Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry

Transkript

1 Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry Ing. Miroslav Garaj Odbor Stratégie a vonkajších vzťahov GR ŽSR Starý Smokovec

2 Železnice Slovenskej republiky Stratégia ŽSR Vízia Zabezpečenie modernej, interoperabilnej, bezpečnej, efektívnej, dostupnej a environmentálne priaznivej železničnej infraštruktúry s cieľom zvýšenia jej využitia osobnou aj nákladnou železničnou dopravou. Svojou činnosťou a zákazníckym prístupom vytvárať podmienky na napĺňanie zákonných ustanovení zabezpečenia prevádzkovania dráhy. Riadiť a rozvíjať železničnú infraštruktúru v súlade s potrebami zákazníkov a vytvorením konkurencieschopného prostredia v domácom aj medzinárodnom dopravnom systéme. Misia Prostredníctvom nastavených strategických cieľov ŽSR zabezpečiť infraštruktúru, na ktorej bude možné organizovať spoľahlivú a bezpečnú osobnú a nákladnú železničnú dopravu. Zvýšiť konkurencieschopnosť železničnej infraštruktúry ŽSR voči iným železničným manažérom i voči iným druhom dopravy (najmä cestnej). Pozitívne ovplyvňovať štátnu dopravnú politiku v rámci SR i dopravnú politiku v rámci EÚ v prospech zvyšovania významu železničnej dopravy ako významného, bezpečného a ekologického odvetvia národného hospodárstva. 2

3 Železnice Slovenskej republiky Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Železnice Slovenskej republiky Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. Obchod (nákladná preprava, osobná preprava), prevádzka a údržba dráhových vozidiel Riadenie dopravy, správa a údržba železničnej infraštruktúry Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. od Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. 3

4 Železnice Slovenskej republiky Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sú v zmysle Zákona NR SR č. 513/2009 Z. z. o dráhach manažérom infraštruktúry a zodpovedajú za zverenú železničnú infraštruktúru v oblastiach: správy, výstavby, prevádzky, opráv a údržby. Realizácia výstavby, opráv a údržby má zväčša vplyv i na našich zákazníkov dopravcov. Zabezpečujú nediskriminačný prístup dopravcov k infraštruktúre a infraštruktúrnym službám v zmysle zákona o dráhach. 4

5 Železnice Slovenskej republiky Hlavná činnosť ŽSR prevádzka železničnej infraštruktúry (ŽI) poskytovanie služieb súvisiacich s obsluhou ŽI prideľovanie kapacity ŽI vyberanie úhrad za použitie ŽI riadenie vlakov zriaďovanie a prevádzkovanie železničných, telekomunikačných a rádiových sietí ďalšie podnikateľské činnosti zapísané v OR Stavebná dĺžka tratí km Elektrifikovaných tratí km Dopravní z toho 22 pohraničných prechodových staníc Fínsko Grécko Írsko Španielsko Bulharsko Portugalsko Rumunsko Francúzsko Taliansko Slovinsko Poľsko Anglicko Holandsko Rakúsko Slovensko Maďarsko Luxembursko Nemecko Belgicko Česká republika Hustota železničnej siete vo vybraných krajinách Európy (km/ tis.km 2 ) 0,00 20,00 40,00 60,00 80,00 100,00 120,00 140,00 5

6 Frankfurt Gdansk Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry Železničná infraštruktúra SR Helsinky Talin v správe ŽSR je súčasťou európskej siete koridorov. Územím Slovenska Riga prechádzajú PAN Európske koridory IV, Kaliningrad vetva Va a koridor VI. Ich výstavba je Minsk realizovaná podľa Zásad štátnej Warsawa dopravnej politiky a uznesenia vlády č. 445 z roku 2005 pre dosiahnutie globálneho cieľa Dopravnej politiky SR Decin Cheb Praha Wien Salzburg Katowice Zilina Bratislava Miskolc Budapest Chop Lviv Kiev Odessa do roku 2020 trvalo udržateľnej Graz Lubjana mobility. Rijeka Bucuresti Sarajevo Sofia Istanbul Thessaloniky Alexandropolis 6

7 Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry - koridory 7

8 Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry ŽSR v roku 2009 preinvestovali na modernizáciu železničnej infraštruktúry: 53,5 mil. z Kohézneho fondu EÚ Výsledkom sú dosiahnuté európske parametre tratí, ale aj zadaná ďalšia projektová príprava stavieb. 8

