Biológia. 2. Ciele učebného predmetu

Rozměr: px
Začít zobrazení ze stránky:

Download "Biológia. 2. Ciele učebného predmetu"

Transkript

1 Biológia 1. Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet umoţňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o ţivých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k ţivým a neţivý zloţkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie ţivej a neţivej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a ţivot organizmov v ich ţivotnom prostredí. Orientuje sa na prejavy ţivota a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí ţivých a neţivých zloţiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, vyuţívať ich v praktickom ţivote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia. 2. Ciele učebného predmetu 1. Poznať a chápať ţivot v prírodných celkoch a ţivot organizmov v nich ţijúcich. 2. Poznať väzby organizmov na ţivotné prostredie v prejavoch ţivota a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku. 3. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov. 4. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na ţivé a neţivé zloţky prírody. 5. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a vyuţívať v praktickom ţivote. 6. Rozvíjať aktívny záujem a pozitívny vzťah k prírode. 7. Vypestovať záujem o prírodu a biológiu ako predmet 8. Rozvíjať a prehlbovať poznatky o ţivých organizmoch 9. Osvojiť si zodpovedný vzťah k sebe a k svojmu zdraviu 10. Vyuţívať vedomosti o organizmoch pri ochrane vlastného zdravia Vzdelávacie štandardy: Kompetencie v oblasti prírodných vied: _ Poznávať ţivé organizmy a ich význam v prírode a pre ţivot človeka. _ Chápať lesný, vodný, trávny, poľný ekosystém a ľudské obydlia ako ţivotný priestor organizmov, poznať typických predstaviteľov podľa vonkajších znakov, ţivotných prejavov a potravových vzťahov, zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými druhmi. _ Poznať hlavné znaky základných ţivotných procesov baktérii, rastlín, húb a ţivočíchov. Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií ţiakov: v oblasti komunikačných schopností: - identifikovať a správne pouţívať základné pojmy, - objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov, podstatu procesov a vzťahov, - vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne k danej učebnej téme, - vedieť vyuţiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov, - zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti, - vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry, - vedieť spracovať a prezentovať jednouchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich vyuţitie. v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť:

2 - riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie, - navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov, - rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov, - vyuţívať tvorivosť a nápaditosť, - samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať. v oblasti sociálnych kompetencií: - vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, - pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, - vzájomne si radiť a pomáhať, - prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, - hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení, v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností: - pouţívať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, - dodrţiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia, - vyuţívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky, - rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach, - aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach. 3. Pedagogické stratégie Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti ţiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kompetencií ţiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacích hodín, vekových a iných osobitostí ţiakov a materiálneho vybavenia. Z metód vyučovania sa uplatňujú: 1. motivačné metódy na vzbudenie záujmu ţiakov o učebnú činnosť -motivačné rozprávanie /citové pribliţovanie obsahu učenia/ -motivačný rozhovor /aktivizovanie poznatkov a skúseností ţiakov/ -motivačný problém /upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému/ -motivačná demonštrácia / vzbudenie záujmu pomocou ukáţky/. 2. expozičné metódy pri vytváraní nových poznatkov a zručností -rozprávanie /vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie/ -rozhovor /komunikácia formou otázok a odpovedí/ -beseda/riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom/ -demonštračná metóda /demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín/ -pozorovanie -manipulácia s predmetmi /praktické činnosti, pokusy, experimentovanie, didaktická hra/ -inštruktáţ /vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie ţiakov k pochopeniu slovného a písomného návodu/ 3. heuristická metóda /učenie sa riešením problémov zaloţenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu moţných riešení a vlastnom riešení/ 4. projektová metóda /riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu/ 5. praktické aktivity /samostatná činnoť na základe inštruktáţe/

3 6. práca s knihou a textom /čítanie s porozumením,spracovanie informácií, učenie sa z textu,orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, vyuţívanie podstatných informácií/ 7. aktivizujúce metódy -diskusia/vzájomná výmena názorov, argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia problému/ -situačná metóda/riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov/ -didaktická hra/ sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti/ -kooperatívna vyučovanie/forma skupinového vyučovania zaloţená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny/ 8. fixačné metódy -metódy opakovania a precvičovania učiva: ústne a písomné opakovanie, opakovanie vyuţitím učebnice a literatúry, domáce úlohy Z organizačných foriem sa uplatňuje 1. vyučovacia hodina /základného,motivačného,expozičného,fixačného,aplikačného,diagnostického typu/ 2. terénne pozorovania 3. praktické aktivity 4. exkurzia /volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych moţností/ 4.Obsah predmetu Biológia 5.ročník,časová dotácia-2h/týţdenne, 66h/ročne Učebnými osnovami školy v predmete biológia v 5. ročníku sú vzdelávacie štandardy inovovaného ŠVP. Dostupné na nsv_2014.pdf Tematické okruhy: 1. Príroda a ţivot okolo nás -1 h 2. Ţivot v lese -26 h 3. Ţivot vo vode a na brehu -15 h 4. Ţivot na poliach a lúkach -20 h 5. Praktické aktivity -4 h Dohodové samostatné pozorovanie Pozorovanie rastu obilniny Tvorba projektov Poznám svoj strom Známe lesné vtáky a cicavce Biológia 6. ročník, časová dotácia 2h/ týţdenne, 66h/ročne Tematické okruhy: 1. Ţivot s človekom a v ľudských sídlach 20 h

4 2. Regionálne osobitosti prírodných spoločenstiev -3h 3. Základná štruktúra ţivota bunka-6 h 4. Vnútorná organizácia tela organizmov 6 h 5. Vnútorná stavba tela rastlín a húb 13h 6. Stavba tela bezstavovcov Vnútorná stavba tela stavovcov 8 h 8. Praktické aktivity 5 Vzdelávacie štandardy: Obsahová časť Výkonová časť Prierezové Život s človekom a v ľudských sídlach Ľudské obydlia a ich okolie. Vplyv ľudskej činnosti na prispôsobovanie sa organizmov prostrediu. Uviesť osobitosti ľudských obydlí a ich okolia pre ţivot organizmov. Uviesť význam kríţenia rastlín a ţivočíchov pre človeka. Uviesť význam zdomácňovania ţivočíchov pre človeka. Poznať chovateľsky a pestovateľsky významné organizmy. Poznať nároky na prostredie chovaných ţivočíchov, zásady chovu a spolunaţívanie v mestských a vidieckych podmienkach. Poznať typické izbové rastliny, zásady ich pestovania a ich význam pre človeka. témy Mikroorganizmy ţijúce s človekom 1.Praktická aktivita- Pozorovanie plesne alebo kvasinky Pestované rastliny v záhradách. Pestované ovocné stromy a kry. Poznávanie podľa vonkajších znakov, význam. Uviesť prejavy škodlivosti parazitickej baktérie pre človeka. Opísať vyuţitie mliečnych a kvasných baktérií. Uviesť príklad vyuţitia kvasiniek človekom. Uviesť podmienky výskytu plesní v domácnosti. Uviesť príklad priemyselnej výroby s vyuţívaním kvasinky. Pomenovať podľa ukáţky zástupcu cibuľovej, hlúbovej a koreňovej zeleniny. Poznať na ukáţke a pomenovať strukovinu. Rozlíšiť a pomenovať na ukáţke päť druhov zeleniny. Vysvetliť potrebu hnojenia pôdy v záhrade pri dlhoročnom pestovaní plodín. Vysvetliť význam zeleniny vo výţive človeka. Poznať na ukáţke okrasné byliny tulipán, lupinu, šafran, narcis, georgínu, nechtík, aksamietnicu,

5 Neţiaduci spoločníci človeka. Poznávanie podľa vonkajších znakov, ţivotných prejavov, potravových vzťahov, význam. Zásady prevencie pred šírením nákazy. Včelárstvo, rybárstvo a rybnikárstvo. Spoločenský ţivot včiel. Zásady chovu včiel a rýb. Chovateľsky významné vtáky. Poznávanie podľa vonkajších znakov, ţivotných prejavov, potravových vzťahov, význam. Zásady chovu, odlišnosť od voľne ţijúcich druhov. Blízki spoločníci človeka. Poznávanie podľa vonkajších znakov, ţivotných prejavov. Zásady chovu a spolunaţívania ţivočíchov a ľudí v domácnosti. Chovateľsky významné cicavce. Poznávanie podľa vonkajších znakov, ţivotných prejavov. Zásady chovu. chryzantému. Poznať na ukáţke okrasné dreviny pagaštan, brečtan, zlatovka, plamienok, rododendron, vtáčí zob, okrasné ihličiny. Uviesť význam parkovej a sídliskovej zelene. Uviesť význam kríţenia rastlín a ţivočíchov pre človeka. Poznať na ukáţke a pomenovať dva ovocné stromy. Poznať na ukáţke a pomenovať dve rastliny s drobným duţinatým ovocím. Vysvetliť význam ovocia pre zdravie človeka. Vedieť vysvetliť pojem vonkajší a vnútorný parazit (cudzopasník). Vedieť opísať spôsob šírenia nákazy a spôsob prevencie pred škodcami. Charakterizovať pojem deratizácia. Zdôvodniť na príklade škodlivosť vnútorného a vonkajšieho parazita. Poznať na ukáţke dva ţivočíchy znehodnocujúce potraviny. Poznať zásady ochrany pred vnútornými parazitmi. Poznať spôsob odstránenia vší z vlasov. Opísať na ukáţke význam včely matky, robotnice, trúda v úli. Uviesť príklady významu chovu včely pre človeka. Vysvetliť význam lovu a chovu rýb pre človeka. Poznať na ukáţke kapra, kuru, kačicu, moriaka. Opísať stavbu tela a prispôsobenie sa prostrediu Na ukáţke pomenovať samca a samicu kury, kačice, husi a morky. Vysvetliť na príklade kohúta a sliepky pohlavnú dvojtvarosť. Uviesť význam chovu kury, kačice, husi alebo morky pre človeka. Porovnať odlišnosti vonkajších znakov psa a mačky. Pomenovať na ukáţke jedno plemeno psa a mačky. Uviesť zásady chovu psa a mačky v domácnosti. Uviesť príklad starostlivosti o drobné domáce ţivočíchy. Rozpoznať na ukáţke tri druhy hospodárskych zvierat. Rozpoznať na ukáţke samca, samicu a mláďa dvoch hospodárskych zvierat. Uviesť význam chovu jedného druhu hospodárskeho TPaPZ TPaPZ

6 Cicavce ţijúce s človekom. Poznávanie podľa vonkajších znakov a ţivotných prejavov. Riziká prenosu nákazlivých ochorení, ochrana a prevencia. Ţivočíchy v okolí ľudských sídiel. Poznávanie podľa vonkajších znakov, význam. Regionálne osobitosti prírodných spoločenstiev Chránené rastliny a ţivočíchy Terénne pozorovanie- Brest u Papaji Základná štruktúra života Rastlinná a ţivočíšna bunka. Základná stavba a funkcia častí bunky. Ţivotné prejavy buniek 2.Praktická aktivita- Rastlinné bunky pod mikroskopom Vnútorná organizácia tela organizmov Nebunkové a jednoduché bunkové organizmy. Stavba tela. Význam, vplyv na človeka, nákazlivé ochorenia, prevencia. zvieraťa. Uviesť hlavné zásady chovu hospodársky zvierat. Uviesť dôsledky pridávania veľkého mnoţstva chemických prípravkov do potravy hospodárskych zvierat. Rozlíšiť na ukáţke myš a potkana. Uviesť riziko výskytu myší a potkanov v domácnosti. Poznať spôsoby ochrany pred myšami a potkanmi. Uviesť dva bezstavovce ţijúce v záhrade alebo sade. Vysvetliť škodlivosť premnoţenia niektorých bezstavovcov v domácnosti, záhrade a sade. Opísať význam spevavých vtákov v okolí domácností. Poznať na ukáţke troch spevavých vtákov. Uviesť príklad spevavého vtáka, ktorý sa ţiví hmyzom. Poznať regionálne významné prírodné spoločenstvá, ekosystémy, typické a chránené druhy, regionálne významné chránené územia. vplyv. Vymenovať a poznať podľa ukáţky aspoň 4 zástupcov chránených rastlín a ţivočíchov regiónu. Vedieť jednoducho opísať našu známu regionálnu prírodnú pamiatku. Pomenovať na ukáţke časti rastlinnej bunky. Vysvetliť význam bunkového jadra a chloroplastu. Pomenovať na ukáţke časti ţivočíšnej bunky. Určiť na ukáţke zhodné a rozdielne znaky rastlinnej a ţivočíšnej bunky. Opísať zhodné a rozdielne prejavy rastlinných a ţivočíšnych buniek výţiva, dýchanie, rast a vývin, dráţdivosť Poznať vnútornú stavbu tela, rozmnoţovanie, prejavy ţivota a význam vírusov a baktérií. Porovnať stavbu vírusu a baktérie. Rozhodnúť, či pôvodcom nákazy chrípky, ţltačky, angíny je vírus alebo baktéria. Uviesť príklad troch nákazlivých ochorení. Uviesť moţnosti predchádzania šíreniu vírusových

