Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/1165/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110222413 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6110222413.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., C. XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti odporcovi Normbenz Slovakia, s. r. o., (predtým LUKOIL Slovakia, s. r. o.) so sídlom Bratislava, Einsteinova 24, IČO: 35 681 039, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL & CORP, s. r. o., so sídlom Bratislava, Gajova 11, IČO: 47 237 325, o náhradu škody, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/192/2010-333 zo dňa 23. 10. 2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.896,31 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20. 07. 2010 do zaplatenia, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Výrok, ktorým okresný súd vo zvyšku návrh zamietol, ostáva týmto rozhodnutím nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd konal o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 3.000,- EUR s prísl. ako škody, ktorá mu vznikla tým, že dňa 15. 12. 2009 natankoval na čerpacej stanici odporcu LUK-BB Radvaň pohonné hmoty diesel v objeme 48,43 l za 54,- EUR do motorového vozidla Mitsubishi Pajero. Keď chcel motorové vozidlo dňa 21. 12. 2009 použiť, prejavila sa na ňom závažná porucha zistená v autorizovanom servise, a to, že v dôsledku nízkej teploty vzduchu dňa 21. 12. 2009 použitá motorová nafta nespĺňala požiadavky medznej teploty filtrovateľnosti, došlo k zamrznutiu nafty a v tej súvislosti k poškodeniu vstrekovacieho zariadenia motora. Navrhovateľ uplatnil náhradu škody pozostávajúcu z hodnoty výmeny vstrekovacieho čerpadla v sume 1.896,31 EUR, hodnoty prác súvisiacich s výmenou v sume 500,- EUR a sumu 603,69 EUR ako ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku nemožnosti používať motorové vozidlo od poškodenia do odstránenia vady, v mesiacoch december 2009 až jún 2010. Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.896,31 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20. 07. 2010 do zaplatenia s odôvodnením, že mal preukázané, že navrhovateľ tankoval naftu len na čerpacej stanici odporcu, a to nielen 15. 12. 2009, a že k poruche na motorovom vozidle došlo v období od 15. 12. do 21. 12. 2009, kedy boli extrémne nízke teploty až do -24 C. Skutočnosť, že navrhovateľ čerpal naftu u odporcu 15. 12. 2009, bola preukázaná dokladmi o kúpe nafty a svedeckou výpoveďou svedka L. Y.. Odporca nesplnil povinnosť predávajúceho a navrhovateľa ako spotrebiteľa neinformoval o vlastnostiach predávaného výrobku ani o spôsobe jeho použitia, že medzná teplota filtrovateľnosti je stanovená len na teplotu do -20 C, čo je v rozpore s 11 ods. 1, 12 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Dňa 21. 12. 2009 navrhovateľ v prevádzke odporcu oznámil vadu ako aj následky, t. j. škodu spôsobenú na motorovom vozidle. Odporca neurobil žiadne úkony ohľadne vybavenia reklamácie napriek tomu, že navrhovateľ v zápise o poškodení uviedol, že v nádrži od vozidla má naftu, z ktorej je možné odobrať vzorku. Odporca neurobil potrebné odborné posúdenie, ktoré mu vyplývalo z 18 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Odporca v podstate neurobil žiaden úkon, ktorým by zabezpečil preukázanie toho, že dňa 15. 12. 2009 na
