IPA TUZVO, Projekt č. 13/ 2010 KRAJINNO EKOLOGICKÁ ŠTÚDIA HISTORICKÉ KRAJINNÉ ŠTRUKTÚRY, METÓDY IDENTIFIKÁCIE V KRAJINE

Transkript

1 IPA TUZVO, Projekt č. 13/ 2010 KRAJINNO EKOLOGICKÁ ŠTÚDIA HISTORICKÉ KRAJINNÉ ŠTRUKTÚRY, METÓDY IDENTIFIKÁCIE V KRAJINE Spracovali: Dátum vyhotovenia : Ing. Martina Slámová, PhD. Ing. Renáta Cihlárová Obsah: máj, december 2010 Úvod do problematiky historických krajinných štruktúr Charakteristika záujmového územia Identifikácia historických krajinných štruktúr v pohorí Ostrôžky Návrh typológie historických krajinných štruktúr na príklade záujmového územia pohoria Ostrôžky Vyhodnotenie závislostí a vzťahov historických krajinných štruktúr k atribútom krajiny Vyhodnotenie reprezentatívnych súborov HKŠ Identifikácia porovnávacích lokalít s výskytom historických krajinných štruktúr v pohorí Biele Karpaty, Kysuce a Pieniny Návrh regulatív Predmet spracovania: Metodika typológie historických krajinných štruktúr Aplikácia metodiky v predmetnej lokalite Ostrôžky Rozsah spracovania: Predmetné územie tvorí geomorfologická jednotka Ostrôžky so spadajúcimi sídlami katastrov

2 Historické krajinné štruktúry Historické krajinné štruktúry (ďalej HKŠ) predstavujú časť krajiny, staršiu viac ako 50 rokov (HUBA,1988). Časť sekundárnej krajinnej štruktúry môžeme teda považovať za historickú. Relatívne stále polohy majú jadrové plochy lesov, polí, sídiel a líniové trasy ciest a železníc (JANČURA, 2004). HKŠ sú jednotky s dlhodobou časovou stálosťou (JANČURA, 2004). Na označenie historických vrstiev prítomných v krajine sa v anglickej literatúre používa termín kultúrne krajiny. ANDERSON (1994) a SWANWICK (2002) ich označuje ako kultúrne dedičstvo a kultúrne väzby. HKŠ majú veľkú informačnú silu, objasňujú stav kultúrnej krajiny v minulosti, ktorý pomáha pochopiť jej súčasný stav (ŽIGRAI, 2000). Typológia je podkladom pre ich mapovanie, inventarizáciu a triedenie, existuje však veľká rôznorodosť prístupov k typológii historických krajinných štruktúr (HUBA, 1988), (JANČURA, 2004). HKŠ sa triedia na základe znakov, podľa vzťahov ku krajinnej štruktúre, podľa foriem (tvarových charakteristík) a podľa ľudských činností, ktoré ich spôsobili. V tejto krajinnej štúdií sa venujeme tým historickým krajinným štruktúram ktoré sú agrárneho charakteru. V krajine sa prejavujú ako mikroštruktúry s určitým tvarovými vlastnosťami alebo reliéfnymi anomáliami ako terasy. Terasy sú pre sledované územie typickým znakov v charakteristickom vzhľade krajiny. Základná charakteristika územia Ostrôžky sú geomorfologickou jednotkou neovulkanitov, v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty, v oblasti Slovenské stredohorie. Jeho rozloha je 260 km2. Najvyšší vrch s výškou 876,8 m sú Ostrôžky. Ostrôžky susedia s Krupinskou planinou, Javorím, Zvolenskou kotlinou, Veporskými vrchmi, Revúckou vrchovinou, Lučenskou a Ipeľskou kotlinou. Reliéf tvoria nevýrazné, mäkko modelované chrbty Ostrôžok a Javora, s náhornými planinami, rozčlenenými na sústavu menších celkov hlbokými dolinami, ktoré vymodelovali vodné toky. Geologicky sú Ostrôžky budované vulkanickými horninami a ich pyroklastikami, na severovýchodnej strane granodioritmi jadrového pásma. Územie bolo z väčšej časti odlesnené a vzniknuté plochy premenené na polia, pasienky a lúky (SLÁMOVÁ et al., 2009). Pestrosť biotopov, od zvyškov pôvodných lesov, cez lúky, pasienky, polia, až po vodné toky a plochy, spoločne s vysunutím pohoria z hlavného karpatského oblúka na juh, do dosahu panónskej klímy (podobne ako je tomu u všetkých sopečných celkov Slovenského stredohoria), poskytujú vhodné podmienky pre existenciu viacerých druhov a spoločenstiev rastlín a živočíchov s prelínaním ich teplomilných a horských prvkov (URBAN, 1999). Príbeh krajiny sa skladá z fragmentov minulosti, ktoré sú v krajine viditeľné ako historické krajinné štruktúry. Niekedy útržky histórie dokladujú len krátkodobé udalosti, ale v krajine centrálnych Ostrôžok, sú svedectvom kolobehu poľnohospodárskej činnosti. História územia siaha ku sklárskej tradícii, ľudovým remeslám (korytárstvo) a je výrazne ovplyvnená lazníckym osídlením. V krajine sú zachované rôzne stupne využitia poľnohospodárskej pôdy, ktorá tvorila základy obživy obyvateľstva. Po XX. storočí nastal odliv obyvateľstva a znižuje sa poľnohospodárska aktivita osadníkov. Pôvodne obhospodarované územie začína stagnovať. Iba osamelé usadlosti ešte udržiavajú tradičné hospodárenie. Pretrváva pasienkárstvo a chov oviec, čo však výrazne mení tvár krajiny z pestrých mikroštruktúr, na homogénne trávovino-lúčne mezo a makroštruktúry (SLÁMOVÁ et al., 2009).

