Vývojové tendencie ukazovateľov materských, základných a stredných škôl

Podobné dokumenty
Prognóza výkonov špeciálnych škôl do roku 2025

Vývoj ukazovateľov materských a základných škôl

Prognóza vývoja ukazovateľov stredných odborných škôl do roku Mgr. Ján Herich Odbor metodiky a tvorby informácií

Telesný vývoj detí a mládeže v SR Výsledky VII. celoštátneho prieskumu v roku 2011

Spotreba tepla a náklady na ústredné kúrenie (ÚK) a ohrev teplej úžitkovej vody (TÚV) v kwh a finančnom vyjadrení za posledných päť rokov ( )

Zahraničný obchod Slovenskej republiky v roku 2004.

Aktualizácia strednodobej predikcie P4Q Odbor ekonomických a menových analýz

Vývoj cien energií vo vybraných krajinách V4

Fenotypová a genetická analýza produkčných a reprodukčných ukazovateľov čistokrvných cigájskych oviec vo vybraných chovoch Prešovského kraja.

Základná škola s materskou školou Rabča

ÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY

ÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY BANSKÁ ŠTIAVNICA ODDELENIE INFORMATIKY A ŠTATISTIKY A. T. Sytnianskeho 1180, Banská Štiavnica

Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelania ISCED 2011 a jej prepojenie s Národným kvalifikačným rámcom

Testovanie Výsledky celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka ZŠ 2014/2015

Výsledky testovania žiakov 5. ročníka vybraných ZŠ v školskom roku 2014/2015 Testovanie v papierovej forme

Prognóza vývoja ekonomiky SR v roku 2018 z pohľadu NBS

Praktické aspekty hypotekárnych úverov a vybrané parametre vplyvu na výšku splátky a úroku

Výsledky žiakov podľa stupňa najvyššieho dosiahnutého vzdelania

Štatistické ukazovatele za rok 2017

Porovnanie výsledkov IQ (test SON- R 2 1/2-7) a GHS (Göppingen - hrubé skóre) vo vzťahu k subjektívnym faktorom správania

Počasie na Slovensku v roku 2008

Operačná analýza 2-12

MESTSKÁ ČASŤ BRATISLAVA-STARÉ MESTO

Analýza bola zostavená v rámci projektu INEKO s názvom Monitoring obsahovej reformy školstva, ktorý finančne podporila Nadácia Tatra banky.

Strednodobá predikcia P2Q-2018

Prepojenie výsledkov hodnotenia hydrologického sucha v povrchových a podzemných vodách vo vybraných úsekoch tokov Orava a Kysuca

Mestská časť Bratislava-Ružinov. Informácia

Vysoké školy na Slovensku Prieskum verejnej mienky

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. V ý s l e d k y

Finančné pásma na nákup potravín. Pre žiakov zo športových škôl a športových tried

Situácia v chove kôz v niektorých štátoch EÚ a vo svete. E. Gyarmathy M. Gálisová A. Čopík

Činnosť dermatovenerologických ambulancií v SR 2015

Pripravované zmeny od

DOPRAVNÝ PRIESKUM KRIŽOVATIEK -VYHODNOTENIE. Zadanie č.11

Demografia - analytická časť - PHSR mesta Šaľa Demografia

N á v r h k pripomienkovaniu. sa uznieslo na tomto

VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE OBCE ORAVSKÁ JASENICA O URČENÍ VÝŠKY MESAČNÉHO PRÍSPEVKU V MATERSKEJ ŠKOLE A V ŠKOLSKÝCH ZARIADENIACH ZRIADENÝCH OBCOU

Článok I. Základné ustanovenia

MATURITA 2015 Výsledky externej časti maturitnej skúšky

Základná škola s matersko školou Žaškov. SMERNICA č. 2/2016. o výške a úhrade príspevkov na úhradu nákladov spojených s činnosťou škôl

Informácia o bytovej výstavbe v Slovenskej republike za rok 2011

Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

O b e c R o z h a n o v c e

Prijímacie skúšky Kritéria. Vzorový test písomných prijímacích skúšok. Systém hodnotenia. Mimoriadne vzdelávanievýsledky prijímacích skúšok

STÁRNOUCÍ POPULACE ČESKÉ REPUBLIKY A NÁKLADY NA VEŘEJNÉ ZDRAVOTNICTVÍ V DLOUHODOBÉ PERSPEKTIVĚ

VÝVOJ, ROZMIESTNENIE A POHYB OBYVATEĽSTVA

Kritéria prijímacieho konania pre žiakov 9. ročníka ZŠ pre školský rok 2016/2017

situácia trhu práce slovenska, porovnanie so zahraničím

TRIEDNY VÝKAZ. pre nižšie sekundárne vzdelávanie. Trieda:... školský rok:.../... Trieda:... školský rok:.../... Trieda:... školský rok:.../...

KRITÉRIÁ A PODMIENKY PRIJATIA ŽIAKOV NA ŠTÚDIUM V ŠKOLSKOM ROKU 2017/2018

Nezamestnanosť absolventov vysokých škôl v roku 2014

Prognóza vývoja ekonomiky SR v roku 2017 z pohľadu NBS

OBCHOD MARKETING PSYCHOLÓGIA A ETIKA PREDAJA

Testovanie 9 v školskom roku 2008/09. Tlačová konferencia 28. apríl

422/2009 Z. z. NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky. zo 7. októbra 2009,

Odpočet daňovej straty po Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD.

OBSAH. ÚVOD... 9 POUŽITÉ SKRATKY ZÁKON č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)... 23

Analýza dopravnej situácie v SR

Kritériá na prijímacie pohovory do prvého ročníka pre školský rok 2017/2018

CENY DO VRECKA - DOMÁCNOSTI. keď sa nás spýtajú na ceny pre rok 2019

INTENZITA CESTNEJ DOPRAVY

Studentove t-testy. Metódy riešenia matematických úloh

Rámcový učebný plán pre 4. a 8.,9. ročník v školskom roku 2017/2018

RODIČOVSKÉ ZDRUŽENIE rodičov (zákonných zástupcov) žiakov 9. ročníka. ZŠ ČADCA RÁZUSOVA 10. október 2017 KAM a AKO na STREDNÚ ŠKOLU

Gymnázium Pierra de Coubertina, Námestie SNP 9, Piešťany IŠkVP 2017/18 Rámcový učebný plán pre 8 -ročné štúdium

Meteorologické merania na južných svahoch Vysokých Tatier. Skalnaté Pleso. Pavol Nejedlík, Svetlana Bičárová

Daňové úľavy pre výskum a vývoj čo prinesú a komu? Vladimír Baláž Prognostický ústav SAV

Kritériá prijímania uchádzačov o magisterské štúdium na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave na akademický rok 2016/2017

Uvoľnené úlohy v medzinárodných testovaniach a ich využitie vo vyučovaní

1. podporu prístupu k bývaniu na primeranej úrovni, 2. predchádzanie bezdomovstvu a jeho zníženie s cieľom jeho postupného odstránenia,

Národná stratégia Slovenskej republiky pre program podpory spotreby ovocia a zeleniny u detí a žiakov v školách Školské ovocie

Interná smernica o zásadách na prijímanie dieťaťa do ŠKD pri Základnej škole Jána Hollého s materskou školou Madunice

JCDwin - prechod na EURO

Program ovocie a zelenina do škôl Školské ovocie

MATURITA 2016 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

Nová maturita - zmeny v maturite 2013

Pravidlá udeľovania ocenenia Cena rektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v znení dodatku č. 1

Správa o hospodárení Spoločného obecného úradu za rok 2015

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

OCHRANA INOVÁCIÍ PROSTREDNÍCTVOM OBCHODNÝCH TAJOMSTIEV A PATENTOV: DETERMINANTY PRE FIRMY EURÓPSKEJ ÚNIE ZHRNUTIE

UČEBNÝ PLÁN podľa Inovovaného školského vzdelávacieho programu. Základná škola J.C. Hronského, Krátka 2, Šaľa

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

Konferencia Dieťa v ohrození XXII

Zoznam povinných merateľných ukazovateľov národného projektu Zelená domácnostiam

Umiestnenie absolventov VIII.OG a IV. ročníka v šk. r. 2013/2014

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

Nerovnomerný vývoj v počte vyhlásených konkurzov pokračuje

Pohlavné choroby v SR 2015

Niektoré aspekty verejných výdavkov v SR.

