A predsa sa točí. A predsa sa točí. čiže ako Zem prestala byť stredom vesmíru

Transkript

1 A predsa sa točí čiže ako Zem prestala byť stredom vesmíru

2 A predsa sa točí čiže ako Zem prestala byť stredom vesmíru

3 A predsa sa točí čiže ako Zem prestala byť stredom vesmíru 1543 Kopernik: De revolutionibus

4 A predsa sa točí čiže ako Zem prestala byť stredom vesmíru 1543 Kopernik: De revolutionibus 1597 (Keplerovi): podobne ako Vy, prijal som pred niekoľkými rokmi K.-ov názor

5 A predsa sa točí čiže ako Zem prestala byť stredom vesmíru 1543 Kopernik: De revolutionibus 1597 (Keplerovi): podobne ako Vy, prijal som pred niekoľkými rokmi K.-ov názor 1609 ďalekohľad v Senáte

6 A predsa sa točí čiže ako Zem prestala byť stredom vesmíru 1543 Kopernik: De revolutionibus 1597 (Keplerovi): podobne ako Vy, prijal som pred niekoľkými rokmi K.-ov názor 1609 ďalekohľad v Senáte 1610 hory na Mesiaci, hviezdy v Mliečnej dráhe, mesiace Jupitera, fázy Venuše, slnečné škvrny, prstenec Saturna

7 A predsa sa točí čiže ako Zem prestala byť stredom vesmíru 1543 Kopernik: De revolutionibus 1597 (Keplerovi): podobne ako Vy, prijal som pred niekoľkými rokmi K.-ov názor 1609 ďalekohľad v Senáte 1610 hory na Mesiaci, hviezdy v Mliečnej dráhe, mesiace Jupitera, fázy Venuše, slnečné škvrny, prstenec Saturna marec 1610: Hviezdny posol

8 A predsa sa točí čiže ako Zem prestala byť stredom vesmíru 1543 Kopernik: De revolutionibus 1597 (Keplerovi): podobne ako Vy, prijal som pred niekoľkými rokmi K.-ov názor 1609 ďalekohľad v Senáte 1610 hory na Mesiaci, hviezdy v Mliečnej dráhe, mesiace Jupitera, fázy Venuše, slnečné škvrny, prstenec Saturna marec 1610: Hviezdny posol 1612 názor, že Slnko stojí a Zem sa hýbe, je nezmyselný a formálne heretický ; G. ho nemá schvaľovať ani brániť, ani učiť nijakým spôsobom

9 A predsa sa točí čiže ako Zem prestala byť stredom vesmíru 1543 Kopernik: De revolutionibus 1597 (Keplerovi): podobne ako Vy, prijal som pred niekoľkými rokmi K.-ov názor 1609 ďalekohľad v Senáte 1610 hory na Mesiaci, hviezdy v Mliečnej dráhe, mesiace Jupitera, fázy Venuše, slnečné škvrny, prstenec Saturna marec 1610: Hviezdny posol 1612 názor, že Slnko stojí a Zem sa hýbe, je nezmyselný a formálne heretický ; G. ho nemá schvaľovať ani brániť, ani učiť nijakým spôsobom 1632 Dialóg o dvoch systémoch sveta

10 A predsa sa točí čiže ako Zem prestala byť stredom vesmíru 1543 Kopernik: De revolutionibus 1597 (Keplerovi): podobne ako Vy, prijal som pred niekoľkými rokmi K.-ov názor 1609 ďalekohľad v Senáte 1610 hory na Mesiaci, hviezdy v Mliečnej dráhe, mesiace Jupitera, fázy Venuše, slnečné škvrny, prstenec Saturna marec 1610: Hviezdny posol 1612 názor, že Slnko stojí a Zem sa hýbe, je nezmyselný a formálne heretický ; G. ho nemá schvaľovať ani brániť, ani učiť nijakým spôsobom 1632 Dialóg o dvoch systémoch sveta 1633 G.-ov proces a odvolanie

11 Obsah 1 Spor o pohyb Zeme 2 Galileov Dialóg osoby a obsadenie závery z objavov na nebi úvahy o pohybe 3... a čo na to teória relativity?

