Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja PSK na roky Analytická časť

Transkript

1 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja PSK na roky Analytická časť pracovná verzia, júl 2007

2 Spracovali: Ing. Artúr Benes (ARR PSK) PhDr. Monika Štoffová (ARR PSK) Ing. Zuzana Zemčáková (ARR PSK) Mgr. Matúš Goč (ARR PSK) Ing. Jana Richmanová (ÚPSK) Ing. Helena Miščíková (ÚPSK) Mgr. Mária Baková (ARR PSK) Mgr. Blanka Kušnírová (ARR PSK) Ing. Peter Lupták (ARR PSK) Martin Kulik (ARR PSK) Mgr. Drahoslava Olejníková (ARR PSK) Terézia Matušová (ARR PSK) Mgr. Martina Lyócsová (ARR PSK) Mgr. Anna Mazuriková (ARR PSK) Zostavili: KRI, Košice, Ing. Alena Štefková Ing. Zuzana Záborská RNDr. Andrej Šteiner 2

3 Obsah Na úvod. 5 Zhrnutia. 5 I. ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA KRAJA...11 II. MAKROEKONOMICKÁ ANALÝZA Rozvojový potenciál Prírodné danosti Vývoj fixného kapitálu Vývoj priamych zahraničných investícií Vývoj ľudského kapitálu Ekonomická výkonnosť Tvorba hrubého domáceho produktu Hrubý domáci produkt na obyvateľa Odvetvová štruktúra hrubej pridanej hodnoty Trh práce a mzdy Ekonomická aktivita obyvateľstva Pracujúci a ich štruktúra Zamestnanosť...41 III. SOCIO-EKONOMICKÁ ANALÝZA Hospodárstvo Základná charakteristika hospodárstva v kraji Ekonomické subjekty podľa prevažujúceho odboru činnosti Ekonomické subjekty podľa počtu zamestnancov Najvýznamnejšie podniky v kraji Zahraničné investície Vývoj v odvetviach Poľnohospodárstvo Lesné hospodárstvo Priemysel Stavebníctvo Služby Cestovný ruch Charakteristika cestovného ruchu v Prešovskom kraji Základné ukazovatele cestovného ruchu v Prešovskom kraji Školstvo a vzdelávanie Predškolská výchova Základné školy Stredné školy Špeciálna výchova a vzdelávanie Vysoké školy Celoživotné vzdelávanie Sociálne zabezpečenie Sociálne poistenie a sociálna podpora

4 3.2 Sociálna pomoc Sociálne služby Sociálno-právna ochrana detí a sociálna kuratela Sociálno-patologické javy Kriminalita v Prešovskom kraji Inštitucionálne zabezpečenie prevencie sociálno-pateologických javov v PSK Zdravie a zdravotná starostlivosť Zdravotný stav obyvateľstva v PSK Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti Zamestnanci v zdravotníctve Materiálno-technický stav zdravotníckych zariadení Kultúra Kultúrne zariadenia Financovanie kultúrnych zariadení Kultúrne dedičstvo Technická infraštruktúra Dopravná infrastruktura Cestná doprava Železničná doprava Letecká doprava Kombinovaná doprava Verejná doprava Technická infraštruktúra Zásobovanie pitnou vodou a vodovody Kanalizácie a čistiarne odpadových vôd Zásobovanie elektrickou energiou Zásobovanie plynom Zásobovanie teplom Telekomunikácie Životné prostredie, krajina a prírodné zdroje Charakteristika prírodných podmienok Zložky životného prostredia a ich ochrana Stav životného prostredia v Prešovskom kraji Ovzdušie Voda a vodné zdroje Pôda Odpady a odpadové hospodárstvo Krajina a prírodné zdroje Krajinná štruktúra Chránené územia a osobitne chránené časti prírody Lesná a poľnohospodárska krajina Krajina ohrozená povodňami Krajina ovplyvnená ťažbou nerastných surovín Obnoviteľné zdroje energie a geotermálna energia

5 Na úvod Predkladaná pracovná verzia Analytickej časti Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja zahrňuje údaje súvisiace s profilom Prešovského kraja, teda je akousi prvou - rozpracovanou snímkou stavu v jednotlivých socio-ekonomických oblastiach. Táto verzia má slúžiť jednak ako jeden z podkladov pre výber tematického smerovania PHSR, na základe ktorého budú etablované tematické odborné tímy (TOT), a tiež má potom napomôcť ich základnej orientácii. Vzhľadom k časovej náročnosti získavania relevantných a aktuálnych údajov, bude proces ich zberu a doplňovania pokračovať aj naďalej, aby v priebehu procesu zostavovania PHSR odrážali charakter tých prioritných tém, ktoré budú jadrom rozvojového plánu PSK. Všetky údaje budú v ďalšej etape analyzované na expertnej úrovni, budú vytvorené cielené SWOT analýzy, ako aj identifikované prioritné problémy a analyzované ich príčiny. Výsledky budú prezentované vo finálnej Analytickej časti spolu s Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Zhrnutia Hospodárstvo Prešovský kraj stále zaostáva v hospodárskom rozvoji za úrovňou Slovenskej republiky patria mu posledné miesta v štatistikách ekonomickej výkonnosti, príjmov obyvateľov a nezamestnanosti. Zaostávanie kraja za republikovou úrovňou samozrejme znamená tiež zaostávanie za priemerom EÚ. Hrubý domáci produkt vyprodukovaný v kraji sa v období zvýšil o 20 %, zatiaľ čo v rovnakom období rast v Slovenskej republike dosiahol 22 %. Prešovský kraj sa podieľal na tvorbe celo republikového HDP 9 %-ami, to znamená najmenší podiel zo všetkých 8 krajov. Najnižší regionálny hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa vytváral Prešovský kraj v roku 1995 to bolo 64,5 % a v roku 2004 len 60,7 % slovenského priemeru. Ak by sme v porovnávaní vynechali Bratislavský kraj, ktorý má špecifické postavenie, hodnota HDP na jedného obyvateľa v PSK je nižšia aj oproti všetkým ostatným krajom o 20 až 40 % a od Bratislavského kraja o 170 %. Príčiny tohto stavu možno hľadať v štruktúre miestnej ekonomiky. Nastal útlm zamestnanosti v poľnohospodárstve a priemysle v prospech služieb, avšak výkonnosť služieb stále nestačí nahradiť straty tradičných sektorov. Všetky odvetvia Prešovského kraja zaostávajú v produktivite práce za produktivitou SR. V roku 2006 bolo Prešovskom kraji v poľnohospodárstve zamestnaných približne 5 % zamestnancov, čo je približne toľko ako v rámci SR. Z hľadiska odvetvovej štruktúry výroby má poľnohospodárstvo v Prešovskom kraji menej významné postavenie. Význam poľnohospodárstva spočíva predovšetkým v iných efektoch jeho pôsobenia na regionálny rozvoj. V rámci nich dôležitú úlohu má najmä krajinotvorný a ekologický efekt a rozvoj vidieka. Výrobný sektor reprezentujú predovšetkým odvetvia priemyslu drevospracujúci, strojársky, chemický, elektrotechnický a stavebníctvo. Zamestnanosť v priemysle klesla v roku 2006 v porovnaní s rokom 2004 o 37,3 %. Toto odvetvie zamestnáva 33,7 % zo všetkých zamestnancov v kraji. Z hľadiska veľkosti podniku prevažujú v kraji malé a stredné podniky podniky do 49 zamestnancov tvoria 95,6 % zo všetkých podnikov. Veľké podniky (250 a viac zamestnancov) tvoria 0,7 %. Veľmi nízke sú výdaje na výskum a vývoj. Pre rozvoj výskumu a vývoja v kraji je pravdepodobne najväčšou prekážkou nepriaznivá odborová skladba tunajšieho vysokého školstva, ktorá nie je motivujúca pre nadnárodné podniky, ktoré prichádzajú najmä za technickými študijnými odbormi. Z hľadiska územnej diferenciácie sú najvyspelejšími oblasťami kraja okresy Prešov, Poprad, Humenné, ktoré je možné považovať za rozvojové územia. 5

6 Naopak najslabšími, periférnymi oblasťami sú okresy na severovýchode kraja Medzilaborce, Snina, Kežmarok. Postavenie Prešovského kraja podľa prílivu zahraničných investícií je podpriemerné. V rámci Slovenskej republiky patrí kraju dlhodobo posledné miesto. Kraj je stále atraktívny skôr pre investície s lacnou, montážnou výrobou, ktorej pridaná hodnota je veľmi nízka. Tento typ investícií nevedie tiež kraj k hi-tech odborom. Cestovný ruch Prešovský kraj je územím so značným prírodným potenciálom, bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok, ľudovou architektúrou a folklórom. Tento potenciál je pre cestovný ruch, rekreáciu a kúpeľníctvo vysoko atraktívny, vyhľadávaný, značne rozsiahly a hlboko diferencovaný. Aj napriek niektorým pozitívne sa vyvíjajúcim ukazovateľom cestovného ruchu ako - priemerná dĺžka pobytu návštevníkov v kraji (3,5 dňa) a presiahla republikový priemer (3,1 dňa). - priemerná cena za jedno prenocovanie v kraji bola o 119 Sk nižšia ako celoslovenský priemer. - rast počtu ubytovacích zariadení, izieb, lôžok - rast počtu turistov/ návštevníkov zahraničných i domácich približne v rovnakom pomere. Prešovský kraj zaznamenal po Bratislavskom a Žilinskom kraji tretiu najvyššiu návštevnosť v ubytovacích zariadeniach. - rast tržieb za ubytovanie subjekty ovplyvňujúce rozvoj cestovného ruchu v prešovskom kraji zatiaľ nedokázali v plnej miere využiť potenciál (v prírodnom, historickom, kultúrnom bohatstve) pre rozvoj cestovného ruchu. Z hľadiska vplyvu cestovného ruchu na životné prostredie je kvalitatívnym ukazovateľom s dopadom na ekonomické ukazovatele, dĺžka pobytu turistických návštevníkov v ubytovacích zariadeniach. Tranzitní a jednodňoví netranzitní návštevníci nadmerne zaťažujú životné prostredie bez adekvátnych výdavkov v cestovnom ruchu, naopak dlhodobí návštevníci prinášajú ekonomický efekt v podobe výdavkov na ubytovanie, stravovanie a rôzne doplnkové služby, čím prispievajú k ekonomickému rozvoju cestovného ruchu ako hospodárskeho odvetvia i miestnych ekonomík. Z ukazovateľov rozvoja cestovného ruchu vyplýva, že prešovský kraj disponuje dostatočnou kapacitou ubytovacích zariadení, avšak nie všetky sú v celkom vyhovujúcej štruktúre a kvalite. Zásadným problémom je predovšetkým nedostatok a nízka úroveň kvality základných a doplnkových služieb, ktorá sa odráža v spokojnosti návštevníkov, v návštevnosti, priemernom počte prenocovaní a z toho vyplývajúcom objeme tržieb za ubytovanie, t.j. ekonomických prínosoch. Školstvo a vzdelávanie Za posledné 3 roky došlo (v súvislosti s nepriaznivým demografickým vývojom) k poklesu počtu MŠ v PSK (obzvlášť štátnych pokles o 20). Tento pokles bol len čiastočne kompenzovaný vznikom nových, najmä súkromných predškolských zariadení. Najviac materských škôl je v najväčších okresoch kraja Prešov PSK je v súčasnosti druhým krajom v poradí s najnižšou mierou zaškolenosti detí nastupujúcich do prvého ročníka ZŠ 85,5% (SR 91%), čo je v najväčšej miere spôsobené vyšším počtom detí zo znevýhodneného socio-ekonomického prostredia oproti ostatným krajom SR a najmä vysokému počtu rómskych detí a absenciou materských škôl pre ne. V posledných 3 školských rokoch bol v PSK zaznamenaný pokles počtu štátnych základných škôl. Opačný trend výraznejší nárast nastal pri cirkevných ZŠ (o 55). Mierne stúpajúci trend v počte škôl a žiakov je v prípade ZUŠ. Pre vývoj počtu žiakov základných škôl je charakteristický pokles o 7,5% medzi rokmi 2004 až 2006, a najvýraznejší bol v okresoch Stropkov, Prešov, Bardejov a Humenné. Najväčší počet žiakov s neukončenou povinnou školskou dochádzkou v kraji je rómskeho pôvodu. Táto nekvalifikovaná pracovná sila má takmer nulovú šancu uplatniť sa na trhu práce. Podobne ako v celej SR aj pri rozhodovaní o type strednej školy prevažuje v PSK záujem o všeobecné vzdelanie zvýšenému počtu žiakov odpovedá mierne rastúci trend v počte gymnázií. S prebiehajúcim procesom racionalizácie siete škôl v PSK súvisí rast počtu združených stredných škôl. Celoslovenský trend vo vývoji počtu stredných odborných škôl, stredných odborných učilíšť, učilíšť a žiakov týchto škôl sa potvrdzuje aj v PSK poklesom ich počtu. 6

7 Medzi hlavné súčasné problémy stredného školstva v PSK patrí pokles kvality stredoškolského vzdelávania a vedomostí a zručností absolventov týchto škôl, nesúlad medzi štruktúrou ponúkaných študijných odborov a štruktúrou hospodárstva, resp. regionálnym dopytom po pracovnej sile (najmä v prípade stredného učňovského vzdelávania). V regióne je v porovnaní so SR druhý najvyšší počet špeciálnych škôl a druhý najvyšší počet špeciálnych integrovaných tried pri základných školách, z ktorých sa najviac venuje deťom s mentálnym postihom. Vysokoškolské vzdelávanie v regióne v dostatočnej miere zabezpečuje sieť 3 vysokých škôl sústredených v centre kraja a sieť ďalších 8 detašovaných pracovísk. Z hľadiska uplatniteľnosti absolventov vysokých škôl predstavujú Prešovský kraj, spolu s Košickým, oblasti s kumuláciou najvyššieho počtu nezamestnaných absolventov VŠ. Z celkového počtu inštitúcií zabezpečujúcich ďalšie vzdelávanie v SR je v PSK sústredený len malý počet, charakteristická je tiež nízka účasť dospelej populácie na ďalšom odbornom vzdelávaní a príprave. Sociálne zabezpečenie Prešovský kraj v počte poberateľov dôchodkov sa v celoslovenskom meradle zaraďuje na tretie miesto. Z vývoja počtu poberateľov dôchodkov je zrejmé, že narastá najmä počet poberateľov starobných dôchodkov, teda skupina osôb, u ktorej je predpoklad postupnej straty sebestačnosti sebaobsluhy. Ukazovateľ počtu poberateľov prídavkov na deti a rodičovského príspevku zo systému štátnej sociálnej podpory radí Prešovský kraj na prvé miesto v celoslovenskom porovnaní a poukazuje na najvyšší počet detí vo veku od 0 do 6 rokov spomedzi všetkých krajov SR. Pre vývoj počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi za posledné tri roky v Prešovskom kraji je charakteristický prírastok, ktorý medzi rokom 2004 až 2006 predstavuje 19,7%. V celoslovenskom porovnaní je Prešovský kraj v počte poberateľov týchto dávok v porovnaní k počtu obyvateľov na treťom mieste. Na základe ročných štatistických výkazov (údaje za rok 2006 nie sú k dispozícii), spracovaných z podkladov miest a obcí sa v roku 2005 opatrovateľská služba v domácnostiach poskytovala občanom Evidovaný počet čakateľov v poradovníku s prihliadnutím na prirodzený úbytok klientov Zariadení sociálnej služby naznačuje, že nie je potrebné zriaďovať ďalšie pobytové zariadenia. Je to trend posledných troch rokov. Počet detí u ktorých zlyháva prirodzené domáce prostredie má narastajúcu tendenciu. Počet detí umiestnených v detských domovoch v roku 2006 oproti roku 2004 sa zdvojnásobil. V Prešovskom kraji bolo zaznamenaných v priebehu roku 2005 celkom trestných činov. V porovnaní s rokom 2003 k nárastu trestnej činnosti takmer u všetkých druhov kriminality. Zdravie a zdravotná starostlivosť Prešovský samosprávny kraj s počtom lôžok je po bratislavskom kraji na druhom mieste na Slovensku. Z celkového počtu lôžok na Slovensku dosahuje 17%. Najvyšší počet lôžok dosahujú ústavné zariadenia v okrese Poprad (2376) a Prešov (1503). Využiteľnosť postelí v Prešovskom kraji sa hýbe, v závislosti od nemocnice a oddelení, od 40 do 90%. Zmena posteľového fondu predstavuje úbytok v PSK za roky celkom 74 postelí (v celoslovenskom meradle ubudlo 32 postelí). PSK je v ukazovateli počet lekárskych miest na dospelých/detí na tom v rámci SR najhoršie z krajov. Zastaranosť zdravotníckych zariadení v PSK sa prejavuje v nízkej úrovni poskytovania služieb, ktoré súvisia úzko s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Kultúra Odborné zázemie pre kultúru na území prešovského kraja vytvára stabilná sieť kultúrnych zariadení, ktoré sú z hľadiska množstva i kvality porovnateľné s priemerom SR. Prešovský samosprávny kraj je zriaďovateľom 28 kultúrnych zariadení (8 múzeí, 7 osvetových zariadení, 7 knižníc, 2 hvezdárne, 2 galérie a 2 divadlá). 7

8 V záujme kraja je podpora ľudových tradícií, folklóru, ktoré sú významné tak pre identifikáciu obyvateľov s územím, ako aj pre zvýšenie atraktivity z hľadiska cestovného ruchu. V Prešovskom kraji je registrovaných viacero známych folklórnych súborov, ktoré prezentujú ľudové tradície, zvyky a obyčaje regiónov kraja a usporadúvajú pravidelne folklórne slávnosti. Zásadné problémy, s ktorými sa stretávajú kultúrne zariadenia v kraji sú hlavne v oblasti finančného zabezpečenia činnosti, obnovy technického vybavenia, údržby a rekonštrukcie budov, nákup a ošetrovanie zbierok, kníh (múze, galérie a knižnice), pokles počtu pracovníkov (nízke priemerné mzdy, vysoký vekový priemer). Následkom toho sa znižuje kvalita a odborná úroveň ponúkaných služieb v oblasti kultúry. Kapitálové výdavky len v kultúrnych zariadeniach prešovského samosprávneho karja v roku 2005 dosiahli takmer 29 mil. Sk, pričom požiadavky sú však niekoľkonásobne vyššie a dosahujú takmer 68 miliónov korún. Ani zvyšovanie počtu návštevníkov nedokáže vykryť plánované príjmy a vzhľadom na dlhodobo nízke rozpočty kultúrne organizácie nedokážu zabezpečovať ani údržbu objektov. Región Prešovského kraja, ktorý v zásade pokrýva historické územie stredného a horného Spiša, Šariša a horného Zemplina, je mimoriadne bohatý na kultúrno-historické pamiatky. Avšak stavebno-technický stav pamiatkového fondu je nevyhovujúci až dezolantný. Dopravná infraštruktúra V porovnaní s priemernou hustotou cestnej siete SR výrazne zaostáva PSK v ukazovateli hustota diaľnic (v km na km²). V PSK je to 3,4 km na 1 000km², v SR 6,81 km na km². Z celkovej dĺžky cestnej siete v kraji diaľnice majú iba 1 % podiel. Nedostatočne rozvinutá štruktúra ciest je príčinou zhoršenia rozvojových možností v kraji, súčasne sa neúmerne zvyšujú náklady na prepravu cestujúcich a zásobovanie. Nepriaznivé geomorfologické a klimatické podmienky v kraji sú jednou z príčin zhoršovania stavebno-technockého stavu ciest a zvyšujú náročnosť na opravy a údržbu cestných telies. Na území PSK je z celkovej dĺžky 522,83 km ciest II.triedy 148,28 km (28,36%) v nevyhovujúcom stave a 11,74 km (2,25%) v havarijnom stave. Z celkovej dĺžky 1 919,91 km ciest III.triedy na území kraja je 33,62% v nevyhovujúcom stave a 13,39% v havarijnom stave. Najhoršia situácia je v okrese Stará Ľubovňa, kde je 69,87% ciest II.triedy v nevyhovujúcom stave a 56,36% ciest III.triedy v havarijnom stave. V okresoch Bardejov (6,04%) a Poprad (9,32%) je najviac ciest II.triedy v havarijnom stave a v okrese Svidník (62,55% nevyhovujúce) je najhoršia situácia v stave ciest III.triedy. Pri rýchlom náraste počtu vozidel na cestách, čo je celoslovenským trendom, sa síce znižuje počet dopravných nehôd aj počet usmrtených osôb pri dopravných nehodách v kraji, čo má ale pomalší trend. V porovnaní rokov 1997 až 2005 je zvýšenie počtu vozidiel v kraji o 7936 vozidiel (ročne o cca vozidiel), zníženie počtu dopravných nehôd o z 6988 na 6710, zníženie počtu usmrtených osôb pri dopravných nehodách z 91 na 80. V Prešovskom kraji je železničná sieť málo rozvinutá. Predstavuje 430 km tratí a 41 km tatranskej elektrickej železnice. PSK má na celkovej dĺžke železničných tratí SR (3 626 km) 11,87 % podiel, z celoslovenského pohľadu patrí PSK v tomto ukazovateli na 4. miesto. Nepriaznivý stav infraštruktúry železničnej dopravy v SR je charakteristický pomerne vysokou hustotou siete so zastaralou technológiou, zanedbanou údržbou a nedostatočnou obnovou. Na území kraja je zaradené do siete verejných letísk SR so štatútom medzinárodného letiska len letisko Poprad, ktoré je však v posledných rokoch veľmi intenzívne využívané. V roku 2006 vybavilo letisko Poprad spolu cestujúcich, čo je o 124 % viac ako za rok Za január až február 2007 prešlo letiskom takmer cestujúcich, čo je o 19 % viac ako za rovnaké obdobie minulého roka. Ďalšie potenciálne letiská v kraji sú letisko Svidník, ktoré je zaradené v kategórii malých letísk s nepravidelnou osobnou dopravou na objednávku v rámci SR, ČR a prihraničných miest Poľska a nadregionálne letisko pre medzinárodnú dopravu je letisko Prešov - Nižná Šebastová a letisko Kamenica nad Cirochou. 8

9 Technická infraštruktúra V prešovskom kraji je deficit vodných zdrojov. Rozvoj verejných vodovodov v prešovskom kraji zaostáva za celoslovenským priemerom počtu obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov. Na verejný vodovod bolo v roku 2005 napojených len 73,3 % obyvateľov, čo je pod celoslovenský priemer 85,4 % a v porovnaní s ostatnými samosprávnymi krajmi patrí PSK na predposledné miesto. Dĺžka vodovodnej siete v PSK predstavuje km, čo je 15,81 % z celkovej dĺžky vodovodnej siete SR ( km). Dobudovanie kanalizácií a ČOV tiež zaostáva za celoslovenským priemerom. V roku 2005 bolo v rámci SR napojených na verejnú kanalizáciu 21,2% obcí. V tom istom roku bolo v prešovskom kraji napojených na kanalizáciu a súčasne aj na ČOV len 14,6% obcí kraja, čo je pri najvyššom počte obcí zo všetkých krajov Slovenska (666), veľmi nízke percento napojenosti obyvateľstva na kanalizáciu a ČOV Na území kraja nie sú významnejšie zdroje elektrickej energie a nedostatočne sa využívajú alternatívne zdroje energie. Prešovský kraj je v spotrebe elektrickej energie na 6. mieste v rámci SROV. V ukazovateľoch počtu osobných počítačov ako aj pripojenia zamestnancov podnikov na poslednom mieste spomedzi krajov Slovenska. Životné prostredie Negatívnou skutočnosťou je zhoršujúci sa trend v znečistení územia kraja v rámci environmentálnej regionalizácie. Kým v roku 1997 v severnej časti kraja boli veľmi zriedkavé oblasti s vyšším stupňom zaťaženia ako prostredie vysokej environmentálnej úrovne a prostredie vyhovujúce, v roku 2004 už v tomto území badať veľký počet lokálnych ložísk s prostredím mierne narušeným až narušeným. Na územie Prešovského kraja plošne zasahujú tri zaťažené oblasti Košicko Prešovská (17 katastrálnych území miest a obcí), Rudniansko - gelnická (2 katastrálne územia obcí) a Zemplínska (4 katastrálne územia obcí). Prešovský kraj predstavuje z hľadiska čistoty ovzdušia relatívne homogénny celok a v poslednom období v PSK zaznamenávame pokles emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, kde najvýznamnejším dôvodom je pokles priemyselnej produkcie po roku Výnimku tvoria oblasti, kde sa kumulujú zdroje znečistenia a činnosti spôsobujúce znečistenie ovzdušia (priemysel, doprava, a pod.) K týmto oblastiam v rámci kraja patria: Prešov, Poprad Svit a oblasť Zemplína: Vranov nad Topľou, Strážske, Humenné. Najkritickejšia situácia v znečistení ovzdušia je znečistenie tuhými emisiami, pri ktorých región dosahuje až 1,9-násobné hodnoty ako celoslovenský priemer a v emisiách oxidu uhoľnatého, kde región dosahuje 2,3-násobné hodnoty ako celoslovenský priemer. Základným zdrojom znečistenia povrchových vôd sú odpadové vody. V regióne Východného Slovenska je každoročne vypúšťaných milónov m3 odpadových vôd, z čoho 80-90% prechádza čistiarňami odpadových vôd. Počet čistiarní odpadových vôd sa zvyšuje, čo možno hodnotiť priaznivo. Najmenšie množstvo podzemných vôd je rámci SR dokumentované práve v oblasti Prešovského a Nitrianskeho kraja. Takmer všetky okresy východného Slovenska sú považované za deficitné z hľadiska požiadaviek na množstvo kvalitnej pitnej vody. Dominantná časť regiónu leží vo vodárensky výrazne deficitnom území a pre zásobovanie vodou sa využívajú vody aluviálnych náplavov tokov, resp. povrchová voda z vodárenských tokov a z vodárenských nádrží. Vzhľadom na to, má z hľadiska územného plánovania mimoriadny význam ochrana záujmových území najmä pre výstavbu výhľadových vodohospodárskych diel. Ochranné pásma zdrojov vody zaberajú 3 882,49 km 2 čo je až 43,17 % celého územia kraja. Ochranné pásma povrchových zdrojov z toho predstavujú 95 % a ochranné pásma podzemných zdrojov len 5 % z celkovej rozlohy ochranných pásiem na území PSK. Antropogénny tlak na využívanie pôdy na iné účely, ako na plnenie jej primárnych produkčných a environmentálnych funkcií spôsobuje jej stály pozvoľný úbytok. Environmentálnou záťažou v oblasti sú štyri skládky odpadov (k.ú. Demjata, Rozhanovce, Veľký Šariš, Železiarne), ktoré boli prevádzkované za osobitných podmienok a ich činnosť bola ukončená. Viaceré skládky na území prešovského kraja končia svoju životnosť už v roku 2008, Pri zhodnocovaní komunálnych odpadov je prešovský kraj v rámci SR síce na 3. mieste 7,09 %, čo je ale aj tak neúmerný rozdiel s Bratislavským krajom, ktorý zhodnocuje až 55,57 % komunálnych odpadov. Kraji chýbajú zariadenia na zhodnocovanie papiera a skla. 9

10 Obyvatelia Východného Slovenska ročne vyprodukujú okolo 330 tisíc ton komunálneho odpadu Z uvedeného množstva na jedného obyvateľa pripadá približne 210 kilogramov, čo je na Slovensku podpriemerné množstvo. Z produkovaného množstva komunálneho odpadu na Východnom Slovensku bolo v roku 2004 vyseparovaných 2,2%, čo je menej ako celoslovenský priemer (3,5%). Nižšie percento je na Východnom Slovensku ako v SR aj pokiaľ ide o odpady zo záhrad a parkov (3,8% oproti 5,6% v SR) a drobné stavebné odpady. V miere produkcie nebezpečných komunálnych odpadov je situácia v regióne na rovnakej úrovni ako v SR (0,2%). Významnou devízou územia Prešovského kraja je vysoko hodnotná prírodná, zatiaľ relatívne málo narušená horská i podhorská krajina osobitá v celoslovenskom i stredoeurópskom kontexte. Významnými zachovalými historickými krajinnými štruktúrami sú atraktívne lúčno pasienkárske lokality Zamagurie i kultúrna krajina stredného Spiša. Mimoriadnu pozornosť si zasluhujú špecifické územia významovo i hodnotovo výrazne prevyšujúce región prešovského kraja a to predovšetkým Vysoké Tatry, Slovenský raj, Vihorlat, Bukovské vrchy a Zamagurie. Z celkového počtu 9-tich národných parkov Slovenska sa 5 nachádza v prešovskom kraji (TANAP, Nízke Tatry, Pieniny, Poloniny a Slovenský raj). Prešovský kraj je domovom krajinného celku zapísaného do svetovéhéo a kultúrneho dedičstva UNESCO Spišský Hrad Spišská Kapitula. Aj napriek výnimočnému prírodnému bohatstvu prešovského kraja, nie je realizovaná a zabezpečovaná jeho ochrana. Súčasný právny rámec na úseku ochrany prírody nie je dostatočným nástrojom pre revitalizáciu a tvorbu krajiny. Programy podľa spracovanej dokumentácie ÚSES je možné zabezpečovať len ochranu existujúcich prvkov ÚSES, a to zaradením do sústavy chránených území alebo prostredníctvom rozhodovania orgánov štátnej správy. Medzi najvýznamnejšie činitele, ktoré sa v roku 2002 najväčšou mierou pričinili o škody v lesoch Prešovského kraja patria z abiotických faktorov predovšetkým vietor ( m 3 drevnej hmoty) a sucho ( m 3 ). Z biotických činiteľov sa na poškodení porastov najviac podieľal lykožrút smrekový ( m 3 ). Vďaka imisiám boli škody na m 3 drevnej hmoty. Škody zverou boli zaznamenané hlavne na mladých porastoch, kde bolo poškodené 175,01 ha plôch a 27,88 ha bolo zničených. Negatívnym javom v lesnatom prešovskom s vplyvom na stav lesov, je spôsob a formy hospodárskeho využívania lesov, ohrozujúce ekologickú stabilitu, zvyšujúce eróznu ohrozenosť, povodne a znižujúce estetické pôsobenie lesov v krajinnom prostredí. Stresovými javmi v poľnohospodárskej krajine a príčinami jej znehodnocovania je najmä intenzifikácia a špecializácia poľnohospodárstva, ktorá v doterajšom vývoji predstavovala zásadné zmeny vo využívaní krajiny s náledkami likvidácie časti ekologicky hodnotných krajinných prvkov (nivné lúky a zamokrené plochy boli odvodnené systematickou drenážou a zornené, na časti územia boli prevedené plošne rozsiahlejšie rekultivácie s likvidáciou nelesnej drevitej vegetácie a hodnotných biotopov, veľkofarmy s nedoriešenou odpadovou koncovkou, najmä hnojovicovou, boli alebo ešte sú zdrojom znečistenia krajiny a zložiek životného prostredia, používaním ťažkej techniky a zhutnením pôdy sa narušil malý obeh vody v pôdnom profile a zrýchlil sa odtok vody z povodia a vodná erózia pôdy, chemizácia spôsobila významný negatívny dopad na mnohé druhy v ekosystémoch). Špecifickým problémom Východného Slovenska, najmä však Prešovského kraja je silné ohrozenie povodňami. V rokoch bola následkom povodňovej aktivity kritická situácia v tomto regióne až 10-krát, pričom zahynulo viac ako 50 osôb. Podľa názorov expertov je zosilnená hrozba povodní na Východnom Slovensku daná okrem iného aj následkom nevhodného spôsobu pôdneho hospodárstva a lesohospodárstva (vznik holorubov a monoštruktúrnych veľkooráčin), ale aj následkom regulácie vodných tokov. Pri využívaní ložísk nerastných surovín sa nedostatočne berú do úvahy aspekty ochrany životného prostredia a krajinotvorby. Veľa lomov a ťažobných prevádzok v kraji ostali nezrekultivované (najmä ťažba kameňa, štrkpieskov), stávajú sa environmentálnou zaťažou (Solivar, Slanské vrchy). Ťažba travertínov v NPR Dreveníku a Ružbachoch poškodzuje medzinárodne významné prírodné lokality. Využitie obnoviteľných zdrojov energie v kraji, mimo hydroenergetického potenciálu vodných tokov nie je takmer žiadne. A to predovšetkým z dôvodu vysokých investičných nárokov a nízkej návratnosti vložených prostriedkov. Aj využitie potenciálu geotermálnej energie je v prešovskom kraji veľmi nízke nízke. V rámci PSK je geotermálna energia využívaná len v termálnych kúpaliskách Vyšné Ružbachy, Vrbov a Poprad. 10

11 I. ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA KRAJA Geografická poloha Územie Prešovského kraja leží v severnej časti východného Slovenska. Severnú hranicu tvorí dlhá štátna hranica s Poľskou republikou (cca 360km), vo východnej časti kraja hraničí s Ukrajinskou republikou (cca 38km), v južnej časti susedí s Košickým krajom a v západnej so Žilinským a Banskobystrickým krajom. Svojou rozlohou km 2 zaberá 18,3% územia Slovenskej republiky a je jej druhým najväčším krajom. Zdroj: wikipedia.sk Prírodné podmienky Povrch Prešovského kraja je výrazne členitý. Prírodné prostredie je relatívne málo narušené najmä v oblastiach s nízkou ekonomickou aktivitou. Ucelené zachovalé časti prírody vymedzujú národné parky (Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Pieninský národný park, Národný park Poloniny), chránené krajinné oblasti (biosférická rezervácia chránená krajinná oblasť Východné Karpaty, chránená krajinná oblasť Vihorlat a ďalšie územia viazanej krajiny s vlastným režimom. Medzinárodnými kúpeľmi sú Bardejovské kúpele a Vysoké Tatry. Z celkovej výmery kraja ha má poľnohospodárska pôda 43,0% zastúpenie, lesná pôda zaberá 49,1%. Na ostatné nepoľnohospodárske a nelesné pozemky pripadá 7,9%. Najvyššie položeným miestom je Gerlachovský štít (2 665 m n. m.), ktorý je najvyšší aj v rámci celej Slovenskej republiky. Najnižšie položené miesto kraja sa nachádza pri výtoku rieky Ondavy z kraja v katastri obce Nižný Hrušov (105 m n. m.). Najsevernejší bod kraja sa nachádza v katastri obce Becherov, najjužnejší v obci Sečovská Polianka, najzápadnejší v obci Vysoké Tatry a najvýchodnejší bod, ktorý je zároveň najvýchodnejším bodom Slovenska, sa nachádza v obci Nová Sedlica. Územie Prešovského kraja sa vyznačuje pomerne veľkou variabilitou prírodných podmienok, ktoré súvisia s geologickou stavbou územia kraja a rozložením jednotlivých geologických útvarov (jadrové pohoria s kryštalinikom a obalovými jednotkami Branisko, Čierna hora, Tatry, Nízke Tatry, Humenské vrchy, vulkanické komplexy Stráží, Slanských vrchov a Vihorlatu, bradlové pásmo oddeľujúce vnútrokarpatský paleogén od vonkajšieho flyšu, neogénne sedimenty Východoslovenskej roviny), členitosťou reliéfu, zastúpením lesných komplexov s výskytom pôvodných alebo hodnotných lesných spoločenstiev, širokým spektrom klimatických podmienok (od nížinnej až po vysokohorskú klímu), rôznorodými pôdnymi pomermi, v dôsledku urbanizácie aj 11

12 značne rozdielnou štruktúrou využívania krajiny. Konečným efektom je v jednotlivých častiach kraja výskyt prírodných fenoménov a zachovalých a hodnotných ekosystémov i celých území, ktoré boli v priebehu času postupne štátom vyhlasované za chránené v rôznom stupni ochrany. K prírodným lokalitám medzinárodného významu možno zaradiť aj ďalšie biosférické rezervácie Tatier (z ktorých východná časť sa nachádza na Východnom Slovensku) a Východných Karpát. Atraktivitu prostredia zvyšuje horský terén spolu s lesnatosťou na väčšine územia krajiny. Na mnohých miestach ide o územia s vysokým stupňom ochrany. Spomeňme len národné parky: z desiatich národných parkov Slovenska sa na území Prešovského kraja nachádzajú tri Národný park Poloniny, Pieninský národný park, Tatranský národný park a okrajovo do kraja zasahujú aj Národný park Nízke Tatry a Slovenský raj. Národný park Poloniny získal v roku 1998 Diplom Rady Európy. Sú tu chránené najväčšie komplexy bukových lesov zvané aj "zelené pľúca Európy". Je to územie s výnimočne malou hustotou osídlenia obyvateľov na km, preto je vplyv človeka na prostredie minimálny. Na území parku je mimoriadna koncentrácia endemických a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Územie patrí k najväčším oblastiam Európy s výskytom veľkých lesných zvierat - medveď hnedý, zubor hôrny, jeleň obyčajný, rys ostrovid a mačka divá. Rezervácia slúži na uschovanie genofondu niektorých ohrozených druhov vtáctva a udomácnených zvierat ako je kôň huculský. Pieninský národný park je hornaté územie v bradlovom pásme Pienin. Oblasť je približne v strede prerezaná hraničnou riekou Dunajec s hlbokou prielomovou dolinou. Krasový reliéf sa viaže na vápence Haligovských skál. Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka - najväčší a najvýznamnejší predstaviteľ jaskýň v štruktúre krasu bradlového pásma. Územie je lesnaté so zachovalými jedľovo - bukovými porastami a pôvodnými borinami na skalách. V druhovo bohatej flóre sa uplatňujú teplomilné i vysokohorské prvky s výskytom endemitov. K pieninským endemitom patrí králik Zawadského, nevädza Triumfettova pieninská, kurička štetinatá pieninská. Známy je výskyt vzácneho glaciálneho reliktu pieninskej flóry, borievky netatovej. Pre Pieniny je zo zoogeografického hľadiska zaujímavý stret areálov druhov chladnomilných a teplomilných, ako aj alpskokarpatských a západokarpatských s východokarpatskými. Z obdobia postglaciálnej klímy sa ako relikty z vtákov zachovali pôtik kapcavý a tesár čierny. Z ďalších vzácnejších druhov tu hniezdi včelár obyčajný, výr skalný, kuvičok vrabčí, jariabok hôrny, skaliar pestrý a iné. Stabilnou je populácia rysa, mačky divej a vydry. Tatranský národný park je najstarším národným parkom Slovenska. Takmer 2/3 územia národného parku pokrývajú lesy, prevažne smrekové a jedľovo-smrekové. Dominantnou drevinou je smrek obyčajný, výrazný je tu výskyt borovice lesnej a limbovej, smrekovca opadavého a kosodreviny. Menšie zastúpenie majú listnaté lesy - bučiny a javoriny, ktoré sa vyskytujú najmä v Belianskych Tatrách. Svojráznosť podnebia a pestrá geologická stavba Tatier podmienili vznik rastlinstva osobitého horského a vysokohorského charakteru. Vzácne sú najmä tatranské, západokarpatské a karpatské endemity, ako aj glaciálne relikty. Sú to napríklad lyžičník tatranský, horec ľadový, klinček ľadovcový, pyštek alpínsky, dryádka osemlupienková a ďalšie. Zo živočíchov sú významnými reliktnými druhmi žiabronôžka arktická vyskytujúca sa vo Furkotskom plese, ďubník trojprstý, drozd kolohrivý, pôtik kapcavý, orešnica perlavá a iné. K významným druhom patria ďalej kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský tatranský, medveď, orol skalný, hlucháň, tetrov, murárik červenokrídly a iné. Na území Prešovského kraja sa nachádzajú horné úseky hlavných tokov Hornád, Torysa, Topľa, Ondava a Laborec, ktoré nie sú ešte výraznejšie postihnuté antropogénnou činnosťou. Výnimkou je rieka Poprad, ktorej celé povodie na území SR je v Prešovskom kraji a vo svojom 137 riečnom kilometri prechádza do Poľskej republiky. Tiež dve nádrže, ktoré sa nachádzajú na riešenom území, Starina a najmä Veľká Domaša významne hydrologicky, ale i kvalitatívne ovplyvňujú toky, na ktorých ležia. Povodie rieky Poprad zahrňuje veľmi významnú oblasť Vysokých Tatier, v ktorej sa nachádza jedenásť vodárenských tokov, využívaných k zásobovaniu pitnou vodou celej oblasti. Územie kraja je bohaté na zdroje prírodných liečivých vôd, z ktorých najznámejšie sú Bardejovské kúpele, Cígeľka, Vyšné Ružbachy, prírodné zdroje minerálnych stolových vôd Lipovce Salvator, Baldovce a pramene minerálnych vôd napr. Sivá Brada, Hôrka, Gánovce, Nová Ľubovňa a Šarišský Štiavnik. Nerastné suroviny a pôdne podmienky Územie Prešovského kraja je chudobné na surovinové zdroje, resp. zásoby rudných surovín, predstavuje však významnú surovinovú základňu nerudných surovín a stavebných materiálov, zásoby ktorých umožňujú rozvoj hlavne stavebného priemyslu. Nachádzajú sa tu najmä ložiská bentonitu a zeolitu, cementárske suroviny, 12

13 stavebné suroviny andezity a ich suroviny. Významné sú ložiská kamennej soli v lokalitách Solivar Prešov, kde prebieha ťažba soľanky s celoštátnym významom. Pokiaľ ide o energetické a rudné suroviny Prešovského kraja, prieskumy nepotvrdili významnejšie zásoby. Pomerne významné ložiská sa v Prešovskom kraji sú najmä: keramické suroviny na ložisku Čivava bentonity: Košická kotlina Fintice, Kladzany zeolitizované ryolitové tufy: Nižný Hrabovec, Majerovce cementárske suroviny: Bystré (sliene a slieňovce bradlové pásma) vápenec: Brekov, Podčičve, Ruský Kazimír andezity: Veľký Šariš, Hubošovce, Záhradné, Fintice, Kapušany, Vyšná Šebastová, Zlatá Baňa, Banské (Slanské vrchy) pieskovce: Svidník, Zborov, Bzenov, Raslavice, Rokytov, Giraltovce, Hankovce, Udavské triasové dolomity: Drienovská Nová Ves, Sedlice, Ľubovec, Hrabkov štrkopiesky: Lada, Ruská Nová Ves, Hanušovce, riečne nivy: Veľký Šariš, Haniska, Delňa, Soľ Čaklov, Bystré, náplavy riek: rieka Poprad (Orlov, Plaveč) tehliarske suroviny: Močarmany, Čemerné, Hanušovce. Prešovský kraj má v štruktúre osídlenia a prírodných podmienok v zásade dva odlišné typy: nivný charakter, vytvorený vodnými tokmi a kotlinami. Ide predovšetkým o alúvia riek Popradu, Torysy, Tople, Ondavy, Laborca a ďalších menších vodných tokov, vysokohorské, horské a pahorkatinové, prezentované Vysokými Tatrami, Belanskými Tatrami, Spišskou Magurou, Ľubovnianskou Vrchovinou, Levočskými vrchmi, Slánskym pohorím, Čergovom, Šarišskou vrchovinou, Nízkymi Beskydami, Ondavskou vrchovinou, Vihorlatom a Bukovskými vrchmi. Podľa agroklimatického členenia Slovenskej republiky patrí územie Prešovského kraja do troch klimatických oblastí, siedmich okrskov a piatich regiónov. Ich základná charakteristika je nasledovná: Teplá oblasť do teplej klimatickej oblasti patria doliny riek približne do výšky 400 m n. m., južná časť Ondavskej a Laboreckej vrchoviny, Beskydské predhorie, južná časť Šairšského podolia a východná časť Šarišskej vrchoviny. Mierna teplá oblasť Hornádska a Popradská kotlina, Ľubovnianska vrchovina, Spišsko-Šarišské medzihorie, Bachureň, Šarišská vrchovina, Ondavská a Laborecká vrchovina. Chladná oblasť Spišská Magura, Levočské vrchy, Čergov a vrcholové oblasti Nízkych Beskýd. Z celkovej výmery kraja ha má poľnohospodárska pôda 43,0 % zastúpenie, lesná pôda zaberá 49,1 %. Na ostatné nepoľnohospodárske a nelesné pozemky pripadá 7,9 %. Pôdno-ekologická regionalizácia svedčí o pestrých geomorfologických pôdnych i klimatických podmienkach kraja, čo ovplyvňuje aj poľnohospodársku výrobu. Táto sa v Prešovskom kraji realizuje v podmienkach rovín (okrajové časti Ondavskej roviny), kotlín (nižšieho stupňa Košická, stredne vysokého stupňa Hornádska a vysokého stupňa Popradská), pohorí a vrchovín flyšového pásma, pohorí a vrchovín sopečných Karpát. História osídlenia Prešovský kraj je vytvorený z historicky formovaných regiónov a to horného Spiša a časti stredného Spiša, z horného Zemplína a takmer celého Šariša. V minulosti bolo toto územie súčasťou troch stolíc Šarišskej, Spišskej a Zemplínskej. Osídlenie v týchto regiónoch sa formovalo na základe prírodných daností, ekonomických výrobných podmienok a v priamych súvislostiach na európske obchodné trasy prepájajúce balkánske krajiny s pobaltskými. Jadro terajšieho územia Prešovského kraja, bývalá Šarišská stolica, je pokračovaním pôvodného Šarišského komitátu, ktorý sa v 13. storočí vyčlenil z veľkého komitátu Novum Castrum. Najstarším dôkazom osídlenia je sídlisko z obdobia stredného paleolitu v katastri obce Plaveč. Doklady dávneho osídlenia sa nachádzajú najmä v doline Torysy a v Košickej kotline. Najstaršie slovanské sídlisko sa zachovalo v katastri Veľkého Šariša. Súdliská z veľkomoravského obdobia boli objavené v Prešove, na Hradisku, v katastri obcí Geraltová, Chmeľová 13

14 a Vlače. Poveľkomoravské obdobie dokladujú nálezy v katastri Fintíc, Solivaru a Kapušian. Z storočia sú známe hradiská v Šarišských Sokolovciach, Nižnom Tvarožci, Močidlanoch, Ličartovciach. V 13. storočí bolo na tomto území 80 sídiel, z ktorých najvýznamnejšie bolo trhové mesto Veľký Šariš, osada pod kráľovským hradom. V 14. storočí sa slobodnými kráľovskými mestami stali Prešov a Bardejov, začiatkom 15. storočia Sabinov. Koncom 16. storočia získali mestské práva aj Hanušovce nad Topľou, Kurima, Lipany, Plaveč a Veľký Šariš, neskôr pribudli Brezovica a Zborov. Obyvatelia Šariša boli prevažne roľníci. V 19. storočí sa najviac pestoval ovos, jačmeň, raž, konope a ľan, v hornatých krajoch zemiaky a pohánka. Vínna réva sa pestovala len v chotári Ťahanoviec. Bardejov a Prešov patrili už v stredoveku medzi hlavné strediská remeselnej výroby na Slovensku. V novoveku získal vedúce postavenie Prešov, ktorý sa stal v 18. storočí natrvalo sídlom Šarišskej stolice. Územie Spiša bolo pôvodne osídlené Slovanmi. V 11. storočí bolo územie z juhu obsadzované Uhorským kráľovstvom a zo severu Poľským kráľovstvom. Koncom 11. storočia tvorila hranicu Uhorska na Spiši rieka Hornád, na ktorej za účelom obrany severnej hranice Uhorska Maďari zakladali tzv. strážne osady. Spišský komitát bol vytvorený v druhej polovici 12. storočia. okolo Hniezdneho a Starej Ľubovne bol včlenený do Uhorska až na konci 13. storočia. Charakteristickým javom pre túto oblasť bola tzv. nemecká kolonizácia, ktorá najsilnejšie zasiahla Spiš v 13. storočí. V tomto období získalo niekoľko desiatok spišských sídiel mestské práva. Vlny nemeckých kolonizátorov pokračovali aj v nasledujúcich storočiach a pred druhou svetovou vojnou žilo na Spiši takmer 20% obyvateľov nemeckej národnosti. Zemplínsky komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku. Do Uhorska bol začlenený v priebehu 11. a 12. storočia. Popri Zemplínskom hrade bol významným centrom aj Blatný Potok. V 13. storočí bol komitát zmenený na Zemplínsku stolicu. Územie na sever od Vihorlatských vrchov a zároveň na východ od Sniny osídlilo v 16. storočí na valašskom práve hlavne ukrajinské obyvateľstvo (tzv. valašská kolonizácia). Vtedy už bolo na slovenskom Zemplíne 383 sídiel, z nich neskôr vzniklo 10 mestečiek - Zemplín, Leles, Kráľovský Chlmec, Michalovce, Sečovce, Humenné, Stropkov, Trebišov, Vranov a Snina. Administratívne členenie Prešovský kraj svojou rozlohou km 2 po Banskobystrickom kraji (19,3%) je druhým najväčším krajom Slovenska. Zaberá asi 18,3 % územia Slovenskej republiky. Za Prešovským krajom sa nachádza zvyšných šesť krajov SR - Žilinský kraj a Košický (13,8 %), Nitriansky (12,9%), Trenčiansky (9,2%), Trnavský (8,5%) a Bratislavský (4,2%). Graf č. 1: Rozloha krjov SR Rozloha v km Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Zdroj: vlastný graf podľa údajov ŠÚ SR. Čo sa týka počtu obyvateľov, je Prešovský kraj s obyvateľmi (k ) na prvom mieste (14,8%), no hustotou osídlenia 89 obyvateľov na km 2 sa zaraďuje až na predposledné miescto v rámci Slovenskej republiky. 14

15 Graf č.2: Počet obyvateľov v krajoch SR Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Zdroj: vlastný graf podľa údajov ŠÚ SR. V kraji sa nachádza 666 obcí (najviac v rámci SR), z toho je 23 miest. Banskobystrický kraj s najvyšším počtom 24 miest sa v počte 516 obcí radí hneď za Prešovský kraj. Nárast počtu ľudí v mestách na úkor počtu ľudí, žijúcich v sídlach vidieckeho typu je najviac viditeľný v krajoch s najnižším počtom miest a obcí. Preto najvyšší stupeň urbanizácie je práve v Bratislavskom kraji (83,4) s najnižším počtom 7 miest a 73 obcí. Prešovský kraj so s najvyšším počtom miest a obcí je v počte mestského obyvateľstva na predposlednom mieste pred Nitrianskym krajom. Z celkového počtu obyvateľov žije 54,3 % v mestách (krajské mesto Prešov obýva takmer 100 tisíc obyvateľov). Graf č. 3: Stupeň urbanizácie krajov SR % Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Zdroj: vlastný graf podľa údajov ŠÚ SR. V súčasnosti sa Prešovský kraj administratívne člení na 13 okresov. Tvoria ho okresy Prešov, Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou, z ktorých najväčšie sú Prešov, Poprad a Bardejov. 15

16 Obr. č. 1: Administratívne členenie PSK Zdroj: wikipedia.sk Rozlohou najväčším je okres Poprad (1 106,3km 2 ), pričom je na poslednom mieste v počte obcí na okres. Za Popradom v rozlohe nasledujú okresy Bardejov (936,0km 2 ) a Prešov (933,6km 2 ). Graf č. 4: Rozloha okresov v km² Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov nad Topľou Zdroj: vlastný graf, podľa údajov ŠÚ SR. Graf č. 5: Počet obcí v okresoch Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov nad Topľou Zdroj: vlastný graf, podľa údajov ŠÚ SR. 16

17 Na území kraja sa nachádzajú okresy patriace počtom obyvateľov k najväčším na Slovensku a na druhej strane okresy, ktoré sa zaraďujú k najmenej zaľudneným. Najväčší počet obyvateľov je v okresoch Prešov ( obyvateľov k ) a Poprad ( ), kým najmenej obyvateľov obýva okresy Medzilaborce (12 324), Stropkov (20 862), Levoča (32 377) a Snina (39 090). Graf č. 6: Obyvateľstvo v okresoch 4,2% 2,6% 6,5% 4,9% 7,0% 9,8% 20,6% 9,6% 8,1% 8,2% 4,1% 1,5% 13,1% Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov nad Topľou Zdroj: vlastný graf podľa údajov ŠÚ SR. Obyvateľstvo Na území Prešovského kraja žilo k spolu obyvateľov, čo je v rámci Slovenskej republiky počtom obyvateľstva najväčší kraj (predstavuje to 14,8% z celkového počtu obyvateľov republiky). Hustota osídlenia v jednotlivých okresoch kraja je značne diferencovaná. Na území kraja sa nachádzajú okresy patriace počtom obyvateľov k najväčším na Slovensku (Prešov obyv., Poprad obyv.) a na druhej strane okresy, ktoré sa zaraďujú k najmenej zaľudneným (Medzilaborce obyv., Stropkov obyv.). Ich počet oproti roku 2004 vzrástol o obyvateľov, t.j. o 0,2%. Obyvateľstvo kraja sa vyznačuje progresívnou demografickou mobilitou. Až na okres Medzilaborce, ostatné okresy vďaka výrazne vyššiemu prirodzenému prírastku obyvateľov v porovnaní s celoslovenským priemerom majú veľmi vysoké hodnoty prirodzeného prírastku (najvyšší prírastok je v okresoch Prešov, Kežmarok, Vranov nad Topľou). Rozlohou najväčšími sú okresy Poprad, Bardejov a Prešov, naopak plošne najmenšími sú okresy Levoča, Stropkov a Medzilaborce. Tab. č. 1: Obyvateľstvo PSK podľa krajov Obce PSK Obce Okres Celkom Z toho miest Počet obyvateľov Podiel na kraji (v %) Bardejov ,58 Humenné ,08 Kežmarok ,23 Levoča ,05 Medzilaborce ,54 Poprad ,06 Prešov ,58 Sabinov ,97 Snina ,89 17

18 Stará Ľubovňa ,45 Stropkov ,61 Svidník ,18 Vranov nad Topľou ,76 Prešovský kraj ,00 Zdroj: ŠÚ SR, údaje k Z hľadiska rozdelenia obcí do kategórií podľa počtu obyvateľov, v Prešovskom kraji prevládajú malé obce. Obce v kategórii do 999 obyvateľov tvoria 78,4% z celkového počtu obcí v kraji, zatiaľ čo obcí s počtom obyvateľov vyšším ako je len 12 (1,8%) a jedná sa o všetky okresné mestá kraja s výnimkou Medzilaboriec. Graf č. 7: Štruktúra osídlenia PSK podľa veľkostných kategórií obcí 0,8% 6,0% 13,1% 22,5% 0,9% 0,6% 0,3% 24,3% 31,5% Zdroj: vlastný graf, podľa údajov ŠÚ SR. Tab. č. 2: Počet obyvateľov v mestách Počet Por. Mesto Okres Por. Mesto obyv. Počet obyv. 1 Prešov PO 13 Svit PP 2 Poprad PP 14 Medzilaborce ML 3 Humenné HE 15 Lipany SB 4 Bardejov BJ 16 Spišská Belá KK 5 Vranov nad Topľou VT 17 Vysoké Tatry PP 6 Snina SV 18 Veľký Šariš PO 7 Stará Ľubovňa SL 19 Giraltovce SK 8 Levoča LE 20 Spišské Podhradie LE 9 Kežmarok KK 21 Hanušovce nad Topľou VT 10 Svidník SK 22 Podolínec SL 11 Sabinov SB 23 Spišská Stará Ves KK 12 Stropkov SP Zdroj: ŠÚ SR. Okres Podľa najpravdepodobnejšieho variantu prognózy vývoja obyvateľstva s časovým horizontom do roku 2025 sa predpokladá, že Prešovský kraj by mal mať do roku 2025 zhruba 858 tisíc obyvateľov, čo je v porovnaní s dnešným počtom viac približne o 61 tisíc. 18

19 Graf č. 8: Počet obyvateľov podľa krajov SR (k ) počet obyvateľov kraje Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Zdroj: ŠÚ SR Za rok 2005 bol celkový prírastok obyvateľstva v kraji 1 851, čo predstavuje 42,5 % z celkového prírastku obyvateľov Slovenskej republiky. Najvyššie celkové prírastky zaznamenali okresy Prešov (588), Kežmarok (560) a Vranov nad Topľou (340). Severovýchodná časť regiónu je tiež charakteristická vysokou migračnou mobilitou obyvateľstva v dôsledku nedostatku pracovných príležitostí, ako aj slabou sociálnou infraštruktúrou v týchto okresoch. Graf č. 9: Celkový prírastok v okresoch PSK Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov nad Topľou Zdroj: vlastný graf, Štatistická ročenka regiónov Slovenska,

20 Tab. č. 3: Pohyb obyvateľstva v PSK Okres Živo narodení Zomrelí Prirodz. Prírastok Saldo sťahovania Celkový prírastok Potraty Spolu Muži Ženy Spolu Muži Ženy Spolu Muži Ženy Spolu Muži Ženy Spolu Muži Ženy Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov nad Topľou Prešovský kraj Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska, (údaje k ) 20

21 Pri regionálnom porovnaní (podľa krajov SR) pôrodnosti a plodnosti platí vo veľkej miere rozdelenie Slovenska na relatívne progresívny sever a východ a na regresívny juh a západ. Počet narodených aj plodnosť dosahujú najvyššie hodnoty v Prešovskom, Košickom a Žilinskom kraji. Druhú skupinu tvoria kraje Banskobystrický, Nitriansky, Trenčiansky a Trnavský, pričom plodnosť v Banskobystrickom kraji je o niečo vyššia ako plodnosť v ostatných troch krajoch tejto skupiny. S odstupom najnižšia plodnosť je v Bratislavskom kraji. Rozdiely pôrodnosti aj plodnosti sú značné. Najvyššia plodnosť je v Prešovskom kraji. V porovnaní s Bratislavským krajom je skoro dvojnásobná. Ešte väčšie rozdiely sú v počte živo narodených, keď počet živo narodených v Bratislavskom kraji tvorí 56 % živo narodených v Prešovskom kraji. Spomínanému regionálnemu rozdeleniu zodpovedá aj priemerný vek ženy pri prvom pôrode. Obr. č. 2: Počet narodených na 1000 obyvateľov (2005) Zdroj: Zdravotnícka ročenka SR Obr. č. 3: Počet zomrelých na 1000 obyvateľov (2005) Zdroj: Zdravotnícka ročenka SR

