Adresa školy: Telefón: Webstránka:

Transkript

1 Adresa školy: Telefón: Webstránka:

2 VÝLET DO BARDEJOVA - PAMÄTNÍK HOLOKAUSTU + PRÍRODOVEDNÉ MÚZEUM Milí čitatelia, príchod jari sa výrazne spája aj so znovuzrodením a kolobehom prírody. So symbolmi tohto opakovaného obnovovania prírody sa stretávame v umení i náboženstve. Viažu sa na koniec zimy i nástup jari. A vôbec nezálež na tom, či bola zima v porovnaní s inými zimami teplá. Apríl je akousi bránou do tohto znovuzrodenia. Samozrejme, ešte môže prísť chvíľkový mráz. Bolo by to, pravdaže, zlé, pretože takýto mráz môže napáchať v prírode škody. Ale príchod jari to nezastaví. Nemôže zastaviť. Niekto by mohol povedať, že rokmi naberá príroda nový rozmer. Jar neraz rýchlo prechádza do leta, po obrodzujúcej vlahe rýchlo nastupujú ťaživé suchá. Ako je to so symbolmi, ktoré som spomínal? Tiež sa menia a vysýchajú? Verím, že nie. Dúfam, že sa ešte prekrásne zelenajú. S trochou úsmevu by sme mohli povedať, že aspoň na Veľkonočný pondelok to sucho nehrozí. Najlepšie by o tom azda mohli hovoriť pooblievané a mokré dievčatá. šéfredaktor 2 Výlet do Bardejova Pamätník holokaustu 3 Výlet na Kapušiansky hrad 6 Monitor Deň narcisov 9 Výstavba nového parkoviska 12 Bábka 13 Prednáška pre žiakov 8.a a 9.a triedy z predmetu náboženská výchova 14 Kvetná nedeľa 15 Zelený štvrtok 16 Veľký piatok 16 Biela sobota 17 Veľkonočná nedeľa 18 Veľkonočný pondelok 18 Symboly Veľkej noci 19 Tradičné pochúťky 19 Zvyklosti, bez ktorých to nejde 20 Vyzdobte si vaše príbytky 21 Deň matiek

3 VÝLET NA KAPUŠIANSKY HRAD poriadne sme sa nachodili...

4 MONITOR 2017 Celoslovenské testovanie žiakov 9. ročníka základných škôl (okrem žiakov s mentálnym postihnutím) pod názvom Testovanie sa v školskom roku 2016/2017 uskutočnilo 5. apríla 2017 (streda) z predmetov matematika, slovenský jazyk a literatúra. Cieľom testovania je získať prehľad o výkonoch žiakov na výstupe zo stupňa ISCED 2, porovnať ich výkony v testoch a poskytnúť školám spätnú väzbu a komplexnejší prehľad o testovaných predmetoch, ktorý môže pomôcť pri skvalitňovaní vzdelávania. Výsledok žiaka slúži ako podklad pre prijímacie skúšky na stredné školy. KAPUŠIANSKY HRAD

5 DEŇ NARCISOV Obyvatelia obcí Zborov, Stebník, Stebnícka Huta, Smilno a Chmeľová ani tento rok nezabudli na osudy chorých ľudí a v piatok 7. apríla 2017 prispeli svojou trošičkou tým, ktorí to veľmi potrebujú. Osudy takto chorých ľudí ich nenechali ľahostajnými. Žiaci Spojenej školy v Zborove vyzbierali v týchto obciach na podporu Ligy proti rakovine sumu eur. Za krásne gesto všetkým žiakom a obyvateľom spomínaných obcí ďakujeme.

