Zadanie č. 1 Navrhnite vsakovací ochranný pás, t. j. jeho šírku a jeho rastlinný kryt, ak máte k dispozícii tieto vstupné údaje: - šírka chráneného pásu (L n ):... [m], - pôdny druh: charakterizovaný PEJ, - charakteristiky návrhovej zrážky (p; t d,n ; H Z,d ): [mm], - pestovaná plodina na chránenom páse:, - spôsob obrábania chráneného pásu:, - kvalita pôdneho krytu:.... Obr. 1 Schéma výpočtu pásového pestovania plodín kde, H Z - výška návrhovej zrážky [mm], i d,n - intenzita návrhovej zrážky [m.s -1 ], t d, N - trvanie návrhovej zrážky [s], H O,L - výška priameho odtoku zrážkovej vody z chráneného pásu [mm], O p,l - objem priameho odtoku zrážkovej vody z chráneného pásu [m 3 ], O p,d - objem priameho odtoku zrážkovej vody z ochranného pásu [m 3 ], v i,l - priemerná intenzita vsaku (infiltrácie) na chránenom páse [m.s -1 ], v i,d - priemerná intenzita vsaku (infiltrácie) na ochrannom páse [m.s -1 ], O z,l - objem návrhovej zrážky nad chráneným pásom [m 3 ], O z,d - objem návrhovej zrážky nad ochranným pásom [m 3 ], L n - dĺžka chráneného pásu [m], D - dĺžka ochranného pásu [m].
Riešenie 1. krok Podľa údajov v tabuľke 1 resp. 2 určíme hydrologickú kategóriu skúmanej pôdy: Tab. 1: Hydrologické kategórie pôd pre N - metódu (Ven Te how, 1964, doplnené ntal, 2008.) Kat. pôd D Vsakovacie a drenážne vlastnosti pôd harakteristické pôdne druhy Obsah pôdnych častíc Ø < 0,01 mm Pôdy s vysokou infiltračnou schopnosťou Hlboké piesky a štrky i pri ich úplnom nasýtení vodou < 10 Pôdy so strednou schopnosťou vsaku i Stredne hlboké až hlboké piesočnaté pri ich úplnom nasýtení vodou a s dobrou pôdy drenážou 10 45 Pôdy s malou schopnosťou vsaku pri úplnom nasýtení a s nízkou drenážou Ílovito-hlinité až ílovité plytké pôdy 45 75 Pôdy s veľmi malou infiltračnou Íly, alebo pôdy s ináč obmedzenou schopnosťou a bez drenáže. drenážnou a infiltračnou schopnosťou >75 resp. Tab. 2: Hydrologická kategória pôd pre N-metódu ako funkcia hlavných pôdnych jednotiek (HPJ) (návrh hydrologickej kategorizácie) (ntal, 1997, upravené Streďanská a kol., 2013 na morfogenetický klasifikačný systém pôd) Kód HPJ Pôdny subtyp harakteristika HPJ Hydrologická kategória 01 FMa c fluvizeme kultizemné, karbonátové,ľahké v celom profile, vysýchavé 02 FMa c fluvizeme kultizemné, karbonátové, stredne ťažké 03 FMa c fluvizeme kultizemné, karbonátové, ťažké 04 FMa c fluvizeme kultizemné, karbonátové, veľmi ťažké D 05 FMa fluvizeme kultizemné, ľahké v celom profile, vysýchavé 06 FMa fluvizeme kultizemné, stredne ťažké 07 FMa fluvizeme kultizemné, ťažké 08 FMa G fluvizeme kultizemné, glejové, stredne ťažké, povrchovo oglejené, 09 FMa G fluvizeme kultizemné, glejové, ťažké až veľmi ťažké (povrchovo oglejené),d 10 pôdy výrazne poškodené imisiami - toxikované variety rôznych pôdnych typov (zákon č. 220/2004, Príloha 2) nebonitované 11 FMa G fluvizeme kultizemné, glejové, stredne ťažké, lokálne ľahké 12 FMa G fluvizeme kultizemné, glejové, ťažké, 13 FMa G fluvizeme kultizemné, glejové, veľmi ťažké D 14 FMa fluvizeme kultizemné, stredne ťažké až ľahké, plytké 15 FMa fluvizeme kultizemné, stredné ťažké s ľahkým podorničím, v teplých klimatických regiónoch, vysýchavé 16 ČMač černozeme kultizemné, čiernicové, ľahké, vysýchavé 17 ČMač c černozeme kultizemné, čiernicové, prevažne karbonátové, stredne ťažké 18 ČMač c černozeme kultizemné, čiernicové, prevažne karbonátové, ťažké 19 Ča c čiernice kultizemné, prevažne karbonátové, stredne ťažké až ľahké, s priaznivým vodným režimom