22 Obyvateľstvo Prešovského kraja sa vyznačuje progresívnou demografickou mobilitou, ktorá je predovšetkým výsledkom nadpriemernej natality obyvateľstva. S výnimkou okresov Medzilaborce (celkový prírastok na 1000 obyvateľov -5,5), Snina (-2,9), Stropkov (-1,9), Humenné (-1,6), ktoré v dôsledku zvýšenej mortality a migrácie dosahujú úbytok obyvateľstva. Ostatné okresy vďaka výrazne vyššiemu prirodzenému prírastku obyvateľov v porovnaní s celoslovenským priemerom (0,2 na 1000 obyv. k ) majú najmä v dôsledku nadpriemernej natality (okres Kežmarok 16,5, Sabinov 15,6, Vranov nad Topľou 13,6, Stará Ľubovňa 13,4, Levoča 12,4, Bardejov 12,1 na 1000 obyvateľov), na ktorej sa zvýšenou mierou podieľa rómske obyvateľstvo (odlišný charakter demografických procesov ako ostatná časť slovenskej populácie), veľmi vysoké hodnoty prirodzeného prírastku. Obr. č. 4: Prirodzený prírastok na 1000 obyvateľov (2005) Zdroj: Zdravotnícka ročenka SR Vo vekovej štruktúre pre viaceré okresy Prešovského kraja je v porovnaní s ostatnými krajmi a okresmi SR typický nadpriemerný podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku ( , čo je 20,3% z celkovej populácie kraja, k ) a v produktívnom veku ( t.zn. 62,9%), a na druhej strane podpriemerný podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku ( t.zn. 16,9%). Tento jav je charakteristický najmä v okresoch s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva v štruktúre populácie, pre ktorú je vlastná progresívna dynamika populačných procesov. Ide hlavne o okresy Kežmarok (25,0% obyvateľstva v predproduktívnom a 61,4% v produktívnom veku ), Sabinov (25,0%, 59,7%), Stará Ľubovňa (23,4%, 61,6%), Levoča (21,4%, 62,5%), Vranov nad Topľou (21,6%, 61,9%), Bardejov (20,2%, 62,7%) a Poprad (19,2%, 63,2%). Výnimku tvorí okres Medzilaborce, kde obyvateľstvo predproduktívneho veku tvorí len necelú 1/5 (16,4%) a obyvateľstvo v poproduktívnom veku takmer 1/4 populácie (24,9%). 22

23 Graf č. 10: Obyvateľstvo podľa veku a krajov SR (2005) Zloženie obyvateľstva podľa veku a krajov SR (2005) 100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% SR BA TT TN NI ZA BB PO KE poproduktivny produktivny predproduktivny Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska, Graf č. 11: Obyvateľstvo podľa veku a okresov PSK (2005) Zloženie obyvateľstva podľa veku a okresov (2005) 100% 80% 60% 40% 20% 0% BJ HE KK LE ML PO PP SB SV SL SP SK VT Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska, PSK SR poproduktivny produktivny predproduktivny V rámci Slovenska, mal v roku 2005 Prešovský kraj v pohlavnej skladbe obyvateľstva najnižšie zastúpenie žien ( , 50,8% oproti celoslovenskému priemeru 51,5%). Naopak najvyššie zastúpenie má Bratislavský kraj s 52,7%, nasledoval Banskobystrický (51,8%) a Nitriansky kraj (51,7%). V rámci Prešovského kraja prevládajú ženy s vyšším podielom v okresoch Medzilaborce (51,5 %), čo súvisí s vekovou štruktúrou, ďalej v okresoch Poprad (51,4 %) a Prešov (51,3%). 23

24 Tab. č. 4: Obyvateľstvo podľa pohlavia a krajov Kraj Spolu Muži Ženy Spolu Muži Ženy Spolu Muži Ženy SR spolu Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska, Tab. č. 5: Obyvateľstvo podľa pohlavia a okresov Okres Spolu Muži Ženy Spolu Muži Ženy Spolu Ženy Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov nad Topľou Prešovský kraj SR spolu Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska,

25 Územie Prešovského kraja je národnostne nehomogénne. V roku ,4% ( ) predstavovalo obyvateľstvo slovenskej národnosti, najpočetnejšími menšinami sú rómska (4,4%), rusínska (2,6%) a ukrajinská (0,8%), menej početné sú česká, moravská a sliezska, poľská a nemecká. Najväčšia koncentrácia rómskej menšiny je v okresoch Kežmarok, Vranov nad Topľou, Prešov a Sabinov, obyvatelia rusínskej národnosti sú najpočetnejší v okresoch Medzilaborce, Snina, Svidník, ktoré hraničia s Ukrajinskou republikou, ale aj v okresoch Bardejov a Humenné. Graf č. 12: Národnostné zloženie PSK 0,5% 2,6% 0,8% 0,1% 0,1% 0,0% Slovenská Maďarská 0,1% 4,4% 1,0% Rómska Česká, moravská, sliezska Rusínska Ukrajinská Nemecká Poľská Ruská Iné 90,4% Zdroj: vlastný graf, Štatistická ročenka regiónov Slovenska,

26 Tab. č. 6: Národnostné zloženie obyvateľstva podľa okresov (k ) Národnosti podľa okresov (k ) Okres Spolu Slovenská Maďarská Rómska Česká, moravská, sliezska Rusínska Ukrajinská Nemecká Poľská Ruská Iné SR spolu Prešovský kraj Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov n/topľou Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska,

27 Medzinárodná spolupráca Prešovský kraj v súčasnej dobe nie je členom žiadneho medzinárodného združenia. V rámci svojej pôsobnosti však priamo, alebo prostredníctvom organizácií, inštitúcií a zariadení vo svojej zriaďovateľskej právomoci spolupracuje s orgánmi euroregiónov pôsobiacich na území kraja - Karpatský euroregión a Euroregión Tatry. Prešovský kraj je tiež aktívne zastúpený v rámci Výboru regiónov, aktívne sa zapojil do príprav na vytvorenie Fóra regiónov krajín V4, medzinárodnej Siete vonkajších východných regiónov EÚ NEEBOR a aktvne vystupuje tiež v ďalších ad hoc vytvorených medzinárodných platformách podľa záujmov a potrieb kraja. Euroregióny V roku 1999 vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky metodický pokyn na registráciu záujmových združení právnických osôb, ktoré vznikali za účelom rozvíjania cezhraničnej spolupráce v rámci euroregiónov. Vznik, právne postavenie a zánik týchto záujmových združení upravuje 20f a nasl. Občianskeho zákonníka. Združenie nadobúda právnu spôsobilosť a stáva sa právnickou osobou zápisom do registra vedeného na krajskom úrade príslušnom podľa sídla združenia. O odvolaní proti rozhodnutiu krajského úradu vo veci registrácie rozhoduje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V súčasnosti na území Slovenskej republiky svoju činnosť vyvíjajú tieto euroregionálne združenia: Karpatský euroregión Euroregión Tatry Euroregión Beskydy Euroregión Bílé-Biele Karpaty Euroregión Pomoravie Euroregión Podunajský trojspolok Euroregión Váh-Dunaj-Ipeľ Ipeľ-Ipoly euroregión Euroregión Neogradiensis Euroregión Slaná-Rimava Euroregión Kras Euroregión Ister-Granum Karpatský euroregión Karpatský euroregión vznikol v roku 1993 ako jedna z najväčších medziregionálnych organizácií podporujúcich cezhraničnú a medziregionálnu spoluprácu. Euroregión zaberá územie o rozlohe km 2, na ktorom žije viac ako 14,7 mil. obyvateľov piatich štátov (Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Ukrajina a Rumunsko) Na zasadnutí medzinárodnej rady Karpatského euroregiónu v dňoch 6. a 7. júla 1999 v Nyiregyházi prednostovia KÚ Košice a Prešov požiadali o plnoprávne členstvo Košického a Prešovského kraja v Karpatskom Euroregióne. Dňa 25. novembra 1999 v Prešove sa konalo slávnostné prijatie Košického a Prešovského kraja do Karpatského euroregiónu. Po vzniku vyšších územných celkov v SR veľkú časť zodpovednosti, najmä po finančnej stránke prevzal na seba Košický samosprávny kraj, ktorý sa stal roku 2002 členom Združenia Región Karpaty. Prešovský samosprávny kraj uznesením zastupiteľstva v tom istom roku (2002) sa pripojil k medziregionálnej spolupráci v rámci KER, avšak zatiaľ nie ako plnoprávny člen národnej i medzinárodnej časti euroregiónu.v období rokov tvorilo Združenie Región Karpaty - Karpatský euroregión Slovensko takmer 100 právnických subjektov z radov obecných a mestských samospráv Východného Slovenska, mikroregiónov, vzdelávacích inštitúcií, stavovských oragnaizácií a podnikateľských subjektov. Sídlom slovenskej časti Karpatského euroregiónu sú Košice. V Prešovskom kraji tvoria Karpatský euroregión tieto obce a organizácie: Krajský úrad v Stropkov Prešove Svidník Bardejov Veľký Šariš Giraltovce Vranov n/ Topľou Hanušovce n/ Topľou Strážske Humenné Brestov Lipany Brezovec Medzilaborce Cernina Prešov Cigla Sečovce Drienica Snina Dúbrava Dukovce Fintice Gaboltov Gerlachov Girovce Hažlín Hertník 162 Hervartov Hrabová Roztoka Hrabské Jalová 27

28 Kalná Roztoka Klenová Kolbasov Kolonica, ZOMUD Kračúnovce Kríže Krušinec Kružlov Kurima Kurimka Ladomirová Lúčka Malcov Marhaň Michajlov Mirkovce Mokroluh Nižná Polianka Obr. č. 5: Karpatský euroregión Nižný Komárnik Nižný Tvarožec Nová Sedlica Oľka Palín Petrová Poliakovce Príslop Raslavice Runina Ruská Volová Ruský Potok Snakov Stakčín, ZZO POLONINY Stakčínska Roztoka Stebník Strihovce Sveržov Šandal Šmigovec Tašuľa Topoľa Ubľa Ulič Uličské Krivé Vyšný Orlík Záhor Zboj, SOMUD Zborov Žehňa Želmanovce Prešovský samosprávny kraj Združenie Región Karpaty Zdroj: MV SR. ( Euroregión Tatry 26. augusta 1994 na ustanovujúcej Kongrese v Nowom Targu bola podpísaná dohoda medzi samosprávami Poľska a Slovenska o založení cezhraničného zväzu Euroregión Tatry, ktorý "v súlade s procesom integrácie európskych krajín, na základe Rámcovej európskej konvencie o cezhraničnej spolupráci zo dňa 11. mája 1980" sa bude snažiť o "urýchlenie všestranného rozvoja susediacich oblastí Poľskej republiky a Slovenskej republiky nadväzujúc na historické korene a vzájomné vzťahy týchto regiónov". Euroregión sa rozprestiera na území km 2, a zahŕňa 94 obcí a miest z 11 okresov (Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Spišská Nová Ves, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Sabinov, Levoča) na Slovenskej strane a 26 gmín Malopoľského vojvodstva v Poľsku. Na území euroregiónu žije obyvateľov (r. 2001). Sídlom na Slovensku je mesto Kežmarok. 28

29 Obce a mestá v Prešovskom kraji, ktoré sú členmi Euroregiónu Tatry: Okres Kežmarok Kežmarok Ľubica Bušovce Majere Červený Kláštor Malý Slavkov Huncovce Osturňa Jazersko Matiašovce Križová Ves Podhorany Lendak Reľov Abrahamovce Spišská Belá Okres Levoča Levoča Brutovce Okres Poprad Poprad Batizovce Gerlachov Hozelec Svit Mengusovce Gánovce Šuňava Spišská Stará Ves Spišské Hanušovce Stará Lesná Veľká Fraková Veľká Lomnica Vojňany Vyborná Žakovce Ždiar Vysoké Tatry Okres Stará Ľubovňa Stará Ľubovňa Čirč Chmeľnica Ďurková Jarabina Kamienka Legnava Lesnica Ľubotín Malý Lipník Matysová Mníšek nad Popradom Nižné Ružbachy Vyšné Ružbachy Nová Ľubovňa Podolínec Sulín Litmanová Údol Kolačkov Šarišské Jastrabie Plaveč Obr. č. 6: Euroregión Tatry Zdroj: MV SR. 29

30 Výbor regiónov a komisia RELEX V novom mandáte Výboru regiónov na obdobie rokov je predseda PSK členom komisie RELEX Komisia pre vonkajšie vzťahy a súčasne podpredsedom pracovnej skupiny pre Západný Balkán. Fórum regiónov krajín V4 Je platformou na rozvoj spolupráce regiónov, ako dobrovoľného združenia regionálnych samosprávnych a územných správnych spoločenstiev, ktoré spájajú tak územné, ako aj kultúrne a historické väzby a spoločné výzvy spojené so sociálnym a hospodárskym rozvojom, najmä v kontexte členstva našich krajín v Európskej únii. Cieľom je spoločná tvorba regionálnej politiky EÚ a jej presadzovanie z pohľadu záujmov a potrieb dotknutých regiónov. Sieť východných vonkajších hraničných regiónov NEEBOR Táto sieť je tvorená cca 26 regiónmi členských krajín Európskej únie, tvoriacich vonkajšiu hranicu EÚ s regiónmi nečlenských, alebo kandidátskych krajín EÚ. Zo slovenskej strany sú signatármi siete Prešovský a Košický samosprávny kraj. Úlohou siete je vytvárať a rozširovať rámec spolupráce, zlepšiť zviditeľnenie vonkajších východných hraníc, podporovať porozumenie a riadenie v regiónoch Európskej únie s ohľadom na vytváranie oblastí spolupráce a prevencií proti vzniku nových deliacich čiar. Vytvorenie siete NEEBOR je v duchu dobrých susedských vzťahov a jej hlavným cieľom je efektívne prispievať k realizácii náležitej a správnej regionálnej politiky, založenej na solidarite. Bilaterálne dohody o spolupráci Okrem aktivít na nadnárodných platformách Prešovský kraj spolupracuje so samosprávnymi orgánmi iných štátov aj na základe bilaterálnych dohôd o spolupráci a ku dňu uzatvoril PSK nasledujúce bilaterálne dohody o medzinárodnej spolupráci: Dohoda o spolupráci medzi Prešovským samosprávnym krajom (Slovenská republika) a Pardubickým krajom (Česká republika). Dohoda o spolupráci bola podpísaná počas oficiálnej návštevy hajtmana Pardubického kraja v Prešove dňa 22. októbra Za Prešovský samosprávny kraj ju podpísal predseda PSK, Peter Chudík a za Pardubický kraj hajtman Pk, Roman Línek. Dohoda o spolupráci medzi Prešovským samosprávnym krajom (Slovenská republika) a krajom Møre og Romsdal (Nórske kráľovstvo). Dohoda bola podpísaná v Prešove a za PSK ju podpísal predseda PSK, Peter Chudík a za kraj Møre og Romsdal predseda regiónu, Ole Øverland. Dohoda o spolupráci medzi Prešovským samosprávnym krajom (Slovenská republika) a regiónom Abruzzo (Talianska republika). Dohoda o spolupráci bola podpísaná predsedom PSK, Petrom Chudíkom a prezidentom regiónu Abruzzo, Giovanni Pacem v meste L Aquila dňa 16. septembra Dohoda o spolupráci medzi Prešovským samosprávnym krajom (Slovenská republika) a Malopoľským vojvodstvom (Poľská republika). Dohoda bola slávnostne podpísaná predsedom PSK, Petrom Chudíkom a maršálkom Malopoľského vojvodstva Januszom Sepiołom v Spoločenskej sále Paláca Ľubomírskych na Ľubovnianskom hrade v Starej Ľubovni dňa 14. októbra Dohoda o spolupráci medzi Prešovským samosprávnym krajom (Slovenská republika) a Vologodskou oblasťou (Ruská federácia). Dohoda o spolupráci bola podpísaná predsedom PSK, Petrom Chudíkom a gubernátorom Vologodskej oblasti, Viačeslavom Pozgalevom vo Vologde dňa 29. júna 2004 počas konania medzinárodnej konferencie Rady Európy. Dohoda o spolupráci medzi Prešovským samosprávnym krajom, SR a Zakarpatskou oblasťou, Ukrajina, ktorú podpísali za PSK jeho predseda, Peter Chudík a za Zakarpatskú oblastnú štátnu administráciu jej predseda, Viktor Baloha. Dohoda bola podpísaná v Užhorode dňa

31 Dohoda o spolupráci medzi Prešovským samosprávnym krajom, SR a Generálnou radou Horných Pyrenejí, Francúzsko bola podpísaná predsedom PSK, Petrom Chudíkom v Prešove dňa a prezidentom Generálnej rady Horných Pyrenejí, François Fortassinom v Paríži dňa Dohoda bola podpísaná tzv. diplomatickou cestou. Realizované projekty RIS Prešov RIS Regionálna inovačná stratégia (Regional Innovation Strategy) je metodológia Európskej komisie, ktorá bola vyvinutá začiatkom 90-tych rokov. Projekty RIS sú podporené v rámci Rámcových programov EÚ (RIS Prešov 6. RP). Projekt "Rozvoj a implementácia Regionálnej inovačnej stratégie v Prešovskom samosprávnom kraji" si kladie za cieľ vytvoriť stratégiu kraja v podobe dokumentu a súčasne stabilný tím expertov, tímy podnikateľských, výskumných a vzdelávacích subjektov so záujmom aktívne participovať v oblasti inovácií, vedy a výskumu a aplikácie ich výsledkov do praxe. Tým sa zvýši šanca efektívne implementovať finančné prostriedky EÚ v prospech rozvoja nášho regiónu. Od roku 1994 boli projekty RIS realizované vo viac ako 120 regiónoch EÚ25 a kandidátskych krajín a v súčasnosti ( ) sa realizujú v 33 regiónoch EÚ a kandidátskych krajín, vrátane všetkých krajov SR s výnimkou nitrianskeho a bratislavského, kde sa projekt RIS realizoval v období rokov Projekty sú zastrešené sieťou Innovating Regions in Europe (IRE), ktorá bola zriadená Európskou komisiou v polovici 90-tych rokov ako spoločná platforma pre rozvoj spolupráce medzi európskymi regiónmi, slúžiaca na výmenu znalostí a skúseností v oblasti regionálnych inovačných politík a stratégií medzi jednotlivými regiónmi. Ciele projektu: Propagácia aktivít projektu RIS a všeobecne inovácií ako strategických priorít regionálneho rozvoja Identifikácia potrieb regionálnych firiem a ponuky inovačnej infraštruktúry Zvýšenie úlohy verejného sektora v oblasti podpory inovácií Podpora partnerstva verejného a súkromného sektoru, transferu znalostí a technológií, zlepšenie dostupnosti výsledkov výskumu a vývoja pre MSP Zvýšenie počtu inovatívnych projektov v technologicky orientovaných MSP Mobilizácia potrebných finančných prostriedkov vrátane investícií a verejných fondov, najmä ŠF EÚ Transfer technológií a výsledkov výskumu a vývoja relevantných pre priemyselné sektory s potenciálom rastu, najmä využívanie obnoviteľných energetických zdrojov Aktivity projektu: Dosiahnutie regionálneho konsenzu Nadviazanie spolupráce s partnerskými regiónmi SWOT analýza regiónu Analýza dopytu v regióne, identifikácia potrieb regionálnych firiem Analýza ponuky inovačnej infraštruktúry v regióne Definícia a zhodnotenie regionálnej inovačnej stratégie Vytvorenie implementačných a monitorovacích systémov Networking ROBINWOOD Robinwood je projekt revitalizácie vidieka a horských oblastí prostredníctvom trvalo udržateľného rozvoja pomocou prostriedkov integrovaného lesného manažmentu. Robinwood je projekt spolufinancovaný Európskou úniou v rámci programu INTERREG III C Zóny Juh. Jeho hlavným cieľom je sociálny a ekonomický rozvoj vidieckych oblastí využitím reťazca dreva. Projekt vychádza z presvedčenia, že lesy môžu mať a majú nezastupiteľnú úlohu pri zachovaní a podpore ekonomickej prosperity vidieckych komunít. Zároveň vytvára príležitosti pre zdieľanie dobrej praxe integrovaného a trvalo udržateľného lesného hospodárstva a navrhuje využitie skúseností na medzinárodnej úrovni a aplikáciu v ďalších teritóriách. Projekt má trvanie 42 mesiacov ( ) a na jeho realizáciu je určený celkový rozpočet ,29 EUR, z toho pre Slovensko Východ je určených EUR. Medzinárodní partneri 31

32 Región Ligúria Taliansko, vedúci projektový partner Brandenburg Nemecko Samosprávny kraj Murcia Španielsko Región Wales Veľká Británia Región Východné Slovensko Prešovský a Košický samosprávny kraj Na základe odbornej spolupráce so vzdelávacími, štátnymi, samosprávnymi inštitúciami a s mimo-vládnymi organizáciami v regióne vznikaju lokálne partnerstvá. Projekt je členený do piatich komponentov: 1. Personálny manažment (koordinátor: Ligúria, Taliansko). 2. Hydrogeológia (koordinátor: Murcia, Španielsko): riešenia, ktoré budú prispievať k prevencii erózie, kontrole zosuvu pôdy a záplav prostredníctvom riadenia lesného hospodárstva. 3. Lesný manažment (koordinátor: Wales, Spojené kráľovstvo): lepšie riadenie lesného hospodárstva prostredníctvom výmeny najlepšej praktiky a riešenia problémov lesnej certifikácie, riadenia a plánovania. 4. Energetika (koordinátor: Brandenburg, Nemecko): zvýšenie používania lesnej biomasy na produkciu CO2 neutrálnej energie z udržateľného zdroja. 5. Komunikácia (koordinátor: Ligúria, Taliansko): komunikácia o nových vývojových trendoch pre vidiecke a horské oblasti partnerských regiónov je nevyhnutný nástroj ako spropagovať dobré praktiky medzi regionálnymi partnermi. Mikroregióny Doteraz nebol termín mikroregión, resp. mikroregionálne združenie obcí jednoznačne definovaný. Pod mikroregiónom môžme rozumieť dobrovoľné združenie obcí a miest za účelom riešenia spoločných problémov a za účelom hľadania spoločných ciest rozvoja príslušného územia. Často slovo mikroregión figuruje v názve tohto združenia, čím chcú združené obce zvýrazniť svoju príslušnosť k danému geograficky vymedzenému územiu. V zmysle zákona je predmetom činnosti takéhoto združenia zvyčajne oblasť sociálnych vecí, starostlivosti o životné prostredie (predovšetkým zhromažďovanie, odvoz a spracúvanie komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd), miestna doprava, oblasť školstva, kultúry a miestny cestovný ruch; svojou činnosťou združenie obcí napomáha vytvárať podmienky na plnenie úloh obcí, ako aj úloh vyššieho územného celku. Vidiecke mikroregionálne združenia vznikajú aj preto, aby mohli efektívne pripraviť rozvojové programy za účelom zvýšenia kvality života na vidieku. Aby sa odlíšili takéto združenia obcí od združení (občianskych, záujmových), kde členmi môže byť fyzické, či iné právnické osoby, resp. od regionálnych združení (väčší záber územia regiónu), používa sa pre ich označenie pojem mikroregionálne združenia obcí, resp. skrátene mikroregióny. Na území Prešovského kraja pôsobí 28 mikroregionálnych združení obcí. Tab. č. 7: Mikroregióny PSK Mikroregióny PSK Názov združenia Sídlo Počet obcí Mikroregión POĽANA. centrumturistiky, zdravých vôd a kultúrnych pamiatok, združenie obcí Vyšné Ružbachy 9 Regionálne vzdelávacie centrum - združenie obcí Štrba 206 Združenie maličkých historických obcí Vápeník 7 Združenie obcí "Mikroregión Dolná Svinka" Radatice 3 Združenie obcí "MIkroregión Horná Svinka" Bzenov 3 Združenie obcí - Mikroregión Levočské vrchy Nižné Repaše 6 Združenie obcí - VIRO Huncovce 3 Združenie obcí Čičava Čičava 3 Združenie obcí EKOTORYSA Haniska 28 Združenie obcí Hanušovce nad Topľou a okolie Hanušovce n/t 21 32

33 Združenie obcí hornej Torysy Lipany 18 Združenie obcí Mikroregión Bardejov - Horná Topľa Bardejov 25 Združenie obcí MIKROREGIÓN DOMAŠA Vranov nad Topľou 8 Združenie obcí MIKROREGIÓN MAKOVICA Zborov 14 Združenie obcí Mikroregión Pieniny - východ Veľký Lipník 4 Združenie obcí MIKROREGIÓN SEKČOV Lopúchov 17 Združenie obcí Mikroregión Spišskej občiny Spišský Hrhov 4 Združenie obcí Mikroregiónu Ladianka Čelovce 3 Združenie obcí mikroregiónu Prameň Hornádu a Čierneho Váhu Hranovnica 8 Združenie obcí na ochranu Baldovskej minerálnej vody - Sivá Brada Baldovce 6 Združenie obcí pod hradom Čičva Kladzany 8 Združenie obcí POLONINY Stakčín 23 Združenie obcí pre rozvoj mikroregiónu Stredného Zemplína Sečovská Polianka 11 Združenie obcí prihraničnej rieky Poprad Ľubotín 14 Združenie obcí Pukavica Bajerov 3 Združenie obcí regiónu Cirocha Modra nad Cirochou 8 Združenie obcí TOPOĽ Topoľovka 6 Združenie obcí Vysokotatranského mikroregiónu Svit 6 Zdroj: Register združení obcí, MV SR. 33

34 II. MAKROEKONOMICKÁ ANALÝZA Makroekonomická analýza Prešovského kraja (PSK) je zameraná na identifikáciu hlavných disparít a rastového potenciálu, ktorý ovplyvňuje formovanie ekonomického potenciálu, výkonnosti, trhu práce, životnej úrovne v danom regióne. Cieľom kapitoly je identifikácia súvislostí a hlavných vývojových tendencií na úrovni Prešovského kraja v kontexte národného hospodárstva a ich porovnanie voči priemeru Európskej únie (EÚ), Slovenska (SR) a iným regiónom. 1 Rozvojový potenciál 1.1 Prírodné danosti Jednou z najvýznamnejších charakteristík regiónu je nevyužitý existujúci rozvojový potenciál schopný zvyšovať konkurencieschopnosť jeho hospodárstva. Medzi najsilnejšie stránky regiónu patria jeho existujúce prírodné danosti (primárny potenciál), a to predovšetkým: Bohaté prírodné a kultúrno-historické danosti krajiny vytvárajú predpoklady pre vysokú kvalitu života a rozvoj cestovného ruchu. Výdatné zásoby minerálnych a liečivých prameňov a geotermálnych prameňov. Strategická poloha na hranici troch krajín a v hraničiacom pásme EÚ. Výhodou je aj multikultúrne obyvateľstvo so znalosťou rôznych prostredí a tým aj schopnosťami slúžiť ako komunikačné mosty na rozvoj medzinárodného obchodu. Na druhej strane nevýhodou polohy na hranici EÚ môže byť zvýšený výskyt migrantov a žiadateľov o azyl z chudobnejších krajín. Priaznivé klimatické prostredie a pôdne pomery na rozvoj poľnohospodárstva a lesníctva. Ukazuje sa, že napriek celkovej nízkej produktivite poľnohospodárstva v porovnaní s inými odvetviami (danej predovšetkým roztvárajúcimi sa nožnicami medzi nákupnými a predajnými cenami poľnohospodárskych výrobcov) aj tu môžu existovať lukratívne suroviny. Vzhľadom na trend rastu cien fosílnych palív príležitosťou môže byť napríklad pestovanie biomasy. Navyše, po poľnohospodárskych výrobkoch bude vždy existovať globálny dopyt, pričom ten má v súvislosti so zvyšujúcim sa počtom svetovej populácie a ubúdaním poľnohospodárskej pôdy vo svete rastúcu tendenciu. 1.2 Vývoj fixného kapitálu Základnými zložkami ekonomického potenciálu regiónu sú fixný a pracovný kapitál. Objem fixného kapitálu nahromadeného v regióne možno súhrne vyjadriť prostredníctvom investičného majetku pripadajúceho na obyvateľa regiónu. Ukazovateľ tvorby hrubého fixného kapitálu predstavuje hodnotu obstaraného hmotného i nehmotného produktívneho investičného majetku zníženú o hodnotu jeho predaja a bezodplatného odovzdania. Tvorba a dynamika rastu hrubého fixného kapitálu je predpokladom vyššej tvorby hrubého domáceho produktu a rastu výkonnosti ekonomiky. Tab. č. 8: Tvorba hrubého fixného kapitálu podľa ekonomický činností (v bežných cenách, v mil. Sk) v tom Prešovský kraj / rok Hrubý fixný kapitál spolu pôdohospodárstvo, poľovníctvo, rybolov, chov rýb priemysel, stavebníctvo služby Zdroj: ŠÚ SR Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2006 V Prešovskom kraji sa tvorba hrubého fixného kapitálu v rokoch 1995 až 2004 zvýšila zo mil. Sk na mil. Sk v bežných cenách, t.j. o 106,6 %. Prešovský kraj sa tak podieľal v roku 2004 na celkovej tvorbe hrubého fixného kapitálu v SR 8,8 % a znížil svoj podiel na celo republikovej tvorbe hrubého fixného kapitálu 34

35 oproti roku 1995 o 0,9 %. Vytvorený hrubý fixný kapitál v Prešovskom kraji dosahuje najnižšie hodnoty v rámci celej Slovenskej republiky. 1.3 Vývoj priamych zahraničných investícií Zahraničné investície sú všeobecne prejavom dôvery zahraničných investorov domácej ekonomike a jej perspektívnemu budúcemu vývoju. Priame zahraničné investície prispievajú k rastu ekonomiky, a to formou vstupu zahraničných subjektov (kapitálu) do existujúcich domácich firiem, navýšenie existujúceho kapitálu alebo zakladanie nových firiem. Všetky tieto formy majú vo väčšine prípadov za následok uplatnenie nových metód riadenia podniku, nákup nových technológií, získanie nových odbytíšť na medzinárodnom trhu, zvýšenie angažovanosti firiem v medzinárodnej spolupráci. Zahraničné investície a účasť medzinárodného kapitálu urýchlili nezvratné ekonomické procesy ostatných rokov a umožnili domácej ekonomike ľahšie vstúpiť do ekonomického priestoru Európskej únie. Investičnú atraktivitu jednotlivých regiónov SR a ich rozvojovú dynamiku dobre dokumentuje stav priamych zahraničných investícií (PZI). Prílev PZI je v rámci SR výrazne diferencovaný a ani najbližšia budúcnosť na základe údajov o PZI nehovorí v prospech PSK a ostatných zaostalých regiónov. Objem PZI na území SR bol k mld. Sk. Do podnikovej sféry bolo investovaných 350,4 mld. Sk a do bankovníctva 66,6 mld. Sk. Na stredné a východné Slovensko (Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj) k prišlo len 12,8 % z hodnoty PZI na Slovensku konkrétne do PSK len 1,7%. Na západnom Slovensku to bolo 87,2 %. Podobne to bolo aj v roku 2005, keď prílev PZI bol pre stredné a východné Slovensko len 8,9 % (z toho do PSK len 0,6%) a pre západné Slovensko 91,1 % hodnoty PZI (viď Tab. č.4). Podľa stavu priamych zahraničných investícií v PSK v podnikateľskej sfére (t.j. bez bankovej sféry) k sa v medzikrajovom porovnaní Prešovský kraj nachádza na poslednom mieste. Tab. č. 9: Priame zahraničné investície (PZI) banková a podniková sféra spolu (v mil. Sk) SR/ kraj Rok Prílev PZI do SR za rok Stav PZI v SR k Odlev PZI zo SR za rok Stav odlevu PZI zo SR k SR spolu Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj

36 Košický kraj Zdroj: ŠÚ SR Štatistická ročenka regiónov Slovenska Vývoj ľudského kapitálu Na území Prešovského kraja žilo k spolu obyvateľov, čo je v rámci Slovenskej republiky počtom obyvateľstva najväčší kraj (predstavuje to 14,8 % z celkového počtu obyvateľov republiky). Hustota osídlenia v jednotlivých okresoch kraja je značne diferencovaná. Na území kraja sa nachádzajú okresy patriace počtom obyvateľov k najväčším na Slovensku (Prešov obyv., Poprad obyv.) a na druhej strane okresy, ktoré sa zaraďujú k najmenej zaľudneným (Medzilaborce obyv., Stropkov obyv., Levoča obyv., Snina obyv.). Ich počet oproti roku 2004 vzrástol o obyvateľov, t.j. o 0,2 %. Obyvateľstvo kraja sa vyznačuje progresívnou demografickou mobilitou. Až na okres Medzilaborce, ostatné okresy vďaka výrazne vyššiemu prirodzenému prírastku obyvateľov v porovnaní s celoslovenským priemerom majú veľmi vysoké hodnoty prirodzeného prírastku (najvyšší prírastok je v okresoch Prešov, Kežmarok, Vranov nad Topľou). Rozlohou najväčšími sú okresy Poprad, Bardejov a Prešov, naopak plošne najmenšími sú okresy Levoča, Stropkov a Medzilaborce. Podľa najpravdepodobnejšieho variantu prognózy vývoja obyvateľstva s časovým horizontom do roku 2025 sa predpokladá, že Prešovský kraj by mal mať do roku 2025 zhruba 858 tisíc obyvateľov, čo je v porovnaní s dnešným počtom viac približne o 61 tisíc. Graf č. 13: Počet obyvateľov podľa krajov SR (k ) počet obyvateľov kraje Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Zdroj: ŠÚ SR Za rok 2005 bol celkový prírastok obyvateľstva v kraji 1 851, čo predstavuje 42,5 % z celkového prírastku obyvateľov Slovenskej republiky. Najvyššie celkové prírastky zaznamenali okresy Prešov (588), Kežmarok (560) a Vranov nad Topľou (340). Severovýchodná časť regiónu je tiež charakteristická vysokou migračnou mobilitou obyvateľstva v dôsledku nedostatku pracovných príležitostí, ako aj slabou sociálnou infraštruktúrou v týchto okresoch. Pri regionálnom porovnaní (podľa krajov SR) pôrodnosti a plodnosti platí vo veľkej miere rozdelenie Slovenska na relatívne progresívny sever a východ a na regresívny juh a západ. Počet narodených aj plodnosť dosahujú najvyššie hodnoty v Prešovskom, Košickom a Žilinskom kraji. Druhú skupinu tvoria kraje Banskobystrický, Nitriansky, Trenčiansky a Trnavský, pričom plodnosť v Banskobystrickom kraji je o niečo vyššia ako plodnosť v ostatných troch krajoch tejto skupiny. S odstupom najnižšia plodnosť je v Bratislavskom kraji. 36

37 Rozdiely pôrodnosti aj plodnosti sú značné. Najvyššia plodnosť je v Prešovskom kraji. V porovnaní s Bratislavským krajom je skoro dvojnásobná. Ešte väčšie rozdiely sú v počte živo narodených, keď počet živo narodených v Bratislavskom kraji tvorí 56 % živo narodených v Prešovskom kraji. Spomínanému regionálnemu rozdeleniu zodpovedá aj priemerný vek ženy pri prvom pôrode. Graf č. 14: Prírastok obyvateľov Prírastok obyvateľov (na 1000 obyvateľov) Prešovský kraj 5.00 Východné Slovensko 4.00 Košický kraj 3.00 EÚ 15 EÚ Slovensko rok Zdroj: ŠÚ SR, Eurostat Vo vekovej štruktúre je pre viaceré okresy Prešovského kraja, v porovnaní s ostatnými krajmi a okresmi Slovenskej republiky typický nadpriemerný podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku - 20,8 % populácie a v produktívnom veku 62,6 %. Tento jav je charakteristický najmä v okresoch s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva v štruktúre populácie, pre ktoré je vlastná progresívna dynamika populačných procesov. Ide hlavne o okresy Kežmarok, Sabinov, Stará Ľubovňa, Levoča, Vranov nad Topľou, Bardejov a Poprad. Veková i pohlavná štruktúra obyvateľstva je v rámci regiónov diferencovaná. Ak sledujeme regionálnu diferencovanosť vekovej štruktúry na úrovni krajov SR, výrazne sa prejavujú dva odlišné regionálne typy. Prvý typ je tvorený krajmi s progresívnou štruktúrou obyvateľstva ako sú Žilinský, Prešovský a Košický kraj. V porovnaní so slovenským priemerom tieto regióny charakterizuje vysoký podiel 0 až 14 ročných (nad 20 %) a naopak nízky podiel staršieho obyvateľstva. Podiel 60 a viac ročných v nich nepresahuje 15 % a podiel 80 a viac ročných je nižší ako 1,8 %. Vysoká úroveň pôrodnosti v týchto regiónoch zabezpečuje prevahu mladého obyvateľstva a pomalšie starnutie populácie. Pomalšie starnutie v porovnaní s ostatnými časťami Slovenska dokumentuje aj najnižšia hodnota indexu starnutia. V dôsledku vysokého zastúpenia detskej zložky v týchto krajoch index ekonomického zaťaženia výrazne prevyšuje slovenský priemer. Druhý typ tvoria kraje s regresívnou vekovou štruktúrou obyvateľstva, čiže s vysokým zastúpením staršieho obyvateľstva a relatívne nízkym podielom detskej zložky. Možno sem zaradiť populácie Bratislavského, Nitrianskeho kraja, Trenčianskeho, Trnavského a Banskobystrického kraja. V pohlavnej štruktúre obyvateľstva Prešovského kraja mierne prevládajú ženy ( 50,8 %), s vyšším podielom žien v okresoch Medzilaborce (51,5 %), Poprad (51,4 %) a Prešov (51,3 %). 37

38 2 Ekonomická výkonnosť Ekonomický potenciál daného regiónu predstavuje spolupôsobenie v regióne sa nachádzajúceho kapitálu, ľudských zdrojov a prírodných daností za účelom výroby produkcie a poskytovania služieb. Ekonomický potenciál je rozhodujúcim faktorom rozvojových možností regiónu a determinantom životnej úrovne jej obyvateľstva. Je výslednicou dlhodobého vývoja Primárnou bázou ekonomického potenciálu regiónu je územie a obyvateľstvo. Základným vyjadrením tejto bázy je jej veľkosť. Z grafu č. 9 vyplýva, že z tohto hľadiska je postavenie jednotlivých krajov Slovenska značne rozdielne. V rámci rozlohy SR má najväčší podiel Banskobystrický kraj (19,3 %), Prešovský (18,3 %), Žilinský (13,8%) a Košický kraj (13,8%). Napriek tomu, že podiel Bratislavského, Trnavského, Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja predstavuje v súhrne iba 34,8 % podiel na území SR, v týchto krajoch žije viac než 46 % z obyvateľov SR. Najhustejšie obývanými krajmi SR sú Bratislavský (301 obyvateľov na km 2 ), Trenčiansky (136 obyvateľov na km 2 ) a Trnavský (133 obyvateľov na km 2 ). Najnižšia hustota obyvateľstva je v Banskobystrickom kraji (70 obyvateľov na km 2 ) a Prešovskom kraji (89 obyvateľov na km 2 ). 2.1 Tvorba hrubého domáceho produktu Základným vyjadrením ekonomickej výkonnosti regiónu je hodnota HDP (hrubý domáci produkt) na obyvateľa vytvoreného v regióne. Ekonomická výkonnosť regiónu zvyčajne súvisí s jeho podielom na tvorbe HDP a počte nezamestnaných. Vo všeobecnosti platí, že čím je vyššia ekonomická výkonnosť regiónu, tak tým je vyšší jeho podiel na tvorbe HDP a nižší jeho podiel na počte nezamestnaných v národnom hospodárstve. Ekonomická výkonnosť a miera konkurencieschopnosti sú najvýznamnejšie faktory majúce podstatný vplyv na kvalitu života a rozvoj v regióne. Ekonomická vyspelosť kraja je potom v značnej miere závislá na odvetvovej štruktúre ekonomických aktivít všetkých subjektov, kvalite a miere úspešnosti zavádzania inovácií, stupni zapojenia vedy a výskumu do ekonomiky, dostupnosti všetkých oblastí regiónu (infraštruktúra), úrovni vzdelanosti pracovných síl a ich profesijnej flexibility. Základným ukazovateľom pre porovnanie regionálnej konkurencieschopnosti a socio-ekonomickej úrovne regiónu je hrubý domáci produkt (HDP). Slovenská republika dosiahla v roku 2004 hrubý domáci produkt (v bežných cenách) mil. Sk. Prešovský kraj sa podieľal na tvorbe celorepublikového HDP 9 percentami, čo je v absolútnom vyjadrení mil. Sk (podiel obyvateľov kraja z celkového počtu obyvateľov republiky predstavuje 14,8 %). HDP vytvorený v Slovenskej republike (meraný v bežných cenách) sa v období zvýšil o 22 %, pričom v tom istom období sa HDP Prešovského kraja zvýšil o 20 %. Graf č. 15: Regionálny HDP v roku 2004 (v mil. Sk, v bežných cenách) kraj Košický Prešovský Banskobystrický Žilinský Nitriansky Trenčiansky Trnavský Bratislavský mil. Sk Zdroj: KS ŠÚ SR v Prešove Bulletin 4/

39 2.2 Hrubý domáci produkt na obyvateľa Mierne zmenené, okrem poslednej priečky, ktorá patrí PSK, je poradie krajov v prípade regionálneho HDP (RHDP) na obyvateľa. Najnižší RHDP na jedného obyvateľa vytváral Prešovský región v roku 1995 to bolo 64,5 % a v roku 2004 len 60,7 % slovenského priemeru. Ak by sme v porovnávaní vynechali Bratislavský kraj, ktorý má špecifické postavenie, hodnota RHDP v PSK na jedného obyvateľa je nižšia aj oproti všetkým ostatným krajom o 20 až 40%. Oproti slovenskému priemeru o 40% a od Bratislavského kraja o 170%. Graf č.16: Regionálny HDP na obyvateľa v roku 2004 podľa krajov (v bežných cenách v SK) kraj Košický Prešovský Banskobystrický Žilinský Nitriansky Trenčiansky Trnavský Bratislavský HDP na obyvateľa Zdroj: ŠÚ SR 2.3 Odvetvová štruktúra hrubej pridanej hodnoty Ekonomická výkonnosť regiónu je všeobecne ovplyvnená odvetvovou štruktúrou, rozsahom a úrovňou odborových činností z hľadiska kvality výstupov, technologickej úrovne výroby a mierou zavádzania inovácií. Výška a štruktúra hrubej pridanej hodnoty (HPH) predstavuje príspevok toho ktorého odboru alebo odvetvia k tvorbe HDP. Hrubá pridaná hodnota vyjadruje v značnej miere v ročnom vyjadrení objem vloženej práce. Výška HPH vypovedá nepriamo o úrovni modernizácie, efektívnom využívaní technológií a produktivite práce v odvetví. V roku 2004 bola v Slovenskej republike vytvorená hrubá pridaná hodnota vo výške mil. Sk. V Prešovskom kraji bola v roku 2004 vytvorená HPH vo výške mil. Sk, čo predstavuje podiel v SR 9,0 % (podiel obyvateľov kraja z celkového počtu obyvateľov republiky predstavuje 14,8 %). V rokoch 2002 až 2004 vzrástla HPH v Prešovskom kraji v bežných cenách o 21,6 %, čo je podobne ako HDP. Na tvorbe HPH sa v roku 2004 rozhodujúcou mierou podieľali odvetvia priemysel, stavebníctvo, výroba a rozvod elektriny, plynu a vody (spolu 32,3 %) a služby (60,6 %). Vo vývoji pridanej hodnoty bol dosiahnutý priaznivý trend rastu vo všetkých regiónoch SR, avšak v rámci krajov dosahuje priemysel v Prešovskom kraji najnižší podiel pridanej hodnoty. Tab. č. 10: Hrubá pridaná hodnota podľa regiónov a ekonomických činností v roku 2004 (v b. c., v mil. Sk) Priemysel, Územie Poľnohospodárstvo Stavebníctvo,... Služby Spolu Spolu SR Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Zdroj: KS ŠÚ SR v Prešove Bulletin 4/

40 3 Trh práce a mzdy 3.1 Ekonomická aktivita obyvateľstva K zásadným charakteristikám uplynulého obdobia patrí zníženie podielu ekonomicky aktívnych obyvateľov v dôsledku veľmi nízkeho počtu pracovných príležitostí. Veľkosť a kvalita pracovného kapitálu daného regiónu je daná obyvateľstvom a jeho ekonomickou aktivitou. Východiskovým ukazovateľom v tejto oblasti je miera ekonomickej aktivity. Najnižšiu úroveň pracovného kapitálu možno konštatovať predovšetkým v Nitrianskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Hodnota miery ekonomickej aktivity v týchto krajoch sa pohybuje od 95 do 97 percent z celoslovenskej úrovne. Najvyššia miera ekonomickej aktivity bola zaznamenaná v Žilinskom, Trenčianskom a Bratislavskom kraji, kde sa hodnota tohto ukazovateľa pohybuje od 102 do 110 percent v porovnaní s celoslovenským priemerom. Tab. č. 11: Bilancia ekonomickej aktivity obyvateľstva Prešovského kraja v roku 2005 (v tis.) spolu muži ženy Počet obyvateľov použitý vo VZPS 1 795,8 391,2 404,6 v tom vo veku ,0 86,1 81,8 vo veku ,8 305,1 322,7 Ekonomicky aktívne obyvateľstvo 373,7 212,2 161,5 z toho pracujúci 292,8 167,2 125,6 nezamestnaní 80,1 44,2 35,9 Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo od 15 rokov 254,2 92,9 161,2 z toho študenti 78,2 38,4 39,8 dôchodcovia (starobní, invalidní) 139,9 49, osoby na rodičovskej dovolenke 9,1 9,1 Miera ekonomickej aktivity v % 59,5 69,6 50,1 Miera zamestnanosti 15+ v % 46,6 54,8 38,9 Miera zamestnanosti v % 53,7 61,1 46,2 Miera nezamestnanosti 21,5 20,9 22,2 1 Stav pre 1. a 2. štvrťrok k , stav pre 3. a 4. štvrťrok k Z pohľadu formovania ekonomického potenciálu možno konštatovať že na Slovensku rastie počet obyvateľov v produktívnom veku, predovšetkým tých, ktorí reálne vstupujú na trh práce, čo sa odzrkadľuje vo vývoji ponuky práce. Z pohľadu využitia ekonomického potenciálu možno za posledné roky konštatovať klesajúcu dynamiku hospodárskeho rastu, čo v dopyte po pracovnej sile znamená stagnáciu až pokles. Prírastky ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa premietajú do rastu nezamestnanosti, resp. sú absorbované šedou ekonomikou a odchodom za prácou do zahraničia. Výsledkom je narastajúce pnutie medzi ponukou práce a dopytom po práci, rozsah tohto pnutia je regionálne diferencovaný. Tab. č. 12: Miera ekonomickej aktivity, miera zamestnanosti a miera nezamestnanosti (VZPS) (%) Miera ekonomickej aktivity Miera zamestnanosti 15+ Miera nezamestnanosti Rok spolu muži ženy spolu muži ženy spolu muži ženy ,0 68,2 52,2 47,6 53,8 41,7 20,4 20,5 20,1 Prešovský kraj ,1 69,3 51,4 46,0 53,0 39,3 22,9 22,4 23, ,5 69,6 50,1 46,6 54,8 38,9 21,5 20,9 22, ,3 68,4 52,9 49,6 56,2 43,5 17,4 17,2 17,7 SR spolu ,1 68,5 52,5 49,1 56,3 42,5 18,1 17,2 19, ,5 68,4 51,3 49,8 57,8 42,5 16,2 15,3 17,2 Zdroj: ŠÚ SR Štatistická ročenka regiónov Slovenska

41 3.2 Pracujúci a ich štruktúra Územné rozdiely v hodnotách ukazovateľov zamestnanosti a nezamestnanosti sú v posledných desaťročiach ovplyvňované predovšetkým sociálnym a ekonomickým rozvojom daného územia, najmä dopadmi transformácie socialistickej ekonomiky na trhovú ekonomiku, menej štruktúrou obyvateľstva. Rastie počet obyvateľov v produktívnom veku, predovšetkým tých, ktorí reálne vstupujú na trh práce. 3.3 Zamestnanosť V Prešovskom kraji v roku 2005 v podnikoch s počtom zamestnancov 20 a viac a v neziskových organizáciách pracovalo v priemere osôb, z ktorých viac ako jedna tretina (33,5%) pracovala v priemysle. Oproti roku 2004 zamestnanosť vzrástla o 2,9%. Z celkového počtu 2,4 % pracovalo v zahraničí a 2% tvorili zamestnanci so zdravotným postihnutím I. a II. stupňa. V súkromnom sektore pracovalo zamestnancov a ich počet oproti predchádzajúcemu roku vzrástol o 8,9%. Vo verejnom sektore počet zamestnancov (48 214) v porovnaní s vlaňajškom klesol o 5,2%. Graf č. 17: Priemerná nominálna mesačná mzda v roku 2005 Sk SR = Sk Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický kraj Zdroj: ŠÚ SR Priemerná nominálna mesačná mzda v Prešovskom kraji v roku 2005 dosiahla ,- Sk (index 104,5), čo je o 4 089,- Sk menej než priemer v Slovenskej republike. V porovnaní s ostatnými krajmi bola v našom kraji zaznamenaná najnižšia mzda. Na jedného zamestnanca za rok 2005 pripadlo v priemere odpracovaných hodín. Priemerná nominálna mesačná mzda v roku 2005 bola v SR Sk. Naďalej klesá zamestnanosť vo veľkých zamestnávateľských organizáciách v prospech malých a stredných podnikateľov. Trvalo rastie počet pracovníkov v malých podnikoch a u živnostníkov. Charakteristickou črtou pre kraj je nízka tvorba nových, resp. dodatočných pracovných miest. Zároveň sa ukazuje, že aj novo vytvárané pracovné miesta sú málo kvalitné. V roku 2001 bolo voľných pracovných miest. 41

42 III. SOCIO-EKONOMICKÁ ANALÝZA 1 Hospodárstvo 1.1 Základná charakteristika hospodárstva v kraji Prešovský kraj je charakterizovaný ako priemyselno-poľnohospodársky región s významným zastúpením služieb. Medzi významné hospodárske odvetvia kraja patrí spracovateľský priemysel potravinársky, čerpajúci z poľnohospodárskej činnosti, výroba odevov, výroba textílií, spracúvanie dreva, výroba motorových vozidiel a výroba ostatných dopravných zariadení. V odbore spracovanie dreva sú tu tiež zastúpené výrobne nábytku a interiérov malej a strednej veľkosti. Významnú pozíciu má i elektrotechnický priemysel, chemický a farmaceutický priemysel. Nezastupiteľný podiel vo výpočte významných odvetví priemyslu v kraji má i výroba výrobkov z gumy, plastov a výroba kovov a kovových výrobkov. Ťažký priemysel naopak v kraji nemá zastúpenie Ekonomické subjekty podľa prevažujúceho odboru činnosti V Prešovskom kraji pôsobilo k spolu subjektov, čo je o viac ako v roku Z uvedeného počtu právnické osoby tvorili 23,7 %, t. j subjektov a fyzické osoby podnikatelia 76,3 %, t.j osôb. Najviac zaregistrovaných subjektov mali okresy Prešov (14 522), Poprad (10 204), Bardejov (6 503), Stará Ľubovňa (5 827) a Vranov nad Topľou (5 788). Graf č. 18: Štruktúra subjektov podľa právnej formy 14% 10% 76% podniky neziskové inštitúcie fyzické osoby - podnikatelia Zdroj: KS ŠÚ SR v Prešove Bulletin 4/2006 Podľa odvetvia ekonomickej činnosti najviac podnikov právnických osôb, podnikalo v obchodnej činnosti (35,9 %). V priemysle podnikalo 15,2 % podnikov, v oblasti nehnuteľností, prenájmu a obchodných činnostiach podnikalo spolu 14,7 %, v poľnohospodárstve, poľovníctve a lesníctve, rybolove a chove rýb 9,8 %, stavebníctve 9,3 % a v ostatných činnostiach 15,1 % podnikov. Z hľadiska vlastníckych vzťahov 99,5 % podnikov bolo v súkromnom vlastníctve (9 273 subjektov), z ktorých družstevné vlastníctvo predstavovalo 2,5 %. Kapitálová účasť zo zahraničia bola zistená v podnikoch, z nich 570 malo medzinárodné a 496 zahraničné vlastníctvo. Podľa odvetvovej štruktúry najviac podnikateľov súkromne podnikajúcich fyzických osôb nezapísaných v obchodnom registri, podnikalo v obchodnej činnosti (27,3 %) a v priemyselnej výrobe (21,5 %). V stavebníctve podnikalo 19,7%, v oblasti nehnuteľností, prenájmu a obchodných činnostiach spolu 9,4 %, v poľnohospodárstve, poľovníctve a lesníctve, rybolove, chove rýb 8,4 % a v ostatných činnostiach 13,7%. Od tejto štruktúry sa odlišovali okresy Humenné, Sabinov, Snina a Vranov nad Topľou, kde prevládala priemyselná výroba a okres Stará Ľubovňa s prevládajúcou stavebnou činnosťou. 42

43 1.1.2 Ekonomické subjekty podľa počtu zamestnancov Najvýznamnejší podiel majú fyzické osoby zamestnávajúce sami seba, ďalej drobné firmy s počtom 1 9 zamestnancov a malé firmy s počtom zamestnancov. Podľa počtu zamestnancov bolo 95,6 % podnikov zaradených medzi malé podniky (0-49 zamestnancov), z týchto do 19 zamestnancov bolo 95,1 % podnikov. Medzi stredné podniky (od zamestnancov) bolo zaradených 3,7 % podnikov. Veľké podniky (250 a viac zamestnancov) tvorilo 66 podnikov (0,7 %), z ktorých 42 sa zaoberalo priemyselnou výrobou. Tab. č. 13: Podniky podľa počtu zamestnancov k Prešovský Podniky s počtom zamestnancov kraj/rok a viac Zdroj: ŠÚ SR Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2006, KS ŠÚ SR v Prešove Bulletin 4/2006 Malé firmy do 50 zamestnancov (vrátane zamestnávajúcich sami seba) majú dominantný podiel nie len z hľadiska počtu ekonomických subjektov, ale predovšetkým z hľadiska celkovej zamestnanosti. Najväčšie podniky kraja čo do počtu zamestnancov sú lokalizované v okresoch Bardejov (1), Poprad (3), Prešov (1), Snina (1). Spolu je ich šesť a patria do kategórie podnikov s počtom zamestnancov Najvýznamnejšie podniky v kraji K významným podnikom pôsobiacim na území Prešovského kraja patria: Chemosvit, a.s. Svit strojárenské produkty, produkty z plastov, flexibilné fólie a obaly, fólie pre Tatravagónka, a.s. Poprad Mecom, a.s. Humenné Bukóza Holding Elcom Prešov Stroptel, s.r.o. Stropkov elektrotechnický priemysel, baliace automaty atď. vývoj, výroba a odbyt koľajových vozidiel pre nákladnú a osobnú dopravu a ich dielov, vozidiel jednoúčelového prevedenia, podzostáv koľajových vozidiel, neštandardných (jednoúčelových) strojov a zariadení pre obrábanie a zváranie, údržba a opravy koľajových vozidiel, automatizované spracovanie dát poskytovanie softvéru spracovanie mäsa a výroba mäsových výrobkov výroba buničín na ďalšie spracovanie v papierenskom priemysle, výroba plochých a tvarovaných preglejok, spracovanie bukovej guľatiny na rezivo, podvaly a prírezy výroba a dodávka komplexných pokladničných systémov a príslušenstva do 46 krajín sveta Výroba transformátorov a cievok, servis a predaj telekomunikačných zariadení Zahraničné investície V rokoch 2004 až 2005 došlo v celej Slovenskej republike k pomerne výraznému prílivu zahraničného kapitálu. Medziročný rast zahraničných investícií v Prešovskom kraji predstavoval medzi rokmi 2004 a 2005 celkom 1,2 %, čo je najmenej v rámci celej SR. Prešovský kraj je krajom s najnižším podielom priamych zahraničných investícií. V kraji pôsobilo ku koncu roka 2006 spolu 66 zahraničných podnikov a 49 zahraničných 43

44 fyzických osôb. V rámci jednotlivých okresov ich je najviac umiestnených v okrese Bardejov, Humenné, Poprad, Prešov. Najmenej v okrese Sabinov, Snina, Stropkov. Tab. č. 14: Najvýznamnejší zahraniční investori v Prešovskom kraji Investor Krajina pôvodu Firma Priemysel South Africa Breweries Rakúsko Pivovar Šariš Potravinársky ZVA Italia S.p.A. Taliansko ZVL Auto Prešov Automobilový GFT Torino Taliansko Svik Svidník Textilný Rhodia Industrial Yarns Francúzsko Rhodia Industrial Yarns, a.s. Humenné Chemický KRONOSPAN AN Holdings Limited Cyprus Kronospan Slovakia, s.r.o. Prešov Drevospracujúci Nylstar Taliansko, Francúzsko Nylstar Slovakia, a.s. Humenné Chemický Raniplast Fínsko Terichem, a.s. Svit Chemický Abital Cofezioni S.p.A. Taliansko EGOTEX Prešov Strojársky BF Investment Luxembursko Spinea Prešov Strojársky TexWest B.V.B.A. Belgicko Betatex Prešov Textilný Holding Morsman B.V. Holandsko Gemor Fashion, s.r.o. Prešov Textilný Whirpool Corporation USA Whirpool Slovakia, s.r.o. Poprad Strojársky Julius Schüle Druckguss, GmbH Nemecko Schüle Slovakia, s.r.o. Strojársky Lorenz AG Rakúsko Shoe Fashion Group, s.r.o. Obuvnícky Zdroj: SARIO 1.2 Vývoj v odvetviach Poľnohospodárstvo Vývojové možnosti poľnohospodárstva v jednotlivých krajoch SR sú podmienené ich pôdno-klimatickými podmienkami. Z hľadiska poľnohospodárskej výroby vedúce postavenie spomedzi krajov SR má Nitriansky a Trnavský kraj. Kvalita a štruktúra pôdneho fondu je rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim poľnohospodárstvo a lesníctvo. Poľnohospodárstvo Prešovského kraja je charakterizované veľmi ťažkými výrobnými podmienkami, keďže podstatná časť územia je situovaná v podhorských a horských oblastiach. Prevažná časť územia spadá do flyšovej oblasti s priemernou ročnou teplotou 5 6 C a ročným úhrnom zrážok mm. Z celkovej výmery pôdy ha zaberá poľnohospodárska pôda ha. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy zaberá orná pôda 39,0 %, z ktorej 47 % pôd je začlenených do súboru menej a málo produkčných. Graf. č. 19: Stupeň zornenia pôdy okresoch Prešovského kraja v % (rok 2006) percento 60 56, ,9 43, ,6 40,6 32, , Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina okres Zdroj: ŠÚ SR Štatistická ročenka regiónov Slovenska ,2 Stará Ľubovňa 27,4 25,1 28,9 Stropkov Svidník Vranov n/topľou 56,3 44