Organizáciu maturitnej skúšky v školskom roku 2011/2012 upravuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení

Suma celkom odloženého daňového záväzku Suma celkom odloženej daňovej pohľadávky

Hodnotenie vplyvu používania prípravkov na ochranu rastlín na kvalitu podzemných vôd v SR

Správa z výsledkov štúdie PISA 2006 v rakúskych waldorfských školách

Obdobie výrobnej orientácie - D>P, snaha výrobcov vyrobiť čo najviac, lebo všetko sa predalo Potreby zákazníka boli druhoradé Toto obdobie začalo

Meranie elektrických parametrov na transformátore 400/121/10,5 kv

Stredná odborná škola (Stredná priemyselná škola strojnícka)

Vývoj počtu obyvateľov v okrese Poprad POČET A ŠTRUKTÚRA OBYVATEĹSTVA MESTA POPRAD

Funkcia - priradenie (predpis), ktoré každému prvku z množiny D priraďuje práve jeden prvok množiny H.

Meno: Rok narodenia:.. B a) Prekonané vážne choroby rodičov: (Vyplní triedny učiteľ a špeciálny pedagóg) b) Súrodenci: Meno Por. číslo Rok narodenia P

Program 9: Vzdelávanie

Transkript:

Vývojové tendencie ukazovateľov materských, základných a stredných škôl trendová analýza 2-216 Mgr. Ján Herich Ing. Ján Urban Odbor metodiky a tvorby informácií školstva Centrum vedecko-technických informácií SR Bratislava 217

Vývojové tendencie ukazovateľov materských, základných a stredných škôl trendová analýza 2-216 Anotácia úlohy: Trendová analýza sa zaoberá vývojovými tendenciami súboru základných a odvodených ukazovateľov regionálneho školstva od roku 2. Robí tak v kontexte retrospektívneho a prognózovaného demografického vývoja. Vymedzuje fázy vývoja, kvantifikuje ich a zároveň naznačuje ich očakávaný priebeh v najbližšom období. V materiáli je aplikovaná metodológia analýzy časových radov na systém regionálneho školstva (indexy, koeficienty, korelácie). Materské základné a stredné školy sú aktualizované do školského roku 216/17. Kapitola demografické východiská obsahuje stredný scenár prognózy obyvateľstva do roku 225, ktorý spracovalo Výskumné demografické centrum ŠÚ SR. Vzhľadom k diferenciám prognózy s reálnymi hodnotami v ostatných rokoch, prepočítali a použili sme jej modifikovaný variant. Zdroje údajov a použité materiály: 1. Štatistická ročenka školstva SR. Bratislava : ÚIPŠ/CVTI SR, 2 až 216. 2. Databázy údajov regionálneho školstva. Bratislava : ÚIPŠ/CVTI SR, 2 až 216. 3. Prognóza vývoja obyvateľstva SR do roku 25. Bratislava : ŠÚ SR/VDC, 212. Spracovali : Mgr. Ján Herich Ing. Ján Urban Odbor metodiky a tvorby informácií školstva e mail: jan.herich@cvtisr.sk Centrum vedecko-technických informácií SR

Zoznam skratiek V materiáli boli použité nasledujúce skratky: Skratka MŠ ZŠ SŚ G SOŠ+KON Pi Pi-j D Z N O A T U Ub S Z/T Z/U Z/Ub Z/S MK FI pb CVTI SR ŠÚ SR VDC Význam materské školy základné školy stredné školy gymnáziá stredné odborné školy a konzervatóriá populácia i- ročných populačná skupina i- až j- ročných deti v MŠ žiaci novoprijatí odchádzajúci zo ZŠ absolventi SŠ triedy učitelia učebne školy počet žiakov na triedu (priemerná naplnenosť triedy) počet žiakov na učiteľa (priemerné zaťaženie učiteľa) počet žiakov na jednu učebňu (priemerná vyťaženosť učebne) počet detí na jednu školu (priemerná veľkosť školy) medziročný koeficient zmeny (medziročné podiely hodnôt) fázový index (podiel hodnôt z konca a začiatku etapy) percentuálny bod Centrum vedecko-technických informácií SR Štatistický úrad SR Výskumné demografické centrum Farebné označenie fáz vývoja: fáza poklesu prechodná fáza (zmiešaná) fáza rastu ruptúra (zlom) Poznámka: Uvedený rok znamená prvý rok daného školského roku. Napr. 216 znamená školský rok 216/17. 3

Demografické východiská Úroveň výkonových ukazovateľov systému regionálneho školstva je podmienená demografickým vývojom a distribučnými pomermi v sústave škôl. Populačný vývoj určuje mieru záťaže na školský systém a spolu so sociálno - ekonomickými faktormi aj mieru dopytu po danom type škôl a výchovno - vzdelávacích služieb. Vplyv populačného vývoja na školský systém neprebieha jednoznačne, deterministicky, ale je odrazom stochastických (pravdepodobnostných) zákonitostí. Tieto z pohľadu systémovej dynamiky premietajú procesy z mikroúrovne (konkrétnych jednotiek, detí, žiakov, tried, učiteľov, škôl) do výsledných trajektórií na makroúrovni systému. 1. Referenčná populácia detí v materských školách Referenčnou populáciou pre materské školy sú deti vo veku 3- až 5- rokov. Deti mladšie ako 3 roky a staršie ako 6 rokov majú v predškolskej výchove marginálne zastúpenie. Počet 3- až 5- ročných detí sa dlhodobo znižoval, pokles sa zastavil v roku 26 na úrovni 152,7 tisíc. Od roku 2 do roku 26 sa táto populačná skupina znížila až o 26 tisíc. Tabuľka D1: Vývoj populácie detí predškolského veku s prognózou do roku 225 3- až 5- Rok 3-roční 4-roční 5-roční index MI(P3- roční 5) 2 58 556 59 464 6 697 178 717. 21 56 386 57 845 59 967 174 198,97 Druh fázy FI(P3-5) 22 55 635 56 395 57 858 169 888,98 fáza 23 53 95 55 651 56 43 165 959,98 poklesu 24 5 83 53 914 55 642 16 359,97 25 5 472 5 822 53 936 155 23,97 FI 26 51 37 5 469 5 83 152 669,98,85 27 53 398 51 39 5 469 155 257 1,2 28 54 121 53 49 51 412 158 942 1,2 29 53 659 54 138 53 423 161 22 1,1 rastová 21 54 27 53 663 54 149 162 28 1,1 fáza 211 57 77 54 439 54 8 165 524 1,2 212 59 85 57 141 54 464 171 41 1,4 213 58 25 59 825 57 122 174 972 1,2 FI 214 61 365 58 73 59 854 179 292 1,2 1,17 215 56 678 61 426 58 113 176 217,98 216 56 44 56 724 61 446 174 215,99 217 56 399 56 9 56 743 169 232,97 218 56 946 56 445 56 18 169 499 1, 219 57 294 56 993 56 463 17 75 1,1 22 56 81 57 341 57 11 171 153 1, fáza 221 55 86 56 847 57 36 17 67,99 poklesu 222 54 793 55 96 56 866 167 565,99 223 53 775 54 838 55 924 164 537,98 224 52 697 53 819 54 856 161 372,98 FI 225 51 58 52 74 53 837 158 157,98,88 Poznámka: Zdroj: VDC - ŠÚ SR, CVTI SR Údaje do roku 215 sú reálne (stav k 31.12.), od roku 216 je uvedená modifikovaná demografická prognóza. Modifikácia bola urobená vzhľadom k diferenciám stredného scenára s reálnymi hodnotami v rokoch 212 až 215. 4

2 21 22 23 24 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 217 218 219 22 221 222 223 224 225 Od roku 23 sa po dlhom čase začal zvyšovať počet novonarodených detí. Táto okolnosť sa premietla do nástupu rastovej fázy referenčnej populácie detí v materských školách. Rastová fáza začala v roku 27 a trvala do roku 214. V tomto období sa ukazovateľ medziročne zvyšoval v priemere o 2 % (MI) a celkove vzrástol o 17 % (FI). Počet detí sa v tejto fáze zvýšil na takmer 18 tisíc. Graf D1: Vývoj populácie 3- až 5-ročných detí s prognózou do roku 225 19 18 17 16 15 14 13 12 11 1 Zdroj: VDC - ŠÚ SR, CVTI SR Od roku 215 populácia 3 - až 5- ročných detí začala opäť klesať. m jedno percentným tempom by sa mala do roku 225 znížiť o 12 % na približne 158 tisíc. 5

