História vysokého technického školstva na Slovensku Ing. Ondrej Kvasnica

Transkript

1 História vysokého technického školstva na Slovensku Ing. Ondrej Kvasnica 1 Vysoká škola banícka a lesnícka v Banskej Štiavnici Počiatky vysokého technického školstva sú v celosvetovom rozsahu späté so vznikom Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Jej zaloţenie sa stalo významným medzníkom aj v dejinách európskeho vysokého technického školstva, pretoţe to bola práve Banská akadémia v Banskej Štiavnici, kde sa po prvýkrát aj technické vedy začali vyučovať univerzitným spôsobom. Dňa 13. decembra 1762 rakúska cisárovná Mária Terézia vydala dekrét o zaloţení Praktickej školy v Banskej Štiavnici, najprv s Katedrou chémie, mineralógie a hutníctva, od roku 1765 aj s Katedrou matematiky, fyziky a mechaniky. V apríli 1770 panovníčka Mária Terézia schválila návrh na zriadenie vyššej odbornej baníckej školy akadémie v Banskej Štiavnici a súčasne nariadila, aby sa pri vyučovaní venovala ţiaduca pozornosť lesníctvu. Popri lesníctve sa vyučovalo aj spracovanie dreva. Ďalšie skvalitnenie lesníckej výučby v Banskej Štiavnici súvisí so vznikom Lesníckeho ústavu v roku Tento rok je povaţovaný za vznik lesníckeho vysokoškolského štúdia na Slovensku. V roku 1846 sa uskutočnila reorganizácia akadémie a zároveň bola premenovaná na Banícku a lesnícku akadémiu v Banskej Štiavnici. Za významný medzník v jej vývoji moţno povaţovať školský rok 1904/1905, keď sa štúdium predĺţilo na 4 roky, vrátane lesníckeho odboru, zmenil sa názov na Vysokú školu banícku a lesnícku v Banskej Štiavnici a stala sa vysokou školou. Stopäťdesiatročný vývoj akadémie bol zloţitý a jej zánik súvisel so štátoprávnymi zmenami v strednej Európe po 1. svetovej vojne. Vznikom Československa v roku 1918 zanikli vysokoškolské inštitúcie pôsobiace na území dnešného Slovenska. Banícka a lesnícka vysoká škola sa z Banskej Štiavnice presťahovala do Sopronu. Nielen zaloţenie Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici, ale aj jej systém, metódy a organizácia sa stali vzorom pre vznik ďalších podobných inštitúcií v Európe a vo svete, napr. Paríţskej polytechniky. Obdobie rokov moţno charakterizovať ako zápas o vytvorenie vysokej školy technickej na Slovensku. Vysokoškolské technické štúdium v období I. Československej republiky zabezpečovali České vysoké učení technické v Prahe a Vysoká škola zemědělská v Brne. Vysokoškolské lesnícke štúdium na Slovensku sa obnovilo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (Kapitola 2) v roku 1939 zriadením Odboru lesníckeho a poľnohospodárskeho inţinierstva. Paulínska 16, Trnava tel.: , fax: ondrej.kvasnica@stuba.sk

2 2 Slovenská technická univerzita v Bratislave Výsledkom dlhoročného úsilia o zriadenie prvej polytechniky na Slovensku, trvajúceho takmer dve desaťročia, bolo jej uzákonenie. Dňa 25. júna 1937 nadobudol platnosť zákon č. 170 Zb.z. a n. prijatý Národným zhromaţdením Česko-slovenskej republiky, ktorým sa v Košiciach zriadila Vysoká škola technická Dr. M. R. Štefánika. Škola bola v prvej etape konštituovaná s tromi oddeleniami: Oddelenie inţinierskeho staviteľstva konštruktívneho a dopravného, Oddelenie inţinierskeho staviteľstva vodného a kultúrneho a Oddelenie zememeračského inţinierstva. Ďalšie odbory a oddelenia sa mali otvárať postupne podľa potreby. Aj keď škola nebola hneď od svojho počiatku zriadená so všetkými technickými odbormi, bol to i tak významný čin v kultúrno-spoločenských dejinách Slovenska. Otvorenie prvého školského roka sa konalo 5. decembra 1938 v dočasnom sídle školy v Martine, kde sa škola urýchlene presťahovala po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráţi, keď juţné časti Slovenska, vrátane mesta Košíc, boli pripojené k Maďarsku. Do svojho terajšieho sídla v Bratislave sa škola