ANALÝZA KAPACITY CESTNÝCH DOPRAVCOV V PRÍMESTSKEJ AUTOBUSOVEJ DOPRAVE V KOŠICKOM KRAJI

Transkript

1 ANALÝZA KAPACITY CESTNÝCH DOPRAVCOV V PRÍMESTSKEJ AUTOBUSOVEJ DOPRAVE V KOŠICKOM KRAJI Jozef Gnap 1, Miloš Poliak 2 1. Analýza priemerného veku autobusov v SR Prímestská autobusová doprava je zabezpečovaná z pozície samosprávnych krajov, preto aj hodnotiť kapacitu dopravcov vo vzťahu k vozidlovému parku je potrebné vo vzťahu k sledovanému obsluhovanému územiu. Vo vzťahu k priemernému veku autobusov (kategória M 2 a M 3 ) evidovaných k podľa zdrojov PZ SR je na obr. 1 a tab. v 1 spracovaná štatistika priemerného veku autobusového parku v SR podľa jednotlivých krajov. V priemere najnovší vozidlový park zložený z autobusov existuje v Bratislavskom kraji (13,102 rokov), druhý najnovší autobusový park je evidovaný v Košickom kraji (14,018 rokov). Obr. 1 Priemerný evidovaných vek autobusov k podľa krajov SR 1 Prof. Ing. Jozef Gnap, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 1, Žilina, Jozef.Gnap@fpedas.uniza.sk 2 Ing. Miloš Poliak, PhD. Žilinská univerzita v Žiline, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 1, Žilina, Milos.Poliak@fpedas.uniza.sk 1/

2 Tab. 1. Priemerný vek evidovaných autobusov podľa krajov Kraj Priemerný vek Kraj Priemerný vek Bratislavský 13,102 Banskobystrický 15,137 Trnavský 15,142 Prešovský 15,082 Trenčiansky 16,417 Košický 14,018 Nitriansky 15,984 Žilinský 15,463 Pokiaľ ide o najstarší priemerný vek autobusového parku evidovaného v kraji, je ním autobusový park Trenčianskeho kraja s priemerným vekom 16,417 rokov. Rovnako, ako existujú rozdiely medzi krajmi, vo vzťahu k priemernému veku evidovaného autobusového parku, existujú rozdiely aj v rámci jednotlivých okresov. Z toho dôvodu je v tab. 2 a na obr. 2 spracovaná štatistika priemerného veku evidovaných autobusov podľa okresov riešeného územia Košického kraja. Ako je vidieť z obr. 2, tmavšie plochy okresov poukazujú na starší vozidlový park. Najnižší priemerný vek evidovaných autobusov je v okrese Košice (11,269 roka), s najstarším priemerným vekom autobusového parku sú okresy Gelnica, Sobrance a Košice okolie, v ktorých priemerný vek nadobúda hodnotu nad úrovňou 18-tich rokov. Tab. 2 Priemerný vek evidovaných autobusov podľa okresov Košického kraja Okres Priemerný vek Okres Priemerný vek Košice 11,269 Rožňava 16,493 Košice okolie 18,479 Sobrance 19,143 Gelnica 21,000 Spišská Nová Ves 15,997 Michalovce 14,813 Trebišov 16,490 Obr. 2 Priemerný vek evidovaných autobusov k podľa okresov Košického kraja 1/

3 Košický kraj v rámci SR nie je krajom izolovaným, pretože medzi susednými okresmi ostatných krajov a Košickým krajom existujú silné prepravné prúdy, ktoré sú zabezpečované autobusmi evidovanými aj v týchto okresoch. Ide predovšetkým o okresy Prešov, Poprad a Levoča, preto na obr. 3 je znázornený priemerný vek autobusového parku aj v susedných okresoch Košického kraja. Zo susedných okresov najnižší priemerný vek evidovaných autobusov je v Prešovskom okrese (13,838 rokov), v intervale 15 až 15,5 roka sú okresy Poprad, Vranov nad Topľou, Humenné, v intervale 15,5 až 16 rokov okres Brezno a najstarší autobusový park je v okresoch Levoča a Revúca s vekom evidovaných autobusov nad úrovňou 17-tich rokov. Obr.3 Priemerný vek evidovaných autobusov v okresoch Prešovského a Banskobystrického kraja s významnými prepravnými vzťahmi s Košickým krajom Kapacitu dopravcov okrem priemerného veku autobusového parku je možné ešte definovať počtom evidovaných autobusov. V tab. 2 je preto spracovaná prehľadná analýza počtu evidovaných autobusov (kategória M 2 a M 3 ) podľa jednotlivých okresov krajov s uvedením aj priemerného veku týchto autobusov k /

