Význam VW pre strednú Európu 2. Verejné financie opäť premárnili rok 4

m e s a č n í k október 2015 Význam VW pre strednú Európu 2 Produkcia osobných automobilov sa v tomto regióne za posledných 11 rokov takmer strojnásobila. Vďaka tomu sa Slovensko stalo krajinou s najväčším počtom dokončených áut na 1000 obyvateľov (180). V minulom roku predstavovala výroba nemeckého koncernu na území V4 a Rumunska 1,4 mil. áut, čo je 40 % celej produkcie v tomto regióne. Automobilový sektor sa najväčšou časťou podieľa na zahraničnom obchode na Slovensku, kde je to takmer štvrtina. Dáta z národných účtov ukazujú, že na celkovej produkcii sa zhruba 10 % podieľa tento sektor na Slovensku, Česku a Maďarsku, kým v Poľsku a Rumunsku zhruba 4 %. K HDP prispela výroba áut na Slovensku v roku 2014 iba 3,6 %, čiže menej ako v ČR (4,9 %) a Maďarsku (3,9 %). Najväčší negatívny efekt poklesu produkcie VW o 10 % by sa dotkol Českej republiky avšak stále je to menej ako 0,3 % z HDP. Zhruba polovičné hodnoty vyšli pre SR a Maďarsko. V Poľsku by bol priamy efekt na úrovni štatistickej chyby len okolo -0,05 %. Verejné financie opäť premárnili rok 4 Podľa odhadu Ministerstva Financií SR skončí hospodárenie verejnej správy v tomto roku so schodkom 2,1 mld. eur, čo je 2,78% HDP. Už tretí rok po sebe hospodári vláda s podobných schodkom napriek tomu, že by sa mal deficit každým rokom znižovať postupne až k nule. Návrh rozpočtu na roky 2016-2018 však vytyčuje jasné ciele: každý rok nižší deficit a v 2018 vyrovnané hospodárenie. Dosiahnutie tohto ušľachtilého cieľa však nie je špecifikované a ostáva tak na budúcej vláde či to bude znižovanie spotreby samotnej vlády alebo rast daní - nevieme. Vieme len, že bude treba počas najbližších troch rokov nájsť takmer 2 mld. eur, čo je rovné celkovému nárastu príjmov vládneho sektora za toto obdobie. Keďže bude treba valorizovať aj dôchodky aj platy štátnych zamestnancov, tak sa rastu daní asi nevyhneme. Jedine, že by naozaj došlo k sľubovanému šetreniu na chode štátu. Kontakty: robert_prega@tatrabanka.sk, juraj_valachy@tatrabanka.sk, boris_fojtik@tatrabanka.sk Prípadnýpokles produkcie VW o 10 % by mal v strednej Európe minimálny dopad na HDP. 5. 4. 3. 2. 1. 0. -0,14 % 3.5% 1.4% 1.3% dopad poklesu výroby VW na HDP -0,00 % 1.5% 0. 0. -0,05 % 1.2% 0.4% Slovensko Rumunsko Poľsko Maďarsko ČR 0.3% -0,11 % 3.7% 1.1% 1. 4.4% -0,26 % 2.6% 2.3% Zdroj: Eurostat, OICA, Tatra banka RESEARCH podiel auto sektora na HDP podiel VW na HDP podiel VW na HDP pri poklese výroby o 10 %

október 2015 2 Význam VW pre strednú Európu Emisná kauza jednej z dvoch najväčších automobiliek na svete VW výrazne upriamila pozornosť na automobilový sektor. Táto pozornosť je negatívna a prináša na trh zvýšenú nervozitu a neistotu, ktorá zvyčajne predznamenáva aj reálny pokles ekonomickej aktivity. V prípade tejto kauzy by to mohlo znamenať nielen dočasné zníženie dopytu po produkcii automobilky VW, ale aj po automobiloch ako takých. Tieto dopady by sa do veľkej miery týkali aj celého stredoeurópskeho regiónu a obzvlášť Slovenska ako najväčšieho producenta automobilov na svete v prepočte na obyvateľa. Aký význam má automobilový sektor vo V4 a Rumunsku pre automobilový