Kód HPJ Pôdny subtyp harakteristika HPJ Hydrologická kategória 20 Ča c čiernicekultizemné, prevažne karbonátové, ťažké 21 Ča čiernice kultizemné, ľahké, vysýchavé 22 Ča čiernice kultizemné, stredne ťažké 23 Ča čiernice kultizemné, ťažké 24 Ča čiernice kultizemné, veľmi ťažké D 25 c Ča G čiernice kultizemné, glejové prevažne karbonátové, ľahké 26 Č G čiernice kultizemné,glejové, karbonátové aj nekarbonátové, stredne ťažké 27 Ča G čiernice kultizemné, glejové, karbonátové aj nekarbonátové, ťažké 28 Ča G čiernice kultizemné, glejové, karbonátové aj nekarbonátové, veľmi ťažké D 29 Ča, čiernice kultizemné a čiernice kultizemné, glejové, na sprašových Ča G a svahových hlinách, stredne ťažké až ťažké 30 KT kultizeme rigolované alebo intenzívne kultivované (bez terasovania), ľahké, stredne ťažké až ťažké 31 Ča,Sa čiernice kultizemné v komplexoch so slancami (zasolené pôdy tvoria len 20-30% plochy v podobe malých roztrúsených areálov), stredne ťažké, ťažké až veľmi ťažké 32 ČMa c černozeme kultizemné, prevažne karbonátové, plytké z aluviálnych sedimentov, stredne ťažké 33 Ča čiernice kultizemné, plytké, z aluviálnych sedimentov, stredne ťažké až lokálne veľmi ťažké 34 ČMa c černozeme kultizemné, karbonátové, z karbonátových aluviálnych sedimentov, stredne ťažké až ťažké, s ľahkým podorničím, vysýchavé 35 ČMa c černozeme kultizemné, karbonátové, z karbonátových aluviálnych sedimentov, ľahké, vysýchavé 36 ČMa c černozeme kultizemné, karbonátové, z karbonátových aluviálnych sedimentov, stredne ťažké 37 ČMa c černozeme kultizemné, karbonátové na sprašiach, stredne ťažké 38 regozeme kultizemné a černozeme kultizemné, erodované na sprašiach. RMa, Ornica regozeme je vytvorená orbou spraše po eróznom zmytí pôdneho ČMac profilu, v komplexe prevládajú regozeme (>50%), stredne ťažké 39 ČMa, černozeme kultizemné a černozeme kultizemné, hnedozemné 40 41 42 43 ČMah ČMa, ČMah ČMah, Sa, Saag ČMač, Sa ČMa e, RMa na sprašiach, stredne ťažké černozeme kultizemné a černozeme kultizemné, hnedozemné na piesočnatých substrátoch, ľahké, vysýchavé černozeme kultizemné, hnedozemné a smonice kultizemné, na sprašových a polygenetických hlinách, stredne ťažké až ťažké, u smoníc na slieňoch sa môže vyskytnúť pseudoglejový subtyp černozeme kultizemné, čiernicové v komplexe so slancami kultizemnými, (zasolené pôdy tvoria len 20-30% plochy v podobe malých roztrúsených areálov), stredne ťažké až ťažké černozeme kultizemné erodované a regozeme kultizemné zo spraší, v komplexe prevládajú černozeme erodované (>50%), stredne ťažké 44 HMa hnedozeme kultizemné, zo spraší, stredne ťažké 45 HMa, hnedozeme kultizemné až hnedozeme kultizemné luvizemné HMaI zo sprašových hlín, stredne ťažké až ľahké 46 HMa hnedozeme kultizemné zo sprašových hlín, ťažké regozeme kultizemné a hnedozeme kultizemné, erodované zo spraší. 47 Ornica u hnedozemí vytvorená zo zvyšku -horizontu, u regozemí je RM, HMe ornica vytvorená orbou spraše po úplnom zmytí pôdneho profilu. V komplexe prevládajú regozeme (>50%), stredne ťažké,,