4 Obr. 4 Podiel počtu evidovaných autobusov v Košickom kraji V sledovanom území Košického kraja k bolo evidovaných celkovo autobusov. Tu je potrebné uviesť, že aj keď v okresoch Gelnica, Košice okolie a Sobrance je výrazne zastaralý autobusový park, ide o výrazne nízky podiel z celkového počtu autobusov (spolu iba 5,6 %). Na obr. 4 je znázornený podiel evidovaných autobusov v jednotlivých okresoch kraja. Najvyšší podiel je v okresoch Košice (42,9 %) a Michalovce (18,2 %), v ktorých sídlia aj najväčší dopravcovia zabezpečujúci dopravnú obslužnosť Košického kraja SAD KDS, a. s. a SAD Michalovce, a.s. Tab. 2 Priemerný vek autobusov v SR k Kraj Okres Počet vozidiel Priemerný vek Bratislavský Bratislava ,424 Malacky 68 19,029 Pezinok 27 19,556 Senec 39 19,054 BA spolu ,102 Trnavský Trnava ,603 Dunajská Streda ,331 Galanta 49 19,042 Hlohovec 28 16,333 Piešťany ,804 Senica 93 16,174 Skalica 68 16,088 TT spolu ,142 Trenčiansky Trenčín ,728 Bánovce n. B ,922 Ilava 93 17,688 Myjava 29 17,552 Nové Mesto n. V ,766 Partizánske 26 21,077 1/

5 Kraj Okres Počet vozidiel Priemerný vek Považská Bystrica ,396 Prievidza ,596 Púchov ,040 TN spolu ,417 Nitriansky Nitra ,687 Komárno ,309 Levice ,877 Nové Zámky ,561 Šaľa 39 19,128 Topoľčany 57 20,964 Zlaté Moravce 41 19,244 NR spolu ,984 Banskobystrický Banská Bystrica ,651 Banská Štiavnica 10 24,900 Brezno ,957 Detva 57 16,093 Krupina 18 18,667 Lučenec ,894 Poltár 11 19,636 Revúca 41 18,073 Rimavská Sobota ,055 Veľký Krtíš 70 16,697 Zvolen ,339 Žarnovica 59 16,508 Žiar nad Hronom 84 15,253 BB spolu ,137 Prešovský Prešov ,873 Bardejov 91 14,720 Humenné ,246 Kežmarok 17 16,706 Levoča 16 18,438 Medzilaborce 9 19,444 Poprad ,458 Sabinov 19 18,333 Snina 40 16,600 Stará Ľubovňa 62 15,492 Stropkov 9 16,222 Svidník 17 20,647 Vranov nad Topľov ,035 PO spolu ,082 Košický Košice ,269 Košice-okolie 48 18,479 Gelnica 6 21,000 Michalovce ,813 Rožňava 95 16,495 Sobrance 14 19,143 Spišská Nová Ves ,977 Trebišov ,490 KE spolu ,018 Žilinský Žilina ,169 Bytča 4 21,000 1/