čerpacej stanici predával pohonné hmoty v predpísanej kvalite. Odporca po vybavení reklamácie len uviedol, že dodaná nafta spĺňala požiadavky STN EN-590. Dôkazné bremeno, že výrobok bol dodaný v požadovanej kvalite, je na predajcovi. Skutočnosť, že odporca mal atesty od výrobcu pohonných hmôt nepreukazovali, že na čerpacej stanici bola nafta uvedenej kvality, pretože nepredložil atesty nafty, ktorá by bola odobratá ako vzorka z príslušnej nádrže. Je na predávajúcom, aby zabezpečil dôkazy o tom, že skutočne jeho výrobky zodpovedajú požadovanej kvalite. Skutočnosť, že došlo k poškodeniu vstrekovacieho čerpadla motorového vozidla navrhovateľa bola preukázaná svedkom T. B., pracovníkom servisu H & M, s. r. o., ktorý uviedol, že vada sa prejavila následkom používania nekvalitnej nafty. Znaleckým dokazovaním súd zistil, že vzorka nafty, ktorá bola znalcovi predložená na rozbor, nezodpovedala technickej norme, nevyhovovala STN EN-590 a tiež v nej boli prímesi tvoriace súčasť bionafty, ktorá nie je odporúčaná výrobcom vozidiel Mitsubishi. Znalec tiež uviedol, že kvalita nafty nie je závislá len od toho, aká sa vyrobí a distribuuje, ale aj čistoty zásobníka pohonných hmôt u prevádzkovateľa čerpacej stanice. V konaní bolo preukázané, že u odporcu sa do zásobníkov dostáva zimná nafta tak, že sa mieša s predchádzajúcou naftou. Aká nafta sa v nádržiach odporcu nachádzala, by bolo možné preukázať len odobratím nafty, čo odporca nezabezpečil, nerobil kontrolné odbery a atesty dodaných vzoriek. Vzhľadom na to, že poškodené vstrekovacie čerpadlo neexistuje, nebolo predložené znalcovi a nebolo možné toto rozobrať a zistiť jednoznačnú príčinu jeho poškodenia. K jeho poškodeniu spravidla dochádza tým, že nafta zamrzne, čo sa vzhľadom na odobratú vzorku mohlo stať, ako aj tým, že nafta obsahovala prímesi, ktoré v nej nemali byť. V čase, keď došlo k poškodeniu motorového vozidla navrhovateľa nafta, ktorú použil, nebola určená do poveternostných podmienok, aké v tom čase boli, na čo odporca navrhovateľa neupozornil. Okresný súd mal za to, že odporca porušil svoje povinnosti. Bolo na ňom, aby v rámci reklamačného konania urobil všetko na preukázanie toho, že dodával naftu zodpovedajúcu predpísanej kvalite. V konaní bolo preukázané, že k poškodeniu motorového vozidla došlo tak, ako uviedol navrhovateľ, na základe použitia nekvalitnej nafty. Aj keď poškodené palivové čerpadlo neexistuje, iný spôsob poškodenia predmetného čerpadla nebol preukázaný. Odporca porušil povinnosť dodať naftu v požadovanej kvalite a informovať zákazníka o tom, ako sa táto má používať, k poškodeniu motorového vozidla došlo v príčinnej súvislosti s použitím tejto nafty a navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu škody. Navrhovateľ preukázal škodu zakúpením vstrekovacieho čerpadla v hodnote 1.896,31 EUR, čo potvrdil aj servis H & M, s. r. o. Ostatné uplatnené nároky navrhovateľ, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, nepreukázal, napriek poučeniu podľa 120 ods. 1, ods. 4 OSP. Okresný súd zamietol tiež úrok z omeškania uplatnený od 12. 01. 2010 do 19. 07. 2010, nakoľko odporca sa dostal do omeškania po uplynutí trojdňovej lehoty na plnenie, počítanej od doručenia výzvy na uhradenie škody. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol 52, 442, 517 a 588, 612 Občianskeho zákonníka, 3, 4, 11, 12 ods. 2, 18 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Rozhodnutie o náhrade trov konania si okresný súd vyhradil podľa 151 ods. 3 OSP na čas po právoplatnosti rozhodnutia. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca. Okresnému súdu vytýkal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že neboli bez pochybností preukázané všetky predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu podľa Občianskeho zákonníka. Predmetom dokazovania bola iba vzorka odobratá z motorového vozidla navrhovateľa. Vzhľadom na dobu od natankovania nafty 15. 12. 2009 do 21. 12. 