NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM LYKOŽRÚT SMREKOVÝ (IPS TYPOGRAPHUS L.) NAJOBÁVANEJŠÍ ŠKODLIVÝ ČINITEĽ SÚČASNOSTI

NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM LYKOŽRÚT SMREKOVÝ (IPS TYPOGRAPHUS L.) NAJOBÁVANEJŠÍ ŠKODLIVÝ ČINITEĽ SÚČASNOSTI Jozef Vakula Andrej Gubka Juraj Galko Andrej Kunca Christo Nikolov Zvolen, 2009

LYKOŽRÚT SMREKOVÝ (IPS TYPOGRAPHUS L.) NAJOBÁVANEJŠÍ ŠKODLIVÝ ČINITEĽ SÚČASNOSTI Jozef Vakula, Andrej Gubka, Juraj Galko, Andrej Kunca, Christo Nikolov Podkôrny hmyz sa veľmi významnou mierou podieľa na výške náhodných ťažieb na Slovensku. I keď v našich lesoch žije viac ako 100 zástupcov čeľade podkôrnikovitých, lesnícky významnejšie sú len niektoré. Na smreku sú to predovšetkým štyri, tzv. agresívne druhy, ktoré sú schopné pôsobiť ako primárny škodlivý činitelia (atakujú strom prvotne). Do tejto skupiny u nás patria tri autochtónne druhy lykožrút smrekový (Ips typographus), lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus), lykožrút smrečinový (Ips amitinus) a jeden alochtónny druh - lykožrút severský (Ips duplicatus). Všetky tieto druhy majú jedno spoločné, ich hostiteľskou drevinou je smrek (Picea abies), ktorého zdravotný stav je v posledných rokoch alarmujúci. Najväčšou hrozbou z týchto druhov bol v minulosti, ostáva v súčasnosti a pravdepodobne bude i v budúcnosti práve lykožrút smrekový. Ak porovnáme súčasnú situáciu s minulosťou, tak môžeme konštatovať, že objem spracovaného dreva napadnutého týmto druhom počas poslednej gradácie 2003 2008 (6 rokov) dosiahol hodnotu 7,642 mil. m 3, čo je prekročenie všetkého spracovaného dreva naleteného lykožrútom smrekovým za roky 1973 2002 (30 rokov). 1. Úvod Agresivita lykožrúta smrekového je ďaleko najvýznamnejšia spomedzi všetkého podkôrneho a drevokazného hmyzu u nás (tabuľka 1). Tento taxón je najobávanejším chrobákom nielen v smrečinách Slovenska, ale v celej strednej, severnej a východnej Európe. Dôkazom toho je i skutočnosť, že po prvý krát v histórii evidencie sa stal v roku 2008 práve lykožrút smrekový najvýznamnejším škodlivým činiteľom na Slovensku. Objem napadnutého dreva spolu so zostatkom z roku 2007 dosiahol hodnotu viac ako 3 179 tis. m 3, čo je až 37 %-ný nárast oproti roku 2007. Pre porovnanie, napadnutie vetrom, ako druhým najvýznamnejším škodlivým činiteľom predstavovalo hodnotu 2 639 tis. m 3. Z celého objemu napadnutého dreva sa vyše 2 446 tis. m 3 (77 %) spracovalo a takmer 733 tis. m 3 ostalo nespracované, čo je až o 57 % viac ako zostatok z roku 2007. Takéto rekordné množstvo nespracovaného dreva naleteného lykožrútom smrekovým ani v najmenšom neprognózovalo optimistické nádeje do roku 2009, naopak očakávame opätovné zhoršenie situácie. Tabuľka 1 Výskyt podkôrneho a drevokazného hmyzu v roku 2008 (zdroj: hlásenia L116) Druh Objem kalamitnej hmoty (m 3 ) Napadnuté Spracované Ostáva spracovať Lykožrút smrekový 3 179 090 2 446 323 732 767 Lykožrút lesklý 211 237 156 310 54 927 Drevokaz čiarkovaný 620 620 0 Lykožrúty na jedli 1 799 1 793 6 Podkôrnikovité na borovici 4 577 4 525 52 Lykožrút smrekovcový 4 186 4 106 80 Podkôrnik dubový 4 036 3 914 122 Iný podkôrny a drevokazný hmyz 239 391 209 562 29 829 SPOLU 3 644 936 2 827 153 817 783 2. Situácia na Slovensku Prvou najčastejšou príčinou premnoženia podkôrneho hmyzu sú vetrové kalamity, na ktorých sa lykožrút premnoží najskôr ako sekundárny škodlivý činiteľ a následne sa aktivizuje ako primárny škodca (Vysoké a Nízke Tatry, Malá Fatra, Slovenské Rudohorie, Gemer). Jedná sa teda o vyššie pohoria Slovenska, tzv. Centrálne Karpaty. Druhou príčinou premnoženia sú fyziologicky oslabené porasty, na ktorých sa aktivizuje podpňovka a následne sekundárne podkôrny hmyz, ktorý sa taktiež premnoží a stáva sa primárnym činiteľom (Kysuce, Orava, Spiš). V tomto prípade ide o flyšové oblasti Severného Slovenska. Toto sú dva základné mechanizmy, ako dochádza ku kalamitám veľkého rozsahu zapríčinených práve podkôrnym hmyzom. Spomenuté regióny najviac postihnuté lykožrútovými kalamitami sú znázornené na obrázku 1 a 2. Jedná sa najmä o liptovsko-tatranskú oblasť, Kysuce, Oravu, Spiš, Gemer a v poslednom období i o oblasť Turca a niektoré okresy Trenčianskeho kraja. Kalamity lykožrúta smrekového sa vyskytovali na našom území aj v minulosti a môžeme povedať, že sa vyskytovali viac menej v pravidelných intervaloch, no nikdy neboli tak rozsiahle ako dnes (obrázok 3). Rovnako aj nebezpečná prítomnosť nespracovanej kalamity naletenej lykožrútom smrekovým, ktorá predstavuje najväčšiu hrozbu do 2

budúcnosti má v posledných rokoch stúpajúci trend, aký tu ešte nikdy nebol (obrázok 4). K tomuto množstvu ponechanej kalamity naletenej lykožrútom smrekovým je potrebné ešte pripočítať nespracovanú vetrovú kalamitu, ktorej väčšina je tiež naletená a predstavuje reálny zdroj lykožrútov. V nasledovnom texte by sme zhrnuli niektoré oblasti Slovenska postihované lykožrútom smrekovým v najväčšej miere. Zdravotný stav lesov v TANAP-e sa začal zhoršovať po vetrovej kalamite z roku 2002 (východná časť TANAPu), no najväčší prepad nastal po veľkej vetrovej kalamite z novembra 2004. Po vetrových kalamitách došlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu na zlomoch a vývratoch. Najvážnejšia situácia je v lokalitách s najvyšším stupňom ochrany, v tzv. bezzásahových územiach. Táto kalamitná hmota nebola z rôznych dôvodov úplne spracovaná. Od roku 2002 platí na Slovensku zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, ktorý zakazuje akúkoľvek činnosť v 5. stupni ochrany prírody a výrazne obmedzuje realizáciu obranných opatrení v nižších stupňoch, napr. výstavbu lesných ciest, protipožiarnych pásov, aplikáciu chemických látok a pod. Najmä na nespracovanej vetrovej kalamite sa premnožili podkôrne druhy škodcov, najmä lykožrút smrekový. Žiadostiam obhospodarovateľov o udelenie výnimky najmä na spracovanie kalamitnej hmoty adresované krajským úradom životného prostredia buď nebolo vyhovené, alebo bolo odpovedané s časovým oneskorením, niekedy až 1 rok a viac. V roku 2008 došlo na mnohých miestach ku kritickému plošnému napadnutiu a rozpadu smrekových porastov (obrázok 5). Ochranné pásma vytvorené okolo bezzásahových území, ktoré mali tlmiť prenikanie lykožrútov nepriniesli požadované výsledky a podkôrny hmyz napadol i neďaleké hospodárske lesy. Jedná sa predovšetkým o lokality, kde sa ponechalo väčšie množstvo nespracovanej vetrovej kalamity. V Tichej a Kôprovej doline, kde zostal najväčší objem nespracovanej hmoty zatiaľ nedošlo k poklesu kalamity spôsobenej lykožrútmi, v minulom roku tu pribudlo ďalších 35 tisíc m 3. Z leteckých snímok tejto lokality bolo zistené, že počas prvých 4 rokov po vetrovej kalamite došlo k 2,4-krát rozsiahlejšiemu poškodeniu v bezzásahových územiach, ako v územiach, kde sa aktívne hospodárilo (obrázok 6). Vplyv prirodzeného spektra nepriateľov lykožrúta zatiaľ neoslabil populáciu a nespôsobil jej výrazný pokles. s. m 3 3 Obrázok 1 Objem spracovanej kalamitnej hmoty poškodenej podkôrnym a drevokazným hmyzom podľa okresov k 31. 