Online knižnica DPH NOVELA ZÁKONA O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY PLAT- NEJ OD 1. JANUÁRA 2016

Transkript

1 Online knižnica DPH ZÁKAZNÍCKY SPRAVODAJ pre čitateľov ZADARMO 4.Q/2015 SPRAVODAJ ZÁKAZNÍCKY SPRAVODAJ 1 Vážená zákazníčka / vážený zákazník, na začiatok mi dovoľte poďakovať Vám. Za odpovede na budúcu podobu spravodaja. Napriek online podstate Vašich online knižníc rozumieme, že zmena v podobe prehľadného vytlačeného časopisu nemôže uškodiť. Ďakujeme teda za Vaše odpovede a tešíme sa, že i v budúcnosti pravidelne pripravíme obsah, ktorého ambíciou je zaujať Vás, pomôcť i obohatiť. S rovnakým cieľom Vás bude oslovovať aj posledná strana, kde môžete nájsť dva vouchery. Ak hľadáte praktický darček, či už na Vianoce alebo iný sviatok pre seba a svoju rodinu, na eshope nášho partnera Tescoma možno nájsť skutočne skoro všetko. Ak preferujete cestu vyžitia sa, odporúčame neobísť voucher na pobytový balíček v hoteloch Plejsy, Rysy či Eufória. Náš partner pre Vás pripravil neodolateľné spojenie krásneho prostredia Vysokých Tatier, pohodlného ubytovania a wellnesu. Zo strany vydavateľstva k Vám vianočné priania poletia z viacerých strán, čím bližšie sviatky pokoja budú. Za mňa v tejto chvíli vyslovím úprimné želanie: nech sa Vám darí vo všetkom, do čoho sa pustíte. Krásne Vianoce a na týchto stránkach sa stretneme znova v roku S pozdravom Ing. Nadežda Fuksová šéfredaktorka NOVELA ZÁKONA O DANI Z PRIDANEJ HODNOTY PLAT- NEJ OD 1. JANUÁRA 2016 Ing. Juraj Válek, PhD., Zdroj: Verlag Dashöfer Národná rada Slovenskej republiky schválila 1. októbra 2015 novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá nadobudne účinnosť od Novelu musí podpísať prezident republiky a platnou sa stane uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí osobitný režim DPH na základe platieb, zavedenie tzv. tuzemského prenesenia daňovej povinnosti pri poskytnutí stavebných prác, spätný dovoz tovaru vo forme zušľachteného výrobku, rozšírenie prenosu daňovej povinnosti pri dodávkach tovaru zahraničnou osobou, vykazovanie zjednodušených faktúr v kontrolnom výkaze, zmena odkazu na faktúre pri trojstrannom obchode, zmiernenie podmienok pre skoršie vrátenie nadmerného odpočtu, zavedenie zníženej sadzby dane na vybrané druhy potravín, zmeny pri tzv. dobrovoľnej registrácii, ako aj definovanie kritérií pre určenie pomeru použitia tovarov a služieb na podnikateľské a iné účely, odpočet DPH pri registrácii, oslobodenie od dane pri predaji investičného majetku, dodatočné zníženie základu dane po podaní žiadosti o vrátenie dane a skoršie vrátenie dane zdaniteľnej osobe z tretieho štátu. Zavádza sa osobitná úprava uplatňovania dane z pridanej hodnoty na základe prijatia platby. Pričom ide o dobrovoľnú úpravu, ktorú budú môcť využiť platitelia dane registrovaní podľa 4 zákona o DPH, ak ich ročný obrat je nižší ako eur a nebol na nich vyhlásený konkurz alebo nevstúpili do likvidácie. Platitelia, ktorí sa rozhodnú pre osobitnú úpravu, budú mať povinnosť túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Pričom musí byť táto osobitná úprava zreteľne uvedená na faktúre spôsobom daň sa uplatňuje na základe prijatia platby. V prípade, že nebude vyznačená táto skutočnosť na faktúre, daňová povinnosť vznikne dodaním tovaru alebo služby. Platiteľ nesmie opraviť pôvodnú faktúru doplnením chýbajúceho odkazu a súčasne to bude dôvodom na uloženie pokuty zo strany správcu dane až do výšky eur. Daňová povinnosť z dodaných tovarov a služieb vzniká až momentom prijatia platby za plnenie od odberateľa. Súčasne uplatnenie práva na odpočítanie dane bude spojené s rovnakým princípom, čo znamená, že odpočet dane z prijatých plnení bude možný najskôr za zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo zaplatené za plnenie dodávateľovi. Ak je platiteľ uplatňujúci osobitný režim v pozícii dodávateľa, ovplyvní to aj jeho odberateľov, ktorí sú platitelia dane, pretože právo na odpočítanie dane z prijatých plnení bude viazané na úhradu dodávateľovi. Informatívny zoznam platiteľov uplatňujúcich osobitnú úpravu by mal byť zverejnený a priebežne aktualizovaný na webovej stránke Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.