presťahovala v roku 1939 uţ pod novým názvom Slovenská vysoká škola technická (SVŠT), ktorý jej bol daný ešte počas pôsobenia v Martine vo februári Zákon č. 188 Sl. z. zo dňa 25. júla 1939 dal škole právny podklad pre jej kompletné budovanie. Namiesto troch oddelení zriadil školu so šiestimi odbormi (dobový názov fakúlt) s dvanástimi oddeleniami: Odbor inţinierskeho staviteľstva, Odbor špeciálnych náuk, Odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inţinierstva, Odbor strojného a elektrotechnického inţinierstva, Odbor chemickotechnologického inţinierstva, Odbor obchodného inţinierstva. Z týchto odborov sa postupne otvorilo v priebehu rokov prvých päť odborov s ôsmimi oddeleniami na čele s dekanmi. K zakladateľom školy a jej jednotlivých odborov patria také významné osobnosti ako boli profesori: Juraj Hronec - prvý rektor, ďalej Karel Křivanec, Jozef Kaucký, Karel Havelka, Dimitrij Andrusov, Peter Danišovič, Emil Belluš, Dionýz Ilkovič, František Valentín, Mikuláš Gregor, Juraj Gašperík, František Kozmál, Jozef Čabelka, Ján Gonda, Ľudovít Kneppo, Štefan Schwarz a ďalší, vďaka ktorým bola škola vzápätí od jej vzniku budovaná po vzore európskych technických univerzít. Na pôde školy sa poloţili základy nielen klasických technických odborov a architektúry, ale aj prírodovedných, lesníckych, poľnohospodárskych, baníckych a výtvarných odborov, z ktorých sa po ich odčlenení od SVŠT postupne vytvorili samostatné vysoké školy. Uznesením SNR z 25. apríla 1946 sa na SVŠT zrušil Odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inţinierstva, pretoţe sa stal základom pre vznik samostatnej Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inţinierstva (Kapitola 3), ktorá v Košiciach pôsobila aţ do jej rozdelenia v roku Počnúc rokom 1946/47 sa otvorilo na Odbore inţinierskeho staviteľstva Oddelenie architektúry a pozemného staviteľstva. V septembri 1947 bolo 2

3 Oddelenie kreslenia a maľovania pre kandidátov učiteľstva na stredných školách pričlenené k Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity. Vysokoškolský zákon č. 58/1950 Zb. z 18. mája 1950 podstatne zasiahol do všetkých základných oblastí ţivota školy - organizačnej, riadiacej, pedagogickej i vedeckovýskumnej. Pretoţe zákon ako základné zloţky vysokej školy definoval len fakulty (tie boli do roku 1950 len na univerzitách), jedným z prvých organizačných opatrení na škole po vydaní zákona bolo premenovanie dovtedajších odborov školy na fakulty. Od školského roku 1950/51 mala SVŠT tieto fakulty: Fakulta inţinierskeho staviteľstva, Fakulta strojného a elektrotechnického inţinierstva, Chemická fakulta, Fakulta špeciálnych náuk, Fakulta architektúry a pozemného staviteľstva. Začiatkom päťdesiatych rokov došlo na SVŠT k niektorým zmenám v existujúcej štruktúre fakúlt. Fakulta strojného a elektrotechnického inţinierstva sa rozdelila na Strojnícku fakultu a Elektrotechnickú fakultu. Z Oddelenia baníckeho inţinierstva Fakulty špeciálnych náuk vznikla v školskom roku 1951/52 Banícka fakulta. Týmto aktom súčasne zanikla Fakulta špeciálnych náuk. Jej druhé Oddelenie zememeračského inţinierstva sa začlenilo do Fakulty inţinierskeho staviteľstva. Banícka fakulta bola od školského roku 1952/53 vyčlenená zo SVŠT a začlenená do novozriadenej Vysokej školy technickej v Košiciach (Kapitola 4). V tom istom roku začala na SVŠT pôsobiť Fakulta ekonomického inţinierstva s tromi smermi: chemickým, stavebným a strojárskym. V roku 1960 bola táto fakulta zrušená a jej tri smery boli pričlenené k príslušným fakultám. V tom istom roku došlo k zlúčeniu Fakulty inţinierskeho staviteľstva a Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva na Stavebnú fakultu. V roku 1965 došlo k zmene názvu Chemickej fakulty na Chemickotechnologická fakulta. V roku 1976 sa štúdium architektúry vyčlenilo