12. 2008 Obrázok 2 Objem nespracovanej kalamitnej hmoty poškodenej podkôrnym a drevokazným hmyzom podľa okresov k 31. 12. 2008 4 000 3 500 3 000 2 500 2 000 1 500 1 000 500 0 1973 1978 1983 1988 1993 1998 2003 2008 Obrázok 3 Objem spracovaného dreva napadnutého lykožrútom smrekovým od roku 1973 s prognózou na rok 2009 (zdroj: hlásenia L116) s.m 1200 1000 800 600 400 200 0 1973 1978 1983 1988 1993 1998 2003 2008 Obrázok 4 Objem nespracovaného dreva napadnutého lykožrútom smrekovým od roku 1973 (zdroj: hlásenia L116) 3

Obrázok 5 Šírenie lykožrútovej kalamity v Tichej doline Obrázok 6 Šírenie lykožrútovej kalamity v štyroch bufferových zónach okolo nespracovanej vetrovej kalamity v Kôprovej doline Obrázok 7 Červeno sfarbené odumreté borovice limby v Tichej doline V západnej časti TANAPu bolo zaznamenané rozsiahlejšie hynutie chránenej borovice limby, na ktorom sa podieľa lykožrút smrekový. Na základe pozorovaní v roku 2008 sa odhaduje okolo 300 400 odumretých stromov (obrázok 7).Lykožrúty ju nalietavajú po vyčerpaní dostupných potravových možností na smreku (plošne odumreté časti Tichej a Kôprovej doliny). V roku 2008 došlo k opätovanému vyhroteniu situácie medzi obhospodarovateľmi lesa a Štátnou ochranou prírody, keď došlo k zmene legislatívnych predpisov a veľká časť území prešla od 1. augusta 2008 zo 4. do 5. stupňa ochrany prírody. Táto úprava opäť skomplikovala vykonávanie obranných opatrení proti premnoženému podkôrnemu hmyzu a výrazne sťažila realizáciu projektov na zabránenie šírenia podkôrneho hmyzu z území s 5. stupňom ochrany v ochranný pásmach. Ochranné pásma boli posunuté a niektoré projekty, ktoré navrhli odborní lesní hospodári, sa stali neaktuálnymi. V Nízkych Tatrách sú vetrom a následne podkôrnym hmyzom najviac postihnuté územia obhospodarované Lesmi SR, š. p., Banská Bystrica (OZ Liptovský Hrádok, OZ Beňuš a OZ Čierny Balog). Z neštátnych sú to subjekty hospodáriace na severnej strane Nízkych Tatier od Partizánskej Ľupče až po Liptovskú Tepličku a Lesy mesta Brezno na južnej strane. Vo všetkých menovaných subjektoch je zdravotný stav smrečín veľmi zlý, dochádza tam k odumieraniu celých dolín, kde nebola spracovaná vetrová a lykožrútova kalamita. I tu komplikujú spracovanie náhodnej ťažby obmedzenia z titulu ochrany prírody (Demänovská dolina, Jánska dolina a ďalšie). Orgány štátnej správy životného prostredia neudeľujú subjektom výnimky na spracovanie náhodnej ťažby 4

v 5. stupni ochrany prírody a napomáhajú tak k ďalšiemu šíreniu podkôrneho hmyzu. Jedná sa pritom o lokality, kde bola situácia s podkôrnym hmyzom ešte v minulých rokoch priaznivá, bez väčších ohnísk. Nespracovaná vetrová kalamita poskytla podkôrnemu hmyzu nové potravné možnosti, kde sa mohol namnožiť. V štádiu rozpadu sú hrebeňové časti Nízkych Tatier (obrázok 8), na mnohých miestach už tvoria hrebene len holé, odlesnené svahy napr. oblasť Čertovice. Nespracovanie kalamity pod hornou hranicou lesa bude mať do budúcnosti vážny dopad na znížení hornej hranice lesa a následný negatívny vplyv na mimoprodukčné funkcie lesa. Zhoršenie už kritickej situácie spôsobila veľká vetrová kalamita Filip z 23. 8. 