Dekoračné kamene Ružomberka. Peter Holec, Daniel Pivko

Transkript

1 Dekoračné kamene Ružomberka Peter Holec, Daniel Pivko

2 Horniny Pozostávajú zo zhlukov minerálov Minerálne zloženie závisí od východiskových chemických prvkov a od podmienok vzniku Podľa pôvodu a spôsobu vzniku delíme horniny do troch skupín: Vyvreté (magmatické) Usadené (sedimentárne) Premenené (metamorfované, tzv. kryštalické bridlice)

3 Vyvreté magmatické horniny Hlbinné vyvreniny - plutonity (podľa Pluta, boha podsvetia), magma vykryštalizovala postupne vo väčších hĺbkach zemskej kôry Výlevné, povrchové vyvreniny - vulkanity (podľa Vulkána, boha ohňa), keď sopečnou činnosťou sa dostala magma (láva) na zemský povrch a tu pomerne rýchlo stuhla Žilové vyvreniny, keď magma prenikla do puklín v okolitých horninách zemskej kôry, tu stuhla a vykryštalizovala

4 Hlbinné vyvreniny Žula (kremeň, živec, sľuda, amfibol, pyroxén) Syenit (živec, sľuda, amfibol, pyroxén) Diorit (živec, amfibol, biotit, ±pyroxén) Gabro (živec, amfibol, augit, biotit, olivín) Výlevné vyvreniny Kremenný porfýr, ryolit a liparit (kremeň, živec, biotit, pyroxén, amfibol) Andezit (živec, biotit, amfibol, pyroxén) Čadič a melafýr (živec, alebo nefelín, leucit, pyroxén, olivín, sklo) Žilové vyvreniny Aplity a pegmatity (zloženie podobné hlbinným vyvreninám) aplity sú jemnozrnné, pegmatity extrémne hrubozrnné Dolerit (živec, pyroxén, olivín) čierny pomníkový kameň je častý

5 Základné typy magmatických telies

6 Odspodu nahor: astenosféra, vnútorná kôra (krehká) + vonkajšia kôra = litosféra

7 Vulkanická aktivita

8 Delenie hornín podľa chemického zloženia

9 Sedimentárne horniny Vznikli druhotne z rozrušených a zvetraných častí starších hornín. Sypké zvetraniny sa preniesli vodou, ľadom, alebo vetrom na iné miesta zemského povrchu a tam sa usadili. Podľa spôsobu vzniku rozlišujeme sedimenty: 1 úlomkovité (mechanické, klastické) môžu byť sypké - štrk, piesok, spraš, hlina, íl alebo spevnené ílovými minerálmi, kalcitom alebo kremeňom zlepence, brekcie, pieskovce, ílovité bridlice 2 chemické, vznikajú chemickým vylučovaním látok rozpustených vo vode, odparovaním, alebo zmenou chem. zloženia roztoku. Tak vznikla napr. kamenná soľ, sadrovec, vápenec, limnokvarcit, limonit, bauxit. 3 organogénne (biogénne, činnosťou organizmov), napr. krieda, vápenec, rašelina, uhlie

10 Premenené horniny Vznikali z vyvretých, alebo sedimentárnych hornín, pôsobením veľkého tlaku a teploty vo väčších hĺbkach, kam sa premiestnili pri pohyboch zemskej kôry. Pôvodné súčasti týchto hornín sa čiastočne premiešali, stlačili, alebo zvrásnili a prekryštalizovali. Minerálnym zložením sa premenené horniny podobajú vyvretým. Ich súčasti sa rovnobežne usporiadali, čo spôsobuje ich rovnobežnú odlučnosť, tzv. bridličnatosť. Z kyslých vyvretých hornín vznikli ruly a granulity Z bázických hornín chloritické (zelené) bridlice, amfibolity a serpentinity z ultrabázických, z vápencov mramory, z pieskovcov kvarcity Z ílovitých bridlíc vzniká postupne fylit, svor a rula z vrstvovitej zmesi kremeňa a sľudy vzniká svor, premenou z opuky, alebo slieňa vzniká fylit

11 Štruktúra a textúra hornín Výzamným orientačným znakom pri určovaní hornín je ich celkové zloženie a priestorové usporiadanie minerálov. Štruktúra je vzájomný pomer minerálnych súčiastok podmienený spôsobom ich vzniku. Podľa veľkosti zŕn môže byť štruktúra hrubozrnitá až jemnozrnitá, prípadne celistvá (sklovitá), ak sú v základnej celistvej hmote rozmiestnené väčšie kryštalické vyrastlice, hovoríme o tzv. porfyrickej štruktúre. Textúra je priestorové usporiadanie minerálnych súčiastok. Napr. vyvreté horniny môžu mať celistvú, pórovitú, bublinkovitú, alebo mandľovitú textúru. Premenené a usadené horniny mávajú vrstvovú až hrubovrstvovú, bridličnatú, vláknitú pásikovanú, alebo rovnobežnú štruktúru Presne určiť horniny je možné len pomocou polarizačného mikroskopu a chemickej silikátovej analýzy.