2 Dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby, je nutné oznámiť písomne daňovému úradu najneskôr do 5 dní od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa uplatňovanie tejto úpravy skončilo. Podnikateľ musí skončiť s uplatňovaním dane na základe platieb, ak v aktuálnom kalendárnom roku dosiahne obrat viac ako eur, alebo je na neho vyhlásený konkurz, resp. je v likvidácii, alebo sa firma ruší bez likvidácie, stane sa fyzickou osobou pokračujúcou v živnosti v prípade úmrtia platiteľa dane z pridanej hodnoty, alebo už nie je viac platcom dane z pridanej hodnoty. Zavedenie tzv. tuzemského prenesenia daňovej povinnosti pri poskytnutí stavebných prác z platiteľa, ktorý je poskytovateľom stavebných prác na platiteľa, tzn. príjemcu stavebných prác. Prenos daňovej povinnosti sa bude týkať dodania stavebných prác, ale aj dodania stavby alebo časti stavby na základe zmluvy o dielo alebo obdobnej zmluvy a bude sa tiež vzťahovať na dodania tovaru, ktoré sú dodané dodávateľom spolu s montážou alebo inštaláciou, ak táto montáž alebo inštalácia patrí do sekcie F klasifikácie produktov v zmysle nariadenia Komisie (EÚ) č. 1209/2014. Ďalšou zmenou je zavedenie tzv. spätného dovozu tovaru vo forme zušľachteného výrobku. Hodnota spracovateľských operácii sa nebude zahŕňať do základu dane pri spätne dovezenom tovare vo forme zušľachteného výrobku, ak je dovozca osobou povinnou platiť daň zo služieb spracovateľských operácii, čím sa zamedzí dvojitému zdaneniu hodnoty služby. Rozširuje sa prenos daňovej povinnosti na všetky dodania tovarov v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá nie je usadená na území Slovenskej republiky, s výnimkou zásielkového predaja. Od 1. apríla 2016 nastane zmena vo vykazovaní zjednodušených faktúr (napr. doklad z elektronickej registračnej pokladne) v kontrolnom výkaze. Ak bude za zdaňovacie obdobie celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr eur a viac, platiteľ bude povinný uviesť v kontrolnom výkaze celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane v členení podľa jednotlivých dodávateľov tovarov a služieb s uvedením ich identifikačného čísla dane z pridanej hodnoty. Pri fakturácii prvým odberateľom na druhého odberateľa sa po novom bude uvádzať nový odkaz namiesto terajšieho odkazu trojstranný obchod, to bude prenesenie daňovej povinnosti. Podnikatelia podieľajúci sa na týchto transakciách by mali 2 zabezpečiť úpravu pri vystavovaných faktúrach. Novelou sa zmierňujú podmienky pre vrátenie nadmerného odpočtu v skrátenej 30-dňovej lehote po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania tým, že nedoplatky na daniach, cle a odvodoch do eur sa nebudú brať pre tieto účely do úvahy a posudzovať sa budú len za uplynulých 6 kalendárnych mesiacov. Prvýkrát by sa mali tieto podmienky použiť na zdaňovacie obdobie, ktorým je december Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Zjednodušenie podmienok pre vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v skrátenej lehote bude môcť využívať platiteľ, ak má zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac, bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a nemal v období šiestich kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky, colné nedoplatky a nedoplatky na zdravotných a sociálnych odvodoch v súhrnne viac ako eur. Ďalej sa zavádza znížená sadzba dane (10 %) na vybrané druhy potravín, akými sú hovädzie mäso (čerstvé alebo chladené, s kosťou aj vykostené, vcelku aj porciované), mäso z oviec vrátene jahňaciny, kozie mäso, kuracie, kačacie, husacie alebo morčacie mäso a droby z hydiny, domáce bravčové mäso, králičie