I. OBJAVUJEME CHÉMIU V NAŠOM OKOLÍ ČO SKÚMA CHÉMIA? prírodné vedy: fyzika, chémia, ekológia, biológia, geografia spoločenské vedy: dejepis, archeológia, jazykoveda, ekonómia, filológia 2. pílenie dreva nie je chemická premena horenie dreva je chemická premena 3. veslá - drevo; zvitok papiera - papier; presýpacie hodiny - piesok, drevo a sklo; lyžička - kov; nožnice - kov a plast; karabína - kov; vrtuľka - plast a drevo; kompas - kov a sklo; váza - porcelán; sekera - drevo a kov; žiarovka - kov a sklo; vreckový nožík - plast a kov 4. prírodná veda VYSKYTUJÚ SA VŠETKY LÁTKY V PRÍRODE? prírodné suroviny: ropa, vápenec, drevo, železná ruda, kamenná soľ látky vyrobené v laboratóriách alebo závodoch: papier, vápno, jedlá soľ, benzín, železo 2. ropa - benzín, nafta, plasty; drevo - papier; vápenec - vápno; voda - vodík; železná ruda - železo, oceľ; vzduch - kyslík, dusík, vzácne plyny 3. Košice - železo; Ružomberok - zošity; Bratislava - pohonné hmoty; Hlohovec - lieky, Nováky - výroba plastov; Smolenice - lepidlá; Púchov - pneumatiky ŠETRIME PRÍRODNÉ SUROVINY kontajnera, druhotná, vyrobiť, recyklácia, Odpadový, použiteľný, lepenkové, vajíčka, 5 až 7, donekonečna, sklo, PET, farieb, fliaš, koberce, bundy, vytriediť, separácia 2. modrý kontajner: staré noviny, kartónová škatuľa zelený kontajner: zaváraninová fľaša, črepiny z pohára červený kontajner: mosadzný kľúč, plechovka žltý kontajner: PET fľaša, jogurtový téglik čierny kontajner: banánová šupka, ohryzok z jablka 3. a) áno; b) nie; c) nie; d) áno; e) nie; f) áno; g) áno; h) áno; i) nie; j) nie 4. výhodné vlastnosti: ľahké, lacné, odolné voči vode, nehrdzavejú, nehnijú nevýhodné vlastnosti: prirodzene sa nerozkladajú, dlho znečisťujú životné prostredie, pri spaľovaní uvoľňujú nebezpečné látky 5. druhotné suroviny II. AKÉ VLASTNOSTI MAJÚ LÁTKY? SKÚMAME VLASTNOSTI LÁTOK POZOROVANÍM tuhé skupenstvo: železo, sklo, drevo kvapalné skupenstvo: voda, benzín, ocot plynné skupenstvo: vodná para, zemný plyn 2. vzduch, zemný plyn 3. naftalén, soľ 4. benzín, voda 5. červená (zrak): farba, vzhľad zelená (čuch): zápach, vôňa modrá (sluch): zvonenie, dunenie žltá (hmat): vodivosť tepla, skupenstvo 6. chuť, život, neochutnávame OBOZNAMUJEME SA S CHEMICKÝM LABORATÓRIOM chémia je prírodná veda 2. a) Hrozí mi nebezpečenstvo otravy. b) Okamžite to oznámim učiteľovi a poliate miesto si opláchnem tečúcou vodou. c) Nepoužijem ju, lebo neviem čo v nej je. d) Oznámim to učiteľovi, ten mi ranu ošetrí. 3. zľava doprava: toxické látky - kyanid draselný výbušné látky - dynamit žieravé látky - kyselina sírová dráždivé látky - chlór oxidujúce látky - peroxid vodíka horľavé látky - benzín 4. pipeta; 2. chladič; 3. kadička; 4. pinzeta; 5. trojnožka; 6. téglik; 7. roztieračka; 8. kahan; 9. skúmavka; 10. byreta tajnička: piktogramy 1