45 Až 57 % obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy tvoria trvalé porasty, 68,2 % ornej pôdy kraja je erózne ohrozenej a značná časť poľnohospodárskej pôdy je výrazne ekologicky limitovaná z titulu určenia ochranných prírodných oblastí. Úrodno-pôdny potenciál sa v súčasnosti využíva na viac než % a rovnako je to aj s využitím genetického potenciálu zvierat. Nepoľnohospodárska pôda tvorí 57 %, z čoho je 86,0 % lesná pôda. Poľnohospodárska pôda v Prešovskom kraji je v jednotlivých okresoch využitá podľa miestnych prírodných podmienok, kde sú rovinaté častí s prevažujúcou ornou pôdou napr. v okresoch Humenné, Vranov nad Topľou, ale aj hornaté oblasti s prevažne trvalými trávnatými porastmi s malým podielom ornej pôdy napr. okresy Poprad, Kežmarok. Rastlinná výroba Intenzívna rastlinná poľnohospodárska produkcia je v Prešovskom kraji typická najmä pre nížinné oblasti kraja situované v jeho južnej časti. Hlavnými pestovanými komoditami sú obiloviny, repka, zemiaky. Najväčšími pestovateľmi obilnín v kraji sú okresy Prešov a Vranov nad Topľou. V pestovaní zemiakov patrí Prešovskému kraju prvenstvo v rámci Slovenska. V rámci kraja medzi najväčších pestovateľov zemiakov patrí okres Prešov a okres Kežmarok. Úroveň produkcie vybraných poľnohospodárskych plodín ovplyvňuje tiež situácia na trhu, ktorá do značnej miery podmieňuje rozhodnutie pestovateľov zasiať konkrétnu plodinu. K výraznejším rozdielom rokoch 2003 až 2006 došlo v produkcii zemiakov, ktorých produkcia v Prešovskom kraji poklesla o 36,7 %. Hektárové výnosy jednotlivých poľnohospodárskych plodín sa v rokoch 2004 až 2006 nijako významne neodlišovali a boli zrejmé ovplyvnené len prírodnými podmienkami a počasím. Poľnohospodárske podniky v kraji dosiahli v roku 2006 tržby za predaj vlastných výrobkov (rastlinných a živočíšnych) v hodnote 2 720,8 mil. Sk. V porovnaní s rokom 2004 poklesli o 8,7 %. Podiel Prešovského kraja na celoslovenskom objeme tržieb za predaj vlastných výrobkov spolu bol 6,6 % a oproti roku 2004 poklesol o 0,7 percentuálneho bodu. Tab. č. 15: Tržby v poľnohospodárstve Prešovský kraj/rok Tržby za predaj poľnohospodárskych výrobkov z prvovýroby (v mil. Sk) v tom Tržby spolu podiel na SR (%) rastlinné výrobky podiel na SR (%) živočíšne výrobky podiel na SR (%) , , , , , , , , ,9 Zdroj: ŠÚ SR Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2006, KS ŠÚ SR v Prešove Bulletin 4/2006 Tržby za rastlinné výrobky vrátane osív, ovocia a zeleniny v roku 2006 dosiahli hodnotu 665,8 mil. Sk a oproti roku 2004 poklesli o 12,1 %. Z rastlinných výrobkov sa najviac predalo pšenice mäkkej ozimnej (44 198,3 ton) a jačmeňa jarného ( ton). Živočíšna výroba Hornaté časti Prešovského kraja možno charakterizovať ako oblasti s vyšším podielom trávnatých porastov a pastvín a relatívne intenzívnejšou živočíšnou výrobou, charakteristickou najmä chovom hovädzieho dobytku, oviec a ošípaných. Aj napriek trvalému poklesu hospodárskych zvierat v kraji je ich počet, najmä v hovädzom dobytku v rámci SR nadpriemerný. Podľa absolútneho počtu hospodárskych zvierat patria ku krajom s ich najvyšším počtom Nitriansky, Trnavský a Banskobystrický kraj. V rámci okresov Prešovského kraja je najvyšší podiel hospodárskych zvierat v okrese Prešov, Bardejov, Kežmarok, Vranov nad Topľou. 45

46 Tržby za živočíšne výrobky v roku 2006 dosiahli mil. Sk a v porovnaní s rokom 2004 poklesli o 7,4 %. Tržby za predaj jatočného hovädzieho dobytka dosiahli 197,2 mil. Sk, čo predstavuje 9,6 % z tržieb za predaj živočíšnych výrobkov. Podiel tržieb za predaj jatočných ošípaných bol 13,1 %, jatočnej hydiny 7,2 %. Ku koncu decembra 2006 dosiahli stavy hovädzieho dobytka kusov, z toho kusov kráv. Oproti koncu roka 2004 sa stavy hovädzieho dobytka znížili o 2,8 % a stavy kráv o 5,1 %. K poklesu v porovnaní s decembrom 2004 došlo aj v stavoch ošípaných o 12,1 % a stavoch prasníc o 18,0 %. K zvýšeniu v stavoch hospodárskych zvierat došlo v chove oviec. Ich počet sa oproti roku 2004 zvýšil o 2,4 % a stavy bahníc vzrástli o 2,8 %. Tab. č. 16: Úžitkovosť a reprodukcia hovädzieho dobytka za rok 2006 Produkcia Priemerná kravského Priemerná výroba denná Územie mlieka spolu mlieka na kravu dojivosť na (tis. Kg) (kg) kravu (kg) Počet narodených teliat Úhyn teliat z narodených (%) Prešovský kraj ,5 12, ,4 SR spolu ,5 15, ,9 Zdroj: KS ŠÚ SR v Prešove Bulletin 4/2006 Úroveň poľnohospodárskej produkcie v krajoch SR je dôsledkom tak disponibilného pôdneho fondu a účinnosti jeho využitia ako aj charakteru poľnohospodárskej výroby. Ako je vidieť aj v nasledujúcom grafe vedúce postavenie patrí Nitrianskemu a Trnavskému kraju, čo je tiež výsledkom účinnosti využitia disponibilného pôdneho fondu týchto regiónov. Tržby za predaj poľnohospodárskych výrobkov v týchto krajoch prekračujú celoslovenský priemer. Z hľadiska štruktúry celkových tržieb v prevažnej časti krajov SR dominuje živočíšna výroba. Výnimkou je iba Nitriansky kraj. Graf č. 20: Tržby za predaj rastlinných a živočíšnych výrobkov za rok mil.sk Tržby za predaj rastlinných výrobkov Tržby za predaj živočíšnych výrobkov Kraj Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Zdroj údajov: KS ŠÚ SR v Prešove Bulletin 4/2006 Štruktúra zamestnanosti v poľnohospodárstve vykazuje nepriaznivý trend. Situácia je podobná v Prešovskom kraji i v celej SR. Poľnohospodárstvo je charakteristické zvyšovaním priemerného veku zamestnancov a je možné konštatovať, že v najbližších rokoch sa tento trend pravdepodobne zrýchli, pretože odchod starších 46

47 ročníkov nebude vykompenzovaný príchodom mladých ľudí. Priemerný evidenčný počet zamestnancov v poľnohospodárstve, poľovníctve a lesníctve v Prešovskom kraji v roku 2006 bol osôb. V porovnaní s rokom 2004 je to pokles o 40,8 %. Priemerná nominálna mesačná mzda za rok 2006 bola v Prešovskom kraji v tomto odvetví ,- Sk (86,0 % z celkovej priemernej mzdy za kraj). Z hľadiska počtu subjektov podnikajúcich v poľnohospodárstve tvoria podniky 10 % (914) z celkového počtu podnikov v Prešovskom kraji a fyzické osoby podnikatelia 8,4 % (4 380) z celkového počtu podnikateľov v kraji. Najviac poľnohospodárskych podnikov je v okresoch Bardejov, Prešov, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou. Fyzických osôb najviac podniká v okresoch Kežmarok, Poprad, Prešov a Stará Ľubovňa. Tab. č. 17: Podniky a FO činné v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove (rok 2006) Územie Podniky činné v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove Fyzické osoby činné v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove Rok 2004 Rok 2006 Rok 2004 Rok 2006 Prešovský kraj spolu Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina St. Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov n. T Zdroj údajov: KS ŠÚ SR v Prešove Bulletin 4/ Lesné hospodárstvo Lesný pôdny fond na území Prešovského kraja pokrýva plochu ,78 ha, čo z celkovej výmery kraja predstavuje 49,38 %. Vyššiu lesnatosť má len Žilinský kraj (55,39 %) a Banskobystrický (49,44 %). Lesnatosť sa v rámci kraja pohybuje od 35,61 % v okrese Levoča, po 71,97 % v okrese Poprad (tento údaj je najviac skreslený, pretože do LPF patri aj skalnatá a hôľna časť Vysokých Tatier, pri prepočte lesnatosti z porastovej plochy lesa je to 59,09 %). Viac ako 60 %-nú lesnatosť majú ešte okresy Humenné a Snina. Z údajov vyplýva, že na území Prešovského kraja je vo vlastníctve štátu 42,43 % výmery porastovej plochy lesov, pričom Lesy SR majú v užívaní 57,16 % výmery (vrátane výmery porastovej plochy neznámych vlastníkov 8,35 %). Významný podiel lesov je vo vlastníctve pozemkových spoločenstiev 28,28 % výmery (27,24 % výmery aj obhospodarujú) a súkromnom 11,22 % výmery Priemysel Z hľadiska výkonnosti priemyselnej výroby vedúce postavenie spomedzi krajov SR má Bratislavský, Košický a Trenčiansky kraj. Rozdiely medzi výkonnosťou priemyselnej výroby v týchto a ostatných krajoch SR svedčia o značnej koncentrácii priemyselnej výroby. Je to dôsledok tak úrovne ekonomického potenciálu jednotlivých krajov ako aj štrukturálnych deformácií vo vnútri priemyslu. Aj keď je priemysel v Prešovskom kraji nosným výrobným odvetvím, v porovnaní s ostatnými krajmi mu patrí posledné miesto pokiaľ ide o tržby za vlastné výkony a tovar, priemerný evidenčný počet pracovníkov, priemernú nominálnu mzdu i produktivitu práce. 47

48 Tab. č. 18: Tržby v priemysle podľa krajov SR za rok 2006 Územie/ kraj Tržby za vlastné výkony a tovar v priemysle Sledované obdobie (mil. SK) Podiel na SR (%) Porovnanie oproti roku 2004 (%) Spolu SR ,0 25,4 Bratislavský ,1 19,8 Trnavský ,0 79,9 Trenčiansky ,6 23,7 Nitriansky ,8 14,1 Žilinský ,5 15,2 Banskobystrický ,5 12,0 Prešovský ,4 18,2 Košický ,1 26,1 Zdroj: ŠÚ SR Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2006, KS ŠÚ SR v Prešove Bulletin 4/2006 Z pohľadu okresov Prešovského kraja rozhodujúci podiel na tržbách za vlastné výkony a tovar v priemysle mali v roku 2006 okresy Poprad (26,6 %), Prešov (25,8 %) a Humenné (20,8 %). Podľa počtu zamestnancov má priemysel najväčšie zastúpenie v okresoch Prešov a Poprad. Odvetvová štruktúra priemyslu Štruktúra výrobných činností v jednotlivých okresoch je daná historickým vývojom a realizáciou priemyselnej politiky uplynulých období. Výrobné zameranie sa len pomaly mení, napriek problémom pri realizácii zdedených výrobných programov. Nové projekty na rozvoj výroby i štrukturálne zmeny narážajú na problémy nedostatku investičných prostriedkov, ktoré svojou výrobnou činnosťou transformujúce sa firmy nedokážu získať. Komparatívne výhody nášho hospodárstva (lacná pracovná sila), po zorientovaní sa na západných trhoch, využíva najmä odvetvie odevného priemyslu. Na základe regionálnych odlišností v zameraní priemyselnej činnosti sa Prešovský kraj delí na štyri regióny: bardejovský, humenský, popradský a prešovský. V bardejovskom regióne je kľúčovým potravinársky priemysel (obuvnícky priemysel stráca svoje pozície), v humenskom chemický a potravinársky priemysel, v popradskom dominuje strojárstvo, chemický, potravinársky a textilný priemysel, v prešovskom regióne prevláda elektrotechnický, strojársky, drevospracujúci a odevný priemysel. Podnikateľské subjekty pôsobiace v tomto kraji zastupujú tieto priemyselné výrobné odvetvia: Ťažba nerudných surovín Výroba potravín Odevný textilný a kožiarsky priemysel Drevospracujúci priemysel, výroba celulózy, papierenský priemysel a polygrafia Chemický a farmaceutický priemysel Výroba kovových výrobkov, strojov, zariadení a dopravných prostriedkov Elektrotechnický priemysel Priemysel stavebných hmôt Rozhodujúce postavenie pritom má najmä potravinársky, chemický, strojársky, drevospracujúci a odevný priemysel. Drevospracujúci priemysel je typickým predstaviteľom takého druhu výroby, ktorá stavia na báze výhod zo spracovania domácej suroviny. Výroba sa koncentruje predovšetkým do produkcie piliarskych výrobkov a ťažby dreva. K menej zastúpeným výrobám patrí výroba s vyšším stupňom pridanej hodnoty. V prešovskom kraji má výrazné zastúpenie najmä v okresoch Prešov, Sabinov, Snina a Vranov nad Topľou. Nielen z hľadiska 48

49 drevospracujúceho priemyslu je vhodné poznamenať, že lesy, ktoré predstavujú významný faktor, nie sú využívané v optimálnej miere (lesné pozemky v Prešovskom kraji zaberajú 440 tisíc hektárov). Významné podniky tohto odvetvia pôsobiace na území kraja: Kronospan SK, s.r.o., Prešov Bukocel, a.s., Hencovce Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, štátna príspevková organizácia SANAS, a.s. Sabinov Beky, a.s., Snina. Potravinársky priemysel má v kraji najvýraznejšie zastúpenie, pokiaľ hovoríme o tržbách za vlastné výkony a tovar. Objem potravinárskej produkcie je daný počtom obyvateľov, disponibilitou surovinových zdrojov a ekonomickou výkonnosťou na úrovni regiónu. Odbyt je v prevažnej miere určený domácemu spotrebiteľovi. Exportná časť produkcie sa viaže na výrobu špecialít v oblasti spracovania mlieka, výroby piva a spracovania mäsa v podnikoch, ktoré sú v prevažnej miere spojené so zahraničným kapitálom. Významné podniky tohto odvetvia pôsobiace na území kraja: Milk-Agro Prešov, s.r.o., Prešov Pivovar Šariš, a.s., Veľký Šariš Mecom, a.s., Humenné Tatranská mliekáreň, a.s., Kežmarok Baliarne obchodu, a.s., Poprad Humenská mliekáreň, a.s., Humenné Šarišské pekárne a cukrárne, a.s., Prešov Podvihorlatské pekárne a cukrárne, a.s., Humenné Mäsokombinát Nord Svit, s.r.o., Svit Strojárenský priemysel je odvetvie s vysoko predimenzovanými výrobnými kapacitami, vysokou úrovňou prezamestnanosti, silným stupňom podkapitalizácie a slabou konkurencieschopnosťou. Väčšia časť tržieb zo strojárskej výroby v Prešovskom kraji pripadá na výrobu koľajových vozidiel pre nákladnú a osobnú dopravu a diely pre koľajové vozidlá. Táto vykazuje nadpriemernú výkonnosť v oblasti exportnej výroby umiestňovanej na náročných trhoch EÚ. Významné podniky tohto odvetvia pôsobiace na území kraja: Tatravagónka, a.s, Poprad Tomark, s.r.o., Prešov Tatramat ohrievače vody, s.r.o., Poprad Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad Strojchem, a.s., Svit SB Inmart, a.s., Bardejov ZVL Auto, s.r.o., Prešov Spinea, s.r.o., Prešov Skrutkáreň-Exim, a.s., Stará Ľubovňa Chemosvit Strojservis, a.s., Svit Tatramat, a.s., Poprad Fragokov Prešov, v.d., Prešov Strojárne Chemes, s.r.o., Humenné. Chemický priemysel patrí k tradičným exportne orientovaným odvetviam so zanedbateľným vplyvom vlastníctva štátu. Produkcia je koncentrovaná predovšetkým do tradičnej výroby syntetických vlákien a fólií. Nosným tovarom určeným na vývoz sú práve polyamidové vlákna a fólie. Toto odvetvie je sústredné najmä v okresoch Poprad a Humenné. Významné podniky tohto odvetvia pôsobiace na území kraja: Nylstar Slovakia, a.s., Humenné Nexis Fibers, a.s., Humenné Terichem, a.s., Svit Chemosvit Fibrochem, a.s., Svit 49

50 Imuna Pharm, a.s., Šarišské Michaľany Chemosvit, a.s., Svit. Elektrotechnický priemysel ako odvetvie možno v Prešovskom kraji charakterizovať ako tradičnú výrobu v oblasti telefónnych prístrojov, elektroinštalačného materiálu, vodomerov, plynomerov, elektromerov a transformátorov. Významné podniky tohto odvetvia pôsobiace na území kraja: Tesla Stropkov, a.s., Stropkov MKEM, s.r.o., Stará Ľubovňa Křižík GBI, a.s., Prešov Regada, s.r.o., Prešov Elcom, s.r.o., Prešov. Textilný a odevný priemysel je exportne orientovaným odvetvím stavajúcim na konkurencieschopnosti na báze nízkych mzdových nákladov. Pokiaľ ide o najväčšie výrobné prevádzky v Prešovskom kraji možno, napriek prehlbujúcemu sa negatívnemu hospodárskemu výsledku a stúpajúcemu podielu cudzích zdrojov väčšiny týchto podnikov, dosiahnutú úroveň exportnej výkonnosti hodnotiť pozitívne. Pozitívne možno hodnotiť tiež hospodársky vývoj menších, novovzniknutých podnikov s výrazným podielom zahraničného kapitálu a jednoznačnou exportnou orientáciou. Významné podniky tohto odvetvia pôsobiace na území kraja: VSK, s.r.o., Humenné Tatrasvit Svit Socks, a.s., Svit Tytex Slovakia, s.r.o., Humenné Twista, s.r.o., Humenné Ozex, s.r.o., Prešov Svik, s.r.o., Svidník OZKN, a.s., Prešov. Priemerný evidenčný počet zamestnancov v priemysle v Prešovskom kraji v roku 2006 bol osôb. V porovnaní s rokom 2004 je to pokles. Priemerná nominálna mesačná mzda za rok 2006 bola v Prešovskom kraji v tomto odvetví ,- Sk (100,7 % oproti celkovej priemernej mzde za kraj). Najvyššiu priemernú nominálnu mesačnú mzdu v rámci kraja vykazovali okresy Poprad a Prešov. Tab. č. 19: Vybrané ukazovatele priemyslu podľa druhu vlastníctva za rok 2006 Druh vlastníctva Priemerný evidenčný počet zamestnancov Priemerná nominálna mesačná mzda (Sk) Produktivita práce (Sk) Prešovský kraj Súkromné tuzemské Družstevné Zahraničné Medzinárodné - súkromné Zdroj: KS ŠÚ SR v Prešove Bulletin 4/2006 Z hľadiska počtu subjektov podnikajúcich v priemysle tvoria podniky 14,8 % (1 381) z celkového počtu podnikov v Prešovskom kraji a fyzické osoby podnikatelia 11,1% (11 130) z celkového počtu podnikateľov v kraji. Najviac priemyselných podnikov je v okresoch Prešov, Bardejov, Humenné, Poprad, Vranov nad Topľou. Fyzických osôb najviac podniká v okresoch Humenné, Poprad, Prešov a Vranov nad Topľou Stavebníctvo Najmä z hľadiska tržieb je významné aj stavebníctvo, ktoré má najsilnejšie zastúpenie v okresoch Bardejov, Poprad a Prešov, podobne ako poľnohospodárstvo sa však musí vyrovnávať so sťaženými 50

51 podmienkami. Potreby stavebníctva ovplyvňujú aj ťažbu niektorých nerudných surovín ako napr. kameňa na stavebné účely a tehliarskej hliny. Objem tržieb v kraji v roku 2006 za vlastné výkony a tovar v porovnaní s rokom 2004 v bežných cenách poklesol. Najvýraznejší podiel na stavebnej produkcii z hľadiska dodávateľských zmlúv mal okres Poprad, okres Prešov a v okrese Bardejov. Spomedzi krajov SR bol na prvom mieste Bratislavský kraj. Priemerný evidovaný počet zamestnancov v stavebníctve vykazuje v rokoch 2004 až 2006 klesajúci trend vo všetkých okresoch PSK. Opačným smerom sa pohybuje priemerná mesačná mzda zamestnanca v tomto odvetví, ktorá je v PSK najnižšia v medzikrajovom porovnaní, a tiež produktivita práce zo ZSV (t.j. stavebnej produkcie vykonanej vlastnými zamestnancami) v prepočte na zamestnanca. Z hľadiska okresov je v tomto prípade na prvom mieste okres Poprad, nasleduje okres Prešov a okres Vranov nad Topľou. Graf č. 21: Priemerná mesačná mzda zamestnanca v krajoch SR (r. 2006, Sk) Košický Prešovský Banskobystrický Žilinský Nitriansky Trenčiansky Trnavský Bratislavský Najvyššia priemerná mesačná mzda zamestnanca v PSK bola v okresoch Poprad, Prešov a Vranov nad Topľou. Najnižšia priemerná mesačná mzda bola v okrese Levoča Služby Vnútorný obchod, hotely a reštaurácie Podniky vo vnútornom obchode, hoteloch a reštauráciách s počtom zamestnancov 20 a viac za rok 2006 dosiahli tržby za vlastné výkony a tovar (vrátane DPH) v hodnote ,3 mil. Sk. Medziročne sa zvýšili o 7,1 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje nárast o 2 506,8 mil. Sk. Podiel kraja na celoslovenských tržbách obchodných organizácií bol 4,7 %. V štruktúre tržieb podľa činnosti podniku rozhodujúci podiel na tržbách za vlastné výkony a tovar (vrátane DPH) v Prešovskom kraji mali podniky s činnosťou veľkoobchod s objemom tržieb ,4 mil. Sk, t. j. 73,1 percentný podiel. Tab. č. 20: Tržby za vlastné výkony a tovar a Tržby z obchodu - kraje Vnútorný obchod, hotely a reštaurácie Kraj Tržby za vlastné výkony a tovar vrátane DPH (tis. Sk) Podiel na SR (%) SR ,0 100,0 100,0 Bratislavský ,6 59,5 59,9 Trnavský ,1 7,3 7,5 Trenčiansky ,3 7,9 7,6 Nitriansky ,2 6,4 6,0 Žilinský ,7 6,5 6,9 Banskobystrický ,9 3,4 3,5 Prešovský ,2 5,0 4,7 Košický ,9 4,0 3,8 51

52 Kraj Tržby z obchodu vrátane DPH (tis. Sk) Podiel na SR (%) SR ,0 100,0 100,0 Bratislavský ,9 60,0 60,2 Trnavský ,1 7,2 7,3 Trenčiansky ,4 7,9 7,6 Nitriansky ,2 6,4 6,0 Žilinský ,5 6,2 6,9 Banskobystrický ,8 3,4 3,5 Prešovský ,3 5,0 4,7 Košický ,8 3,9 3,8 V maloobchode tržby predstavovali 6 298,8 mil. Sk, čo je 16,7 % z celkových tržieb. Podniky s činnosťou predaj a údržba vozidiel realizovali tržby za mil. Sk (8,3 %) a podniky s činnosťou hotely a reštaurácie dosiahli tržby v objeme 687 mil. Sk, čo je 1,8 % z celkových tržieb za vlastné výkony a tovar. Z územného hľadiska najvyšší podiel z objemu celkových tržieb v kraji realizovali podniky so sídlom v okrese Prešov (41,5 %) a Poprad (20,1 %). Tab. č. 21: Tržby za vlastné výkony a tovar a Tržby z obchodu - okresy Vnútorný obchod, hotely a reštaurácie Okres Tržby za vlastné výkony a tovar vrátane DPH (tis. Sk) Podiel na kraji (%) Prešovský kraj ,0 100,0 100,0 Bardejov ,3 4,8 4,5 Humenné ,7 2,9 2,7 Kežmarok ,9 9,1 8,6 Levoča D D D D D D Medzilaborce - D - - D - Poprad ,3 17,2 20,1 Prešov ,9 44,5 41,5 Sabinov - - D - - D Snina D D D D 0,5 Stará Ľubovňa ,8 4,1 5,1 Stropkov D D D D D D Svidník D D D D D D Vranov nad Topľou ,8 12,9 12,8 Okres Tržby z obchodu vrátane DPH (tis. Sk) Podiel na kraji (%) Prešovský kraj ,0 100,0 100,0 Bardejov ,2 4,4 4,3 Humenné ,7 2,9 2,7 Kežmarok ,0 9,3 8,7 Levoča D D D D D D Medzilaborce - D - - D - Poprad ,4 17,1 19,7 Prešov ,6 44,4 41,8 Sabinov - - D - - D Snina D D D D 0,5 Stará Ľubovňa ,9 4,2 5,2 Stropkov D D D D D D Svidník D D D D D D Vranov nad Topľou ,0 13,2 12,9 52

53 V podnikoch vnútorného obchodu, hotelov a reštaurácií v roku 2006 pracovalo priemerne zamestnancov a medziročne sa ich počet znížil o 2 %. Z hľadiska činností najviac zamestnancov bolo vo veľkoobchode, 49,3% (3 882 osôb), a najmenej v podnikoch s činnosťou predaj a údržba vozidiel a maloobchodný predaj pohonných látok 8,5 % (671 osôb). Tab. č. 22: Priemerný počet zamestnancov a priemerná nominálna mesačná mzda kraje Vnútorný obchod, hotely a reštaurácie Kraj Priemerný evidenčný počet zamestnancov (fyzické osoby) Priemerná nominálna mesačná mzda SR Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Priemerná nominálna mesačná mzda v obchodných organizáciach dosiahla v sledovanom období Sk a v porovnaní s minulým rokom sa zvýšila o 6 %. V porovnaní s priemerom za SR bola nižšia o Sk. V medziokresnom porovnaní najvyššie priemerné mesačné mzdy dosiahli zamestnanci v okresoch Poprad ( Sk) a Kežmarok ( Sk). Podľa druhu činnosti najvyššia mzda bola v podnikoch s činnosťou predaj a údržba vozidiel a maloobchodný predaj pohonných látok ( Sk). Najnižšiu mzdu mali zamestnanci v maloobchode Sk. Tab. č. 23: Priemerný počet zamestnancov a priemerná nominálna mesačná mzda okresy Vnútorný obchod, hotely a reštaurácie Okres Priemerný evidenčný počet zamestnancov (fyzické osoby) Priemerná nominálna mesačná mzda Prešovský kraj Bardejov Humenné Kežmarok Levoča D D D D D D Medzilaborce - D - - D - Poprad Prešov Sabinov - - D - - D Snina D D 146 D D Stará Ľubovňa Stropkov D D D D D D Svidník D D D D D D Vranov nad Topľou

54 Nehnuteľnosti, prenájom, obchodné činnosti a ostatné služby Tržby za vlastné výkony a tovar vrátane DPH v oblasti nehnuteľností, prenájmu, obchodných činností a ostatných služieb za rok 2006 v podnikoch s 20 a viac zamestnancami dosiahli spolu za Slovenskú republiku 135,5 mld. Sk a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 19,3 %. Podľa jednotlivých krajov Slovenska sa na tvorbe tržieb najviac podieľal Bratislavský kraj (67,9%). So značným odstupom nasledujú Košický (6,6%), Banskobystrický (5,3%), Trnavský (4,9%), Nitriansky (4,5%) a Žilinský kraj (4,2%). Najnižší podiel na tvorbe tržieb za rok 2006 mal Prešovský (2,9%) a Trenčiansky kraj (3,8%). Tab. č. 24: Tržby za vlastné výkony a tovar - kraje Nehnuteľnosti, prenájom, obchodné činnosti a ostatné služby Tržby za vlastné výkony a tovar Kraj vrátane DPH (tis. Sk) Podiel na SR (%) SR ,0 100,0 100,0 Bratislavský ,2 542,0 67,9 Trnavský ,8 50,9 4,9 Trenčiansky ,8 47,7 3,8 Nitriansky ,2 45,6 4,5 Žilinský ,0 39,9 4,2 Banskobystrický ,5 30,1 5,3 Prešovský ,7 18,1 2,9 Košický ,7 62,0 6,6 V rámci Prešovského kraja tržby v oblasti nehnuteľností, prenájmu, obchodných činností a ostatných služieb v podnikoch s počtom zamestnancov 20 a viac dosiahli za rok 2006 hodnotu viac ako 3,9 mld. Sk, čo predstavuje 2,9 % z celoslovenskej úrovne. Oproti roku 2005 ich hodnota predstavuje nárast o 57,6 %. Z jednotlivých okresov sa na tvorbe tržieb najväčšou mierou podieľali okresy Poprad (47,1 %), Prešov (13,5 %) a Bardejov (10,3 %). Tab. č. 25: Tržby za vlastné výkony a tovar - okresy Nehnuteľnosti, prenájom, obchodné činnosti a ostatné služby Tržby za vlastné výkony a tovar Podiel na kraji (%) Okres vrátane DPH (tis. Sk) Prešovský kraj ,0 100,0 100, Bardejov ,0 16,6 10,3 Humenné D D 5,8 7,2 Kežmarok ,1 11,3 6,9 Levoča D - D D - D Medzilaborce D D D D D D Poprad ,0 27,9 47,1 Prešov ,2 19,1 13,5 Sabinov D D D D D D Snina - D D - D D Stará Ľubovňa D D D D D D Stropkov D D D D D D Svidník D D D D 3,4 Vranov nad Topľou D D D 9,3 D Priemerná nominálna mesačná mzda v oblasti nehnuteľností, prenájmu, obchodných činností a ostatných služieb v rámci Slovenskej republiky za rok 2006 dosiahla výšku Sk a medziročne vzrástla o 12,2 %. 54

55 Z jednotlivých krajov sa najvyššia priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla v Bratislavskom ( Sk), Trnavskom ( Sk), Banskobystrickom ( Sk) a Košickom kraji ( Sk). Najnižšia priemerná mesačná mzda Sk bola dosiahnutá v Prešovskom kraji. Tab. č. 26: Priemerný počet zamestnancov a priemerná nominálna mesačná mzda - kraje Nehnuteľnosti, prenájom, obchodné činnosti a ostatné služby Kraj Priemerný evidenčný počet zamestnancov (fyzické osoby) Priemerná nominálna mesačná mzda SR Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Podľa štatistickej odvetvovej klasifikácie ekonomických činností najväčší podiel na tržbách v oblasti nehnuteľností, prenájmu, obchodných činností a ostatných služieb vykazoval prenájom nehnuteľností (50 %) a nábor pracovných síl (11,6 %). S miernym odstupom nasleduje zber a zneškodnenie odpadov s 9,8 a správa nehnuteľností s 5 percentami. Tržby za vlastné výkony a tovar v súkromnom tuzemskom sektore dosiahli vyše 2,2 mld. Sk, čo predstavuje 41 % nárast oproti predchádzajúcemu roku. Podiel súkromného tuzemského sektora na celkových tržbách tvoril 57,4 %, vo vlastníctve územnej samosprávy 9,1 % a v družstevnom vlastníctve takmer 5,3 %. Priemerná nominálna mesačná mzda v kraji za rok 2006 predstavovala hodnotu Sk a medziročne vzrástla o 24,9 %. V rámci kraja najvyššiu priemernú mesačnú mzdu vykazovali okresy Poprad ( Sk) a Humenné ( Sk). Najnižšia priemerná mesačná mzda sa dosiahla v okrese Bardejov (8 533 Sk). Tab. č. 27: Priemerný počet zamestnancov a priemerná nominálna mesačná mzda - okresy Nehnuteľnosti, prenájom, obchodné činnosti a ostatné služby Okres Priemerný evidenčný počet zamestnancov (fyzické osoby) Priemerná nominálna mesačná mzda Prešovský kraj Bardejov Humenné D D Kežmarok Levoča D - D D - D Medzilaborce D D D D D D Poprad Prešov Sabinov D D D D D D Snina - D D - D D Stará Ľubovňa D D D D D D Stropkov D D D D D D Svidník D D 318 D D Vranov nad Topľou D 277 D D D 55

56 1.3 Cestovný ruch Slovenská republika v súlade s medzinárodnou klasifikáciou atraktivít cestovného ruchu disponuje značným potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu (spomedzi 39 medzinárodne uznávaných atraktivít disponuje 38, t.j. všetkými, okrem mora). Analyzovaná problematika produktu cestovného ruchu v rámci Slovenska bola rozdelená na sedem základných okruhov, a to: kultúru, mestá, letné a zimné športy, prírodné dedičstvo, zdravotný cestovný ruch, vidiecky cestovný ruch a agroturizmus a kongresovú a incentívnu turistiku. V týchto základných okruhoch sa premieta aj na území Prešovského kraja, ktorý má značne rozsiahly a hlboko diferencovaný potenciál cestovného ruchu, rekreácie ako aj kúpeľníctva Charakteristika cestovného ruchu v Prešovskom kraji Prešovský kraj je územím so značným prírodným potenciálom, bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok, ľudovou architektúrou a folklórom. Tento potenciál je pre cestovný ruch, rekreáciu a kúpeľníctvo značne rozsiahly a hlboko diferencovaný. Nachádzajú sa tu priestory poskytujúce možnosti pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu od vysokohorskej a horskej krajiny Vysokých Tatier, Spišskej Magury, Pienin, Vihorlatu a Bukovských vrchov cez významné prvky kultúrneho a historického dedičstva až po možnosť kúpania vo vodných nádržiach (Domaša) a termálnych kúpaliskách (Vrbov), či v kúpeľných zariadeniach (Bardejovské Kúpele, Kúpele Štrbské Pleso, Kúpele Nový Smokovec). V rámci rozdelenia druhov a foriem CR delíme cestovný ruch v prešovskom kraji na Poznávací CR a to kultúrny, náboženský, prírodné dedičstvo Rekreačný CR a to horský tirizmus a vodná turistika Vidiecky CR a agroturizmus Kúpeľný CR Kongresový CR a incentívna turistika Poznávací cestovný ruch Poznávací turizmus prináša viaceré priaznivé ekonomické dopady pre odvetvie cestovného ruchu v podobe využívania ubytovacích, stravovacích a iných doplnkových služieb (nákup suvenírov a pod.) Priaznivý vplyv z hľadiska záťaže na prírodné prostredie spočíva v skutočnosti, že títo návštevníci sa v prevažnej miere sústreďujú v lokalitách koncentrácie kultúrnych a historických pamiatok, ktorými sú prevažne väčšie sídla a tak nezaťažujú prírodné prostredie. Medzi najvýznamnejšie prvky kultúrneho a historického dedičstva patria predovšetkým lokality zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO Národná kultúrna pamiatka Spišský hrad s historickými štruktúrami v okolí, Mestská pamiatková rezervácia Bardejov vrátane židovského suburbia a Drevený artikulárny kostol a historické centrum Kežmarku. Vysoká atraktívnosť lokalít svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO považovaných za klenoty v celosvetovom meradle bezprostredne vplýva na úroveň ich návštevnosti predovšetkým z hľadiska zahraničných návštevníkov. Významnými historickými sídelnými štruktúrami z hľadiska atraktívnosti pre účastníkov poznávacieho turistického ruchu sú predovšetkým mestské pamiatkové rezervácie Bardejov, Kežmarok, Levoča, Prešov, Podolínec, Spišská Kapitula a Poprad Spišská Sobota, pamiatkové rezervácie ľudového staviteľstva Ždiar a Osturňa, národné kultúrne pamiatky (ďalej len NKP) Súbor východoslovenských drevených kostolíkov a NKP Spišský hrad i múzeá ľudovej architektúry - skanzeny v Starej Ľubovni, v Bardejovských Kúpeľoch, vo Svidníku a v Humennom. Kultúrny cestovný ruch Prešovský kraj má mnoho kultúrno-historických pamiatok nielen v mestách, ale aj v ich okolí a na vidieku najmä hrady, zámky, kaštiele, sakrálne pamiatky, ľudová architektúra a technické pamiatky. Najvzácnejšie pamiatky majú štatút národných kultúrnych pamiatok (NKP). V súčasnosti sa na Slovensku nachádza 18 mestských pamiatkových rezervácií, z toho 7 mestských pamiatkových rezervácií (MPR) sa nachádza 56

57 v Prešovskom kraji. Sú to Bardejov (131 KP a 2 NKP), Kežmarok (256 KP a 2 NKP), Levoča (363 KP a 2 NKP), Podolínec (63 KP), Spišská Sobota (77 KP), Prešov (254 KP a 1 NKP) a Spišská Kapitula (24 KP a 1 NKP). MPR na území mesta Bardejov spoločne s NKP Kostolom sv. Egídia a starou radnicou boli v roku 2000 boli zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Medzi najvýznamnejšie pamiatky v Kežmarku patrí NKP Drevený artikulárny kostolík a Evanjelické múzeum. Najvýznamnejšou pamiatkou v Levoči je NKP Kostol sv. Jakuba s jedinečným gotickým oltárom. NKP Spišský hrad, ako jeden z najrozsiahlejších hradov strednej Európy, spoločne so Spišskou Kapitulou, Spišským Podhradím a gotickým kostolíkom v Žehre rovnalo sú zaradené (1993) do Zoznamu svetového kultúrne dedičstva UNESCO. Pomerne zachovaný je hrad StaráĽubovňa a Kežmarok. Z ostatných hradov sú ruiny - Čičava, Hanigovce, Jasenov, Kapušiansky hrad, Markušovce, Plaveč, Šarišský hrad. Kamenica. Okrem nehnuteľných kultúrno-historických pamiatok môžeme z hľadiska mestského cestovného ruchu zaradiť medzi prvky primárnej ponuky aj hnuteľné pamiatky, nachádzajúce sa najmä v múzeách a galériách. Na území Prešovského kraja patria medzi najvýznamnejšie z hľadiska počtu návštevnosti Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni a Spišské múzeum v Levoči. K ďalším turisticky atraktívnym patria Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou, Krajské múzeum v Prešove, Múzeum v Kežmarku, Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi, Múzeum pri Správe TANAP v Tatranskej Lomnici, Múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku, Podtatranské múzeum v Poprade, Šarišské múzeum v Bardejove a Vihorlatské múzeum v Humennom. K najvýznamnejším galériám PSK patria Šarišská galéria v Prešove s dokumentáciou výtvarného umenia severovýchodnej časti Slovenska, Galéria Dezidera Millyho vo Svidníku, Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi, galéria v Strážkach a Tatranská galéria v Poprade. Nevšednou atrakciou je Galéria v prírode vo Vyšných Ružbachoch, kde je v travertínovom lome vytesaných viac ako 100 sôch. Výnimočné postavenie má Galéria moderného umenia rodiny Warholovcov v Medzilaborciach s dielami svetoznámeho výtvarného umelca Andyho Warhola. Ďalšími pamiatkami v prešovskom kraji významnými z hľadiska rozvoj cestovného ruchu sú skanzeny, kostolíky. Najstarším je skanzen ľudovej kultúry z oblasti Horného Šariša umiestnený v areáli Bardejovských kúpeľov. V Humennom reprezentuje skanzen ľudovú drevenú architektúru východokarpatskej oblasti, v Starej Ľubovni predstavuje 23 drevených objektov Zamagurskú dedinu a skanzen vo Svidníku sústreďuje najtypickejšie pamiatky ľudovej architektúry a bývania v tejto časti Slovenska. Pre pamiatkovú rezerváciu ľudového staviteľstva v Ždiari sú typické originálne drevenice s etnografickým múzeom (183 pamiatok). V Osturni sa nachádza pamiatková rezervácia ľudového staviteľstva - pôvodné goralské usadlosti so zrubovými domami (157 pamiatok). Na východnom Slovensku sa nachádza vyše 40 drevených kostolíkov, ktoré sú ako súbor vyhlásené za NKP (okres Snina, Svidník, Prešov, Bardejov, Stará Ľubovňa, Humenné, Stropkov) Väčšina z nich je gréckokatolíckeho vierovyznania a niekoľko je pre pravoslávne veriacich. Dôležitou časťou primárnej ponuky cestovného ruchu v prešovskom kraji sú ľudový folklór a ľudové umenie a kultúrno-spoločenské organizované podujatia. Medzi najznámejšie festivaly nadregionálneho významu patria Šarišské slávnosti piesní a tancov v Raslaviciach, Podvihorlatský folklórny festival v Snine, Slávnosti kultúry Ukrajincov Rusínov Slovenska vo Svidníku a Hornozemplínske folklórne slávnosti vo Vranove. Ďalšie podujatia sa konajú v Bardejove, Chmeľnici, Kežmarku, Prešove a Spišskom Podhradí. Náboženský cestovný ruch Významnými cieľmi náboženského turizmu na území Prešovského kraja sú predovšetkým pútnické miesta jednotlivých cirkví Levoča, Gaboltov, Litmanová, Ľutina, s významnou nárazovou koncentráciou turistických návštevníkov predovšetkým v termínoch konania odpustových slávností a pod. Prírodné dedičstvo Cestovný ruch využíva pre uspokojenie potrieb účastníkov cestovného ruchu rôznorodý prírodný potenciál reprezentovaný najmä prírodou 5 tich národných parkov (z celkového počtu 9 v rámci SR). Atraktivitou a súčasťou primárnej ponuky cestovného ruchu sú jaskyne s ich kultúrno-výchovným využitím a využitím v zdravotníctve na liečenie najmä dýchacích ciest (speleoterapia). V Prešovskom kraji sa nachádza druhá najnavštevovanejšia jaskyňa na Slovensku Belianska jaskyňa (Poprad), ale aj Aksamitka (Stará Ľubovňa), Javorinka (Poprad) a Medvedia jaskyňa (Spiš. Nová Ves). 57

58 Rekreačný cestovný ruch Horský turizmus Z hľadiska lokalizačných predpokladov, stupňa atraktívnosti pre domácich i zahraničných turistických návštevníkov i z hľadiska miery významnosti potenciálnych negatívnych vplyvov na prírodné prostredie má v rámci SR dominantné postavenie horský turizmus. Môže byť z hľadiska vplyvu na prírodné prostredie z hľadiska zaťažiteľnosti prírodných zdrojov (rekreácia), aktivity stredne rizikové pre prírodné prostredie (pešia a lyžiarska turistika, cykloturistika) až po turistické aktivity vyžadujúce prísnu reguláciu v dôsledku vysokého rizika potenciálnych negatívnych vplyvov predovšetkým v chránených územiach (zjazdové lyžovanie, skialpinizmus, horolezectvo, paraglaiding a pod.). Súčasťou horského turizmu je pešia a vysokohorská turistika, horolezectvo a cykloturistika. Horský terén a prírodné hodnoty prešovského kraja (popísané vyššie) vytvárajú výborné podmienky pre rozvoj tohto druhu turizmu. Po roku 1990 sa v kraji výraznejšie zvýšil záujem o rekreačnú cyklistiku. Ročne sa na Slovensku zúčastní cykloturistiky asi cykloturistov na 4500 km vyznačených cyklotrás. V Prešovskom kraji sú to najmä cyklotrasy k Popradskému plesu (Vysoké Tatry), prielom Popradu (Ľubovnianska vrchovina), Tichou a Kôprovou dolinou (Západné Tatry), Pieninská cyklotrasa a Zamagurská cyklotrasa spolu tvoriacich viac ako 200 km hlavných cyklotrás s nadregionálnym významom. Z hľadiska morfológie a prírodných podmienok má Slovensko, ale aj prešovský kraj vcelku priaznivé podmienky na rozvoj zimných športov, najmä zjazdového a bežeckého lyžovania, ale aj snowboardingu, skialpinizmu. Dĺžka zimnej sezóny je limitovaná nadmorskou výškou stredísk cestovného ruchu, spravidla trvá od decembra do marca. Z tohto hľadiska patria k najlepším strediskám tie, ktoré sú v nadmorskej výške nad 1000 m n. m. Medzi najvýznamnejšie a najlepšie vybavené lyžiarske strediská v Prešovskom kraji patria vo Vysokých Tatrách: Tatranská Lomnica, Park snow - Štrbské Pleso, Starý Smokovec Skalnaté pleso, Lomnické sedlo a Jamy; Ždiar Strednica; v Spišskej Magure: Bachledova dolina Jezersko; v Západných Tatrách: Roháče; v Čergove: Drienica-Lysá; v Strážovských vrchoch: Mojtín a v Nízkych Beskydách: Regetovka. Kombináciou lyžiarskej turistiky, vysokohorského lyžovania a horolezectva je skialpinizmus s výbornými podmienkami (v rámci SR i Prešovského kraja) vo Vysokých Tatrách (Malá a Veľká Studená dolina), Západných Tatrách (Žiarska dolina), Nízkych Tatrách (Ďumbier a Chopok) vo Veľkej Fatre (Jasenská dolina, Krížna) a v Malej Fatre (Vrátna), kde je spolu vyznačených 15 skialpinistických trás s rôznou obtiažnosťou. V lokalitách prešovského kraja je možné vykonávať aj Paragliding (Tri Chotáre, Marduňa, Kapušany, Buče, Lysá Stráž, Maliňák, Dubovické Žliabky, Kamenický Hrad) a Bungee Jumping (Štrbské pleso). Vodná turistika Na území Slovenska sa nachádza 221 areálov cestovného ruchu a rekreácie, kde je vodná plocha podmieňujúcim faktorom. Ich celková rozloha je 357 km 2. Z toho 175 km 2 pripadá na veľké vodné nádrže, 49 km 2 na malé vodné nádrže, rybníky a umelo vytvorené jazerá a 129 km 2 na vodné toky. Celkovo sa v súčasnosti eviduje v SR viac ako 30 veľkých vodných nádrží a okolo 90 malých vodných nádrží vhodných na rozvoj cestovného ruchu a vodných športov. Najznámejšou a najvyhľadávanejšou vodnou nádržou v prešovskom kraji je vodná nádrž Veľká Domaša. Rozprestiera sa na ploche 1422 ha na území okresov Vranov n/t a Stropkov. Dĺžka jazera je 14 km, šírka 4 km, hĺbka 25 m. K príťažlivosti Domaše prispieva nie len krása prostredia, ale aj čistá voda s vynikajúcou samočistiacou schopnosťou. Na brehoch Domaše sa nachádza päť rekreačných stredísk - Dobrá, Poľany, Holčíkovce, Nová Kelča a Valkov. Ideálne pre vodnú turistiku sú aj vodné toky, na ktorých je možné rekreačné aktivity realizovať viac dní, ktoré majú počas rekreačnej plavebnej sezóny (máj - september) dostatok vody, a ktoré prechádzajú zaujímavým, ekologickým a ľudskou činnosťou nenarušeným prostredím. Medzi takéto toky patria v prešovskom kraji rieky: Poprad, Torysa, Topľa, Ondava a Laborec. Súčasťou vodnej turistiky je využívanie kúpalísk, v prešovskom kraji najmä Aquacity Poprad - "Wellness Vodný park", termálne kúpaliská Vrbov a Ružbachy, prírodné kúpalisko Delňa a mnohé ďalšie kúpaliská v rámci miest a obcí kraja. Vodná turistika je v prešovskom kraji zaujímavou a vyhľadávanou ponukou produktov CR, avšak úprava vodných plôch a prispôsobenie ich infraštruktúry a služieb pre takéto aktivity je nedostatočné. 58

59 Vidiecky cestovný ruch a agroturizmus Pri vidieckom cestovnom ruchu a agroturizme je cieľovým miestom účastníkov cestovného ruchu vidiek v relatívne zachovalom prostredí s nízkym stupňom urbanizácie a rušivých vplyvov. V Prešovskom kraji je mnoho miest vhodných na vidiecky cestovný ruch. Ide predovšetkým o okolie Vysokých Tatier (Ždiar, Tatranská Kotlina, Stará Lesná, Štrba, Važec), Pienin (Lesnica, Červený Kláštor, Litmanová) a Polonin (Nová Sedlica, Runina). V mnohých ďalších obciach, nie len v blízkosti všetkých národných parkov prešovského kraja, ale všetkých s potenciálom pre rozvoj vidieckeho turizmu je možné rozvíjať celý rad vidieckych rekreačných aktivít. Medzi ďalšie obce, ktoré sú cieľom vidieckeho turizmu, patrí Zamutov pri Vranove, Kaluža a Vinné pri Michalovciach, Drienica pri Sabinove a ďalšie. Kúpeľný cestovný ruch Kúpeľný cestovný ruch sa v porovnaní s rekreačným, horským či poznávacím turizmom vyznačuje inou motiváciou účastníkov, ktorou sú liečebné dôvody. Z hľadiska vplyvu kúpeľného cestovného ruchu na prírodné prostredie je práve toto zachovalé prírodné prostredie významným podporným činiteľom vykonávanej liečby a výrazne zvyšuje atraktívnosť a prestíž príslušného kúpeľného miesta. Z hľadiska plošného priemetu a lokalizácie svojich aktivít a činností sa kúpeľný turizmus prejavuje v bodovej forme rozšírenia. V oblasti kúpeľného miesta Vysoké Tatry sú to predovšetkým tatranské osady s dominantným vplyvom kúpeľníctva (Vyšné Hágy, Nová Polianka, Tatranská Polianka) i osady, kde kúpeľný cestovný ruch spolupôsobí s inými druhmi, predovšetkým s rekreačným turizmom (Štrbské Pleso, Smokovce, Tatranská Kotlina). Ďalšími významnými kúpeľnými miestami sú Vyšné Ružbachy a Bardejovské kúpele, známe svojou dlhoročnou tradíciou. Klimatickými kúpeľmi s medzinárodným významom je kúpeľné miesto Vysoké Tatry, na území ktorého sú zriadené prírodné liečebné kúpele v Hornom Smokovci, Novom Smokovci a na Štrbskom Plese (s lôžkovou kapacitou do 1000 lôžok) a odborné liečebné ústavy v Dolnom Smokovci, Novej Polianke, Tatranskej Kotline, Tatranskej Polianke, Tatranských Matliaroch, Štôle a vo Vyšných Hágoch. Uvedené kúpele spĺňajú klimatické parametre, za ktorých možno vyhlásiť klimatické podmienky za priaznivé na liečenie. V posledných rokoch sa modernizovali mnohé kúpeľné zariadenia, vybavili sa modernou zdravotníckou technikou a rovnako sa modernizovali ubytovacie zariadenia (napr. Liečebný dom Solisko na Štrbskom Plese a Areály termálnych kúpalísk). Kongresový cestovný ruch a incentívna turistika Kongresy sú nielen významným zdrojom príjmov, ale aj tvorcom pracovných miest. Za kongres sa považuje podujatie za účelom výmeny vedeckých a odborných poznatkov a skúseností. Kongresový cestovný ruch sa organizuje mimo hlavnej turistickej sezóny, čo umožňuje predĺženie sezónnosti a lepšie využitie existujúcich kapacít. Kongresový cestovný ruch patrí k najefektívnejším druhom cestovného ruchu, pretože výdavky účastníkov sú 2 až 3-krát vyššie ako výdavky ostatných turistov. Vyžaduje si však vysoký štandard služieb, dostatok skúseností a profesionálny prístup. Až tretina všetkých kongresov sa pritom organizuje v hoteloch. Najviac, až 40% sa ich koná kongresových centrách, 15% na univerzitách a 12% v iných zariadeniach. Viacero hotelov prešovského kraja (vybrané strediská najmä vo Vysokých Tatrách, kúpeľných mestách, väčších mestách kraja) má dobré podmienky na organizovanie menších kongresových podujatí cca do 300 účastníkov (semináre, konferencie, sympóziá). Tieto hotely majú dostatočnú kapacitu gastronomických zariadení a pomerne dobrá je ich technická vybavenosť. Za posledné roky vzrástol záujem o incentívnu turistiku (motivačnú) formu cestovného ruchu. Rozumieme pod ňou uspokojovanie potrieb účastníka po získavaní nových vedomostí, vzdelaní alebo získaní nových odborných skúseností alebo zručností. Regenerácia duševných a fyzických síl je pri tejto forme cestovného ruchu až na ďalšom mieste. Motivačný cestovný ruch predstavuje najmä organizovanie odborných exkurzií a tematických zájazdov pre okruh špeciálne orientovaných ľudí. Takéto zájazdy sú hradené zvyčajne zamestnávateľom alebo firmou, ktorá má záujem na zvyšovaní kvality alebo rozšírení odborného obzoru svojich pracovníkov. Cestovné kancelárie organizujú takéto zájazdy v súlade s individuálnymi požiadavkami objednávateľa. Ide pritom o náročnú a nákladnú tvorbu ponukového balíka. V prešovskom kraji disponujeme dostatočne širokým záberom nezvyčajných aktivít a tematických zameraní. Sú obsiahnuté najmä v kultúrno historickom potenciáli a celom množstve prírodných zaujímavostí. Najčastejším 59

60 motívom sú cesty za špeciálnymi kultúrnymi pamiatkami, výučba historického šermu a sokoliarstva, tematické cesty detí po arborétach, hypoturistika, jaskyniarstvo a ďalšie Základné ukazovatele cestovného ruchu v Prešovskom kraji V Slovenskej republike v roku 2006 poskytovalo služby v oblasti cestovného ruchu ubytovacích zariadení s kapacitou izieb a lôžok. Služby týchto zariadení využilo návštevníkov, z ktorých 18,1 % navštívilo Prešovský kraj. Priemerná dĺžka pobytu návštevníkov v kraji (3,5 dňa) a presiahla republikový priemer (3,1 dňa). Priemerná cena za jedno prenocovanie v kraji bola o 119 Sk nižšia ako celoslovenský priemer. Tab. č. 28: Vybrané ukazovatele CR v SR Ukazovateľ Indx 06/05 Počet ubytovacích zariadení CR celkom ,3 v tom: hotely, motely, botely ,5 penzióny ,0 turistické ubytovne ,0 chatové osady ,0 ostatné hromadné UZ ,9 ubytovanie v súkromí ,2 Počet izieb celkom ,4 v tom: hotely, motely, botely ,9 penzióny ,0 turistické ubytovne ,8 chatové osady ,7 ostatné hromadné UZ ,8 ubytovanie v súkromí ,8 Počet lôžok celkom ,1 v tom: hotely, motely, botely ,5 penzióny ,1 turistické ubytovne ,5 chatové osady ,1 ostatné hromadné UZ ,9 ubytovanie v súkromí ,5 Počet turistov (ubytovaných návštevníkov) celkom ,2 v tom: zahraniční ,6 domáci ,9 Počet prenocovaní turistov celkom ,4 v tom: zahraniční ,4 domáci ,4 Priemerný počet prenocovaní celkom 3,5 3,5 100,0 v tom: zahraniční 3,6 3,6 100,0 domáci 3,4 3,4 100,0 Zdroj: MH SR, V Prešovskom kraji bolo v roku 2006 zo 464 ubytovacích zariadení 178 hotelov (motelov) a penziónov, 49 turistických ubytovní, 8 chatových osád, 110 ostatných hromadných ubytovaní (kempingy a ostatné zariadenia) a 119 ubytovaní v súkromí. Návštevníci mali k dispozícii izieb s lôžkami. Uvedenú kapacitu v našom kraji využilo návštevníkov, z toho cudzincov (44,3 %). Najviac navštevovaným okresom bol Poprad so návštevníkmi. Ďalej nasledovali okresy Prešov, Bardejov, Kežmarok a Stará Ľubovňa. V uvedených piatich okresoch sa ubytovalo hostí, čo tvorí 91,8 % zo všetkých návštevníkov kraja. 60

61 Tab. č. 29: Vybrané ukazovatele CR v PSK Tržby za ubytovanie (v tis. Sk) Okres Priemerná cena za prenocovanie (v Sk) Priemerný počet prenocovaní návštevníci spolu z toho cudzinci návštevníci spolu z toho cudzinci návštevníci spolu z toho cudzinci 2005 Prešovský kraj ,5 3,6 Bardejov ,4 5,8 Humenné ,4 2,4 Kežmarok ,2 3,6 Levoča ,3 2,3 Medzilaborce ,2 3 Poprad ,4 3,5 Prešov ,4 Sabinov ,7 4,1 Snina ,5 2 Stará Ľubovňa ,7 4,8 Stropkov ,5 5,8 Svidník ,4 2,9 Vranov nad Topľou ,3 1, Prešovský kraj ,5 3,6 Bardejov ,1 5,6 Humenné ,7 3,2 Kežmarok ,1 3,6 Levoča ,1 2,1 Medzilaborce ,5 3,7 Poprad ,4 3,5 Prešov ,2 2,6 Sabinov ,3 4 Snina ,4 2,2 Stará Ľubovňa ,1 5 Stropkov ,7 5,9 Svidník ,3 1,9 Vranov nad Topľou ,3 2,4 Zdroj: ŠÚ SR. Celkové tržby za ubytovanie v kraji dosiahli tis. Sk, čo predstavuje 16,5 % z celoslovenských tržieb ( tis. Sk). Z údajov uvedených v tabuľke vyplýva, že najvyššie tržby sa dosiahli v zariadeniach okresu Poprad. Najvyššiu priemernú cenu za prenocovanie zaplatili návštevníci v okresoch Levoča a Poprad. V priemere najdlhšie pobudli návštevníci v okrese Bardejov. V štruktúre návštevníkov podľa krajiny trvalého pobytu najpočetnejšia návštevnosť bola z Českej republiky, Poľska, Maďarska a z Nemecka, z mimoeurópskych krajín z Južnej Kórey, Spojených štátov amerických, Kanady, Austrálie a Oceánie. V priemere najdlhší pobyt v dňoch bol zaznamenaný u hostí z Bieloruska (7,6), Lichtenštajnska (7,6), Turecka (7), Ruska (6,4) a Kene (6). 61

62 Graf č. 22: Podiel zahraničných návštevníkov (2006) Podiel zahraničných návštevníkov (2006) 2,2% 2,1% 1,5% 3,1% 0,4% 5,7% 29,8% 1,0% 6,2% 12,2% 12,8% 23,1% Česká republika Poľsko Maďarsko Nemecko Južná Kórea Ostatné Ukrajina Rakúsko Rusko Veľká Británia USA Kanada Návštevnosť v ubytovacích zariadeniach sa odvíja od ubytovacích kapacít, atraktívnosti a úrovne ekonomického rozvoja regiónov. Pri porovnaní v rámci krajov SR za rok 2006 Prešovský kraj zaznamenal po Bratislavskom a Žilinskom kraji tretiu najvyššiu návštevnosť v ubytovacích zariadeniach. Tab. č. 30 Návštevnosť ubytovacích zariadení v SR Návštevníci v ubytovacích zariadeniach na Slovensku podľa krajov v rokoch Kraj Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Rok Počet návštevníkov spolu z toho cudzinci Počet prenocovaní spolu z toho cudzinci Priemerný počet prenocovaní z toho spolu cudzinci , , , ,8 6, , ,8 4, ,7 4, ,9 4, ,8 3, ,7 3, ,1 3, ,5 3, ,3 3, ,4 3, ,5 3, ,6 3, ,1 3, ,5 3, ,5 3, ,9 3,8 62

