ZMENY V ŠKOLSTVE A MEDZINÁRODNÉ TRENDY

Transkript

1 ZMENY V ŠKOLSTVE A MEDZINÁRODNÉ TRENDY

2 Premeny spoločnosti SPOLOČNOSŤ PREDINDUSTRIÁLNA INDUSTRUIÁLNA POSTINDUSTRUIÁLNA ZÁKLADNÝ ZDROJ ZÁKLADNÁ ČINNOSŤ suroviny energie informácie dobývanie výroba spracovanie REGULUJÚCI PRINCÍP tradicionalizmus ekonomický rast centrálny význam poznania, jeho kodifikácia METODOLÓGIA životná skúsenosť empirizmus experimentovanie abstraktné teórie, modely, systémová analýza VZNIK KAPITÁLU absorbciou práce absorbciou technológií absorbciou vedy a informácií

3 PRÍČINY ZMIEN VO VZDELÁVANÍ PO 2. SV. VOJNE vedecko technická revolúcia postsputnikovský šok potreba pokroku informatizácia potreba odborníkov sociálno politický vývoj vo svete rozpad koloniálnej sústavy rozpad socialistickej sústavy globalizácia demokratické a občianske hnutia inovačné hnutia rozvoj pedagogiky a psychológie

4 KVANTITATÍVNE ZMENY expanzia všetkých stupňov škôl nárast študentov predlžovanie povinnej školskej dochádzky nárast podielu absolventov všetkých stupňoch škôl v rámci populácie rokov ISCED 3: %, % (EU) ISCED 5: %, % (EU) pokles počtu negramotných po roku 1990 Celosvetovo: 1990 temer 25%, % Ázia a Oceánia: mil., mil. nárast podielu financií do školstva OECD: ,3%, ,1% SR: ,6%, ,4% rozmach vzdelávania dospelých ,3% populácie ročných počas posledného roka (36,8% v neformálnom, 6,2% vo formálnom) vysokoškolské vzdelávanie učiteľov

5 KVALITATÍVNE ZMENY V ŠKOLSTVE zjednocovanie školských sústav odsúvanie diferenciácie žiakov a ich rozhodnutie o profesionálnej orientácii nárast podielu štátu na riadení školstva zachovanie plurality decentralizácia riadenia (obce, autonómia školy) participácia indivídua na vlastnom vzdelávaní zmena funkcie školy funkcia kvalifikačná (učiť sa poznávať), socializačná (žiť spoločne), integračná (konať), personalizačná (byť osobnosťou) skvalitňovanie profesijnej prípravy učiteľov štandardizácia, profesijné štandardy kontinuálne vzdelávanie učiteľov

6 KVALITATÍVNE ZMENY V ŠKOLSTVE prestavba obsahu vzdelávania dvojúrovňové kurikulum nový pomer všeobecného a odborného vzdelávania nový pomer teoretického a praktického vzdelávania dôraz na formatívny charakter vzdelávania multikultúrnosť obsahu vzdelávania prenikanie globálnych problémov do vzdelávania zmena metodiky vyučovania odklon od transmisívneho modelu zmeny v oblasti didaktickej techniky, učebníc, IKT pomôcok

7 Trend k celoživotnému učeniu sa Spoločnosť (ekonomika) založená na poznaní 1974 UNESCO - budúcnosť závisí od jednotlivcov, ktorí budú schopní spracovávať informácie a budú mať zodpovedný prístup 1982 OECD vzdelávanie je najvýznamnejší faktor hospodárskeho rastu Učiaca sa spoločnosť (organizácia) neustále sa učí z vonkajších zdrojov, zo sebaevalvácie, spätnou väzbou 1996 Delors 4 piliere vzdelávania pre 21. storočie učiť sa poznávať, učiť sa žiť spoločne, učiť sa konať, učiť sa byť Celoživotné vzdelávanie zvýšiť flexibilitu pre uplatnenie na meniacom sa trhu práce Memorandum o celoživotnom vzdelávaní