12 Spor o pohyb Zeme pohyb zemského povrchu je veľmi rýchly 310 m/s 30 km/s G. vedel len, že je to vel a* ) ) Aristarchos: vzdialenosť Zem-Slnko = (18 20) vzdialenosť Zem-Mesiac; má byť 390 rýchlosť obiehania = m/s = 30 km/s

13 Spor o pohyb Zeme pohyb zemského povrchu je veľmi rýchly 310 m/s 30 km/s G. vedel len, že je to vel a* ) ) Aristarchos: vzdialenosť Zem-Slnko = (18 20) vzdialenosť Zem-Mesiac; má byť 390 rýchlosť obiehania = m/s = 30 km/s OTÁZKY: (kvôli obvodovej rýchlosti:) prečo kameň nedopadne za vežou? (kvôli odstredivej sile:) prečo sloni neodletia do výšky?

14 Spor o pohyb Zeme pohyb zemského povrchu je veľmi rýchly 310 m/s 30 km/s G. vedel len, že je to vel a* ) ) Aristarchos: vzdialenosť Zem-Slnko = (18 20) vzdialenosť Zem-Mesiac; má byť 390 rýchlosť obiehania = m/s = 30 km/s OTÁZKY: (kvôli obvodovej rýchlosti:) prečo kameň nedopadne za vežou? (kvôli odstredivej sile:) prečo sloni neodletia do výšky? ODPOVEDE: na otázku 1 princíp relativity, na otázku 2 gravitácia obe sú od G.; ALE zmýlil sa, že pohybom Zeme vysvetľoval prílivy

15 Galileov Dialóg osoby a obsadenie Dialóg = záznam rozhovoru 3 učencov počas 4 dní SALVIATI znalec nového učenia o pohybe Zeme, často spomína akademika SAGREDO súhlasí so Salviatim SIMPLICIO (prostáčik) stúpenec Aristotela; Einstein: inkvizícia neocenila jemný G. humor

16 Galileov Dialóg osoby a obsadenie Dialóg = záznam rozhovoru 3 učencov počas 4 dní SALVIATI znalec nového učenia o pohybe Zeme, často spomína akademika SAGREDO súhlasí so Salviatim SIMPLICIO (prostáčik) stúpenec Aristotela; Einstein: inkvizícia neocenila jemný G. humor

17 Galileov Dialóg osoby a obsadenie Dialóg = záznam rozhovoru 3 učencov počas 4 dní SALVIATI znalec nového učenia o pohybe Zeme, často spomína akademika SAGREDO súhlasí so Salviatim SIMPLICIO (prostáčik) stúpenec Aristotela; Einstein: inkvizícia neocenila jemný G. humor Ari Pt Ko

18 Galileov Dialóg osoby a obsadenie Dialóg = záznam rozhovoru 3 učencov počas 4 dní SALVIATI znalec nového učenia o pohybe Zeme, často spomína akademika SAGREDO súhlasí so Salviatim SIMPLICIO (prostáčik) stúpenec Aristotela; Einstein: inkvizícia neocenila jemný G. humor spor s Aristotelom: dokonalosť nadmesačnej sféry : stena je svetlá, zrkadlo je tmavé okrem jedinej jasne svietiacej škvrny povrch Mesiaca je drsný; Zem v strede sveta: (1) dôkaz s ľahkými telesami (že ich prirodzený pohyb je k obvodu sveta): paralogizmus, možno byť výborným majstrom pri stavbe organu a nevedieť na ňom hrať, (2) požiadavka jednoduchého pohybu: neplatí pre MAGNET Ari Pt Ko

