TVOJ DOM JE DOM MODLITBY A cudzincov, čo sa pripoja k Hospodinovi, aby Mu slúžili a milovali meno Hospodinovo, aby sa stali Jeho služobníkmi, všetkých, ktorí chránia sviatočný deň pred znesvätením a držia sa pevne mojej zmluvy, zavediem na svoj svätý vrch a poteším ich vo svojom dome modlitby. Ich zápaly a zábitky budú obľúbené na mojom oltári, lebo môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy. Iz 56,6-7 Tešíte sa na nebo? Prečo? Ja sa teším na priateľské rozhovory v kruhu ľudí, kde sa cítim dobre. To je čas kedy nás netlačia nijaké povinnosti, čas stráca svoj obvyklý význam. Môžeme ho pokojne utrácať lebo si uvedomujeme, že je niečo dôležitejšie ako čas, ktorý nás neustále niekam poháňa. Predstavte si ako sa okolo Ježiša Krista zhromaždili ľudia, ktorí sa chceli s ním rozprávať. Možno ani nemali nejakú dôležitú otázku. Jednoducho chceli byť s ním. V jeho prítomnosti sa ľudia cítili väčšinou dobre. Dokonca aj farizejskí špehovia pri istej príležitosti zabudli na poslanie, ktoré mali vykonať a podľahli príjemnej atmosfére, ktorú Ježiš okolo seba šíril. Sluhovia odpovedali: Nikdy človek nehovoril tak, ako hovorí tento. (J 7,46)
Tvoj dom 2 Len tí, ktorí dopredu vedeli, že sa v jeho prítomnosti nechcú cítiť dobre sa ani dobre necítili. To bolo ich rozhodnutie. Tí, ktorí sa nechceli zmeniť, ale chceli zmeniť Jeho. Dnes by som chcel hovoriť o takej udalosti, kedy sa určití ľudia cítili v Ježišovej prítomnosti veľmi dobre, ale niektorí iní sa dobre určite necítili: A učil každý deň v chráme. Veľkňazi a zákonníci, i poprední z ľudu, hľadeli Ho zahubiť, ale nevedeli, čo si počať, lebo všetok ľud priľnul k Nemu a poslúchal Ho. Luk 19,47-48 Bolo to veľmi dojemné stretnutie. Okolo Ježiša boli zhromaždení ľudia, ktorí sa domnievali, že nemôžu byť spasení, lebo neboli schopní priniesť obete, ktoré kňazi požadovali. Ježiš im však otvoril dvere k sebe, k spaseniu a oni to využili sadli si k jeho nohám a počúvali evanjelium. Možno prvýkrát v živote si mohli uvedomiť, že spása je pre hriešnikov zadarmo, lebo Boh zaplatí potrebnú cenu. Viete kedy sa to stalo? Z akej udalosti som citoval úvodný verš? Bolo to z toho príbehu kde Ježiš citoval text z Izaiášovho proroctva, že jeho...dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.
3 Tvoj dom Zaujímavý text. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa tu stretávame s Ježišom akého nepoznáme. Potom Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých, ktorí tu predávali a kupovali, poprevracal stoly zmenárnikom, stánky predavačom holubov a povedal im: Je napísané, že môj dom je domom modlitby, ale vy ste z neho urobili pelech zlodejov! Na chrámovom nádvorí sa okolo neho zhŕkli slepí a chromí a on ich uzdravoval. Mat 21,12-14 V tomto príbehu je mnoho dôležitých myšlienok. Niektoré by som chcel zdôrazniť. Tá prvá je o tom, že chrám, modlitebňa je Domom modlitby. Čo je to Dom modlitby? Čo modlitba vyjadruje? Túžbu, závislosť na Bohu. Modlitba to nie je náhodné stretnutie, náhodný rozhovor. Je to niečo čo hľadáme, čo potrebujeme, po čom túžime. Hľadanie Bytosti, ktorá môže priniesť pokoj a uspokojenie do nášho srdca. Modlitba nie je informácia o potrebách a prianiach. Modlitba sama je potrebou a prianím - po Bohu. Sväté miesto, svätý čas oddelený pre mimoriadny rozhovor. V ňom sa rozprávame o tých najdôležitejších otázkach svojho života s istotou, že na druhej strane stojí niekto kto má vnímavé ucho, láskavé srdce a všemocnú ruku. Tak veľa a dlho by sme mohli o modlitbe hovoriť, ale oveľa dôležitejšie je - prežívať ju. Modlitbou môžeme osobne spoznať najväčšiu Bytosť vo vesmíre BOHA, svojho Otca.