8 Orientácia na kompetencie Cieľom vzdelávania nemá byť len znalosť informácií, ale aj schopnosť s nimi efektívne narábať Posun ku kľúčovým kompetenciám: využiteľná vo väčšine (aj v zatiaľ neexistujúcich) povolaní, pre celý rad pracovných pozícií, pre riešenie rôznych problémov, umožní vyrovnať sa s rýchlymi zmenami v osobnom, pracovnom, spoločenskom živote komunikačné schopnosti (vrátane materinského i cudzieho jazyka) personálne a interpersonálne (sociálne) schopnosti schopnosti tvorivo a kriticky riešiť problémy schopnosť pracovať s informačnými technológiami (vrátane numerických, symbolických aplikácií) schopnosť formovať občiansku spoločnosť programy jazykového vzdelávania, IKT, európskej dimenzie

9 Ekonomické motívy zmien v školstve zvyšovať konkurencieschopnosť národných ekonomík ľudský faktor najvážnejší determinant ekonomickej prosperity tlak na výkonnosť edukačného systému výkonové štandardy testovanie výsledkov vzdelávania (PIRLS, TIMMS, PISA)

10 Sociálne motívy zmien v školstve Úsilie o spravodlivosť vo vzdelávaní rovnosť šancí v prístupe k vzdelávacím príležitostiam orientácia na znevýhodnené skupiny v pozadí predsa len ekonomický rozvoj Vzdelávanie pre všetkých (spoločné) od 70-tych rokov - integrácia postihnutých do bežných tried od 80-tych rokov integrácia etnických minorít - multikultúrna výchova najprv kompenzačné programy splniť normy majority, začleniť sa univerzálny prístup všetkých detí k takému základnému vzdelávaniu, ktoré rešpektuje individuálne vzdelávacie potreby každého z nich (World Declaration ) inklúzia vo vzdelávaní bežné školy by mali uspokojiť potreby všetkých detí bez ohľadu na ich fyzické, intelektuálne, sociálne, emocionálne, jazykové a iné podmienky nejde o začlenenie jednej skupiny do druhej

11 UNESCO o inklúzii ľudské rozdiely sú normálne a vzdelávanie sa musí zodpovedajúcim spôsobom prispôsobiť potrebám dieťaťa, a nie dieťa predurčenej rýchlosti a spôsobom vyučovania (The Salamanka Statement ) vytvoriť do roku 2015 podmienky pre vzdelávanie všetkých, ktorí sú nejakým spôsobom z neho vylúčení 2009 rozšírenie inklúzie nad rámec vzdelávania inklúzia je proces riešenia a reagovania na rôzne potreby všetkých detí, mládeže i dospelých prostredníctvom zvyšovania ich účasti vo vzdelávaní, v kultúre a v živote spoločenstva a eliminovania vylúčenia vnútri vzdelávania a zo vzdelávania (Policy Guidelines on Inclusion, 2009) inkluzívne vzdelávanie - usporiadanie bežnej školy spôsobom, ktorý môže ponúknuť adekvátne vyučovanie všetkým deťom bez ohľadu na ich individuálne rozdiely, pričom nezáleží na druhu špeciálnych potrieb ani na úrovni výkonov žiakov

12 Dilemy súčasného vývoja (s ohľadom na predprimárne a primárne vzdelávanie) Celostný rozvoj osobnosti versus výkon v určených kompetenciách Na jednej strane už od preprimárnej edukácie: podrobné kurikulum, výkonové štandardy výsledky vzdelávania a ich meranie, sledovanie výukové programy na podporu vedomostnej ekonomiky, kreativity a podporu podnikateľského ducha (IKT, finančná gramotnosť už v MŠ) Na druhej strane: odmietanie podrobného výkonového kurikula (rámcové) dôraz na hru (v MŠ) a veku prispôsobené edukačné metódy diagnostika detí s dôrazom na porozumenie ich učebného progresu (nie na štandardizované výkony, či výkonové ciele) inkluzívne vzdelávanie v bežných školách, v MŠ starostlivosť o deti mladšie ako trojročné psychologická, špeciálno-pedagogická, medicínska a sociálna podpora priamo v inštitúcii Zbližovanie preprimárneho a primárneho stupňa školy