SKÚMAME VLASTNOSTI LÁTOK POKUSMI a) áno; b) nie; c) áno; d) nie; e) áno; f) nie; g) nie; h) nie; i) nie; j) áno; 2. zelená (pozorovaním zistíme): zápach, skupenstvo, farba, vôňa, vzhľad, červená (pokusom zistíme): horľavosť, teplota varu, rozpustnosť, teplota topenia, hustota 3. a) soľ - tuhá látka b) sklo - nehorľavá látka c) drevo - nie je kov d) alkohol - je horľavina e) vzduch - plynná látka f) piesok - nerozpúšťa sa vo vode b, 2. a, 3. c, 4. b, 5. d, 6. a, 7. d, 8. a, 9. d, 10. a, 1 a, 12. a, 13. c, 14. a, 15. d, 16. b, 17. c III. SKÚMAME LÁTKY Z ČOHO SÚ LÁTKY ZLOŽENÉ? častica oxidu uhličitého častica hélia častica vody častica kyslíka 2. a 3. a) kuchynská soľ b) cukor c) prací prášok 4. Látky: železo, zlato, vosk, sklo, mramor Telesá: socha, sviečka, pohár, klinec, minca PRIPRAVME Z CHEMICKÝCH LÁTOK ZMESI a) nie; b) áno; c) nie; d) nie 2. chemicky čisté látky: zlato, striebro, dusík, kyslík, železo zmesi: smotana, žula, vzduch, sklo, mlieko, mydlová pena 3. bronz CHEMICKÉ LÁTKY častíc, zloženie a usporiadanie, merať, číslami 2. látka teplota topenia [ o C] ľad 0 olovo 327 cín 232 zlato 1 063 železo 1 535 uhlík 3 600 hliník 658 látka teplota varu [ o C] etanol 78,3 voda 100 acetón 56,5 éter 34,6 látka kg hustota [ m ] 3 vzduch 1,29 voda 1 000 etanol 789,3 olovo 11 340 meď 8 960 zlato 19 320 3. fyzikálne veličiny 4. a) etanol; b) voda; c) voda SKUPENSTVO CHEMICKÝCH LÁTOK a) nie; b) áno; c) áno; d) nie; e) áno; f) nie 2. a) desublimácia, topenie b) sublimácia, skvapalňovanie c) sublimácia, desublimácia d) vyparovanie, desublimácia 3. a) 0 C; b) 100 C; c) 0 C 4. Tuhé látky: soľ, cukor, železo, ľad Kvapalné látky: voda, etanol, benzín, ocot Plynné látky: kyslík, dusík, oxid uhličitý, vzduch ZMESI a) cement, voda b) oxid uhličitý c) voda d) živec, sľuda e) kyslík 2. tuhé zmesi: žula, sklo, betón kvapalné zmesi: ocot, mlieko, minerálna voda, džús plynné zmesi: vzduch, dym, zemný plyn 3. zliatiny 2
AKO ODDELÍME ZLOŽKY ZO ZMESÍ? 6. % hmotnosť rozpustenej látky [g] hmotnosť vody [g] 15 % 15 85 45 % 45 55 10 % 10 90 25 % 25 75 5 % 5 95 7. sklo 8. samostatná práca 2. emulzia - rôznorodá zmes dvoch kvapalín, ktoré sa nemiešajú - olej a voda, ropná škvrna na hladine oceánu dym - zmes plynu, v ktorom je rozptýlená pevná látka - výfukové plyny automobilov rozptyľujúce sa vo vzduchu pena - rôznorodá zmes plynu rozptýleného v kvapaline - bublinky saponátu, pena na pive aerosól - zmes plynu a v ňom rozptýlenej kvapaliny alebo pevnej látky - hmla alebo dym suspenzia - zmes kvapaliny a v nej rozptýlenej pevnej nerozpustnej látky - polievka, piesok vo vode hmla - rôznorodá zmes kvapalnej látky rozptýlenej v plyne - ranný opar zhoršujúci viditeľnosť 3. kuchynskú soľ a kriedu vysypeme do vody 2. vzniknutú zmes prefiltrujeme, čím sa zbavíme kriedy 3. filtrát zahrievame v odparovacej miske 4. vodu odparíme a získame soľ IV. ROZTOKY ČO JE ROZTOK? rovnorodá, rozpúšťadlo, rozpustená látka 2. voda 3. a) mosadz - tuhé skupenstvo, zložky: meď, zinok b) minerálna voda - kvapalné skupenstvo, zložky: rozpustené minerálne soli, voda, oxid uhličitý c) vzduch - plynné skupenstvo, zložky: dusík, kyslík, oxid uhličitý, vzácne plyny 4. 