2. Referenčná populácia žiakov základných škôl Do prvého ročníka základných škôl nastupujú deti prevažne vo veku 6 rokov. Ich počet klesal priemerným trojpercentným tempom. Od roku 2 až do roku 28 sa tak znížil z 65,6 tisíc na 5,5 tisíc. Rastová fáza nastúpila v roku 29 a podľa demografickej prognózy by mala trvať do roku 217. Ukazovateľ má v nej rásť ročne o 2 % a celkove zvýšiť o 22 % na úroveň 61,4 tisíc detí. V ďalších rokoch bude počet 6- ročných klesať, v roku 225 by mal dosiahnuť približne 55 tisíc detí. Tabuľka D2: Vývoj populácie detí na 1. stupni základných školách s prognózou do roku 225 Rok 6-roční Druh fázy Druh fázy koeficient 6-9 roční index MI(P6- FI(P6) FI(P6-9) MI(P6) 9) 2 65 552. 289 78. 21 61 38,93 272 92,94 22 59 961,98 259 3,95 23 57 863,97 fáza 244 72,94 24 56 4,97 poklesu 235 33,96 fáza 25 55 644,99 229 917,98 poklesu 26 53 939,97 223 884,97 27 5 842,94 FI(P6) 216 834,97 28 5 472,99,77 21 93,97 29 51 43 1,2 26 69,98 FI(P6-9)) 21 53 432 1,4 26 153 1,,71 211 54 527 1,2 211 156 1,2 212 54 15,99 rastová 214 27 1,1 rastová 213 54 485 1,1 fáza 216 995 1,1 fáza 214 57 82 1,5 219 979 1,1 215 59 818 1,5 225 224 1,2 216 58 12,97 FI(P6) 229 345 1,2 FI(P6-9) 217 61 434 1,6 1,22 236 287 1,3 1,15 218 56 732,92 235 94 1, 219 56 97,99 232 221,98 22 56 452 1,1 23 573,99 fáza 221 57 1,1 fáza 226 144,98 poklesu 222 57 348 1,1 poklesu 226 76 1, 223 56 855,99 227 517 1, 224 55 913,98 FI(P6) 226 977 1, FI(P6-9) 225 54 845,98,89 224 823,99,95 Poznámka: Zdroj: VDC - ŠÚ SR, CVTI SR Údaje do roku 215 sú reálne (stav k 31.12.), od roku 216 je uvedená modifikovaná prognóza. Referenčnou populáciou pre žiakov 1. stupňa základných škôl sú deti vo veku 6- až 9-rokov. Ich počet sa od roku 2 do roku 21 znížil z 289,1 tisíc na 26,2 tisíc. Nasledujúca rastová fáza by mala trvať do roku 217. Priemerným ročným 2 % tempom sa má počet v nej zvýšiť o 15 %, a to na 236 tisíc detí. V nasledujúcom období bude ukazovateľ klesať, v roku 225 by mal dosiahnuť hodnotu 225 tisíc. 6

2 21 22 23 24 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 217 218 219 22 221 222 223 224 225 15-roční 2 21 22 23 24 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 217 218 219 22 221 222 223 224 225 6-roční Graf D2: Vývoj referenčnej populácie detí pre 1. stupeň ZŠ do roku 225 7 35 6 3 5 25 4 2 6-9 roční 3 15 6-roční 2 1 1 5 Zdroj: VDC - ŠÚ SR, CVTI SR Žiaci 2. stupňa základných škôl sú prevažne vo veku 1 až 14-rokov. Táto veková skupina sa od roku 2 znížila o 35 %, a to z 41,1 tisíc na 262,4 tisíc v roku 215. V nasledujúcej rastovej fáze ukazovateľ vzrastie o necelých 1 % na približne 287 tisíc v roku 225. Graf D3: Vývoj referenčnej populácie detí pre 2. stupeň ZŠ do roku 225 1 45 9 4 8 35 7 3 6 5 4 3 25 2 15 1-14 roční 15- roční 2 1 1 5 Zdroj: VDC - ŠÚ SR, CVTI SR 7

Od roku 2 klesol počet 15- ročných z 87,5 tisíc na 55 tisíc v roku 215. Tento vývoj bude pokračovať do roku 217, keď by mal dosiahnuť stav 5,9 tisíc. Celkový pokles bude tak predstavovať až 42 %. V ďalšom období nastúpi rastová fáza s medziročným tempom 2 %. Do roku 225 by sa mal počet 15-ročných zvýšiť na približne 58 tisíc detí. Tabuľka D3: Vývoj populácie detí na 2. stupni základných školách s prognózou do roku 225 Rok 1-14 Druh fázy Druh fázy index MI(P1-15- roční roční FI(P1-14) index MI(P15) FI(P15) 14) 2 41 88. 87 528. 21 399 453 1, 86 16,98 22 39 83,98 82 39,96 23 381 13,98 81 947,99 24 367 989,97 79 12,96 25 35 312,95 78 796 1, 26 332 963,95 fáza 77 343,98 27 317 24,95 poklesu 73 828,95 28 31 24,95 72 255,98 fáza 29 291 31,97 65 836,91 poklesu 21 283 917,98 61 45,93 211 277 86,98 59 618,98 212 27 137,97 58 546,98 213 265 152,98 56 848,97 214 263 74,99 FI(P1-14) 55 938,98 215 262 431 1,,65 54 989,98 216 264 858 1,1 51 554,94 FI(P15) 217 268 393 1,1 5 936,99,58 218 273 737 1,2 51 721 1,2 219 279 518 1,2 rastová 54 55 1,5 22 283 136 1,1 fáza 54 575 1,1 rastová 221 29 518 1,3 54 82,99 fáza 222 292 822 1,1 54 532 1,1 223 291 775 1, 57 182 1,5 224 288 156,99 FI(P1-14) 59 851 1,5 FI(P15) 225 286 721 1, 1,9 57 881,97 1,14 Poznámka: Zdroj: VDC - ŠÚ SR, CVTI SR Údaje do roku 215 sú reálne (stav k 31.12.), od roku 216 je uvedená modifikovaná prognóza. 3. Referenčná populácia žiakov stredných škôl Referenčnou populáciou žiakov stredných škôl je mládež vo veku 15- až 18- rokov. Jej dlhodobý a výrazný 41 % -ný fázový pokles sa posúva až do roku 219. V porovnaní s 226 tisícmi v roku 215 sa zníži ešte na 28,5 tisíc, t. j. o 9 %. V ďalšom období bude ukazovateľ rásť priemerným tempom 1 %, v roku 225 dosiahne úroveň približne 23 tisíc. Počet 19- ročných rástol do roku 1998, od vtedy klesá. Klesajúca fáza s priemerným trojpercentným tempom bude trvať do roku 221, keď by mala dosiahnuť hodnotu 51,4 tisíc osôb. Od roku 222 by mal ukazovateľ mierne vzrásť na približne 55 tisíc. 8

19-roční Tabuľka D4: Vývoj populácie pre stredné školy s prognózou do roku 225 15-18 Druh fázy Rok koeficient 19- roční koeficient roční FI(P15-18) MK(P15-18) MK(P19) 2 353 999. 89 816. 21 352 699 1, 9 582 1,1 22 345 741,98 89 22,98 23 338 922,98 88 681,99 24 329 314,97 88 575 1, 25 322 13,98 85 976,97 26 317 86,98 82 387,96 27 39 62,97 82 64 1, 28 32 266,98 fáza 79 246,97 29 289 275,96 poklesu 78 911 1, 21 272 995,94 77 385,98 Druh fázy FI(P19) 211 258 484,95 73 411,95 fáza 212 244 752,95 72 24,98 poklesu 213 236 111,96 65 797,91 214 23 999,98 6 991,93 215 226 257,98 59 712,98 216 219 392,97 58 719,98 217 213 615,97 56 972,97 218 29 445,98 56 212,99 219 28 516 1,,59 55 367,98 22 211 585 1,1 51 952,94 221 214 78 1,2 rastová 51 395,99,57 222 217 625 1,1 fáza 52 229 1,2 rastová 223 22 778 1,1 54 6 1,5 fáza 224 226 78 1,2 55 151 1,1 225 229 899 1,2 1,1 54 688,99 1,6 Poznámka: Zdroj: VDC - ŠÚ SR, CVTI SR Údaje do roku 215 sú reálne (stav k 31.12.), od roku 216 je uvedená modifikovaná prognóza. Graf D4: Vývoj referenčnej populácie žiakov stredných škôl 1 9 8 7 6 5 4 3 2 1 4 35 3 25 2 15 1 5 15-18 roční 19- roční 2 22 24 26 28 21 212 214 216 218 22 222 224 Zdroj: VDC - ŠÚ SR, CVTI SR 9