zo Stavebnej fakulty a vznikla samostatná Fakulta architektúry. S účinnosťou od 1. januára 1986 vznikla Strojárskotechnologická fakulta so sídlom v Trnave, ktorá bola v roku 1991 premenovaná na Materiálovotechnologickú fakultu. Zákonom SNR s účinnosťou od 1. apríla 1991 prijala Slovenská vysoká škola technická súčasný názov Slovenská technická univerzita v Bratislave. K 1. januáru 1993 bola zriadená v Trnave Fakulta odborných štúdií, ktorá po dvojročnom účinkovaní v roku 1995 zanikla. S účinnosťou od bola premenovaná Elektrotechnická fakulta na Fakultu elektrotechniky a informatiky. Dňa 1. júla 2001 bola Chemickotechnologická fakulta premenovaná na Fakultu chemickej a potravinárskej technológie. K 1. októbru 2003 bola zriadená Fakulta informatiky a informačných technológií. V súčasnosti má Slovenská technická univerzita v Bratislave 7 fakúlt. 3 Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inţinierstva v Košiciach Slovenská národná rada svojim nariadením 25. apríla 1946 ustanovila z Odboru lesníckeho a poľnohospodárskeho inţinierstva Slovenskej vysokej školy technickej 3

4 v Bratislave (Kapitola 2) samostatnú školu - Vysokú školu poľnohospodárskeho a lesníckeho inţinierstva v Košiciach (VŠPLI). V povojnovom období sa intenzívnejšie začal pociťovať nedostatok vysokoškolsky vzdelaných odborníkov v oblasti spracovania dreva, preto v roku 1949 vytvorili na lesníckom odbore VŠPLI drevárske oddelenie, ktoré malo svoj štvorročný študijný plán a bolo takto kreované medzi prvými vo svete. V roku 1952 v rámci reorganizácie vysokých škôl vláda nariadením č. 30/1952 Zb. zrušila VŠPLI v Košiciach a z jej dvoch fakúlt vznikli Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre (Kapitola 5) a Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene (Kapitola 6). 4 Technická univerzita v Košiciach Zárodky technického vysokého školstva v Košiciach siahajú do roku 1937, keď bola Zákonom č. 170 Československej republiky zriadená Vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika v Košiciach (Kapitola 2). S vyučovaním sa malo začať uţ v školskom roku 1938/39, no predvojnové udalosti po Viedenskej arbitráţi prinútili presťahovať ju najskôr do Prešova, potom do Martina, aţ nakoniec zakotvila v Bratislave a dala základ dnešnej Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. K skutočnému zrodu Vysokej školy technickej v Košiciach došlo na základe Vládneho nariadenia č. 30/1952 Zb. z 8. júla 1952, ktorým bola táto zriadená s tromi fakultami: Fakulta ťaţkého strojárenstva (v súčasnosti Strojnícka fakulta), Banícka fakulta (Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií) vyčlenená zo SVŠT v Bratislave (Kapitola 2) a Hutnícka fakulta. V roku 1969 pribudla Elektrotechnická fakulta (Fakulta elektrotechniky a informatiky), v roku 1976 Stavebná fakulta. Významnou udalosťou bolo premenovanie školy na Technickú univerzitu v Košiciach na základe zákona SNR z 13. februára V roku 1992 bola v Prešove zriadená Fakulta odborných štúdií, ktorá sa v roku 1996 pretransformovala na dnešnú Fakultu výrobných technológií. V roku 1992 bola zriadená aj Ekonomická fakulta, čím univerzita opustila rámec rýdzo technických disciplín a v tomto trende pokračovala aj v roku 1998, keď bola zaloţená Fakulta úţitkových umení (Fakulta umení). Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach bola zriadená 1. februára 2005 a je nástupníckou organizáciou Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach, v Európe i vo svete renomovanej vzdelávacej inštitúcie, ktorá počas vyše 30. rokov zabezpečovala vysokoškolské vzdelávanie pilotov a leteckého technického personálu. Dnes má Technická univerzita v Košiciach deväť fakúlt. 5 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Významným medzníkom v slovenskom poľnohospodárskom vysokom školstve bol rok V tomto roku v rámci reorganizácie vysokých škôl vláda ustanovila z dvoch fakúlt Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inţinierstva v Košiciach (Kapitola 3) dve 4