45 %, 30 %, 25 %, 15 %, 10 %, 5 % 5. a) 25 % b) 75 % c) 50 % ROZPUSTNOSŤ LÁTOK DURAL 2. a) rozpustí; b) rozpustí; c) nerozpustí 3. pozorovaním, pokusom 4. zmenou teploty a miešaním 5. samostatná práca V. VODA JE VODA DÔLEŽITÁ? a) krvný obeh, b) dýchanie, c) trávenie, d) vylučovanie, e) regulovanie teploty tela 2. sliny, krv, mozog, pľúca, svaly, kosti, zuby 3. toxíny, vylučovaní, čriev, vodou, dýchaním 4. povrch zeme = pevnina 30 % + voda 70 % voda 70 % = slaná 97 % + sladká 3 % DRUHY VÔD vodorovne: podzemná, 2. úžitková, 3. povrchová zvisle: 4. odpadová, 5. pitná, 6. zrážková 2. b 3. samostatná práca 4. samostatná práca 5. podzemná, zrážková, povrchová 6. desublimácia tuhnutie skvapalňovanie topenie vyparovanie sublimácia 3
7. samostatná práca 8. usadzovanie, čírenie, filtrácia, dezinfekcia 9. podzemná, 1 g, uhličitého, liečivé 10. samostatná práca 1 a) destilovanú (prevarenú), b) ťažkými kovmi, dusičnanmi, c) úžitkovú, d) dlhodobé pitie tej istej minerálnej vody sa neodporúča, e) destilovaná voda = chemická látka, voda nachádzajúca sa v prírode = zmes 12. samostatná práca 13. Váh, dĺžka: 403 km, vodné diela: napr. Liptovská Mara, Nosice, Kráľová VI. VZDUCH ČO JE VZDUCH? oxid uhličitý 1 % kyslík 21 % dusík 78 % 2. nádoba s modrým pruhom - kyslík, chemická látka, súčasť bielkovín, vyrába sa destiláciou skvapalneného vzduchu, podmienka horenia nádoba s čiernym pruhom - dusík, chemická látka, vo vzduchu sa nachádza v najväčšom množstve, vyrába sa destiláciou skvapalneného vzduchu, súčasť bielkovín 3. dusík a kyslík, mlieko, syr, fazuľa, hrach, mäso 4. voda slnečná energia cukor + + oxid uhličitý chlorofyl kyslík a) zelené rastliny, lebo obsahujú zelené farbivo chlorofyl, b) spotrebúva sa oxid uhličitý, c) slnečná energia ZNEČISTENIE VZDUCHU popol 2. samostatná práca 3. A + H, B + I, C + F, D + J, E + G c; 2. a; 3. b; 4. b; 5. d; 6. b; 7. c; 8. d; 9. c; 10. c; 1 c; 12. a; 13. b; 14. d; 15. d; 16. a; 17. c; 18. a; 19. b; 20. c; 2 b; 22. d; 23. c; 24. a; 25. d; 26. b; 27. a; 28. c VII. SPOZNÁVAME CHEMICKÉ REAKCIE V NAŠOM OKOLÍ FYZIKÁLNE DEJE predmety: pohár, balón, pero, klinec, stôl, kniha, lyžica, tanier, sviečka látky: sklo, atrament, vosk, železo, papier, vzduch, drevo, porcelán, plast 2. LÁTKA FYZIKÁLNE DEJE papier trhanie, strihanie, horenie železo hrdzavenie, ohýbanie, rezanie drevo rúbanie, pílenie, tlenie cukor váženie, presýpanie, pálenie jablčná dužina strúhanie, pečenie, krájanie CHEMICKÉ DEJE menia 2. počet vyfarbených okienok: 8 3. odstraňovanie vodného kameňa, spaľovanie benzínu v motore auta, hnitie