sektor z celosvetového pohľadu a aký pre samotné ekonomiky týchto krajín? Produkcia osobných automobilov sa v tomto regióne za posledných 11 rokov takmer strojnásobila. Kým v roku 2003 vyrábala V4 + Rumunsko niečo cez 1,2 milióna áut, v minulom roku to bolo cez 3,5 milióna áut. Na tomto náraste sa až 30 % podieľalo rozšírenie produkcie na Slovensku. Vďaka tomu sa Slovensko stalo krajinou s najväčším počtom dokončených áut na 1000 obyvateľov (180), kým ČR s počtom 120 vyrobených áut na 1000 obyvateľov patrí druhé miesto. Na celosvetovej produkcii sa tento región podieľa 5,2 % a napríklad v porovnaní s Nemeckom vyrába 63 % z objemu jeho produkcie. Z iného pohľadu, tento región by dokázal uspokojiť 28 %.celoeurópskeho dopytu po automobiloch. Dôležitou súčasťou automobilového sektoru je aj výroba jednotlivých komponentov medzi ktorými majú výsostné postavenie motory. V spomínanom zoskupení krajín je najviac závodov na motory v Poľsku (5) a najmenej práve u nás, keď iba KIA vyrába okrem áut aj vlastné motory. Počet vyrobených osobných áut, v tis. 4 000 3 500 3 000 2 500 2 000 1 500 1 000 500 0 Maďarsko Poľsko Rumunsko Zdroj: OICA, Tatra banka RESEARCH Česká republika Slovensko Spolu Ako je to však s výrobou spoločnosti VW v týchto krajinách? V minulom roku predstavovala výroba nemeckého koncernu na území V4 a Rumunska 1,4 mil. áut, čo je 40 % celej produkcie v tomto regióne. Za poslednú dekádu sa produkcia automobilov patriacich do tohto koncernu takmer zdvojnásobila. Najväčší podiel má vďaka automobilke Škoda Česká republika so 730 tisíc autami. Nasleduje ju produkcia v slovenskom závode s počtom takmer 400 tisíc. Podiely v Poľsku a Maďarsku sú relatívne malé, keď sa v týchto krajinách vyprodukuje 175 resp. 135 tisíc áut patriacich do koncernu. Rumunsko nevyrába žiadne autá patriace pod značku VW. Rozsah produkcie nie je významný iba z pohľadu samotných krajín ale aj z pohľadu VW. Výroba v tomto regióne predstavuje štvrtinu európskej a 13 % jeho celosvetovej produkcie. Významné postavenie, ktoré si automobilový sektor získal v strednej Európe sa odzrkadľuje aj v rôznych ekonomických ukazovateľoch týchto krajín. Veľmi výrazne je týmto odvetvím ovplyvnený zahraničný obchod. Najvyšší podiel na zahraničnom obchode má Slovensku, kde je to takmer štvrtina. Druhé je Česko s pätinou exportov nasledované Maďarskom a Rumunskom, kde tvorí export automobilového sektoru 14 %. Najmenší podiel má najväčšia krajina Poľsko (10 %). Vývoz automobilového sektoru (% z exportu) 3 25% 2 15% 5% 2003 2004 2005 Česká republika Poľsko Slovensko 2006 2007 2008 2009 Zdroj: Eurostat, Tatra banka RESEARCH 2010 Maďarsko Rumunsko Ďalšími ukazovateľmi, ktoré sú ovplyvnené automobilovým sektorom a sú dôležité pri analýze dopadov na ekonomiku sú celková produkcia (zjednodušene tržby) a pridaná hodnota (rozdiel medzi tržbami a medzispotrebou). Dáta z národných účtov ukazujú, že na celkovej produkcii všetkých podnikov sa zhruba 10-timi percentami podieľa na Slovensku, Česku a v Maďarsku, kým v Poľsku a Rumunsku len zhruba 4 %. Keď však od týchto hodnôt odčítame výrobné vstupy (čiže medzispotrebu) ako komponenty, energiu a ďalšie služby, dostaneme pridanú hodnotu. Tá sa následne delí na mzdy, hrubý prevádzkový prebytok a odpisy. Pridaná hodnota je v automobilovom sektore vo všetkých krajinách výrazne nižšia ako v iných sektoroch. Vplyv medzispotreby je tak výrazný, že dokonca premieša aj poradím medzi jednotlivými krajinami. Kým podiel objemu produkcie automobilového sektoru na produkcii celej ekonomiky bol najvyšší na Slovensku, vo vytvorenej pridanej hodnote je jednotkou ČR. 2011 2012 2013 2014