2007, ktorá postihla najmä OZ Liptovský Hrádok (0,5 mil. m 3 ). Tento krát postihla práve údolné časti pohoria. V roku 2008 sa podkôrny hmyz vyvíjal predovšetkým v tejto vetrovej kalamite, no v roku 2009 očakávame vyrojenie lykožrútov z nespracovanej kalamity do stojacich porastov. Vážna situácia na Kysuciach a Orave sa výraznejšie nezlepšila a očakávame vzhľadom na pokračujúce pomalé spracovanie náhodných ťažieb (najmä roztrúsených) opätovný nárast lykožrútovej kalamity. Smrečiny v týchto regiónoch sú fyziologicky oslabené suchom (kritický rok 2003), prejavujú sa žltnutím, no v poslednom roku badať zlepšenie. Mechanizmus odumierania smrečín spočíva v počiatkoch nespracovaním roztrúsenej kalamity spôsobenej podpňovkou, keď následne na týchto stromoch dochádza k premnoženiu lykožrútov. Týmto spôsobom, ak sa kalamita nezachytí včas vznikajú typické lykožrútové ohniská o veľkých výmerách, ktoré je možné len ťažko zastaviť (obrázok 9). Nevyskytuje sa tam 4. a 5. stupeň ochrany v takom rozsahu ako vo Vysokých a Nízkych Tatrách a teda z tohto titulu nie sú lesnícke opatrenia obmedzované. Taktiež pôsobenie vetrových kalamít tu bolo podstatne menšie ako v Nízkych a Vysokých Tatrách. Rozsiahle ponechávanie hynúcich stromov v porastoch je ale často spojené s komplikovanými vlastníckymi vzťahmi (neštátne neodovzdané lesy). V týchto porastoch vlastníci bránia vykonávaniu asanačných ťažieb užívateľom a tak znemožňujú kvalitné hospodárenie. V niektorých častiach v blízkej budúcnosti už miestami nenájdeme dospelý smrekový porast (obrázok 10). Rozsiahle ohniská sa objavili i v severozápadných častiach Kysúc (okolie Turzovky a Makova), kde došlo k diaľkovému presunu podkôrneho hmyzu z oblastí s nespracovanou hmotou. Hynutie smrečín zapríčinené podkôrnym hmyzom sa rozšírilo i na juh, do okresov Kysucké Nové Mesto, Žilina, Bytča a Považská Bystrica. Podobne i na Spiši sme zaznamenali plošné hynutie smrekových porastov v pohorí Levočské vrchy a Slovenský raj, kde došlo k premnoženiu lykožrúta smrekového na nespracovanej vetrovej a hubovej kalamite. Obrázok 8 Kalamity podkôrneho hmyzu v hrebeňových častiach Nízkych Tatier (hore Bystrianska dolina, dole Čertovica) Obrázok 9 Porovnanie dvoch snímok tej istej lokality z oblasti Kysúc, rok 2005 (vľavo) a rok 2008 (vpravo) Obrázok 10 Odlesnené veľkoplošné holiny v Kysuckých Beskydách 5

3. Prognóza Na populačnú dynamiku lykožrúta vplývajú viaceré faktory, ako sú dostatok potravných možností (atraktívna hmota), teplotné podmienky v danom období, atď. Teplota vzduchu významne vplýva na podkôrny hmyz, pretože nízke teploty môžu výrazne spomaliť vývoj až zapríčiniť jeho zastavenie (silné zimy). Zima 2008/2009 bola na strednom Slovensku hodnotená ako teplotne normálna až nadnormálna, bez výraznejších odchýlok od dlhodobého priemeru. Teploty v decembri boli teplotne nadnormálne, v januári a februári teplotne normálne. Táto zima teda nespôsobila výraznejšie zmeny v prezimujúcich populáciach lykožrútov. Toto umožnilo podkôrnemu hmyzu, podobne ako v zime 2007/2008, prezimovať v štádiu larvy (mortalita vplyvom nízkych teplôt bola nízka). Tento jav spôsobuje v nasledujúcej vegetačnej sezóne splynutie generácii, bez výraznejších vrcholov rojenia. Z tohto dôvodu pod kôrou smrekov nachádzame počas celého roka takmer všetky vývinové štádia. V minulosti, za pôsobenia silných mrazov v zimných mesiacoch prezimujúce larvy zahynuli a umožnilo to lykožrútovi prezimovať len v štádiu chrobáka. Klimatické zmeny výrazne negatívne ovplyvňujú odolnostný potenciál smreka a na druhej strane pozitívne vplývajú na populácie lykožrúta smrekového. V dnešnej dobe sa vyskytujú v horských polohách miestami až tri generácie za rok, pokiaľ v minulosti to bola len jedna až dve generácie. Jarné rojenie lykožrúta začalo v roku 2009 už od prvej dekády apríla. Tento mesiac bol teplotne silne nadnormálny až mimoriadne nadnormálnym mesiacom (odchýlka +3,3 +5,4 C), maximálne ks/lapa 12000 10000 8000 6000 4000 2000 0 denné teploty vzduchu boli zaznamenané v dňoch 8. 