenie finančného postavenia žiakov stredných škôl a študentov dennej formy vysokoškolského štúdia (ďalej len žiak a študent ) v prípade, ak pracujú na základe dohody o brigádnickej práci študentov (ďalej len DBPŠ ) v súlade s ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce alebo len ZP ). Novelou ZSP sa upravujú podmienky odvodovej výnimky pre DBPŠ tak, že: sa zvyšuje hranica príjmu z DBPŠ, z ktorej žiak a študent nebude mať povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie, teda nemá status zamestnanca na účely platenia poistného na dôchodkové poistenie a jeho zamestnávateľ neplatí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity (ďalej len výnimka z platenia poistného na dôchodkové poistenie alebo len výnimka ), odstraňuje sa veková diferenciácia žiakov a študentov, na základe ktorej platí do vyššia a nižšia hranica príjmu pre posudzovanie povinného dôchodkového poistenia pri výkone práce žiaka a študenta na základe DBPŠ. Výnimka z platenia poistného na dôchodkové poistenie u dohôd o brigádnickej práci študentov od Maximálna suma príjmu na účely uplatňovania výnimky od Od , podľa 227a ods. 1 ZSP v znení zákona č. 413/2012 Z. z., fyzická osoba v právnom vzťahu na základe DBPŠ (ďalej aj dohodár ) má právo na výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie, ak splní podmienky ustanovené v ZSP. Ak dohodár podmienky nesplní, je poistencom aj na účely dôchodkového poistenia. V takom prípade on aj jeho zamestnávateľ platí poistné zo svojho pravidelného mesačného príjmu alebo nepravidelného príjmu zúčtovaného za prácu vykonávanú na základe DBPŠ. S účinnosťou od boli zákonom č. 183/2014 Z. z. vykonané viaceré zmeny v Zákonníku práce. Do aplikačnej praxe vnieslo nejasnosť najmä ustanovenie o povinnosti zamestnávateľa vyplatiť odmenu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po výkone práce na základe DBPŠ v súvislosti s tým, či táto zmena ovplyvňuje aj posudzovanie pravidelnosti alebo nepravidelnosti príjmu na účely ZSP. Podľa usmernenia Sociálnej poisťovne aj po sa na účely sociálneho poistenia posudzuje pravidelnosť alebo nepravidelnosť príjmu podľa toho, ako je DBPŠ uzatvorená, teda či ide o: právny vzťah zakladajúci právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, alebo právny vzťah zakladajúci právo na nepravidelný príjem zo závislej činnosti. Pravidelný mesačný príjem je mzda, plat, odmena alebo iný príjem zamestnanca, ktorý je splatný za mesačné obdobie, ktorým je kalendárny mesiac. Nepravidelný príjem zo závislej činnosti je príjem zamestnanca zo závislej činnosti, ktorý nie je pravidelným mesačným príjmom. Ide o prípady, ak je výkon práce a z tohto dôvodu následne aj odmeňovanie dohodnuté inak ako v pravidelných mesačných termínoch. Podľa usmernenia Sociálnej poisťovne naďalej platí, že každá DBPŠ uzatvorená na obdobie jedného kalendárneho mesiaca a na kratšie obdobie sa na účely sociálneho poistenia považuje za dohodu s nepravidelným príjmom. Maximálna suma príjmu v období od do Zapojte sa do Klubu PP a využívajte špeciálne zľavy a výhodné ponuky určené len pre členov. Viac informácií na Maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu na účely uplatňovania výnimky pri platení poistného na dôchodkové poistenie v prípade, ak žiak a študent pracuje u zamestnávateľa na základe DBPŠ, je v období od do určená podľa 227a ZSP vo výške: a) 68 eur (8,39 % z 805 eur) pre fyzickú osobu, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, a to až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšila vek 18 rokov, b) 159 eur (19,72 % z 805 eur) pre fyzickú osobu neuvedenú v písmene a). Sumy podľa písm. a) a b) sa v roku 2014 odvodzujú v súlade s 4 ods. 5 ZSP z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR vo výške 805 eur/mesiac, ktorá platila v roku Maximálna suma príjmu od Od podľa ustanovenia 4 ods. 5 v znení novely ZSP platí, že maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného 38

41 Odvody do fondv a sociálna pomoc príjmu podľa 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP z DBPŠ určenej podľa 227a ZSP je 200 eur. Z dôvodu určenia jednej pevnej sumy sa v 226 ods. 1 písm. q) ZSP vypúšťa druhý bod a doterajší tretí bod až šiesty bod sa označujú ako druhý bod až piaty bod. Týmto sa ruší povinnosť Sociálnej poisťovne zverejňovať na jej webovom sídle maximálnu sumu podľa pôvodného 4 ods. 5 ZSP. Od sa tak ustanovuje iba jedna mesačná suma vo výške 200 eur/ mesiac pre všetkých žiakov a študentov, ktorí pracujú na základe DBPŠ, bez ohľadu na ich vek. Už nebudú existovať dve vekové kategórie, pri ktorých boli stanovené dva rôzne mzdové limity pre uplatňovanie výnimky pri platení poistného na dôchodkové poistenie. Nielenže sa odstráni diferencovaný prístup podľa veku, ale dôjde aj k zvýšeniu hranice príjmu, ktorú môže žiak a študent na základe DBPŠ v príslušnom mesiaci dosiahnuť bez toho, aby jemu a jeho zamestnávateľovi vznikla povinnosť zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie. 2. Spôsob uplatňovania výnimky Žiaci a študenti, ktorí majú so zamestnávateľom uzatvorenú DBPŠ, majú možnosť určiť jednu svoju DBPŠ na uplatnenie výnimky z platenia poistného na dôchodkové poistenie. Ak má žiak a študent uzatvorených viacero DBPŠ, výnimku môže uplatňovať iba pri jednej DBPŠ. Základné podmienky pre určenie výnimky zostávajú aj od rovnaké: vzťahujú sa v rovnakom časovom období iba na jednu DBPŠ určenú žiakom a študentom, pričom limit mesačného príjmu (pri DBPŠ s pravidelným mesačným príjmom), resp. priemerného mesačného príjmu (pri DBPŠ s nepravidelným príjmom) na účely neplatenia poistného na dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity je v roku 2015 určený sumou 200 eur/mesiac pre žiakov a študentov, ktorí sú mladší aj starší ako 18 rokov, najviac však do dovŕšenia 26 rokov veku v súlade s 227 ZP. Naďalej aj od bude podľa usmernenia Sociálnej poisťovne žiak a študent uplatňovať výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie podľa 227a ZSP na tlačive Oznámenie a čestné vyhlásenie, ktorého vzor zverejnila Sociálna poisťovňa na stránke (ďalej len písomné čestné vyhlásenie ). Právo na uplatnenie výnimky z platenia poistného na dôchodkové poistenie uplatňuje fyzická osoba prostredníctvom písomného čestného vyhlásenia tak, že v jednom kalendárnom mesiaci určí na tento účel najviac jednu DBPŠ. Predloží zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo podľa 227a ods. 1 ZSP súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci (pozri príklad č. 1), čím ho písomne informuje o uplatnení práva podľa 227a ods. 1 ZSP a o tom, že si uňho bude ďalej toto právo uplatňovať. Právne účinky a) uplatnenia práva podľa 227a ods. 1 ZSP na výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva zamestnávateľovi oznámené, b) ukončenia uplatňovania práva nastanú od 1. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva zamestnávateľovi oznámené. Príklad č. 1: Študent Peter Slovák uzatvorí od do DBPŠ s pravidelným mesačným príjmom a zároveň k tejto DBPŠ predloží zamestnávateľovi od tlačivo Oznámenie a čestné vyhlásenie na účely uplatnia výnimky z platenia poistného na dôchodkové poistenie. Mesačný príjem z tejto UPOZORNENIE Fyzickej osobe, ktorá určí viacero DBPŠ na jeden kalendárny mesiac podľa 227a ZSP, môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu! PRÍKLAD Z PRAXE Vysporiadanie dane a odvodov zo sociálneho fondu bývalému zamestnancovi Ako má zamestnávateľ postupovať pri zdanení sociálneho fondu zamestnancom v situácii, keď zamestnanec ukončí pracovný pomer? Zamestnávateľ usporiadal zo sociálneho fondu výlet autobusom a kým prišla faktúra od prepravcu, zamestnanec medzitým ukončil pracovný pomer. Je potrebné sumu za výlet rozpočítať medzi zamestnancov, ktorí naďalej pracujú, alebo rozpočítať to všetkým zamestnancom, teda aj zamestnancovi, ktorý ukončil pracovný pomer vo firme? Zamestnanec už nemá žiadny príjem, a teda čiastka za neho nebude zdanená. Týka sa to aj iných akcií. Môže byť rozdiel v čerpaní sociálneho fondu a v zdanení a odvodoch? Napr. hodnota čerpania zo sociálneho fondu je 2 000, ale zdanenie a odvody do poisťovní sú napr. len Odpoveď: Poskytnutý príspevok zo sociálneho fondu bývalému zamestnancovi sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zamestnávateľ príspevok zdaní v mesiaci poskytnutia vo výške podielu, ktorý pripadne na každého zúčastneného zamestnanca podľa úhrady za dopravu. Zamestnanca nie je možné do počtu osôb zúčastnených výletu nezapočítať. Ako je vyššie uvedené, úhradu za dopravu zájazdu zamestnávateľ rozpočíta na každého zamestnanca podľa počtu osôb zúčastnených na zájazde. Zamestnávateľ je povinný tento príjem zamestnancovi zdaniť pri výplate, poukázaní alebo pripísaní k dobru. To znamená, že príjem by sa mal zdaniť v mesiaci, kedy zamestnanci cestu uskutočnili. V praxi môže však nastať situácia, kedy to nie je možné, a zamestnávateľ tak zdaňuje poskytnutý príspevok zamestnancom v čase zistenia potrebných podkladov k vyúčtovaniu. V prípade, že ide o bývalého zamestnanca atentovčasepríjmuzosociálnehofondu už nemá ďalší zdaniteľný príjem, zamestnávateľ nemôže vysporiadať daň z poskytnutého príspevku zo sociálneho fondu, v takom prípade zamestnávateľ postupuje podľa 35 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov a tento príjem zo sociálneho fondu zdaní v čase najbližšieho peňažného príjmu alebo v ročnom zúčtovaní alebo daň vysporiada podaním daňového priznania. 1/

42 Odvody do fondov a sociálna pomoc Ak daňovníkovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie, daň sa bude považovať za vysporiadanú. Zamestnancovi poskytne zamestnávateľ ukončením zdaňovacieho obdobia potrebné Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse..., ktorého súčasťou bude aj uvedený príjem. Príspevok poskytnutý zo sociálneho fondu je súčasťou vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie, ako aj vymeriavacím základom na sociálne poistenie. Alebo ide o dôchodcu? V otázke nie je uvedené, o akého zamestnanca ide. Na účely sociálneho poistenia sa vyplatený príjem považuje za zárobkovú činnosť. Vyplýva to z 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Za zárobkovú činnosť sa nepovažuje nepeňažný príjem z predchádzajúceho právneho vzťahu poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu zamestnancovi, ktorý skončil pracovný pomer z dôvodu odchodu do dôchodku, čo je uvedené v 5 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov. V takom prípade by sa neuplatnil postup podľa 139b zákona o sociálnom poistení. Ak ale nejde o poberateľa dôchodku, nepeňažný príjem vyplatený zamestnancovi je vymeriavacím základom na sociálne poistenie, pri jeho vysporiadavaní sa uplatní postup podľa 139b zákona o sociálnom poistení. Podľa uvedeného ustanovenia, ak bol zamestnancovi vyplatený príjem zo závislej činnosti po zániku povinného sociálneho poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. To znamená, že ak zamestnanec skončil pracovný pomer napr. k a zamestnávateľ zamestnancovi dodatočne vyplatil v mesiaci máj 2014 príjem zo závislej činnosti (po skončení pracovného pomeru), odvody z vyplateného príjmu odvedie Výkazom poistného a príspevkov vrátane prílohy. Vymeriavacím základom bude pomerná časť dodatočne vyplateného príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac (napr. suma 51 :3 mesiace = vymeriavací základ 17 / mesiac) trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku, v uvedenom prípade január až marec Pri určení vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny mesiac sa zohľadní výška mesačného vymeriavacieho základu, z ktorého už bolo odvedené poistné, a súčasne výška maximálneho mesačného vymeriavacieho základu ustanoveného zákonom. Povinnosťou zamestnávateľa je zaslať Sociálnej poisťovni aj opravný Evidenčný list dôchodkového poistenia, z dôvodu zmeny odvodov za dobu trvania sociálneho poistenia. V zdravotnom poistení sa príjem považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti DBPŠ za január a február 2015 je 160 eur. Od sa príjem študenta zvýši na 205 eur. Do nebude tento študent povinne dôchodkovo poistený, nerozhoduje vek (teda či ide o študenta strednej alebo vysokej školy). Od vznikne tomuto študentovi povinné dôchodkové poistenie zamestnanca, pretože príjem študenta je vyšší ako 200 eur/mesiac. Zamestnávateľ má povinnosť prihlásiť ho na povinné dôchodkové poistenie v lehote splatnosti poistného za marec Študent predložil zamestnávateľovi toto písomné čestné vyhlásenie: Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia práva podľa 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. Zamestnanec Priezvisko: Slovák Meno: Peter Titul: Rodné číslo: /1111 Adresa trvalého pobytu: Tulipánová Bratislava Určené zamestnávateľovi: Názov: AB, s. r. o. Trvalý pobyt (v prípade zamestnávateľa, ktorý je fyzická osoba): Sídlo (v prípade zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba): Riečna Bratislava Oznamujem Vám, že dohodu o brigádnickej práci študentov, ktorú som s Vami uzatvoril dňa , určujem podľa 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. ako dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebudem mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Zároveň čestne vyhlasujem, že právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov podľa 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. si súčasne neuplatňujem u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci. Čestne vyhlasujem, že pred podpísaním tohto vyhlásenia som sa oboznámil s poučením, kto sa považuje za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia podľa 4 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, o podmienkach uplatňovania práva podľa 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. a všetky skutočnosti, ktoré som uviedol v tomto vyhlásení, sú pravdivé. Uvedomujem si právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. Dňa: Platenie poistného z DBPŠ Vymeriavací základ Peter Slovák... vlastnoručný podpis V súlade s ustanovením 139c ods. 2 a 3 ZSP účinným od platí pre právny vzťah na základe DBPŠ podľa 227a ZSP, z ktorej sa uplatňuje výnimka z platenia poistného na dôchodkové poistenie: 40

43 Odvody do fondv a sociálna pomoc vymeriavací základ zamestnanca je rozdiel medzi mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom z právneho vzťahu založeného touto DBPŠ a sumou určenou podľa 4 ods. 5 ZSP, pričom ustanovenia 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 ZSP platia rovnako, ak fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe ňou určenej DBPŠ bol vyplatený príjem zo závislej činnosti po zániku tejto DBPŠ a vyplatením tohto príjmu fyzická osoba nadobudla postavenie zamestnanca, vymeriavací základ je rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny mesiac a pomernej časti príjmu vyplatenej po zániku právneho vzťahu, pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto právneho vzťahu a sumou určenou podľa 4 ods. 5 ZSP, pričom ustanovenia 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 ZSP platia rovnako (pozri príklad č. 5). bez ohľadu na to, či ide o vyplatenie plnenia počas trvania pracovného pomeru alebo po skončení pracovného pomeru. Povinnosťou zamestnávateľa je oznámiť zdravotnej poisťovni vyplatenie takéhoto príjmu. Pri plnení oznamovacej povinnosti pre účely verejného zdravotného poistenia zamestnávateľ prihlasuje bývalého zamestnanca, ako aj zamestnávateľa do príslušnej zdravotnej poisťovne na posledný (jeden) deň v mesiaci kalendárneho mesiaca, v ktorom mu zamestnávateľ vyplatil príjem. (Vzniknuté poistné bývalý zamestnanec vráti zamestnávateľovi do pokladnice pri zúčtovaní príjmu). Maximálny vymeriavací