SCIENTIFIC PAPERS OF THE UNIVERSITY OF PARDUBICE

Transkript

1

2 SCIENTIFIC PAPERS OF THE UNIVERSITY OF PARDUBICE Serie D Faculty of Economic and Adminitration No. 33 (1/2015) Vol. XXII

3 SCIENTIFIC PAPERS OF THE UNIVERSITY OF PARDUBICE Serie D Faculty of Economic and Adminitration No. 33 (1/2015) Vol. XXII Regitration MK ČR E ISSN X (Print) ISSN (Online) Contribution in the journal have been reviewed and approved by the editorial board. Contribution are not edited. Univerity of Pardubice, 2015

4 S hlubokou lítotí jme přijali oznámení, že náhle odešla paní doc. Ing. Alžbeta Foltínová, CSc., uznávaná odbornice v oblati podnikové ekonomiky a financí. Docentka Foltínová půobila na Katedře podnikovohopodárké Fakulty podnikového manažmentu Ekonomické univerzity v Bratilavě. S Fakultou ekonomicko-právní dlouhodobě polupracovala, půobila jako odborná recenzentka a členka vědecké rady čaopiu Scientific Paper of the Univerity of Pardubice, Serie D. Čet její památce.

5 ABOUT JOURNAL Scientific Paper of the Univerity of Pardubice, Serie D journal aim to be an open platform for publication of innovative reult of theoretical, applied and empirical reearch acro a broad range of dicipline uch a economic, management, finance, ocial cience, law, computer cience and ytem engineering with the intention of publihing reearch reult, primarily academic and tudent of doctoral tudy programme in the Czech Republic and abroad. The journal i publihed every year ince 1996 and paper are ubmitted to review. The paper i included in the Lit of reviewed non-impacted periodical publihed in the Czech Republic, it i alo monitored by EBSCO Publihing and ProQuet and it i publihed 3x per year. CONTENTS POROVNANIE EKONOMICKEHO ROZVOJA SLOVENSKEJ REPUBLIKY A ČESKEJ REPUBLIKY NA ZÁKLADE INDEXU GLOBALNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI COMPARISON OF ECONOMIC DEVELOPMENT OF THE SLOVAK REPUBLIC AND THE CZECH REPUBLIC BASED GLOBAL COMPETITIVENESS INDEX BONDAREVA IRINA, TOMČÍK RÓBERT... 6 THE CZECH SCIENCE PARK CRITICAL LOCATION FACTOR ANALASIS ČÍŽEK PETR PŘÍPAD ČESKÉHO TEXTILNÍHO A ODĚVNÍHO PRŮMYSLU A EKONOMICKÁ BEZPEČNOST REGIONŮ THE CASE OF THE CZECH TEXTILE AND CLOTHING INDUSTRY AND ECONOMIC SECURITY OF REGIONS GLOGAROVÁ MICHAELA, KRAFTOVÁ IVANA SOURCE ASPECTS IN THE REFORM OF LOCAL SELF-GOVERNMENT IN SLOVAK REPUBLIC IMROVIČ MICHAL, ŠVIKRUHA MARTIN AN EMPIRICAL ANALYSIS OF SHARE PRICE DETERMINANTS IN NIGERIA: A DIVIDEND AND NET ASSET REPLICA JEROH EDIRIN, EDESIRI GODSDAY OKORO MEZIREGIONÁLNÍ MIGRACE V ČESKÉ REPUBLICE MIGRATION BETWEEN REGIONS IN THE CZECH REPUBLIC KNĚZÁČKOVÁ RADKA, VOLEJNÍKOVÁ JOLANA ZNAMENÁ SAMOSTATNÝ ÚTVAR LOGISTIKY JINÝ DŮRAZ NA SPOLEHLIVOST, RYCHLOST NEBO NÁKLADY? MEANS A SEPARATE LOGISTICS DEPARTMENT, OTHER EMPHASIS ON RELIABILITY, SPEED OR COST? KOUTNÝ STANISLAV THE ECONOMIC INTEGRATION AS A DETERMINANT OF INTRA-INDUSTRY TRADE: THE CASE OF POLAND ŁAPIŃSKA JUSTYNA THE PERFORMANCE EFFICIENCY OF THE VIRTUAL HADOOP USING OPEN BIG DATA LNĚNIČKA MARTIN, KOMÁRKOVÁ JITKA QUATERNARY SECTOR AND ECONOMIC DEVELOPMENT IN JAPAN: A CAUSAL ANALYSIS MALLICK JAGANNATH

6 VYTVOŘENÍ MODELU KOMPETENCÍ KRIZOVÉHO MANAŽERA MALÉHO PODNIKU ZA POUŽITÍ SAATYHO METODY CREATING OF A COMPETENCE MODEL OF SMALL ENTERPRISE CRISIS MANAGER USING SAATY S METHOD MIKUŠOVÁ MARIE, ČOPÍKOVÁ ANDREA TRENDS IN THE CHANGES ON THE INTERNATIONAL ART MARKET SOKOŁOWSKA EWELINA THE POSSIBILITIES OF DETERMINING ENVIRONMENTAL IMPACTS OF ECONOMIC ACTIVITIES IN A REGION ŠATERA KAREL, OBRŠÁLOVÁ ILONA ECONOMIC ACTIVITIES OF THE SLOVAK CO-OPERATIVES IN THE YEARS 2010 TO 2014 ŠÚBERTOVÁ ELENA RECENZE PUBLIKACE PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE V EURÓPSKEJ ÚNII

