Slovenský hydrometeorologický ústav Odbor Klimatologická služba NÁVOD PRE DOBROVONÝCH POZOROVATEOV FENOLOGICKÝCH STANÍC Všeobecná fenológia Metodický postup OKS 01-02 Bratislava 2003
OBSAH ÚVODNÉ USTANOVENIE... 4 ÚVOD... 5 1 ZÁKLADNÉ POKYNY... 6 1.1 innos staníc na fenologické pozorovanie... 6 1.2 Výber stanovíš a rastlín na fenologické pozorovanie... 6 1.3 Mapa fenologickej stanice... 7 1.4 Záznam pozorovania... 8 2 FYTOFENOLOGICKÉ POZOROVANIE... 9 2.1 Poné plodiny... 9 2.1.1 Popis fenologických fáz obilnín a kukurice... 10 2.1.2 Popis fenologických fáz okopanín... 13 2.1.3 Popis fenologických fáz technických plodín... 14 2.1.4 Popis fenologických fáz strukovín... 15 2.1.5 Popis fenologických fáz viacroných krmovín... 16 2.2 Trávy a byliny... 17 2.2.1 Popis fenologických fáz tráv... 17 2.2.2 Popis fenologických fáz bylín... 17 2.3 Dreviny... 18 2.3.1 Popis fenologických fáz lesných a okrasných stromov a krov... 19 2.3.2 Popis fenologických fáz ovocných kultúr a vinia hroznorodého... 21 3 ZOOFENOLOGICKÉ POZOROVANIE... 23 3.1 Sahovavé vtáctvo... 23 3.2 Vela medonosná... 24 4 POZOROVANIE ŽIVOÍŠNYCH ŠKODCOV A CHORÔB RASTLÍN... 24 5 POZOROVANIE PONOHOSPODÁRSKYCH PRÁC... 25 6 BIOKLIMATOLOGICKÉ POZOROVANIE... 26 LITERATÚRA... 27 ZÁVERENÉ USTANOVENIE... 27 PRÍLOHY... 28 3
ÚVODNÉ USTANOVENIE Slovenský hydrometeorologický ústav (alej SHMÚ) zriauje a spravuje staniné siete na sledovanie stavu vybraných zložiek životného prostredia. Všeobecná fenologická sie je urená na pozorovanie vývinu živých organizmov (biotickej zložky životného prostredia), predovšetkým každorone sa opakujúcich javov vo vegetanom období. Metodický postup rešpektuje dodržiavanie medzinárodných štandardov. SHMÚ metodicky riadi innos fenologických staníc, vyberá vhodné lokality, kontroluje a archivuje napozorované údaje a využíva ich na monitorovanie vzájomného pôsobenia biotickej a nebiotickej zložky životného prostredia Pozorovanie vykonávajú dobrovoní pozorovatelia SHMÚ na základe platného Zákonníka práce. SHMÚ poskytne metodický postup všetkým záujemcom, ktorí chcú zriadi vlastnú (úelovú) fenologickú stanicu, aby kvalita získaných údajov spala požadované štandardy a odporúania. Metodický postup popisuje základné pravidlá pri výbere pozorovacích miest v rámci katastra obce dobrovoného pozorovatea a charakterizuje fenologické fázy vybrané na pozorovanie, ím zabezpeuje dodržanie jednotnej metodiky. 4
ÚVOD Fenológia je veda o asovom priebehu periodicky sa opakujúcich životných prejavov (fenologických fázach) rastlín a živoíchov v závislosti na komplexe podmienok vonkajšieho prostredia, predovšetkým na poasí a podnebí. Rast a vývin rastlín je závislý jednak na vlastnostiach rastlinného organizmu (vnútorné initele), ako aj na pôsobení vonkajšieho prostredia (vonkajšie initele). Predmetom práce dobrovoných fenologických pozorovateov je pozorovanie fenologických fáz rastlín (napr. kvitnutie, zalisovanie, zrelos plodov a pod.), životných prejavov živoíchov (napr. prílet a odlet sahovavých vtákov), škodlivého hmyzu, chorôb a živoíšnych škodcov rastlín (napr. prvý a hromadný výskyt). Patrí sem aj pozorovanie pravidelne sa opakujúcich poných prác, súvisiacich s pestovaním rastlín (sejba, kosba a pod.). S pozorovaním nástupu a priebehu fenologických fáz a poných prác súvisí aj pozorovanie bioklimatologických charakteristík (snehová pokrývka, premrznutie pôdy a pod.). Fenologické pozorovanie predovšetkým rastlín, ale aj živoíchov má na Slovensku dlhú tradíciu. Sporadické fenologické údaje sú zaznamenané už v rôznych historických materiáloch (obecné kroniky a pod.). Krátkodobé fenologické pozorovania, ktoré boli spracované v rakúsko-uhorských roenkách, prebiehali už v 19. storoí. Pravidelné fenologické pozorovanie na báze dobrovoných pozorovateov sa zaalo v roku 1923. Metodické návody prešli viacerými zmenami od zaiatku do súasného obdobia, vždy však v rámci možností rešpektovali zachovanie kontinuity fenologických pozorovaní predovšetkým v škále pozorovaných rastlinných a živoíšnych druhov a hlavných životných prejavov. Z fenologických záznamov je možné spätne odvodi, vzhadom na miesto a as, charakter podnebia a teda aj potenciálne klimatické zmeny. Fenológia je vemi dôležitou zložkou klimatológie. Okrem potrieb klimatológie slúži aj iným vedným odborom, predovšetkým však rôznym odvetviam biológie. Základný význam má fenológia pre ponohospodárstvo a lesníctvo, kde sa jej výsledky prakticky uplatujú. Z dlhodobých fenologických záznamov možno stanovi vhodnos pestovania rôznych odrôd ponohospodárskych plodín, ovocných drevín a vinia v uritých oblastiach. Fenológia má tiež význam pre velárstvo, lekárnictvo, ochranu rastlín proti chorobám a škodcom a pod. 5