19 Galileov Dialóg osoby a obsadenie Dialóg = záznam rozhovoru 3 učencov počas 4 dní SALVIATI znalec nového učenia o pohybe Zeme, často spomína akademika SAGREDO súhlasí so Salviatim SIMPLICIO (prostáčik) stúpenec Aristotela; Einstein: inkvizícia neocenila jemný G. humor spor s Aristotelom: dokonalosť nadmesačnej sféry : stena je svetlá, zrkadlo je tmavé okrem jedinej jasne svietiacej škvrny povrch Mesiaca je drsný; Zem v strede sveta: (1) dôkaz s ľahkými telesami (že ich prirodzený pohyb je k obvodu sveta): paralogizmus, možno byť výborným majstrom pri stavbe organu a nevedieť na ňom hrať, (2) požiadavka jednoduchého pohybu: neplatí pre MAGNET spor s cirkvou? nový systém stojí vyššie nie nad učením [biblie] o pevnosti zeme, ale nad A.-ovými vykladačmi; nesprávnosť doslovného chápania biblie: viď List veľkovojvodkyni Kristíne Ari Pt Ko

20 Galileov Dialóg závery z objavov na nebi Ďalekohľad refraktor s okulárom-rozptylkou neprevracia obraz, ale má malé zorné pole; holandský vynález, G. ho zostrojil z počutia

21 Galileov Dialóg závery z objavov na nebi Ďalekohľad refraktor s okulárom-rozptylkou neprevracia obraz, ale má malé zorné pole; holandský vynález, G. ho zostrojil z počutia f F

25 Galileov Dialóg závery z objavov na nebi Ďalekohľad refraktor s okulárom-rozptylkou neprevracia obraz, ale má malé zorné pole; holandský vynález, G. ho zostrojil z počutia F zväčšenie = výška/druhá základňa výška/prvá základňa = 1/F 1/f f = f F

26 Galileov Dialóg závery z objavov na nebi Ďalekohľad refraktor s okulárom-rozptylkou neprevracia obraz, ale má malé zorné pole; holandský vynález, G. ho zostrojil z počutia F zväčšenie = výška/druhá základňa výška/prvá základňa = 1/F 1/f f = f F Kepler: refraktor s okulárom-spojkou, Newton: reflektor; dnes: Hubblov ďalekohľad, dva 10 m ďalekohľady na Havaji, štyri 8,2 m ďalekohľady v Chile...

27 Galileov Dialóg závery z objavov na nebi... a čo cezeň Galileo videl hory na Mesiaci na Mesiaci sú hory (z posúvania tieňov na osvetlenej strane) Mesiac nie je dokonalá guľa = argument proti dokonalosti nadmesačnej sféry

28 Galileov Dialóg závery z objavov na nebi... a čo cezeň Galileo videl hory na Mesiaci na Mesiaci sú hory (z posúvania tieňov na osvetlenej strane) Mesiac nie je dokonalá guľa = argument proti dokonalosti nadmesačnej sféry mesiace Jupitera Jupiter má 4 mesiace aj iné nebeské telesá ako Zem môžu mať obežnice

29 Galileov Dialóg závery z objavov na nebi... a čo cezeň Galileo videl hory na Mesiaci na Mesiaci sú hory (z posúvania tieňov na osvetlenej strane) Mesiac nie je dokonalá guľa = argument proti dokonalosti nadmesačnej sféry mesiace Jupitera slnečné škvrny Jupiter má 4 mesiace aj iné nebeské telesá ako Zem môžu mať obežnice na povrchu Slnka sú škvrny = ďalší argument proti dokonalosti nadmesačnej sféry ; škvrny sa za deň prakticky nepohnú (obiehajú s periódou 25 dní) keby Slnko obiehalo okolo Zeme, muselo by sa otáčať s periódou 24 hodín

