OBSAH PRIMÁRNEHO VZDELÁVANIA V PEDAGOGIKE MENTÁLNE POSTIHNUTÝCH (študijné texty neprešli jazykovou úpravou )

Transkript

1 KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU P E D A G O G I C K Á F A K U L T A Inštitút J. Páleša v Levoči OBSAH PRIMÁRNEHO VZDELÁVANIA V PEDAGOGIKE MENTÁLNE POSTIHNUTÝCH (študijné texty neprešli jazykovou úpravou ) PaedDr. Ján Dravecký, PhD. Levoča, 2013

2 Cieľ predmetu: Priblížiť študentom základný obsah vzdelávania v špeciálnych základných školách variant A, B, C. Stručná osnova predmetu: obsah vzdelávania vo variante A učebné osnovy, učebné plány obsah vzdelávania vo variante B učebné plány, učebné osnovy obsah vzdelávania vo variante C učebné plány, učebné osnovy Literatúra: Vzdelávacie programy pre žiakov s mentálnym postihnutím ISCED 1 primárne vzdelávanie. Číslo schvaľovacej doložky Ministerstva školstva SR: CD / :914. Platnosť od o Príloha A1: Obsah vzdelávania pre prípravný, 1. a 5. ročník pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia. o Príloha B1: Obsah vzdelávania pre prípravný, 1.a 5. ročník pre žiakov so o stredným stupňom mentálneho postihnutia. Príloha C: Obsah vzdelávania pre prípravný, 1. a 5. ročník pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia s vyučovacím jazykom slovenským. Rámcový obsah vzdelávania pre 2. a 6. ročník špeciálnej základnej školy variant A, B a C ako súčasť Vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym postihnutím ISCED 1 primárne vzdelávanie. Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pod číslom MŠ SR-4255/ dňa 19. marca Rámcový obsah vzdelávania pre 3. a 7. ročník pre žiakov s mentálnym postihnutím ako súčasť Vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym postihnutím ISCED 1 primárne vzdelávanie. Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pod číslom /18281:1-914 dňa 20. mája Obsah vzdelávania pre 4. a 8. ročník pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia. Štátny pedagogický ústav, Bratislava, Obsah vzdelávania pre 4. a 8. ročník pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia. Štátny pedagogický ústav, Bratislava, Obsah vzdelávania pre 4. a 8. ročník pre žiakov s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia. Štátny pedagogický ústav, Bratislava, Obsah vzdelávania pre 9. ročník pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia. Štátny pedagogický ústav, Bratislava, Obsah vzdelávania pre 9. ročník pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia. Štátny pedagogický ústav, Bratislava, Obsah vzdelávania pre 9. ročník pre žiakov s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia. Štátny pedagogický ústav, Bratislava, Zdroj: Špecifiká edukácie mentálne postihnutých. Zborník vedeckých a odborných príspevkov Katedry pedagogiky mentálne postihnutých Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. SAPIENTIA, Bratislava,