jablka, čistenie škvŕn na oblečení, výroba jogurtu, výroba karamelu, trávenie potravy, výbuch plynu, fotosyntéza, tlenie lístia, varenie, dýchanie, kysnutie mlieka SKÚMANIE FYZIKÁLNYCH A CHEMICKÝCH DEJOV parafín, skúmavka, Petriho miska, kahan, držiak so svorkou, laboratórny stojan 2. a) nie, topil sa; b) áno; c) nie, z kvapalného na tuhé; d) áno; e) nie, nevzniká; f) nie, fyzikálny 3. chemický dej: zahrievanie modrej skalice, pôsobenie vody na biely síran meďnatý fyzikálny dej: drvenie modrej skalice, topenie parafínu, tuhnutie parafínu, strúhanie parafínu 4. modrá skalica - pentahydrát síranu meďnatého 5. výroba sviečok kozmetika - výroba krémov, mastí, líčidiel kúpeľníctvo - prísada do zábalov výroba hydroizolačných a sklzových voskov (lyžiarske, automobilové) impregnácia dreva súčasť otrávených návnad pre hlodavce 4
ČO SÚ CHEMICKÉ REAKCIE? a) áno b) áno c) nie d) áno 2. chemické reakcie, produkty, chemickými rovnicami, schémou, reaktanty 3. vyfarbené: tvrdý, nízka zápalná teplota, pyrotechnika, kov, reaguje s kyslíkom, chemická látka, magnesium, horí oslnivým plameňom, striebrolesklý, ľahký 4. Horčík je striebrolesklý ľahký, tvrdý kov. Jeho latinský názov - magnesium je odvodený od oblasti v Grécku Magnisia, v ktorej sa už v staroveku ťažili magnetické rudy. Horčík má nízku zápalnú teplotu... 5. nezahriali, značkami 6. a) horčík + kyslík oxid horečnatý, reaktanty: horčík, kyslík, produkt: oxid horečnatý b) voda + oxid uhličitý cukor + kyslík, reaktanty: voda, oxid uhličitý, produkty: cukor, kyslík c) vodík + chlór chlorovodík, reaktanty: vodík, chlór, produkt: chlorovodík d) peroxid vodíka voda + kyslík, reaktant: peroxid vodíka, produkty: voda, kyslík e) voda + oxid sírový kyselina sírová, reaktanty: voda, oxid sírový, produkt: kyselina sírová CHEMICKÉ ZLUČOVANIE a, b, d 2. DIGESTOR CHEMICKÝ ROZKLAD b, d 2. pálené vápno ČO JE HORENIE chemická, svetlo, teplo, kyslíkom 2. požiar, horenie, horľavina, plameň, hasič, zápalná teplota 3. prítomnosť horľavej látky, prítomnosť kyslíka, zahriatie látky na zápalnú teplotu 4. Pretože pary benzínu so vzduchom tvoria výbušnú zmes. 5. vodík, acetylén, metán, zemný plyn, propán-bután SKÚMANIE HORENIA žieravina horľavina výbušnina ZÁKON ZACHOVANIA HMOTNOSTI reaktantov, produktov 2. Plynné látky unikajú z banky (kadičky), preto sa poruší rovnováha. Unikaniu látok môžeme zabrániť zazátkovaním, navlečením balónika na nádobku, prácou v uzatvorenej sústave. 3. Balónik sa napĺňa vznikajúcim oxidom uhličitým. 4. Lomonosov - Rus, Lavoisier - Francúz, samostatná práca 5. c) 180 g vody 6. c) menšia ako hmotnosť reaktantov, lebo plynné látky unikli do prostredia 7. 10,7 g HCl 8. c) hrdzavý klinec má väčšiu hmotnosť ako nový klinec, lebo vzniká zlúčenina tvorená kyslíkom a železom a jej hmotnosť je daná súčtom hmotností železa a kyslíka toxická látka látka nebezpečná pre životné prostredie 2. sprej, odlakovač, riedidlo na farby, pohonné hmoty, olej, alkohol, papier, textil, drevo... 