Obsah. Vážení členovia HNClubu! Marcela Šimková šéfredaktorka Hospodárskych novín spoločnosti MAFRA Slovakia, a. s.

Transkript

1 ročenka 2015

2

3 EDITORIAL Vážení členovia HNClubu! to už pomerne dlhý čas, odkedy sme mohli povedať, že nám nie je až tak zle. Pohľad čisto cez makrodáta hovorí o solídnom ras- Je te, silnom exporte, oživujúcej sa domácej spotrebe. Na prvý pohľad pozitívny vývoj. A možno aj na druhý. Áno, stále sú tu dane, odvody, administratívne prekážky, ale s krízou sa to nedá porovnať. Ako však práve spomínaná kríza odhalila, že na trhu bolo niečo skazené, tak aj obdobie rastu ukazuje v slovenských reáliách, že tu máme niečo nezdravé. Možno skazené alebo prezreté. Istý defitic potrebného. Nedostatok kvalitných ľudí. To bola jedna z najčastejších otázok, ktoré ste kládli počas posledného roka na takmer každom HNClube nedostatok kvalitných ľudí. Nie, vlastne nie kvalitných, ľudí. Ale ľudí, ktorí sú ochotní vôbec pracovať. Paradoxná situácia po období, keď biznis hlásil z týždňa na týždeň nové prepúšťanie. Ale, ako mi raz povedal jeden známy, život občas píše aj bizarné príbehy. Veríme však, že posledný rok v spoločnosti HNClubov bizarný nebol. Snažili sme sa vám totiž priviesť len tých najzaujímavejších hostí. Takých, s ktorými budete chcieť diskutovať. Ľudí, ktorí vám majú čo povedať. Možno vás inšpirovať. Ale aj takých, ktorí ovplyvňujú váš život. Od Václava Klausa, cez premiéra Roberta Fica, až po taký interný, malý summit česko-slovenských ministrov. Konkrétne financií Petra Kažimíra a Andreja Babiša. Cestovali sme aj po Slovensku v rámci tour HNRegióny, kde sme sa rozprávali aj s podnikateľmi mimo Bratislavy. A bolo to naozaj osviežujúce nové pohľady, názory, problémy. To však bol len začiatok. My totiž nestagnujeme, ale chcem rásť. Chceme pre vás urobiť všetko, čo je v našich islách. Čoraz lepšie mená. Čoraz lepšie témy. Čoraz viac HNClubov. To je náš tohtoročný cieľ, záväzok voči vám, našim členom. Práve vaše postrehy, názory a pohľady na dianie vo veciach verejných sú pre našu každodennú prácu motorom, prečo sa zlepšovať. Určite nás čaká, aj vo vašej spoločnosti, zaujímavý rok. S prívlastkom volebný. Rok, v ktorom sa môže prehodiť viacero paradigiem v spoločnosti. Preto sme si istí, že diskutovať bude o čom. Takže už čoskoro očakávajte pozvánky na ďalší HNClub. Lebo diskusia je práve tým kľúčom, ako túto spoločnosť posunúť vpred. Keď už budeme mať na to príležitosť. Marcela Šimková šéfredaktorka Hospodárskych novín spoločnosti MAFRA Slovakia, a. s. Obsah 4 HNClub. To pravé miesto pre vaše podnikanie 6 Slovensko môže prísť o post lídra v inováciách 8 NATO núka biznis. Spoločnosti ho ignorujú 10 Slovensko má v rukách tromf. Novú banku 12 Fico pre Hospodárske noviny: Do Moskvy idem 15 Určite ľahšie je dobyť cudzinu ako naše pulty 18 Ženský recept na úspech? Jednoznačne politika 21 Malé spoločnosti potrebujú rýchle peniaze 23 Slovensko je v hre o top investíciu. Od Matadoru 26 Ukázali sme tých, ktorí si zaslúžia obdiv. A budeme v tom pokračovať 30 Vítanie migrantov je koniec Európy 32 Otvorený trh? Ten dusia regulácie 34 Pre farmárov je dôležitá návratnosť 36 Investori by mali odvádzať osobitné dane 38 Land Rover 2 : Bystrica má na dosah tisícky miest 42 Smer chce dvojkoalíciu. Sieť to nevylučuje 44 Daňové úniky: Česi sa učia od nás ROČENKA HNCLUBU

4 Novoročné stretnutie Vydavateľstvo Mafra sa rozhodlo v januári 2015 urobiť vôbec po prvýkrát galavečer, ktorý odštartuje sezónu HNClubov. Na snímke zľava výkonný riaditeľ vydavateľstva Vladimír Mužík. HNClub. To pravé miesto pre vaše podnikanie HOSTIA: členovia HNClubu MIESTO KONANIA: Hotel Arcadia TERMÍN: 22. januára 2015 Zakladateľ I.D.C. Holding Štefan Kassay s Andreou Szőcsovou, riaditeľkou digitálnych médií vydavateľstva Mafra Slovakia. Marcela Šimková, šéfredaktorka HN, a Vladimír Vaňo zo Sberbank. Uprostred Tomáš Vašuta, zástupca šéfredaktorky. 4 ROČENKA HNCLUBU 2015

5 Novoročné stretnutie Na novoročnom stretnutí hostí privítala aj Marcela Šimková, šéfredaktorka Hospodárskych novín, ktoré patria vydavateľstvu Mafra Slovakia. SNÍMKY: HN/PAVOL FUNTÁL Každý rok sa na diskusiách Hospodárskych novín zúčastnia výnimoční hostia, ktorí budú debatovať na top témy. Zakladateľ počítačovej megakorporácie Dell Michael Dell, bývalý šéf Microsoftu Steve Ballmer, ako aj šéf Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj Angel Gurría. Aj toto sú mená ľudí, s ktorými ste sa mohli osobne stretnúť vďaka prestížnemu diskusnému fóru Hospodárskych novín. Rok 2015 sme vôbec po prvýkrát v histórii HNClubu odštartovali trochu netradične oslavou s vami, našimi členmi. Práve vy všetci ste totiž boli spíkrami prvého tohtoročného neformálneho HNClubu, na ktorom sme získali cenné informácie o tom, aké témy vás zaujímajú a akých hostí by ste radi stretli osobne. Zástupcovia vydavateľstva Mafra Slovakia i redakcie vám zas poodhalili niečo zo svojich plánov. Aj naďalej však platí jedno: chceme a budeme vám prinášať výnimočných hostí a riešiť top témy z ekonomiky, biznisu a politiky. Staňte sa aj vy členom klubu vyvolených, členom HNClubu Hospodárskych novín. Členovia HNClubu sa počas roka pravidelne stretávajú nielen na formálnych diskusiách. Cieľom fór je priniesť zaujímavých hostí a riešiť top témy z ekonomiky, biznisu a politiky. Večer hosťom spríjemnila slovenská hudobná skupina Cinamonn. ROČENKA HNCLUBU

6 Bezhotovostné Slovensko Hosťami HNClubu boli (zľava): Iľja Iliť, globálny analytik Capco, Marcel Gajdoš, riaditeľ Visa Europe, Andrea Šipošová, riaditeľka odboru platobných kariet VÚB banky, a Ľuboš Vančo, managing partner KPMG. Diskusiu moderovala Petra Jamrichová. Slovensko môže prísť o post lídra v inováciách HOSTIA: Marcel Gajdoš, riaditeľ Visa Europe Ľuboš Vančo, managing partner KPMG Andrea Šipošová, riaditeľka odboru platobných kariet VÚB banky Iľja Iliť, globálny analytik Capco MIESTO KONANIA: Hotel Devín TERMÍN: 24. februára 2015 Rok 2013: Spoločnosť Visa pripravila veľký výlet pre novinárov z celej Európy. Cieľovou destináciou bolo Slovensko. Kartová spoločnosť chcela ukázať svetu, ako funguje horúca novinka, bezkontaktná platba kartou, v praxi. Práve my sme boli priekopníckou krajinou a žiarivým príkladom v masovom šírení inovatívnej technológie. Rok 2015: Post Slovenska ako lídra v zavádzaní technológií môže byť ohrozený. Brusel chce razantne okresať poplatky, ktoré platia obchodníci banke za to, že ich klienti používajú platobné karty. A platí to aj v našom prípade. Takzvané medzibankové poplatky sa už na jeseň majú znížiť z terajších 0,6 percenta na tretinu. Znamená to, že do systému príde menej peňazí. Zatiaľ je otázne, ako sa zachová trh, povedala na diskusnom fóre Hospodárskych novín HNClub riaditeľka odboru platobných kariet VÚB banky Andrea Šípošová. Na otázku, či je možné, že banky kvôli tomu priškrtia investície do nových platobných technológií, odpovedala: Je to možné. Zobudení susedia Myslím si, že s hrdosťou môžeme povedať, že Slovensko patrí k špičke v zavádzaní technológií. Aj keď musím priznať, že na krk nám dýcha Česko a ďalšie okolité krajiny, dodala Šípošová. K postu technologických lídrov pritom Slovensku pomohli aj pomerne vysoké medzibankové poplatky, ktoré dali zelenú zásadným investíciám. Myslím si, že práve výška poplatku mala pozitívny dosah na rozvoj bezkontaktných kariet. Ak by sme nemali poplatok na tejto úrovni, možno by sme tu túto technológiu nemali ešte ani dnes, vyhlásil riaditeľ spoločnosti Visa pre ČR a SR Marcel Gajdoš. Podľa neho je však predčasné hovoriť o konkrétnych dosahoch novej regulácie. Poukazuje na príklad Španielska. Tam sa radikálne znížil medzibankový poplatok medzi rokmi 2005 a Napriek tomu patrí Španielsko aj dnes k technologicky najpokrokovejším krajinám, dodáva Gajdoš. Nezávislému expertovi je však jasné, na koho plecia nakoniec dopadne výpadok peňazí v systéme. Nakoniec to vždy zaplatí spotrebiteľ. Je to ako každý iný biz nis. So svojimi maržami a investíciami. Nemali by sme prepadať naivným predstavám, vyhlásil na HN- Clube, ktorý sa konal v bratislavskom hoteli Devín, managing partner KPMG Slovensko Ľuboš Vančo. 6 ROČENKA HNCLUBU 2015

7 Bezhotovostné Slovensko Plus pre obchodníkov Nižšie poplatky sú však dobrou správou pre obchodníkov. Podľa odhadov spoločnosti Visa by tí na Slovensku mohli ušetriť ročne až 13 miliónov eur. Navyše, podľa jej prieskumov sú práve vysoké medzibankové poplatky jednou z hlavných prekážok, prečo menší obchodníci odmietajú akceptovať platobné karty. Znížením poplatku sa tak môže výrazne zvýšiť počet obchodníkov, ktorí nakoniec prikývnu na zavedenie platobného terminálu. Príkladom je Nemecko. Po tom, ako vlani podstatne znížili poplatky, začalo karty akceptovať množstvo obchodníkov, uzatvára Gajdoš. Ďalším hitom budú mobilné platby Boom, aký zažilo Slovensko pri spustení bezkontaktných platieb kartami, sa môže čoskoro zopakovať. Tentoraz by Slováci mohli vo veľkom vymieňať platobné karty za smartfóny. Svetlú budúcnosť mobilným platbám veštili včera na HNClube všetci rečníci. Úspech podľa šéfa spoločnosti Visa pre Českú republiku a Slovensko Marcela Gajdoša závisí od dvoch pilierov. Prvým je rozšírenie terminálov, ktoré sú schopné prijímať bezkontaktné platby. A v tomto máme perfektný základ, keďže viac ako polovica terminálov takéto platby akceptuje. Aj v prípade mobilov, povedal Gajdoš na podujatí v bratislavskom hoteli Devín. ROZHOVOR Dane by sa dali zaplatiť kartou už o rok Kartové spoločnosti na Slovensku sa snažia presvedčiť aj štátnu správu, aby akceptovala platbu kartou pri daniach a poplatkoch. Čo ste v tomto smere podnikli vy? Stretol som sa ešte s bývalým štátnym tajomníkom ministerstva financií Petrom Pellegrinim. Celá myšlienka spočívala v tom, že on ako líder pre digitálne technológie na ministerstve, vytvorí spoločne s nami kampaň, aby sa podporilo rozšírenie bezhotovostného styku. Vďaka možnosti platiť v štátnej správe platobnou kartou by sa zmenšila sivá ekonomika na Slovensku, a tým aj zvýšil výber daní. Po odchode Petra Pellegriniho z rezortu sme na túto debatu zatiaľ nenadviazali. Dohodli ste s ministerstvom financií spoločný postup pri zavádzaní terminálov na úradoch? Všetko to boli zatiaľ predbežné ústne dohody bez konkrétneho záväzku a plánu. Ako budete ďalej postupovať? Teraz je ťah na nás, aby sme túto otázku opäť otvorili v rámci debaty o zmene medzibankových poplatkov. Koľko by trvalo zavedenie bezhotovostného styku platobnými kartami v štátnej správe na Slovensku? Je to otázka dohody. Ak by bola dohoda so štátnou správou, tak hovoríme o projekte, ktorý by nemal trvať dlhšie ako rok. Ak stúpne objem platieb kartami, podiel sivej ekonomiky sa zníži, vraví riaditeľ Visa Europe pre SR a ČR Marcel Gajdoš. Ešte 40-tisíc obchodníkov by na Slovensku mohlo mať terminál, vraví Marcel Gajdoš. SNÍMKY: HN/PETER MAYER Jedným z cieľov je znížiť sivú ekonomiku. Čo ďalšie dôvody? Urobili sme si štúdiu, na základe ktorej sme zisťovali, aký potenciál pri zavádzaní platobných terminálov má Slovensko. Prišli sme na to, že približne 40-tisíc obchodníkov by tu ešte mohlo mať terminál. Samozrejme, pozreli sme sa aj na to, prečo ten terminál nemajú. Jednou z bariér bolo, že obchodník nemôže použiť platobnú kartu, ktorú dostane k terminálu, na platobný styk so štátnou správou. Ak chce zaplatiť dane či poplatky, musí si vybrať peniaze z bankomatu. A tu sme nabádali ministerstvo financií, aby išlo príkladom. Argument, že zavádzanie bezhotovostných platieb zníži podiel sivej ekonomiky, je známy. Podarilo sa to už niekde reálne dosiahnuť? Podľa našich odhadov, ktoré sú založené aj na skúsenostiach, platí, že ak stúpne objem platieb platobnými kartami o päť percent, podiel sivej ekonomiky sa zníži o jedno percento. Je tam súvislosť. Zníženie sivej ekonomiky má pritom pozitívny vplyv na výber daní a štátny rozpočet. Takto môžeme pomôcť štátu zvýšiť príjmy bez toho, aby sa zvýšilo zaťaženie obyvateľstva. ROČENKA HNCLUBU

8 NATO: výhoda pre štát aj pre biznis Rečníci na HNFóre sa zhodli, že kríza na Ukrajine potrebuje mierové riešenie. Na snímke je (zľava) zástupca generálneho riaditeľa SAC Jaroslav Naď, veľvyslanec USA Theodore Sedgwick, náčelník generálneho štábu OS SR Milan Maxim, veľvyslanec SR pri NATO Tomáš Valášek a generálny riaditeľ Aliter Technologies Peter Dostál. SNÍMKY: HN/PAVOL FUNTÁL NATO núka biznis. Spoločnosti ho ignorujú HOSTIA: Theodor Sedgwick, veľvyslanec USA Tomáš Valášek, veľvyslanec SR pri NATO Peter Dostál, generálny riaditeľ Aliter Technologies Milan Maxim, náčelník generálneho štábu OS SR Jaroslav Naď, zástupca generálneho riaditeľa SAC MIESTO KONANIA: Hotel Devín TERMÍN: 19. marca 2015 Slovenským firmám ležia zákazky od NATO pri nohách, no len máloktorá sa do lukratívneho biznisu pustí. Aj o tom hovorili rečníci na minulotýždňovom HNFóre v bratislavskom hoteli Devín. Nad postojom nášho biznisu len nechápavo krútili hlavami. Naše podniky pritom podľa nich majú na to, aby si odtrhli podstatne väčší kus z rozpočtu Severoatlantickej aliancie. Je pritom sa o čo pobiť. Každý rok míňa NATO na nákupy viac ako dve a pol miliardy amerických dolárov. Záujem má pritom o všetko. Od vody až po vojenskú techniku. NATO míňa na nákupy viac ako 2,5 miliardy dolárov ročne. Ani len obed Veľakrát sa stalo, že sme priniesli obstarávateľa až k nohám slovenských firiem. Žiaľ, musím to povedať otvorene, firmy neboli ochotné zaplatiť ani obed, aby prediskutovali možnosť dodania zákazky aj za milióny eur, zaspomínal si na svoje pôsobenie v delegácii NATO terajší zástupca generálneho riaditeľa Slovenskej atlantickej komisie SAC Jaroslav Naď. Našim firmám vyčíta, že sú málo aktívne pri zapojení sa do miliardového trhu. Veľvyslanec Slovenska pri NATO Tomáš Valášek pritom hovorí, že slovenské firmy sú vo výhode. Aliancia podľa neho uprednostňuje dodávateľov z menších krajín, keďže by len ťažko konkurovali hráčom z veľkých štátov. To, že sú preferované však neznamená, že ten pečený holub padne sám do úst. Občas nás zaráža neochota urobiť ten posledný krok či dva, hovorí Valášek na adresu našich firiem. Na Slovensku sa pritom už teraz nájdu podľa neho vzácne výnimky, ktoré z biznisu s NATO profitujú. 8 ROČENKA HNCLUBU 2015

9 NATO: výhoda pre štát aj pre biznis Výnimky sa nájdu Jednou z nich je spoločnosť Aliter Technologies. Za posledných 18 mesiacov sa spoločnosti podarilo s NATO podpísať sedem kontraktov. Ide o dodávky rôznych IT služieb, tovarov a technológií vrátane našich vlastných. Rozsah dodávok sa pohybuje od desiatok tisíc eur až po trištvrte milióna, povedal na podujatí HNFórum generálny riaditeľ spoločnosti Aliter Technologies Peter Dostál. To však hovoril iba o priamych objednávkach od aliancie. Slovenská firma je zapojená aj do niekoľkých multimiliónových projektov pre NATO ako subdodávateľ. Rečníci sa zhodli, že firmy na Slovensku majú na to, aby obstáli pri získavaní zákaziek od NATO. Nielen pri predaji bežných tovarov a služieb, ale aj technologicky náročných a inovatívnych riešení. Výrobky nášho obranného priemyslu používame v armáde. S mnohými máme veľmi dobré skúsenosti. Majú na to Podľa mňa sú konkurencieschopné obdobným výrobkom v iných ozbrojených silách, tvrdí náčelník generálneho štábu Ozbrojených síl SR Milan Maxim. Veľvyslanec Spojených štátov na Slovensku Theodor Sedgwick pripomenul, že Slovensko má čím osloviť aj mimo zbrojnej techniky. Globálny úspech spoločnosti Eset podľa neho dokazuje, že máme čo ponúknuť aj v prípade počítačovej bezpečnosti. ROZHOVOR Slovenským podnikom vieme pomôcť Na HNFóre odznelo, že naše firmy nevyužívajú veľkú príležitosť podnikať s NATO. Možno je to preto, lebo nevedia, ako na to. Viete im pomôcť? Nielenže vieme pomôcť, ale doslova každý týždeň to robíme. Len minulý týždeň som mal dlhé rokovanie so šéfom jednej z obstarávacích agentúr v NATO o konkrétnych dvoch zákazkách pre slovenské firmy. V priebehu posledných dvoch rokov som dotiahol oboch šéfov najväčších obstarávacích agentúr pre NATO NCIA a NSPA, aby tu urobili doslova prednáškové turné pre naše firmy. Firmy majú našu plnú podporu. V prípade ich presadenia vedeli v minulosti zalobovať aj ministri. Čo musia firmy splniť, aby sa mohli uchádzať o zákazky NATO? Znamená to splniť určité administratívne očakávania. Je tu certifikácia od našej vlády. Niekedy treba získať previerku. Sú totiž aj zákazky, ktoré bežia v režime utajenia. No nie sú to neprekonateľné prekážky. Príkladom sú firmy, ktoré už teraz vďaka podnikaniu s NATO zarábajú. Prečo by sa mali slovenské firmy zaujímať o zákazky NATO? Aliancia je potenciálne jedným z najväčších zdrojov verejných zákaziek pre tie firmy, ktoré sú ochotné a schopné podnikať vo verejnej sfére. Každá z dvoch spomínaných najväčších obstarávacích agentúr má ročný rozpočet na nákupy viac ako jednu miliardu dolárov. NATO má pritom tendenciu preferovať pri zadávaní zákaziek menšie štáty. Chápe, že sa im ťažko súperí povedzme s americkými firmami. Aj preto je v mnohom aliancia ideálnym zákazníkom pre firmy zo Slovenska a podobne veľkých krajín. Stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri NATO Tomáš Valášek: Nejde iba o vojenský materiál. Nakupuje sa napríklad aj voda či syry pre vojakov. V Afganistane bolo napríklad potrebné dodávať vodu. Dodávky vody sa môžu zdať ako triviálna záležitosť, no bola to zákazka za desiatky miliónov dolárov. Akákoľvek firma, či už dodáva pokročilú technológiu alebo obyčajnú vodu, sa vie v rámci aliančného trhu umiestniť. Slovensko je medzinárodne vnímané ako krajina, ktorá má často odmietavý postoj k sankciám. Komplikuje vám to prácu v NATO? V NATO necítim nič také. Sme vnímaní ako spoľahlivý spojenec. Okrem toho, ešte do minulého roka sme boli šiestym najväčším prispievateľom do operácie v Afganistane. Robíme veci nad rámec toho, čo sa očakáva od krajín našej veľkosti a s našimi armádnymi možnosťami. A vôbec neplatí, že by politická reputácia či záujmy vstupovali do možností na podnikanie s alianciou. Nerobí sa politikárčenie so zákazkami. Firmy s akým zameraním majú šancu získať zákazku od aliancie? NATO má tendenciu preferovať pri zadávaní zákaziek menšie štáty, hovorí Tomáš Valášek. ROČENKA HNCLUBU

10 Medzinárodná investičná banka nové šance pre biznis v regióne Dohodu medzi Slovenskom a Medzinárodnou investičnou bankou podpísali na HNClube Nikolaj Kosov, predseda predstavenstva banky (vľavo) a štátny tajomník Ministerstva financií SR Vazil Hudák. Hosťom bola aj Karina Karaivanova (druhá zľava), námestníčka ministra financií Bulharskej republiky. Diskusiu viedla šéfredaktorka Hospodárskych novín Marcela Šimková. SNÍMKY: HN/PETER MAYER Slovensko má v rukách tromf. Novú banku HOSTIA: Nikolaj Kosov, predseda Predstavenstva Medzinárodnej investičnej banky Karina Karaivanova, námestníčka ministra financií Bulharskej republiky Vazil Hudák, štátny tajomník Ministerstva financií Slovenskej republiky MIESTO KONANIA: Hotel Sheraton TERMÍN: 14. apríla 2015 Medzinárodná investičná banka otvára svoje prvé zahraničné zastúpenie, vybrala si Bratislavu. Slovenský biznis má v rukách zaujímavý tromf. Je ním Medzinárodná investičná banka. Práve tá totiž u nás otvorila svoje prvé európske regionálne zastúpenie. Bratislavu sme si vybrali pre dobré vzťahy so slovenskými bankami a s rezortom financií. Ten podporil naše predstavy, vyhlásil na diskusnom fóre Hospodárskych novín HNClub predseda Predstavenstva Medzinárodnej investičnej banky Nikolaj Kosov. Len na spresnenie ich prvá zahraničná kancelária má zabezpečiť prístup k iným európskym partnerom, ale aj tým v Rusku. K rozhodnutiu, že práve Bratislava sa stala domovom zastúpenia medzinárodnej banky, prispelo viacero faktov. Jedným z najdôležitejších bolo, že Slovensko ako jediné z členských a zakladajúcich krajín finančného domu má euro. Kosov vyzdvihol aj strategickú polohu mesta a neďaleký najväčší letecký uzol v regióne strednej a východnej Európy Schwechat. Dôležité je aj to, že Slovensko má investičný rating od medzinárodných agentúr na úrovni A, dodal Kosov. Zintenzívnenie podnikania Medzinárodná investičná banka sa zameriava najmä na podporu malých a stredných podnikov, centrálu má v Moskve. Regionálna kancelária bude okrem Slovenska zastupovať aj Česko, Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko. Tento finančný dom sa chce rozvíjať a modernizovať. Aj preto potrebuje zvýšiť svoju prítomnosť v krajinách, na ktoré sa plánuje zameriavať, vysvetlil strategické rozhodnutie o otvorení zahraničného zastúpenia banky Igor Barát. Ide o bývalého splnomocnenca pre euro, ktorý je poverený vedením európskej pobočky. Cieľom banky je zintenzívniť podnikanie v strednej a vo východnej Európe, spresnil Barát. Banka bude ponúkať štandardné produkty, najmä úvery, ale aj syndikované pôžičky. Zahraničná kancelária má v stredoeurópskom prostredí nadväzovať nové kontakty, zbierať informácie a zvyšovať povedomie o zámeroch, ktoré môžu byť 10 ROČENKA HNCLUBU 2015

11 Medzinárodná investičná banka nové šance pre biznis v regióne bankou podporené. Podporený môže byť akýkoľvek projekt, ktorý je životaschopný a dáva zmysel. Prioritné oblasti sú také, ktoré sú v súčasnosti moderné. Ide teda o obnoviteľné zdroje, ekologické alebo rôzne medzinárodné investície, vysvetlil Barát. Slovensko podľa Kosova čakajú v najbližšej budúcnosti projekty v hodnote okolo 75 miliónov eur. Čo je Medzinárodná investičná banka (MIB) Založená bola v roku 1970, sídlo má v Moskve. Členskými štátmi banky sú Rusko s 58,24-percentným podielom. Česká republika s podielom 11,79 percenta, Bulharsko s 11,58 percenta, Slovensko s 8,34 percenta, Rumunsko so 7,16 percenta, Kuba s 2,08 percenta, Mongolsko s 0,41 percenta a Vietnam s 0,40-percentným podielom. Suma bankou poskytnutých úverov presahuje vyše sedem miliárd eur. Nové možnosti na export Medzinárodná investičná banka spolupracuje s domácimi rozvojovými finančnými inštitúciami u nás napríklad so Slovenskou záručnou rozvojovou bankou, respektíve Eximbankou (inštitúcie sa zlúčili). Medzinárodná banka sa sústreďuje na podporu malých a stredných podnikov, ktoré chcú expandovať v rámci členských krajín banky, hlavne na východ do rozvíjajúcich sa trhov. Pre Slovensko tak ide najmä o príležitosť, ako otvoriť našim exportérom nové možnosti, vyhlásil na HNClube štátny tajomník rezortu financií Vazil Hudák. Slovenských podnikateľov môže podľa neho lákať napríklad trh v Mongolsku či vo Vietname. Aj tieto krajiny sú totiž členmi banky. V súvislosti s geopolitickou situáciou je v súčasnosti ruský trh trochu komplikovanejší, avšak pre biznis sú dvere stále otvorené, dodal Hudák. Kosov však uviedol, že Medzinárodná investičná banka je mimo jurisdikcie štátu a ten nezasahuje do rozhodovania akcionárov. ROZHOVOR Ponúkame jednoduchšie nadväzovanie kontaktov Medzinárodná investičná banka (MIB) sa rozhodla otvoriť prvé zahraničné zastúpenie práve na Slovensku. Ako bude vyzerať blízka budúcnosť európskej regionálnej kancelárie v Bratislave? Najdôležitejšou úlohou je dostať Medzinárodnú investičnú banku do povedomia nielen slovenského prostredia, ale aj toho regionálneho. Aby sa finančné inštitúcie, teda banky, ale aj malí a strední podnikatelia dozvedeli o vzniku kancelárie. A teda aj možnosti nadväzovať kontakty jednoduchšie. Potenciálnych klientov plánujeme informovať o našich cieľoch a možnostiach jednak cez inštitúcie, akými sú napríklad podnikateľské združenia, obchodné a priemyselné komory, alebo aj cez obchodných zástupcov jednotlivých členských krajín. MIB bude priamo financovať aj menšie a stredné podniky? Je to jedna z možností. V zásade malé a stredné podniky, s ktorými dnes predovšetkým spolupracujeme, financujeme dvomi spôsobmi. A to priamo alebo spolufinancovaním s partnermi. To znamená, že môže ísť napríklad aj o úver viacerých medzinárodných finančných inštitúcií. Riaditeľ európskej regionálnej kancelárie Medzinárodnej investičnej banky Igor Barát. Projekty budeme posudzovať podobne, ako ich hodnotí akákoľvek iná finančná inštitúcia, reaguje Barát. Do akej miery budete spolupracovať so Sberbank? Budeme spolupracovať so všetkými bankami, ktoré budú mať záujem o spoluprácu. Na ktoré sektory sa budete zameriavať? Žiadna špecifická orientácia z oblasti segmentácie nie je určená. Dôležité je iba to, aby bol projekt zaujímavý, životaschopný a dával zmysel. Posudzované budú podobne ako ich hodnotí akákoľvek iná finančná inštitúcia. Aké hlavné výhody však viete ponúknuť vašim potenciálnym zákazníkom? Flexibilitu, etablovanosť v krajine, dobré pracovné vzťahy s národnými inštitúciami či už na úrovni akcionárov, a teda ministerstiev financií alebo štátnymi bankami. ROČENKA HNCLUBU