Tvoj dom 4 Modlitbou mu vyjadrujeme úctu uctievame Ho: Pravdivo Ježiš Kristus povedal, že praví ctitelia Boha ho uctievajú v Duchu a v pravde. (J 4,23) Z celého srdca a duše - Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom,.. (Mat 22,37) Vedome...z celej svojej mysli... (Mar 12,37) Vôľou -...a z celej svojej sily. (Mar 12,37) je potrebné vyvinúť aj úsilie. Modliť sa, uctievať Boha to niečo aj stojí. Je treba sa niečoho vzdať a niečo urobiť. Podstatou uctievania je postoj srdca. To Ježiš učil svojich nasledovníkov. Ježiš Kristus však ukázal, že niečo do chrámu, do Domu modlitby, nepatrí. Potom Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých, ktorí tu predávali a kupovali, poprevracal stoly zmenárnikom, stánky predavačom holubov a povedal im: Je napísané, že môj dom je domom modlitby, ale vy ste z neho urobili pelech zlodejov! Ukázal, že skutočné náboženstvo, viera v Boha, nie je vždy sladký cukrík. Viera v Boha, modlitba má svoj správny postoj. Existuje však niečo čo sa k nej nehodí až tak, že Ježiš to vyhnal preč. Prečo to Ježiš urobil? Čo mu prekážalo? A prečo je to také nebezpečné? Boh prikázal, aby ľudia prišli do chrámu s obeťou, ktorá bude vyjadrovať, že si uvedomujú svoj stav
5 Tvoj dom a svoju závislosť na Bohu. Obeť mala vyjadrovať čo je v ich vnútri, v srdci. Bol to vonkajší znak ich pokánia a prijatia Božej milosti. Tou obeťou mal byť baránok ale mohla to byť aj holubica. Navyše Boh dal Izraelcom také sociálne zákony, aby nikto nebol taký chudobný, aby si to nemohol dovoliť. Obeť sa nikdy nemala stať platidlom za Božiu milosť za odpustenie hriechov. Dobrovoľná obeť mala vyjadrovať postoj srdca a zároveň aj vieru ako môžu byť zbavení viny. Kňazi si však z tohto spravili výnosný obchod. Videli ľudskú túžbu po odpustení a spasení a rozhodli sa, že to využijú vo svoj prospech. Zriadili v priestoroch chrámu miesto kde sa predávali obetné zvieratá. Dokonca zriadili aj špeciálne chrámové peniaze, aby ľudia nepoužívali bežné. A tak tam v chráme mali miesto obchodníci, ktorí predávali obetné zvieratá, aj chrámoví bankári, ktorí zamieňali bežné peniaze za chrámové. Licenciu, kto tam môže mať svoj stánok udeľovali samozrejme kňazi, ktorí z toho obchodu mali slušný zisk. Výsledkom tohto ľudského nápadu bolo, že Božia milosť, ktorú v chráme podľa Božieho zámeru mohol prijať ktokoľvek zadarmo bola poskytovaná za cenu, ktorú si mnohí nemohli dovoliť.
Tvoj dom 6 A tak si ľudia z Božej milosti spravili výnosný obchod, ktorý v konečnom dôsledku z Boha spravil obchodníka so spasením. To bolo niečo s čím sa Boh a teda ani Ježiš Kristus nemohol stotožniť. A tak rozmetal tento špinavý systém a tých čo ho prevádzali vyhnal von. Takí ľudia nemajú v chráme miesto. Sú to diablovi služobníci. Dokonca to urobil až dvakrát, na začiatku a na záver svojej služby ako Spasiteľa sveta. Obidve vyhnania sa udiali počas sviatkov Veľkej noci. Ježiš ukázal, že Boh je ten, ktorý má právo určovať ako to má byť v chráme. A ako môže byť prijatá Božia milosť. Božia milosť a nie ľudské zásluhy alebo prostriedky sú tovarom, ktorý má byť ponúkaný v Dome modlitby. Tí čo o tom chcú rozhodovať namiesto Pána Boha, môžu nakoniec Božiu milosť stratiť. Nie je možné si totiž kúpiť LÁSKU, SÚCIT, MILOSŤ, tie sú vždy darom, dokonca aj medzi ľuďmi, nielen u Boha. Aké ťažké muselo byť pre milujúceho Ježiša vykonať vyhnanie z chrámu? Deň predtým ako to urobil druhý krát a naposledy vstúpil do Jeruzalema. Pred vstupom sa rozplakal. Vedel, že toto mesto ho neprijme. Neplakal nad sebou, ale nad nimi, lebo dôsledky budú pre nich hrozné.