3 ÚVOD Mentálne postihnutý jednotlivec je bytosť, ktorú je potrebné prijímať ako komplex biologických, psychologických a asociálnych daností, znakov, prejavov a dôsledkov. Tieto znaky nie sú nemeniteľné. Naopak, sú ovplyvniteľné. V procese edukácie sú takíto jednotlivci nositeľmi špeciálnych edukačných potrieb sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Podstatou a cieľom špeciálnopedagogických intervencií v širokom zmysle je a bude vývinové podnecovanie procesu rozvoja osobnosti. Poskytovanie primeraného množstva (kvantita) vhodných (kvalita) podnetov vedúcich ku vzdelanosti a vychovanosti, ku príprave na budúci život. Ten by mal mentálne postihnutý prežiť čo možno najsamostatnejšie. To však úzko súvisí so schopnosťou zvládnuť postupné začleňovanie do života spoločnosti. Preto jedným z cieľov edukácie mentálne postihnutých je ich príprava na čo najlepšie začlenenie do spoločnosti. Poznamenávame, že proces začleňovania mentálne postihnutých nie je jednoduchý. Závisí totiž nielen od prípravy každého postihnutého na dosiahnutie čo najvyššieho stupňa socializácie, ale aj od spoločenských podmienok. Učiteľ má v rukách ten prvý faktor: kvalitnou edukáciou a podporou procesov učenia, edukáciou orientovanou na zmysluplnosť a využiteľnosť obsahu v praktickom živote podporovať proces sociálneho učenia. V ňom si má mentálne postihnutý jednotlivec osvojiť systém noriem, hodnôt, postojov ako aj schopnosť úspešne komunikovať v rôznych skupinách a v rôznom prostredí. Dňa 1. septembra 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Tento zákon okrem iného ustanovuje: a) princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach b) stupne vzdelania c) prijímanie na výchovu a vzdelávanie d) ukončovanie výchovy a vzdelávania e) poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej starostlivosti f) dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky g) vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej úrovni h) sústavu škôl a školských zariadení Ustanovenia 94 zákona upravujú postup pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Postupuje sa podľa vzdelávacích programov pre: deti a žiakov s mentálnym postihnutím deti a žiakov so sluchovým postihnutím deti a žiakov so zrakovým postihnutím deti a žiakov s telesným postihnutím deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených deti a žiakov hluchoslepých žiakov s vývinovými poruchami učenia 3

4 žiakov s poruchami aktivity a pozornosti deti a žiakov s viacnásobným postihnutím žiakov s poruchami správania. Vzdelávacie programy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sú určené pre vzdelávanie žiakov s jednotlivými druhmi postihnutia alebo narušenia v špeciálnych školách, v špeciálnych triedach základných škôl a žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v základnej alebo strednej škole. Vzdelávacie programy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sú súčasťou štátneho vzdelávacieho programu. Vzdelávací program pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím je určený pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím v špeciálnej materskej škole, špeciálnej základnej škole, v špeciálnych triedach základných škôl, v praktickej škole a v odbornom učilišti. Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s mentálnym postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní. Pri výchove a vzdelávaní žiakov s mentálnym postihnutím sa podľa 94 ods. 2 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 245/2008 Z. z.) postupuje podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím. Vzdelávací program pre žiakov s mentálnym postihnutím sa uplatňuje pri vzdelávaní žiakov s touto diagnózou v základnej škole podľa 94 ods.1 písm. a) a b) zákona č. 245/2008 Z. z., t. j. v špeciálnej základnej škole pre žiakov s mentálnym postihnutím a v ďalších školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, v špeciálnych triedach základných škôl alebo pri individuálnom začlenení v základných školách Vzdelávací program vymedzuje špecifické potreby a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s mentálnym postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní. Podľa 97 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z., základná škola podľa 94 ods. 2 písm. a), ktorá vzdeláva žiakov s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, sa vnútorne člení podľa stupňa mentálneho postihnutia žiakov na a) variant A pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, b) variant B pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia, c) variant C pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia alebo pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo B. Vzdelávací program, ktorý je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím, sa zavádzal postupne, a to od 1. septembra 2009 pre žiakov prípravných tried, 1. a 5. ročníka ŠZŠ (tzv. reformné triedy) v školskom roku 2010/2011 sa podľa nových vzdelávacích programov vzdelávali žiaci v prípravných triedach, v 1. a 2. ročníku a v 5. a 6. ročníku v školskom roku 2011/2012 sa podľa týchto vzdelávacích programov vzdelávali žiaci prípravných tried, ročníka a ročníka. Žiaci ostatných ročníkov sa vzdelávali podľa učebných plánov a učebných osnov 4