1 ZÁKLADNÉ POKYNY 1.1 innos staníc na fenologické pozorovanie Základnou úlohou fenologických staníc je sústavné sledovanie a zaznamenávanie priebehu celého vegetaného obdobia vopred zvolených druhov rastlín (fytofenológia) a sezónnych aktivít živoíchov (zoofenológia). Okrem toho sa tiež zaznamenávajú asové údaje o zaiatku a ukonení niektorých ponohospodárskych prác a výskyt takých škodlivých initeov rastlín (hubových chorôb aj živoíšnych škodcov), ktoré negatívne ovplyvnili vývin rastlín. Zaznamenanie mimoriadnych javov poasia vo vegetanom období aj mimo neho v katastri obce pozorovatea poskytuje doplnkové údaje o podmienkach vývinu rastlín (bioklimatológia). Na zaznamenávanie týchto údajov slúži Zápisník pre fenologických pozorovateov. alšou dôležitou úlohou staníc je zasielanie zaznamenaných údajov predpísaným spôsobom a v urenom ase vo Výkaze fenologických pozorovaní príslušnému pracovisku Slovenského hydrometeorologického ústavu. 1.2 Výber stanovíš a rastlín na fenologické pozorovanie Fenologické pozorovanie sa vykonáva predovšetkým na nezastavanom katastrálnom území obce, mesta, bydliska pozorovatea. Za pozorovacie stanovištia sa zvolia tie asti katastrálneho územia, ktorých poloha v danom území prevláda. Pri výbere miesta pozorovania sa treba vyhýba úzkym údoliam, brehom vodných tokov, rybníkov, vodných nádrží a pod. Výber jednotlivých druhov rastlín urobí poverený pracovník SHMÚ v spolupráci s fenologickým pozorovateom, ak je žiadúce, tak aj s vedením miestneho ponohospodárskeho a lesného podniku. Pozorovanie sa vykonáva na viacerých jedincoch toho istého rastlinného druhu (lesné a lúne rastliny) a tej istej odrody (poné plodiny, ovocné dreviny a vini). Fenologické fázy ovocných, okrasných a lesných drevín treba pozorova aspo na troch jedincoch toho istého druhu (odrody). Ak sa pozorovanie vykonáva na menšom pote jedincov, treba to uvies v poznámke Výkazu fenologických pozorovaní. Rastliny musia by zdravé, normálne sa vyvíjajúce a plodné. Pozorovanie trvalých rastlín sa koná vždy na tých istých jedincoch, nielen v jednom vegetanom období, ale tak dlho, kým je rastlina zdravá a nevyhynie. 6
Rastliny na fenologické pozorovanie je treba vybra tak, aby reprezentovali danú prírodnú a výrobnú oblas. Zásady výberu vhodných stanovíš: Poné plodiny... pozorova na stanovištiach v tých astiach katastra s druhom, resp. bonitou pôdy, ktorá prevláda v obci. Pri pozorovaní poných plodín je potrebné vždy zaznamena presný názov pozorovanej odrody. Lúne rastliny... na prirodzených, otvorených lúkach. Lesné rastliny... v zmiešaných, listnatých alebo ihlinatých lesoch. Stromy... predovšetkým v zapojených porastoch. Byliny a kríky... tam, kde sa daný druh vyskytuje vo väšom pote. Ovocné a okrasné... stromy a kry v sadoch a záhradách, dostatone otvorených, netienených, nie je vhodné pozorova dreviny rastúce v blízkosti domov a múrov. 1.3 Mapa fenologickej stanice Na mape katastra obce (formát A4) pozorovate v spolupráci so zodpovedným pracovníkom SHMÚ uvedie mierku, vyznaí sever a stanovištia vybrané na pozorovanie krmovín a tráv (A), poných plodín (B), bylín (C), lesných a okrasných drevín (D) a ovocných kultúr (E). Na druhej strane listu je potrebné uvies názov, nadmorskú výšku a zemepisné súradnice stredu obce, alej nadmorskú výšku pozorovacích stanovíš (ak sa líši od nadmorskej výšky stredu obce), ich orientáciu (tab.1) a druh pôdy (tab.2). Tab. 1 Orientácia stanoviša Rovina Sever Severovýchod Východ Juhovýchod Juh Juhozápad Západ Severozápad Originál mapy sa uloží na príslušnom pracovisku SHMÚ a kópia zostane pozorovateovi (Príloha 1). V prípade zrušenia pozorovacieho stanoviša je potrebné vybra pre daný rastlinný druh nové pozorovacie stanovište a poda o tom písomnú správu na príslušné pracovisko SHMÚ. Pokia je to možné, treba na novom stanovišti pokraova v pozorovaní tej istej odrody (ovocné dreviny). Tab. 2 Druh pôdy Piesonatá hlinito-piesonatá piesonato-hlinitá hlinitá ílovitá-hlinitá ílovitá íl 7