október 2015 3 Podiel automobilového sektoru na produkcii* a pridanej hodnote ekonomiky 14% 12% 8% 6% 4% 2% % z produkcie % z pridanej hodnoty * ide o podiel na celkovej produkcií (tržbách) všetkých podnikov na Slovensku za rok 2014 Zdroj: Eurostat, Tatra banka RESEARCH Pre ujasnenie je dôležité si pripomenúť, že automobilový sektor sa nachádza v centre priemyselných dodávateľských vzťahov. Čiže veľa vstupov do výroby jednotlivých podnikov sa nakupuje buď v rámci odvetvia alebo prichádza z iných odvetví priemyslu. Toto následne značne znižuje mieru pridanej hodnoty samotného auto sektoru, ktorá je výrazne pod priemerom miery pridanej hodnoty samotných ekonomík. Miera pridanej hodnoty je v zjednodušenom ponímaní podiel medzi sumou miezd, zisku a odpisov a celkovými tržbami. Na Slovensku je tento podiel suverénne najnižší a to 11 %. V Maďarsku je to 17 % a v ostatných krajinách sa tento podiel pohybuje okolo 20 %. zostane pre podnik v podobe zisku, miezd alebo investície na ďalší rozvoj. V druhom rade je tento indikátor najdôležitejší komponent pre výpočet HDP. Z tohto pohľadu prispel automobilový sektor k HDP na Slovensku v roku 2014 iba 4 %, čiže menej ako v ČR (5.4 %) a Maďarsku (4.6 %). Je to dané tým že podiel medzi medzispotrebou a produkciou je u nás veľmi vysoký a pridaná hodnota následne tvorí menšiu časť. Prečo je to práve u nás tak málo aj v porovnaní s okolitými krajinami keď sme navyše označovaní ako automobilová veľmoc? Nízku pridanú hodnotu a teda aj vplyv na HDP spôsobuje vyššia koncentrácia samotných závodov na kompletizáciu áut. Aj na základe našej jednoduchej ekonometrickej analýzy sa potvrdilo, že závody produkujúce komponenty do automobilov vykazujú vyššiu mieru pridanej hodnoty na celej produkcii (tržbách) ako samotné automobilky. Tie majú v podobe dodávaných dielov vysokú mieru vstupných nákladov a ich samotná kompletizácia prináša následne nižšiu mieru pridanej hodnoty na celkovej produkcii. Priamy efekt automobilového sektoru je však len jedna časť príbehu. Vďaka tomu, že na produkcii automobilového sektoru sa podieľajú rôzne služby, časť podnikov zo strojárskeho, gumárenského a iných odvetví tak na ekonomiku pôsobia aj silné nepriame efekty. Ich vplyv môže byť neraz väčší ako samotné priame efekty. Dopad je tým väčší čím väčšia je časť produkcie, ktorá je vyrobená v danej krajine. Nebude prekvapením, že takmer 100 % produkcie automobilov sa z každej z krajín V4 a Rumunska exportuje mimo ich hranice. Ale aj značná časť vstupov na výrobu áut alebo iných komponentov do áut sa zo zahraničia dovezie. Čím menej dielcov a súčiastok sa dovezie tým väčšie sú nepriame efekty automobilovej výroby a tým väčší je aj dopad na HDP danej krajiny. Podiel koncernu VW na produkcii áut Miera pridanej