2009, kedy sa závada prejavila, navrhovateľ nepreukázal totožnosť vzoriek s pohonnými hmotami z prevádzky odporcu. V posudzovanej dobe bolo na čerpacej stanici odporcu predávaných 6.000 l motorovej nafty denne. Odporca neeviduje žiadnu sťažnosť na kvalitu týchto pohonných hmôt, čo by bolo nepravdepodobné, ak by predávané pohonné hmoty nespĺňali predpísané podmienky. Samotný navrhovateľ uviedol, že v tom čase bol vlastníkom siedmich motorových vozidiel, ktoré tankoval výhradne u odporcu. Dodanie nekvalitnej nafty sa už nedá zistiť, to bolo možné len odobratím nafty z konkrétneho stojana v čase vzniku škody a vykonaním znaleckého dokazovania. K tomu záveru dospel aj znalec. Preukázanie dodania nekvalitnej nafty je výlučne na navrhovateľovi, preto je nesprávny záver okresného súdu, že odporca mal zabezpečiť činnosť prevádzky spôsobom, aby bolo preukázané, v akej kvalite dodáva naftu. Navrhovateľ nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným úkonom odporcu a existenciou škody. Závada na motorovom vozidle sa prejavila v čase extrémnych poveternostných podmienok. Z posudku Slovenského
hydrometeorologického ústavu vyplývalo, že v lokalite Q. bola minimálna teplota na úrovni -23,9 C, o čom bola vydaná výstraha SHMU. Aj v prípade dodržania technickej normy EST EN 590 pre zimnú naftu mohlo dôjsť k prípadnému poškodeniu v dôsledku extrémnych poveternostných podmienok. Na zamedzenie týchto dôsledkov sú k dispozícii špeciálne prímesi do paliva, prípadne použitie arktickej nafty, ktorú však odporca nemá povinnosť ponúkať. V čase kedy natankoval navrhovateľ, v stojanoch sa nachádzala iba motorová nafta z dodávok zo dňa 11. 12. 2009 a z 14. 12. 2009, ku ktorým odporca predložil atesty kvality. Súdny znalec konštatoval, že podľa atestov a dodacích listov dodávateľ pohonných hmôt dodával na čerpaciu stanicu palivo v zmysle normy STN EN 590 pre dané ročné obdobie. V konaní neboli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu na motorovom vozidle navrhovateľa. Predpoklady tejto zodpovednosti už ani nie je možné preukázať, lebo nie je možné zistiť stav nafty na prevádzke odporcu v rozhodnom čase. To, že vzorku nezabezpečil odporca v konaní o náhrade škody, nemožno pričítať na ťarchu odporcovi. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že hodnoverne zdokladoval, že naftu tankoval výlučne na čerpacej stanici odporcu, uplatnil písomne reklamáciu, ktorú by odporca neriešil, ak aby nešlo o naftu, ktorú odporca predával. Odporca reklamáciu nevybavil a nevykonal kontrolný odber. Vedúca prevádzky čerpacej stanice potvrdila, že nevedela, ako má reklamáciu riešiť. Skutočnosť, že odporca nezabezpečil kontrolnú vzorku z nádrže nemôže zaťažovať spotrebiteľa a prenášať naň povinnosti, ktoré spotrebiteľ nemá. Odporca spotrebiteľa neinformoval o medznej teplote filtrovateľnosti predávanej nafty, čím porušil povinnosť podľa zákona na ochranu spotrebiteľa. Znalecký posudok preukázal, že nafta predávaná odporcom nespĺňala technickú normu. Závery znalca zodpovedali tvrdeniam navrhovateľa i autorizovaného servisu, ktorý škodu na motorovom vozidle navrhovateľa odstránil. Odporca predložením atestov kvality nafty nepreukázal skutkový stav, tieto dôkazy boli spochybnené znaleckým dokazovaním. Navrhovateľ súdu poskytol všetky dôkazy, ktoré uchoval, a súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( 10 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. 214 ods.1, 2 OSP napadnuté rozhodnutie podľa 221 ods.1, písm. f) a h) OSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože okresný súd nesprávne vec právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa 18 ods. 13 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom ku dňu 21. 12. 