Kód HPJ Pôdny subtyp 48 HMaI 49 HMaI 50 51 52 53 54 55 56 HMag, PGa HMag, PGa HMa e, RMa HMa e, RMa HMm e, RMm HMm e, RMm LMag až PGaI 57 PGa 58 LMg, PGm 59 RMa 60 KMa 61 62 KMa n, KMa a, KMaI, KMan KMa n, KMa a harakteristika HPJ hnedozeme kultizemné luvizemné zo sprašových a polygenetických hlín, často s prímesou skeletu, stredne ťažké hnedozeme kultizemné, luvizemné zo sprašových a polygenetických hlín, často s prímesou skeletu, ťažké hnedozeme kultizemné, pseudoglejové, lokálne pseudogleje kultizemné, polygenetických hlín, stredne ťažké hnedozeme kultizemné, pseudoglejové lokálne pseudogleje kultizemné, zo sprašových a polygenetických hlín, ťažké hnedozeme kultizemné, erodované a regozeme kultizemné, z polygenetických hlín a neogénnych sedimentov. V komplexe prevládajú hnedozeme erodované (>50%), stredne ťažké hnedozeme kultizemné, erodované a regozeme kultizemné, z polygenetických hlín a neogénnych sedimentov. V komplexe prevládajú hnedozeme erodované (>50%), ťažké hnedozeme modálne, erodované a regozeme modálne, z rôznych substrátov na výrazných svahoch: 12-25, stredne ťažké až ťažké hnedozeme modálne, erodované a regozeme modálne, z rôznych substrátov na výrazných svahoch: 12-25 stredne ťažké až ľahké luvizeme kultizemné, pseudoglejové a pseudogleje kultizemné, luvizemné zo sprašových a polygenetických hlín, v povrchovom horizonte stredne ťažké pseudogleje kultizemné zo sprašových a polygenetických hlín, v povrchovom horizonte stredne ťažké až ťažké, lokálne veľmi ťažké luvizeme pseudoglejové a pseudogleje modálne, erodované, na výrazných svahoch:12-25, stredne ťažké až ťažké regozeme kultizemné (piesočnaté) z viatych pieskov a rozplavených viatych pieskov, ľahké kambizeme kultizemné, kyslé a dystrické (veľmi kyslé), zo zvetralín hornín kryštalinika, stredne ťažké až ľahké kambizeme kultizemné nasýtené, kambizeme kultizemné kyslé a kambizeme kultizemné luvizemné, lokálne kambizeme kultizemné andozemné, z minerálne bohatých zvetralín vulkanitov, stredne ťažké kambizeme kultizemné nasýtené a kambizeme kultizemné kyslé z hlbokých zvetralín slienitých vápencov, bez drobného skeletu vo vrchnej časti profilu, stredne ťažké Hydrologická kategória 63 KMa n kambizeme kultizemné nasýtené z minerálne bohatých zvetralín flyša, stredne ťažké 64 KMa n kambizeme kultizemné nasýtené z minerálne bohatých zvetralín flyša, ťažké 65 KMa, kambizeme kultizemné a kambizeme kultizemné, luvizemné zo KMal svahových hlín, stredne ťažké až ťažké 66 KMa a kambizeme kultizemné, kyslé zo zvetralín flyša, stredne ťažké až ľahké 67 KMa a kambizeme kultizemné, kyslé zo zvetralín flyša, ťažké 68 KMa a kambizeme kultizemné, kyslé zo svahových hlín, stredne ťažké až ťažké 69 KMag kambizeme kultizemné pseudoglejové zo zvetralín flyša, stredne ťažké 70 KMag kambizeme kultizemné pseudoglejové zo zvetralín flyša, ťažké až veľmi ťažké,d 71 KMag kambizeme kultizemné pseudoglejové zo svahových hlín, stredne ťažké až ťažké, lokálne veľmi ťažké 72 KMa G kambizeme kultizemné glejové, s výskytom podzemnej vody v hĺbke 0.5-0.8m od povrchu, z rôznych substrátov, stredne ťažké až ťažké, lokálne veľmi ťažké,d