2 21 22 23 24 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 žiadosti 1. Materské školy Dlhodobá fáza poklesu počtu detí v materských školách začala už v roku 1986. Jej tempo sa ešte zvýraznilo začiatkom 9. rokov v súvislosti so spoločenskými zmenami. Napríklad ruptúra v dvoch rokoch (199, 1991) predstavovala zníženie ukazovateľa až o 22 %. Po tomto zlome nasledovali v 9-tych rokoch dve cyklické etapy odrážajúce snahu zastavenia prepadu, po čom predsa nasledoval ďalší pokles. Tento vývoj odrážal neujasnenosť koncepcií a zápas o nové miesto materských škôl v transformujúcom sa školskom systéme. Tabuľka MŠ1: Vývoj počtu detí v materskej škole Mmedziročn Deti v MŠ Druh fázy Nevybavené Rok ý koeficient (D) FI(D) žiadosti MK(D) Nevybavené žiadosti na 1 detí v MŠ 2 154 232,95 4 184 3 21 15 587,98 3 38 2 22 151 125 1, fáza 3 17 2 23 15 718 1, poklesu 3 169 2 24 149 232,99 1 679 1 25 141 814,95,92 1 47 1 26 14 14,99 1 74 1 27 139 374 1, prechodná 1 764 1 28 138 186,99 fáza 3 1 2 29 138 496 1, 5 151 4 21 139 239 1,1 6 42 4 211 144 13 1,4 fáza 7 61 5 212 149 511 1,4 rastu 8 144 5 213 153 59 1,2 9 682 6 214 156 42 1,2 11 444 7 215 157 956 1,1 1,14 13 482 9 216 159 81 1,1 12 486 8 Tretí cyklus začal v roku 2 a trval 6 rokov, počet detí v materských školách sa počas neho znížil zo 154,2 tisíc na 141,8 tisíc, t. j. o 8 %. V nasledujúcej prechodnej fáze počet osciloval okolo hodnoty 139 tisíc detí. Nasledujúca rastová fáza nastúpila v roku 211. V jej doterajšom priebehu sa zvýšil počet detí v MŠ o 13 %, a to z 139,2 tisíc na 159 tisíc. Rastová fáza detí v materských školách by mala trvať približne do roku 217. Graf MŠ1: Vývoj počtu detí v MŠ 17 16 15 14 13 12 11 1 16 14 12 1 8 6 4 2 Deti v MŠ (D) Nevybavené žiadosti 1

2 21 22 23 24 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 Zaškolenosť jednotlivých populačných ročníkov od roku 1995 rástla. Rast trval 1 rokov, od roku 25 prešli trajektórie na stacionárny priebeh (3-,4 - a 6-roční) alebo mierne klesali (5-roční). V prípade detí mladších ako tri roky došlo k zlomu a prudkému poklesu. Od roku 25 sa výrazne znížilo zastúpenie najmladších detí v MŠ. Ich podiel klesol z 2,6 % na 7,8 % v roku 21, v ostatných rokoch celkove rastie. Tabuľka MŠ1: Podiel (Qi) detí v MŠ z populačných ročníkov Rok Q 2 Q 3 Q 4 Q 5 Q 6 Q 2 14,6% 54,2% 68,1% 83,5% 35,1%,86 21 16,3% 55,9% 68,2% 81,4% 35,6%,86 22 17,7% 57,3% 69,7% 83,6% 36,7%,89 23 18,8% 6,1% 71,4% 84,2% 37,3%,91 24 2,6% 6,6% 73,6% 84,7% 37,7%,93 25 16,5% 59,5% 72,8% 84,8% 37,%,91 26 15,2% 61,8% 73,8% 83,9% 37,6%,92 27 12,8% 62,6% 74,4% 82,9% 37,2%,9 28 1,1% 6,9% 73,% 81,8% 37,2%,87 29 8,9% 6,% 72,3% 81,4% 36,7%,86 21 7,8% 6,% 72,3% 81,4% 36,3%,86 211 1,3% 62,2% 72,3% 8,6% 35,9%,87 212 12,% 62,3% 73,3% 8,6% 36,2%,87 213 11,6% 63,7% 73,3% 8,5% 35,2%,87 214 13,4% 6,% 75,1% 8,4% 35,6%,87 215 16,% 66,4% 7,8% 81,1% 34,6%,9 216 14,9% 67,8% 78,% 77,1% 36,2%,91 Poznámky: 1. Qi = Di/Pi Di - i-ročné deti v MŠ (V prípadoch (Q2, Q6) sa jedná o deti mladšie ako 3 roky Pi - populácia i-ročných resp. 6- ročné a staršie.) 2. Q = D/P3-5 (hrubá zaškolenosť) je pomer detí v MŠ k skupine 3 až 5 ročných detí. Taktiež podiel 5- ročných detí v MŠ klesal, v rokoch 25-213 sa znížil z 84,8 % na 8,6 %. V ostatnom roku dosiahol 77,1 %, čo je minimum za celé sledované odobie. Agregovaný ukazovateľ hrubej zaškolenosti sa v rokoch 24-21 znížil z,93 na,86. Pritom dopyt po týchto zariadeniach rastie, počet nevybavených žiadostí sa od roku 26, keď bol najnižší, zvýšil takmer 12- násobne, a to z 1,1 tisíc na 12,5 tisíc. Graf MŠ2: Vývoj podielu detí zaškolených v MŠ podľa veku 3% 25% 2% 15% 1% Q6 Q5 Q4 Q3 Q2 5% % 11

2 21 22 23 24 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 školy Vývoj ukazovateľov tried a učiteľov silne koreloval s počtom detí v MŠ. Závislosť vývoja počtu škôl od počtu detí v MŠ bola nízka. Tesnosť závislosti ukazovateľov meraná korelačným koeficientom (r, maximum je r = 1) dokladá nasledujúca tabuľka. Korelačné koeficienty MŠ r deti v MŠ triedy,925 učiteľky,928 školy,378 Tabuľka MŠ3: Vývoj počtu tried, učiteliek a škôl (MŠ) Rok Triedy MK(T) Učiteľky MK(U) Školy MK(Š) 2 7 576,97 15 229,96 3 262,99 21 7 491,99 15 1,99 3 242,99 22 7 524 1, 15 115 1, 3 235 1, 23 7 488 1, 14 963,99 3 21,99 24 7 117,95 13 931,93 3 45,95 25 6 795,95 13 21,95 2 942,97 26 6 736,99 13 149 1, 2 928 1, 27 6 739 1, 13 164 1, 2 91,99 28 6 98 1,3 13 445 1,2 2 871,99 29 7 62 1,2 13 741 1,2 2 873 1, 21 7 126 1,1 13 896 1,1 2 869 1, 211 7 277 1,2 14 248 1,3 2 865 1, 212 7 395 1,2 14 515 1,2 2 861 1, 213 7 526 1,2 14 841 1,2 2 87 1, 214 7 686 1,2 15 175 1,2 2 896 1,1 215 7 868 1,2 15 565 1,3 2 935 1,1 216 8 42 1,2 15 949 1,2 2 959 1,1 Vo fáze poklesu do roku 25 sa počet tried znížil o 1 %, učiteliek o 13 % a škôl tiež o 1 %. Po roku 26, keď začala rásť referenčná populácia 3 až 5-ročných, sa aj počet tried zvýšil o 17 % a učiteliek MŠ s o 18 %. Pritom počet škôl zostal na pôvodnej úrovni. Toto narušenie proporcionality malo za následok zvyšovanie počtu nevybavených žiadostí o miesta v materských školách v ostatných rokoch. Až od roku 214 dochádza k rastu počtu škôl, a to medziročne o 1%. Graf MŠ3: Vývoj počtu tried, učiteliek a škôl (MŠ) 18 16 14 12 1 8 6 4 2 3 3 3 2 3 1 3 2 9 2 8 2 7 2 6 Školy Triedy Učiteľky 12