7 POROVNANIE EKONOMICKEHO ROZVOJA SLOVENSKEJ REPUBLIKY A ČESKEJ REPUBLIKY NA ZÁKLADE INDEXU GLOBALNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI COMPARISON OF ECONOMIC DEVELOPMENT OF THE SLOVAK REPUBLIC AND THE CZECH REPUBLIC BASED GLOBAL COMPETITIVENESS INDEX Irina Bondareva, Róbert Tomčík Abtract: The aim of thi article i to analyze the competitivene of the Slovak Republic expreed by the Global Competitivene Index and compare it value with Czech Republic. The Czech Republic wa choen a a bai of comparion becaue of the imilarity of it economy with the Slovak Republic. Thi article decribe the methodology for aeing the competitivene of countrie according to the World Economic Forum. Thi article alo decribe pillar of competitivene, which conit of the key factor affecting the competitivene of any country. Claification of countrie aeed into three main group according to the ophitication of the economy can detect thoe factor that affect the level of competitivene of the elected country the mot. By analyi of the variou pillar i alo poible to recognize problematic factor, i.e. thoe pillar characterized by low value in the long period, which need attention. The article decribe the mot problematic area of competitivene of the Slovak Republic. Thee include mainly the low quality of public intitution, a ignificant level of corruption in the country and a another problematic factor i conidered a low innovation activity of the country. Keyword: Competitivene, Global Competitivene Index, Corruption, Innovation, Intitution. JEL Claification: O11, O47. Úvod Problém konkurenciechopnoti v vetovom ekonomickom prietore je pre ľubovoľnú krajinu mimoriadne dôležitý, oobitne v podmienkach globalizácie vetového hopodártva, kde význam rôznych foriem vonkajších ekonomických vzťahov, tupeň otvorenoti národných ekonomík pre zahraničné výrobky, lužby a kapitál prudko ratie. Proce globalizácie diktuje voje tvrdé podmienky na prežitie, exitenciu a dominantné potavenie, čo vnáša voje korekcie do dynamiky, foriem a metód konkurenčného boja a konkurenciechopnoti podnikov, odvetví, jednotlivých regiónov, krajín a ekonomických zokupení. Možnoti Slovenkej republiky v rámci medzinárodnej deľby práce relatívne nie ú veľké, preto efektívna účať SR i v globálnej ekonomike vyžaduje aktívne využitie exitujúcich konkurenčných prednotí. Popri tom základnou úlohou ekonomickej modernizácie SR je rat konkurenciechopnoti ekonomiky, racionálna integrácia do vetového ekonomického ytému prechodom na inovatívny mer vývoja. V tejto úviloti je aktuálne vykonávať priebežné hodnotenie základných faktorov konkurenciechopnoti SR a ich kvantitatívne porovnanie inými krajinami tranformujúcou a ekonomikou. 6