Kód HPJ 73 Pôdny subtyp KMa, Čaλ 74 KT 75 76 77 78 79 KMav, Ra KMa(m), RNk KMa(m), RNk KMa(m), RNk KMa(m), RNk 80 KMm 81 KMm 82 KMm 83 KMm 84 KMg harakteristika HPJ kambizeme kultizemné a čiernice kultizemné, reliktné s tmavým molickým -horizontom, zo zvetralín flyša a terasových sedimentov, stredne ťažké až ťažké kultizeme pretvorené rigoláciou a terasovaním, stredne ťažké, ťažké až ľahké (pôdy viníc) kambizeme kultizemné, rendzinové a rendziny kultizemné, v komplexe prevládajú kambizeme (>50%), stredne ťažké až ťažké kambizeme kultizemné (alebo modálne) a rankre kambizemné, plytké, zo zvetralín kryštalických hornín, stredne ťažké až ľahké kambizeme kultizemné (alebo modálne) a rankre kambizemné, plytké, zo zvetralín vulkanických hornín a zo svahovín, stredne ťažké kambizeme kultizemné (alebo modálne) a rankre kambizemné, plytké, zo zvetralín flyša, stredne ťažké až ťažké, lokálne veľmi ťažké kambizeme kultizemné (alebo modálne) a rankre kambizemné, plytké, z ostatných substrátov, stredne ťažké až ľahké kambizeme modálne, zo zvetralín kryštalických hornín, na výrazných svahoch: 12-25, stredne ťažké až ľahké kambizeme modálne, zo zvetralín vulkanických hornín, na výrazných svahoch: 12-25, stredne ťažké až ťažké kambizeme modálne, zo zvetralín flyša, na výrazných svahoch: 12-25 stredne ťažké až ťažké kambizeme modálne z ostatných substrátov na výrazných svahoch: 12-25, stredne ťažké až ťažké kambizeme pseudoglejové, na výrazných svahoch: 12-25, stredne ťažké až ťažké, lokálne veľmi ťažké luvizeme kultizemné pseudoglejové až pseudogleje kultizemné luvizemné, z polygenetických hlín s prímesou skeletu, stredne ťažké Hydrologická kategória 85 LMag až PGaI 86 PZa(m) podzoly kultizemné (alebo modálne), ľahké 87 rendziny kultizemné a rendziny kultizemné kambizemné, stredne Rm, hlboké, zo zvetralín vápencov a dolomitov, stredne ťažké až ťažké, Rk lokálne veľmi ťažké 88 RMa, HMa e, KMa e regozeme kultizemné, lokálne hnedozeme kultizemné erodované alebo kambizeme kultizemné erodované, zo slieňov alebo ílov, stredne ťažké až ťažké, lokálne veľmi ťažké 89 PGa(m) pseudogleje kultizemné (alebo modálne), na polygénnych hlinách so skeletom, stredne ťažké až ťažké 90 Ra(m) rendziny kultizemné (alebo modálne), plytké, stredne ťažké až ľahké 91 RMa regozeme kultizemné, na slieňoch alebo íloch, ťažké až veľmi ťažké 92 Rm rendziny modálne, na výrazných svahoch: 12-25 o, stredne ťažké až ťažké, lokálne veľmi ťažké 93 RMm regozeme modálne, na výrazných svahoch: 12-25 o, stredne ťažké až ťažké, lokálne veľmi ťažké 94 GLa(m) gleje kultizemné (alebo modálne), stredne ťažké, ťažké až veľmi ťažké D 95 OMa(m) organozeme kultizemné (alebo modálne) rašelinové pôdy D 96 SKa,Sa slaniská kultizemné a slance kultizemné D 97 litozeme modálne a rankre modálne(extrémne skeletovité pôdy), obsah LIm,RNm skeletu v celom profile nad 80%, alebo s výskytom horniny do 0,1m od povrchu 98 GLa(m) gleje kultizemné (alebo modálne), ťažké až veľmi ťažké D 99 RMm regozeme modálne na neogénnych piesočnatých substrátoch, na výrazných svahoch: 12-25 o, ľahké 00 pôdy na zrázoch nad 25 o (bez rozlíšenia typu pôdy) nebonitované Vysvetlivky:,D,,,