mäso a droby z domácich králikov, sladkovodné ryby (aj živé), rybie filé zo sladkovodných rýb, bežné nízkotučné, polotučné aj plnotučné kravské a kozie mlieko, čerstvý chlieb a klasické maslo získané výlučne z mlieka. Boli prijaté aj zmeny pri tzv. dobrovoľnej registrácii. Nezaplatenie zábezpeky na daň nebude dôvodom na zamietnutie žiadosti o registráciu, ale bude sa vymáhať ako daňový nedoplatok. Za účelom podpory začínajúcich podnikateľov sa vypúšťa povinnosť zložiť zábezpeku na daň z dôvodu, že žiadateľ o registráciu pre daň je zdaniteľnou osobou, ktorá sa zatiaľ len pripravuje na podnikanie. V novelizácií zákona sa definujú kritériá pre určenie pomeru použitia tovarov a služieb na podnikateľské a iné účely ako na podnikanie. Pomer je potrebné určiť na základe takého kritéria, ktoré objektívne odrážajú pomer použitia tovarov a služieb. Pri používaní hmotného majetku a služieb sa sleduje výška príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doba používania hmotného majetku a

3 služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo iné objektívne kritérium. Pri nehnuteľnom majetku sa sleduje plocha nehnuteľnosti používaná na podnikanie ako aj na iný účel ako na podnikanie, doba používania na podnikanie ako aj na iný účel alebo iné objektívne kritérium. Zmenou je aj to, že sa pre zdaniteľnú osobu rozširuje možnosť odpočítania dane v súvislosti s registráciu pre daň z pridanej hodnoty viažucou sa na služby a tovary, ktoré nakúpila predtým, ako jej bolo pridelené identifikačné číslo dane. Pričom podmienkou pre odpočítanie dane je, že platiteľ nakúpené tovary a služby neskôr použije na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení ako platiteľ. Oslobodenie od dane pri následnom predaji investičného majetku, pri obstaraní ktorého nevznikol nárok na odpočítanie dane, bude závisieť od toho, či v kalendárnom roku dodania neexistuje, resp. existuje možnosť úpravy odpočítanej dane pri danom investičnom majetku. Ďalšou zmenou v novele zákona je zavedenie dodatočného zníženia základu dane po podaní žiadosti o vrátenie dane. Následné zníženie základu dane v prípade plnení, pri ktorých sa uplatňuje vrátenie dane, po podaní žiadosti o vrátenie dane je potrebné oznámiť správcovi dane. Žiadatelia z tretích štátov a aj žiadatelia z iných členských štátov rozdiel dane zo zníženej ceny budú musieť vrátiť v stanovenej lehote. Pričom žiadateľ z iného členského štátu má oznamovaciu povinnosť, pokiaľ nepodáva žiadosť o vrátenie dane, za obdobie, v ktorom dostal doklad o oprave základu dane. V prípade, že žiadosť za takéto obdobie podáva, potom doklad o oprave základu dane zahrnie do tejto žiadosti. Zahraničná osoba z tretieho štátu bude môcť žiadať refundáciu slovenskej dane aj na báze kalendárneho polroka (doteraz bolo len na báze kalendárneho roku), ak suma dane z pridanej hodnoty, ktorú žiada za prvý kalendárny polrok, je najmenej eur a za druhý kalendárny polrok minimálne 50 eur. DPH PRI KOMISIONÁLNOM PREDAJI MEDZI SR A ČR V ROKU 2015 Ing. Ján Mintál, Zdroj: Verlag Dashöfer Právna úprava komisionárskej zmluvy je predmetom ustanovení 577 až 590 Obchodného zákonníka. V zásade platí, že komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. Podstatnými časťami komisionárskej zmluvy sú: určenie zmluvných strán, teda komisionára a komitenta, vymedzenie obchodnej záležitosti, záväzok komisionára vo svojom mene zariadiť obchodnú záležitosť pre komitenta a na jeho účet, záväzok komitenta zaplatiť komisionárovi odplatu, pričom výška odplaty nie je podstatnou náležitosťou komisionárskej zmluvy. Komisionálny predaj tovaru a DPH V zmysle ustanovenia 8 ods.6 zákona