5 pre špeciálne základné školy pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktoré schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 22. mája 2006 pod číslom CD / :095 s účinnosťou od 1. septembra v školskom roku 2012/2013 sa podľa týchto vzdelávacích programov vzdelávali žiaci prípravných tried, ročníka a ročníka. Žiaci 9. a 10. ročníka sa vzdelávali podľa učebných plánov a učebných osnov pre špeciálne základné školy pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktoré schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 22. mája 2006 v školskom roku 2013/2014 sa všetci žiaci ŠZŠ vzdelávajú podľa vzdelávacích programov, ktoré sú súčasťou štátneho vzdelávacieho programu pre špeciálne základné školy Vzdelávacie programy a rámcové obsahy vzdelávania, ktoré sú súčasťou vzdelávacích programov sú dostupné na webovej stránke Štátneho pedagogického ústavu ( Stanovenie edukačných cieľov vzdelávania mentálne postihnutých je podmienené viacerými faktormi. Na prvom mieste to je osobnosť mentálne postihnutého vyplývajúca zo stupňa postihnutia, z počtu a druhu postihnutí. Potom ide o vek detí žiakov a tiež o typ a charakter inštitúcie školy (materská škola, základná škola, stredná škola praktická škola, odborné učilište). Obsah edukácie mentálne postihnutých (curriculum) predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, ako aj súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. 1 Obsah edukácie by mal pokrývať v primeranej šírke a hĺbke viacero oblastí a z nich vyplývajúcich potrieb indivídua. Štandardný obsah a ciele edukácie v inštitucionalizovanej podobe sú určené príslušnými pedagogickými normami a dokumentmi, ktorými sú učebné plány a učebné osnovy. Pedagogické normy určujú obsah edukácie v jednotlivých predmetoch či zložkách výchovy pre jednotlivé ročníky. Aktuálne učebné plány a učebné osnovy pre primárne vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím sú súčasťou štátneho vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím ISCED 1. 1 Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia (variant A) ISCED 1 Absolvovaním vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia získa žiak primárne vzdelanie (ISCED 1), dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie s doložkou. 1 VANČOVÁ, A.: Špecifiká edukácie mentálne postihnutých detí a mládeže v špeciálnych základných školách a v špeciálnych triedach. Transformácia inštitucionalizovanej edukácie mentálne postihnutých. In: Špecifiká edukácie mentálne postihnutých. Zborník vedeckých a odborných príspevkov Katedry pedagogiky mentálne postihnutých Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. SAPIENTIA : Bratislava, 2003, s. 16 5

6 1.1 Ciele výchovy a vzdelávania Cieľom primárneho vzdelávania (trvá 9 rokov + prípravný ročník) je rozvinúť u žiakov kľúčové kompetencie (spôsobilosti) na úrovni, ktorá je pre nich dosiahnuteľná. Štátny vzdelávací program preto uvádza tieto konkrétne ciele: a) poskytnúť žiakom primerané možnosti skúmania ich najbližšieho kultúrneho a prírodného prostredia tak, aby získali záujem o poznávanie nového b) rozvíjať cieľavedome, systematicky a v tvorivej atmosfére osobnosť žiaka v poznávacej, sociálnej, emocionálnej a morálnej oblasti c) viesť žiakov k spoznávaniu svojich schopností, k využívaniu svojich možností, ku kompenzácii svojich obmedzení a tým k vytváraniu reálneho obrazu seba samého d) rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť, osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa a poznávať seba samého e) podporovať kognitívne procesy a kompetencie žiakov kriticky a tvorivo myslieť prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti a aktívnym riešením problémov f) umožniť žiakom získať základné pracovné zručnosti a návyky, aby ich mohli využiť pri ďalšom vzdelávaní aj v občianskom živote g) vyvážene rozvíjať u žiakov kompetencie dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť (vyberať a rozhodovať) a iniciatívne konať h) podporovať rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych kompetencií, najmä otvorene vstupovať do sociálnych vzťahov, naučiť sa kooperovať v skupine, kolektíve a preberať na seba primeranú zodpovednosť, rozvíjať sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom a k svojmu kultúrnemu a prírodnému okoliu i) viesť žiakov k tolerancii, znášanlivosti, porozumeniu a k akceptovaniu iných ľudí, ich duchovno-kultúrnych hodnôt, rovnosti pohlaví a priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami, cirkvami a náboženskými spoločenstvami j) naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie, aktívne ho chrániť a upevňovať, chrániť životné prostredie. Celý vzdelávací obsah, organizačné formy a metódy vyučovania, sociálno-emočné prostredie školy, programové aktivity uskutočňované v škole v rámci vyučovania, aj mimo vyučovania a mimoškolskej činnosti majú prispievať k postupnému utváraniu profilu absolventa školy a vyvážene rozvíjať všetky tri oblasti osobnosti žiaka: perceptuálno-motorickú kognitívnu sociálno-emocionálnu 1.2 Profil absolventa Absolvent programu primárneho vzdelávania má mať osvojené tieto kompetencie (spôsobilosti), ktoré sa považujú za kľúčové: a) sociálne komunikačné kompetencie b) kompetencie v oblasti matematického a prírodovedného myslenia c) kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií d) kompetencie učiť sa učiť sa e) kompetencie riešiť problémy f) osobné, sociálne a občianske kompetencie g) kompetencie vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry 6

