CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA A SLOVENSKEJ LITERATÚRY ÚROVEŇ A

Transkript

1 Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA A SLOVENSKEJ LITERATÚRY ÚROVEŇ A Bratislava 2004

2 1. CIEĽ MATURITNEJ SKÚŠKY 1.1 Ciele a požiadavky zo slovenského jazyka Maturitná skúška zo slovenského jazyka by mala odzrkadľovať vedomosti, ktoré si žiaci osvojili počas štúdia na strednej škole. Systém požiadaviek na tieto vedomosti vychádza zo vzdelávacieho štandardu pre gymnáziá s vyučovacím jazykom národnostných menšín Žiak by mal vedieť aktívne využiť získanú slovnú zásobu v komunikačných situáciách. Mal by disponovať takou slovnou zásobou, aby pri svojom ďalšom štúdiu na slovenských vysokých školách nebol znevýhodnený voči žiakom s materinským jazykom slovenským Osobitne významná je kvalita rečového prejavu, jeho kultúrnosť, a to nielen z vonkajšej stránky (intonácia, výslovnosť...), ale aj z vnútornej (obsahová výstavba jazykového prejavu) Veľmi dôležité je poznanie vzťahu medzi nárečovou a spisovnou podobou slovenského jazyka. Mnohí žiaci si prinášajú z mimoškolského prostredia rečový základ (ba celé systémy medzi nárečím a spisovným jazykom), ktorý im umožňuje ľahšie pochopiť rozdiely medzi nárečím a spisovným jazykom a aktívne používať spisovnú podobu jazyka Poznanie gramatického systému slovenského jazyka tvorí nevyhnutný základ pre aktívne používanie jej písomnej podoby Obrovskú výhodu znamená pre žiaka schopnosť tvoriť texty pomocou počítača a podľa požiadaviek slovenského jazykového prostredia (napr. žiadosti, objednávky, životopisu atď.) Žiak by mal dôkladne poznať gramatický systém slovenského jazyka, aby ľahšie pochopil alebo rozlíšil termíny v inom učebnom predmete, alebo aby si ľahšie osvojil iný gramatický systém (anglický, nemecký jazyk), či príbuzný slovenčine (český jazyk). 1.2 Ciele a požiadavky zo slovenskej literatúry Žiak by si mal na základe osvojených vedomostí, zručností a návykov zo slovenskej literatúry utvoriť komunikatívne schopnosti a zároveň získať schopnosť vnímať texty zo slovenskej literatúry esteticky, s kritickým odstupom a nadhľadom a tiež chápať systémovú celistvosť umeleckého diela Osvojené vedomosti, zručnosti a návyky majú umožniť ďalšie vzdelávanie, samovzdelávanie a aktívny celoživotný kontakt so slovenskou literatúrou Žiak by mal byť schopný reprodukovať obsah literárneho textu a osobitne dbať o kompozíciu, o literárnoteoretické a tiež aj jazykové javy Na základe pochopenia života postáv, ich myslenia a konania, tvorivo interpretovať osvojené myšlienky a produkovať vlastné Objasňovať špecifiká hlavne tých javov, ktoré sú charakteristické pre kontakt maďarskej a slovenskej literatúry. 2

3 1.3 Požiadavky na písomnú zložku maturitnej skúšky Podmienkou úspešného uskutočnenia písomnej zložky maturitnej skúšky je schopnosť: aplikovania získaných poznatkov z pravopisu a gramatiky s použitím čitateľného písma; správne pochopiť a primerane vyjadriť podstatu počutého alebo prečítaného textu; pohotovo štylizovať jednotlivé žánre i dlhšie slohové útvary (napr. úvahu, výklad, rozprávanie); uplatniť náročnosť, variabilitu a primeranosť vyjadrovania sa vzhľadom na výber slov, ale aj náročnosť témy, žánru, slohového postupu a požiadaviek štýlu. Dôležitá je celková štylistická pohotovosť, ako vie žiak informovať, opisovať veci a udalosti, logicky argumentovať, vysvetľovať alebo rozprávať v medziach predpísaného slohového útvaru alebo žánru, jeho sčítanosť a doteraz získané literárne vzdelanie. 