1.4 Záznam pozorovania ažisko innosti fenologických pozorovateov je vo vegetanom období (obyajne od zaiatku marca do konca novembra). V tomto období treba vybrané rastlinné a živoíšne druhy sledova priebežne, pokia možno každodenne, najmenej však v dvojdenných intervaloch, najlepšie obchôdzkou po trase, ktorá spája všetky pozorovacie stanovištia. V zime sleduje pozorovate zvolené porasty ozimných plodín a viacroných krmovín len v teplejších obdobiach, kedy sú porasty bez snehu a je predpoklad ich rastu a vývinu. Zásadou pri vykonávaní fenologických pozorovaní je, že sa zapíše poda pokynov vždy dátum da, kedy uritá fenologická fáza nastúpila, všeobecne sa vyskytovala, prípadne skonila. Pozorovate musí výsledky svojich pozorovaní priebežne zapisova do Zápisníka pre fenologických pozorovateov, najlepšie priamo na mieste pozorovania. Tieto údaje treba hne ako je to možné prepísa do Výkazu fenologických pozorovaní. Je potrebné zaznamenáva presne uritý dátum, kedy pozorovaný jav nastal (napr. 4. mája alebo 4. V., i 4. 5.), a nie údaje neurité (napr. prvá polovica mája). Vyplnený Výkaz fenologických pozorovaní treba zasiela priebežne mesane za marec až november v termíne do 5-teho da nasledujúceho mesiaca (za uplynulý mesiac) a súhrnné hlásenie za rok do 15.decembra na príslušné pracovisko SHMÚ. Zápisník pre fenologických pozorovateov si odloží pozorovate. V záujme zabezpeenia sústavnej innosti je vhodné, aby si pozorovate za každých okolností uril náhradného pozorovatea, ktorý doasne prevezme funkciu, ak sa vyskytnú osobné prekážky (dovolenka, choroba, lieenie a pod.). 8
2 FYTOFENOLOGICKÉ POZOROVANIE Fytofenologické pozorovanie je rozdelené na základe podobnej škály pozorovaných fenologických fáz a spôsobu pestovania na podskupiny: Poné plodiny... kultúrne rastliny pestované na ponohospodárskej pôde. Trávy a byliny... divorastúce rastliny na lúkach a v lesoch. Dreviny... divorastúce dreviny v lesoch a na lúkach, okrasné dreviny v sadoch, parkoch a záhradách a ovocné plodiny pestované na ponohospodárskej pôde. 2.1 Poné plodiny Fenologické pozorovanie poných plodín je rozšírené, okrem pozorovania fenologických fáz, o pozorovanie poných prác (agrotechnické údaje - sejba alebo výsadba, kosba, zber) a o údaj o úrode (fenometrický údaj). Poné plodiny sú alej rozdelené na: Obilniny a kukuricu Okopaniny Technické plodiny Strukoviny Viacroné krmoviny Pozorovanie predpísaných agrotechnických údajov (sejba, kosba, zber) a fenologických fáz jednotlivých druhov poných plodín sa koná poas celej doby vegetácie zásadne na tom istom poli a na tej istej odrode. V prípade, že je daný porast predasne zberaný alebo zaoraný, v poznámke je treba uvies príinu predasného ukonenia vegetaného obdobia porastu. Súasne je potrebné (pokia je to možné) pri všetkých sledovaných poných plodinách uvies aj fenometrický údaj o úrode, teda výnos v tonách na hektár (t.ha -1 ). Do roného hlásenia Výkazu fenologických pozorovaní sa zaznamenáva dátum siatia, vzchádzanie a tretí list ozimín vždy v bežnom kalendárnom roku. Ide o novú kultúru, na ktorej sa budú od jari budúceho roka pozorova alšie fenologické fázy. 9
Fenologická fáza ako významný, dobre pozorovatený, životný prejav rastlín (napr. klasenie, kvitnutie, zrelos, tretí list, prvý pár pravých listov a pod.) nastupuje spo- iatku na niekokých rastlinách, potom do nej vstupuje väší poet rastlín a nakoniec nastupuje na všetkých rastlinách. Za zaiatok nástupu sa považuje de, kedy daná fáza nastúpila najmenej na 10 % všetkých rastlín toho istého druhu a tej istej odrody v skupine, ktorá bola urená pre tento výpoet na zaiatku pozorovania na vybranom pozorovacom mieste. Za všeobecný nástup sa považuje de, v ktorom daná fáza nastúpila najmenej na polovici jedincov v skupine (t.j. na 50 % všetkých rastlín toho istého druhu a tej istej odrody). Za koniec výskytu sa považuje de, ke sa daná fáza na pozorovaných jedincoch v skupine už nevyskytuje. Urenie nástupu fenologickej fázy poných plodín: Na štyroch rôznych miestach pozorovaného poa sa skontroluje bez výberu 10 rastlín v riadku veda seba, nie však v riadkoch okrajových, ale aspo v druhom alebo treom riadku od okraja porastu. Urí sa, aké percento z nich nastúpilo do danej fázy. Príklad: zo 40 rastlín na 4 miestach pozorovaného poa kvitnú v de pochôdzky 4 rastliny, t.j. 10 %. Dátum sa zapíše ako zaiatok kvitnutia. Ak kvitne v de pochôdzky z celkového potu už 20 rastlín, teda 50 %, zapíše sa dátum ako všeobecné kvitnutie. 2.1.1 Popis fenologických fáz obilnín a kukurice Pšenica letná (Triticum aestivum), forma ozimná a jarná Jame siaty (Hordeum vulgare), forma ozimná a jarná Raž siata (Secale cereale), forma ozimná Ovos siaty (Avena sativa) Sejba De, ke na pozorovanej ploche zaala sejba osiva do pôdy. Vzchádzanie Nad povrch pôdy prenikol hrot zárodoného listu, z ktorého vyrastá prvý list. Riadky sú dobre rozoznatené. zaiatku sejby. 10