3 Identifikácia HKŠ v predmetnom území Na území geomorfologickej jednotky Ostrôžky sme identifikovali agrárne historické krajinné štruktúry pomocou ortofotosnímok z roku 2003 a overovali prostredníctvom terénnych prieskumov. Obvod územia Ostrôžok bol rozšírený o priľahlé územie katastrov vzhľadom na bohatý výskyt HKŠ viažuce sa na hranice geomorfologickej jednotky. Najväčší výskyt sme zaznamenali v katastri Horný Tisovník, kde agrárne historické krajinné štruktúry zaberajú 46% územia. V tomto katastri sa predpokladá najväčší výskyt agrárnych HKŠ na území SR, čo môže dokázať aj vysoké plošné zastúpenie ha. Najvyššie percentuálne zastúpenie sa nachádza v katastri Nedelište kde až 77% z celkovej výmery katastra tvoria agrárne HKŠ. kataster obce výmera katastra /ha/ výmera HKŠ /ha/ % HKŠ v katastri HORNÝ TISOVNÍK 2507, ,079 45,31% NEDELIŚTE 1222, ,391 76,75% MADAĆKA 1354, ,863 64,22% ÁBELOVÁ 2665, ,468 20,95% DOLNÝ TISOVNÍK 752, ,822 69,36% LENTVORA 1383, ,679 37,35% BUDINA 1712, ,682 26,21% STARÁ HUTA 2434, ,865 14,99% ČERVEŇANY 674, ,874 47,59% POLICHNO 1104, ,953 24,62% ŠUĽA 1129, ,242 23,92% DETVA 6819,55 242,96 3,56% PRAHA 927, ,679 24,00% DIVÍN 2384, ,276 7,85% PODKRIVÁŇ 2601, ,883 7,18% PRAVICA 915, ,908 17,91% TUHÁR 1921, ,822 8,47% PÍLA PRI MÝTNEJ 756, ,733 18,07% PRÍBOJ NAD TISOVNÍKOM 419, ,214 32,23% BRUSNÍK 774, ,227 14,87% LEHÔTKA 829, ,517 8,62% ĽUBOREČ 3157,359 70,572 2,24% CHRŤANY 915,729 51,94 5,67% STOŽOK 913, ,794 4,68% SENNÉ 1168,666 42,667 3,65% MÝTNA 2018,182 37,921 1,88% ZÁVADA PRI CHRTANOCH 960, ,831 3,94% KLOKOĆ 890, ,616 3,55% LUPOČ 937, ,086 1,40% HORNÁ STREHOVÁ 782, ,689 1,37% Tabuľka č.1: Zastúpenie HKŠ v dotknutých katastroch