2009, vybavením reklamácie nie je dotknuté právo spotrebiteľa na náhradu škody podľa osobitného predpisu. Podľa 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Musí obsahovať skutkové zistenia, vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právne závery vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu. Rozsudok ktorý nemá náležitosti podľa 157 ods. 2 OSP, je nepreskúmateľný. Z návrhu na začatie konania a obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody podľa 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto bol okresný súd povinný dokazovanie zamerať na zistenie všetkých predpokladov uvedeného zodpovednostného právneho vzťahu. Okresný súd zodpovednosť odporcu odôvodnil tým, že porušil povinnosť dodať naftu v požadovanej kvalite a informovať zákazníka o tom, ako sa táto mala používať a že k poškodeniu motorového vozidla došlo v príčinnej súvislosti s použitím tejto nekvalitnej nafty. Bolo na odporcovi, aby v rámci reklamačného konania urobil všetko na preukázanie toho, že dodával naftu zodpovedajúcu predpísanej kvalite. Skutočnosť, že odporca mal atesty od výrobcu pohonných hmôt, nepreukazovala, že na čerpacej stanici bola nafta uvedenej kvality. Bolo preukázané, že na čerpacej stanici odporcu sa do zásobníkov dostáva zimná nafta tak, že sa miešala s predchádzajúcou naftou. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva jasný a jednoznačný záver, že ku škode na majetku navrhovateľa došlo zavineným konaním odporcu a v príčinnej súvislosti s takýmto konaním. Okresný súd v podstate založil svoje rozhodnutie na tom, že odporca potom, ako mu dňa 21. 12. 2009 navrhovateľ doručil reklamáciu, neurobil žiaden úkon, ktorým by zabezpečil preukázanie toho, že dňa 15. 12. 2009 na čerpacej stanici predával pohonné hmoty v kvalite určenej podľa STN, pretože nepredložil atesty nafty, ktorá by bola odobratá ako vzorka z príslušnej nádrže. Uvedené závery okresného súdu boli vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie predčasné, pretože vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu, a okresný súd sa nevysporiadal ani s relevantnými námietkami odporcu, ktoré zopakoval v podanom odvolaní. Svojimi závermi okresný súd v podstate len preniesol na odporcu dôkazné bremeno, ktoré v konaní o náhrade škody zaťažuje navrhovateľa. Popritom konštatoval, že navrhovateľ si v súvislosti s vybavovaním reklamácie neuplatnil nároky z vád (str. 10, prvý odsek odôvodnenia rozsudku), a teda, že predmetom konania je nárok na náhradu škody. Dôkazné bremeno preukázania toho, že škodu zavinil odporca, je však na navrhovateľovi, na čom nič nemenia ani pochybnosti o správnosti postupu odporcu pri vybavení jeho reklamácie podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd tak rozhodol v rozpore s ustanovením 420 ods. 1 OZ v spojení s ust. 420 ods. 3 OZ. V ods. 3 je zakotvená len prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá (nie aj prezumpcia preukázania tejto škody). Ak sa preukáže, že škodca spôsobil škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného, teda v súdenej veci navrhovateľa), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existencia zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Prezumpcia zavinenia je vyvrátiteľnou domnienkou, dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje škodcu. Okresný súd mal preukázanú zodpovednosť odporcu na základe vzorky nafty predloženej navrhovateľom, o ktorej navrhovateľ tvrdil, že bola odobratá z poškodeného motorového vozidla, na základe ktorej znalec vyhodnotil prítomnosť nepovolených prímesí (tvoriace súčasť bionafty a vodu). Pokiaľ predložená vzorka obsahovala nepovolený obsah vody, resp. bionaftu, bolo povinnosťou súdu riadne vysvetliť pôvod vzoriek nafty, či príčinou poškodenia vstrekovacieho čerpadla bola voda, alebo bionafta, resp. aj iné nepovolené zložky paliva, prípadne iné skutočnosti. V tej súvislosti sa musí vysporiadať s tým, že poškodené zariadenie (vstrekovacie čerpadlo) navrhovateľ vôbec nepredložil súdu, aby mohlo byť podrobené odbornému posúdeniu. Aj keď medzi účastníkmi nebol sporný záver o tom, že k poškodeniu palivového čerpadla mohlo dôjsť tým, že nafta zamrzla, z vykonaných dôkazov zatiaľ nebolo možné urobiť záver, že dňa 15. 