2 21 22 23 24 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 D/Š Pomerové ukazovatele MŠ od roku 199 prevažne klesali, priemerný počet detí v triede sa za dvadsať šesť rokov znížil z 23,3 na 19,8, počet detí na učiteľku z 23,2 na 19,9. Priemerná veľkosť školy od roku 2 vzrástla z 47 na súčasných 54 detí/školu. Tabuľka MŠ4: Vývoj počtu detí na triedu, učiteľku a školu (MŠ) Rok D/T D/U* D/S 2 2,4 2,3 47 21 2,1 19,9 46 22 2,1 2, 47 23 2,1 2,1 47 Legenda: 24 21, 21,4 49 D/T priemerný počet detí na triedu v MŠ (naplnenosť tried) 25 2,9 21,5 48 D/U* priemerný počet detí na učiteľku MŠ 26 2,8 21,3 48 D/S priemerný počet detí na jednu školu (veľkosť školy) 27 2,7 21,2 48 28 2, 2,6 48 * v prípade MŠ sa tento podielový ukazovateľ počíta ako 2* D/U 29 19,6 2,2 48 21 19,5 2, 49 211 19,8 2,2 5 212 2,2 2,6 52 213 2,3 2,6 53 214 2,3 2,6 54 215 2,1 2,3 54 216 19,8 19,9 54 vývoj V ostatnej dekáde sa podielové veličiny sa štatisticky ustálili. Naplnenosť tried sa pohybovala na úrovni 2,2 detí na triedu, priemerný pomer detí a učiteliek bol 2,5. V súvislosti s nárastom dopytu po umiestnení v materských školách sa od roku 27 zvýšila naplnenosť škôl z 48 na súčasných 54 detí. Graf MŠ4: Vývoj pomerových ukazovateľov materských škôl 22, 56 21, 54 2, 19, 18, 17, 16, 15, 52 5 48 46 44 42 4 D/S D/T D/U * 13

2 21 22 23 24 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 2. Základné školy Ukazovatele žiakov základných škôl v dôsledku povinného plnenia školskej dochádzky tesne korelujú s demografickým vývojom. Po odznení "silných" ročníkoch zo 7-tych rokov, počet 6-ročných detí dlhodobo klesal. V súčasnosti sa tento populačný ročník pohybuje na úrovni 65,6 % roku 199. Počet novoprijatých na základné školy klesal až do roku 28. Priemerným 4 % medziročným tempom sa znížil z 67,8 tisíc (r. 2) na 47,5 tisíc, t. j. o 3 %. V súvislosti s nárastom počtu novonarodených v prvej dekáde milénia, začal sa od roku 29 zvyšovať. Doteraz vzrástol o 16 %, jeho rastová fáza by mala trvať do roku 218. Tabuľka ZŠ1: Vývoj novoprijatých a odchádzajúcich žiakov ZŠ Novoprijatí Odchádzajúci Rok koeficient Druh fázy FI(N) (N) zo ZŠ (O) MK(N) koeficient MK(O) Druh fázy FI(O) Rozdiel (N-O) 2 67 829. 83 722. -15 893 21 61 265,9 81 469,97-2 24 22 58 955,96 79 328,97-2 373 23 56 693,96 fáza 75 515,95 fáza -18 822 24 55 31,98 poklesu 74 529,99 poklesu -19 219 25 54 166,98 72 78,98-18 614 26 53 74,98 73 61 1,1-2 536 27 49 927,94 FI(N) 69 93,95-2 3 28 47 531,95,7 68 13,97-2 572 29 47 945 1,1 6 7,88-12 62 21 49 563 1,3 rastová 56 17,93-6 454 211 5 145 1,1 fáza 53 539,96-3 394 212 49 643,99 51 98,97-2 265 213 5 383 1,1 5 837,98-454 214 51 319 1,2 5 961 1, 358 215 53 637 1,5 FI(N) 5 34,99 FI(O) 3 297 216 55 67 1,3 1,16 47 618,95,57 7 449 Podobne počet odchádzajúcich zo základných škôl v sledovanom období klesal, do roku 28 tempom 3 %, v ostatných rokoch sa pokles ešte zvýraznil. V porovnaní s rokom 2 odchádza zo základných škôl v súčasnosti o 43 % žiakov menej. Graf ZŠ1: Vývoj novoprijatých a odchádzajúcich žiakov ZŠ 1 8 6 4 Odchádzajúci zo ZŠ (O) Novoprijatí (N) 2 14

2 21 22 23 24 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 V rokoch 2 až 29 boli počty odchádzajúcich žiakov v priemere o 17,9 tisíc vyššie ako bol počet novoprijímaných, dôsledkom bol celkový výrazný pokles žiakov základných škôl. V najbližšom období sa bilančný rozdiel mení v prospech novoprijatých, čim sa od roku 215 začal počet žiakov zvyšovať. Počet žiakov základných škôl klesal od roku 1987. Výnimku tvorili roky 1997 až 1999, keď sa povinne napĺňali deviate ročníky. Od roku 2 do 214 klesol celkový počet žiakov o 35 %, z 65,9 tisíc na 422,3 tisíc, t.j. o takmer 229 tisíc. Fáza poklesu skončila v roku 214, následne začal počet žiakov základných škôl rásť. Tabuľka ZŠ2: Vývoj žiakov ZŠ spolu a podľa stupňa Žiaci na Žiaci na Rok koeficient koeficient 1. stupni ZŠ 2. stupni ZŠ MK(ZI) MK(ZII) Žiaci spolu koeficient MK(Z) Druh fázy FI(Z) 2 29 653. 36 313. 65 966. 21 274 684,95 351 961,98 626 645,96 22 26 22,95 342 338,97 62 36,96 23 245 31,94 333 98,98 579 11,96 24 232 528,95 322 87,97 555 335,96 25 225 5,97 37 183,95 532 188,96 26 219 461,98 288 669,94 58 13,95 fáza 27 211 461,96 271 15,94 482 566,95 poklesu 28 24 24,97 254 933,94 459 173,95 29 199 67,97 246 17,97 445 237,97 21 196 439,99 24 212,98 436 651,98 211 196 816 1, 234 358,98 431 174,99 212 198 88 1,1 227 844,97 426 652,99 213 21 54 1,1 222 946,98 424,99 FI(Z) 214 23 52 1,1 218 771,98 422 273 1,,65 215 27 146 1,2 216 642,99 423 788 1, 216 213 27 1,3 216 611 1, 429 818 1,1 Poznámka: Žiaci ZŠ sú bez nultého ročníka. Od roku 2 do roku 21 poklesol počet žiakov 1. stupňa ZŠ z 29,6 tisíc na 196,4 tisíc, priemerným 4 % tempom sa znížil o 94,2 tisíc. V nasledujúcom období vstúpil ukazovateľ do rastovej fázy, zatiaľ sa zvýšil o 8,5 % na 213,2 tisíc, jeho kulminácia by mala nastať okolo roku 219. Počet žiakov 2. stupňa ZŠ sa od roku 2 znížil o 4 % z 36,3 tisíc na 216,6 tisíc, t. j. až o 144 tisíc. Pokles ukazovateľa by sa mal zastaviť v tomto školskom roku. Graf ZŠ2: Vývoj štruktúry žiakov podľa stupňa ZŠ 7 6 5 4 3 2 1 Žiaci na 2. stupni ZŠ Žiaci na 1. stupni ZŠ 15

Miera opakovania je podielom počtu opakujúcich, k relevantnému počtu žiakov. Môže sa vzťahovať k ročníku, stupňu alebo k celej dobe dochádzky do ZŠ. Až do roku 28 rástla miera opakovania za celú ZŠ, v porovnaní s rokom 2 sa zvýšila o,7 pb, z 1,9 % na 2,6 %. Po dvojročnej ruptúre miera opäť rástla a v súčasnosti (2,8 %) prekročila maximum z roku 28. Tabuľka ZŠ3: Miera opakovania ročníka podľa stupňa ZŠ a celkove Druh fázy Rok 1. stupeň 2. stupeň celkove FI(celkove) 2 2,1% 1,7% 1,9% 21 2,2% 1,7% 1,9% 22 2,2% 1,6% 1,9% 23 2,3% 1,7% 2,% 24 2,4% 1,7% 2,% rast 25 2,5% 1,8% 2,1% 26 2,5% 1,8% 2,1% 27 2,8% 2,% 2,3% 28 3,1% 2,2% 2,6% 29 3,% 1,9% 2,4% ruptúra 21 2,8% 1,8% 2,2% 211 2,9% 1,9% 2,3% 212 2,8% 1,9% 2,3% 213 3,% 2,% 2,5% rast 214 3,1% 2,% 2,5% 215 3,1% 2,1% 2,6% 216 3,4% 2,2% 2,8% Vývoj miery opakovania na obidvoch stupňoch ZŠ bol rastúci. Na prvom stupni sa do roku 28 zvýšila z 2,1 % na 3,4 %. Obzvlášť výrazný bol nárast opakujúcich v 1. ročníku, od roku 2 sa miera zvýšila z 4,2 % až na 6,2 % v roku 29. Od roku 21 došlo k jej čiastočnému zníženiu, v ostatných rokoch sa pohybuje na úrovni 5,6 %. Miera opakovania druhého stupňa sa zvyšovala z 1,7 % (r. 2) na 2,2 % (r. 28). V ďalších rokoch poklesla, následne však nabrala opäť rastúci trend. V súčasnosti dosahuje 2,2 %. Graf ZŠ3: Miera opakovania ročníka podľa stupňa ZŠ a celkove 9,% 8,% 7,% 6,% 5,% 4,% 2. stupeň celkove 1. stupeň 3,% 2,% 1,%,% 2 22 24 26 28 21 212 214 216 16

