ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Súd: Okresný súd Námestovo Spisová značka: 7C/28/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5409200846 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková ECLI: ECLI:SK:OSNO:2012:5409200846.12 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: T.. R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. T., ul. Q. XX, právne zastúpený: JUDr. Peter Vevurka, advokát, Námestovo, Štefánikova 269/24, proti žalovanej: G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., K.. D.. U. XXX/XX, toho času bytom XXXX E., I., T. O.. XXXXX, K., právne zastúpená: JUDr. Ferdinand Klinovský, advokát, Dolný Kubín, Radlinského 47, v konaní o zaplatenie 20 737 EUR s príslušenstvom, takto r o z h o d o l : I/ Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 18000 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II/ V časti o zaplatenie 2737,50 EUR súd konanie z a s t a v u j e. III/ Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania 2517,19 EUR na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou, doručenou Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 26. 03. 2009 žalobca žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu 20 737,50 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že ich manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp.zn. 8C 53/95, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 03. 1996. Počas trvania manželstva bol účastníkom pridelený X-izbový byt č. X na ul. H. ( neskôr premenovaná na ul. D.. U. ) v v bloku XXX v Q., a to na základe rozhodnutia Okresného stavebného bytového družstva Dolný Kubín č. uznesenia XX/X/XX a dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX. XX. XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7C/294/1999-134 zo dňa 21. 03. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 04. 2006 súd zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania k predmetnému bytu s tým, že byt bude ďalej ako člen družstva a nájomca užívať žalovaná. Týmto rozhodnutím súdu zaniklo žalobcovi členstvo v bytovom družstve, pričom účastníci - bývalí manželia si dodnes nevyporiadali hodnotu členského podielu, hoci ho získala v celosti žalovaná. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej len BSM ) medzi účastníkmi nedošlo ani na základe dohody, ani na základe rozhodnutia súdu. Žalobou sa žalobca domáha priznania svojho práva na polovicu trhovej hodnoty členského podielu v Okresnom stavebnom bytovom družstve Dolný Kubín, resp. trhovej hodnoty členského podielu jeho právneho nástupcu, t.j. polovicu ceny, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Podľa ponuky zverejnenej na internete v súčasnosti trhová cena tohto členského podielu je 41 475 EUR, z čoho žalobca žiada polovicu, t.j. 20 737,50 EUR. K žalobe sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že nepopiera, že rozsudkom Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp.zn. 8C/ 53/1995 zo dňa 02. 11. 1995 súd ich manželstvo so žalobcom rozviedol a rozsudkom

Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/294/1999-134 zo dňa 21. 03. 2006 súd zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania k bytu č. X na ul. U. Č.. XXX/XX v Q.. Namieta však právny základ žaloby a aj výšku pohľadávky, ktorej sa žalobca domáha. Zaujala stanovisko, že pokiaľ do troch rokov od zániku BSM nedošlo k zrušeniu práva spoločného nájmu družstevného bytu účastníkmi podľa ust. 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka a k vyporiadaniu členského podielu v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, potom vyporiadanie členského podielu v družstve spadá pod režim ust. 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako tzv. ostatné spoločné majetkové práva manželov. Vyporiadanie členského podielu v družstve, ako spoločné majetkové právo manželov, sa riadi zásadami platnými pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, podľa ust. 142 Občianskeho zákonníka. Uplynutím troch rokov od zániku manželstva a zániku BSM dochádza ex lege k vyporiadaniu všetkých spoločných majetkových práv manželov - teda aj k vyporiadaniu členského podielu v družstve. Ten z rozvedených manželov, ktorý po zániku BSM a jeho následnom vyporiadaní nenadobudol členský podiel v družstve, má možnosť domáhať sa voči druhému manželovi zaplatenia hodnoty členského podielu, ktorá na neho v dôsledku vyporiadania spoločného majetkového práva pripadá. Pohľadávka rozvedeného manžela, resp. právo rozvedeného manžela na zaplatenie príslušnej časti z hodnoty členského podielu je právnym následkom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná je toho názoru, že samotné rozhodnutie súdu o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu rozvedenými manželmi vyvoláva právne účinky iba v rámci nájomného vzťahu medzi rozvedenými manželmi a družstvom, avšak takého súdne rozhodnutie nemá vplyv na vyporiadanie spoločných majetkových práv manželov po rozvode a takisto nezakladá povinnosť na strane rozvedeného manžela, ktorý sa stal nájomcom družstevného bytu, vyplatiť druhému manželov hodnotu členského podielu v družstve, ktorý na neho v dôsledku vyporiadania BSM pripadá. Namieta tiež spôsob určenia hodnoty členského podielu, pretože žalobca pri určení trhovej ceny bytu porovnateľného