1.4 Požiadavky z gramatiky a literatúry Vo vyučovaní slovenského jazyka sa realizujú tri základné ciele: komunikatívny, informatívny a formatívny (v tomto poradí dôležitosti). Toto by sa malo zohľadniť i pri požiadavkách na ústnej skúške. Je to predovšetkým schopnosť> štylisticky primerane, samostatne a pohotovo vyjadriť svoje myšlienky kultúrne jazykové správanie; porozumieť text, vedieť odpovedať na otázky, tvoriť otázky a samostatne rozprávať na danú tému (literárnu i konverzačnú); využiť poznatky z čítania, rozhlasu, televízie, tlače alebo z hodín iných predmetov; využívať gramatické učivo prakticky, v ústnych prejavoch (v žiadnom prípade netreba gramatické pravidlá citovať doslovne, ale gramatické učivo treba vedieť využiť v praxi); rozprávať so správnou výslovnosťou o daných témach, hodnotiť ich a vyjadriť logické súvislosti pri rozprávaní; vidieť javy z hľadiska širších súvislostí, napr. vo vzťahu k susedným umeleckým druhom (film, výtvarné umenie, hudobné umenie); demonštrovať osobitosti literárnych diel s kritickým odstupom, zaradiť ich do obdobia; mať na základe osvojených vedomostí a schopností estetický zážitok z prečítaného umeleckého diela; rozpoznať a objasňovať tie špecifiká, ktoré sú charakteristické a spoločné pre slovenskú i maďarskú literatúru (napr. vo folklóre výskyt rovnakých alebo podobných ľudových hrdinov). 2. CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI 2.1 Maturitná skúška zo slovenského jazyka Aj pri tejto skúške žiadajme riešenie konkrétnych príkladov, úloh, aby žiak logicky našiel praktické uplatnenie svojich vedomostí. V rámci hláskoslovia má ovládať prozodické prostriedky (prízvuk, rytmus, tempo, prestávka) a ich znalosť predviesť počas rečového prejavu so správnou rýchlosťou. Má vedieť ako sa vyvinul slovenský jazyk, ako triedime slovanské jazyky, ktoré jazyky sú slovenčine príbuzné. Má vedieť rozlíšiť spisovné a nespisovné slová (rozoznať nárečové a slangové slová). Má samostatne pracovať so slovníkmi a jazykovými príručkami a podľa potreby má vedieť ovládať prácu s počítačom (tvorba textov, vyhľadávanie informácií z internetovej siete). Má správne uplatniť svoje vedomosti z gramatického učiva a na príkladoch demonštrovať a vysvetliť javy (napr. písanie i-y, písanie ä, písanie veľkých písmen, písanie interpunkčných znamienok, rozdeľovanie slov). V tvarosloví má vedieť rozpoznať slovné druhy a určiť ich gramatické kategórie na príkladoch v danom texte. 3

4 V rámci skladby má vedieť rozoznať sklady vo vetách. Na základe poznatkov o vete má vedieť vysvetliť rozdiel medzi jednočlennou (slovesnou i neslovesnou) a dvojčlennou (úplnou i neúplnou) vetou. Má mať schopnosť pohotovo zostaviť i zložitejšiu vetnú konštrukciu (súvetie i zložené súvetie). V rámci štylistiky má vedieť rozpoznať jednotlivé jazykové štýly, slohové postupy a slohové útvary, žánre. Pohotovosť žiaka zhotoviť jednoduché písomné prejavy (napr. žiadosť, správu, oznámenie) overíme tak, že mu umožníme, aby preukázal túto schopnosť pomocou počítača. Prehľad cieľových požiadaviek zo slovenského jazyka Tematické okruhy Jazyk a reč. Fonetika a pravopis. Náuka o slove. Sémantika. Morfológia. Syntax. Obsah Jazyková komunikácia, úlohy jazyka. Delenie slovanských jazykov a miesto slovenského jazyka medzi jazykmi sveta. Praktická aplikácia poznatkov pri tvorbe