12 Slovensko bez blbej nálady Na včerajšom HNClube premiér ukončil špekulácie o tom, či pôjde na oslavy konca druhej svetovej vojny do Moskvy. Na snímke so šéfredaktorkou HN Marcelou Šimkovou. SNÍMKY: HN/PETER MAYER Fico pre Hospodárske noviny: Do Moskvy idem HOSTIA: Robert Fico, predseda vlády SR MIESTO KONANIA: Hotel Devín TERMÍN: 27. apríla 2015 Ojeho návšteve Ruska počas osláv 70. výročia konca druhej svetovej vojny sa špekulovalo dlho. Premiér Robert Fico všetky otázky vytrvalo odbíjal. Až doteraz. Na diskusnom fóre Hospodárskych novín HNClub totiž prvý raz oficiálne priznal, že do Moskvy ide: Nehanbím sa za to, čo teraz poviem. Deviateho mája sa zúčastním na Premiér prvýkrát potvrdil návštevu Ruska počas osláv výročia konca druhej svetovej vojny. kladení vencov v Rusku. Pripomenul, že na Slovensku zomrelo 63-tisíc vojakov vtedajšej Červenej armády a nikto nepochybuje, že rozhodujúcu úlohu na páde fašizmu mal vtedajší Sovietsky zväz. Jeho návšteva Kremľa však bude s medzizastávkami. Tesne pred ňou si Fico pôjde uctiť vojakov aj na Ukrajine, v Poľsku a Liptovskom Mikuláši. Práve boje o toto slovenské mesto v závere druhej svetovej vojny patrili medzi najťažšie. Podľa analytika z agentúry Polis Jána Baránka zvolil premiér kompromisné riešenie. Tým, že nebude stáť na tribúne s kontroverznými osobnosťami, ako je vodca Severnej Kórey Kim Čong-un, tak by som jeho rozhodnutie príliš nepolitizoval, vysvetľuje Baránek. Ako ďalej dodáva, Rusi bez ohľadu na režim či geopolitické napätie považujú tieto oslavy za jedny z najdôležitejších vo svojej histórii. Na druhej strane, Ficova návšteva nebude pre Kremeľ jediná. V Moskve sa má stretnúť aj s českým prezidentom Milošom Zemanom. V máji sa do krajiny chystá vycestovať aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá však oslavy konca druhej svetovej vojny odmietla. Tým by sa prípadná premiérova cesta stala menej kontroverzná, vraví Jakub Šimkovič z informačného portálu EurActiv.sk. Pozvánku na oslavy konca druhej svetovej vojny dostal aj prezident Andrej Kiska. Odmietol ju pre situáciu na Kryme. 12 ROČENKA HNCLUBU 2015

13 Slovensko bez blbej nálady Aj toto chystáme. Pozrite sa, čo ešte Fico oznámil na HNClube Väčší vplyv v Slovenských elektrárňach Keď talianska spoločnosť Enel oznámila, že chce predať svoj 66-percentný podiel v Slovenských elektrárňach, reakcia štátu nedala na seba dlho čakať. Vláda Roberta Fica si chcela posilniť svoj vplyv v tomto strategickom podniku. Dnes je jasné, že Ficova vláda by chcela získať nielen väčšinový podiel, ale aj manažérsku kontrolu. O získanie takého vplyvu v Slovenských elektrárňach, keď štát bude mať väčšinu aj z hľadiska reálneho riadenia firmy, budeme mať obrovský záujem, vyhlásil Fico na HNClube. Taliansky Enel svoj podiel v Slovenských elektrárňach predáva, pričom záujem oň dnes majú štyri spoločnosti. Jedna zdravotná poisťovňa. Vďaka Telekomu Nejde o novú myšlienku. Šéf vlády o jednej verejnej zdravotnej poisťovni hovoril už v roku Fungovať mala v tomto roku. Neskôr však táto myšlienka ustúpila do úzadia. Včera ju však premiér Fico na HNClube znova otvoril, a to necelý rok pred parlamentnými voľbami. Pripustil možnosť, že by sa peniaze z predaja 49 percent akcií Slovak Telekomu mohli použiť práve na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. Druhý sociálny balíček Najprv boli vlaky zadarmo, neskôr Fico a spol. prišli s dotovaním detských táborov a dovoleniek. Len týmto sa to však nekončí. Vláda totiž chystá druhý sociálny balíček. Chce ho predstaviť už koncom mája. Jeho súčasťou má byť aj zatepľovací program pre rodinné domy. Prvá predstava je, že ak by si človek chcel zatepliť rodinný dom, štát by mu peniaze vo forme dotácie vrátil. Okrem toho vláda pripravuje aj vratky za plyn. Prvé by domácnosti mali dostať už začiatkom budúceho roka, a to podľa včerajších Ficových slov zhruba 10 percent z ročnej spotreby plynu. Jedna poisťovňa ostáva stále v hre Ide o jeden z najkontroverznejších plánov súčasnej vlády Roberta Fica (Smer-SD). A aj napriek tomu, že už pár mesiacov o zámere vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu nepočuť, s novinkou kabinet stále počíta. V hre naďalej ostáva vytvorenie jednej verejnej zdravotnej poisťovne. To si vyžaduje peniaze. Zobrať ich súčasným vlastníkom nemôžeme. Dá sa to vyvlastniť, ale aj sa dá s majiteľmi dohodnúť na odkúpení podielov, oživil zase tému na včerajšom diskusnom fóre Hospodárskych novín HNClub Fico. Zober si svoju časť Telekomu Ako ďalej premiér dodal, na odpredaj by sa dali použiť peniaze, ktoré štát získa predajom 49 percent akcií spoločnosti Slovak Telekom. Vláda očakáva, že sa jej vďaka tomuto obchodu podarí získať 750 miliónov až miliardu eur. Využiť peniaze z predaja Telekomu na vytvorenie jednej poisťovne je už dlhšie jednou z možností, o ktorej vláda uvažuje. Na peniaze z Telekomu si však robia zálusk aj ďalšie ministerstvá. Zvažuje sa napríklad, že by za ne vláda posilnila svoj vplyv v Slovenských elektrárňach. Koľko z odpredaja, ktorý sa začal minulý týždeň, štát získa, a ako tie peniaze nakoniec využije, je však nateraz otázne. Plán jednej poisťovne tak dnes, ako aj v minulosti padá najmä na nedostatku financií. Ministerstvo zdravotníctva svoje stanovisko v danej veci nemení. Zákon o unitárnom systéme je pripravený. Všetko závisí od zabezpečenia financovania, informuje hovorca ministerstva zdravotníctva Peter Bubla. Na otázku, či má rezort pripravený plán, ako zabezpečiť financie, však už neodpovedá. Podobne ani ministerstvo financií. Ako však ďalej Bubla dodal, rezort v súčasnosti pracuje aj na myšlienke zákazu zisku súkromných zdravotných poisťovní. To však možno dosiahnuť podľa neho len zmenou ústavného zákona. Predaj či vyvlastnenie? Plán, ako vytvoriť jednu poisťovňu, mala už pritom exministerka Zuzana Zvolenská pripravený pred viac ako dvoma rokmi. Počítala s tromi možnosťami: pre- Tému jednej zdravotnej poisťovne oživil Fico aj na HNClube, ktorý sa konal v apríli. ROČENKA HNCLUBU

14 Slovensko bez blbej nálady Diskusné fórum s premiérom si nikdy nenechajú ujsť ani celoslovenské médiá. SNÍMKA: HN/PETER MAYER nájom poistného kmeňa, odpredaj, prípadne vyvlastnenie Dôvery a Unionu. Pre nápad s vyvlastňovaním dokonca holandská spoločnosť Achmea, ktorá ovláda poisťovňu Union, iniciovala medzinárodnú arbitráž. V nej argumentovala, že vyvlastnenie nie je vo verejnom záujme, nepodlieha riadnemu zákonnému procesu a je diskriminačné. Arbitrážny súd sa však na jej stranu nepostavil. Podľa neho je verejné poistenie len v rukách štátu a on nemá právo doň zasahovať. Ako sa zachovajú poisťovne dnes, je otázne. Do uzávierky sa redakcii Hospodárskych novín podarilo získať vyjadrenie len Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Všeobecná zdravotná poisťovňa tvrdí, že sa bude riadiť platnou legislatívou. Už v minulosti vláda preferovala dohodu. Peniaze od bánk použijeme na záchranu drobných veriteľov Váhostavu z diskusie HNClubu Richard Bendík, Kaufland Blbá nálada v obchode vládne niekoľko rokov. Dôvodom je jogurtový zákon, ktorý rieši pokutovanie obchodníkov za to, že predávajú tovar po lehote minimálnej trvanlivosti. Obchodu to spôsobuje problémy. Robert Fico: Mám pre vás najskôr dobrú radu. Nemajte jogurty po lehote exspirácie a nemajte zhnité mäso. Minister pôdohospodárstva má podporu vlády, pokiaľ ide o boj za kvalitné potraviny na pultoch našich obchodov. Ak sa zlepší situácia, tak sme pripravení sa baviť aj o zmenách v zákone. Ján Buocík, advokát a bratislavský poslanec Budúci rok Bratislavu čaká predsedníctvo v Európskej únii. Uvažuje vláda o tom, že pomôže hlavnému mestu? Robert Fico: Predsedníctvo je obrovská príležitosť na to, aby sme si urobili buď veľkú hanbu, alebo významne zlepšili imidž Slovenska v zahraničí. Preto bol vyčlenený rozpočet na Slovenské predsedníctvo je to niekoľko desiatok miliónov eur. Verím, že podobne, ako to bolo v Košiciach, keď boli európske mesto kultúry a uskutočnilo sa množstvo aktivít, tak to, čo bude potrebné, sa bude robiť aj tu. Marcela Šimková, šéfredaktorka HN Nás všetkých by už potešilo, ak by sa dali po zime dokopy cesty. Robert Fico: Existujú určité kompetencie, pokiaľ ide o cesty. Cesty prvej triedy, rýchlostné komunikácie a diaľnice sú pod patronátom štátu. Slovenská správa ciest má jednotky, R-ky a diaľnice má NDS. Cesty druhej a tretej triedy tam má pôsobnosť VÚC. Bratislava má výnimku, myslím, že komunikácie, ktoré sú v Bratislave, patria pod Bratislavu. Pri oprave ciest môžeme spolupracovať, ale investičná záťaž je vždy na tom, kto má na starosti tieto cesty. 14 ROČENKA HNCLUBU 2015

15 Kvalita potravín šanca pre regionálnych dodávateľov Hosťami HNClubu boli (sprava) Dušan Janíček, Jozef Bíreš, Ľubomír Jahnátek, Dariusz Bator a Pavol Uhrin. Diskusiu viedla šéfredaktorka HN Marcela Šimková. SNÍMKY: HN/PETER MAYER Určite ľahšie je dobyť cudzinu ako naše pulty Podľa agrorezortu by slovenskí producenti získali lepšiu vyjednávaciu pozíciu, keby sa združovali do väčších celkov. Cesta na pulty predajní nie je pre slovenských výrobcov vôbec ľahká. Niekedy sa dokonca viac oplatí vydať sa opačným smerom. A to na zahraničné trhy. Keď použijeme rovnaké zdroje na výstavu v zahraničí, dosiahneme väčší efekt, ako keď sa snažíme o expanziu na slovenských pultoch, povedal na diskusnom fóre Hospodárskych novín HNClubu Kvalita potravín konateľ spoločnosti Novofruct Pavol Uhrin. Šéf agrorezortu Ľubomír Jahnátek (vľavo) dal poľnohospodárom návod na dojednanie lepších cien s odberateľmi. Spájanie síl v odbytových družstvách. Kvalita vs. cena Produkty novozámockej konzervárne sa napríklad nenachádzajú v regáloch reťazca Lidl. A to nie preto, že by sme sa nesnažili, ale preto, že sme sa im zdali drahí a nekonkurencieschopní, pokračuje šéf spoločnosti s tým, že napríklad pri detských výživách jednoducho nemôžu poľaviť z kvalitatívnych štandardov. Niektoré siete podľa neho požadujú znižovanie výkupných cien napriek tomu, že na to nie je opodstatnený dôvod. Priestor tak spoločnosť vidí práve v exporte do zahraničia. Už dnes tvorí zahraničný obchod 40 percent tržieb Novofructu. Reťazce tvrdia, že záujem o spoluprácu so slovenskými dodávateľmi určite majú. Máme záujem ďalej podporovať a rozvíjať spoluprácu s regionálnymi dodávateľmi. Tiež chceme spolupracovať pri vytváraní modelu, ktorý by umožnil vznik výrobných družstiev menších a stredných výrobcov, čo by zlepšilo možnosti regionálnych dodávateľov, vysvetľuje generálny riaditeľ Billa Slovensko Dariusz Bator. Sieť totiž môže tovar na pult zaradiť, ale ak sa nebude predávať, musí ho stiahnuť. Billa však napríklad spolupracuje so slovenským chovateľom ošípaných, od ktorého odkupuje bravčové mäso. Chovateľovi reťazec pomohol nájsť partnera na spracovanie mäsa a ďalej ho predáva pod HOSTIA: Ľubomír Jahnátek, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Dariusz Bator, generálny riaditeľ BILLA Slovensko Pavol Uhrin, konateľ a spolumajiteľ Novofruct Dušan Janíček, podpredseda pre potravinárstvo SPPK MIESTO KONANIA: Hotel Devín TERMÍN: 28. apríla 2015 ROČENKA HNCLUBU

16 Kvalita potravín šanca pre regionálnych dodávateľov Máme záujem ďalej podporovať a rozvíjať spoluprácu s regio nálnymi dodávateľmi, vyhlásil generálny riaditeľ Billa Slovensko Dariusz Bator. Podľa ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozefa Bíreša za desať rokov žiadna európska potravinová kauza nemala pôvod na Slovensku. vlastnou značkou Slovenská farma, čím chovateľovi odpadajú práve náklady na marketing produktu. Tento systém chceme stále rozširovať o ďalších dodávateľov, uvádza Dariusz Bator. Spojte sa Najhoršiu pozíciu pri vyjednávaniach pritom majú najmenší producenti. Ministerstvo pôdohospodárstva vidí priestor v ich združovaní do odbytových družstiev. Keď príde do Billy rokovať vedúci malého družstva, len veľmi ťažko docieli kontrakt, konštatuje šéf agrorezortu Ľubomír Jahnátek. Podľa neho na Slovensku síce vieme vyrábať vynikajúce produkty, nevieme však obchodovať. Ako príklad uviedol hrozbu mliečnej krízy. Od prvého apríla totiž Európska únia zrušila kvóty na produkciu mlieka. To znamená, že slovenský trh môže zaplaviť lacné mlieko z ostatných členských krajín. Ako sme sa na túto skutočnosť pripravili? Nijako, vysvetľuje minister s tým, že vo svete sa prvovýrobcovia na ochranu spájajú do odbytových družstiev a vďaka tomu majú lepšiu a silnejšiu pozíciu pri vyjednávaní s obchodnými reťazcami. ROZHOVOR Slovenskí výrobcovia mlieka sa nedokázali predať Výrobcovia sa sťažujú, že majú ťažkú pozíciu pri vyjednávaniach s odberateľmi. Podľa vás by pomohlo, keby sa združovali do odbytových družstiev. Prečo tak zatiaľ nerobia? To sa musíte spýtať predovšetkým poľnohospodárov. Skutočne je veľmi zlé, že nemáme najmä v produkcii mlieka spojených producentov do odbytových družstiev. Pritom celý svet ide práve týmto smerom. Dokonca v súvislosti so zrušením kvót sa začala produkcia mlieka hedžovať. Tí dobrí obchodníci si dnes dokonca hedžujú na tri roky minimálne 50 percent kapacity a 50 percent nechávajú na voľné príležitosti, ktoré Priemerné výkupné ceny cez odbytové družstvá boli o dva centy vyššie na liter mlieka, ako keď si to prvovýrobcovia dohodovali sami, hovorí minister pôdohospodárstva. môžu na trhu vzniknúť. My ideme presne opačným smerom. Čo by mohli producenti takto získať? Uvediem príklad. Priemerné výkupné ceny za minulý rok realizované cez odbytové družstvá, hoci ich máme iba 18, boli o dva centy vyššie na liter mlieka, ako keď si to prvovýrobcovia dohodovali sami. Keď si to premietnete na celkovú produkciu zhruba 960-tisíc ton mlieka, ktoré produkujeme ročne, je to strata pre prvovýrobcov zhruba 20 miliónov eur. A keď to ešte premietnete na jednu dojnicu, ktorých máme približne 140-tisíc, naši poľnohospo- 16 ROČENKA HNCLUBU 2015

17 Kvalita potravín šanca pre regionálnych dodávateľov dári dobrovoľne darovali mliekarom 137 eur na jednu dojnicu ročne. A to len preto, že nevedeli dobre predať. O ťažkej ceste na pulty predajní hovorí aj tradičná konzerváreň Novofruct, ktorá sa nedohodla s Lidlom. Lidl je špeciálny obchodný reťazec. Po trojročných kontrolách môžem povedať, že ak má zaznamenané nejaké nedostatky, okamžite ich odstráni. Tam je evidentné, že Lidl okamžite rieši problémy, ktoré mu zachytíme. Na druhej strane ide vlastnou obchodnou politikou a tvrdí, že sa nechce zapojiť do národného programu podpory slovenských potravín. Je to jeho rozhodnutie a je na zákazníkoch, či budú túto filozofiu akceptovať, alebo budú uprednostňovať slovenské potraviny. Billa tvrdí, že ak sa nebude produkt predávať pre vysokú cenu, už ho na pulty nepostaví. Cenová politika je druhá strana vzťahu, prečo sa slovenské potraviny nemôžu presadiť v obchodoch. Máme konkrétne informácie, kedy je slovenský výrobca znevýhodňovaný oproti dovoznému. Marža na slovenskom výrobku je podstatne vyššia, ale pritom sa nakupuje za nižšiu cenu ako dovozný. To v konečnom dôsledku znamená, že slovenský výrobok je na pulte zbytočne drahší, ako by mal byť. Na konci roka dokonca dochádza k penalizácii. Niektoré reťazce penalizujú slovenských výrobcov spätnou maržou s tým, že majú nepredajné produkty. To je absolútne nefér. Cenová politika je druhá strana vzťahu, prečo sa slovenské potraviny nemôžu presadiť v obchodoch. Pred časom ste avizovali vysoké pokuty pre obchodné reťazce za nedostatky. Ukončili ste správne konania? Zatiaľ bolo právoplatne ukončené len jedno, a to milión pre Tesco. Aj v tomto prípade vykonateľnosť pozastavil súd, lebo inštitúcia sa odvolala, takže ku konečnej platbe ešte neprišlo. Šéf agrorezortu Ľubomír Jahnátek dal poľnohospodárom návod na dojednanie lepších cien s odberateľmi. Spájanie síl v odbytových družstvách. SNÍMKY: HN/PETER MAYER anketa z HNClubu Je ťažké dostať sa na pulty našich predajní? Tibor Paulis, konateľ spoločnosti Paulis Záhradkárske služby S dostatočnou kvalitou nie je problém sa tam dostávať. O tom musíme presvedčiť nákupcov aj zákazníkov. Vždy sme sa museli prispôsobiť požiadavkám nákupcov, aby vedeli predávať náš produkt. Snažili sme sa uspieť tam, kde nás prijali, s tým, že pestujeme viac ako 27 druhov zeleniny. Tieto produkty dodávame do veľkoskladov aj s ďalšími, ktoré vykupujeme od viacerých pestovateľov. Ignác Bertovič, výkonný riaditeľ spoločnosti Berto Výrobca by svojím produktom mal zaujať zákazníka a odberateľa. Vzhľadom na to, že určitá kvalita je za určitú cenu, potom prichádza k rozporu, že cena je vyššia a nasledujú dlhšie rozhovory, aby sme sa dohodli na cene. Pri niektorých výrobkoch sa to darí, pri iných menej. Slovenský výrobok ako taký je o málo drahší, lebo suroviny sú u nás trochu drahšie. Ale na druhej strane je tá kvalita vďaka kontrolám viac-menej zaručená. ROČENKA HNCLUBU

18 TOP 10 žien slovenského biznisu TOP ženy slovenského biznisu sú: dnes už bývalá generálna riaditeľka Kooperativa poisťovne Regina Ovesny-Straka a generálna riaditeľka DHL Express Slovakia Daniela Mišurová. SNÍMKY: HN/PAVOL FUNTÁL Ženský recept na úspech? Jednoznačne politika HOSTIA: Regina Ovesny-Straka, v súčasnosti bývalá generálna riaditeľka Kooperativa poisťovne Daniela Mišurová, generálna riaditeľka DHL Express Slovakia Alica Pavúková, PwC Juraj Vaculík, MADE BY VACULIK MIESTO KONANIA: Hotel Radisson Blu Carlton, Bratislava TERMÍN: 16. júna 2015 Manažérok je málo, kvóty však nie sú cesta. Príkladom by mala ísť aj samotná vláda, potvrdili účastníčky diskusie. Ak chcú ženy niečo zmeniť, mali by ísť do politiky. Taký je odkaz z HNClubu Top 10 žien slovenského biznisu. Pretláčať ženy do vedúcich pozícií umelými kvótami nie je cesta. Samotné ženy by si mali povedať, že chcú veci meniť. Vláda je derivátom volieb. Sami sme si ju zvolili maskulínnu, takže zmeniť ju by bolo ťažké, hovorí majiteľ reklamnej agentúry Made by Vaculik Juraj Vaculík. Žien je stále málo Najviac žien v topmanažmente do 40 percent majú severské krajiny. Na Slovensku zastávajú ženy iba zhruba pätinu popredných pozícií. Vždy som bola proti kvótam, ktoré určujú zastúpenie žien v manažmente. Ženy majú potenciál preraziť aj bez toho. Bohužiaľ, realita je veľakrát iná, povedala generálna riaditeľka Kooperativa poisťovne Regina Ovesny-Straka. Tá si zároveň odniesla hlavné ocenenie štvrtého ročníka súťaže Top desať žien, ktoré vyhlasujú Hospodárske noviny a poradenská spoločnosť PwC. Kvóty nepomôžu Oveľa účinnejšie ako prípadné kvóty na zastúpenie žien v dozorných radách firiem by podľa nej boli záväzky vlády i firiem. Ak si spoločnosť kótovaná na burze dá za cieľ zvýšiť percento žien v top pozíciách a napíše to do výročnej správy, bude to pre ňu záväzok. A to platí aj pre štát, vysvetľuje Ovesny-Straka. Zároveň by mali byť vytvorené aj podmienky na to, aby sa ženy o takého pozície uchádzali. Manažérkam by pomohli napríklad materské školy v rámci firiem, aby mali ľahší nástup do práce po materskej dovolenke, myslí si generálna riaditeľka DHL Express Slovakia Daniela Mišurová. Tá sa stala víťazkou online hlasovania súťaže Top desať žien. 18 ROČENKA HNCLUBU 2015

19 TOP 10 žien slovenského biznisu ČLENKA POROTY O HLASOVANÍ Alica Pavúková, partner spoločnosti PwC Anketa nie je len o úspechu topmanažérky v danom roku. Naozaj je aj o tom, čo všetko má topmanažérka za sebou. Regina Ovesny-Straka má na Slovensku 16-ročnú kariéru a zároveň vystriedala vrcholné pozície v jednej z našich bánk, dnes je generálnou riaditeľkou Kooperativy. Okrem toho bolo pri rozhodovaní veľmi dôležité, že je činná aj v iných oblastiach, teda že je riaditeľkou Asociácie poisťovní, v správnej rade nadácie a v správnej rade Žilinskej univerzity. Hovorí plynule po slovensky, v biznise komunikuje v slovenčine. Taktiež zmenila sektor. Síce sa to zdá, že je to stále finančný sektor, ale rozdiely sú vcelku veľké a myslím si, že sa za pochodu učí, a preto ju to aj baví. Má obrovský drajv, ktorý ju posúva dopredu. O ženách vo vedúcich pozíciách diskutovali (zľava) majiteľ reklamnej agentúry Made by Vaculik Juraj Vaculík, partnerka poradenskej spoločnosti PwC Alica Pavúková, dnes už bývalá generálna riaditeľka Kooperativa poisťovne Regina Ovesny-Straka a generálna riaditeľka DHL Express Slovakia Daniela Mišurová. Diskusiu viedla Petra Jamrichová. Pomôcť by mohli aj samotné ženy, ktoré si už takúto pozíciu vybudovali. Je aj úlohou nás samotných, aby sme si navzájom pomáhali, uvádza partnerka PwC Alica Pavúková. Muži sa môžu učiť Avšak keď sa už ženám podarí do vedúcich pozícií dostať, z toho, ako skĺbiť pracovný život so súkromným, by mohli dávať mužským kolegom lekcie. Topmanažéri by sa v tomto mohli od topmanažérok učiť. Veľa sa hovorí o rovnováhe medzi prácou a súkromím, ale muži to zatiaľ nevedia, hovorí Vaculík, ktorý sám seba označuje za militantného feministu. Ženy podľa neho vzbudzujú väčšiu dôveryhodnosť a vedia veci zvážiť z racionálnej i emocionálnej stránky. Existujú pritom dve bariéry, ktoré spôsobujú, že žien je medzi manažérkami stále málo. Je to mentálna bariéra mužov a tiež mentálne nastavenie žien, ktoré si nevedia samy seba predstaviť na vedúcej pozícii. Ženy majú nižšie sebavedomie. Keď jej ponúkneme pozíciu, väčšinou neodmietne, ale málokedy príde sama a povie, že chce svoju kariéru posunúť ďalej, konštatuje Regina Ovesny-Straka. O rebríčku Top 10 žien slovenského biznisu Do rebríčka bolo možné nominovať každú ženu, ktorá je manažérkou. Pracuje na Slovensku a možno ju považovať za ženu reprezentujúcu domáci biznis. Nie je činná v politickej sfére. Z rebríčka nie sú vyňaté ženy, ktoré v priebehu roka menili zamestnanie. ČLENKA POROTY O HLASOVANÍ Magdaléna Dobišová, generálna riaditeľka Skanska Každá jedna z týchto desiatich dám, ktoré vystúpili na pódium, pokojne mohla byť či už víťazkou poroty, alebo víťazkou online hlasovania. Hlasovanie na internete je o sympatiách verejnosti či zamestnancov. Bolo to tesné. Myslím si, že nie je korektné porovnávať hlasovanie poroty a online. Na internete zaváži, ako topmanažérka pôsobí, ako vystupuje na pracovisku či koľko má priateľov. ROČENKA HNCLUBU