hodnoty a produkcia v automobilovom priemysle, 2014 35% 7 6 5 Podiel výroby VW na celej produkcii 59% Miera pridanej hodnoty 3 25% 2 15% Fínsko Rakúsko Holandsko Švédsko Rumunsko Česko Portugalsko Poľsko Maďarsko Belgicko V.Británia Talinasko Španielsko Francúzsko 4 3 2 3 31% 41% Slovensko 0 20000 40000 60000 80000 Celková produkcia, mil. eur Zdroj: Eurostat, Tatra banka RESEARCH Prečo sa toľko sústredíme práve na pridanú hodnotu? V prvom rade platí, že čím vyššia je jej miera tým viac z tržieb Zdroj:OICA, Tatra banka RESEARCH Ďalší nepriamy efekt k rastu HDP prináša vyššia zamestnanosť a následne domáca spotreba. Zo štatistík národných účtov opäť vychádza, že podiel počtu zamestnancov v automobilovom sektore nie je až taký ohromujúci. Na Slovensku a Česku je podiel na celkovej

október 2015 4 zamestnanosti okolo 3 % v Maďarsku 2,5 % a Poľsku a Rumunsku iba okolo 1,5 %. Pri snahe odhadnúť aký dopad by mohli mať prípadné výpadky vo výrobe Volkswagenu sa vynára niekoľko možností, avšak každá má množstvo nepresností. Preto je pri každej potrebná istá miera zjednodušenia. My sme si vybrali nasledovný postup. Ako sme už uviedli, vplyv na HDP má najmä pridaná hodnota. Preto sme pridanú hodnotu celého automobilového odvetvia vynásobili podielom vyprodukovaných áut v koncerne VW v jednotlivých krajinách. Následne sme použili zjednodušený predpoklad, že 10 % poklesu tržieb bude znamenať 10 %-ný pokles pridanej hodnoty. Po prepočítaní dostaneme priamy a čiastočne aj nepriamy efekt eventuálneho poklesu predajov v koncerne VW. Najväčší negatívny efekt by sa z tohto pohľadu mal dotýkať Českej republiky, avšak je to stále menej ako 0,3 % z HDP. Zhruba polovičné hodnoty vyšli pre SR a Maďarsko. V Poľsku by bol priamy efekt na úrovni štatistickej chyby len okolo -0,05 %. Uvedomujeme si, že úvahy o efekte poklesu dopytu vo VW majú v sebe viacero keby. Dôsledky takejto situácie by sa týkali množstva ďalších dodávateľov. Z tabuliek dodávok a použitia sa dá vystopovať zoznam odvetví, ktoré by takýmto poklesom produkcie trpeli najviac. Pochopiteľne medzi ne patria producenti kovových a gumárenských výrobkov. Veľké zastúpenie majú medzi domácimi dodávateľmi aj veľko- a maloobchodné alebo dopravné služby. Ďalšie efekty by mali dopad na nižšiu spotrebu vyvolanú poklesom príjmov zamestnancov. Aj keď by tieto efekty dvojnásobne zvýšili nami napočítané dopady, miera poklesu HDP by aj vzhľadom na historickú volatilitu výroby nebola nijak výnimočná. Vláda predstavila rozpočet na povolebné roky Ako dopadne rok 2015? Rovnako ako ten minulý a rovnako ako aj ten predminulý. Deficit verejných financií dosiahne pravdepodobne 2,78% HDP v roku 2015, čo je horšie ako si vláda predsavzala (2,5% HDP). Dôvodov nesplnenia je viacero. Sú medzi nimi najmä vyššie čerpanie EU fondov a s tým spojená potreba spolufinancovania, nárast miezd pracovníkov verejného sektoru či vyššie výdavky na zdravotníctvo. Na druhej strane sa pravdepodobne vyberie na daniach a odvodoch o 700 mil. eur viac ako čakala vláda. Výdavky na medzispotrebu, teda náklady na fungovanie štátnej správy vzrástli oproti plánu o 161 mil. eur. Práve v oblasti medzispotreby má vláda veľkú ambíciu šetriť v ďalších