textu na počítači. Systém slovenských hlások. Spisovná výslovnosť (ortoepia). Spodobovanie; výslovnosť predložiek, zdvojených spoluhlások. Rytmické krátenie. Princípy slovenského pravopisu (napr. písanie i/y, í/ý; vybrané slová; písanie ä, písanie interpunkčných znamienok, rozdeľovanie slov, písanie veľkých písmen). Rozvrstvenie spisovnej slovnej zásoby jazyka, jej premena a pohyb (hovorové, odborné, cudzie slová, neologizmy; jadro slovnej zásoby). Spôsoby tvorenia slov. Slovný význam vzťahy medzi slovami na základe ich významu. Obrazné vyjadrenie (jednovýznamové, viacvýznamové, prenesený význam metafora, metonymia). Viacslovné pomenovanie (združené pomenovania, frazeologizmy). Odborné termíny. Systém slovných druhov (ohybné: druh, gramatické kategórie; neohybné rozpoznanie vo vete). Veta, klasifikácia viet. Vety podľa obsahu a zámeru hovoriaceho. Vety podľa členitosti (jednočlenná; dvojčlenná: úplná, neúplná). Vety podľa zloženia (jednoduchá: holá, rozvitá, súvetie: priraďovacie, podraďovacie). Druhy priraďovacieho a podraďovacieho súvetia. Vetné členy (základné vetné členy, rozvíjacie vetné členy) ich rozpoznanie vo vete. Sklady (prisudzovací, určovací, priraďovací). Sloh štylistika. Jazykový štýl, rozpoznanie jednotlivých štýlov (hovorový, odborný, publicistický, rečnícky). Slohový postup (informačný, opisný, výkladový, hovorový) rozpoznanie pomocou ukážok. Slohové útvary žánre (správa, oznámenie, žiadosť, objednávka, pozvánka, list, výklad, 4

5 Písomná vyjadrovacia schopnosť. Ústna vyjadrovacia schopnosť. Jazyková kultúra. výťah, opis pracovného postupu, opis osoby charakteristika, rozprávanie príbehu, poviedka. Znalosť tvorby textov na počítači. Tvorba osnovy, konspektu, obsahu, slohových útvarov (napr. vedieť napísať krátku informáciu, správu, telegram, inzerát, pozdrav, splnomocnenie, pozvánku, životopis, žiadosť, blahoželanie). Správne členenie textu, úloha (odseky v texte). Vedieť samostatne správne využívať gramatické tabuľky, slovníky, príručky pri tvorbe textu. Znalosť osobitostí hovorenej reči (prízvuk, intonácia, sila reči, tempo reči, pauza) a ich využitie v súvislom prejave kultivovanou slovenčinou k daným konverzačným témam (napr. cestovanie a doprava; knihy, noviny a časopisy; aktuálne udalosti, sviatky; história Slovenska, zvyky, tradície; Bratislava hlavné mesto SR, iné mestá SR; mladí v spoločnosti, nebezpečenstvo alkoholu a drog; prírodné krásy a ochrana životného prostredia). Aktívne ovládanie slovnej zásoby. Samostatné vyjadrenie vlastného názoru (zostavovanie otázok, rozprávanie o prečítanom alebo počutom texte). Využívanie internetu na získavanie informácií a schopnosť využiť počítač na tvorbu textov. 2.2 Maturitná skúška zo slovenskej literatúry Maturitná skúška na vyššej úrovni predpokladá hlbšie vedomosti žiaka a jeho schopnosť konfrontovať diela slovenskej literatúry i s dielami maďarskej literatúry, prípadne so spracovaniami v iných druhoch umenia (hudobné, filmové, divadelné, výtvarné umenie). Vyžaduje od žiaka schopnosť hodnotiť literárne dielo a určiť jej miesto v sústave súdobých literárnych diel. Žiak má preukázať schopnosť tvorivo interpretovať i umelecky náročné literárne dielo, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom a obsahom informácií a je náročnejšie aj na čítanie. Keď si žiak vybral túto úroveň skúšky, mal by vedieť nadväzovať kontakt s maďarskou literatúrou a objasňovať špecifiká