7 a bakteriálnych nákaz. Stavba tela jednobunkových Pomenovať na ukáţke črievičky hlavné organizmov. Stavba tela mnohobunkových časti tela. Porovnať na ukáţke stavbu tela drobnozrnka a črievičky. Priradiť organizmov. pletivo a tkanivo k rastline a ţivočíchovi. Určiť na ukáţke rastliny jej orgány. Určiť na ukáţke štruktúry tela ţivočícha bunku, tkanivo, orgán, sústavu orgánov. Vnútorná stavba tela rastlín a húb Stavba tela nekvitnúcich rastlín. Pomenovať na ukáţke časti tela Machy a paprade. machu. Pomenovať na ukáţke časti tela paprade. Uviesť význam výtrusov pre machy a paprade. Stavba tela kvitnúcich rastlín. Rozlíšiť na ukáţke stavby koreňa Koreň, prijímanie ţivín koreňom, pokoţku, duţinu, cievne zväzky, význam pre ţivot rastliny. koreňové vlásky. Uviesť ţiviny, ktoré rastlina prijíma koreňom. Vysvetliť Stonka (dreviny, byliny), prúdenie látok stonkou, význam pre ţivot rastliny. 3.Praktická aktivita- Pozorovanie stonky byliny a dreviny List. Stavba, fotosyntéza, dýchanie, vyparovanie vody, význam pre ţivot v prírode. 4.Praktická aktivita- Pozorovanie listov Kvet. Stavba, opelenie a oplodnenie. Význam pre rozmnoţovanie rastlín. Plod a semeno. Stavba, rozdelenie plodov, význam pre rozmnoţovanie rastlín. Rozširovanie semien a plodov. Rastlinné telo. Súčinnosť orgánov pre príjem ţivín, prenos a vylučovanie látok. Vplyv svetla, tepla, vody a ţivín. Pohlavné a nepohlavné význam koreňa pre rastlinu. Roztriediť na ukáţke dreviny a byliny podľa stavby stonky. Vysvetliť význam cievnych zväzkov v stonke. Určiť na konáriku púčiky a vysvetliť ich význam. Zdôvodniť význam stonky pre ţivot rastliny. Určiť na ukáţke stavby listu dôleţité časti pre fotosyntézu. Uviesť význam prieduchov v pokoţke listu. Vymenovať látky, ktoré listy pri dýchaní zo vzduchu prijímajú a ktoré do vzduchu vylučujú. Uviesť význam listov pre prijímanie ţivín a dýchanie. Rozlíšiť na ukáţke kvetný obal, tyčinku a piestik. Uviesť význam peľového zrnka a vajíčka. Opísať na schéme opelenie kvetu. Uviesť, kedy nastáva v kvete oplodnenie. Zdôvodniť, prečo je kvet rozmnoţovací orgán rastliny. Určiť na ukáţke plodu oplodie a semeno. Rozlíšiť na ukáţke duţinatý a suchý plod. Pomenovať na ukáţke semena zárodok a klíčne listy. Vysvetliť význam plodu a semena pre rastlinu, ţivočíchov a človeka. Vymenovať látky, ktoré potrebuje rastlina pre ţivot. Pomenovať na ukáţke rozmnoţovacie a vyţivovacie orgány kvitnúcej rastliny. Pomenovať na ukáţke orgány, ktorými rastlina

8 rozmnoţovanie rastlín. Huby s plodnicou jedlé a jedovaté, rozlíšenie podľa typických znakov. Kvasinky, plesne, lišajníky, stavba tela. Stavba tela bezstavovcov Pŕhlivce - drobné vodné ţivočíchy. Stavba tela a základné telesné funkcie. Ploskavce a hlístovce - vnútorné parazity. Stavba tela. Mäkkýše ţivočíchy so schránkou. Stavba tela a základné telesné funkcie. Obrúčkavce - ţivočíchy s obrúčkami. Stavba tela a základné telesné funkcie. Článkonoţce - ţivočíchy s článkovaným telom. Stavba tela a základné telesné funkcie. 5.Praktická aktivita- Pozorovanie vonkajšej stavby tela hmyzu. prijíma výţivu a dýcha, prúdia látky, prijíma a vyparuje vodu. Rozlíšiť stavbu jedlej a jedovatej huby s plodnicou. Rozlíšiť na ukáţke hubu s výtrusnicami na lupeňoch a v rúrkach. Rozlíšiť na ukáţke kvasinku a pleseň podľa stavby tela. Uviesť význam výtrusnice plesne. Opísať na ukáţke stavbu tela lišajníka. Vysvetliť, ako nezmar prijíma potravu a dýcha. Vysvetliť, prečo sa nervová sústava nezmara nazýva rozptýlená. Uviesť význam vajíčok a spermií nezmara. Vysvetliť význam púčikov u nezmara. Vysvetliť význam slova obojpohlavný ţivočích. Uviesť časť tráviacej sústavy človeka, v ktorej ţije pásomnica a hlísta. Opísať prijímanie potravy hlísty a pásomnice. Opísať podľa ukáţky rozmnoţovanie hlísty alebo pásomnice. Vysvetliť nevyhnutnosť dostatočnej tepelnej úpravy mäsa a umytia ovocia a zeleniny pred konzumáciou. Uviesť miesto uloţenia vnútorných orgánov slimáka. Porovnať podľa ukáţky schránku slimáka a škľabky. Vysvetliť, prečo je slimák obojpohlavný ţivočích. Uviesť orgánovú sústavu, ktorou slimák prijíma a spracováva potravu. Porovnať dýchacie orgány slimáka a škľabky. Určiť na ukáţke ústny, prijímací a vyvrhovací otvor škľabky. Uviesť, aký orgán umoţňuje dáţďovke pohyb. Zdôvodniť, názov zatvorená obehovej sústavy dáţďovky. Opísať, ako dýcha dáţďovka. Zdôvodniť názov rebríčkovej nervovej sústavy dáţďovky. Uviesť význam opasku dáţďovky. Vysvetliť význam jedovej ţľazy pavúka. Pomenovať sústavu, ktorá rozvádza u pavúka a raka v tele kyslík. Uviesť orgán raka, ktorý tvorí vonkajšiu kostru. Porovnať dýchacie orgány pavúka a raka. Uviesť na ukáţke ústneho orgánu OŢ a Z

9 hmyzu príklad potravy. Určiť na ukáţky končatiny spôsob pohybu hmyzu. Pomenovať dýchací orgán hmyzu. Zdôvodniť názov rebríčkovej nervovej sústavy hmyzu. Dohodové samostatné pozorovania: Vypestovať podľa návodu pleseň a pozorovať stavbu tela. Tvorba projektov: Zeleň v okolí môjho bydliska Blízki spoločníci človeka Včelárstvo a rybárstvo Biológia 7.ročník, časová dotácia 2h/týţdenne, 66h/ročne Obsah - tematické celky: 1. Stavba tela stavovcov - 12 hod. 2. Človek a jeho telo - 44 hod. 3. Zdravie a ţivot človeka - 4 hod. 4. Praktické aktivity 6hod. Vzdelávacie štandardy Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezo vé témy Stavba tela stavovcov Povrch tela stavovcov. Spoločné a odlišné znaky. Oporná sústava stavovcov. Pohybová sústava stavovcov. Základné funkcie a význam orgánov. Tráviaca sústava stavovcov. Základné funkcie a význam orgánov. Uviesť príklady stavovcov pokrytých šupinami, perím, srsťou. Zdôvodniť odlišnosti koţných útvarov stavovcov. Označiť na ukáţke časti vtáčieho pera. Zdôvodniť na príklade stavovca význam sfarbenia podľa prostredia v ktorom ţije. Zdôvodniť prispôsobenie stavovcov ţivotnému prostrediu. na ukáţke kostry končatín Vysvetliť význam prsnej kosti s hrebeňom u vtákov. Zdôvodniť význam dutých kostí vtákov. Rozlíšiť párnokopytníka a nepárnokopytníka na ukáţke kostry končatiny. Pomenovať tkanivá tvoriace svalstvo končatín, vnútorných orgánov, srdca stavovcov. Vysvetliť princíp činnosti dvoch svalov. Uviesť príklad stavovca, ktorý sa pohybuje plávaním, skákaním, plazením, lietaním, kráčaním a behom. Opísať na ukáţke časti tráviacej sústavy stavovcov. Uviesť príklad stavovca s jedovými zubami. Uviesť význam vysúvateľného jazyka obojţivelníkov, plazov, niektorých vtákov. Uviesť

10 Dýchacia sústava stavovcov. Základné funkcie a význam orgánov. Obehová sústava stavovcov. Základné funkcie a význam orgánov. Vylučovanie. Močová sústava stavovcov. Základné funkcie a význam orgánov. Nervová sústava stavovcov. Základné funkcie a význam orgánov. Zmyslové orgány stavovcov. Základné funkcie a význam orgánov. Rozmnoţovanie stavovcov. Základné funkcie a význam orgánov. Vývin mláďat, starostlivosť o potomstvo. význam hrvoľa, ţľaznatého a svalnatého ţalúdka vtákov. Určiť na ukáţke orgány na prijímanie potravy, trávenie a vstrebávanie cicavcov. Priradiť hlodavé zuby a kly k príkladom cicavcov. Určiť bylinoţravého, hmyzoţravého a mäsoţravého cicavca na ukáţke chrupu. Uviesť príklad preţúvavého a nepreţúvavého cicavca. Uviesť príklad stavovca, ktorý dýcha ţiabrami a pľúcami. Pomenovať dýchacie orgány ţubrienky, dospelého obojţivelníka. Porovnať dýchacie orgány ryby, plaza, vtáka a cicavca. Zdôvodniť úhyn ryby, ak je dlhší čas mimo vody. Vysvetliť význam vzdušných vakov vtákov. Opísať význam krvi pre ţivot stavovcov. Opísať význam srdca a ciev pre ţivot stavovcov. Vysvetliť dôvod názvu uzavretej cievnej sústavy. Zistiť rozdiely stavby srdca ryby, obojţivelníka, plaza, vtáka a cicavca na ukáţke. Vymenovať odpadové látky v organizme stavovcov a spôsob vylučovania. Zdôvodniť význam vylučovania. Pomenovať orgán, v ktorom sa krv stavovcov zbavuje tekutých odpadových látok. Pomenovať na ukáţke orgány močovej sústavy stavovcov. Uviesť význam nervovej sústavy. Pomenovať sústavy, ktoré zabezpečujú látkovú a nervovú reguláciu. Vymenovať hlavné orgány ústrednej nervovej sústavy. Porovnať na ukáţke predný mozog stavovcov. Charakterizovať podnet a nervový vzruch. Uviesť podľa ukáţky význam reflexného oblúka. Uviesť príklad nepodmieneného a podmieneného reflexu stavovcov. Opísať umiestnenie zmyslových orgánov stavovcov. Uviesť príklad stavovcov s dobrým hmatom a čuchom. Vysvetliť význam bočnej čiary rýb. Uviesť príklad stavovca s veľmi dobrým zrakom a sluchom. Uviesť príklad pohlavnej dvojtvarosti stavovcov. Pomenovať samčie a samičie pohlavné bunky. Vysvetliť podstatu oplodnenia. Vysvetliť význam

11 Typické ţivotné prejavy, správanie stavovcov. Význam stavovcov v prírode a pre človeka. Ochrana stavovcov. Ohrozenia a moţnosti ochrany. Ľudský organizmus a ľudské spoločenstvo Ľudský a ţivočíšny organizmus. Špecifiká ľudského spoločenstva a ľudskej populácie. Človek a jeho telo Povrch tela a kožná sústava Koţa. Stavba a funkcie koţe. Význam pre styk s vonkajším prostredím a vnútorným prostredím. Starostlivosť o koţu. Typické poranenia, zásady predlekárskej prvej pomoci. 1.Praktická aktivita Nácvik prvej pomoci pri poraneniach koţe Oporná a pohybová sústava rozmnoţovania. Opísať na ukáţke rozmnoţovanie a vývin rýb, obojţivelníka. Porovnať rozmnoţovanie plaza a vtáka. Opísať vývin mláďat cicavcov. Uviesť príklad stavovca aktívneho v noci. Uviesť význam značkovania priestoru. Vysvetliť na príklade inštinktívne správanie stavovca. Uviesť príklad sťahovavého a stáleho vtáka. Uviesť príklad stavovca ţiviaceho sa hmyzom alebo hlodavcami. Uviesť príklad stavovca, ktorý po premnoţení ohrozuje úrodu na poliach a potraviny v domácnosti. Uviesť dopad úbytku dravých vtákov a mäsoţravých cicavcov v prírode. Uviesť najčastejšie príčiny úhynu rýb a obojţivelníkov. Uviesť príklad ohrozenia ţivotných podmienok vtáka alebo cicavca. Uviesť príklad moţnosti ochrany obojţivelníkov. Uviesť príklad chráneného obojţivelníka, plaza, vtáka a cicavca. Vysvetliť na príklade význam človeka v ľudskom spoločenstve. Porovnať spoločné a odlišné znaky lebky, chrbtice a končatín ľudského a ţivočíšneho organizmu. Vysvetliť na príklade podstatu rasizmu a jeho dôsledky. Pomenovať na ukáţke časti koţe, ktoré zabezpečujú ochranu povrchu tela, telesnú teplotu, vylučovanie, vodný reţim a zmyslové podnety. Pomenovať viditeľné koţné útvary na svojej koţi. Uviesť význam koţe pre človeka. Sformulovať zásady starostlivosti o koţu a koţné útvary. Zdôvodniť nevhodnosť opaľovania na prudkom slnku. Opísať postup predlekárskej prvej pomoci ošetrenia popáleniny a omrzliny. Predviesť ukáţku ošetrenia odreniny alebo pľuzgiera.