Tretí list Z pošvy druhého listu, teda v strede rastliny, vyrastá špika tretieho, ešte nerozvinutého listu. Steblovanie Na hlavnom steble, vo výške asi 1 až 1,5 cm nad povrchom pôdy sa objaví prvé kolienko, ktoré sa dá zisti hmatom. Klasenie Z pošvy najvrchnejšieho listu sa vytiahla polovica klasu (raž, pšenica, jame) alebo polovica metliny (ovos). Kvitnutie Kvitnutie raže a pšenice nastáva vtedy, ke tyinky vynievajúce z klasu vysypávajú z penice pe (prášia). Ak je zamraený de, kvitnutie sa zistí tak, že v strede klasu na niekokých kvetoch sa skontrolujú penice a ak sú puknuté, je to zaiatok kvitnutia. Kvitnutie jamea a ovsa sa nepozoruje. Žltá (vosková) zrelos Zrná v strednej asti klasu (raž, pšenica, jame) alebo v najvyššej asti metliny (ovos) dosiahli typickú vekos a druhovú farbu, dajú sa ahko reza nechtom, obsah zrna sa dá tvarova do guky. Steblo zasychá a farbí sa do oranžova až žlta, na niektorých druhoch a odrodách do fialova. Plná (tvrdá) zrelos Zrná obilnín sú vyschnuté, tvrdé, nedajú sa reza nechtom a z klasu ahko vypadávajú. Zber De, ke sa zaal na pozorovanej ploche zber obilniny. so zaiatkom nástupu a dátum da so všeobecným nástupom zaiatku zberu. 11
Kukurica siata (Zea mays), na zrno a na siláž Sejba De, ke na pozorovanej ploche zaala sejba osiva do pôdy. Vzchádzanie Nad povrch pôdy prenikol zárodoný list s prvým, ešte závitovo stoeným listom, porast riadkuje. Tretí list Z pošvy druhého listu v strede rastliny vyrastá špika tretieho ešte nerozvinutého listu. Metanie Nad pošvou vrchného listu sa objavil vrcholec metliny s ešte zavretými tyinkovými kvetmi. Kvitnutie - tyinkové (samie) kvety Tyinkové kvety najprv v strede hlavnej osi metliny potom aj na boných vetvách zaali uvoova pe. Kvitnutie - piestikové (samiie) kvety Na klásku (šúku) sa objavili vláskovité blizny, ktoré sa opeujú peom z tyinkových kvetov z metliny. Žltá (vosková) zrelos Zrno kukurice dostáva charakteristický vzhad a farbu, ale ahko sa ešte dá reza nechtom. Celá rastlina postupne žltne, listy v dolnej asti aj listy, ktoré obaujú šúok, zaínajú schnú. Plná (tvrdá) zrelos Zrná kukurica sú lesklé a tvrdé, nedajú sa reza nechtom. Steblá kukurice a obalové listy šúkov sú zožltnuté, zaschnuté a pri dotyku šuštia. Zber De, ke sa zaal na pozorovanej ploche zber kukurice. zaiatku sejby. zaiatku zberu. 12
2.1.2 Popis fenologických fáz okopanín Zemiak (Solanum tuberosum) Výsadba De, ke na pozorovanej ploche zaala výsadba zemiakových húz do pôdy. Vzchádzanie Nad povrch pôdy prenikli prvé listy, na poli sú zretené riadky. Riadkové zapojenie Dobre viditené medzery medzi jednotlivými, v riadku veda seba rastúcimi rastlinami sa uzavreli, rastliny sa rozrástli v smere riadku. Kvitnutie Normálne vyvinuté kvety sa úplne otvorili. Kvety môžu by svetlofialové, biele, modrofialové alebo modroervené. Niektoré odrody vôbec nekvitnú - uvete to v poznámke. Všeobecné žltnutie a odumieranie vate Za normálnych podmienok, nie následkom poškodenia plesou zemiakovou, listy zemiakov zožltnú a va uschýna. Vtedy sa koní rast húz v pôde. Odumieranie vate je teda znakom dozrievania húz. Z húz neskorých odrôd zemiakov sa ažko zoškrabuje šupka. Zber De, ke sa zaal na pozorovanej ploche zber zemiakov. zaiatku výsadby. so zaiatkom nástupu a dátum da so všeobecným nástupom zaiatku zberu. Repa obyajná (Beta vulgaris), cukrová a kmna Sejba De, ke na pozorovanej ploche bolo osivo zapravené do pôdy. zaiatku sejby. 13
Vzchádzanie Nad povrch pôdy prenikli dva úzke klíne listy a rozložili sa v riadkoch, porast riadkuje. Prvý pár pravých listov Rastliny rozvinuli prvý pár pravých listov, ktoré majú typický, oválny tvar. Riadkové zapojenie Dobre viditené medzery medzi jednotlivými veda seba rastúcimi rastlinami v riadku sa uzavreli rozrastaním sa rastlín v smere riadku. Technická zrelos Na rastlinách zožltli a odumierajú spodné listy za normálnych podmienok na jese, nie v dôsledku poškodenia chorobami alebo škodcami. Buvy dosiahli zberovú vekos. Zber De, ke sa zaal na pozorovanej ploche zber cukrovej alebo kmnej repy. zaiatku zberu. 2.1.3 Popis fenologických fáz technických plodín Repka olejka (Brassica napus), forma ozimná Slnenica roná (Helianthus annuus) Mak siaty (Papaver somniferum) an siaty (Linum usitatissimum) Sejba De, ke na pozorovanej ploche zaala sejba osiva do pôdy. Vzchádzanie Nad povrch pôdy prenikli klíne listy a rozložili sa v riadkoch, porast riadkuje. zaiatku sejby. 14