7 Tvoj dom Tri roky presviedčal tento národ, aby sa navrátili k Bohu a oni to neurobili. Ježiš urobil vyhnaním z chrámu posledný pokus aby nimi zatriasol. Aby si mohli uvedomiť svoj stav, Jeho moc i Božiu milosť. Pre Ježiša to muselo byť veľmi ťažké. Ilustrácia: Ježiš sa cítil ako dobrý rodič, ktorý musí potrestať svoje deti, aby ich odvrátil zo zlej cesty. Bratia a sestry, nie je možné, aby Ježiš aj z našej modlitebne, ktorá je tiež domom modlitby chcel niečo odstrániť, vyhnať? Je toto skutočne Dom modlitby? Je všetko s čím sme prišli do chrámu sväté? Je to kvôli čomu sme do modlitebne prišli, načo tu v modlitebni myslíme a o čom hovoríme v súlade s Jeho milosťou? Nie je možné, aby sa táto udalosť zopakovala opäť aj v našej modlitebni? A nemôže to byť aj tak, že to načo tu myslíme a čím sa zaoberáme nás samých buď približuje alebo vyháňa z Božej milosti? Nestačí prísť do chrámu, dôležité je to prečo sme tam prišli? Čím je pre nás modlitebňa? Navyše je tu ešte niečo. Okrem toho, že Boh povedal, že Jeho dom je Domom modlitby tak dovolil, aby ľudia tú atmosféru modlitby vytvárali. Aby mu v tom pomáhali. Aby svojim postojom, svojou priateľskosťou, zdvorilosťou, láskou, úctou či ochotou vytvárali prostredie, kde sa každý cíti prijímaný
Tvoj dom 8 a vítaný. To všetko do Domu modlitby patrí a pre každého. Ježiš: Dom môj bude sa volať domom modlitby pre všetky národy? (Mar 11,17) Môj chrám bude pre všetkých domom modlitby. (IBS) To sú otvorené dvere pre všetkých a otvorené srdcia. Všetci tí, ktorí prídu môžu spoznať Božiu milosť a lásku. V prijatí tých, ktorí ich stretnú, ktorí si ich všimnú, venujú im svoj čas a spoločnosť. Židia mali niekoľko rôznych obmedzení, ktoré nedovoľovali všetkým, aby sa tam cítili vítaní. Boli to obmedzenia náboženského, etnického, spoločenského aj sociálneho charakteru. Bolo to smutné svedectvo o tom ako ľudské sebectvo a pýcha bráni iným v prijatí Božej milosti a lásky. Tento moment pred nami tiež otvára otázku ako je to u nás. Je náš zbor Domom modlitby pre všetkých ľudí? Ak náhodou poznáme nejakú hranicu, ktorú vytvorili ľudia. Ak poznáme nejakú skúsenosť, ktorá svedčí o niečom čo tu Boh nechce mať, nečakajme až to bude musieť On sám odstrániť. Môže to byť pre niekoho neskoro. Modlime sa o to, aby toto bol Dom modlitby pre všetkých. A keď na modlitbe alebo po nej počujete hlas, ktorý vás bude viesť k tomu, aby ste niečo urobili, tak to urobte. Choďte a požiadajte niekoho o odpustenie, za to, že ste ho prehliadali, že ste ho nevideli, že ste ho
9 Tvoj dom nepozvali. Urobte čokoľvek k čomu vás Duch Boží bude viesť. Premýšľajte prečo tu niektorí ľudia dnes nie sú. A niektorí chýbajú mesiace a roky. Premýšľajte čo môžete spraviť preto, aby sa tieto miesta stali pre nich opäť Domom, kde sa budú hodiť modliť de sa majú možnosť stretnúť s Bohom. Keď Ježiš vyhnal z chrámu tých ktorí vrhali zlé svetlo na jeho dielo otvorili sa naširoko brány. Duchom Božím usvedčení zlodeji Božej milosti utekali z prítomnosti Ježiša Krista von. Dnu však vchádzali ľudia, ktorí sa inak dnu nemohli dostať. Tí, ktorí rozhodovali kto v chráme dostane milosť ich tam svojimi obmedzeniami nevpustili. Teraz bola však brána otvorená a Ježiš, ktorého poznali ako priateľa hriešnikov stál vnútri. Chrámové nádvorie opäť zaplnili chorí a zomierajúci a Ježiš im znova slúžil. Chorí boli uzdravení, slepí opäť videli, hluchým bol vrátený sluch a chromí od radosti poskakovali. Najviac sa tešili deti. Ježiš ich uzdravil, bral ich do náručia. Keď potom učil ľud, niektoré z nich mu v náručí zaspali. (TV408-9) Teraz to bol skutočný Dom modlitby. Tí, ktorí prišli, aby ich Boh zmenil, aby mohli prijať odpustenie a záchranu boli v prítomnosti Boha, ktorý
Tvoj dom 10 im rozprával o svojom kráľovstve v nebi a pozýval ich tam. Chcel by som tam byť. Môcť sedieť pri Ježišovi a cítiť atmosféru pokoja a prijatia, ktorú okolo seba šíri. Aj pre to sa teším do neba. Vďaka Bohu aj tu máme Dom modlitby a aj keď ešte nie sme v nebi, môžeme kúsok neba tu vytvárať. Toto miesto je na to určené. Prosím nezabudnite na to.