20 TOP 10 žien slovenského biznisu ROZHOVOR Cieľ je 40 percent manažérok Šéfka Kooperativa poisťovne, Vienna Insurance Group, Regina Ovesny-Straka, ktorá v decembri 2015 ukončila pôsobenie vo firme: Zaujímavé. Takže slovenskí muži poslúchajú viac? Slováci sú otvorenejší. Na Slovensku je úžasné to, že sme zvedaví, chceme vedieť, čo sa deje okolo nás. Chceme to vidieť, počúvať, čítať, chceme sa z toho učiť. V Rakúsku to až tak necítiť. Zaberá na podriadených viac tvrdá ruka alebo medové motúzy? Obidve veci sú potrebné. Pred rozhodnutím sa dá veľa diskutovať, ale keď už rozhodnutie spoločne prijmeme, treba ho zaviesť do praxe. A nie začať novú diskusiu a hľadať rôzne vysvetlenia, prečo sa niečo nedá urobiť. Sme tu, aby sme riešili problémy. Niekedy treba byť aj tvrdší, lebo vždy sa nájdu ľudia, ktorí si myslia, že to nie je vážne, hoci to vážne je. Na Slovensku je dostatok manažérok, ale Regina Ovesny-Straka stále vidí priestor na zlepšenie. SNÍMKA: HN/PAVOL FUNTÁL Bankovníctvo i poisťovníctvo sú sektory, ktoré sa viažu skôr s mužským svetom. Ako sa v nich môže presadiť žena? Jednoducho. Pracovať a mať profesionálny základ, to je vždy najdôležitejšie. Okrem toho je dôležité mať cit pre klientov. V týchto sektoroch neponúkame produkt, ale skôr službu. Nie je to niečo, čo môžete cítiť, preto je oveľa podstatnejšie, aký máme vzťah s klientom. Vo finančnej sfére hovoríme o dôvere. A to je niečo veľmi vážne. Musíme si budovať vzťah s klientom, skúsiť pochopiť, čo presne potrebuje, a potom mu to aj ponúknuť. Je pre ženu ťažké vybudovať si rešpekt? Nemala som takú skúsenosť, ale možno som si to len nevšimla. Vždy som však zvolila profesionálny prístup. Osobitne na Slovensku som mala pocit, že muži to brali úplne prirodzene a nevznikol nejaký problém. Skôr sa mi to stalo v Rakúsku. Vidíte rozdiel v tom, ako vás prijímajú ženy a ako muži? To nie. Pre mňa je dôležité, že títo ľudia chcú pracovať, majú profesionálny základ, navzájom sa rešpektujú, preberajú zodpovednosť a majú aj ľudský prístup. Vtedy je jedno, či je to žena, alebo muž. Samozrejme, každý má iný prístup, iný charakter, je iná osobnosť. Keď sa však v tíme dopĺňajú, tak je to skvelé. Kvóty podľa vás nie sú riešením, ako dostať viac žien do čelných pozícií. Čo by zabralo? Vládne orgány a podnikatelia si musia dať záväzok. Lebo keď si verejne povieme, že budeme mať toľko percent žien v manažérskych pozíciách napríklad do roku 2018, a keď to aj napíšeme do výročnej správy, potom je to záväzok. A aj investori sa budú pýtať, ako sa tento záväzok napĺňa. Bez záväzku to nebude fungovať. Ale kvóty nám nepomôžu. Dáte si taký záväzok aj v Kooperative? Chvalabohu, máme veľa žien v manažmente, ale áno, musíme toto číslo ešte zvýšiť. Aký je optimálny pomer? Povedala by som, že 40 percent žien v manažérskych pozíciách. U nás je celkovo vysoký podiel žien v kolektíve, ale v manažérskych pozíciách máme tiež poten ciál na zlepšenie. Kto je Regina Ovesny-Straka Dnes už bývalá generálna riaditeľka a predsedníčka Predstavenstva Kooperativa poisťovňa, Vienna Insurance Group. Na Slovensku má za sebou dlhoročnú kariéru. V rokoch 2001 až 2009 bola napríklad predsedníčkou predstavenstva a šéfkou Slovenskej sporiteľne. Bol pre vás prechod z bankovníctva do poisťovníctva ťažký? Zo začiatku áno. Niektoré veci sú úplne iné. Poisťovníctvo je dlhodobejší biznis, to znamená, že aj myslenie je inak nastavené. Predaj funguje inak. A keď riadite podnik, tak to je ešte úplne iná káva. Veľa vecí som sa musela učiť. 20 ROČENKA HNCLUBU 2015

21 Ako uľahčiť život malým podnikateľom. Financie, inovácie a skúsenosti O podpore startupov na včerajšom HNFóre diskutovali (sprava) Martin Polónyi, Tomáš Jurík, Vladimír Sirotka a Daniel Pitoňák. SNÍMKA: HN/PAVOL FUNTÁL Malé spoločnosti potrebujú rýchle peniaze chce štát podporovať malé a stredné podniky, mal by im vytvoriť kvalitné podhu- Ak bie, kde môžu vyrásť, prinášať inovatívne nápady a projekty. Za nimi prídu aj investori, a to aj bez priamej štátnej podpory či dotácií. Taký je hlavný odkaz účastníkov včerajšieho HNFóra, ktoré sa zaoberalo otázkou, ako uľahčiť život malým podnikateľom. Poistenie pohľadávok sa oplatí Na to, aby sa drobným podnikateľom ľahšie dýchalo, nepotrebujú len menej byrokracie, nižšie dane a odvody, ale aj jednoduchší prístup k financiám. O to sa snaží ministerstvo financií, ktoré z eurofondov vyčlenilo 545 miliónov eur na podporu malých podnikateľov vo forme finančných nástrojov. Ich výhodou je, že sa opakujú a majú pákový efekt v podobe záruky za úver až do výšky 75 percent, vysvetľuje Martin Polónyi, radca z rezortu financií. Štát verí, že táto forma pomoci umožní bankám poskytnúť malým firmám úver za výhodnejších podmienok, ako je štandard. Peniaze pre inovatívne podniky by mali prichádzať cez novozriadený Slovenský investičný holding. Ten počíta aj s kapitálovým financovaním, ktoré by sa malo spustiť začiatkom budúceho roka. Malé a stredné podniky majú okrem byrokracie problémy aj s nedobytnými pohľadávkami. Málokto z nich myslí na poistenie pohľadávok, pritom tie tvoria približne 20 percent majetku firmy, hovorí Tomáš Jurík, výkonný riaditeľ poisťovne Euler Hermes. Aj v poisťovaní pohľadávok je trendom jednoduchosť. Preto táto poisťovňa ponúka pre malé a stredné podniky produkt Simplicity. Jeho výhodou je aj to, že firmy si môžu poistiť celé portfólio odberateľov, nielen tých, ktorí sú poistiteľní, teda menej rizikoví. Navyše Jurík predpokladá, že ak sa podnikateľ poistí, môže dostať lepšie podmienky financovania od bánk. Malí sú významní, ale prehliadaní O tom, že drobní podnikatelia sú dlhodobo zaťažovaní daňami, odvodmi a administratívou, svedčia aj dáta. Počet živnostníkov či malých eseročiek od roku HOSTIA: Vladimír Sirotka, prezident, Slovenská asociácia malých podnikov Branislav Šafárik, generálny riaditeľ, Slovak Business Agency Martin Polónyi, útvar stratégie financovania hospodárskeho rastu, Ministerstvo financií SR Tomáš Jurík, výkonný riaditeľ, Euler Hermes SA MIESTO KONANIA: Hotel Austria Trend TERMÍN: 23. júna 2015 ROČENKA HNCLUBU

22 Ako uľahčiť život malým podnikateľom. Financie, inovácie a skúsenosti V podiele malých firiem na inovatívnosti sme na chvoste Európskej únie, zhodli sa hostia diskusie. SNÍMKY: HN/PAVOL FUNTÁL 2009 neustále klesá, pripomína Daniel Pitoňák, vedúci oddelenia analýz Slovak Business Agency. Malé a stredné podniky sa málo zapájajú do expanzie mimo lokálneho trhu a ich obraty v posledných rokoch zaznamenávajú medziročné prepady na úrovni desiatok percent. Navyše high-tech produkcia tvorí len tri percentá z produkcie týchto podnikov. V podiele malých firiem na inovatívnosti sme na chvoste EÚ. Pritom podiel týchto podnikov na zamestnanosti je až 40 percent, dodáva Pitoňák. Vo vláde prevláda prístup jednotnej podpory pre všetky podniky. Potrebujeme zmeniť vnímanie malých podnikateľov ako samostatnej kategórie. Potrebujeme tiež rozšíriť podporu nielen na technologické startupy, ale aj na služby, dodáva Pitoňák. Zahraničný kapitál zatiaľ na Slovensko prichádzal len kvôli veľkým projektom, ktoré sú vládou preferované. Prax však ukázala, že iba veľké firmy nepotiahnu ekonomiku dopredu. Nenaviažu na seba toľko malých dodávateľov, ako sme si mysleli, hovorí Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých podnikov. Drobní podnikatelia podľa neho nepotrebujú priamu podporu, ale skôr nižšie dane a odvody. Preto Asociácia malých podnikov navrhuje zaviesť rodinu ako daňový subjekt, ktorému by sa zjednodušila administratíva aj náklady. Nevznikali by umelé zamestnanecké vzťahy v rodine ani zbytočné nájomné vzťahy medzi otcom a synom o prenájme garáže na autoservis, dodáva Sirotka. Druhý návrh sú živnostenské licencie pre neplatiteľov DPH s hranicou príjmu do eur. Spadalo by tam okolo 20-tisíc živnostníkov ako inštalatéri či kaderníčky. Licencia by stála eur na rok. Pre živnostníkov by bola výhoda v tom, že by mali zjednodušenú administratívu a nemuseli by viesť účtovníctvo. Štát by dostal peniaze na začiatku roka a eliminovali by sa čierne príjmy bez bločku. Vláda predstavila kroky na podporu startupov. Je jej program reálny? anketa z HNFóra Daniel Pitoňák, vedúci oddelenia analýz Slovak Business Agency Je to celkom dobré systémové riešenie. Predpokladám, že kombináciou navrhnutých krokov môže dôjsť k zlepšeniu prostredia na podporu začínajúcich podnikov. Vítam aj snahu prilákať zahraničných investorov do startupov, lebo napríklad v Čile sa to osvedčilo a podporilo obyvateľov, aby podnikali. Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vítame každú iniciatívu vlády na podporu startupov. Nemala by však mieriť len na úzku skupinu technologických podnikov, ale aj na širšie spektrum firiem napríklad v službách. No riešiť podporu začínajúcich podnikateľov tak, že ich daňovo zvýhodníme, nie je šťastné, lebo to deformuje prostredie pre iných. Skôr podporujem účelovú finančnú podporu na konkrétny projekt. Igor Barát, riaditeľ európskej regionálnej kancelárie Medzinárodnej investičnej banky Hoci naša banka sa priamo podporou malých podnikateľov nezaoberá, osobne podporujem každú snahu vlády, ktorá mieri k zlepšeniu podnikateľského prostredia aj pre začínajúcich podnikateľov. Tí boli v minulosti možno v tieni záujmu. 22 ROČENKA HNCLUBU 2015

23 Biznis s autami: Ako sa z výrobnej fabriky zmeniť na špičku vo vývoji Ako sa z výrobnej fabriky zmeniť na špičku vo vývoji. O tejto téme na HNClube diskutovali (sprava) prezident skupiny Matador Štefan Rosina, minister školstva Juraj Draxler, štátny tajomník rezortu hospodárstva Rastislav Chovanec a Vladimír Švač, riaditeľ oddelenia inovačného poradenstva KPMG Slovensko. Diskusiu viedla Petra Jamrichová. SNÍMKA: HN/PETER MAYER Slovensko je v hre o top investíciu. Od Matadoru Patrí medzi vplyvných hráčov nielen v slovenskom priemysle. Je totiž významným dodávateľom viacerých automobiliek. Do jeho portfólia patria i takí významní hráči, ako napríklad Volkswagen, Audi či dokonca Porsche a Bentley. A teraz plánuje svoju výrobu rozšíriť. Skupina Matador chystá rozšírenie v oblasti vývoja a výroby. Na diskusnom fóre Hospodárskych novín HNClub to potvrdil jej prezident a spolumajiteľ Štefan Rosina: Investícia sa môže pohybovať v desiatkach miliónov eur. Teraz sa rozhodujeme, či investíciu urobíme tu, v Česku alebo niekde v zahraničí. Stovky ľudí Prípadná nová investícia by mohla priniesť prácu pre stovky nových zamestnancov. Ako známy podnikateľ doplnil, definitívne rozhodnutie, kam sa projekt umiestni, by mohlo prísť do dvoch týždňov. V prípade, že sa Matador rozhodne investovať na Slovensku, pôjde jednoznačne o prínos pre krajinu a veľkú prestíž. Aspoň takto to hodnotí šéf inovácií poradenskej spoločnosti KPMG Slovensko Vladimír Švač. Dôvod je zrejmý. Práve vďaka takýmto investíciám si môžeme potenciálnych investorov udržať dlhšie, povedal Švač. Či bude Matador žiadať o investičný stimul, zatiaľ nie je isté. Ako Rosina povedal, skúmajú všetky možnosti. Naše pravidlá hovoria jasne maximálny stimul môžeme poskytnúť len do výšky 35 percent celkovej investície. Táto pomoc však nie je jediná. Do hry môžu prichádzať aj eurofondy. Tie, ktoré sú určené na toto programové obdobie, sme zatiaľ nezačali čerpať. A Rosina to považuje za problém. Nie je schválený Akčný plán implementácie napriek tomu, že bol schválený Radou vlády pre vedu, techniku a inovácie. To však absolútne nebráni obom ministerstvám spustiť výzvy pre priemysel. Pomohlo by to celej podnikateľskej sfére, vyhlásil. Mierne meškanie priznáva aj štát. Ako povedal štátny tajomník ministerstva dopravy Rastislav Chovanec, HOSTIA: Juraj Draxler, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Vladimír Švač, riaditeľ oddelenia inovačného poradenstva, KPMG Slovensko Rastislav Chovanec, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Štefan Rosina, prezident spoločnosti MATADOR Group MIESTO KONANIA: MATADOR Business Centre, Bratislava TERMÍN: 25. júna 2015 ROČENKA HNCLUBU

24 Biznis s autami: Ako sa z výrobnej fabriky zmeniť na špičku vo vývoji dnes nové výzvy na čerpanie eurofondov meškajú možno pár týždňov. Napriek tomu to však podľa jeho slov priemysel nemal utrpieť. Schém na podporu je oveľa viac, ako sú eurofondy. Dobiehali napríklad výzvy z predchádzajúceho obdobia. Je tiež možné v rámci stimulov podporovať zriadenie technologických centier, vysvetlil Chovanec. Nové výzvy na podporu priemyslu by mohli uzrieť svetlo sveta už na jeseň. Minister školstva Juraj Draxler v takýto krok dúfa. Musí sa však ešte schváliť štruktúra na čerpanie eurofondov, aby sa v budúcnosti predišlo prípadným veľkým škodám. Automobilový sektor investuje Kým vývoj a výskum Slovensko ešte len štartuje, v rámci výroby k nám mieria viaceré nové projekty. A tie so sebou prinášajú aj top technológie. Napríklad nedávno svoju novú karosáreň v hodnote 600 miliónov eur otvorila v Bratislave nemecká automobilka Volkswagen. Bude sa v nej vyrábať karoséria pre Audi Q7. Okrem toho už stavia novú zvarovňu pre Porsche Cayenne. O slovo sa prihlásila aj trnavská automobilka Peugeot Citroën. Tá zas plánuje u nás vyrábať nový model Citroënu. Výrobu súčasného modelu presúva do španielskej Zaragozy. ROZHOVOR Rozširujeme výskum. Chceme prijať ďalších sto ľudí Skupinu Matador spoluvlastní Štefan Rosina. Na snímke s ministrom školstva Jurajom Draxlerom. SNÍMKA: HN/PETER MAYER Skupina Matador sa pred dvomi rokmi rozhodla masívne investovať do výskumu a vývoja. V Bratislave ste dokonca postavili centrum a sily ste spojili aj so Slovenskou akadémiou vied. Prečo? Jedným z našich hlavných cieľov je byť spoločnosťou, ktorá patrí medzi inovatívnych lídrov v strednej Európe. Prostredníctvom investovania do výskumu a vývoja chceme dosiahnuť nielen potenciál na zvýšenie obratu, ale najmä zväčšenie technologických možností našej spoločnosti. Veríme, že v spolupráci s akademickými inštitúciami, ako aj s ostatnými podnikateľskými subjektmi, ktoré sa zameriavajú práve na výskum a vývoj, dokážeme prispieť k technologickému rozvoju slovenského priemyslu. Matador Group sa v zastúpení našej automotive divízie podieľala na projekte Slovenskej akadémie vied. Ten sa zameriaval na vývoj kompetenčného centra pre Martin Kele, generálny riaditeľ Matador Holding, aj o tom, prečo sa skupina rozhodla inovovať. priemyselný výskum v oblasti tvárnenia a spájania ľahkých materiálov a kompozitov. Základom tohto projektu bolo práve získanie kompetencií v oblasti simulácií napäťových polí na výliskoch po deformácii za studena a po zváraní. Ako to pomáha firme? Kompetencie v oblasti vývoja a výskumu neprinášajú len možnosti na zvýšenie profitability našej firmy. Prostredníctvom výskumu a vývoja investujeme taktiež do profesionálneho rozvoja našich zamestnancov, ktorí následne ďalej pomáhajú rozvíjať technologické možnosti spoločnosti. Táto synergia následne napomáha zvýšeniu konkurencieschopnosti celej skupiny. Chystáte nové investície do výskumu a vývoja? V súčasnosti zamestnávame vo výskume a vývoji viac ako 300 ľudí. Z toho pracuje približne 100 na Slovensku a 200 v Českej republike. Jednou z našich priorít je byť aj naďalej aktívnymi v oblasti výskumu a vývoja. Matador Group plánuje v horizonte najbližších piatich rokov prijať približne 100 nových zamestnancov, ktorí sa budú zaoberať výskumom a vývojom. Samozrejme, toto je priamo podmienené tým, ako sa bude vyvíjať trh práce na Slovensku a v Česku. A konkrétne? Taktiež plánujeme spustiť výskumno-vývojové projekty zamerané na vývoj a tvorbu lisovacích nástrojov pre automobilový priemysel, ako aj vybudovať nové laboratórium pre robotiku a automatizáciu, kde sa budeme bližšie zaoberať výskumom a vývojom kolaborativity priemyselných robotov a rozvojom konceptu takzvanej digitálnej továrne. 24 ROČENKA HNCLUBU 2015