12 Kosti. Kostra a jej stavba. Význam kostí a kostry. Opísať na ukáţke stavbu kosti. Ukázať a pomenovať na ukáţke hrudník, chrbticu, lebku, stavce, rebrá, hrudnú kosť. Uviesť význam opornej sústavy.rozlíšiť na ukáţke spojenie kostí väzivom, chrupkou, zrastením, kĺbom. Zistiť jednoduchým telesným pohybom časti kostry, ktoré sa na ňom zúčastnili. Lebka a chrbtica. Stavba a význam. Určiť na ukáţke kostry tri kosti mozgovej časti lebky. Určiť na ukáţke kostry tri kosti tvárovej časti lebky. Určiť na ukáţke kostry časti chrbtice. Kostra končatín. Stavba kostry horných a dolných končatín. Svaly. Svalové tkanivá, činnosť a význam svalov. Svaly hlavy, trupu a končatín. Význam opornej a pohybovej sústavy. Poranenia kostí a svalov. Zásady predlekárskej prvej pomoci. 2.Praktická aktivita Prvá pomoc pri zlomenine a vykĺbenine Tráviaca sústava Tráviaca sústava. Stavba a činnosť orgánov tráviacej sústavy. Ukázať a pomenovať kosti hornej končatiny na ukáţke (vlastnej končatine). Ukázať a pomenovať kosti dolnej končatiny na ukáţke (vlastnej končatine). Porovnať stavbu kostru ruky a nohy. Zdôvodniť význam nosenia správnej obuvi podľa obrysu správnej a nesprávnej klenby nohy. Určiť na ukáţke základné typy svalového tkaniva. Porovnať činnosť hladkého a priečne pruhovaného svalového tkaniva. Uviesť význam pohybovej sústavy.opísať na ukáţke kostrového svalu jeho stavbu. Zdôvodniť vlastnosti svalu na príklade ohnutia a vystretia ruky v lakti. Určiť na ukáţke aspoň tri svaly hlavy a krku. Určiť na ukáţke aspoň tri svaly trupu. Určiť na ukáţke aspoň tri svaly hornej a dolnej končatiny. Predviesť jednoduché cviky na posilnenie svalov hrudníka, chrbta, brucha a končatín. Ukázať a opísať správne drţanie tela. Zdôvodniť potrebu pohybu, telesnej práce pre pohybovú sústavu. Predviesť postup predlekárskej prvej pomoci pri otvorenej a zatvorenej zlomenine. Ukázať postup predlekárskej prvej pomoci pri vytknutí, vykĺbení. Opísať na ukáţke stavbu tráviacej sústavy. Pomenovať viditeľnú časť zuba v ústach. Určiť na ukáţke vnútorné časti zuba. Rozlíšiť druhy zubov v chrupe. Porovnať mliečny a trvalý chrup. Uviesť základné procesy v orgánoch tráviacej OŹaZ

13 Zloţky potravy. Premena látok a energie. Energetická hodnota potravín. Zásady správnej výţivy. Látky škodlivé ľudskému zdraviu. Zlozvyky v stravovaní, poškodenia a prevencia ochorení tráviacej sústavy. Dýchacia sústava Dýchacia sústava. Stavba a funkcia orgánov dýchacej sústavy. Dýchanie. Mechanizmus vonkajšieho dýchania. Význam dýchacej sústavy. Starostlivosť o dýchaciu sústavu. Škodlivosť fajčenia, vdychovania toxických látok. Poškodenia dýchacej sústavy. Zásady prvej predlekárskej pomoci. Význam dýchacej sústavy. 3.Praktická aktivita Prvá pomoc pri ohrození ţivotných funkcií Obehová sústava Krv. Zloţky krvi, vlastnosti, krvné skupiny, darcovstvo krvi. Význam krvi. Srdce. Stavba a činnosť srdca, krvný obeh. sústavy. Uviesť význam tráviacej sústavy a jej jednotlivých orgánov. Uviesť príklad enzýmu a jeho význam. Opísať podstatu trávenia, vstrebávania, látkovej premeny. Vymenovať základné ţiviny v potrave človeka. Zdôvodniť význam bielkovín, sacharidov (cukrov), tukov, vitamínov, vody, minerálnych látok. Uviesť dva druhy potravín s vysokou a nízkou energetickou hodnotou. Uviesť príklad správneho zloţenia stravy pre človeka. Zdôvodniť význam zeleniny a ovocia v strave človeka. Opísať význam správneho stolovania. Uviesť príklad škodlivosti nadmerného pitia alkoholu na činnosť tráviacej sústavy. Zdôvodniť škodlivosť prejedania. Uviesť následky hladovania človeka. Poznať zásady starostlivosti o chrup. Opísať na ukáţke hlavné časti dýchacej sústavy. Rozlíšiť horné a dolné dýchacie cesty. Opísať priebeh výmeny dýchacích plynov v pľúcach. Vysvetliť podstatu dýchania. Porovnať zloţenie vdychovaného a vydychovaného vzduchu. Vymenovať najdôleţitejšie dýchacie svaly. Zistiť pohyby bránice a medzirebrových svalov pozorovaním nádychu a výdychu. Zdôvodniť význam čistoty ovzdušia pre človeka. Uviesť názov škodlivej látky v cigaretách. Uviesť príklad účinkov fajčenia na dýchaciu sústavu. Opísať spôsob pomoci človeku pri zastavení dychu. Opísať na ukáţke postup pri umelom dýchaní. Uviesť význam dýchacej sústavy pre ţivot človeka. Určiť na ukáţke zloţky krvi a vysvetliť ich význam. Vymenovať krvné skupiny. Uviesť význam transfúzie krvi. Označiť a pomenovať na ukáţke časti srdca. Opísať podľa schémy veľký a malý krvný obeh. Uviesť význam srdcových chlopní pre činnosť srdca. TPaPZ TPaPZ

14 Krvné cievy. Význam a činnosť ciev, krvný tlak a tep. Miazgové cievy a slezina. Význam obehovej sústavy. Spôsob ţivota a obehová sústava. Poškodenia obehovej sústavy. Zásady predlekárskej prvej pomoci pri krvácaní a zastavení činnosti srdca. 4.Praktická aktivita Nácvik prvej pomoci pri veľkom krvácaní 5.Praktická aktivita Nácvik prvej pomoci pri malom krvácaní a pri zastavení činnosti srdca Vylučovanie a močová sústava Vylučovanie. Močová sústava. Stavba a činnosť, poškodenia a prevencia ochorení Regulačné sústavy Regulovanie organizmu. Látková a nervová regulácia. Význam regulačných sústav. Ţľazy s vnútorným vylučovaním. Význam hormónov. Nervová sústava. Stavba a funkcia nervov, reflexná povaha nervovej činnosti. Rozlíšiť tepny, ţily a vlásočnice podľa významu. Uviesť význam vencovitých tepien pre činnosť srdca. Rozlíšiť tepny a ţily podľa smeru prúdenia krvi. Poznať význam miazgy pre ľudský organizmus. Opísať význam miazgových ciev. Určiť umiestnenie a význam sleziny. Vysvetliť funkcie obehovej sústavy. Zdôvodniť význam pohybu pre činnosť srdca a ciev. Uviesť vplyv nesprávneho spôsobu ţivota na obehovú sústavu. Uviesť príklad ochorenia obehovej sústavy zapríčineného nevhodným spôsobom ţivota. Ukázať na ukáţke alebo slovne opísať nepriamu masáţ srdca. Opísať alebo predviesť ukáţku ošetrenia krvácajúcej odreniny. Opísať postup prvej predlekárskej pomoci pri poranení tepny a ţily. Vymenovať odpadové látky vznikajúce pri činnosti ľudského organizmu. Určiť na ukáţke umiestnenie obličiek a opísať ich tvar. Ukázať na svojom tele uloţenie obličiek. Vysvet1iť význam obličiek a močových ciest. Uviesť príklad príčiny ochorenia močovej sústavy. Vymenovať zásady prevencie ochorení obličiek. Zdôvodniť význam pitia tekutín pre funkciu obličiek. Vysvetliť význam močovej sústavy pre človeka. Pomenovať spôsoby regulácie organizmu človeka. Rozlíšiť látkovú a nervovú reguláciu organizmu. Uviesť význam regulovania činnosti organizmu. Uviesť význam hormónov pri regulovaní organizmu. Určiť na ukáţke tri ţľazy s vnútorným vylučovaním. Uviesť význam inzulínu. Uviesť príklad významu troch ţliaz s vnútorným vylučovaním. Pomenovať sústavu orgánov, ktorá umoţňuje nervovú reguláciu. Opísať význam nervovej bunky. Pomenovať na schéme časti reflexného oblúka na

15 Ústredná a obvodová nervová sústava. Stavba a činnosť, význam. Zmyslové orgány chuti, čuchu a hmatu. Receptory a zmyslové vnemy. Zrak. Sluch. Stavba, činnosť a význam zrakového a sluchového orgánu. Orgány na vnímanie pohybu a polohy hlavy. Poškodenia zraku a sluchu. Zásady hygieny zraku a sluchu. Vyššia nervová činnosť. Myslenie, pamäť, reč, schopnosti a vedomosti človeka. Zásady hygieny duševnej činnosti. Význam nervovej sústavy. Zásady predlekárskej prvej pomoci pri poranení mozgu, chrbtice a miechy. 6.Praktická aktivita Nácvik prvej pomoci pri poranení chrbtice a miechy Rozmnožovanie, vývin jedinca a rodičovstvo Rozmnoţovacia sústava. Pohlavné bunky, funkcia. Stavba a funkcia reprodukčných orgánov. Vývin jedinca. Oplodnenie, tehotenstvo a pôrod. Obdobia ľudského ţivota. schéme. Uviesť príklad reflexnej činnosti človeka. Opísať na ukáţke základné časti ústrednej nervovej sústavy. Určiť na ukáţke jednotlivé časti mozgu. Vysvetliť význam mozgovej kôry predného mozgu. Uviesť základné časti obvodovej nervovej sústavy. Vysvetliť význam chuti, čuchu a hmatu pre človeka. Ukázať na svojom tele uloţenie orgánov chuti, čuchu a hmatu. Rozlíšiť chuťové, čuchové a hmatové bunky podľa podnetov, ktoré prijímajú. Opísať na ukáţke stavbu oka. Opísať podľa ukáţky podstatu krátkozrakosti a ďalekozrakosti. Určiť na ukáţke vonkajšie, stredné a vnútorné ucho. Pomenovať na ukáţke časti stredného ucha. Určiť na ukáţke uloţenie a význam rovnováţneho orgánu. Uviesť príklad škodlivého vplyvu na zrak a sluch. Vymenovať zásady starostlivosti o zrakový orgán. Vymenovať zásady starostlivosti o sluchový orgán. Uviesť príklad komunikácie s osobou s poškodeným zrakom lebo sluchom. Uviesť príklad podmieneného reflexu. Uviesť príklad nepodmieneného reflexu. Uviesť význam myslenia a reči v ţivote človeka. Vymenovať zásady hygieny duševnej činnosti. Uviesť na príklad správneho reţimu dňa. Opísať postup prvej predlekárskej pomoci pri poranení mozgu, chrbtice a miechy. Rozlíšiť protišokovú a stabilizovanú polohu na ukáţke. Určiť a pomenovať na ukáţke ţenské a muţské pohlavné orgány. Vymenovať orgány, v ktorých sa tvoria ţenské a muţské pohlavné bunky. Vysvetliť význam menštruačného cyklu. Označiť na ukáţke pohlavných orgánov miesto splynutia vajíčka a spermie. Uviesť dĺţku trvania tehotenstva. Opísať začiatok, priebeh a koniec tehotenstva.

16 Pohlavné ochorenia. Prevencia pohlavných ochorení a AIDS. Priateľské a partnerské vzťahy, rodina, zodpovednosť za vznik ţivota. Zdravie a život človeka Vonkajšie vplyvy na ľudské zdravie. Zdravie a choroba. Nákazlivé ochorenia, očkovanie, prevencia. Toxické a návykové látky. Vplyv na zdravie človeka. Drogové závislosti a ich prevencia. Vnútorné vplyvy na ľudské zdravie. Dedičné vlastnosti a vplyv na zdravie a ţivot človeka. Ţivotný štýl. Etické a morálne princípy, kultúra medziľudských vzťahov, vzťah človeka k prírode. Tvorba projektov: Škodlivosť fajčenia Stravujeme sa správne? Uviesť uloţenie plodu a spôsob jeho výţivy. Vymenovať zásady starostlivosti o zdravý vývin novorodenca. Zdôvodniť význam výţivy dieťaťa materským mliekom. Uviesť príklad troch znakov dospievania. Uviesť typické znaky troch období ľudského ţivota. Uviesť príklad pohlavnej choroby a moţnosti nákazy. Opísať podstatu ochorenia AIDS a moţnosti jej predchádzania. Uviesť zásady predchádzania pohlavných ochorení Uviesť príklad priateľských vzťahov, vzájomnej pomoci mladých a dospelých ľudí. Uviesť na príklade význam rodiny. Uviesť tri príklady infekčného ochorenia. Charakterizovať výraz imunita a inkubačná doba. Vysvetliť základný princíp očkovania. Uviesť zásady prevencie infekčných ochorení. Vysvetliť na príklade význam dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie. Uviesť príklad návykovej látky. Vysvetliť na príklade drogovú závislosť. Zdôvodniť na príklade škodlivosť drogovej závislosti zdravie človeka. Uviesť zásady prevencie drogových závislostí. Uviesť vplyv dedičnosti na zdravie človeka. Uviesť príklad dedičnej vlastnosti človeka. Uviesť príklad dedičného ochorenia. Vymenovať základné podmienky ţivota človeka. Zdôvodniť význam striedania práce a odpočinku. Uviesť príklad nesprávnej ţivotosprávy a dôsledkov na ţivot človeka. Uviesť príklad zdravého ţivotného štýlu. Uviesť príklad významu jedinca v ţivote spoločnosti. Vyjadriť názor na význam záujmov, sebapoznávania, vzdelávania a rozvoj zručností pre ţivot človeka.