Prvý pár pravých listov Rastliny rozvinuli prvý pár pravých listov, ktoré majú typický oválny tvar s lalonatým okrajom. Fenologická fáza sa pozoruje len na repke olejke. Kvitnutie Normálne vyvinuté kvety sa úplne otvorili. - Repka ozimná má kvety usporiadané v strapci a kvety sa rozvíjajú postupne zospodu. - Slnenica roná má kvety usporiadané v úbore. - Kvety anu sa rozvíjajú spravidla ráno a odkvitajú v skorých odpoludajších hodinách. Žltá zrelos Listy repky ozimnej v dolnej asti byle zožltli a opadávajú, v hornej polovici vädnú. Šešule repky ozimnej sú zelenožlté. Fenologická fáza sa pozoruje len na repke olejke. Plná zrelos - Pri repke olejke sa uvádza dátum desikácie vate. - Tobolky maku siateho vyschli, semená padajú na dno tobolky a pri zatrasení makovicou vo vnútri šuštia. - Nažky slnenice ronej nadobudli charakteristické sfarbenie a stvrdli, úbor sa na spodnej strane zafarbil do žlta. - Tobolky anu sú väšinou žlté až žltohnedé, zrelé semená sú lesklé, hnedé. Zber De, ke sa zaal na pozorovanej ploche zber plodiny. so zaiatkom nástupu a dátum da so všeobecným nástupom zaiatku zberu. 2.1.4 Popis fenologických fáz strukovín Hrach siaty (Pisum sativum) Sejba De, ke na pozorovanej ploche zaala sejba osiva do pôdy. zaiatku sejby. 15
Vzchádzanie Nad povrchom pôdy sa objavila stonka s klínymi listami, ktoré sa rozložili v riadkoch, porast riadkuje. Kvitnutie Normálne vyvinuté kvety sa úplne otvorili. Charakteristickým znakom rozvinutého kvetu je dozadu prehnutý horný korunný lupienok - strieška. Plná zrelos Struky zhnedli, zasychajú a pri stláaní praskajú, semená sú tvrdé, obyajne zelenožlto vyfarbené. Listy v dolnej asti rastliny uschli. Zber De, ke sa zaal na pozorovanej ploche zber hrachu. so zaiatkom nástupu a dátum da so všeobecným nástupom zaiatku zberu. 2.1.5 Popis fenologických fáz viacroných krmovín Viacroné krmoviny sú cielene pestované niekoko vegetaných období na tom istom poli na rozdiel od trvalých trávnych porastov a lúk. Na pozorovanie boli vybraté najastejšie pestované druhy, na ktorých sa pozoruje len jedna fenologická fáza - kvitnutie: atelina lúna - ervená (Trifolium pratense) Lucerna siata (Medicago sativa) Kvitnutie Normálne vyvinuté kvety v hlávkach sa úplne otvorili. Kosba De, ke na pozorovacom stanovišti zaala kosba krmoviny na sušenie alebo senáž. Pozor, nie na zelené kmenie! so zaiatkom nástupu fenologickej fázy pred prvou aj pred druhou kosbou krmoviny, pokia porast nebol zberaný skôr, ako daná fenologická fáza nastúpila. so zaiatkom prvej aj druhej kosby krmoviny. 16
2.2 Trávy a byliny V tejto skupine rastlín sú zaradené druhy, na ktorých sa pozoruje len jedna fenologická fáza kvitnutie, poda nasledovného popisu: Za zaiatok kvitnutia sa považuje de, ke sa na niekokých jedincoch, najmenej na troch, toho istého druhu v skupine otvorili prvé, normálne vyvinuté kvety (trávy vyklasili a zaali sypa pe). Za všeobecné kvitnutie sa považuje de, v ktorom kvitla polovica (50 %) pozorovaných jedincoch v skupine. 2.2.1 Popis fenologických fáz tráv Jednotlivé druhy tráv je treba pozorova v trvalom trávnom alebo v lúnom poraste. Sú to rastliny, ktorých rast je ovplyvovaný agrotechnickými zásahmi kosbou porastov vo vegetanom období. Pozorujú sa nasledovné druhy: Timotejka lúna (Phleum pratense) Psiarka lúna (Alopecurus pratensis) Reznaka lalonatá (Dactylis glomerata) Tomka voavá (Anthoxantum odoratum) Kvitnutie Trávy vyklasili a zaali sypa pe. Kosba De, ke na pozorovacom stanovišti zaala kosba porastu na sušenie alebo senáž. Pozor, nie na zelené kmenie! so zaiatkom nástupu fenologickej fázy pred prvou aj pred druhou kosbou porastu, pokia porast nebol zberaný skôr, ako daná fenologická fáza nastúpila. Zaznamenajte dátum zaiatku prvej aj druhej kosby porastu. 2.2.2 Popis fenologických fáz bylín Byliny zaradené do fenologického pozorovania sú viacroné rastliny v lese, na lúkach alebo aj v zastavanom katastri obce (pokia nejaký druh pozorujete v zastavanom katastri obce, oznate ho hviezdikou *). Okrem typicky lúnych druhov 17