9 Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry rozvojové zámery ŽSR sú ovplyvnené: Stratégiou rozvoja dopravy SR do roku 2020 zámermi MDVaRR SR, resp. SR určenými v Zmluve o prevádzkovaní dráh na príslušné obdobie ustanoveniami Zákona NR SR č. 513/2009 Z. z. o dráhach vo vzťahu k stanoveniu úhrad za používanie železničnej infraštruktúry novou koncepciou spoplatnenia ŽI stanovením nového poplatku v železničnej doprave povinnosťou štátu, ako vlastníka ŽI, hradiť manažérovi infraštruktúry fixnú časť ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich s poskytovaním služieb ŽI, na ktoré sa vzťahuje určovanie úhrad za používanie ŽI regulačným orgánom 9

10 Železnice Slovenskej republiky prehľad projektov modernizácie ŽI Modernizácia úseku Nové Mesto nad Váhom Zlatovce realizácia 22 km ( ) Žilina Krásno nad Kysucou realizácia 20 km ( ) Zriaďovacia stanica Žilina Teplička realizácia ( ) 3.Považská Teplá Žilina zriaď. st. modernizácia 27 km ( ) 1.Beluša Púchov modernizácia 7 km ( ) Liptovský Mikuláš Košice modernizácia 159 km ( ) Žilina Liptovský Mikuláš modernizácia 80 km ( ) TIP Žilina realizácia ( ) Mosty u Jablůnkova Trenčianská Teplá Beluša realizácia 20 km ( ) Nitra - Leopoldov elektrifikácia (po roku 2017) Zwardoň (PKP) 2. Púchov Pov. Teplá modernizácia 17 km ( ) Skalité Serafínov Krásno nad Kysucou Makov Horní Lideč Poprad Tatry Tatranská Lomnica elektrifikácia (po roku 2017 ) Čadca Strelenka Bratislava Rača Nové Mesto nad Váhom modernizovaný úsek 92 km 3. Lednické Rovne Horné Sŕnie Starý Smokovec Stakčín Nitrianske Pravno TRENČÍN Červená Skala Nové Mesto nad Váhom Chynorany Hronská Dúbrava Dobšiná BANSKÁ BYSTRICA Horná Štubňa KOŠICE Poltár Kozárovce Michaľany Hidasnémeti Galanta Kalonda Bratislava Petržalka Šurany Palárikovo Neded Fiľakovo Somoskıújfalu Čata TIP Košice ( ) Košice Čierna nad Tisou modernizácia (do roku 2025) PP TEN T 17 uzol Bratislava ( ) Štúrovo Szob Komárom TIP Bratislava ( ) TIP ZS ( ) Koridor E ERMTS (po roku 2017) Čop (UŽ) Bánréve Úľany nad Žitavou Komárno Čierna nad Tisou Jesenské Nové Zámky Kolárovo Slovenské Nové Mesto Sátoraljaújhely Lenartovce Rusovce Trebišov Rimavská Sobota Lučenec Levice Veľké Kapušany Moldava nad Bodvou Plešivec Zlaté Moravce Šaľa Bánovce nad O. Humenné elektrifikácia (po roku 2017 ) Bánovce nad Ondavou Krásna nad Hornádom Rožňava NITRA Sereď Strážske Medzev Utekáč Zvolen Banská Štiavnica Zohor Rajka Brekov Vranov nad Topľou Kysak Muráň Slavošovce Katarínska Huta TRNAVA Kittsee (OBB) Humenné Spišské Vlachy Prievidza Radošina Bratislava Nové Mesto Margecany Spišská Nová Ves Diviaky Brezno - Halny Brezová pod Bradlom Marchegg (OBB) PP TEN T 17 uzol Bratislava ( ) PREŠOV Poprad Tatry Jelšovce BRATISLAVA HL.ST. Kapušany pri Prešove Spišské Podhradie Levoča Štrba Trenčianska Teplá Leopoldov Devínska Nová Ves Studený Potok Štrbské Pleso Kraľovany Rajec Nemšová Plavecký Mikuláš PP TEN T 17 uzol Bratislava Záhorská Ves (po roku 2017) Hrebienok Liptovský Mikuláš 1. Trenčianske Teplice Jablonica Vrútky Púchov Kúty Brodské Medzilaborce ŽILINA 2. Skalica na Slovensku Holíč nad Moravou Lanžhot Koridor E Kúty Bratislava uzol ETCS ( ) Vlárský průsmyk Veličkou IDS Košice ( ) Bardejov Plaveč Zlatovce Trenčianská Sudoměřice nadteplá Moravou príprava realizácie 11 km ( ) Velká nad Hodonín Lupków (PKP) Muszyna (PKP) Trstená Kúty Štúrovo Implementácia GSM- R ( ) Kúty BA - Štúrovo modernizácia IV. koridoru (po roku 2017) TIP Zvolen - Budča ( ) Zvolen Lučenec Fiľakovo Haniská p. Košiciach elektrifikácia (po roku 2017) varianty/scenáre 10 Modernizácia žst. Čierna nad Tisou ( )