4 Graf výmery HKŠ v katastroch na územi pohoria Ostrôžky a v ich tesnej blízkosti výmera /ha/ ÁBELOVÁ DOLNÝ TISOVNÍK LENTVORA BUDINA STARÁ HUTA ČERVEŇANY HORNÝ TISOVNÍK NEDELIŚTE MADAĆKA POLICHNO ŠUĽA DETVA PRAHA DIVÍN PODKRIVÁŇ PRAVICA TUHÁR kataster PÍLA PRI MÝTNEJ PRÍBOJ NAD TISOVNÍKOM BRUSNÍK LEHÔTKA ĽUBOREČ CHRŤANY STOŽOK SENNÉ MÝTNA ZÁVADA PRI CHRTA... KLOKOĆ LUPOČ HORNÁ STREHOVÁ Graf č.1 : Usporiadanie katastrov podľa najvyššieho výskytu HKŠ Typológia historických krajinných štruktúr Po identifikácií a následnom zakreslení HKŠ do mapy, boli jednotlivé polygóny kategorizované na 3 typy. Základom typológie sú tvarové vlastnosti HKŠ a vzťah ku krajinnému typu: 1. líniový typ v lesnej krajine 2. líniový typ v poľnohospodárskej krajine 3. rôznotvarý typ v poľnohospodárskej krajine Najviac zastúpený je líniový typ v poľnohospodárskej krajine 64 %. Za ním nasleduje rôznotvarý typ v poľnohospodárskej krajine (28%)., najmenší podiel má líniový typ v lesnej krajine (8%). Pomer zobrazuje graf č. 2. Obr. č. 1: Líniový typ v lesnej krajine (lokalita Horný Tisovník)

5 Obr. č. 2: Líniový typ v poľnohospodárskej krajine (lokalita Suchá Strehová) Obr. č. 3: Rôznotvarý typ v poľnohospodárskej krajine (lokalita Budiná)

6 Pomer zastúpenia typov HKŠ 28% 8% líniový typ v lesnej krajine líniový typ v poľnohospodárskej krajine rôznotvarý typ v poľnohospodárskej krajine 64% Graf č. 2 : Pomer zastúpenia typov HKŠ Mapa č. 1 : Mapa výskytu agrárnych HKŠ v jednotlivých katastroch pohoria Ostrôžky

7 Zachovanosť HKŠ Ďalším atribútom pri analýze agrárnych HKŠ bol stupeň ich zachovanosti. Škála bola zvolená do 3 kategórií na základe stupňa zárastu sukcesných drevín, ktorý vyplýva z prítomnosti antropickej činnosti v danej štruktúre. A. skupina zachované HKŠ - prítomnosť antropickej činnosti, obhospodarovanie štruktúr, bez sukcesného zárastu B. skupina zmenené zachované HKŠ ústup antropickej činnosti, štruktúry však zostávajú čitateľné, sukcesný zárast do 25% C. skupina zmenené HKŠ - antropická činnosť v štruktúrach dlhšie nezaznamenaná, sukcesný zárast nad 25%, ich čitateľnosť v krajine sa stráca Za najhodnotnejšie považujeme tie štruktúry, ktoré spadajú do skupiny A tvoriace charakteristický vzhľad krajiny. V návrhoch do takýchto štruktúr nezasahujeme. Zasahujeme v prípade skupiny B, kde správnym manažmentom vrátime šturktúry do živej kultúrnej krajiny. Základom je odstránenie sukcesných drevín, následuje návrh adekvátneho obhospodarovania. Štruktúry spadajúce do skupiny C sa z ekonomického hľadiska neoplatí dotovať na odstánenie drevín, aj z hĺadiska menšej dostupnosti od sídel by ich následné obhosopodarovanie z hľadiska časového aj technického bolo náročnejšie. Obr. č.4: Pohľad na štruktúru typu A - líniová mikroštruktúra s NDV

8 Obr. č. 5: Pohľad na štruktúru typu B zaznamenaná prítomnosť sukcesných drevín Rosa canina, Prunus spinosa, Pinus sylvestris, Juniperus communis Obr.Č.: 6: Pohľad do štruktúry typu C zaznamenaný sukcesný zárast s dominanciou druhu Corylus avellana, vľavo vidieť kamenný múrik - hrobľu určujúcu hranice pozemkov