25 25 ROČENKA HNCLUBU 2015 TOP PROJEKT: Rebríček HN TOP 10 firiem regiónu fi riem regiónu TOP 10 Vyhlásenie rebríčka HOSPODÁRSKE NOVINY PONDELOK 1. JÚNA 2015 Šance na podnikanie v žilinskom regióne HNCLUB 11 Čínsky gigant Huawei mieri na Slovensko HNCLUB l Na Slovensku firma plánuje inovačné centrum s výrobným závodom. Číňania sa podľa informácií, ktoré zazneli na HNClube, rozhodujú medzi Žilinou a Bratislavou. Žilina Po slovenských mozgoch a rukách poškuľuje druhá najväčšia firma vo svete telekomunikácií. Na konferencii HNClub to prezradil žilinský viceprimátor Patrik Groma. V hre je vybudovanie technologického centra, ku ktorému sa neskôr môže pridať i výrobný závod. Čínsky gigant Huawei sa rozhoduje medzi Bratislavou a Žilinou. Na začiatok plánuje vytvoriť desiatky pracovných miest. Žilinský región môžeme považovať za jednotku v oblasti informačných technológií. Najviac IT pracovníkov vzhľadom na počet obyvateľov pôsobí práve tu, hovorí pre HN viceprimátor Žiliny Patrik Groma. Od roku 1992 do roku 2008 tam pôsobila pobočka nemeckého Siemensu. Podpora študentov Prvým krokom sa už stala spečatená spolupráca medzi čínskym lídrom digitálnej éry a Žilinskou univerzitou. Na Slovensku by sa napríklad mohla testovať nová superrýchla mobilná sieť z dielne Huawei. Firma v Európe prevádzkuje 18 vývojových centier. Iba za minulý rok vložila do vývoja viac ako šesť miliárd dolárov. Európa sa pre nás stala inovačným velikánom. Existuje tu veľká tradícia v adopcii najnovších mobilných sietí a technológií, nachádzame tu dostatok schopných ľudí. Vytvorili sme si silné partnerstvá s operátormi a univerzitami, vysvetlil pred časom expanzné plány na starom kontinente člen výkonnej rady Huawei William Xu. V celej Európe aktuálne pre Číňanov pracuje približne osemtisíc ľudí. Do piatich rokov má toto číslo narásť o ďalších päť a pol tisíca. Na Slovensku nie sú nováčikom Generálny sekretár Zväzu elektrotechnického priemyslu (ZEP) Slovenska Andrej Lasz hovorí, že zahraničné spoločnosti často budujú svoje závody po častiach menšími investíciami. Následne ich rozširujú. V poslednom čase ide najmä o kompetenčné a inovačné centrá. Spoločnosť Huawei by v budúcnosti mohla predstavovať významného hráča v slovenskom elektrotechnickom priemysle, myslí si Lasz, podľa ktorého si Slovensko vo svete vydobylo zvučný kredit. Čínska technologická firma pritom na slovenskom trhu účinkuje už osem rokov. Huawei Technologies Slovak sa venuje hlavne obchodným aktivitám a v Bratislave zamestnáva viac ako 60 ľudí. Firme raketovo rástli tržby zo 17,4 milióna eur v roku 2013 na minuloročných 28 miliónov eur. Svoj zisk dokonca strojnásobila na takmer 700-tisíc eur. Mnohí zahraniční investori zistili, že nás nemusia považovať len za montážnu dielňu, ale vieme ponúknuť ľudí i pre vývoj či inovácie, vysvetľuje Lasz. V Českej republike sa Číňania usadili v roku 2004, v pražskom závode dávajú prácu približne 400 ľuďom. Na HNClube diskutovala šéfredaktorka Hospodárskych novín Marcela Šimková (na snímke vľavo) so šéfom závodu spoločnosti GGB Slovakia Róbertom Paškuliakom, zástupkyňou spoločnosti Dhollandia Central Europe Adriánou Bondorovou, viceprimátorom Žiliny Patrikom Gromom a Františkom Doležalom, riaditeľom pre stredne veľké firmy v UniCredit Bank. SNÍMKA: HN/PETER MAYER REBRÍČEK Slovensko pozná top firmy žilinského regiónu Bratislava Top 10 firiem regiónu. Tento unikátny rebríček vyhlasujú HN v spolupráci s partnermi: UniCredit Bank (generálny partner), Deloitte (odborný garant) a Bisnode (odborný a dátový partner), a jeho cieľ je jasný. Zo všetkých firiem v danom kraji vybrať desať naj. Desať najzdravších firiem regiónu. Rozhoduje sa pritom v dvoch kategóriách. Do prvej sa dostanú podniky s obratom od dvoch do 10 miliónov eur, do druhej firmy s obratom od 10 do 50 miliónov eur. A rovnako sú i dve podkategórie: vždy sa totiž rozhoduje vo výrobnej a v obchodnej oblasti. Top 10 firiem regiónu je zaujímavý aj tým, že pôjde prierezovo cez všetky regióny. Dnes už teda poznáme top firmy Žilinského kraja, v priebehu nadchádzajúcich týždňov spoznáte aj top firmy ďalších siedmich regiónov. V podstate do prehľadov a rebríčkov sa väčšinou dostávajú tie najväčšie firmy. Pre malé a stredné firmy, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou ekonomiky, je veľmi ťažké porovnávať sa s tými najväčšími zamestnávateľmi v regióne. Rebríček im poskytuje pohľad na ich pozíciu s porovnateľnými firmami, vraví František Doležal, riaditeľ pre stredne veľké firmy v UniCredit Bank. (PJ) KT 2015 POKOJNÉ VODY ČI DIVOKÝ PRÚD RIEKY? Plánovanie dôchodku predstavy verzus skutočnosť Ako v súčasnosti vnímať situáciu na globálnych trhoch? Výber akciových titulov prostredníctvom kvantitatívneho modelu INVESTIČNÝ SUPERMARKET Prezentácia konkrétnych investičných tipov a príležitostí investovania na lokálnych a globálnych kapitálových trhoch Kapitálový trh 2015 hnevents.sk/ KAPTRH VIAC INFO: 11. JÚN 2015 hotel SOREA regia Bratislava DOMÁCI KT Napĺňanie vládnej koncepcie rozvoja KT v praxi Aktuálne výzvy v oblasti evidencie cenných papierov Odovzdávanie cien BCPB Mediálni partneri Hlavný partner Partneri Predbehli aj Siemens Spoločnosť Huawei predstavuje prototyp čínskeho sociálneho kapitalizmu uvedeného do života. Telekomunikačný gigant a jeden z celosvetových lídrov informačných technológií vlastnia jeho zamestnanci. Súkromný podnik založil v roku 1987 bývalý armádny dôstojník Žen Čeng-fej. Zamestnanci si akcie nekupujú, dostávajú ich za odmenu. Zásluhou tohto systému si Čeng-fej nad technologickým gigantom stále drží kontrolu. Zo svojej malej firmičky sídliacej v opustenej továrni vybudoval druhého najväčšieho výrobcu telekomunikačných zariadení na svete a tretieho najväčšieho výrobcu smartfónov na svete. Zamestnáva okolo 150-tisíc ľudí. (MN) Marek Nemec hn marek.nemec@mafraslovakia.sk PARTNERI Pre malé a stredné firmy je veľmi ťažké porovnávať sa s tými najväčšími zamestnávateľmi v regióne. František Doležal, UniCredit Bank Top 10 firiem žilinského regiónu Výrobné spoločnosti s obratom 2 10 miliónov eur: 1. JJ Electronic 2. Turčan Delta 3. HT Design 4. Pečivárne Liptovský Hrádok 5. Komad 6. Franke Slovakia 7. Premat 8. Molitas 9. Mont IRP 10. Gasparik Obchodné spoločnosti s obratom 2 10 miliónov eur: 1. Dhollandia Central Europe 2. Tops 3. IPC Slovakia 4. Sompra 5. Paul & Co. Slovensko 6. Inexpo 7. Just Slovensko 8. Hranipex 9. M-Design Central Europe 10. Albi Výrobné spoločnosti s obratom miliónov eur: 1. GGB Slovakia 2. NN Slovakia 3. Materasso Slovakia 4. Mahle Engine Components Slovakia 5. Fagus SK 6. Ti-Hanil Slovakia 7. SlovTan Contract Tannery 8. Polycasa Slovakia 9. Duropack Turpak Obaly 10. Lombardini Slovakia Obchodné spoločnosti s obratom miliónov eur: 1. MD-Bavaria Žilina 2. Sezam 3. PPG Deco Slovakia 4. Verex-Elto 5. ZVL Slovakia 6. AZ Car 7. AT 8. Galimex 9. COOP Jednota Námestovo 10. Anmima HOSPODÁRSKE NOVINY PONDELOK 21. SEPTEMBRA HNCLUB Šance na podnikanie v prešovskom regióne Poprad bojuje o nové letecké linky HNCLUB l Podtatranské letisko rokuje o viacerých spojeniach. A to na Apeninský polostrov i do izraelského Tel Avivu. Poprad Iba nedávno na ňom pristávali lietadlá občasne. Letisko v Poprade bolo totiž dlhší čas bez pravidelných leteckých liniek. Ťažký úder mu zasadil pád aeroliniek Sky Europe a koniec ich leteckého spojenia Tatier s Londýnom. Menšie letiská pritom vlani dostali pod veľký tlak i nové pravidlá Európskej únie. Tie totiž výrazne zoškrtali tučné dotácie zo strany štátu. Popradské letisko sa však postupne rozlietava a čaká nové prírastky. Na konferencii HNClubu to prezradil popradský primátor Jozef Švagerko. Prebiehajú rokovania s viacerými prepravcami o rozšírení súčasných i zavedení nový liniek. Veľký záujem je o spojenie Popradu s Talianskom, keďže tu pôsobí silná skupina talianskych podnikateľov, hovorí Švagerko. Podľa informácií HN sa už dlhší čas pod Tatrami pracuje na priamom leteckom spojení s izraelským Tel Avivom. Turisti z Izraela sa dnes do Vysokých Tatier dostávajú príliš komplikovane. Po prílete do Budapešti smerujú do Košíc, kde trávia niekoľko dní a až potom sa presúvajú do slovenských veľhôr. Dve pravidelné linky Aktuálne lieta z Popradu do Londýna štyrikrát týždenne maďarská nízkonákladová spoločnosť WizzAir. Po úspešnej minuloročnej zime, keď sa z popradského letiska začalo lietať do lotyššskej Rigy, sa letecký dopravca AirBaltic rozhodol pokračovať v prevádzkovaní tohto pravidelného sezónneho spojenia, dodáva primátor Popradu. Od decembra do marca sa tak bude opäť lietať do Rigy dvakrát týždenne. Novinkou pritom bude medzipristátie na letisku vo Varšave. Vlani pritom dosiahol celkový počet prepravených pasažierov na linke z Rigy do Popradu 1 900, vyťaženosť lietadiel tak bola na úrovni 70 percent. Dopravca z Lotyšska však plánoval prepraviť viac ľudí, v odhadoch počítal s cestujúcimi. Do hľadania nových spojení sa popradská radnica aktívne zapája napriek tomu, že v letiskovej spoločnosti vlastní iba necelých 1,7 percenta. Mesto Vysoké Tatry kontroluje ešte menší balík 0,72 percenta, zvyšok akcií drží vo svojich rukách rezort dopravy. Chceme využiť všetky páky, ktoré máme, a tlačiť na oživenie. Letisko si musí na svoju prevádzku zarobiť, štátnym dotáciám je koniec, uzatvára Švagerko. Okrem pravidelných letov využívajú medzinárodné letisko Poprad-Tatry počas leta i zimy cestovné kancelárie na charterové lety. Lietadlom na východ? Komplikovane Regionálny šéf Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory z Prešova Miloslav Karaffa hovorí, že práve komplikovaná letecká dostupnosť východu Slovenska bráni väčšiemu prílevu zahraničných investícií. Neustále od investorov a podnikateľov počúvam, ako sa im nechce dlhé hodiny trepať do Prešova či Košíc. Nepomôžu si ani letecky, priamych spojení je žalostne málo. V tom lepšom prípade musia prestupovať. Bohatší zainvestujú do súkromných lietadiel a za biznisom sa dopravia po vlastnej osi. Ostatní, ktorých je väčšina, sa však otočia na päte. Dopravná infraštruktúra prešovskej župy je veľké mínus. Myslí si to i František Doležal, riaditeľ pre stredne veľké firmy v UniCredit Bank. Zásadne to ovplyvňuje i nedokončená diaľnica medzi Bratislavou a Košicami a neustále sa predlžujúci termín jej dostavby. V Prešovskom kraji sú navyše až dva zo štyroch slovenských okresov, kde nevedie železnica, spresňuje Doležal. Chcú zmazať rozdiely Práve región medzi Prešovom a Košicami sa radí medzi potenciálne najatraktívnejšie z hľadiska investičnej príťažlivosti. Na prílev investícií na východ Slovenska, poznačený vysokou mierou nezamestnanosti, cieli novovzniknutá Východoslovenská investičná agentúra (VIA). Tá vznikla ako protiváha štátnej Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Touto aktivitou chceme zmazať veľké regionálne rozdiely, ktoré vznikajú na Slovensku medzi západnou a východnou časťou krajiny, uzatvára Karaffa. Región chce skupina podnikateľov s podporou štátnych organizácií naštartovať cez príchod nových investícií, lepším využívaním eurofondov a aktívnou podporou cestovného ruchu. Aktivity sa následne odrazia na zvýšení zamestnanosti. Nezamestnanosťou pod priemerom Slovenska sa môže z Prešovského kraja pochváliť iba Popradský okres, zdôrazňuje Doležal. Medzi zakladajúcich členov agentúry patrí združenie Patriot klub východniarov, Košický a Prešovský samosprávny kraj, mesto Košice, obec Kechnec, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Prešovská univerzita a 16 podnikateľských subjektov z regiónu východného Slovenska. Medzi nimi je i Karaffov prešovský výrobca registračných pokladníc spoločnosť Elcom. Marek Nemec hn marek.nemec@mafraslovakia.sk Na HNClube TOP 10 firiem prešovského regiónu sa diskutovalo o nových investíciách, zľava: šéfredaktorka Hospodárskych novín Marcela Šimková, primátor Popradu Jozef Švagerko, Miloslav Karaffa z Prešovskej regionálnej komory SOPK, Július Sauer z Bisnodu a František Doležal z UniCreditBank. SNÍMKA: HN/PETER MAYER INVESTÍCIE Priemyselný park v Matejovciach sa má ďalej rozšíriť Poprad Dlhodobo patrí medzi najobsadenejšie a plne zastavané priemyselné parky na Slovensku. A dočká sa ďalšieho rozšírenia. Rokujeme s novým investorom o jeho príchode do popradského priemyselného parku. Meno zatiaľ prezrádzať nebudem. Park sa bude v blízkej budúcnosti rozširovať, povedal na diskusnom fóre HNClub primátor Popradu Jozef Švagerko. Príprava Priemyselného parku Poprad-Matejovce sa začala v apríli Náklady na jeho výstavbu predstavovali približne 5,3 milióna eur, z toho mesto poskytlo 1,33 milióna eur. Podstatnú časť financií vtedy Poprad získal z fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu. Investorov zaujímajú ľudia Najnovšie sa však zväčšovanie priemyselnej zóny bude diať na pozemkoch a v réžii súkromnej developerskej spoločnosti. Mesto totiž parcely v tejto lokalite nevlastní. Rokujeme so štátnou agentúrou Sario o napojení novej časti priemyselného parku na už vybudovanú infraštruktúru. Toto bude kľúčová časť príprav, dodal Švagerko. Radnica vyvíja smerom k podnikateľom zvýšenú aktivitu. Iba nedávno navštívil Poprad izraelský veľvyslanec na Slovensku Alexander Ben-Zvi či veľvyslanec Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska Andrew Garth. Medzi top témami rokovaní bol práve biznis. Investori sa nezaujímajú ani tak o cenu pozemkov, tá pre nich nie je až taká rozhodujúca. Pýtajú sa na kvalifikovanosť a odbornosť pracovnej sily, jazykovú vybavenosť či infraštruktúru, konštatoval viceprimátor Popradu Igor Wzoš. Prvým krokom tamojšej samosprávy, ako firmám pod Tatrami zabezpečiť zamestnancov podľa ich potrieb, sa stalo podpísanie Memoranda o spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici a spoločnosťami Whirlpool Slovakia, Chemosvit a Pasell Slovakia. Zapojili sa univerzity V Poprade tak má už budúci rok odštartovať nový vysokoškolský študijný program priemyselného inžinierstva. Ekonomická fakulta UMB pritom zriadila svoje detašované pracovisko v Poprade ešte v roku To sa v roku 2007 transformovalo na Inštitút manažérskych systémov, ktorý v súčasnosti navštevuje takmer 500 študentov. V popradskom priemyselnom parku aktuálne pôsobí šesť spoločností. Úplne prvým investorom parku sa v roku 2006 stal taliansky výrobca záhradnej techniky GGP Slovakia. Spoločnosť Immergas Europe sa venuje výrobe plynových kotlov, firma Tol sa zameriava na import cukroviniek a priemyselného tovaru, spoločnosť LPH sa zaoberá výrobou výliskov z plastov. CA.BI svoj biznis postavila na spotrebiteľskej a obchodnej činnosti. Mrazené potraviny v Matejovciach vyrába spoločnosť HO&- PE Family. (MN) GENERÁLNY PARTNER ODBORNÝ A DÁTOVÝ PARTNER ODBORNÝ GARANT PARTNER Firmy v priemyselnom parku Poprad-Matejovce GGP Slovakia výroba záhradnej techniky Immergas Europe výroba plynových kotlov Tol import cukroviniek LPH výroba výliskov z plastov CA.BI obchodná činnosť HO&PE Family výroba mrazených potravín * Počet prepravených cestujúcich na Letisku Poprad-Tatry Počet príletov a odletov lietadiel Tržby a zisky (v eurách) tržby zisky * stav k HOSPODÁRSKE NOVINY ŠTVRTOK 8. OKTÓBRA 2015 HNREGIÓNY 11 Ako sa vám podniká na Slovensku? Vznikli sme v podmienkach, aké boli. Naše podnikanie je do určitej miery primerané. Čo závidíme iným krajinám, je vyššia podpora zo strany štátu. Hlavne pri presadzovaní sa v zahraničí a prezentácii výsledkov, aby sme získali nových partnerov. Takže podľa vás vláda nerobí dostatočnú reklamu firmám vo svete? Propagácia na medzinárodných výstavách je dosť chabá. Väčšinou sa realizuje len dohodou medzi firmami, že vytvoríme spoločný stánok ako slovenskí výrobcovia. Chýba podpora, aká je v iných krajinách, napríklad už len u susedov v Česku.. Príbeh vašej spoločnosti bol na začiatku skromný. Čo bolo tajomstvom vášho úspechu? K úspechu potrebujete viacero vecí. Musíte najskôr prísť včas na trh a dokázať ho obsadiť. Na to potrebujete schopných ľudí, ktorí dokážu využiť tieto podmienky a presadiť sa. Dať si reálne splniteľné ciele, nestavať vzdušné zámky a krok za krokom budovať firmu. Posledným faktorom je korektnosť. V obchodných vzťahoch je to základ. Nemali ste problém udržať si túto pozíciu po postupnom začleňovaní Slovenska do únie a otváraní ekonomiky? Mali sme výraznú prednosť a tou bola lacná pracovná sila. Pri rovnakej kvalite sme dokázali vyrobiť výrobok za nižšie ceny, a tým aj konkurovať svetu. Je pravda, že krajiny v Európe nemali ešte také otvorené ekonomiky ako teraz. Do akej miery sú pre vašu firmu dôležité investície do výskumu, aby ste zostali o krok vpred? Je to najdôležitejšie. Na tom stojí náš úspech. Pretože ak sa chcete v súčasnosti uplatniť, musíte byť prvý. Budovať vývoj a zázemie. Čo pre vás osobne znamená ocenenie Top firma Trnavského kraja v kategórií výrobné spoločnosti? Je to prestíž. Cítime, že práca, ktorú sme vykonali, má nejaký ohlas. Na druhej strane si myslím, že oceňovanie firiem, ktoré korektne pracujú, hovorí trochu o tom, že naše podnikateľské prostredie je deformované. Aký je najväčší problém podnikateľského prostredia u nás? Z hľadiska dodávateľských vzťahov je to nedodržiavanie termínov a kvality. Musíte dlho hľadať firmy, na ktoré sa môžete spoľahnúť. Ale to nie je jednoznačný problém u nás. Stretnete sa s tým aj v Nemecku alebo Spojených štátoch. Aj tam musíte vyberať i hľadať. Rozdiel je v tom, že tí slovenskí ešte len rastú a zatiaľ sa len učia byť korektní. Druhý problém slovenského podnikania je administratívna záťaž. Množstvo štatistík, ktoré musíme zdokladovať, je neúnosné. Neviem, na aký účel máme ostatné štátne orgány. Vladimír Bátora, jeden zo zakladateľov ocenenej firmy EKOM. SNÍMKA: HN/PAVOL FUNTÁL Michal Skýpala hn michal.skypala@mafraslovakia.sk ROZHOVOR Podnikanie je deformované HN REGIÓNY l Malé a stredné podniky sú krvou našej ekonomiky. Vybrali sme najzdravšie z nich. HN s partnermi UniCredit Bank, Deloitte a Bisnode predstavili top firmy Trnavského kraja TOP 10 firiem regiónu Vladimír Bátora, jeden zo zakladateľov spoločnosti EKOM, ktorá získala titul Top výrobná firma Trnavského kraja, hodnotí podnikateľské prostredie u nás. ANKETA Čo je najväčším úskalím podnikania na Slovensku? Erik Semaňák konateľ spoločnosti Karloff Konkrétne v našom odvetví je to nedostatok kvalifikovanej sily. Ťažko sa nám hľadajú ľudia na napredovanie firmy. Po rokoch sa to však zlepšuje. Miloš Vinš riaditeľ spoločnosti Winfa Nedostatočná platbyschopnosť firiem. Spoločnosti si navzájom dlhujú peniaze. Kým prídu platby, to jednoducho trvá a je veľa neplatičov. Po kríze sa to zhoršilo. Ďalší problém je, že na Slovensku sú si podnikatelia rovní, ale niektorí rovnejší. Miroslav Pospiš konateľ spoločnosti I.D.C. LOLLY Priznám sa, že nejaký veľký problém mi nenapadá. Ako firme sa nám darí. Zásadné problémy nevidím. Podnikateľské prostredie sa zlepšuje, z roka na rok sú biznismeni vyspelejší. Dodávatelia a odberatelia si uvedomujú, že bez seba nemôžu existovať, takže vytvárajú korektné vzťahy pre zdravé podnikanie. Samozrejme, dovtedy, kým to nesťažuje legislatíva. Jaroslav Cvíčela generálny riaditeľ spoločnosti Metal desing Ťažké je nájsť kvalitných a schopných zamestnancov v odbore. Súčasná forma vzdelávania nepodporuje podnikanie ani malé a stredné firmy. Školy nereflektujú reálnu požiadavku na pracovnom trhu. Rastislav Bajcar prevádzkový riaditeľ spoločnosti A care Podnikateľské prostredie celkovo. Administratíva je bujná. Vybaviť niečo v tejto republike je ťažké. S tým zápasia živnostníci, ale aj malé a stredné podniky. So vstupom do Európskej únie sa nič nezmenilo. S byrokraciou sa stretávame denne. (SKY) O rebríčku Top 10 firiem regiónu Zostavený je z objektívnych ukazovateľov z účtovných závierok. Titul za daný región získavajú vždy štyri firmy, a to v štyroch kategóriách. Vyberá sa zo firiem v regióne, ktoré majú známy obrat a posudzujú sa na z účtovných výsledkov. Generálnym partnerom rebríčka je UniCredit Bank, odborným garantom rebríčka je spoločnosť Deloitte a odborným a dátovým partnerom je Bisnode. O tom, aké firmy budú ocenené a ktoré sa ocitnú medzi najlepšími, HN informujú. Vyhlásenie rebríčka sprevádzajú regionálne diskusné fóra Hospodárskych novín HNRegióny. Najlepšie firmy v Trnavskom kraji (Firiem, ktoré sú zdravé, je na Slovensku málo. HN v spolupráci s partnermi UniCredit Bank, Deloitte a Bisnode Slovensko sa pozreli na to, ktoré to sú.) Obchodné spoločnosti s obratom 2 až 10 miliónov eur 1. Amgen Slovakia, s. r. o. 2. WINFA, s. r. o. 3. ELSYS, s. r. o. 4. ALMING, s. r. o. 5. AGROFINAL, spol. s r. o. 6. TANEX, spol. s r. o. 7. KARLOFF, s. r. o. 8. SLOVATYS, spol. s r. o. 9. A care, s. r. o., Bajcar Rastislav 10. GCT Glass and Crystal Trading, s. r. o. Obchodné spoločnosti s obratom 10 až 50 miliónov eur 1. DEICHMANN-OBUV SK, s. r. o. 2. SCONTO Nábytok, s. r. o. 3. Firma si neželala zverejnenie 4. Fresenius Medical Care Slovensko, spol. s r. o. 5. WRIGLEY Slovakia, s. r. o. 6. Vaillant Group Slovakia, s. r. o. 7. VIREMA TRADE, s. r. o., Oros Vincent 8. WAJDA, s. r. o. 9. META-GAS, spol. s r. o. 10. DS CAR, s. r. o. Horváth Igor Výrobné spoločnosti s obratom 2 až 10 miliónov eur 1. KOVOREAL HOLÍČ, s. r. o. 2. REKU Slovakia, spol. s r. o. 3. DANEX, s. r. o 4. UNIASFALT, s. r. o. 5. OKE Plastic SK, s. r. o. 6. CHLADIS, spol. s r. o. 7. LYCOS Trnavské sladovne, spol. s r. o. 8. Prog, s. r. o. 9. Lindner Mobilier, s. r. o. 10. REVOL TT Consulting, s. r. o. Ujlaky Peter Výrobné spoločnosti s obratom 10 až 50 miliónov eur 1. EKOM, spol. s r. o., Bátora Vladimír 2. HUBERT J.E., s. r. o., Krúpa Peter 3. Samjin LND Slovakia, s. r. o. 4. I.D.C. LOLLY, s. r. o. 5. DELIPRO, s. r. o. 6. SEMMELROCK STEIN + DESIGN Dlažby, s. r. o. 7. MEVIS Slovakia, s. r. o. 8. SKH plastic, spol. s r. o. 9. metal design slovakia, a. s. 10. FORNETTI SLOVAKIA, spol. s r. o. Mobilné platby AKO módny trend ALEBO životný štýl? Združenie pre bankové karty Slovenskej republiky Mediálni partneri Organizátori hnevents.sk/ ZBKMP VIAC INFO: 15. október Hotel Crowne Plaza, Bratislava Od platieb s MG spojenie telefónu s platobnými službami sa javí ako logické pokračovanie. Ing. Patrik Melioris, člen VV ZBK hnev ZB + HOSPODÁRSKE NOVINY PIATOK NEDEĽA NOVEMBRA 2015 HN REGIÓNY 13 Rybníček: Jaguar by som v Trenčíne nechcel HN REGIÓNY l Malým a stredným podnikateľom najviac prekáža byrokracia. Firmám by pomohlo stabilné právne prostredie. Trenčín Investíciu desaťročia, ktorá napokon zakotvila pri Nitre, by primátor Trenčína Richard Rybníček odmietol. Povedal to na stredajšom diskusnom klube HNregióny, na ktorom Hospodárske noviny v spolupráci s generálnym partnerom UniCredit Bank, odborným garantom Deloitte a dátovým partnerom Bisnode udeľovali v štyroch kategóriách ceny najzdravším firmam v trenčianskom regióne. Náš plán nie je postavený na megafabrike. Sme historické mesto, povedal Rybníček a dodal, že v budúcnosti by uvítali najmä rozvoj služieb a tvorivých a inovatívnych malých a stredných podnikov. Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Rastislav Chovanec však malým a stredným podnikateľom pripomenul, že z prítomnosti veľkého investora profitujú aj oni. Na takú veľkú fabriku je naviazaných aj 150 či 200 menších dodávateľov, povedal Chovanec po kritike udeľovania podpory najmä veľkým investorom. Chýbajúci odborníci Nájsť dostatok vhodných zamestnancov do takej veľkej fabriky, ako je Jaguar, by mohol byť v Trenčíne väčší problém než v Nitre, kam nová automobilka mieri. Trenčiansky kraj má totiž podľa posledných štatistík ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny 8,3-percentnú nezamestnanosť, kým Nitriansky kraj 10,5-percentnú. Problémom by mohla byť aj kvalifikácia zamestnancov. Vyučených odborníkov je podľa podnikateľov nedostatok. Školy dnes chrlia samých bakalárov a magistrov sociálnej práce a na trhu chýbajú elektrikári či stolári, povedal pre HN konateľ spoločnosti FINAL CD Roman Cvik. Podpredseda trenčianskej župy Richard Takáč spomenul, že vo februári tohto roka spustili projekt Hrdina remesla, ktorý má u žiakov základných škôl vzbudiť prostredníctvom komiksových postavičiek záujem o remeslo. Chovanec z rezortu hospodárstva spomenul, že vláda už spustila projekt duálneho vzdelávania. Ten však podnikatelia kritizovali. Ich hlavnou výhradou bolo, že sa neprebral fungujúci nemecký systém, ale vymýšľal sa vlastný. Priveľa administratívy Ostrú diskusiu vyvolala na konferencii aj téma byrokracie. Jej kritika sa niesla prakticky celým podujatím. Podľa Miloslava Kryštofa zo spoločnosti Mikona podnikatelia potrebujú pružnosť, ale štát všetko šnuruje. Tá byrokracia nám berie energiu, kritizoval Kryštof úroveň administratívnej záťaže a dodal, že v dnešných podmienkach tu môžu podnikať len veľké firmy, ktoré majú štruktúry na to, aby to zvládli. Chovanec z ministerstva hospodárstva však pripomenul, že väčšina nových predpisov vzniká hlavne preberaním smerníc Európskej únie. V poslednom čase sme napríklad museli zaviesť zdravotnú službu. EÚ to vyžaduje od každého zamestnávateľa. Jej nezavedením Slovensku hrozila 17-miliónová pokuta. Napriek kritike sa podľa Chovanca podniká dnes najlepšie v histórii Slovenska. Nesúhlasil s ním však riaditeľ pre stredne veľké firmy UniCredit Bank František Doležal. Podľa neho sa príliš často menia pravidlá hry, čo sťažuje podnikanie. Podnikateľom by pomohlo stabilné právne prostredie, povedal Doležal. Martin Sliz hn martin.sliz@mafraslovakia.sk Vpredu riaditeľ na oddelení auditu Deloitte Patrik Ferko a riaditeľ pre stredne veľké firmy UniCredit Bank František Doležal. Vzadu štátny tajomník rezortu hospodárstva Rastislav Chovanec a primátor Trenčína Richard Rybníček. SNÍMKA: HN/PAVOL FUNTÁL GENERÁLNY PARTNER ODBORNÝ A DÁTOVÝ PARTNER ODBORNÝ GARANT Aké sú šance na podnikanie v Trenčianskom kraji INZERCIA EXP B2B zimna kampan 285x207-HN.indd :37 HN12942 HOSPODÁRSKE NOVINY ŠTVRTOK 12. NOVEMBRA 2015 HN REGIÓNY 15 INZERCIA Čo hovoríte na podnikanie na Slovensku? Využívali sme napríklad možnosť čerpania eurofondov. Po piatich rokoch sme tento projekt ukončili. Máme aj dcérsku spoločnosť v Českej republike. Keď si porovnám, ako fungujú eurofondy tam a u nás, tak máme čo dobiehať. V komplikovanosti, rýchlosti aj operatívnosti sme na tom horšie. Odhliadnuc od eurofondov, ako hodnotíte podnikateľské prostredie u nás? V našej brandži je to veľmi komplikované. Hlavne platby a splatnosť. To je to, čo nás najviac zamestnáva, aby sme vôbec boli rentabilní. Obchodníkom hovorievam, aby sme neslávili úspech len preto, že sme podpísali kontrakt. Dôležité je, aby boli na konci dňa peniaze. Nám sa darí držať platobnú disciplínu, ale partneri na nás vyvíjajú neúmerný tlak na splatnosť. Potom vznikajú pohľadávky, pri ktorých nemáme istotu, že budú splatené. A to je pre nás najväčší problém. Zmenilo sa podnikateľské prostredie za posledné štyri roky? V stavebníctve a nejde iba o výstavbu ciest je stály prepad. Ten trh držia len drobní investori s menšími projektmi, nejde o bombastické projekty. Podpora ide väčšinou do cestnej infraštruktúry, a nie do projektov, kde sa vieme uplatniť s kusovým murovacím materiálom. Mohli by ste zhodnotiť súčasný stav v segmente individuálnych stavebníkov? Myslím si, že po kríze sa situácia stabilizovala. Za reálne považujem roky Tie odzrkadľovali reálne kapacity stavebníctva. Anomálne roky niesli také čísla, ktoré bolo problém kapacitne a kvalitatívne stíhať. Dnes sme sa pri individuálnej výstavbe vrátili na úroveň rokov Aké je vaše tajomstvo úspechu? V druhej polovici 90. rokov bola firma pred zánikom. Z obdobia privatizácie sme mali aj nemeckého partnera, ktorý je dnes našou priamou konkurenciou. Keď sme sa z toho všetkého nejako dostali, povedali sme si, že pokiaľ nebudeme inovovať a neprídeme s novým výrobkom, zmizneme z trhu. V rokoch sme investovali. Bolo to pred obdobím boomu. Vďaka tomu sa investícia rýchlo splatila a pomohla náme investovať ďalej. Zdvojnásobili sme kapacitu a zviezli sme sa na vlne rastu. Čo pre vašu firmu znamenajú investície do inovácií? V roku 2009 sme inovovali, aby sme dokázali ešte skvalitniť náš výrobok, priniesť nové tepelnoizolačné vlastnosti. Dnes sa na to v stavebníctve kladie veľký dôraz. A to sme potrebovali pretaviť do našich výrobkov. Pomohli nám v tom inovatívne technologické procesy. Reálne kapacity stavebníctva odzrkadľovali roky , hovorí riaditeľ spoločnosti PORFIX Peter Hennel. SNÍMKA: ARCHÍV P. HENNELA Martin Sliz hn martin.sliz@mafraslovakia.sk ROZHOVOR Zviezli sme sa na vlne rastu HN REGIÓNY l Malé a stredné podniky sú pilierom domácej ekonomiky. Najzdravšie z nich máme v rebríčku. HN s partnermi UniCredit Bank, Deloitte a Bisnode predstavili top firmy Trenčianskeho kraja TOP 10 firiem regiónu Peter Hennel, generálny riaditeľ spoločnosti PORFIX pórobetón, ktorá získala titul Top výrobná firma Trenčianskeho kraja, hovorí o stavebnom biznise. ANKETA Čo je najväčším úskalím podnikania na Slovensku? Pavol Opatovský konateľ spoločnosti Linde Material Handling Za najproblematickejšie považujeme mieru byrokracie, vysoké daňové zaťaženie a slabú vymožiteľnosť práva. Pavol Gemmel konateľ spoločnosti T.O.B. Najväčším úskalím na Slovensku je vymožiteľnosť práva. A z toho vyplýva finančná disciplinovanosť, respektíve nedisciplinovanosť firiem. Na to nadväzuje aj problém s vymáhaním pohľadávok. Roman Cvik konateľ firmy FINAL-CD Určite je to nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a neflexibilný Zákonník práce. Vysoké školy dnes chrlia samých bakalárov a magistrov sociálnej práce, a na trhu neviete poriadne nájsť stolára alebo elektrikára. Pavol Haspra konateľ spoločnosti AGRO ALIANCE SK, s. r. o. Za najväčší problém v podnikaní na Slovensku považujem zložitý daňový systém. Okrem toho aj neodôvodnené kontroly daňových úradníkov na DPH. Problémom je tiež zadržanie peňazí voči podnikateľovi, keď kontrola prebieha neprimerane dlho len preto, aby sa nemusela vyplatiť vratka DPH. Monika Rončáková konateľka spoločnosti BREL, spol. s r. o. Za najväčšie prekážky v podnikaní na Slovensku považujeme momentálny nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, klientelizmus na všetkých úrovniach a sociálne balíčky premiéra Fica, ktoré financujú malí a strední podnikatelia. (SLM) O rebríčku Top 10 firiem regiónu Zostavený je z objektívnych ukazovateľov z účtovných závierok. Titul za daný región získavajú vždy štyri firmy, a to v štyroch kategóriách. Vyberá sa z firiem v regióne, ktoré majú známy obrat a posudzujú sa z účtovných výsledkov. Generálnym partnerom rebríčka je UniCredit Bank, odborným garantom rebríčka je spoločnosť Deloitte a odborným a dátovým partnerom je spoločnosť Bisnode. O tom, aké firmy budú ocenené a ktoré sa ocitnú medzi najlepšími, HN informujú. Vyhlásenie rebríčka sprevádzajú regionálne diskusné fóra Hospodárskych novín HN Regióny. Najlepšie firmy v Trenčianskom kraji (Firiem, ktoré sú zdravé, je na Slovensku málo. HN v spolupráci s partnermi UniCredit Bank, Deloitte a Bisnode Slovensko sa pozreli na to, ktoré to sú.) Obchodné spoločnosti s obratom 2 až 10 miliónov eur 1. Bijou Brigitte, s. r. o. 2. Kanlux, s. r. o. 3. Ciret SK, s. r. o. 4. TESCOMA, s. r. o. 5. BREL, spol. s r. o. 6. WERCO SK, spol. s r. o. 7. Wiegand-Glas Slovakia, v. o. s. 8. AGRO ALIANCE SK, s. r. o. 9. QEX, a. s. 10. SWISSCOLOR, s. r. o. Obchodné spoločnosti s obratom 10 až 50 miliónov eur 1. Linde Material Handling Slovenská republika, s. r. o. 2. BIOHEM, spol. s r. o. 3. Intersnack Slovensko, a. s. 4. SCHMOLZ + BICKENBACH Slovakia, s. r. o. 5. FINAL - CD, spol. s r. o. 6. MIKONA, s. r. o. 7. T.O.B., s. r. o. 8. FINAL - CD Bratislava, spol. s r. o. 9. AUTOŠTÝL, a. s. 10. AUTO KELLY SLOVAKIA, s. r. o. Výrobné spoločnosti s obratom 2 až 10 miliónov eur 1. MCL, s. r. o. 2. HP, spol. s r. o. 3. DCA Industry, s. r. o. 4. MAPO, s. r. o. 5. SIGNUM-SK, spol. s r. o. 6. ELETTROMIL SLOVAKIA, spol. s r. o. 7. CPP-Slovakia, s. r. o. 8. SOHLED s. r. o. 9. HPM Therm, s. r. o. 10. SUBTIL Slovakia, s. r. o. Výrobné spoločnosti s obratom 10 až 50 miliónov eur 1. PORFIX pórobetón, a. s. 2. VACUUMSCHMELZE, s. r. o. 3. THERMOPLASTIK, s. r. o. 4. C.E.P. Scherdel Pružiny, spol. s r. o. 5. EVPÚ, a. s. 6. DT Slovenská výhybkáreň, s. r. o. 7. MTA SLOVAKIA, s. r. o. 8. Heidelberg Postpress Slovensko, spol. s r. o. 9. JIT Plastic, s. r. o. 10. OLD HEROLD, s. r. o. Register solventných firiem S TÝMITO FIRMAMI JE OBCHODOVANIE BEZPEČNÉ! Členstvo v registri solventných firiem je znamením bezpečného a korektného obchodného vzťahu s existujúcimi, ako aj potenciálnymi klientmi. Register zahŕňa spoločnosti, ktoré preukazujú svoju finančnú stabilitu, dobrú platobnú morálku, solventnosť a spoľahlivosť. OVERTE SI AJ VY, ČI SPĹŇATE PODMIENKY CERTIFIKÁCIE GOLDEN PETROL, s.r.o. CHEMIX-D s.r.o. IPshop s.r.o. JOPA stav s. r. o. JZ group s. r. o. MARELS, s.r.o. Mária Baránková - BAMA - ekonomické služby Milan Buchel - MB SPORT MODACO s.r.o. MTM STAV, s.r.o. MUDr. Kostandina Vargová MVDr. Milan Šipoš, veterinárny lekár Norbert Hukkeľ OÁZA TRAVEL s.r.o. Peter Sopko - PEMAR Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov Vieska RO-MI autoservis, s.r.o. SLOVREAL-CS, s.r.o. SM, s.r.o. STAKER, s.r.o. STAVPOT, s.r.o. STD DONIVO a.s. WAGON SLOVAKIA KOŠICE, a.s. WESPA, s.r.o. Základná škola Základná škola - Alapiskola Bátka Základná škola Školská Dunajská Lužná Základná škola, Benkova 34, Nitra Základná škola, Saratovská ul. 43, Levice Základná škola, Strážnická 1, Skalica AMO - PLUS, s.r.o. AUTO KING & Co s.r.o. BARTÍK - Ján Barto BSS INGINIERING s.r.o. DIA - KONTROL s.r.o. DUPAN TWIN, s.r.o. EKOSPOL GM, s.r.o. estore s.r.o. HN11961 Podnikáte od roku Čo je tajomstvom vášho úspechu? Recept je jednoduchý snaha byť úspešný. Treba sa však snažiť dokázať reálne veci. Na Západe je normálne začínať od úplnej nuly a postupne pokračovať ďalej. Nič viac ako práca sa za tým neskrýva. Ak človeka baví a stane sa jeho koníčkom, prináša výsledky. Nie vždy sú však pozitívne. Okrem výkupu druhotných surovín sa venujete predaju pohonných látok a technických plynov, zbierate elektroodpad, autobatérie či pneumatiky. Nakoľko je pre vás dôležitá diverzifikácia podnikania? Všetky veci spolu súvisia. Napríklad pohonné látky súvisia s množstvom dopravných prostriedkov a strojov, ktoré máme. Pri ich spotrebe vznikla nová potreba a naši partneri ju nevedeli dostatočne pokrývať. Trendom sa stáva úplná recyklácia, čiže nielen zber kovov, z ktorých vyrábame granuláty, ale aj recyklácia plastov, pneumatík a celých automobilov. Chystáme nové investície v odvetviach, ktoré na Slovensku zatiaľ chýbajú. Vždy absolvujem návštevy po špičkových firmách v Európe a pozerám, ako to robia oni. Navštevujem i najväčšie veľtrhy, skrátka, sledujeme najnovšie trendy a technológie. Sú technológie v tomto biznise rozhodujúce? Technológie sa v poslednom čase rýchlo menia, a to dvomi spôsobmi. Po prvé, sú oveľa efektívnejšie, čiže vedia získať z odpadu viac materiálu ako predtým. Druhým smerom ich vývoja je ich ekonomika prevádzky. Technológie, ktoré sme zaviedli minulý rok, sú až o 68 percent menej energeticky náročné, než aké sme používali predtým. Toto je najnovší trend, na ktorý Európa zareagovala trocha oneskorene, ale už sa to mení. Práve tieto kroky nás vedú k technologickej špičke. Je to ako porovnanie obyčajného telefónu a smartfónu. Ako sa medzi obchodníkmi s kovovým odpadom prejavuje konkurenčný boj? Konkurujete si cenami? Ceny sú v konkurenčnom boji úplne irelevantné, pretože sú v podstate všade rovnaké. Na Slovensku existuje množstvo zberných dvorov, veľkých firiem s dlhou históriou i tých menších. Rozdiel medzi nimi je v konečnom spracovaní. Rozhoduje to, kto technológiami prepracuje zber do výsledného produktu s najvyššou pridanou hodnotou. Toto sa dá dosiahnuť práve špičkovým technologickým vybavením, ktoré však firmu príliš ekonomicky nezaťaží. Ide o to, vyrobiť tonu kovu čo najlacnejšie a najkvalitnejšie. Od čoho sa odvíjajú výkupné ceny surovín v zberniach? Ceny jednotlivých kovov určuje londýnska burza. Na zmeny sa už dokonca nereaguje týždenne, ale reflektujú sa aktuálne poklesy i nárasty. Momentálne sú historicky najnižšie ceny železa za 25 rokov. Zrazila ich tam lacná čínska oceľ. Ak Európska únia neprijme nejaké opatrenia voči dovozu z Číny, hrozí historický prepad oceliarskeho priemyslu v Európe. Týka sa to aj cien ostatných kovov, ako je meď, mosadz, hliník a ďalšie. Vnímate zvýšený záujem ľudí o triedenie odpadov vplyvom ekologizácie spoločnosti? Záujem o recykláciu rastie. Na zberných dvoroch môžu ľudia odovzdávať od starých automobilov cez spotrebiče, baterky až po mobily. Čoraz menej materiálu nám však prichádza od špecializovaných firiem, ako sú mestské podniky, pretože obyvatelia sa sami k tomu stavujú viac aktívne. U nás pritom zatiaľ chýba pre túto oblasť vhodný stimul, ale nový zákon o odpadoch by to mal vyriešiť. Za každý odpad, ktorý ľudia prinesú, budú ekonomicky odmenení. Ak totiž bude relatívne nízka cena za uloženie na skládku, tak ľudia nebudú motivovaní priniesť takýto odpad do zberní. Na Slovensku pritom existuje množstvo renomovaných firiem, ktoré takýto odpad vedia premeniť na cenné suroviny. Aký je najväčší problém podnikateľského prostredia na Slovensku? Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Najmä školákov, ktorí by prichádzali do praxe pripravení. Chýba nám i systém duálneho vzdelávania. Druhým najväčším problémom je nadbytočné administratívne zaťaženie, hlavne čo sa týka daní, odvodov a následne vysokého počtu rôznych kontrol. Na základe osobných skúseností tvrdím, že u nás je v rámci celej Európy tento systém najviac preťažený. Marek Nemec hn marek.nemec@mafraslovakia.sk ROZHOVOR Oceliarňam v Európe hrozí prepad HN REGIÓNY l Ľubor Pavlík, spolumajiteľ spoločnosti Kovozber Spišská Nová Ves, ktorá získala titul Top obchodná firma Košického kraja: HOSPODÁRSKE NOVINY STREDA 25. NOVEMBRA HN REGIÓNY Technológie, ktoré sme zaviedli minulý rok sú už o 68 percent menej energeticky náročné, tvrdí Pavlík SNÍMKA: HN/PAVOL FUNTÁL INZERCIA HN s partnermi UniCredit Bank, Deloitte a Bisnode predstavili top firmy Košického kraja TOP 10 firiem regiónu ANKETA Považujete reštrukturalizáciu, tak ako je v súčasnosti legislatívne nastavená, za férový proces voči veriteľom? Ľubica Gaľová, konateľka spoločnosti Motip Dupli Slovakia Reštrukturalizáciu rozhodne nepovažujem za férovú voči veriteľom. Každý podnikateľ, ak robí akýkoľvek krok, si musí dopredu uvedomiť, čo z toho vyplýva. Musí niesť riziko a zodpovednosť. Dušan Sedlák, konateľ spoločnosti Howe Slovensko Myslím si, že nie je. Chybu však robia i dodávatelia, keď pol roka dodávajú bez zaplatenia. Sami sa tak vystavujú riziku. Nie je to múdre rozhodnutie. Z malého problému potom vzniká veľký. Včasným zastavením spolupráce sa tomu dá predísť. Miroslav Majoroš, konateľ spoločnosti Ginka Určite nie. Firma sa dá do ťažkostí priviesť aj umelo s tým, že využijem reštrukturalizáciu na ozdravenie a zbavenie sa časti dlhov. Na splácaní záväzkov by sa mal podieľať nielen samotný dlžník, ale aj konatelia. Michal Žeňuch, konateľ spoločnosti Slovakia Trend Dochádza doslova k okrádaniu dlžníka. Niektoré firmy s týmto dopredu kalkulujú, je to nepoctivé až vulgárne konanie. Ľuďom často vedome nezaplatia a potom sa ešte legálne zbavia dlhov. Ide doslova o krádež. Najlepšie firmy Košického kraja Obchodné spoločnosti s obratom 2 10 miliónov eur 1. Motip Dupli Slovakia 2. Dispomed 3. Casyst 4. Gratax 5. Ejot Slovakia 6. Potraviny Fresh 7. Ginka 8. Top Steel 9. Slovakia Trend 10. Belle Export Import Obchodné spoločnosti s obratom miliónov eur 1. Kovozber 2. Mirakl 3. Slovakia Trend Export Import 4. DS Smith Packaging Slovakia 5. Tempus Trans 6. Trumpf Slovakia 7. VH Trade 8. Agrotrade Group 9. Moris Slovakia 10. Auto Gabriel Výrobné spoločnosti s obratom 2 10 miliónov eur 1. Opta Minerals 2. Kuenz SK 3. ŽPSV 4. Firma si neželá byť menovaná 5. Pan Dur 6. Fiberstruct 7. Boxý RS 8. Hi-Technology Mouldings Slovakia 9. BFZ Trio 10. Laserkov Výrobné spoločnosti s obratom miliónov eur 1. SHP Slavošovce 2. Eurocast Košice 3. Tes Mi 4. Sitem Slovakia 5. SEZ Krompachy 6. Hnojivá Duslo 7. Howe Slovensko 8. Kerex 9. Michatek 10. Sladovňa Michalovce Firiem, ktoré sú naozaj zdravé, je na Slovensku málo. HN v spolupráci s partnermi UniCredit Bank, Deloitte a Bisnode Slovensko sa pozreli na to, ktoré to sú. O rebríčku Top 10 firiem regiónu Zostavený je na základe objektívnych ukazovateľov z účtovných závierok. Titul za daný región získavajú vždy štyri firmy, a to v štyroch kategóriách. Vyberá sa zo všetkých firiem v regióne, ktoré majú známy obrat a následne sa posudzujú zo zverejnených účtovných výsledkov. Generálnym partnerom rebríčka je UniCredit Bank, odborným garantom rebríčka je spoločnosť Deloitte a odborný a dátový partner je Bisnode. O tom, aké firmy budú ocenené a ktoré sa ocitnú medzi najlepšími, HN pravidelne informujú. Vyhlásenie rebríčka sprevádzajú regionálne diskusné fóra Hospodárskych novín HN- Regióny. Peter Petrakovič, petrakovic.p@gmail.com PENIAZE DO KAŽDEJ DOMÁCNOSTI NAJĽAHŠIA PÔŽIČKA do 5000 PÔŽIČKA NA BÝVANIE do REFINANČNÁ PÔŽIČKA do HYPOPÔŽIČKA NA ČOKOĽVEK do HN12985 Momentálne sú historicky najnižšie ceny železa za 25 rokov. Zrazila ich tam lacná čínska oceľ, hovorí pre Hospodárske noviny Pavlík. HOSPODÁRSKE NOVINY UTOROK 1. DECEMBRA HN REGIÓNY Ako sa vám podniká na Slovensku? Z môjho pohľadu dobre. Som spokojný. Niekedy je naša legislatíva trošku taká, že v dnešnej dobe informačných technológií, internetu a prepojenia by sa z môjho pohľadu dali niektoré veci riešiť ľahšie. Napríklad tak, že orgány štátnej správy by si vedeli agendu poprehadzovať. Avšak inak nejaký závažný problém nemám. Kde vidíte najväčšie úskalia podnikateľského prostredia, na ktoré je potrebné dať si najviac pozor? Keďže robíme v zdravotníctve, tak je to platobná neschopnosť. A to buď lekární, alebo vo väčšom prípade nemocníc. Hoci sa to za posledné roky zlepšilo, stále sa v reťazci výrobca distribučná firma lekáreň koncový pacient takéto problémy ešte vyskytujú. Banskobystrický región určite nepatrí medzi najbohatšie regióny na Slovensku. Nemáte problém s dostatkom kvalifikovanej pracovnej sily? Neodchádzajú kvalitní zamestnanci za prácou inam? V globálom meradle to posúdiť neviem. V našej brandži je to však úzko špecializované. V regióne pôsobia podstatne väčšie firmy ako HBM Martin či Biotika Slovenská Ľupča. A tým, že sme malá spoločnosť, nemáme problém zlákať k nám zamestnancov, respektíve prídu k nám sami. S pracovnou silou teda nemáme problém. Ako ste už spomínali, v regióne je viacero firiem z vášho odvetvia. Ako sa pozeráte na konkurenciu? Niektoré firmy začínali v čase, keď aj my, dnes tu už nie sú, iné začali neskôr. Ale keby som porovnával porovnateľné, máme, samozrejme, konkurenciu, v niektorých smeroch si konkurujeme, v iných nie. Vyrábame niektoré liekové formy, ktoré ostatné firmy nerobia, a naopak, v iných sa zas prekrývame. Trh je nejako daný, podelený a závažný problém s tým nemáme. Firmu ste zakladali v roku Ako si s odstupom času spomínate na svoj príbeh v priebehu uplynulých viac ako dvoch desaťročí? Tým, že sme rodinná firma, prešli sme si nejakou genézou. My sme si to odskúšali empiricky za tých 23 rokov, ktoré už na trhu pôsobíme. Začínali sme s troma zamestnancami v prenajatých priestoroch a s prenajatými technológiami. Postupne sme sa s týmto základom dopracovali k vlastným priestorom, väčším vlastným priestorom, až k priestorom, v ktorých sme teraz. A, samozrejme, k novej technológii. Zamestnávali sme čoraz viac ľudí, odborníkov. Dnes máme dovedna 33 zamestnancov. Prešli sme si týmto rastom postupne. Rodinné firmy sa často boria s problémom, kto z ďalšej generácie spoločnosť preberie. Máte nasledovníka? Máme. Ten by mal na budúci rok skončiť vysokú školu ekonomickú. Junior by to teda mal postupne prebrať a ja sa potom o pár rokov tíško vytratím. Plánujete dovtedy nejaké investície do inovácií či rozširovania výroby? Plánujeme investície buď do nových technológií, ktoré potrebujeme obmeniť, pretože sú zastarané, alebo potrebujeme niečo rýchlejšie, spoľahlivejšie, presnejšie. Avšak o investíciách do rozširovania výroby o nejaké ďalšie liekové formy zatiaľ neuvažujeme. To už necháme na našich nasledovníkov. Keďže robíme v zdravotníctve, najväčším problémom je platobná neschopnosť, tvrdí Ľubomír Kamas. SNÍMKA: GALVEX Tatiana Jurašková hn tatiana.juraskova@mafraslovakia.sk ROZHOVOR Začínali sme s troma zamestnancami HN REGIÓNY l Náš biznis odštartoval v prenajatých priestoroch, dnes zamestnávame desiatky ľudí, hovorí Ľubomír Kamas. HN s partnermi UniCredit Bank, Deloitte a Bisnode predstavili top firmy Banskobystrického kraja TOP 10 firiem regiónu Ľubomír Kamas, konateľ firmy Galvex, ktorá získala titul Top výrobná firma s obratom do 9,99 milióna eur Banskobystrického kraja, hodnotí pre Hospodárske noviny podnikateľské prostredie na Slovensku. O rebríčku Top 10 firiem regiónu Zostavený je z objektívnych ukazovateľov z účtovných závierok. Titul za daný región získavajú vždy štyri firmy, a to v štyroch kategóriách. Vyberá sa z firiem v regióne, ktoré majú známy obrat a posudzujú sa z účtovných výsledkov. Generálnym partnerom rebríčka je UniCreditBank, odborným garantom je spoločnosť Deloitte. Odborným a dátovým partnerom je Bisnode. O tom, ktoré firmy budú ocenené a ktoré sa ocitnú medzi najlepšími, HN informujú. Vyhlásenie rebríčka sprevádzajú regionálne diskusné fóra Hospodárskych novín HNRegióny. Najlepšie firmy v Banskobystrickom kraji (Firiem, ktoré sú zdravé, je na Slovensku málo. HN v spolupráci s partnermi UniCredit Bank, Deloitte a Bisnode Slovensko sa pozreli na to, ktoré to sú.) Obchodné spoločnosti s obratom 2 až 9,99 milióna eur 1. Merida Slovakia, s. r. o. 2. Stavebniny Ádám, s r. o. 3. Lima SK, s. r. o. 4. STAF Automation, s. r. o. 5. best AUTOMAX, s. r. o. 6. RONDOM Z a Z, spol. s r. o. 7. AUTO-MOTO RS, s. r. o. 8. RADIX, spol. s r. o. 9. DALMOSK, s. r. o. 10. VELCON spol. s r. o. Obchodné spoločnosti s obratom 10 až 50 miliónov eur 1. Zeppelin SK, s. r. o. 2. Makita, s. r. o. 3. FAnn-parfumérie, s. r. o. 4. Glamour Slovakia, a. s. 5. LION CAR, s. r. o. 6. CBA Market, s. r. o. 7. HYDREX, s. r. o. 8. emtrade, a. s. 9. BDI, spol. s r. o. 10. M.J.TEAM, s. r. o. Výrobné spoločnosti s obratom 2 až 9,99 milióna eur 1. GALVEX, spol. s r. o. 2. MANUFACTURING + MOUNTING, s. r. o. 3. IRON ART, a. s. 4. FF Systembau, s. r. o. 5. K-Plast, výrobné družstvo 6. Hriňovské strojárne, a. s. 7. B 6 Slovakia, s. r. o. 8. ORTOTECH, spol. s r. o. 9. DRU, a. s. 10. Tristone Flowtech Slovakia s. r. o. Výrobné spoločnosti s obratom 10 až 50 miliónov eur 1. ELBA, a. s. 2. YURA ELTEC Corporation Slovakia, s. r. o. 3. Küster automobilová technika, spol. s r. o. 4. DOKA DREVO, s. r. o. 5. Knauf Insulation, s. r. o. 6. Fagor Ederlan Slovensko, a. s. 7. Doprastav Asfalt, a. s. 8. Harmanec Kuvert, spol. s r. o. 9. SISME SLOVAKIA, s. r. o. 10. Dometic Slovakia, s. r. o. Najpredávanejší časopis pre diabetikov a ich blízkych Vianočné číslo v predaji Vedieť viac znamená lepšie žiť Cena 1, /2015 SVIATKY PREŽITÉ V POHODE POHYB S DIABETOM ZUZANA HAASOVÁ Liečim diabetes smiechom. HEREČKA x PARNÝ HRNIEC ETA Stea PSYCHIKA A DIABETES STAROSTLIVOSŤ Ž Liečim diabetes smiechom. x PA P RNÝ HRNIEC ETA T Stea STAROSTLIVOSŤ Ž predplatne@mafraslovakia.sk 02/ PREDPLATNÉ predplatne@mafraslovakia.sk 02/ a3 x PARNÝ HRNIEC ETA Ste mpot Odporúča Slovenská diabetologická spoločnosť HOSPODÁRSKE NOVINY UTOROK 8. DECEMBRA HN REGIÓNY HN s partnermi UniCredit Bank, Deloitte a Bisnode predstavili top firmy Nitrianskeho kraja TOP 10 firiem regiónu Vstup len s pozvánkou. pripravuje pre svojich členov na tému hnclub.sk Nový líder pravice? Radoslav Procházka predseda politickej strany Sieť hnclub.sk 9. december 2015 od hotel Devín, Bratislava Ako sa vám podniká na Slovensku? Nemáme závažný problém. Máme veľkú výhodu v tom, že sme proexportne orientovaná firma. Až 97 percent produkcie vyvážame do zahraničia. Ide o západné trhy ako Holandsko, Belgicko, Nemecko, Švajčiarsko, Švédsko. To sú naši kľúčoví odberatelia, takže z tohto hľadiska nežijeme zo Slovenska obchodne a na to, aký je stav na slovenskom trhu, sa pozeráme viac z diaľky. Avšak najväčší problém vidíme v štátnych dotáciách pre zahraničných investorov, ktorí k nám prichádzajú. A z našich daní nám vytvárajú konkurenciu na pracovnom trhu. Takže platí, že domáce firmy sú pri dotáciách znevýhodňované oproti zahraničným? Domáca firma nemá nárok na dotáciu. My momentálne zamestnávame zhruba 220 pracovníkov, nie je za nami žiaden zahraničný kapitál ani privatizácia. Firmu sme založili na zelenej lúke pred 23 rokmi. Miesta sme vytvorili sami, bez štátnej pomoci. Veľké problémy nám preto robí, keď do regiónu príde investor zo zahraničia, ktorý dostane nenávratný štátny príspevok a vysaje voľnú pracovnú silu, lebo má pracovníkov prakticky zadarmo od štátu. Máte teda problém nájsť dostatok kvalifikovaných odborníkov? Presne tak. Do výroby človeka zoženiete, preškolíte ho, ale ide hlavne o riadiace funkcie a kvalifikovanú pracovnú silu. A platí to všeobecne. Myslím, že to negatívne vnímajú viaceré firmy. My v tomto štáte platíme dane a z nich sa podporujú zahraničné subjekty, ktoré sem prichádzajú a ešte nám vysajú pracovný trh. Je to nefér voči slovenským spoločnostiam. Napríklad my tu máme konkurentov relatívne dosť. Od výrobcov televízorov až po automobilový priemysel, lebo aj svietidlá, ktoré vyrábame, sú len elektronika. Takže je jedno, či človek skladá interiér automobilov alebo svietidlo. Konštruktéri, technológovia, kvalitári sú si v týchto odvetviach podobní a na pracovnom trhu chýbajú. V čom je rozdiel medzi vytváraním pracovných miest slovenskými a zahraničnými firmami? Spomínaných 220 pracovných miest sme vytvorili v priebehu 20 rokov. Nadnárodné koncerny majú dostatok sily vytvoriť za rok 500 alebo tisíc pracovných miest, no slovenské firmy sa vyvíjajú plynule a trvá to roky. Slovenské stredné podniky zamestnávajú nezanedbateľnú časť pracovníkov a keby sa dotácie naliali do nich, určite by celkovo vytvorili oveľa viac pracovných miest bez rizika, že sa firma raz rozhodne zbaliť a odísť. Takže príchod Jaguaru do Nitrianskeho kraja vnímate citlivo. Je to jedna z najväčších hrozieb, ktoré nás čakajú. Takmer celá vaša produkcia smeruje na export. Ako sa vám podarilo presadiť? Nepriamo nás do toho dotlačil výrobný sortiment. Začínali sme na československom trhu, potom sa republika rozdelila a stratili sme dve tretiny trhu. Keď chce firma vyrábať dobré výrobky na európskej úrovni, potrebuje vyrábať a predávať určitý objem produktov. Technológie stoja hromadu peňazí a keď sa majú investície vrátiť, produkcia sa musí predávať. Slovenský trh je na to malý. Začali sme preto chodiť po svete a hľadať zákazníkov mimo republiky. Začínali ste v roku 1992 ako rodinná firma. Ako si spomínate na príbeh 23 rokov? Do firmy som nastúpil štyri roky po jej začiatku. Nebolo to však ľahké. Vďaka tomu, že sme rodinná firma, sa všetky vygenerované peniaze otáčali naspäť do firmy. Prísnou rozpočtovou politikou firma investovala do nových strojov, vývoja a postupne sa rozširovala. Čo plánujete do budúcnosti? Na budúci rok ideme stavať ďalšiu výrobnú halu. Máme 55-tisíc štvorcových metrov, pribudne ďalších štvorcových metrov a veríme, že ich naplníme. Naša filozofia je vždy taká, že nečakáme s natiahnutou rukou, aby sme niečo začali budovať, ale ideme tou riskantnejšou cestou. Zaklopeme na dvere zákazníkovi až vtedy, keď sme pripravení. Chystáme investície do výrobných technológií, to sú státisíce eur, ale veríme, že si posilníme pozíciu u zákazníkov, zvýšime si tým objemy a flexibilitu. Spoločnosť SEC dodáva svietidlá do západnej Európy. Na export ide 97 percent produkcie. SNÍMKA: SEC Tatiana Jurašková hn tatiana.juraskova@mafraslovakia.sk ROZHOVOR Zahraničné firmy vysávajú trh práce HN REGIÓNY l Vytvorili sme viac ako dvesto pracovných pozícií, hovorí riaditeľ exportu spoločnosti SEC Roman Vachal. Najlepšie firmy v Nitrianskom kraji (Firiem, ktoré sú zdravé, je na Slovensku málo. HN v spolupráci s partnermi UniCredit Bank, Deloitte a Bisnode Slovensko sa pozreli na to, ktoré to sú.) Obchodné spoločnosti s obratom 2 až 9,99 milióna eur 1. SymarTech 2. BIBUS SK 3. Lokus 4. Hydraflex Slovakia 5. Boto 6. M5 trade 7. Lekáreň svätej Alžbety 8. Medis Nitra 9. AM-AGRO 10. Primaclima Obchodné spoločnosti s obratom 10 až 50 miliónov eur 1. Globo Eastern Europe 2. InterMedical 3. Agroservis 4. Campri 5. Mikron Slovakia 6. Agrall 7. p.k. Solvent 8. Hamburger Recycling NZ 9. M Agrokom 10. P.G.Trade Výrobné spoločnosti s obratom 2 až 9,99 milióna eur 1. Steep Plast Slovakia 2. Pharmagal 3. SEC 4. Pastorkalt 5. Van Aarsen 6. Estcool 7. Tekmar Slovensko 8. Motory International 9. Kompozitum 10. Andritz Kufferath Výrobné spoločnosti s obratom 10 až 50 miliónov eur 1. Muehlbauer Technologies 2. Cesam 3. Camfil 4. ICU Medical Slovakia 5. KOM Polster 6. Monarflex 7. Bramac strešné systémy 8. SK-Cont 9. Ferplast Slovakia 10. Reydel Automotive Slovakia O rebríčku Top 10 firiem regiónu Zostavený je z objektívnych ukazovateľov z účtovných závierok. Titul za daný región získavajú vždy štyri firmy, a to v štyroch kategóriách. Vyberá sa z firiem v regióne, ktoré majú známy obrat a posudzujú sa z účtovných výsledkov. Generálnym partnerom rebríčka je UniCreditBank, odborným garantom je spoločnosť Deloitte. Odborným a dátovým partnerom je Bisnode. O tom, ktoré firmy budú ocenené a ktoré sa ocitnú medzi najlepšími, HN informujú. Vyhlásenie rebríčka sprevádzajú regionálne diskusné fóra Hospodárskych novín HNRegióny. Roman Vachal, riaditeľ pre export a marketing spoločnosti SEC, ktorá obsadila tretiu priečku Top výrobnej firmy Nitrianskeho kraja s obratom do 10 miliónov eur, hodnotí podnikateľské prostredie na Slovensku. HN REGIÓNY 15 HOSPODÁRSKE NOVINY UTOROK 15. DECEMBRA 2015 Vaša spoločnosť sa venuje produkcii a predaju technických plynov. Ako sa pozeráte na pracovný trh na Slovensku, je tu pre vás dostatok kvalifikovanej pracovnej sily? Musím konštatovať, že každý rok je čoraz ťažšie nájsť kvalitných a kvalifikovaných ľudí. Najmä čerství absolventi zo škôl majú mnohokrát nereálne predstavy, ktoré sa však potom absolútne nezodpovedajú ich pracovným návykom. Ak by ste mali vo všeobecnosti zhodnotiť podnikateľské prostredie na Slovensku podobne ako v škole, akú známku by dostalo? Dal by som mu 2 mínus. Ako najväčší problém vnímam častú zmenu legislatívy, ktorá si vyžaduje zmenu interných procesov a množstvo byrokratickej námahy. Aktuálne bola oznámená veľká investícia do automobilového priemyslu, konkrétne značka Jaguar. Vnímate to ako ďalšiu príležitosť aj pre váš biznis? Automobilový priemysel je pre nás, samozrejme, veľmi dôležitý segment a veľká časť našich aktivít smeruje práve do tejto oblasti. Za našu spoločnosť môžem povedať, že sa na Jaguar veľmi tešíme, pretože verím, že aj táto investícia pre nás prinesie nové výzvy a príležitosti. Ak by sme sa na to pozreli vo všeobecnosti, ktoré odvetvie priemyslu je pre vás najatraktívnejšie, kde by ste privítali nové investície? Náš produktový rad je veľmi širokospektrálny a naše plyny sa používajú vo všetkých oblastiach života. Z tohto dôvodu je každá investícia zaujímavá a vítaná, či už ide o strojársky, hutný, sklársky, potravinársky či chemický priemysel. V neposlednom rade sa orientujeme aj na oblasti životného prostredia či medicíny, preto vítame investície takpovediac do ktoréhokoľvek odvetvia. Koľko ľudí momentálne zamestnávate, plánujete v budúcnosti aj zvyšovanie počtu pracovníkov? V súčasnosti máme viac ako 110 zamestnancov, keďže v našom stredisku v Šali rozširujeme divíziu údržby fliaš, ktorá je určená aj pre dcérske spoločnosti skupiny Messer v strednej Európe. V budúcnosti taktiež plánujeme prírastok zamestnancov. Vaša spoločnosť začínala v roku 1990, ako sa pozeráte na uplynulých 25 rokov? Tak ako sa vyvíjajú jednotlivé odvetvia priemyslu, dochádza k zmene štruktúry využitia našich plynov. Vyvíjame nové atraktívne zmesi pre oblasť zvárania a nové aplikácie pre oblasti životného prostredia, najmä čističky odpadových vôd, zaoberáme sa taktiež sférou metalurgie. Novou oblasťou je aj využitie tuhého oxidu uhličitého, teda suchého ľadu, ktorý sa používa na čistenie foriem a jemných povrchov. Toto sa pred 25 rokmi nerobilo. Kde vidíte v budúcnosti priestor na rozvoj vašej spoločnosti? Keďže technické plyny sa využívajú v mnohých odvetviach ekonomiky, náš rozvoj je úzko spojený s rastom slovenského hospodárstva. Veríme, že aj ďalšie zahraničné investície prispejú k budúcemu udržateľnému rastu Messeru na Slovensku. Spoločnosť Messer Tatragas sa zaoberá výrobou a predajom technických plynov so širokým využitím. SNÍMKA: MESSER Peter Kapitán hn peter.kapitan@mafraslovakia.sk ROZHOVOR Je čoraz ťažšie nájsť kvalitných ľudí HN REGIÓNY l Konateľ spoločnosti Messer Tatragas zaradenej medzi TOP 10 firiem regiónu Michal Paľa v rozhovore pre HN: Rebríček Top 10 firiem regiónu Je zostavený z objektívnych ukazovateľov z účtovných závierok. Titul za daný región získavajú vždy štyri firmy, a to v štyroch kategóriách. Vyberá sa z firiem v regióne, ktoré majú známy obrat a posudzujú sa z účtovných výsledkov. Generálnym partnerom rebríčka je UniCredit Bank, odborným garantom je spoločnosť Deloitte. Odborným a dátovým partnerom je Bisnode. Vyhlásenie rebríčka sprevádzajú regionálne diskusné fóra Hospodárskych novín HNRegióny. Rebríček: Obchodné spoločnosti s obratom 2 9,99 milióna eur 1. Stevanato Group International 2. GLOBAL SERVICES TV 3. LANXESS Central Eastern Europe 4. THUASNE SK 5. J.J. Darboven 6. OBO Bettermann 7. RAHPIS 8. Urban Mobility Distribution 9. KRUGEL EXIM 10. CELIMED Obchodné spoločnosti s obratom miliónov eur 1. Linde Gas 2. Castrol Slovensko 3. Operatíva, medicínska spoločnosť 4. ZARA Slovakia 5. NEW YORKER Slovakia 6. Beirsdorf Slovakia 7. HARTMANN RICO 8. L ORÉAL Slovensko 9. Peek & Cloppenburg 10. COATEX CEE Výrobné spoločnosti s obratom 2 9,99 milióna eur 1. HMH 2. Optocon technologies 3. BeShapeTech 4. SEISA Europe 5. PLEURAN 6. MEsse Slovnaft 7. ADHEX TECHNOLOGIES SLOVAKIA 8. Umicore Building Products Slovensko 9. Blumenbecker Slovakia 10. TANDEM SK Výrobné spoločnosti s obratom miliónov eur 1. UNIMED PHARMA 2. Mondelez SR Production 3. BAUMIT 4. ELV PRODUKT 5. Forbo Siegling 6. Premac 7. Dr. Oetker 8. Messer Tatragas 9. Calmit 10. IMOS-Systemair Na Slovensku pôsobia už 25 rokov, no sústredia sa predovšetkým na udržateľný rast. Na Jaguar sa tešíme, pretože prinesie nové výzvy a príležitosti, hovorí Michal Paľa, konateľ spoločnosti Messer Tatragas, ktorá prenikla medzi top 10 spoločností Bratislavského kraja. V súčasnosti zamestnávame viac ako 110 ľudí a v budúcnosti plánujeme naberať ďalších. HN s partnermi UniCredit Bank, Deloitte a Bisnode predstavili top firmy Bratislavského kraja TOP 10 firiem regiónu o povedia sú asné deti na hra ky socializmu? Nová internetová televízia Hospodárskych novín hntelevizia.sk ocializmu? árskych novín hntelevizia. 20. decembra