8 1 Formulácia problematiky 1.1 Základné piliere konkurenciechopnoti krajiny Podľa Svetového ekonomického fóra (World Economic Forum WEF) je konkurenciechopnoť krajiny definovaná ako zokupenie inštitúcií, politík a faktorov, ktoré polu definujú a určujú produktivitu krajiny, t.j. konkurenciechopnejšie ekonomiky ú také, ktoré v priebehu čau ratú rýchlejšie a efektívnejšie ako otatné [10]. Na meranie konkurenciechopnoti krajiny lúži Svetovým ekonomickým fórom vypracovaný Globálny index konkurenciechopnoti (Global Competitivene Index - GCI). Priekum hodnotenia konkurenciechopnoti krajín prebieha každoročne a v roku 2013 a doňho zapojilo viac ako manažérov z celého veta. Priekum na Slovenku koordinovala Podnikateľká aliancia Slovenka a v ňom a zúčatnilo 250 veľkých podnikov a 250 malých a tredných podnikov, náhodne vybraných podľa metodiky WEF [1]. Základné faktory, ktoré ovplyvňujú hodnotu GCI, zoumarizované do dvanátich kategórií pilierov. Každý pilier predtavuje model, ktorý zohľadňuje útavu špecifických faktorov charakterizujúcich úroveň konkurenciechopnoti krajiny. Model indexu GCI zahrňujúci jeho základné komponenty na základe informácií WEF je znázornený na Obr. 1. Uvedených dvanáť pilierov a rozdeľuje po troch ubindexoch podľa významu ich vplyvu na hodnotu ubindexu. Tak ubindex Základné požiadavky (Baic requirement) podporujú piliere 1-4, ubindex Stimulátory efektívnoti (Efficiency enhancer) 5. až 10. pilier a ubindex Faktory inovácií a ofitikovanoti (Innovation and ophitication factor) podporuje 11. a 12. pilier. Výber práve týchto pilierov je podložený teoretickým a empirickým výkumom, pričom ani jeden pilier, ak pôobí amotatne, nie je chopný zabezpečiť konkurenciechopnoť ekonomiky. Experti WEF a zároveň orientujú na trojúrovňový model ekonomického rozvoja M. Portera. Všetky hodnotené krajiny ú rozdelené do troch základných a dvoch prechodných kupín podľa toho, v ktorej etape ekonomického rozvoja a nachádzajú. K uvedeným etapám (štádiám rozvoja) patrí: 1. etapa faktorová ekonomika, na ktorej a nachádzajú krajiny, ktoré a rozvíjajú v podtate cetou využívania vojho prírodného bohattva a lacnej pracovnej ily (lacných výrobných faktorov); prechodná etapa od 1. k 2. etape rozvoja ekonomiky; 2. etapa indutriálna ekonomika, na ktorej a nachádzajú indutriálne rozvité krajiny, ktorých rozvoj je založený na využívaní vyoko rozvinutých technológií; prechodná etapa od 2. k 3. etape rozvoja ekonomiky; 3. etapa potindutriálna ekonomika, na ktorej a nachádzajú potindutriálne krajiny, ktorých ekonomický rozvoj je založený predovšetkým na využívaní inovácií, vyoko výkonných technológií, znalotného manažmentu vyokým podielom vyokokvalitných inovačných lužieb v tvorbe HDP [4]. V prvom štádiu (Factor driven) ekonomika krajiny ratie v dôledku využívania lacných výrobných faktorov a prírodných zdrojov. Úroveň konkurenciechopnoti v tomto štádiu je 7

9 úzko naviazaná na racionálnu funkčnoť štátnych inštitúcií (1. pilier), budovanie potrebnej infraštruktúry (2. pilier), tabilné makroekonomické ukazovatele (3. pilier) a exitenciu kvalifikovanej pracovnej ily (4. pilier). V druhom, efektívnom štádiu (Efficiency driven) a rozvíjajú modernejšie výrobné procey, ratie kvalita a objemy produkcie. Konkurenciechopnoť krajiny v tomto štádiu ekonomického rozvoja závií od kvality ytému vyokoškolkého vzdelávania (5. pilier), efektívnoti tovarového trhu (6. pilier), efektívnoti trhu práce (7. pilier), dokonaloti finančného trhu (8. pilier), technologickej obnovy (9. pilier) a objemu trhu (10. pilier). V polednom inovačnom štádiu ekonomika krajiny ratie pomocou zavádzania inovácií a novej technológie. V tomto štádiu konkurenciechopnoť firiem (11. pilier) a inovácie (12. pilier) podmieňujú konkurenciechopnoť krajiny. Každá krajina, v úlade touto koncepciou, a nachádza výlučne na niektorom z uvedených etáp rozvoja. Experti WEF prikladajú relatívne vyokú váhu indexom GCI tých pilierov, ktoré majú najväčší vplyv na rat konkurenciechopnoti jednotlivej krajiny, berúc do úvahy etapu jej ekonomického rozvoja. Obr. 1: Model Globálneho indexu konkurenciechopnoti Zdroj: vlatné pracovanie autormi na základe [1], [4], [10] Cieľom prípevku je prekúmať základne faktory ratu konkurenciechopnoti Slovenkej republiky a porovnať ich hodnoty a vývoj analogickými faktormi Čekej republiky. Čeka republika bola autormi zvolená ako základ porovnania z dôvodu tradičnej blízkoti ekonomiky SR a ČR. 2 Metódy V prípevku bola použitá technológia porovnateľnej analýzy základných makroekonomických indikátorov konkurenciechopnoti krajín, tzv. competitivene benchmarking, ktorá a v dotatočnej miere využíva v ekonomických výkumoch. V medzinárodnej praxi ú vypracované a tále zdokonaľované rôzne metódy výpočtu ukazovateľov a ratingov konkurenciechopnoti. Tieto metódy ú pravidla namerované 8

