Eva HANÁČKOVÁ, Eva CANDRÁKOVÁ MOŽNOSTI UPLATNENIA PESTOVATEĽSKÝCH SYSTÉMOV JAČMEŇA SIATEHO JARNÉHO V UDRŽATEĽNOM POĽNOHOSPODÁRSTVE NITRA 2013
Názov: Možnosti uplatnenia pestovateľských systémov jačmeňa siateho jarného v udržateľnom poľnohospodárstve Autori: doc. Ing. Eva Hanáčková, PhD. doc. Ing. Eva Candráková, PhD. Recenzenti: doc. Ing. Peter Ondrišík, PhD. Ing. Ľubomír Mališ, CSc. Vedecká monografia bola vydaná s finančnou podporou projektu VEGA 1/0816/11 Produkčný proces poľných plodín pri rôznych systémoch obrábania pôdy, aplikácie priemyselných hnojív a zvyškov rastlín s ohľadom na zachovanie a zvyšovanie úrodnosti pôdy. Schválil rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre ako vedeckú monografiu dňa 19. 12. 2013. ISBN 978-80-552-1133-6
OBSAH 1 Úvod 5 2 Pôvod a význam jačmeňa 8 3 Úžitkové smery a zóny pestovania jačmeňa 9 4 Botanická a biologická charakteristika 10 4.1 Botanická systematika 10 4.2 Rastové fázy jačmeňa siateho 11 5 Chemické zloženie zrna jačmeňa siateho 13 6 Osevné plochy a úrody jačmeňa siateho jarného v Slovenskej republike 14 7 Podmienky prostredia pre pestovanie jačmeňa siateho jarného 17 7.1 Pôda, jej úrodnosť a význam v udržateľnom poľnohospodárstve 17 7.2 Nároky jačmeňa na pôdne podmienky 19 7.3 Vlahové a teplotné a podmienky 22 8 Produkčný proces a tvorba úrody 29 9 Osevný postup a predplodiny 35 10 Obrábanie pôdy 37 10.1 Význam a spôsoby obrábania pôd 37 10.2 Predsejbová príprava pôdy a sejba 48 11 Výživa, hnojenie a bilancia živín pri pestovaní jačmeňa 50 11.1 Hnojenie organickými hnojivami 53 11.2 Hnojenie jačmeňa siateho jarného dusíkom 60 11.3 Hnojenie fosforom a draslíkom 63 12 Kvalita jačmeňa siateho jarného 74 12.1 Normované požiadavky na zrno sladovníckeho jačmeňa 74 13 Ochrana porastov 85 14 Závery 98 15 Návrh technológie pestovania jačmeňa siateho jarného 100 16 Zoznam použitej literatúry 103
Poďakovanie Autori vedeckej monografie úprimne ďakujú recenzentom za ich cenné rady a pripomienky, ktoré prispeli ku skvalitneniu predkladanej publikácie.
1 Úvod Poľnohospodárstvo je plošne najrozsiahlejšou ľudskou aktivitou, kde sa uplatňujú dva najdôležitejšie záujmy človeka: výroba potravín, ochrana a tvorba životného prostredia. Obidva záujmy sú podmienkou života človeka. Rastlinná výroba, ako súčasť poľnohospodárskeho systému, musí byť v prístupoch variabilná v závislosti od charakteristík pôdy, klímy, možnosti vstupov a individuálnych cieľov pestovateľov. Rentabilita rastlinnej výroby je nemysliteľná bez cieleného využitia vedecko-technických poznatkov v praxi vo forme nových pestovateľských technológii, výkonných genotypov poľných plodín, nových účinných hnojív a agrochemikálií, ale aj riadenej výživy a ochrany porastov. Vyvážené hnojenie a s ním spojené nahrádzanie rastlinou prijatých živín z pôdy je, z hľadiska eliminácie rizika postupného vyčerpania pôdy a zníženia jej kvality, nenahraditeľným prostriedkom. V štruktúre celej rastlinnej výroby v Slovenskej republike tvoria obilniny ekonomicky, agronomicky a aj spotrebiteľsky najdôležitejšiu skupinu plodín. Jačmeň siaty jarný je druhou najrozšírenejšou obilninou na Slovensku. Patrí k ekonomicky významným obilninám z dôvodu nižších nákladov na jednotku plochy pri jeho pestovaní, vyššej nákupnej ceny suroviny a tiež z hľadiska možnosti exportu ako suroviny vo forme zrna, sladu alebo jeho konečného produktu - piva. Hnojivá a cielene riadená výživa rastlín patria aj v súčasnosti k rozhodujúcim intenzifikačným faktorom rastlinnej výroby, ktoré podstatnou mierou rozhodujú o kvantite a kvalite úrody pestovaných plodín. Zvládnutie podmienok racionálnej výživy vyžaduje hlbšie poznanie vzťahov v systéme pôda hnojivo rastlina prostredie, lepšie pochopenie jednotlivých zložiek tohto systému a zákonitosti produkčného procesu. Takto sa môže účinne kontrolovať a zasahovať do vývoja pôdnej úrodnosti i do formovania úrody. Potrebné je zohľadňovať aj druhové a odrodové požiadavky na živiny a termín aplikácie hnojív v záujme zabezpečenia vysokej produkcie a jej požadovanej kvality. Využívanie informačného systému o pôde a poraste umožňuje optimalizovať výživu