11 Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry Mosty u Jablůnkova Horní Lideč Makov Čadca Krásno nad Kysucou Skalité Serafínov Strelenka Bratislava Rača Nové Mesto nad Váhom modernizovaný úsek 92 km Lanžhot Brodské Sudoměřice nad Moravou Hodonín Kúty Skalica na Slovensku Holíč nad Moravou Jablonica Velká nad Veličkou Brezová pod Bradlom Vlárský průsmyk Horné Sŕnie Nemšová TRENČÍN Nové Mesto nad Váhom Lednické Rovne Trenčianske Teplice Trenčianska Teplá Prievidza Púchov Nitrianske Pravno Rajec Horná Štubňa ŽILINA Diviaky Plavecký Mikuláš Leopoldov Radošina Chynorany Hronská Dúbrava Záhorská Ves Marchegg (OBB) Zohor Devínska Nová Ves TRNAVA Sereď NITRA Jelšovce Zlaté Moravce Kozárovce Banská Štiavnica Kittsee (OBB) BRATISLAVA HL.ST. Rajka Bratislava Nové Mesto Bratislava Petržalka Rusovce Galanta Šaľa Palárikovo Neded Kolárovo Šurany Nové Zámky Úľany nad Žitavou Čata Levice Komárno Štúrovo Szob modernizácia siete zaradenej v európskych železničných koridoroch Komárom 11

12 Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry Mosty u Jablůnkova Zwardoň (PKP) Lanžhot Brodské Sudoměřice nad Moravou Hodonín Kúty Modernizácia úseku Nové Mesto nad Váhom Zlatovce realizácia 22 km ( ) Skalica na Slovensku Holíč nad Moravou Jablonica Velká nad Veličkou Brezová pod Bradlom Horní Lideč Vlárský průsmyk Horné Sŕnie Nemšová TRENČÍN Nové Mesto nad Váhom Strelenka Lednické Rovne Trenčianske Teplice Prievidza Makov Trenčianska Teplá Čadca Púchov Krásno nad Kysucou Nitrianske Pravno Rajec Horná Štubňa Diviaky Skalité Serafínov ŽILINA Vrútky Plavecký Mikuláš Leopoldov Radošina Chynorany Hronská Dúbrava Zvolen Záhorská Ves Marchegg (OBB) Zohor Devínska Nová Ves TRNAVA Sereď NITRA Jelšovce Zlaté Moravce Kozárovce Banská Štiavnica Kittsee (OBB) BRATISLAVA HL.ST. Rajka Bratislava Nové Mesto Bratislava Petržalka Rusovce Galanta Šaľa Palárikovo Neded Kolárovo Šurany Nové Zámky Úľany nad Žitavou Čata Levice Komárno Štúrovo Szob realizácia podľa aktuálnej situácie v období Komárom 12

13 Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry Záhorská Ves Marchegg (OBB) Kittsee (OBB) Lanžhot Brodské BRATISLAVA HL.ST. Rajka Sudoměřice nad Moravou Hodonín Devínska Nová Ves Kúty Zohor Bratislava Petržalka Rusovce Plavecký Mikuláš 1.Beluša Púchov modernizácia 7 km ( ) Skalica na Slovensku Holíč nad Moravou Jablonica Bratislava Nové Mesto Velká nad Veličkou TRNAVA 2. Púchov Pov. Teplá modernizácia 17 km ( ) Brezová pod Bradlom Leopoldov Sereď Galanta Šaľa Palárikovo Neded Kolárovo Vlárský průsmyk TRENČÍN Nové Mesto nad Váhom Radošina NITRA Horní Lideč Horné Sŕnie Nemšová Šurany Jelšovce Nové Zámky 3.Považská Teplá Žilina zriaď. st. modernizácia 27 km ( ) Strelenka Lednické Rovne Trenčianske Teplice Prievidza Chynorany Zlaté Moravce Úľany nad Žitavou Trenčianska Teplá Čata Makov 1. Čadca Púchov Nitrianske Pravno Kozárovce Levice Mosty u Jablůnkova Krásno nad Kysucou Horná Štubňa Hronská Dúbrava Rajec ŽILINA Diviaky Banská Štiavnica Skalité Serafínov súčasnosť - traťové rýchlosti od 80 do 120 km/h (vrátane obmedzení traťovej rýchlosti z dôvodu nevyhovujúcich parametrov oblúkov a prevýšenia) z hľadiska smerových pomerov je najobtiažnejší úsek Nosice Považská Teplá (vzhľadom na Nosickú priehradu) a Horný Hričov zvýšenie rýchlosti prísnejšie parametre v zmysle noriem, posúdenie smerového a výškového vedenia trate (parametre oblúkov, lomy sklonov, medzipriame úseky) SR je viazaná dodržiavať parametre tratí vyplývajúce z európskych dohôd a nariadení Komárno Štúrovo Szob Komárom 13