26 TOP PROJEKT: Rebríček HN TOP 10 firiem regiónu Vyhlásenie rebríčka sprevádzali aj diskusné fóra HNRegióny. Na nich sa zúčastňovali biznismeni, politické špičky i novinári. Na snímke v obkľúčení novinárov štátny tajomník rezortu hospodárstva Rastislav Chovanec. Ukázali sme tých, ktorí si zaslúžia obdiv. A budeme v tom pokračovať jedny z najdôležitejších. Zamestnávajú na Sloven- Sú sku väčšinu ľudí. Sú ich Firiem, ktoré sú naozaj zdravé, je na Slovensku málo. Preto na ne HN spolu s partnermi rebríčka UniCredit Bank, Deloitte a Bisnode chcú upozorňovať. tisíce. Patria tiež k tým najlojálnejším: neodídu totiž preč kvôli vyšším daniam či zdaneniu dividend. No napriek tomu je im venovaná, v mnohých prípadoch, takmer minimálna mediálna pozornosť. Nech sa páči, to sú malé a stredné firmy. Ocenenie, ktoré má váhu Na Slovensku sa oceňujú najlepšie banky, priemyselníci, inovátori, ale táto veľká skupina svoje ocenenie nemá. A to napriek tomu, že ich prístup k biznisu je zaujímavý, poctivý, nezbohatli za pár mesiacov či rokov (niektorí vôbec) a ich základnou motiváciou nie je len a len zisk. Preto sa Hospodárske noviny spolu s UniCredit Bank, Deloittom a Bisnodom rozhodli, že sa na tieto podniky pozrú. A vyberú z tej záplavy firiem príklady, ktoré môžu inšpirovať a pomôcť aj iným podnikateľom. To však nebola jediná motivácia. Firmám, ktoré prešli sitom tvrdých kritérií, chceme dať najavo, že si ich prácu vážime. Že si ich všímame, lebo do bodky napĺňajú jedno z hlavných kréd Hospodárskych novín: byť pro biznis denník. Sú totiž podnikateľmi z regiónov, v ktorých sa museli v mnohých prípadoch roky pretĺkať, hľadať odbytiská a obchodných partnerov. Ktorí sú nielen synony- 26 ROČENKA HNCLUBU 2015