hlavne tých javov, ktoré sú charakteristické pre obe literatúry. Prehľad cieľových požiadaviek zo slovenskej literatúry Tematické okruhy Kmeňová látka + Doplnková látka Základné poznatky Stručný prehľad teórie literatúry. z teórie literatúry. Literatúra: ľudová, umelá. Jazykové prostriedky literárneho diela: zdrobneniny, epiteton, metafora, personifikácia, protiklad, básnická otázka, prirovnanie. Zvuková stránka literárneho diela: verš, rým (striedavý, združený, obkročný, prerývaný, postupný). Literárne druhy: lyrika, epika, dráma. Literárne žánre: lyrické: óda, elégia, hymna, pieseň; intímna, prírodná, spoločenská; epické veršované: epos, balada; 5

6 epické neveršované: rozprávka, povesť, poviedka, novela, román, legenda; dramatické: tragédia, komédia; hudobné dramatické útvary: opera, opereta, muzikál; osobitné tvary: rozhlasová a televízna hra. Dané útvary rozpoznať na príkladoch. Ľudová slovesnosť. Ľudová slovesnosť žánre: piesne historické, vojenské, zbojnícke; balady (Išli hudci horou; Kačička divoká), povesti (jánošíkovská tematika), rozprávky (fantastické, realistické, ľudové, umelé), príslovia, porekadlá, hádanky, pranostiky, ľudové hry, obrady spoločné znaky s maďarskou ľudovou slovesnosťou. Zberatelia ľudovej slovesnosti. Ľudová slovesnosť v iných druhoch umenia (výtvarné, hudobné atď.) len informatívne. Literatúra Veľkomoravskej Staroslovienska literatúra charakteristika ríše. obdobia, spoločenské a kultúrne pomery vo Veľkomoravskej ríši, účinkovanie Cyrila a Metoda, pamiatky pôvodnej a prekladovej literatúry. Stredoveká literatúra. Charakteristika obdobia, spoločenské a kultúrne pomery v uhorskom štáte. Po latinsky písaná stredoveká literatúra: legendy (Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi), kroniky (Anonymova kronika, Kronika Šimona z Kézy); povesť: O Svätoplukových troch prútoch. stredovekej literatúry po slovensky. Humanistická a renesančná literatúra. Baroková literatúra. Osvietenstvo a klasicizmus. Charakteristika obdobia, úloha Mateja Korvina v rozvoji kultúry a vzdelanosti. Po latinsky písaná humanistická poézia (Martin Rakovský: O svetskej vrchnosti; Jakub Jakubeus: Slzy, vzdychy a prosby Slovenského národa); renesančná historická poézia (Píseň o Sigoti, Píseň o zámku muránskemu od Martina Bošňáka paralely s Tinódy Lantos Sebestyénom), renesančná ľúbostná poézia (Siládi a Haďmáži). humanistickej a renesančnej literatúry po slovensky. Charakteristika obdobia; predstavitelia svetskej barokovej literatúry: Peter Benický: Slovenské verše, Magyar rithmusok; Hugolín Gavlovič: Valaská škola...; baroková náboženská literatúra. Benedikt Szőllősi: Cantus catholici; rozkvet odbornej prózy Matej Bel, jeho vedomostný profil a hlavné dielo: Historicko-zemepisné známosti... barokovej literatúry po slovensky. Charakteristika obdobia spoločenské pomery a kultúrny život na Slovensku koncom 18. storočia. Snaha A. Bernoláka vytvoriť slovenský spisovný jazyk a jeho jazykovedná činnosť. Začiatky literatúry v slovenskom spisovnom jazyku, predstavitelia obrodeneckej prózy: J. I. Bajza (René mládenca... úryvok) a jeho kritický obraz spoločnosti; Juraj Fándly (Dúverná zmlúva...) a jeho kritika náboženského 6