9 Mapa č. 2: Mapa zachovanosti HKŠ v predmetnom území

10 Mapa č. 3: Mapa kombinácie typu HKŠ a stupňa zachovanosti

11 Ďalej boli plochy HKŠ hodnotené štatisticky so zámerom zmapovať ich súčasný stav v predmetnom území, ako aj zistiť prevažný typ tvoriaci charakteristický vzhľad krajiny (graf č. 3). Graf č.3 : zastúpenie typov HKŠ podľa stupňa zachovanosti Pomer zastúpenia zachovaných (A) typov HKŠ 5% líniový typ v lesnej krajine 57% 38% líniový typ v poľnohospodárskej krajine rôznotvarý typ v poľnohospodárskej krajine

12 Pomer zastúpenia zachovaných zmenených (B) typov HKŠ 2% 27% líniový typ v lesnej krajine 71% líniový typ v poľnohospodárskej krajine rôznotvarý typ v poľnohospodárskej krajine Pomer zastúpenia zmenených (C) typov HKŠ 4% 17% líniový typ v lesnej krajine líniový typ v poľnohospodárskej krajine rôznotvarý typ v poľnohospodárskej krajine 79% Grafč. 4, 5, 6: Grafy pomeru zastúpenia jednotlivých typov HKŠ podľa miery zachovanosti Dominujúcou kombináciou je líniový typ v poľnohospodárskej krajine so stupňom zachovanosti B zmenené zachované štruktúry. Charakterstický vzhľad krajiny HKŠ teda predstavujú mikroštruktúry, ktoré bez zásahu človeka môžu ako typický znak zaniknúť, sú ohrozené. Najviac zastúpeným typom HKŠ s najvyšším stupňom zachovanosti (A) je rôznotvarý typ v poľnohospodárskej krajine - 57%. Najmenšie zastúpenie má líniový typ v lesnej krajine - 5%. V kategórií zmenené HKŠ dominuje líniový typ v poľnohospodárskej krajine (79%). Markantný vzrast v tejto kategórií zaznamenávame v líniovom type v lesnej krajine (17%), Zmenené HKŠ vznikajú následkom upustenia od agrárnej činnosti, čím sa vracajú štruktúry do pôvodného lesného typu. Z výsledkov môžeme vysloviť tvrdenie, že čím je menej zachovaná HKŠ tým sa znižuje zastúpenie tých typov HKŠ, ktoré sú v blízkosti poľnnohospodárko-lesného krajinného typu a naopak, najviac zachované HKŠ sú v blízkosti poľnohospodársko-sídelneho krajinného typu.

13 Vzťah HKŠ k atribútom krajiny I. Vzťah HKŠ a disekcie reliéfu Predmetné územie je loklizované prevažne vo výškovej členitosti vrchovín (57%) a podvrchovín (35%). Táto členitosť predurčuje vzniku antropomorfným reliéfnym štruktúram terasám, vďaka ktorým ľudia si uľahčovali obhospodarovanie agrárnych mikroštruktúr políčok. Graf disekcie reliéfu HKŠ 6% 2% 35% pahorkatiny podvrchoviny vrchoviny hornatiny 57% Graf č. 7: Disekcia reliéfu v predmetnom území

14 Mapa č. 4: Disekcia reliéfu sledovaného územia

15 Mapa č. 5 : Závislosť HKŠ od disekcie reliéfu

16 Zastúpenie typov HKŠ podľa disekcie reliéfu percentuálne zastúpenie 35% 30% 25% 20% 15% 10% 5% 0% podvrchoviny vrchoviny hornatiny pahorkatiny Ipodvrchoviny vrchoviny hornatiny pahorkatiny podvrchoviny vrchoviny hornatiny líniový typ v lesnej krajine líniový typ v poľnohospodárskej krajine disekcia reliéfu jednotlivých typov HKŠ rôznotvarý typ v poľnohospodárskej krajine Graf č. 8: Graf kombinácií disekcií reliéfu a typu HKŠ typ HKŠ + disekcia výmera /ha/ % z celku líniový typ v lesnej krajine podvrchoviny 258,048 2,57% vrchoviny 386,474 3,85% hornatiny 386,997 3,86% líniový typ v poľnohospodárskej krajine pahorkatiny 86,297 0,86% podvrchoviny 2278,914 22,71% vrchoviny 3198,101 31,87% hornatiny 998,508 9,95% rôznotvarý typ v poľnohospodárskej krajine pahorkatiny 273,895 2,73% podvrchoviny 879,266 8,76% vrchoviny 1070,187 10,67% hornatiny 216,672 2,16% 10033, ,00% Tabuľka č. 2: Plošná výmera a percentuálne zastúpenie typu HKŠ a disekcie reliéfu Najväčšie zastúpenie HKŠ vo vzťahu k disekcií sme zaznamenali pri líniovom type HKŠ v poľnohospodárskej krajine na vrchovine 31,87%. Toto sa prejavuje aj v charakteristickom vzhľade krajiny, kde na chrbátoch a na svahoch pohorí vidieť odlesnené agrárne mikroštruktúry v podobe terás.v najnižšom stupni pahorkatine má najvyššie zastúpenie rôznotvarý typ v poľnohospodárskej krajine, čo je výsledkom menšej obmedzenosti v udržiavaní políčok pri nižšom prevýšení.