27 TOP PROJEKT: Rebríček HN TOP 10 firiem regiónu O rebríčku Top 10 firiem regiónu Zostavený je na základe objektívnych ukazovateľov z účtovných závierok. Titul za daný región získavajú vždy štyri firmy, a to v štyroch kategóriách: obchodné spoločnosti s obratom od 2 do 10 miliónov eur, obchodné spoločnosti s obratom od 10 do 50 miliónov eur, výrobné firmy s obratom od 2 do 10 miliónov eur a výrobné firmy s obratom od 10 do 50 miliónov eur. Vyberá sa zo všetkých firiem v regióne, ktoré majú známy obrat, a následne sa posudzujú na základe údajov zo zverejnených účtovných výsledkov. Generálnym partnerom rebríčka je UniCredit Bank, odborným garantom rebríčka je spoločnosť Deloitte, a odborným a dátovým partnerom je Bisnode. O tom, ktoré firmy boli ocenené a ktoré sa ocitli medzi najlepšími, HN pravidelne informovali. Vyhlásenie rebríčka zároveň sprevádzali tri regionálne diskusné fóra Hospodárskych novín HNRegióny. HNRegióny boli v Žiline, Poprade a Trenčíne. V ostatných regiónoch prebiehalo shortlistové stretnutie spojené s krátkou diskusiou a oceňovaním. mom úspechu, ale aj zdravia. Ako totiž ukázali udalosti posledných týždňov a mesiacov, zdravý biznis sa na trhu stáva skôr unikátom než pravidlom. Osem víťazov Rebríček Top 10 firiem zahŕňa najzdravšie firmy v regiónoch Slovenska. Začíname v Žiline, avšak postupne vám budeme prinášať aj mená zo zvyšných siedmich krajov Slovenska. Až v závere urobíme akýsi slovenský Top 8 malých a stredných firiem Slovenska. K presnej metodike by vedeli viac povedať analytici. Faktom však je, že dáta, z ktorých vychádzali, pochádzajú z účtovných závierok a boli posudzované striktne objektívne. Čísla nepustia. Preto veríme, že práve z tohto rebríčka sa stane ocenenie, ktoré si budú firmy zarámované vešať na stenu. Lebo bude garantom zdravého a poctivého biznisu. Marcela Šimková, šéfredaktorka Hospodárskych novín Veríme, že z rebríčka sa stane ocenenie, ktoré si budú firmy zarámované vešať na stenu. Lebo bude garantom zdravého a poctivého biznisu. Dotazník k rebríčku 1. Aká bola vaša úloha pri zostavovaní rebríčka? 2. V čom môže byť z vášho pohľadu pre firmy užitočný? 3. O čom vypovedá umiestnenie firiem na shortliste? 4. Do akej miery môže byť toto ocenenie užitočné pre obchodných partnerov firmy? 1. Pri zostavovaní rebríčka naša banka pôsobila skôr v úlohe poradenského orgánu, pričom sme využívali verejne dostupné a externé databázy. UniCredit Bank pôsobí v segmente malých a stredných podnikateľov už dlhodobo, pri zostavovaní modelu sme sa preto len snažili prispieť našimi skúsenosťami z praxe. 2. Rebríček poskytuje pohľad na daný región. Ukazuje, ktorým odvetviam sa darí, a je zároveň ocenením úspechu konkrétnych firiem. V podstate do prehľadov a rebríčkov sa väčšinou dostávajú najväčšie firmy. Pre malé a stredné firmy, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou ekonomiky, je veľmi ťažké sa porovnávať s týmito najväčšími firmami. Rebríček Hospodárskych novín im poskytuje pohľad na ich pozíciu s porovnateľnými firmami aj pozíciu v rámci ich konkurencie v regióne. 3. Ako som už povedal, je to určitý benchmark firiem v regióne zohľadňujúci veľkosť firiem, ktorý ukazuje na to, že firme sa darí a má potenciál rásť. 4. Každý, kto robí biznis, rád spolupracuje s úspešnými a prosperujúcimi firmami. Keď je firma umiestnená v rebríčku, pre obchodných partnerov je to jasný pozitívny signál. Samozrejme, s rebríčkom je spojená aj určitá medializácia a priestor pre firmy sa zviditeľniť a dostať sa do povedomia obchodných partnerov. Vidím v tom pridanú hodnotu pre všetky strany. František Doležal, riaditeľ pre stredne veľké firmy v UniCredit Bank. Spoločnosť je generálny partner. ROČENKA HNCLUBU

28 TOP PROJEKT: Rebríček HN TOP 10 firiem regiónu Patrik Ferko, riaditeľ na oddelení auditu Deloitte. Spoločnosť je odborný garant rebríčka. 1. Ako odborný garant regionálnych rebríčkov HN bolo našou úlohou nastaviť hodnotiace kritériá a na základe poskytnutých údajov zo zverejnených závierok spracovať hodnotenie a zostaviť finálny rebríček. Aplikovali sme naše dlhoročné skúsenosti pri hodnotení zdravia spoločností, ich potenciálu na budúci rast a ich celkovú hodnotu. 2. Každá spoločnosť a jej manažment a vlastníci majú vízie a ciele. Okrem dosahovania zisku je to často aj stabilita, postavenie na trhu, rast a iné. Rebríček pomôže firmám porovnať sa so spoločnosťami na trhu, možno identifikovať silné stránky a oblasti na zlepšenie. Je to taktiež ocenenie ich tvrdej práce. Okrem iného majú firmy možnosť stretnúť a spoznať sa s biznis lídrami v regióne a v neformálnych diskusiách si vymeniť skúsenosti. Je to tiež unikátny priestor na HNClube odprezentovať sa a poukázať na aktuálne pálčivé problémy v regióne, na Slovensku a možno aj v širších kontextoch EÚ a svetovej ekonomiky. 3. Úspešná na trhu. O tom, ako jej majitelia a manažment maximalizujú využívanie zdrojov a generujú pridanú hodnotu. Vypovedá o aktuálnej kapitálovej sile spoločnosti a je predpokladom jej úspešného pokračovania v činnosti. 4. Zvýši sa povedomie o spoločnosti, jej dôveryhodnosť voči trhu a obchodným partnerom. Július Sauer, country manažér Bisnode Slovensko. Spoločnosť je odborný a dátový partner. 1. Úlohou spoločnosti Bisnode Slovensko, ktorá je súčasťou nadnárodnej skupiny BISNODE ako najväčšieho európskeho poskytovateľa digitálnych obchodných informácií, bolo kompletné poskytnutie dát a relevantných informácií na tvorbu a zostavenie rebríčka. Zároveň sme spolu s ostatnými partnermi vytvorili hlavné hodnotiace kritériá, ktoré v kombinácii s poskytnutými dátami vytvorili finálnu podobu rebríčka top spoločností. Vytvorený rebríček sme tiež ako dátový garant preverili naším skóringovým hodnotením. 2. Na daný rebríček sa podnikatelia môžu pozrieť dvojakým pohľadom. Prvý pohľad hovorí o ich finančnej stabilite, respektíve dobrej ekonomickej kondícii. Druhý pohľad môže slúžiť ako výborný marketingový nástroj na prezentovanie sa voči svojim obchodným partnerom. 3. Umiestnenie na danom shortliste deklaruje, že firma je dôveryhodným a zodpovedne pôsobiacim podnikateľským subjektom, a tým ju možno považovať za stabilnú a ekonomicky zdravú spoločnosť s pozitívnym výhľadom do budúcnosti. 4. Pre obchodných partnerov umiestnenie spoločnosti v rebríčku deklaruje jej nízku rizikovosť, bonitu či jej vysoký potenciál. Na základe toho spoločnosť možno považovať za zodpovedného obchodného partnera nielen vo svojom regióne, ale aj v celoslovenskom meradle. 28 ROČENKA HNCLUBU 2015

29 TOP PROJEKT: Rebríček HN TOP 10 firiem regiónu Pozrite sa, ako sa oceňovali slovenské TOP firmy ROČENKA HNCLUBU

30 Poučenie z gréckej krízy alebo cena za nerešpektovanie ekonomických zákonitostí je vysoká Ešte predtým, ako bývalý český prezident Václav Klaus prišiel na HNClub, poskytol exkluzívny rozhovor HNTelevízii, ktorá je novým projektom vydavateľstva Mafra Slovakia. Ako vtipne poznamenal, dúfa, že ho televízia prehrá aspoň zopárkrát. Vítanie migrantov je koniec Európy HOSTIA: Václav Klaus, bývalý prezident Českej republiky MIESTO KONANIA: Hotel Devín TERMÍN: 10. septembra 2015 Nemecké vlakové stanice v posledných dňoch praskajú vo švíkoch. Do svojej vytúženej cieľovej stanice prichádzajú tisícky utečencov, ktorých Nemci vítajú s otvorenou náručou. Na rozdiel od miestnych občanov však európski lídri rozhodnutie kancelárky Angely Merkelovej prijať utečencov kritizujú. Český exprezident Václav Klaus ho dokonca označil za koniec Európy. Povedal to exkluzívne v rozhovore pre HNtelevíziu. Klaus včera v Bratislave exkluzívne vystúpil na HNClube. Podľa bývalého prezidenta nie je vrelé vítanie utečencov prejavom solidarity, ale naopak, priamou hrozbou. Myslím, že je to totálne pomýlenie elít Európskej únie. To, čo predvádza nemecký prezident Joachim Gauck a pani Merkelová, je úsmevné, povedal Klaus. Prijímanie väčšiny utečencov pritom označil Klaus za nezodpovedné a zdôvodňuje ho skôr čiernym svedomím z druhej svetovej vojny než nezištnou vôľou pomôcť. To, že Nemci sú stále nevyrovnaní s tým desom, čo spôsobili po druhej svetovej vojne, a stále to budú kompenzovať nezodpovednými činmi, ako je teraz vítanie migrantov, to je koniec Európy, povedal Klaus. S tým však nesúhlasí prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Nech už hodnotíme dedičstvo druhej svetovej vojny akokoľvek, Nemecko poskytuje reálnu pomoc ľuďom, ktorí ju potrebujú. Nemecká pomoc však nemusí prameniť z čistej solidarity. Obyvateľstvo Nemecka starne a pôrodnosť klesá. O pár rokov sa tak môže stať, že sa pracovná sila migrantov pomôže zaplátať deficit v dôchodkovom systéme.. 30 ROČENKA HNCLUBU 2015

31 Poučenie z gréckej krízy alebo cena za nerešpektovanie ekonomických zákonitostí je vysoká Na Grécko budete doplácať ešte dlho TÉMA: Český exprezident Václav Klaus odkázal, že Gréci a Nemci nemôžu existovať v jednej menovej únii. Grécka kríza má dve riešenia. Opustenie eurozóny alebo jeho dlhodobé financovanie z iných krajín. Takto by sa dal v skratke zhrnúť odkaz Slovensku od českého exprezidenta Václava Klausa zo včerajšieho HNClubu, ktorý sa konal v hoteli Devín. Jeho hlavnou témou bolo poučenie z gréckej krízy, respektíve cena za nerešpektovanie ekonomických zákonitostí. Vaše rozhodnutie Patrí sa formálne privítať hostí podľa ich hodnosti, preto zdravím pani veľvyslankyňu, začal svoj úvodný príhovor vtipnou poznámkou smerovanou svojej manželke Lívii Klausovej, ktorá je zároveň českou veľvyslankyňou na Slovensku. Po svojom úvodnom prejave reagoval na rozdielny pohľad Slovenska a Česka na problematiku spoločnej európskej meny. Ja som vám neodporúčal vstúpiť do eurozóny, ale čo už teraz s vami. Pri vstupe do Európskej únie ste mali eurofanatickú vládu, ktorá ľudí indoktrinovala, takže teraz je s tým už ťažké niečo robiť, povedal. Podľa jeho slov sú Česi vo všeobecnosti skeptickejší a majú v sebe viac akejsi krčmovej nedôvery. Príčiny vidí aj v našich odlišných skúsenostiach z minulého režimu. Kým Slovensko napriek všetkým ekonomickým problémom aspoň pomaly napredovalo, česká ekonomika v tom čase absolútne stagnovala. Aj po páde komunizmu som pochopil, že Slováci si chcú raziť vlastnú cestu. Odtrhnutím Slovensko získalo novú krv. Ja som bol vtedy jediný, čo to predvídal. Celý svet vrátane Česka si myslel, že Slovensko na to doplatí. A nestalo sa. V otázke aktuálnej gréckej dlhovej krízy má bývalý český prezident jasno. Grécko nemá šancu splatiť svoje dlhy. Ani spoločná mena pre krajiny ako Nemecko a Grécko podľa jeho názoru nemá absolútne žiadnu ekonomickú logiku. Dve riešenia pre Grécko Tieto krajiny majú úplne iné nároky na pohyby kurzu rôznymi smermi, čo je v súčasnej situácii nereálne, povedal. Kým Gréci by totiž potrebovali výrazne znehodnotiť svoju menu, aby boli schopní dostať sa z problémov, Nemci, naopak, v minulom storočí až štyrikrát museli marku revalvovať. Z toho vyplýva, že Nemecko si v súčasnosti žije v ideálnom svete podhodnoteného kurzu. Východiská zo súčasnej krízy sú podľa neho dve. Buď príde Grexit, alebo príde na rad dlhodobé financovanie Grécka podľa vzoru vyrovnávania západného a východného Nemecka. Zo Západu na Východ totiž stále putujú peniaze aj 25 rokov po opätovnom zjednotení. Gréci totiž podľa Klausa už niekoľkokrát ukázali, že si veľmi radi žijú nad pomery a je ťažké predpokladať, že sa to zmení. Latinská únia a pozastavené členstvo Už v roku 1870 vzniklo niečo ako latinská menová únia. Hádajte, ktorej krajine bolo dva razy pozastavené členstvo, pýtal sa, pričom celé auditórium šomralo Grécko. Klaus si myslí, že členstvo Grécka v eurozóne aj EÚ je pre krajinu ako zvieracia kazajka. Práve nemožnosť hýbať kurzom svojej meny totiž podľa neho spôsobilo aktuálnu krízu. Nech sa správajú, ako sa správajú, ale nikdy nemali vstupovať do únie, odkázal na záver. Ja som vám neodporúčal vstúpiť do eurozóny, ale čo už teraz s vami. Pri vstupe do únie ste mali eurofanatickú vládu. Na HNClube sa zúčastnila aj Klausova manželka česká veľvyslankyňa na Slovensku Lívia Klausová. Diskusiu moderovala Marcela Šimková, šéfredaktorka Hospodárskych novín. SNÍMKY: HN/PAVOL FUNTÁL ROČENKA HNCLUBU