(púpava lekárska, margaréta biela) ich rast nie je obyajne ovplyvovaný agrotechnickými zásahmi vo vegetanom období. Pozorujú sa nasledovné druhy: Snežienka jarná - Galanthus nivalis Podbe lieivý - Tussilago farfara Peeovník trojlaloný - Hepatica nobilis Záružlie moiarne - Caltha palustris Veternica hájna - Anemone nemorosa Konvalinka voavá - Convallaria majalis Púpava lekárska - Taraxacum officinale Margaréta biela - Leucanthemum vulgare Krvavec lekársky - Sanguisorba officinalis Jesienka obyajná - Colchicum autumnale Kvitnutie Na jedincoch v pozorovanej skupine sa otvorili normálne vyvinuté kvety. so zaiatkom nástupu a dátum da 2.3 Dreviny Dreviny, teda stromy a kry, patria medzi trváce rastliny. Poda charakteru pestovania alebo výskytu sme ich rozdelili do podskupín: Lesné a okrasné stromy a kry Ovocné kultúry a vini hroznorodý Na lesných a okrasných drevinách, ovocných kultúrach a vinii hroznorodom sa nástup fenologickej fázy stanovuje odhadom na skupine jedincov (aspo traja jedinci toho istého druhu, pri kultúrnych rastlinách aj tej istej odrody). Za zaiatok nástupu sa považuje de, ke sa daná fenologická fáza prvý raz objavila na pozorovaných jedincoch (napr. otvorili sa prvé kvety, rozvili sa prvé listy, dozreli prvé plody). Za všeobecný nástup sa považuje de, v ktorom sa daná fenologická fáza vyskytla na pozorovaných jedincoch na 50 % (napr. kvitne polovica kvetov, zožltla polovica listov, dozrela polovica plodov). Za koniec sa považuje de, ke sa daná fenologická fáza na pozorovaných jedincoch už nevyskytuje (napr. opadli takmer všetky kvetné lupienky). 18
2.3.1 Popis fenologických fáz lesných a okrasných stromov a krov Lesné a okrasné stromy a kry sú trváce rastliny minimálne ovplyvované pestovateskými zásahmi (rez a pod.). Na fenologické pozorovanie boli vybraté bežne rozšírené a známe druhy týchto drevín: Smrek obyajný (Picea abies) Jeda biela (Abies alba) Breza previsnutá (Betula pendula) Buk lesný (Fagus sylvatica) Dub letný a zimný (Quercus robur, petraea) Hrab obyajný (Carpinus betulus) Jarabina vtáia (Sorbus aucuparia) Lipa malolistá (Tilia cordata) Lipa vekolistá (Tilia plathyphyllos) Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) Agát biely (Robinia pseudoacacia) Lieska obyajná (Corylus avellana) Vba rakytová (Salix caprea) Drie obyajný (Cornus mas) Slivka trnková (Prunus spinosa) Hloh obyajný (Crataegus laevigata) Baza ierna (Sambucus nigra) Ruža šípová (Rosa canina) Vtáí zob obyajný (Ligustrum vulgare) Zlatovka previsnutá (Forsythia suspensa) Orgován obyajný (Syringa vulgaris) Vres obyajný (Calluna vulgaris) Ostružina malinová (Rubus idaeus) Brusnica uoriedková (Vaccinium myrtillus) Brusnica obyajná (Vaccinium vitis-idaea) Puanie listových alebo zmiešaných púikov Obalové šupiny na terminálnych pukoch pozorovaných jedincov daného druhu sa iastone otvorili a na vrchole sa objavili zelenkasté špiky listov alebo ihlíc. Kvitnutie Normálne vyvinuté kvety sa otvorili. - Na lieske, vbe, breze, buku, dube, hrabe a ihlinatých drevinách tyinkové kvety prášia pe. so zaiatkom nástupu so zaiatkom nástupu a dátum da so všeobecným nástupom 19
Prvé listy Na pozorovaných jedincoch listnatých drevín sa rozvinulo niekoko prvých lístokov s normálne vyvinutou epeou, ktorá však ešte nemá vekos a sfarbenie dospelých listov. Na ihlinatých drevinách sa na vrchole púikov zaali uvoova nové ihlice, ktoré ešte nemajú normálnu vekos a sfarbenie (prvé májové výhonky). Na mladých jedincoch prvé listy (prvé májové výhonky) pozorujte na vrcholcoch stromov, na starších jedincoch zase na konci vetiev v hornej asti koruny. Žltnutie listov Na jese listy zožltli, prípadne sa inak zafarbili. Nezamieajte si to s predasným žltnutím, ktoré spôsobilo letné sucho v júli a v auguste, alebo choroby a živoíšni škodcovia. Ak sa vyskytne predasné žltnutie listov, uvete to v poznámke. Opadávanie listov Farebne zmenené listy na jese zaali samovone opadáva zo stromov aj za bezvetria alebo pri ahkom zatrasení vetiev. Nezamieajte si to s predasným opadávaním listov, ktoré spôsobilo letné sucho v júli a v auguste, alebo choroby a živoíšni škodcovia. Ak sa vyskytne predasné opadávanie listov, uvete to v poznámke. Zrelé plody Plody dosiahli normálnu vekos, tvar, vyfarbenie, prípadne aj chu a vôu zrelého plodu. Zrelos sa prejavuje: - vyfarbením a zmäknutím dužiny plodov (ostružina malinová, brusnica uoriedková, brusnica pravá, drie obyajný, hloh obyajný, baza ierna, jarabina vtáia, ruža šípová, vtáí zob obyajný, slivka trnková) - padaním plodov (dub letný a zimný, buk lesný, lieska obyajná, pagaštan konský) Nepozorujte zrelos plodov smreka obyajného, jedle bielej, brezy previsnutej, hraba obyajného, lipy malolistej a vekolistej, agáta bieleho, vby rakytovej, zlatovky previsnutej, orgovánu obyajného, vresu obyajného. Úroda plodov Fenometrický ukazovate úroda plodov sa stanovuje odhadom: 0 - neúroda (žiadne alebo takmer žiadne plody), 1 - slabá úroda (málo plodov na viacerých jedincoch), 2 - dobrá, priemerná úroda, 3 - bohatá, nadpriemerná úroda Zaznamenajte dátum da so zaiatkom nástupu fenologickej fázy. Zaznamenajte dátum da so všeobecným nástupom fenologickej fázy. Zaznamenajte dátum da so zaiatkom nástupu fenologickej fázy. Zaznamenajte dátum da so zaiatkom nástupu fenologickej fázy. Zaznamenajte priemerný stav úrody príslušného druhu v okolí. 20