14 Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry Plánované aktivity v roku , významné projekty: Pokračovanie prác na stavbách Modernizácia stavebných a prevádzkových súborov v žst. Čierna nad Tisou Zahájenie prác na súbore stavieb v rámci TEN T 17 (zelená farba, súbor stavieb) ako súčasti osi Paris Wien - Bratislava Modernizácia trate Kúty št. hr. BA Lamač na 160 km/h a zab. zar. na úroveň ETCS Implementácia GSM-R BA-ŽA-ČA Zavedenie systému ERTMS na Koridore E (Dresden Prague Bratislava/Wien Budapest Bucharest Constanta) Dlhodobý zámer stratégie ŽSR zmena trakcie na koridore č. V - vozebné rameno BA ŽA po roku 2015 Praha Břeclav Marchegg Kúty Zohor BA Lamač Odb. Vinohrady Devínska Nová Ves BA filiálka BRATISLAVA hl. st. Kittsee. Parndorf Rusovce Rajka BA Rača Hegyeshalom Trnava BA predmestie Galanta BA Pálenisko Komárno BA Petržalka Budapest BA východ Odb. Močiar BA Vajnory BA N. M. LETISKO BA ÚNS D. Streda Dunaj ČD PKP Čadca Košice Žilina Leopoldov Nové Zámky Štúrovo 14

15 Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry 15

16 Železnice Slovenskej republiky modernizácia ŽI Modernizácia a rozvoj ŽI realizované za účelom: zabezpečenia konkurencieschopnosti ŽI v SR so susednými štátmi zabezpečenia nárastu prepravných tokov po sieti ŽSR zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy zlepšenie služieb pre zákazníkov ŽSR zlepšenia postavenia železničnej dopravy na dopravnom trhu úspora jazdných časov na modernizovaných tratiach Cestovná doba pôvodná / po modernizácii // úspora Úsek trate v min pre vlaky kategórie IC Ex R Bratislava - Nové Mesto n/váhom 70/54/16 65/57/8 88/63/25 Nové Mesto n/váhom - Púchov 51/36/15 51/36/15 46/40/6 Púchov -- Žilina 33/30/3 33/30/3 38/33/5 Spolu 154/120/34 149/123/26 172/136/36 16

17 Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry Dopady na prevádzku: Uvádzané práce nebudú mať zásadnejší vplyv na priepustnosť železničných tratí. Predpokladané výluky na Považí sú prevádzkovo riešené prirážkami na cestovných dobách medzi stanicami ( 3 5 min). Následky výluk pre nákladnú dopravu odklonová vozba, meškania nákladných vlakov, reálna vozba vlakov v nočných hodinách. Dobudovanie zriaďovacej stanice Žilina Teplička umožní zlúčiť vlakotvorné práce z Vrútok a troch žilinských obvodov do jedného bodu, čo prispeje k zrýchleniu pohybu záťažových prúdov v tomto regióne. Aktuálne informácie o výlukách: sekcia železničná dopravná cesta. 17

18 Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry Ďalšou z aktivít ŽSR na zlepšenie podmienok pre intermodálnu prepravu je podpora siete verejných terminálov poskytujúcich terminálové služby na nediskriminačnom prístupe v prepojení na logistické centrá za účelom efektívneho zabezpečovania logistických služieb. Zámery sú naplnením Operačného programu Doprava (OPD) - Prioritnej osi 3 - programového dokumentu Slovenskej republiky pre čerpanie pomoci z fondov Európskej únie v sektore dopravy na roky Tento dokument obsahuje súbor cieľov a prioritných osí zahrňujúcich viacročné opatrenia na ich dosiahnutie. Realizované budú s využitím finančnej pomoci z Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). Terminály budú vyhovovať podmienkam dohody AGTC. 18