7 Romantizmus. Porevolučné a matičné roky. Realizmus. fanatizmu a pokrytectva. Rozvoj idey slovanskej vzájomnosti v obrodeneckej literatúre. Prekonanie literárneho klasicizmu - preromantizmus a myšlienka slovanskej vzájomnosti v tvorbe J. Kollára (najmä Slávy dcéra) a J. Hollého (najmä: Svätopluk prvý slovenský historický epos); Divadlo a dráma v službách národnej myšlienky Ján Chalupka (najmä: Kocúrkovo). Ovládanie názvov základných diel klasicistickej a preromantickej literatúry po slovensky. Charakteristika obdobia politické pomery v Uhorsku v prvej polovici 19. Storočia. Formovanie revolučno-demokratickej mládeže na Slovensku. Uzákonenie spisovnej slovenčiny. Charakter slovenskej romantickej literatúry. Osobnosť Ľ Štúra, jeho život a tvorba v službách národa. Nástup mladej generácie, hlavní predstavitelia štúrovskej poézie a charakter ich tvorby: boj proti národnému útlaku v dielach S. Chalupku, jeho spätosť s históriou a ľudovou slovesnosťou. Rozbor jeho najznámejších diel s jánošíkovskou tematikou, protitureckou tematikou a s tematikou boja za národnú slobodu. Východiská tvorby A. Sládkoviča, rozbor dvoch jeho diel (Marína, Detvan). Revolučný profil J. Kráľa, charakter jeho najznámejších balád (Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Zverbovaný, Kvet), túžba po slobode v jeho lyrike (Piesne, Orol vták, Slovo), porovnanie jeho tvorby s tvorbou Sándora Petőfiho. Východiská tvorby J. Bottu, jeho spätosť s ľudovou slovesnosťou, hlavne s baladami; rozbor jeho najznámejších balád (Žltá ľalia, Smrť Jánošíkova). Predstavitelia romantickej prózy a charakter ich tvorby. J. M. Hurban rozbor 1 diela: Olejkár alebo Od Silvestra do Troch kráľov. J. Kalinčiak jeho kritický pohľad na spoločnosť v diele Reštavrácia. romantickej literatúry po slovensky. Charakteristika obdobia Bachov absolutizmus a kríza slovenského národného hnutia. Nová kodifikácia spisovnej slovenčiny. Memorandové zhromaždenie, založenie Matice slovenskej, slovenské gymnáziá. Význam dramatickej tvorby J. Palárika. Myšlienka prirodzeného práva národov Uhorska na svoju existenciu vo veselohrách: Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (2 veselohry). Literárne dielo Jonáša Záborského. Obraz mravného úpadku zemianstva v diele Najdúch. Charakteristika obdobia. Sociálno-spoločenské a politické podmienky rozvoja realistickej literatúry. Charakteristika literárneho procesu v 80. rokoch, hlavní 7

8 Literárna moderna. Literatúra medzi dvoma svetovými vojnami. Lyrizovaná próza. predstavitelia tejto etapy: S. H. Vajanský básnická zbierka Tatry a more, kritika spoločnosti v básni Na roboty. Otázka zemianstva v jeho próze Suchá ratolesť. P. O. Hviezdoslav kritika spoločnosti v jeho lyrike (2 básne: K vám, urodzeným, veľkomožným alebo Ó, mládež naša alebo Krvavé sonety); jeho epika (Hájnikova žena); proces úpadku zemianstva v diele Ežo Vlkolinský alebo Gábor Vlkolinský. Kritika spoločnosti v jeho dráme Herodes a Herodias. M. Kukučín charakter poviedok a postáv z dedinského prostredia ( 4 poviedky). Druhá fáza vývinu slovenského realizmu. Tvorba autorov: J. G. Tajovský zobrazenie dedinského ľudu a osudov jednotlivca v jeho poviedkach, odsúdenie alkoholizmu, láska k starým rodičom (po jednom diele). Veselohra Ženský zákon vykreslenie charakterov postáv. B. S. Timrava zobrazovanie panskej spoločnosti v diele Skúsenosť. Postoje ľudí k vojne v novele Hrdinovia. Rozbor poviedky Ťapákovci. realistickej literatúry po slovensky. Charakteristika obdobia. Literárne smery a prúdy. Predstavitelia slovenskej literárnej moderny: I. Krasko rozbor jeho básnických zbierok (Nox et solitudo; Verše); V. Roy symbolistické