17 II. Vzťah HKŠ a expozície svahov expozícia pohoria Ostrôžky výmera /m2/ % N ,06% NE ,60% E ,74% SE ,45% S ,96% SW ,92% W ,44% NW ,83% ,00% expozícia HKŠ výmera /ha/ % N 309,27 6,11% NE 889,77 17,65% E 1110,08 22,02% ES 537,77 10,67% S 548,44 10,88% SW 866,59 17,19% W 614,13 12,18% NW 348,41 6,91% 5041,93 100,00% Tabuľka č. 3 a 4 : Expozície svahov pohoria Ostrôžky a expozícia HKŠ v území rôznotvarý typ v poľnohospodársk ej krajine Tabuľka č. 5: Kombinácia typov HKŠ a expozície svahov líniový typ v poľnohospodársk ej krajine expozícia líniový typ v lesnej krajine v ha N 13, , , ,261 NE 43, , , ,772 E 154, , , ,08 ES 95, , , ,77 S 34, , ,54 548,443 SW 33, , , ,596 W 37,76 110, , ,137 NW 14, , , ,431 v ha 426, , , ,49 Graf HKŠ vo vzťahu k expozícií N N 1500, ,00 NE NW 500,00 0,00 E W ES SW S Graf č.9: Graf zastúpenia HKŠ vo vzťahu k expozícií svahov

18 Mapa č. 6: Závislosť HKŠ od expozície svahov Sledované historické krajinné štruktúry majú prevažne východnú expozíciu. Vzhľadom na to, že v geomorfologickej jednotky Ostrôžky taktiež dominuje východná orientácia svahov a korelačný koeficient s orientáciou HKŠ je 0,988 nemožno tvrdiť, že špecifická orientácia HKŠ je východná. Možno len usúdiť, že pri umiestňovaní agrárnych políčok v minulosti nebrali v úvahu orientáciu voči svetových stranám.

19 III. Vzťah HKŠ a sklonitosti reliéfu Mapa č. 7: Závislosť HKŠ od sklonitosti reliéfu

20 Pomer zastúpenia HKŠ vo vzťahu ku sklonitosti reléfu 13% 1% 28% < % Graf č. 10: Graf zastúpenia HKŠ ku sklonitosti reliéfu stupeň zachovanosti sklon A B C <7 3058, , ,9 8199, , , , , , , , ,809 > 21 42, , , , , , ,814 Tabuľka č. 6: Kombinácie zachovanosti HKŠ a sklonitosti reliéfu Graf zastúpenia typov HKŠ podľa sklonitosti výmera /ha/ < líniový typ v lesnej krajine 585, , , ,244 líniový typ v poľnohospodárskej krajine 5479, , ,365 42,963 rôznotvarý typ v poľnohospodárskej krajine 2293, , ,888 10,878 Graf č. 11: Graf zastúpenia typu HKŠ a sklonitosti reliéfu

21 Agrárne HKŠ v predmetnom území sú lokalizované väčšinou /71%/ do prípustného stupňa sklonitosti do 12. Líniový lesný typ dominuje v kategórií nad 21%, kde je už agrárna činnosť nevhodná a preto pre tieto lokality je prípustné nechať ich podľahnúť sukcesným zárastom Z tabuľky vzájomného vzťahu sklonitosti a stupňa zachovanosti môžeme pozorovať, že zmenené HKŠ sa vyskytujú práve v kategórii sklonu nad 21.Predpokladá to návrat z poľnohospodárskeho typu na lesný.