č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len zákon o DPH ) vyplýva, že ak zdaniteľná osoba obstará kúpu alebo predaj tovaru, pričom koná vo svojom mene, ale na účet inej osoby, tak na účely dane z pridanej hodnoty platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala. Z uvedeného vyplýva, že obstarávateľ je kupujúcim a zároveň aj predávajúcim a svoju odmenu za obstaranie predaja alebo kúpy osobitne nezdaňuje, ale zahrnie ju do ceny predávaného tovaru. Ide práve predovšetkým o prípady obstarania predaja alebo kúpy tovaru na základe komisionárskej zmluvy, pričom komisionár na účely DPH koná tak, akoby bol vlastníkom tovaru. Má právo na odpočítanie dane pri prevzatí tovaru od predávajúceho a zároveň je povinný uplatniť daň pri predaji tovaru. Podľa 19 ods. 5 zákona o DPH platí, že pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy vzniká komitentovi daňová povinnosť v ten istý deň, kedy vzniká daňová povinnosť komisionárovi. Príklad: Slovenská spoločnosť ABC, s. r. o. platiteľ dane v SR na základe uzatvorenej zmluvy s platiteľom dane XYZ komisionárom, odovzdá tovar v tuzemsku komisionárovi dňa 28. augusta Komisionár vo svojom mene, ale na účet platiteľa dane ABC, s. r. o., dodá tovar českému odberateľovi. Tovar odovzdá na prepravu dňa 11. septembra V ten istý deň komisionár vyhotoví faktúru pre českého odberateľa. Platiteľ dane ABC, s. r. o. vlastník tovaru uskutoční voči komisionárovi tuzemské dodanie tovaru. Platiteľ dane XYZ komisionár uskutoční intrakominitárne dodanie tovaru z tuzemska do Českej republiky, deň dodania tovaru je deň vyhotovenia faktúry - t. j. 11.septembra Intrakomunitárne nadobudnutie tovaru pre českého odberateľa vznikne 11. septembra 2015, t. j. v deň, kedy bola vyhotovená faktúra. 3

4 Platiteľovi dane ABC, s. r. o., vznikne daňová povinnosť v Slovenskej republike dňa 11. septembra 2015, t. j. v ten istý deň ako komisionárovi. Platiteľ dane ABC, s.r.o., uplatní sadzbu dane platnú v Slovenskej republike. Komisionár XYZ uplatní pri dodaní tovaru do Českej republiky oslobodenie od dane. Český odberateľ uplatní pri nadobudnutí tovaru sadzbu dane platnú v Českej republike. Pravidlo vzniku daňovej povinnosti v takýchto prípadoch podľa 19 ods.5 zákona o DPH platí aj pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy t. z. komitentovi vzniká daňová povinnosť v ten istý deň, keď vzniká daňová povinnosť komisionárovi. Ak ide o prípady obstarania predaja alebo kúpy tovaru na základe komisionárskej zmluvy, podľa ktorej komisionár obstará kúpu alebo predaj tovaru vo svojom mene a na účet komitenta, potom pre účely zákona o DPH komisionár koná tak, akoby bol vlastníkom tovaru. Komisionár, ktorý obstaráva kúpu alebo predaj tovaru, je vo vzťahu ku kupujúcemu ako predávajúci a vo vzťahu ku komitentovi ako kupujúci. 4 Príklad: Slovenská spoločnosť ALFA, a. s. identifikovaná pre daň v SR dodá tovar českému komisionárovi v ČR dňa 28. augusta 2015 (tovar odošle prostredníctvom prepravnej firmy). Český komisionár prevezme tovar v ČR 31. augusta 2015 a vo svojom mene dodá tovar podnikateľovi v ČR dňa 11. septembra 2015, pričom do nedisponuje faktúrou od slovenského dodávateľa. Akému režimu DPH podlieha uvedený obchod? Slovenská spoločnosť ALFA, a. s. platiteľ dane v SR, vlastník tovaru uskutoční voči komisionárovi intrakomunitárne dodanie tovaru. Český komisionár uskutoční intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v Českej republike. Daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu vzniká českému komisionárovi 15. septembra 2015 (nemá faktúru). V ten istý deň vzniká platiteľovi dane v Slovenskej republike