63 Košický Slovenská republika ,3 2, ,4 2, ,4 2, ,1 3, ,1 3, ,3 3,3 Pri analýze kapacít a výkonov ubytovacích zariadení v jednotlivých okresoch Prešovského kraja, z hľadiska druhu zariadení, majú dominantné zastúpenie predovšetkým hotely nižšej kategórie. Z hľadiska celkového počtu ubytovacích zariadení dominantné zastúpenie majú hotely a motely nižšej kategórie (predovšetkým hotely a motely**), penzióny a turistické ubytovne a ostatné ubytovacie zariadenia. Z analýzy štruktúry ubytovacích zariadení vyplýva, že počet ubytovacích zariadení stúpa. Tento trend bol spôsobený predovšetkým nárastom počtu malých ubytovacích zariadení. Z hľadiska výkonov jednotlivých druhov ubytovacích zariadení, vzhľadom na skutočnosť, že penzióny a turistické ubytovne v prevažnej miere predstavujú málo kapacitné ubytovacie zariadenia, najväčší počet ubytovaných návštevníkov, najvyšší počet prenocovaní i najvyšší objem získaných tržieb za ubytovanie pripadá na hotely a motely nižšej kategórie (predovšetkým hotely a motely **). Rovnako uvedené druhy ubytovacích zariadení spolu s penziónmi vzhľadom na svoju prevažujúcu lokalizáciu v turisticky atraktívnych lokalitách a väčších mestách zaznamenali najvyššie percentuálne využitie svojich kapacít. Nízke percentuálne využitie ubytovacích kapacít v prípade chatových osád a kempingov je spôsobené predovšetkým dominantným využívaním ich služieb turistickými návštevníkmi v letnej turistickej sezóne. Kvalitatívnym ukazovateľom hodnotiacim úroveň rozvoja cestovného ruchu z ekonomického, sociálneho i environmentálneho hľadiska je dĺžka pobytu turistických návštevníkov v ubytovacích zariadeniach. Tranzitní a jednodňoví netranzitní návštevníci nadmerne zaťažujú životné prostredie bez adekvátnych výdavkov v cestovnom ruchu, naopak dlhodobí návštevníci prinášajú ekonomický efekt v podobe výdavkov na ubytovanie, stravovanie a rôzne doplnkové služby, čím prispievajú k ekonomickému rozvoju cestovného ruchu ako hospodárskeho odvetvia i miestnych ekonomík. Kým najvyšší počet návštevníkov bol zaznamenaný v okrese Poprad ( ), najvyšší priemerný počet prenocovaní bol zaznamenaný v okrese Bardejov (6,1) a v okrese Stará Ľubovňa (5,1). Nižší priemerný počet prenocovaní zaznamenaný v okrese Poprad (3,4) môže súvisieť so skutočnosťou, že atraktívnosť prostredia Vysokých Tatier a vyhovujúce ubytovacie kapacity sú príčinou ich príťažlivosti i pre kongresový cestovný ruch, rôzne i medzinárodné kultúrne a spoločenské podujatia i poznávací cestovný ruch vyznačujúci sa spravidla krátkodobými pobytmi s malým počtom prenocovaní. Na druhej strane účastníci kongresového cestovného ruchu využívajú prevažne ubytovacie zariadenia vyšších kategórií a spravidla majú i vyššie priemerné výdavky za rôzne doplnkové služby a tak z ekonomického hľadiska do určitej miery kompenzujú nízky počet prenocovaní. Vysoký priemerný počet prenocovaní zaznamenaný v okrese Bardejov súvisí s koncentráciou ubytovacích kapacít v atraktívnom prostredí Bardejova a Bardejovských Kúpeľov s orientáciou na kúpeľný turizmus charakterizovaný väčšou dĺžkou realizovaných pobytov zo strany turistických návštevníkov. Naopak, mimoriadne nízky počet prenocovaní zaznamenaný v okrese Prešov je spôsobený koncentráciou ubytovacích zariadení v tomto administratívnom centre kraja s dominantným využívaním nimi poskytovaných služieb účastníkmi pracovných a služobných ciest, obchodnými zástupcami a pod. Z vyššie uvedených ukazovateľov vyplýva, že Prešovský kraj disponuje dostatočnou kapacitou ubytovacích zariadení, čo je silnou stránkou územia aj napriek tomu, že nie všetky ubytovacie zariadenia sú v celkom vyhovujúcej štruktúre a kvalite. Zásadným problémom je predovšetkým nízka úroveň kvality základných a doplnkových služieb, ktorá sa odráža v návštevnosti, priemernom počte prenocovaní a z toho vyplývajúcom objeme tržieb za ubytovanie, t.j. ekonomických prínosoch. Určitou brzdou a nedostatkom výraznejšieho rozvoja cestovného ruchu v prešovskom kraji sú nevyjasnené kompetencie v regióne Vysoké Tatry, nedostatok prostriedkov na rekonštrukciu a prevádzkovanie historických pamiatok, nedostatok a nekvalita služieb, pre ktoré kraj zatiaľ nedokázal využiť v plnej miere svoj potenciál v prírodnom a historickom bohatstve pre rozvoj cestovného ruchu. 63

64 2 Školstvo a vzdelávanie Jednou z kľúčových oblastí dosiahnutia hospodárskeho a sociálneho rozvoja je oblasť výchovy a vzdelávania. Tvorivo-humánne vzdelávanie a výchova je podmienkou sociálneho konsenzu odstraňovania sociálnych nerovností, je najlepšou prevenciou v boji proti kriminalite, nezamestnanosti, drogám, protispoločenskému správaniu, ale aj najlepším stimulom pre vytvorenie kvalitného života občanov v budúcnosti. Aj napriek týmto skutočnostiam nebol za posledných 15 rokov rast vzdelanosti v SR rozvojovou prioritou školstvo ako celok trpí okrem nedostatku financií, čo sa prejavuje na všetkých jeho úrovniach, hlavne v kvalite infraštruktúry, obsahu a procesov vzdelávania. Školskú sústavu výchovno-vzdelávacích inštitúcií v PSK tvorí celkovo 540 materských škôl, 496 základných, 136 stredných a 3 vysoké školy. Výchovno-vzdelávaciu sústavu ďalej dopĺňa sieť školských zariadení, ktorých pôsobnosť je orientovaná najmä na oblasť výchovy a záujmového vzdelávania. V súlade s kompetenčným zákonom, platným od júla 2002, je v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK v súčasnosti 17 gymnázií, 25 stredných odborných škôl, 22 stredných odborných učilíšť, štyri spojené školy, 16 združených stredných škôl, 3 stredné zdravotnícke školy, školský majetok a domov mládeže. Materské a základné školy na území PSK sú v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí, štát ostal zriaďovateľom špeciálnych škôl a bilingválnych gymnázií. 2.1 Predškolská výchova Výchovu a vzdelávanie detí predškolského veku zabezpečuje inštitucionálna predškolská výchova. Predškolská výchova predstavuje rovnocennú súčasť výchovno-vzdelávacej sústavy (rodina, škola, spoločnosť) a jej súčasťou je príprava dieťaťa na povinnú školskú dochádzku. V prešovskom kraji sa realizuje predškolská výchova v troch typoch materských škôl v štátnych, súkromných a cirkevných materských školách. Z celkového počtu 540 predškolských zariadení, prevádzkovaných v PSK v školskom roku 2006/2007, je 522 štátnych, 7 súkromných a 11 cirkevných. V priebehu školských rokov 2004/ /2007 bol zaznamenaný výraznejší pokles štátnych MŠ o 20, pričom naopak rastúci trend je pri súkromných a cirkevných MŠ, kde ich počet stúpol z 0 na 7 u súkromných MŠ a z 8 na 11 u cirkevných MŠ (tabuľka č.25). Tab. č. 31: Vývoj počtu materských škôl v školských rokoch 2004/ /2007 Štátne Súkromné Cirkevné Celkom Školský rok Počet škôl Počet tried Počet žiakov Počet škôl Počet tried Počet žiakov Počet škôl Počet tried Počet žiakov Počet škôl Počet tried Počet žiakov 2004/ / / Zdroj: ÚIPŠ SR Z celkového počtu detí v predškolskom veku (3 6 rokov), žijúcich v prešovskom kraji k , navštevovalo v školskom roku 2005/2006 štátne materské školy 58,4% ( detí), súkromné materské školy 0,2% (87 detí) a cirkevné 1,1% (415 detí), spolu detí, čo predstavuje 59,7% z celkového počtu detí predškolského veku. Miera zaškolenosti detí nastupujúcich do prvého ročníka ZŠ v školskom roku 2006/2007 dosiahla rovnakú úroveň ako v roku 2006 materské školy navštevovalo v celoslovenskom meradle 91% budúcich prvákov. Prešovský kraj sa v tomto ukazovateli nachádza pod slovenským priemerom 85,5%, spolu s Banskobystrickým (89,9%) a Košickým (81,2). Spomedzi okresov nedosahuje priemernú mieru zaškolenosti 28 z nich, pričom až 20 je z prešovského a košického kraja. 64

65 Väčšina detí, ktoré nenavštevujú zariadenia pre výchovu a starostlivosť v rannom detstve, pochádza zo znevýhodneného socio-ekonomického prostredia. Problematické, a pre prešovský kraj tiež špecifické, je najmä nízke zastúpenie rómskych detí v predškolských zariadeniach. Praktickým problémom pri zvyšovaní účasti týchto detí je, že materské školy v obciach s rómskymi osadami nie sú k dispozícii. Najviac materských škôl je v najväčších okresoch kraja Prešov, Bardejov, Vranov n/topľou a Humenné. Za obdobie 2004/ /2007 možno všeobecne, v súvislosti s demografickým vývojom konštatovať pokles počtu detí navštevujúcich MŠ, a to najmarkantnejšie v okresoch Prešov, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Poprad a Humenné. Tento pokles adekvátne odzrkadľuje aj pokles počtu tried a počtu zariadení. 2.2 Základné školy Základné školy ako účelové spoločensko-pedagogické ustanovizne na poskytovanie povinného všeobecného základného vzdelania, pripravujú žiakov na ďalšie štúdium v stredných školách. Zriaďovateľom verejnej základnej školy je obec (mesto) a po splnení predpísaných podmienok môžu zriaďovať základné školy aj cirkvi, fyzické alebo právnické osoby. Súčasťou základnej školy môže byť aj školský klub detí, školská knižnica, internát, prípadne aj iné zariadenie na výchovu v čase mimo vyučovania. V školskom roku 2006/2007 tvorilo sieť základných a základných umeleckých škôl v Prešovskom kraji spolu 496 základných škôl, z toho 459 štátnych, 10 súkromných a 27 cirkevných škôl. Základné školy navštevovalo celkovo žiakov, základné umelecké školy žiakov. Z celkového počtu žiakov získavajúcich v PSK základné vzdelanie navštevuje štátne školy žiakov (94,5% z celkového počtu), súkromné školy 145 žiakov (0,1% z celkového počtu), a cirkevné žiakov (5,4% z celkového počtu) (Tab. č.26). V Prešovskom kraji bol za posledné 3 roky zaznamenaný pokles počtu štátnych ZŠ a s tým súvisiaci pokles tried a žiakov v tomto type ZŠ. V školskom roku 2006/2007 bol počet štátnych ZŠ o 9 nižší ako bol v roku 2004/2005. Naopak výrazný nárast bol nastal pri cirkevných ZŠ, ktorých počet bol v roku 2006/2007 o 55 vyšší oproti roku 2004/2005. Mierne stúpajúci trend v počte škôl a žiakov je pri ZUŠ. Počet žiakov na základných školách v školskom roku 2006/2007 sa znížil o oproti školskému roku 2004/2005, keď počet žiakov dosiahol , čo v priebehu dvoch rokov predstavuje klesol o 7,5%. Tab. č. 32: Vývoj počtu ZŠ a ZUŠ v Prešovskom kraji v školských rokoch 2004/ /2007 Štátne Súkromné Cirkevné Typ školy Základné školy Rok Počet škôl Počet tried Počet žiakov Počet škôl Počet tried Počet žiakov Počet škôl Počet tried Počet žiakov 2004/ / / Základné 2004/ x x x 309 umelecké 2005/ x x x 284 školy 2006/ x x x 852 Zdroj: UIPŠ SR Najviac základných škôl je, podobne ako v prípade škôl materských, v najväčších okresoch kraja Prešov, Bardejov, Vranov n/topľou a Humenné. Za obdobie 2004/ /2007 bol v súvislosti s demografickým vývojom zaznamenaný najväčší pokles počtu žiakov ZŠ najmä v okresoch Stropkov, Prešov, Bardejov a Humenné. Tento pokles adekvátne odzrkadľuje aj pokles počtu tried a počtu základných škôl. 65

66 2.3 Stredné školy Sieť stredných škôl na území kraja tvoria gymnáziá, stredné odborné školy, stredné odborné učilištia a učilištia, združené stredné školy (stredné odborné učilištia a stredné odborné školy) a spojené školy. Podľa Štatistickej ročenky školstva SR máme v súčasnosti na Slovensku 819 stredných škôl s žiakmi a učiteľmi (bez riaditeľov a zástupcov). Z celkového počtu stredných škôl je 238 gymnázií, 245 stredných odborných a odborných škôl, 126 združených škôl a 210 stredných odborných učilíšť a odborných učilíšť. Na rozvoj stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja je zameraná Koncepcia rozvoja škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK na roky , ktorá je strategickým dokumentom v oblasti vzdelávania v regióne (jej súčasťou je Analýza stavu SOŠ v regióne). V školskom roku 2006/2007 sa v Prešovskom samosprávnom kraji realizovalo vzdelávanie na troch typoch stredných škôl, a to štátnych, súkromných a cirkevných. Z celkového počtu 136 stredných škôl je 103 štátnych, 16 súkromných a 17 cirkevných. Z celkového počtu študentov získavajúcich v PSK stredoškolské vzdelanie v školskom roku 2006/2007 navštevuje štátne školy 83,4% (39 348) študentov, súkromné školy 7,2% (3 398) a cirkevné 9,4% (4429) študentov (Tab. č. 27). Tab. č. 33: Prehľad stredných škôl v Prešovskom kraji v školskom roku 2006/2007 štátne súkromné cirkevné Typ školy Počet škôl Počet tried Počet žiakov Počet škôl Počet tried Počet žiakov Počet škôl Počet tried Počet žiakov Gymnázia Stredné a odborné školy spolu priemyselné ekonomické poľnohospodárske lesnícke knihovnícke pedagogické konzervatóriá dievčenské odborné v tom okrem toho MZ SR ostatné ministerstvá x x x x x x x x x Združené stredné školy Stredné odborné učilištia a učilištia Zdroj: UIPŠ SR Spolu Ako uvádza nasledujúca Tab. č. 28, rastúci trend v počte stredných škôl je v prípade gymnázií. Vzdelávanie na gymnáziách možno definovať ako základnú prípravu pre štúdium na vysokých školách. Obľúbenosť štúdia na gymnáziách pritom stále rastie ich počet v priebehu sledovaného obdobia 3 posledných školských rokov stúpol v PSK z 36 na 39, s čím súvisí aj nárast počtu žiakov gymnázií o 85 žiakov. Stredné odborné školy sú zamerané na prípravu študentov k vykonávaniu odborných činností, najmä technickohospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych, sociálnoprávnych, umeleckých a kultúrnych. Súčasne vzrástol aj počet ZSŠ v Prešovskom kraji, ktorých počet v školskom roku 2006/2007 dosiahol 17, čo je oproti roku 2004/2005 nárast o 4 školy. Naopak klesajúci trend je u stredných odborných škôl, stredných odborných učilíšť a učilíšť, kde počet škôl klesol o 5 u SOŠ a 3 u SOU a U. 66

67 Tab. č. 34: Vývoj stredných škôl v Prešovskom kraji v školských rokoch 2004/ /2007 Školský rok Počet škôl Počet tried Počet žiakov 2004/ / / / / / / / /07 Gymnáziá ZSŠ SOŠ SOU a U Zdroj: UIPŠ SR Z hľadiska priestorového rozloženia stredných škôl a ponuky stredoškolského vzdelávania v rámci kraja je najviac stredných škôl opäť sústredných v najväčších okresoch a mestách regiónu Prešov, Bardejov, Humenné. Za uvedené obdobie 2004/ /2007 bol zaznamenaný najväčší pokles počtu žiakov SŠ najmä v prípade SOU a U a to v okresoch Poprad, Vranov n/topľou, Stropkov a Svidník; a SOŠ v okresoch Levoča, Svidník, Poprad a Prešov. Tento pokles adekvátne odzrkadľuje aj pokles počtu tried a počtu stredných škôl. Pri hodnotení materiálno-technickej vybavenosti škôl a využívaní informačných a komunikačných technológií SR zaostáva. Na stredných školách chýbajú moderné technológie. V niektorých SŠ je nedostatok učebníc, odborných učební na všeobecnovzdelávacie predmety a cudzie jazyky, vo všeobecnosti je charakteristická priemerná úroveň odbornosti vyučovania odborných predmetov a malá ponuka voliteľných predmetov. Školy technicky zastarávajú. 2.4 Špeciálna výchova a vzdelávanie Špeciálna výchova a vzdelávanie zahŕňa problematiku výchovy a vzdelávania detí a žiakov, ktorým ich postihnutie nedovoľuje vzdelávať sa na ostatných typoch základných a stredných škôl a na území PSK je zabezpečovaná sieťou špeciálnych škôl (špeciálne základné školy, špeciálne stredné školy, praktické školy, odborné učilištia), ktoré sa členia aj podľa druhy a stupňa postihnutia. Vykonáva sa špeciálnymi formami a metódami s možnosťou využitia kompenzačných pomôcok s cieľom začleniť žiakov do pracovného procesu a života v spoločnosti. Týmto žiakom sa poskytuje vzdelanie zodpovedajúce ich individuálnym schopnostiam špeciálnymi formami a metódami zodpovedajúcimi ich postihnutiu. Nepočujúcim a nevidomým je na území PSK zabezpečené právo na vzdelanie s použitím posunkovej reči alebo Braillovho písma. Za súčasť špeciálneho školstva je možné považovať aj školské zariadenia, ktoré poskytujú pre vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podporné služby, ako sú špeciálna materská škola, špeciálne výchovné zariadenia a poradenské zariadenia. Špeciálnu výchovu a vzdelávanie v kraji v roku 2006/2007 zabezpečovalo spolu 70 špeciálnych škôl, z ktorých bolo 59 štátnych, 4 súkromné a 7 cirkevných škôl (Tab. č. 29). Tab. č. 35: Prehľad špeciálnych škôl v Prešovskom kraji v školskom roku 2006/2007 štátne súkromné cirkevné Typ školy Počet škôl Počet tried Počet žiakov Počet škôl Počet tried Počet žiakov Počet škôl Počet tried Počet žiakov Špeciálne školy spolu materské školy základné školy Gymnáziá stredné odborné školy stredné odborné učilištia odborné učilištia a učilištia praktické školy okrem toho školy pri zdravotných zariadeniach Zdroj: UIPŠ SR v tom 67

68 V porovnaní s celkovým počtom štátnych špeciálnych škôl v SR (356 bez integrovaných tried, podľa údajov ÚIPŠ) je v regióne sústredných celkovo 16,6% týchto inštitúcií, čo predstavuje druhý najvyšší počet po Banskobystrickom kraji (62 štátnych špeciálnych škôl) a tesne pred Košickým (58). Najväčší počet týchto zariadení v PSK 38, sa venuje deťom s mentálnym postihom, 7 deťom s chybami zraku a 6 deťom s telesným postihom, ďalej nasledujú špeciálne školy pre deti s chybami sluchu (3), vývinovými chybami správania (3) a narušenou komunikáciou (2). Tab. č. 36: Vývoj počtu škôl, tried a žiakov špeciálnych škôl v PSK v škol. rokoch 2004/ /2007 Počet škôl Počet tried Počet žiakov Typ školy 2006 / /06 Špeciálne školy spolu materské školy základné školy Gymnáziá stredné odborné školy stredné odborné učilištia odborné učilištia a učilištia praktické školy okrem toho školy pri zdravotných zariadeniach Zdroj: UIPŠ SR v tom 2004 /05 Vývojový trend počtu špeciálnych škôl, vrátane tried a žiakov v roku 2006/2007 má v Prešovskom kraji oproti roku 2004/2005 klesajúcu tendenciu, oproti roku 2005/2006 už však stúpajúcu tendenciu. Pokles počtu tried bol len zanedbateľne vyšší v porovnaní s vývojom počtu žiakov, čím nedošlo k výraznému zvýšeniu priemerného počet žiakov v triedach. V systéme špeciálnej výchovy a vzdelávania sa čoraz viac zdôrazňuje princíp humanizácie výchovy a vzdelávania, rešpektovanie individuálnych osobitostí každého jednotlivca a maximálne možnosti ich integrácie s cieľom zabezpečiť žiakom čo najvyššie zodpovedajúce vzdelanie a odbornú kvalifikáciu. Uplatňovanie tohto princípu v rámci PSK dokladuje aj druhý najvyšší počet špeciálnych integrovaných tried pri základných školách 79 (celkovo 280 v SR, 83 v KSK) / / / / / / Vysoké školy Vysokoškolské vzdelanie na Slovensku zabezpečovalo k spolu 33 vysokých škôl. Z nich je 20 verejných, 10 súkromných, 3 štátne vysoké školy a poskytujú vysokoškolské vzdelávanie a realizujú tvorivé vedecké bádanie alebo umeleckú tvorivú činnosť. V akademickom roku 2005/06 bolo na slovenských vysokých školách (verejných a súkromných) na denné bakalárske a magisterské štúdium novoprijatých študentov, na denné a externé spolu študentov. To zodpovedá 42,6%, resp. 67,7% z populácie 19 ročných v roku V rámci kraja je významným univerzitným centrom mesto Prešov. Je sídlom Prešovskej univerzity (PU) s 8 fakultami filozofickou, fakultou humanitných a prírodných vied, pedagogickou fakultou, fakultou zdravotníctva, manažmentu, športu, gréckokatolíckou teologickou fakultou a pravoslávnou bohosloveckou fakultou. Súčasťou PU je aj Inštitút turizmu a hotelového manažmentu. Prešovská univerzita v Prešove je v zmysle zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách verejnou vysokou školou univerzitného typu. Bola zriadená zákonom č. 361/1996 Z.z. o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach s účinnosťou od 1. januára Jej vznik významnou mierou ovplyvnil predpoklady a podmienky vzdelávania, resp. vedy a výskumu v regióne, jej aktívny vzdelávací i výskumný vplyv a dosah však významne presahujú región východného Slovenska. K študovalo na 8 fakultách PU spolu študentov, z ktorých bolo 380 doktorandov (3,64% zo všetkých doktorandov v SR). Zo študentov I. a II. stupňa bolo denných (čo predstavuje 3,82% všetkých denných študentov v SR) a externých (6,82% z celkového počtu externých študentov SR). 68

69 Najviac študentov mali filozofická fakulta (takmer tretina všetkých študentov PU), fakulta prírodných a humanitných vied (takmer pätina študentov PU) a fakulta manažmentu (takmer sedmina). Vývoj počtu študentov PU a jej jednotlivých fakúlt za posledné tri roky je uvádza tabuľka č. 31. Je preň charakteristický celkový rast počtu študentov PU v roku 2006 došlo oproti roku 2004 k nárastu počtu študentov I. a II. stupňa o 12,6% v prípade dennej formy štúdia a o 29,4% v prípade externej; a tiež k nárastu počtu doktorandských študentov o 7% v dennej forme a o 29,5% v externej forme štúdia. Najväčší nárast počtu študentov v I. a II. stupni zaznamenali: fakulta manažmentu o 58%, fakulta zdravotníctva o 53% a filozofická fakulta o 10%. Naopak stabilizovaný je počet študentov na fakulte prírodných a humanitných vied a k miernemu poklesu oproti roku 2004 (o 10%) došlo na pedagogickej fakulte. Tab. č. 37: Počet študentov Prešovskej univerzity a jej fakúlt (k v danom roku) Počet študentov I. a II. stupňa doktorandské štúdium denná forma externá forma denná forma externá forma '06 '05 '04 '06 '05 '04 '06 '05 '04 '06 '05 '04 Gréckokatol teologická f. Pravoslávna bohoslovecká f. F. manažmentu F.zdravotníctva Filozofická f F. humanitných a prír. Vied Pedagogická f Fakulta športu PU SR Zdroj: UIPŠ SR Vývoj počtu absolventov PU za sledované obdobie má vo všeobecnosti mierne rastúci trend (Tab. č. 32). Mierny výkyv v roku 2005 odzrkadľuje nižší počet novoprijatých študentov v školskom roku 2000/2001. Najviac absolventov každoročne produkuje filozofická, fakulta prírodných a humanitných vied a pedagogická fakulta. Tab. č. 38: Počet absolventov Prešovskej univerzity a jej fakúlt (k v danom roku) Počet absolventov I. a II. stupňa doktorandské štúdium denná forma externá forma denná forma externá forma '06 '05 '04 '06 '05 '04 '06 '05 '04 '06 '05 '04 Gréckokatolícka teologická fakulta Pravoslávna bohoslovecká fakulta Fakulta manažmentu Fakulta zdravotníctva Filozofická fakulta Fakulta humanitných a prírodných vied Pedagogická fakulta Fakulta športu Prešovská univerzita SR Zdroj: UIPŠ SR 69

70 V Prešove sídli aj Fakulta výrobných technológií, ktorá patrí pod Technickú univerzitu v Košiciach. Zabezpečuje technické vzdelanie, ktoré poskytuje vysokoškolské štúdium v akreditovanom študijnom odbore Výrobné inžinierstvo a šiestich študijných zameraniach Neuniverzitnou vysokou školou, ktorá tiež pôsobí v Prešove je súkromná Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia. Sústredenosť vysokoškolského štúdia v centre kraja vylepšuje vytvorená sieť vysokoškolských detašovaných pracovísk. V PSK majú detašované pracoviská: Univerzita Komenského v Bratislave - Teologický inštitút v Spišskej Kapitule Trnavská univerzita, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Inštitút Krista Veľkňaza v Žakovciach Slovenská technická univerzita v Bratislave Fakulta architektúry detašované pracovisko v Poprade Spišská Sobota Drevárskej fakulty TU Zvolen vo Vranove n/t na pôde ZSŠD vo Vranove nad Topľou poskytujúcej prvý stupeň vysokoškolského štúdia (titul bakalár - Bc.) v študijnom odbore Drevárstvo študijný program Drevárske technológie externou formou štúdia Katolíckej univerzity v Ružomberku Fakulta zdravotníctva detašované pracovisko katedry ošetrovateľstva v Poprade a Levoči Univerzity Mateja Bela Ekonomickej fakulty v Poprade City Univerzity Bellevue USA spol. s r. o. v Poprade študijný odbor: Vysoká škola manažérov Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Ústav sociálnych vied a zdravotníctva Bl. P.P.Gojdiča v Prešove, Ústav sociálnej práce kráľovnej pokoja z Medžugorja v Bardejove Rozvoj vysokých škôl vo všetkých významnejších centrách kraja ich priblížil obyvateľstvu v regiónoch, zároveň však stúpajú nároky na kvalitné personálne, technické a infraštrukturálne zabezpečenie podmienok vysokoškolského štúdia, ktoré v súčasnosti nedosahujú požadovanú úroveň. Regionálne rozdiely v zamestnanosti a nezamestnanosti sa premietajú aj do nezamestnanosti absolventov vysokých škôl. Prešovský kraj má po Košickom kraji najviac nezamestnaných absolventov vysokých škôl. 2.6 Celoživotné vzdelávanie Globalizácia formuje novú podobu spoločnosti, tzv. učiacu sa spoločnosť, v ktorej veľmi dôležitú úlohu zohráva fungujúci vzdelávací systém systém vzdelávania, ktorý musí byť pružnejší v príprave kvalifikovaných pracovníkov v úzkom prepojení s potrebami trhu práce a rozvojovým programom spoločnosti. Zvyšuje sa význam celoživotného vzdelávania, ktoré Koncepcia celoživotného vzdelávania v SR, z februára 2004, definuje ako rozhodujúci nástroj vzdelávacej politiky štátu a politiky zamestnanosti zahrňujúci výchovné a vzdelávacie aktivity vo všetkých etapách vývoja človek. Proces celoživotného vzdelávania sa uskutočňuje v troch subsystémoch výchovy a vzdelávania v subsystéme formálneho inštitucionálneho vzdelávania v školách; v subsystéme neformálneho mimoškolského vzdelávania; a v subsystéme informálnych, neinštitucionálnych výchovno-vzdelávacích aktivít (v rodine, vo voľnom čase, záujmových občianskych združeniach a v okolitom prostredí). Schválená Koncepcia celoživotného vzdelávania vychádza z hodnotení celoživotného vzdelávania v štátoch EÚ, z medzinárodných dokumentov, ako aj z našich platných koncepcií o rozvoji výchovno-vzdelávacej sústavy. Jej realizácia znamená užšie prepojenie existujúceho školského systému so sektorom ďalšieho vzdelávania, s politikou zamestnanosti a so sociálnou politikou. Formálne vzdelávanie v rámci PSK sme charakterizovali v predošlých podkapitolách. Informálne vzdelávanie predstavuje tzv. príležitostné učenie, nezámerné učenie sa, ktoré prebieha vo všetkých životných situáciách. Ďalšie, alebo tiež tzv. neformálne vzdelávanie, sa uskutočňuje prostredníctvom zariadení ďalšieho vzdelávania. Rôzne druhy a formy ďalšieho vzdelávania (odborné, doplnkové, rozširovacie, rekvalifikačné, občianske, sociálno-kultúrne) vykonávajú rozličné vzdelávacie zariadenia, základné, stredné a vysoké školy; mimovládne organizácie, vzdelávacie zariadenia podnikov, súkromné vzdelávacie ustanovizne, atď. Vzdelávacie ustanovizne 70

71 v ďalšom vzdelávaní uskutočňujú akreditované a neakreditované vzdelávacie aktivity. Predpokladá sa, že v SR je okolo vzdelávacích ustanovizní. Ďalšie vzdelávanie uskutočňujú v PSK v rámci svojej pôsobnosti školy, školské zariadenia a mimoškolské vzdelávacie ustanovizne základné školy, stredné, vysoké školy a školské zariadenia; vzdelávacie ustanovizne iných právnických osôb a fyzických osôb, a to rozličnými krátkodobými a dlhodobými vzdelávacími aktivitami rôznych foriem (napr. seminár, školenie, kurz) v rozličných organizačných formách štúdia (štúdium popri zamestnaní, doplňujúce štúdium, rozširujúce štúdium, špecializačné štúdium, rekvalifikačné štúdium). Účasť na ďalšom odbornom vzdelávaní a príprave je v medzinárodnom porovnaní nízka a je obzvlášť nízka u osôb bez terciárneho vzdelania. Jednou z bariér pre rozvoj ďalšieho vzdelávania je absencia celoštátnej politiky zaistenia kvality. Ďalším nedostatkom je skutočnosť, že ešte neboli vytvorené mechanizmy na potvrdzovanie a uznávanie výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. 71

72 3 Sociálne zabezpečenie Jedným z hlavných sociálnych dôsledkov ekonomickej transformácie, a to nielen v PSK, je rast počtu osôb, ktoré z dôvodov rozličných znevýhodnení majú zvýšené riziko sociálneho vylúčenia. Ide o: dlhodobo nezamestnané osoby s nízkou úrovňou vzdelania a kvalifikácie, príslušníkov rómskej etnickej menšiny s nízkou úrovňou vzdelania detskej a dospelej zložky a vysokou úrovňou závislosti na systéme záchrannej sociálnej siete, občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím, starších občanov, osoby s problémami sociálneho začlenenia po výkone trestu a drogovo závislé osoby, rodiny s väčším počtom detí a neúplné rodiny, mládež vyrastajúcu v znevýhodnenom sociálnom a rodinnom prostredí. Rôznorodosť príčin a symbióza rozličných typov znevýhodnení vyžaduje individualizovaný prístup ku každej skupine založený na stratégii sociálneho začlenenia. Nevyhnutné je preto zabezpečiť odstraňovanie bariér a znevýhodnení vzniknutých v dôsledku sociálnych udalostí a vytvorenie podmienok k rovnoprávnej účasti ohrozených skupín na ekonomickom a sociálnom živote spoločnosti. Vyššie uvedené znevýhodnené cieľové skupiny obyvateľstva sú v rôznej miere odkázané na jednotlivé formy sociálneho zabezpečenia, ktoré má na Slovensku tri základné formy, a to sociálne poistenie, sociálna podpora a sociálna pomoc. 3.1 Sociálne poistenie a sociálna podpora Vo väzbe na sociálne poistenie a sociálnu podporu, ako dve z troch hlavných súčastí sociálneho zabezpečenia, môžeme charakterizovať sociálnu situáciu obyvateľstva a to hlavne prostredníctvom ukazovateľa vývoja počtu osôb poberajúcich dôchodok, výšky vyplatených dávok štátnej sociálnej podpory, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Na rozdiel od sociálneho poistenia, kde platí systém zásluhovosti, predstavuje štátna sociálna podpora sústavu bezpodmienečných rodinných dávok financovaných zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom ktorých sa štát priamo podieľa na riešení niektorých životných situácií. Prešovský kraj v počte poberateľov dôchodkov sa v celoslovenskom meradle zaraďuje na tretie miesto. V rokoch v priemernej mesačnej výške vyplácaných dôchodkov bol na poslednej priečke v celoslovenskom porovnaní. V rokoch sa situácia zmenila a najnižšia priemerná výška vyplatených dôchodkov je Nitrianskom kraji. Z vývoja počtu poberateľov dôchodkov je zrejmé, že narastá najmä počet poberateľov starobných dôchodkov, teda skupina osôb, u ktorej je predpoklad postupnej straty sebestačnosti sebaobsluhy. Z celkového počtu obyvateľov v prešovskom kraji je cca 20,5 % obyvateľov a z nich je cca 45 % umiestnených v zariadeniach sociálnych služieb (regionálne štatistiky). Ukazovateľ počtu poberateľov prídavkov na deti a rodičovského príspevku zo systému štátnej sociálnej podpory radí Prešovský kraj na prvé miesto v celoslovenskom porovnaní a poukazuje na najvyšší počet detí vo veku od 0 do 6 rokov spomedzi všetkých krajov SR. Ak vychádzame z predikcie, že sociálnym vylúčením sú najviac ohrozené rodiny s malými deťmi, potom v rámci kraja sú najväčšie zoskupenia v okresoch Prešov, Vranov, Poprad a Bardejov. Pri zohľadnení ukazovateľa poberateľov dávok v hmotnej núdzi sú to (podľa údajov ÚPSVaR) okresy Prešov, Kežmarok, Vranov, Poprad. V období rokov 2004 až 2005 došlo k poklesu poberateľov rodinných prídavkov o 1,7 %, čo spôsobila zmena legislatívy, ale zároveň došlo k nárastu poberateľov rodičovského príspevku o 1,9 %. Prírastok poberateľov rodičovského príspevku je za sledované obdobie evidovaný v okresoch Prešov, Poprad, Vranov, Kežmarok, Sabinov, čo je ukazovateľom vyššej koncentrácie mladých rodín, resp. rodín s malými deťmi, prípadne deťmi so zdravotným postihnutím. Na druhej strane okresy, ktorých prírastok poberateľov rodičovského príspevku je negatívny, poukazuje na skutočnosť, že tieto okresy rýchlejšie starnú a v budúcom období v nich bude narastať skupina seniorov. 72

73 Pre vývoj počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi za posledné tri roky v Prešovskom kraji je charakteristický prírastok, ktorý medzi rokom 2004 až 2006 predstavuje 19,7%. Tento prírastok je spôsobený zmenou výšky životného minima a zároveň zmenou podmienok na nárok na dávku v hmotnej núdzi. Finančné prostriedky v celoslovenskom meradle vynaložené na dávky v hmotnej núdzi v PSK v rokoch dosahujú výšku cca %. V celoslovenskom porovnaní je Prešovský kraj v počte poberateľov týchto dávok v porovnaní k počtu obyvateľov (Tab. č. 33) na treťom mieste. V sledovanom období najvyšší počet poberateľov DHN a PD je okrem Prešova v okresoch Kežmarok, Poprad a Sabinov. Okresy Prešovského kraja v celoslovenskom porovnaní sú v počte poberateľov na prvých štyridsiatich pozíciách (zo 79). Tab. č. 39: Vývoj počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi okresy PSK v rámci SR P.č. v SR 12/ / / / / / 2006 Poberatelia Poberatelia Poberatelia DHN so DHN so DHN so spoločne P.č. spoločne P.č. spoločne Okres posud. os. v SR okres posud. os. v SR okres posud. os. SR SR SR Kežmarok Kežmarok Kežmarok Sabinov Sabinov Sabinov Vranov nad Topľou Vranov nad Topľou Levoča 4949 Vranov nad Topľou Levoča Levoča Medzilaborce Medzilaborce Medzilaborce Prešov Stropkov Stropkov Bardejov Svidník Bardejov Stropkov Prešov Svidník Stará Ľubovňa Bardejov Prešov Svidník Stará Ľubovňa Stará Ľubovňa Snina Snina Snina Poprad Poprad Poprad Humenné Humenné Humenné Zdroj: ÚPSVaR Zvyšovanie počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi za posledné tri roky je v kraji najviditeľnejší v okrese Vranov, najvyšší úbytok v okrese Stará Ľubovňa. Pre porovnanie v celoslovenskom meradle najvyššie percento obyvateľstva v systéme pomoci v hmotnej núdzi za sledované obdobie bolo v košickom kraji, banskobystrickom kraji a v prešovskom kraji. Najnižší podiel poberateľov dávky mal bratislavský kraj (1,2 %) Pre deti z rodín v hmotnej núdzi sú poskytované dotácie na stravu a motivačný príspevok. Pre ilustráciu a porovnanie poberateľov dávok v hmotnej núdzi a dotáciu pre dieťa v hmotnej núdzi uvádzame regionálne rozdelenie detí, na ktoré sa uplatnili dotačné programy na stravu a motivačný príspevok v roku (Graf č. 23) 73

74 Graf č. 23: Regionálne rozdelenie detí, na ktoré sa uplatnili dotačné programy v roku KE PO BB NR ZA TT TN BA dotácia na stravu dotácia na školské potreby dotácie na motivačný príspevok Pozn.: pre účley grafického znázornenia je uvedený priemerný počet detí, na ktoré bola poskytnutá dotácia na školské potreby za rok 2006 Zdroj: ÚPSVaR Z grafu je zrejmé, že v poskytovaní dotačných programov (strava a školské potreby) je najviac zastúpený košický, prešovský a banskobystrický kraj, čo korešponduje s poradím krajov pri poberaní dávok v hmotnej núdzi. Pri dotácii na motivačný príspevok je najväčšie zastúpenie v prešovskom kraji. Principiálne poberanie dávok v hmotnej núdzi je ukazovateľom nízkeho príjmu (pod hranicu životného minima). Nedostatočný príjem a odkázanosť na dávku v hmotnej núdzi vrátane príspevkov k tejto dávke je jedným z ukazovateľov chudoby. V PSK poberalo ochranný príspevok v januári 2007 z dôvodu dosiahnutia veku potrebného na starobný dôchodok celkom osôb, čo je 13, 26 % na národnej úrovni, z dôvodu invalidity 611, čo je 20,8% národnej úrovne, z dôvodu ŤZP dieťaťa 65 osôb, čo je 25,2 % z národnej úrovne, z dôvodu starostlivosti o dospelú ŤZP osobu 189, čo je 19% národnej úrovne. V celoslovenskom porovnaní v prešovskom kraji najrizikovejšie faktory ovplyvňujúce poberanie ochranného príspevku sú: zdravotný stav, invalidita, dosiahnutie veku potrebného na nárok na starobný dôchodok, starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutú osobu. V porovnaní kraja najvyšší počet poberateľov ochranného príspevku z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu: je v okrese Poprad, Vranov, invalidity v okresoch: Vranov, Prešov, Bardejov, z dôvodu dosiahnutia veku potrebného na nárok na starobný dôchodok: Prešov, Vranov, Sabinov a Poprad, z dôvodu starostlivosti o ťažko zdravotne postihnutú osobu: Vranov, Prešov, Sabinov. Tab. č. 40: Ochranné príspevky v Prešovskom kraji Január 2007 O1 O2 O3 O4 O5 O6 O7 Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov n/topľou Zdroj: ÚPSVaR 74

75 Počty poberateľov ochranného príspevku poukazujú na koncentráciu nezdravej populácie, ktorá je alebo v blízkej budúcnosti bude odkázaná na sociálne služby pre postupnú stratu sebestačnosti, resp. kompenzácie z titulu zdravotného postihnutia a bude klásť nároky na bezbariérové úpravy prostredia. Počas obdobia 2005 až 2006 bol zaznamenaný výrazný rast poberateľov náhradného výživného a detí, na ktoré bolo náhradné výživné priznané. Zdôvodnenie rastu poberateľov náhradného výživného nie je možné podložiť určitými demografickými alebo legislatívnymi zmenami, ide skôr o zvýšenie povedomia tejto skupiny v uplatňovaní si nároku na túto náhradu príjmu. Z regionálneho hľadiska je najväčšie zastúpenie detí, na ktoré bolo vyplatené náhradné výživné v Prešovskom kraji, t.j. 18 % z celkového počtu detí v tomto systéme. Podiel ostatných regiónov na celkovom počtu nevykazujú výrazné rozdiely, napr. banskobystrický kraj 16 %, košický kraj 15 %, nitriansky kraj 12 %, žilinský kraj 11 %, trenčiansky kraj 11 %, trnavský kraj 10 %. Najnižší podiel mal bratislavský kraj, a to 7 %. Graf č.24: Regionálne rozdelenie detí, na ktoré bolo vyplatené náhradné výživné v roku PO BB KE NR ZA TN TT BA Zdroj: ÚPSVaR Poskytovanie náhradného výživného poukazuje na nefunkčnosť tradičného modelu rodiny, a zvýšenú potrebu sociálno právnej ochrany detí, podporu programov na sanáciu rodiny. 3.2 Sociálna pomoc Systém sociálnej pomoci je určený na zabezpečenie základných životných podmienok, sanuje situácie, ktoré nastávajú pri nedostatku hmotných prostriedkov ale aj také, keď chýba schopnosť zabezpečiť si základné životné podmienky. Rieši teda stav hmotnej núdze a sociálnej núdze. Sociálnu pomoc tvorí systém sociálnej prevencie a riešenia sociálnej núdze, ktorý využíva jednotlivé formy sociálnej pomoci a to od sociálneho poradenstva a sociálno-právnej ochrany po poskytovanie sociálnych služieb, dávku sociálnej pomoci a kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia na zabezpečenie integrácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Sociálne poradenstvo a prevencia v systéme sociálnej podpory na území PSK nedosahuje požadovanú úroveň. Problematická je platná legislatívna úprava, ktorá dáva právomoc poskytnúť akreditáciu na poradenstvo MPSVaR s určeným odborným zástupcom so sídlom mimo regiónu. Poradcovia, ktorých si zvolí na výkon v inom regióne často z neznalosti a nedostatočnej kvalifikácie poskytujú nekvalitné poradenstvo. Samosprávny kraj tieto akreditované inštitúcie len eviduje, resp. finančne podporuje. 75

76 Vykonávanie prevencie, ktoré je jednou z foriem riešenia sociálnej núdze, v roku 2005 prešlo rozsiahlou legislatívnou úpravou. Nadobudnutím účinnosti zákona o sociálno právnej ochrane sa poradenstvo a prevencia pre deti a opatrenia kurately odčlenili od poradenstva a prevencie pre ťažko zdravotne postihnutých občanov. Na území PSK, podľa údajov MPSVR SR, pôsobí 9 subjektov s platnou akreditáciou: o.z. ZOM Prešov, Nadácia PRO FUTURA, o.z. Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR, o.z. Združenie na pomoc telesne a mentálne postihnutým "Pomoc v živote", o.z. Barlička, o.z. Združenie priateľov ZŠ internátnej pre nevidiacich a slabozrakých v Levoči, Krajské poradenské centrum ZPMP v Prešove, n.o. Gréckokatolícka diecézna charita Osobitné postavenie v systéme riešenia sociálnej núdze z titulu ťažkého zdravotného postihnutia majú peňažné príspevky na kompenzáciu zdravotného postihnutia (PPnaKpre ŤZP). Špecifikom poberania príspevkov na kompenzáciu je skutočnosť, že jeden ťažko zdravotne postihnutý občan, môže byť poberateľom viacerých príspevkov. Teda ukazovateľ poberateľov rôznych príspevkov, nie je ukazovateľom skutočného počtu osôb so zdravotným postihnutím Celkový počet poberateľov kompenzačných príspevkov na národnej úrovni podľa údajov ÚPSVaR predstavoval v roku 2006 celkom Nárast oproti roku 2005 je cca 9,6 %. Nárast počtu poberateľov kompenzačných príspevkov je dôkazom nezdravého vývoja obyvateľstva. Neexistuje presná evidencia občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ale z platnej legislatívy vyplýva, že poberateľ kompenzačných príspevkov je zároveň držiteľom preukazu ŤZP. Najvyššia koncentrácia poberateľov kompenzačných príspevkov podľa údajov z januára 2007 je v Prešovskom kraji Z celkového počtu poberateľov týchto príspevkov na republikovej úrovni ( ) je to podľa údajov ÚPSVaR 17,38%. Najvyššia koncentrácia poberateľov kompenzačných príspevkov je v Prešovskom kraji. Počet poberateľov kompenzačných príspevkov v v jednotlivých okresoch kraja znázorňuje nasledujúca Tab. č. 35. Podľa údajov ÚPSVaR v prešovskom kraji najvyšší počet poberateľov kompenzačných príspevkov je v okresoch Prešov (18,87%), Vranov(13,82%), Bardejov (10,7%) a Poprad (10,59%). Tieto údaje vytvárajú predpoklad najvyššej koncentrácie osôb, ktoré sú odkázané na určitú formu služby z titulu čiastočnej, alebo úplnej straty sebestačnosti Tab. č. 41: Poberatelia kompenzačních príspevkov december 2004 december 2005 december PPnaK pre ŤZP PPnaK pre ŤZP PPnaK pre ŤZP PPnaK pre ŤZP Slovenská republika Prešovský kraj Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov nad Topľou Zdroj: ÚPSVaR Treba si uvedomiť, že uvádzanie poberateľov za predchádzajúce obdobia nemajú úplnú vypovedaciu schopnosť, pre opakované zmeny podmienok. 76

77 3.2.1 Sociálne služby K špecializovaným činnostiam na riešenie sociálnej núdze, teda sociálnym službám, patrí opatrovateľská služba, organizovanie spoločného stravovania, prepravná služba, starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a sociálna pôžička. Na základe ročných štatistických výkazov (údaje za rok 2006 nie sú k dispozícii), spracovaných z podkladov miest a obcí sa v roku 2005 opatrovateľská služba v domácnostiach poskytovala občanom. V porovnaní so stavom v roku 2004 ide o pokles počtu opatrovaných o občanov. Poskytovanie sociálnej služby v prirodzenom domácom prostredí má však v legislatívnom systéme prednosť pred poskytovaním služby inštitucionálnej. Zároveň služba v prirodzenom domácom prostredí je pre občana odkázaného na pomoc lacnejšou. K bolo spoločné stravovanie organizované obcami a mestami v SR pre občanov, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2004 nárast o občanov. Poskytovanie spoločného stravovania tak isto nie je ukazovateľom straty sebestačnosti, preto podľa okresov kraja ho neanalyzujeme. Je len ukazovateľom záujmu dôchodcov o poskytnutie stravy za výhodnejších podmienok V roku 2005 bola prepravná služba obcami a mestami v SR poskytnutá občanom, čo predstavuje nárast o 150 občanov oproti roku 2004, kedy bola prepravná služba poskytnutá občanom. Bežné výdavky sa znížili o 6 % na Sk. V Prešovskom kraji sú registrovaní 2 poskytovatelia prepravnej služby, a to jeden v okrese Humenné a jeden v okrese Prešov. Kompetencia rozhodovať o poskytovaní prepravnej služby bola v sledovanom období presunutá z orgánov štátnej správy na miestnu samosprávu. Nízky počet poskytovateľov prepravnej služby v kraji je dôsledkom nedostatočnej informovanosti občanov, ktorí spĺňajú podmienky. V roku 2005 bolo poskytnutých z úrovne miest a obcí 661 sociálnych pôžičiek v celkovej výške tis. Sk. Počet poskytnutých pôžičiek na celoslovenskej úrovni je veľmi nízky. Z toho je zrejmé, že obyvatelia, ani mnohí starostovia obcí nemajú dostatočné právne vedomie o ich možnostiach a podmienkach. Zariadenia sociálnych služeb Tab. č. 42: Zariadenia sociálnych služieb a ich kapacita k Zariadenia Miesta spolu spolu SR / oblasť / kraj (okres) Rok domovy dôchodcov domovy - penzióny pre dôchodcov z toho: domovy sociálnych služieb pre dospelých domovy sociálnych služieb pre deti detské domovy SR spolu Prešovský kraj Zdroj: regionálna štatistika Prehľad druhov zariadení sociálnych služieb v prešovskom kraji, ich kapacitu a počet žiadateľov o služby zaradených do poradovníkov čakateľov v roku 2007 obsahuje nasledujúca tabulka (Tab. č. 37) 77

78 Tab. č. 43: Zariadenia sociálnych služeb v PSK Druh ZSS Počet Zriaďovateľ Forma pobytu Kapacita Počet čakateľov Zariadenia Domov dôchodcov 26 zriaďovateľ PSK - 7 celoročná 1162/ cirkevné organizácie - 4 neziskové organizácie - 9 obce a mestá - 6 Domov dôchodcov - domov penzión 3 zriaďovateľ Mesto:3 celoročná 306 Domov sociálnych služieb pre dospelých Domov sociálnych služieb pre dospelých Domov sociálnych služieb pre deti Domov sociálnych služieb pre deti Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Zariadenie chráneného bývania Domov pre osamelých rodičov 31 7 zriaďovateľ PSK - 19 cirkevné organizácie - 6 neziskové organizácie -4 OZ - 1 obce a mestá - 1 cirkevné organizácie - 0 neziskové organizácie -3 OZ - 3 obce a mestá zriaďovateľ PSK - 5 celoročný pobyt 9 zriaďovateľ PSK - 3 cirkevné organizácie - 1 neziskové organizácie -2 OZ - 2 obce a mestá - 1 celoročná 1526/ denný pobyt 90/60 neevidujeme denný, týždenný pobyt 1 nezisková organizácia denný, týždenný, celoročný /114 neevidujeme 63/60 neevidujeme 2 cirkevné organizácie - 2 celoročný 30/24 neevidujeme 9 Útulok 13 Zariadenie opatrovateľskej služby 10 zriaďovateľ - Mesto: 1 zriaďovateľ PSK -6 iné org. - 1 OZ - 1 zriaďovateľ PSK - 5 cirkevné organizácie - 3 OZ - 3 iné org - 2 zriaďovateľ Mesto:2 cirkevné organizácie - 1 prechodný 56 neevidujeme prechodný 264/259 neevidujeme prechodný 190/183 neevidujeme neziskové organizácie -5 obce a mestá - 1 iné org. - 1 Zdroj: analýza PSK k 6/2007 spracovaná na základe údajov poskytnutých ZSS PSK, PO a FO, miesta obcí Evidovaný počet čakateľov v poradovníku s prihliadnutím na prirodzený úbytok klientov ZSS naznačuje, že nie je potrebné zriaďovať ďalšie pobytové zariadenia. Je to trend posledných troch rokov. 78

79 Jedným z ukazovateľov potrebnosti sociálnych služieb sú počty žiadateľov v poradovníkoch čakateľov. OSaZ PSK v rámci procesu transformácie ZSS, ako aj kontrolnej činnosti odboru sleduje opodstatnenosť poskytovania sociálnych služieb v ZSS v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK. Na základe uvedeného možno konštatovať, že v ZSS v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK sú evidovaní v poradovníkoch čakateľov občania žiadatelia, ktorí: - sú na poskytovanie sociálnej služby v ZSS odkázaní, - nemajú súbežne podanú žiadosť vo viacerých ZSS teda nedochádza k skresleniu informácie o celkovom počte občanov odkázaných na poskytovanie sociálnej služby, čo v konečnom dôsledku umožňuje: - objektivitu o počtoch občanov žiadateľov na území PSK, - vyššiu operatívnosť v poskytovaní sociálnych služieb, - skrátenie doby čakania na poskytovanie sociálnej služby. Niektorí klienti v zariadeniach zotrvávajú dlhodobejšie, resp. opakovane žiadajú o poskytovanie soc. služby v zariadení. Vyplýva z toho nedostatok sociálneho bývania 41,2%, útulkov 68,6%, RhS 58,9%. Počas obdobia rokov 2004 až 2006 došlo k zrušeniu, zmene sídla, resp. k zmene právnej formy niektorých druhov zariadení, a to na základe analýz využiteľnosti kapacity ZSS. Využiteľnosť týchto zariadení počas analyzovaného obdobia bola nízka, resp. nedostatočná. Využiteľnosť súkromných poskytovateľov sociálnych služieb bola vypočítaná ako podiel prepočítaného počtu klientov a kapacity zariadenia k Priemerná využiteľnosť súkromných zariadení za rok 2006 dosiahla úroveň 93%. Pri skúmané využiteľnosti bolo zistené, že IKV Žakovce a Spoločnosť priateľov detí, mládeže a rodiny útulok Sv. Jozefa ( (DOR 137%, útulok 110%, DSS 102%) dlhodobo poskytujú služby vyššiemu počtu klientov, ako je kapacita odsúhlasená RÚVZ. Zároveň bolo konštatované, že služby sú poskytované aj obyvateľom iných krajov. Prehľad o celkovej kapacite klientov a počte zamestnancov ZSS v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK za obdobie rokov 2004 až 2006 je uvedený v nasledujúcej tabuľke (Tab č. 38). Kapacita Tab. č. 44: Prehľad o počte klientov a zamestnancov ZSS za roky Rok 2004 Rok 2005 Rok 2006 Počet zamestnancov Kapacita Počet zamestnancov Kapacita Počet zamestnancov ,2 V ZSS došlo k znižovaniu kapacity z dôvodu skvalitnenia sociálnych služieb hlavne v tých zariadeniach, kde veľkosť priemernej obytnej plochy na jedného klienta nezodpovedal ploche odporúčanej vyhláškou MZ SR č. 505/2002 Z.z. t.j. minimálne 8 m 2. Dôvodom postupného zvyšovania počtu zamestnancov bolo zvyšovanie počtu odborných zamestnancov a to sociálnych, výchovných, ergoterapeutov v ZSS. V súvislosti s účinnosťou zákona NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov vznikla potreba zvýšiť počet odborných zamestnancov v krízových strediskách najmä o psychológov a špeciálnych pedagógov. V budúcom období pre poskytovateľov sociálnych služieb všeobecne, bude problémom splniť požiadavky Nariadenia vlády SR č. 353/2006 o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Debarierizácia a rekonštrukcia jestvujúcich zariadení bude financovaná z viacerých zdrojov a to z verejných prostriedkov PSK, zo štrukturálnych fondov, z dotácií z výťažku lotérií MPSVaR, Európskej investičnej rozvojovej banky, MF SR. Prehľad o výdavkoch samosprávneho kraja za kapitolu sociálne zabezpečenie znázorňuje nasledujúca tabulka (Tab. č. 39). 79

80 Tab. č. 45: Výdavky PSK za kapitolu sociálne zabezpečenie Rok 2004 Rok 2005 Rok 2006 Upravený rozpočet celkom z toho ZSS v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK PO-FO- subjekty poskytujúce sociálnu pomoc Opatrovateľská služba Rekreácie Zdroj: PSK Nárast rozpočtu bežných výdavkov v zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK kopíruje valorizáciu miezd, odvodov a bežných výdavkov súvisiacich s rozsiahlou údržbou zariadení z titulu nepriaznivých prevádzkových podmienok. Príspevky pre právnické a fyzické osoby boli viazané na prílohu 14 zákona o sociálnej pomoci, ktorá v sledovanom období nebola valorizovaná. S prihliadnutím na skutočnosť, že v roku 2005 prešla kompetencia poskytovať opatrovateľskú službu do kompetencie miest a obcí, samosprávny kraj prestal poskytovať príspevok subjektom na tento typ služby. Naopak pre poskytovateľov pobytovej formy služby v rokoch 2005 a 2006 poskytol vyššiu sumu finančných prostriedkov. Rok 2006 v oblasti financovania rekreácií bol poznačený zmenou kompetencií samosprávneho kraja, kde sa kompetencia obmedzila len na rekreácie pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím. Táto kompetencia je financovaná účelovou dotáciou zo strany štátu. Neštátne subjekty poskytujúce sociálne služby Tab. č. 46: Neštátni poskytovatelia sociálnych služieb v PSK K odberatelia k odberatelia Poskytovatelia sociálnych služieb: V tom: Opatrovateľská služba Organiz. spol. stravovania Prepravná služba Starostlivosť v ZSS Poskytovatelia z pohľadu právnej formy: Cirkevné organizácie 13 6 Občianske združenia Neziskové organizácie Fyzické osoby 1 1 SČK 5 5 Počty zamestnancov Zdroj: PSK V priebehu roka 2006 PSK registroval celkom 5 subjektov poskytujúcich sociálne služby pobytovou formou (DSS, ZOZ, DD), 4 subjekty rozšírili svoju pôsobnosť a kapacitu, Nárast celkovej disponibilnej kapacity dosiahol 164 miest, z toho pre deti s dennou formou pobytu 29 miest. 80