rastlín pri rešpektovaní geneticky podmienených požiadaviek na živiny, ale i zabezpečenia ochrany životného prostredia. V súčasnosti niet pochybností o tom, že vedecky zdôvodnenou výživou rastlín možno v komplexe s ostatnými činiteľmi prostredia cielene pôsobiť na priebeh produkčného prostredia. Dopestovanie kvalitnej suroviny pre jej hospodárske využitie si vyžaduje značné agronomické vedomosti a skúsenosti, ktorých využitie môže byť vo veľkej miere ovplyvnené poveternostnými podmienkami. Zmena klímy, spôsobená rastúcou antropogénnou emisiou skleníkových plynov, vyvoláva zmeny teplotného a vodného režimu, zmeny vo 5
fenologických pomeroch, v charakteristike evapotranspirácie, ktoré sa odrazia v zmenách produkčného potenciálu, v podmienkach prezimovania, vo výskyte škodlivých činiteľov a v iných oblastiach pestovania rastlín. Jačmeň siaty jarný je citlivou plodinou, ktorej úrody sú značne závislé od pestovateľského ročníka. V ostatnom období sme svedkami posunu vysokých letných teplôt na mesiace máj a jún, keď jačmeň jarný citlivo reaguje na nedostatok zrážok a vysoké teploty. Jednou z možností zníženia nepriaznivého dopadu počasia na výšku a kvalitu úrody je využívanie odrôd tolerantných na sucho, ktoré majú mohutnejší koreňový systém, rýchly štart v počiatočných fázach ontogenézy, rýchly rast nadzemnej fytomasy a kratšie vegetačné obdobie. Úspešnosť pestovania jačmeňa jarného ovplyvňuje úhrn zrážok a ich rozloženie počas vegetácie. Vodný režim výrazne determinuje príjem, transport a akumuláciu živín rastlinami jačmeňa. Práve akumulácia živín je najvýznamnejším faktorom, ktorý dokáže ovplyvniť produktivitu rastlín. Čím vyššia je potenciálna úroda, tým vyšší je dopyt na živiny. V súčasnom období sa pri pestovaní jačmeňa siateho jarného dostávajú do popredia pôdoochranné technológie, ktoré riešia nielen ekonomické, ale aj environmentálne problémy. Uplatňovanie princípov pôdoochranného obrábania pôdy je však náročnejšie ako uplatňovanie princípov tradičného konvenčného obrábania pôdy. Cieľom predkladanej monografie bolo skĺbenie získaných poznatkov z pestovania rôznych odrôd jačmeňa siateho jarného pri rôznych spôsoboch obrábania pôdy, výžive a hnojení, ochrany porastov, posúdiť ich vplyv na úrodu a kvalitu zrna jačmeňa siateho jarného a konfrontovať ich s výsledkami iných autorov. Výsledky boli spracované za obdobie rokov 1993 až 2007 a pochádzajú z projektov riešených v uvedenom období: GP A-2 Ekologické princípy hospodárenia na vybraných ekosystémoch Slovenska. Vedúci projektu: prof. Ing. J. Bízik, DrSc. Doba riešenia: 1990-1993. VEGA A-29 Hodnotenie obsahu anorganických foriem dusíka v pôde pri pestovaní poľných plodín v dvoch sústavách rastlinnej výroby v monokultúre a v trikultúre. Zodpovedný riešiteľ: prof. Ing. M. Demo, CSc. ČÚ A- 29 / 2b Doba riešenia: 1994-1997. PŠO 95/51 45/015-05 - 02 Ekologická a technologická optimalizácia rastlinnej výroby. VE 02: Výskum vzájomného pôsobenia rozhodujúcich vstupov pri jarných obilninách. SE 01 Interakcie spracovania pôdy, 6
predplodiny, odrody a hnojenia v účinku na úrody jarného jačmeňa. Vedúci projektu: prof. Ing. D. Kulík, PhD. Doba riešenia: 1995-1999. VEGA 1/6218/99 Úsporné a pôdoochranné technológie pestovania obilnín z ekologického, energetického a kvalitatívneho hľadiska. Vedúci projektu: prof. Ing. D. Kulík, PhD. Doba riešenia: 1999-2001. VEGA 1/1345/04 Výskum využitia biokalu po kontinuálnej kofermentácii živočíšnych odpadov a energetických plodín pre udržanie racionálnej intenzity rastlinnej výroby a kvality prírodného prostredia. ČÚ Agrochemická účinnosť biokalu na pôdu a plodiny. Zodpovedný riešiteľ: prof. Ing. Dr. R. Pospišil. Doba riešenia: 2004-2006. VEGA 1/1344/04 Vplyv racionalizácie pestovateľských systémov na úrodový potenciál plodín pre podmienky trvalo udržateľného rozvoja. Vedúci projektu: prof. Ing. E. Líška, CSc. Doba riešenia: 2004-2007. Vedecká publikácia vznikla za podpory projektu VEGA 1/0816/11 Produkčný proces poľných plodín pri rôznych systémoch obrábania pôdy, aplikácie priemyselných hnojív a zvyškov rastlín s ohľadom na zachovanie a zvyšovanie úrodnosti pôdy. 7