19 Stratégia ŽSR v oblasti obnovy železničnej infraštruktúry ŽSR napĺňajú ciele OPD podporou výstavby TIP v Košiciach, Žiline, Leopoldove a trimodálneho terminálu v Bratislave. Celkový investičný náklad stavieb činí 175,4 mil. a doba výstavby sa predpokladá v rokoch Terminály sú lokalizované na európskych dopravných trasách a ponúknu dopravcom v intermodálnej preprave úplný servis služieb. 19

20 Železnice Slovenskej republiky návrh systému stanovenia úhrad za použitie ŽI Hlavná činnosť ŽSR prevádzka železničnej infraštruktúry (ŽI), poskytovanie služieb súvisiacich s obsluhou ŽI prideľovanie kapacity ŽI vyberanie úhrad za použitie ŽI riadenie vlakov vrátane signalizácie, regulácie, odbavovania, spojenia a zabezpečenia informácií o pohybe vlaku zriaďovanie a prevádzkovanie železničných, telekomunikačných a rádiových sietí ďalšie podnikateľské činnosti zapísané v OR Úhrady od dopravcov za použitie ŽI Dotácia zo ŠR pre ŽSR na prevádzkovanie ŽI 20

21 Železnice Slovenskej republiky návrh systému stanovenia úhrad za použitie ŽI Systém spoplatňovania ŽI Zákon o dráhach je v súlade so Smernicou Európskeho Parlamentu a Rady č. 2001/14/ES z 26. februára Železničné podniky majú za úhradu nárok na minimálny prístupový balík a na traťový prístup k servisným zariadeniam a k službám. Poskytovanie týchto železničných služieb musí manažér infraštruktúry zabezpečovať všetkým užívateľom železničnej infraštruktúry rovnocenne a nediskriminačným spôsobom. Ak manažér infraštruktúry ponúka aj niektoré z doplnkových služieb, musí ich poskytnúť na požiadanie každému železničnému podniku. Železničné podniky môžu požadovať od manažéra infraštruktúry alebo od iných osôb poskytovanie vedľajších služieb. 21

22 Východiská pre návrh úhrad za použitie ŽI Zákon NR SR č. 513/2009 o dráhach a Výnos ÚRŽD č.2/2010 z o regulačnom rámci pre určovanie úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre Princípy spoplatňovania regulovaných cien určenie rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov (obdobie r.2011) ich členenie na fixné a variabilné náklady 75/25 úhrada fixných nákladov vlastníkom dráhy t.j. štátu (zmluva) úhrada variabilných nákladov používateľmi ŽI dopravcovia úhrady sú bez zisku Úhrady budú zohľadňovať nasledovné kritériá: atraktivitu služby (kategorizácia tratí, osobných a nákladných staníc) druh vlaku (v osobnej doprave) ďalšie produktové koeficienty a bonifikácie (prekročená ložná miera, rezervácia, ad hoc vlaky, kombinovaná doprava a pod., externality a pod.) 22

23 Štruktúra a tvorba nového systému stanovenia úhrad za použitie ŽI Poplatok za použitie ŽI Ump = U1 + U2 + U3 Minimálny prístupový balík ŽI = Ump + Utp Utp = U4 + U5 + U6 Traťový prístup k servisným zariadeniam U1 U2 U3 U4 U5 U6 Cena za pridelenie kapacity Organizovanie a riadenie dopravy Zabezpečenie prevádzkyschopnosti ŽI Používanie el. napájacieho zariadenia trakčného prúdu Osobné stanice, ich budovy a zariadenia Nákladné terminály, Zriaďovacie stanice a zariadenia na zostavovanie vlakov rezervácia vlkm hrtkm k x hrtkm zastavenia použitie V úhradách nie je zahrnutý posun a TK 23

24 Porovnanie systémov spoplatňovania Do Od cena stanovená na základe EON za rok 2005 nezohľadňuje makroekonomické vplyvy na EON nezohľadňuje princíp skutočného využívania služieb (spoločná pre OD a ND - zahŕňa celkové náklady ŽSR vrátane služieb posunu a TK) podlieha regulácii ÚRŽD výnosy z poplatku pokrývajú cca 46% EON cena stanovená na základe aktualizovanej prognózy EON na rok 2011 v poplatku je zohľadnený princíp skutočného využívania služieb (každý platí za to, čo skutočne využíva) podlieha regulácii ÚRŽD výnosy z poplatku pokrývajú cca 24% EON 24

25 Ďakujem za pozornosť 25