daňová povinnosť z dodania tovaru (pravidlo podľa 19 ods. 5 zákona o DPH). Spoločnosť ALFA, a. s., uvedie do súhrnného výkazu dodanie tovaru do iného členského štátu za kalendárny mesiac september, príp. za III. Q Komisionálny predaj služieb a DPH Princíp uvedený pri tovare platí analogicky aj pri službách ( 9 ods.4 zákona o DPH). To znamená, že ak zdaniteľná osoba pri obstaraní služby koná vo svojom mene, ale na účet inej osoby, tak na účely dane z pridanej hodnoty platí, že obstarávateľ je prijímateľom a zároveň aj poskytovateľom obstaranej služby a svoju odmenu za obstaranie služby osobitne nezdaňuje, ale zahrnie ju do ceny obstaranej služby. Rovnako ide najmä o obstaranie služby na základe komisionárskej zmluvy. Pri obstaraní služby od platiteľa dane obstarávateľ má (platiteľ dane) právo na odpočítanie dane z prijatej služby. Obstarané služby zahrnie v daňovom priznaní medzi svoje prijaté plnenia a zároveň aj medzi svoje uskutočnené plnenia. Dôležité je upozorniť na tú skutočnosť, že podľa zákona o DPH platiteľ dane obstarávateľ služby musí uplatniť daň aj v prípade, ak obstará službu od osoby, ktorá nie je zdaniteľná (napr. aj od občana ). U obstarávateľa sa za deň poskytnutia služby považuje deň vyhotovenia faktúry pre príjemcu služby. Pokiaľ obstarávateľ služby nevyhotoví faktúru do troch mesiacov od dodania služby, vznikne mu daňová povinnosť posledný deň tretieho mesiaca. Pre vznik daňovej povinnosti nie je dôležité, či obstarávateľ služby dostane odplatu od osoby, v prospech ktorej koná. Obstarávateľ takejto služby koná buď za odplatu na základe komisionárskej zmluvy alebo obdobnej zmluvy a zároveň aj v prípade, keď platiteľ dane nepožaduje za obstaranú službu odplatu. PODANIE KONTROLNÉHO VÝ- KAZU V ROKU 2015 Ing. Juraj Válek, PhD., Zdroj: Verlag Dashöfer Platiteľ je povinný podať kontrolný výkaz elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Nie je však povinný podať kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorom nie je povinný uviesť žiadne údaje o plneniach, alebo je povinný uviesť len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, či pri vývoze tovaru a služieb alebo údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane pri trojstrannom obchode a súčasne v ktorom neuvádza údaje o odpočítaní dane alebo uvádza len odpočítanie dane, ak platiteľ môže odpočítať od dane, ak je daň zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru, podľa 49 ods. 2 písm. d). Platiteľ uvedie údaje v kontrolnom výkaze v členení, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky, pričom sa podáva vo formáte

5 Extensible Markup Language (XML), ktorého opis dátového rozhrania je zverejnený na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Kontrolný výkaz musí obsahovať údaje o daňovej povinnosti a odpočítaní dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Podrobné údaje o uskutočnených a o prijatých zdaniteľných obchodoch sa vykazujú na základe vyhotovených a prijatých faktúr ako aj zjednodušených faktúr, príp. iných dokladov o dodaní tovarov alebo služieb, z ktorých v tuzemsku vznikne platiteľovi DPH povinnosť platiť daň a z ktorých platiteľovi dane vznikne právo na odpočítanie dane. Ak platiteľ nie je povinný mať faktúru na uplatnenie práva na odpočítanie dane, uvedie údaje do kontrolného výkazu z iného dokladu o dodaní tovaru alebo služby. Neuvádzajú sa tu však poskytnuté plnenia, ktoré sú platitelia DPH povinní uvádzať do súhrnného výkazu a údaje o vyvezených tovaroch do tretích štátov. Z takýchto faktúr alebo z dokladu sa v kontrolnom výkaze uvádzajú údaje ako identifikačné číslo pre daň odberateľa alebo dodávateľa, pod