12. 2009 odporca skutočne predal navrhovateľovi naftu, ktorá nevyhovovala norme STN EN 590 v parametri obsah vody, resp. iné nepovolené prímesi. Okresný súd urobil predčasný záver aj o tom, že atesty od výrobcu pohonných hmôt nepreukazovali, že na čerpacej stanici odporcu bola nafta normou predpísanej kvality. Atesty a dodacie listy, ktoré boli súčasťou dodávok od výrobcu a prepravcu až po miesto vyskladnenia nafty do zásobníkov na čerpacej stanici odporcu, tvoria súčasť obchodnej dokumentácie o prepravenom a dodanom tovare (č. l. 29 až 37, 73-95), ktorých hodnovernosť možno vyvrátiť iba predložením dôkazu opaku. Dôkaz, že nafta, ktorú
odporca predal navrhovateľovi dňa 15. 12. 2009, nespĺňala predpísané normy, bol povinný predložiť navrhovateľ. V tejto súvislosti okresný súd nezisťoval, prečo navrhovateľ bezprostredne po zistení škody dňa 21. 12. 2009, kedy uplatnil reklamáciu, nezabezpečil, resp. nezakúpil porovnávaciu vzorku nafty z odberného stojana, z ktorého dňa 15. 12. 2009 kupoval palivo. Ak sa u odporcu do zásobníkov čerpacej stanice dostávala zimná nafta tak, že sa miešala s predchádzajúcou naftou, bolo prípade ešte možné zisťovať zloženie nafty, ktorú odporca predával 21. 12. 2009 a určiť, resp. vypočítať jej zloženie aj na základe predchádzajúcich dodávok, ktorými bol zásobník doplnený. Okresný súd ponechal bez povšimnutia odborný posudok ku kvalite vzorky nafty, ktorý tvorí prílohu č. 4 znaleckého posudku (č. l. 297) z ktorého vyplýva, že vzorka obsahovala neprípustný obsah vody, ale medzná teplota filtrovateľnosti vyhovovala hodnote až - 24 C. V tejto súvislosti sa okresný súd tiež nezaoberal tvrdením navrhovateľa, ktorý k návrhu a predtým k predžalobnej výzve zo dňa 13. 07. 2010 (č. l. 10) pripojil ako dôkaz inšpekčný certifikát č. 100404/008 Slovnaft, a.s. zo dňa 04. 04. 2010 (č. l. 12), ktorý preukazoval použitie nafty triedy D, určenej do prechodného obdobia, z ktorého vplýva, že nešlo o zimnú naftu, ktorá sa vyrába a dodáva do zásobníkov čerpacích staníc od 16. 11. do 28./29.2. V tej súvislosti doteraz nebola zodpovedaná otázka, či a na základe čoho možno vylúčiť, že sa voda mohla dostať do nádrže motorového vozidla navrhovateľa a použitého paliva aj inak, ako tvrdil navrhovateľ. Navrhovateľ predložil súdu vyjadrenia autorizovaného servisu H&M, s. r. o., ktorou preukazoval vznik škody, a preberací protokol, ktoré sú adresované spoločnosti AUTOBAS s. r. o. Banská Bystrica, a fotokópiu pokladničného bloku, z ktorých ale nie je jasné, že škoda skutočne vznikla navrhovateľovi (č. l. 7, 8, 13,), pretože osvedčenie o evidencii vozidla bolo vystavené na navrhovateľa až 03. 02. 2010 (č. l. 124). Okrem toho zamestnanec uvedeného servisu T. B., ktorý bol vypočutý ako svedok, opísal, ako prebiehalo zisťovanie a odstraňovanie závady na motorovom vozidle navrhovateľa. Svedok uviedol, že motorové vozidlo po diagnostikovaní chyby nezostalo v servise, pracovník navrhovateľa s ním prišiel opätovne, kedy mu predali tyčku elektromagnetického ventilu, ktorú nevymenil servis, a auto odišlo preč. Svedok mal za to, že súčiastku si potom vymenil navrhovateľ vo vlastnej réžii, avšak následne, o deň - dva prišiel znova, že mu vyskočila tá istá chyba, ktorá diagnostikovala vadu čerpadla, Auto si zobral späť, objednal si v servise čerpadlo a vymenil si ho (č. l. 158). Uvedené skutočnosti spochybňujú, kedy a za akých okolností navrhovateľ zabezpečoval vzorku nafty, ktorej certifikát predložil k žalobnému návrhu a v konečnom dôsledku dôvody toho, že znalcovi nebolo predložené poškodené vstrekovacie čerpadlo na vykonanie dôkazu o príčinách vzniku škody, zaťažujú navrhovateľa. Okrem toho z faktúry zo dňa 22.12. 