Vývoj skupiny ukazovateľov triedy, učitelia, učebne a školy silne koreloval s počtom žiakov v ZŠ. Dokladá to nasledujúca tabuľka korelačných koeficientov (r) za roky 2 až 216: r žiaci v ZŠ Sieť závislosti bola ešte vyššia ako v prípade materských škôl. Silná triedy,983 závislosť sa potom prejavila vo vyššej podobnosti priebehu trajektórií učitelia,979 týchto ukazovateľov. učebne,825 Fáza poklesu tried a učiteľov trvala do roku 29. V tomto období sa počet školy,963 tried znížil o 5,6 tisíc, a to z 29,2 tisíc na 23,5 tisíc a počet učiteľov poklesol o 7 tisíc, z 42,2 tisíc na 35,2 tisíc. Nasledujúce roky sa ukazovatele napriek poklesu žiakov výraznejšie nemenili. Spôsobili to prísnejšie pravidlá pre vyšší počet žiakov v triede, stanovené školským zákonom (č. 245/28 Z.z.). Do roku 216 počet tried mierne klesol na 23,4 tisíc a podobne sa znížil počet učiteľov základných škôl na 35,1 tisíc. V sledovanom období výrazne vzrástol podiel externých učiteľov základných škôl. Kým v roku 2 tvorili 5,8 %, v súčasnosti je to 14,7 %. Tabuľka ZŠ4: Vývoj počtu tried a učiteľov v ZŠ Rok Triedy MK(T) Učitelia* MK(U) % externých učiteľov 2 29 181. 42 174. 5,8% 21 28 625,98 41 983 1, 5,5% 22 27 992,98 41 213,98 5,9% 23 27 272,97 4 747,99 7,5% 24 26 9,96 38 758,95 7,2% 25 25 172,96 37 69,97 7,4% 26 24 36,97 36 734,97 8,2% 27 23 648,97 35 633,97 14,5% 28 23 556 1, 35 246,99 14,8% 29 23 541 1, 35 171 1, 14,7% 21 23 542 1, 35 382 1,1 14,8% 211 23 41,99 35 571 1,1 14,9% 212 23 143,99 35 384,99 14,7% 213 22 885,99 35 6,99 14,8% 214 22 866 1, 34 811,99 14,8% 215 23 234 1,2 35 51 1,1 14,8% 216 23 369 1,1 35 67 1, 14,7% * učitelia interní a externí spolu Stacionárne obdobie od roku 29 je prechodom na rastovú fázu obidvoch ukazovateľov vzhľadom k očakávanému nárastu počtu žiakov. Graf ZŠ3: Vývoj počtu tried a učiteľov v ZŠ 45 38 31 24 Učitelia* Triedy 17 1 2 22 24 26 28 21 212 214 216 17

školy Počet učební v základných školách sa do roku 29 znížil o vyše 2,2 tisíc a to z 34,7 tisíc na 32,5 tisíc. Od vtedy mierne vzrástol na 33,7 tisíc učební. Tabuľka ZŠ5: Vývoj počtu učební a škôl (ZŠ) Rok Učebne MK(Ub) Školy MK(U) 2 34 691. 2 447. 21 34 772 1, 2 46,98 22 34 922 1, 2 396 1, 23 34 769 1, 2 387 1, 24 34 193,98 2 342,98 25 33 846,99 2 34,98 26 33 386,99 2 283,99 27 32 725,98 2 254,99 28 32 525,99 2 237,99 29 32 456 1, 2 224,99 21 32 833 1,1 2 216 1, 211 33 55 1,1 2 22,99 212 33 214 1, 2 177,99 213 33 294 1, 2 159,99 214 33 361 1, 2 133,99 215 33 599 1,1 2 113,99 216 33 683 1, 2 11,99 Ukazovateľ škôl mal v celom sledovanom období klesajúci trend. V roku 2 bolo 2 447 základných škôl a v súčasnosti je ich 2 11. Počet sa tak znížil o 346, t.j. o 14,2 %. Vzhľadom k očakávanému nárastu výkonových ukazovateľov v systéme základných škôl bude v nasledujúcich rokoch rásť potreba učební ako aj nových škôl. Graf ZŠ4: Vývoj počtu učební a škôl (ZŠ) 36 35 34 Školy Učebne 2 5 2 45 2 4 2 35 2 3 33 32 31 2 25 2 2 2 15 2 1 2 5 3 2 2 22 24 26 28 21 212 214 216 18

Z/Š Pomerové ukazovatele (Z/T, Z/U, Z/Ub a Z/S) celkove klesali, naplnenosť tried sa od roku 2 znížila takmer o štyroch žiakov (22,3-18,4), počet žiakov na učiteľa o troch (15,4-12,3) a vyťaženosť učební o 6 žiakov (18,8-12,8). Priemerná veľkosť základných škôl sa znížila z 266 na 25 žiakov, t. j. o 61 žiakov. Tabuľka ZŠ6: Vývoj počtu žiakov na triedu, učiteľa, učebňu a školu (ZŠ) Rok Z/T Z/U Z/Ub Z/S 2 22,3 15,4 18,8 266 21 21,9 14,9 18, 26 22 21,5 14,6 17,2 251 23 21,2 14,2 16,7 243 24 21,3 14,3 16,2 237 25 21,1 14,1 15,7 231 26 2,9 13,8 15,2 223 27 2,4 13,5 14,7 214 28 19,5 13, 14,1 25 29 18,9 12,7 13,7 2 21 18,5 12,3 13,3 197 211 18,4 12,1 13, 196 212 18,4 12,1 12,8 196 213 18,5 12,1 12,7 196 214 18,5 12,1 12,7 198 215 18,2 12,1 12,6 21 216 18,4 12,3 12,8 25 vývoj Legenda: Z/T počet žiakov na triedu (priemerná naplnenosť triedy) Z/U počet žiakov na učiteľa (priemerné zaťaženie učiteľa) Z/Ub počet žiakov na jednu učebňu (priemerná vyťaženosť učebne) Z/S počet detí na jednu školu ("priemerná veľkosť školy") Graf ZŠ5: Vývoj pomerových ukazovateľov základných školách 25 3 2 15 1 25 2 15 1 Z/S Z/T Z/Ub Z/U 5 5 2 22 24 26 28 21 212 214 216 19

2 21 22 23 24 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 3. Gymnáziá Gymnáziá boli v 9. rokoch najdynamickejšie rastúcim druhom škôl. Počet ich žiakov napriek významnému demografickému poklesu sa v rokoch 199 až 23 zvýšil 1,8 násobne. Po päťročnej stacionárnej fáze nastúpil od roku 29 klesajúci trend, ktorý by mal trvať do roku 216. V ďalšom období sa očakáva mierny nárast počtu žiakov gymnázií. Tabuľka G1: Vývoj novoprijatých a absolventov gymnázií Novoprijatí Absolventi Rok koeficient koeficient (N) (A) MK(N) MK(A) Rozdiel (N-A) 2 2 337 1,74 15 754 1,2 4 583 21 2 28,99 13 995,89 6 213 22 19 689,97 13 427,96 6 262 23 18 63,94 9 331,69 9 272 24 19 145 1,3 18 592 1,99 553 25 2 156 1,5 19 284 1,4 872 26 2 433 1,1 19 522 1,1 911 27 19 771,97 18 875,97 896 28 19 592,99 18 483,98 1 19 29 14 713,76 19 191 1,4-4 478 21 16 36 1,11 19 692 1,3-3 386 211 16 348 1, 18 796,95-2 448 212 15 916,97 19 98 1,2-3 182 213 15 73,99 18 26,96-2 53 214 16 437 1,4 16 813,92-376 215 16 14,98 16 123,96 17 216 15 724,97 15 391,95 333 Vývoj novoprijatých na gymnáziá bol v rokoch 2 až 28 stacionárny, počet sa pohyboval na úrovni 19,8 tisíc. Skok v roku 29 spôsobila legislatívna zmena prechodu na 8- ročné gymnázia zo 4. na 5. ročník ZŠ. Od roku 21 počet osciluje okolo 16,1 tisíc novoprijatých. V najbližšom období sa očakáva stacionárny vývoj tohto ukazovateľa. Graf G1: Vývoj novoprijatých a absolventov gymnázií 3 25 2 15 Absolventi (A) Novoprijatí (N) 1 5 2