17 Biológia 8. ročník, časová dotácia 2h/týţdenne, 66h/ročne Tematické okruhy: Neţivá príroda a jej poznávanie 2hod. Zem a jej stavba 4hod. Stavebné jednotky zemskej kôry 8hod. Geologické procesy 25hod. História Zeme- 6hod. Príroda Slovenska -4hod. Ekologické podmienky ţivota 17hod. Praktické aktivity 4 Vzdelávacie štandardy Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezo vé témy Neživá príroda a jej poznávanie Neţivá a ţivá príroda. Závislosť organizmov a človeka od neţivej prírody. Poznávanie neţivej prírody, význam vied o Zemi. Neţivá príroda, organizmy, nerastné suroviny, vyčerpateľné, obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje surovín Zem a jej stavba Stavba Zeme. Sféry zemského telesa. Stavba zemskej kôry pevnín a dna oceánov. Zemské jadro, zemský plášť, litosféra, zemská kôra, pevninská zemská kôra, oceánska zemská kôra, litosférické platne. Zemská kôra v pohybe. Pohyby zemskej kôry a ich príčiny. Vzďaľovanie, pribliţovanie a podsúvanie litosferických platní. Priekopová prepadlina- rift, oceánsky chrbát, oceánska priekopa, pohyby litosférických platní, podsúvanie, vzďaľovanie platní, vrásnenie, sopečná činnosť, sopečné pohoria, sopečné ostrovy - oblúky, vrásové pohoria Stavebné jednotky zemskej kôry Minerály a horniny. Rozlišovacie znaky minerálov a hornín. Vznik minerálov a hornín. Príklady minerálov a hornín. Minerál, hornina, ţivec, kremeň, sľuda, ţula, vápenec, rovnorodá Preukázať na príklade závislosť organizmov od neţivej prírody. Uviesť príklad vplyvu organizmov na neţivú prírodu. Preukázať na príklade význam vied o Zemi. Poznať význam nerastných surovín pre ţivot človeka. Určiť a pomenovať podľa ukáţky členenie sfér zemského telesa. Rozlíšiť na ukáţke pevninskú a oceánsku zemskú kôru. Poznať príčinu pohybu litosferických platní. Uviesť dôsledky vzďaľovania litosferických platní. Uviesť dôsledky pribliţovania a podsúvania litosferických platní. Opísať na ukáţke vznik a zánik oceánskej zemskej kôry. Charakterizovať minerál a uviesť konkrétny príklad. Charakterizovať horninu a uviesť konkrétny príklad. Rozlíšiť na ukáţke minerál a horninu. Uviesť aspoň jeden spôsob vzniku hornín.

18 a rôznorodá prírodnina, stavebná jednotka zemskej kôry. 1.Praktická aktivita- Pozorovanie a rozlišovanie minerálov a hornín Minerály. Vznik, vonkajší tvar a vnútorná stavba. Vlastnosti minerálov (fyzikálne, chemické), ich význam a vyuţívanie. kryštál, kryštalizácia, kryštalické a kryštalované minerály, drúza, agregát, dvojča. kryštálová štruktúra, kamenná soľ, grafit, diamant, kryštálové sústavy fyzikálne vlastnosti, mechanické vlastnosti (hustota, tvrdosť), optické vlastnosti (farba, lesk), chemické vlastnosti (rozpustnosť, rozklad Poznať podstatu vzniku minerálov. Pomenovať priestorový útvar, od ktorého závisí tvar a vlastnosti kryštálov. Vymenovať tri fyzikálne vlastnosti minerálov. Uviesť príklad vyuţitia mechanickej a optickej vlastnosti minerálu. Poznať jednu chemickú vlastnosť minerálu. 2.Praktická aktivita Fyzikálne vlastnosti minerálov Geologické procesy Geologické procesy. Vonkajšie a vnútorné geologické procesy. Katastrofické geologické procesy, príčiny a dôsledky pre človeka. Vnútorné geologické procesy. Magmatická a sopečná činnosť, magma a láva. Časti sopky. Prejavy sopečnej činnosti Sopka, sopečný kuţeľ, sopečný komín, sopečný kráter, lávový prúd, sopečné horniny Vyvreté horniny. Vznik, rozlišovacie znaky hlbinných a výlevných vyvretých hornín. Typické horniny, vlastnosti, vyuţitie, výskyt Horotvorná činnosť a poruchy zemskej kôry. Prejavy horotvornej činnosti. Vrásnenie, vrásy a zlomy Horotvorná činnosť, prehýbanie, lámanie, pohyb blokov zemskej kôry, vrásnenie, vrása, zlom, priekopová prepadlina Uviesť príklad zdroja energie, energiu a súvisiaci geologický proces. Rozlíšiť na príklade vonkajší a vnútorný geologický proces. Dokumentovať na príklade katastrofický geologický proces a jeho následky. Rozlíšiť magmatickú a sopečnú činnosť. Odlíšiť magmu a lávu podľa miesta vzniku. Opísať podľa ukáţky časti sopky. Uviesť príklad prejavov sopečnej činnosti. Uviesť príklad významu sopečnej činnosti pre človeka. Poznať podstatu vzniku vyvretých hornín. Rozlíšiť na ukáţke hlbinnú a výlevnú vyvretú horninu. Odlíšiť štruktúru ţuly a čadiča. Poznať vyuţitie aspoň jednej hlbinnej a jednej výlevnej vyvretej horniny Charakterizovať horotvornú činnosť. Rozlíšiť na ukáţke (alebo načrtnúť) príklad poruchy zemskej kôry. Rozlíšiť vrásu a zlom podľa ich vzniku a charakteristických znakov MV TPaPZ Zemetrasenie. Vznik a druhy Poznať príčinu vzniku zemetrasenia. TPaPZ

19 zemetrasenia, prejavy a dôsledky. Ochrana pred zemetrasením a jeho dôsledkami. Výskyt na Slovensku Zemetrasenie tektonické, závalové a sopečné zemetrasenie, ohnisko, epicentrum, tsunami. Premena hornín a premenené horniny. Činitele premeny, vznik premenených hornín. Typické premenené horniny, vlastnosti, vyuţitie, tlak, teplota, bridličnatý vzhľad, fylit, svor, rula, mramor. 3.Praktická aktivita Pozorovanie a rozlišovanie premenených a vyvretých hornín Vonkajšie geologické procesy. Pôsobenie vonk. geologických činiteľov, ich prejavy. Zvetrávanie, príčiny a dôsledky. Vplyv, prejavy a dôsledky zemskej príťaţlivosti. Vplyv, prejavy a dôsledky vody. - voda povrchová, morská a minerálna, vodná erózia Vplyv, prejavy a dôsledky ľadovcov- ľadovec horský a kontinentálny ľadovec, moréna vietor, hríbovité útvary, duny, spraš Usadené horniny. Podstata vzniku usadených hornín. Úlomkovité, organické a chemické usadené horniny; vznik, vlastnosti, vyuţitie. Úlomkovité usadené horniny štrk, piesok, íl, zlepenec, pieskovec. Organické usadené horniny vápenec, rašelina, uhlie, ropa. Chemické usadené horniny - kamenná soľ, dolomit, travertín Krasové procesy. Podstata krasových procesov. Povrchové a podzemné krasové útvary. Kvapľové a ľadové jaskyne. kras, krasový útvar, škrapy, krasová jama, ponor, vyvieračka, jaskyňa, kvapeľ, kvapľová jaskyňa, ľadová jaskyňa 4.Praktická aktivita Pozorovanie a rozlišovanie usadených hornín História Zeme Vek Zeme a skameneliny. Uviesť príklad druhu zemetrasenia a jeho dôsledkov. Rozlíšiť rozdiel medzi ohniskom a epicentrom zemetrasenia. Poznať moţnosti ochrany ľudí a budov pred dôsledkami zemetrasenia. Uviesť hlavné činitele premeny hornín. Opísať na ukáţke typickú vlastnosť premenených hornín. Poznať jednu premenenú horninu, typickú vlastnosť a jej vyuţitie. Poznať pôsobenie vonkajších geologických procesov a ich čiastkové procesy. Rozlíšiť mechanické a chemické zvetrávanie a ich dôsledky. Poznať dôsledky zemskej príťaţlivosti, činnosti toku rieky a morskej vody. Poznať podstatu vzniku ľadovca a dôsledky činnosti horského ľadovca. Opísať prejavy a dôsledky rušivej a tvorivej činnosti vetra. Pomenovať usporiadanie útvarov usadených hornín.poznať vyuţitie nespevnenej a spevnenej úlomkovitej usadenej horniny. Opísať podstatu vzniku organických usadených hornín. Uviesť príklad vyuţitia organickej usadenej horniny. Poznať podstatu vzniku chemických usadených hornín. Uviesť príklad vyuţitia chemickej usadenej horniny. Poznať podstatu krasového procesu. Uviesť príklad povrchového a podzemného krasového útvaru. Rozlíšiť kvapľovú a ľadovú jaskyňu podľa výzdoby. Uviesť príklad kvapľovej a ľadovej jaskyne na Slovensku. Charakterizovať skamenelinu. Uviesť MV

20 Charakteristika skamenelín, podstata ich vzniku. Druhy skamenelín, príklady. Určovanie veku Zeme a hornín, pomerný a skutočný vek hornín Geologická história Zeme. Prahory a starohory. Prvohory a druhohory. Treťohory a štvrtohory. Významné geologické procesy, prejavy ţivota, príklady vedúcich skamenelín. prahory, starohory, prakontinent, praoceán horotvorná činnosť, vrásnenie prvohory, vedúce skameneliny, trilobity, čierne uhlie. -druhohory, alpínske vrásnenie, vedúce skameneliny, amonity, belemnity, dinosaury - treťohory, numulity, ţraloky, predchodca človeka - štvrtohory, ľadová doba, medziľadová doba, pôda, mamut, jaskynný medveď, jaskynný lev Príroda Slovenska Neţivá príroda Slovenska. Geologické jednotky Západných Karpát. Západné Karpaty, flyšové pásmo, bradlové pásmo, pásmo jadrových pohorí, veporské pásmo, gemerské pásmo. Ekologické podmienky života Organizmy a prostredie. Vzťahy organizmov s prostredím, prispôsobivosť organizmov prostrediu, znášanlivosť podmienok prostredia - organizmus, prostredie, vzťahy, ţivotné podmienky prostredia, ekológia, ekologická prispôsobivosť, znášanlivosť, aklimatizácia. Osobitosti neţivej prírody Slovenska. Ochrana neţivej prírody. Neţivé zloţky prostredia. Vplyv energie, svetla, tepla, vzduchu, vody a pôdy na ţivotné podmienky a procesy organizmov. Ţivotné podmienky- svetlo, príklad skameneliny. Opísať proces vzniku skameneliny. Poznať postup určovania pomerného a skutočného veku hornín. Uviesť významné geologické procesy v jednotlivých sférach vývoja Zeme. Poznať na ukáţke príklad vedúcej skameneliny prvohôr, druhohôr, treťohôr a štvrtohôr. Uviesť význam prvohorných papradí a prasličiek v súčasnosti. Poznať dôkazy predchodcu človeka a vývoja človeka v treťohorách a štvrtohorách. Poznať významné geologické procesy a vývoj organizmov na Slovensku. Pomenovať a určiť podľa ukáţky geologické jednotky Slovenska podľa typických znakov. Uviesť príklad a význam typickej horniny aspoň troch pásiem. Poznať aspoň tri anorganické a tri organické látky, ktoré sú súčasťou organizmov. Uviesť príklad závislosti organizmu od prostredia a vzájomného vzťahu medzi organizmami. Poznať prispôsobivosť organizmov ţivotným podmienkam. Uviesť na príklade rozsah znášanlivosti podmienok prostredia organizmami.vymenuj aspoň 5 geolog. zaujímavostí Slovenska Charakterizuj TANAP, uveď 4 chránené rastliny a ţivočíchy. Urobiť projekt, prezentáciu vybraného NP. Poznať význam slnečného ţiarenia pre rastliny. Rozlíšiť nároky rastlín a ţivočíchov na svetlo. Poznať prispôsobenie organizmov teplote prostredia. Uviesť význam vody pre TPaPZ