81 V Registri subjektov poskytujúcich sociálnu pomoc podľa zákona o sociálnej pomoci je zapísaných 44 subjektov, ktoré poskytujú sociálne služby a vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnu kuratelu a 14 subjektov vykonávajúcich sociálnu prevenciu a poskytujúcich sociálne poradenstvo. Okrem uvedených subjektov poskytujú sociálne služby v PSK 2 subjekty registrované v registri subjektov poskytujúcich sociálnu pomoc v Košickom samosprávnom kraji ( ADCH Košice a SpKCH, Spišská Nová Ves). Nedostatočná príprava zo strany štátu na decentralizáciu, prenos kompetencií spojený s financovaním, spôsobili mnoho problémov na úseku opatrovateľskej služby a financovania právnických a fyzických osôb, poskytujúcich sociálnu pomoc. Na jednej strane štát ukladal povinnosti samospráve, na druhej strane nedokázal garantovať prísun finančných prostriedkov / príloha č. 14 zákona o sociálnej pomoci/. Samospráva v zmysle platnej legislatívy si nemôže na základe skutočných preukázaných nákladov stanoviť finančné štandardy. Príloha č. 14 zákona o sociálnej pomoci je zo strany samosprávy chápaná ako zásah štátu do samosprávnych kompetencií. Pri registrácii PO a FO PSK zaznamenal nedostatočnú pripravenosť žiadateľov o registráciu najčastejšie v oblasti ľudských zdrojov, nesplnenie personálnych, priestorových a materiálnych podmienok. Najčastejšou pohnútkou na zriaďovanie ZSS bol záujem samozamestnať sa, resp. využiť voľný objekt, alebo získať príspevok od samosprávneho kraja. Máloktorý žiadateľ vedel akú službu chce poskytovať. Ďalším problémom pri registrácii boli nekvalifikované stanoviská obce, ktoré podporovali zriadenie konkrétneho zariadenia sociálnych služieb, podporu sprevádzal aj prísľub na prenájom priestorov, ale aj nezáujem obce podieľať sa na spolu financovaní služby, aj keď v konečnom dôsledku bola cielená na obyvateľov danej obce. Kontrolou týchto subjektov PSK zisťuje neznalosť platnej legislatívy, kvôli čomu dochádza k nesprávnemu použitiu pridelených finančných prostriedkov. Najväčšie nedostatky sú v posudzovaní sociálnej núdze. Súkromní poskytovatelia sociálnych služieb nekladú dostatočný dôraz na zamestnávanie odborných zástupcov s adekvátnym vzdelaním a dostatočnou praxou, aj keď samotný kraj produkuje absolventov sociálnej práce. Súčasťou pobytových kapacít v systéme sociálnych služieb na území PSK sú zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí, nimi financované a koordinované. V okrese Bardejov jeden DD s kapacitou 102 miest, jeden domov penzión s kapacitou 82 miest, zriaďovateľom je mesto Bardejov. Mesto Humenné je zriaďovateľom domova pre osamelých rodičov s kapacitou 20 miest, mesto Kežmarok prevádzkuje DD s kapacitou 135 miest, mesto SP. Belá ZOS s kapacitou 10 miest, mesto Poprad prevádzkuje DPD (114 miest), nocľaháreň (27 miest), mesto Svit ZOZ (16 miest), mesto Prešov prevádzkuje 2 DD s celkovou kapacitou 300 miest. Mestá a obce v kraji neoznamujú prevádzkovanie služieb v svojej originálnej pôsobnosti, čo skresľuje celkovú evidenciu poskytovateľov sociálnych služieb v zmysle zákona o sociálnej pomoci. Základnými úlohami samosprávneho kraja sú: vypracovanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb, koordinácia činnosti subjektov, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa zákona o sociálnej pomoci, kontrola úrovne poskytovania sociálnej pomoci a kontrola hospodárenia s finančným príspevkom. V rokoch ZSS v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK realizovali aktualizáciu poradovníkov čakateľov o umiestnenie do pobytových zariadení sociálnych služieb. Počet takto zaradených žiadateľov sa v rokoch 2005 a 2006 stabilizoval na cca 75 čakateľov. Podľa výročných správ súkromných poskytovateľov sociálnych služieb poradovníky žiadateľov, ba ani samotné žiadosti o umiestnenie nie sú na 90% evidované. Zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí poradovníky čakateľov nemajú pravidelne prehodnocované, a preto údaje od týchto subjektov neodrážajú reálny obraz o skutočnej požiadavke na kapacity pobytových zariadení. Ak vezmeme ako ukazovateľ počet čakateľov v zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, potom pri porovnaní prirodzeného úbytku klientov v pobytových zariadenia a počtu čakateľov o umiestnenie v ZSS nevzniká potreba zriaďovať ďalšie pobytové zariadenia. Otázkou však zostáva, ako sa budú transformovať už existujúce zariadenia, aby boli plne využívané (rozšírenie druhov služieb, zvyšovanie kvality služieb a pod.) Sociálno-právna ochrana detí a sociálna kuratela Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela je po organizačnej stránke zabezpečovaná na 46 úradoch PSVR. V roku 2006 ju zabezpečovalo 642 zamestnancov, čo v priemere na jedného zamestnanca predstavovalo 367 rodín. V priebehu roka 2006 bolo zaznamenaných nových rodín a nových detí, pre ktoré boli vykonané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej SPODa SK), čo v porovnaní s rokom 2005 predstavuje nárast o 9,16 % nových rodín a o 9,20 % nových detí. 81

82 Úrady PSVR sledujú plnenie účelu dohľadu vo svojej vlastnej pôsobnosti a v prípade, ak dohľad uložil súd, v súčinnosti so súdmi. V roku 2006 to bolo celkovo v 1303 prípadoch. Keďže v uvedenom roku určili úrady nad výchovou maloletého dohľad pre 357 detí a súdy pre 298 detí (celkovo 655 prípadov) môžno konštatovať, že pre 648 detí boli dohľady určené pred rokom 2006, teda majú dlhodobejší charakter. Výkon agendy sociálnej kurately detí bol v roku 2006 zabezpečovaný 133 zamestnancami úradov sociálnymi kurátormi detí, ktorí sa na túto oblasť špecializujú.v roku 2006 bola sociálna kuratela detí zabezpečená vykonávaním opatrení SPOD a SK na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine a na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov spolu pre detí. Tento počet predstavuje 12,4 % z celkového počtu detí, pre ktoré boli v roku 2006 vykonané opatrenia. Tab. č. 47: Počet detí, pre ktoré sa vykonávala v roku 2006 sociálna kuratela Počet detí Spolu do 15 rokov nad 15 rokov chlapci dievčatá chlapci dievčatá Zdroj: ÚPSVaR Z komparácie rokov 2005 a 2006 najčastejším dôvodom vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine a na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov pre deti (prílohy ku kapitole 3) vyplynulo, že: - stúpol celkový počet detí s poruchami správania o 776, - najčastejším dôvodom na výkon opatrení je trestná činnosť alebo činnosť inak trestná, ktorá mierne poklesla o 16 prípadov, - poklesol počet detí, ktoré zanedbávajú školskú dochádzku o 67. V roku 2006 bola v rámci trestného konania nariadená ochranná výchova nad 21 deťmi. Celkový počet detí s nariadenou ochrannou výchovou, ktorá sa realizuje v zariadeniach rezortu MŠ SR (reedukačné detské domovy pre detí a pre mládež) je 53 detí. V prípadoch 19 detí bola ochranná výchova nariadená z dôvodu páchania trestnej činnosti. Písomný kontakt v roku 2006 bol udržiavaný s 56 mladistvými vo výkone trestu. Podľa údajov Zboru väzenskej a justičnej stráže bol v roku 2006 priemerný aktuálny počet mladistvých, nachádzajúcich sa v ústavoch ZVJS vo výkone trestu odňatia slobody 120 mladistvých mužov a 1 mladistvá žena. Sociálni kurátori detí spolupracovali v roku 2006 s probačnými a mediačnými úradníkmi v 292 prípadoch, pričom 96 % z uvedeného počtu mladistvých predstavovali chlapci. Sociálni kurátori sa tiež priamo zúčastnili na mediácii mladistvej osoby v 359 prípadoch a v rámci súčinnosti pri výkone probácie a mediácie poskytli probačným úrdníkom spolu 454 správ. V roku 2006 bolo 1337 detí zapojených do výchovno-rekreačných programov mimo priorít. Najviac detí zapojil Trenčiansky kraj 225 detí a najmenej detí zapojil Bratislavský kraj 79 detí. Na ich realizáciu bola vynaložená suma Sk. V rámci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí - výchovno-rekreačný program - sa v roku 2006 týchto programov zúčastnilo 1542 detí a zapojených bolo 45 akreditovaných subjektov. Pri porovnávaní jednotlivých krajov bolo najviac detí zapojených v prioritách v Košickom kraji 286 detí, najmenej v Nitrianskom kraji 96 detí. V roku 2006 sa opatrenia sociálnej kurately pre plnoletých vykonávali pre 8878 klientov, čo v priemere na jedného sociálneho kurátora znamenalo 117 klientov. V porovnaní s rokom 2005 je to akces o 10 a s rokom 2004 o 12 klientov na jedného sociálneho kurátora. V súčasnosti vykonáva sociálnu kuratelu pre plnoleté fyzické osoby na pracoviskách 75,8 kurátorov. Spolupráca s mediačnými a probačnými úradníkmi sa dostala do popredia práce sociálnych kurátorov po účinnosti novej právnej úpravy v oblasti trestného práva. V roku 2006 spolupracovali sociálni kurátori v 566 prípadoch. Išlo vo väčšine o zisťovanie sociálnej situácie odsúdených klientov. 82

83 Základné úlohy samosprávneho kraja podľa tohto zákona sú definované v 76 zákona o sociálno právnej ochrane. Medzi najdôležitejšie patria: zabezpečenie tvorby a plnenia sociálnych programov zameraných na ochranu práv a právom chránených záujmov detí a na predchádzanie a zamedzenie nárastu sociálno patologických javov na svojom území, vypracúvanie analýzy nepriaznivých vplyvov pôsobiacich na deti a rodiny, vývojových trendov sociálno patologických javov na svojom území, zriaďovanie vybraných zariadení na výkon opatrení (krízové strediská, resocializačné strediská, detské domovy pre maloleté deti bez sprievodu). Zároveň poskytuje obci, akreditovanému subjektu a právnickým alebo fyzickej osobe finančné prostriedky na výkon opatrení podľa zákona o SPO. Kompetencie na úseku SPO sú definované aj pre orgány štátnej správy. Tab. č. 48: Rozhodovacia činnosť v obl. výchovných opatrení uložených podľa Z. o rodine v roku 2006 Úrady PSVaR Okresné súdy Kraj/Výchovné opatrenia napomenutie dohľad obmedzenie napomenutie dohľad obmedzenie sociálne por. Bratislava Trnava Trenčín Nitra Žilina Banská Bystrica Prešov Košice SR spolu Zdroj: ÚPSVaR sociálne por. Z kompetencií ÚPSVaR je najčastejšie opatrenie v prešovskom kraji vykonávané formou dohľadu, z pôsobností okresného súdu je to napomenutie. Najnepopulárnejším opatrením vykonaným v prospech dieťaťa je zabezpečenie výkonu rozhodnutia v zariadení. V prešovskom kraji sa najčastejšie využíva krízové stredisko, resocializačné stredisko je najviac využívané v bratislavskom kraji a pestúnske zariadenie v košickom kraji Tab. č. 49: Zabezpečenie vykonávania rozhodnutí súdu v zariadeniach v rokoch Zabezpečenie vykonávania rozhodnutí Zabezpečenie vykonávania rozhodnutí súdu v zariadeniach súdu v zariadeniach Určený úrad (počet požadovaných miest) 2006 (počet požadovaných miest) 2007 PSVaR Krízové Resocializačné Pestúnske Krízové Resocializačné Pestúnske stredisko stredisko zariadenie stredisko stredisko zariadenie Bratislava Trnava Nitra Trenčín Banská Bystrica Žilina Košice Prešov Spolu Zdroj: ÚPSVaR Na území PSK v súčasnej dobe pôsobia tieto akreditované resocializačné strediská: IKV Žakovce, GKDCH v Prešove. Akreditáciu majú platnú do roku 2011 K júnu 2007 majú platnú akreditáciu 4 detské domovy, z toho 1 do 8/2007, dva do polovice roka 2011 a jeden do januára

84 Akreditáciu na výkon opatrení SPO detí a sociálnej kurately majú celkom 3 subjekty, z toho 2 do polovice roka 2011 a jeden do marca Sociálno-patologické javy Najzávažnejším sociálno-patologickým javom súčasného Slovenska je kriminalita, ktorá sa v priebehu posledných piatich rokov dostala do prvej trojice najzávažnejších spoločenských problémov. S polarizáciou spoločnosti v deväťdesiatych rokoch súvisí aj nárast iných sociálno-patologických javov. Rozširujúca sa prostitúcia najmä vo väčších mestách sa stáva zdrojom celého radu asociálnych, nezriedka i kriminálnych javov. Drogové závislosti zaznamenávajú rastúci trend. Veková hranica konzumentov stále klesá. Hrozivo stúpa alkoholizmus, ktorý je stále najvýznamnejšou drogou. Aj rozvodovosť možno zaradiť medzi sociálno-patologické javy. SR sa v súčasnosti zaraďuje medzi európsky priemer, pričom hodnoty rozvodovosti mierne stúpajú, najmä vzhľadom k počtu uzavretých sobášov (21,9 rozvodov na 100 sobášov v roku 1990, 33,9 rozvodov v roku 1998). Tab. č. 50: Dôvody vykonávania sociálnej kurately pre deti v roku 2005 a v roku 2006 v SR Dôvod/ počet detí v roku Poruchy správania zanedbávanie školskej dochádzky trestná činnosť alebo činnosť inak trestná (do 15 r.) Z toho: začaté trestné stíhanie podmienečne odsúdení nepodmienečne odsúdení začaté vyšetrovanie maloletých v tom pred nástupom na ÚV, OV počas výkonu ÚV, OV po návrate z ÚV, OV drogová závislosť, experimentovanie s drogami návrat z resocializačného strediska 7 6 návrat z ústavnej liečby návrat z krízového strediska 6 19 Iné Podozrenia z týrania alebo z pohlavného zneužívania Maloletí bez sprievodu Iné Zdroj: ÚPSVaR Počet detí u ktorých zlyháva prirodzené domáce prostredie má narastajúcu tendenciu. Počet detí umiestnených v roku 2006 oproti roku 2004 sa zdvojnásobil. Prehľad protispoločenskej činnosti a kriminality za rok 2006 u detí v prešovskom kraji uvádza Tab. č

85 Tab. č. 51: Počet priestupkov na území PSK podia druhov protispoločenskej činnosti Druh protispoločenskej činnosti počet priestupkov % z toho v % podiel na území PSK ŠŠ a ŠZ Záškoláctvo , Úteky zo školy 898 1, ,15 Úteky z domu 301 0, ,96 Krádeže v škole 555 0, ,56 Krádeže mimo školu 426 0, ,93 Závislosti Fajčenie , ,29 Alkohol , ,29 Fetovanie 214 0, ,42 Drogy 160 0, Gamblerstvo 44 0, ,18 Prejavy rasizmu , ,12 Prejavy násilia, týrania 616 0, ,45 Šikanovanie žiakov 374 0, ,76 Sexuálna delikvencia 199 0, ,57 Prepadnutia, ozbroj. Lúpeže 28 0, Vandalizmus 465 0, ,97 Vulgárne správanie 48 0, ,67 Počet znížených známok , ,1 Zdroj: KŠÚ Prešov Tab. č. 52: Deti v detských domovoch Kapacita DeD Počet umiestnených Do 3 rokov =6 rokov rokov rokov nad 18 rokov počet profes. Rodín v tom detí Počet samostat. skupín Počet umiestnených v r Ukončená starostlivosť Zdroj: ÚPSVaR Prešov 85

86 3.3.1 Kriminalita v Prešovskom kraji V Prešovskom kraji bolo zaznamenaných v priebehu roku 2005 celkom trestných činov, čo je v porovnaní s rokom 2004 pokles o 1 037, z ktorých bolo objasnených, čo je oproti minulému roku nárast objasnenosti o 455 prípadov. Celkovo môžeme konštatovať, že aj napriek miernemu kolísaniu došlo v porovnaní s rokom 2003 k nárastu trestnej činnosti takmer u všetkých druhov kriminality. V roku 2005 bolo spáchaných násilných trestných činov, čo je porovnateľné s rokom 2004 a mierne stúpla objasnenosť týchto trestných činov. Najväčší nápad celkovej násilnej kriminality bol zaznamenaný na teritóriu OR PZ Prešov, OR PZ Poprad a OR PZ Humenné. V hodnotenom období neboli zaznamenané nové formy páchania trestnej činnosti a stav je porovnateľný s obdobím rokov 2002 a Podľa teritoriálneho rozloženia jednotlivých druhov násilnej trestnej činnosti najväčší nápad vrážd bol zaznamenaný v okrese Prešov, Poprad a Kežmarok, najmenší v Starej Ľubovni, v Bardejove a Humennom. Najväčší nápad lúpežných prepadnutí bol zaznamenaný v okresoch Prešov, Poprad, Stará Ľubovňa a Humenné. Na úseku mravnostnej trestnej činnosti bolo zaznamenaných 161 trestných činov, čo predstavuje 1,13 %-ný podiel na celkovej trestnej činnosti kraja. V roku 2005 bolo spáchaných trestných činov a bol zaznamenaný pokles majetkovej kriminality oproti roku 2004 o prípadov. Miera objasňovania sa zvýšila o 2,78 %. Majetková kriminalita tvorí 52% z celkového nápadu kriminality. Skoro 40 % nápadu majetkovej kriminality tvorili krádeže vlámaním do rôznych objektov. Najväčší nápad majetkovej kriminality bol zaznamenaný v okresoch Prešov, Poprad a Humenné. V oblasti krádeží motorových vozidiel bolo zaznamenaných 279 trestných činov, z toho objasnených bolo 17. V porovnaní s rokom 2004 to predstavuje mierny pokles a zároveň stúpla aj miera objasňovania, takmer o 10%. Najviac motorových vozidiel bolo odcudzených v okresoch Poprad a Prešov, najmenej v okresoch Vranov nad Topľou a Bardejov. V roku 2005 bolo zaznamenaných prípadov ekonomickej trestnej činnosti, z čoho bolo objasnených. Oproti predchádzajúcemu roku došlo k nárastu nápadu tejto trestnej činnosti o 218 skutkov, pričom stúpol aj počet objasnených prípadov o 117. Najviac zdokumentovaných podozrení z trestnej činnosti v priebehu roka 2005 boli podvody, sprenevery a skrátenie daní. Tab. č. 53: Vývoj trestnej činnosti podľa okresov rok 2004 rok 2005 rok 2006 Prešovský kraj Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov nad Topľou Iné Zdroj: Štatistický buletín 2004, 2005, 2006 V priebehu roka 2006 bolo v kraji zaevidovaných trestných činov. V porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný pokles trestných činov o Nárast trestných činov bol zaznamenaný iba v okresoch Medzila- 86

87 borce a Snina. Naopak, najväčší pokles prípadov trestnej činnosti oproti minulému roku sa zaznamenal v okresoch Humenné, Prešov a Svidník. Prevencia kriminality predstavuje osobitnú oblasť uplatnenia prevencie na kriminalitu ako prejav sociálnej patológie. Predstavuje vedecky zdôvodnené, zámerné, cieľavedomé, plánovité a koordinované pôsobenie na príčiny a podmienky kriminality s cieľom predísť im, odstrániť ich, alebo ich vhodnými formami a metódami pôsobenia aspoň sčasti eliminovať, prípadne ich negatívne prejavy obmedziť a súčasne podporovať vytváranie podmienok antikriminogénnych. K prevencii kriminality je potrebné pristupovať v kontexte prevencie aj iných sociálno-patologických javov. Cieľovými objektmi prevencie uskutočňovanej mimo trestného práva sú: páchatelia trestných činov, situácie trestných činov, obete trestných činov. Podľa sledovaní bol zistený nárast drogovej trestnej činnosti za posledné desaťročie na území SR. V roku 1994 bolo políciou zaznamenaných len 88 prípadov drogovej trestnej činnosti a stíhaných bolo 91 osôb. Z tohto počtu sa deti (do 15 rokov) dopustili drogovej trestnej činnosti v 8 prípadoch a mladiství v 15 prípadoch. V Bratislave bolo za prvý polrok 2004 realizovaných 367 prípadov drogovej trestnej činnosti, v Trnavskom kraji 58 prípadov, v Žilinskom 47 prípadov, v Banskobystrickom 33 prípadov, v Nitrianskom 29 prípadov, v Trenčianskom 26 prípadov, v Košickom kraji 25 prípadov a najmenej 12 prípadov zaznamenala polícia v Prešovskom kraji. V súčasnosti má krajský úrad jasne definovanú úlohu koordinátora všetkých protidrogových aktivít v regióne. V Prešovskom kraji naďalej zostáva najužívanejšou drogou alkohol, no stúpajúcu tendenciu zaznamenávame aj u nealkoholových drog, kde je dominantná marihuana (jej najväčšiu konzumáciu zaznamenávame u študentov v stredoškolskom a vysokoškolskom veku), pervitín a extáza. V rómskych komunitách je po alkohole najväčším problémom fetovanie (najmä toluén). Jednoznačne je tu potreba realizácie sociálnych terénnych programov pre užívateľov drog. Doposiaľ je pokryté iba krajské mesto Prešov, kde svoju prácu rozvíja občianske združenie RISEN v spolupráci s Gréckokatolíckou diecéznou charitou. Poslaním organizácie je sociálna terénna práca a sociálne sprevádzanie drogovo závislých osôb, osôb závislých na alkohole a ľudí v sociálnej núdzi (bezdomovci). Prešovský kraj je v porovnaní s ostatnými krajmi charakteristický menej rozvinutým obchodom s drogami, nižším počtom užívateľov nealkoholových drog, menším počtom liečených pacientov, no na druhej strane evidujeme výrazný nárast konzumácie drog a injekčných užívateľov, nárast trestnej činnosti súvisiacej s drogami a rozvíjajúci sa obchod s drogami Inštitucionálne zabezpečenie prevencie sociálno-pateologických javov v PSK Inštitúcie a organizácie, ktoré sa venujú riešeniu a predchádzaniu sociálno-patologických javov teda aj drogám: uvádzame v tabuľke č. 48. V roku 2004 zanikli okresné úrady, pričom zanikla aj funkcia koordinátora prevencie kriminality, a následne aj okresné komisie pre prevenciu protispoločenskej činnosti. Táto zmena rozbila štruktúru a systém prevencie, pretože subjekty prevencie na miestnej úrovni boli naviazané na spomínané komisie ako koordinačné orgány prevencie. Táto skutočnosť a vznik špecializovanej štátnej správy ovplyvnili aj zloženie krajskej komisie, a preto vznikla nová komisia pre prevenciu protispoločenskej činnosti, ktorá pozostáva zo zástupcov štátnej správy, samosprávy, mimovládnych organizácií, cirkví, prokuratúry, policajných zložiek a ďalších odborníkov z oblasti prevencie a sociálnej patológie. Na druhej strane bola posilnená koordinácia na regionálnej úrovni. Na Krajskom úrade v Prešove vzniklo päť pracovných pozícií na zabezpečenie výkonu agendy prevencie kriminality, prevencie, liečby a resocializácie drogových závislostí a riešenia problémov rómskych komunít. Funkcie koordinátorov prevencie na úrovni samosprávy a Policajného zboru sa nerušili a ani nemenili. To znamená trinásť koordinátorov ostalo na mestských úradoch, sídlach zrušených okresov a sedem preventistov na krajskom a okresných riaditeľstvách Policajného zboru. Zlúčená bola prevencia kriminality a prevencia drogových závislosti do prevencie protispoločenskej činnosti. Pozornosť bola zameraná na miestnu samosprávu, kde sa začala tvoriť nová sieť koordinátorov prevencie protispoločenskej činnosti v regióne V roku 2005 bola posilnená pozícia samosprávy, kde sa na všetkých 23 mestách nášho kraja vytvorila pozícia koordinátora prevencie protispoločenskej činnosti. Jeho úlohou je o. i. tvorba bezpečnostných projektov a programov mesta a koordinácia aktivít v tejto oblasti. 87

88 Tab. č. 54: Inštitúcie a organizácie zaoberajúce sa riešením a predchádzaniu sociálno-patologických javov Oblast koordinačný orgán Zariadenia štátna správa Krajský úrad, Prešov - koordinátor pre drogy a drogové záležitosti * kluby abstinentov liečba prevencia resocializácia všeobecná poradenstvo psychiatrické zariadenia krízové osvetové strediska neštátne orgány zariadenia iné A -klub, Bardejov Gréckokatolícka diecézna charita - Klub KAHAN, Prešov Klub abstinentov KLUS, Poprad Klub abstinentov pri Mestskej organizácii kultúry a športu v Starej Ľubovni KLUS, Humenné KOČ. STANICA 1, KRUCIATA - OSLOBODENIE ČLOVEKA, Levoča Fakultná nemocnica s poliklinikou A. Reimana, Prešov Nemocnica s poliklinikou, A. Leňa, Humenné Nemocnica s poliklinikou, Kežmarok Nemocnica s poliklinikou, Levoča Nemocnica s poliklinikou, Medzilaborce Nemocnica s poliklinikou, Snina Nemocnica s poliklinikou, Statará Ľubovňa Poradňa PON, Prešov Hornošarišske osvetové stredisko, Bardejov Hornozemplínske osvetové stredisko, Vranov nad Topľou Ľubovnianske osvetové stredisko, Stará Ľubovňa Podduklianske osvetové stredisko, Svidník Podtatranske osvetové stredisko, Poprad Šarišske osvetove stredisko, Prešov Vihorlatske osvetové stredisko, Humenné Grécko-katolícka diecézna charita - Sociálne centrum, Prešov MAJÁK Poprad, občianske združenie PRO FAMILIA, občianske združenie, Humenné RS "REZONAL" - Dom života bez drog, Zlatá Baňa Inštitút Krista Veľkňaza, Žakovce Gréckokatolícka diecézna charita - Resocializačné stredisko Dom charitas, Prešov Gréckokatolícka diecézna charita - Domov nádeje, Prešov Gréckokatolícka diecézna charita - Nocľaháreň Archa, Prešov samospr. org. Prešovský samosprávny kraj, Prešov ** pedagogické a psychologické Gréckokatolícka diecézna charita - Resocializačný systém Cesta k domovu, Prešov Centrum výchovnej a psycholog. prevencie a pedagogicko-psycholog. poradňa,levoča Krajská pedagogicko-psychologická poradňa, Prešov Pedagogicko-psychologická poradňa: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou ÚPSVR - referát poradporadensko-psychologických služieb, detašované pracovisko: Snina, Sabinov, Sobrance, ÚPSVR - referát poradporadensko-psychologických služieb, územné pracovisko: Bardejov, Humenné, Poprad, Stará Ľubovňa, Vranov nad Topľou ÚPSVR - referát poradporadensko-psychologických služieb: Prešov, Svidník Regionálny úrad verejného zdravotníctva: Bardejov, Humenné, Poprad, Prešov, Stará Ľubovňa, zdravotnícke Svidník, Vranov nad Topľou Gréckokatolícka diecézna charita - Agentúra podporovaného zamestnávania pri RS CKD, Prešov sociálne ÚPSVR: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Poprad, Prešov, Stará Ľubovňa, Svidník, Vranov nad Topnou * neusmerňuje ich metodicky, ale len v rámci implementácií programov Národného boja proti drogám ** zriaďovateľ zariadení v rámci sociálno-právnej ochrany a kurately a sociálnej pomoci Zdroj: 88

89 4 Zdravie a zdravotná starostlivosť Sieť zdravotníckych zariadení je definovaná sústavou štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadení, ktoré sú usporiadané v takom počte, zložení a takej distribúcii, ktorá vytvára podmienky pre zabezpečenie štátom garantovanej zdravotnej starostlivosti. Sieť zdravotníckych zariadení tvoria zariadenia, ktoré sú v zmysle ustanovenia 24 ods. 1 zákona NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov zaradené do sústavy zdravotníckych zariadení. Základnou funkciou siete zdravotníckych zariadení je zabezpečiť dostupnosť jednotlivých druhov zdravotných starostlivostí, jej následnosť, nadväznosť, kvalitu aj bezpečnosť pri rešpektovaní jestvujúcich zdrojov a nákladovej efektivity. Rozdiely v kapacite zariadení zdravotníckej starostlivosti medzi okresmi regiónu nie sú celkovo príliš výrazné. Odrážajú rozdielnu sídelnú štruktúru a tiež regionálnu pôsobnosť zdravotníckych zariadení. 4.1 Zdravotný stav obyvateľstva v PSK Prehľad vybraných ukazovateľov zdravotného stavu podľa okresov PSK: Tab. č. 55: Zhubné nádory Územie Zhubné nádory hlásené ochorenia Počet Na 100 tis. obyvateľov muži Ženy muži ženy Prešovský kraj ,5 329,9 Bardejov ,6 359,0 Humenné ,4 300,3 Kežmarok ,9 363,8 Levoča ,5 376,6 Medzilaborce ,2 357,3 Poprad ,0 380,0 Prešov ,4 356,7 Sabinov ,7 291,1 Snina ,6 283,6 Stará Ľubovňa ,3 201,9 Stropkov ,7 246,8 Svidník ,5 269,1 Vranov nad Topľou ,8 333,1 Zdroj: Štatistická ročenka SR za rok 2005 Tab. č. 56: Chorí na diabetes mellitus Územie Počet Na obyvateľov spolu muži ženy spolu muži ženy Slovenská republika , , ,9 Bratislavský kraj , , ,1 Trnavský kraj , , ,0 Trenčiansky kraj , , ,9 Nitriansky kraj , , ,5 Žilinský kraj , , ,8 Banskobystrický kraj , , ,7 Prešovský kraj , , ,3 Košický kraj , ,4 5717,5 Zdroj: Štatistická ročenka SR za rok

90 Tab. č. 57: Hlásené vrodené chyby Územie Spolu živonarodené deti v tom mŕtvonarodené deti UPT Počet živonarodených s vrodenou chybou na živonarodených Slovenská republika ,2 Bratislavský kraj ,1 Trnavský kraj ,0 Trenčiansky kraj ,4 Nitriansky kraj ,8 Žilinský kraj ,9 Banskobystrický kraj ,1 Prešovský kraj ,6 Košický kraj ,3 Zdroj: Štatistická ročenka SR za rok 2005 Tab. č. 58: Prehľad zdravotnej starostlivosti Územie Zariadenia ambulantnej starostlivosti Samostatní odborní zdravotnícki pracovníci počet na obyvateľov stacionárne miesta počet na obyvateľov Slovenská republika 9 383,86 17, ,0 Bratislavský kraj 1413,32 23, ,1 Trnavský kraj 935,19 16, ,3 Trenčiansky kraj 923,15 15, ,0 Nitriansky kraj 1 160,43 16, ,3 Žilinský kraj 1183,72 17, ,7 Banskobystrický kraj 1107,25 16, ,6 Košický kraj 1428,65 18, ,5 Prešovský kraj 1232,15 15, ,1 Bardejov 97,95 12,81 8 1,1 Humenné 117,79 18, ,9 Kežmarok 86,79 13,28 Levoča 40,70 12,60 Medzilaborce 12,80 10,35 Poprad 181,01 17, ,3 Prešov 323,07 19, ,3 Sabinov 64,37 11,59 Snina 63,60 16,25 Stará Ľubovňa 62,48 12,15 4 0,8 Stropkov 25,20 12,07 Svidník 55,20 16,50 6 1,8 Vranov nad Topľou 101,19 13,01 9 1,2 Zdroj: Štatistická ročenka SR rok

91 4.2 Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti Zdravotná starostlivosť zahŕňa ambulantnú aj ústavnú zdravotnú starostlivosť vrátane kúpeľnej starostlivosti, závodnej preventívnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a lekárskej posudkovej činnosti vykonávanej ošetrujúcim lekárom a ošetrovateľskej starostlivosti. Samosprávny kraj v rámci preneseného výkonu štátnej správy vydáva povolenie na prevádzkovanie a) ambulancie, b) zariadenia na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti, c) stacionára, d) polikliniky, e) agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, f) zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek okrem zariadení, g) všeobecnej nemocnice, h) liečebne, i) hospicu, j) domu ošetrovateľskej starostlivosti, k) mobilného hospicu. Samosprávny kraj na plnenie úloh na úseku zdravotníctva ustanovuje lekára samosprávneho kraja a sestru samosprávneho kraja, ktorých vymenúva a odvoláva predseda samosprávneho kraja so súhlasom ministerstva zdravotníctva. Sestra samosprávneho kraja plní úlohy na úseku zdravotníctva vo vzťahu k poskytovaniu ošetrovateľskej starostlivosti a pôrodnej asistencie. Samosprávny kraj na plnenie úloh na úseku humánnej farmácie ustanovuje farmaceuta samosprávneho kraja, ktorého vymenúva a odvoláva predseda samosprávneho kraja so súhlasom ministerstva zdravotníctva. Pozícia sestry samosprávneho kraja a farmaceuta samosprávneho kraja v PSK nie je obsadená. Ide o prenesený výkon štátnej správy, na ktorom sa štát pozabudol od prenosu kompetencií podieľať. Nemocnice s poliklinikou, ktoré okrem nemocničnej a ambulantnej liečebno-preventívnej starostlivosti poskytujú aj špeciálnu zdravotnícku starostlivosť so spektrom vyšetrovacích a liečebných zložiek, lekársku službu prvej pomoci a dopravnú zdravotnícku službu sú lokalizované prevažne v okresných mestách. Tieto zariadenia poskytujú všetky zdravotnícke služby s využitím najnovších odborných poznatkov, no niektoré z týchto zariadení však zápasia aj s nedostatočnou technickou vybavenosťou, ktorá do istej miery obmedzuje možnosti aj kvalitu poskytovaných odborných zdravotníckych služieb. Nemocnice s poliklinikou sú s výnimkou okresu Sabinov lokalizované vo všetkých okresných mestách. Prešovský samosprávny kraj s počtom lôžok je po bratislavskom kraji na druhom mieste na Slovensku. Z celkového počtu lôžok na Slovensku dosahuje 17 %. Najvyšší počet lôžok dosahujú ústavné zariadenia v okrese Poprad (2376) a Prešov (1503). Tab. č. 59: Zariadenia ústavnej starostlivosti v PSK Územie Zariadenia ústavnej starostlivosti vrátane ambulantných častí Samostatní odborní postele ústavnej stacionárne miesta zdravotnícki pracovníci starostlivosti počet na obyvateľov počet na obyvateľov počet na obyvateľov Slovenská republika 7 860,43 14, , ,8 Bratislavský kraj 1 752,30 29, ,1 60 1,0 Trnavský kraj 514,05 9, ,4 82 1,5 Trenčiansky kraj 569,99 9, ,7 22 0,4 Nitriansky kraj 732,98 10, ,3 5 0,1 Žilinský kraj 944,46 13, , ,6 Banskobystrický kraj 913,14 13, ,3 47 0,7 Prešovský kraj 969,48 12, ,9 64 0,8 91

92 Bardejov 74,40 9, ,0 13 1,7 Humenné 86,79 13, ,8 13 2,0 Kežmarok 7,77 1, ,1 Levoča 76,50 23, ,3 13 4,0 Medzilaborce 5,00 4, ,4 Poprad 225,07 21, ,6 Prešov 305,83 18, ,6 9 0,6 Sabinov Snina 25,30 6, ,4 Stará Ľubovňa 45,79 8, ,2 16 3,1 Stropkov 5 2, ,0 Svidník 47,80 14, ,8 Vranov nad Topľou 63,83 8, ,4 Košický kraj 1 18, ,1 37 0,5 Zdroj: Štatistická ročenka SR rok 2005 V systéme ústavnej starostlivosti významným ukazovateľom je lôžková kapacita a jej využitie v zdravotníckych zariadeniach. Lôžková kapacita úrazovej chirurgie v PSK predstavuje na Slovensku 13,4 %, Prešovský kraj disponuje v rámci Slovenska lôžkovou kapacitou na oddeleniach otorinolaryngológie 13,74 %, v obore oftalmológia disponuje kapacitou 17,85 % na Slovensku, v prešovskom kraji je celkom 15 % lôžkovej kapacity klinickém onkológie. Na oddelení anesteziológie posteľová kapacita v PSK predstavuje 12,79% v celoslovenskom meradle, fyziatria 14,2%, na úseku neurochirurgie nedisponuje žiadnou posteľou, plastickej chirurgie 5%, radiačnej onkológie 14,8% (z 385 postelí), kardiológie 10%,neonatológie 16,38%, geriatrie 20%, maxilofaciálna chirurgia 13, 7%, geronto psychiatria žiadne lôžko, doliečovacie zariadenia 29%, novorodenecké 23%, oddelenie dlhodobo chorých len 11%, paliatívna starostlivosť 18,58%. Tab. č. 60: Využiteľnosť postelí rok 2005 Oddelenie: Anesteziológia a intenzívna medicína Počet Počet postelí spol u z toho pre detskú starostliv osť Počet hospitalizov aných Počet ošetrovacích dní Priemern ý ošetrova cí čas (dni) Využitie postelí v dňoch NsP Sv. Jakuba, n.o. Bardejov, Bardejov ,8 245,0 67,1 NsP Andreja Leňa Humenné, Humenné ,1 236,5 64,8 Nemocnica Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku n.o., Kežmarok ,9 169,4 46,4 Všeobecná nemocnica s poliklinikou Levoča, a.s., Levoča ,0 193,6 53,0 Ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy, Vysoké Tatry ,1 254,5 69,7 NsP Poprad, Poprad ,1 248,6 68,1 Fakultná NsP J.A.Reimana v Prešove, Prešov ,0 190,6 52,2 NsP Snina, Snina ,9 189,5 51,9 Ľubovnianska nemocnica, n. o., Stará Ľubovňa ,1 179,5 49,2 NsP arm.generála Ludvíka Svobodu Svidník, Svidník ,9 246,2 67,5 NsP Vranov nad Topľou, Vranov nad Topľou ,4 305,0 83,6 % 92

93 Oddelenie: Fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia Počet Počet postelí z toho pre spolu detskú starostli vosť Počet hospitalizova ných Počet ošetrovacích dní Využitie postelí Priemerný ošetrovací čas (dni) v dňoch % NsP Sv. Jakuba, n.o. Bardejov, Bardejov ,7 305,3 85,0 M.V. Medicínske centrum spol. s r.o., Humenné ,8 231,6 63,5 NsP Poprad, Poprad ,4 186,5 51,5 Ľubovnianska nemocnica, n. o., Stará Ľubovňa ,0 294,9 84,0 NsP arm.generála Ludvíka Svobodu Svidník, Svidník ,8 289,6 79,3 NsP Vranov nad Topľou, Vranov nad Topľou ,9 280,8 80,2 Oddelenie: Plastická chirurgia Fakultná NsP J.A.Reimana v Prešove, Prešov ,0 175,2 48,0 Radiačná onkológia Fakultná NsP J.A.Reimana v Prešove, Prešov ,0 327,0 89,6 Kardiológia Fakultná NsP J.A.Reimana v Prešove, Prešov ,7 265,5 72,7 Maxilofaciálna chirurgia Fakultná NsP J.A.Reimana v Prešove, Prešov ,6 178,2 48,8 MINERAL-SLOVAKIA, s.r.o., Prešov ,3 8,0 2,2 Oddelenie: Neonatológia NsP Sv. Jakuba, n.o. Bardejov, Bardejov ,5 289,6 79,3 NsP Andreja Leňa Humenné, Humenné ,4 238,3 65,7 Fakultná NsP J.A.Reimana v Prešove, Prešov ,6 288,2 79,0 Oddelenie: Geriatria NsP Sv. Jakuba, n.o. Bardejov, Bardejov ,8 271,9 76,6 NsP Poprad, Poprad ,8 236,6 65,6 Fakultná NsP J.A.Reimana v Prešove, Prešov ,7 338,2 92,7 Nemocnica Stropkov, s.r.o., Stropkov ,2 255,3 69,9 NsP arm.generála Ludvíka Svobodu Svidník, Svidník ,6 293,8 80,5 Oddelenie: Doliečovacie Všeobecná nemocnica s poliklinikou Levoča, a.s., Levoča ,6 297,6 81,5 NsP Medzilaborce, Medzilaborce ,5 77,0 21,1 Fakultná NsP J.A.Reimana v ,1 103,9 38,8 93

94 Prešove, Prešov MINERAL-SLOVAKIA, s.r.o., Prešov ,1 203,6 55,8 NsP Snina, Snina ,9 153,4 42,0 Ľubovnianska nemocnica, n. o., Stará Ľubovňa ,6 289,3 81,7 Nemocnica Stropkov, s.r.o., Stropkov ,5 206,2 56,5 NsP arm.generála Ludvíka Svobodu Svidník, Svidník ,0 308,3 84,5 NsP Vranov nad Topľou, Vranov nad Topľou ,7 288,9 80,9 Oddelenie: Novorodenecké postele Počet Počet postelí z toho pre spolu detskú starostli vosť Počet hospitalizova ných Počet ošetrovacích dní Priemerný ošetrovací čas v dňoch Využitie postelí v dňoch % Nemocnica Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku n.o., Kežmarok ,5 229,2 62,8 Všeobecná nemocnica s poliklinikou Levoča, a.s., Levoča ,4 206,7 56,6 NsP Poprad, Poprad ,3 207,2 56,8 NsP Snina, Snina ,9 191,7 52,5 Ľubovnianska nemocnica, n. o., Stará Ľubovňa ,2 262,9 72,0 NsP arm.generála Ludvíka Svobodu Svidník, Svidník ,9 281,2 77,0 NsP Vranov nad Topľou, Vranov nad Topľou ,3 259,0 70,9 Oddelenie: Dlhodobo chorých NsP Sv. Jakuba, n.o. Bardejov, Bardejov ,7 294,2 81,9 LDCH Humenné, Humenné ,7 254,0 69,6 Nemocnica Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku n.o., Kežmarok ,0 244,4 67,0 Fakultná NsP J.A.Reimana v Prešove, Prešov ,6 302,7 82,9 MEDICAL - CARE s.r.o., Prešov ,7 145,8 59,9 OZAC, spol. s.r.o. Prešov, Prešov ,0 246,1 67,4 Ľubovnianska nemocnica, n. o., Stará Ľubovňa ,9 259,1 73,2 Nemocnica Stropkov, s.r.o., Stropkov ,0 216,2 59,2 Oddelenie: Paliatívna medicína M.V. Medicínske centrum spol. s r.o., Humenné ,1 141,1 38,6 Spišská katolícka charita, Spišská Nová Ves ,5 76,6 20,9 Nemocnica Stropkov, s.r.o., Stropkov ,3 108,3 29,7 Zdroj: MZ SR 94

95 Podľa uvedenej tabuľky sa využiteľnosť postelí hýbe, v závislosti od nemocnice a oddelení, od 40 do 90%. Posteľový fond v prešovskom kraji v priebehu rokov 2005 a 2006 prešiel určitým systémom redukcie, s prihliadnutím na transformačný proces a úsporu nákladov. Zmena posteľového fondu predstavuje úbytok v PSK 74 postelí, pokiaľ v celoslovenskom meradle ubudlo len 32 postelí Zamestnanci v zdravotníctve Z uvedenej tabuľky (Tab. č. 55) vyplýva, že PSK je v uvedených ukazovateľoch (počet lekárskych miest na dospelých/detí) na tom v rámci SR najhoršie z krajov. Tab. č. 61: Počet lekárskych miest Územie Všeobecná zdravotná starostlivosť o dospelých počet lekárskych miest na dospelých Všeobecná zdravotná starostlivosť o deti a dorast počet lekárskych miest na detí Slovenská republika 1 986,27 4, ,20 8,60 Bratislavský kraj 244,06 4,98 122,10 10,83 Trnavský kraj 219,37 5,04 113,17 9,57 Trenčiansky kraj 217,32 4,60 115,45 8,98 Nitriansky kraj 255,09 4,55 135,27 9,13 Žilinský kraj 239,80 4,57 140,45 8,28 Banskobystrický kraj 245,48 4,79 128,86 8,85 Prešovský kraj 244,90 4,22 150,35 6,90 Bardejov 15,90 2,85 10,80 5,22 Humenné 23,00 4,70 17,00 10,85 Kežmarok 14,00 3,18 14,25 6,67 Levoča 12,00 5,17 6,50 7,14 Medzilaborce 3,30 3,42 2,80 10,29 Poprad 32,63 4,14 21,70 8,47 Prešov 60,00 4,95 29,40 6,86 Sabinov 14,00 3,73 7,00 3,89 Snina 14,00 4,75 5,60 5,79 Stará Ľubovňa 17,82 5,04 12,00 7,45 Stropkov 5,00 3,22 5,00 9,37 Svidník 10,00 4,02 6,30 7,36 Vranov nad Topľou 23,25 4,19 12,00 5,39 Košický kraj 320,25 5,52 154,55 8,06 Zdroj: Štatistická ročenka SR za rok 2005 Na území Prešovského kraja sú lokalizované odborné liečebné ústavy zamerané na liečenie tuberkulóznych a respiračných chorôb ŠUDTaRCH - Dolný Smokovec, Ústav TARCH Kvetnica (225 lôžok), OLÚRCH - Nový Smokovec, OLÚRCH -Tatranská Kotlina (180 lôžok), Wolkerov OLÚTaRCH - Tatranská Polianka, ÚTPCHaHCH - Vyšné Hágy (450 lôžok) a Vojenský ústav pre choroby pľúcne - Nová Polianka. Kúpeľná starostlivosť lokalizovaná v tatranskej oblasti na horné dýchacie cesty sa vykonáva v kúpeľných liečebniach Kúpele Horný Smokovec a.s., Kúpele Lučivná a.s., Kúpele Nový Smokovec a.s., Kúpele Štrbské Pleso a.s. Významnými kúpeľnými miestami sú i Bardejovské kúpele a.s. a Kúpele Vyšné Ružbachy a.s. Okrem týchto uvedených zdravotníckych zariadení na území Prešovského samosprávneho kraja ústavnú zdravotnú starostlivosť poskytuje aj neštátne zdravotnícke zariadenie Rehabilitačný a doliečovací ústav OÁZA v Prešove s celovým počtom 44 lôžok. Do zoznamu detských sanatórií patria Denné detské sanatórium rehabilitačné v Kežmarku a Denné detské sanatóriu neurologických ochorení a pre zdravotne postihnuté deti. Ďalšími zdravotníckymi zariadeniami sú 95

96 Liečebňa pre dlhodobo chorých v Bardejove, Liečebňa pre dlhodobo chorých v Humennom a Centrum pre liečbu drogových závislostí v Podskalke Humenné. Vzhľadom na prognózu demografického vývoja, ktorá predpokladá zvýšenie podielu osôb vyšších vekových skupín na celkovom počte obyvateľov, najvyššiu kapacitu postelí je potrebné zabezpečiť v liečebniach pre dlhodobo chorých Materiálno-technický stav zdravotníckych zariadení Materiálno technický stav zdravotníckych zariadení v PSK možno chrakterizovať nasledovne. Prevažnú väčšinu pacientov z regiónu ošetrujú regionálne zdravotnícke zariadenia. Spektrum pacientov je široké, zahŕňa ale aj najťažších, a teda aj finančne veľmi náročných pacientov. Na ekonomiku zdravotníckych zariadení vplývajú výrazne vysoké prevádzkové náklady vyplývajúce z používania zastaranej prístrojovej techniky, nízkej až prakticky nulovej úrovne využívania informačných technológií, vysokej energetickej náročnosti budov. Sieť regionálnych zdravotníckych zariadení nebola adekvátne rekonštruovaná z hľadiska stavebno-technického stavu, modernizovaná, je dlhodobo podfinancovaná a pritom masívne využívaná obyvateľstvom. Je predpoklad, že po modernizácii poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa zvýši úroveň a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti pre širokú skupinu obyvateľov regiónu, čo bude mať pozitívny dopad na ekonomiku zdravotníckych zariadení, možnosť ich ďalšieho rozvoja a následne aj na zlepšovanie zdravotného stavu celej populácie. Zastaranosť zdravotníckych zariadení sa prejavuje aj v nízkej úrovni poskytovania služieb, ktoré súvisia úzko s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ide o celkovo nízky hygienický štandard, slabú úroveň stravovacích prevádzok a práčovní. Táto situácia vyžaduje intervenciu s cieľom zlepšiť kvalitu a umožniť poskytovateľom dosiahnuť európsku úroveň. Kvalitným vybavením sa zrýchli a spresní diagnostika, zdravotná starostlivosť bude poskytovaná v dôstojnejších podmienkach Nevyhovujúci technický stav zdravotníckych zariadení sa prejavuje v: - energetickej náročnosti prevádzok - zastaralej diagnostickej technike - nedostatočnom využívaní informačných technológií - zastaralom lôžkovom fonde - nedostatočnom odmeňovaní zamestnancov. 96

97 5 Kultúra 5.1 Kultúrne zariadenia Odborné zázemie pre kultúru na území prešovského kraja vytvára stabilná sieť kultúrnych zariadení na úrovni kraja, miest a obcí, ktoré sú z hľadiska množstva i kvality porovnateľné s priemerom SR. Prešovský samosprávny kraj vytvára pre rozvoj kultúry v kraji finančné, koncepčné a legislatívne predpoklady a reaguje na záujmy obyvateľstva a aktuálne potreby kultúrnych subjektov. Sieť kultúrnych zariadení, ktoré charakterizujú kultúru regiónu, miest a obcí tvoria divadlá, kiná, prírodné amfiteátre, múzeá, galérie, regionálne osvetové strediská, kultúrne domy, knižnice, domy mládeže, hvezdárne a planetária, ako aj zoologické a botanické záhrady. Prešovský samosprávny kraj je zriaďovateľom 28 kultúrnych zariadení (8 múzeí, 7 osvetových zariadení, 7 knižníc, 2 hvezdárne, 2 galérie a 2 divadlá). Medzi kultúrne organizácie zriadené štátom patria Slovenské národné múzeum (pobočky: Spišské múzeum v Levoči a Múzeum ukrajinsko rusínskej kultúry vo Svidníku), Slovenská národná galéria expozícia v kaštieli v Strážkach, Slovenské technické múzeum areál Solivaru v Prešove, Vojenské múzeum vo Svidníku, Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici a Štátna vedecká knižnica v Prešove. Medzi mestskými a obecnými kultúrnymi zariadeniami dominujú rôzne mestské kultúrne centrá, parky kultúry a oddychu, mestské a obecné knižnice, ale aj múzeá a galérie. Významné postavenie majú občianske aktivity rôzne umelecké záujmové združenia (folklór, hudba, tanec, divadlo, výtvarné umenie a pod.) a súkromné kultúrne zariadenia hudobné skupiny, galérie (napr. MIRO v Snine). Tab. č. 62: Kultúrne zariadenia zriadené PSK Regionálne osvetové strediská a hvezdárne 1. Šarišské osvetové stredisko v Prešove 2. Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom 3. Hornozemplínske osvetové stredisko vo Vranove nad Topľou 4. Hornošarišské osvetové stredisko v Bardejove 5. Podduklianske osvetové stredisko vo Svidníku 6. Ľubovnianske osvetové stredisko v Starej Ľubovni 7. Podtatranské osvetové stredisko v Poprade 8. Hvezdáreň a planetárium v Prešove 9. Vihorlatská hvezdáreň v Humennom Regionálne knižnice 10. Knižnica P.O. Hviezdoslava v Prešove 11. Vihorlatská knižnica v Humennom 12. Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou 13. Okresná knižnica Davida Gutgesela v Bardejove 14. Podduklianska knižnica vo Svidníku 15. Ľubovnianska knižnicaa v Starej Ľubovni 16. Podtatranská knižnica v Poprade Múzeá a galérie 17. Krajské múzeum v Prešove 18. Vihorlatské múzeum v Humennom 19. Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou 20. Šarišské múzeum v Bardejove 21. Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni 97

98 22. Múzeum v Kežmarku 23. Podtatatranské múzeum v Poprade 24. Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach 25. Šarišská galéria v Prešove 26. Tatranská galéria v Poprade Divadlá 27. Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove 28. Divadlo Jonáša Záborského v Prešove Zdroj: PSK V rámci rozvoja kultúrnych aktivít je veľká pozornosť venovaná aktivitám využívania voľného času obyvateľstvom regiónu s dôrazom na stimuláciu rozvoja medzinárodnej kultúrnej spolupráce. Nezastupiteľnú úlohu tu má spolková a záujmová činnosť obyvateľov. Táto je v rámci kraja pravidelne podporovaná rôznymi formami a osobitne sú podporované regionálne postupové a národné prehliadky v oblasti neprofesionálneho umenia. V záujme kraja je podpora ľudových tradícií, ktoré sú významné tak pre identifikáciu obyvateľov s územím, ako aj pre zvýšenie atraktivity z hľadiska cestovného ruchu. V Prešovskom kraji je registrovaných viacero folklórnych súborov, ktoré prezentujú ľudové tradície, zvyky a obyčaje regiónov kraja a usporadúvajú pravidelne folklórne slávnosti a podujatia to: - Folklórny festival v Kružľove, vo Vyšnom Mirošove, v Giraltovciach a v Dubovej, - Spišské folklórne slávnosti v Spišskom Podhradí, - Podvihorlatské folklórne slávnosti v Snine, - Šarišské slávnosti v Raslaviciach, - Zamagurský folklórny festival Červený Kláštor, - Slávnosti kultúry Ukrajincov a Rusínov vo Svidníku, ďalšie hudobné podujatia (Vranovská hudobná jeseň a i.), ako aj trhy remesiel (Svidník, Kežmarok, Levoča, Sabinov) a iné. Z každoročne sa opakujúcich s významom nadregionálnym až medzinárodným, sú kultúrne podujatia uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tab. č. 63: Kultúrne podujatia nadregionálneho významu názov podujatia miesto mesiac Národný výstup na Kriváň Vysoké Tatry august Popradská hudobná jar Poprad marec Zima z Tatier odchádza - karneval Štrbské Pleso apríl Popradský dostavník - súťaž folklórnych a country skupín Poprad máj Otvorenie letnej turistickej a kúpeľnej sezóny Starý Smokovec, Tatranská Lomnica, Štrbské Pleso jún Tatranské kultúrne leto Vysoké Tatry júl Mengusovské rodeo Mengusovce júl Medzinárodný výstup mládeže na Rysy Vysoké Tatry august Jazýček - džezový festival Poprad november Otvorenie letnej turistickej sezóny Spišský hrad máj Medzinárodný folklórny festival Rusínov a Ukrajincov Kamienka jún Hradné dni, hrad Stará Ľubovňa Stará Ľubovňa júl Šarišské slávnosti piesní a tancov Raslavice jún Rolandove hry - mestské hry Bardejov júl Jazz Prešov - medzinárodný džezový festival Prešov november Regionálne folklórne slávnosti Rusínov - Ukrajincov Humenné jún 98

99 Zásadné problémy, s ktorými sa stretávajú kultúrne zariadenia v kraji sú hlavne v oblasti finančného zabezpečenia činnosti, obnovy technického vybavenia, údržby a rekonštrukcie budov, nákup a ošetrovanie zbierok, kníh (múze, galérie a knižnice), pokles počtu pracovníkov (nízke priemerné mzdy, vysoký vekový priemer). Následkom toho sa znižuje kvalita a odborná úroveň ponúkaných služieb v oblasti kultúry. Z hľadiska porovnávania kultúrnych zariadení prešovského kraja, konkrétne divadlá, kultúrno osvetové zariadenia, múzeá a galérie v základných ukazovateľoch a to: 1.stále objekty (expozície, scény, zariadenia), 2. produkty (výstavy, podujatia, predstavenia), 3. návštevnosti a špeciálne v prípade kultúrnych zariadení počtu členov záujmových kolektívov je situácia v rámci kraja a v porovnaní so Slovenskom nasledovná: Divadlá: Počet scén ostáva za posledné tri roky nezmenený (5),počet predstavení mierne stúpa, počet návštevnosti má klesajúcu tendenciu. V rámci SR počet scén mierne klesá, počet predstavení rovnako ako v kraji mierne klesá, počet návštevnosti má rovnako klesajúcu tendenciu. Kultúrne zariadenia: Kým počet kultúrnych zariadení v kraji výraznejšie klesol, v rámci SR stúpol. Počet podujatí má aj na úrovni SR, aj na úrovni kraja klesajúcu tendenciu, počet členov záujmových umeleckých kolektívov má v rámci SR mierne stúpajúcu tendenciu, v prešovskom kraji počet klesá. Múzeá: Majú zo všetkých kultúrnych zariadení najvyššiu návštevnosť. Počet expozícií ostáva za posledné 3 roky nezmenený, v rámci SR na stúpajúci trend, počet výstav sa v zásade na Slovenskej úrovni nemení, na úrovni kraja klesá. Návštevnosť na úrovni SR sa v zásade nemení, v rámci kraja mierne stúpla. Gelérie: Počet expozícií na úrovni kraja ostáva nezmenený, v rámci Slovenska za posledné 3 roky klesá. Realizované výstavy v kraji stúpajú, na úrovni Slovenska majú mierny klesajúci trend. Z hľadiska počtu návštevnosti v rámci SR tento počet klesá, v rámci kraja stúpa. Návštevnosť u rôznych kultúrnych subjektov kraja je rôzna od poklesu (divadlá) po mierne zvyšovanie (múzeá, galérie). S počtom návštevníkov do prvej dvadsiatky najnavštevovanejších kultúrnych zariadení na Slovensku patrí Ľubovnianske múzeum s kultúrnou pamiatkou - hradom Stará Ľubovňa. Zvýšenú návštevnosť zaznamenalo Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, Divadlo Jonáša Záborského v Prešove, tradične vysoký počet návštevníkov si udržiava Hornošarišské múzeum v Bardejove. Nárast návštevníkov čitateľov zaznamenali knižnice v Poprade a v Bardejove. Jedným zo základných problémov knižníc je dopĺňanie knižničného fondu. Kým Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou aj Okresná knižnica Dávida Gutgesela v Bardejove získali na nákup kníh finančné prostriedky od spoločnosti US Steel Košice, knižničný fond rozširuje aj Ľubovnianska knižnica v Starej Ľubovni, Podtatranská knižnica si svoj knižničný fond rozšírila o zväzkov vďaka grantu z Ministerstva kultúry a pomoci od mesta Poprad. To knižnici prispelo sumou 3 koruny na jedného obyvateľa. Aj mesto Prešov v minulom roku poskytlo pre Knižnicu Pavla Országha Hviezdoslava 200 tisíc korún na nákup literatúry. Negatívnou skutočnosťou pre kultúrne zariadenia sú výrazne nízke hodnoty percentuálnych podielov Prešovského kraja hlavne na celkovom počte divadiel a stálych scén v rámci Slovenskej republiky. Pozitívnou skutočnosťou sú naopak veľmi vysoké, resp. vysoké hodnoty percentuálnych podielov Prešovského kraja na celkovom počte verejných knižníc resp. registrovaných používateľov týchto knižníc v rámci Slovenskej republiky. Nedostatok nových aktuálnych kníh v knižniciach síce spôsobuje pomalý pokles počtu výpožičiek, ale narastá počet návštevníkov, ktorí využívajú nové informačné zdroje každá knižnica poskytuje verejný prístup do siete internet Financovanie kultúrnych zariadení Na činnosť kultúrnych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja bol v roku 2006 určený celkový objem takmer 180 mil. Sk. Krajská samospráva má vo svojej priamej pôsobnosti 28 inštitúcií - 8 múzeí, 7 osvetových zariadení, 7 knižníc, 2 hvezdárne, 2 galérie a 2 divadlá. Divadlám smeruje viac ako tretina z celkového rozpočtu pre oblasť kultúry. Pre múzeá a galérie je určená asi štvrtina rozpočtu, pre osvetové strediská a hvezdárne bolo plánovaných necelých 18 percent a pre sedem knižníc asi 22 percent celkového rozpočtu kultúrnych zariadení PSK. 99