5 samostatné vysoké školy - Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene. Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre začala svoju činnosť dvoma študijnými odbormi - fytotechnický a zootechnický. V organizačnej štruktúre bola tvorená Agronomickou a Zootechnickou fakultou. Neskôr sa tieto dve fakulty zlúčili do Agronomickej fakulty a zároveň bola zriadená nová, Prevádzkovo-ekonomická fakulta (v súčasnosti Fakulta ekonomiky a manaţmentu). V roku 1969 vznikla Mechanizačná fakulta (Technická fakulta). Postupne vznikali ďalšie fakulty - Fakulta záhradníctva a krajinného inţinierstva (1995), v roku 2003 rozdelením Agronomickej fakulty vznikli dve samostatné fakulty, a to Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov a Fakulta biotechnológie a potravín. Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja je najmladšou fakultou, bola zriadená na základe návrhu rektora a následne bola schválená akademickým senátom dňa 17.decembra 2003 s účinnosťou od 1.apríla Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Zb. bola v roku 1996 Vysoká škola poľnohospodárska premenovaná na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu. Za desaťročia svojej existencie získala Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, ako jediná svojho druhu v Slovenskej republike, pevné miesto v systéme vysokého školstva. 6 Technická univerzita vo Zvolene Vládnym nariadením č. 30/1952 Zb. bola zrušená Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inţinierstva v Košiciach (Kapitola 3) a z jej dvoch fakúlt vznikli Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre a Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene (VŠLD) s Lesníckou fakultou a Drevárskou fakultou. K 1. októbru 1991 bola na VŠLD vytvorená samostatná Fakulta ekológie, s dnešným názvom Fakulta ekológie a environmentalistiky od roku 2000 so sídlom v Banskej Štiavnici. V súlade s celosvetovým trendom budovania ekologického školstva zachytila ako prvá na Slovensku tento pozitívny trend, prispievajúci k mobilizovaniu materiálnych i duchovných prostriedkov k intenzívnejšiemu záujmu o ţivotné prostredie a jeho ochranu, a tieţ o prínos spoľahlivej koncepcie ďalšieho rozvoja technizácie ţivota. Rozhodnutím Národnej rady SR bol dňa 17. decembra 1991 prijatý zákon č. 26/1992 Zb. o zmene názvu Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene na Technickú univerzitu vo Zvolene. Aspekt integrácie slovenských vysokých škôl do európskeho systému a ich transformácie viedli k vytvoreniu Fakulty environmentálnej a výrobnej techniky, ktorá začala svoju činnosť 1. októbra Fakulta vyplnila medzeru vo vzdelávaní vysokoškolských odborníkov pre zabezpečovanie ekologicky prijateľnej techniky a technológií v súlade so svetovými trendmi i ekologickými normami Európskej únie. 5

6 7 Ţilinská univerzita v Ţiline Ţilinská univerzita (ŢU) v Ţiline vznikla 1. októbra 1953 vyčlenením z Českého vysokého učení technického v Prahe ako Vysoká škola ţelezničná. Mala 5 fakúlt: dopravnú, stavebnú, strojnícku, elektrotechnickú a vojenskú. Premenovaním Vysokej školy ţelezničnej v roku 1959 vznikla v Prahe Vysoká škola dopravná, ktorá bola 6. septembra 1960 premiestnená z Prahy do Ţiliny. Po presťahovaní do Ţiliny mala Vysoká škola dopravná Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy (v súčasnosti Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov), Fakultu strojnícku a elektrotechnickú a Vojenskú fakultu. V roku 1980 dostala škola názov Vysoká škola dopravy a spojov v Ţiline. Výsledkom predchádzajúceho vývoja a napĺňaním snáh po univerzalizácii štúdia vznikali po roku 1989 