základ Podľa ZSP je od do ustanovený maximálny mesačný vymeriavací základ vo výške eur/mesiac (824 x 5). Ide o 5-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR vo výške 824 eur/mesiac za kalendárny rok Je to v súlade s opatrením MPSVR SR č. 109/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, vo výške eur (824 x 12). Minimálny vymeriavací základ Minimálny vymeriavací základ žiaka a študenta zodpovedá minimálnej mzde. Podľa 223 ods. 2 ZP sa od aj na zamestnanca, ktorý vykonáva prácu na základe DBPŠ, vzťahuje ustanovenie 119 ods. 1 ZP, ktoré mu zaručuje nárok na minimálnu mzdu zodpovedajúcu iba 1. stupňu náročnosti práce, pretože ustanovenia 120 ZP sa na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nevzťahujú. Podľa nariadenia vlády SR č. 297/2014 Z. z. zo dňa je suma minimálnej mzdy ustanovená od nasledovne: a) 380 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, b) 2,184 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. Ak príjem z určenej DBPŠ nepresiahne príjem 200 eur/mesiac, nebude študent platiť poistné na sociálne poistenie. Zamestnávateľ bude z jeho odmeny platiť len poistné na úrazové a garančné poistenie. Ak mesačný príjem, resp. priemerný mesačný príjem študenta z určenej DBPŠ presiahne 200 eur/mesiac, vznikne mu povinné dôchodkové poistenie od 1. dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý jeho mesačný príjem presiahol 200 eur/ mesiac, najskôr od vzniku DBPŠ. V prípade vzniku povinného dôchodkového poistenia pri určenej DBPŠ podľa 227a ZSP platí: vymeriavací základ zamestnanca aj jeho zamestnávateľa na platenie poistného na dôchodkové poistenie (na starobné poistenie, starobné sporenie a invalidné poistenie) bude znížený o 200 eur/mesiac, vymeriavací základ zamestnávateľa na účely platenia poistného do rezervného fondu solidarity bude znížený o 200 eur/mesiac, vymeriavací základ zamestnávateľa na účely platenia poistného na úrazové a garančné poistenie nebude znížený o 200 eur/mesiac. Takto vzniknuté povinné dôchodkové poistenie zanikne posledným dňom kalendárneho mesiaca, za ktorý jeho mesačný príjem naposledy presiahol 200 eur/ mesiac, najneskôr skončením DBPŠ. SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Zmeny na individuálnych účtoch za rok 2014 sa prejavia až po 30. apríli Sociálna poisťovňa upozorňuje občanov, ktorí sa na ňu obracajú so žiadosťami o zaslanie informácie o zmenách stavu individuálneho účtu za rok 2014, že aktuálny stav za rok 2014 na týchto individuálnych účtoch sa dozvedia po 30. apríli Práve ku koncu apríla totiž Sociálna poisťovňa každoročne aktualizuje údaje. Potrebuje k nim totiž informáciu o priemernej mesačnej mzde v národnom hospodárstve za rok 2014, ktorú Štatistický úrad SR dodá Sociálnej poisťovni až v tom období. Na základe neho sa určí všeobecný vymeriavací základ za rok Ten je jednou z náležitostí informácie o zmenách stavu individuálneho účtu. Sociálna poisťovňa má povinnosť za obdobie od roku 2004 viesť Individuálny účet poistenca a bezplatne umožniť poistencovi prístup k informácii o zmenách stavu individuálneho účtu aj na internetovej stránke Sociálnej poisťovne. Z tohto zdroja získa občan informácie nielen o svojom zárobku, resp. o vymeriavacom základe a o tom, či za neho bolo poistné odvedené, ale aj o vzniku a zániku sociálneho poistenia, o počte dní sociálneho poistenia, údaj o osobnom mzdovom bode, o všeobecnom vymeriavacom základe a údaj o aktuálnej dôchodkovej hodnote na príslušný kalendárny rok, za ktorý sa informácia podáva. Údaje za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka sa sprístupňujú najskôr od 30. apríla kalendárneho roka. Za rok 2014 vybavila Sociálna poisťovňa v rámci individuálnych účtov poistencov žiadostí o stavovú informáciu, žiadostí o zmenovú informáciu, vybavila odpovedí, výpisov a 49 reklamácií. 1/

44 Odvody do fondov a sociálna pomoc POZNÁMKA Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. POUŽITÉ SKRATKY: ZP zdravotné poistenie, NP nemocenské poistenie, StP starobné poistenie, StSp starobné sporenie, IP invalidné poistenie, PvN poistenie v nezamestnanosti, RFS rezervný fond solidarity, GP garančné poistenie vtedy, ak je zamestnávateľ v súlade so ZSP garančne poistený, ÚP úrazové poistenie, max. VZ maximálny mesačný vymeriavací základ vo výške eur/mesiac, ktorý sa vzťahuje na všetky druhy poistenia okrem ÚP. Príklad č. 2: Študentka strednej školy (má 18 rokov) bude pracovať na základe DBPŠ od do s nárokom na odmenu, ktorá bude vyplatená za každý mesiac vo výške 180 eur. Pri uzatvorení DBPŠ si uplatnila výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie, nepovažuje sa za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Zamestnávateľ zaplatí z odmeny 180 eur len poistné na úrazové poistenie a garančné poistenie. Zamestnávateľ je povinný splniť oznamovacie povinnosti nasledovne: Pred vznikom DBPŠ, najneskôr pred začatím výkonu práce prihlási študentku na tlačive RLFO na úrazové poistenie a garančné poistenie, kde krížikom označí položku prihláška a v položke typ zamestnanca uvedie: 9 DBPŠ bez dôchodkového poistenia s nárokom na pravidelný príjem. Najneskôr v deň nasledujúci po zániku poistenia (z dôvodu skončenia právneho vzťahu DBPŠ) odhlási študentku na tlačive RLFO, kde krížikom označí položku odhláška a v položke typ zamestnanca uvedie: 9 DBPŠ bez dôchodkového poistenia s nárokom na pravidelný príjem. Splatnosť poistného Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je podľa 143 ods. 2 ZSP splatné v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. S účinnosťou od (článkom III zákona č. 143/2014 Z. z.) sa upravila v 143 ods. 1 ZSP splatnosť poistného na dôchodkové poistenie odvádzaného z pravidelného príjmu z DBPŠ vtedy, ak na základe príjmu vyplateného po skončení DBPŠ a rozpočítaného na obdobie trvania DBPŠ podľa 139c ods. 3 ZSP žiak a študent nadobudne postavenie zamestnanca, ako aj splatnosť poistného na úrazové a garančné poistenie u žiaka a študenta, ktorý nemá vymeriavací základ ako zamestnanec, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k nejasnostiam v aplikačnej praxi. Platí, že splatnosť poistného z DBPŠ určenej podľa 227a ZSP, ktorá zakladá právo: na pravidelný mesačný príjem a nezakladá postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený, na nepravidelný príjem a nezakladá postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia je splatné do 8. dňa a) druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol, alebo b) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti podľa písmena a). Sadzby poistného Tabuľka č. 1: DBPŠ bez uplatňovania výnimky Poistenie Zamestnávateľ Zamestnanec Celkom ZP neplatí neplatí neplatí NP neplatí neplatí StP + StSp 10 % + 4 % 4 % 18 % IP 3 % 3 % 6 % PvN neplatí neplatí neplatí ÚP 0,8 % neplatí 0,8 % GP 0,25 % neplatí 0,25 % RFS 4,75 % neplatí 4,75 % Celkom 22,8 % 7 % 29,80 % Tabuľka č. 2: DBPŠ s výnimkou na základe čestného vyhlásenia (študent do 26 rokov s príjmom maximálne 200 eur/mesiac) Poistenie Zamestnávateľ Zamestnanec Celkom ÚP 0,8 % neplatí 0,8 % GP 0,25 % neplatí 0,25 % Celkom 1,05 % 0 % 1,05 % Tabuľka č. 3: DBPŠ s výnimkou na základe čestného vyhlásenia (študent do 26 rokov s príjmom viac ako 200 eur/mesiac) Poistenie Zamestnávateľ Zamestnanec Celkom ZP neplatí neplatí neplatí NP neplatí neplatí neplatí StP + StSp 10 % + 4 % 4 % zo sumy odmeny vyššej ako 200 eur/mesiac zo sumy odmeny vyššej ako 200 eur/mesiac 18 % IP 3 % 3 % zo sumy odmeny vyššej ako 200 eur/mesiac zo sumy odmeny vyššej 200 eur/mesiac 6 % PvN neplatí neplatí neplatí ÚP 0,8 % zo sumy odmeny bez obmedzenia na max. VZ neplatí 0,8 % GP 0,25 % zo sumy odmeny neplatí 0,25 % RFS 4,75 % zo sumy odmeny vyššej ako 200 eur/mesiac neplatí 4,75 % Celkom 22,8 % 7 % 29,80 % 42