ktorým tovar alebo služba bola alebo má byť dodaná, poradové číslo faktúry alebo číselnú identifikáciu dokladu, ak tento doklad číselnú identifikáciu obsahuje, ako aj dátum dodania tovaru alebo služby alebo prijatia platby, ak prijatím platby vznikla daňová povinnosť, základ dane a suma dane vyjadrené v eurách, sadzba dane, výšku odpočítanej dane, druh a množstvo tovaru, ak je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň príjemca plnenia. A to tak, že platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je eur a viac, alebo dodanie integrovaných obvodov, ako sú mikroprocesory a centrálne spracovateľské jednotky v stave pred zabudovaním do výrobkov pre konečného spotrebiteľa, ak základ dane vo faktúre za dodanie integrovaných obvodov je eur a viac Ak je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň príjemca plnenia, vzťahujúcu sa na dodanie tovarov patriacich do kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka, ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu, ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je eur a viac, ako aj dodanie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka 28da) a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka, ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je eur a viac. V kontrolnom výkaze sa potom uvádzajú aj prvé štyri číslice číselného kódu podľa osobitného predpisu (Príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 2; Ú. v. ES L 256, ) a množstvo tovaru. Ak platiteľ, ktorý podal kontrolný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie výkazu, že údaje v ňom uvedené sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný kontrolný výkaz, pričom na pôvodne podaný kontrolný výkaz sa neprihliada, alebo podá dodatočný kontrolný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené alebo opravené údaje. Ak nebol podaný v zákonom stanovenej lehote, daňový úrad vyzve platiteľa na jeho podanie. Keby vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného výkazu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi daňový úrad tieto pochybnosti platiteľovi, ktorý podal takýto výkaz, a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril. Následne neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Na základe tejto výzvy je platiteľ povinný do piatich pracovných dní od doručenia výzvy nedostatky podaného kontrolného výkazu odstrániť. Ak platiteľ nedoručí kontrolný výkaz daňovému úradu, doručí ho oneskorene, uvedie neúplné alebo nesprávne údaje alebo v lehote určenej vo výzve daňového úradu neodstráni nedostatky podaného kontrolného výkazu, uloží platiteľovi pokutu do výšky eur. Ak by porušil povinnosti opakovane, uloží mu daňový úrad pokutu do výšky eur. Pričom pri určení výšky pokuty prihliadne na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu. DODATOČNÉ DAŇOVÉ PRI- ZNANIE K DPH Ing. Marcela Rabatinová, PhD., Zdroj: Verlag Dashöfer Daňový poriadok ( 16) umožňuje daňovému subjektu podaním dodatočného daňového priznania k DPH opraviť rozdiely, týkajúce sa vlastnej daňovej povinnosti alebo nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, dodatočne zistené po lehote na podanie riadneho daňového priznania, resp. opraviť neúplné alebo nesprávne údaje uvedené v riadnom daňovom priznaní. Dodatočné daňové priznanie k DPH je daňový subjekt povinný podať vtedy, ak po lehote na podanie riadneho daňového priznania k DPH zistí, že: 5