7 Vzdelávací program uvádza konkrétne obsah každej z uvedených kľúčových kompetencií, nebudeme ich preto na tomto mieste podrobne interpretovať - čitateľ sa s nimi môže zoznámiť v programovom dokumente. 1.3 Obsah vzdelávania Obsah vzdelávania je z hľadiska didaktického rozdelený do vzdelávacích oblastí. Tie vychádzajú z kľúčových kompetencií. Žiak má po dôkladnom osvojení si obsahu vzdelávania nadobudnúť požadované kľúčové kompetencie. V rámci vzdelávacích oblastí sa vyučujú konkrétne predmety. Od vyučujúceho sa žiada, aby vo vyučovaní týchto predmetov pristupoval integrujúco. V nasledujúcej tabuľke uvádzame jednotlivé vzdelávacie oblasti a vyučovacie predmety, ktoré do týchto oblastí sú zaradené. Vzdelávacia oblasť JAZYK A KOMUNIKÁCIA PRÍRODA A SPOLOČNOSŤ ČLOVEK A PRÍRODA ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ ČLOVEK A HODNOTY MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI ČLOVEK A SVET PRÁCE UMENIE A KULTÚRA ZDRAVIE A POHYB Predmety Slovenský jazyk a literatúra Rozvíjanie komunikačných schopností Rozvíjanie grafomotorických zručností Vecné učenie Vlastiveda Fyzika Chémia Biológia Dejepis Geografia Občianska náuka Etická výchova / Náboženská výchova Matematika Informatická výchova Pracovné vyučovanie Svet práce Výtvarná výchova Hudobná výchova Telesná výchova 1.4 Rámcový učebný plán Rámcový učebný plán pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia s vyučovacím jazykom slovenským stanovuje v povinnej a voliteľnej časti v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a vyučovacích predmetoch počet hodín v jednotlivých ročníkoch. 7

8 Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia Predmet slovenský jazyk a literatúra rozvíjanie komunikačných schopností Ročník prip SPOLU ,5 6, Príroda a spoločnosť Človek a príroda Človek a spoločnosť rozvíjanie grafomotorických zručností vecné učenie vlastiveda fyzika chémia 1 1 biológia dejepis geografia občianska náuka Človek a hodnoty etická výchova/náboženská výchova Matematika a práca s informáciami Človek a svet práce Umenie a kultúra Zdravie a pohyb matematika informatická výchova pracovné vyučovanie 0,5 0,5 0,5 0, ,5 30,5 svet práce 0,5 0,5 0,5 1,5 32 výtvarná výchova hudobná výchova telesná výchova Spolu povinná časť Voliteľné hodiny SPOLU povinná a voliteľná časť