100 Kapitálové výdavky v roku 2005 dosiahli takmer 29 mil. Sk, aj keď pôvodne sa počítalo len s čiastkou 14 mil. Sk. Požiadavky na kapitálové výdavky sú však niekoľkonásobne vyššie, dosahujú takmer 68 miliónov korún, vzhľadom na dlhodobo nízke rozpočty organizácie nedokážu zabezpečovať údržbu objektov. Požiadavky na riešenie havarijných stavov kultúrnych zariadení presahujú objem 27 miliónov korún. Medzi finančne najnáročnejšie problémy patrí rekonštrukcia výstavnej haly Krajského múzea v Prešove v objeme 8 mil. Sk, sťahovacie motorové vozidlo Divadla Jonáša Záborského za 4,5 mil. Sk, odvlhčenie objektov Vlastivedného múzea v Hanušovciach (2,4 mil. Sk) a Vihorlatského múzea v Humennom (1,7 mil. Sk) a výmena okien v Tatranskej galérii v Poprade (2,1 mil. Sk) a v Podtaranskom múzeu v Poprade (1,8 mil. Sk). Na narušené hradby a statiku upozorňuje Ľubovnianske múzeum, ktoré na rekonštrukciu obnovy hradu Ľubovňa žiada 1,5 mil. Sk. Vzhľadom na to, že dotácia zriaďovateľa (Prešovského samosprávneho kraja) je určená len na mzdy a bežné výdavky, na svoju činnosť musia organizácie získavať mimorozpočtové prostriedky z rôznych grantových schém a programov. V tomto roku zatiaľ získali granty v celkovom objeme 14 mil. Sk. Múzeá a galérie takýmto spôsobom získali 6,5 mil. Sk, osvetové strediská a hvezdárne 6,3 mil. Sk a knižnice 942 tisíc korún na bežnú prevádzku. V rámci investícií získali prostredníctvom rôznych grantových schém zatiaľ 4 milióny korún. Najviac finančných prostriedkov získalo Podduklianske osvetové stredisko vo Svidníku (2,29 mil. Sk), Vihorlatské múzeum v Humennom (2,06 mil. Sk), Hvezdáreň a planetárium Prešov (1,75 mil. Sk), Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach (1,73 mil. Sk). Všetky kultúrne zariadenia v kraji žiadajú odpustenie dane z nehnuteľností. Služby totiž poskytujú obyvateľom regiónu a jeho návštevníkom. Výška dane a prístup mestskej samosprávy sa však líši v každom meste. Pre zachovanie kultúrnych tradícií navrhujú riaditelia kultúrnych inštitúcií vytvoriť fond na podporu mienkotvorných podujatí krajského formátu. 5.2 Kultúrne dedičstvo Región Prešovského kraja, ktorý v zásade pokrýva historické územie stredného a horného Spiša, Šariša a horného Zemplina, je mimoriadne bohatý na kultúrno-historické pamiatky. Pamiatkový fond je tvorený národnými kultúrnymi pamiatkami (NKP) a pamiatkovými územiami (PÚ). Aktuálny stav NKP k za Prešovský kraj je 2658 nehnuteľných kultúrnych pamiatok a tie majú 3439 pamiatkových objektov (PO). Počet hnuteľných kultúrnych pamiatok je 3656 s počtom pamiatkových predmetov Tab. č. 64: Evidencia nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok k Okres PO KP Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov nad Topľou Prešovský kraj SR

101 Tab. č. 65: Zoznam hnuteľných pamiatok k Okres PP KP Bardejov Graf č. 66: Evidencia kultúrnych pamiatok Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov nad Topľou Prešovský kraj SR Bardejov Humenné Graf č. 67: Evidencia kultúrnych pamiatok Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov nad Topľou Evidencia nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok k PO Evidencia nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok k KP PP KP Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov nad Topľou 101

102 Za najhodnotnejšie národné kultúrne pamiatky (NKP) v Prešovskom kraji s nadregionálnym významom je možné považovať Spišský hrad, farský kostol sv. Jakuba s dielom Majstra Pavla v Levoči a drevené kostolíky na úpätí Východných Karpát v severovýchodnej časti regiónu. V rámci územia Prešovského kraja sa nachádzajú dve lokality zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO: a) Spišský hrad a pamiatky jeho okolia lokalita bola zapísaná na základe rozhodnutia 17. zasadnutia Výboru svetového dedičstva pri UNESCO v roku 1993 v kolumbijskej Cartagene. Urbanisticko krajinársky komplex tvoria NKP Spišský hrad, NKP Kostol sv. Ducha v Žehre, MPR Spišská Kapitula, PZ Spišské Podhradie, národná prírodná rezervácia (NPR Dreveník) a NPR Sivá brada. Lokalita svetového dedičstva Spišský hrad a pamiatky okolia sa rozprestierajú na územiach dvoch krajov prešovského a košického, správcom je však Spišské múzeum v Levoči. b) Historické jadro mesta Bardejov lokalita bola zapísaná na základe rozhodnutia 24. zasadnutia Výboru svetového dedičstva pri UNESCO v roku 2000 v austrálskom Cairns. Územie lokality zapísanej do Svetového dedičstva je totožné s ochranným pásmom MPR Bardejov zahŕňajúcej i areál židovského suburbia. Tieto celosvetovo významné lokality sú spolu s ďalšími pamiatkovými objektmi ako pamiatkové rezervácie (9 pamiatkových rezervácií, z toho 7 mestského typu a 2 ľudového staviteľstva) a pamiatkové zóny v mestách kraja (5 mestského, 3 vidieckého typu, 1 špeciálna, ďalšie 3 navrhnuté na vyhlásenie), hradov (hrad Stará Ľubovňa, Kežmarský a Šarišský hrad) a ich zrúcanín skanzenov (Bardejov, Humenné, Stará Ľubovňa, Svidník) majú veľký význam z hľadiska rozvoja cestovného ruchu. Stavebno-technický stav pamiatkového fondu je nevyhovujúci až dezolantný. Pri sledovaní 5-tich kategórií stavu pamiatok (stav dobrý, vyhovujúci, narušený, dezolátny a v obnove) je väčšina pamiatok v Prešovskom kraji v dezolátnom stave. Len tie, ktoré sú po komplexnej obnove sú v stave dobrom. Za stavebno-technický stav pamiatkového objektu a teda aj za jeho obnovu je vlastník pamiatky na svoje náklady, štát participuje grantmi, avšak tento mechanizmus nie je efektívny. Obnova pamiatok je veľmi náročný odborný, technický finančný, ale nedostatočne fungujúci proces, čoho následkom je chátranie pamiatkového fondu, potenciálu vysoko významného pre rozvoj cestovného ruchu v prešovskom kraji. 102

103 6 Technická infraštruktúra 6.1 Dopravná infrastruktura Cestná doprava V Prešovskom samosprávnom kraji je spolu km ciest, na dĺžke cestnej siete SR ( km) má kraj 17,37 % podiel. Z celkovej dĺžky cestnej siete v kraji sa cesty I. triedy podieľajú 20,2 %, cesty II. triedy 16,9 % a cesty III. triedy 61,9 %. Diaľnice majú v rámci ciest kraja iba 1 % podiel. Z celkovej dĺžky cestnej siete SR podľa tried sa cesty I. triedy v PSK podieľajú 18,66 % na celkovej dĺžke ciest I. triedy v SR, cesty II. triedy 14,02 % a cesty III. triedy 18,42 %. Diaľnice majú 9,14 % podiel na celkovej dĺžke diaľnic v SR.. Hustota cestnej siete v kilometroch na 1000 obyvateľov je 3,883 km a na 000 km² je 344 km. V porovnaní s priemernou hustotou cestnej siete SR výrazne zaostáva PSK v ukazovateli hustota diaľníc (v km na km²). V PSK je to 3,4 km na 1 000km², v SR 6,81 km na km². Celkovo sa stav cestnej infraštruktúry v PSK vyznačuje relatívne veľkou hustotou, avšak s relatívne nízkym podielom ciest vyšších tried. Prešovský kraj patrí na siedme miesto v hustote cestnej siete SR. Najnižšia hustota cestných sietí v rámci kraja je v okresoch Kežmarok a Poprad, Svidník, podstatne ovplyvnená reliéfom terénu. Dobudovanie cestných sietí v Prešovskom kraji výrazne zaostáva. Nie je vybudované diaľničné prepojenie kraja s inými regiónmi diaľnicou sú spojené iba krajské mestá Košice a Prešov. Prepojenie Prešovského kraja s hlavným mestom SR Bratislava severným ťahom je preťažené a nekvalitné, o čom svedčí aj vysoký počet dopravných nehôd. Nevyhovujúce je aj severo - južné prepojenie Prešovského kraja smerom na hranicu s Poľskou republikou a Maďarskou republikou. Obr. č. 7: Cestná sieť Prešovského samosprávneho kraja Zdroj: 103

104 Tab. č. 66: Cestná sieť SR podľa krajov NUTS 3 (diaľnice, diaľničné privádzače a cesty I.-III triedy spolu) Zdroj: MDPT SR, Užívateľský komplexný systém analýz za dopravu podľa regiónov a krajov Pozn:NUTS 3 1 Bratislavský, 2 Trnavský, 3 Trenčiansky, 4 Nitriansky, 5 Žilinský, 6 Banskobystrický, 7 Prešovský, 8 Košický Tab. č. 67:Diaľnice a diaľničné privádzače podľa krajov NUTS 3 Zdroj: MDPT SR, Užívateľský komplexný systém analýz za dopravu podľa regiónov a krajov Pozn:NUTS 3 1 Bratislavský, 2 Trnavský, 3 Trenčiansky, 4 Nitriansky, 5 Žilinský, 6 Banskobystrický, 7 Prešovský, 8 Košický Tab. č. 68: Cesty I. triedy podľa krajov NUTS 3 Zdroj: MDPT SR, Užívateľský komplexný systém analýz za dopravu podľa regiónov a krajov Pozn:NUTS 3 1 Bratislavský, 2 Trnavský, 3 Trenčiansky, 4 Nitriansky, 5 Žilinský, 6 Banskobystrický, 7 Prešovský, 8 Košický 104

105 Tab. č. 69: Dĺžka ciest a diaľnic podľa okresov v km (k ) Okres CESTY E TRASY TEM TEM-T koridory Diaľnice Diaľničné privádzač e Cesty 1.tried y BJ 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 43,670 HE 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 20,126 KK 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 30,606 LE 36,326 36,326 36,326 4,730-38,922 ML 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 PP 33,028 33,028 33,028 0,000 0,000 93,075 PO 71,858 71,858 71,858 25,256 0,506 86,426 SB 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 26,723 SV 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 39,695 SL 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 73,026 SP 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 22,134 SK 53,430 53,430 53,430 0,000 0,000 68,681 VT 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000 80,466 Zdroj: CDB (odbor 2100-Cestná databáza) Tab. č. 70: Hustota cestnej siete podľa krajov NUTS 3 Zdroj: MDPT SR, Užívateľský komplexný systém analýz za dopravu podľa regiónov a krajov Pozn:NUTS 3 1 Bratislavský, 2 Trnavský, 3 Trenčiansky, 4 Nitriansky, 5 Žilinský, 6 Banskobystrický, 7 Prešovský, 8 Košický Dopravné siete SR medzinárodnej úrovne dotýkajúce sa Prešovského kraja sú definované: v rámci hlavnej siete TINA Dopravná sieť a zariadenia v trasách multimodálnych koridorov (Transport Infrastructure Needs Assesment): - multimodálny koridor č. V a Bratislava Žilina Prešov/Košice Záhor/Čierna nad Tisou Ukrajina, lokalizovaný pre cestné komunikácie a pre trate železničnej a kombinovanej dopravy, - multimodálny koridor s pracovným názvom Pobaltský koridor vedeným v línii PR (Lublin Rzeszów) hranica PR - Vyšný Komárnik Giraltovce - Prešov hranica Košického kraja - Košice hranica MR (Miškovec Debrecen) koridor č.iv Constanca/Istanbul lokalizovaný pre cestné komunikácie a pre trate 105

106 železničnej a kombinovanej dopravy v línii: hranica PR Plaveč Prešov hranica Košického kraja - Košice hranica MR (Miškovec Debrecen), - letisko pre medzinárodnú dopravu v Poprade. v rámci doplnkovej siete TINA: - cestné prepojenie Rzeszów Vyšný Komárnik Prešov Košice Milhosť Miškolc (do doby realizácie multimodálneho Pobaltského koridoru ), - železničné prepojenie multimodálneho koridoru č.ix s Poľskom v línii PR Plaveč Prešov Košice - Kechnec MR. v rámci dopravných sieti zaradených podľa európskych dohôd (AGR, AGC, AGTC): - výhľadovo súčasť cestných komunikácií v línii Lipníky Vranov nad Topľou Humenné/Michalovce, - potenciálnym letiskom hlavnej siete Svidník. Obr. č. 8: Dopravná sieť TINA v SR Zdroj: MDPT SR, Koncepcia rozvoja kombinovanej dopravy a návrh jej finančného zabezpečenia do roku 2010 Dopravný systém SR a v ňom územie východného Slovenska zasahujú tieto medzi-štátne dopravné väzby: Európske cestné trasy: - cesta E-50 v úseku hran. ČR/SR - Drietoma - Trenčín - Žilina - Prešov - Košice - hran. SR/UA (Užhorod) - cesta E-71 v úseku Košice - Seňa hranica SR/MR (Miškolc) - cesta E-371 v úseku Prešov - Svidník - Vyšný Komárnik - hranica SR/PR (Rzeszow) - cesta E-571 v úseku Bratislava - Nitra - Zvolen - Lučenec - Košice (trasa má medzinárodný charakter v prepojení na vyššie uvedené cestné trasy) 106

107 Obr. č. 9: Napojenie Východného Slovenska na transeurópsku cestnú sieť (TEM) v roku 2003 Zdroj: výrez z mapy Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Pozn: žltá farba = členské krajiny TEM; jednoduchá čiara = schválené sekcie TEM; zdvojená čiara = sekcie brané do úvahy Tab. č. 71: Hustota a plocha cestnej siete podľa okresov (k ) Hustota cestnej siete Plocha (v m 2 ) km/km 2 km/tis.obyvateľov Diaľnice a privádzače cesty BJ 0,369 4, HE 0,287 3, KK 0,251 3, LE 0,489 5, ML 0,306 10, PP 0,273 2, PO 0,464 2, SB 0,356 3, SV 0,231 4, SL 0,372 4, SP 0,420 7, SK 0,420 6, VT 0,379 3, Zdroj: CDB (odbor 2100-Cestná databáza) 107

108 Kvalita ciest a bezpečnosť dopravy Nedostatočne rozvinutá štruktúra ciest je príčinou zhoršenia rozvojových možností v kraji, súčasne sa neúmerne zvyšujú náklady na prepravu cestujúcich a zásobovanie. Nepriaznivé geomorfologické a klimatické podmienky v kraji sú jednou z príčin zhoršovania stavebno-technického stavu ciest a zvyšujú náročnosť na opravy a údržbu cestných telies. Cestnú sieť PSK dotvárajú cesty II. a III. triedy, ktoré sú v pôsobnosti VÚC a miestne komunikácie IV. triedy v pôsobnosti lokálnej samosprávy. Cestné komunikácie II. a III. triedy, ktoré sú vo vlastníctve Prešovského samosprávneho kraja spravuje Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, ktorá sa delí na oblasti Bardejov, Humenné, Poprad, Prešov, Stará Ľubovňa, Svidník a Vranov nad Topľou. Na území PSK je z celkovej dĺžky 522,83 km ciest II.triedy 148,28 km (28,36%) v nevyhovujúcom stave a 11,74 km (2,25%) v havarijnom stave. Z celkovej dĺžky 1 919,91 km ciest III.triedy na území kraja je 33,62% v nevyhovujúcom stave a 13,39% v havarijnom stave. Najhoršia situácia je v okrese Stará Ľubovňa, kde je 69,87% ciest II.triedy v nevyhovujúcom stave a 56,36% ciest III.triedy v havarijnom stave. V okresoch Bardejov (6,04%) a Poprad (9,32%) je najviac ciest II.triedy v havarijnom stave a v okrese Svidník (62,55% nevyhovujúce) je najhoršia situácia v stave ciest III.triedy. Tab. č. 72: Stav ciest II.triedy (k ) Okres Dĺžka CK nevyhovujúci nevyhovujúci havarijný stav havarijný stav 2.triedy stav (km) stav (%) (km) (%) Bardejov 33,120 7,44 22,46 2,00 6,04 Humenné(SÚ HN) 35,851 9,79 27,31 0,04 0,11 Humenné(SÚ VV) 13,029 1,00 7,68 0,43 3,30 Kežmarok(SÚ PP) 17,422 10,50 60,27 0,40 2,30 Kežmarok(SÚ SL) 39,004 21,16 54,25 0,60 1,54 Levoča 12,959 4,75 36,65 N N Medzilaborce 82,840 13,18 15,91 0,00 0,00 Poprad 74,924 20,60 27,49 6,98 9,32 Prešov 34,584 8,87 25,65 0,09 0,26 Sabinov 0,000 0,00 0,00 0,00 0,00 Snina 61,771 16,57 26,82 0,91 1,47 Stará Ľubovňa 20,787 18,70 89,97 0,00 0,00 Stropkov 32,117 4,68 14,57 0,10 0,31 Svidník(SÚ BJ) 5,462 2,90 53,09 0,15 2,75 Svidník(SÚ SK) 3,292 2,30 69,87 0,04 1,22 Vranov nad Topľ. 55,666 5,84 10,49 0,00 0,00 Spolu PSK 522, ,282 Zdroj: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja 28,36 11,74 2,25 Tab. č. 73: Stav ciest III.triedy (k ) Okres Dĺžka CK nevyhovujúci nevyhovujúci havarijný stav havarijný stav 3.triedy stav (km) stav (%) (km) (%) Bardejov 268, ,340 45,57 28,320 10,55 Humenné(SÚ HN) 128,924 50,830 39,43 1,480 1,15 Humenné(SÚ VV) 18,108 1,170 6,46 0,000 0,00 Kežmarok(SÚ PP) 50,436 13,700 27,16 18,220 36,12 Kežmarok(SÚ SL) 72,849 5,681 7,80 48,985 67,24 108

109 Levoča 117,819 5,380 4,57 59,250 50,29 Medzilaborce 47,870 21,400 44,70 3,200 6,68 Poprad (SÚ PP) 137,739 49,280 35,78 25,030 18,17 Poprad (SÚ SL) 1,000 N N Prešov 290,349 92,600 31,89 23,040 7,94 Sabinov 145,325 44,490 30,61 5,990 4,12 Snina 84,734 29,000 34,22 0,540 0,64 Stará Ľubovňa 138,596 78,116 56,36 27,024 19,50 Stropkov 109,098 50,170 45,99 4,990 4,57 Svidník(SÚ BJ) 15,684 9,810 62,55 1,250 7,97 Svidník(SÚ SK) 137,806 45,720 33,18 3,550 2,58 Vranov nad Topľ. 155,107 25,850 16,67 6,280 4,05 Spolu PSK 1 919,91 645,537 33,62 257,149 13,39 Zdroj: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja Tab. č. 74: Počet vozidiel v cestnej doprave poľa krajov NUTS III Zdroj: MDPT SR, Uživateľský komplexný systém analýz za dopravu podľa regiónov a krajov Pozn:NUTS 3 1 Bratislavský, 2 Trnavský, 3 Trenčiansky, 4 Nitriansky, 5 Žilinský, 6 Banskobystrický, 7 Prešovský, 8 Košický Tab. č. 75: Počet dopravných nehôd poľa krajov NUTS III Zdroj: MDPT SR, Užívateľský komplexný systém analýz za dopravu podľa regiónov a krajov Pozn:NUTS 3 1 Bratislavský, 2 Trnavský, 3 Trenčiansky, 4 Nitriansky, 5 Žilinský, 6 Banskobystrický, 7 Prešovský, 8 Košický 109

110 Tab. č. 76: Počet usmrtených osôb pri dopravných nehodách podľa krajov NUTS III Zdroj: MDPT SR, Užívateľský komplexný systém analýz za dopravu podľa regiónov a krajov Pozn:NUTS 3-1 Bratislavský, 2 Trnavský, 3 Trenčiansky, 4 Nitriansky, 5 Žilinský, 6 Banskobystrický, 7 Prešovský, 8 Košický Železničná doprava Geografická poloha Slovenska v Európe jednoznačne potvrdzuje súčasnú dôležitosť pozície železničných tratí SR v celoeurópskej dopravnej infraštruktúre. Hlavné medzinárodné železničné ťahy majú priamu väzbu na železničné trate Slovenska. Infraštruktúru železničnej dopravy v SR je možné charakterizovať pomerne vysokou hustotou siete so zastaralou technológiou. Nepriaznivý stav je spôsobený najmä v dôsledku nízkej technickej úrovne a kvality technickej základne železničnej dopravy a z dôvodu jej zanedbanej údržby a nedostatočnej obnovy. V Prešovskom kraji je železničná sieť málo rozvinutá. Predstavuje 430 km tratí a 41 km tatranskej elektrickej železnice. Z toho 45 km je zdvojkoľajnených a 76 km elektrifikovaných. PSK má na celkovej dĺžke železničných tratí SR (3 626 km) 11,87 % podiel, z celoslovenského pohľadu patrí PSK v tomto ukazovateli spomedzi 8-mich krajov na 4. miesto. Hustota železničnej siete PSK v km na km² je 47,93. Priemerná hustota železničných tratí v SR je 73,94 km na km² a PSK je na poslednom mieste v tomto ukazovateli v rámci krajov SR. Trať Košice Žilina má celoštátny význam, je zaradená do medzinárodných dohôd AGC, AGTC a trať Prešov Kysak Plaveč SR/PR tvorí súčasť severno južného smeru medzinárodného významu. V železničnom uzle Prešov sa na túto napájajú trate regionálneho významu v smeroch na Bardejov, Vranov nad Topľou, Humenné, Snina, Medzilaborce. Železničné prepojenie chýba v severovýchodnej časti územia, v okresoch Stropkov a Svidník. 110

111 Obr. č. 10: Sieť železníc SR Zdroj: Železničná spoločnosť Slovensko Tab. č. 77: Železničné trate podľa krajov NUTS III Zdroj: MDPT SR, Užívateľský komplexný systém analýz za dopravu podľa regiónov a krajov Pozn:NUTS 3 1 Bratislavský, 2 Trnavský, 3 Trenčiansky, 4 Nitriansky, 5 Žilinský, 6 Banskobystrický, 7 Prešovský, 8 Košický 111

112 Tab. č. 78: Štruktúra železničných tratí podľa krajov NUTS III Zdroj: MDPT SR, Užívateľský komplexný systém analýz za dopravu podľa regiónov a krajov Pozn:NUTS 3 1 Bratislavský, 2 Trnavský, 3 Trenčiansky, 4 Nitriansky, 5 Žilinský, 6 Banskobystrický, 7 Prešovský, 8 Košický Tab. č. 79: Hustota železničných tratí podľa krajov NUTS III Zdroj: MDPT SR, Užívateľský komplexný systém analýz za dopravu podľa regiónov a krajov Pozn:NUTS 3 1 Bratislavský, 2 Trnavský, 3 Trenčiansky, 4 Nitriansky, 5 Žilinský, 6 Banskobystrický, 7 Prešovský, 8 Košický Letecká doprava Na území kraja je zaradené do siete verejných letísk SR so štatútom medzinárodného letiska len letisko Poprad. Do dnešnej podoby bolo dobudované v r Z tohto letiska sa vykonáva pravidelná i nepravidelná letecká doprava a vyhliadkové lety v rámci turistického ruchu. V r bola vykonaná komplexná rekonštrukcia odbavovacej plochy pre lietadlá. Letisko slúži ako základňa spoločnosti Air Transport Europa a Leteckej záchrannej službe. Medzinárodné letisko Poprad-Tatry je najvyššie položeným letiskom pre dopravné lietadlá v strednej Európe (leží vo výške 718 m.n.m., čo je o cca 150 m vyššie ako rakúsky Innsbruck). Podľa typu leteckej dopravy letisko zabezpečuje: 1. pravidelnú dopravu cestujúcich na krátke a stredné trate, 2. pravidelnú dopravu cestujúcich na ďiaľkových linkách (tranzit), 3. aktívny cestovný ruch - charterová doprava, 4. pasívny cestovný ruch - charterová doprava. 112

113 V roku 2006 vybavilo letisko Poprad spolu cestujúcich, čo je o 124 % viac ako za rok Za január až február 2007 prešlo letiskom takmer cestujúcich, čo je o 19 % viac ako za rovnaké obdobie minulého roka. Na náraste sa podieľala pravidelná linka do Londýna i charterové lety z Kyjeva, Moskvy a Tallinu. Letisko je otvorené celoročne, technicky je schopné vybaviť väčšinu lietadiel na krátke a stredné trate s kapacitou do cca 200 cestujúcich (napr. Airbus A320, Boeing 737, MD-83, TU-154, TU-204 a iné), pričom maximálna hodinová kapacita budovy terminálu, ktorá bola naposledy rekonštruovaná v roku 1993, je 300 cestujúcich (150 na odlet/150 na prílet). Vďaka svojej geografickej polohe (leží v blízkosti turistických centier vo Vysokých a Nízkych Tatrách, Slovenskom raji a Pieninách, ako aj historických miest Spiša a Liptova) má letisko Poprad-Tatry aj mimoriadne dobré poveternostné podmienky, často leží nad hranicou hmly a využívajú ho ako náhradné letisko lietadlá pôvodne smerujúce do Košíc, Sliača, Žiliny, či dokonca Bratislavy. Potenciálne letisko hlavnej siete podľa európskych dohôd je letisko Svidník, ktoré je zaradené v kategórii malých letísk s nepravidelnou osobnou dopravou na objednávku v rámci SR, ČR a prihraničných miest Poľska. Prevádzkovateľom je spoločnosť Dukla Air založená v r mestami Svidník, Bardejov a Bardejovskými Pozemnými Stavbami a správcom sú Technické služby mesta Svidník. Prevádzkovatelia uvažujú s rozšírením technického vybavenia letiska, vybavovacej budovy, hangárov a odbavovacej plochy. Nutná je výstavba novej prístupovej komunikácie z mesta Svidník. Potenciálnym nadregionálnym letiskom pre medzinárodnú dopravu je letisko Prešov Nižná Šebastová a letisko Kamenica nad Cirochou. Letisko Prešov Nižná Šebastová je v správe a užívaní Ministerstva obrany SR (MO SR). Okrem vojenskej cvičnej prevádzky helikoptérovej základne slúži letisko pre nepravidelné civilné lety aerotaxi a činnosti SNA. Má trávnatú verejnú prístupovú dráhu (VPD) dĺžky 1900 m. V súčinnosti s MO SR je potrebné spracovať štúdiu rozvoja spoločnej prevádzky ako potenciálne letisko medzinárodnej dopravy regionálne. Letisko Kamenica nad Cirochou je v správe MO SR. Letiskom miestneho významu je letisko Sabinov - Ražňany. Využíva sa pre nepravidelnú civilnú dopravu aerotaxi a poľnohospodárske účely. Má trávnatú VPD dĺžky 1600 m Kombinovaná doprava Dopravnú infraštruktúru kombinovanej dopravy (KD) tvoria dopravné siete, terminály a skladovacie kapacity systému. Základ tvoria železničné trate zaradené do siete tratí Dohody AGTC, ku ktorej pristúpila v roku 1994 aj SR. Dohoda stanovuje o. i. aj požadované parametre tratí a terminálov KD. Koncepciu rozvoja KD s výhľadom do roku 2010 prijala Vláda SR svojím uznesením č. 37/2001 zo 17. januára V ekonomických a územných súvislostiach Slovenska je efektívne budovanie štyroch terminálov kombinovanej dopravy medzinárodného významu v Bratislave, Žiline, Košiciach a Dobrej pri Čiernej n. Tisou. Na území Prešovského kraja sa v rámci koncepcie predpokladá len zriadenie doplnkového terminálu kombinovanej dopravy v Prešove. 113

114 Obr. č.11:železničné trate a rozmiestnenie terminálov kombinovanej dopravy cesta/železnica a cesta/voda v SR k roku 2010 Hraničné priechody Medzinárodné hraničné prechody v Prešovskom kraji: Prešovský kraj Poľská republika - Becherov Konieczna: cestný na ceste ii/545, osobná a nákladná doprava s obmedzením tovarového styku do 3,5 t celkovej hmotnosti - Lysá nad Dunajcom Niedzica: cestný na ceste II/543, osobná a nákladná doprava s obmedzením tovarového styku do 3,5 t celkovej hmotnosti - Palota Lupków: železničný, osobná a nákladná doprava bez obmedzenia tovarového styku - Tatranská Javorina Lysá Poľana: cestný na ceste I/67, osobná a medzinárodná cestná doprava bez obmedzenia tovarového styku, TIR doprava - Plaveč Muszyna: železničná osobná a nákladná doprava bez obmedzenia tovarového styku - Mníšek nad Popradom Piwniczna: cestný ťah na ceste I/68, osobná, nákladná doprava s obmedzením tovarového styku do 3,5 t celkovej hmotnosti - Vyšný Komárnik Barwinek: cestný na ceste I/73, E371, osobná a nákladná doprava, TIR doprava bez obmedzenia tovarového styku Prešovský kraj Ukrajina - Ubľa Matyj Bereznyj: cestný na ceste I/74, osobná a nákladná doprava s obmedzením tovarového styku do 3,5 t celkovej hmotnosti

115 Hraničné priechody pre malý pohraničný styk: - Nižná Polianka-Oźenna: príjazd po nevyhovujúcej ceste III/55724, peši, bicykle, motocykle do 50cm3, konské povozy - Veľká Franková-Kacwin: príjazd po neupravenej poľnej ceste, peši, bicykle - Čertižné-Jaśliska: príjazd po neudržiavanej, pre verejnú premávku nevhodnej ceste II/559, peší, bicykle - Čirč Leluchów: cestný, osobná a nákladná do 7,5 tony Obr. č. 12: Mapa medzinárodných hraničných prechodov na území PSK Verejná doprava Prešovský kraj je charakteristický rozdrobenou sídelnou štruktúrou s veľkým počtom malých sídiel, pre ktoré je nutné v zmysle platnej legislatívy zabezpečiť verejnú dopravu. Napriek tomu, že verejná doprava je zabezpečovaná rôznymi dopravcami, je nutné na ňu pozerať ako na jednotný systém. Súčasný objem prepravovaných osôb a úroveň ceny cestovného, nepokrývajú náklady na prevádzku, preto je na zabezpečenie dopravnej obsluhy nutná aj účasť rozpočtu samosprávneho kraja vo forme náhrady preukázanej straty za objednané výkony vo verejnom záujme. Tab. č. 80: Výkony vo verejnom záujme v pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja Výkony vo verejnom záujme Prepravené osoby (tis.) Prepravné výkony (tis. oskm) Ubehnuté kilometre Náhrady straty (v tis. Sk) r r vrátane príspevku zo ŠR Zdroj údajov: Úrad PSK 115

116 6.2 Technická infraštruktúra Zásobovanie pitnou vodou a vodovody V súčasnej dobe je Prešovský kraj zásobovaný pitnou vodou dvoma nadradenými vodárenskými spoločnosťami Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. so sídlom v Košiciach a Podtatranská vodárenská spoločnosť a.s. so sídlom v Poprade. Obe tieto spoločnosti spravujú územia, ktoré z hľadiska územného členenia spadajú do prešovského kraja. Východoslovenská vodárenská spoločnosť spravuje z hľadiska zásobovania vodou okresy Snina, Humenné, Vranov nad Topľou, Prešov, Sabinov, Medzilaborce, Stropkov, Svidník a Bardejov Podtatranská vodárenská spoločnosť pozostáva z troch bývalých odštepných závodov OZ Poprad, OZ Spišská Nová Ves, (pod ktorý spadajú okres Levoča aj okres Gelnica- Košický kraj) a OZ Stará Ľubovňa. Spoločnosti odoberajú vodu zo 192 vodných zdrojov. Využívajú sa podzemné (vodné nádrže, vodné toky) i povrchové vodné zdroje. Významným vodným zdrojom je vodárenská nádrž Starina, podzemné zdroje sa nachádzajú v katastri obce Liptovská Teplička, doplňujúcim vodným zdrojom je povrchový odber z potoka Veľká Biela Voda. V prešovskom kraji je deficit vodných zdrojov o čom viac pojednáva kapitola životné prostredie. Rozvoj verejných vodovodov v Prešovskom samosprávnom kraji zaostáva za celoslovenským priemerom počtu obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov. Z celkového počtu obyvateľov bolo v roku 2006 na verejné vodovody napojených , čo predstavuje 77,2%. Najvyššia napojenosť je v okrese Poprad (95,3%), naopak veľmi nepriaznivá situácia je v okresoch Sabinov (53,6%) a Vranov nad Topľou (56,7%). Relatívne dobrá situácia (napojenosť obyvateľstva nad 80%) je v okresoch Humenné, Levoča, Kežmarok, Snina a Kežmarok. Ostatné okresy majú napojenosť v rozsahu od 70-80% (viď tabuľka č. 75). Počas roku 2006 bol do prevádzky daný len 1 vodovod v obci Stakčínska Roztoka v okrese Snina. Na verejný vodovod bolo v roku 2005 napojených len 73,3 % obyvateľov, čo je pod celoslovenský priemer 85,4 % a v porovnaní s ostatnými samosprávnymi krajmi patrí PSK na predposledné miesto. Dĺžka vodovodnej siete v PSK predstavuje km, čo je 15,81 % z celkovej dĺžky vodovodnej siete SR ( km). Tab. č. 81: Prehľad zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov v okresoch PSK, 2006 Okresy Počet obyvateľov v okrese Počet zásobovaných obyvateľov % zásobovaných obyvateľov Bardejov ,1 Humenné ,1 Kežmarok ,2 Levoča ,3 Medzilaborce ,0 Poprad ,3 Prešov ,0 Sabinov ,6 Snina ,0 Stará Ľubovňa ,68 Stropkov ,3 Svidník ,6 Vranov n. Topľ ,7 Prešovský kraj ,2 Zdroj: výročná správa RÚVZ PSK za rok

117 Tab. č. 82: Vodovody (stav k ) región obyvatelia skutočne zásobovaní vodou z verejného vodovodu v správe VH OÚ spolu % obyv. zásob. z verej. vodov. z celk. počtu obyv. celkový počet obcí obce z verejného verejné vodovody vodovodu v správe v správe z toho skupinové celkom v správe VH OÚ VH OÚ spolu VH OÚ spolu spolu počet % počet počet počet Podtatranská VS , Východoslovenská , VS spolu za celú SR , Zdroj: Sprístupnenie vybraných údajov z databáz, 117

118 Dodávka vody domácnostiam sa znižuje napriek tomu, že počet zásobovaných obyvateľov sa zvýšil. V roku 2005 sa znížila špecifická spotreba pitnej vody na 94,9 l.obyv_1.deň-1. Je to alarmujúci stav, nielen z toho dôvodu, že sa tieto odbery blížia k hygienickým minimám, ale predovšetkým preto, že vysoké ceny pitnej vody vedú obyvateľov k budovaniu vlastných zdrojov pitnej vody, ktorej kvalita je vo väčšine prípadov ďaleko za hygienickými normami. Obr. č. 13: Zásobovanie vodov z verejných vodovodou Kanalizácie a čistiarne odpadových vôd Počet obyvateľov prešovského kraja bývajúcich v domoch napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2005 dosiahol 206,7 tis. obyvateľov, čo predstavuje 50,9% z celkového počtu obyvateľov kraja, čo je pod celoslovenským priemerom, ktorý predstavuje 56,3 % napojenosť obyvateľov na verejnú kanalizáciu. V roku 2005 bolo v prešovskom kraji 110 obcí (t.j. 16,5 % z celkového počtu obcí kraja) s vybudovanou verejnou kanalizačnou sieťou, pričom 97 obcí (t.j. 14,6% z celkového počtu obcí kraja) malo odpadové vody súčasne odvádzané na čistiareň odpadových vôd. V rámci celej SR bolo v roku ,2% obcí napojených na verejnú kanalizáciu, takže aj v tomto ukazovateli je prešovský kraj pod celoslovenským priemerom. Dĺžka kanalizačnej siete v prešovskom kraji v roku 2005 dosiahla km, čo tvorí 17,98% dĺžky kanalizačnej siete SR. Na území kraja sa nachádza 100 čističiek odpadových vôd, pričom vypúšťaná odpadová voda predstavuje (tis.m 3 ), z čoho je (tis.m 3 ) čistená odpadová voda. 118

119 Tab. č. 83: Rozvod a čistenie vody 1 (k ) kraj obyv. zásobovaní vodou z verejných vodovodov ( % ) obyv. v domoch napojených na verejnú kanalizačnú sieť ( % ) Bratislavský 98,7 85,1 Trnavský 96,4 52,8 Trenčiansky 73,2 46,7 Nitriansky 89,7 45,1 Žilinský 86,2 51,7 Banskobystrický 90,3 59,6 Prešovský 73,3 50,9 Košický 76,1 56,4 SR SPOLU 85,4 56,3 1) vodovody a kanalizácie v správe podnikov Vodárni a kanalizácií a v správe obcí Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2006 Tab. č. 84: Vybavenie obcí s verejným vodovodom a verejnou kanalizáciou v správe VaK a v správe obcí v roku 2005 Zdroj: ŠÚ SR Tab. č. 85: Dĺžka vodovodnej a kanalizačnej siete a odpadová voda 1 (k ) kraj vodovodná sieť 2 (km) kanalizačná sieť 2 ( km) čistiarne odpadových vôd (počet) vypúšťaná odpadová voda (tis.m 3 ) čistená odpadová voda (tis.m 3 ) Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický SR SPOLU ) vodovody a kanalizácie v správe podnikov Vodárni a kanalizácií a v správe obcí 2) stav siete bez prípojok k Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska

120 Tab. č. 86: Kanalizácie (stav k ) obyvatelia región celkom bývajúci v domoch napojených na verejnú kanalizáciu v správe VH OÚ spolu % obyvateľov bývaj. v domoch napojených na verej. kanal. z celko. počtu obyv. bývajúci v domoch napoj. na verej. kanal. s čistiarňou odpad. vôd počet ekvivalentných obyvateľov počet verejných kanalizácií celkom v tom počet obcí s verejnou kanalizáciou v správe bez ČOV VH OÚ počet % počet Podtatranská VS , Východoslovenská , VS spolu za celú SR , Zdroj: Sprístupnenie vybraných údajov z databáz, spolu Tab. č. 87: ČOV (stav k ) čistiarne odpadových vôd región celko m mechanic ké v tom mechanickobiologické mechanickobiologické s dočisťov. % mechanických ČOV % mechan. biolog. ČOV % mechan. biolog. ČOV s dočisťov. kapacita čistiarní odpadových vôd v tom celkom mechanické Mechanickobiologické mechanickobiologické s dočisťov. počet % m3.deň -1 počet Podtatranská ,34 89,66 0, VS Východoslove ,20 91,80 0, nská VS spolu za celú SR ,39 92,22 0, Zdroj: Sprístupnenie vybraných údajov z databáz, ČOV v správe OÚ 120

121 Tab. č. 88: Prehľad likvidácie splaškových odpadových vôd v okresoch PSK za rok 2006 Okresy Počet obcí v okrese Počet ČOV Počet obcí napojených na ČOV % z celkového počtu obcí v okrese Počet napojených obyvateľov Bardejov , ,54 Humenné , ,4 Kežmarok , ,3 Levoča , ,5 Medzilaborce , ,0 Poprad , ,1 Prešov , ,2 Sabinov , ,1 Snina , ,8 Stará Ľubovňa , ,6 Stropkov , ,5 Svidník , ,6 Vranov n. Topľ , ,2 Prešovský kraj , ,9 Zdroj: Výročná správa RÚVZ Prešovského kraja za rok 2006 % napojených obyvateľov v okrese Tab. č. 89: Kanalizácia dĺžka a prípojky (stav k ) celková dĺžka kanalizačnej siete dĺžka kanal. siete kanalizačné prípojky počet obyv. dĺžka kanal v správe na 1 obyv. bývajúceho v dome v správe v správe bývajúcich v domoch s kanaliz. prípojky na 1 napoj. VH OÚ napoj na VH OÚ VH OÚ na 1 kanal. obyvateľa región spolu verej. kan. spolu spolu prípojku km m/obyv počet km ob/príp. m/obyv. Podtatranská VS , , , , Východoslovenská 1 259, , , ,65 VS spolu za celú SR , , ,65 Zdroj: Sprístupnenie vybraných údajov z databáz, Zásobovanie elektrickou energiou Zdroje elektrickej energie Na území kraja nie sú významnejšie zdroje elektrickej energie. V prevádzke sú štyri teplárne, ktoré zároveň vyrábajú aj elektrickú energiu pre vlastnú spotrebu a pre odberateľov materských akciových spoločnosti, a jedná vodná elektráreň. 121

122 Tab. č. 90: Výrobcovia elektrickej energie v Prešovskom kraji v roku 2005 Inštalovaný výkon Výrobca Typ výroby (MW) Výroba el. energie v roku 2002 (Gwh) Bukocel a.s. Hencovce TG parná turbína 25 44,8 Chemes a.s. Humenné TG parná turbína Chemosvit a.s. Svit TG parná turbína 18,4 24 Vihorlat s.ro. Snina TG parná turbína 18,0 20,7 VSE a.s. Košice - VN Domaša TG vodná turbína 12,4 - Zdroj: Prevádzkovatelia Malú časť elektrickej energie vyrábajú malé vodné elektrárne a to 1,5 % celkovej spotreby. Rozvod elektrickej energie Zásobovanie elektrickou energiou pre 13 okresov Prešovského kraja zabezpečujú 3 rozvodné závody - Prešov, Michalovce a Spišská Nová Ves. Prešovský kraj je zásobovaný elektrickou energiou z nadradenej prenosovej sústavy z uzlov Spišská Nová Ves 400/110 kv, Lemešany 400/220/110 kv a Voľa 220/110 kv, ktoré sú na území Košického kraja. Z týchto transformovní sú napájané 110 kv vedeniami. Územím kraja prechádzajú prenosové vzdušné vedenia 400 a 220 kv. Ide o vedenia: - na úrovni 400 kv medzi uzlami Lemešany Krosno (Poľská republika), - na úrovni 400 kv medzi uzlami V. Kapušany - Lemešany - V 409, Spišská Nová Ves Lemešany - V 408, - na úrovni 220 kv medzi uzlami Medzibrod ( Žilinský kraj ) - Lemešany - V 273 a Lemešany - Vola - V 285. Spotreba elektrické energie V spotrebe elektriny (v MWh) za poľnohospodárstvo, lesníctvo, dopravu, priemysel a stavebníctvo za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac, je PSK na 6. mieste spomedzi všetkých krajov SR, pričom táto spotreba ( MWh) tvorí 5,88% spotreby elektriny v SR ( MWh). Pri porovnaní okresov v tomto ukazovateli má najväčšiu spotrebu elektriny okres Humenné MWh a Sabinov MWh, najnižšiu Levoča MWh, Medzilaborce MWh a Svidník MWh Zásobovanie plynom Územie Prešovského kraja je zásobované zemným plynom naftovým z nadradenej plynárenskej sústavy. Ako zdroj plynu slúži medzištátny plynovod VTL DN 700, PN 6,4 MPa. Na tento medzištátny plynovod je napojený vysokotlakový plynovod DN 500/300, PN 4,0 MPa v trasách Haniska pri Košiciach Drienovská Nová Ves Tatranská Štrba, Rakovec Strážske Humenné Snina. Na území kraja sa nenachádzajú podzemné zásobníky plynu. Stupeň plynofikácie Prešovského kraja je 71%, keď zo 666 obcí je plynofikovaných 474 (údaj za rok 2002). V ostatných sídlach je dodávka tepla zabezpečovaná tuhými palivami, ktoré je potrebné dovážať. Najvyšší stupeň plynofikácie vykazujú okresy Poprad, Vranov nad Topľou a Prešov, najnižší stupeň okresy Medzilaborce, Snina a Svidník. V spotrebe zemného plynu za poľnohospodárstvo, lesníctvo, dopravu, priemysel a stavebníctvo za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac je PSK na poslednom mieste spomedzi všetkých samosprávnych krajov SR, pričom táto spotreba ( tis. m 3 ) tvorí 4,78% spotreby zemného plynu v SR ( tis. m 3 ). Pri porovnaní okresov v tomto ukazovateli má najväčšiu spotrebu zemného plynu okres Poprad tis. m 3 a Prešov tis. m 3, najnižšiu Levoča 240 tis. m 3 a Medzilaborce 274 tis. m 3.

123 Tab. č. 91: Spotreba vybraných druhov palív, elektriny a tepla 1) za rok 2005 podľa krajov SR (za poľnohospodárstvo, lesníctvo, dopravu, priemysel a stavebníctvo) kraj Elektrina (MWh) Čierne, hnedé uhlie, koks (t) Zemný plyn (1000 m 3 ) Motorová nafta (t) Vykurovacie oleje (t) Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický SR SPOLU ) za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2006 Teplo (GJ) Tab. č. 92: Spotreba vybraných druhov palív, elektriny a tepla 1) za rok 2005 podľa okresov PSK (za poľnohospodárstvo, lesníctvo, dopravu, priemysel a stavebníctvo) okres Elektrina (MWh) Čierne, hnedé uhlie, koks (t) Zemný plyn (1000 m 3 ) Motorová nafta (t) Vykurovacie oleje (t) Bardejov Humenné D D Kežmarok D D Levoča D D Medzilaborce Poprad Prešov D D Sabinov D Snina D Stará Ľubovňa Stropkov Svidník Vranov n. Topľ Prešovský kraj ) za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac (D)- údaj nie je možné publikovať pre jeho individuálny charakter (-)- jav sa nevyskytoval Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2006 Teplo (GJ) Zásobovanie teplom Územie Prešovského kraja sa vyznačuje veľmi nízkym stupňom centralizovaného zásobovania teplom v okresných mestách. V hromadnej bytovej zástavbe prevláda zásobovanie teplom z okrskových domových kotolní. Významnými zdrojmi tepla v kraji sú teplárne priemyselných podnikov, Teplárne Chemes a.s. Humenné, Chemosvit a.s. Svit a Vihorlat s.r.o. Snina. Zásobujú obyvateľstvo teplom na kúrenie a prípravu teplej úžitkovej vody. Výhrevňa Spravbytu a.s. Prešov pokrýva v meste Prešov čiastočne územné centralizované zásobovanie teplom. 123

124 V uplynulom období stúpol počet plynofikovaných obcí. Zvýšený stupeň plynofikácie obci spôsobil, že sa začal dominantne na vykurovanie rodinných domov využívať zemný plyn, ktorý nahrádza doteraz prevažne používané pevné fosílne paliva (uhlie, koks). Vo vidieckych sídlach je na vykurovanie domov používané aj palivové drevo. V súčasných energetických podmienkach je v rámci kraja využívaných málo zdrojov. Z energetických surovín sa na území kraja vyskytujú ložiská ropy a plynu. Geografickým prieskumom v oblasti Lipian bola okrem metánu zistená aj prítomnosť ľahkej parafinickej ropy a v oblasti Hanušovce v okrese Vranov nad Topľou bol zistený prítok metánu. Výskyt lignitového uhlia sa zistil pri obci Banské v okrese Vranov nad Topľou. Sloje lignitu sa nachádzajú na ploche približne 6 km2 v rôznych hĺbkových úrovniach od 4,5 m do 99,5 m. Z prírodných zdrojov na teritóriu kraja sa nachádzajú ložiská termálnych vôd v širokom páse medzi Vysokými Tatrami a Vihorlatom. Ich výskyt bol overený prieskumom v okolí Popradu a Košíc. Majú teplotu okolo 900 C a sú vhodné na energetické využitie. Na území s ložiskami termálnych vôd sú mestá Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Levoča, Prešov, Sabinov, Humenné. Výdatnosť ložísk v západnej časti Poprad - Prešov sa odhaduje na 100 MW tepla v okolí Humenného na MW tepla Telekomunikácie V usporiadaní telekomunikačnej siete spadá Prešovský kraj do sekundárneho centra Košice a v kraji sú zriadené štyri primárne oblasti (Bardejov, Humenné, Poprad a Prešov). Prevádzka telekomunikačných zariadení v Prešovskom kraji je plne automatizovaná. Na telekomunikačnom trhu v Prešovskom kraji dochádza k prudkému rozvoju služieb. Ten je spôsobený rozvojom digitálnych technológií a investovaním finančných prostriedkov do rozvoja. V uplynulých rokoch bola zrealizovaná trasa transportných telekomunikačných sieti na báze optických káblov. Touto realizáciou sa umožnilo prepojenie digitálnych ústrední v kraji a sprístupneniu do optickej prenosovej medzinárodnej trasy. Vnútroštátne televízne vysielanie je zabezpečované programami STV 1, STV 2, TA 3 a súkromnými spoločnosťami TV Markíza a TV JOJ. Televízna sieť je prakticky dobudovaná. Percento pokrytia riešeného územia predstavuje cca %. Pri STV 1 94,2 % obyvateľov, pri STV 2 77 % obyvateľov (Zdroj: UPN VÚC 2004). Príjem TV signálov v území kraja vzhľadom na konfiguráciu terénu nie je všade uspokojivý, napríklad v oblasti Prešova v lokalitách Šidlovec, Dúbrava, Za kalváriou, v oblasti priestoru Levoče Dravce, - Bukovinka. V oblasti telekomunikácii zabezpečujú služby na území kraja akciové spoločnosti Slovak Telecom, Orange, T- Com a O2. Služby pevnej siete sú poskytované spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., pod obchodnou značkou T-Com, ktorá poskytuje národné i medzinárodné telefónne služby, široké portfólio dátových a internetových služieb, vrátane širokopásmového prístupu do internetu. Tab. č. 93: Usporiadanie telekomunikačnej siete Sekundárne centrum (SC) Primárna oblasť (PO) Uzlový telefónny obvod (UTO) Košice Bardejov Bardejov, Giraltovce, Svidník, Stropkov Košice Humenné Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov n/t Košice Poprad Kežmarok, Poprad, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Starý Smokovec Košice Prešov Prešov, Sabinov Zdroj: UPN VÚC 2004 Služby mobilnej siete poskytujú Orange Slovensko, a.s., T Mobile Slovensko a.s. a O2 (Telefónica O2 Slovakia, s.r.o.). Z porovnania samosprávnych krajov v informačných a komunikačných technológiách v podnikoch s 20 a viac zamestnancami vyplýva, že v prešovskom kraji je osobných počítačov (z tohto počtu je osobných počítačov s pripojením na internet). 124

125 V tomto ukazovateli je na poslednom mieste spomedzi všetkých samosprávnych krajov zamestnancov využíva pri svojej práci PC, z nich PC so službou a PC s pripojením na internet zamestnancov. Vo všetkých týchto ukazovateľoch patrí PSK na posledné miesto spomedzi krajov SR. Na území PSK sa nachádza 418 podnikov s 20 a viac zamestnancami s vlastnou www stránkou, čo ho radí na 5. miesto medzi samosprávnymi krajmi SR. Tab. č. 94: Počet internetových zákazníkov (za rok 2006) Ukazovateľ Ba Tv Tn Ni Ža Bb Po Ke SR Počet internetových zákazníkov Počet zákazníkov na komutovaných okruhoch (dial-up access) Počet zákazníkov analógové vedenie z toho bytoví ISDN prístup z toho bytoví na prenajatých okruhoch z toho bytoví pripojených prostredníctvom káblového modemu z toho bytoví s prístupom xdsl z toho bytoví rádiový prístup WiFi z toho bytoví rádiový prístup FWA, WiMax z toho bytoví optický kábel z toho bytoví družice z toho bytoví pripojených prostredníctvom iných technológií z toho bytoví Účastnícke prípojky Účastnícke prípojky spolu z toho bytové Účastnícke prípojky BRA ISDN Účastnícke prípojky PRA ISDN Účastnícke prípojky v mestách Verejné telefónne automaty Verejné telefónne automaty Zdroj: MDPT SR 125

126 Tab. č. 95: Informačné a komunikačné technológie v podnikoch s 20 a viac zamestnancami kraj Osobné počítače (PC) spolu PC so službou z toho Podniky s vlastnou Zamestnanci pracujúci s PC z toho zamestnanci s Počet PC v podnikoch s počtom zamestnancov www stránkou PC s pripojením na intranet PC s pripojením na internet PC so službou PC s pripojením na internet Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický SR SPOLU Zdroj: MDPT SR 126

127 7 Životné prostredie, krajina a prírodné zdroje 7.1 Charakteristika prírodných podmienok Prešovský kraj patrí z hľadiska geomorfologického členenia ku Karpatom. Krajom prechádza hranica deliaca Karpaty na dve provincie - Západné a Východné Karpaty. V geologickej stavbe Vonkajších Karpát dominuje flyš (striedanie pieskovcov a ílovcov v rôznom pomere). Vnútorné Karpaty sú tvorené prevažne kryštalickými horninami resp. neovulkanitmi (Slánske vrchy, Vihorlat). K Vonkajším Západným Karpatom vypĺňajúcim severozápadnú, severnú a centrálnu časť kraja patria Spišská Magura, Pieniny, Ľubovnianská vrchovina, Čergov, Levočské vrchy, Spišsko-Šarišské medzihorie, Bachureň a Šarišská vrchovina. K Vnútorným Západným Karpatom vypĺňajúcim západnú a južnú časť kraja patria Tatry, Popradská kotlina, Branisko, severná časť Čiernej hory, Košickej kotliny a Slánských vrchov. K Vonkajším Východným Karpatom situovaným na severe a severovýchode územia patria geomorfologické celky Busov, Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy a Beskydské predhorie. K Vnútorným Východným Karpatom patrí na území kraja jediný geomorfologický celok Vihorlat, situovaný na juhovýchode územia. K provincii Východopanónska panva, subprovincii Veľká Dunajská kotlina patrí výbežok Východoslovenskej nížiny v okrese Vranov. Územie prešovského kraja má obdĺžnikový tvar s dlhšou osou v smere západ - východ v dĺžke približne 196 km, kratšou osou v smere sever - juh v dĺžke okolo 74 km. Reliéf kraja je značne členitý. Najvyšším bodom je Gerlachovský štít /2 655 m nad morom/, najnižšie položené miesto je pri výtoku rieky Ondavy z kraja v katastri obce Nižný Hrušov /105 m nad morom/. Relatívny výškový rozdiel predstavuje m. Najsevernejší bod kraja sa nachádza v katastri obce Becherov, najjužnejší v obci Sečovská Polianka, najzápadnejší v obci Vysoké Tatry a najvýchodnejší bod, ktorý je zároveň najvýchodnejším bodom Slovenska, sa nachádza v obci Nová Sedlica. Územie Prešovského kraja sa nachádza v severnom miernom pásme. Pre toto pásmo sú charakteristické štyri ročné obdobia. Podnebie rôznych oblastí kraja sa značne líši. Do teplej podnebnej oblasti patrí južná časť kraja (časť Východoslovenskej nížiny), kde priemerná ročná teplota dosahuje 8-10 oc. Stredná časť kraja s nižšími pohoriami patrí do mierne teplej oblasti, kde priemerná ročná teplota sa pohybuje od 4 do 8 o C a do chladnej oblasti patria najvyššie časti kraja nad 800 m n.m. (Vysoké Tatry). Priemerné ročné teploty tam dosahujú od 4,1 v Starom Smokovci do 2,1 o C na Lomnickom štíte. Na území kraja je výrazná diferenciácia klímy v závislosti od nadmorskej výšky, ktorá spôsobuje zásadnú zmenu v zložení rastlinstva, vytvárajúc tak vegetačné stupne. Pretože územie kraja je prevažne hornaté, je tu značné zastúpenie lesov. Z floristického hľadiska patrí tento kraj k neobyčajne bohatým častiam Slovenska, lebo napriek neveľkej rozlohe územia sa tu vyskytuje veľké množstvo pôvodných druhov rastlín. S rastlinstvom je späté živočíšstvo.v kultúrnej stepi prevláda stepné živočíšstvo - hlodavce (zajac, syseľ, hraboš, kurovité vtáky, jarabica, bažant, prepelica). Lesné živočíchy sa druhovo viažu na špecifické druhy lesnej vegetácie. Pre listnaté lesy sú charakteristické vlha, ďateľ, sýkorka, plch, mačka lesná a diviak. Na ihličnaté lesy sa viažu tetrov, hlucháň, medveď hnedý, kuna hôrna a rys ostrovid. Vo vysokých polohách nad hornou hranicou lesa sú typickými živočíchmi kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský, hraboš snežný a jazvec obyčajný. Vo vodnom prostredí sú hojné rôzne druhy rýb a vodného vtáctva. Z hydrografického hľadiska leží územie Prešovského kraja na hlavnom európskom rozvodí. Prevažná časť územia patrí k úmoriu Čierneho mora (povodie Bodrogu a Hornádu), iba severozápadná časť územia kraja patrí k úmoriu Baltského mora (povodie Popradu a Dunajca). Nachádza sa tu tiež veľa malebných plies, ktoré vznikli činnosťou ľadovcov v Tatrách. Najväčšie z nich je Veľké Hincovo pleso s rozlohou 20 ha a hĺbkou 53 m. Medzi významné umelé vodné nádrže vybudované na Slovensku po II. svetovej vojne patria Domaša a Starina. Kraj je významný bohatstvom minerálnych a termálnych prameňov. Ich výskyt sa viaže na hlboké zlomy v zemskej kôre (Bardejovské Kúpele, Vyšné Ružbachy, Cigeľka). 127

128 7.2 Zložky životného prostredia a ich ochrana Stav životného prostredia v Prešovskom kraji Environmentálna regionalizácia (ER) je proces priestorového členenia krajiny, v ktorom sa podľa stanovených kritérií a vybraného súboru environmentálnych charakteristík vyčleňujú regióny s určitou kvalitou stavu alebo tendencie zmien životného prostredia. Výsledkom ER SR z roku 1997 a jej aktualizácií z roku 2002 a v roku 2005 je rozčlenenie územia SR do regiónov podľa piatich stupňov/tried environmentálnej kvality (EK) - 1. stupeň tvorí prostredie s EK vysokej úrovne, 2. stupeň prostredie s vyhovujúcou EK, 3. stupeň prostredie mierne narušené. Územia s 5. stupňom EK (prostredie silne narušené) tvoria jadrá neúnosne zaťažených oblastí. Z hľadiska podielu jednotlivých stupňov poškodenia životného prostredia v Prešovskom kraji je v rámci tohto kraja najmenší súhrnný percentuálny rozsah územia zaradeného do 3. stupňa (prostredie mierne narušené), 4. stupňa (prostredie narušené) a 5. stupňa (prostredie silne narušené) a rovnako najmenší percentuálny rozsah územia zaradeného do 5. stupňa (prostredie silne narušené) v rámci Slovenskej republiky, pričom takto vymedzené územie plošne zasahuje iba do okresov Prešov a Vranov nad Topľou. Tab. č. 96: Podiel jednotlivých stupňov environmentálnej kvality krajiny v PSKv roku 2005 Kraj Plocha v km 2 Plocha v % 1. stupeň 2. stupeň 3. stupeň 4. stupeň 5. stupeň 1. stupeň 2. stupeň 3. stupeň 4. stupeň 5. stupeň Bardejov 700,54 168,62 57,19 9,53 0,00 74,85 18,02 6,11 1,02 0,00 Humenné 190,14 311,38 195,82 56,92 0,00 25,21 41,28 25,96 7,55 0,00 Kežmarok 756,54 80,74 2,04 0,00 0,00 90,14 9,62 0,24 0,00 0,00 Levoča 163,89 97,73 86,60 8,94 0,00 45,89 27,36 24,25 2,50 0,00 Medzilaborce 285,92 121,46 19,96 0,00 0,00 66,91 28,42 4,67 0,00 0,00 Poprad 1066,28 56,57 0,00 0,00 0,00 94,96 5,04 0,00 0,00 0,00 Prešov 165,21 310,52 217,57 157,55 83,60 17,68 33,23 23,28 16,86 8,95 Sabinov 343,08 80,66 53,66 5,44 0,00 71,05 16,70 11,11 1,13 0,00 Snina 571,14 145,48 74,15 13,01 0,00 71,06 18,10 9,23 1,62 0,00 St. Ľubovňa 488,51 125,23 10,01 0,00 0,00 78,32 20,08 1,60 0,00 0,00 Stropkov 220,97 146,48 21,32 0,00 0,00 56,84 37,68 5,48 0,00 0,00 Svidník 341,30 163,72 40,21 3,71 0,00 62,17 29,83 7,33 0,68 0,00 Vranov n. T. 126,30 197,28 195,91 162,96 86,83 16,42 25,65 25,47 21,18 11,29 Zdroj: SAŽP Tab. č. 97: Podiel obyvateľov žijúcich v jednotlivých stupňoch environmentálnej kvality krajiny v PSK v roku 2005 Kraj Počet obyvateľov % dotknutých obyvateľov 1. stupeň 2. stupeň 3. stupeň 4. stupeň 5. stupeň 1. stupeň 2. stupeň 3. stupeň 4. stupeň 5. stupeň Bardejov ,74 52,61 5,81 3,84 Humenné ,70 16,51 22,84 59,94 Kežmarok ,04 16,96 0,00 0,00 Levoča ,71 24,53 68,75 0,00 Medzilaborce ,06 73,56 1,38 0,00 Poprad ,77 63,23 0,00 0,00 Prešov ,98 15,94 6,55 10,39 Sabinov ,44 24,14 38,42 0,00 Snina ,63 18,58 67,79 0,00 St. Ľubovňa ,40 19,99 3,61 0,00 Stropkov ,40 73,48 4,12 0,00 Svidník ,06 58,57 20,37 0,00 Vranov n. T ,23 13,18 18,08 55,15 Zdroj: SAŽP 128