6 VÝSTAVBA NOVÉHO PARKOVISKA

7 BÁBKA Zábavka z praveku Hračky sú také staré ako ľudstvo samo. Už v hroboch z mladšej doby kamennej ( pred n.l.) našli archeológovia figúrky vyrobené z hliny a rastlín, ktoré našim predkom slúžili ako hračky. Išlo o jednoduché nádobky, koníky či postavičky. Komerčná výroby hračiek sa začala v 15.storočí. Zberateľský kúsok Najdrahšia bábika na svete je z porcelánu a vyrobila ju nemecká firma Kämker und Reinhardt. Na aukcii v roku 2014 ju vydražili za dolárov. Meria 64 cm a zobrazuje dievča, oblečené v nielych šatách a slamenom klobúku. Moderné matriošky Aj tradičné ruské bábky z dreva kráčajú s dobou. V moderných vyhotoveniach majú podoby politikov, celebrít, filmových a seriálových hrdinov, animovaných postavičiek napríklad ako Santa Claus. Ich zásadná vlastnosť však ostáva nezmenená: sú duté a do väčších menších. sa vkladá niekoľko Kamaráti pionierov V socialistickom Československu boli najlepšími kamarátmi detí Filmárik a Filmuška dve bábky, ktoré v televízii ponúkali rozprávky z dovozu. Pravdaže, výlučne z východného bloku. Z tých bábkových patril medzi najobľúbenejšie poľský Macko Uško so skvelým dabingom v podaní Michala Dočolomanského, ktorý nahovoril všetky postavičky a naspieval aj úvodnú pieseň.

8 KVETNÁ NEDEĽA PREDNÁŠKA PRE ŽIAKOV 8.A A 9.A TRIEDY Z PREDMETU NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA Dňa 10. Apríla 2017 sa na našej škole uskutočnila prednáška (beseda) pre žiakov 8. a 9.A triedy s katolíckym kňazom otcom Dušanom Škurlom a pani Kovaľovou z Úradu pre apoštolát ochrany života v Košiciach na tému Dozrievanie k mužskosti a ženskosti. Žiakom v daných ročníkoch bola predostretá téma dospievania. Prednášajúci sa im snažili vštepiť a naviesť našich žiakov na správnu cestu bez šikanovania, používania neslušných slov alebo nosenia nevhodného oblečenia. Ich formovanie je v tejto fáze dospievania nevyhnutné a je potrebné, aby žiaci mali svoje vzory aj v nás, učiteľoch. Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. Kvetná nedeľa nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy budúceho roku. Bahniatka si na posvätenie prinášajú aj ľudia, tie si potom nosia domov ako posvätenú vec a zakladajú ich za obrazy, zapichujú do trámov, dávajú do vázy, kedysi ich dávali aj do poľa či do maštale. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí. Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia a v ňom sa opisuje Pánovo umučenie. Pašie (lat. passio utrpenie) opis utrpenia a smrti Ježiša Krista od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti. Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň. Jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia, z toho je názov Veľkonočné trojdnie. Ono je vlastne vyvrcholením Veľkého týždňa. Začína sa omšou Večere Pána na Zelený štvrtok a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele. Veľký týždeň je slovenské pomenovanie obdobia známeho v liturgii ako Hebdomada sancta (Svätý týždeň). Posledné tri dni Veľkého týždňa - tzv. (Veľkonočné) posvätné trojdnie alebo triduum Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, majú bohatý liturgický obsah a symboliku. Je to spoločné pomenovanie troch dní, v ktorých si Cirkev pripomína udalosti nášho vykúpenia v ich historickom poradí: Kristovu smrť na Veľký piatok, Krista uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Kristovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.