obrazy v jeho tvorbe (1 zbierka básní). Charakteristika obdobia. Literárne smery a prúdy v medzivojnovej tvorbe. Hlavní predstavitelia a charakter ich tvorby. L. Nádaši-Jégé: autorský profil. Zbierka poviedok Kuruci, z nej jedna poviedka: Na operáciu s truhlou. J. Jesenský prierez jeho prózou. Myslenie a životný štýl malomestskej spoločnosti v zbierke jeho krátkych próz: Malomestské rozprávky: (1 dielo) napr. Líza, Pani Rafiková, Maškarný ples, Slnečný kúpeľ, Šťastie v nešťastí. Obraz života povojnovej spoločnosti v románe Demokrati. M. Rázus prierez jeho tvorbou, básnická zbierka To je vojna rozbor básne Matka. M. Urban typ mladej slovenskej ženy odsúdenej okolím v diele Živý bič úryvok Stratené ruky. J.C. Hronský rozbor úryvku poviedky Zlaté hodinky alebo rozbor diela Jozef Mak. Lyrizovaná próza jej charakteristické znaky, východiská tvorby, hlavní predstavitelia: D. Chrobák prierez jeho tvorbou, rozbor diela (Návrat Ondreja Baláža alebo Drak sa vracia). Ľ. Ondrejov prierez jeho tvorbou, spomenúť cestopisno-dobrodružné romány (Africký zápisník, Horami Sumatry, Príhody v divočine). Rozbor trilógie Slnko vystúpilo nad hory (1 úryvok). M. Figuli rozbor diela Tri gaštanové kone. 8

9 Poézia medzivojnového obdobia. Nadrealizmus v slovenskej literatúre. Katolícka moderna. DAV. medzivoj- Slovenská nová dráma. Slovenská literatúra po roku F. Švantner záhada, tajomstvo, stavy ľudskej duše v jeho románe Nevesta hôľ. Charakteristika medzivojnovej poézie. E.B. Lukáč symbolizmus v jeho tvorbe; prierez jeho tvorbou. J. Smrek vitalizmus v jeho tvorbe; prierez jeho tvorbou. Porovnanie charakteru tvorby E.B. Lukáča, J. Smreka a E. Adyho. Stručná charakteristika nadrealizmu. Hlavní predstavitelia nadrealizmu a charakteristika ich diela. R. Fabry poézia nového videnia v diele Uťaté ruky. Obraz vojny a jej hrozby v diele Ja je niekto iný (úryvok: Druhé stretnutie s Féneom). Š. Žáry jeho protivojnové stanovisko v zbierke Stigmatizovaný vek (úryvok: Znamenie). Stručná charakteristika modernej duchovnej poézie. Nadväzovanie na tradície náboženskej poézie. Hlavní predstavitelia katolíckej moderny: R. Dilong črty jeho tvorby, poézia hľadajúca Boha (aspoň dve jeho básne, napr. Hanička; Lodičky a lode). Literárna tvorba skupiny DAV, hlavní predstavitelia: L. Novomeský rozbor zbierky Nedeľa (úryvok básne: Fiasko, Slúžka); alebo Svätý za dedinou (úryvok básne: Slovenská jar). Vznik stálych divadelných scén a profesionálnych divadiel. Tvorba I. Stodolu zobrazenie malomestského života komédiách Náš pán minister, Čaj u pána senátora; zobrazenie charakterov a zmýšľania ľudí v tragédii Bačova žena a vo veselohre Jožko Púčik a jeho kariéra (2 diela). J. Barč-Ivan odsúdenie karierizmu vo veselohre Mastný hrniec; poukázanie na konflikty o majetok v dráme Matka. Príbeh dvoch klaunov a ich spoločného previnenia v dráme Dvaja (1 dielo). medzivojnovej literatúry po slovensky. Spoločenská situácia, vývojové etapy prózy. Hlavní predstavitelia povojnovej prózy: F. Hečko prierez jeho životom a tvorbou. Osudy ľudí, zmena ich myslenia v diele Červené víno. Boj s prírodnými živlami a neprajnými spoločenskými podmienkami. V. Mináč rozbor 2 diel - Smrť chodí po horách alebo Včera a zajtra, alebo trilógie Generácia. Vnútorné konflikty ľudí vo chvíľach rozhodovania v poviedke Skaliny zo zbierky Na rozhraní (1 poviedka). A. Bednár zobrazenie vzťahu minulosti a prítomnosti v románe Sklený vrch. L. Mňačko rozbor románu Smrť sa volá Engelchen. D. Tatarka novela napr. Ešte s vami pobudnúť. R. Jašík osudy mladých ľudí v jeho tvorbe napr. v novele Povesť o bielych kameňoch 9