6 Kraj Okres Počet vozidiel Priemerný vek Čadca ,233 Dolný Kubín ,291 Kysucké Nové Mesto 25 17,240 Liptovský Mikuláš ,083 Martin ,729 Námestovo 48 18,426 Ružomberok ,674 Turčianske Teplice 8 21,750 Tvrdošín 36 18,389 ZA spolu ,463 Slovenská republika , Analýza kapacity autobusov zabezpečujúcich prímestskú autobusovú dopravu v Košickom kraji V analýze spracovanej v predchádzajúcej kapitole výstupy obsahujú akékoľvek evidované vozidlá kategórie M 2 a M 3, ktoré je možné využiť na dopravnú obslužnosť, ale v skutočnosti nezabezpečujú iba prímestskú autobusovú doprava, ale taktiež mestskú autobusovú dopravu, diaľkovú, medzinárodnú pravidelnú a nepravidelnú dopravu. Preto v tejto kapitole je spracovaná analýza kapacity autobusového parku dvoch najväčších dopravcov, ktorí v Košickom kraji zabezpečujú v rámci prímestskej autobusovej dopravu takmer 100 %-nú dopravnú obslužnosť (s výnimkou malých autobusových dopravcov). Ide o dva podniky: SAD Košická dopravná spoločnosť, a.s., ktorá zabezpečuje dopravnú obslužnosť v okresoch Košice, Košice okolie, Gelnica, Spišská Nová Ves a Rožňava, SAD Michalovce, a.s., ktorá zabezpečuje dopravnú obslužnosť v okresoch Michalovce, Trebišov a Sobrance. SAD Košická dopravná spoločnosť, a. s. premenovaná na eurobus, a.s. Uvedený dopravca v rámci prímestskej autobusovej dopravy prevádzkuje 298 autobusov. Pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti dopravca používa 15 druhov autobusov, z ktorých v priemere najvyšší vek dosahujú autobusy Karosa C732 (18,6 roka), najnovšie sú v priemere autobusy Karosa C 954 (2,94 roka). Na obr. 5 je spracovaná štatistika prevádzkovaných autobusov dopravcom SAD KDS, a.s. podľa podielu jednotlivých druhov autobusov. Najväčší podiel autobusov prímestskej autobusovej dopravy prevádzkuje dopravca Karosu C 734, až 54,4 % z celkového počtu autobusov. Viac ako 5 %-ný podiel dosahujú taktiež autobusy Karosa LC 735, Karosa B732, Karosa C 744 a Karosa C /

7 2,3% 11,4% 3,4% 0,7% 1,0% 0,3% 0,3% 0,3% 0,3% 4,0% 6,0% 54,4% 7,7% 0,7% 7,0% KAROSA C 734 KAROSA LC 735 KAROSA LC 736 KAROSA B 732 KAROSA C 744 KAROSA C 934 KAROSA C 943 KAROSA C 954 GRANUS MERCEDES Vario IRISBUS Ares SOR 9,5 SLOV BUS NOVOPLAN IRISBUS, CITI Obr.5 Podiel prímestských autobusov prevádzkovaných SAD KDS, a.s. SAD Michalovce, a. s. Uvedený dopravca v rámci prímestskej autobusovej dopravy prevádzkuje 203 autobusov. Pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti dopravca používa 15 druhov autobusov, z ktorých v priemere najvyšší vek dosahujú autobusy Karosa LC 735 (18,3 roka), najnovšie sú v priemere autobusy SOR C 10,5 (3,07 roka). Na obr. 6 je spracovaná štatistika prevádzkovaných autobusov dopravcom SAD Michalovce, a.s. podľa podielu jednotlivých druhov autobusov. Najväčší podiel autobusov prímestskej autobusovej dopravy prevádzkujúcich dopravcom je Karosa C 734, až 59,6 % z celkového počtu autobusov. Viac ako 5 %-ný podiel dosahujú taktiež autobusy Karosa LC 735 a SOR 10,5. 1,0% 4,9% 6,9% 3,0% 0,5% 0,5% 1,5% 3,4% 2,5% 0,5% 3,0% 1,0% 59,6% 3,9% 7,9% KAROSA C 734 KAROSA LC 735 KAROSA LC 736 KAROSA B 731 KAROSA B 732 IKARUS KAROSA C 744 KAROSA C 934 KAROSA C954 SOR C 7,5 SOR C 9,5 SOR C 10,5 MERCEDES GRANUS SB 134 Obr.6 Podiel prímestských autobusov prevádzkovaných SAD KDS, a.s. 1/