9 2 Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia (variant B) ISCED 1 Absolvovaním vzdelávacieho programu pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia získa žiak primárne vzdelanie (ISCED 1), dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie s doložkou. 2.1 Ciele výchovy a vzdelávania Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia je rozvíjať kognitívne a psychomotorické procesy, všestrannú komunikáciu. Rozvíjať individuálne schopnosti a predpoklady mentálne postihnutých žiakov tak, aby si osvojili vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré dokážu využiť v osobnom živote. 2.2 Profil absolventa Absolvent primárneho vzdelávania so stredným stupňom mentálneho postihnutia má osvojené nasledovné kľúčové kompetencie: a) sociálne komunikačné kompetencie (vyjadrovanie, komunikácia ústnou a písomnou formou, schopnosť reprodukovať jednoduchý písaný text), je schopný vyjadriť svoj názor, je empatický, rozumie bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie, na základnej úrovni využíva technické prostriedky komunikácie, nadväzuje spoločensky prijateľným spôsobom kontakty s druhými b) kompetencie v oblasti matematického a prírodovedného myslenia (rozumie a používa základné pojmy z oblasti matematiky, chápe základné prírodné javy v ich súvislosti, je zodpovedný voči prírode) c) kompetencie v oblasti komunikačných a informačných technológii (ovláda elementárne spôsoby práce s osobným počítačom, vie rozlišovať medzi reálnym a virtuálnym svetom d) kompetencia učiť sa učiť e) kompetencie riešiť problémy dokáže opísať problém a vie na koho sa môže obrátiť na pomoc f) osobné, sociálne a občianske kompetencie (uvedomuje si vlastné potreby, uvedomuje si, že má práva a povinnosti dokáže odhadnúť dôsledky svojich činov, dokáže spolupracovať v skupine, je ohľaduplný k iným ľuďom) g) kompetencie vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry (vníma krásu umeleckých diel, pozná pravidlá spoločenského kontaktu (spoločenskú etiketu), pozná pravidlá úpravy zovňajšku človeka, nepoškodzuje kultúrne pamiatky a pozná ľudové tradície) 2.3 Vzdelávacie oblasti Obsah primárneho vzdelávania je rozdelený do vzdelávacích oblastí, ktoré vychádzajú z obsahu vzdelávania a z kľúčových kompetencií. 9

10 Základné predmety podľa vzdelávacích oblastí: VZDELÁVACIA OBLASŤ Jazyk a komunikácia Príroda a spoločnosť Človek a hodnoty Matematika a práca s informáciami Človek a svet práce Umenie a kultúra Zdravie a pohyb PREDMETY Slovenský jazyk a literatúra Rozvíjanie komunikačných schopností Rozvíjanie grafomotorických Vecné učenie Etická výchova/ náboženská výchova matematika informatika informatická výchova Pracovné vyučovanie Svet práce výtvarná výchova Hudobná výchova Telesná výchova Vzdelávanie je zamerané na maximálny možný rozvoj žiakov po stránke psychickej, fyzickej a emocionálnej. Dĺžka výchovy a vzdelávania je desať rokov s možnosťou zriadiť prípravný ročník. 2.4 Rámcový učebný plán Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia Príroda a spoločnosť Človek a hodnoty Matematika a práca s informáciami Človek a svet Predmet slovenský jazyk a literatúra rozvíjanie komunikačných schopností rozvíjanie grafomotorických zručností Ročník prip vecné učenie etická výchova/náboženská výchova SPOLU matematika informatická výchova pracovné vyučovanie ,5 4,5 4,5 4,