s bytom žalovanej, vôbec nezohľadnil skutočnosť, že od roku 2006 je žalovaná výlučnou nájomkyňou bytu a počas tohto obdobia byt zhodnotila, čo malo za následok aj zvýšenie trhovej ceny. Okrem toho žalovaná vzniesla aj námietku premlčania uplatneného nároku. Podľa žalovanej právo rozvedeného manžela na zaplatenie polovice hodnoty členského podielu rozvedeného manžela v družstve mohlo byť na súde uplatnené najskôr v deň nasledujúci po dni, v ktorom uplynuli tri roky od zániku manželstva a od zániku BSM. Týmto dňom totiž nastanú právne účinky zákonnej domnienky podľa 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, teda zo zákona dochádza k vyporiadaniu členského podielu ako spoločného majetkového práva manželov. Týmto dňom teda začne plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, v rámci ktorej sa môže rozvedený manžel domáhať práva na zaplatenie príslušnej peňažnej čiastky, vyjadrujúcej hodnotu členského podielu, ktorý na rozvedeného manžela pripadol v dôsledku vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva Rozhodnutie súdu o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu nie je podľa žalovanej rozhodujúce pre uplatnenie práva na vyporiadanie členského podielu v družstve a pre vznik práva rozvedeného manžela domáhať sa zaplatenia hodnoty členského podielu. Z rozsudku OS Dolný Kubín sp.zn. 8C/53/1995, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 03. 1996 je zrejmé, že na základe zákonnej domnienky podľa 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka došlo k vyporiadaniu BSM dňa 22. 03. 1999. Žalobca tak mohol prvý krát uplatniť nárok na zaplatenie peňažnej čiastky vyjadrujúcej hodnotu členského podielu v družstve dňa 23. 03. 1999, t.j. nasledujúci deň. K podaniu žaloby teda došlo po uplynutí premlčacej doby. Na pojednávaní dňa 18. 04. 2012 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 2737,50 EUR späť, s čím žalovaná súhlasila, súd preto v súlade s ust. 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie v tejto časti zastavil. Súd vo veci uskutočnil pojednávania dňa 20. 09. 2010, 10. 01. 2011, 07. 02. 2011, 20. 02. 2012, 21. 03. 2012, 18. 03. 2012 a 18. 04. 2012, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov, znaleckým posudkom O.. A. T. - súdneho znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a pozemné stavby a výsluchom tohto znalca a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise, a to: rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp.zn 8C 53/95 zo dňa 02. 11. 1995 ( čl. 4-11 ), fotokópie ústrižkov poštových poukážok ( čl. 68 ), vyjadrenie realitnej kancelárie RK OREA, s.r.o. ( čl. 85 ), vyjadrenie OSBD Dolný Kubín ( čl. 86-89 ), vyjadrenie OSBD Dolný Kubín ( čl. 145-150 ), odborné vyjadrenie k znaleckému posudku č. 34/2011 vypracovaný znalcom O.. A. T. ( čl. 160-164 ), doklady k zrušeniu členstva žalobcu v OSBD Dolný Kubín ( čl. 194-211 ) a oboznámením obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C 294/99 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Podľa 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa 149 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka: (1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v 150. (4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Podľa 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Podľa 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Podľa 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Podľa 705 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. (2) Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú,

na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Podľa 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že účastníkom počas trvania manželstva vznikol spoločný nájom družstevného bytu č. X v bytovom dome č. XXX na ul. D.. U. v Q., a vzniklo im aj spoločné členstvo v Okresnom stavebnom bytovom družstve Dolný Kubín. Rovnako medzi nimi nebolo sporné, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 8C 53/95, právoplatným dňa 22. 03. 1996 ich manželstvo bolo rozvedené, čím zaniklo aj ich BSM. Zhodne tiež účastníci uviedli, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/294/1999-134 zo dňa 21. 03. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 04. 2006 súd zrušil spoločný nájom bytu účastníkov k uvedenému bytu s tým, že bytu bude naďalej ako člen družstva a nájomca užívať žalovaná. Účastníci sa tiež zhodli na tom, že členský podiel v bytovom družstve Okresné stavebné bytové družstvo Dolný Kubín je majetkovou hodnotou, ktorú nadobudli do BSM a že BSM, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva, nebolo vyporiadané dohodou ani ohľadne jeho vyporiadania nebol do troch rokov od zániku BSM podaný návrh na súd. Keďže k takémuto vyporiadaniu BSM nedošlo, nastala v danom prípade zákonná fikcia podľa ust. 