Kde bolo tam bolo, bol raz jeden šľachtic, ktorý sa po druhýkrát oženil a vzal si ženu spupnú a pyšnú. Mala dve dcéry, akoby jej z oka vypadli, celkom sa na ňu ponášali. Manžel mal vlastnú dcérku, ktorej v jemnosti a dobrote nebolo páru. Ale žiaľ pre ňu našla vždy tie najťažšie a najšpinavšie práce. Volali ju Popoluška, pretože iné miesto v dome pre ňu nebolo, len pri popole z kozuba. Jedného dňa usporiadal syn ples, na ktorý pozval všetkých vznešených ľudí. Medzi pozvanými hosťami boli aj obe dcéry. Snažili sa vybrať si šaty a účesy, ktoré by ich čo najviac skrášlili. Ja povedala staršia si dám šaty z červeného zamatu.
Ja povedala mladšia si dám plášť zo zlatými a diamantový náhrdelník. Popoluška s boľavým srdiečkom musela im pomáhať pri česaní a obliekaní. Pritom musela porobiť aj svoje domáce práce a dievčatá sa jej vysmievali: Popoluška, však by si chcela ísť na ples? Žiaľ, slečny, ja by som sa tam nemohla vybrať. To máš teda pravdu doložila staršia ale by sme sa nasmiali, keby sme videli Popolušku, ako ide na ples. Šťastný deň prišiel. Popoluška sa pozerala za sestrami ako odchádzajú. Horko sa rozplakala a dala sa do svojej práce. Jej krstná matka, dobrá,ju začula a spýtala sa jej, čo ju trápi. Ja by som chcela... Ja by som chcela... Ty by si chcela ísť na ples, však? No dobre. Postarám sa,aby si tam šla. Nikdy sa nevyrovnám mojim sestrám, som veľmi škaredá žalovala sa dievčina.
No, nehovor hlúposti, Popoluška. Radšej mi prines, čo tamto vidím.? Načo? čudovala sa malá nešťastnica. mi nikdy nepomôže, aby som mohla ísť tancovať. Na najväčšie Popoluškino prekvapenie udrela čarovnou palicu. Potom zbadala dve malé ako bežia po kuchyni: Tam je, čo budem potrebovať povedala. A Popoluška ešte lamentovala: Pozrite sa na mňa, na moje špinavé šaty, nikto na plese nebude chcieť so mnou tancovať, keď budem takto oblečená...
Po týchto slovách obliekla malé úbožiatko do nádherných. To bol však iba začiatok nadšenia. sa nestačila čudovať! Všetko, čo krstná matka udrela svojím čarovným prútikom, zmenilo sa : z sa stal nádherný zlatý a sa premenili na dva skvelé.
povedala : Tak, a teraz už môžeš ísť na ples! Ešte si obuj tieto pekné semišové. ako princezná, so naplneným radosťou, nastúpila do kočiara. Krstná matka jej dala posledné ponaučenie: Zabávaj sa, koľko sa ti len bude páčiť, ale nezabudni sa vrátiť skôr než odbije posledný uder polnoci... Len čo sa princ dozvedel o príchode neznámej princeznej, ponáhľal sa ju uvítať. V sále zavládlo úplné ticho. Všetci prestali tancovať a obdivovali krásu dievčiny. Ach aká je krásna! ozývalo sa zovšadiaľ. Aj, hoci bol už starý, povedal kráľovnej: Ešte nikdy som nevidel na kráľovskom dvore takú nádhernú bytosť...
potom viedol dievčinu do tanca. Tancovala tak pôvabne, že ju obdivovali ešte viac. Vo chvíli, keď prišlo na rad občerstvenie, ponúkla Popoluška svojim sestrám, ktoré ju nespoznali, pomaranče a citróny, čo dostala od. Čas však plynul... Popoluška zabudla na ponaučenie krstnej matky. Keď začula prvý úder polnoci, utekala domov, ako najrýchlejšie vládala. Princ ju nasledoval, ale nemohol ju dochytiť. V náhlivosti dievčina stratila jednu. ju ihneď zobral, aby mu zostala pamiatka na tú, do ktorej sa zaľúbil. A predsavzal si, že ju nájde. Popoluška sa vrátila domov veľmi neskoro, celá zadychčaná, bez kočiara a oblečená do škaredých šiat. Z celej nádhery jej nezostalo nič, iba jedna zo semišových.
Nasledujúceho dňa oznámil, že sa ožení s tou, ktorej bude sedieť na nohe. Kráľovskí vojaci ju skúšali princeznám, potom vojvodkyniam na celom dvore, ale márne. Rad prišiel na obe Popoluškine sestry. Márne sa snažili, sa im nedala obuť. Popoluška si nevšímala posmešky sestier a nastavila svoju nohu. Vám sedí najlepšie, slečna vyhlásil s radosťou kráľovský strážca. A naozaj, Popoluška si topánku poľahky obula. Jej žiarlivé sestry nemohli uveriť vlastným očiam, To nie je možné!! vykríkla jedna z nich. Popoluška nemôže byťt tá očarujúca princezná, ktorú sme videli na plese!
Popolušku odviezli do kráľovského a uviedli ju pred mladého. Kráľovský syn okamžite spoznal neznámu, s ktorou tancoval na plese a zdala sa mu ešte krajšia. O pár dni sa s ňou oženil. Popoluška, ktorá bola taká dobrá ako krásna, odpustila svojím sestrám, že s ňou zle zaobchádzali a prepáčila im všetky zlomyseľnosti, ktoré musela pri nich vytrpieť. Presťahovala ich tiež do a v deň svojej svadby ich vydala za dvoch dvoranov. Vyrobili: Andučičová, Basalová, Vancáková