21 slnečné ţiarenie, fotosyntéza, teplo, teplota tela organizmov, vzduch, dýchanie, kyslík, oxid uhličitý, dusík Voda, ţivotné prostredie, rozvádzanie látok, chemické procesy, obeh vody, pôda, zvyšky organizmov, minerálne látky, biogénne prvky, stopové prvky, humus Znečisťovanie neţivých zloţiek prostredia. Príčiny a dôsledky znečisťovania vody, vzduchu, pôdy pre rastliny a ţivočíchy. Ţivé zloţky prostredia. Populácia. Vlastnosti populácie (veľkosť, hustota, rast), vnútorné a vonkajšie vzťahy- ekologická jednotka, jedinec, populácia, veľkosť populácie, rast populácie, hustota populácie, konkurencia, symbióza (spoluţitie), parazitizmus, hostiteľ, parazit, predácia, predátor, korisť. Spoločenstvo organizmov. Typy spoločenstiev. Druhová rozmanitosť, štruktúra, zloţenie spoločenstva a priestorové členenie. Spoločenstvo, biocenózapriestorová štruktúra spoločenstva, vrstva (etáţ), prírodné spoločenstvo (lesné, vodné, trávne), umelé spoločenstvo (poľné, záhradné, monokultúra). Ekosystém. Zloţky a typy ekosystémov. Obeh látok a tok energie v ekosystéme slnečná energia, producenty, konzumenty, rozkladače, prírodný ekosystém, umelý ekosystém, dodatková energia Ţivot ekosystému. Vlastnosti ekosystému (potravové vzťahy, obnovovanie a vývin ekosystému). potravový reťazec, pastvovokoristnícky potravový reťazec, rozkladný potravový reťazec, potravová sieť, potravná pyramída, obnova a vývoj ekosystému. Biosféra. Zloţky biosféry. Obeh látok a tok energie v biosfére. organizmy. Preukázať na príklade prispôsobenie organizmov mnoţstvu vody v prostredí.poznať význam vzduchu pre rastliny a ţivočíchy. Uviesť zloţky pôdy a ich význam pre organizmy. Uviesť príklad dôsledkov znečistenia vody, vzduchu a pôdy na ţivot rastlín. Poznať dôsledky znečistenia vody, vzduchu a pôdy pre ţivot ţivočíchov. Rozlíšiť na ukáţke jedinca populáciu rastlín a ţivočíchov. Uviesť príklad početnosti populácie. Chápať podmienky rastu populácie. Poznať význam hustoty pre preţitie populácie. Rozlíšiť na príklade konkurenciu, predáciu, parazitizmus, symbiózu. Rozlíšiť rastlinné a ţivočíšne, prírodné a umelé spoločenstvo, suchozemské, sladkovodné a morské spoločenstvo. Uviesť príklad druhovej rozmanitosti. Poznať význam priestorovej štruktúry spoločenstva. Uviesť príklad dominancie v spoločenstve. Rozlíšiť ţivé a neţivé zloţky ekosystému. Poznať typy suchozemských a vodných ekosystémov. Uviesť príklad producenta, konzumenta, rozkladača Poznať význam premeny látok a energie v ekosystéme. Zostaviť príklad potravového reťazca. Chápať význam obnovy ekosystému. Poznať štádiá vývoja ekosystému. Rozlíšiť neţivé a ţivé zloţky biosféry. Rozlíšiť na ukáţke tri ekosystémy v TPaPZ

22 Biosféra, biomy, stepi, savana, púšť, buš, tundra, tajga, tropické lesy, lesy mierneho pásma Biologická a ekologická rovnováha. Podmienky udrţania biologickej rovnováhy. Moţnosti zachovania a ohrozenia ekologickej rovnováhy, druhová rozmanitosť (biologická rozmanitosť), biologická rovnováha, spätná väzba, ekologická rovnováha, stabilita ekosystému, nestabilita ekosystému. Globálne ekologické problémy (kyslé daţde, smog, skleníkový efekt, stenčovanie ozónovej vrstvy, hromadenie odpadov). Príčiny, dopady na ekosystémy, moţnosti riešenia. Ozónová vrstva, ozón, ozónová diera, globálne otepľovanie, skleníkový efekt, skleníkové plyny, odpady, druhotné suroviny, recyklácia, biologický odpad, rádioaktívny odpad, energia,alternatívne zdroje energie. biosfére podľa ţivotných podmienok. Vysvetliť na príklade obeh látok v biosfére. Poznať význam toku energie v biosfére. Poznať význam biologickej rovnováhy. Chápať spätnú väzbu na príklade. Uviesť príklad narušenia biologickej rovnováhy. Poznať význam ekologickej rovnováhy. Porovnať stabilný a nestabilný ekosystém. Uviesť tri príklady narušenia ekologickej rovnováhy. Poznať zásady ekologického hospodárenia v krajine. Poznať príčiny a dopady stenčovania ozónovej vrstvy,vzniku smogu, skleníkového efektu a kyslých daţďov. Uviesť príklad zabránenia vzniku smogu, skleníkového efektu, kyslých daţďov. Uviesť príklad príčiny hromadenia odpadov. Uviesť význam recyklácie druhotných surovín. Demonštrovať na príklade alternatívny zdroj energie a jeho prínos. TPaPZ Samostatné pozorovanie: Pozorovanie rastu kryštálov kuchynskej soli. Určovanie ekosystémov v našom okolí. Projekty: Horniny v našej obci a jej okolí. NP Slovenska Biológia 9. ročník, časová dotácia 1h/týţdenne, 33h/ročne Tematické okruhy: Základné znaky a ţivotné procesy organizmov-20hod. Základná stavba organizmov 2hod. Dedičnosť a jej podstata 4hod. Ţivotné prostredie organizmov a človeka 7hod. Praktické aktivity-3

23 Vzdelávacie štandardy Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezové témy TC: Základné znaky a životné procesy organizmov Príjem ţivín baktérií, rastlín a húb Vymenovať základné ţivotné prejavy organizmov. Porovnať ţivotné prejavy bunky, rastliny a ţivočícha. Opísať spôsob prijímania ţivín baktérií. Porovnať výţivu saprofytickej a parazitickej huby. Opísať proces prijímania ţivín rastlinami. Fotosyntéza a dýchanie Vedieť opísať na schéme podstatu fotosyntézy. Opísať podstatu procesu dýchania. Opísať na schéme význam fotosyntézy a dýchania pre rastliny, ţivočíchy a človeka. Porovnať látky, ktoré prijíma a vylučuje pri dýchaní rastlina, ţivočích a človek. Rozmnoţovanie organizmov Rozmnoţovanie rastlín.klíčenie semien, rast a vývin rastlín Opísať podstatu a význam procesu rozmnoţovania. Uviesť príklad rozmnoţovania delením a pučaním. Uviesť príklad rozmnoţovania výtrusmi. Vedieť pomenovať rozmnoţovací orgán rastlín. Uviesť uloţenie pohlavných buniek v kvete. Uviesť uloţenie semien ihličnatého stromu. Uviesť uloţenie semien listnatého stromu a kvitnúcej byliny. Opísať dva spôsoby vegetatívneho rozmnoţovania rastlín. Vymenovať podmienky klíčenia semien. Porovnať podmienky klíčenia s podmienkami rastu rastliny. Zdôvodniť odlišnosť potreby svetla klíčiaceho semena a klíčiacej rastliny. Poznať podľa schémy ročného cyklu ţivota rastliny, či ide o rastlinu jednoročnú, dvojročnú alebo trvácu. Povrch tela bezstavovcov a stavovcov Vedieť opísať význam povrchu tela ţivočíchov. Rozlíšiť povrch tela pŕhlivcov a ploskavcov. Porovnať povrch tela mäkkýšov a obrúčkavcov. Vedieť vymenovať základné ţivotné prejavy organizmov a porovnať ţivotné prejavy bunky, rastliny a ţivočícha. Opísať spôsob prijímania ţivín baktérií. Porovnať výţivu saprofytickej a parazitickej huby. Opísať proces prijímania ţivín rastlinami. Ţiak vie opísať na schéme podstatu fotosyntézy. Vie opísať podstatu procesu dýchania. Vie uviesť význam fotosyntézy a dýchania pre rastliny, ţivočíchy a človeka Opísať podstatu a význam procesu rozmnoţovania. Uviesť príklad rozmnoţovania delením a pučaním. Uviesť príklad rozmnoţovania výtrusmi. Ţiak vie pomenovať rozmnoţovací orgán rastlín a popísať uloţenie pohlavných buniek v kvete. Uviesť uloţenie semien ihličnatého stromu. Uviesť uloţenie semien listnatého stromu a kvitnúcej byliny. Opísať dva spôsoby vegetatívneho rozmnoţovania rastlín. Vymenovať podmienky klíčenia semien. Porovnať podmienky klíčenia s podmienkami rastu rastliny. Zdôvodniť odlišnosť potreby svetla klíčiaceho semena a klíčiacej rastliny. Ţiak určí podľa schémy ročného cyklu ţivota rastliny, či ide o rastlinu jednoročnú, dvojročnú alebo trvácu. Ţiak vie opísať význam povrchu tela ţivočíchov. Rozlíšiť povrch tela pŕhlivcov a ploskavcov. Porovnať povrch tela mäkkýšov a obrúčkavcov. Porovnať odlišnosť povrchu tela TPaPZ

Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezová téma

Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezová téma Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezová téma Vnútorná stavba tela stavovcov orgán a orgánová sústava, orgánové sústavy stavovcov, sústava krycia, oporná, pohybová, tráviaca, dýchacie,

Více

Prehľad 7. Ročník. Predmet Tematický celok Požadovaný výstup 1. Stavba tela stavovcov Žiak : BIOLÓGIA

Prehľad 7. Ročník. Predmet Tematický celok Požadovaný výstup 1. Stavba tela stavovcov Žiak : BIOLÓGIA BIOLÓGIA Prehľad 7. Ročník Predmet Tematický celok Požadovaný výstup 1. Stavba tela Žiak : uvedie príklady pokrytých šupinami, perím, srsťou zdôvodní odlišnosti kožných útvarov označí na ukážke časti vtáčieho

Více

1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín. Výstupy. (obsahový štandard)

1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín. Výstupy. (obsahový štandard) September Mesiac Týždeň Rozpis učiva predmetu: BIOLÓGIA Ročník: ôsmy 1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín Tematický celok Téma Rozvíjajúce ciele Obsah (obsahový štandard) Výstupy (výstupný štandard)

Více

Tematický výchovno-vzdelávací plán z biológie pre 8. ročník

Tematický výchovno-vzdelávací plán z biológie pre 8. ročník Základná škola, Školská 389, 09413 Sačurov Tematický výchovno-vzdelávací plán z biológie pre 8. ročník Vypracované podľa učebných osnov ŠkVP A schválených radou školy dňa 28.8.2008 s platnosťou od 1.9.2008,

Více

1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín. Výstupy. (výstupný štandard) Žiak vie: - zhodnotiť vplyv človeka na prostredie organizmov,

1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín. Výstupy. (výstupný štandard) Žiak vie: - zhodnotiť vplyv človeka na prostredie organizmov, 4. Október September Mesiac Týždeň Rozpis učiva predmetu: BIOLÓGIA Ročník: šiesty 1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín Tematický celok Téma Obsah (obsahový štandard) Výstupy (výstupný štandard)

Více

UČEBNÉ OSNOVY Z BIOLÓGIE PRE 8. ROČNÍK ROZŠÍRENÉ O 1 VYUČOVACIU HODINU TÝŽDENNE

UČEBNÉ OSNOVY Z BIOLÓGIE PRE 8. ROČNÍK ROZŠÍRENÉ O 1 VYUČOVACIU HODINU TÝŽDENNE UČEBNÉ OSNOVY Z BIOLÓGIE PRE 8. ROČNÍK ROZŠÍRENÉ O 1 VYUČOVACIU HODINU TÝŽDENNE Časová dotácia na vyučovanie biológie v 8. ročníku: Stupeň vzdelania: ISCED 2 nižšie sekundárne vzdelávanie Vzdelávacia oblasť:

Více

Názov ŠkVP Vyučovací jazyk. Ročník Rozsah. 1. Charakteristika učebného predmetu

Názov ŠkVP Vyučovací jazyk. Ročník Rozsah. 1. Charakteristika učebného predmetu Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk Predmet Ročník Rozsah ŠVP 2. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 sekundárne vzdelanie Kaţdé dieťa je výnimočné Minden gyermek különleges Maďarský Biológia /Človek a príroda/ Šiesty

Více

Učebné osnovy z biológie pre 7.ročník ZŠ

Učebné osnovy z biológie pre 7.ročník ZŠ Názov projektu E-learning vo výchovno-vzdelávacom procese Kód ITMS projektu 26110130184 Kód výzvy Číslo Zmluvy o poskytnutí NFP Prijímateľ OPV-2008/1.1/03-SORO 142/2009/1.1/OPV Základná škola Námestovo

Více

ŠkVP. Biológia 6. ročník vzdelávacie štandardy, učebný plán, učebné osnovy

ŠkVP. Biológia 6. ročník vzdelávacie štandardy, učebný plán, učebné osnovy Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk Predmet Ročník Rozsah ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED niţšie sekundárne vzdelávanie Verní tradíciám otvorení Európe Slovenský Biológia /oblasť Príroda a spoločnosť/ šiesty

Více

BIOLÓGIA osemročné gymnázium

BIOLÓGIA osemročné gymnázium BIOLÓGIA osemročné gymnázium 1. CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO PREDMETU Učebný predmet umoţňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o ţivých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu,

Více

ŠkVP. Biológia 7. ročník vzdelávacie štandardy, učebný plán, učebné osnovy

ŠkVP. Biológia 7. ročník vzdelávacie štandardy, učebný plán, učebné osnovy Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk Predmet Ročník ŠVP I. stupňa ZŠ v SR, ISCED primárne vzdelávanie Verní tradíciám otvorení Európe slovenský Biológia /Človek a príroda/ siedmy Rozsah SVP,5 hodín/týţdeň;

Více

Štruktúra učebných osnov vyučovacieho predmetu. Človek a príroda. Vzdelanie je naša budúcnosť. druhý stupeň ZŠ. 5 rokov. denná.