6 daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, daň má vyť vyššia ako správcom dane vyrubená, resp. nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší ako bol správcom dane priznaný, riadne daňové priznanie neobsahuje správne údaje týkajúce sa prijatých a uskutočnených zdaniteľných obchodov za príslušného zdaňovacie obdobie, pričom sa môže aj nemusí meniť výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu. Pozn.: Daňový subjekt je oprávnený (môže) podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že daň má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, resp. daň má byť nižšia ako správcom dane vyrubená. Dodatočné daňové priznanie k DPH sa podáva na tlačive (riadneho) daňového priznania a musí byť označené ako dodatočné. Zároveň na prvej strane tlačiva daňového priznania je daňový subjekt povinný uviesť: dátum zistenia skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania, od ktorého sa následne odvíja lehota na podanie dodatočného daňového priznania a zároveň aj lehota na zaplatenie dane (t. j. do konca mesiaca nasledujúceho po zistení skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania), 6 a zdaňovacie obdobie, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. V dodatočnom daňovom priznaní daňový subjekt uvádza všetky údaje v správnej výške. Zároveň vypĺňa aj riadok 37, resp. riadok 38, ktoré sa vypĺňajú len pri podaní dodatočného daňového priznania. V riadku 37 daňový subjekt uvádza rozdiel oproti poslednej známej vlastnej daňovej povinnosti (VDP) alebo poslednému známemu nadmernému odpočtu (NO) za príslušné zdaňovacie obdobie (t. j. vypĺňa r. 37 so znamienkom + alebo -). V riadku 38 (daň na úhradu) daňový subjekt uvádza sumu dane, ktorá sa rovná sume uvedenej v riadku 37, ak sa má vysporiadať rozdiel v prospech štátneho rozpočtu (so znamienkom +), t. j. uvedenú sumu dane daňový subjekt je povinný uhradiť v lehote na podanie dodatočného daňového priznania alebo na ťarchu štátneho rozpočtu (so znamienkom -). Riadok 38 sa nevypĺňa, ak sa na základe podaného dodatočného daňového priznania nemá vysporiadať rozdiel uvedený v riadku 37 v prospech/na ťarchu ŠR (napr. pri úprave NO v čase, ak ešte nebol odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období). Riadne daňové priznanie VDP (r.31) NO (r. 32) Dodatočné daňové priznanie Zvýšenie Zníženie dodatočné zvýšenie VDP + (r. 37), + (r. 38) dodatočné zvýšenie NO - (r.37), - (r.38)* *ak pôvodný NO bol už vrátený - (r.37), r.38 sa nevypĺňa* *ak pôvodný NO nebol vrátený alebo nebol kompenzovaný s VDP v nasledujúcom z.o. dodatočné zníženie VPD - (r.37), - (r.38) * *ak pôvodná VDP bola zaplatená dodatočné zníženie NO + (r.37), + (r.38)* *ak pôvodný NO bol už vrátený + (r.37), r.38 sa nevypĺňa* *ak pôvodný NO nebol vrátený alebo nebol kompenzovaný s VDP v nasledujúcom z.o. Pozn.: Ak si platiteľ dane uplatňuje nárok na vrátenie NO v dodatočnom daňovom priznaní a pôvodný NO už bol vrátený, správca dane vráti sumu NO (uvedenú v riadku 38 so znamienkom -) do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak si platiteľ dane uplatňuje nárok na vrátenie NO v dodatočnom daňovom priznaní v čase, keď pôvodný NO ešte nebol odpočítaný od VDP v nasledujúcom zdaňovacom období, potom si platiteľ dane odpočíta NO vykázaný v dodatočnom daňovom priznaní od VDP v nasledujúcom zdaňovacom období a neodpočítaná časť NO bude platiteľovi dane vrátená v lehote na vrátenie NO (t. j. riadok 38 sa v tomto prípade nevypĺňa). Príklad č. 1: Tuzemský platiteľ dane vykonáva iba činnosť, pri ktorej má nárok na odpočítanie dane na vstupe. V zdaňovacom období október 2015 platiteľ dane evidoval tieto transakcie, ktoré uviedol do daňového priznania: 1. Predal tovar v tuzemsku v cene s DPH (ZD , DPH ). Platiteľ dane uvedie cenu bez dane vo výške v riadku 03 a daň vo výške v riadku 04 daňového priznania.