12. a 29. 30. apríla (+18,4 + 26,3 C). Jarné rojenie vrcholilo na prelome apríla a mája (obrázok 11). V tomto období boli pozorované silné rojenia lykožrúta smrekového v kalamitných oblastiach. Tieto skutočnosti prispeli v roku 2009 k ďalšiemu stúpajúcemu trendu populácií lykožrúta smrekového. Na základe zhrnutých informácii sa situácia v roku 2009 radikálne nezlepší, napadnutie smrekových porastov lykožrútom smrekovým a množstvo nespracovanej hmoty z roku 2008 nedáva predpoklady na optimistickú prognózu. Nemožno očakávať prudký pokles kalamity podkôrneho hmyzu v bezzásahových územiach a ich okolí, rovnako ako ani na miestach, kde sa kalamita nespracovala z iného titulu. Aj na základe prvých informácii z jarného rojenia v tomto roku môžeme konštatovať, že k výrazné- 21.4.-28.4 28.4.-12.5. 12.5.-26.5. 26.5.-9.6. Oberový interval Obrázok 11 Priebeh vývoja odchytov lykožrúta smrekového v Kremnických vrchoch v roku 2009 14 000 12 000 10 000 ks/lapa 8 000 6 000 4 000 2 000 0 lykožrút smrekový lykožrút lesklý drevokaz iarkovaný máj 2008 3929 3317 2413 máj 2009 13 296 12 356 1723 Obrázok 12 Porovnanie priemerných májových odchytov lykožrúta smrekového na LS Beňuš v roku 2008 a 2009 6

mu poklesu tak skoro nedôjde. Napríklad na LS Beňuš došlo za mesiac máj k viac ako 3-násobnému nárastu priemerných odchytov lykožrúta smrekového do feromónových lapačov, ako tomu bolo za rovnaké obdobie v roku 2008 (obrázok 12). Rovnako i v ostatných častiach Slovenska je situácia podobná, odchyty do lapačov počas jarného rojenia predsta- vujú veľmi vysoké hodnoty, niekoľkokrát prekračujúce hranicu silných odchytov (podľa STN 48 2711). Treba upozorniť, že náhodná ťažba spôsobená lykožrútom smrekovým už narastá i v smrečinách, kde sa v minulosti nevyskytli výraznejšie vetrové kalamity (Západné Tatry, Chočské vrchy, západná časť Nízkych Tatier, Kremnické Vrchy). Tu je potrebné vynaložiť maximálne úsilie na spracovanie aktívnej kalamity, aby sa predišlo podobnému scenáru ako v ostatných postihnutých častiach Slovenska. Okrem faktorov, ktoré doteraz zhoršovali situáciu, treba počítať aj s vplyvom viaznuceho odbytu na trhu s drevom, ako jedného z aspektov všeobecnej hospodárskej krízy. 4. Navrhované opatrenia Dlhodobým cieľom celého lesného hospodárstva by v záujme zlepšenia zdravotného stavu smrečín malo byť postupné odstraňovanie príčin jeho zhoršovania. Náhodné ťažby spôsobené lykožrútom smrekovým znemožňujú akékoľvek plánovanie a prispievajú k zhoršeniu kvality hospodárenia a k stratám na speňažení dreva. Kvalita dreva naleteného lykožrútom smrekovým je nízka a ak sa spracuje neskoro, býva naletené i technickými druhmi škodcov. Preto by mal byť zo strany obhospodarovateľov kladený čo možno najväčší dôraz na zastavenie postupujúcej kalamity lykožrúta smrekového. Kalamity lykožrúta smrekového tu boli aj v minulosti a lesnícka prevádzka s nimi vedela úspešne bojovať. Vzhľadom na doterajšie prevádzkové skúsenosti predpokladáme len ťažké uplatňovanie kedysi základných praktík, od ktorých