45 Odvody do fondv a sociálna pomoc 4. Prihlasovacie a odhlasovacie povinnosti zamestnávateľa Podľa 20 ods. 2 ZSP platí, že povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej DBPŠ podľa 227a ZSP vzniká od 1. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho vzťahu na základe DBPŠ, a zaniká od 1. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, alebo dňom zániku právneho vzťahu na základe DBPŠ. Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa 7 ods. 3 ZSP niejefyzickáosobaalebo právnická osoba z právneho vzťahu s fyzickou osobou na základe DBPŠ určenej podľa 227a ZSP, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem podľa 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP z tejto DBPŠ nepresiahne sumu 200 eur/mesiac. Prihlasovacie a odhlasovacie povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni zostávajú aj po rovnaké. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť žiaka a študenta na tlačive Registračný list fyzickej osoby (ďalej len RLFO ) na účely úrazového poistenia a garančného poistenia ešte pred vznikom DBPŠ, najneskôr pred začatím výkonu práce. V záhlaví RLFO krížikom vyplní okienko prihláška s číselným označením typu zamestnanca. Ak počas trvania tejto DBPŠ presiahne príjem žiaka a študenta 200 /mesiac, zamestnávateľ je povinný doprihlásiť ho na RLFO aj na dôchodkové poistenie, atonajneskôr v lehote splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom príjem presiahol 200 /mesiac. Zamestnávateľ je povinný odhlásiť žiaka a študenta na tlačive RLFO najneskôr v deň nasledujúci po skončení DBPŠ. V záhlaví RLFO krížikom vyplní okienko odhláška s číselným označením typu zamestnanca. Na RLFO odhlási žiaka a študenta z dôchodkového poistenia v lehote splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem nepresiahol 200 /mesiac. V záhlaví RLFO krížikom vyplní okienko odhláška s číselným označením typu zamestnanca. Typ zamestnanca Na RLFO zamestnávateľ uvádza okrem iných údajov aj typ zamestnanca a v oddiele 9 aj Dátum vzniku právneho vzťahu. Kódy pre typ zamestnanca sú: Pravidelný mesačný príjem Nepravidelný príjem 1 Zamestnanec 2 Zamestnanec 3 DVP 4 DVP 5 DPČ 6 DPČ 7 DBPŠ 8 DBPŠ 9 DBPŠ bez dôchodkového poistenia 10 DBPŠ bez dôchodkového poistenia 11 DBPŠ len na dôchodkové poistenie 12 DBPŠ len na dôchodkové poistenie 13 Dohoda do Typ zamestnanca 11 a 12 sa využíva v prípade, ak zamestnávateľ pridáva, odoberá alebo ruší poistenie na dôchodkové poistenie pre už prihlásenú DBPŠ (u žiaka a študenta poisteného na úrazové a garančné poistenie). V prípade, ak zamestnávateľ dopoisťuje obdobie dôchodkového poistenia už pred existujúce obdobie dôchodkového poistenia, je potrebné zadať aj dátum zániku tohto poistenia. Ak v DBPŠ je dohodnuté, že výplata príjmu počas jej trvania bude nepravidelná z dôvodu vykonávania práce len v niektorých mesiacoch, považuje sa za DBPŠ s nepravidelným príjmom a vzťahujú sa na ňu typy zamestnanca 8, 10 a 12. Zamestnávateľ prihlasuje zamestnanca s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie prostredníctvom RLFO v lehote splatnosti poistného, t. j. do ôsmeho dňa a) druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol, ak priemerný mesačný príjem z DBPŠ presiahol 200 / mesiac, alebo Príklad č. 3: Študent vysokej školy (má 24 rokov) bude pracovať od do v právnom vzťahu založenom DBPŠ s právom na pravidelný mesačný príjem. Pri uzatvorení DBPŠ si uplatnil výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie. Výplatný termín je 10. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Mesačný príjem za mesiace január až marec 2015 bude 150 eur, preto mu nevznikne povinné dôchodkové poistenie. Od apríla 2015 zamestnávateľ zvýši tomuto študentovi mesačný príjem na 210 eur a v tejto výške mu ho bude vyplácať do termínu skončenia DBPŠ, teda do Zamestnávateľ je povinný splniť oznamovacie povinnosti nasledovne: Pred vznikom DBPŠ, najneskôr pred začatím výkonu práce prihlási študenta na tlačive RLFO na úrazové poistenie a garančné poistenie, kde krížikom označí položku prihláška a v položke typ zamestnanca uvedie: 9 DBPŠ bez dôchodkového poistenia s nárokom na pravidelný príjem. Najneskôr do doprihlási študenta na tlačive RLFO od na dôchodkové poistenie, pretože jeho mesačný príjem za mesiac apríl 2015 presiahne hranicu príjmu na účely uplatňovania výnimky. V záhlaví tlačiva RLFO krížikom označí položku prihláška a v položke typ zamestnanca uvedie: 11 DBPŠ len na dôchodkové poistenie s nárokom na pravidelný príjem. Najneskôr v deň nasledujúci po zániku dôchodkového poistenia (z dôvodu skončenia právneho vzťahu DBPŠ) odhlási študenta z registra poistencov na tlačive RLFO, kde krížikom označí položku odhláška a v položke typ zamestnanca uvedie: 11 DBPŠ s nárokom na pravidelný príjem. Príklad č. 4: Študent uzatvorí DBPŠ s nárokom na pravidelný mesačný príjem na obdobie od do , pri ktorej si uplatní od výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie. V 1/2015 bude mať zúčtovanú odmenu v sume 190, v 2/2015 v sume 220 a v 3/2015 v sume 180. Deň určený na výplatu je u zamestnávateľa určený na 15. kalendárny deň v mesiaci. Zamestnávateľ na RLFO uvedie: Prihláška: zamestnanec typ 9, dátum vzniku poistenia , dátum vzniku právneho vzťahu , termín prihlášky Prihláška: zamestnanec typ 11, dátum vzniku poistenia , dátum vzniku 1/

46 Odvody do fondov a sociálna pomoc právneho vzťahu , termín prihlášky: Odhláška: zamestnanec typ 11, dátum zániku poistenia , dátum vzniku právneho vzťahu , termín odhlášky: (v 3/2015 príjem nepresiahne 200, lehota splatnosti poistného a termín odhlášky je ). Odhláška: zamestnanec typ 9, dátum zániku poistenia , dátum vzniku právneho vzťahu , termín odhlášky: Príklad č. 5: Študent, ktorý má 24 rokov, má od do uzatvorenú DBPŠ s právom na nepravidelný príjem. Pri uzatvorení DBPŠ si uplatnil výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie. Počas trvania DBPŠ mal trikrát vyplatený príjem po 250 eur, celkom 750 eur. V apríli 2015 zamestnávateľ študentovi doplatí a zúčtuje k tejto DBPŠ ďalší príjem v sume 350 eur. Oznamovaciu povinnosť na účely úrazového poistenia a garančného poistenia zamestnávateľ splnil pred vznikom DBPŠ. Priemerný mesačný príjem z tejto DBPŠ je 150 eur (750 : 5 mesiacov trvania DBPŠ), takže povinné dôchodkové poistenie zamestnanca zatiaľ nevzniklo. Ale ak v apríli 2015 zamestnávateľ študentovi doplatí k tejto DBPŠ ďalší príjem v sume 350 eur, rozpočíta ho na mesiace trvania dohody (350 : 5 = 70), tak priemerný mesačný príjem z tejto DBPŠ dosiahne sumu 220 eur [( ) : 5]. Študentovi dodatočne vznikne povinné dôchodkové poistenie zamestnanca. Vymeriavací základ na účely dôchodkového poistenia a poistného do rezervného fondu solidarity bude za 11 a 12/2014 suma 61 eur ( ) a za 1 3/2015 suma 20 eur ( ). Zamestnávateľ má povinnosť v lehote splatnosti poistného (do 8. mája 2015) doprihlásiť tohto študenta na povinné dôchodkové poistenie na tlačive RLFO, kde krížikom označí položku prihláška a v položke typ zamestnanca uvedie: 12 DBPŠ len na dôchodkové poistenie nepravidelný príjem. UPOZORNENIE Osobitným predpisom je napríklad zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, podľa ktorého sa za študenta považuje: študent denného i externého štúdia, študent strednej školy i študent prvého, druhého i tretieho doktorandského stupňa vysokoškolského štúdia, ale podľa 227 ZP môže zamestnávateľ uzatvoriť DBPŠ iba so žiakom strednej alebo študentom vysokej školy, ktorý študuje dennou formou štúdia. b) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti a vyplatením tohto príjmu priemerný mesačný príjem z DBPŠ presiahol 200 /mesiac. V záhlaví RLFO krížikom vyplní okienko prihláška s číselným označením typu zamestnanca 12. Zamestnávateľ odhlasuje zamestnanca s nepravidelným príjmom prostredníctvom RLFO najneskôr v deň nasledujúci po skončení DBPŠ. V záhlaví RLFO krížikom vyplní okienko odhláška s číselným