7 2. Prijal právnu službu od rakúskeho podnikateľa identifikovaného pre daň v Rakúsku v cene bez dane 800. Osobou povinnou platiť daň pri službách s miestom dodania podľa 15 ods.1 zákona o DPH j príjemca služby, ktorému zároveň vzniká daňová povinnosť dňom dodania služby. Platiteľ dane cenu prijatej služby vo výške 800 uvedie v riadku 11 a daň vo výške 160 v riadku 12 daňového priznania. Zároveň si uplatní odpočítanie dane vo výške 160 v riadku 21 daňového priznania. 3. Nakúpil tovar od platiteľa dane v tuzemsku v cene s DPH (ZD 3 000, DPH 600 ). Nakoľko v mesiaci október splnil podmienky odpočítania dane, uplatnil si odpočítanie dane vo výške 600 v riadku 21 a súčasne v riadku 23 daňového priznania. Tuzemskému platiteľovi dane vznikla za mesiac október vlastná daňová povinnosť vo výške 1 400, ktorú uhradil v lehote na podanie daňového priznania za mesiac október dňa 25. novembra Po podaní daňového priznania dňa 4. decembra 2015 zistil, že v daňovom priznaní za mesiac október nebola zahrnutá faktúra za poskytnutie služby v tuzemsku v hodnote s DPH (ZD 2 000, DPH 400 ). Platiteľ dane je povinný podať do 31. januára 2016 dodatočné daňové priznanie za mesiac október 2015, v ktorom uvedie všetky údaje v správnej výške a zároveň je v uvedenej lehote povinný vyrovnať rozdiel oproti poslednej známej povinnosti vo výške Predaj tovaru/ poskytnutie služby v SR 2. Prijatie právnej služby z Rakúska Riadne daňové priznanie Dodatočné daňové priznanie ZD Daň ZD Daň (r.03) (r.04) (r.03, + 2 (r.04, (r.11) 160 (r.12) Daň celkom (r.19) Odpočítanie dane 2. Prijatie právnej služby z Rakúska 3.Nákup tovaru v SR Odpočítanie dane celkom 160 (r.21) 600 (r.21, r.23) 760 (r.21) 000) 400) 800 (r.11) 160 (r.12) (r.19, + 400) 160 (r. 21) 600 (r.21, r.23) 760 (r. 21) Výsledný vzťah k ŠR Údaje dodatočného daňového priznania Rozdiel oproti poslednej známej VDP/NO (+/-) Daň na úhradu (+/-) VDP (r 31, r.32) VDP (r.31, r.32, + 400) (r. 37) (r. 38) VZNIK DAŇOVEJ POVINNOSTI PRI NADOBUDNUTÍ TOVARU NA SLOVENSKO Z INÉHO ČLENSKÉ- HO ŠTÁTU V ROKU 2015 Ing. Stanislav Krajčír IB Grant Thornton Consulting, Zdroj: Verlag Dashöfer Otázka: Prišla nám dodávateľská faktúra z EÚ za tovar s dátumom vystavenia a s dátumom dodania (aj tovar bol prevzatý na sklad ). Do akého mesiaca dáme faktúru do DPH a do akého mesiaca do kontrolného výkazu (ďalej len KV ) a aký dátum dodania bude v KV? Odpoveď: V zmysle 20 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len ZDPH ) pri nadobudnutí tovaru na Slovensku z iného členského štátu vzniká daňová povinnosť 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru alebo dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa pred týmto dňom. Daňová povinnosť teda vznikla Preto ste povinný uviesť uvedené nadobudnutie tovaru do DPH priznania a kontrolného výkazu za september 2015 resp. 3. štvrťrok 2015, ak máte štvrťročné zdaňovacie obdobie. V zmysle 78a ods. 2 ZDPH a v zmysle usmernenia Finančného riaditeľstva SR sa v kontrolnom výkaze pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu uvádzajú údaje z príslušných faktúr. To znamená, že v kontrolnom výkaze pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu je potrebné uviesť dátum dodania, ktorý je uvedený na faktúre resp. dátum vystavenia faktúry, ak dátum dodania na faktúre uvedený nie je. Vo Vašom prípade by sa teda mal uviesť do kontrolného výkazu za september 2015 dátum dodania

8