3. Iba vtedy, ak je zahriata na zápalnú teplotu. 4. Lebo pri pohybe palice sa dostane k rozžeravenému koncu väčšie množstvo kyslíka zo vzduchu. 5. horčík POŽIAR A JEHO HASENIE škodlivá, dráždivá látka odstránenie horľavej látky, zabránenie prístupu kyslíka, ochladenie horiacej látky pod zápalnú teplotu 2. biely fosfor 3. a) zohrievať teplou b) musíme odstrániť c) dávame d) vatou 5
4. a) neopatrnosť neplnoletých detí pri manipulácii s ohňom, fajčenie b) zničená národná kultúrna pamiatka, niektoré exponáty zhoreli, nevyčísliteľné škody na historických exponátoch, obrovské materiálne škody v miliónoch c) väčšia kontrola detí zo strany rodičov, viac všímavosti zo strany obyvateľov, intenzívna osveta na školách ČO TREBA ROBIŤ V PRÍPADE POŽIARU poradie viet: c, e, d, a, b 2. Integrovaný záchranný systém: 112, združuje hasičov, záchrannú zdravotnícku službu a políciu 3. a) požiar, b) hasič, c) horenie 4. palivo, kyslík, voda 5. samostatná práca HASIACE LÁTKY voda, piesok, oxid uhličitý, oxid hlinitý 2. b, d, f, g 3. samostatná práca 4. samostatná práca a, 2. b, 3. b, 4. d, 5. b, 6. d, 7. a, 8. b, 9. b, 10. a, 1 c, 12. b, 13. c VIII. ZMENY PRI CHEMICKÝCH REAKCIÁCH CHEMICKÉ REAKCIE, PRI KTORÝCH SA UVOĽŇUJE TEPLO metán + kyslík oxid uhličitý + voda 2. uvoľňuje, je 3. a) plynové sporáky, plynu, horenie plynu, exotermická reakcia, b) auta, pohonnej hmoty, chladiť CHEMICKÉ REAKCIE, PRI KTORÝCH SA SPOTREBUJE TEPLO teplo sa uvoľňuje: horenie dreva, reakcia draslíka s vodou; teplo sa spotrebúva: fotosyntéza, vznik páleného vápna 2. Výroba najvýznamnejšieho kovu - železa - sa uskutočňuje pri vysokých teplotách. Železo sa vyrába tavením železnej rudy s vápencom, koksom a ďalšími prísadami vo vysokej peci. Surové železo, ktoré sa vyrobí vo vysokej peci, nemá vhodné vlastnosti na použitie. Preto sa ďalej spracúva na liatinu a oceľ. 3. koks železná ruda horúci vzduch troska 400 C 900 C 1 200 C 1 800 C POMALÉ A RÝCHLE REAKCIE vápenec surové železo a) vznik plynného produktu, úbytok tuhého reaktantu, reakcia horčíka s kyselinou sírovou b) vznik tuhého produktu (zrazeniny), reakcia dusičnanu strieborného s chloridom sodným c) zmena farby, rozklad produktu reakcie dusičnanu strieborného s chloridom sodným 2. a) áno; b) nie; c) nie 3. pomalá reakcia: trvá niekoľko hodín, reakcia železa s kyselinou sírovou, trvá niekoľko dní rýchla reakcia: trvá niekoľko sekúnd, búrlivá, reakcia dusičnanu strieborného s chloridom sodným, prudká, reakcia horčíka s kyselinou sírovou POMALÉ A RÝCHLE REAKCIE V BEŽNOM ŽIVOTE pomalé reakcie: hrdzavenie železa, hnitie dreva, rozklad plastov v prírode 2. korózia - hrdzavenie, kyslé dažde - poškodzovanie budov, vznik vápenca - kvaple v jaskyni 3. stalagmity, stalaktity (brčká), stalagnáty 4. korózia 6