V tabuľke je použitá, geneticko-agronomická klasifikácia pôdnych jednotiek (GKP); pokiaľ sú uvedené pri niektorých HPJ dve hydrologické kategórie, použije sa pre konkrétnu lokalitu tá hodnota, ktorá lepšie zodpovedá konkrétnym vlastnostiam pôdy v danej lokalite (napr. zrnitosti pôdy, infiltračnej schopnosti pôdy. drenážnym vlastnostiam, a pod). Pôdny druh = hydrologická kategória 2.krok Vypočítame intenzitu náhradného prívalového dažďa i d,n podľa Duba (ntal et al., 2004) a výšku návrhovej zrážky H Z : i 19,2, (1) d N 0,675 t b 150 p n d, N kde: i d, N - intenzita náhradného prívalového dažďa [mm. min -1 ], p - periodicita náhradného prívalového dažďa (p > 0,1), t d, N - trvanie náhradného prívalového dažďa [min], n - parameter vyjadrujúci vplyv lokality, konkrétne hodnoty priemerného denného zrážkového úhrnu za obdobie máj-august H zd, pričom: n = 0,25, ak n = 0,30, ak n = 0,35, ak H Z, d > 8,5 mm, 7,5 H Z, d 8,5 mm, H Z, d < 7,5 mm, b - faktor vyjadrujúci vplyv doby trvania náhradného prívalového dažďa, pričom: b = 5. t d, N, ak t d, N < 15 min., b =0, ak 15 t d, N 60 min., t d,n b, ak t d, N > 60 min.. 30 H Z id, N td, N (2) kde: H Z - výška návrhovej zrážky [mm], i d, N - intenzita náhradného prívalového dažďa [mm. min -1 ], t d, N - trvanie náhradného prívalového dažďa [min].
3. krok Podľa rovnice (3) určíme, akú hodnotu môže mať číslo odtokovej krivky ochranného pásu pre výšku návrhovej zrážky H Z [mm]: 5080 N (3) D H 50,8 Z kde, N D - číslo odtokovej krivky ochranného pásu, H Z - výška návrhovej zrážky [mm]. 4. krok Z hodnôt N kriviek uvedených v tabuľke č. 3 zistíme: a) či existujú také podmienky pre pôdu príslušnej hydrologickej kategórie určenej v kroku 1, ktorých číslo N< hodnote určenej v kroku 3? b) ak existujú, ktoré sú pre naše podmienky najvhodnejšie? Tab. 3: Priemerné ročné hodnoty N pre IPZ=II (Ven Te how, 1964; upravené Muchová, ntal, 2013) Využívanie pôdy Úhor, čerstvo kyprený Širokoriadkové plodiny (napr. kukurica siata) Obrábanie pôdy Kvalita pôdneho krytu N - hodnota podľa hydrologických kategórii pôd D Holá pôda 77 86 91 94 pozberové zvyšky pokrývajú najmenej na 5% povrchu počas zlá 76 85 90 93 celého dobrá 74 83 88 90 v priamych riadkoch (*) zlá 72 81 88 91 v priamych riadkoch (**) dobrá 67 78 85 89 v priamych riadkoch + pozberové zvyšky na 5 až 20 % povrchu počas celého zlá 71 80 87 90 v priamych riadkoch + pozberové zvyšky na viac ako 20 % povrchu počas celého dobrá 64 75 82 85 (*) zlá 70 79 84 88 (**) dobrá 65 75 82 86 + pozberové zvyšky na 5 až 20 % povrchu počas celého zlá 69 78 83 87 + pozberové zvyšky na viac ako 20 % povrchu počas celého dobrá 64 74 81 85 + pozberové zvyšky na 5 až 20 % povrchu počas celého zlá 66 74 80 82 + pozberové zvyšky na viac ako 20 % povrchu počas celého dobrá 62 71 78 81 + pozberové zvyšky na 5 až 20 % povrchu počas celého zlá 65 73 79 81 + terasovanie, pásové pestovanie