2.3.2 Popis fenologických fáz ovocných kultúr a vinia hroznorodého Ovocné kultúry (stromy aj kry) a vini hroznorodý sú trváce rastliny, ktoré sú poas života ovplyvované uritými pestovateskými zásahmi (rez, hnojenie, chemická ochrana a pod.). Ovocné stromy tej istej odrody je najlepšie pozorova vo vekovýsadbách. Kde táto možnos nie je, pozorujú sa v pridomových záhradách alebo v záhradkárskych osadách. Obyajne je tým obmedzený poet pozorovaných jedincov tej istej odrody, o treba uvies v poznámke. Na fenologické pozorovanie boli vybraté druhy bežne pestované v teplejších, ale aj v chladnejších polohách na území Slovenska: Marhua obyajná (Armeniaca vulgaris) ereša vtáia (Cerasus avium), skoré a neskoré odrody ereša višová (Cerasus vulgaris) Slivka domáca (Prunus domestica) Hruška obyajná (Pyrus communis), letné, jesenné a zimné odrody Jablo domáca (Malus domestica), letné, jesenné a zimné odrody Orech kráovský (Juglans regia) Ríbeza ervená (Ribes rubrum) Vini hroznorodý (Vitis vinifera) Puanie listových alebo zmiešaných púikov Obalové šupiny na terminálnych pukoch pozorovaných jedincov daného druhu a odrody sa iastone otvorili a na vrchole sa objavili zelenkasté špiky listov. Kvitnutie Normálne vyvinuté kvety sa otvorili. Jahady orecha prášia pe. Prvé listy Na pozorovaných jedincoch daného druhu sa rozvinulo niekoko prvých lístokov s normálne vyvinutou epeou, ktorá však ešte nemá vekos a sfarbenie dospelých listov. Zaznamenajte dátum da so za- iatkom nástupu Zaznamenajte dátum da so zaiatkom nástupu, dátum da so všeobecným nástupom a dátum da s koncom výskytu Zaznamenajte dátum da so za- iatkom nástupu 21
Žltnutie listov Na jese listy zožltli, prípadne sa inak zafarbili. Nezamieajte si to s predasným žltnutím, ktoré spôsobilo letné sucho v júli a v auguste, alebo choroby a živoíšni škodcovia. Ak sa vyskytne predasné žltnutie listov, uvete to v poznámke. Opadávanie listov Farebne zmenené listy na jese zaali samovone opadáva zo stromov aj za bezvetria alebo pri ahkom zatrasení vetiev. Nezamieajte si to s predasným opadávaním listov, ktoré spôsobilo letné sucho v júli a v auguste, alebo choroby a živoíšni škodcovia. Ak sa vyskytne predasné opadávanie listov, uvete to v poznámke. Zrelos plodov Na pozorovaných jedincoch dozreli plody natoko, že ich možno obera. Stopky plodov sa dajú ahko oddeli od vetvy, plody sú vyfarbené a dajú sa jes. Orechom puká oplodie. Úroda ovocia Fenometrický ukazovate úroda ovocia sa stanovuje odhadom: 0 - neúroda (žiadne alebo takmer žiadne plody), 1 - slabá úroda (málo plodov na viacerých jedincoch), 2 - dobrá, priemerná úroda, 3 - bohatá, nadpriemerná úroda so zaiatkom nástupu Zaznamenajte priemerný stav úrody príslušného druhu v okolí. 22
3 ZOOFENOLOGICKÉ POZOROVANIE Zoofenologické pozorovanie je zamerané na životné prejavy sahovavého vtáctva, ktoré sú podmienené predovšetkým potravinovým zabezpeením poas hniezdenia. Okrem toho sem patrí aj pozorovanie jarných aktivít vely medonosnej, dôležitého opeovaa mnohých rastlín. 3.1 Sahovavé vtáctvo Fenologické pozorovanie sahovavého vtáctva sa vykonáva najlepšie ráno alebo veer za pekného bezveterného poasia. Pozorované druhy vtákov sa poznajú hlavne poda spevu, poda farby peria alebo poda spôsobu letu. Lastovika domová (Hirundo rustica) Belorítka domová (Delichon urbica) Dážovník tmavý (Apus apus) Bocian biely (Ciconia ciconia) Škorec lesklý (Sturnus vulgaris) Drozd plavý (Turdus philomelos) Prepelica obyajná (Coturnix coturnix) Škovránok poný (Alauda arvensis) Kukuka jarabá (Cuculus canorus) zdržujú sa v blízkosti udských bydlísk v záhradkách a sadoch na poliach a stráach v krovinách a v lesoch Pozorujú sa nasledovné sezónne aktivity týchto druhov sahovavých vtákov: Prvý prílet De, ke sa po prvý raz na jar objavili prví jedinci pozorovaného druhu. Hromadný prílet De, ke sa po prvý raz na jar objavil väší poet jedincov pozorovaného druhu, ktoré sa usadili v danej lokalite alebo v jej okolí. príletu prvých jedincov daného druhu. hromadného príletu jedincov daného druhu. 23