11 práce svet práce 0,5 0,5 0,5 0, Umenie a kultúra Zdravie a pohyb výtvarná výchova hudobná výchova telesná výchova Spolu povinná časť Voliteľné hodiny SPOLU povinná+ voliteľná časť Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia ISCED 1 primárne vzdelávanie 3.1 Ciele výchovy a vzdelávania Cieľom primárneho vzdelávania žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia je: umožniť žiakovi spoznávať svoje vlastné rozvojové možnosti a schopnosti prispievať k maximálnemu rozvoju osobnosti žiaka primerane k jeho schopnostiam a predpokladom pripraviť žiaka na bežný život primerane k jeho schopnostiam Primárne vzdelanie získa žiak absolvovaním vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím, dokladom je vysvedčenie s doložkou. 3.2 Profil absolventa Absolvent by mal dosiahnuť čo najširší a najrozsiahlejší záber v jednotlivých oblastiach podľa jeho individuálnych psychických a fyzických možností a schopností. Mal by čiastočne, až úplne samostatne vykonávať samoobslužné činnosti (signalizovať potrebu, hygienické návyky, spolupracovať pri obliekaní a vyzliekaní, stolovanie,...). Mal by mať vybudované sociálne vzťahy v užšom a širšom sociálnom zázemí (trieda spolužiaci, učitelia, rodina...). Úroveň vedomostí je ovplyvnená individuálnymi možnosťami žiaka. Absolvent sa na základe výsledkov svojich individuálnych schopností môže zaradiť do praktickej školy. Absolvovaním programu primárneho vzdelávania má žiak získať predpoklady, aby v rámci svojich možností dokázal komunikovať a spolupracovať. Preto má mať osvojené základy používania materinského a štátneho jazyka, má si osvojiť základy seba obslužných činností a má si osvojiť tieto kľúčové kompetencie: a/ sociálne komunikačné kompetencie vyjadrovať sa ústnou a písomnou formou podľa svojich schopností, v materinskom jazyku na prijateľnej úrovni rozumie hovorenému slovu, dokáže určitý čas počúvať, reagovať a vyjadriť svoj názor b/ kompetencie v oblasti matematického a prírodovedného myslenia dokázať používať základné matematické myslenie na riešenie rôznych životných situácií podľa svojich schopností 11

12 c/ kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií využívať základné IKT pri vyučovaní a učení sa, s pomocou učiteľa komunikuje prostredníctvom elektronických médií, vie používať vyučovacie programy d/ kompetencie učiť sa učiť osvojuje si postupy potrebné na získavanie nových poznatkov, teší sa z vlastných výsledkov e/ kompetencie riešiť problémy vníma problémové situácie, oboznamuje sa s nimi a s pomocou učiteľa sa ich pokúša riešiť f/ osobné, sociálne a občianske kompetencie uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti, uvedomuje si svoje vlastné potreby, pripravuje sa na reálny život tak, aby sa vedel s výraznou pomocou a podporou zaradiť do daných životných podmienok a dosiahol primeranú kvalitu života g/ kompetencie vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry podľa svojich možností a schopností sa vie vyjadrovať prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov, je oboznámený so základnými pravidlami a zvykmi súvisiacimi s úpravou zovňajšku 3.3 Vzdelávacie oblasti Obsah vzdelávania je rozdelený do vzdelávacích oblastí, ktoré vychádzajú z kľúčových kompetencií: VZDELÁVACIA OBLASŤ Jazyk a komunikácia Príroda a spoločnosť Človek a hodnoty Matematika a práca s informáciami Človek a svet práce Umenie a kultúra Zdravie a pohyb PREDMETY Rozvíjanie komunikačných schopností Rozvíjanie sociálnych zručností Rozvíjanie grafomotorických zručností Vecné učenie Etická výchova/ náboženská výchova matematika informatická výchova informatická výchova Pracovné vyučovanie výtvarná výchova Hudobná výchova Zdravotná a telesná výchova Žiaci s ťažkým alebo hlbokým mentálnym postihnutím sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov. Pri organizácii vyučovania sa odporúča blokové vyučovanie. Vyučovací čas je 20 hodín týždenne. Vyučovacie hodiny sú členené do kratších časových úsekov. Ich dĺžka sa stanovuje individuálne. 12