troch rokoch. Vláde sa nepodarilo ani tretí rok po sebe znížiť celkový deficit. Udržiava ho pod 3% HDP bez zjavnej ambície ísť ďalej. Cieľ na rok 2016: Od zajtra začínam už fakt cvičiť! Pokiaľ by sa príjmy a výdavky verejných financií riadili autopilotom, tak by deficit na budúci rok dosiahol 2,2% HDP. Znamenalo by to že výdavky na platy a sociálne dávky (dôchodky a pod.) by sa štandardne valorizovali a teda každá výdavková položka by narástla o percento vypočítané zo vzorcov daných legislatívou. Príjmy rozpočtu sú naprognózované podľa odhadovaného vývoju ekonomiky a a odobrené Daňovým výborom. V takomto prípade by deficit na rok 2016 dosiahol 2,2% HDP. Vládny cieľ je však 1,9% HDP a tak treba nájsť úspory v objeme 0,3% HDP. No to nie je všetko. Vláda si povedala, že chce financovať opatrenia zo sociálneho balíčka, plošne zvyšovať platy vo verejnej správe o 4% a znížiť DPH na vybrané potraviny. Spolu tak musí nájsť dodatočných nie 0,3% ale až 0,7% HDP. Ministerstvo financií je síce veľmi konkrétne v detailoch sociálneho balíčka či vyčíslovaní dopadu zníženej DPH, no neposkytuje žiadne detaily, kde spomínaných 0,7% HDP (čo je cca 560 mil. eur) zoženie. Konštatuje len, že ich nájde v poklese bežných výdavkov (480 mil. eur) a poklese kapitálových výdavkov (80 mil. eur). Takéto ciele sa nám zdajú ako ťažko realizovateľné. Pokiaľ si povieme, že spomínaných 480 mil. eur sa ušetrí v medzispotrebe vlády (to sú náklady na fungovanie úradov bez miezd) tak by museli ušetriť zrazu výdavkov. V oblasti kapitálových výdavkov by spomínaných 80 mil. predstavovalo zníženie kapitálových investícií o 4%. Vládne výdavky na medzispotrebu, mil. eur 4 800 4 600 4 400 4 200 4 000 3 800 3 600 3 400 3 200 3 000 2008 Zámer vlády No policy change (NPC) 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 480 mil. eur 2017 2018 800 mil. eur Zdroj: Návrh rozpočtového plánu SR na rok 2016-2018, Tatra banka RESEARCH Takéto razantné zníženie výdavkov vo volebnom roku je veľmi ťažko uveriteľné, no samozrejme, v princípe nie je nemožné. Preto si myslíme, že rozpočtový cieľ na rok 2016 je splniteľný, no bude si vyžadovať ešte veľmi veľa úsilia. Či si ho aj vláda, ktorá vzíde z volieb osvojí, je otázne. Cieľ na roky 2017-2018:...a neskôr pridám ďalšiu záťaž Ciele na 2017-2018 sú stanovené správne, no ich splnenie je ešte nejasnejšie. Vláda sa v predložených materiáloch ani nepokúša podrobnejšie identifikovať kľúčové faktory, ktoré znížia deficit. Hovorí len o znižovaní medzispotreby a kapitálových investícií, čo je štandardná všeobecná formulácia. Rozhodovanie, či zvýšiť dane (a ak, ktoré) alebo znížiť výdavky (a ak, ktoré) bude na pleciach novej

október 2015 5 vlády. Do roku 2018 má však deficit klesnúť z dnešnej hodnoty 2,78% HDP na nulu, čo je 2,1 mld. eur. Pokiaľ by sme merali potrebu opatrení voči NPC scenáru (rozpočet riadený autopilotom), tak v roku 2018 nám chýba 1,4 mld. eur. Keďže však nevieme ani ako sa podarí splniť rok 2016, za referenčnú sumu považujeme skôr 2,1 mld. eur. Úročenie štátnych dlhopisov je umelo stlačené nadol kvôli tlačeniu peňazí zo strany ECB a následným nákupom dlhopisov krajín bez zohľadnenia rizikovosti tohto nákupu. Európska komisia