32 10 rokov liberalizovaného trhu s elektrinou Na tému 10 rokov liberalizovaného trhu s elektrinou prišli diskutovať (od druhého zľava): Ľubomír Kuchta (MH SR), Lívia Vašáková (Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku), Libor Láznička (spoločnosť sféra) a Michal Hudec (energy analytics). SNÍMKA: HN/PETER MAYER HOSTIA: Jozef Holjenčík, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Ľubomír Kuchta, riaditeľ odboru palív a energetiky, Ministerstvo hospodárstva SR Lívia Vašáková, ekonomický radca, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku Libor Láznička, riaditeľ úseku vývoja spoločnosti sféra Michal Hudec, analytik, energy analytics MIESTO KONANIA: Hotel Crowne Plaza, Bratislava TERMÍN: 22. septembra 2015 Otvorený trh? Ten dusia regulácie Otvorený, no preregulovaný. Ceny komodity na veľkoobchodnom trhu sú síce nižšie, no nie tak celkom pri pohľade na faktúry v schránkach odberateľov. Aj tieto dva paradoxy môžu definovať desať rokov liberalizovaného trhu s elektrinou. A práve presun výhod liberalizácie z komoditného trhu viac na zákazníkov by mal byť výzvou do budúcnosti. No naráža na viacero aspektov. Porovnanie pokrivkáva Od liberalizácie sa očakávala cenová výhoda pre koncových zákazníkov. Môžeme diskutovať, či priniesla takýto benefit v plnej miere, vyhlásil na HN fóre Michal Hudec, analytik spoločnosti energy analytics. Podľa jeho slov totiž najmä dodávatelia v segmente domácností sú viazaní rôznymi regulačnými predpismi. Je teda sporné, či táto slovenská podoba liberalizácie naozaj dnes má plnohodnotný prínos pre zákazníka, uzatvára. Na nadmerné regulácie, ale aj na neúmerné množstvo administratívy, nepoukazujú iba analytici. Hovoria o nich tiež samotní dodávatelia. Napríklad na zmenu dodávateľa elektriny na Slovensku je potrebných 21 dní, v Českej republike na to stačí polovičný čas. Každý z dodávateľov musí od zákazníka žiadať papier, že rozumie 14 stranám obchodných podmienok, vykazovať množstvo informácií, a tak by sa dalo pokračovať. Dobrovoľný výberca poplatkov Špecifický problém pre dodávateľov predstavuje povinnosť vyberať poplatky aj za ostatných účastníkov na trhu. Odberateľ totiž na jednej faktúre platí rôzne zložky a samotná dodávka elektriny je len jednou z nich. Ostatné zložky putujú na účty napríklad výrobcom energie. Zároveň zákazník touto cestou uhrádza poplatok za distribúciu. No tieto peniaze vyberá dodávateľ a ten musí ďalej odvádzať celý objem peňazí, vysvetľuje Libor Láznička, riaditeľ úseku vývoja spoločnosti sféra. Bez ohľadu na neplatičov. Rovnaký problém je v prípade veľkoodberateľov, kde dokonca zálohy za distribúciu platí dodávateľ vopred. Práve rôzne zložky faktúry sú druhým problémom trhu s elektrinou. Komodita predstavuje asi len treti- 32 ROČENKA HNCLUBU 2015

33 10 rokov liberalizovaného trhu s elektrinou nu z celkovej sumy, druhú tretinu predstavuje prenos a distribúcia. Posledná asi tretina je tvorená ďalšími sieťovými poplatkami. Nielen za elektrinu Dôvod vysokej výslednej ceny nie je cena elektriny, ale ten zvyšok. Analyzovali sme sieťové poplatky a slovenské nám vychádzajú ako jedny z najvyšších. A to je časť, na ktorú sa treba zamerať, pridáva sa Lívia Vašáková, ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. V cene za elektrinu sa totiž u nás platí aj za viacero politických rozhodnutí. Výslednú sumu zvyšuje podpora obnoviteľných zdrojov energií, kombinovanej výroby tepla a elektriny, odvod do Národného jadrového fondu Zároveň sa do účtov za energiu premieta aj ťažba hnedého uhlia na Slovensku. Tá by bez tejto formy podpory nebola životaschopná. Uhlím pre istotu Pri podpore ťažby hnedého uhlia však nemá ísť len o sociálnu politiku a snahu udržať zamestnanosť najmä v regióne hornej Nitry a Prievidze. Podľa Ľubomíra Kuchtu, riaditeľa odboru palív a energetiky z Ministerstva hospodárstva SR, ide okrem sociálneho aspektu aj o aspekt bezpečnostný. Teda o snahu využívať v energetickom mixe aj domáce zdroje. A za bezpečnostné opatrenia sa vždy platí. Tím si zvyšujeme do určitej miery cenu elektriny, podotýka Ľubomír Kuchta. Druhý poplatok, ktorým rezort hospodárstva vstupuje do cenotvorby, je odvod do Národného jadrového fondu. Ten spravuje prostriedky určené aj na jadrové elektrárne po skončení ich životnosti. Odvod je však podľa Kuchtu opodstatnený preto, že sa začal vyberať neskôr. Neraz v čase, keď jadrové elektrárne už boli v prevádzke. ROZHOVOR Musíme chrániť i dedinské krčmy Čo považujete za top reguláciu v tomto odvetví? Roky pestujeme ochranu malých podnikov, kam patria i dedinské krčmy alebo erotické salóny. Nadmerná regulácia je aj pri domácnostiach. Vedel by som si predstaviť, že sa stanovia všeobecné maximálne ceny. No panuje situácia, keď si každý subjekt podáva návrh vlastných maximálnych cien a musí mať potvrdenie o tom, že dostal rozhodnutie. Ochrana malých podnikov, čo si pod tým treba predstaviť? Je stanovený cenový strop. Pritom dodávka malým odberateľom je náročnejšia napríklad z hľadiska administratívny. Dodávateľ má s tým väčšie náklady. Zároveň v novej regulačnej politike akoby už absentoval výraz bezpečnosť dodávok a viac figuruje výraz ochrana pred energetickou chudobou. Nie je celkom témou pre energetikou. My nemôžeme dodávať zadarmo. Možno to potom definovať tak, akoby sa sociálna politika presúvala na bedrá súkromných firiem? Presne tak. Nadmerná regulácia je aj pri domácnostiach. Vedel by som si predstaviť, že sa stanovia všeobecné maximálne ceny, vraví Martin Ondko, generálny riaditeľ Magna Energia. Je stanovený cenový strop, vraví Martin Ondko. Za tých desať rokov, nech sa držíme témy, akú najhoršiu detskú chorobu trh prekonal? V neregulovanom segmente pri firemných odberateľoch panuje vysoko konkurenčné prostredie. Je tam však deformácia vo finančných tokoch. Dodávateľ znáša všetky finančné riziká z neplatenia odberateľov za všetky subjekty. Dokonca skôr, než mi zaplatia odberatelia, ja musím zaplatiť na zálohách distribúciu. Platíme OKTE vopred skôr, než nám odberatelia zaplatia. (Pozn. red.: OKTE Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, dcérska spoločnosť SEPS.) A to je bolesť, ktorú cítime. V oblasti regulovaných segmentov domácností a malých podnikov, tam je nesmierna byrokracia. 14-stranové obchodné podmienky. Od každého zákazníka musím mať papier, že ich prečítal, že im rozumie. Nie je to reakcia na rôznych podomových predajcov, ktorí zákazníka zavádzali? Áno, ale máme tu zákon na ochranu spotrebiteľov, a ten zákon by mal byť dostačujúci. ROČENKA HNCLUBU

34 Realita alebo fikcia: družstvá ako budúcnosť biznisu Zľava moderátor Peter Kapitán a účastníci Daniel J. Kratky, Tomáš Kukučka a Rastislav Klembara. SNÍMKY: HN/PAVOL FUNTÁL Pre farmárov je dôležitá návratnosť HOSTIA: Daniel J. Kratky, právny expert KRATKY GLOBAL: LAWFARM Tomáš Kukučka, predseda predstavenstva ESIN Rastislav Klembara, predseda predstavenstva Slovenské farmárske, družstvo MIESTO KONANIA: Hotel Crowne Plaza TERMÍN: 30. septembra 2015 Nízke výkupné ceny, zrušené európske kvóty na mlieko či tvrdá konkurencia zo zahraničia. Slovenskí poľnohospodári v súčasnosti bojujú o prežitie na viacerých frontoch. Potenciálni investori by sa preto pri vstupe do tohto biznisu mali pozerať hlavne na čísla a romantiku nechať bokom. Niektorí majú vysnívanú predstavu o investícii do poľnohospodárstva. Veľa z nich nedopadne dobre. Realita totiž dokazuje, že o družstvo sa treba dennodenne starať, povedal na NClube Tomáš Kukučka zo spoločnosti ESIN. Dôležitá je návratnosť investície Ten zároveň pokračuje, že ide o podnikanie so živým organizmom, preto sa farma niekde na východe Slovenska nedá riadiť z bratislavskej kancelárie. A dôležité je pozrieť sa na potenciál takéhoto biznisu. Každý investor sa pozerá na to, akú návratnosť budú mať investície. Tá je, samozrejme, vo všeobecnosti rýchlejšia a väčšia pri ornej pôde a rastlinnej výrobe ako pri investícii do adekvátnej veľkosti družstva so živočíšnou výrobou, vysvetľuje Rastislav Klembara z družstva Slovenské farmárske. Zároveň však dodáva, že ide o súčasnú realitu na Slovensku. Investor by si mal však určiť cieľ a podľa toho si vybrať výrobu a typ poľnohospodárčenia, do ktorého sa oplatí investovať peniaze i čas. Inšpirovať sa v zahraničí Napriek tomu, že ide o ťažký biznis, úspech sa dá dosiahnuť. Ide totiž o produkt, po ktorom je neustály dopyt, jesť sa totiž musí. Keď vyrábate produkt, o ktorý je záujem, a ste efektívny, zisk sa dosiahnuť dá. Otázka je len, ako dosiahnuť efektívnosť, vysvetľuje Klembara. To, ako ju docieliť, pritom nemusíme vymýšľať, stačí sa ísť pozrieť tam, kde to už funguje. Podľa Klembaru by sme si mali brať príklad z Česka či východného Nemecka, s ktorými sme mali približne rovnakú štartovaciu čiaru, no napriek tomu sú tieto krajiny poľnohospodársky vyspelejšie. Väčšina poľnohospodárskych družstiev bola v minulosti transformovaná na akciovky či eseročky. Klasické podielové družstvo sa tak postupne z podnikania v poľnohospodárstve vytráca. Družstvo je pritom v slovenskom právnom poriadku najatraktívnejšou právnou formou. Len musíte v spletitých chodníčkoch vedieť chodiť a dosiahnete zaujímavé výsledky, hodnotí Daniel J. Kratky z poradenskej spoločnosti KratkyGlobal: Lawfarm. 34 ROČENKA HNCLUBU 2015

35 Realita alebo fikcia: družstvá ako budúcnosť biznisu ROZHOVOR Družstvo je aj naďalej atraktívna právna forma Ak sa niekto rozhodne podnikať v poľnohospodárstve, poradili by ste mu družstvo ako právnu formu firmy? Družstvo je veľmi atraktívna právna forma. Je skvelá v rukách právnikov, ktorí sa v poľnohospodárstve a súvisiacich odvetviach detailne orientujú a na druhej strane majú morálne princípy, aby svoju prevahu nezneužili na úkor iných ľudí, ktorých v družstevníctve stretnete v podobe členov družstiev, vlastníkov družstevných podielnických listov, zamestnancov, vlastníkov pôdy. Ich intelektuálna a finančná prevaha nesmie byť odôvodnením toho, že nebudú rešpektovať väčšiu skupinu členov. Je tu teda riziko, že v nesprávnych rukách môže byť družstvo pre jeho členov nevýhodné? Zmena právnej formy pod vedením neskúsených právnikov sa z 99 percent diala tak, že sa o nej rozhodlo na členskej schôdzi. Väčšina členov družstiev v priemernom veku 65 a plus ani nevedela, o čom hlasuje. Negatívne hodnotím to, že družstvá vydávali cenné papiere, tzv. družstevné podielnické listy, ktoré mali v rukách stovky a tisíce vlastníkov. Právnici sa s tým však nevedeli vysporiadať. Družstvo síce prerobili na akciovku, členov na akcionárov, ale s vlastníkmi družstevných podielnických listov si nevedeli poradiť. Na ich vlastníkov sa potom akože zabudlo. Hodnota listov bola príliš nízka, aby sa im oplatilo začať individuálny súdny spor. Vraveli ste, že družstvá, kde sú členovia zároveň zamestnancami, máme dve. Je táto forma prežitok z minulosti? Klasické poľnohospodárske družstvá zakladajú malí hospodári, aby si kúpili spoločný kombajn, postavili spoločnú mliekareň, spoločne niečo vytvorili. V dnešných družstvách sú však členovia, ktorí s podnikaním v poľnohospodárstve nemajú nič spoločné. Sú to rentieri, ktorí očakávajú od družstva len výnos a zisk. Tu však nemusí byť znamienko rovná sa. Keď ste v minulosti vstupovali do družstva, neriešili ste to, aký zisk bude produkovať, ale to, aby ste mohli používať spoločný kombajn. Keď ste zmenili povolanie, táto motivácia upadla. Dnešný stav družstiev vyzerá tak, že sú tam ľudia, ktorí nemajú spoločné hodnoty a čakajú iba na výhody. Prečo tu už táto potreba nie je? Podnikajú poľnohospodári radšej na vlastné tričko? Družstvo je skvelé v rukách právnikov, ktorí sa v poľnohospodárstve a súvisiacich odvetviach detailne orientujú, hovorí Daniel J. Kratky zo KratkyGlobal: Lawfarm. Dnešný stav družstiev vyzerá tak, že sú tam ľudia, ktorí nemajú spoločné hodnoty, prezrádza Kratky. Je to prirodzená zmena hodnôt a očakávaní. Ukážkovým príkladom sú izraelské kibuce. Ľudia v kibucoch nemali súkromné vlastníctvo, všetko vlastnil kibuc, nemali mzdu, ale odmenu. Dôvodom na vstup však bolo vytvoriť spoločný priestor, kde sa po návrate na toto územie budú cítiť bezpečne. Keď vznikol štát Izrael, dôvod pominul a spolu s generačnou výmenou sa stratila aj potreba fungovať v spolkoch. To spôsobilo, že kibuce mali významné ekonomické problémy a začali sa transformovať na iné formy. Minister Ľubomír Jahnátek však vyzýva prvovýrobcov, aby sa združovali a mali tak lepšiu vyjednávaciu pozíciu napríklad u odberateľov. Pán minister nehovorí nič iné ako to, aby sme sa vrátili k pôvodným ideálom. A keď má päť producentov mlieka problém vyjednať výkupnú cenu, tak by si mali založiť spoločnú mliekareň a nemusia žiadať, aby mliekareň dosahovala zisk. Stačí, ak budú zisk produkovať sami u seba, pretože mlieko predávajú za vyššiu cenu. Nie je toto dostatočná motivácia? V súčasnosti už existujú odbytové združenia. Sú postavené na podobnom princípe, nie je tam majetkový vklad, ale ide o lobistické združenia, ktoré vyjednávajú lepšie odbytové podmienky s odberateľmi. Áno, určite je to cesta. To, čo dnes vidíme, je totiž veľká atomizácia producentov potravín. ROČENKA HNCLUBU

36 (Staro)noví národniari Predseda SNS Andrej Danko v diskusii nekonkretizoval, s ktorými stranami by spolupracoval po voľbách. SNÍMKY: HN/MAREK KMEŤ Investori by mali odvádzať osobitné dane HOSTIA: Andrej Danko, predseda strany SNS MIESTO KONANIA: Hotel Devín TERMÍN: 19. novembra 2015 Novými daňami k lepšej podpore športu, zdravotníctva alebo regiónu. Aj to bolo jedno z posolstiev, ktoré odzneli na prvej predvolebnej diskusii HNfórum z úst predsedu národniarov Andreja Danka. Je mi ľúto, keď Enel (majiteľ väčšinového podielu Slovenských elektrární pozn. red.) financuje druholigový futbalový klub v Taliansku a na Slovensku nedotuje ani florbalový tím, povedal Danko na margo podpory športu veľkými zahraničnými investormi podnikajúcimi na Slovensku. Slovenské elektrárne sa proti tomuto výroku ohradili. Podporili vo všetkých regiónoch Slovenska stovky športových projektov, od tradičných regionálnych bežeckých podujatí ako Malženická 13-ka, Tlmačská 25- ka, Michalský beh, Tlmačský polmaratón, cez futbalovú Brankársku akadémiu, Volejbalovú akadémiu v Trnave, podporu hokejovej mládeže, zjazdového lyžovania, cyklistiky, tenisu, stolného tenisu, hokejbalu, krasokorčuľovania, basketbalu a vodného póla, až po podporu tenistov na vozíku alebo zdravotne postihnutých športovcov v hre boccia, píše sa v stanovisku, ktoré pre internetový portál Hospodárskych novín hnonline.sk poskytla hovorkyňa spoločnosti Jana Burdová. Špeciálna daň Riešením by podľa neho malo byť zavedenie osobitnej sektorovej dane, ktorou by veľké firmy podporovali konkrétne projekty v regióne, kde vytvárajú hodnoty. Predseda SNS pripomenul, že pred revolúciou v roku 1989 sponzoroval každý veľký podnik u nás nejaký šport alebo iné odvetvie. A práve tento nápad nemusia všetci investori uvítať. Otázka rôznych daní totiž môže rozhodovať o atraktivite lokality a je všeobecným pravidlom, že nižšie daňové zaťaženie je pre firmy lákavejšie. Potvrdzujú to aj slová predsedu dozornej rady spoločnosti Virtual Reality Media. Pavol Grman, ktorý je členom konzorcia Synerco, si myslí, že tí, čo chcú pritiahnuť investora, musia dôkladne zvažovať všetky detaily. Ak investorovi poviem, že v lokalite bude daň, ktorá sa nepoužíva pre iné firmy v regióne, môže to znamenať, že konkrétny subjekt odkráča ďalej, myslí si Grman. Podľa neho si musíme vyhodnotiť, či ľudia dostanú zamestnanie, alebo sa na poli bez investora budú naďalej pestovať poľnohospodárske plodiny. Viac štátu v strategických podnikoch Štát by mal podľa Danka viac zatlačiť na zahraničných investorov, aby získal dodatočné zdroje, ktoré sám ne- 36 ROČENKA HNCLUBU 2015

37 (Staro)noví národniari dokáže vyprodukovať. Osobitná daň však bola iba jednou z tém, ktoré načal predseda národniarov. Jeho kľúčovou požiadavkou je definovanie a ochrana strategických podnikov. Podľa neho by mal štát zabrániť predaju podielu Slovenských elektrární českému energetickému holdingu EPH, v ktorom má podiel aj slovenská finančná skupina J&T. Faktom je, že premiér Robert Fico ohlásil na stredajšej tlačovej besede po zasadnutí vlády, že od súčasných či budúcich vlastníkov bude požadovať podpísanie memoranda, ktoré by štátu malo garantovať zvýšenie podielu v elektrárňach. Vláda SR má záujem podpísať pri prevode memorandum o porozumení, v ktorom si uplatníme opciu na 17 percent akcií Slovenských elektrární po dokončení tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce, povedal Fico. Ministerstvo hospodárstva v súčasnosti vlastní 34-percentný podiel a získaním dodatočných 17 percent by sa stal väčšinovým vlastníkom. Štát by mal viac zatlačiť na zahraničných investorov. Národniari chcú diskutovať so štandardnými stranami Národniari nechcú byť do počtu ani ľavici, ani pravici. Takto na dnešnom prvom predvolebnom HNClube komentoval predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko možnosti povolebnej spolupráce. Prieniky zo svojho programu chce hľadať s kýmkoľvek. Tými základnými má byť ochrana strategických podnikov a zabránenie tomu, aby mali oligarchovia možnosť ovplyvňovať chod spoločnosti. Hoci sa Danko vyhraňoval voči silným finančným skupinám, našiel aj jedno pozitívum. Stále je lepšie, že ide o slovenských podnikateľov, ako keby mali byť zo zahraničia, myslí si predseda SNS. Konkrétnejšie sa však o spolupráci so stranami nerozhovoril. Podľa neho sa bude dať diskutovať až v prípade, že SNS sa dostane do parlamentu. Nikto v SNS sa o vládu netrasie, povedal Danko. Podľa neho je však čas, aby sa začali baviť štandardné politické strany, ktoré sa nebudú hádať o tom, kto je ľavica a kto pravica. Ambíciou lídra SNS je zostaviť vládu odborníkov. Nekonkretizoval, na ktoré ministerstvá má strana pripravených ľudí, viackrát však spomenul straníckeho odborníka na oblasť pôdohospodárstva Vladimíra Chovana. Celú diskusiu otvorili vyjadrenia k minulotýždňovým teroristickým útokom v Paríži, pri ktorých zahynulo 129 ľudí. Podľa Danka by štátnici nemali rozosievať strach, ale upokojiť ľudí. Malo by sa pristúpiť k legislatívnym opatreniam, aby mohli byť vyhostení ľudia, ktorí k nám chodia bez dokladov, povedal predseda SNS. V stredu oznámil premiér Robert Fico, že protiteroristická legislatíva sa zmení. Prvá podoba návrhov zmien bude známa v priebehu budúceho týždňa. V súvislosti s preberaním ďalšej legislatívy z Európskej únie a prenášaním kompetencií do Bruselu bol Danko zdržanlivý. Podľa neho by sme si mali urobiť jasno, čo ešte implementovať a čo nie. Zároveň spomenul aj žalobu pre kvóty na prerozdelenie utečencov, ktorú chce vláda podať na Európsku komisiu. Verím, že žalobu nevyužijeme iba pri kvótach, ale aj vtedy, keď nám budú chcieť nadiktovať zrovnoprávnenie homosexuálnych párov v otázke adopcie detí, povedal predseda národniarov. Jednou zo základných požiadaviek SNS je ochrana strategických podnikov. ROČENKA HNCLUBU

38 Predvolebné Slovensko Máme pripravených viacerých investorov, naznačil na HNClube premiér. Koncom februára 2016 následne oznámil, že Banská Bystrica získala nového investora RKN Global Europe. Vytvorí pracovných miest. Land Rover 2 : Bystrica má na dosah tisícky miest HOSTIA: Robert Fico, predseda vlády SR MIESTO KONANIA: Hotel Mercure, Bratislava TERMÍN: 8. decembra 2015 Premiérovi Robertovi Ficovi sa v predvolebnom roku roztrhlo vrece s investíciami. Po tom, čo sa v prípade automobilky Jaguar Land Rover naklonili misky váh v prospech Slovenska, môže prísť ďalšia bomba. V Banskej Bystrici sa nám teraz rodí asi 2,5 tisíca až 3-tisíc nových pracovných miest, povedal Fico na včerajšom diskusnom fóre Hospodárskych novín HNClub. Podľa informácií HN ide o dvoch investorov z Číny a Ukrajiny. Bez podrobností Ďalšie podrobnosti neprezradil. Mlčí aj cieľová destinácia nových pracovných miest Banská Bystrica. K otázke investície sa v súčasnosti nebudeme vyjadrovať, odkázala hovorkyňa metropoly stredného Slovenska Zdenka Sekerešová. Tá hovorí, že momentálne rokujú s tými, ktorí prejavili záujem vytvoriť nové pracovné miesta. Premiér Fico v diskusii nerozvinul žiadne bližšie detaily ani o jednej z ohlásených investícií. Nepatrím medzi tých, ktorí vopred hovoria, že niekto príde, a potom nakoniec nepríde, povedal Fico a dodal, že viac informácií sa verejnosť dozvie v decembri alebo v januári. Tisícky miest Len v sobotu predstavila vládna strana tzv. tretí sociálny balík. V rámci neho sľubuje vytvorenie 100-tisíc 38 ROČENKA HNCLUBU 2015

39 Predvolebné Slovensko Premiéra uvítal výkonný riaditeľ vydavateľstva Mafra Slovakia Vladimír Mužík. SNÍMKY: HN/PETER MAYER pracovných miest. Analytici, ale aj podnikatelia považujú takéto sľuby za nereálne. My nebudeme hovoriť nezmysly ako dvojnásobné platy. Ale 100-tisíc pracovných miest je úplne reálnych, odkázal na HNClube Fico. V roku 2015 nešlo o prvú investíciu ohlasovanú vládou. Ešte v auguste Fico potvrdil, že o Slovensko má záujem už štvrtá automobilka Jaguar Land Rover, ktorá nakoniec na Slovensku investovať bude. Naším hlavným protivníkom v súboji o fabriku bolo Poľsko. Na ceste je už Jaguar Jaguar by mal priamo zamestnať tri- až štyritisíc ľudí, ale ich počet bude vyšší vzhľadom na to, že na au- Aj na decembrovom HNClube s premiérom sa zúčastnili desiatky členov. S Robertom Ficom sa rozprávala šéfredaktorka HN. ROČENKA HNCLUBU

40 Predvolebné Slovensko tomobilku budú napojené desiatky subdodávateľov. Na fabriky takýchto rozmerov sa napojí bežne 150 až 200 ďalších dodávateľov, povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Rastislav Chovanec. Hoci britská automobilová legenda spoločnosť Jaguar Land Rover v čase konania HNClubu stále nepodpísala konečnú dohodu so slovenskou vládou, pozemky priemyselného parku pri Nitre, kde by mala automobilka stáť, neostávajú ležať ladom. V strategickom parku sa momentálne vykonáva hydrogeologický prieskum, ktorý realizuje firma Strabag v rámci podlimitnej zákazky do 20-tisíc eur, povedal hovorca agentúry SARIO Richard Dírer. Ficova vláda v poslednom čase rozdala viacero investičných stimulov. Od začiatku roka podporila firmy, ktorým pridelila už desiatky miliónov eur. A to či už vo forme daňových úľav, alebo priamych dotácií. Chovanec avizoval ešte na začiatku jesene, že štátnu pomoc dostane v tomto roku 20 firiem. Tisíce nezamestnaných Momentálne je na Slovensku podľa ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nezamestnaných zhruba 11 percent obyvateľov. Oproti minulému roku to predstavuje pokles takmer o 1,4 percentuálneho bodu. Slovenské úrady práce tak evidujú necelých 300-tisíc uchádzačov o prácu. Fico: Do Číny s klobúkom v ruke z diskusie HNClubu Milan Fiľo, majiteľ skupiny Eco Invest Máme plán a riešenie v prípade rozšírenia schengenských hraníc ďalej na východ? Čo ak sem prídu milióny Ukrajincov, ktorí nebudú pokračovať do nemecky hovoriacich krajín? Robert Fico: Na stole sú dve vážne témy. Bezvízový styk s Ukrajinou a vízová liberalizácia s Tureckom. Ukrajina tak môže dostať voľný vstup do európskeho priestoru. Nebojím sa toho. Spomeňme si na rok 2004, keď sa západní členovia báli zaplavenia trhu našimi ľuďmi. Nestalo sa to. Vstup Ukrajiny je obrovská príležitosť. Najmä pre nás Slovákov. Ak nebudeme dostatočne múdri, tak bude múdry niekto iný. Nebojme sa toho, že aj iné krajiny dostanú šancu byť súčasťou nášho priestoru. Ondrej Matej, predseda správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Všetci učíme svoje deti, že nič nie je zadarmo. V kontexte tretieho balíčka sa chcem opýtať, či sa nebojíte toho, že čoraz viac ľudí bude požadovať veci zadarmo? Robert Fico: Ak sa pozriem na tých desať opatrení, na um mi prichádzajú len dve, ktoré sú bezplatné. Byty pre učiteľov a autobusy zadarmo. Ostatné opatrenia tam nepatria. V prípade zvýšenia štátneho dlhu dodržíte ústavný zákon o dlhovej brzde? Robert Fico: Tento ústavný zákon má obrovský význam a my ho plne rešpektujeme. Nevidíme žiadny dôvod na posúvanie hraníc, ktoré boli nastavené. Pracujeme na znižovaní dlhu. Avšak do úvahy prichádza takzvaná investičná výnimka v prípade infraštruktúrnych projektov. Ak by sa našla zhoda, mohli by sme naliať obrovské množstvo peňazí do ekonomiky. Navyše, uvažuje sa o tom aj v rámci únie. Pavol Krúpa, majiteľ skupiny Arca Capital Súhlasíte s názorom, že Ukrajina obetovala integráciu do EÚ za jedinú osobu, ktorá bola navyše zapletená do korupčného škandálu? Robert Fico: Nepočúvali sme nič iné než: Ukrajina musí dostávať plyn, Ukrajina musí byť tranzitná krajina, Slovensko musí otvoriť reverzný tok. Dnes sú nemeckí politici ochotní obetovať nášho východného suseda. Nehovoria o energetickej bezpečnosti, ale o business issue. Aké business issue, keď nás roky dusíte starosťami o Ukrajinu? Vybavili iné toky, ktoré definitívne Ukrajinu obídu. My si vždy dokážeme zabezpečiť plyn aj zo západu. Ale čo s rúrou, ktorá má kapacitu 100 miliárd kubíkov plynu? Nord Stream 2 je preto v príkrom rozpore so zásadami energetickej únie. Je to väčší podraz ako v prípade Tymošenkovej. Veď všetci si o nej rozprávajú, že je kriminálnička. Nemali by ste viac pomáhať slovenským podnikateľom otvárať dvere aj na východ? Robert Fico: Po tom, ako povozili čínskeho prezidenta v zlatom voze, treba odložiť všetky ideologické zábrany. Treba povedať: rešpektujeme vašu krajinu a nebudeme zasahovať do vašich vnútropolitických vecí. Číňanom treba zablahoželať, že je schopná krajinu držať v stabilite. Do Číny treba preto chodiť s klobúkom v ruke. Andrej Babiš vystúpil v Česku s peknou myšlienkou. Vraj závidí Slovákom, že dokážu schváliť zákon za niekoľko dní. Im to trvá roky, pretože je tam koalícia, aj keď súrodá. Pomáha to Slovensku? Robert Fico: Pravdepodobne sme Českú republiku predbehli už aj v priemernej mzde. Musím to overiť, trochu sa mi to nezdá. Keď sa pozriete na čísla, vždy sme boli porovnávaní v rámci V4-ky. Ale nemali sme všetci rovnaké pozície na štarte. Najmä Česi mali pred nami veľký náskok. Preto dávam taký impulz. Mohli by sa na to pozrieť Hospodárske noviny napríklad. Jaroslav Paška, podpredseda SNS Ako si máme ochrániť vlastné záujmy v spoločnej Európe? Robert Fico: Môžeme mať akýkoľvek pozitívny vzťah k Ruskej federácii a východnému svetu. Náš životný priestor je však v Európskej únii. Hodnotovo sme Európanmi, a preto musíme v Európe zostať. Rozdielne názory nás nemôžu vyčleňovať z európskeho priestoru. Aj ja sa cítim byť Európanom. Myslím si, že Slovensko veľa dosiahlo od roku Chcem, aby Slovensko bolo seriózny a dôveryhodný partner. Hoci som prijal myšlienku, že v našom regióne V4 sa skončila etika mlčania. 40 ROČENKA HNCLUBU 2015