Využívanie pôdy Úzkoriadkové plodiny (napr. pšenica) Úzkoriadkové plodiny (napr. pšenica) Viacročné krmoviny, dočasné lúky strukoviny Pasienky s pokryvom Lúky, TTP bez rozlíšenia Kroviny s pokryvom povrchu pôdy Sady Obrábanie pôdy + pozberové zvyšky na viac ako 20 % povrchu počas celého + terasovanie, pásové pestovanie Kvalita pôdneho krytu N - hodnota podľa hydrologických kategórii pôd D dobrá 61 70 77 80 v priamych riadkoch (*) zlá 65 76 84 88 v priamych riadkoch (**) dobrá 63 75 83 87 v priamych riadkoch + pozberové zvyšky na 5 až 20 % povrchu počas celého v priamych riadkoch + pozberové zvyšky na viac ako 20 % povrchu počas celého zlá 64 75 83 86 dobrá 60 72 80 84 (*) zlá 63 74 82 85 (**) dobrá 61 73 81 84 + pozberové zvyšky na 5 až 20 % povrchu počas celého zlá 62 73 81 84 + pozberové zvyšky na viac ako 20 % povrchu počas celého dobrá 60 72 80 83 + pozberové zvyšky na 5 až 20 % povrchu počas celého zlá 61 72 79 82 + pozberové zvyšky na viac ako 20 % povrchu počas celého dobrá 59 70 78 81 + pozberové zvyšky na 5 až 20 % povrchu počas celého zlá 60 71 78 81 + terasovanie, pásové pestovanie + pozberové zvyšky na viac ako 20 % povrchu počas celého + terasovanie, pásové pestovanie dobrá 58 69 77 80 v priamych riadkoch (*) zlá 66 77 85 89 v priamych riadkoch (**) dobrá 58 72 81 85 (*) zlá 64 75 83 85 (**) dobrá 55 69 78 83 + terasovanie zlá 63 73 80 83 + terasovanie dobrá 51 67 76 80 < 50 % alebo spásané, nemulčované zlá 68 79 86 89 50-75 %, spásané priemerná 49 69 79 84 > 75 %, nespásané, resp. zriedkavo spásané dobrá 39 61 74 80 pokosené, nespásané - 30 58 71 78 < 50 % zlá 48 67 77 83 50-75 % priemerná 35 56 70 77 > 75 % dobrá 30 48 65 73 Pôda medzi pestovanými plodinami bez vegetačného krytu zlá 57 73 82 86 50 % plochy medzi pestovanými plodinami (každý druhý priemerná 43 65 76 medziriadok) s vegetačným krytom 82 50 % plochy mimo pestovaným plodín (ovocné stromy, kríky) je pokryté vegetáciou (trvalý trávny porast, kvetnaté pásy, dobrá 32 58 72 79
Využívanie pôdy Obrábanie pôdy Kvalita pôdneho krytu N - hodnota podľa hydrologických kategórii pôd D burina...) Pôda medzi pestovanými plodinami bez vegetačného krytu zlá 57 73 82 86 50 % plochy medzi pestovanými plodinami (každý druhý Vinice, priemerná 43 65 76 82 medziriadok) s vegetačným krytom chmeľnice 50 % plochy mimo pestovaným plodín (vinič, chmeľ) je pokryté dobrá 32 58 72 79 vegetáciou (trvalý trávny porast, kvetnaté pásy, burina...) povrch bez opadu, bez kríkov, spásaný zlá 45 66 77 83 Lesy povrch čiastočne pokrytý opadom a kríkmi priemerná 36 60 73 79 Lesy povrch úplne pokrytý opadom, kríkmi, nespásaný dobrá 30 55 70 77 Poľn. dvory - 59 74 82 86 Komunikácie Intravilán Intravilán Nepriepustné plochy v extraviláne s priekopami - dláždené, živičné, makadamové, štrkové, - 83 89 92 93 s priekopami poľné cesty nespevnené, hlinené - 76 85 89 91 poľné cesty nespevnené, hlinené - 72 82 87 89 zlá 68 79 86 89 voľné plochy (trávniky, parky, golfové ihriská, cintoríny) priemerná 49 69 76 84 dobrá 39 61 74 80 nepriepustné areály - dláždené parkoviská, strechy atď. mimo sprievodných pásov - 98 98 98 98 nepriepustné areály - dláždené priekopy mimo sprievodných pásov - 98 98 98 98 nepriepustné areály - dláždené otvorené priekopy (aj so sprievodnými pásmi) - 83 89 92 93 nepriepustné areály - štrkové cesty (aj so sprievodnými pásmi) - 76 85 89 91 nepriepustné