22 IV. Vzťah HKŠ a sídiel Mapa č. 8 : Mapa závislosti výskytu HKŠ od sídelných štruktúr

23 pomer zachovanosti HKŠ v blízkosti sídiel /buffer zóna 200m/ 11% A B 47% C 42% Graf č. 12: Pomer zachovanosti HKŠ v náraznikovej zóne sídiel typ HKŠ v náraznikovej zóne sídelných stupeň zachovanosti jednotiek A B C líniový typ v lesnej krajine 58,548 2, , ,449 líniový typ v poľnohospodárskej krajine 1115, ,49 255, ,2 rôznotvarý typ v poľnohospodárskej krajine 660, ,122 7, , , , , ,234 Tabuľka č. 7: Kombinácia typu HKŠ a zachovanosti v nárazníkovej zóne sídiel Graf kombinácie typu HKŠ a stupňa zachovanosti v sídelnej zóne 200m výmera /ha/ A B C stupeň zachovania líniový typ v lesnej krajine líniový typ v poľnohospodárskej krajine rôznotvarý typ v poľnohospodárskej krajine Graf č. 13: Graf kombinácie typov HKŠ a stupňa zachovanosti v buffer zóne sídiel

24 Ďalším bodom výskumu bolo zistiť závislosť výskytu HKŠ od prítomnosti sídiel. V území je vysoká koncentrácia roztratených sídel, na ktoré je prostredníctvom tradičného obhospodarovania viazaná väčšina agrárnych mikroštruktúr. K sídelným jednotkám sme vytvorili náraznikovú /buffer/ zónu 200 m, oblasť v ktorej sme sledovali prítomnosť HKŠ. Z výsledkov vyplýva, že až 75% HKŠ v predmetnom území sa nachádza v tejto nárazníkovej zóne. Ďalej sme zistili, že väčšina (47%) HKŠ so zachovansťou A sa nachádza v blízkosti sídiel. Vo väčšej vzdialenosti HKŠ od sídiel dochádza k ich opúšťaniu a následnému zarastaniu. Najzastúpenejší typ HKŠ v buffer zóne je líniový typ v poľnohospodárskej krajine, čo vytvára znak charakteristického vzhľadu krajiny - roztratené sídla s líniovými políčkami v ich blízkosti. Najmenšiu výmeru má líniový typ v lesnej krajine, odľahlosť od sídel predurčuje stupeň zachovanosti C. Faktor dostupnosti má vysoký vplyv na zánik týchto mikroštruktúr.

25 Reprezentatívne terasy V predmetnom území boli zvolené dva súbory terás v lokalitách Petercová a Balassa Huta. Podľa historických máp sme vyčlenili ich obvody a zistili, v akých výmerach sa jednotlivé políčka obhospodarovali, Tieto terasy sú v súčasnosti v určitom stupni zárastu, podľa našej metodiky zaraďujeme medzi hodnoty B a C. Reprezentujú stopy človeka v krajine, ktoré možno v krajine ešte identifikovať, za pomoci historických máp sa dopátrame k ich pôvodným tvarovým vlastnostiam v krajine. Zo sledovaného môžme tvrdiť, že počet políčok, sa pohybuje od Ich priemerná plocha je v lokalite Petercová 4200 m², v lokalite Balassa Huta 2100 m². Obvody sú tiež variabilné, Tieto fyziognomické vlastnosti závisia od sledovaných atribútov krajiny a pozemkových vzťahov. Mapa č. 9: Agrárne terasy lokality Petercová atribúty obvod /m/ plocha /m²/ priemerná hodnota 407, ,47 minimálny obvod 86,63 442,36 maximálny obvod 939, ,00 počet terás 42 celková plocha ,88 Tabuľka č. 8 : Sledované parametre terás lokality Petercová

26 Mapa č. 10 : Agrárne terasy lokality Balassa Huta atribúty obvod /m/ plocha /m²/ priemerná hodnota 284, ,79 minimálny obvod 116,22 406,31 maximálny obvod 654, ,00 počet terás 25 celková plocha 52919,62722 Tabuľka č. 9 : Sledované parametre terás lokality Petercová

27 Referenčné lokality Obrázok č. 7: Porovnávacia lokalita Včelín v CHKO Biele Kapraty Obrázok č. 8: Porovnáviacia lokalita Nižná Korňa v CHKO Kysuce