13 3.4 Rámcový učebný plán Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia Príroda a spoločnosť Človek a hodnoty Matematika a práca s informáciami Človek a svet práce Umenie a kultúra Zdravie a pohyb Predmet rozvíjanie komunikačných schopností rozvíjanie sociálnych zručností rozvíjanie grafomotorickýc h zručností Ročník príp SPOLU vecné učenie etická výchova/nábože nská výchova matematika informatická výchova pracovné vyučovanie výtvarná výchova hudobná výchova zdravotná a telesná výchova Spolu povinná časť Voliteľné hodiny SPOLU (povinná a voliteľná časť) Špecifiká edukácie v predmete slovenský jazyk Predmet slovenský jazyk a literatúra má v učebnom pláne špeciálnej základnej školy významné postavenie. Zvládnutie výchovno-vzdelávacích úloh slovenského jazyka a literatúry je predpokladom na splnenie úloh ostatných vyučovacích predmetov. Z celkového počtu hodín je venovaných predmetu SJaL až 36 % v ročníku (variant A), 30 % v ročníku a 17 % v ročníku. Cieľom vyučovania SJaL je naučiť žiakov jednoducho a zrozumiteľne sa vyjadrovať ústnou a písomnou formou spisovného jazyka, vytvoriť návyk správneho hlasného čítania, 13

14 naučiť ich rozumieť prečítanému textu, usilovať sa z väčšiny žiakov vychovať čitateľov s kladným vzťahom k literatúre. Vzdelávací obsah SJaL je rozdelený do troch oblastí: jazyková komunikácia komunikácia a sloh čítanie a literatúra Jednotlivé obsahy podľa ročníkov obsahujú: ROČNÍK Jazyková komunikácia písanie zvuková rovina jazyka a pravopis, písanie, významová rovina, tvarová rovina zvuková rovina jazyka a pravopis, významová rovina, tvarová rovina, skladbová rovina Komunikácia a sloh komunikácia, ústny prejav sloh, komunikácia, ústny a písomný prejav sloh, komunikácia, ústny a písomný prejav Čítanie a literatúra technika čítania, literárna výchova technika čítania, základy čítania s porozumením, literárna výchova - všeobecné pojmy a základné literárne žánre technika čítania, čítanie s porozumením, reprodukcia prečítaného textu, literárna výchova - všeobecné pojmy a základné literárne žánre So zreteľom na špecifiká edukácie v predmete SJaL sa používajú najmä tieto vyučovacie metódy: aktivizujúce a motivačné metódy ich úlohou je vzbudiť záujem žiakov o učenie. Učiteľ využíva predbežnú, úvodnú a priebežnú motiváciu. K týmto metódam zaraďujeme napr. motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačná demonštrácia, motivácia kladným hodnotením, motivácia riekankou, vyčítankou, hádankou, motivácia hudobno-pohybovou hrou, motivácia dramatizáciou a detským divadlom, motivácia kresbou, modelovaním, atď. metódy upevňovania vedomostí a zručností a metódy vytvárania návykov táto skupina metód je bohatá, treba pri výbere metód dbať, aby žiak nebol pasívny konzument a prijímateľ poznatkov. Učiteľ má dbať na spätnú väzbu. K týmto metódam zaraďujeme napr. rozprávanie, rozhovor, vysvetľovanie, predĺžený výklad, demonštrácia predvádzanie, beseda, odpis, prepisovanie, diktát, porovnávanie, odpis, všestranný jazykový rozbor, reprodukcia, hra, práca s učebnicou, práca s východiskovým textom, cvičenia, atď. metódy preverovania, hodnotenia a klasifikácie (diagnostické a klasifikačné metódy) preverovanie vedomostí, zručností a ich hodnotenie patrí k najnáročnejším činnostiam učiteľa. Treba, aby si učiteľ uvedomil, že hodnotenie a klasifikácia plnia niekoľko úloh: o kontrolnú zistiť kvantitu a kvalitu osvojenia učiva o regulatívnu a informatívnu overuje sa správnosť postupov a metód 14