10 na ytemizáciu a výber potrebného počtu faktorov konkurenciechopnoti, hodnotených pomocou rôznych ukazovateľov. Najkomplexnejšia ročná analýza konkurenciechopnoti národných ekonomík v ytéme vetového hopodártva je prezentovaná v metodikách Svetového ekonomického fóra a Medzinárodného inštitútu rozvoja manažmentu (International Intitute for Management Development IMD). Pre porovnateľnú analýzu a analýzu vývoja jednotlivých faktorov konkurenciechopnoti SR a ČR boli v prípevku použité metódy trendovej analýzy a tiež pider analýza. 3 Rozbor problému 3.1 Analýza indexu GCI Podľa hodnotenia WEF a ekonomika Slovenkej republiky nachádza v oblati prechodu z 2. do 3. etapy rozvoja, čo znamená, že pre ďalší rozvoj ekonomiky a rat jej konkurenciechopnoti bude mať čím ďalej tým väčší význam konkurenciechopnoť firiem (11. pilier) ier) a inovačný potenciál (12. pilier). Ekonomika Čekej republiky a nachádza v 3. etape rozvoja, t. j. patrí k potindutriál- nym ekonomikám a jej udržateľný rozvoj taktiež určuje 11. a 12 pilier, pojený faktormi inovácií a ofitikovanoti výrobkov a lužieb. Trendová analýza indexu GCI ukazuje, že index konkurenciechopnoti SR a ČR má v analyzovanom období kleajúcu tendenciu (Obr. 2). Obr. 2: Tendencia vývoja indexu GCI SR v porovnaní indexom GCI ČR Zdroj: vlatné pracovanie autormi na základe údajov [5],[ [6], [7], [8],[ [9], [10] Analýza hodnôt základných pilierov konkurenciechopnoti SR dovoľuje ukázať na kľúčové body, ktoré v najväčšej miere obmedzujú jej rat. Podľa metodiky WEF je každý pilier hodnotený číelnou škálou od 1 do 7, kde hodnota 1 predtavuje najnižšiu a hodnota 7 najvyššiu, rep. najžiaducejšiu hodnotu. Spider analýza dovolila vypracovať ať graf (Obr. 3), ktorý predtavuje hodnotové vyjadrenie pilierov konkurenciechopnoti SR a ČR v roku Čím je dlhší hrot prílušného piliera, tým je úpešnejšia politika štátu v tejto oblati a tým vo väčšej miere tento pilier pôobuje rat konkurenciechopnoti nciechopnoti krajiny. 9

11 Obr. 3: Hodnotové vyjadrenie pilierov konkurenciechopnoti SR v r Zdroj: vlatné pracovanie autormi na základe údajov [10] Analýza grafu ukazuje, že k ilným pilierom konkurenciechopnoti lovenkej ekonomiky patrí predovšetkým zdravie a základné vzdelanie obyvateľtva (39. pozícia, hodnotenie 6,1 bodov), ktorý predtihuje identický pilier ČR taktiež patriaci k ilným faktorom konkurencie čekej ekonomiky (60. pozícia, hodnotenie 5,8 bodov). Využívaniu konkurenčných výhod Slovenka bráni predovšetkým nízka efektívnoť práce štátnych inštitúcií (119. pozícia, hodnota pilieru je 3,3 bodu) a nedotatočný inovačný potenciál (95. pozícia, hodnotenie 3,0 bodu). Oba tieto piliere majú podpriemernú úroveň. K najlabším faktorom konkurenciechopnoti ČR rovnako patrí nízka efektívnoť práce štátnych inštitúcií (86. pozícia, hodnota pilieru je 3,6 bodu) a nedotatočný inovačný potenciál (37. pozícia, hodnotenie 3,7 bodu). Avšak hodnoty uvedených pilierov v ČR máju nadpriemernú úroveň. Pri porovnaní oboch krajín však pider analýza ukazuje na značné zaotávanie SR za ČR ako podľa faktora efektívnoti práce štátnych inštitúcií, tak aj podľa faktora inovačného potenciálu ekonomiky. 3.2 Analýza piliera konkurenciechopnoti Kvalita verejných inštitúcií Kvalita verejných inštitúcií, ktorá a poudzuje z pohľadu kvality verejnej a štátnej právy a efektívnoti podnikov či trhov. Pre potreby vyhodnotenia inštitucionálneho protredia, ako jedného zo základných faktorov ovplyvňujúcich celkovú konkurenciechopnoť krajiny, a tu okrem iných poudzujú faktory ako vlatnícke práva, ochrana duševného vlatníctva, etické právanie poločnotí, ale aj nezáviloť údnictva od vplyvu vládnych organizácií a firiem a taktiež miera korupčného protredia. Dynamika vývoja pilieru Kvalita verejných inštitúcií pre SR a ČR v rokoch je uvedená na Obr