2 21 22 23 24 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 Po predchádzajúcej ruptúre sa počet absolventov v roku 24 zvýšil. Až do roku 213 sa pohyboval na úrovni 19 tisíc. Výrazný skok v roku 23 súvisel so zavádzaním povinných deviatych ročníkov ZŠ (roky1997 až 1999). Pokles v roku 213 ohlasuje nástup klesajúcej fázy ukazovatela, ktorá by mala trvať až do roku 221. Rast počtu žiakov gymnázií z poslednej dekády minulého storočia pokračoval do roku 23, keď dosiahol symbolickú 1 tisícovú hranicu. Nasledujúcich päť rokov ukazovateľ zotrvával naúrovni 99,8 tisíc žiakov. V roku 29 vývoj nastúpil na klesajúcu trajektóriu, doteraz sa znížil o 28 % na počet 72,3 tisíc. Pokles by sa mal zastaviť v tomto školskom roku, v nasledujúcom období sa očakáva mierny nárast počtu žiakov gymnázií. Tabuľka G2: Vývoj žiakov gymnázií Rok Žiaci spolu Druh fázy koeficient FI(Z) MK(Z) 2 8 615 1,5 fáza 21 86 239 1,7 rastu 22 91 661 1,6 FI(Z) 23 1 57 1,9 1,2 24 99 738 1, Z pohľadu dĺžky štúdia najväčšie zastúpenie 55,3 % 25 99 758 1, stacionárna žiakov má v súčasnosti 4- ročné štúdium, v roku 2 26 99 931 1, fáza bol jeho podiel 5,2 %. Zvýšenie prebehlo na úkor 27 99 915 1, 8- ročných gymnázií, ktoré v roku 2 dosahovali 28 99 821 1, 45,6 % a v súčasnosti tvoria 28,9 % žiakov gymnázií. 29 94 19,94 21 89 336,95 fáza 211 85 71,95 poklesu 212 8 346,94 213 76 711,95 214 74 891,98 215 73 757,98 FI(Z) 216 72 287,98,72 Podiel 5- ročného bilingválneho štúdia sa zvýšil z 3,8 % v roku 2 až na 15 % v roku 216. Necelé jedno percento žiakov sa pripravuje na odborné vzdelávanie. Graf G2: Vývoj počtu žiakov gymnázií 12 1 8 6 4 2 21

Zo skupiny ukazovateľov triedy, učitelia, učebne a školy silne korelovali s počtom žiakov len počty učiteľov (silne) a tried (stredne). Korelačné koeficienty: r žiaci triedy,677 Vývoj počtu učební a škôl nebol proporcionálny učitelia,968 s vývojom počtu žiakov, bol od neho dokonca nezávislý učebne -,112 (r- koeficienty blízke nule). Nezávislosť sa prejavovala školy,55 hlavne po roku 28. Počet tried v gymnáziách sa zvyšoval do roku 28, a to z 2,7 tisíc na 3 tisíc. V nasledujúcich rokoch už klesal, v súčasnosti ich je 3,1 tisíc. Tabuľka G3: Vývoj počtu tried a učiteľov v gymnáziách Rok Triedy MK(T) Učitelia* MK(U) % externých učiteľov 2 2 741 1,5 7 26 1,1 13,8% 21 2 916 1,6 7 672 1,6 13,3% 22 3 62 1,5 7 827 1,2 11,5% 23 3 38 1,8 8 23 1,5 9,9% 24 3 351 1,1 8 282 1,1 8,9% 25 3 49 1,2 8 44 1,1 9,9% 26 3 465 1,2 8 498 1,1 1,5% 27 3 523 1,2 8 431,99 18,2% 28 3 581 1,2 8 359,99 18,2% 29 3 472,97 8 225,98 18,4% 21 3 437,99 8 35,98 18,3% 211 3 385,98 7 837,98 18,7% 212 3 33,98 7 59,97 19,2% 213 3 191,97 7 387,97 2,5% 214 3 118,98 6 999,95 21,7% 215 3 64,98 6 933,99 19,9% 216 2 986,97 6 793,98 2,3% * učitelia interní a externí spolu Počet učiteľov gymnázií sa do roku 26 zvýšil z 7,3 tisíc na 8,5 tisíc. Od vtedy každoročne klesal, v roku 216 dosiahol stav 6,8 tisíc. V roku 24 tvorili externí učitelia na gymnáziu 8,9 %, v súčasnosti je to cez 2,3 %. Výraznejšie zastúpenie externých učiteľov v gymnáziách má rastúci trend. Graf G3: Vývoj počtu tried a učiteľov v gymnáziách 9 8 7 6 5 4 3 2 1 Učitelia* Triedy 2 22 24 26 28 21 212 214 216 22

2 22 24 26 28 21 212 214 216 školy Tabuľka G4: Vývoj počtu učební a škôl (G) Rok Učebne MK(Ub) Školy MK(U) 2 4 71 1,2 212 1,1 21 4 361 1,7 217 1,2 22 4 557 1,4 22 1,1 23 4 787 1,5 223 1,1 24 4 939 1,3 234 1,5 25 5 91 1,3 238 1,2 26 5 264 1,3 246 1,3 27 5 318 1,1 252 1,2 28 5 426 1,2 251 1, 29 5 447 1, 25 1, 21 5 481 1,1 25 1, 211 5 47 1, 247,99 212 5 46,99 244,99 213 5 466 1,1 246 1,1 214 5 371,98 242,98 215 5 423 1,1 244 1,1 216 5 38,99 239,98 Od roku 2 vzrástol počet učební v gymnáziách 1,3 násobne, a to z 4,1 tisíc na 5,4 na tisíc. Počet škôl sa v sledovaných rokoch zvýšil z 212 na 239. Od roku 28 dochádza k stagnácii a poklesu tohto ukazovateľa. Graf G4: Vývoj počtu učební a škôl (G) 6 3 5 25 4 2 3 2 15 1 Školy Učebne 1 5 23

2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 Z/Š Pomerové veličiny rástli do roku 23, potom klesali. Priemerná naplnenosť triedy sa od vtedy znížila z 3,2 na 24,2, počet žiakov na učiteľa z 12,2 na 1,6 a počet žiakov na učebňu z 2,9 na 13,4. Priemerná veľkosť škôl sa znížila zo 449 na 32. Tabuľka G5: Vývoj počtu žiakov na triedu, učiteľa, učebňu a školu (G) Rok Z/T Z/U Z/Ub Z/S 2 29,4 11,1 19,8 38 21 29,6 11,2 19,8 397 22 29,9 11,7 2,1 417 23 3,2 12,2 2,9 449 24 29,8 12, 2,2 426 25 29,3 11,9 19,6 419 26 28,8 11,8 19, 46 27 28,4 11,9 18,8 396 28 27,9 11,9 18,4 398 29 27,1 11,4 17,3 376 21 26, 11,1 16,3 357 211 25,1 1,9 15,6 344 212 24,3 1,6 14,9 329 213 24, 1,4 14, 312 214 24, 1,7 13,9 39 215 24,1 1,6 13,6 32 216 24,2 1,6 13,4 32 vývoj Legenda: Z/T Z/U Z/Ub Z/S počet žiakov na triedu (priemerná naplnenosť triedy) počet žiakov na učiteľa (priemerné zaťaženie učiteľa) počet žiakov na jednu učebňu (priemerná vyťaženosť učebne) počet detí na jednu školu ("priemerná veľkosť školy") Graf G5: Vývoj pomerových ukazovateľov v gymnáziách 35 5 3 4 25 2 3 Z/S Z/T 15 2 Z/Ub 1 5 1 Z/U 24