Štruktúra učebných osnov vyučovacieho predmetu. Človek a príroda. Vzdelanie je naša budúcnosť. druhý stupeň ZŠ. 5 rokov. denná. Štruktúra učebných osnov vyučovacieho predmetu Názov predmetu Vzdelávacia oblasť Časový rozsah výučby Ročník BIOLÓGIA Človek a príroda ŠVP: 1 hod. ŠkVP: 1 hod., spolu 2 hodiny týždenne spolu 66 vyučovacích

Více

- vysvetliť správny postup poskytovania prvej pomoci, - orientovať sa v informáciách Krvácanie súvisiacich s ochranou života a Ochrana života

- vysvetliť správny postup poskytovania prvej pomoci, - orientovať sa v informáciách Krvácanie súvisiacich s ochranou života a Ochrana života 6. 4. September Mesiac Týždeň Rozpis učiva predmetu: BIOLÓGIA Ročník: siedmy 2 hodiny týždenne, spolu 66vyučovacích hodín Tematický celok Téma Obsah (obsahový štandard) Výstupy (výstupný štandard) Medzipr.

Více

Tematický výchovno-vzdelávací plán z biológie pre 6. ročník

Tematický výchovno-vzdelávací plán z biológie pre 6. ročník Základná škola, Školská 389, Sačurov Tematický výchovno-vzdelávací plán z biológie pre 6. ročník Vypracované podľa učebných osnov ŠkVP B schválených radou školy dňa 28.8.2008 s platnosťou od 1.9.2008,

Více

Učebné osnovy. 1 Charakteristika predmetu. 2 Ciele vyučovacieho predmetu. 2.1 Kognitívne spôsobilosti. 2.2 Afektívne spôsobilosti

Učebné osnovy. 1 Charakteristika predmetu. 2 Ciele vyučovacieho predmetu. 2.1 Kognitívne spôsobilosti. 2.2 Afektívne spôsobilosti Učebné osnovy Názov predmetu Stupeň vzdelania Ročník Časový rozsah vyučovania Poznámka Vypracovala Biológia ISCED 2- nižšie sekundárne siedmy 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne Povinný predmet Ing. Machajdíková

Více

1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín. Výstupy. Obsah. (obsahový štandard)

1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín. Výstupy. Obsah. (obsahový štandard) September Mesiac Týždeň Rozpis učiva predmetu: BIOLÓGIA Ročník: deviaty 1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín Tematický celok Téma Rozvíjajúce ciele Obsah (obsahový štandard) Výstupy (výstupný

Více

ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM

ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM BIOLÓGIA (Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda) PRÍLOHA ISCED 2 Posúdila a schválila ÚPK pre biológiu pri ŠPÚ Bratislava 2009 CHARAKTERISTIKA UČEBNÉHO

Více

Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda 2. STUPEŇ ZŠ - ISCED 2. Základná škola Pavla Horova Michalovce

Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda 2. STUPEŇ ZŠ - ISCED 2. Základná škola Pavla Horova Michalovce Základná škola Pavla Horova Michalovce ŠKOLSKÝ ROK: 2014/2015 6. ROČNÍK BIOLÓGIA Vypracoval: Mgr. Valéria Horňáková Obsah Charakteristika predmetu.... 2 Ciele učebného predmetu.... 2 Kľúčové kompetencie...

Více

Učebné osnovy z prírodopisu pre 9.ročník ZŠ

Učebné osnovy z prírodopisu pre 9.ročník ZŠ Názov projektu E-learning vo výchovno-vzdelávacom procese Kód ITMS projektu 26110130184 Kód výzvy Číslo Zmluvy o poskytnutí NFP Prijímateľ OPV-2008/1.1/03-SORO 142/2009/1.1/OPV Základná škola Námestovo

Více

BIOLÓGIA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 SKRATKA PREDMETU 33 HODÍN ROČNE MIESTO REALIZÁCIE KNIŽNICA POČÍTAČOVÁ UČEBŇA EXTERIÉR ŠKOLY EKOUČEBŇA

BIOLÓGIA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 SKRATKA PREDMETU 33 HODÍN ROČNE MIESTO REALIZÁCIE KNIŽNICA POČÍTAČOVÁ UČEBŇA EXTERIÉR ŠKOLY EKOUČEBŇA BIOLÓGIA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A PRÍRODA PREDMET BIOLÓGIA SKRATKA PREDMETU BIO ROČNÍK ÔSMY ČASOVÁ DOTÁCIA 1 HODINA TÝŽDENNE 33 HODÍN ROČNE

Více

Školský vzdelávací program. ISCED 3A - gymnázium BIOLÓGIA

Školský vzdelávací program. ISCED 3A - gymnázium BIOLÓGIA Školský vzdelávací program ISCED 3A - gymnázium BIOLÓGIA I. P a III.T Časová dotácia predmetu Vzdelávací program z biológie pre I. P (príma) je spracovaný na základe štátneho vzdelávacieho programu s dotáciou

Více

Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda 2. STUPEŇ ZŠ - ISCED 2. Základná škola Pavla Horova Michalovce

Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda 2. STUPEŇ ZŠ - ISCED 2. Základná škola Pavla Horova Michalovce Základná škola Pavla Horova Michalovce ŠKOLSKÝ ROK: 2016/2017 8. ROČNÍK BIOLÓGIA Vypracoval: Mgr. Valéria Horňáková Obsah Charakteristika predmetu.... 2 Ciele učebného predmetu.... 2 Kľúčové kompetencie...

Více

Tematický výchovno-vzdelávací plán. z BIOLÓGIE. pre 8. ročník

Tematický výchovno-vzdelávací plán. z BIOLÓGIE. pre 8. ročník Tematický výchovno-vzdelávací plán z BIOLÓGIE pre 8. ročník Počet hodín: 2 hod. týždenne, 66 hod. ročne; z toho 5 hodín praktických aktivít Plán bol vypracovaný podľa: ŠVP pre 2. stupeň ZŠ ISCED 2 Plán

Více

ZÁKLADNÁ ŠKOLA, BEETHOVENOVA 11, NITRA INOVOVANÝ ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM. Biológia. 6.ročník. Učebné osnovy PRE 2. STUPEŇ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

ZÁKLADNÁ ŠKOLA, BEETHOVENOVA 11, NITRA INOVOVANÝ ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM. Biológia. 6.ročník. Učebné osnovy PRE 2. STUPEŇ ZÁKLADNEJ ŠKOLY ZÁKLADNÁ ŠKOLA, BEETHOVENOVA 11, NITRA INOVOVANÝ ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM Biológia 6.ročník Učebné osnovy PRE 2. STUPEŇ ZÁKLADNEJ ŠKOLY ISCED 2 nižšie sekundárne vzdelávanie Nitra, september 2015 Biológia

Více

16. Koľko litrov moču sa zmestí do močového mechúra

16. Koľko litrov moču sa zmestí do močového mechúra 1. Popíš strednú vrstva oka 2. Vymenuj zmeny na tele v období puberty 3. Čo vieš o prištítnom teliesku 4. Čo prospieva a neprospieva obehovej sústave 5. Čo tvorí hrudník 6. Ako ináč nazývame pohyblivé

Více

Spracovaný v rámci projektu: E-learning vo výchovno-vzdelávacom procese Dopytovo - orientovaný projekt

Spracovaný v rámci projektu: E-learning vo výchovno-vzdelávacom procese Dopytovo - orientovaný projekt Tematický výchovno-vzdelávací plán z prírodopisu pre 8.ročník ZŠ (spracovaný v súlade s UO prírodopisu pre 5. - 9. ročník základnej školy schválených MŠ SR dňa 3. apríla 1997 rozhodnutím číslo 1640/97-151

Více

1. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich.

1. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich. Učebné osnovy Názov predmetu Ročník Časová dotácia BIOLÓGIA deviaty 1 hodina týždenne, spolu 33 ročne Charakteristika vyučovacieho predmetu Obsah učiva v 9. ročníku je orientovaný na základné životné procesy

Více

UČEBNÉ OSNOVY Z BIOLÓGIE PRE 7. ROČNÍK

UČEBNÉ OSNOVY Z BIOLÓGIE PRE 7. ROČNÍK UČEBNÉ OSNOVY Z BIOLÓGIE PRE 7. ROČNÍK Vzdelávacia oblasť: ČLOVEK A PRÍRODA Názov predmetu: Biológia Časový rozsah výučby: 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne Ročník: siedmy Škola: Základná škola Hlavná

Více

Štruktúra učebných osnov vyučovacieho predmetu. Človek a príroda. siedmy. 5 rokov. denná. slovenský

Štruktúra učebných osnov vyučovacieho predmetu. Človek a príroda. siedmy. 5 rokov. denná. slovenský Štruktúra učebných osnov vyučovacieho predmetu Názov predmetu Vzdelávacia oblasť Časový rozsah výučby Ročník BIOLÓGIA Človek a príroda ŠVP : 1 hod., ŠkVP :1 hod., spolu 2 hod. týždenne spolu 66 vyučovacích

Více

Učebné osnovy z biológie pre 5.ročník ZŠ

Učebné osnovy z biológie pre 5.ročník ZŠ Názov projektu E-learning vo výchovno-vzdelávacom procese Kód ITMS projektu 26110130184 Kód výzvy Číslo Zmluvy o poskytnutí NFP Prijímateľ OPV-2008/1.1/03-SORO 142/2009/1.1/OPV Základná škola Námestovo

Více

Učebné osnovy. 1 Charakteristika predmetu. 2.1 Kognitívne spôsobilosti. 2.2 Afektívne spôsobilosti

Učebné osnovy. 1 Charakteristika predmetu. 2.1 Kognitívne spôsobilosti. 2.2 Afektívne spôsobilosti Učebné osnovy Názov predmetu Stupeň vzdelania Ročník Časový rozsah vyučovania Poznámka Vypracovala Biológia ISCED 2- nižšie sekundárne šiesty 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne Povinný predmet Ing. Machajdíková

Více

UČEBNÉ OSNOVY ISCED 2

UČEBNÉ OSNOVY ISCED 2 UČEBNÉ OSNOVY ISCED 2 Vzdelávacia oblasť Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Človek a príroda BIOLÓGIA ôsmy 2 hodiny/ týţdeň, 66 hodín/rok 1. Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet umoţňuje

Více

Učebné osnovy z biológie

Učebné osnovy z biológie Učebné osnovy z biológie 1. Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet biológia na 2. stupni ZŠ umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov

Více

piaty, šiesty, siedmy, ôsmy, deviaty ZŠ Dunajská Lužná

piaty, šiesty, siedmy, ôsmy, deviaty ZŠ Dunajská Lužná Vzdelávacia oblasť Názov predmetu Ročník Škola Človek a príroda Názov ŠkVP Kód a názov ŠVP ISCED 2 Stupeň vzdelania základné Dĺžka štúdia 5 rokov Forma štúdia Biológia piaty, šiesty, siedmy, ôsmy, deviaty

Více

Biológia. Kód a názov ŠKVP : Štátny vzdelávací program ISCED 2 Školský vzdelávací program pre 2. stupeň ZŠ

Biológia. Kód a názov ŠKVP : Štátny vzdelávací program ISCED 2 Školský vzdelávací program pre 2. stupeň ZŠ Biológia Názov predmetu: Biológia Časový rozsah výučby : 1 hod. týždenne/ 33 hod. ročne Ročník : deviaty Kód a názov ŠKVP : Štátny vzdelávací program ISCED 2 Názov SVP : Školský vzdelávací program pre

Více

Mgr. Artúr Farkaš Školský rok 2013/2014

Mgr. Artúr Farkaš Školský rok 2013/2014 Názov predmetu Biológia Vzdelávacia oblasť Človek a príroda Časový rozsah výučby 2 hodiny týţdenne Ročník 5. Škola Základná škola, Zlaté Klasy, Hlavná 787/25 Názov ŠkVP Učíme sa pre ţivot, múdrosť robí

Více

Tematický plán učiteľa pre školský rok 2015/2016

Tematický plán učiteľa pre školský rok 2015/2016 Stupeň vzdelávania: ISCED 2 nižšie sekundárne Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda Predmet: Biológia Ročník: 5. Počet hodín: 2 hodiny týždenne/66 hodín ročne X. XI. Tematický plán učiteľa pre školský rok

Více

BIO LÓGIA. Z á k l a d n á š k o l a J o z e f a H a n u l u, Š k o l s k á / 2, L i p t o v s k é S l i ače N á z o v Š k V P

BIO LÓGIA. Z á k l a d n á š k o l a J o z e f a H a n u l u, Š k o l s k á / 2, L i p t o v s k é S l i ače N á z o v Š k V P BIOLÓGIA 5 Vzdelávacia oblasť Človek a príroda Názov predmetu BIO LÓGIA Ročník 5. ročník Č a s o v ý r o z s a h v ý učby Š V P / Š k V P 2 hodin y, spolu 66 v yučovacích hodín 1/1 h. Š k o l a Z á k l

Více

Učebné osnovy so vzdelávacím štandardom. Časový rozsah výučby : 2 hodiny týždenne, spolu 66 hodín Ročník : siedmy

Učebné osnovy so vzdelávacím štandardom. Časový rozsah výučby : 2 hodiny týždenne, spolu 66 hodín Ročník : siedmy Učebné osnovy so vzdelávacím štandardom Vzdelávacia oblasť : Človek a príroda Názov predmetu : Biológia Časový rozsah výučby : 2 hodiny týždenne, spolu 66 hodín Ročník : siedmy Škola : Základná škola Kláry