DÔLEŽITOSŤ OVPLYVŇOVANIA RÝCHLOSTI CHEMICKÝCH REAKCIÍ natieranie vazelínou, farbenie, olejovanie 2. hasenie lesný požiar uskladňovanie v chladničke kazenie potravín používanie zmäkčovadla tvorba vodného kameňa vody užívanie výživových doplnkov s koenzýmom Q10 starnutie ľudského organizmu hojenie rán dezinfekcia rán príprava jedál prikrytie hrnca fluorizácia zubov vznik zubného kazu odstránenie škvŕn zo šiat používanie pracích prostriedkov pozinkovanie hrdzavenie železa AKO PREBIEHAJÚ CHEMICKÉ REAKCIE častice sú vhodne orientované častice nemajú vhodnú orientáciu častice majú malú energiu, pohybujú sa pomaly X častice majú veľkú energiu, pohybujú sa rýchlo 2. Zemný plyn so vzduchom tvorí výbušnú zmes, iskra od zvončeka dodá potrebnú aktivačnú energiu - nastane výbuch. 3. b, e 4. častice musia mať určitú minimálnu energiu, častice musia byť vhodne orientované VPLYV MNOŽSTVA ČASTÍC NA RÝCHLOSŤ CHEMICKEJ REAKCIE väčšia, väčšie, väčšiemu 2. a) menej kyslíka spôsobujúceho kazenie potravín v balení (menšie množstvo reaktantu) b) nedostatočný prístup kyslíka (menšie množstvo reaktantu) c) množstvo častíc reaktantov 3. poradie kadičiek: a, c, b, d 4. doplnené slová: kyseliny, zinku, častejšie, zrážky, rýchlejšie + + častice dosiahli aktivačnú energiu a pohybujú sa X X X VPLYV TEPLOTY NA RÝCHLOSŤ CHEMICKÝCH REAKCIÍ na hrnci s horúcou vodou, na radiátore, blízko pri radiátore, na stole 2. a) N; b) P; c) N; d) P; e) P; f) N; g) N 3. Vodný kúpeľ (horúca voda): viac bubliniek izbová teplota: menej bubliniek zdôvodnenie: teplota reakčnej zmesi ovplyvňuje rýchlosť reakcie a tým aj množstvo vznikajúceho plynného produktu 4. a) zrýchľujú sa reakcie imunitného systému b) aby nedošlo k poškodeniu tkanív VPLYV VEĽKOSTI POVRCHU TUHÉHO REAKTANTU NA RÝCHLOSŤ CHEMICKÝCH REAKCIÍ väčšia rýchlosť chemických reakcií - väčší povrch tuhého reaktantu; väčší počet zrážok častíc - viac častíc na povrchu reaktantu; menšia rýchlosť chemických reakcií - menší povrch tuhého reaktantu; menší počet zrážok častíc - menej častíc na povrchu reaktantu 2. b, g, i 3. rýchlosť, reaktant, väčšia, povrch, zrážky VPLYV KATALYZÁTOROV NA RÝCHLOSŤ CHEMICKÝCH REAKCIÍ druhá reakcia - v prítomnosti chlorofylu; katalyzátor ovplyvňuje rýchlosť chemickej reakcie (zrýchli, spomalí) a ovplyvňuje vznik produktu 2. biokatalyzátory - ovplyvňujú reakcie v živých organizmoch chlorofyl ovplyvňuje fotosyntézu enzýmy - zlepšujú účinok pracích prostriedkov inhibítory - spomaľujú priebeh chemických reakcií 3. Katalyzátor je látka, ktorá ovplyvňuje rýchlosť chemickej reakcie, po skončení reakcie však zostáva nezmenená. 4. pečenie chleba - droždie; fotosyntéza - chlorofyl; rozklad peroxidu vodíka - burel; horenie cukru - popol; trávenie - enzýmy; reakcia zinku s jódom - voda b; 2. a, d; 3. d; 4. a; 5. b; 6. a; 7. a; 8. b; 9. b 7