OSMIJANKOVE ROZPRÁVKY Virtuálny čitateľský denník žiakov 3. ročníka

Transkript

1 Základná škola, Školská 389, Sačurov OSMIJANKOVE ROZPRÁVKY Virtuálny čitateľský denník žiakov 3. ročníka

2 Napísala: KRISTA BENDOVÁ Nakreslila: BOŽENA PLOCHÁŇOVÁ Vydavateľstvo: BUVIK Rok vydania: 2014

3 V knihe sme si prečítali: 8 rozprávok o zvieratkách 8 rozprávok o princeznách 8 rozprávok o zázračných krajinách 8 rozprávok o detektívoch 8 rozprávok o vtáčikoch 8 podvodných rozprávok 8 sladkých rozprávok 8 lesných rozprávok Do svojho denníka sme si vybrali tie rozprávky, ktoré sa nám najviac páčili a ilustrovali sme ich v grafickom programe Revelation Natural Art.

4 O LIETAJÚCEJ MAČKE Žila raz čierna mačka Čilipanda. Rada sa parádila. Keď prišiel do dediny cirkus, Lacko vystrieľal červený balón a zavesil ho Čilipande na chvost. Zafúkal vietor a Čilipanda s balónom vzlietla. Vrabce, vrana i lietajúce čudo sa jej zľakli, lietajúcu mačku ešte nevideli. Stretla husi a prosila ich, aby ju, nešťastnú mačku, zachránili. Stará divá hus ju schmatla za mašličku a ťahala so sebou aj s balónom. Leteli za oceán. Zrazu čosi urobilo bum! Mačka otvorila oči, uvidela prasknutý balón a okolo seba piesočnatú pláž. Dosýta sa najedla sardiniek a usídlila sa na morskom brehu, kde žilo veľa mačiek a kocúrov. Svojim prapravnukom rozprávala, ako z nej V mladosti bola lietajúca mačka.

5 REZANCOVÁ PRINCEZNÁ Bolo raz jedno kráľovstvo, v ktorom vládol kráľ Haluška s kráľovnou Makarónou. Mali dcéru, ktorá sa volala Krupička. Keďže Krupička bola na vydaj, kráľ chcel, aby sa naučila niečo robiť. Princezná sa rozhodla, že sa naučí variť. Kráľ teda prikázal kuchárovi, aby naučil Krupičku variť za tri hodiny. To sa nedalo stihnúť, preto kuchár naučil princeznú variť ľahké a rýchle jedlo rezance. Keď prišli princovia pýtať Krupičku o ruku, vybrala si toho princa, ktorý miloval rezance s tvarohom aj s makom. Krupička vypísala jedálny lístok na celý týždeň pre celé kráľovstvo: rezance makové, tvarohové, orechové, lekvárové, len s cukrom posypané, s vajcom a vajcia s rezancami. Nasledujúci týždeň zas jedli rezance pozliepané ako srdiečka, rezancové písmená, rezancové čísla s makom, rezance s ornamentmi, dierkované rezance... Princ si všimol, že všetkým táto nezdravá strava nechutí a priberajú. Povedal to princeznej. Tá sa rozplakala. Zamyslela sa a požiadala kráľovského kuchára, aby ju naučil variť zdravé jedlá. A všetci boli spokojní. Odvtedy žilo celé kráľovstvo zdravo a šťastne a všetci princeznú Krupičku milovali a volali: Rezancová princezná.

6 O NAČISTO ZRÝCHLENEJ KRAJINE Raz pristál Osmijanko s Osmidunčom na streche. Všimli si, že okolo nich je čudný svet. Všetko sa tam ozlomkrky naháňalo. Boli v načisto zrýchlenej krajine. Prekĺzli cez povalu, všade bolo plno dverí. Ocitli sa v škole. Žiaci tam sypali vybrané slová ako z guľometu. Uši sa im krútili od počúvania tej zrýchlenej múdrosti. Chceli vykĺznuť na ulicu, no vtom ich zastavil rýchloškolník. Hneval sa, že zašpinili chodbu a rušia rýchlovyučovací proces. Keď mu Osmijanko vysvetľoval, že sú z úplne inej krajiny, rozhneval sa ešte viac. Vyhrážal sa, že na tohto drzolenivého žiaka zavolá rýchlozástupcu ich rýchloriaditeľa. Zazvonilo. Prepukla veľká prestávka. Všetci vybehli a hľadali spomaleného chuligána, ktorý vošiel do školy. Osmijanko s Osmidunčom sa ukryli v chemickom kabinete. Našťastie tam nikto nebol. Osmijanko vyrobil najstrašnejšiu výbušninu a ozvalo sa: Buuuum! Bum, bum, bum! Obrovský výbuch vyrazil Osmijanka s jeho verným psíkom von oknom. Leteli, leteli, leteli, hlavy sa im krútili. Pristáli na akejsi strašne čudnej zemi. Nad nimi bolo akési strašne čudné nebo. Všetko tam bolo strašne čudné...

7 O VYÚDENÝCH BOCIANOCH Prešla zima a začali kvitnúť fialky. Slniečko krásne svietilo a vtáčiky sa vracali z teplých krajín. Bociany sa ubytovali na starom hniezde a bocianica zniesla päť vajíčok. Jedného dňa bolo bocianici strašne horúco, aj dym sa valil dookola. Bocian jej však vravel, aby si nevymýšľala a nestaral sa. V domčeku pod komínom bývala babka Čičiatková. Kúrila si v piecke. Potom sa začali diať čudné veci. Z piatich vajíčok sa vyliahli bociančatá. Šťastní rodičia ich privítali. Bocianovi sa ich vôňa nepozdávala. Mali vyúdené deti. Aj vôňu, aj farbu mali ako anglická slanina. Rástli ako z vody, v hniezde bola spokojnosť, ale naokolo bolo všetko nervózne. Psi aj mačky zaňuchali v dedine údeninu. Prišiel koniec leta a z pätorčiat bolo päť veľkých tmavých bocianov, ktoré doďaleka rozvoniavali. Bociany biele sa chystali do teplých krajín a obávali sa, že kvôli údenáčom zažijú hanbu. Tu jeden bocian navrhol, aby sa tých päť údených bocianov pripojilo ku kŕdľu čiernych bocianov. Čierne bociany si nič nevšimli, no keď pristáli v ďalekej Afrike, začali kýchať a krútili hlavami, že po celé tie roky, čo tam chodia si vôbec nevšimli, že Afrika je údená.

8 O TATRANSKOM PAPAGÁJOVI Bol raz veľký les a pod tým lesom železničná stanica. V nej žila rodina a jeden učenlivý papagáj Ararat, ktorý sa naučil všetky služobné hlásenia. Raz zabudla gazdiná zavrieť klietku a Ararat vyletel von oblokom. Letel a letel a doletel pod vysoké hory do hustého lesa. Vyletel na najvyšší strom a odtiaľ hlásil všetky služobné hlásenia, ktoré vedel naspamäť. Netušil, čo všetko tým spôsobil. Ľudia boli zmätení. Nikoho nevideli, iba počuli. Na stanici mali voľnú sobotu a všetci zamestnanci sa vybrali na výlet do hôr. Akí boli prekvapení, keď počuli služobné hlásenie! Ostali stáť ako soľné stĺpy. Prednosta stanice si myslel, že je to revízor, no pani Ťunťulová vravela, že to je trest za vlakové meškania. Tak sa všetci rozbehli, aby boli čím skôr doma v bezpečí. A papagáj Ararat dodnes hlási v Tatrách príchody aj odchody vlakov, hoci sa už dávno zmenil cestovný poriadok.