41 Fico chce prekopať dlhovú brzdu. Kvôli investíciám TÉMA: Predvolebné Slovensko Na jej schválení sa v roku 2012 výnimočne zhodlo celé politické spektrum. Preto, aby sa Slovensko nevybralo gréckou cestou, naši poslanci odklepli dlhovú brzdu. Tá nastoľuje maximálnu výšku dlhu pre štátny dlh i sankcie, ak vláda dlh nafukuje. Na včerajšom HNClube, len pár dní po predstavení miliardového vládneho balíčka, premiér prezradil, že by chcel dlhovú brzdu mierne uvoľniť. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti plne rešpektujeme a nevidím žiadny dôvod na posúvanie hraníc. Máme záujem na znižovaní dlhu pod úroveň 50 percent. Ale je tu jedna myšlienka investičnej výnimky, povedal Fico. Výnimky pre investície Tá by sa mala týkať investícií do infraštruktúry, ktoré by sa nezapočítavali do dlhu pri výpočte sankčných pásiem. Zmene má predchádzať najskôr celospoločenská diskusia. Je to právo politikov a parlamentu meniť zákon, ak majú ústavnú väčšinu. Ale myslím si, že by sa nemal meniť, je nastavený dobre, povedal šéf nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. Tá zo zákona kontroluje vládu, či dodržiava dlhovú brzdu. Správne by bolo, aby si vláda svoje investičné priority ustrážila v rámci fiškálnych pravidiel. Vidno, že sa priority zmenili a vyplývajú z balíčka, ktorý vyhlásil Smer, povedal riaditeľ Inštitútu INEKO Peter Goliaš. Aj keď by šlo o jednorazové investície, boli by podľa neho financované na úkor dlhu a dlhodobo by sme ich splácali. Na potrebu zmeny dlhovej brzdy upozornil nedávno aj Medzinárodný menový fond. Vo svojej správe konštatoval, že ak by sa dala dlhová brzda zmenila tak, aby zohľadňovala čistý, a nie hrubý dlh verejnej správy, znamenalo by to, že by si v dobrých časoch mohol štát požičať viac do zásoby. Máme záujem na znižovaní dlhu pod úroveň 50 percent, vyhlásil Robert Fico (Smer-SD). SNÍMKA: HN/PETER MAYER Vymeniť hrubý dlh za čistý Ak by podľa Goliaša k zmene prišlo, tak by sa však mali adekvátne znížiť hranice dlhovej brzdy. Aby sa nezmäkčili podmienky pre štát, bolo by treba znížiť limity presne o tú hotovostnú rezervu, ktorá sa zásobou ušetrí, povedal. Šramko by koncept čistého dlhu neodmietal a potvrdzuje, že o tom prebiehala diskusia s rezortom financií. Pozitívom podľa neho je, že dlhová brzda vychádza z údajov hrubého dlhu od nezávislého Eurostatu. Ten nám čistý dlh nemeria. Na zmenu zákona o dlhovej brzde potrebuje Smer do volieb pomoc opozície, keďže nemá v parlamente ústavnú väčšinu. Zaujímavé výroky Roberta Fica, ktoré odzneli na HNClube Radšej by som dal trikrát toľko peňazí našim nezamestnaným občanom, ako by som mal zamestnať prichádzajúcich migrantov. Poznamenal, že niektoré firmy by si priali dovoz lacnej pracovnej sily z Ázie. Priznal, že nedostatok pracovnej sily sa prejavuje, ale ľudia nepôjdu do práce za 400 eur. Sú bezplatné byty pre učiteľov dobré riešenie? Diskutujme o tom, ale na každej dedine nejaký bol. Na margo školstva vyzdvihol podporu duálneho vzdelávania v technických smeroch. Ľuďom odporučil, aby neštudovali politológiu a iné humanitné odbory. Slovensko ich vraj nepotrebuje. My nebudeme hovoriť nezmysly ako dvojnásobné platy. Ale 100-tisíc pracovných miest je úplne reálnych. Doteraz podľa neho vytvorili 130-tisíc pracovných miest. Pri tvorbe ďalších podporia opravy ciest a kultúrnych pamiatok, rozvoj najchudobnejších okresov, ale aj mladých farmárov. Miloš Zeman je môj osobný priateľ. Je to mimoriadne inteligentný človek. Páči sa mi na ňom, že nehľadí na to, čo povie. Mám ho rád ako človeka. Objasnil svoj vzťah k českému prezidentovi. My chceme byť v jadre Európy. To je filozofia, ktorú budem dodržiavať i pri dobrých vzťahoch s Ruskom. Špecifikoval svoju zahraničnú politiku. Schizofréniu zvráteného sveta, ktorú predtým spomínal pri francúzsko-ruských vzťahoch, nevidí. ROČENKA HNCLUBU

42 Nový líder pravice? Myslím si, že Smer by bol ochotný pristúpiť na podporu nášho plánu, v prípade, že by vo voľbách získal 28 percent a my 22, povedal Radoslav Procházka. SNÍMKA: HN/PAVOL FUNTÁL Smer chce dvojkoalíciu. Sieť to nevylučuje HOSTIA: Radoslav Procházka, predseda strany #Sieť MIESTO KONANIA: Hotel Devín TERMÍN: 9. decembra 2015 Robert Fico nechce vládnuť sám. A mal by aj partnera. Mohla by ním byť druhá najúspešnejšia strana v predvolebných prieskumoch Sieť. Myslím si, že Smer by bol ochotný pristúpiť na podporu nášho plánu, v prípade, že by vo voľbách získal 28 percent a my 22, povedal predseda Siete Radoslav Procházka vo včerajšej diskusii HNFórum, organizovanej Hospodárskymi novinami. Inými slovami, Procházka by išiel do vlády do Smerom, keby medzi nimi nebol vo voličskej podpore taký veľký rozdiel, aký panuje dnes. Podľa Procházku by strany pri takom výsledku boli v celkom inej situácii. Sociológ Ján Baránek sa však k takejto možnosti stavia skepticky. Momentálne nevidím dôvod na pokles preferencií Smeru, hovorí Baránek a dodáva, že taká koalícia by fungovala iba v prípade vyrovnaných síl, inak by Sieti hrozil osud SNS a HZDS, ktoré Smer vyprázdnil. Sieť dosahuje v predvolebných prieskumoch okolo 12 percent, zatiaľ čo Smer atakuje takmer štyridsiatku. Základnými podmienkami, ktoré Procházka dlhodobo pretláča do popredia, sú hmotná zodpovednosť politikov a vylúčenie schránkových firiem z verejných obstarávaní. Unavený Fico Podľa hovorkyne vládnej strany Ľubice Končalovej Smer pred voľbami nikdy nešpekuloval o zostavovaní koalícií. Procházkovo vyhlásenie prišlo len deň po tom, čo Fico na diskusnom fóre HNClub prezradil, že 42 ROČENKA HNCLUBU 2015

43 Nový líder pravice? by v prípade výhry vo voľbách uprednostnil dvojkoalíciu pred ďalšou jednofarebnou vládou. Je lepšie, keď sú vo vláde dvaja, lebo ťarcha nie je taká veľká a máte partnera, ktorý prináša iné pohľady, komentoval v utorok Fico povolebné usporiadanie. Dodal, že druhou alternatívou je koalícia strán Sieť, KDH a Most- Híd, ale podľa Fica to nebude stačiť a na spoluprácu budú musieť pribrať aj ďalšie strany. Naštrbená spolupráca Po deklarovaní spolupráce medzi stranami Sieť, KDH a Most-Híd už dlhšie volal predseda Mosta Béla Bugár. Tomuto návrhu kontroval Radoslav Procházka ponukou na vytvorenie veľkého parlamentného klubu pravicových strán s jednotným velením a uceleným plánom, ktoré by sa do dvoch rokov zlúčili do jednej strany. Na minulotýždňovom rokovaní sa však lídri trojice strán nedohodli a pravica tak aj naďalej ostáva nejednotná. S lídrom Siete sa rozprával komentátor HN Peter Tkačenko. Procházka: Vlaky zadarmo pre mňa nie sú armagedon z diskusie HNClubu Ondrej Matej, predseda správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo: Ako vnímate rušenie a ponechanie čohokoľvek zadarmo? Ste ľavicový alebo pravicový politik? Procházka: Pri vlakoch zadarmo som ovplyvnený tak ako pri podnikateľoch a hospodárstve ľuďmi, s ktorými som sa stretol. Vo mne to zanechalo veľkú stopu. Takisto som párkrát vo vlaku zažil... Viackrát som cestoval vlakom z Považia do Bratislavy, vystúpili dve panie, ktoré sa so mnou chceli porozprávať. Vždy to boli voličky SDKÚ. Ale tie vlaky im strašne ulahodili, lebo sa roky nevedeli dostať za kamarátkami do Bratislavy. Teraz sa tam vedia dostať, lebo tých 4,20 za lístok tam a 4,20 naspäť je pre nich peniaz. A dnes si to môžu dopriať. Tento fakt vo mne zanechal stopu, že vlaky zadarmo nepovažujem za armagedon a vôbec sa mi pri oprave toho, čo na Slovensku nefunguje, a pri budovaní fungujúceho štátu nezdá ako kľúčová téma, že študenti a dôchodcovia môžu cestovať vlakom zadarmo. Ak je tu nejaká príručka hayekovskej ekonomiky, kde je napísané červeným, že vlaky zadarmo nie, potom nie si pravicový politik, tak to beriem, že nie som. Ale myslím si, že riadiť štát podľa nejakej ideologickej dogmatiky nefunguje. V tejto veci nie som ovplyvnený potrebou nedráždiť ľudí pred voľbami, ale som ovplyvnený ľuďmi, ktorí vždy volili pravicu, a aj tak si to pochvaľujú. Tie dve dámy boli reprezentatívnou vzorkou toho pocitu, že si môžu dovoliť niečo, čo je pre nich emocionálne dôležité, a som za. Andrej Révay, prezident Slovenskej asociácie podnikových finančníkov: Ako chcete dosiahnuť funkčný štát a zlepšenie súdnictva na Slovensku? Procházka: Všetci vieme, že schody sa zametajú zhora a vedenie krajiny je dôležité. Ale nedosiahne ani polovicu z toho, čo chce dosiahnuť, ak vo fáze realizácie opatrení nebudú fungovať súdy a štátna správa. Preto máme v našom programe aj profesionálnu štátnu správu, ktorá je nezávislá od pravidelnej výmeny politických reprezentácií. Na Slovensku to funguje tak, že po voľbách si desaťtisíc ľudí si zbalí svoj pracovný stôl a druhých desaťtisíc si zbalí veci do kufríka a idú na stanicu, lebo dostanú robotu na úradoch. Tá fluktuácia ubližuje kvalite služieb, ktoré za dane dostávame. A hlavne fakt, že človek, ktorý tam príde, vie, že jeho zákazníkom nie je osoba, ktorej má poskytnúť službu, ale jeho politický tútor. Preto potrebujeme profesionálnu štátnu správu, ktorá má istú definitívu, ale podlieha pravidelnému hodnoteniu na základe výkonnostných parametrov, či je ten človek schopný poskytovať danú službu. Vo vzťahu k súdom budeme potrebovať radikálne riešenie, aj pokiaľ ide o sústavu súdov. Ale niektoré veci sa dajú urobiť bez toho, aby sem chodili delegácie z Rady Európy a hovorili nám o právnom štáte a sudcovskej nezávislosti. Ak nie je sudca schopný rozhodnúť tak, že je z toho zrejmá viazanosť zákonom, tak sudcovi povieme dovidenia. Je to verejnomocenský služobník a každý taký človek musí byť viazaný na výkon. Andrej Révay, prezident Slovenskej asociácie podnikových finančníkov: Čo by ste zmenili na momentálnom postupe našej vlády v utečeneckej kríze? Chápem ten obranársky inštinkt a v mnohom sa stotožňujem s potrebou takejto polohy. Na druhej strane mi chýba trpezlivé pestovanie partnerstiev, ktoré posilňujú hlas smerom von. A chýba mi aj trochu viac pokory voči ľuďom, ktorí majú iný názor a zastupujú iné strany, ako je vládna. Po tom, čo Slovensko prehralo zápas o dočasné povinné kvóty, tak by si tí, pri ktorých je predpoklad, že sa budú podieľať na tvorbe politiky po voľbách, mali spolu sadnúť a dohodnúť sa na tom, aby bola zabezpečená kontinuita zahraničnopolitických postojov súčasnej a budúcej vlády. V tejto iniciatíve nepadlo ani pol slova. Pre mňa je to známka arogancie, že vláda nepotrebuje žiadnu dohodu hľadať vnútri štátu. Načo polarizovať tam, kde je podaná ruka aj z druhej strany? Považujem to za kontraproduktívne. ROČENKA HNCLUBU

44 Koniec čiernym daniam Český minister financií Andrej Babiš diskutoval na HNClube so slovenským financmajstrom Petrom Kažimírom. Diskusiu moderovala šéfredaktorka Hospodárskych novín Marcela Šimková a šéfredaktor MF Dnes Jaroslav Plesl. SNÍMKY: HN/PAVOL FUNTÁL Daňové úniky: Česi sa učia od nás HOSTIA: Peter Kažimír, minister financií SR Andrej Babiš, minister financií ČR MIESTO KONANIA: Hotel Mercure, Bratislava TERMÍN: 15. decembra 2015 Daňové úniky na dani z pridanej hodnoty zostávajú problémom na Slovensku aj v Česku. V boji proti nim na Slovensku pomáhajú kontrolné výkazy či povinné registračné pokladnice. Česko sa tými opatreniami chce inšpirovať, povedal počas HNClubu na tému Koniec čiernym daniam český minister financií Andrej Babiš. DPH je najviac harmonizovaná daň v Európskej únii, a preto sa Slovensko aj Česko snažia o väčšiu samostatnosť a flexibilitu pri jej vyberaní. Nemôžeme si robiť, čo chceme, ale musíme pružne reagovať na podvody pri jednotlivých komoditách. Napríklad pri mäse sú v tom desiatky miliónov eur, povedal slovenský minister financií Peter Kažimír. Českého ministra financií šokovalo, že v EÚ sa každý rok nezaplatí na DPH až 170 miliárd eur. Aj preto lobuje za prenesenie kompetencií v daniach na národné štáty. Sú to reťazové podvody, do ktorých sú zapojené desiatky firiem, dodáva Babiš. Najznámejšie sú karuselové podvody na DPH, ale najnovšie sú populárne aj podvody v telekomunikačných službách. Kontrolné výkazy pomohli Výber daní sťažuje tiež charakter niektorých štátov v EÚ, ktoré stále fungujú ako daňové raje. Niektoré staré dámy únie sú v podstate daňovými rajmi. Aj keď sú demokratické a civilizované, na druhej strane tiež arogantné a sebecké z hľadiska svojich záujmov, dodal Kažimír. Platenie daní v každej krajine je v podstate založené na dobrovoľnosti, ale tú si treba vynú- 44 ROČENKA HNCLUBU 2015

45 Koniec čiernym daniam Andrej Babiš je známy tým, že poznámky či termíny stretnutí si píše na papier. tiť. Tu hrá rolu jasná legislatíva. Ak vydávame signál, že niečo nie je dovolené, mala by sa tomu väčšina prispôsobiť, ozrejmil Kažimír svoj postoj k výberu daní. Zásadný nástroj v boji proti daňovým únikom je aj kontrolný výkaz DPH. Ten umožňuje finančnej správe cez automatizovaný systém krížovú kontrolu daňovej povinnosti a kontrolu odpočtov. Práve pri nadmerných daňových odpočtoch DPH sa podvádza najviac. K ďalším praktikám patria machinácie s faktúrami či vystavenie fiktívnych faktúr. Systém kontrolných výkazov sa páči aj českému ministrovi financií. Nehanbím sa za to, že chodím po svete a odkukávam iné nápady, ak sú dobré, dodal Babiš. Kažimír si myslí, že daňové kontroly sú teraz efektívnejšie. Ich počet sa znížil, ale počet odhalených prípadov je viac. V minulom roku sa skontrolovalo 1,6 milióna výkazov a až 20 percent z transakcií bolo podozrivých. Byrokracie pribudlo Nové výkazy pridali firmám viac byrokracie, vyvolali investície do softvéru a aj obavy z toho, či nepríde k zneužitiu ich odovzdaných dát. Dvojročná prax ukázala, že nedošlo k žiadnemu zneužitiu. Obchodné tajomstvá firiem a iné citlivé dáta sú tak v bezpečí, odkázal Kažimír podnikateľom. Výberu daní pomohli aj povinné registračné pokladnice. Aj tu Česko závidí Slovensku. My zostávame Nehanbím sa za to, že chodím po svete a odkukávam iné nápady, ak sú dobré, tvrdí Babiš. osamotení v rámci Európy. Dúfame, že sa nám podarí zaviesť niečo podobné, povedal Babiš. Ministri sa zhodli aj na tom, že je potrebné postupne znižovať daňovo-odvodové zaťaženie firiem. Otázka je, či znižovať viac náklady práce, teda odvody, alebo sadzby dane. Firmy podľa mňa viac ocenia nižšie náklady na pracovnú silu, myslí si slovenský minister financií Peter Kažimír. Na druhej strane Babiš vyjadril presvedčenie, že chce postupne znižovať aj sadzbu DPH z 21 percent na 15 percent. ROČENKA HNCLUBU

46 Koniec čiernym daniam Zaujímavé výroky financmajstrov Petra Kažimíra a Andreja Babiša Peter Kažimír: Odkazujem všetkým majiteľom bitúnkov a mäsiarom, že evidujeme obrovské podvody pri obchode s mäsom. Znie to banálne, ale podobne sme zastavili miliónové podvody pri obchode s obilím. Andrej Babiš: Každý rok sa v rámci únie nezaplatí 170 miliárd eur na DPH. Spoločný rozpočet Európskej únie je pritom 150 miliárd. Aj preto som daňovými únikmi už doslova posadnutý. v rámci zákonov sme aj nejaké veci využili. Peter Kažimír: O náš systém kontroly DPH už prejavila záujem aj nová poľská vláda. Ďalšie náznaky sú už tiež z Maďarska či pobaltských krajín. Nejaké romantické predstavy dokonca z Grécka. Dúfam, že sa nám ho podarí vyviezť. Andrej Babiš: Nehanbím sa za to, že chodím po svete a odkukávam iné nápady. O politike a fungovaní štátu som Andrej Babiš: Slováci zaviedli registračné pokladnice už pred 20 rokmi. My Česi zostávame poslední v Európe. Škoda, že tak ako chodím ja, na Slovensko neprišiel s otázkami už Klaus v roku Peter Kažimír: Zber dát z kontrolných výkazov prebieha v režime prísne tajné. Pár ľudí, ktorí s nimi pracujú, je neustále pod kontrolou. Prax ukázala, že nedošlo k žiadnemu úniku informácií, nieto k zneužitiu. Ani len v náznaku. Obchodné tajomstvá firiem a iné citlivé dáta sú v bezpečí. Andrej Babiš: Pre reštauračné služby, hotely a maloobchod navrhujeme zníženie DPH z 21 percent na 15. Nemá logiku, keď reštaurácie platia 21 a potraviny sú 15. Určite chcem skôr znižovať dane. A to najmä na strane ceny práce, nie v oblasti korporátnych daní. O politike a fungovaní štátu som v deň nástupu na post ministra financií nevedel vôbec nič. Preto som sa sem za pánom Kažimírom prišiel priučiť, vraví Babiš. Peter Kažimír: Niektoré staré európske dámy sú v podstate daňovými rajmi. Hoci sú to demokratické a civilizované krajiny, často sú zároveň arogantné a sebecké z hľadiska svojich záujmov. Peter Kažimír: Pri téme môjho podnikania a vecí na hrane či za čiarou, je to úplne rovnaké ako s neverou. Takže aj odpoveď je rovnaká (smiech). Ale pravdou je, že najmä 90. roky boli pre mňa veľkou školou, čo mi teraz, trochu paradoxne, pomáha pri práci ministra financií. Andrej Babiš: Ja už nepodnikám. Vždy oslavujem, keď moja firma prehrá nejaký tender od štátu. Vždy sme fungovali v rámci zákonov, ale keď štát niečo pohnojil, stále v deň nástupu na post ministra financií nevedel vôbec nič. Preto som sa sem za pánom Kažimírom prišiel priučiť. Peter Kažimír: Za posledné tri roky sa zmenila najmä nefungujúca komunikácia medzi jednotlivými zložkami. Napríklad s políciou či prokuratúrou. Bohužiaľ, stále nám pokrivkávajú súdy. Na okresnej úrovni sa aj preto ľudia považovaní za DPH-čkarov vozia na svojich Ferrari. Andrej Babiš: Aj deti, ktorých rodičov vyzývam, aby im kupovali pokladničky, chápu, že by mali v obchode dostať účtenku. Bohužiaľ, Kalousek to stále nepochopil. Peter Kažimír: Nie je žiadnym tajomstvom, že do roku 2012 sa spolu s politickou tortou po voľbách delili aj posty na okresných daňových úradoch. Hovorím to aj s tým, že sme sa jednej takej koalície v roku 2006 zúčastnili. Od roku 2012 sa to už nedeje a dúfam, že to tak aj zostane. 46 ROČENKA HNCLUBU 2015

47 Miesto na diskusiu miesto na vytváranie nových kontaktov. S HNClubom ide biznis jednoduchšie ROČENKA HNCLUBU

48 Mimoriadna príloha HN DPH, zdaňovanie Odvody Zmeny vo firmách Nové sankcie Zdanenie áut MANUÁL PODNIKATEĽA vydáva MAFRA Slovakia, a. s. pondelok 14. decembra 2015, číslo 239, ** PRÍRUČKA PODNIKATEĽA 2016 NOVINKY V 8-STRANOVEJ ŠPECIÁLNEJ BROŽÚRE Kľúčové zmeny v daniach pre podnikateľov Ako sa bude platiť DPH Odvody po novom PRÍRUČKA PRE podnikateľov NOVINKY PLATNÉ OD ROKU ZMIEN V KATASTRI NOVÉ LEHOTY A VYBAVENIE CEZ WEB Tisíce pracovných miest a vyššie mzdy. To je Land Rover odporúčajú KONTAKT Elena Lipianska Viera Kubalíková Lucia Turňová Miloslav Kvasňovský

49 akcia Firemné predplatné 2 účastnícke miesta na každej konferencii 30% zľava na1účastnícke miesto na každom workshope + webzborník z podujatí V roku 2015 sme zorganizovali 20 konferencií a vypredali viac ako 2000 účastníckych miest! Pre predplatiteľov Hospodárskych novín a členov HN Clubu iba 999 Pre predplatiteľov Hospodárskych novín iba 999 Bežná cena DPH Predplatné konferencií na 12 mesiacov pri uhradení do DPH Bežná cena DPH Objednávajte na: hnevents.sk 02/ konferencie@hnonline.sk

50 HNKONFERENCIE A HNACADEMY 12. marec Ako zarábať na vernostnom programe, hotel Apollo, Bratislava 26. marec Living on the Edge Marketing a Médiá, hotel Radisson Blu Carlton, Bratislava 29. apríl Základy kartového biznisu, hotel Chopin, Bratislava máj Jarné stretnutie hotelierov a HORECA konferencia, hotel Bratislava, Bratislava 9. jún Doprava a Logistika 2015, hotel Sorea Regia, Bratislava 11. jún Kapitálový trh, hotel Sorea Regia, Bratislava 11. jún Hovorca, ktorý Vám prinesie úspech, hotel Mercure, Bratislava 22. september Vernostné programy, hotel Chopin, Bratislava 22. september Online Summit: Internet už nie je sexy, hotel Tatra, Bratislava 23. september Slovenské zdravotníctvo 2015, hotel Crowne Plaza, Bratislava 15. október Mobilné platby ako módny trend alebo životný štýl?, hotel Crowne Plaza, Bratislava október Jesenné stretnutie hotelierov 2015 a HORECA konferencia, hotel Gino Paradise, Bešeňová 22. október Namiesto bankrotu rozvoj. 3 kroky, ako sa nepopáliť v biznise, hotel Double Tree by Hilton, Bratislava október Finančné riadenie podnikov 2015, hotel Radisson Blu Carlton, Bratislava 12. november Agroprogress, hotel Holiday Inn, Trnava november Kolektívne investovanie na Slovensku 2015, hotel Elizabeth, Trenčín 25. november Ako zarábať na vernostnom programe, hotel Mercure, Bratislava 25. november Mobilný marketing 2015, hotel Mercure, Bratislava 26. november Inovácie a trendy v kartovom biznise, hotel Crowne Plaza, Bratislava 10. december Trendy HR 2016, hotel Austria Trend, Bratislava INÉ 23. apríl Krst nového magazínu Evita, Le Bar, Bratislava máj HN Business Regata, Chorvátsko 30. máj Detské dobrodružstvá, Bratislava 4. júl Detské dobrodružstvá, Spišská Nová Ves 8. august Detské dobrodružstvá, Krpáčovo 4. november Strategická párty krst HNmagazínu, Urban House, Bratislava 26. november EFFIE a Agentúra roka, Bokovka, Bratislava NÁŠ TÍM Elena Lipianska riaditeľka HNevents elena.lipianska@mafraslovakia.sk tel.: (2) mobil: Lucia Turňová manažérka HNevents lucia.turnova@mafraslovakia.sk tel.: (2) mobil: Viera Kubalíková key account manager HNevents viera.kubalikova@mafraslovakia.sk tel.: (2) mobil: Miloslav Kvasňovský key account manager HNevents miloslav.kvasnovsky@mafraslovakia.sk tel.: (2) mobil: Petra Jamrichová editorka HNClubov petra.jamrichova@mafraslovakia.sk tel.: +421 (2) mobil: ROČENKA HNCLUBU 2015