Více

ŠkVP. Biológia 9. ročník vzdelávacie štandardy, učebný plán, učebné osnovy

ŠkVP. Biológia 9. ročník vzdelávacie štandardy, učebný plán, učebné osnovy Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk Predmet Ročník Rozsah ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED nižšie sekundárne vzdelávanie Verní tradíciám otvorení Európe Slovenský Biológia /Človek a príroda/ deviaty SVP

Více

Štruktúra učebných osnov vyučovacieho predmetu. Človek a príroda

Štruktúra učebných osnov vyučovacieho predmetu. Človek a príroda Štruktúra učebných osnov vyučovacieho predmetu Názov predmetu Vzdelávacia oblasť Časový rozsah výučby Ročník BIOLÓGIA Človek a príroda ŠVP: 1 hod. ŠkVP: 1 hod., spolu 2 hod.týţdenne spolu 66 vyučovacích

Více

1. Charakteristika učebného predmetu a jeho význam v obsahu vzdelávania

1. Charakteristika učebného predmetu a jeho význam v obsahu vzdelávania Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk Predmet Ročník Rozsah ŠVP 2. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 sekundárne vzdelávanie Každé dieťa je výnimočné Minden gyermek különleges Maďarský Biológia /Človek a príroda/

Více

Biológia. Biológia Nižšie sekundárne vzdelávanie. Názov predmetu. Stupeň vzdelania ISCED 2

Biológia. Biológia Nižšie sekundárne vzdelávanie. Názov predmetu. Stupeň vzdelania ISCED 2 Biológia Názov predmetu Názov ŠVP Názov ŠkVP Škola pre život Stupeň vzdelania ISCED 2 Forma štúdia denná Biológia Nižšie sekundárne vzdelávanie Vyučovací jazyk Slovenský jazyk Časový rozsah výučby Ročník

Více

Školský vzdelávací program Základná škola Podvysoká 307

Školský vzdelávací program Základná škola Podvysoká 307 Školský vzdelávací program Základná škola Podvysoká 307 Vzdelávacia oblasť: Názov predmetu: Stupeň vzdelania : Ročník: Časový rozsah výučby v 6.ročníku: Časový rozsah výučby v 7.ročníku: Časový rozsah

Více

1 Časová dotácia: Biológia. Vzdelávacia oblasť. Človek a príroda. Názov predmetu. Stupeň vzdelania ISCED 2. Dátum poslednej zmeny UO 1.

1 Časová dotácia: Biológia. Vzdelávacia oblasť. Človek a príroda. Názov predmetu. Stupeň vzdelania ISCED 2. Dátum poslednej zmeny UO 1. Vzdelávacia oblasť Názov predmetu Človek a príroda Biológia Stupeň vzdelania ISCED 2 Dátum poslednej zmeny UO 1. september 2014 UO vypracoval Mgr. Beáta Riegerová 1 Časová dotácia: Biológia 5. ročník 6.

Více

Školský vzdelávací program Živá škola. vesmíre, Cesty do vesmíru a na mesiac. prostriedky skúmania v biológii.

Školský vzdelávací program Živá škola. vesmíre, Cesty do vesmíru a na mesiac. prostriedky skúmania v biológii. Biológia 5. ročník Tématický celok Téma, Obsahový štandard, Výkonový štandard Objavovanie Zeme a vesmíru Tvar Zem. Zem ako planéta vo vesmíre, Cesty do vesmíru a na mesiac. Žiak vie: Vymenovať planéty

Více

BIOLÓGIA. 5. ročník. Časová dotácia: 2 hodiny týždenne/ 66 hodín ročne

BIOLÓGIA. 5. ročník. Časová dotácia: 2 hodiny týždenne/ 66 hodín ročne BIOLÓGIA 5. ročník Časová dotácia: 2 hodiny týždenne/ 66 hodín ročne Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné

Více

Školský vzdelávací program

Školský vzdelávací program Školský vzdelávací program Základná škola, Ústredie 533, 023 21 Korňa ISCED 2 VZDELÁVACIA OBLASŤ: Človek a príroda Názov predmetu Biológia Časový rozsah výučby Ročník 5.ročník-2 hodiny týždenne 66 hodín

Více

Názov ŠkVP Vyučovací jazyk. Ročník Rozsah

Názov ŠkVP Vyučovací jazyk. Ročník Rozsah Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk Predmet Ročník Rozsah ŠVP 2. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 sekundárné vzdelanie Každé dieťa je výnimočné Minden gyermek különleges Maďarský Biológia /Človek a príroda/ Piaty

Více

Učebné osnovy BIOLÓGIA

Učebné osnovy BIOLÓGIA Učebné osnovy BIOLÓGIA Názov predmetu Biológia Vzdelávacia oblasť Človek a príroda Stupeň vzdelania ISCED 2 Dátum poslednej zmeny 4. 9. 2017 Vyučujúci Mgr. Monika Muľová Časová dotácia Ročník piaty šiesty

Více

Biológia. VI. ročník. Schválené PK dňa Školský rok: 2012 / Vyučujúci: Mgr. Milada Jančovičová

Biológia. VI. ročník. Schválené PK dňa Školský rok: 2012 / Vyučujúci: Mgr. Milada Jančovičová Biológia VI. ročník Tematický výchovno-vzdelávací plán bol vypracovaný podľa učebných osnov Štátneho vzdelávacieho programu a upravený podľa Školského vzdelávacieho programu Štvorlístok. Schválené PK dňa

Více

2 hodiny týždenne, spolu 66vyučovacích hodín. Výstupy. (výstupný štandard) (obsahový štandard)

2 hodiny týždenne, spolu 66vyučovacích hodín. Výstupy. (výstupný štandard) (obsahový štandard) októb 6. 4. September Mesiac Týždeň Rozpis učiva predmetu: BIOLÓGIA Ročník: piaty 2 hodiny týždenne, spolu 66vyučovacích hodín Tematický celok Téma Obsah Výstupy Medzipr. vzťahy Poznámky (obsahový štandard)

Více

CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z EKOLÓGIE

CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z EKOLÓGIE ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z EKOLÓGIE BRATISLAVA 2012 Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 30. 8. 2013 pod

Více

Tematický výchovno-vzdelávací plán z biológie pre 7. ročník

Tematický výchovno-vzdelávací plán z biológie pre 7. ročník Základná škola, Školská 389, 09413 Sačurov Tematický výchovno-vzdelávací plán z biológie pre 7. ročník Vypracované podľa učebných osnov ŠkVP A schválených radou školy dňa 28.8.2008 s platnosťou od 1.9.2008,

Více

2 hodiny týždenne, spolu 66vyučovacích hodín. Výstupy. (výstupný štandard) (obsahový štandard)

2 hodiny týždenne, spolu 66vyučovacích hodín. Výstupy. (výstupný štandard) (obsahový štandard) októb 6. September 3. 2. Mesiac Týždeň Rozpis učiva predmetu: BIOLÓGIA Ročník: piaty 2 hodiny týždenne, spolu 66vyučovacích hodín Tematický celok Téma Obsah Výstupy Medzipr. vzťahy Poznámky (obsahový štandard)

Více

Biológia. VII. ročník

Biológia. VII. ročník Biológia VII. ročník Tematický výchovno-vzdelávací plán bol vypracovaný podľa učebných osnov Štátneho vzdelávacieho programu a upravený podľa Školského vzdelávacieho programu Štvorlístok. Schválené PK

Více

Zdravotná a sexuálna výchova. Mgr. Gabriela Marcinovová Martina Popaďáková

Zdravotná a sexuálna výchova. Mgr. Gabriela Marcinovová Martina Popaďáková Zdravotná a sexuálna výchova Mgr. Gabriela Marcinovová Martina Popaďáková Ciele aktivity Poznať svoje telo, jeho časti a funkcie jednotlivých orgánov Vedieť rozlišovať čo organizmu prospieva a naopak,

Více

UČEBNÉ OSNOVY Predmet: Biológia

UČEBNÉ OSNOVY Predmet: Biológia Škola (názov, adresa) Názov predmetu a skratka Časový rozsah výučby Ročník Názov ŠVP Názov ŠkVP UČEBNÉ OSNOVY Predmet: Biológia Základná škola, Komenského ul. 6, 064 01 Stará Ľubovňa Biológia - BIO Stupeň

Více

Učebné osnovy Tematický plán učiteľa s výkonovým a obsahovým štandardom

Učebné osnovy Tematický plán učiteľa s výkonovým a obsahovým štandardom Základná škola, Školská 840, 930 37 Lehnice Učebné osnovy Tematický plán učiteľa s výkonovým a obsahovým štandardom Predmet: Biológia Trieda: 6. Školský rok: 2016/2017 Vypracovala: Ing. Zuzana Pálmayová

Více

Charakteristika predmetu

Charakteristika predmetu Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby TVORBA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA piaty 0,5 hodiny týždenne, 17 hodín ročne Charakteristika predmetu Predmet využíva poznatky žiakov, ktoré získali z prírodovedných

Více

Tematický výchovno-vzdelávací plán. z Biológie. pre 6. ročník

Tematický výchovno-vzdelávací plán. z Biológie. pre 6. ročník Tematický výchovno-vzdelávací plán z Biológie pre 6. ročník Počet hodín : 2 hod. týždenne Plán bol vypracovaný podľa: ŠVP pre 2 stupeň ZŠ ISCED 2 Plán vypracoval/-a: Mgr. Zuzana Duka Školský rok: 2014/2015

Více

Tematický výchovno - vzdelávací plán

Tematický výchovno - vzdelávací plán Základná škola, Školská 3, 076 43 Čierna nad Tisou Tematický výchovno - vzdelávací plán Stupeň vzdelania: Nižšie sekundárne vzdelávanie ISCED 2 Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda Predmet: Biológia Školský

Více

UČEBNÉ OSNOVY školský vzdelávací program. PREDMET : ekológia. Charakteristika učebného predmetu

UČEBNÉ OSNOVY školský vzdelávací program. PREDMET : ekológia. Charakteristika učebného predmetu UČEBNÉ OSNOVY školský vzdelávací program PREDMET : ekológia Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov

Více

UČEBNÉ OSNOVY - BIOLÓGIA

UČEBNÉ OSNOVY - BIOLÓGIA UČEBNÉ OSNOVY - BIOLÓGIA UČEBNÉ OSNOVY SÚ TOTOŽNÉ SO VZDELÁVACÍM ŠTANDARDOM ŠVP PRE DANÝ PREDMET Vypracovala: RNDr. Ildikó Ötvösová Pre 5.ročník - schválené PK, dňa: 02.09.2015 Pre 6., 7., 8., 9. ročník

Více

Tematický výchovno-vzdelávací plán z chémie pre 7. ročník

Tematický výchovno-vzdelávací plán z chémie pre 7. ročník Tematický výchovno-vzdelávací plán z chémie pre 7. ročník Vypracované podľa učebných osnov školského vzdelávacieho programu schválených radou školy dňa 28.8.2008 s platnosťou od 1.9.2008 inovovaných k

Více

Tematický výchovno- vzdelávací plán. z prírodovedy pre 2. ročník variant B

Tematický výchovno- vzdelávací plán. z prírodovedy pre 2. ročník variant B Základná škola Sačurov, Školská 389, 09413 Sačurov Tematický výchovno- vzdelávací plán z prírodovedy pre 2. ročník variant B Vypracované podľa učebných osnov ŠkVP B schválených radou školy dňa 28.8.2008

Více

Tématicko - výchovné vzdelávacie plány

Tématicko - výchovné vzdelávacie plány Tématicko - výchovné vzdelávacie plány ŠKD 2014/2015 Pondelok: Utorok: Streda: Štvrtok: Piatok: Spoločensko-vedná oblasť Esteticko-výchovná oblasť Prírodovedno-environmentálna oblasť Pracovno-technická

Více

Metodický model BIOLÓGIA, 8. ročník ZŠ. 8. ročník základná škola 3. ročník gymnázium s osemročným štúdiom DEDIČNOSŤ A PREMENLIVOSŤ ORGANIZMOV

Metodický model BIOLÓGIA, 8. ročník ZŠ. 8. ročník základná škola 3. ročník gymnázium s osemročným štúdiom DEDIČNOSŤ A PREMENLIVOSŤ ORGANIZMOV predmet ročník tematický celok téma výchovné a vzdelávacie ciele BIOLÓGIA 8. ročník základná škola 3. ročník gymnázium s osemročným štúdiom DEDIČNOSŤ A PREMENLIVOSŤ ORGANIZMOV 1. Dedičnosť a jej podstata

Více

Školský vzdelávací program Základná škola Podvysoká 307

Školský vzdelávací program Základná škola Podvysoká 307 Školský vzdelávací program Základná škola Podvysoká 307 Vzdelávacia oblasť: Človek a svet práce Názov predmetu: Tvorba životného prostredia voliteľný predmet Stupeň vzdelania : ISCED 2 nižšie sekundárne

Více

Učebné osnovy. 2 hodiny týždenne, spolu 66 vyučovacích hodín Názov ŠVP. ŠVP pre nižšie sekundárne vzdelávanie v SR Názov ŠkVP

Učebné osnovy. 2 hodiny týždenne, spolu 66 vyučovacích hodín Názov ŠVP. ŠVP pre nižšie sekundárne vzdelávanie v SR Názov ŠkVP Učebné osnovy Názov predmetu BIOLÓGIA Časový rozsah výučby 2 hodiny týždenne, spolu 66 vyučovacích hodín Názov ŠVP ŠVP pre nižšie sekundárne vzdelávanie v SR Názov ŠkVP Zdravá otvorená škola Ročník piaty