sa upustilo napr. dôsledné spracovanie roztrúsenej kalamity, mechanické odkôrňovanie dreva (v zahraničí sa stále bežne vykonáva), používanie lapákov atď. V boji proti podkôrnemu hmyzu Lesnícka ochranárska služba v Banskej Štiavnici za hlavné úlohy považuje: 1. Včas, rýchlo a dôsledne spracovať a asanovať kalamitu do vyrojenia lykožrútov a) vyhľadať chrobačiar (strom napadnutý podkôrnym hmyzom v rôznom štádiu vývoja), b) označiť chrobačiar, c) spíliť chrobačiar, d) odviezť z porastu a asanovať na sklade. Alternatíva asanácie 1 d) kmene odkôrniť a kôru spáliť, v prípade výskytu lariev len odkôrniť. Alternatíva asanácie 2 d) ošetriť postrekom insekticídom (resp. biopreparátom), avšak po 6 8 týždňoch (podľa použitého prípravku) postrek stále atraktívnej hmoty zopakovať, ošetrovanie platí pokiaľ je hmota atraktívna. 2. Inštalácia feromónových lapačov a kladenie lapákov (podľa STN 48 2711) V žiadnom prípade nemožno zamieňať sled jednotlivých opatrení, napr. feromónové lapače bez dôsledného spracovania neplnia významnú úlohu v ochrane lesa. Bez spracovania aktívnej kalamity budú samostatne realizované opatrenia, ako sú napr. letecké aplikácie pesticídov, biopreparátov, kladenie lapákov, inštalácia lapačov, atď. len čiastočným znižovaním populácie kalamitne premnožených lykožrútov. Lesnícka ochranárska služba v Banskej Štiavnici odporúča v boji s lykožrútom smrekovým bezodkladne spracovať všetku napadnutú a atraktívnu hmotu, t.j. takýto strom vyhľadať, označiť, spíliť a odviezť z porastu pre okamžité ďalšie spracovanie. Ak nie je možné okamžite túto hmotu spracovať, je potrebné ju dôkladne asanovať na mieste spílenia pri pni alebo na sklade, do vyrojenia lykožrútov. Bezpečnou a ľahko kontrolovateľnou asanáciou je odkôrnenie spílených kmeňov. Dnes sa bežne využíva mechanické odkôrňovanie pomocou adaptérov na motorových pílach. Ak nie je možné z nejakých dôvodov hmotu odkôrniť, je možné ju dôkladne, najlepšie bodovo ošetriť povoleným insekticídom predpísanou koncentráciou a dávkou roztoku (čo je zvyčajne 5 litrov na 1 m 3 ). Ak je hmota chemicky ošetrená, je zasanovaná dočasne do cca 2 mesiacov (podľa použitého prípravku). Po tomto termíne je potrebné hmotu spracovať, alebo zasanovať odkôrnením alebo opäť dočasne ošetriť insekticídom na ďalšie 2 mesiace. Chyby pri odbornom zabezpečovaní ochrany lesa proti lykožrútovi smrekovému Obhospodarovatelia v mnohých prípadoch hmotu nevyhľadávajú a nespracovávajú alebo neasanujú. Jedná sa predovšetkým o rozptýlenú kalamitu a kalamitu v ťažšie dostupných lokalitách, kde sú náklady na spracovanie vysoké. Čoraz väčšiu úlohu zohráva ekonomika, cena kalamitného dreva a náklady na jeho spracovanie. Argumentom je i nedostatok pracovných síl. Z tohto dôvodu sa prakticky ani neodkôrňuje, keďže za celé Slovensko sa odkôrni cca 10 000 m 3 hmoty (0,3 % z napadnutej hmoty podkôrnym hmyzom), čo sú prakticky len klasické lapáky. Pre porovnanie v RDLP Katowice (Poľsko) odkôrnia každoročne 40 % kalamitnej hmoty (500 000 m 3 ). Pripisovanie vysokého stupňa ochrany pesticídom insekticídom. Je pravdou, že ide o fyzicky menej náročný spôsob asanácie hmoty, pri aplikácii sa však realizátori dopúšťajú mnohých chýb (najmä plošné aplikácie). Nedodržujú koncentráciu, aplikačnú dávku, nepridávajú farbivo pre kontrolu aplikácie, neaplikujú zmes tak, aby bol postrekom pokrytý celý povrch kmeňa (v prípade postreku na sklade je potrebné hromadu rozvaliť). Naviac, ak je drevo