30 Galileov Dialóg závery z objavov na nebi... a čo cezeň Galileo videl hory na Mesiaci na Mesiaci sú hory (z posúvania tieňov na osvetlenej strane) Mesiac nie je dokonalá guľa = argument proti dokonalosti nadmesačnej sféry mesiace Jupitera slnečné škvrny fázy Venuše Jupiter má 4 mesiace aj iné nebeské telesá ako Zem môžu mať obežnice na povrchu Slnka sú škvrny = ďalší argument proti dokonalosti nadmesačnej sféry ; škvrny sa za deň prakticky nepohnú (obiehajú s periódou 25 dní) keby Slnko obiehalo okolo Zeme, muselo by sa otáčať s periódou 24 hodín Venuša prechádza fázami ako Mesiac a v nove je jej kotúč väčší než v splne musí obiehať okolo Slnka

31 Galileov Dialóg úvahy o pohybe Môže sa Zem točiť? A točí sa? pád kameňa z veže veža na otáčajúcej sa Zemi stožiar na plávajúcej lodi, kameň prijme vodorovný pohyb od ruky, z ktorej sme ho vypustili dopadne k päte stožiara; nový zákon pohybu: na lodi sa deje všetko ako na brehu (princíp relativity)

32 Galileov Dialóg úvahy o pohybe Môže sa Zem točiť? A točí sa? pád kameňa z veže veža na otáčajúcej sa Zemi stožiar na plávajúcej lodi, kameň prijme vodorovný pohyb od ruky, z ktorej sme ho vypustili dopadne k päte stožiara; nový zákon pohybu: na lodi sa deje všetko ako na brehu (princíp relativity) odletujúci sloni telesá majú sklon pohybovať sa od stredu Zeme, ako kameň vymrštený z praku, ALE zároveň k stredu Zeme, lebo na ne pôsobí gravitácia; a druhý pohyb prevládne (pád: v y = kx, návrat na koleso : v y [asi] = R 2 + x 2 R pád preváži pri ľub. k ZLE, v druhom vzťahu je y zamenené za v y )

33 Galileov Dialóg úvahy o pohybe Môže sa Zem točiť? A točí sa? pád kameňa z veže veža na otáčajúcej sa Zemi stožiar na plávajúcej lodi, kameň prijme vodorovný pohyb od ruky, z ktorej sme ho vypustili dopadne k päte stožiara; nový zákon pohybu: na lodi sa deje všetko ako na brehu (princíp relativity) odletujúci sloni telesá majú sklon pohybovať sa od stredu Zeme, ako kameň vymrštený z praku, ALE zároveň k stredu Zeme, lebo na ne pôsobí gravitácia; a druhý pohyb prevládne (pád: v y = kx, návrat na koleso : v y [asi] = R 2 + x 2 R pád preváži pri ľub. k ZLE, v druhom vzťahu je y zamenené za v y ) o nádržiach a člnoch voda v nádrži sa nahrnie dopredu alebo dozadu pri zmene v čln, a zemský povrch sa pohybuje rýchlejšie, keď má v otáč rovnaký smer ako v obieh, a pomalšie, keď má opačný pohyb Zeme spôsobuje prílivy ZLE, lebo v smeruje do stredu Zeme

34 ... a čo na to teória relativity? pohyb je relatívny je jedno, či sa hýbe Slnko alebo Zem?

35 ... a čo na to teória relativity? pohyb je relatívny je jedno, či sa hýbe Slnko alebo Zem? Newton: nie je to jedno DYNAMICKY, v sústave Zeme pôsobia fiktívne sily (odstredivá + Coriolisova); Einstein: zrýchlená sústava je rovnocenná stojacej sústave v gravitačnom poli (princíp ekvivalencie) ALE príslušné pole je tiež len fiktívne

36 ... a čo na to teória relativity? pohyb je relatívny je jedno, či sa hýbe Slnko alebo Zem? Newton: nie je to jedno DYNAMICKY, v sústave Zeme pôsobia fiktívne sily (odstredivá + Coriolisova); Einstein: zrýchlená sústava je rovnocenná stojacej sústave v gravitačnom poli (princíp ekvivalencie) ALE príslušné pole je tiež len fiktívne zvislý smer na povrchu Zeme JE význačný, otázka je, ako to chápať