129 Na územie Prešovského kraja plošne zasahujú tri zaťažené oblasti Košicko Prešovská (17 katastrálnych území miest a obcí), Rudniansko - gelnická (2 katastrálne územia obcí) a Zemplínska (4 katastrálne územia obcí) - viď. tabuľka č. 92 Základné parametre zaťažených oblastí. Vzhľadom k tomu, že na území Prešovského samosprávneho kraja sa v najväčšej miere rozprestiera Košicko - prešovská a Zemplínska ZO, je stav životného prostredia posudzovaný v týchto ZO. Tab. č. 98: Základné parametre zaťažených oblastí Zaťažená oblasť (ZO) R ozloha* ( km ) Počet obyvateľ ov Umiestnenie ZO v rámci krajov - podiel v % Rudniansko - gelnická Košický 95 %, Prešovský 5 % K ošicko-prešovská Košický 81 %, Prešovský 19 % Zemplínska Košický 83 %, Prešovský 17 % * V rozlohe je zahrnuté územie v 5. a 4. stupni kvality ŽP Zdroj: Správa o stave životného prostredia SR 2005 Negatívnou skutočnosťou je aj zhoršujúci sa trend v znečistení územia kraja. Kým napríklad v roku 1997 v severnej časti Východného Slovenska boli veľmi zriedkavé oblasti s vyšším stupňom zaťaženia ako prostredie vysokej úrovne a prostredie vyhovujúce, v roku 2004 už v celom tomto, pred tým nenarušenom území, je badateľný veľký počet lokálnych ložísk s prostredím mierne narušeným až narušeným Ovzdušie Najkritickejšia situácia v znečistení ovzdušia (viď. Tabuľka Vývoj produkcie tuhých emisií v regióne Slovensko Východ v širšom kontexte (t/rok/km 2 ) ) na Východnom Slovensku je znečistenie tuhými emisiami, pri ktorých región dosahuje až 1,9-násobné hodnoty ako celoslovenský priemer a v emisiách oxidu uhoľnatého, kde skúmaný región dosahuje 2,3-násobné hodnoty ako celoslovenský priemer. Pričom emisie oxidu uhoľnatého sú zo základných ovzdušie znečisťujúcich látok jediným ukazovateľom, u ktorého dochádza k zhoršovaniu. Emisnú záťaž ovplyvňujú predovšetkým energetické zdroje kotolne a drevospracujúci priemysel. Celkovému znečisteniu ovzdušia prispieva intenzita automobilovej dopravy, ako aj sekundárna prašnosť. Tab. č. 99: Vývoj produkcie tuhých emisií v regióne Slovensko Východ v širšom kontexte (t/rok/km 2 ) Zdroj: POKER, Profil regiónu Slovensko-Východ Ovzdušie Košicko-prešovskej zaťaženej oblasti Najvýznamnejšími stacionárnymi zdrojmi znečistenia v Košicko-prešovskej zaťaženej oblasti sú U.S. Steel Košice, Tepláreň Košice, SMZ Jelšava, VSH Turňa nad Bodvou, KRONOSPAN Slovakia Prešov, Stavby Prešov a Posádková správa budov Prešov. Teda hlavným znečisťovateľom ovzdušia v tejto lokalite je ťažký priemysel - najmä hutníctva a energetiky. Ťažba a spracovanie nerastných surovín produkujú vysoké množstvá emisií. V Prešove ovplyvňuje imisnú záťaž predovšetkým drevospracujúci priemysel. 129

130 Tab. č. 100: Poradie najvýznamnejších stacionárnych zdroj znečistenia ovzdušia v Košickoprešovskej zaťaženej oblasti a ich emisie základných znečisťujúcich látok v roku 2004 (t/rok) Zdroj: Správa o stave životného prostredia SR 2005 Tab. č. 101: Vyhodnotenie znečistenie ovzdušia podľa limitnej hodnoty+ medze tolerancie za rok 2005 (limitné hodnoty 2005) na monitorovacích staniciach v Košicko-prešovskej zaťaženej oblasti Zdroj: Správa o stave životného prostredia SR 2005 Ovzdušie Zemplínskej znečistenej oblasti Úroveň znečistenia ovzdušia v severnej časti územia Zemplínskej zaťaženej oblasti ovplyvňujú predovšetkým emisie z tepelnej energetiky a chemickej výroby lokalizovanej v Strážskom. Ďalšie znečistenie ovzdušia pochádza najmä z energetických a technologických zdrojov miestneho drevospracujúceho priemyslu lokalizovaného v okolí Vranova nad Topľou a z lokálnych vykurovacích systémov. V južnej časti územia je znečistenie ovzdušia spôsobované prevádzkou energetických zdrojov spaľujúcich tuhé palivá. Najvýznamnejšími stacionárnymi zdrojmi znečistenia v oblasti sú Elektrárne Vojany, ENERGETIKA Strážske, BUKOCEL Hencovce a CENON Strážske. Tab. č. 102: Poradie najvýznamnejších stacionárnych zdroj znečistenia ovzdušia v Zemplínskej zaťaženej oblasti a ich emisie základných znečisťujúcich látok v roku 2004 (t/rok) Zdroj: POKER, Profil regiónu Slovensko-Východ 130

131 Limitná hodnota koncentrácie častíc PM10 v roku 2005 bola na monitorovacích staniciach vo Vranove nad Topľou a v Strážskom prekročená väčší počet krát. V porovnaní s minulým rokom došlo k nárastu imisného zaťaženia týmito látkami. Tab. č. 103: Vyhodnotenie znečistenie ovzdušia podľa limitnej hodnoty+ medze tolerancie za rok 2005 (limitné hodnoty 2005) na monitorovacích staniciach v Zemplínskej zaťaženej oblasti. Zdroj: Správa o stave životného prostredia SR 2005 Prešovský kraj predstavuje z hľadiska čistoty ovzdušia relatívne homogénny celok. Výnimku tvoria oblasti, kde sa kumulujú zdroje znečistenia a činnosti spôsobujúce znečistenie ovzdušia (priemysel, doprava, a pod.) K týmto oblastiam v rámci kraja patria: Prešov, Poprad Svit a oblasť Zemplína: Vranov nad Topľou, Strážske, Humenné. Podľa vyhlášky č.112/1993 Z.z. o vymedzení oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia a o prevádzke smogových varovných a regulačných systémov v znení vyhlášky č. 103/1995 Z. z. medzi zaťažené územia SR, vyžadujúce osobitnú ochranu ovzdušia v rámci Prešovského kraja patrí oblasť Zemplína (Vranov n/topľou, Strážske, Humenné) a mesto Prešov. Emisie V poslednom období v PSK zaznamenávame pokles emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, kde najvýznamnejším dôvodom je pokles priemyselnej produkcie po roku Pokles emisií má však ďalšie dve príčiny: 1. prechod z hnedého uhlia, drevného uhlia a ťažkej ropy na vysokoakostné fosílne palivá, konkrétne zemný plyn 2. zavedenie vyspelejších technológií (napr. zmena automobilového parku v prospech vozidiel vybavených riadeným katalyzátorom, separácia tuhých častíc a odsírovanie). Najvýznamnejším zdrojom znečistenia ovzdušia v Prešovskom kraji i v samotnom okrese Vranov nad Topľou je Bukocel, a. s., Hencovce nachádzajúci sa v neveľkej vzdialenosti od samotného okresného mesta. Zdrojom znečistenia ovzdušia je energetické hospodárstvo a technologické zariadenia na výrobu celulózy a jej derivátov. Výrazne negatívnou skutočnosťou je pokračujúca prevádzka zdrojov znečistenia ovzdušia, ktoré momentálne nespĺňajú emisné limity v zmysle platnej legislatívy v ochrane ovzdušia. Veľký zdroj znečistenia ovzdušia predstavuje Chemes Humenné so svojou palivovo energetickým systémom teplárňou, ktorá aj napriek realizovaným významným opatreniam zatiaľ nespĺňa emisné limity. Vývoj emisií tuhých znečisťujúcich látok a emisií oxidu siričitého Od roku 1990 je zaznamenaný plynulý pokles emisií tuhých znečisťujúcich látok (TZL). Príčinou klesajúceho trendu emisií SO2 od roku 1996 bolo zníženie spotreby hnedého, čierneho uhlia a ťažkého vykurovacieho oleja a používanie nízkosírnych vykurovacích olejov, ako aj inštalovanie odsírovacích zariadení u veľkých energetických zdrojov. Mierne kolísanie emisií SO2 v rokoch 2001 a 2003 bolo ovplyvnené ich čiastočnou alebo úplnou prevádzkou, kvalitou spaľovaných palív a objemom výroby. V roku 2004 bol zaznamenaný pokles emisií SO2 v dôsledku spaľovania nízkosírnych vykurovacích olejov v čoraz väčšej miere. Mierny nárast tuhých látok bol spôsobený zvýšením spotreby dreva v sektore malé zdroje (domácnosti). 131

132 Vývoj emisií oxidov dusíka Emisie oxidov dusíka (NOx) vykazovali v období mierny pokles. Tento trend bol z časti narušený v roku 1995, keď bol zaznamenaný mierny nárast, čo súviselo so zvýšenou spotrebou zemného plynu. V roku 1996 bol opäť zaznamenaný pokles emisií oxidov dusíka v dôsledku zmeny emisného faktora zohľadňujúceho aktuálny stav techniky a technológie spaľovacích procesov. Znižovanie spotreby tuhých palív viedlo k ďalšiemu poklesu emisií NOx od roku V období rokov sa na znížení emisií výrazne prejavila denitrifikácia u veľkých energetických zdrojov. V roku 2004 je trend emisií bez výraznejších zmien. Vývoj emisií oxidu uhoľnatého Emisie oxidu uhoľnatého CO mali od roku 1990 klesajúcu tendenciu, ktorá bola zapríčinená najmä znížením spotreby a zmenou zloženia paliva vo sfére malospotrebiteľov. Vývoj poklesu emisií CO z veľkých zdrojov bol len mierny. Na celkových emisiách sa najvýznamnejšie podieľa priemysel zaoberajúci sa výrobou a spracovaním železa a ocele. Zníženie emisií CO v roku 1992 bolo spôsobené práve poklesom objemu výroby v tomto type priemyslu. Po jeho náraste v roku 1993 na úroveň z roku 1989 sa úmerne zvýšili aj emisie CO. V roku 1996 nastal opäť mierny pokles emisií oxidov uhlíka, ako následok účinkov opatrení na obmedzovanie emisií CO v najvýznamnejšom zdroji tohto sektora (výroba železa a ocele). Kolísanie emisií v rokoch 1997 až 2003 súvisí s množstvom vyrobeného železa ako aj spotrebou paliva. V roku 2004 emisie CO vzrástli, a to hlavne u veľkých zdrojov, zároveň však v sektore cestná doprava poklesli. Pokles emisií v sektore cestná doprava súvisí s poklesom spotreby benzínov ako aj s pokračujúcou obnovou vozidlového parku generačne novými vozidlami, vybavenými trojcestným riadeným katalyzátorom. Situáciu v Prešovskom kraji znázorňuje nasledujúca tabuľka č Tab. č. 104: Emisie základných znečisťujúcich látok 1) kraj ton/rok rok tuhé emisie Oxid siričitý Oxidy dusíka Oxid uhoľnatý , , , , , , , ,0 Prešovský kraj , , , , , , , , ) údaje sú len za stacionárne zdroje znečisťovanie ovzdušia Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2006 Tab. č. 105: Intenzita znečistenia emisiami 1) ton/rok/km 2 kraj rok tuhé emisie Oxid siričitý Oxidy dusíka Oxid uhoľnatý ,24 0,76 0,31 0, ,15 0,63 0,30 0,62 Prešovský kraj ,41 0,75 0,36 0, ,51 0,54 0,35 0, ) údaje sú len za stacionárne zdroje znečisťovanie ovzdušia Zdroj: Štatistická ročenka regiónov Slovenska

133 Imisie Zhodnotenie lokálneho znečistenia ovzdušia je zamerané na kvalitu ovzdušia v sídlach a je jedným z rozhodujúcich indikátorov kvality životného prostredia. Na území Prešovského kraja sa nachádzajú 4 lokálne monitorovacie stanice v najviac zaťažených územiach: Prešov Solivar, Prešov Sídlisko III, Humenné a Vranov n/topľou. V trojuholníku miest Vranov n/topľou, Humenné a Strážske je hlavným zdrojom znečistenia miestny drevospracujúci a chemický priemysel a miestne vykurovacie systémy. Hlavný podiel na znečisťovaní ovzdušia na území Prešova majú kotolne, automobilová doprava a sekundárna prašnosť. Podľa výsledkov merania lokálneho znečistenia ovzdušia v Prešovskom kraji neboli na žiadnej z lokálnych automatizovaných staníc prekročené imisné limity základných znečisťujúcich látok, t.j. polietavý prach, SO 2, NO x, CO. V sledovaných lokalitách má najväčší podiel na znečistení ovzdušia prašnosť a oxidy dusíka. Okrem štyroch lokálnych staníc sa na území Prešovského kraja nachádzajú dve regionálne stanice Starina a Stará Lesná. Stanice monitorujú ovzdušie vo výške 1000 metrov, t. z. v hraničnej vrstve, kde sú priemyselné exhaláty rovnomerne rozptýlené. Uvedené stanice sú zaradené do medzinárodnej siete EMEP (- Co-oprative Programme for the monitoring and Evaluation of the Long-range Transmission of Air Pollutants in Europe) a výsledky ich meraní majú celoslovenský a regionálny význam. V roku 2000 bola regionálna úroveň koncentrácií oxidu síričitého v porovnaní s rokom 1992 o 50% nižšia. Kritická úroveň koncentrácie oxidov dusíka (pre všetky ekosystémy) nebola na žiadnej regionálnej stanici prekročená. Imisný limit prízemného ozónu O3 do 65µg.m ³ (denný priemer) pre ochranu vegetácie je v Starej Lesnej i Starine prekračovaný počas celého vegetačného obdobia. Je to o to vážnejšie, že obe monitorovacie stanice sa nachádzajú na území národných parkov (TANAP resp. NP Poloniny) Voda a vodné zdroje Z hydrogeologického hľadiska územie PSK leží na hlavnom európskom rozvodí. Prevažná časť riek patrí k úmoriu Čierneho mora (východná časť regiónu patrí do povodia rieky Bodrog, stredná časť do povodia rieky Hornád).Iba malá severozápadná časť územia kraja patrí k úmoru Baltského mora (Povodie Popradu a Dunajca). Na území PSK sa nachádzajú nasledovné rieky: Poprad, Dunajec, Torysa, Topľa, Ondava, Laborec, Cirocha a tiež spolu 44 vodárenských tokov. Celé územie rieky Poprad na slovenskom území je v Prešovskom kraji. Zahŕňa významnú oblasť Vysokých Tatier, prechádza do Poľskej republiky. Rieka Dunajec tvorí na území SR štátnu hranicu s Poľskom v dĺžke 1 km a preteká Pieninským národným parkom. Rieka Hornád zasahuje do územia Prešovského kraja iba hornou časťou svojho povodia. Úsek je zaradený do vodárenských tokov. Vodárenskými tokmi sú časti tokov riek Torysa (po Tichý potok), Topľa, Ondava. Laborec je znečistený v dôsledku nedostatočného čistenia odpadových vôd najmä z Medzilaboriec. Rieka Cirocha nad vodárenskou nádržou Starina má dobrú kvalitu vody. Hlavným tokom Prešovského kraja je Torysa s prítokmi. V okolí Prešova je Torysa v hornom úseku pomerne čistým tokom. Kvalitu vôd Torysy nepriaznivo ovplyvňuje jej prítok Sekčov a celkový negatívny vplyv produkovaných odpadových vôd na území mesta Prešov sa prejavuje v odberovom mieste Torysa - Kendice. Uvedením ČOV mesta Prešov do prevádzky sa situácia čiastočne vylepšila. Koliformné baktérie naďalej spôsobujú najvyššiu triedu znečistenia v skupine mikrobiologických ukazovateľov, ale priemerná hodnota ich výskytu poklesla. Hlavnými tokmi Zemplínskej zaťaženej oblasti sú Ondava s prítokmi, Laborec a Bodrog. Významnými zdrojmi znečistenia vôd v oblasti sú Bukocel, a.s., Hencovce a verejná kanalizácia mesta Humenné. K zhoršeniu kvality vôd prispieva aj privádzané znečistenie z hornej časti tokov Topľa a Ondava. Zrážkové a odtokové pomery V roku 2005 až v siedmych povodiach bol charakter zrážkového obdobia veľmi vlhký, a to v povodiach Váh, Nitra, Hron, Ipeľ, Bodva, Bodrog a Poprad a Dunajec. Ich zrážkové úhrny dosahovali 121 až 133 % príslušných zrážkových normálov. Najvyššia hodnota zrážkového úhrnu, a to väčšia ako 140 % príslušného normálu bola dosiahnutá v povodí Hornádu, čo klasifikovalo toto povodie ako zrážkovo mimoriadne vlhké. 133

134 Tab. č. 106: Priemerné výšky zrážok a odtoku v jednotlivých povodiach v roku 2005 povodie Bodrog a Hornád čiastkové povodie Hornád Bodrog Poprad a Dunajec SR plocha povodia v km priemerný úhrn zrážok (mm) % normálu charakterist. zráž. obdobia VVV VV VV VV ročný odtok ( mm ) % normalu Zdroj: Správa o stave životného prostredia SR v roku 2005 Povrchové vody Povodie Hornádu Hodnoty priemerných ročných prietokov sa v povodí pohybovali v rozpätí 80 až 180 % Qa. Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v apríli až auguste. Na hlavnom toku Hornáde dosiahli 135 až 190 %, na Toryse 310 až 425 %, na Hnilci 105 až 115% a na Olšave 325 % príslušného dlhodobého priemerného mesačného prietoku. Ich relatívne hodnoty sa pohybovali v rozpätí 105 % (Hnilec - Stratená) až 425 % (Torysa Košické Olšany) príslušných dlhodobých hodnôt. Minimálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané v januári, februári a decembri. Ich relatívne hodnoty dosahovali 15 až 80 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt. Výskyt maximálnych kulminačných prietokov bol zaznamenaný v marci, júni a auguste. Kulminačný prietok s významnosťou 5-ročného prietoku sa vyskytol na Hornáde (Hranovnica), na Svinke (Bzenov) a na Olšave (Bohdanovce). Na Toryse, Sekčove a Svinickom potoku bol dosiahnutý prietok s významnosťou 5 až 10-ročného prietoku. Na Toryse (Košické Olšany) bol dosiahnutý prietok s významnosťou 10 až 20-ročného prietoku. Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytovali v rôznych mesiacoch (január, február, marec, august, november) s hodnotami prietokov od Q270d až Q364d. Povodie Bodrogu Priemerné ročné prietoky v povodí sa pohybovali v rozpätí 95 až 145 % Qa. Maximálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané v apríli a v máji. Pohybovali sa v rozpätí 115 až 425 % príslušného dlhodobého priemerného mesačného prietoku. Minimálne priemerné mesačné prietoky sa vo väčšine vyskytli v novembri, na Okne a Roňave v júli. Relatívne hodnoty minimálnych priemerných mesačných prietokov sa pohybovali v rozpätí 15 až 65 % príslušných dlhodobých hodnôt. Maximálne kulminačné prietoky sa vyskytovali v mesiacoch marec až máj a august. Na Laborci (Krásny Brod), Vydraňke (Medzilaborce), Starine (Cirocha n/vd) bol zaznamenaný v máji kulminačný prietok s významnosťou 5 až 10-ročného. Na Sobraneckom potoku (Sobrance) bol dosiahnutý dňa prietok 45,95 m3.s-1 s významnosťou 20-ročného kulminačného prietoku. Minimálne priemerné denné prietoky boli zaznamenané v auguste, októbri a novembri s hodnotami Q1800d až Q364d. Na Uličke sa vyskytol prietok menší ako Q364d. Povodie Popradu Hodnoty priemerných ročných prietokov dosahovali 117% (Poprad) až 125% (Dunajec) Qa. Maximálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané v júni a dosahovali hodnoty 145 až 165 % Qma- 6./ Výskyt minimálnych priemerných mesačných prietokov bol zaznamenaný na Poprade vo februári, na Dunajci v novembri s relatívnymi hodnotami 50 až 70 % Qma-2.,11./ Maximálne kulminačné prietoky boli zaznamenané v júni, dosiahli významnosť 1 až 5-ročného prietoku, na Slavkovskom potoku (Poprad) bol dosiahnutý 5-ročný prietok. Minimálne priemerné denné prietoky dosahovali hodnoty Q330d na Dunajci v novembri, na Poprade Q d vo februári. Vodné nádrže Umelá vodná nádrž na rieke Ondave Veľká Domaša má celkový objem 187,5 mil. m 3. Rozprestiera sa na území okresov Vranov nad Topľou a Stropkov. Je to priehradné jazero situované v horskom prostredí Nízkych 134

135 Beskýd. Domaša vznikla prehradením rieky Ondava pri obci Veľká Domaša. Zásobuje priemysel úžitkovou vodou, zlepšuje nízke prietoky pod priehradou, využíva akumulovanú vodu na výrobu elektrickej energie, znižuje povodňové prietoky Ondavy. Využíva sa tiež na športové a rekreačné účely. Vodárenská nádrž Starina s objemom 59,8 mil. m3 vody a plochou 40 ha bola vybudovaná v roku 1987 na hornom toku rieky Cirocha. Využíva sa ako zdroj pitnej vody pre Prešovský i Košický kraj. Množstvo a kvalita povrchových vôd Základom hodnotenia kvality povrchových vôd je sumarizácia výsledkov klasifikácie v zmysle STN Kvalita vody. Klasifikácia kvality povrchových vôd, ktorá hodnotí kvalitu vody v 8-ich skupinách ukazovateľov (A-skupina - kyslíkový režim, B-skupina - základné fyzikálno-chemické ukazovatele, C-skupina - nutrienty, D-skupina - biologické ukazovatele, E-skupina - mikrobiologické ukazovatele, F-skupina - mikropolutanty, G-skupina - toxicita, H-skupina - rádioaktivita). S použitím sústavy medzných hodnôt sa voda zaraďuje do piatich tried kvality (I. trieda - veľmi čistá voda až V. trieda - veľmi silno znečistená voda), pričom ako priaznivá kvalita vody je považovaná úroveň I., II. a III. Tab. č. 107 Kvalita povrchových vôd v Košicko-prešovskej zaťaženej oblasti Zdroj: Správa o stave životného prostredia SR 2005 Tab. č. 108 Kvalita povrchových vôd v Zemplínskej zaťaženej oblasti Zdroj: Správa o stave životného prostredia SR

136 Základným zdrojom znečistenia povrchových vôd sú odpadové vody. V regióne Východného Slovenska je každoročne vypúšťaných milónov m3 odpadových vôd, z čoho 80-90% prechádza čistiarňami odpadových vôd. Počet čistiarní odpadových vôd sa zvyšuje, čo možno hodnotiť priaznivo. Obr. č. 14: Vývoj vypúšťaného znečistenia významných zdrojov vôd v Košicko-prešovskej zaťaženej oblasti a v Zemplínskej zaťaženej oblasti (t/rok) Zdroj: POKER, Profil regiónu Slovensko-Východ Na území Prešovského kraja sa nachádzajú horné úseky hlavných tokov Hornád, Torysa, Topľa, Ondava a Laborec, ktoré nie sú ešte výraznejšie postihnuté antropogénnou činnosťou. Výnimkou je rieka Poprad, ktorej celé povodie na území SR je v Prešovskom kraji a v svojom 137 riečnom kilometri prechádza do Poľskej republiky. Povodie rieky Poprad zahrňuje veľmi významnú oblasť Vysokých Tatier, v ktorej sa nachádza jedenásť vodárenských tokov, využívaných k zásobovaniu pitnou vodou celej oblasti. Kvalita vody týchto vodárenských tokov, ktoré patria k najvýznamnejším ľavostranným prítokom rieky Poprad, je dobrá, vhodná na úpravu pre pitné účely. Určitým handicapom je ich nízka mineralizácia a tiež mikrobiologické vlastnosti. Pod liečebno-rekreačno-športovými areálmi riešenej oblasti Vysokých Tatier však dochádza k evidentnému znečisťovaniu týchto prítokov a toto znečistenie je dopravované do rieky Poprad. Prvý takýto prítok je Mlynica, ktorá odvádza odpadové vody z oblasti Štrbského Plesa. Preto je voda Popradu v trati nad prítokom Mlynice čistá, len s nepriaznivejším mikrobiologickým zložením a pod Mlynicou nadobúda charakter silne znečistenej povrchovej vody. Zhoršujú sa parametre mikrobiologického zloženia a zvyšuje sa obsah zlúčenín dusíka. Evidovaný je tiež zvýšený obsah ťažkých kovov, najmä zinku, medi a v menšej miere tiež chrómu. Nečistené odpadové vody z mestského komplexu Svit a nedostatočne čistené odpadové vody z mesta Poprad spôsobujú, že organické znečistenie vody (BSK 5) prekračuje medzné hodnoty vyplývajúce z nariadenia vlády SR č. 491/2002 Z.z. zo 17. júla 2002, s účinnosťou od 1. septembra 2002, ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd a zvýšené koncentrácie ťažkých kovov, ortute (V trieda čistoty), zinku (IV), medi (III), určujú vode tiež charakter veľmi znečistenej vody až po Veľkú Lomnicu. Ľavostranné prítoky s čistejšou vodou i samočistenie zlepšujú kvalitu vody Popradu až po zaústenie odpadových vôd z ČOV Kežmarok, ktoré zvyšujú obsah zlúčenín dusíka. V prípade realizácie VD Bušovce bude bezpodmienečne nutné kvalitu vody náležitými opatreniami vylepšiť. V ďalšej trati, po Starú Ľubovňu, sa voda rieky pomaly zlepšuje, i keď viaceré parametre jej dávajú charakter znečistenej až silne znečistenej vody. Výrazne zhorší jej kvalitu odpadová voda pritekajúca z ČOV Stará Ľubovňa, ktorá pridáva okrem iného znečistenie fenolmi (IV). I keď sa po štátnu hranicu kvalita vody zlepší, predsa na základe ukazovateľov BSK 5 (III), dusitanov (V), fenolov (IV) a koliformných baktérií (IV) má voda charakter silne až veľmi silne znečistenej vody. 136

137 Podzemné vody Podzemná voda predstavuje neoceniteľný, dobre dostupný a z kvantitatívneho, kvalitatívneho a ekonomického hľadiska najvhodnejší zdroj pitnej vody. Dostatok prírodných zdrojov podzemných vôd, ich lepšia kvalita, nižšie náklady na jej úpravu, a potenciálne menšia možnosť ich znečistenia predurčujú podzemné vody ako dominantný zdroj pitnej vody v SR. Napriek priaznivým hydrologickým a hydrogeologickým podmienkam pre tvorbu, obeh a akumuláciu podzemných vôd v SR je nevýhodou ich nerovnomerné rozloženie. Najvýznamnejšie množstvá podzemných vôd sú evidované v Bratislavskom a Trnavskom kraji (46 %), naopak najmenšie množstvo podzemných vôd je dokumentované v oblasti Prešovského a Nitrianskeho kraja. V dôsledku nerovnomernej distribúcie zdrojov podzemnej vody na Slovensku, len 17% z ich celkového množstva sa nachádza na východnom Slovensku. Takmer všetky okresy východného Slovenska sú považované za deficitné z hľadiska požiadaviek na množstvo kvalitnej pitnej vody. Z hľadiska významnejšej tvorby a ochrany zdrojov podzemnej vody sa v regióne nachádza chránená vodohospodárska oblasť (CHVO) Vihorlat. Dominantná časť regiónu však leží vo vodárensky výrazne deficitnom území a pre zásobovanie vodou sa využívajú vody aluviálnych náplavov tokov, resp. povrchová voda z vodárenských tokov a z vodárenských nádrží. Minerálne a liečivé vody Právne podmienky na využívanie prírodných liečivých zdrojov v prírodných liečebných kúpeľoch stanovuje zákon č.277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Uvedený zákon tiež určuje práva a povinnosti na ochranu prírodných liečivých zdrojov a zdrojov minerálnych stolových vôd ustanovením ich ochranných pásiem I., II. a III. stupňa. V zmysle zákona za prírodné liečivé zdroje možno vyhlásiť zdroje: prirodzene sa vyskytujúcich vôd, plynov a exhalácií, ložiská prirodzene sa vyskytujúcich rašelín, slatín, bahien a iných zemín, ak priaznivo pôsobia na ľudské zdravie, takže ich možno používať na liečebné účely. Klimatické podmienky sú priaznivé na liečenie, ak spôsobujú vhodné zmeny reaktivity alebo iných fyziologických funkcií organizmu. Takéto klimatické podmienky treba Ministerstvu zdravotníctva preukázať fyzikálnymi a fyzikálno-chemickými vlastnosťami miestneho podnebia a jeho biologických účinkov na ľudský organizmus. Prírodné zdroje minerálnych stolových vôd sa využívajú v potravinárskom priemysle ako stolové vody. Na plnenie do fliaš a iných obalov možno použiť len zdroje, ktoré sú vyhlásené Ministerstvom zdravotníctva SR (PLZ - prírodný liečivý zdroj, PZMSV - Prírodné zdroje minerálnych stolových vôd). Tab. č. 109: Zdroje prírodných liečivých vôd v Prešovskom kraji Lokalita Katastrálne územie Okres Vyhlásené Stupeň Liečivé vody Bardejov Bardejov, Dlhá Lúka nad Topľou, Nižný Tvarožec, Stebník, Vyšný Tvarožec, Stebník, Vyšný Tvarožec, Zborov, Zlaté Vyšné Ružbachy Bardejov Vyhláška MZ SR č. 16/2000 Vyšné Ružbachy Stará Ľubovňa Vyhláška MZ SR č. 24/2000 Cigeľka Cigeľka Bardejov Vyhláška MZ SR č. 480/2001 Sulín Malý Sulín Stará Vyhláška MZ SR Ľubovňa č. 55/2005 Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR - IKŽ I, II, III I., II. I., II. I., II. 137

138 Tab. č. 110: Minerálne stolové vody v Prešovskom kraji Lokalita Názov Reg. Techn. Vyhlásený Spôsob Katastr. zdroja číslo označ. ako využitia územie Baldovce Baldovce Baldovce Baldovce Hozelec Hozelec Lipovce Lipovce Lipovce Lipovce Nová Ľubovňa Nová Ľubovňa Vysoké Tatry Starý Smokovec Baldovce II SNV-24 vrt LZ-6 PZMSV Plniareň SNV-31 vrt B-4A PZMSV Plniareň PD-128 vrt ŠHG-1 PZMSV Cifrovaný PV-100 vrt S-1 PZMSV Plniareň Salvator PV-45 vrt S-2 PZMSV Plniareň Veronika SĽ-18 PZMSV Plniareň Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR - IKŽ PD-137 vrt SK-1 PZMSV Plniareň Charakteristika zdroja je prírodná minerálna voda stredne mineralizovaná, uhličitá, hydrogenuhličitanová, vápenatohorečnatá, so zvýšeným obsahom horčíka, slabo kyslá, studená, hypotonická je prírodná minerálna voda stredne mineralizovaná, uhličitá, hydrogenuhličitanová, vápenatohorečnatá, so zvýšeným obsahom horčíka, slabo kyslá, studená, hypotonická je prírodná minerálna voda stredne mineralizovaná, uhličitá, hydrogenuhličitanovo-síranová, vápenatohorečnatá, so zvýšeným obsahom horčíka, slabo kyslá, vlažná, hypotonická je prírodná minerálna voda stredne mineralizovaná, uhličitá, hydrogenuhličitanová, vápenatohorečnato-sodná, so zvýšeným obsahom horčíka, slabo kyslá, studená, hypotonická je prírodná minerálna voda stredne mineralizovaná, sulfánová, uhličitá hydrogenuhličitanová, vápenatohorečnato-sodná,, so zvýšeným obsahom horčíka, slabo kyslá, studená, hypotonická je prírodná minerálna voda stredne mineralizovaná, uhličitá, hydrogenuhličitanová, horečnato-sodnovápenatá, so zvýšeným obsahom horčíka a kyseliny metakremičitej, slabo kyslá, studená, hypotonická je prírodná minerálna voda slabo mineralizovaná, uhličitá, hydrogenuhličitanová, sodno-vápenatá, kyslá, studená, hypotonická Pitná voda Na území Prešovského kraja je určených 44 vodárenských tokov, ktoré sú ako zdroje vody už využívané, alebo môžu byť využívané v budúcnosti. Vzhľadom k nepriaznivým hydrogeologickým pomerom (flyšové súvrstvia) pre výskyt väčších akumulácií podzemných vôd, nielen pre zásobovanie pitnou vodou, ale aj pre úpravu odtokových pomerov sa pristupuje k budovaniu vodárenských nádrží. Priaznivé podmienky pre ich výstavbu sú v severnej časti regiónu (PSK) na horných úsekoch tokov Topľa, Ondava a Laborec, kde sa v súčasnosti vodárensky využívajú 3 vodné nádrže - Veľká Domaša, Malá Domaša a Starina. Centrálne oblasti regiónu (Košice, Prešov) sa vyznačujú najväčšími potrebami na dodávky pitnej vody. Tieto oblasti sú prepojené hlavným prívodom z vodnej nádrže Starina a tým sú zdrojovo zabezpečené asi do roku V podtatranskej oblasti (okr. Poprad, Kežmarok) sa zabezpečuje zásobovanie hlavne zo zdrojov podzemných vôd pri Liptovskej Tepličke, zo Spišskej Teplice, z Tatranskej Kotliny a iných. Kapacitne sú tieto oblasti zabezpečené aj pre budúcnosť. 138

139 Zásobovanie v okrese Levoča je bilančne pasívne, preto sa voda privádza do tejto oblasti z Popradského skupinového vodovodu. Územie Prešovského kraja a celého východného Slovenska je považované za deficitné z hľadiska požiadaviek na zásobovanie vodou. Vzhľadom na to, má z hľadiska územného plánovania mimoriadny význam ochrana záujmových území najmä pre výstavbu výhľadových vodohospodárskych diel. Z hľadiska ochrany, ale aj účelného využívania územia do doby realizácie sú v Prešovskom kraji pre vodárenské nádrže vyčlenené tri lokality - Tichý potok, Jakubany a Lukov. Ochrana vodných zdrojov Na území Prešovského kraja všetky významné využívané zdroje vody, majú rozhodnutím vodohospodárskeho orgánu určené ochranné pásmo, ale v rozhodnutí je nezriedka len popis vedenia hranice ochranného pásma 2. stupňa a nie aj jeho Plocha. Preto údaje o plochách majú len informatívny charakter. Ešte nedostatočnejšie sú údaje o charaktere chránených území, kde pre ochranné pásma 2. stupňa podzemných zdrojov a všetky ochranné pásma povrchových zdrojov absentujú údaje o plochách plôch lesnej, poľnohospodárskej a inej pôdy. Ochranné pásma zdrojov povrchových vôd, ktoré sa v Prešovskom kraji využívajú v značne väčšom rozsahu ako v iných krajoch SR, sú veľmi rozsiahle a mnohonásobne prevyšujú rozlohu ochranných pásiem zdrojov podzemných vôd. Ochranné pásma zaberajú 3 882,49 km 2 čo je až 43,17 % celého územia kraja. Ochranné pásma povrchových zdrojov predstavujú 95 % a ochranné pásma podzemných zdrojov len 5 % z celkovej rozlohy ochranných pásiem na území Prešovského kraja. Tab. č. 111: PHO vodných zdrojov v Prešovskom kraji Predmet Údaj Celkový počet PHO 312 Počet zdrojov povrchovej vody 44 Počet zdrojov podzemnej vody 268 Plocha PHO povrchových zdrojov celkom v [ha] z toho: lesná [ha] poľnohospodárska [ha] iná alebo nezaradená [ha] Plocha PHO podzemných zdrojov celkom [ha] z toho: lesná [ha] poľnohospodárska [ha] iná alebo nezaradená [ha] Plocha PHO celkom [ha] z toho: lesná [ha] poľnohospodárska [ha] iná alebo nezaradená [ha] Výdatnosť zdrojov celkom l.s z toho: povrchových l.s podzemných l.s Zdroj: ZaD ÚPN VÚC Prešovského kraja Chránená vodohospodárska oblasť (CHVO) je územie, ktoré svojim prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd. Podmienky ochrany vôd v CHVO sú upravené zákonom č. 364/2004 Z.z. o vodách, 31. Z hľadiska ochrany vodných zdrojov, ako aj ich zberných oblastí, na územie Prešovského kraja plošne zasahujú 2 chránené vodohospodárske oblasti. Tab. č. 112: Chránené vodohospodárske oblasti v Prešovskom kraji Názov CHVO Plocha CHVO Využiteľné množstvá vodných zdrojov celkom z toho v PO povrchové (m.s -1 ) podzemné Spolu kraji Nízke Tatry - východná časť ,33 2,43 4,76 Horné povodie Hnilca ,16 0,1 0,26 Zdroj: ŠVHP povodí 139

140 Nariadenie vlády č. 617/2004 Z.z. ustanovuje citlivé a zraniteľné oblasti podľa 33 a 35 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách. Podľa tohto nariadenia sú za citlivé oblasti vyhlásené vodné útvary povrchových vôd, v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín k nežiadúcemu stavu kvality vôd, ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sú využiteľné ako vodárenské zdroje a ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd. Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l -1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť. Medzi zraniteľné oblasti na území kraja patria nasledovné katastrálne územia obcí: Tab. č. 113: Zraniteľné oblasti v Prešovskom kraji Okres Bardejov Brezov Hrabovec Dubinné, Kochanovce, Hankovce, Komárov, Harhaj, Kučín, Okres Humenné Brekov, Hažín nad Cirochou, Humenné, Jankovce, Jasenov, Kamenica nad Cirocou, Okres Kežmarok Spišská Belá Okres Levoča Baldovce, Bijacovce, Buglovce, Domaňovce, Kochanovce, Koškovce, Lackovce, Lieskovec, Ľubiša Dravce, Klčov, Kurimany, Levoča, Okres Medzilaborce Okres Poprad Okres Prešov Abranovce, Brestov, Bretejovce, Drienov, Drienovská Nová Ves, Dulova Ves, Fintice, Fulianka, Gregorovce, Haniska, Janovík, Kapušany, Kendice, Kojatice, Okres Sabinov Bodovce, Červenica pri Sabinove, Hubošovce, Jakubova Voľa, Jakubovany, Kokošovce, Lada, Lemešany, Ličartovce, Ľubotice, Malý Slivník, Malý Šariš, Medzany, Mirkovce, Nemcovce, Petrovany, Prešov, Ruská Nová Ves, Seniakovce, Ostrovany, Pečovská Nová Ves, Ražňany, Sabinov, Okres Snina Lascov, Oľšavce, Poliakovce, Porúbka Modra nad Cirochou, Myslina, Topoľovka, Udavské, Veľopolie, Závadka Nemešany, Spišské Podhradie, Spišský Hrhov, Spišský Štvrtok Svinia, Šarišské Bohdanovce, Teriakovce, Trnkov, Tulčík, Varhaňovce, Veľký Slivník, Veľký Šariš, Vyšná Šebastová, Záborské, Záhradné, Žehňa, Župčany Šarišské Michaľany, Šarišské Sokolovce, Torysa, Uzovce 140

141 Okres Stará Ľubovňa Okres Stropkov Breznica, Duplín, Okres Svidník Giraltovce, Kračúnovce, Okres Vranov nad Topľou Benkovce, Bystré, Čaklov, Čierne nad Topľou, Dlhé Klčovo, Giglovce, Girovce, Hencovce, Jasenovce, Jastrabie nad Topľou, Krušinec, Miňovce Lúčka, Lužany pri Topli, Kamenná Poruba, Kladzany, Komárany, Kučín, Majerovce, Malá Domaša, Nižný Hrabovec, Nižný Hrušov, Nižný Kručov, Ondavské Matiašovce Stropkov, Tisinec Stročín, Železník, Poša, Sačurov, Sečovská Polianka, Sedliská, Soľ, Továrne, Vechec, Vranov nad Topľou, Vyšný Žipov Zdroj: Návrh Krajskej koncepcie starostlivosti o životné prostredie Prešovského kraja, KÚŽP v Prešove, máj Pôda Celková výmera pôdy SR predstavuje ha. V roku 2005 podiel poľnohospodárskej pôdy predstavoval 49,62 % z celkovej výmery pôdy, podiel lesných pozemkov 40,89 % a nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov 9,48 %. Antropogénny tlak na využívanie pôdy na iné účely, ako na plnenie jej primárnych produkčných a environmentálnych funkcií spôsobuje jej pozvoľný úbytok. Úbytok poľnohospodárskej pôdy vrátane ornej pôdy do lesných pozemkov, nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov bol ha v roku 2005, čo je o 203 ha menej ako v roku 2004 (2 396 ha). Úbytok ornej pôdy do poľnohospodárskej pôdy, lesných pozemkov, nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov bol ha v roku 2005, čo je o 983 ha menej ako v roku 2004 (3 367 ha). Prešovský kraj je svojou celkovou výmerou ha druhý na Slovensku po Banskobystrickom kraji. Územie Prešovského kraja zaberá 18,30% z celkovej výmery územia Slovenska. Výmerou poľnohospodárskej pôdy (15,83% z celkovej výmery SR) sa nachádza na treťom mieste v porovnaní s ostatnými krajmi na Slovensku. Vodné plochy zaberajú 15,11% z výmery SR. Zastavané plochy zaberajú 13,79% z výmery SR, PSK je v tomto ukazovateli na 4 mieste v rámci SR. Ostatné plochy zaberajú 18,20% z výmery SR, v tomto ukazovateli je PSK na prvom mieste v SR. Tab. č. 114: Štruktúra pôdneho fondu podľa spôsobu jeho využívania SR Zdroj: výmera druhov pozemkov /ha/ k , zdroj: 141

142 Poľnohospodárska pôda zaberá 42,91% výmery PSK, najviac v okrese Bardejov. Lesné pozemky zaberajú 49,07% výmery PSK a najviac v okrese Poprad. Vodné plochy zaberajú 1,57% výmery PSK, najviac v okrese Vranov nad Topľou. Zastavané plochy predstavujú 3,47% výmery PSK, najviac v okrese Prešov. Ostatné plochy zaberajú 2,95% výmery PSK, najviac v okrese Bardejov. V PSK je celkovou výmerou ha, čo predstavuje 12,32% z výmery kraja, najväčší Popradský okres. Tab. č. 115: Štruktúra pôdneho fondu podľa spôsobu jeho využívania v Prešovskom kraji Zdroj: výmera druhov pozemkov /ha/ k , zdroj: Pôdno-ekologická regionalizácia svedčí o pestrých geomorfologických, pôdnych i klimatických podmienkach kraja, čo ovplyvňuje aj poľnohospodársku výrobu. Táto sa v Prešovskom kraji realizuje v podmienkach rovín (okrajové časti Ondavskej roviny), kotlín (nižšieho stupňa - Košická, stredne vysokého stupňa - Hornádska a vysokého stupňa Popradská), pohorí a vrchovín flyšového pásma, pohorí a vrchovín sopečných Karpát, nižších pohorí a vysokých pohorí. Skoro celú výmeru regiónu Čierna hora a veľkú časť regiónu Branisko predstavujú lesy. Pre pôdne pomery Prešovského kraja je charakteristický prevládajúci výskyt kambizemí (hnedých pôd) viažúcich na flyšové horniny. Prirodzená produkčná schopnosť pôd v pestrých klimatických a geomorfologických podmienkach Prešovského kraja je veľmi rozdielna. Pôsobí tu široká škála prirodzených obmedzujúcich faktorov úrodnosti, pôsobenie ktorých možno eliminovať alebo čiastočne eliminovať pomocou hydromelioračných, rekultivačných a agromelioračných zúrodňovacích opatrení. Do súboru faktorov, ktoré negatívne ovplyvňujú úrodnosť pôd patria chladnejšia klíma, vyššia humidita, minerálne chudobné pôdotvorné substráty, nedostatočný obsah prístupného fosforu, nižšie hodnoty sorpčnej schopnosti pôd, vysoká pôdna acidita, nízky obsah a málo kvalitný humus, nestabilná štruktúra, nízka vodopriepustnosť, členitosť terénu a výrazná vodná erózia. Dominantnými faktormi nižšej produkčnej schopnosti pôd tohto kraja je zrnitostné zloženie, štruktúra pôdy a pôdna reakcia. Na základe kategorizácie môžeme konštatovať, že v Prešovskom kraji je len asi 27,2 % pôd vhodných pre využitie v kultúre orných pôd, kým až 50,2 % pôd je svojim produkčným potenciálom vhodných len pre kultúru trvalých trávnych porastov. 20,6 % pôd je možné využívať ako orné pôdy len za určitých podmienok a 2,0 % pôd predstavujú lokality, ktoré je potrebné z poľnohospodárskeho pôdneho fondu vyňať. Táto pre poľnohospodársku výrobu menej priaznivá štruktúra pôdneho fondu je podmienená špecifickými podmienkami prevažne flyšovej oblasti, najmä výraznou členitosťou územia, rozdielnou zrnitosťou, skeletovitosťou a hĺbkou pôd, pestrosťou pôdotvorných substrátov, veľkým rozpätím nadmorských výšok a z toho vyplývajúcich klimatických rozdielov a dĺžky vegetačnej doby. Uvedené skupiny pôd dostatočne charakterizujú postupné ubúdanie produkčnej schopnosti pôd od pahorkatín až po horské oblasti a obmedzenie možnosti širšieho výberu plodín. 142

143 7.2.5 Odpady a odpadové hospodárstvo Odpadové hospodárstvo v Košicko-prešovskej zaťaženej oblasti Na základe údajov RISO z celkového množstva t ostatných a nebezpečných odpadov vyprodukovaných v tejto oblasti bolo zhodnotených t odpadov, zneškodnených formou skládkovania t, spaľovania t, biologickým zneškodnením t a so zostávajúcim objemom odpadov bolo nakladané inými formami. Environmentálnou záťažou v oblasti sú štyri skládky odpadov (k.ú. Demjata, Rozhanovce, Veľký Šariš, Železiarne), ktoré boli prevádzkované za osobitných podmienok a ich činnosť bola ukončená. Odpadové hospodárstvo v Zemplínskej zaťaženej oblasti Na základe údajov RISO z celkového množstva t ostatných a nebezpečných odpadov vyprodukovaných v tejto oblasti bolo zhodnotených t odpadov, zneškodnených formou skládkovania t, spaľovania 215 t, biologickým zneškodnením t a so zostávajúcim objemom odpadov bolo nakladané inými formami. Environmentálnou záťažou v oblasti sú tri skládky odpadov (k.ú. Brehov, Drahňov, Vranov nad Topľou), ktoré boli prevádzkované za osobitných podmienok a ich činnosť bola ukončená. Tvorba odpadov podľa jednotlivých okresov Prešovského kraja Táto bilancia vzniku odpadov poskytuje základnú informáciu o podiele nebezpečného odpadu a ostatného odpadu na celkovej tvorbe odpadu v kraji podľa okresov. Z tabuľky vyplýva, že najmenej nebezpečného odpadu bolo vyprodukované v rámci kraja v okresoch Svidník Stropkov a Medzilaborce, čo je ovplyvnené miestnou charakteristikou územia, zloženia a počtu obyvateľov a nízkym zastúpením výrobných podnikov. V mestách Prešov, Poprad, Vranov nad Topľou, kde je priemysel zastúpený vo väčšej miere, je produkcia nebezpečného odpadu podstatne vyššia. Tab. č. 116: Vznik odpadov v členení podľa jednotlivých okresov v tonách Názov okresu Spolu N Podiel N O Podiel O Bardejov ,16 348,90 1,24% ,25 98,76% Humenné , ,73 2,20% ,11 97,80% Kežmarok ,76 328,57 0,86% ,18 99,14% Levoča 1 504,63 184,24 12,24% 1 320,39 87,76% Medzilaborce 6 294,16 79,66 1,27% 6 214,51 98,73% Poprad , ,49 9,63% ,52 90,37% Prešov , ,05 3,71% ,37 96,29% Sabinov 4 070, ,42 37,60% 2 539,93 62,40% Snina ,43 570,72 1,00% ,71 99,00% Stará Ľubovňa 3 215,91 565,14 17,57% 2 650,78 82,43% Stropkov 1 702,73 51,38 3,02% 1 651,35 96,98% Svidník 3 849,33 36,75 0,95% 3 812,58 99,05% Vranov nad Topľou , ,94 4,10% ,69 95,90% SPOLU , ,98 3,61% ,37 96,39% Zdroj: KUZP Nakladanie s odpadmi Základnou podmienkou pre zhodnocovanie odpadov je ich separovaný zber v požadovanom kvalitatívnom a kvantitatívnom rozsahu. Množstvo separovane vyzbieraných odpadov by malo byť efektívne zvýšené najmä na úrovniach: - komunálnej - výrobnej. Na komunálnej úrovni sú zavádzané systémy separovaného zberu tak, aby sa dosiahol cieľ zapojenia 65 % obyvateľov a množstvo vyseparovaného odpadu cca 35 kg/obyvateľa za rok. Systém separovaného zberu si zvolí obec podľa špecifických potrieb a podmienok územia. Zintenzívnenie separovaného zberu je vo všetkých 143

144 okresoch kraja, najmä však v okresoch Bardejov, Vranov nad Topľou, Prešov, Levoča, Medzilaborce, Sabinov a Snina. Obr. č. 15: Podiel okresov PSK na celkovej tvorbe odpadu v roku 2004 Zdroj: Analýza PSK vybrané charakteristiky, upravený materiál predložený na 10. zasadnutie zastupiteľstva PSK dňa Zníženie zneškodňovania biologicky rozložiteľných odpadov na skládkach odpadov vyvoláva potrebu alternatívnych metód zhodnocovania biologicky rozložiteľných odpadov po ich separovanom zbere. Pretože podľa princípu hierarchie nakladania s odpadmi má materiálové zhodnocovanie odpadov prednosť pred energetickým, bude nutné zabezpečiť: - vybudovanie účinného systému separovaného zberu biologicky rozložiteľných odpadov najmä na komunálnej úrovni v mestách a vo väčších obciach, - vybudovanie systému zvozu, - vybudovanie kompostární na základe aeróbneho a anaeróbneho procesu na požadovanej technickej úrovni. Pri porovnaní všetkých samosprávnych krajov, ako je uvedené v tabuľke, vyplýva, že Prešovský kraj v porovnaní napr. s Košickým krajom, je na tom percentuálne lepšie, pri zhodnocovaní komunálneho odpadu. V porovnaní so všetkými krajmi na Slovensku, je na 3. mieste, aj keď nedosahuje úroveň Bratislavského kraja, ktorá je najvyššia na Slovensku (55,57%/). Graf č. 27: Percento zhodnocovaného komunálneho odpadu podľa krajov SR za rok 2004 Košický kraj 2,4 Prešovský kraj Banskobystrický kraj Žilinský kraj Nitriansky kraj Trenčiansky kraj Trnavský kraj 7,09 3,97 8,62 7,46 6,97 6,87 Bratislavský kraj 55, Zdroj: ŠÚ SR 144

145 Využitie a recyklácia odpadov Podľa spôsobu využitia vlastností odpadu sa zhodnocovanie delí na materiálové a energetické, pričom sa uprednostňuje materiálové zhodnocovanie pred energetickým. Materiálové zhodnocovanie je použitie odpadu na výrobu nového produktu. Recyklácia zberového papiera je významným trendom v ochrane životného prostredia vzhľadom na to, že sa šetria prírodné zdroje drevná surovina a energia. V Prešovskom kraji nie je zariadenie na zhodnocovanie zberového papiera, ale sú zriadené zberne, ktoré sú napojené na spracovateľov zberového papiera KAPPA, a.s. Štúrovo, TENTO, a.s. Žilina alebo SHP, a.s. Harmanec. Podobná situácia je v prípade skla, pri ktorom existujú v kraji len zberne zaoberajúce sa zberom tejto komodity. Na zhodnocovanie plastov sú v kraji vybudované zariadenia, ktoré komplexne pokrývajú územné a kapacitné požiadavky. Významné zariadenia sú napr. ESP s.r.o., Prešov, FIAM s.r.o. Prešov, POLYFORM s.r.o. Podolínec, CHEMOSVIT ENVIRONCHEM a.s. Svit, Obalové materiály s.r.o., Snina. Kapacitne ja vyriešená aj recyklácia odpadu z hliníka v spoločnosti TAVAL, s.r.o. Ľubotice, ktorá je vybavená technológiou BAT na spracovanie obalových materiálov z hliníka a jeho zliatin, ako aj na zhodnocovanie z viacvrstvových kombinovaných materiálov, ktoré obsahujú hliníkovú vrstvu. V kraji pôsobí spoločnosť AUREX s.r.o. Prešov, ktorá sa zaoberá zberom a spracovaním neželezných kovov, konkrétne striebra z fotomateriálov. Odpadové oleje sú významnou komoditou, ktorej materiálové zhodnotenie vo forme regenerácie zabezpečuje v Prešovskom kraji spoločnosť EKOL-recyklačné systémy s.r.o., Fintice a FECUPRAL s.r.o., Veľký Šariš. Obidve spoločnosti majú prevádzku v Prešove. Regenerácia odpadových olejov pozostáva z filtrácie, odstránenia vody a uhľovodíkových podielov a hrubých nečistôt z pôvodnej suroviny. Existujúce zariadenia pre nakladanie s odpadmi V Prešovskom kraji je v súčasnosti v prevádzke jedna spaľovňa priemyselného odpadu FECUPRAL, s.r.o., Veľký Šariš, prevádzka Prešov s kapacitou spaľovaného odpadu do t/rok. Do konca roku 2005 boli v prevádzke 2 spaľovne odpadu zo zdravotnej starostlivosti a to pri NsP Humenné a pri NsP Levoča. Obe spaľovne ukončili prevádzku z dôvodu nesplnenia požiadaviek platných po ustanovených zákonom č. 478/2002 o ochrane ovzdušia a vyhlášky MŽP SR č. 706/2002 Z.z. o zdrojoch znečisťovania a emisných limitoch. Spaľovňa komunálneho odpadu sa v kraji nenachádza ani sa neuvažuje s jej realizáciou. Tab. č. 117: Prehľad spaľovní odpadov v Prešovskom kraji Prevádzkovateľ Typ spaľovacieho zariadenia Spôsob čistenia spalín Fecupral Veľký Šariš NsP Levoča NsP Poprad NsP Humenné AGB ekoservis s.r.o., Humenné Chemosvit Environchem a.s. Svit Rotačná pec RSP 1000 Adsorbcia s mech. čistením spalín v tkan. filtri- Dioxínový filter Rok uvedenia do prev. Projekt./ skut. kapacita Zámer v nasledujúcich rokoch kg. h -1 Realizovaný monitorovací systém emisií Hoval CV ová práčka OSKO kg. h kg. h -1 Odstavená SP 603 cyklón. odlučovač kg. h -1 Odstavená od , plánovaná rekonštrukcia sa nebude realizovať SP-2402/E sorbent + látkový filter Hoval GG 24 3 mokrá práčka OSKO kg. h kg. h -1 Odstavená kg.h kg. h -1 Odstavená k z ekonomických dôvodov NsP Medzilaborce SP kg. h-1 15 kg. h-1 Odstavená mimo prevádzky NsP Svidník SP kg. h-1 Odstavená mimo prevádzky NsP Vranov n. 2 SP kg. h-1 Odstavená mimo 145

146 Topľou 34 kg. h-1 prevádzky NsP Prešov SU 24 ekoblok VS 36 látkový filter kg. h kg. h -1 Odstavená mimo prevádzky Zdroj: KUZP, 2007 Skládkovanie odpadov Skládky predstavujú stále nevyhnutné zariadenia na nakladanie s odpadmi. Na území Prešovského kraja sa nachádza celkom 19 skládok odpadov. Najviac v okrese Humenné ( 3 skládky), a najmenej, alebo vôbec v okresoch Levoča, Poprad (viď Tab. č. 112) Životnosť skládok, zvozová oblasť, technický stav a vplyvy na životné prostredie sú uvedené v tabuľke. Tab. č. 118: Prehľad o skládkach odpadov v okresoch Prešovského kraja za rok 2006 okresy Prešovského kraja Bardejov zvozová oblasť pre počet technický stav skládok obyv. obcí vyhovuje nevyhovuje negatívny vplyv na ŽP (áno,nie) skládka životnosť skládky súhlas Ekočergov ÁNO áno 0 nie Hertník 2010 Humenné Myslina-Lúčky 2015 ÁNO áno 0 nie Janov dol 2008 ÁNO áno 0 nie Udavské Papín 2008 ÁNO áno 0 nie Kežmarok LOBBE 2030 ÁNO áno 0 nie Žakovce Ľubica 2022 ÁNO áno 0 nie Spišská Belá 2038 ÁNO áno 0 Levoča Medzilaborce Monastyr ÁNO áno 0 nie Krásny Brod Poprad Prešov Petrovany 2007 ÁNO áno 0 nie Svinia 2014 ÁNO áno 0 nie Sabinov RSO Ražňany 2017 ÁNO áno 0 nie TKO Torysa 2006 ÁNO áno 0 nie Snina Snina 2010 ÁNO áno 0 nie Belá 2008 ÁNO áno 0 nie n/cirochou Stará Ľubovňa Stará Ľubovňa XII.2008 ÁNO áno 0 nie Skalka Stropkov K.ú. Chotča 2009 ÁNO áno 0 nie pre mesto Stropkov Svidník K.ú. Hrabovčík X.2007 ÁNO áno 0 nie pre mesto Svidník Vranov Sedliská 2008 ÁNO áno 0 nie n/topľou Hanušovce nad 20 ÁNO áno 0 nie rokov SPOLU: 19 skládok 19/án o /áno 0 19/nie Zdroj: Výročná správa RÚVZ Prešovského kraja za rok