12 Sociálny úrad

13 Spišský travertín, chemogénna, čiast. organogénna usadená spevnená hornina

14 Pamätník

15 Porfyrický granit (liberecká žula) hlbinná vyvretá hornina (kyslá)

16 Pamätník, žilné gabro nazývané dolerit ( šluknovský syenit ) hlavne živce a pyroxény

17 Pamätník granit (žula) hlbinná vyvretá hornina (kyslá) s bázickou enklávou (primiešaná kvapka ) inej magmy)

18 Pamätník, pieskovec klastická usadená spevnená hornina hořický pieskovec, vznikal pri pobreží v kriede

19 Pamätník granit (žula) hlbinná vyvretá hornina (kyslá) asi len varieta libereckej žuly

20 Pamätník 2

21 Pamätník 2 magmatická hornina asi granodiorit z Čiech stredočeský plutón?

22 Polícia

23 Polícia, bešeňovský travertín chemogénna, čiast. organogénna usadená spevnená hornina

24 Allianz

25 Allianz, alkalický granit, hlbinná vyvretá hornina, španielsky granit

26 Otpbanka

27 Otpbanka, pieskovec klastická usadená spevnená hornina snáď hořický pieskovec

28 Zoo aréna

29 Zoo aréna, travertín z Lúčok (môžu byť odtlačky listov) alebo Ludrovej, chemogénna, čiast. organogénna usadená spevnená hornina

30 Zoo aréna, travertín z Lúčok alebo Ludrovej, chemogénna, čiast. organogénna usadená spevnená hornina

31 Travertín, chemogénna, čiast. organogénna usadená spevnená hornina asi z Lúčok

32 Travertín, chemogénna, čiast. organogénna usadená spevnená hornina asi z Lúčok

33 1. Stavebná sporitelňa

34 Umelý kameň, asi obklad

35 Kooperatíva

36 Kooperatíva, pravdepodobne je to charnockit (kyslá hornina s pyroxénmi) z Juhoafrickej republiky

37 Farský kostol Levický zlatý ónyx (krstiteľnica) vznikol z horúcich minerálnych prameňov, dole tmavý zbudzanský mramor hľuznatý devónsky vápenec, vyššie spišský a bešeňovský travertín

38 Farský kostol - presbytérium Vzácny tmavý tuhársky mramor metamorfovaný triasový vápenec

39 Farský kostol Kararský mramor z Talianska metamorfovaný spodnojurský útesový vápenec

40 Mauzoleum A. Hlinku Spišský travertín a andezit s fluidnou stavbou po tečení lávy asi od Krupiny

41 Námestie A. Hlinku Pravdepodobne ružovkaská sardínska žula

42 Námestie A. Hlinku Spišský travertín

43 Námestie A. Hlinku Liberecká žula

44 Námestie A. Hlinku Dolerit

45 Námestie A. Hlinku Migmatit z Indie vznikol čiastočným tavením ruly pôvodná ílovitá hornina vznikla pred cca 3 miliardami rokov

46 Mestský úrad Ružovkaská žula zo Sardínie karbónskeho veku

47 Námestie A. Hlinku Neznámy travertín snáď z okolia Ružomberka prípadne spišský?

48 Jezuitský kostol Podstavec snáď andezit s fluidnou stavbou mramor Botticino spodnojurský vápenec s onkoidmi, či riasovými hľúzkami

49 Dom na Mostovej ul. 19 Travertín asi z Lúčok s odtlačkami rastlín vznikol z minerálnych prameňov

50 Mostová ulica Bešeňovský travertín

51 Mostová ulica Orange i T-mobile Ružovkaská žula zo Sardínie karbónskeho veku

52 Mostová ulica? Pamätník Mila Urbana Liberecká žula a dolerit, Na podstavci busty - vidno stopy po odvŕtavaní kamenného bloku zo steny kameňolomu

53 Mostová ul. Brekciovitý travertín vzniknutý porušením a preplavením úlomkov kôry v jazierku neviem odkiaľ Maďarsko alebo typ Lúčky, Vyšné Ružbachy?

54 Mostová ulica dlažba Sliezsky mramor metamorfovaný devónsky vápenec, dolerit, sardínska žula, ktorá miestami obsahuje šmuhy rúl pohltených magmou

55 Podhora Ílovitá bridlica asi z Jeseníkov vidno kus dreva z karbónskeho pralesa

56 Podhora ten istý obchod Tmavý sliezsky mramor z lázní Lipová z budinami kalcitu vzniknutými pri metamorfóze

57 Podhora Dolerit asi Šluknovský syenit

58 Ružové schody Spišský travertín a liberecká žula

59 Podhora Pizzeria da Andrea V dlažbe tmavý sliezsky mramor, béžový rudistový vápenec z vrchnej kriedy Slovinsko alebo Chorvátsko, bulharský zlepenec

60 Podhora 44 Ružovkastá žula asi jursko-kriedového veku z Číny

61 Podhora 38 Zelený migmatit z Brazílie, pôvodne archaický migmatit bol neskôr slabo metamorfovaný za vzniku minerálov zelenej farby

62 Podhora 40 Ružovkastý sardínsky granit

63 Železničná stanica

64 Mních - skalné zrútenie

65 Hala železničnej stanice belemnit a článok stopky ľaliovky spodnojurský hľuznatý vápenec z Rumunska

66 Brachiopoda ramenonožce

67 Brachiopoda ramenonožce

68 Vyhojené kalcitové pukliny a krinoidové články

69 Stylolity - tlakové rozpúšťanie

70 Brachiopód ramenonožec

71 Brachiopódy a článok stonky ľaliovky

72 Brachiopód - ramenonožec

73 Rostrum belemnita

74 Brachiopód - ramenonožec

75 Reštaurácia na stanici - brachiopód?

76 Úlomok stopky ľaliovky

77 Rekonštrukcia belemnita, prierez ramenonožca a recentné r., ľaliovky

78 Podlaha v staničnej hale pravdepodobne je to sliezsky (Jeseník) mramor

79 Podlaha v staničnej hale, možno rumunský vápenec?

80 Podlaha v staničnej hale rumunský jurský vápenec

81 Podlaha v staničnej hale spišský travertín

82 Obklad spodnej strany steny v čakárni mramor premenený prvohorný krinoidový vápenec - Ural