12 Obr. 4: Dynamika vývoja piliera Kvalita verejných inštitúcií v SR a ČR Zdroj: vlatné pracovanie autormi na základe údajov [5],[ [6], [7], [8],[ [9], [10] Ako je vidieť na Obr. 4, dynamika vývoja piliera Kvalita verejných inštitúcií v rokoch má v SR tále kleajúcu tendenciu. V analyzovanom čae hodnota tohto piliera poklela z 3,85 bodu (rok 2008) na 3,32 bodu (rok 2013). V ČR je zaznamenaný takito pokle indexu v ledovanom období, avšak je jednak miernejší a jednak ú v otatných rokoch hodnoty približne o dve deatiny bodu vyššie ako je tomu na Slovenku. Podľa výkumu WEF k hlavným problémovým faktorom, ktoré znižujú kvalitu verejných inštitúcií túcií ako na území SR tak aj v ČR patrí napríklad vyoká úroveň korupcie. Tento faktor uviedli ako obmedzujúci rat konkurenciechopnoti 18,7 % repondentov v SR a 17,2 % v ČR [10]. Korupcia vyvoláva široké pektrum nepriaznivých javov v rôznych oblatiach ach rozvoja krajiny, ako napríklad: Neefektívne rozdeľovanie a využívanie štátnych protriedkov a zdrojov, neefektívnoť korupčných finančných tokov z hľadika ekonomiky štátu tieňová ekonomika), zníženie príjmov do štátneho rozpočtu vo forme daní, bankrot t podnikateľov, zníženie objemu invetícií do výroby, pomalenie ekonomického ratu, obmedzený prítup k Európkym fondom pre malých a mikro podnikateľov, rozmáhanie organizovaného zločinu, pokle politickej legitimity štátnej moci, znižovanie kvality poločenkej morálky a iné. Uvedené ako aj ďalšie dôledky korupcie značným pôobom brzdia rozvoj konkurenciechopnoti krajiny. Na Obr. 5 je uvedené porovnanie vývoja Indexu vnímania korupcie (Corruption Perception Index - CPI) pre SR a ČR za obdobie Index CPI vyjadruje výledky globálneho výkumu a prievodný rating krajín veta (napr. CPI 2013 hodnotí 177 krajín) podľa ukazovateľa rozšírenia korupcie vo verejnom 11

13 ektore. Bol tanovený podľa metodiky medzinárodnej nevládnej organizácie Tranparency International, založenej na kombinácii voľne dotupných štatitických údajov a výledkov globálnej ankety. Skóre krajiny naznačuje vnímanú mieru korupcie vo verejnom ektore na škále od 0 do 100, kde 0 znamená, že korupcia doahuje kritickú (najvyššiu) hodnotu a 100 znamená, že krajina je vnímaná ako veľmi čitá vo vzťahu ku korupcii [3]. [ V roku 2011 a menila metodika výpočtu indexu CPI, ale za účelom porovnania indexu CPI v SR a ČR je možné uvieť kóre za celé ledované obdobie. Obr. 5: Dynamika vývoja indexu CPI v SR a ČR Zdroj: vlatné pracovanie autormi na základe údajov [3]] Ako je vidieť na grafe, kóre indexu vnímania korupcie v SR a v ČR má blízke hodnoty, pre obe krajiny predtavuje podpriemernú úroveň a v ledovanom období nepreukazuje značné zlepšenie v tejto oblati. Hlavnou príčinou vyokej korupcie v SR je nedotatočná úroveň politických inštitúcií, ktoré zabezpečujú vnútorné a vonkajšie mechanizmy pre zabránenie jej rozširovania. K významným príčinám taktiež patri: Dvojzmyelnoť zákonov, neznaloť alebo nepochopenie obahu zákonov zo trany občanov, čo umožňuje zodpovedným funkcionárom zabraňovať ukutočňovaniu adminitratívnych procedúr alebo predražovať prílušné úkony, netabilná politická ituácia v krajine, nedotatočne formulované mechanizmy vzájomnej polupráce vládnych inštitúcií, profeionálna nekompetentnoť byrokracie, klientelizmu a politická záviloť, ktorá vedie k prijímaniu u tajných dohôd, ktoré olabujú mechanizmy kontroly korupcie, nejednotnoť ytému výkonných orgánov, t. j. regulácia tej itej činnoti viacerými inštitúciami, netranparentnoť, nízka úroveň účati občanov v kontrole štátnych orgánov. 12

14 3.3 Analýza piliera konkurenciechopnoti Inovačný potenciál Inovačný potenciál pre vyhodnotenie tejto zložky konkurenciechopnoti krajiny a uvažuje napríklad o inovačných kapacitách poločnotí, o kvalite vedeckých a výkumných inštitúcií, o výške invetícií do výkumu a vývoja, ale aj o dotupnoti vedcov a inžinierov v krajine a počte regitrovaných patentov [10]. V ekonomickej literatúre a pod pojmom inovácie rozumie uplatnenie výledkov výkumu a vývoja zameraného na zlepšenie výrobného proceu, ekonomických, ch, právnych a ociálnych vzťahov firmy, tranformácia potenciálu vedeckého a technického pokroku do reálnych výledkov a pod. Teda, cieľom zavádzania inovácií je doiahnutie ekonomického, ociálneho, ekologického, technického a iného efektu. Inovácie ú významnou konkurenčnou výhodou, pretože umožňujú vča chrániť firmu pred novými hrozbami z vonkajšieho protredia, cetou priebežného vyhľadávania nových príležitotí pre prežitie a rozvoj. Pri tom a poilňujú adaptačné chopnoti firmy, rozširuje a horizont rozhodovania, zvyšuje a rôznorodoť a ofitikovanoť produktov a technológií, v dôledku čoho ratie produktivita práce. Slovenko a radí medzi labých inovátorov, nakoľko na Slovenku inovuje len 30 % podnikov [2].[ Dynamika vývoja piliera Inovačný ý potenciál pre SR a ČR za obdobie je uvedená na Obr. 6. Obr. 6: Dynamika vývoja piliera Inovačný potenciál v SR a ČR Zdroj: vlatné pracovanie autormi na základe údajov [5[ 5], [6], [7], [8],[ [9] [10] Ako je vidieť na Obr. 6, dynamika vývoja piliera pre SR Inovačný potenciál v prvých štyroch ledovaných rokoch vykazuje kleajúcu tendenciu. V tomto čae hodnota piliera poklela z 3,28 bodu na 2,91 bodu. V naledujúcich obdobiach je zaznamenaný mierny rat v tejto oblati. Pre Čekú republiku je charakteritický kolíavý priebeh hodnôt tohto piliera v uvedenom období, avšak hodnoty indexu vyjadrujúceho inovačnú aktivitu krajiny ú v niektorých rokoch vyššie takmer o jeden hodnotiaci bod. 4 Dikuia Analýza ukázala, že k ilným tránkam konkurenciechopnoti lovenkej ekonomiky patrí predovšetkým zdravie a základné vzdelanie obyvateľtva a zaradeniu medzi popredné krajiny bráni predovšetkým nízka efektívnoť práce verejných inštitúcií a nedotatočný inovačný potenciál. 13