označením typu zamestnanca 10. (Príklady č. 2 až 5) 5. Podmienky pri zamestnávaní na základe DBPŠ podľa Zákonníka práce DBPŠ je zamestnávateľ povinný podľa 228 ZP uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie DBPŠ je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Podľa Zákonníka práce v znení zákona č. 183/2014 Z. z. sa od DBPŠ uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. Na splatnosť odmeny, výplatu odmeny a zrážky z odmeny sa primerane uplatnia ustanovenia 129 až 132 ZP. Odmena za vykonanú prácu je podľa 228 ods. 3 ZP splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala. Na základe DBPŠ možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín/týždeň v priemere. Priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola DBPŠ uzatvorená. DBPŠ môže zamestnávateľ podľa 227 ZP uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Prácu na základe DBPŠ možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku. (Príklad č. 6) Neoddeliteľnou súčasťou DBPŠ je potvrdenie štatútu študenta v súlade s 227 ods. 1 ZP. V prípade, ak sa DBPŠ uzatvára v období odskončeniaštúdianastrednejškole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka, potvrdenie štatútu študenta sa nevyžaduje. V DBPŠ je možné dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie DBPŠ možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej DBPŠ, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená. Fyzické osoby, ktoré majú štatút študenta, je možné zamestnávať aj na základe dohody o vykonaní práce (ďalej len DVP ) a dohody o pracovnej činnosti (ďalej len DPČ ). Ak je študent už zamestnaný v pracovnom pomere, nemôže uzatvoriť DBPŠ. (Príklad č. 7) Na DBPŠ sa vzťahujú všetky podmienky, ktoré sú ustanovené v 223 až 225 ZP a platia pre všetky dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len dohody ). Na pracovnoprávny vzťah založený DBPŠ sa vzťahujú ustanovenia prvej časti Zákonníka práce, 85 ods. 1 a 2 ZP, 90 ods. 10 ZP, 91 až 95 ZP, 98 ZP, 119 ods. 1 ZP a šiestej časti Zákonníka práce. 44

47 Odvody do fondv a sociálna pomoc Pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas. Ak ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g) ZP, ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí. S mladistvým zamestnancom možno dohody uzatvárať, len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie. Spory vyplývajúce z dohody sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru. Povinnosti zamestnancov zamestnaných na základe DBPŠ: a) vykonávať práce zodpovedne a riadne a dodržiavať podmienky dohodnuté v dohode, b) vykonávať práce osobne, c) dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavať ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli riadne oboznámení, d) riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami a strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, e) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho pracovnoprávneho vzťahu a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy pre doručovanie písomností, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia. Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní na základe DBPŠ: utvárať zamestnancom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon práce, najmä poskytovať potrebné základné prostriedky, materiál, náradie a osobné ochranné pracovné prostriedky, oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky; nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru, viesť evidenciu pracovného času zamestnancov tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. Zákazy prác a pracovísk pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy a mladistvých platia aj pre práce vykonávané na základe DBPŠ. Podľa 225 ods. 1 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril DBPŠ, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa 182 až 185 ZP. Ide o prípady, keď zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný zamestnávateľovi vyúčtovať. Podľa 225 ods. 2 ZP zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorú utrpel pri výkone práce podľa uzatvorenej DBPŠ alebo v priamej súvislosti s ním, rovnako ako zamestnancom v pracovnom pomere. Ing. Jolana Strýčková Príklad č. 6: Študent vysokej školy má so zamestnávateľom, spoločnosťou s r. o., uzatvorenú DBPŠ na obdobie od do Študuje 5. ročník dennou formou štúdia svoju prvú vysokú školu. Dňa študent dovŕši 26 rokov. Bude musieť s ním zamestnávateľ túto dohodu ukončiť alebo ho môže zamestnávať na základe tejto DBPŠ do ? Zamestnávateľ môže tohto študenta zamestnávať počas obdobia, na ktoré bola DBPŠ s ním uzatvorená, teda až do , pretože rok 2015 je rokom, v ktorom dovŕši 26 rokov. UPOZORNENIE Dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona. Príklad č. 7: Zamestnávateľ zamestnáva študenta vysokej školy na základe DBPŠ. Dohoda je uzatvorená na obdobie od do Tento študent dovŕšil 26 rokov svojho veku Zamestnávateľ bude musieť túto DBPŠ ukončiť najneskôr Tohto študenta môže zamestnávateľ od zamestnať na základe DVP alebo DPČ. Záver Na záver je potrebné skonštatovať, že zvýšenie hranice príjmu a odstránenie vekovej diferenciácie pri zamestnávaní študentov na základe DBPŠ je zmenou vykonanou v prospech študentov a ich zamestnávateľov. V roku 2015 sa realizáciou tejto zmeny v praxi zabezpečí vyšší príjem študenta, pričom sa zníži celková cena práce pre jeho zamestnávateľa. I keď sa predpokladá, že dôjde k poklesu sumy poistného na dôchodkové poistenie, ktoré Sociálna poisťovňa vyberie z DBPŠ, z celospoločenského hľadiska ide o pozitívny trend, pretože zlepšuje podmienky na trhu práce pre mladých ľudí. Potrebujete vyriešiť konkrétny problém? Naši odborní poradcovia sú tu pre Vás na tel. čísle alebo píšte na listaren@pp.sk 1/

48 Odvody do fondov a sociálna pomoc LEGISLATÍVA 46 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z. Vzdelávanie a príprava pre trh práce uchádzača o zamestnanie (7) Úrad môže občanovi, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie a ktorý bol na základe absolvovania vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktoré si zabezpečil z vlastnej iniciatívy na základe uzatvorenej písomnej dohody podľa odseku 12, vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nástupu do zamestnania alebo začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorú mu nebol poskytnutý príspevok podľa 49 alebo podľa 57, poskytnúť príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce vo výške 100 % oprávnených nákladov podľa 48, najviac v sume 600 eur. Príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce sa poskytuje na základe písomnej žiadosti, ktorej súčasťou je a) pracovná zmluva uzatvorená najmenej na šesť mesiacov alebo doklad o oprávnení prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ktoré vzniklo po absolvovaní vzdelávania a prípravy pre trh práce, b) doklad o absolvovaní vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktoré súvisí s výkonom pracovnej činnosti vykonávanej v rámci zamestnania, do ktorého nastúpil, alebo s prevádzkovaním alebo vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti, c) doklad o úhrade nákladov vzdelávania a prípravy pre trh práce. LEGISLATÍVA 47 ods. 1, 2, 3 a 5 zákona č. 5/2004 Z. z. Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca (1) Vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca na účely tohto zákona vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia svojich zamestnancov. (2) Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca sa uskutočňujú v pracovnom čase a sú prekážkou v práci na strane Novela zákona o službách zamestnanosti s účinnosťou od Záruky pre mladých ľudí v Slovenskej republike Zhrnutie: Potreba novelizácie zákona o službách zamestnanosti je preukazovaná najmä alarmujúcim podielom uchádzačov o zamestnanie do 29 rokov veku na celkovom počte uchádzačov o zamestnanie, ktorý podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za marec 2014 predstavuje až 30,08 %, pričom miera neaktivity mladých ľudí do 29 rokov dosiahla v roku 2012 úroveň 18,8 %. Cieľom novelizácie predmetného zákona je podpora zamestnávania mladých ľudí, ktorí po ukončení školy, resp. po jej predčasnom opustení alebo po ukončení povinnej školskej dochádzky nikdy nezískali pravidelne platené zamestnanie, čo znamená, že nikdy nemali zamestnanie, ktoré trvalo najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov. V danom prípade možno hovoriť, že novelou zákona dochádza k rozšíreniu aktívnych opatrení na trhu práce zameraných na riešenie zamestnanosti mladých ľudí. Konkrétne ide o zavedenie príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní. Týmto sa zakotvuje riešenie zamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov, pričom vo vekovej skupine od 25 do 29 rokov sa predmetná právna úprava vzťahuje na mladých ľudí, ktorí sú evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny najmenej 6 mesiacov. Zákon zohľadňuje mieru evidovanej nezamestnanosti v príslušnom okrese vo vzťahu k priemernej miere evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike. Uplatnenie tohto prístupu znamená, že najvyššia výška príspevku bude poskytovaná okresom s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou, ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. Zákonom č. 311/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, dochádza k spresneniu termínu znevýhodnený uchádzač o zamestnanie absolvent školy. Na účely zákona sa považuje znevýhodnený uchádzač o zamestnanie občan mladší ako 26 rokov veku, ktorý ukončil príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a od jej ukončenia nemal pravidelne platené zamestnanie. Z uvedeného vyplýva, že podmienka nemal pravidelne platené zamestnanie sa vzťahuje na celé obdobie od získania vzdelania, kým podľa pôvodnej právnej úpravy to bolo len bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Vzdelávanie a príprava pre trh práce sa uskutočňuje podľa novelizácie spomínaného zákona i v programoch vzdelávania na získanie praktických skúseností. Doplnenie súvisí s praxou, na základe ktorej vzniká potreba vzdelávania a prípravy pre trh práce aj v oblasti osvojovania si praktických skúseností na vykonávanie pracovných činností na jednotlivých pracovných miestach na trhu práce. Z tohto dôvodu sa navrhuje rozšíriť okruh programov v rámci vzdelávania a prípravy pre trh práce o programy vzdelávania na získanie praktických skúseností. Zároveň sa zákonom vymedzilo, že na výber dodávateľa služby vzdelávania a prípravy pre trh práce uchádzača o zamestnanie sa vzťahuje osobitný predpis, t. j. zákon o verejnom obstarávaní, to sa však nevzťahuje na vzdelávanie a prípravu pre trh práce podľa 46 ods. 7 zákona. Týmto sa jednoznačne vymedzujú podmienky na poskytnutie príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce občanovi, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie a predmetné vzdelávanie a prípravu pre trh práce si zabezpečil z vlastnej iniciatívy za podmienok ustanovených 46 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti, v zmysle ktorého úrad práce je oprávnený poskytnúť občanovi, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie a bol vyradený 46

49 Odvody do fondv a sociálna pomoc z evidencie uchádzačov z dôvodu nástupu do zamestnania alebo začatia prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorú mu nebol poskytnutý príspevok a zároveň absolvoval vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ktoré si zabezpečil z vlastnej iniciatívy, na základe uzavretej dohody s úradom práce príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce vo výške 100 % oprávnených nákladov, najviac v sume 600 eur. V zmysle 47 ods. 1 zákona vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia svojich zamestnancov. Zamestnávateľ, ktorému úrad poskytne príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce, je povinný výber dodávateľa služby vzdelávania a prípravy pre trh práce uskutočniť podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, čím sa zosúladilo uvedené ustanovenie s príslušnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Najdôležitejšou zmenou zákona je práve zakotvenie príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní, a to doplnením 51a zákona. Tento príspevok je zameraný na podporu prvého pracovného uplatnenia mladých ľudí na trhu práce. Podpora prvého pravidelne plateného zamestnania sa má realizovať ako podpora vytvorenia príslušného pracovného miesta. Podľa poslednej novelizácie predmetného zákona je úrad práce, v ktorého územnom obvode zamestnávateľ vytvorí pracovné miesto, oprávnený poskytnúť príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní (ďalej len príspevok ): zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 25 rokov veku vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, alebo uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 29 rokov veku vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť mesiacov, a ktorí pred prijatím na vytvorené pracovné miesto nemali pravidelne platené zamestnanie, ak pracovný pomer je dohodnutý v rozsahu najmenej polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Vytvorenie pracovného miesta u zamestnávateľa sa považuje za zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov. Ak nedošlo k zvýšeniu počtu pracovných miest, zamestnávateľ je povinný preukázať, že k tomuto zvýšeniu nedošlo v dôsledku zrušenia pracovných miest z dôvodu nadbytočnosti v zmysle Zákonníka práce. Príspevok sa neposkytuje na zamestnávanie uchádzača o zamestnanie, na ktorého zamestnávanie bol na to isté obdobie poskytnutý: príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti, príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní alebo príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Zamestnávateľ nemôže zamestnanca, na ktorého zamestnávanie sa mu poskytuje príspevok, dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Z uvedeného vyplýva, že tzv. lízing zamestnancov nie je pri poskytnutí daného príspevku možný. Mesačná výška príspevku je: a) v Bratislavskom kraji v sume preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca, najviac 30 % priemernej mzdy zamestnanca zamestnanca; za toto obdobie patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Mimo pracovného času sa vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca uskutočňujú len vtedy, ak je to nevyhnutné vzhľadom na spôsob ich zabezpečenia. (3) Na základe uzatvorenej písomnej dohody môže úrad poskytnúť zamestnávateľovi príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca najviac vo výške ustanovenej osobitným predpisom, ak po ich skončení bude zamestnávateľ zamestnávať zamestnanca najmenej počas dvanástich mesiacov alebo ak sa vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca uskutočňujú ako súčasť opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedziť hromadné prepúšťanie. (5) Zamestnávateľ, ktorému poskytne úrad príspevok podľa odseku 3, je povinný výber dodávateľa služby vzdelávania a prípravy pre trh práce svojich zamestnancov uskutočniť podľa osobitného predpisu. OTESTUJTE SA Potrebujete vyriešiť konkrétny problém? Naši odborní poradcovia sú tu pre Vás na tel. čísle alebo píšte na listaren@pp.sk Otázka č. 1: Kedy je úrad práce oprávnený poskytnúť danému zamestnávateľovi príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní? a) Ak zamestnávateľ na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 25 rokov veku vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, alebo uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 29 rokov veku vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť mesiacov, a ktorí pred prijatím na vytvorené pracovné miesto nemali pravidelne platené zamestnanie. b) V prípade, že zamestnávateľ na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším 1/