147 Podľa údajov Obvodných úradov životného prostredia sú podľa registračných listov skládok odpadov najväčšie voľné kapacity skládok odpadov v okrese Kežmarok - Žakovce, Bardejov BAPOS, Vranov n/t - Petrovce, Sabinov - Ražňany a Snina - Snina. Tab. č. 119: Voľné kapacity skládok v Prešovskom kraji (stav k ) Kraj Skládky odpadov na inertný odpad (m 3 ) Skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný (m 3 ) Skládky na nebezpečný odpad (m 3 ) Celková kapacita (m 3 ) Prešovský Zdroj: SAŽP Zneškodňovanie odpadov inými metódami V Prešovskom kraji sa nachádzajú dve prevádzky spoločnosti EBA, s.r.o., Bernolákovo, ktorých účelom je zneškodňovanie nebezpečných odpadov biodegradáciou technológiou ROPSTOP SB (Prešov, Spišská Belá), ďalej TRIADA ODPAD, s.r.o. Kvetoslavov v Bušovciach a H*EKO, s.r.o. Košice,stredisko v Kapušanoch pri Prešove. Uvádzame prehľad kompostární na území PSK, ktoré sú rozmiestnené v celom kraji. Tab. č. 120: Kompostárne na území Prešovského kraja Okres Katastrálne územie Prevádzkovateľ Prevádzka Kežmarok Spišská Belá EBA s. r. o., Senecká 10, Spišská Belá Bernolákovo Kežmarok Ing. Tomáš Zabó, FINEKOL Mlynčeky Poprad Veľká BRANTNER Poprad, s. r. o. Poprad Nová 76, Poprad Lučivná LUJAN spol. s.r.o., Mengusovce Mengusovce 117 Prešov Haniska EBA s. r. o., Senecká 10, Haniska Bernolákovo Sabinov Lipany Technické služby, s. r. o. Lipany Lipany Sabinov Verejnoprospešné služby, s. r. o. Sabinov Snina Stakčín Agrifop, a. s. Stakčín Stakčín Zdroj: SAŽP Komunálny odpad Komunálne odpady sú odpady z domácností vznikajúce na území obce pri činnosti fyzických osôb a odpady podobných vlastností a zloženia, ktorých pôvodcom je právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Nepatria sem odpady vznikajúce pri výkone podnikateľskej činnosti. Ďalej sú to odpady vznikajúce v obci pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev patriacich obci, pri údržbe verejnej zelene, parkov a cintorínov. Podľa Katalógu odpadov sem patria odpady skupiny 20 Komunálne odpady (odpady z domácností a podobné odpady z obchodu, priemyslu a inštitútcií) vrátane ich zložiek zo separovaného zberu, ktorá sa delí na nasledovné podskupiny: SEPAROVANE ZBIERANÉ ZLOŽKY KOMUNÁLNYCH ODPADOV ODPADY ZO ZÁHRAD A PARKOV (VRÁTANE ODPADU Z CINTORÍNOV) INÉ KOMUNÁLNE ODPADY 147

148 Podľa ŠÚ SR vzniklo v Prešovskom kraji v roku 2005 celkom ,56 t komunálnych odpadov (KO), čo zodpovedá priemerne 203,2 kg KO/rok na 1 obyvateľa. O rozdieloch medzi okresmi Prešovského kraja vo vzniku KO informuje nasledujúca tabuľka (Tab. č. 115). Tab. č. 121: Vznik komunálnych odpadov v kraji podľa okresov v roku 2005 Názov okresu Počet obyvateľov Množstvo KO [t] Podiel KO [%] Množstvo na obyvateľa [kg] Bardejov ,10 8,68 184,09 Humenné ,50 7,98 200,59 Kežmarok ,52 7,77 191,92 Levoča ,33 3,34 167,22 Medzilaborce ,17 1,22 160,90 Poprad ,45 17,80 276,89 Prešov ,25 22,78 224,96 Sabinov ,53 6,49 189,18 Snina ,71 5,07 210,35 Stará Ľubovňa ,65 3,48 109,54 Stropkov ,03 3,06 237,85 Svidník ,50 5,33 258,79 Vranov nad Topľou ,82 7,01 145,97 SPOLU ,56 100,00 203,2 Zdroj: KUZP Obyvatelia Východného Slovenska ročne vyprodukujú okolo 330 tisíc ton komunálneho odpadu. Z uvedeného množstva na jedného obyvateľa pripadá približne 210 kilogramov, čo je na Slovensku podpriemerné množstvo. Z produkovaného množstva komunálneho odpadu na Východnom Slovensku bolo v roku 2004 vyseparovaných 2,2%, čo je menej ako celoslovenský priemer (3,5%). Nižšie percento je na Východnom Slovensku ako v SR aj pokiaľ ide o odpady zo záhrad a parkov (3,8% oproti 5,6% v SR) a drobné stavebné odpady. V miere produkcie nebezpečných komunálnych odpadov je situácia v regióne na rovnakej úrovni ako v SR (0,2%). (zdroj: POKER) Tab. č. 122: Vývoj tvorby a množstvo komunálneho odpadu v rokoch (t) Zdroj: POKER, Profil regiónu Slovensko-Východ 148

149 Tab. č. 123: Množstvo komunálneho odpadu (kg/obyv.) v rokoch Zdroj: POKER, Profil regiónu Slovensko-Východ Tab. č. 124: Prehľad o nakladaní s TKO v obciach okresov Prešovského kraja za rok 2006 % obyvateľov so zabezpečením organizovaného zberu TKO okresy PSK z celkového počtu obyvateľov počet obcí s organizovaným zberom TKO počet obcí bez organizovaného zberu TKO počet obcí so separovaným zberom TKO Bardejov ,5 22 Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľubovňa Stropkov ,7 32 Svidník Vranov n/topľou Spolu ,1 397 Zdroj: Výročná správa RÚVZ Prešovského kraja za rok Krajina a prírodné zdroje Krajinná štruktúra Súčasná krajinná štruktúra je podmienená historickým vývojom a hospodárskymi aktivitami človeka, ktoré krajinu a jej časti významne ovplyvňovali a menili ako premena lúk a pasienkov na ornú pôdu s následkami erózie, straty retenčnej schopnosti krajiny, intenzívne poľnohospodárstvo s veľkochovmi dobytka, používaním ťažkej techniky, neuváženou chemizáciou, veľkoplošnými odvodneniami apod. s následkami deštrukcie pôdneho krytu, zníženia úrodnosti pôd. V lesníctve veľkoplošné holoruby a používanie ťažkej techniky pri ťažbe dreva negatívne vplývajú na stáročiami vytvárané lesné ekosystémy a urýchľujú eróziu v lesných porastoch, používanie nepôvodných drevín pri obnove lesa vytvára predpoklady pre vznik veterných a snehových kalamít na lesných porastoch. Antropogénna činnosť znehodnotila aj rekreačný potenciál najmä vidieckej krajiny. 149

150 Z hľadiska zabezpečenia ekologickej stability v krajine, negatívny dopad majú rôzne socio-ekonomické aktivity v území kraja, avšak vzhľadom na rozsah riešeného územia spomenieme len vybrané socio-ekonomické aktivíty a ich negatívny dopad na krajinu, ako sú: Osídlenie, rekreácia, cestovný ruch: pre územie kraja je typická koncentrácia osídlenia pozdĺž vodných tokov, dopravných tepien (najmä cesty I. a II. triedy) a prevahu má vidiecke osídlenie. V rámci sídiel alebo ich bezprostrednom okolí sa kumulujú nadväzujúce ekonomické aktivity (rôzne služby), nezriedka spojené s produkciou znečistenia (emisie, odpadové vody, odpady). Väčšie sídelné útvary predstavujú v rámci ÚSES významné plošné alebo líniové bariéry. Možnosti rekreácie predstavujú osobitný problém, ktorý je stupňovaný budovaním kapacitne veľkými rekreačnými strediskami (často iba so sezónnou funkciou), väzbou na špecifické podmienky (napr. vodné nádrže a letná rekreácia) bez vytvorenia adekvátnych ochranných opatrení (kanalizácia, ČOV, odpadové hospodárstvo) daného územia. Podobne sa prejavuje aj expanzia chatových osád, nezriedka smerom do nenarušených alebo len málo narušených častí prírody. Priemysel: je svojím charakterom zdrojom prevažne bodového znečistenia životného prostredia, s dopadom na kvalitu ovzdušia a podzemných, či povrchových vôd, sekundárne i na pôdy a vegetáciu. Z rozhodujúcich znečisťovateľov v kraji spomenieme Chemosvit a.s. Svit, Bukózu a.s. Vranov, Zeocem š.p. Bystré, Chemes a.s. Humenné, Vihorlat a.s. Snina, Vagónka a.s. Poprad. Poľnohospodárstvo: vzhľadom na plošný charakter a obhospodarovanie zhruba polovice výmery prešovského kraja je jedným z rozhodujúcich činiteľov ovplyvňujúcim ekologickú stabilitu krajiny, ale i stav zložiek životného prostredia, najmä čistotu povrchovej vody, o čom via pojednáva kapitola Poľnohospodárska krajina. Ťažba surovín: na území kraja predstavuje stresový faktor zväčša bodového charakteru, avšak vyskytujú sa lokality ťažby nerastných surovín buď v bezprostrednej blízkosti osobitne chránených území alebo priamo v ich teritóriu (napr. ťažba štrku v Batizovciach, pri Plavči, ťažba travertínu na Dreveníku, kameňolomy pri Vernári, Hranovnici-Dubine, Kvetnici, atď.). Produktovody a elektrovody: pre mnohé z nich sa Prešovský kraj uplatňuje ako tranzitný, pričom zabezpečuje aj nadregionálne (medzinárodné väzby): napr. výstavba vedenia 2x400 kv Lemešany - Poľská republika. Pri výstavbe týchto vedení sú potrebné významné zásahy do krajiny spojené najmä s likvidáciou vzrastlej drevitej vegetácie na trase a v jej ochrannom pásme. Doprava: predstavuje trvalý stresový faktor (pričom stres má iný charakter počas výstavby dopravných trás a iný počas prevádzky) a pôsobí v krajinnom prostredí ako významný bariérový prvok. V tomto smere sa veľmi negatívne javia diaľnice, cesty I. triedy, i železnica. Nástrojom na manažment využívania a ochranu a tvorbu krajiny slúžia územné systémy ekologickej stability na nadregionálnej, regionálnej i lokálnej úrovni. Územný systém ekologickej stability rieši celoplošnú ochranu územia, v ktorej je vyčlenený systém navzájem súvisiacich prírodných prvkov: biocentrá, biokoridory, interakčné prvky, ktorých prehľad v prešovskom kraji je. Význam ÚSES spočíva najmä: - v územnom zabezpečení zachovania a rozvoja druhovej rozmanitosti rastlín a živočíchov v ich prirodzenom prostredí - vo vytvorení optimálneho priestorového základu ekologicky stabilných plôch a línií - v zachovaní unikátnych krajinných prírodných celkov a prvkov - v udržaní a zvýšení prirodzenej produkčnej schopnosti krajiny a v ochrane prírodných zdrojov. V stručnosti môžeme krajinnú štruktúru v rámci celého územia kraja charakterizovať ako čiastočne vyváženú, s prevahou ekologicky hodnotných a stabilných prvkov v západnej, severnej a východnej časti, štandardným zastúpením stabilných prvkov v strednej časti kraja a oblasťami s menším alebo väčším deficitom stabilnejších štruktúr v oblasti Podtatranskej kotliny, na severovýchode Hornádskej kotliny, v oblasti Spišsko-šarišského medzihoria a severnej časti Košickej kotliny. Významnou devízou územia Prešovského kraja je neobyčajne pestrá diverzita rastlinných spoločenstiev so zastúpením všetkých fytogeografických oblastí - západokarpatskej, východokarpatskej a panónskej i množstvo pôvodných zachovaných zoocenóz a vysoko hodnotná prírodná, zatiaľ relatívne málo narušená horská i podhorská krajina osobitá v celoslovenskom i stredoeurópskom kontexte. Na značnej časti územia sa zachovali pôvodné prírodné lúky, štruktúra krajiny i formy jej tradičného využívania i ostatné zachovalé historické krajinné štruktúry. 150

151 Významnými zachovalými historickými krajinnými štruktúrami sú atraktívne lúčno-pasienkárske lokality Zamagurie a Liptovská Teplička i kultúrna krajina stredného Spiša. Mimoriadnu pozornosť si zasluhujú špecifické územia významovo i hodnotovo výrazne prevyšujúce tento región a tvoriace okrem prípadnej národnej úrovne i významnú súčasť ako klenoty dedičstva a identity regiónu. Medzi takto vymedzené územia patria predovšetkým Vysoké Tatry, Slovenský raj, Vihorlat, Bukovské vrchy a Zamagurie Chránené územia a osobitne chránené časti prírody Národná sústava chránených území V Prešovskom kraji bolo vyhlásených, resp. sem plošne zasahuje 5 národných parkov a 2 chránené krajinné oblasti. Celková výmera národných parkov v kraji je ha, čo predstavuje 8,3 % z výmery kraja. Ďalších 5,9 % tvoria ich ochranné pásma. Chránené krajinné oblasti zaberajú v kraji ha, čo znamená 3,5 % z celkovej plochy kraja. V členení podľa jednotlivých stupňov ochrany zaberajú v Prešovskom kraji územia s stupňom ochrany ha, t.j. 24,52 % z celkovej plochy kraja. Najvyšší podiel dosahujú tieto územia v okrese Poprad, najnižší v okrese Sabinov (viď. Tab.č.119). V Prešovskom kraji je vyhlásených: 56 národných prírodných rezervácií, 80 prírodných rezervácií, 3 národné prírodné pamiatky, 32 prírodných pamiatok a 11 chránených areálov. Ako prírodné pamiatky sú zákonom chránené tiež všetky jaskyne a prírodné vodopády (viď.tab.č. 120). Tab. č. 125: Chránené územia v kategóriách národný park a chránená krajinná oblasť vyhlásené v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. v Prešovskom kraji podľa okresov Názov chráneného Kategória Stupeň Rok Výmera v ha Výmera v okresoch územia ochrany vyhlásenia. celková Z toho v v ha zmeny kraji NP Nízke Tatry NP , Poprad NP Nízke Tatry OP OP NP Poprad NP PIENAP NP , Kežmarok Stará Ľubovňa NP PIENAP OP OP Kežmarok Stará Ľubovňa NP Poloniny NP Snina NP Poloniny OP OP Snina NP Slovenský raj NP , Poprad NP Slovenský raj OP Poprad OP TANAP NP , 1987, Poprad TANAP OP OP Poprad Kežmarok CHKO Vihorlat CHKO , Snina Humenné CHKO Východné CHKO , 1997, Snina Karpaty 2001 Humenné Medzilabor Stropkov 482 Svidník Spolu v kraji Pozn.: NP národný park, CHKO chránená krajinná oblasť, OP ochranné pásmo Zdroj: ŠOP SR, KKSZP 151

152 Tab. č. 126: Prehľad CHÚ v kategóriách NPP, PP, NPR, PR, CHA v Prešovskom kraji a počty v okresoch Kategória CHÚ Skratka NPP PP NPR PR CHA Spolu Okres okresu Bardejov BJ Humenné HE Kežmarok KK Levoča LE Medzilaborce ML Poprad PP Prešov PO Sabinov SB Snina SV Stará Ľubovňa SL Stropkov SP Svidnik SK Vranov n/t VT Prešovský kraj Zdroj: ŠOP SR, KKSZP Jadrové územia európskeho významu NECONET Slovensko V rámci spracovanej siete Národnej ekologickej siete Slovensko (NECONET, Nadácia IUCN, Svetová únia ochrany prírody, Slovensko, Bratislava, 1995) sú na území Prešovského kraja navrhované jadrové územia európskeho významu a to NP Slovenský raj, NP Nízke Tatry, TANAP, NP Pieniny, NP Bukovské vrchy, CHKO Vihorlat. Druhová ochrana Z celkového počtu rastlinných druhov na Slovensku je 10,66 % chránených. Podľa súčasných všeobecne platných právnych predpisov je na Slovensku chránených vyšších a nižších druhov rastlín, z toho 518 chránených v krajinách EÚ. Osobitnému režimu z hľadiska obchodu podlieha 110 druhov cievnatých rastlín zaradených v prílohe CITES. Rizikových taxónov vyšších a nižších rastlín je na Slovensku 2 860, vyhynutých je 197. Na Slovensku je chránených 754 taxónov živočíchov (742 druhov, 12 rodov), z toho 257 chránených v krajinách EÚ. V súlade s právom EÚ sú u nás chránené všetky druhy voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov EÚ. V prílohách CITES je zahrnutých 65 pôvodných taxónov živočíchov. Vo vybraných skupinách živočíchov je rizikových taxónov 2 248, z toho vyhynutých 42. V zmysle poľovníckych právnych predpisov je z celkového počtu chránených druhov živočíchov medzi poľovnú zver zaradených 11 druhov cicavcov a 43 druhov vtákov, pod režim rybárskeho zákona spadá 17 chránených druhov rýb. V prešovskom kraji je chránených 88 stromov alebo ich skupín, najviac chránených stromov alebo ich skupín je v okresoch Svidník (28) a Stará Ľubovňa (17). V národnej sústave chránených území neboli systematicky vyhlasované chránené územia na ochranu konkrétnych druhov živočíchov či rastlín. Chýbajú celoplošné údaje o výskyte na úrovni populácií, i údaje o zastúpení druhov európskeho významu a nižších druhov rastlín. Najvýraznejšie sa na zmene genofondu pôvodných druhov rastlín a živočíchov prejavuje fragmentácia a zmeny biotopov. K negatívnym faktorom, ktoré ich ovplyvňujú, patrí aj rozširovanie nepôvodných druhov organizmov, najmä inváznych druhov. Zo 616 nepôvodných druhov rastlín patrí na Slovensku 47 medzi invázne a 49 medzi potenciálne invázne druhy rastlín. Počet lokalít s výskytom inváznych druhov rastlín sa z roka na rok zvyšuje. Doteraz bolo v 345 maloplošných chránených územiach zaevidovaných 175 nepôvodných druhov rastlín. Údaje o rozšírení nepôvodných druhov rastlín a živočíchov sú neúplné, monitoring výskytu nepôvodných druhov živočíchov sa nerealizoval. Početnosť a rozšírenie živočíchov výrazne ovplyvňujú bariérové prvky v krajine, ako sú napr. pozemné komunikácie (najmä cestná sieť) a nadzemné elektrické vedenia. V súčasnosti nie je doriešený účinný systém budovania migračných koridorov živočíchov križujúcich existujúcu cestnú sieť (podchody, nadchody a pod.) 152

153 a iných preventívnych technických opatrení (oplotenie, migračné zábrany a pod.) ako vyvolaných investícií pri výstavbe. Potrebná je zmena technických noriem pre elektrovody, s nadmerným uhynutím vtákov predovšetkým dravcov. Ochrana najohrozenejších druhov rastlín a živočíchov sa realizuje na základe opatrení stanovených v programoch záchrany. Tieto boli zatiaľ vypracované pre 26 vybraných kriticky ohrozených a ohrozených druhov rastlín a 13 vybraných kriticky ohrozených a ohrozených druhov živočíchov. Základným problémom pri realizácii schválených programov záchrany je nedostatok finančných prostriedkov. Rozpočet organizácií ochrany prírody a krajiny umožňuje pokryť cca 1/3 tretinu predpokladaných nákladov. Pre záchranu chránených rastlín a živočíchov sú v prešovskom kraji zariadenia a to 2 Chovné stanice,1 Rehabilitačná stanica, 1 záchytné centrum a 1 ZOO. Ochrana krajiny a biotopov Nástrojom na manažment využívania a ochranu a tvorbu krajiny slúžia územné systémy ekologickej stability na nadregionálnej, regionálnej i lokálnej úrovni. Územný systém ekologickej stability rieši celoplošnú ochranu územia, v ktorej je vyčlenený systém navzájem súvisiacich prírodných prvkov: biocentrá, biokoridory, interakčné prvky. Význam ÚSES spočíva najmä: - v územnom zabezpečení zachovania a rozvoja druhovej rozmanitosti rastlín a živočíchov v ich prirodzenom prostredí - vo vytvorení optimálneho priestorového základu ekologicky stabilných plôch a línií - v zachovaní unikátnych krajinných prírodných celkov a prvkov - v udržaní a zvýšení prirodzenej produkčnej schopnosti krajiny a v ochrane prírodných zdrojov. Podľa spracovanej dokumentácie ÚSES je možné zabezpečovať len ochranu existujúcich prvkov ÚSES, a to zaradením do sústavy chránených území alebo prostredníctvom rozhodovania orgánov štátnej správy. Súčasný právny rámec na úseku ochrany prírody nie je dostatočným nástrojom pre revitalizáciu a tvorbu krajiny.v záujme obnovenia ekologickej stability a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny, sa vyžaduje uplatňovať ochranu krajinných prvkov prostredníctvom projektov pozemkových úprav, ktoré sa len postupne zavádzajú do praxe. V krajine na poľnohospodárskom pôdnom fonde pribúdajú pozmenené plochy v rôznom štádiu sukcesného procesu (zarastanie krovinami a drevinami). Rovnako narastajú tendencie ich delimitovania do lesného pôdneho fondu. Pri využívaní pozemkov na pestovanie energetických drevín môže dôjsť k vedomému rozširovaniu inváznych druhov (napr. agát) s nepriaznivými dôsledkami na prirodzené zloženie ekosystémov. V prešovském kraji sa nachádzajú hodnotné územia mokrade, ktorých prieskum ešte v súčasnosti nie je ukončený. Tieto lokality sú významom národné, regionálne a lokálne, hodnotné z hradiska botanického, zoologického, limnologického, hydrogeologického. Európska sústava chránených území NATURA 2000 Sústavy NATURA 2000 je sústava chránených území členských krajín EÚ, ktorej hlavným cieľom je zachovanie prírodného dedičstva významného nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Sústavu NATURA 2000 tvoria dva typy území: osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) vyhlasované na základe smernice o vtákoch, v národnej legislatíve: chránené vtáčie územia; osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) vyhlasované na základe smernice o biotopoch, v národnej legislatíve: územia európskeho významu V prešovskom kraji sa nachádza, prípadne do neho zasahuje - 64 území európskeho významu so stupňom ochrany 2. až 5. Ich celková rozloha v kraji je ha. Ich zoznam je v Tab. č chránených vtáčích území (CHVÚ) 153

154 Tab. č. 127: Výskyt území NATURA 2000 navrhované územia európskeho významu v PSK Okres Počet území NATURA 2000 Bardejov 2 Humenné 13 Kežmarok 7 Levoča 7 Medzilaborce 9 Poprad 11 Prešov 9 Sabinov 2 Snina 7 Stará Ľubovňa 3 Stropkov 2 Svidnik 1 Vranov n/t 2 Prešovský kraj spolu* 64 Zdroj: MŽP SR, ŠOP SR, SAŽP,* niektoré územia NATURA 2000 zasahujú do viacerých okresov Tab. č. 128: Navrhované chránené vtáčie územia podľa Národného zoznamu CHVÚ v PSK Názov chráneného Výmera v ha Výmera CHVÚ v okresoch v ha (na území navrhovaných ID vtáčieho územia Celková Z toho v kraji CHVÚ platí 1. stupeň ochrany + zakázané činnosti) Bukovské vrchy SKCHVU Snina , Snina ,787 Humenné Laborecká ,900 SKCHVU011 vrchovina Medzilaborce ,594 Stropkov ,478 Svidník ,038 Nízke Tatry SKCHVU Poprad 7 553,024 Slanské vrchy SKCHVU Prešov ,571 Vranov nad Topľou ,500 Tatry SKCHVU Poprad ,372 Vihorlatské vrchy SKCHVU Humenné ,246 Snina 2 206,018 Volovské vrchy SKCHVU Prešov 1 913,877 Výmera chránených vtáčích území v Prešovskom kraji ,49 Pozn.: v súčasnosti sa spracováva v rámci ŠOP SR výmera CHVÚ podľa parciel, čím prichádza k spresňovaniu výmery CHVÚ. Výmera uvedená v tabuľke je len orientačná. Zdroj: ŠOP SR Územia chránené podla medzinárodných dohovorov V rámci medzinárodných dohovorov platí na území Slovenska niekoľko dôležitých zmlúv a dohovorov, ktoré majú za cieľ výraznejšie zachovanie svetového dedičstva na Zemi. Podľa nich sú vyčlenené chránené územia a lokality, ktoré nie sú kategóriou chráneného územia podľa zákona č. 543/2002 Z.z, ale tvoria významnú základňu pre rozvoj vedy a prezentácie ochrany prírody v zahraničí. Tieto územia môžu súčasne patriť aj do národnej sústavy chránených území, alebo do navrhovanej európskej súvislej sústavy chránených území NATURA 2000.Na území Prešovského kraja sa uplatňujú: 1) Dohovor UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Navrhované lokality na zapísanie do Zoznamu prírodného dedičstva: Karpatské pralesy (spolu 22 lokalít z ktorých 6 patrí do územia Prešovského kraja - Havešová, Stužica, Vihorlat), Mykoflóra Bukovských vrchov, Nominácia pre rok 2003 Prirodzené lúčno pasienkárske lokality Slovenska - Jedná sa o kultúrnu krajinu Slovenska reprezentovanú šiestimi lokalitami, z ktorých dve (Liptovská Teplička, Zamagurie) patria do prešovského kraja. Rovnako sa na území kraja nachádzajú fragmenty dolín karpatského mezozoika, ktoré sú taktiež navrhované do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO Doliny karpatského mezozoika, predtým krasové doliny západných Karpát. 154

155 2) Medzinárodná dohoda UNESCO o ochrane významných prírodných krás v rámci programu Človek a biosféra (MaB): Biosférická rezervácia Tatry (vyhlásená v roku 1993 spoločne s Poľskou časťou Tatranského národného parku v zmysle Medzinárodnej dohody UNESCO o ochrane významných prírodných krás v rámci programu Človek a biosféra (MaB) - výmera spolu: ha, z toho jadrová zóna ha. Medzinárodná biosférická rezervácia Východné Karpaty (vyhlásená vo februári 1993). Ide o prvú trilaterálnu biosférickú rezerváciu na svete s plochou okolo ha. Na území Slovenska zahŕňa Národný park Poloniny, na území Poľska Park Krajobrazowy Doliny Sanu, Bieszczadski Park Narodowy a Ciśniańsko - Wetliński Park Krajobrazowy a na území Ukrajiny zahŕňa Užanskyj nacionaľnyj pryrodnyj park a Nadsanskyj regionaľnyj landšaftnyj park. 3) Bilaterálne chránené územia Slovenska s Poľskom - Pieninský národný park a Pieniński park narodowy, CHKO Východné Karpaty Jaśliski Park Krajobrazowy a NP Poloniny Ciśniansko-Wetliński Park Krajobrazowy a Bieszczadski Park Narodowy. 4) Diplom Rady Európy - Národný park Poloniny 5) Medzinárodne významné mokrade na Slovensku (M) Sem sú zaradené mokrade spĺňajúce kritériá Ramsarskej konvencie pre zapísanie do Zoznamu mokradí medzinárodného významu, mokrade s výskytom rastlín a živočíchov indikujúcich medzinárodný význam lokality (druhy chránené alebo ohrozené z hľadiska globálneho alebo európskeho), prípadne mokrade obsahujúce typy ohrozených prírodných biotopov Európy. Identifikovaných bolo 17 lokalít s celkovou plochou vyše ha. V prešovském kraji sa nachádzajú aj ďalšie mokrade, významom národné, regionálne a lokálne, hodnotné z hľadiska botanického, zoologického, limnologického, hydrogeologického. Ich prieskum ešte v súčasnosti nie je ukončený (prehľad v Tab. č. 123). Na území Prešovského kraja nie je vyhlásená ramsarská lokalita medzinárodného významu. V rámci Prešovského kraja sa navrhuje jedna lokalita na zaradenie medzi medzinárodne významné mokrade - CHA Sivá Brada v okrese Levoča. Tab. č. 129: Lokality na zaradenie medzi medzinárodne významné mokrade v Prešovskom kraji Názov Katastrálne Rozloha Typ mokrade Stručná charakteristika mokrade územie v ha CHA Sivá Brada Spišské Podhradie 4,5 M, Tp, U, Y, 2 Travertínová kopa v Hornádskej kotline s travertínovými prameniskami a jazierkami, vysokobylinné močiare, vlhké lúky a slatiny a umelá nádrž zachytávajúca vodu pre kúpele. Vyskytujú sa tu významné a vzácne druhy rastlín, neobvyklé v Západných Karpatoch. Zdroj: ŠOP SR Lesná a poľnohospodárska krajina Lesná krajina Lesnatosť Prešovského kraja dosahuje 49,1%. Väčšiu lesnatosť dosuhuje už iba Žilinský samosprávny kraj a celková lesnatosť SR - 40,9 %. Lesná krajina predstavuje typ, ktorý svojim územným rozsahom a polyfunkčnosťou najviac ovplyvňuje krajinné prostredie. Pozitívnym javom lesnej krajiny je ovplyvňovanie klimatických, pôdnych a vodných pomerov v území, vytváranie prirodzených stanovíšť na šírenie biotických prvkov, zabezpečovanie ekologickej stability v území, poskytovanie zdravého prostredia na regeneráciu síl a oddych človeka, ale aj zdrojov príjmu z hospodárskej činnosti. Negatívnym javom je spôsob a formy hospodárskeho využívania lesov, ohrozujúce ekologickú stabilitu, zvyšujúce eróznu ohrozenosť a znižujúce estetické pôsobenie lesov v krajinnom prostredí. Lesné porasty majú najvýraznejšie plošné zastúpenie v okresoch Poprad (69,5 %) a Snina (62,58 %), pričom celkovo až v piatich z celkového počtu 13 okresov Prešovského kraja pokrývajú lesné porasty viac ako 50 % 155

156 celkovej rozlohy týchto okresov a celkovo až 9 okresov prevyšuje celoslovenský priemer (cca 39 %). Najnižšia lesnatosť je naopak v okresoch Prešov (36,46 %), Sabinov (36,97 %) a Vranov nad Topľou (37,66 %). Výrazne dominantné postavenie z hľadiska výmery lesných porastov má okres Poprad ( ha, 17,7 % plochy týchto porastov v rámci územia Prešovského kraja), pričom skoro polovica (48,7 %) plošnej výmery lesných porastov v rámci územia Prešovského kraja sa súhrnne nachádza práve v okresoch Poprad a Kežmarok v západnej časti územia Prešovského kraja a v okresoch Snina a Humenné v jeho východnej časti. Na výmere porastovej plochy lesov v kraji sa ochranné lesy podieľajú 12,91 %-ami, lesy osobitného určenia 16,41 %-ami. Najvyšší podiel ochranných lesov a lesov osobitného určenia z celkovej porastovej plochy je v okresoch Levoča 80,16 %, Poprad 74,54 % a Kežmarok 50,63 %, najnižší v okrese Stropkov 1,83 %. V absolútnom vyjadrení najviac ochranných lesov a lesov osobitného určenia majú okresy Poprad ,51 ha, Humenné ,99 ha a Kežmarok ,90, najmenej okresy Stropkov 438,55 ha a Sabinov 1 461,34 ha. V rámci kraja je na zalesnenie určených 2 973,92 ha holín, čo predstavuje 0,71 % z celkovej plochy lesných porastov. Najmenej holín je v okrese Prešov 78,79 ha, najviac v okrese Kežmarok 402,03 ha. V roku 2002 sa na území kraja zalesnilo celkom 3 527,24 ha, z toho 1205,62 ha zalesnenia bolo z prirodzenej obnovy, čo predstavuje 34,18 % z celkovej výmery zalesnenia. Na úhrnnej hodnote ťažby dreva v Prešovskom kraji za rok m 3 predstavovala náhodná a mimoriadna ťažba 43,29 %. Ťažba ihličnatej a listnatej hmoty bola v pomere 53,15 ku 46,85 %. Podiel náhodnej a mimoriadnej ťažby pri listnatých drevinách predstavoval v kraji 5,13 % z objemu ťažby listnatej hmoty, avšak napr. v okrese Levoča to bolo až 99,29 % a v okrese Stará Ľubovňa 27,66 %. Podiel náhodnej a mimoriadnej ťažby pri ihličnatých drevinách bol mimoriadne veľký a v priemere za kraj to bolo 76,94 %. Najvyšší podiel náhodnej a mimoriadnej ťažby ihličnanov bol v okresoch Kežmarok a Levoča (88,5 %), Poprad (80,12 %) a Stará Ľubovňa (74,14 %). Obr. č. 16: Lesnatosť v SR Zdroj: 156

157 Obr. č. 17: Lesy na území Prešovského a Košického kraja Zdroj: Robinwood, Komponent III.,Lesný manažment, Správa o Plánovaní Štruktúra lesného pôdneho fondu z hľadiska výmery podľa okresov: Lesnatosť sa v rámci kraja pohybuje od 35,61 % v okrese Levoča, po 71,97 % v okrese Poprad (tento údaj je najviac skreslený, pretože do LPF patri aj skalnatá a hôľna časť Vysokých Tatier, pri prepočte lesnatosti z porastovej plochy lesa je to 59,09 %). Viac ako 60 %-nú lesnatosť majú ešte okresy Humenné a Snina. Tab. č. 130: Lesný pôdny fond podľa okresov Okres Výmera Lesný pôdny Výmera LPF Porastová celkom (ha) fond (ha) Lesnatosť % na 1 obyv. (ha) plocha (ha) Bardejov ,45 41,68 0, ,75 Humenné ,66 66,21 0, ,12 Kežmarok ,03 48,36 0, ,03 Levoča ,55 35,61 0, ,96 Medzilaborce ,41 45,50 1, ,32 Poprad ,66 71,97 0, ,58 Prešov ,64 36,48 0, ,89 Sabinov ,42 36,89 0, ,90 Snina ,24 62,63 1, ,05 Stará Ľubovňa ,81 40,80 0, ,27 Stropkov ,60 48,52 0, ,17 Svidník ,49 46,96 0, ,93 Vranov n/t ,82 38,08 0, ,01 Spolu ,78 49,39 0, ,98 Zdroj: Projekt Robinwood, Správa o stave lesov 157

158 z hľadiska kategórií lesov Z celkovej plochy lesov ha tvoria: a) lesy hospodárske ha b) lesy ochranné ha c) lesy osobitného určenia ha ha Nasledujúca tabuľka udáva výmery kategórií lesov podľa okresov. Na výmere porastovej plochy lesov v kraji sa ochranné lesy podieľajú 12,91 %-ami, lesy osobitného určenia 16,41 %-ami. Najvyšší podiel ochranných lesov a lesov osobitného určenia z celkovej porastovej plochy je v okresoch Levoča 80,16 %, Poprad 74,54 % a Kežmarok 50,63 %, najnižší v okrese Stropkov 1,83 %. V absolútnom vyjadrení najviac ochranných lesov a lesov osobitného určenia majú okresy Poprad ,51 ha, Humenné ,99 ha a Kežmarok ,90, najmenej okresy Stropkov 438,55 ha a Sabinov 1 461,34 ha. Tab. č. 131: Štruktúra kategórií lesov podľa porastovej plochy a podľa okresov (stav k 12/2002) Okres Bj He Kk Le Mi Pp Po Sb Sn Sl Sv Sk Vn/T. Spolu Lesy hospodárske Lesy ochranné (ha) Lesy osobitného určenia (ha) a b c d spol a b c d e f g h spol u Porastová plocha (ha) Zdroj: Lesoprojekt Zvolen z hľadiska vlastníckych vzťahov Štruktúra vlastníckych a užívacích vzťahov k porastovej ploche lesa je uvedená podľa okresov v nasledujúcej tabuľke. Z údajov vyplýva, že na území Prešovského kraja je vo vlastníctve štátu 42,43 % výmery porastovej plochy lesov, pričom Lesy SR majú v užívaní 57,16 % výmery (vrátane výmery porastovej plochy neznámych vlastníkov 8,35 %). Významný podiel lesov je vo vlastníctve pozemkových spoločenstiev 28,28 % výmery (27,24 % výmery aj obhospodarujú) a súkromnom 11,22 % výmery. 158

159 Tab. č. 132: Štruktúra vlastníckych a užívacích vzťahov k porastovej ploche lesa - okresy (stav k 12/2002) Okres Štátne Súkromné Spoločenstvenné Cirkevné Obecné Neznám. vlast. (ha) Vlast. (ha) Užív. (ha) Vlast. (ha) Užív. (ha) Vlast. (ha) Užív. (ha) Vlast. (ha) Užív. (ha) Vlast. (ha) Užív. (ha) Bardejov Humenné Kežmarok Levoča Medzilaborce Poprad Prešov Sabinov Snina Stará Ľ Stropkov Svidník Vranov n/t Spolu Zdroj: Lesoprojekt Zvolen Predchádzajúca tabuľka udáva výmery kategórií lesov podľa okresov. Na výmere porastovej plochy lesov v kraji sa ochranné lesy podieľajú 12,91 %-ami, lesy osobitného určenia 16,41 %-ami. Najvyšší podiel ochranných lesov a lesov osobitného určenia z celkovej porastovej plochy je v okresoch Levoča 80,16 %, Poprad 74,54 % a Kežmarok 50,63 %, najnižší v okrese Stropkov 1,83 %. V absolútnom vyjadrení najviac ochranných lesov a lesov osobitného určenia majú okresy Poprad ,51 ha, Humenné ,99 ha a Kežmarok ,90, najmenej okresy Stropkov 438,55 ha a Sabinov 1 461,34 ha. z hľadiska druhového a vekového zloženie lesov Drevinové zloženie lesov Prešovského kraja sa odvíja od polohy v rámci regiónu a taktiež od nadmorskej výšky. Prevažnú časť lesov pokrývajú listnaté dreviny 68,91 % výmery porastovej plochy. Najväčšie zastúpenie z drevín má buk 39,91 % a smrek 23,43 %. Potom nasledujú borovica 6,69 %, jedľa 5,74 % a hrab 5,32 %. Od krajského priemeru majú jednotlivé okresy drevinové zloženie značne rozdielne. Kým okresy Stropkov, Medzilaborce, Vranov n/t., Snina a Svidník majú zastúpenie ihličnanov len v rozmedzí 10,20 16,07 %, v okresoch Stará Ľubovňa, Levoča a Poprad je ich zastúpenie od 76,18 do 93,91 %. Smrek je dominantnou drevinou v okresoch Poprad (67,57 %), Stará Ľubovňa (43,64 %), Levoča (39,27 %) a Kežmarok (38,20 %) v ostatných okresoch dominuje buk, pričom nad 60 % zastúpenia má v okresoch Medzilaborce (69,63 %), Snina (62,65 %) a Stropkov (61,25 %) a nad 50 % zastúpenia v okresoch Svidník, Vranov n/t. a Bardejov. Jedľa je výrazne zastúpená v okresoch Sabinov (22,56 %) a Stará Ľubovňa (21,51 %) a borovica v okrese Levoča (19,91 %). Kosodrevina sa nachádza len v okrese Poprad (11,58 %). Dub má najväčšie zastúpenie v okrese Prešov (14,94 %), hrab v okrese Stropkov (13,41 %). Na území kraja sú zastúpené všetky lesné vegetačné stupne: 1. - dubový, 2. - bukovo-dubový, 3. - dubovobukový, 4. - bukový, 5. - jedľovo-bukový, 6. - smrekovo-bukovo-jedľový, 7. smrekový a 8. kosodrevinový lesný vegetačný stupeň. Z hľadiska ich výskytu na území kraja je to obdobné ako so zastúpením drevín. 159

160 Tab. č. 133: Výmera porastových typov podľa okresov v ha (stav k 12/2002) Zdroj: Lesoprojekt Zvolen Vekovú štruktúru porastov podľa okresov Prešovského kraja udáva nasledovný graf. Graf č. 28: Veková štruktúra porastov Zdroj: Lesoprojekt Zvolen Zdravotný stav lesov V roku 2002 došlo na úrovni SR k zlepšeniu zdravotného stavu u listnatých drevín. Podiel listnatých stromov v defoliačnom stupni 2-4 klesol oproti minulému roku o 12 % (z 27 na 15 %) a dostal sa takmer na úroveň roku 2000, kedy bol zaznamenaný ich najlepší zdravotný stav od začiatku monitoringu. Zdravotný stav ihličnatých drevín je od roku 1996 ustálený s podielom stromov v stupni poškodenia 2-4 v rozpätí od 38 do 42 %. Na obrázku je znázornené zastúpenie ihličnatých, listnatých a všetkých drevín spolu v jednotlivých stupňoch poškodenia od začiatku monitoringu v roku

161 Na zdravotnom stave lesov a poškodení lesných porastov sa výraznou mierou podieľajú abiotické faktory (vietor, sneh, námraza a sucho) a biotické faktory (hmyz, hniloby, tracheomykózy, sypavky, huby a choroby drevín) a tiež imisie. Sú v rôznom rozsahu príčinou náhodných ťažieb. Medzi najvýznamnejšie činitele, ktoré sa v roku 2002 najväčšou mierou pričinili o škody v lesoch Prešovského kraja patria z abiotických faktorov predovšetkým vietor ( m 3 drevnej hmoty) a sucho ( m 3 ). Z biotických činiteľov sa na poškodení porastov najviac podieľal lykožrút smrekový ( m 3 ). Vďaka imisiám boli škody na m 3 drevnej hmoty. Škody zverou boli zaznamenané hlavne na mladých porastoch, kde bolo poškodené 175,01 ha plôch a 27,88 ha bolo zničených. Pri starých porastoch bolo poškodených 6,04 ha porastov. Poľnohospodárska krajina Poľnohospodárska krajina, ktorá je ďalšou výraznou zložkou krajinného prostredia regiónu, je zdrojom výživy ľudí a zvierat, slúži na produkciu biomasy a plní ekologickú a environmentálnu funkciu. Výrazné zastúpenie v poľnohospodárskej krajine prešovského kraja majú trvalé trávnaté porasty, ktorých plošne je najviac v okresoch Stará Ľubovňa, Stropkov, Medzilaborce a Levoča (viac ako 25 % celkovej rozlohy okresov). Najnižšie percentuálne zastúpenie trvalých trávnych porastov je v okresoch Poprad, Prešov a Vranov nad Topľou. Relatívne nízke zastúpenie v kraji má orná pôda zaberajúca cca 17,5 % celkovej rozlohy prešovského kraja. Výrazne dominantné percentuálne zastúpenie ornej pôdy sa nachádza v okresoch Prešov a Vranov nad Topľou, kde orná pôda zaberá viac ako 30 %, v okresoch Sabinov a Levoča zaberá orná pôda viac ako 25 % celkovej rozlohy týchto okresov. Výrazne najnižšie percentuálne zastúpenie ornej pôdy sa nachádza v okresoch Medzilaborce a Stropkov, kde orná pôda zaberá menej ako 10 % celkovej rozlohy týchto okresov. V Prešovskom kraji je plocha poľnohospodárskej pôdy na 1 obyvateľa vyššia a plocha ornej pôdy nižšia v porovnaní s priemerom za Slovenskú republiku. Najvyššia plocha poľnohospodárskej pôdy na 1 obyvateľa v porovnaní s priemerom za Prešovský kraj i za SR bola v okrese Medzilaborce a najvyššia plocha ornej pôdy na 1 obyvateľa bola v okrese Vranov nad Topľou. Najnižšia plocha poľnohospodárskej a ornej pôdy na 1 obyvateľa v porovnaní s priemerom za Prešovský kraj je v okrese Poprad. Stresovými javmi v poľnohospodárskej krajine a príčinami jej znehodnocovania je najmä intenzifikácia a špecializácia poľnohospodárstva, ktorá v doterajšom vývoji predstavovala zásadné zmeny vo využívaní krajiny s náledkami likvidácie časti ekologicky hodnotných krajinných prvkov (nivné lúky a zamokrené plochy boli odvodnené systematickou drenážou a zornené, na časti územia boli prevedené plošne rozsiahlejšie rekultivácie s likvidáciou nelesnej drevitej vegetácie a hodnotných biotopov, veľkofarmy s nedoriešenou odpadovou koncovkou, najmä hnojovicovou, boli alebo ešte sú zdrojom znečistenia krajiny a zložiek životného prostredia, používaním ťažkej techniky a zhutnením pôdy sa narušil malý obeh vody v pôdnom profile a zrýchlil sa odtok vody z povodia a vodná erózia pôdy, chemizácia spôsobila významný negatívny dopad na mnohé druhy v ekosystémoch) Krajina ohrozená povodňami Špecifickým problémom Východného Slovenska, najmä však Prešovského kraja je silné ohrozenie povodňami. V rokoch bola následkom povodňovej aktivity kritická situácia v tomto regióne až 10- krát, pričom zahynulo viac ako 50 osôb. Podľa názorov expertov je zosilnená hrozba povodní na Východnom Slovensku daná okrem iného aj následkom nevhodného spôsobu pôdneho hospodárstva a lesohospodárstva (vznik holorubov a monoštruktúrnych veľkooráčin), ale aj následkom regulácie vodných tokov až realizácie projektov kanalizovania vodných tokov, ako súčasti protipovodňovej ochrany väčších miest, kedy došlo k presunu povodní do menších obcí s ešte vyšším rizikom, pretože v zásade každá úprava toku zabraňujúca vylievaniu vody z koryta toku zvyšuje kulmináciu vodných prietokov. V súčasnosti však stále ostávajú významnou súčasťou protipovodňových opatrení úprava tokov, výstavba vodných nádrží, protipovodňových ochranných hrádzí, čerpacích staníc vnútorných vôd a odvodňovacích 161

162 kanálov. Osobitnú úlohu pri zmierňovaní účinkov povodňových vĺn majú na východnom Slovensku priehrady Veľká Domaša a Vihorlat (Zemplínska Šírava), Starina a suchý polder Beša. Súčasťou protipovodňových opatrení je aj zabezpečovanie koordinovaného postupu v protipovodňovej ochrane so susednými štátmi na hraničných vodách. Tab. č. 134: Najvýznamnejšie záplavy na Východnom Slovensku od roku 1993 dátum regióny charakteristika november 1993 povodie rieky Uh záplavami postihnutých 26 obcí jún 1995 Košice - Vidiek Myslavský potok zaplavil vyše 40 domov september 1996 povodie rieky Poprad, Hornád zaplavené cesty, pozemky, záhradkárske oblasti júl 1998 Východné Slovensko Bilancia záplav: 50 ľudských životov v obci Jarovce, zaplavených 86 obcí, 2500 domov, z čoho 357 značné poškodených alebo zničených, uhynutých približne kusov hospodárskych zvierat napočítajúc hydinu, škoda za viac ako 1 mld. Sk marec 1999 Košický kraj 22,3% poľnohospodárskeho fondu v Košickom kraji zaplavených, 11,8% pomáčaných, o okresoch Michalovce, Sobrance voda zasiahla až takmer 80% poľnohospodárskeho pôdneho fondu apríl 2000 rieky Torysa, Ondava, Ladomírka tretí stupeň povodňovej aktivity júl 2001 okresy Prešov, Bardejov jedná ľudská obeť, škody za viac ako 50 mil. Sk júl 2001 Prešovský kraj vyhlásená mimoriadna situácia v celom kraji, v Stropkove a Sviidníku vyradené z činnosti verejné vodovody august 2002 celá stredná Európa postihnutý aj Prešovský kraj júl august 2004 Východné Slovensko dve obete na ľudských životoch, pretrhnutá hrádza, niekoľko sto evakuovaných, škody za 1-2 mld. Sk Zdroj: POKER, Profil regiónu Slovensko-Východ Krajina ovplyvnená ťažbou nerastných surovín Pri využívaní ložísk nerastných surovín sa v nedávnej minulosti brali do úvahy najmä exploatačné a bezpečnostné aspekty, pričom ochrana životného prostredia, hospodárnosť a estetické hľadiska ostávali druhoradé. Zo starých environmentálnych záťaží v oblasti Prešovského kraja je nutné spomenúť najmä ťažbu soli v Solivare a ťažbu opálu v Slanských vrchoch. Nepriaznivý vplyv na životné prostredie mal aj rozsiahly vrtný a banský prieskum na polymetalické zrudnenie oblasti Zlatej Bane, čo sa prejavilo hlavne prudkým zvýšením obsahu ťažkých kovov v sedimentoch potoka Delňa. Životné prostredie prešovského kraja v súčasnosti najviac ovplyvňuje ťažba a spracovanie stavebného kameňa i štrkopieskov. Nachádza sa tu mnoho lomov, štrkovísk a pieskovní, ktoré ostali opustené a nezrekultivované. Ťažba stavebného kameňa narúša pôvodný ráz krajiny a zapríčiňuje zvýšenú prašnosť v širšom okolí lokalít. Kontaminácia ovzdušia a tým aj širokého okolitého prírodného prostredia sa najviac prejavuje pri cementárni Bystré. Veľký odpad cementového popolčeka tu v širokom okolí narúša pôvodný ráz krajiny. Ťažba travertínov v NPR Dreveníku a Ružbachoch poškodila a poškodzuje medzinárodne významné prírodné lokality. Ťažba karbonátov ružbaškého mezozoika a bradlového pásma nepriaznivo ovplyvňuje scenériu krajiny. Ako lomový kameň sa miestnymi obyvateľmi ťažia krinoidové bradlá, pričom staršie opustené lomy sú svedkami rýchleho vyťaženia malých zásob. Ťažba štrkopieskov nepriaznivo poznačila údolnú nivu rieky Poprad, pričom ťažba v Orlove pokračuje ďalej. Ťažba štrkopieskov prebieha aj v údolí Torysy. Menší, lokálny vplyv na životné prostredie, súvisiaci najmä so zmenou reliéfu, ma ťažba a využitie tehliarských surovín. Okrem využívania prírodných zdrojov nerastných surovín je horninové prostredie ohrozené tiež prírodnými procesmi ( zosuvy, soliflukcia ) vyvolanými ako dôsledok ľudskej činnosti. Zosuvy vplyvom porušenia prirodzenej 162

163 stability územia technickými zásahmi, nepriaznivé zásahy do tokov a zamokrených území, zakladanie lomov a ťažobných priestorov nepriaznivo pôsobia nielen na celkový krajinný charakter, ale aj dôsledkami ťažby ( odvaly, výsypky, kalové polia ) na kvalitu životného prostredia. Na území kraja sú okrem existujúcich ťažobných prevádzok a lomov vyhlásené aj chránené ložiskové územie, pre potenciálne využívanie nerastov jako stavebný a dekoračný kameň, drahé kamene, štrkopiesky a piesky, tehliarske suroviny, keramické íly, mangánové, ortuťové, polymetalické rudy, bentonit Obnoviteľné zdroje energie a geotermálna energia Obnoviteľné zdroje energie Obnoviteľné zdroje energie sú zatiaľ na Slovensku zanedbateľným energetickým zdrojom (okrem vodných elektrárni), aj keď ich využívaním sa významne ovplyvňuje znižovanie emisií škodlivín. Zvyšovanie a intenzívnejšie využívanie obnoviteľných, čistých zdrojov energie je zakotvené medzi strategické ciele energetickej politiky u väčšiny štátov sveta, vrátane Slovenska. Celkový potenciál obnoviteľných energií SR bol odhadnutý na cca TJ/r, z čoho sa dnes využíva okolo 25 %. Naše zdroje na báze obnoviteľných energií produkujú celkom TJ/r energie, čím pokrývajú 3,5 % celkovej spotreby všetkých druhov energií. Využíva sa najmä energia vodných tokov a rozbieha sa využívanie veternej energie a biomasy. Slnečná energia sa zatiaľ využíva minimálne. Energia biomasy Biomasa predstavuje najväčší potenciál obnoviteľnej energie sveta i Slovenska. Tvoria ju materiály rastlinného a živočíšneho pôvodu, vhodné pre energetické využitie. Biomasa sa považuje z hľadiska emisií CO2 za neutrálne palivo, nakoľko pri jej spaľovaní sa uvoľní iba toľko CO2, koľko rastlina počas svojho rastu prijala. Podľa zdroja vzniku existuje: - lesná biomasa - palivové drevo, konáre, pne, korene, kôra, piliny, - poľnohospodárska biomasa - obilná a repková slama, konope, živočíšne exkrementy, odpady, - odpady z drevospracujúceho priemyslu - odrezky, stružliny, piliny, - komunálny odpad - tuhý spáliteľný odpad, skládkový plyn, kalový plyn. Ušľachtilé produkty z biomasy sú: - Tuhé palivá - drevné štiepky, pelety a brikety - sa vyrábajú z lesných odpadov az odpadov drevospracujúcich podnikov (konáre, stružliny, piliny) sú vhodným palivom pre automatizované kotly v domácnostiach. - Plynné produkty: syntézny plyn (drevoplyn) - ide prevažne o CO, ktorý sa získava pyrolitickým splyňovaním drevných odpadov, slúžia ako palivo do plynových motorov a kogeneračných jednotek, bioplyn - je to prevažne metán, ktorý sa vyrába bezkyslíkovou fermentáciou organického odpadu, zvyšok je ekologicky nezávadné výborné hnojivo. - Tekuté biopalivá: bionafta - vyrába sa najmä zo semien repky olejnatej a je plnou náhradou motorovej nafty s výhrevnosťou až 39 MJ/kg, bioalkohol (etanol) - získava sa alkoholovým kvasením a destiláciou vodného roztoku cukornatých rastlín (cukrová repa, zemiaky, atď.) a používa sa ako prímes do motorového benzínu (výhrevnosť MJ/m3) Bohatým zdrojom z hľadiska zdrojov drevnej hmoty je lesná biomasa. Na energetické využitie možno z lesnej ťažby uvažovať s menej hodnotnou, tradičnými technológiami nezužitkovateľnou hmotou, ktorá sa doteraz nespracúva a väčšinou sa po ťažbovej úprave spaľuje priamo na rúbanisku. Je to hmota tenčiny stromov do 7 cm, odpadová hrubina stromov a biomasa z prerezávok(zdroj: POKER) Celkové množstvo využiteľnej biomasy z drevospracujúcich prevádzok a z drevného odpadu po ťažbe je v prešovskom kraji ton. Z tohoto bilancovaného množstva využiteľnej biomasy v drevnej hmote je možné vyrobiť ročne cca 3100 TJ (pri H = 12 MJ/kg), čo predstavuje cca 25 % tepelnej potreby bytovo komunálnej sféry prešovského kraja. 163

164 Tab. č. 135: Potenciál odpadovej lesnej biomasy v regióne Slovensko-Východ Zdroj: POKER, Profil regiónu Slovensko-Východ Tab. č. 136: Využitie biomasy v okresoch Prešovského kraja Zdroj: ÚPN VÚC 2004 Zdroje a technológie zabezpečenia biomasy Lesy Slovenskej republiky, š.p., zabezpečujú výrobu energetickej štiepky a logistiku dodávok energetickej štiepky Strediskom BIOMASA v Leviciach, ktoré je strategickým producentom biomasy v rámci celej Slovenskej republiky. Pre oblasť celého územia Východného Slovenska, teda aj pre prešovský kraj, pôsobí regionálne centrum Vranov, so sídlom vo Vranove n/topľou, ktoré organizačne podlieha pod Stredisko BIOMASA v Leviciach. Ďalšie obnoviteľné zdroje energie Súčasťou biomasy (okrem lesnej) je aj produkcia a využívanie fytomasy, ako špeciálne pestovaných energetických plodín, ale aj ako fytomasa nepotrebných zvyškov rastlín stonky, listy, korene, buriny. V súčasnosti je produkcia fytomasy v kraji veľmi malá až malá, ako ukazuje mapka. Z obnoviteľných zdrojov energie sa v kraji najviac využíva vodná energia. Z pohľadu jej využitia je najviac využívaný vodný tok rieky Poprad. Solárna energia je využívaná ojedinelo a má len lokálny charakter pri ohreve vody pre domácnosť a malé prevádzky. Z hľadiska využitia veternej energie v príprave je výstavba veterných agregátov v okrese Svidník (Šemetkovce) a Bardejov (Mihaľov). Využitie obnoviteľných zdrojov energie v kraji, mimo hydroenergetického potenciálu vodných tokov nie je takmer žiadne. A to predovšetkým z dôvodu vysokých investičných nárokov, nízkej návratnosti vložených prostriedkov. Bez výraznejšej podpory štátu v oblasti využívania biopalív na energetické účely sa súčasný stav ťažko zmení. Jedným z podstatných bodov, ktoré môžu výrazne prospešne pomôcť rozvoju používania biopalív je diferenciácia predajných cien zemného plynu. 164

165 Obr. č. 18: Produkcia fytomasy územie SR Zdroj: Geotermálna energia V súčasnosti je v SR vymedzených 26 hydrogeotermálnych oblastí, resp. štruktúr. Geotermálne vody v SR doteraz overili pomocou vrtov v 15-tich vymedzených oblastiach. V rokoch bolo realizovaných celkom 66 geotermálnych vrtov, ktorými sa overilo viac ako l.s-1 s teplotou na ústí vrtu C, ktorých celkový tepelný výkon predstavuje cca 270 MWt (pri využití po referenčnú teplotu 15 C). V Prešovskom kraji sa nachádza 5 perspektívnych oblastí alebo štruktúr geotermálnych zdrojov: č. 10 Levočská panva (Z a J časť) s potenciálom MWt a je jedinou oblasťou v kraji, kde sa už geotermálna energia využíva, označovaná aj ako Popradská kotlina, č. 11 Košická kotlina s potenciálom nad 1000 MWt,.na území PSK zatiaľ nevyužívané, č. 24 Levočská panva (SV časť) s potenciálom nad 1000 MWt zatiaľ nevyužívané, č. 25 Humenský chrbát s potenciálom MWt,. zatiaľ nevyužívané, č. 26 Prešovská kotlina dubnícka depresia, / severné svahy Slánskych vrchov/, zatiaľ nevyužívané zdroje, plánované k využitiu pre dodávku tepelnej energie pre obyvateľstvo. Potenciál geotermálnej energie na východnom Slovensku je nasledovný: Lokality Energetický potenciál Očakávaný energetic. výkon Ročná výroba energie Vých. Slov. MW MW TJ. Košická kotlina Popradská kotlina Prešovská kotlina