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka aj ohľadne spoločného členského podielu v bytovom družstve ako majetkovej hodnoty. V prejednávanom prípade, kde teda o zániku spoločného nájmu družstevného bytu rozhodol súd po troch rokoch od zániku BSM ( ktoré nebolo vyporiadané dohodou a ani nebol do troch rokov podaný návrh na vyporiadanie súdom ), je potrebné vychádzať z toho, že tomu z manželov, ktorý sa po zániku spoločného nájmu družstevného bytu nestal nájomcom družstevného bytu a členom družstva ( v tomto prípade žalobca ), vzniklo právo na vyrovnanie vo výške polovice hodnoty členstva v družstve, ktoré nadobudol druhý rozvedený manžel ( žalovaná ). Pokiaľ žalovaná tvrdila, že členstvo žalobcu v bytovom družstve zaniklo už pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým zrušil právo spoločného nájmu k bytu a určil, že ona bude nájomníčkou a členkou družstva, a to vylúčením žalobcu z bytového družstva pre neplatenie nájomného, súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. Hoci vo vyjadrení OSBD Dolný Kubín ( čl. 145 ) je uvedené, že členstvo žalobcu bolo zrušené najskôr rozhodnutím predstavenstva tohto bytového družstva zo dňa 25. 01. 2000 z dôvodu porušovania povinností člena družstva platiť nájomné, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím zhromaždenia delegátov zo dňa 29. 06. 2000, na inom mieste OSBD zároveň uvádza, že o zrušení členstva rozhodoval aj OS Dolný Kubín, ktorý rozsudkom právoplatným dňa 29. 04. 2006 členstvo žalobcu zrušil. Odhliadnuc od toho, že OSBD Dolný Kubín malo vedomosť o súdnom konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, pretože z pripojeného spisu OS Dolný Kubín sp.zn. 7C 294/99 súd zistil, že OSBD sa v tomto konaní vyjadrilo pre súd ohľadne otázky, ktorého z účastníkov odporúča, aby sa stal ďalším nájomcom bytu a členom družstva, súd je aj toho názoru, že ak by spoločné členstvo v družstve zaniklo už pred zrušením spoločného nájmu súdom, muselo by členstvo zaniknúť nielen voči žalobcovi, ale aj voči žalovanej, pretože tí, ako spoloční členovia družstva, sú z neho oprávnení a a povinní spoločne a nerozdielne. OSBD Dolný Kubín však so žalovanou v ďalšom konalo ako s členkou družstva, keď s ňou dňa15. 08. 2007 uzavrelo zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, podľa zákona č. 42/1992 Zb. a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Právo na uzavretie takejto zmluvy totiž mohlo vzniknúť len členovi družstva. Súd je toho názoru, že takýmto spôsobom, t.j. vylúčením len žalobcu ako jedného z manželov, ktorí nadobudli spoločné členstvo v družstve, ani spoločné členstvo v družstve zaniknúť nemohlo, pretože Občiansky zákonník obsahuje v ust. 705 ods. 2 osobitnú úpravu ohľadne zániku spoločného nájmu družstevného bytu, a s tým spojené rozhodnutie, kto bude výlučným členom družstva. Súd teda vychádzal z toho, že spoločné členstvo

v bytovom družstve účastníkom zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/294/1999 zo dňa 21. 03. 2006, ktorým súd zrušil právo spoločného nájmu k družstevnému bytu, s tým, že byt bude naďalej ako člen družstva a nájomca užívať žalovaná, teda dňa 29. 04. 2006. Žaloba bola teda podaná počas premlčacej doby, keď bola podaná dňa 26. 03. 2009. Pokiaľ žalovaná namietala premlčanie s tým, že premlčacia doba začala plynúť už dňa 23. 03. 1999, čo je deň nasledujúci po tom, čo uplynula doba troch rokov od zániku BSM bez toho, aby bolo vyporiadané dohodou, alebo by bol podaný ohľadne jeho vyporiadania návrh na súd, súd s týmto nesúhlasí. Zánikom BSM totiž nezaniká právo spoločného nájmu bytu, a v nadväznosti na to ani spoločné členstvo manželov v bytovom družstve, to zanikne až rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu a o určení, ktorý z rozvedených manželov bude nájomcom bytu a členom družstva. Súd je toho názoru, že je neprípustné, aby premlčacia doba na uplatnenie práva na vyrovnací podiel začala plynúť už v čase, kedy ešte spoločný nájom bytu a spoločné členstvo v bytovom družstve existuje. Súd preto posúdil námietku premlčania, vznesenú žalovanou, ako nedôvodnú. Ohľadne výšky náhrady za členský podiel, ktorý získala žalovaná, súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom znalca O.. A. T. a výsluchom tohto znalca, ako aj vyjadrením realitnej kancelária RK OREA, s.r.o., z ktorých súd zistil, že všeobecná hodnota členského podielu ( v stave k 22. 03. 1996 - čo je deň zániku BSM ), činí 36 000,00 EUR. Vychádzajúc zo zásady pre vyporiadanie BSM, že podiely oboch manželov sú rovnaké, súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi polovicu tejto hodnoty, t.j. 18 000 EUR. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že ju priznal žalobcovi v celom rozsahu, pretože rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Náhrada trov konania žalobcu pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu 1244 EUR, súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia 33 EUR a trov právneho zastúpenia advokátom, vyúčtovaných podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. v tomto členení: - tarifná odmena za úkon prevzatie a príprava zastúpenia, dňa 18. 03. 2011...336, EUR - režijný paušál...7,41 EUR - tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 21. 03. 2012...336,94 EUR - režijný paušál...7,63 EUR - tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 18. 04. 2012...336,94 EUR - režijný paušál...7,63 EUR - DPH 20%...206,70 EUR SPOLU: 2517,19 EUR Súd žalobcovi nepriznal voči žalovanej náhradu trov konania - preddavok na trovy znaleckého dokazovania 200 EUR, pretože tento preddavok bude žalobcovi vrátený súdom v rámci rozhodnutia o trovách konania štátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd. V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.