ďalšie nové fakulty z uţ existujúcich inštitúcií, katedier a fakúlt. Ako samostatné fakulty sa v tomto období konštituovali: Fakulta riadenia a informatiky, Stavebná fakulta, Strojnícka fakulta, Elektrotechnická fakulta. Zákonom č. 324/1996 Z.z. bol v roku 1996 názov Vysoká škola dopravy a spojov zmenený na Ţilinskú univerzitu v Ţiline. V rokoch vznikli na ŢU dve fakulty Fakulta priemyselných technológií a Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja, na základe ktorých boli neskôr zaloţené dve nové slovenské univerzity: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne (Kapitola 8) a Katolícka univerzita v Ruţomberku. Vojenská fakulta bola premenovaná na Fakultu špeciálneho inţinierstva, čím sa začala jej transformácia na civilnú fakultu delimitovanú do rezortu školstva v roku V roku 1998 vznikla Fakulta prírodných vied, ktorá je v súčasnosti najmladšou fakultou Ţilinskej univerzity. Fakulta vznikla so zámerom rozšíriť profil Ţilinskej univerzity a posilniť vzdelávanie v oblasti matematiky, prírodných a humanitných vied a umenia. V súčasnosti je na univerzite sedem fakúlt. 8 Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Trenčianska univerzita v Trenčíne, zaloţená rozhodnutím Národnej rady SR Zákonom o zriadení Trenčianskej univerzity ako štátna vysoká škola, patrí medzi najmladšie univerzity v Slovenskej republike. Pred vznikom univerzity v meste Trenčín a v trenčianskom regióne pôsobilo niekoľko detašovaných pracovísk iných slovenských vysokých škôl. Trenčiansky kraj bol posledným v rámci Slovenska, ktorý nemal vysokú školu. Okrem celoštátnej potreby rozširovania moţnosti vysokoškolského štúdia a zvyšovania počtu študujúcich na vysokých školách, vznik samostatnej univerzity v trenčianskom regióne bol vyvolaný najmä vysokou koncentráciou strojárskeho, elektrotechnického a spotrebného priemyslu, významných výskumno-vývojových a projektových organizácií, sociálnych, zdravotníckych a kultúrnych organizácií a inštitúcií. 6

7 Druhým dôvodom bol v trenčianskom regióne pomerne veľký potenciál mládeţe spôsobilej na vysokoškolské štúdium. Podľa Zákona o vysokých školách pri vzniku univerzity boli zriadené jej základné súčasti: Fakulta špeciálnej techniky, Fakulta mechatroniky, Fakulta priemyselných technológií so sídlom v Púchove, ktorá bola pričlenená zo ŢU v Ţiline (Kapitola 7), a Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov. Neskôr v roku 2002 bol zriadený Ústav prírodných a humanitných vied, ktorý plní vybrané celouniverzitné vzdelávacie a výskumné funkcie a v roku 2004 Ústav zdravotníctva a ošetrovateľstva (v súčasnosti Fakulta zdravotníctva) pre zabezpečenie vzdelávania a výskumu v zdravotníctve. Po piatich rokoch pôsobenia na základe dosiahnutých výsledkov pri budovaní novej univerzity bola poctená premenovaním na Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka v Trenčíne Zákonom o zmene názvu Trenčianskej univerzity. Zoznam bibliografických odkazov Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre : História univerzity. [online]. Nitra : SPU, [citované ]. Dostupné na internete: < Slovenská technická univerzita v Bratislave : História. [online]. Bratislava : STU. [citované ]. Dostupné na internete: < Technická univerzita v Košiciach : História TUKE. [online]. Košice : TU. [citované ]. Dostupné na internete: < Technická univerzita vo Zvolene : História. [online]. Zvolen : TU. [citované ]. Dostupné na internete: < Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne : História a súčasnosť univerzity. [online]. Trenčín : TnUAD. [citované ]. Dostupné na internete: < Univerzita J. Selyeho v Komárne : História univerzity. [online]. Komárno : UJS, [citované ]. Dostupné na internete: < Ţilinská univerzita v Ţiline : História. [online]. Ţilina : ŢU. [citované ]. Dostupné na internete: < 7