10 Slovenská poézia po roku Slovenská dráma po roku v zbierke noviel Čierne a biele kruhy (úryvok: napr. Mŕtve oči); rozbor románu Námestie svätej Alžbety. L. Ťažký téma vojny v jeho diele (napr: Dunajské hroby, Amenmária, samí dobrí vojaci; Kŕdeľ divých Adamov (2 diela); motívy rodného kraja a osudy ľudí v zbierke Márie a Magdalény (úryvok: Zelená bohyňa). V. Šikula prierez jeho tvorbou. Túžba po ľudskom porozumení a vzájomných vzťahoch v diele: S Rozárkou. P. Jaroš prehľad tvorby. Magický realizmus v románe Tisícročná včela. L. Ballek prierez jeho tvorbou. Rozbor jedného románu, napr. Pomocník (alebo Južná pošta; Agáty). D. Dušek jeho tvorba pre deti; drobnosti, ktoré stretávajú človeka a podanie týchto postrehov v zbierke Kufor na sny. Ovládanie názvov základných prozaických diel svetovej literatúry po slovensky. Stručná charakteristika vývojových období slovenskej poézie po roku Staršia generácia autorov: J. Kostra vzťah k rodnej zemi a k hodnotám domova (1 zbierka): Moja rodná alebo Každý deň a jedna jeho báseň, napr. Ave Eva; Každý deň stretnúť človeka). P. Horov obraz matky v zbierke Nioba matka naša alebo Slnce nad nami (jedna jeho báseň napr. A predsa zostávaš; Monológ). A. Plávka láska k rodnému kraju v jeho zbierkach Liptovská píšťala alebo Domovina moja (jedna jeho báseň). Nová úloha poézie v druhej polovici 50. rokov. M. Rúfus prierez jeho tvorbou, stručne o 3-4 zbierkach (napr. Až dozrieme; Zvony; Óda na radosť; Modlitbičky), rozbor aspoň dvoch básní (napr. Materstvo, Pod zvonom, Rozhovor v parku so strážnym anjelom). M. Válek prierez jeho tvorbou, stručne o 2 zbierkach (napr. Dotyky, Príťažlivosť, Slovo, Z vody) rozbor aspoň 2 básní. Autori tzv. trnavskej skupiny, ich zmyslová konkrétnosť a sugestívnosť. Informatívne J. Mihalkovič, J. Stacho. L. Feldek prierez jeho tvorbou, 1 zbierka a rozbor 1 básne (napr. Rozdiel). Mnohotvárnosť a hravosť v tvorbe súčasných autorov. D. Hevier (aspoň 2 básne). Poppoézia vysvetlenie pojmu, textárska tvorba autorov: Kamil Peteraj aspoň 2 básne (napr. Balada o poľných vtákoch; Atlantída; Planéta nádej). Boris Filan aspoň 1 báseň (napr. Čas malín). Ovládanie názvov základných diel básnikov svetovej literatúry po slovensky. Stručná charakteristika vývoja drámy, hlavní predstavitelia: Š. Králik aspoň 2 drámy (napr. Posledná prekážka, Svätá Barbora, Margaret zo zámku). P. Karvaš aspoň 2 drámy (napr. Polnočná omša; Veľká parochňa). O. Záhradník úryvok: Sólo pre bicie. 10

11 I. Bukovčan aspoň 3 drámy (napr. Pštrosí večierok, Kým kohút nezaspieva, Zažeň vlka, Sľučka pre dvoch). J. Solovič pretvárka, egoizmus v jeho trilógii. Stručná charakteristika tvorby autorov malých divadelných foriem. M. Lasica J. Satinský, S. Štepka informatívne. Ovládanie názvov základných dramatických diel zo svetovej literatúry po slovensky. Úpravy cieľových požiadaviek pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami žiaci so sluchovým postihnutím vypúšťa sa úlohy, ktoré vyžadujú auditívnu skúsenosť žiaci so zrakovým postihnutím žiaci s telesným postihnutím žiaci s vývinovými poruchami učenia alebo správania žiaci s narušenou komunikačnou schopnosťou žiaci chorí a zdravotne oslabení žiaci s pervazívnymi vývinovými poruchami (s autizmom) 11