28 Obrázok č. 9: Porovnávacia lokalita Haligovce v NP Pieniny V rámci výskumu boli vybrané tri referenčné územia, ktoré charakterizujú odlišné typy HKŠ. V Bielych Karpatoch sme zaznamenali charakteristické plátové štruktúry, v CHKO Kysuce riadkové usporiadanie HKŠ na svahoch rozvodníc a v NP Pieniny líniové reliéfne HKŠ usporiadané po vrstevnici. Návrh regulatív Na základe stupňa zachovanosti môžeme navrhnúť adekvátne opatrenia, ktoré zachovajú HKŠ ako typické znaky v charakteristickom vzhľade krajiny. Metodicky ide o zlepšenie stavu zachovanosti o jeden stupeň. Do štruktúr s hodnotou A sa opatrenia nenavrhujú, v rámci hodnoty B cielime k stavu HKŠ s hodnotou A, ktoré pomocou vhodného menežmentu udržiavame v podobe živej kultúrnej krajiny. Pri HKŠ s hodnotou C, vzhľadom na vysoké ekonomické vstupy, nenavrhujeme žiadne opatrenia a nechávame podľahnúť sukcesným procesom.

29 Záver Metodika typológie HKŠ nám umožňuje zaradiť HKŠ podľa fyziognomických vlastností a vzťahu ku krajinnému typu do kategórií, ktoré charakterizujú pozíciu HKŠ v charakteristickom vzhľade krajiny. Ide najmä o typický líniový typ v poľnohospodárskej krajine s fragmentami charakteristického líniového typu v lesnej krajine. Pomocou stupňov zachovanosti sme určili do akej miery sú agrárne mikroštruktúry čitateľné v krajine a ohrozené zárastom zánikom čitateľnosti. Pomocou sledovaných analýz vo vzťahu HKŠ ku krajinným atribútom sme dosiahli možnosť lokalizovať ich v krajine na základe výškovej členitosti, polohy k svetovým stranám, sklonitosti reliéfu a pozícií k sídlam. Z toho môžeme vyhlásiť že typickým znakom Ostrôžok sú zmenené zachované agrárne mikroštruktúry líniového typu v poľnohospodárskej krajine, v blízkosti 200 m od sídiel, na vrchovine, s východnou expozíciou, lokalizované na svahoch so sklonom 7-12 º. Ide teda o terasy na východnýcb svahoch v okolí sídelných štruktúr. Príkladom sú merané terasy lokalit Petercová a Balassa Huta. Až 75% HKŚ sa nachádza v dostupnosti 200m od sídiel. Vzhľadom na pomerne vysokú hustotu roztratených sídiel tvorí kontext sídelných jednotiek s líniovými HKŠ čitateľné plôšky v prevažne lesnatej krajine Ostrôžok. Táto kombinácia je preto v sledovanom území typická, tvorí znak, bez ktorého by sa zmenil charakteristický vzhľad krajiny. Je to teda dôvod na návrh adekvátneho menežmentu, napríklad pomocou agroenvironmenálnych programov, ktorý by udržiaval tento znak tvoriaci neoddeliteľnú súčasť krajinného rázu Ostrôžok.

30 Použitá literatúra: ANDERSON, L. M., 1994: Effects of sounds on preferences for outdoor settings. Environment and Behavior: p HUBA, M., 1988: Historické krajinné štruktúry. Ochrana prírody, odborná príloha spravodaja MV SZOPK Bratislava, 66 pp. JANČURA, P.,: 2004: Význam historických krajinných štruktúr v krajinnom obraze a tvorbe krajiny. In: Historické krajinné štruktúry vo vzťahu k vývoju poľnohospodárskeho využívania zeme. Partner, p SLÁMOVÁ M., JANČURA P., KUĽANDA M., JAKUBEC B., 2009 : Historické krajinné štruktúry pohoria Ostrôžky. In: Vybrané problémy krajiny podhorských a horských oblastí. Poniky : Janka Čižmárová - Partner, SWANWICK, J., 2002: Landscape Character Assessment Guidance for England and Scotland. Wetherby-Edinburgh: The Countryside Agency-Scottish Natural Heritage: 84 pp. URBAN P., 1999: Stretnutie prírodovedcov Ostrôžky, Chránené územia Slovenska 42.Weeds. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: ŽIGRAI, F., 2000: Dimenzie a znaky kultúrnej krajiny. Životné prostredie, 34, č.5, p