9 ZELENÝ ŠTVRTOK Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto sv. omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov. Olej katechumenov: pomazanie katechumenov olejom má byť znamením posily v boji so zlým duchom. Olej chorých: pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých sa používa olej nemocných (Oleum infirmórum). Olej má tiež liečivé účinky - tlmí bolesť. Sviatosť pomazania chorých posilňuje chorých na duši i na tele, mierni ich bolesť a úzkosť. Krizma: je to olej, do ktorého sú primiešané voňavé prísady. U Izraelitov a iných vtedajších národov uvádzali kráľov do úradov tak, že ich pomazali olejom. Aj slovo Kristus pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená Pomazaný. (Po hebrejsky znie toto slovo Mesiáš.)Pomazanie krizmou pri krste alebo birmovaní znamená prevzatie úlohy žiť podľa Ježiša, ktorý je naším Kráľom. Vo štvrtok večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstva a eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami Toto robte na moju pamiatku. V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej. Táto svätá omša je tiež známa obradom umývania nôh 12 mužom, ktorý pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Obnažená oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getsemanskej záhrade. VEĽKÝ PIATOK Trojdnie pokračuje Veľkým piatkom - dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu, pokánia a jediný deň roka, kedy sa neslávi Eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba - farba krvi. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie. BIELA SOBOTA Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi (Ex 12, 42). Biela sobota - oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. To znamená na Bielu sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha (sviatky Židov konané na pamiatku poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im, lebo mali veraje dverí pomazané krvou obetného baránka, Ex 12,1-51), teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš ukrižovaný. Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Veľkonočná vigília noc pred Veľkonočnou nedeľou, bola liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti sú pobožnosti skrátené a pozostávajú z obradu svetla (požehnanie veľkonočného ohňa a veľkonočnej sviece - paškálu). Zapaľovaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu, sa začína liturgia

10 veľkonočnej vigílie. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života (Jn 8, 12). Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje dnešná slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia a nakoniec sa poprosíme nebeského Otca, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus. Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky bohoslužbu slova, 3 a 7 čítaní zo Starého zákona, liturgiu krstu (ak niet krstencov, tak sa iba posvätí krstná voda a obnovia krstné sľuby), ďalej obrad vzkriesenia a Eucharistickú liturgiu (slávnostnú svätú omšu, kde po 40 dňovej prestávke opäť zaznie víťazný spev Aleluja!). Po Veľkej noci nasleduje osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá pozostáva z týždňa bezprostredne po Veľkej noci a končí sa Nedeľou Božieho milosrdenstva (prvá nedeľa po Veľkej noci, tohto roku 18. apríla.) V minulosti sa nazývala Biela nedeľa, keďže v roku 389 cisár Theozodius Veľký ( ) vyhlásil celotýždenné svätenie veľkonočných sviatkov, aby novopokrstenci, ktorí počas tejto oktávy nosili svoje biele krstné rúcho, mohli dostávať ďalšie ponaučenie z kresťanskej náuky. A práve biele krstné rúcho sa slávnostne odkladalo v posledný deň veľkonočnej oktávy, ktorá potom dostala názov Dominica in albis deponendis (Nedeľa odkladania bieleho rúcha, tj. Biela nedeľa). V Ríme sa odkladanie bieleho rúcha slávnostne vykonávalo v Lateránskej bazilike. Týždeň trvajúce svätenie Veľkej noci sa postupne skracovalo na tri, neskoršie na dva dni a od roku 1951 už ani Veľkonočný pondelok nie je prikázaným sviatkom. VEĽKONOČNÁ NEDEĽA V tento deň si katolíci pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale ináč nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. Neľakajte sa! povedal im. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. (Mk 16, 6). A dodal: Ale choďte a povedzte (to) jeho učeníkom (porov. tamtiež). VEĽKONOČNÝ PONDELOK Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj Pondelkom Baránka na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Posledný sviatočný deň Veľkej noci je známy aj šibačkou a oblievaním dievčat vodou. Veľkonočné obdobie obdobie veľkonočnej slávnosti, trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce), ktorý sa tohto roku slávi 4. júna. Toto obdobie sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna veľká nedeľa. A práve v týchto dňoch sa spieva radostné Aleluja. SYMBOLY VEĽKEJ NOCI Baranček, bahniatka, kraslice, zajačik a kríž. Základné znaky Veľkej noci sú istotne i vám dobre známe. No ovládate rovnako skvele aj dôvody, prečo boli pasované do tejto role? Ak nie, práve vám ich rýchlo vysvetlíme. Začnime kraslicami, ktoré poznajú všade vo svete. Sú najstarším symbolom a v podstate ide o pohanský znak, prostredníctvom ktorého sa vítala jar počas rôznych rituálnych obradov. Isté obdoby kraslíc sa našli aj v dejinách Číňanov a Egypťanov. No farbenie vajíčok je najviac späté so slovanskými krajinami. V náboženskom zmysle symbolizuje znovuzrodenie, ale aj prepojenie Starého a Nového zákona. Kedysi sa kraslice farbili väčšinou na červeno, aby tak pripomínali Ježišovu krv a nikdy sa nemaľovali na modro, pretože to charakterizovalo smútok. Bahniatka sú späté iba s okolitými krajinami. Pôvodným symbolom je totiž palmová ratolesť, ktorou vítali Ježiša po zmŕtvychvstaní, no keďže u nás tento strom nerastie, našim symbolom sa stali práve