2009 (č. l. 183, 184) a zo dňa 10. 02. 2010 (č. l. 175, 176) vyplýva, že autorizovaný servis neúčtoval predaj tyčky čerpadla, o výmene ktorého vypovedal svedok B. navrhovateľovi, ale spoločnosti AUTOBAS s. r. o.. Nesprávny bol aj záver okresného súdu o tom, že odporca zanedbal povinnosť upozorniť navrhovateľa na to, že nafta, ktorú použil, nebola určená do existujúcich poveternostných podmienok, lebo nafta, ktorej vzorku mal znalec k dispozícii, zrejme vôbec nemala byť na čerpacej stanici odporcu predávaná. Okrem toho, iba samotný predaj zimnej nafty v čase extrémne nízkych teplôt, na ktoré bola vydaná výstraha SHMU, nemôže byť odporcovi na ťarchu, lebo v prípade extrémne nízkych teplôt mal samotný spotrebiteľ (navrhovateľ) povinnosť škode predísť použitím kvalitnejšej nafty alebo predpísaných prímesí bez ohľadu na to, či ho na potrebu dodatočných opatrení predávajúci upozornil. Navrhovateľ ani netvrdil, že príčinou škody bolo iba použitie slabšej zimnej nafty, ale to, že nafta obsahovala neprípustné zložky, ktoré zamrzli a spôsobili škodu na palivovom čerpadle. Okresný súd nehodnotil hodnovernosť dôkazov, ktorých predloženie zaťažuje navrhovateľa, preto nebolo možné založiť súdne rozhodnutie na znaleckom posudku č. 5/2013, ktorý vypracoval na objasnenie príčin poruchy čerpadla znalec I.. J. D. (č. l. 268-291). V ďalšom konaní okresný súd znova vyhodnotí dôkazy a tvrdenia navrhovateľa, vyžiada si doklad o evidencii motorového vozidla na ktorom mala vzniknúť škoda na preukázanie toho, či navrhovateľ bol v čase vzniku škody skutočne jeho vlastníkom. Vysporiada sa s obranou odporcu, že navrhovateľ zatiaľ nepreukázal, že mu škoda vznikla zavineným konaním odporcu a v príčinnej súvislosti s týmto konaním (predajom nekvalitnej nafty). Okresný súd na základe predložených dôkazov odôvodní hodnovernosť
vzoriek nafty, ktoré predložil navrhovateľ. Bude v súčinnosti s odporcom zisťovať, aký bol objem nádrže, z ktorej dňa 15. 12. 2009 navrhovateľ čerpal a objem všetkých dodávok nafty, resp. zimnej nafty do uvedenej nádrže, ktorými bola doplnená k 15. 12. 2009. Od odporcu si vyžiada potrebné dodacie listy a atesty tovaru, z ktorých bude zisťovať a urobí záver o tom, či do predmetnej nádrže bola skutočne dodaná zimná nafta a či boli k týmto dodávkam predložené aktuálne atesty o kvalite dodanej nafty. Okresný súd požiada znalca o doplnenie posudku, či nafta, ktorú predával odporca podľa vyššie uvedenej obchodnej dokumentácie, mohla ku dňu 15. 12. 2009 vykazovať parametre zmiešanej nafty (prechodného a zimného obdobia) tak, ako ukázali vzorky inšpekčného cerifikátu č. 100404/008 Slovnaft, a.s. zo dňa 04. 04. 2010 (č. l. 12) resp. rozbor vzorky, ktorý je prílohou č. 4 znaleckého posudku (č. l. 297). Vysporiada sa s tým, prečo uvedené dve vzorky vykazujú iné parametre, najmä pokiaľ išlo o obsah vody a medznú teplotu filtrovateľnosti. Urobí záver aj o tom, či by vzorka nafty, ktorá mohla byť odobratá z odberného stojana odporcu dňa 21. 12. 2009, mohla poskytnúť hodnoverný a nepochybný dôkaz o tom, akú kvalitu mala nafta predávaná odporcom z uvedeného odberného miesta 15. 12. 2009. Až na základe doplneného dokazovania okresný súd o návrhu znova rozhodne. Výrok, ktorým okresný súd zamietol návrh, ktorým navrhovateľ uplatnil náhradu škody vyčíslenú ako hodnotu prác súvisiacich s výmenou v sume 500,- EUR a sumu 603,69 EUR ako ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku nemožnosti používať motorové vozidlo, ostáva v tejto časti rozsudok okresného súdu nedotknutý. Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( 151 ods. 3 OSP). Z uvedeného dôvodu odvolací súd nerozhodoval o náhradách trov tohto odvolacieho konania. O týchto rozhodne prvostupňový súd ( 224 ods. 4 OSP). Rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.