je napriek veľkému množstvu pravidiel a paktov, ktoré sa podpísali v zlých časoch, bezzubá v ich vymáhaní. Ideálne by sa veľká časť z tejto sumy mala nájsť v zlepšení výberu daní formou boja proti daňovým únikom. Vláda v tejto oblasti urobila veľký kus cesty, no je ešte priestor na zlepšenie. Vládne plány na výšku deficitu, % HDP Verejný dlh*, % HDP 130 120 110 130 120 110 0-1 -2-3 -4-5 -6-7 -8 2008 2009 2010 2011 2012 NPC scenár, % HDP Vládny cieľ, % HDP 2013 2014 2015 tri roky bez zmeny deficitu 2016 2017 2018 po voľbách začneme šetriť 0-1 -2-3 -4-5 -6-7 -8 100 90 80 70 Eurozóna 19 bez Nemecka Krajiny PT+ES+IT+ES+IR Eurozóna 19 60 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Zdroj: Ide o celkový dlh členských krajín eurozóny (19 členov) ako súčet dlhov jednotlivých krajín bez započítania vzájomných pohľadávok. Oficiálny dlh skupiny Eurozóna 19, ktorý vykazuje Eurostat je o o cca 2,2% HDP nižší. 100 90 80 70 60 Zdroj: Návrh rozpočtového plánu SR na rok 2016-2018, Tatra banka RESEARCH Dlh krajín eurozóny našiel svoj vrchol. Verejný dlh krajín eurozóny našiel v Q1 2015 svoj vrchol na úrovni 92,7% HDP a v Q2 2015 veľmi jemne klesol na 92,2% HDP. Zdá sa teda, že prognóza Európskej komisie, že v tomto roku dosiahne dlh eurozóny svoj vrchol sa naplní. Najviac znepokojujúci je vývoj v krajinách ako Portugalsko a Taliansko. Tieto krajiny majú dlh cez 120 % HDP a teda už malé zaváhanie v miere ekonomického rastu môže mať vážne dôsledky na udržateľnosť dlhu. Preto je finančná kríza v úzadí a utlmená pokiaľ bude ECB pripravená a ochotná tlačiť peniaze a nakupovať za ne dlhopisy. Dôvod na oslavu však nie je. Ide naozaj len o stabilizáciu dlhu na vysokých úrovniach no čo je horšie, deficity verejných financií sa znižujú len veľmi pomaly a neochotne. Krajiny k disciplíne netlačí v dnešnej dobe takmer nič.

október 2015 6 Eurozóna 30.10.2015 12/2015 03/2016 06/2016 09/2016 ECB kľúčová sadzba 0.05 0.05 0.05 0.05 0.05 Euribor 1M -0.12-0.15-0.15-0.15-0.15 Euribor 3M -0.07-0.05-0.05-0.05-0.05 Euribor 6M 0.00 0.00 0.00 0.00 0.00 Euribor 12M 0.10 0.10 0.10 0.10 0.10 Nemecký bund 2Y -0.32-0.25-0.25-0.25-0.20 Nemecký bund 5Y -0.09 0.10 0.20 0.30 0.50 Nemecký bund 10Y 0.51 0.70 0.90 1.10 1.30 USA 30.10.2015 12/2015 03/2016 06/2016 09/2016 Fed funds 0.25 0.50 0.75 1.00 1.50 Libor 3M 0.33 0.70 0.95 1.20 1.70 T-Notes 5Y 1.51 1.70 1.90 2.10 2.40 T-Notes 10Y 2.15 2.40 2.60 2.80 3.10 Kľ účové sadz by centrálnych bánk 30.10.2015 12/2015 03/2016 06/2016 09/2016 Česká republika 0.05 0.05 0.05 0.05 0.05 Poľsko (prognóza sa reviduje) 1.50 1.50 1.50 1.50 1.50 Maďarsko 1.35 1.35 1.35 1.35 1.35 Devízové kurz y 30.10.2015 12/2015 03/2016 06/2016 09/2016 EUR/USD 1.10 1.05 1.05 1.03 1.01 EUR/CHF 1.09 1.08 1.10 1.12 1.12 EUR/GBP 0.72 0.71 0.70 0.68 0.71 EUR/JPY 133 131 137 134 133 USD/JPY 121 125 130 130 132 EUR/CZK 27.08 27.10 27.10 27.00 26.40 EUR/HUF 309 315 310 315 315 EUR/PLN (prognóza sa reviduje) 4.27 4.15 4.10 4.10 4.05 EUR/RON 4.43 4.45 4.40 4.45 4.40 2013 2014 2015f 2016f 2017f HDP, reálne ceny, % r/r 1.4 2.4 3.3 3.5 3.5 HDP, nominálne v mld. EUR 73.6 75.2 77.7 80.9 85.5 Spotreba domácností, reál. ceny, % r/r -0.8 2.2 2.1 2.5 3.0 Investície, reál. ceny, % r/r -2.7 5.7 10.0 2.5 5.0 Priemyselná produkcia, % r/r 4.6 3.7 4.5 4.5 4.0 Zamestnanosť, ESA¹ % r/r -0.8 1.4 1.8 0.9 0.7 Nezamestnanosť, VZPS², % 14.2 13.2 11.5 10.8 10.1 Nominálne mzdy, % r/r 2.4 4.1 2.5 3.5 4.5 Inflácia, priemer, % r/r 1.4-0.1-0.2 0.7 2.5 Inflácia, koniec obdobia, % r/r 0.4-0.1 0.0 1.2 2.5 Ceny priemyselných výrobcov, % r/r -0.1-3.5-3.6 0.0 2.0 Deficit verejných financií, % HDP -2.6-2.9-2.5-1.9-0.9 Verejný dlh, % HDP 54.6 53.6 53.4 52.8 51.9 ¹) na základe podnikových štatistík ²) výberové zisťovanie pracovných síl

október 2015 7 Upozornenie: Súbor informácií obsiahnutý v tomto dokumente (ďalej len "Informácie") nie je návrhom, verejným návrhom na uzatvorenie zmluvy, časťou zmluvy, pokynom, marketingovým oznámením, investičným poradenstvom, investičným odporúčaním, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, verejným prísľubom, verejnou ponukou alebo výzvou na upísanie cenného papiera v zmysle všeobecne záväzných právnych prepisov platných na území Slovenskej republiky. Tieto Informácie majú výhradne informatívny charakter a nenahrádzajú nevyhnutnú odbornú starostlivosť v oblasti poskytovania investičných služieb. Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 71/B (ďalej len Tatra banka, a.s. ) pri spracovaní Informácií postupovala s maximálnou starostlivosťou, a to najmä pri výbere Informácií z verejne dostupných zdrojov, ktoré použila pri spracovaní Informácií. Tatra banka, a.s. nezodpovedá za úplnosť a presnosť poskytovaných Informácií, ani za ich nesprávne použitie a aplikáciu. Použitím Informácií uvedených v tomto dokumente nevzniká právo na náhradu prípadnej škody alebo jej časti. Vyjadrenia a stanoviská prezentované v rámci Informácií sa nemusia zhodovať s vyjadreniami a stanoviskami Tatra banky, a.s. ani iných subjektov. V prípade, ak sú medzi Informáciami uvedené aj údaje o výkonnosti akéhokoľvek finančného nástroja, či už v minulosti alebo ako odhad do budúcnosti, potom Tatra banka, a.s. upozorňuje na skutočnosť, že sa nejedná o spoľahlivý ukazovateľ o výkonnosti v budúcnosti. Obsah tohto dokumentu nebol skontrolovaný žiadnym orgánom dohľadu. Klientom sa odporúča postupovať s primeraným uvážením vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente a v prípade akýchkoľvek pochybností vo vzťahu k Informáciám uvedeným v tomto dokumente, odporúčame klientom aby sa poradili s príslušnými odborníkmi. Daňový režim závisí od individuálnej situácie klienta a v budúcnosti sa môže zmeniť. Sprístupnenie Informácií obsiahnutých v tomto dokumente sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky. Tatra banka, a.s. ani ďalšie subjekty, ktorých produkty a služby môžu byť spomenuté v rámci Informácií, nezodpovedajú za možnosť použitia týchto produktov a služieb mimo územia Slovenskej republiky a taktiež nezodpovedajú za to, či použitie týchto Informácií je v súlade so zákonmi alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi iných krajín. Akékoľvek preberanie Informácií uvedených v tomto dokumente je povolené bez predchádzajúceho písomného súhlasu Tatra banky, a.s. len v rozsahu zákonnej licencie v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon) v znení neskorších predpisov.