15 Model Portera, na základe ktorého je potavený index GCI, neberie do ohľadu individuálnu špecifiku ekonomického rozvoja jednotlivých krajín. Model a orientuje na to, že všetky krajiny idú rovnakým merom, potupne prechádzajúc od faktorovej etapy rozvoja ekonomiky k inovačnej a znalotnej ekonomike. Avšak hodnotenie jednotlivých faktorov konkurenciechopnoti krajiny v rámci štruktúry indexu GCI je veľmi propešné z pohľadu identifikácie úzkych miet a problémových faktorov v ekonomike krajiny. Dynamika výroby, úroveň zametnanoti a príjmov obyvateľtva priamo záviia od toho, do akej miery národné hopodártvo, jeho odvetvia a podniky využívajú voje prednoti v ekonomickom úťažení o úpermi. Preto v záviloti od úrovne konkurenciechopnoti odvetví a firiem a formuje objem a štruktúra exportu a importu, obchodná a platobná bilancia konkrétnej krajiny a vymedzuje a pozícia konkrétnych národných ekonomík v vetovom hopodártve. Avšak, ako poukazujú viacerí autori, proce globalizácie z hľadika jeho náledkov je vnútorne protirečivý. Globalizácia nielenže nevedie k unifikácii, ale naopak, v perpektíve vyvolá prehĺbenie ociálne ekonomických rozdielov v jednotlivých teritóriách. Prietorové ohraničenie globalizácie má voje hranice. Podľa názoru autorov, ak budú integrované všetky potrebné zdroje a teritóriá, vedúce ekonomiky a budú uzatvárať od okolitého veta. V tomto zmyle globalizácia je koncom nového rozdelenia trhu. Ďalej a nevyhnutne bude rozvíjať regionalizácia. V tejto úviloti a ukazuje potreba analyzovať ďalšie vyhľadávanie špecializácie nového typu pre ekonomiku SR, napr. idea potravinovej špecializácie a v adekvátnej štruktúre jej modernizácia. Integrácia Slovenka do vetovej ekonomiky je založená na modeli, ktorý a opiera o konkurenciechopnú, vyoko technologickú výrobu konečnej produkcie, čo vedie k narataniu úlohy konkurencie na úrovni firiem, teda na mikroúrovni, kde by a veľký význam prikladal inovačnej aktivite poločnoti. Prvé mieto by zaujali výhody plynúce nielen z nákladov na výrobu, ale hlavne z kvality výrobkov a novoti tovarov a lužieb. Treba brať ohľad na to, že vytvorenie konkrétnych konkurenčných výhod je prerogatívou firiem (mikroúroveň). Na medzinárodnom trhu ú to práve firmy, ktoré i konkurujú, nejde priamo o krajiny. Konkurenčné možnoti firmy nie ú dané štátnymi hranicami krajín, v ktorých ú zaregitrované a konkurenčné výhody zíkavajú tie poločnoti, ktoré majú vyššie konkurenčné chopnoti. Popri tom, štát môže vplývať na všetky vyššie uvedené charakteritiky pomocou colnej, daňovej, finančnej a rozpočtovej politiky, zabezpečujúc efektívne timuly rozvoja vybraných ektorov ekonomiky. Štát tu plní úlohu tvorcu podnikateľkého protredia pre formovanie konkurenčných výhod (makroúroveň). Základom konkurenčných prednotí krajiny je štruktúra dopytu na vnútornom trhu. Úroveň a charakter ratu tohto dopytu môže zvýšiť jeho prednoti, vplývajúc na to kedy, kam a aký objem financií vkladajú firmy a prečo a tak rozhodli. Najdôležitejší vplyv dopytu vnútorného trhu na konkurenčné prednoti a prejavuje protredníctvom vzťahov a charakteru potrieb domácich potrebiteľov. Štruktúra dopytu určuje kutočnoť, ako firmy chápu tieto potreby a ako na nereagujú. Krajiny a nažia doiahnuť konkurenčné prednoti v tých odvetviach alebo egmentoch, kde dopyt na vnútornom trhu dá domácim firmám predtavu o potrebách potrebiteľov kôr 14