areály - zemné cesty (aj so sprievodnými pásmi) - 72 82 87 89 mestské štvrte - obchodné - 89 92 94 95 mestské štvrte - priemyselné - 81 88 91 93 obytné štvrte s priemernou veľkosťou pozemku < 500 m 2-77 85 90 92 obytné štvrte s priemernou veľkosťou pozemku 500-1000 m 2-61 75 83 87 obytné štvrte s priemernou veľkosťou pozemku 1000-1300 m 2-57 72 81 86 obytné štvrte s priemernou veľkosťou pozemku 1300-2000 m 2-54 70 80 85 obytné štvrte s priemernou veľkosťou pozemku 2000-4000 m 2-51 68 79 84 obytné štvrte s priemernou veľkosťou pozemku 4000-8000 m 2-46 65 77 82-98 98 98 98 (*) - ako súčasť osevného postupu s menej ako 50 % zastúpením plodín dlhodobo zlepšujúcich štruktúru pôdy a zvyšujúcich infiltračnú schopnosť pôdy (napr. lucerna, dočasné trávnaté porasty, krmoviny, hustosiate strukoviny). (**) - ako súčasť osevného postupu s viac ako 50 % zastúpením plodín dlhodobo zlepšujúcich štruktúru pôdy a zvyšujúcich infiltračnú schopnosť pôdy (napr. lucerna, dočasné trávne porasty, krmoviny, hustosiate strukoviny). Z uvedeného vyplýva (tab. 2), že podmienke (1) vyhovuje napr.: - les s dobrým stavom pôdneho krytu, ktorého hodnota N D =...
- lúky s dobrým stavom pôdneho krytu, ktorého hodnota N D =... Po zhodnotení prírodných a pôdohospodárskych pomerov záujmového územia sme sa v tomto prípade rozhodli, že ochranný pás bude tvorený... 5. krok Vypočítame hodnotu potenciálnej retencie ochranného pásu D podľa rovnice (4): 1000 10 D 25,4. [mm] (4) N D kde, D - potenciálna retencia ochranného pásu [mm], N D - číslo odtokovej krivky ochranného pásu. 6. krok Zistíme hodnotu N L pre plodinu pestovanú na chránenom páse, pričom použijeme známe vstupné údaje: - pestovaná plodina na chránenom páse - hydrologickú kategóriu pôd - spôsob obrábania pôdy - stav pôdneho krytu - IPZ-II index predchádzajúcich zrážok (pôjde o návrh protieróznych opatrení s celoročným účinnkom!) Hydrologická charakteristika vlhkostného stavu pôd vyjadrená tzv. indexom predchádzajúcich zrážok (IPZ) Tab. 4 Tab. 4: Index predchádzajúcich zrážok IPZ (Ven Te how, 1964) IPZ = elkový úhrn predchádzajúcich zrážok za 5 dní mimo vegetačného obdobia vo vegetačnom období I < 13 (mm) < 36 (mm) II 13 28 (mm) 36 53 (mm) III > 28 (mm) > 53 (mm) a charakteristiky v (tab. 3), v ktorej zistíme hodnotu N L číslo odtokovej krivky chráneného pásu pre vyššie uvedené vstupné údaje (plodinu pestovanú na chránenom pozemku). N L =...
7. krok Pomocou rovníc (5) a (6) vypočítame hodnoty potenciálnej retencie chráneného pásu L a výšky priameho odtoku zrážkovej vody z chráneného pásu H O,L: 1000 10 L 25,4. [mm] (5) N L H O, L Z L 2 H Z 0,2. L [mm] (6) H 0,8. kde, L - potenciálna retencia chráneného pásu [mm], N L - číslo odtokovej krivky chráneného pásu, H O,L - výška priameho odtoku zrážkovej vody z chráneného pásu [mm], - výška návrhovej zrážky [mm]. H Z 8. krok Vypočítame hodnotu šírky (dĺžky) ochranného pásu pomocou rovnice (7): H D Ln. 0,2. O. L D H Z [m] (7) kde, D - dĺžka ochranného pásu [m], L n - dĺžka chráneného pásu [m], - potenciálna retencia ochranného pásu [mm]. D Záver: Pre podmienky skúmaného územia musí byť šírka navrhnutého vsakovacieho ochranného pásu min.... (m).