11 bahniatka. Zvolili sa kvôli aktuálnemu obdobiu, keď začínajú rásť a po ich posvätení majú pre rodinu ochranný charakter. Kríž sa stal symbolom z pochopiteľných dôvodov kvôli ukrižovaniu Krista a používa sa iba v kresťanských rodinách. Baranček je symbolom Ježiša a taktiež upomienkou na jeho obetu. Zajačiky a taktiež iné mláďatká odkazujú na prichádzajúcu jar. V biblii symbolizuje tiež chudobných a pokorných ľudí a preto sa zaradil i medzi znaky Veľkej noci. TRADIČNÉ POCHÚŤKY VYZDOBTE SI VAŠE PRÍBYTKY Predovšetkým by nemali chýbať kraslice. Vráťte sa späť k tradíciám a urobte si pekné ikebany či ozdoby váz, v ktorých na vetvičky bahniatok zavesíte maľované vajíčka. Chýbať by nemali ani kvety, ktoré symbolizujú príchod jari. Do mištičky si môžete nasadiť žeruchu, pomedzi ktorú potom vložíte iné drobné ozdoby. Od symbolov prejdime pozvoľna k jedlám, ktoré sa odlišujú v závislosti od jednotlivých krajov. To spoločné, čo máme všade na Slovensku, sú, samozrejme, vajíčka, ktoré sa varia natvrdo, zemiakový šalát, údené mäso a iné údeniny. V mnohých rodinách je to aj vianočka, na východe sa robieva hrudka, známy je aj koláč pascha. Nechýbajú rôzne syrové pochúťky, vyrábajú aj sa aj domáce slané rolády. V niektorých kútoch našej krajiny sa pripravuje aj studená polievka z kyslého mlieka a chrenu. Na obed sa zvykne pripravovať mäso z mladých zvierat ako napríklad jahňa alebo zajac. Pôstne obdobie sa ešte pred týmto hodovaním ukončuje Zeleným štvrtkom, počas ktorého by ste mali skonzumovať nejakú zelenú zeleninu alebo ovocie a Veľkým piatkom, kedy by ste mali dodržať prísny pôst.. ZVYKLOSTI, BEZ KTORÝCH TO NEJDE Dni veľkonočných sviatkov sú úzko späté s náboženskými tradíciami. Veriaci trávia mnoho času v modlitbách, aby sa tak poďakovali svojmu Spasiteľovi. Vo Veľký piatok sa udržiava komorná atmosféra, nepočúva sa hudba a počas dňa by sa malo oddychovať a venovať duchovnému rozvoju. Na Veľkonočnú nedeľu sa do košíka vezme kúsok z každého pokrmu a to sa dá potom posvätiť. To isté sa spraví aj s vetvičkou bahniatok, ktoré by sme mali počas roka použiť v čase choroby niektorého z členov rodiny. V niektorých rodinách sa nedeľný obed začína potom medovým krížikom, ako je tomu aj na Vianoce. Pondelok je sviatok všetkých mužov, ktorí musia vyšibať a obliať svoje ženy. Je to symbol prichádzajúcej jari a zdravia, ktoré im má potom vydržať počas celého roka. V moderných dejinách sa pridalo aj používanie voňavky.

12 DEŇ MATIEK Dňa sme spoločne 0.B a 0.C oslávili Deň matiek. Pripravili sme si pre mamičky, ale aj pre babičky, program plný básničiek, pesničiek a tančekov. Žiaci spievali nakoniec ako kvetinky svojich mamičiek. Nakoniec darovali maminkám kvietočky, poďakovali im za starostlivosť a lásku.