16 a prenejšie ako zahraničným konkurentom. Krajiny zíkavajú konkurenčné prednoti, ak mietne firmy v dôledku tlaku potrebiteľov ú nútené zavádzať inovačné prvky a bojovať o konkurenčné prednoti vyššieho poriadku, ako to robia zahraniční konkurenti. Teda základom týchto prednotí ú rozdiely v dopyte vnútorného trhu. Záver Problémy ekonomického ratu a hodnotenia udržateľného rozvoja ekonomiky jednotlivých krajín ú predmetom štúdia WEF od r Na meranie konkurenciechopnoti krajiny lúži index GCI, ktorý vyjadruje výledky globálneho výkumu a prievodný rating krajín veta, podľa ukazovateľa ekonomickej konkurenciechopnoti. Index GCI je generalizovaným ukazovateľom rozvoja krajiny a v dôledku toho jej životnej úrovni a ociálneho rozvoja. Index vypovedá o perpektíve krajiny doahovať udržateľný hopodárky rat v trednodobom horizonte. Všetky zložky indexu GCI predtavujú 12 pilierov, každý z ktorých má podtatný vplyv na konkurenciechopnoť krajiny. Je pochopiteľné, že tieto faktory a v priebehu čau menia. Predpokladom je, že uvedené piliere nie ú amotatné, oni nie lenže ú pojene medzi ebou, ale a navzájom poilňujú. Analýza indexu GCI SR ukazuje, že k ilným pilierom konkurenciechopnoti lovenkej ekonomiky patrí predovšetkým zdravie a základné vzdelanie obyvateľtva. Využívaniu konkurenčných výhod Slovenka bráni predovšetkým nízka efektívnoť práce štátnych inštitúcií a nedotatočný inovačný potenciál Oba tieto piliere majú podpriemernú úroveň. Podľa výkumu WEF k hlavným problémovým faktorom, ktoré znižujú kvalitu verejných inštitúcií na území SR patrí napríklad vyoká úroveň korupcie, ktorá vyvoláva široké pektrum nepriaznivých javov v rôznych oblatiach rozvoja krajiny. Úzkym mietom pre rozvoj SR je taktiež podpriemeru úroveň inovačného potenciálu krajiny, ktorý hovorí napríklad o inovačných kapacitách poločnotí, o kvalite vedeckých a výkumných inštitúcií, o výške invetícií do výkumu a vývoja, ale aj o dotupnoti vedcov a inžinierov v krajine a počte regitrovaných patentov. Nehľadiac na nedotatky indexu GCI ako globálneho modelu, hodnotenie jednotlivých faktorov v rámci štruktúry amotného indexu je veľmi propešné z pohľadu identifikácie problémových faktorov, ktoré brzdia rozvoj ekonomiky SR. Poďakovanie Tento článok bol pracovaný podporou výkumného projektu VEGA č. 1/0055/13 Sytemizácia vplyvu faktorov a podmienok znalotného manažmentu v kontexte tvorby podnikateľkej tratégie na pracovnú motiváciu a jej odraz v rate efektivity, rep. udržateľnoti úrovne podnikateľkej činnoti. Referencie [1] PODNIKATEĽSKÁ ALIANCIA SLOVENSKA. SR v rebríčku konkurenciechopnoti padla na 78. mieto [cit ]. Dotupné na WWW: < 15

17 [2] STANKOVIČOVÁ, I. Modelovanie inovačných proceov v SR. In Zborník odborných článkov, 2012, Dotupné na WWW: < lovakia/uni/zbornik_2012.pdf>. [3] TRANSPARENCY INTERNATIONAL. Corruption Perception Index [cit ]. Dotupné na WWW: < cpi/overview>. [4] ПОРТЕР М. Международная конкуренция. (Конкурентные преимущества стран). Пер. с англ. / Под ред. В.Д.Щетинина М.: Международные отношения, с. [5] WORLD ECONOMIC FORUM, K. The Global Competitivene Report [cit ]. Dotupné na WWW: < WEF_GlobalCompetitiveneReport_ pdf>. [6] WORLD ECONOMIC FORUM The Global Competitivene Report [cit ]. Dotupné na WWW: < WEF_GlobalCompetitiveneReport_ pdf>. [7] WORLD ECONOMIC FORUM The Global Competitivene Report [cit ]. Dotupné na WWW: < WEF_GlobalCompetitiveneReport_ pdf>. [8] WORLD ECONOMIC FORUM The Global Competitivene Report [cit ]. Dotupné na WWW: < WEF_GCR_Report_ pdf>. [9] WORLD ECONOMIC FORUM The Global Competitivene Report [cit ]. Dotupné na WWW: < WEF_GlobalCompetitiveneReport_ pdf>. [10] WORLD ECONOMIC FORUM The Global Competitivene Report [cit ]. Dotupné na WWW: < WEF_GlobalCompetitiveneReport_ pdf>. Kontaktná adrea doc. Ing. Irina Bondareva, CSc. Slovenká technická univerzita, Útav Manažmentu STU Vazovova 5, Bratilava, Slovenká republika irina.bondareva@tuba.k Ing. Róbert Tomčík Slovenká technická univerzita, Útav Manažmentu STU Vazovova 5, Bratilava, Slovenká republika robert.tomcik@tuba.k Received: Reviewed: Approved for publication:

18 THE CZECH SCIENCE PARK CRITICAL LOCATION FACTOR ANALASIS Petr Čížek Abtract: The contribution i focued on the critical location factor analyi of cience park in the Czech Republic. The analyi invetigate four major critical location factor Proximity to international airport, Proximity to capital citie, Good road network and Good rail link to capital citie. Thee factor are applied to the cience park regitered at the Science and Technology Park Aociation. The reult how the dominance of the cience park located near the bigget citie Prague and Brno. It i mainly becaue of the excellent acce to the highway and international airport for the tenant. However many cience park from other region performed well, which i motly conequence of the abovetandard acce to the highway. On the other hand for the ame reaon cience park located apart from highway performed poorly. The contribution contain the reult for the all cience park by individual factor or by overall core. The analyi i alo focued on the data ditribution of the reult for better undertanding the outcome. Keyword: Critical factor, Location analyi, Science park, Startup. JEL Claification: M13, M21. Introduction Science park are organization helping tartup companie to accelerate their growth. However there are many need and prerequiite which are related to the cience park location. The analyi i focued on the one of the three critical factor for the cience park park location. The analyi invetigate four major critical location factor Proximity to international airport, Proximity to capital citie, Good road network and Good rail link to capital citie. Thee factor are applied to the cience park regitered at the Science and Technology Park Aociation. The aim of the contribution i to examine location factor of cience park and according to the reult preent the ituation in the Czech Republic and make relevant concluion. 1 Literature overview 1.1 Science park Science park are one of the way how mall and medium enterprie could be accelerated in it growth. Science park upport SME by providing finance (grant and ubidie, cot effect of taxation and compliance), providing information, providing pecialit advice and finally helping with training and peronnel development. [2] According to the International Aociation of Science Park (IASP), the cience and technology park can be defined a an organization managed by pecialized profeional, whoe main aim i to increae the wealth of it community by promoting the culture of innovation and the competitivene of it aociated buinee and knowledgebaed intitution. [5] The main role of cience park are competitivene growth, commercialization of cience and upport of innovation firm [1] 17

19 The concept of cience park i dated to the half of twentie century where the firt cience park wa etablihed within Stanford Univerity, later well known a Silicon icon Valley. [7] In the Czech Republic the firt cience park emerged after the fall of the communim in the Science park in the Czech Republic are aggregated and certified by Science and Technology park Aociation CR [8] Reearch how that cience park are unevenly ditributed acro the Czech Republic a it i poible to ee in Fig. 1. Therefore the location condition are different for each cience park. [4] Nowaday, the number of certified cience park in the Czech Republic i 42. [9] Fig. 1: Science park in the Czech Republic by Region Source: [4] Koh et al tate that cience park play an incubator role, nurturing the development and growth of new, mall, high-tech firm, facilitating the tranfer of univerity know-how to tenant nt companie, encouraging the development of faculty- -baed pinoff and timulating the development of innovative product and procee. [6] 1.2 Critical factor of the cience park According to Zhang cience park factor can be divided into three main categorie park location, park preparation and park management team. Studie how that there are everal location factor for a ucceful cience park which i preented in Tab Thee location critical factor are imilar in Europe and USA, therefore the factor can be conidered a univeral. Zhang defend importance of proximity to international airport becaue many technology indutrie erve an international market, alo the deire to be cloe to the capital city and location with good road and rail link i important for the cience park tenant. [11] Similar reearch made Centre for Strategy and Evaluation Service, where location factor got medium importance in comparion on to other factor. [3][ 18

20 Tab. 1: Importance of location factor for a cience park Factor Eential Important Relevant Irrelevant Proximity to upplier Proximity to dometic airport Proximity to international airport Proximity to eaport Proximity to capital city Good road network Good rail link to capital city * * * * * * * Source: [11] 2 Method The Science and Technology Park Aociation CR ha record of 42 cience park in the Czech Republic in the year Thee cience park will be examined in the analyi. According to the literature review there were ued four location factor which have importance at the level Eential or Important to be applied to the Czech cience park. Thee four location factor are: Proximity to international airport, proximity to capital city, good road network, good rail link to capital city. The methodology for identifying the individual factor i different from factor to factor. However a a bae factor calculation wa ued the formula for ranking the competitivene of the countrie by World Economic Forum and it i divided into two formula with poitive and negative influence. Poitive influence 6 +1 Source: [10] 19