15 o o o výchovnú pre žiaka má byť hodnotenie stimulačným (motivačným) činiteľom diagnostickú umožňuje poznať žiaka prognostickú dáva obraz o ďalšom vývoji žiaka 5. Špecifiká edukácie v predmete matematika Vyučovanie matematiky v špeciálnej základnej škole plní vzdelávaciu funkciu súvisiacu s osvojovaním si vedomostí, zručností a návykov, ale participuje významnou mierou i na komplexnom rozvoji psychických procesov a vlastností osobnosti žiaka s mentálnym postihnutím. V širšom význame sa matematika zameriava na formovanie pozitívneho vzťahu žiaka k objavovaniu a poznávaniu, prispieva k zvyšovaniu motivácie žiakov k učeniu a školskej práci vôbec. Jej cieľom je sprostredkovať žiakovi primeraným spôsobom matematickú dimenziu okolitého prostredia. Žiaci majú postupne spoznávať, že aritmetika sa zaoberá kvantitatívnou stránkou okolitého sveta a že geometria určitým spôsobom zjednodušene opisuje priestor, v ktorom sa pohybujeme. Obsah podľa ročníkov: a/ aritmetika 1. ročník Prirodzené čísla 1, 2, 3, 4, 5, 0 numerácia a počtové výkony 2. ročník Numerácia v obore 0 až 10 a počtové výkony 3. ročník Numerácia v obore 10 až 20 Sčítanie a odčítanie v obore do 20 bez prechodu cez základ Sčítanie a odčítanie v obore do 20 s prechodom cez základ Úvod do násobenia v obore do ročník Numerácia v obore do 100 Určovanie rádu čísel: jednotky, desiatky, stovky Usporiadanie čísel, porovnávanie čísel Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 100 bez prechodu cez základ a s prechodom cez základ Násobenie a delenie v obore do ročník Sčítavanie a odčítavanie prirodzených čísel písomne v obore do 100 Sčítavanie a odčítavanie prirodzených čísel do 1000 spamäti a písomne 6. ročník Sčítanie a odčítanie v obore do 1000 Násobenie a delenie v obore do 100 Prirodzené čísla v obore do , sčítanie a odčítanie Jednotky času 7. ročník Numerácia v obore do 100 Počítanie po desiatkach do 100, sčítanie a odčítanie násobkov čísla 10 Manipulácia s peniazmi Oboznámenie sa s pojmami polovica, štvrtina, zápis Určovanie času na polhodiny 15

16 8. ročník Písomné násobenie a delenie prirodzených čísel v obore do Číselný obor do milióna Delenie viacciferných čísel jednociferným deliteľom so zvyškom delenie viacciferných čísel dvojciferným deliteľom so zvyškom Zlomky, desatinné čísla čítanie, písanie, sčítanie, odčítanie, delenie 9. ročník Percento Istina, úrok, úroková miera Osobný a bežný účet, platobná karta Slovné úlohy z praxe b/ geometria 1. ročník Rovinné útvary štvorec, kruh, trojuholník, obdĺžnik priraďovanie názvu Priestorové útvary guľa, kocka 2. ročník Geometrické tvary rovinné útvary, priestorové útvary Priamosť, modelovanie a kreslenie z geometrických tvarov 3. ročník Bod, úsečka Úsečka, krajné body úsečky, rysovanie pomocou pravítka Bod leží na úsečke, bod neleží na úsečke 4. ročník Priamky, rysovanie, označovanie Rôznobežky Meranie dĺžky úsečky 5. ročník Dĺžka úsečky, jednotky dĺžky, meranie dĺžky, súčet a rozdiel dĺžok úsečiek Práca s kružidlom, rysovanie kružnica 6. ročník Jednotky dĺžky, meranie dĺžky, rysovanie úsečiek Rôznobežky, rovnobežky a kolmice Rovinné obrazce trojuholník, štvorec, obdĺžnik, rysovanie, popis, vlastnosti 7. ročník Dĺžkové miery 1 m a 1 cm Rysovanie čiar, meranie na cm Poznávanie rovinných obrazcov a geometrických telies medzi predmetmi 8. ročník Uhol Obsahy rovinných útvarov jednotky obsahu, obsah štvorca, obdĺžnika Obvod a obsah kruhu Geometrické telesá: ihlan, kužeľ, popis základných vlastností 9. ročník Uhly, obvody a obsahy rovinných obrazcov Kocka sieť a povrch Kváder sieť a povrch Objemy telies, jednotky objemu Objem kocky a kvádra 16