v lese ponechané dlhšiu dobu, je potrebné takúto hmotu o cca 2 mesiace opäť asanovať (podľa druhu prípravku). Pripisovanie nadmerného ochranného účinku feromónovým lapačom. Nie sú presné informácie o účinnosti lapačov, počíta sa však s tým, že znížia populáciu o cca 30 %. Pracovníci ochrany prírody často preferujú v ochranných pásmach bezzásahových území inštaláciu feromónových lapačov, pričom základnému opatreniu, spracovaniu a asanácii kalamitnej hmoty, nepripisujú potrebnú váhu. Jedná sa síce o ekologický najprijateľnejší spôsob, no bez asanačnej ťažby nemá veľké opodstatnenie. 7

5. Biologické prípravky na ochranu lesa proti lykožrútovi smrekovému Jednou z možností obranných opatrení v boji s podkôrnym hmyzom v súčasnej situácii je využitie biologických metód ako dôležitej súčasti integrovanej ochrany lesa. Jednou z týchto metód je využitie huby Beauveria bassiana, ktorú obsahuje napríklad prípravok BoVeril, ktorého uvedenie na trh a použitie v lesoch Slovenska bolo povolené výnimkou Ministerstva pôdohospodárstva SR (Číslo: 1558/2009-940 zo 3. 4. 2009) na obdobie 15. apríl až 12. august 2009 (120 dní). Detaily výnimky spolu s povoleným spôsobom aplikácie sú uvedené aj na stránke http://www.los.sk/boveril.html. Účinnou látkou prípravku je entomopatogénna huba (huba parazitujúca na hmyze) predávaná vo forme vodorozpustných granúl Beauveria bassiana kmeň BB1 v koncetrácii 5x108 konídií/g. Prípravok je určený na ochranu lesov proti lykožrútovi smrekovému. Účinnosť prípravku na iné druhy podkôrneho hmyzu LOS naďalej overuje. Pri samotnej aplikácii prípravku je nevyhnutné dodržať podmienky uvedené výrobcom, keďže sa jedná o živý organizmus (spóry huby), ktorý je veľmi citlivý na podmienky prostredia (teplota, vlhkosť, slnečné žiarenie,...). Preto nemusí vždy spôsobiť dostatočnú mortalitu lykožrútov, i keď sa tieto s hubou dostanú do priameho kontaktu. Lesnícka ochranárska služba v Banskej Štiavnici v súčasnosti testuje nasledovné spôsoby aplikácie: Pozemné ošetrovanie lapákov Cieľom metódy je infikovať imága na povrchu kôry pred naletením a založením potomstva (otrávený lapák) alebo pri vylietavaní potomstva z kôry (asanácia). Infikovaný chrobák uhynie v prvom prípade v kôre ošetreného kmeňa, v druhom prípade dôjde k infekcii až pri vyletení chrobáka z kôry. Nákaza sa môže prenášať medzi infikovanými a zdravými jedincami a ďalej sa tak rozširovať v populácií. Z dôvodu neoverenej biologickej účinnosti odporúčame použitie len prvého variantu (ošetrenie pred naletením) v prípade zistenia, že prípravok neúčinkuje, je potrebné kmeň pred vyletením odkôrniť alebo ošetriť chemickým insekticídom. Na povrchu infikovaných lykožrútov vyrastá biela huba, nákaza sa prenáša i na ostatné imága, ktoré sa infikujú v požerku (obrázok 13). Obrázok 13 Imága lykožrúta smrekového porastené hubou Beauveria bassiana Infekcia imág v upravených štrbinových feromónových lapačoch Theysohn (príp. iné) Cieľom metódy je zachytiť lietajúce imága do feromónového lapača, v lapači ich infikovať a nechať ich opustiť zbernú nádobu (korýtko) lapača. Predpokladáme, že infikovaný chrobák naletí oslabený strom alebo klasický lapák a pri párení v snubnej komôrke prenesie infekciu aj na ďalšie 2 3 imága. Ďalší vývoj v naletenom strome by mal byť ukončený. Zbernú nádobu lapača je potrebné upraviť tak, že z jedného okrajového otvoru na dne zbernej nádoby odoberieme sitko alebo zväčšíme otvory v sitku (aby sa cez ne lykožrúty