37 ... a čo na to teória relativity? pohyb je relatívny je jedno, či sa hýbe Slnko alebo Zem? Newton: nie je to jedno DYNAMICKY, v sústave Zeme pôsobia fiktívne sily (odstredivá + Coriolisova); Einstein: zrýchlená sústava je rovnocenná stojacej sústave v gravitačnom poli (princíp ekvivalencie) ALE príslušné pole je tiež len fiktívne zvislý smer na povrchu Zeme JE význačný, otázka je, ako to chápať A: význačnosť je prírodný zákon prirodzený pohyb je do stredu sveta, g = g príliv < g

38 ... a čo na to teória relativity? pohyb je relatívny je jedno, či sa hýbe Slnko alebo Zem? Newton: nie je to jedno DYNAMICKY, v sústave Zeme pôsobia fiktívne sily (odstredivá + Coriolisova); Einstein: zrýchlená sústava je rovnocenná stojacej sústave v gravitačnom poli (princíp ekvivalencie) ALE príslušné pole je tiež len fiktívne zvislý smer na povrchu Zeme JE význačný, otázka je, ako to chápať A: význačnosť je prírodný zákon prirodzený pohyb je do stredu sveta, g = g príliv < g N: význačnosť je daná skúmaným systémom, prírodný zákon je rovnocennosť prirodzený pohyb je do stredu Zeme, g = g

39 ... a čo na to teória relativity? podobne je to so sústavou spojenou so Slnkom:

40 ... a čo na to teória relativity? podobne je to so sústavou spojenou so Slnkom: táto sústava JE význačná, otázka je, ako to chápať

41 ... a čo na to teória relativity? podobne je to so sústavou spojenou so Slnkom: táto sústava JE význačná, otázka je, ako to chápať N: význačnosť je prírodný zákon existuje jednoznačne daná globálna sústava Slnka, ktorá sa dá predĺžiť až k Zemi

42 ... a čo na to teória relativity? podobne je to so sústavou spojenou so Slnkom: táto sústava JE význačná, otázka je, ako to chápať N: význačnosť je prírodný zákon existuje jednoznačne daná globálna sústava Slnka, ktorá sa dá predĺžiť až k Zemi E: význačnosť je daná skúmaným systémom, prírodný zákon je rovnocennosť sústava Slnka je daná iba s presnosťou na malé, ale ináč ľubovoľné transformácie súradníc, inerciálna sústava Zeme existuje len približne a dostatočne ďaleko od nej

43 ... a čo na to teória relativity? podobne je to so sústavou spojenou so Slnkom: táto sústava JE význačná, otázka je, ako to chápať N: význačnosť je prírodný zákon existuje jednoznačne daná globálna sústava Slnka, ktorá sa dá predĺžiť až k Zemi E: význačnosť je daná skúmaným systémom, prírodný zákon je rovnocennosť sústava Slnka je daná iba s presnosťou na malé, ale ináč ľubovoľné transformácie súradníc, inerciálna sústava Zeme existuje len približne a dostatočne ďaleko od nej obiehanie Slnka okolo Zeme je aj u E. zapríčinené fiktívnymi silami, rovnocennosť je v rovniciach; Mach: Slnko sa udržiava na orbite pôsobením vzdialených hviezd?

44 ... a čo na to teória relativity? Filozofia je zapísaná v tejto veľkej knihe, vesmíre, ktorá je stále otvorená nášmu pohľadu. Ale tejto knihe nemôžeme porozumieť bez toho, aby sme sa naučili chápať jazyk a čítať písmená, z ktorých je zostavená. Napísaná je v jazyku matematiky a jej písmenami sú trojuholníky, kružnice a iné geometrické útvary, bez ktorých nie je v ľudských silách porozumieť jedinému slovu. Bez nich neprestaneme blúdiť v temnom labyrinte. Galileo Galilei, Skúšač mincí