50 Odvody do fondov a sociálna pomoc ako 25 rokov veku vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť mesiacov, alebo uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 29 rokov veku vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej dvanásť mesiacov, a ktorí pred prijatím na vytvorené pracovné miesto nemali pravidelne platené zamestnanie. c) Len v prípade, ak zamestnávateľ na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom vo vekovej hranici medzi 25 až 29 rokov a je vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, a zároveň pred prijatím na vytvorené pracovné miesto nemal pravidelne platené zamestnanie. Otázka č. 2: Kedy možno hovoriť o vytvorení pracovného miesta u zamestnávateľa na účely poskytnutia daného príspevku? a) Ak zvýšenie počtu pracovných miest predstavuje v priemere za 6 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu zamestnancov zamestnávateľa, ktorý žiada o daný príspevok. b) V prípade zvýšenia počtu pracovných miest, ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu zamestnancov zamestnávateľa, ktorý žiada o daný príspevok. c) Ak zvýšenie počtu pracovných miest predstavuje v priemere za 9 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu zamestnancov daného zamestnávateľa. Otázka č. 3: Ako dlho je zamestnávateľ povinný zachovať vytvorené pracovné miesto, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok? a) Najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku úradom práce. b) Najmenej v rozsahu 12 kalendárnych mesiacov. c) Najmenej v rozsahu 6 po sebe nasledujúcich mesiacov. Správne odpovede: 1A, 2B, 3A Ak ste zistili nedostatky vo svojich odpovediach, odporúčame podrobnejšie naštudovať predmetný príspevok, príp. vás radi privítame na našich školeniach. Ponuku nájdete na v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, b) v ostatných krajoch 1. v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou alebo rovnakou, ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, 70 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 50 % priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, 2. v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou, ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom práce a zamestnávateľom najmenej počas 6 kalendárnych mesiacov a najviac počas 12 kalendárnych mesiacov. V prípade, že je pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas, výška príspevku sa pomerne kráti. Zamestnávateľ je povinný zachovať vytvorené pracovné miesto, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok, najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku. Ak zamestnávateľ nesplnil uvedenú povinnosť, je povinný vrátiť úradu práce pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého nezachoval vytvorené pracovné miesto. Dohoda o poskytnutí príspevku obsahuje: a) identifikačné údaje účastníkov dohody, b) charakteristiku pracovného miesta alebo pracovných miest a informáciu, že ide o vytvorené pracovné miesto alebo pracovné miesta, c) počet, profesijnú a kvalifikačnú štruktúru zamestnanca alebo zamestnancov prijatých na pracovné miesta a rozsah dohodnutého pracovného času, d) dátum obsadenia pracovného miesta alebo pracovných miest, e) výšku príspevku, jeho špecifikáciu a spôsob úhrady, f) podmienky poskytovania príspevku, g) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok, h) podmienky a termín zúčtovania poskytnutého príspevku, i) povinnosť a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok alebo závažného porušenia dohody, j) záväzok zamestnávateľa, že do určeného termínu predloží pracovnú zmluvu zamestnanca alebo pracovné zmluvy zamestnancov a najneskôr do desiatich kalendárnych dní oznámi úradu každé skončenie pracovného pomeru, k) záväzok zamestnávateľa zachovať vytvorené pracovné miesto alebo pracovné miesta na obdobie podľa odseku 5, l) záväzok zamestnávateľa, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní, m) ďalšie dohodnuté náležitosti. Zákonom sa dopĺňa, že príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie poskytovaný podľa 50 zákona o službách zamestnanosti nebude poskytovaný, okrem doterajšieho vylúčenia príspevkov podľa 50j, 56a a 60, ani v prípade, ak na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na to isté obdobie bol poskytnutý príspevok podľa 51a zákona, t. j. príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní. JUDr. Slavomíra Gejdošová 48

51 Termín zákonnej povinnosti najneskôr v lehote splatnosti poistného deò nasledujúci po zániku poistenia najneskôr v lehote splatnosti poistného do 8 dní do 10 pracovných dní do do výplatného termínu do 5 dní po výplatnom termíne do (namiesto nedele ) do (namiesto soboty ) do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podaní daòového priznania do (namiesto soboty ) do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do 15 dní Charakteristika zákonnej povinnosti Povinná osoba a zákon v platnom znení Prihlási zamestnanca do registra poistencov a sporite¾ov na dôchodkovépoistenie za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesaèný príjem presiahol 200,ak Zamestnávate¾ ide o fyzické osoby pracujúce na základe nimi urèenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov. 231 ods. 1 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona è. 461/2003 Z. z. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. o sociálnom poistení Prihlási odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a 4 ods. 1 písm. d) zákona do registra poistencov a sporite¾ov na nemocenské poistenie, Zamestnávate¾ dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesaèný príjempresiahol urèenú sumu. 231 ods. 1 písm. b) bod 7 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. poistení Odhlási zamestnanca pod¾a 4 ods. 1 zákona z poistenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. Zamestnávate¾ zamestnanca pod¾a 4 ods. 2 zákona z poistenia na dôchodkové poistenie v poboèke Sociálnej pois ovne. 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. poistení Odhlási zamestnanca pracujúceho na základe ním urèenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov z poistenia na úrazové poistenie a garanèné Zamestnávate¾ poistenie v poboèke Sociálnej pois ovne. 231 ods. 1 písm. b) bod 5 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. poistení Odhlási odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a 4 ods. 1 písm. d) zákona z poistenia na úrazové a garanèné poistenie v poboèke Sociálnej Zamestnávate¾ pois ovne. 231 ods. 1 písm. b) bod 6 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. poistení Odhlási zamestnanca z registra poistencov a sporite¾ov na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesaèný príjem nepresiahol 200, Zamestnávate¾ ak ide o fyzické osoby pracujúce na základe nimi urèenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov. 231 ods. 1 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona è. 461/2003 Z. z. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. o sociálnom poistení Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne platobnú neschopnos zamestnávate¾a. Oznámi poboèke Sociálnej pois ovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garanèného poistenia. Súèasne predlo i aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru. Zamestnávate¾, predbe ný správca konkurznej podstaty, resp. správca konkurznej podstaty 234 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾, predbe ný správca konkurznej podstaty, resp. správca konkurznej podstaty 234 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Vystavi a doruèi zamestnancovi potvrdenie o zdanite¾ných príjmoch FO zo závislej èinnosti, ktorý iada o vykonanie roèného zúètovania za rok 2014 iného Zamestnávate¾ zamestnávate¾a, ak zamestnanec po iada o vystavenie dokladu najneskôrdo 5. februára ods. 5 písm. b) zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávate¾om z príjmov za január 2015 s uvedením variabilného, Zamestnávate¾ konštantného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné zdravotné poistenie. 