8 2.1 Štruktúra autobusov prímestskej autobusovej dopravy v Košickom kraji Pri hodnotení typovej štruktúry autobusov prímestskej autobusovej dopravy v Košickom kraji je potrebné vychádzať z údajov dopravcov SAD KDS, a.s. a SAD Michalovce, a.s. Na obr. 7 je spracovaný prehľad počtu a podielu jednotlivých typov autobusov prevádzkujúcich prímestskú autobusovú dopravu v Košickom kraji. Najväčší podiel predstavujú autobusy Karosa C734 (56,5 %), ktorých v rámci celého kraja pri zabezpečení prímestskej autobusovej doprave sa prevádzkuje 283 kusov. Nad 10 kusov prevádzkovaných autobusov jedného typu patria tiež Karosa LC 735, Karosa C 954, Karosa B 732, Karosa C 744, Karosa C 934, Mercedes Vario, SOR C 10,5, SOR C 9,5 a autobus Karosa LC ,8% 2,6% 2,0% 1,6% 0,4% 0,4% 0,4% ; 0,2% 0,2% 0,2% 0,2% 3,2% 3,8% 4,6% 5,8% 56,5% 7,4% 7,4% KAROSA C 734 KAROSA LC 735 KAROSA C 954 KAROSA B 732 KAROSA C 744 KAROSA C 934 MERCEDES Vario SOR C 10,5 SOR C 9,5 KAROSA LC 736 GRANUS KAROSA B 731 SOR C 7,5 SB 134 IRISBUS Ares IKARUS KAROSA C 943 NOVOPLAN IRISBUS, CITI Obr.7 Podiel jednotlivých typov autobusov prevádzkovaných v prímestskej autobusovej doprave v Košickom kraji k Záver Z uvedenej analýzy vyplýva, že privatizácia časti podielov v akciových spoločnostiach Slovenskej autobusovej dopravy a fiškálna decentralizácia nezabezpečila dostatočnú obnovu autobusového parku v SR. Vzhľadom na riešenie pilotného projektu Plán dopravnej obslužnosti hromadnou osobnou dopravou Košického kraja sme sa zamerali na kapacity dopravcov tohto kraja [3]. Čo sa týka obnovy autobusov, najmä v prímestskej autobusovej doprave je len čiastočná a zväčša na báze autobusov značky Karosa. Na obr. 8 je spracované porovnanie dosiahnutých priemerných jazdných výkonov prímestských autobusov v rámci krajov v SR. Košický kraj dosahuje podpriemerné hodnoty. Až po dôkladnej analýze zabezpečovania dopravnej obslužnosti je však možné vyvodiť 1/

9 závery vo vzťahu k tomu, či je možné po optimalizácii v podmienkach Košického kraja realizovať s prímestskými autobusmi vyššie jazdné výkony. Z tohto dôvodu v ďalšej analýze kapacity dopravnej obslužnosti budeme uvažovať s jazdným výkonom jedného autobusu na úrovni km/rok. Jednotkové náklady závisia od ročného jazdného výkonu [1]. Obr. 8 Porovnanie priemerných jazdných výkonov prímestských autobusov v jednotlivých krajoch SR v roku 2004 Aby bolo možné stanoviť kapacitu dopravnej obslužnosti, je ďalej potrebné zistiť kapacity jednotlivých dopravných prostriedkov zabezpečujúcich dopravnú obslužnosť Košického kraja. Bola vykonaná analýza za každé prevádzkované vozidlo vzhľadom na disponibilný počet miest na sedenie a státie. Celkový objem ponuky prepravy je vypočítaný súčtom ponuky dopravcov vykonávajúcich prepravu v rámci Košického samosprávneho kraja, je miesto km. Vzhľadom na to, že v prímestskej autobusovej doprave bol v roku 2004 realizovaný prepravný výkon tis. oskm, je možné konštatovať, že ponuka prepravy v miesto km je v Košickom kraji využitá na 29,12 %. To znamená, že dopravcovia majú dostatočnú kapacitu na plnenie zmlúv o výkone vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave. Príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia projektu: GNAP, J. a kol.: Fiškálna decentralizácia a zmeny v legislatíve EÚ a jej vplyv na financovanie a kvalitu hromadnej osobnej dopravy v SR, projekt VEGA 1/3786/06, Žilinská univerzita v Žiline Literatúra: [1] GNAP, J.: Kalkulácia vlastných nákladov a tvorba ceny v cestnej doprave, 2. vydanie, Žilinská univerzita v Žiline- EDIS vydavateľstvo ŽU, Žilina 2002 [2] GNAP, J. a kol.: Fiškálna decentralizácia a zmeny v legislatíve EÚ a jej vplyv na financovanie a kvalitu hromadnej osobnej dopravy v SR, projekt VEGA 1/3786/06, Žilinská univerzita v Žiline [3] GNAP, J. a kol.: Vypracovanie a poskytnutie plánu dopravnej obslužnosti pilotná štúdia, Správa z riešenia projektu časť 2, PRODOS, Žilinská univerzita v Žiline, 2007 Lektoroval: Ing. Vladimír Konečný, PhD., Žilinská univerzita v Žiline Zadané na uverejnenie: 21. mája /