Londýn 07. 02. 2016 21. 02. 2016 Vždy som vedela, že by som raz rada navštívila Anglicko, spoznala kultúru ľudí, ktorých jazyk študujem. Preto v momentne, keď sa mi naskytla príležitosť, neváhala som a prihlásila som sa na stáž, ktorú organizuje Obchodná akadémia. Táto stáž taktiež nazývaná,,work placement sa odohráva v jednom z najväčších a najľudnatejších miest sveta - v Londýne. Plná očakávaní som 7. februára nastúpila v Trnave na autobus a vydala som sa na cestu, ktorá mala byť plná nových zážitkov, dobrodružstiev a v neposlednom rade na cestu, ktorá ma mala posunúť o krok k vzdelaniu, ktoré chcem dosiahnuť. Je to obrovská príležitosť spoznať nových ľudí a rozšíriť si obzor. Až keď stojíš sám pred mapkou v Londýnskom metre pochopíš, čo to je cestovanie. A v momente, keď sa ti prvý krát podarí vystúpiť na správnej stanici, keď sa dostaneš presne tam, kam si chcel pochopíš, že už sa vo svete nestratíš. Rodinu sme prvý krát spoznali pár hodín po tom, ako sme pristáli na londýnskom letisku. Osobne si nás vyzdvihli pred ADC College a zobrali nás na miesto, ktoré sme nasledujúce 2 týždne volali domov. Hannah, naša host mother, nás privítala s úsmevom a na našu prvú otázku,,do kedy môžeme zostať vonku? odpovedala:,,ľudia v ADC povedali do 10 ale ja som ochotná vyjednávať. Vtedy som vedela, že si budeme rozumieť. To bol ešte moment, kedy som si myslela, že po 8 hodinách strávených v práci budem plná energie, pripravená vyraziť do londýnskych ulíc. O opaku ma presvedčil hneď prvý deň a potom každý pracovný deň kedy som hneď po práci utekala unavená domov. Život v Londýne bol hektický a veľmi studený.
Moju pracovnú skúsenosť by som popísala jedinou vetou:,,hodili ma rovno do vody. Business plan, zdvíhanie telefónu, hľadanie nehnuteľnosti pre klienta - to bola moja náplň práce. Neviete si predstaviť ten pocit, keď som šéfovi odovzdala poslednú úlohu s tým, že mám všetko hotové a že pôjdem pomaly domov. V práci vládla priateľská atmosféra a každé ráno ma môj taliansky šéf vítal slovami,,nikolaaaa how are you? Po týždni strávenom v práci som vedela, že odpoveď na moju otázku,,and you? bude,,i am freezing. Vo firme Sentio consluting som pracovala spolu so študentkou z Nórska, takže som sa počas obedov dozvedela všetko o Polárnej žiare a krásnych nórskych jazerách. Bolo skvelé mať vo firme niekoho v mojom veku, niekoho s kým som sa mohla počas pracovnej prestávky porozprávať. A hlavne niekoho, s kým som ráno hodinu čakala na šéfa, ktorý každá deň meškal.
Samozrejme, bol to neskutočný zážitok a keďže som mala to šťastie, že som pracovala v najväčšom finančnom centre Londýna, videla som každé ráno ulice plné ľudí v oblekoch, s kávou v ruke ponáhľajúcich sa do práce. Áno, naozaj to je tak, ako vidíme vo filmoch. Časť Londýna v ktorej som pracovala bola zároveň mojou najobľúbenejšou. Nikdy som nevidela tak nádherné staré budovy, ktoré postupne vymieňali nové a moderné mrakodrapy. Voľný čas som trávila s Monikou, mojou spolubývajúcou s ktorou sme spoznávali Londýn z každej strany, inak povedané z každej metrovej stanice. Londýn som precestovala takmer celý k čomu mi napomohli aj Oyster karty, ktoré nám dala ADC College. Londýn je krásne mesto v ktorom sa miešajú všetky kultúry svety. Počas dvoch týždňov strávených v hlavnom meste Anglicka som navštívila... Tower Bridge, ktorý sa nám bohužiaľ nepodarilo zastihnúť pri jeho otváraní... Veľké množstvo stánkov, ľudí a hlavne neopísateľná atmosféra. To je malá časť Londýna nazývaná Camden Town...
Buckingham Palace, kde som sa cítila ako doma... A Londýn som si pozrela aj z London Eye. Samozrejme nevynechala som ani nákupy na slávnej Oxford street A spoločne s čínskymi obyvateľmi som oslávila príchod nového roku, Roku Opice...
Jedným zo zážitkov bol aj protest, ktorý sa odohrával na Piccadilly square. Námestie plné ľudí kričiacich rovnaké heslá, mávajúcich s vlajkami je niečo, čo len tak nezažijete. Erasmus+ projekty sú výborný spôsob neformálneho vzdelávania. Myslíte si, že konečne žiadna škola, že sa teraz dva týždne nič nebudete učiť ale opak je pravdou. Na záver by som len dodala, že odporúčam každému, kto sa nebojí zbaliť kufre a vycestovať za niečím novým. Vždy sa predsa môžeme vrátiť domov.