17 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Výkaz zamestnávate¾a zasla do zdravotnej pois ovne do troch dní odo dòa splatnosti preddavkov. Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávate¾om s uvedením variabilného a špecifického symbolu pod¾a 142 ods. 7 zákona z príjmov za január Zamestnávate¾ V lehote splatnosti predlo i poboèke SP výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. 143 ods. 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ je povinný odosiela mesaèné výkazy a výkazy príspevkov výluène elektronicky. Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúètovaných zamestnancom na výplatu za mesiac január Prevod finanèných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný úèet (najneskôr do konca kalendárneho mesiaca). Odvod preddavkov na daò z príjmov zo závislej èinnosti zamestnancov z príjmovza január Odvod dane z príjmov vyberanej zrá kou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísaných v prospech daòovníkav januári Oznámenie tejto skutoènosti správcovi dane. Zamestnávate¾ 6 ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007 Z. z. Zamestnávate¾ 6 ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007 Z. z. Zamestnávate¾ 35 ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Platite¾ dane fyzická a právnická osoba 43 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Odvod preddavku na zabezpeèenie dane v prípade úhrady vykonanej v januári 2015 v prípade daòovníkov, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani Platite¾ dane fyzická a právnická osoba sa tu obvykle nezdr ujú, vo výške sadzby dane pod¾a zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Oznámenie tejto skutoènosti správcovi dane. Právnická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos bola Úhrada preddavkov na daò z príjmov právnických osôb (mesaèné preddavky) za mesiac február 2015 vo výške 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti vyššia ako pri pou ití platnej sadzby dane pod¾a 15 zákona o dani z príjmov. 42 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Fyzická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos bola Úhrada preddavkov na daò z príjmov fyzických osôb (mesaèné preddavky) za mesiac február 2015 vo výške 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti zo vyššia ako základu dane zní eného o nezdanite¾né èasti pod¾a 11 platné v roku 2015 a pri pou ití sadzby dane pod¾a 15 zákona o dani z príjmov. 34 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Termín na vyrovnanie rozdielu medzi zaplatenými preddavkami na daò z príjmov právnických osôb, ak zaplatené preddavky sú ni šie ako preddavky Právnické osoby vyplývajúce z podaného daòového priznania. 42 ods. 9 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávate¾om z príjmov za január 2015, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 28. februára 2015, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné zdravotné Zamestnávate¾ poistenie. 17 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Výkaz zamestnávate¾a zasla do zdravotnej pois ovne do troch dní odo dòa splatnosti preddavkov. Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného Zamestnávate¾ fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávate¾om s uvedením variabilného a špecifického symbolu z príjmov pod¾a 142 ods. 7 zákona za január 2015, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatenédo 28. februára ods. 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Predlo enie preh¾adu o zrazených a odvedených preddavkoch na daò z príjmov zo závislej èinnosti, o zamestnaneckej prémii a o daòovom bonuse Zamestnávate¾ za január zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Po uplynutí mesiaca: v ktorom bolo získané povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, v ktorom sa zaèala vykonáva iná samostatná zárobková èinnos alebo v ktorom bola prenajatá nehnute¾nos, po iada správcu dane o registráciu. Daòový subjekt fyzická a právnická osoba 49a ods. 1 a 2 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnos zrá a daò z príjmov alebo preddavky na daò, alebo daò z príjmov vybera, po iada správcu dane Daòový subjekt fyzická a právnická osoba o registráciu ako platite¾ dane. 49a ods. 3 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Registraèná a oznamovacia povinnos pod¾a tohto ustanovenia sa nevz ahuje na platite¾a dane uvedeného v 43 ods. 17. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnos zrá a daò z príjmov alebo preddavky na daò, alebo daò z príjmov vybera, oznámi miestne príslušnému Registrovaná fyzická a právnická osoba správcovi dane zmeny v registrácii skutoènos, e registrovaná fyzická alebo právnická osoba sa stala platite¾om dane. 49a ods. 3 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareò, po iada správcu dane o registráciu. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareò, oznámi miestne príslušnému správcovi dane vznik stálej prevádzkarne. Po uplynutí mesiaca, v ktorom nastali zmeny, oznámi správcovi dane zmenu oznámených a zaregistrovaných údajov, najmä zánik daòovej povinnosti. Po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k zrušeniu registrácie, oznámi správcovi dane zrušenie registrácie. Do 15 dní odo dòa doruèenia rozhodnutia o zrušení registrácie vráti správcovi dane osvedèenie o registrácii. Oznámi ivnostenskému úradu ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukonèenie výkonu jeho funkcie. Daòový subjekt fyzická a právnická osoba 49a ods. 5 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Registrovaná fyzická a právnická osoba 49a ods. 5 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Registrovaná fyzická a právnická osoba 49a ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Registrovaná fyzická a právnická osoba 49a ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Podnikate¾ fyzická aj právnická osoba 11 ods. 9 zákona è. 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikaní

52 Daňové zákony v roku 2015 Iba Pravda vám prináša úplné znenie všetkých daňových zákonov platných na Slovensku v roku 2015 Zákon o dani z príjmov Zákon o dani z pridanej hodnoty Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov Zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja Zákon o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za odpady Zákon o správe daní (daňový poriadok) Zákon o účtovníctve Zákon o cestovných náhradách a navyše Postupy účtovania: jednoduché a podvojné účtovníctvo pre podnikateľov V unikátnej publikácii, ktorú denník PRAVDA vydáva každoročne, a už po dvadsiaty tretí raz, nájdete úplné znenie jedenástich najdôležitejších daňových zákonov platných na Slovensku v roku 2015, a to aj s vyznačenými zmenami a komentármi. UŽ V PREDAJI iba za 4,99 Objednajte si už teraz za zvýhodnenú cenu 4,49 + poštovné a balné. Pri objednávke nad 20 ks poštovné a balné uhradíme za vás. Objednávky: alebo prostredníctvom u na predplatne@pravda.sk. V prípade ovej objednávky je potrebné uviesť, o koľko kusov Daňových zákonov máte záujem a kontaktné údaje (názov firmy, sídlo, IČO, DIČ, IČ DPH, ak ste platcom DPH, a adresu, na ktorú chcete zásielku doručiť, ak je iná ako fakturačná adresa). V prípade ďalších otázok týkajúcich sa objednávok volajte na čísla 02/ , 02/ Všetky ceny sú uvedené vrátane DPH 20 %. Daňové zákony 2015 si môžete kúpiť v novinových stánkoch, kníhkupectvách Elita, vo vybraných predajniach ŠEVT a v ďalších kníhkupectvách.