2 21 22 23 24 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 4. Stredné odborné školy a konzervatóriá Stredné odborné školy dosiahli kvantitatívny zenit v polovici 9-tych rokov minulého storočia, od vtedy počet žiakov v nich klesá. Stredné odborné školy od roku 28 zahŕňajú aj bývalé stredné odborné učilištia, retrospektíva ukazovateľov je prepočítaná podľa súčasne platnej legislatívy. Konzervatórium je osobitným druhom strednej školy, v tejto analýze je začlenené do skupiny spolu so strednými odbornými školami. Tabuľka O1: Vývoj novoprijatých a absolventov SOŠ a KON Novoprijatí Absolventi Rok koeficient koeficient (N) (A) MK(N) MK(A) Rozdiel (N-A) 2 76 848 1,53 67 16,95 9 832 21 74 87,96 61 786,92 12 31 22 67 629,91 49 863,81 17 766 23 69 332 1,3 48 661,98 2 671 24 67 922,98 58 85 1,21 9 117 25 64 468,95 59 92 1,2 4 566 26 64 14,99 58 5,97 6 9 27 59 927,94 56 576,98 3 351 28 56 372,94 51 433,91 4 939 29 54 238,96 48 821,95 5 417 21 48 893,9 49 354 1,1-461 211 46 481,95 48 12,97-1 531 212 44 893,97 46 479,97-1 586 213 42 78,95 42 94,92-124 214 41 81,98 38 68,9 3 193 215 4 565,97 35 375,92 5 19 216 38 714,95 34 258,97 4 456 Počet novoprijatých na stredné odborné školy a konzervatóriá sa od roku 2 znížil z 76,8 tisíc na súčasných 38,7 tisíc, t.j. o 49,6 %. Klesajúci trend by mal pokračovať aj v najbližšom období. Graf O1: Vývoj novoprijatých a absolventov SOŠ a KON 9 8 7 6 5 Novoprijatí (N) Absolventi (A) 4 3 2 25

2 21 22 23 24 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 Počet absolventov klesol v porovnaní s rokom 2 z 67, tisíc na 34,3 tisíc (o 48,9 %). Zlom trajektórie v rokoch 21 až 23 spôsobilo povinné napĺňanie 9-tych ročníkov základných škôl. Klesajúca fáza by mala pokračovať približne do roku 221. Tabuľka O2: Vývoj počtu žiakov SOŠ a KON Rok Žiaci spolu Druh fázy koeficient FI(Z) MK(Z) 2 24 2 1,1 fáza 21 27 979 1,2 rastu 22 215 865 1,4 FI(Z) 23 226 459 1,5 1,1 24 225 796 1, 25 218 52,97 26 212 594,97 fáza 27 23 477,96 poklesu 28 196 8,96 29 191 54,98 21 182 12,95 211 171 833,94 212 16 941,94 213 151 688,94 214 145 755,96 215 141 337,97 FI(Z) 216 137 129,97,61 Dočasný nárast počtu žiakov v SOŠ a KON, spôsobený transformáciou ZŠ, trval do roku 23. Od vtedy nastúpil ukazovateľ na klesajúcu trajektóriu a do roku 216 sa znížil z 226,5 tisíc na 137,1 tisíc, t. j. až o 89,3 tisíc. Tento trend by mal pokračovať do roku 219. Graf O2: Vývoj počtu žiakov SOŠ a KON 25 2 15 1 5 26

2 21 22 23 24 25 26 27 28 29 21 211 212 213 214 215 216 Zo skupiny ukazovateľov triedy, učitelia, učebne a školy silne korelovali s počtom žiakov len triedy a učitelia. Počet škôl od žiakov závisel len stredne. Učebne sa od počtu žiakov vyvíjali nezávisle, ich korelácia bola takmer nulová. Korelačné koeficienty: r žiaci triedy,984 učitelia,946 učebne,54 školy,759 Počet tried v odborných školách mierne rástol do roku 23, od vtedy poklesol na súčasných 6,1 tisíc (o 29,2 %). Tabuľka O3: Vývoj počtu tried a učiteľov v SOŠ a KON Rok Triedy MK(T) Učitelia* MK(U) % externých učiteľov 2 8 125 1,1 19 69,92 2,% 21 8 194 1,1 19 652 1, 19,3% 22 8 39 1,2 19 483,99 18,9% 23 8 664 1,3 19 412 1, 15,% 24 8 636 1, 18 838,96 13,9% 25 8 43,97 18 473,9 14,3% 26 8 243,98 18 162,99 14,3% 27 7 967,97 17 531,99 21,8% 28 7 851,99 17 519 1,7 2,8% 29 7 877 1, 17 461 1, 2,2% 21 7 752,98 17 143,98 2,6% 211 7 563,98 16 77,98 2,8% 212 7 241,96 16 88,96 2,9% 213 6 95,95 15 534,97 21,9% 214 6 622,96 14 986,96 21,6% 215 6 376,96 14 579,97 21,5% 216 6 131,96 14 284,98 22,5% * učitelia interní a externí spolu Počet učiteľov klesol od roku 2 z 19,6 tisíc na 14,3 tisíc (o 27,2 %). Podiel externých učitelov je v ostatných rokoch stabilný, od roku 27 sa pohybuje na úrovni 21,3 %. Graf G3: Vývoj počtu tried a učiteľov v SOŠ a KON 25 2 15 Triedy 1 Učitelia* 5 27

školy Vývoj počtu učební a škôl (SOŠ a KON) Tabuľka O4 Rok Učebne MK(Ub) Školy MK(U) 2 11 864,99 74 1, 21 12 59 1,2 744 1,1 22 12 12 1, 669,9 23 12 141 1, 635,95 24 12 125 1, 64,95 25 12 247 1,1 581,96 26 12 276 1, 588 1,1 27 12 233 1, 56,95 28 12 282 1, 512,91 29 12 33 1, 51,98 21 12 423 1,1 5 1, 211 12 451 1, 486,97 212 12 26,98 48,99 213 12 196,99 472,98 214 12 16,99 463,98 215 12 64 1, 467 1,1 216 11 966,99 46,99 V rokoch 2 až 211 sa zvýšil počet učební z 11,9 tisíc na 12,5 tisíc. V ďalších rokoch začal klesať, do roku 216 sa znížil na 12 tisíc. Počet škôl od roku 2 klesal v priemere o 3 % za rok, znížil sa o 28 a to z 74 na 46. Graf O4: Vývoj počtu učební a škôl (SOŠ+KON) 12 5 12 4 12 3 12 2 12 1 8 7 6 5 12 11 9 11 8 11 7 11 6 Školy Učebne 4 3 2 1 11 5 2 22 24 26 28 21 212 214 216 28

Z/Š Pomerové ukazovatele (s výnimkou priemerného počtu žiakov na školu) rástli do roku 23. Od vtedy sa naplnenosť tried znížila z 26,1 na 22,4, počet žiakov na učiteľa z 11,7 na 9,6 a počet žiakov na učebňu z 18,7 na 11,5. Priemerná veľkosť škôl sa zvyšovala do roku 28, potom sa znížila z 383 na súčasných 298. Vývoj počtu žiakov na triedu, učiteľa, učebňu a školu (SOŠ a KON) Tabuľka O5 Rok Z/T Z/U Z/Ub Z/S 2 25,1 1,4 17,2 276 21 25,4 1,6 17,2 28 22 25,7 11,1 17,8 323 23 26,1 11,7 18,7 357 24 26,1 12, 18,6 374 25 25,9 11,8 17,8 375 26 25,8 11,7 17,3 362 27 25,5 11,6 16,6 363 28 25, 11,2 16, 383 29 24,3 11, 15,6 382 21 23,5 1,6 14,7 364 211 22,7 1,2 13,8 354 212 22,2 1, 13,1 335 213 22, 9,8 12,4 321 214 22, 9,7 12, 315 215 22,2 9,7 11,7 33 216 22,4 9,6 11,5 298 vývoj Legenda: Z/T počet žiakov na triedu (priemerná naplnenosť triedy) Z/U počet žiakov na učiteľa (priemerné zaťaženie učiteľa) Z/Ub počet žiakov na jednu učebňu (priemerná vyťaženosť učebne) Z/S počet detí na jednu školu ("priemerná veľkosť školy") Graf O5: Vývoj pomerových ukazovateľov v SOŠ a KON 3 25 2 15 45 4 35 3 25 2 1 15 Z/S 5 2 22 24 26 28 21 212 214 216 1 5 Z/T Z/U Z/Ub 29