Více

Učebné osnovy BIOLÓGIA

Učebné osnovy BIOLÓGIA Názov predmetu Biológia Vzdelávacia oblasť Človek a príroda Stupeň vzdelania ISCED Dátum poslednej zmeny 4. 9. 07 UO vypracovala Učebné osnovy BIOLÓGIA Mgr. Monika Muľová Časová dotácia Ročník piaty šiesty

Více

ZÁKLADNÁ ŠKOLA, BEETHOVENOVA 11, NITRA INOVOVANÝ ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM. Biológia. 5.ročník. Učebné osnovy PRE 2. STUPEŇ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

ZÁKLADNÁ ŠKOLA, BEETHOVENOVA 11, NITRA INOVOVANÝ ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM. Biológia. 5.ročník. Učebné osnovy PRE 2. STUPEŇ ZÁKLADNEJ ŠKOLY ZÁKLADNÁ ŠKOLA, BEETHOVENOVA 11, NITRA INOVOVANÝ ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM Biológia 5.ročník Učebné osnovy PRE 2. STUPEŇ ZÁKLADNEJ ŠKOLY ISCED 2 nižšie sekundárne vzdelávanie Nitra, september 2015 Biológia

Více

Živý svet. šiesty ročník. Základná škola s materskou školou Karola Rapoša, Pionierska 4, Brezno

Živý svet. šiesty ročník. Základná škola s materskou školou Karola Rapoša, Pionierska 4, Brezno Základná škola s materskou školou Karola Rapoša, Pionierska 4, 977 01 Brezno Š k o l a p r e ž i v o t v t r e ť o m t i s í c r o č í Živý svet šiesty ročník Základná škola s materskou školou Karola Rapoša,

Více

Učebné osnovy. 1 Charakteristika predmetu. 2 Ciele vyučovacieho predmetu. 2.1 Kognitívne spôsobilosti

Učebné osnovy. 1 Charakteristika predmetu. 2 Ciele vyučovacieho predmetu. 2.1 Kognitívne spôsobilosti Učebné osnovy Vzdelávacia oblasť Človek a príroda Názov predmetu Tvorba životného prostredia Stupeň vzdelania ISCED 2- nižšie sekundárne Ročník piaty Časový rozsah vyučovania 1hodina týždenne, 33hodín

Více

Tematický výchovno-vzdelávací plán. z BIOLÓGIE. pre 7. ročník

Tematický výchovno-vzdelávací plán. z BIOLÓGIE. pre 7. ročník výchovnovzdelávací plán z BIOLÓGIE pre 7. ročník Počet hodín : 2 hod. týždenne, 66 hod. ročne; z toho 5 hodín praktických aktivít Plán bol vypracovaný podľa: ŠVP pre 2. stupeň ZŠ ISCED 2 Plán vypracoval/a:

Více

Učebné osnovy Biológia

Učebné osnovy Biológia Učebné osnovy Biológia 5. ročník Časová dotácia: Ročník 5. Štátny vzdelávací program 2 Školský vzdelávací program 0 Stupeň vzdelania Nižšie stredné vzdelávanie Vzdelávacia oblasť Človek a príroda Kód a

Více

Základná škola s materskou školou Hradná 342 Liptovský Hrádok

Základná škola s materskou školou Hradná 342 Liptovský Hrádok Základná škola s materskou školou Hradná 342 Liptovský Hrádok UČEBNÉ OSNOVY K PREDMETU: BIOLÓGIA Názov ŠkVP Sme moderná a otvorená škola Stupeň vzdelania ISCED 2 Vzdelávacia oblasť Dĺžka štúdia Forma štúdia

Více

Učebné osnovy z Biológie pre 5. ročník základnej

Učebné osnovy z Biológie pre 5. ročník základnej Učebné osnovy z Biológie pre 5. ročník základnej školy 1. Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov

Více

UČEBNÉ OSNOVY Osemročné štúdium

UČEBNÉ OSNOVY Osemročné štúdium UČEBNÉ OSNOVY Osemročné štúdium Názov predmetu Biológia Časový rozsah výučby Ročník 1. 2. 3. 4. Spolu Štátny vzdelávací program 1 1,5 1 2 4,5 Školský vzdelávací program 0,5 0,5* 1* SPOLU 1 2 1 2,5* 5,5*

Více

Učebné osnovy z biológie

Učebné osnovy z biológie Učebné osnovy z biológie 1. Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet biológia na 2. stupni ZŠ umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov

Více

SEMINÁR Z BIOLÓGIE. Charakteristika učebného predmetu: Ciele učebného predmetu : Učebný plán pre 4-ročné štúdium

SEMINÁR Z BIOLÓGIE. Charakteristika učebného predmetu: Ciele učebného predmetu : Učebný plán pre 4-ročné štúdium SEMINÁR Z BIOLÓGIE Charakteristika učebného predmetu: Učebný predmet seminár z biológie väzuje predmet biológia pre 1.- 3. ročník gymziálneho štúdia. Cieľom predmetu je dobre pripraviť študentov maturitnú

Více

Predmet: Biológia. 5.ročník

Predmet: Biológia. 5.ročník Predmet: Biológia Časový rozsah výučby 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne Názov ŠVP ISCED 2 Názov ŠkVP Dĺžka štúdia Školský vzdelávací program ZŠ s MŠ Kuzmice pre nižšie sekundárne vzdelávania 5 rokov Stupeň

Více

Predmet: Svet práce. Štátny vzdelávací program ISCED 2 Povinné hodiny 1 Počet hodín spolu podľa ŠkVP pre II. stupeň 1

Predmet: Svet práce. Štátny vzdelávací program ISCED 2 Povinné hodiny 1 Počet hodín spolu podľa ŠkVP pre II. stupeň 1 Predmet: Svet práce Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce Štátny vzdelávací program ISCED 2 Povinné hodiny 1 Počet hodín spolu podľa ŠkVP pre II. stupeň 1 Charakteristika vyučovacieho predmetu Predmet

Více

Učebné osnovy BIOLÓGIA

Učebné osnovy BIOLÓGIA Učebné osnovy BIOLÓGIA Názov predmetu Biológia Vzdelávacia oblasť Človek a príroda Stupeň vzdelania ISCED 2 Dátum poslednej zmeny 2. 9. 2015 Vyučujúci Mgr. Monika Muľová Časová dotácia Ročník piaty šiesty

Více

Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z EKOLÓGIE

Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z EKOLÓGIE Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, 830 00 Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z EKOLÓGIE Bratislava 2008 1. CIEĽ MATURITNEJ SKÚŠKY Cieľom maturitnej skúšky z predmetu ekológia

Více

Geografia. VI. ročník

Geografia. VI. ročník Geografia VI. ročník Tematický výchovno-vzdelávací plán bol vypracovaný podľa učebných osnov Štátneho vzdelávacieho programu a upravený podľa Školského vzdelávacieho programu Štvorlístok. Schválené PK

Více

Rámcové učebné osnovy SEMINÁR Z GEOGRAFIE

Rámcové učebné osnovy SEMINÁR Z GEOGRAFIE Rámcové učebné osnovy Názov predmetu: Časový rozsah výučby: Stupeň vzdelávania: Ročník: SEMINÁR Z GEOGRAFIE 2 hodiny týždenne/66 hodín ročne ISCED 3A, všeobecné, všeobecno-ekologické, telesná výchova 3.

Více

Tematický výchovno-vzdelávací plán z chémie pre 7. ročník ZŠ (spracovaný v súlade so ŠVP Chémia ISCED 2 príloha)

Tematický výchovno-vzdelávací plán z chémie pre 7. ročník ZŠ (spracovaný v súlade so ŠVP Chémia ISCED 2 príloha) Tematický výchovno-vzdelávací plán z chémie pre 7. ročník ZŠ (spracovaný v súlade so ŠVP Chémia ISCED 2 príloha) Spracovaný v rámci projektu: E-learning vo výchovno-vzdelávacom procese Dopytovo-orientovaný

Více

ŠkVP. Svet práce 7. ročník vzdelávacie štandardy, učebný plán, učebné osnovy

ŠkVP. Svet práce 7. ročník vzdelávacie štandardy, učebný plán, učebné osnovy Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk Predmet Ročník Rozsah ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 nižšie sekundárne vzdelávanie Verní tradíciám otvorení Európe Slovenský Svet práce / Človek a svet práce/ siedmy

Více

Aktivizujúce úlohy k téme sacharidy

Aktivizujúce úlohy k téme sacharidy Aktivizujúce úlohy k téme sacharidy Poznámky pre učiteľa Téma: Sacharidy Ciele: - charakterizovať vlastnosti, štruktúru, zloženie, využitie a výskyt sacharidov - popísať základné vlastnosti D-glukózy a

Více

Základná škola, Školská 14, Bošany

Základná škola, Školská 14, Bošany Tematický výchovno - vzdelávací plán Predmet: Prírodoveda Ročník: IV. Počet hodín: 33 Základná škola, Školská 4, Bošany Školský rok: 03/04 Vyučujúci: Honzová I., Neštinová E. Cieľ, kompetencie Tematický

Více

BIOLÓGIA ročník základnej školy ISCED 2. 1.Charakteristika učebného predmetu

BIOLÓGIA ročník základnej školy ISCED 2. 1.Charakteristika učebného predmetu BIOLÓGIA 5. - 9. ročník základnej školy ISCED 2 1.Charakteristika učebného predmetu - Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov

Více

Učebné osnovy. 1 Charakteristika predmetu. 2 Ciele vyučovacieho predmetu. 2.1 Kognitívne spôsobilosti

Učebné osnovy. 1 Charakteristika predmetu. 2 Ciele vyučovacieho predmetu. 2.1 Kognitívne spôsobilosti Učebné osnovy Vzdelávacia oblasť Človek a príroda Názov predmetu Tvorba životného prostredia Stupeň vzdelania ISCED 2- nižšie sekundárne Ročník šiesty Časový rozsah vyučovania 1hodina týždenne, 33hodín

Více

FYZIKA pre 8. ročník ZŠ

FYZIKA pre 8. ročník ZŠ cieľ a klúčové kompetencie tématický celok FYZIKA pre 8. ročník ZŠ téma obsahový štandard konkrétne príklady medzipredmetové vzťahy metódy učebné zdroje príprava učiteľa poč. hod. odpor. konkrétny výstup

Více

Charakteristika predmetu

Charakteristika predmetu Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby TVORBA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA šiesty 0,5 hodiny týždenne, spolu 17 hodín ročne Charakteristika predmetu Predmet využíva poznatky žiakov, ktoré získali z prírodovedných

Více

Tematický výchovno - vzdelávací plán

Tematický výchovno - vzdelávací plán Základná škola, Školská 3, 076 43 Čierna nad Tisou Tematický výchovno - vzdelávací plán Stupeň vzdelania: ISCED 1 - primárne vzdelávanie Vzdelávacia oblasť: Príroda a spoločnosť Predmet: PRVOUKA Školský

Více

Tematický výchovno-vzdelávací plán z prírodovedy 3.ročník ZŠ (spracovaný v súlade so ŠVP Prírodoveda ISCED 1 príloha)

Tematický výchovno-vzdelávací plán z prírodovedy 3.ročník ZŠ (spracovaný v súlade so ŠVP Prírodoveda ISCED 1 príloha) Tematický výchovno-vzdelávací plán z prírodovedy 3.ročník ZŠ (spracovaný v súlade so ŠVP Prírodoveda ISCED 1 príloha) Spracovaný v rámci projektu: E-learning vo výchovno-vzdelávacom procese Dopytovo -

Více

TÉMY ZAMERANÉ NA PROJEKT ADAPTAČNÉ OPATRENIA NA KLIMATICKÉ ZMENY ŠKOLY POD SLANSKÝM HRADOM

TÉMY ZAMERANÉ NA PROJEKT ADAPTAČNÉ OPATRENIA NA KLIMATICKÉ ZMENY ŠKOLY POD SLANSKÝM HRADOM TÉMY ZAMERANÉ NA PROJEKT ADAPTAČNÉ OPATRENIA NA KLIMATICKÉ ZMENY ŠKOLY POD SLANSKÝM HRADOM ZAKOMPONOVANÉ V UČEBNÝCH OSNOVÁCH PRIMÁRNEHO VZDELÁVANIA 1. - 4. ROČNÍKA TÉMY ZAMERANÉ NA PROJEKT 1.ročník - 3

Více

GODŽAVER GRAJORO (Múdry koník)

GODŽAVER GRAJORO (Múdry koník) GODŽAVER GRAJORO (Múdry koník) Environmentálna výchova Ing. Viera Krotká Ciele Všeobecné Konkrétne Uvedomiť si hodnotu vzdelania Naučiť sa zodpovednosti Zvyknúť si na pravidelnosť činností Plniť si svoje

Více

Geografia. V. ročník. Schválené PK dňa Školský rok: 2012 / Vyučujúci: Mgr. Peter Farárik

Geografia. V. ročník. Schválené PK dňa Školský rok: 2012 / Vyučujúci: Mgr. Peter Farárik Geografia V. ročník Tematický výchovno-vzdelávací plán bol vypracovaný podľa učebných osnov Štátneho vzdelávacieho programu a upravený podľa Školského vzdelávacieho programu Štvorlístok. Schválené PK dňa

Více