prepchali von), alebo na oboch bočných stranách korýtka navŕtame po 8 až 10 dier priemeru 6 mm. Do zberného korýtka nasypeme rovnomerne 4 5 gramov (cca jedna polievková lyžica) prášku BoVeril tak, aby sa vytvorila 1 mm vrstva (pri hrubšej vrstve imágo lykožrúta smrekového v prášku zahynie). Prípravok je potrebné do korýtka dopĺňať každé 2 týždne. Pri väčšom počte lapačov na porastovej stene alebo pri bariérach feromónových lapačov, navrhujeme inštalovať a prevádzkovať takto upravený každý piaty lapač. Použitie takto upravených feromónových lapačov sa na Stredisku LOS naďalej testuje a nové poznatky budú aktualizované aj na stránkach www.los. sk. 8

6. Záver LYKOŽRÚT SMREKOVÝ (IPS TYPOGRAPHUS L.) Veľké kalamity lykožrúta smrekového sa nevyskytujú len na Slovensku, ale sú známe i z iných krajín Európy. I keď máme spomedzi týchto krajín relatívne zachovalé prirodzené lesy a smrek je u nás miestami pôvodnou drevinou, problémy s lykožrútom smrekovým vzhľadom na plošné zastúpenie smreka u nás sú neporovnateľné. Taký prudký nárast objemu spracovaného, ale i nespracovaného dreva napadnutého lykožrútom smrekovým v minulom roku nezaznamenali v Poľsku ani v Českej Republike. Premnoženiu lykožrúta smrekového v smrečinách Slovenska predchádzali vetrové kalamity (2002, 2004 a 2007) a fyziologicky oslabené smrečiny, na ktorých sa aktivizovala podpňovka a následne lykožrút smrekový. Ide zatiaľ o najväčšiu kalamitu tohto druhu zaznamenanú z územia Slovenska. Na šírenie kalamít biotických škodlivých činiteľov, najmä lykožrúta smrekového, okrem objektívnych skutočností (5. stupeň územnej ochrany prírody) však vplýva aj zanedbanie niektorých odborných činností obhospodarovateľov lesov, najmä z dôvodu znižovania nákladov na ochranu lesa. Hospodári sú často obmedzovaní limitami, ktoré im stanovujú vlastníci lesov. Hospodárska kríza taktiež neprispieva k zlepšeniu situácie, naopak stagnáciou trhu s drevom sa opäť spomalí až miestami zastaví spracovanie náhodných ťažieb. Rovnako i znižovanie počtu pracovných síl a časté reštrukturalizácie v lesnom hospodárstve neprispievajú k zlepšeniu. Tieto, ale i ďalšie skutočnosti prinesú do budúcnosti nemalé škody, ktorým by sa dalo prostredníctvom dodržiavania prísnych opatrení predísť. Opatrenia na zastavenie lykožrútovej kalamity sú však finančne náročné a užívatelia lesov nemajú často potrebné zdroje na ich zabezpečenie. Z tohto dôvodu by mali byť štátom aspoň minimálne finančne podporovaný. Lesy v konečnom dôsledku plnia i dôležité mimoprodukčné funkcie, ktoré sú často v niektorých prípadoch ešte významnejšie ako produkčné. ERRATUM V prílohe časopisu Les & Letokruhy 2009, č. 5 6, t.j. Konôpka B., Konôpka J.: Vietor a sneh najzávažnejšie abiotické škodlivé činitele bolo na strane 6 v Obrázku 11 nesprávne (opačné) označenie statickej stability. Správne má byť popis takto (v poradí od vrchu nadol): Výborná, Dobrá, Vyhovujúca, Nevyhovujúca. Autori príspevku sa za chybu ospravedlňujú! 9

NLC - LESNÍCKY VÝSKUMNÝ ÚSTAV ZVOLEN NLC - ÚSTAV LESNÍCKEHO PORADENSTVA A VZDELÁVANIA ZVOLEN Pôdohospodársky poradenský systém v lesnom hospodárstve Názov: Lykožrút smrekový (Ips Typographus L.) najobávanejší škodlivý činiteľ súčasnosti Autori: Jozef Vakula, Andrej Gubka, Juraj Galko, Andrej Kunca, Christo Nikolov Autori fotografií: Jozef Vakula, Andrej Kunca Náklad: 6 600 ks, príloha časopisu LES & Letokruhy Grafický návrh a sadzba: NLC Zvolen, oddelenie reprografie, 2009