Prvý spev De, ke po prvý raz bolo pou spev jedincov pozorovaného druhu. Prvé zoskupenie do kdov De, ke koncom leta až v jeseni nastalo prvé zoskupovanie jedincov toho istého druhu do kdov. Odlet De, ke hromadne odleteli jedinci toho istého druhu z miest hniezdenia a nevyskytujú sa už v danej lokalite alebo v jej okolí. prvého spevu jedincov daného druhu. prvého zoskupovania jedincov daného druhu do kdov. odletu jedincov daného druhu. 3.2 Vela medonosná (Apis mellifera) Prvá znáška peu De, ke v predjarí alebo na jar vely prvý raz prinesú pe. Peové obnôžky na zadných nôžkach viel sú nápadné žltkastou farbou. Prvú znášku peu si nezamete so zimným alebo predjarným "prášením" viel, ktoré môžete uvies v poznámke. prvej znášky peu. 4 POZOROVANIE ŽIVOÍŠNYCH ŠKODCOV A CHORÔB RASTLÍN Fenologické pozorovanie živoíšnych škodcov (chrúst obyajný - Melolontha melolontha, pásavka zemiaková - Leptinotarsa decemlineata, vošky a pod.), aj rastlinných chorôb (plese zemiaková, múnatka jablone, chrastavitos jablone a hrušky a pod.) napomáha k dokonalejšiemu poznaniu životného cyklu týchto škodlivých initeov a k úinnejšiemu boju proti nim. Pri rastlinných chorobách si pri pozorovaní môžete pomôc použitím lupy alebo zväšovacieho skla. Zaznamenajte škodlivý hmyz a choroby, ktoré významne poškodia rastlinné orgány a tak ovplyvnia fenologický vývin kultúrnych, okrasných aj lesných rastlín. Názov škodcu, prvý a hromadný výskyt uvete v asti výkazu Choroby a škodcovia rastlín. 24
5 POZOROVANIE PONOHOSPODÁRSKYCH PRÁC Zaiatok jarných poných prác De, ke sa zanú v danej lokalite jarné poné práce na väšej ploche (hon) alebo najmenej na troch pozemkoch v polohách, ktoré prevládajú v obci (hlavne v lenitom teréne). Pôda obschla natoko, že možno zaa so smykovaním, kyprením, prípadne s orbou, teda s prípravou pôdy na siatie. Nepoítame sem však zimnú orbu, ktorá sa niekedy koná za odmäku ešte v období vegetaného pokoja. Ak sa jarné poné práce zaali skoro a potom boli prerušené na dlhšiu dobu nepriaznivým poasím, uvete to v poznámke a zapíšte nielen dátum vasného zaatia, ale aj dátum opätovného zaatia prác po prerušení. Zaznamenajte dátum da so zaiatkom jarných poných prác. Zaiatok zberu ozimných obilnín De, ke sa zaala v danej lokalite kosba ozimných obilnín na väšej ploche (hon) alebo najmenej na troch pozemkoch v polohách, ktoré v obci prevládajú (hlavne v lenitom teréne). Tento údaj má vystihnú zaiatok žatvy ozimných obilnín v lokalite bydliska pozorovatea, a preto sa nevzahuje len na pozorovacie miesto, kde sa konalo fenologické pozorovanie poas celého vegetaného obdobia. Zaznamenajte dátum da so zaiatkom zberu obilnín. Ukonenie zberu obilnín De, ke sa v danej lokalite pokosilo všetko obilie. Neprihliada sa k prípadným ojedinelým nepokoseným zvyškom plôch. Zaznamenajte dátum da s ukonením zberu obilnín. Zaiatok sejby ozimných obilnín De, ke sa zaala sejba ozimných obilnín na väšej ploche (hon) alebo najmenej na troch pozemkoch v polohách, ktoré v danej lokalite prevládajú (hlavne v lenitom teréne). Zaznamenajte dátum da so zaiatkom sejby ozimných obilnín. 25
6 BIOKLIMATOLOGICKÉ POZOROVANIE Roztopenie snehovej pokrývky v predjarí De, ke sa roztopí posledná súvislá snehová pokrývka na poliach. Neberte do úvahy sneh, ktorý zostáva leža o nieo dlhšie na poliach s extrémnou polohou, napr. na príkrych severných svahoch, pri hraniciach lesov, v priekopách, úvalinách a pod. Rozmrznutie pôdy (ornice) v predjarí De, ke na zoranom poli na vybranej pozorovanej ploche definitívne rozmrzne pôda na konci zimy do hbky asi 20 cm pod povrchom. Rozmrznutie pôdy do tejto hbky sa dá zisti pomocou tye alebo palice ukonenej železnou špikou. Ty ahko preniká do rozmrznutej pôdy, ale ažko do zamrznutej pôdy. Prvá a posledná súvislá snehová pokrývka De výskytu prvej a poslednej súvislej snehovej pokrývky sa sleduje hlavne na poliach. Súvislá snehová pokrývka je vtedy, ak je pôda celkom alebo viac ako spolovice pokrytá snehom. Premrznutie pôdy v zime Pôda na poliach zamrzla do hbky asi 10 cm, hlboká orba nie je možná. O hbke premrznutia sa možno presvedi prekopaním zmrznutej vrstvy a jej zmeraním. V zmrznutej vrstve sú v mnohých prípadoch kryštáliky adu viditené voným okom. Škodlivé mrazy a živelné pohromy poas vegetaného obdobia - Neskoré jarné mrazy sa vyskytujú pri pokroilejšom stupni vývinu vegetácie (od apríla, hlavne však v máji, v období tzv. adových mužov), takže úinok týchto neskorých mrazov je na vegetácii viditený (poškodené bývajú hlavne skoré zemiaky, kvety ovocných stromov a pod.). - Skoré jesenné mrazy sa vyskytujú asto už v septembri a poškodzujú nezobraté plodiny, hlavne teplomilné rastliny. - Povodne, lejaky a búrky, silný vietor a pod. môžu vo vegetanom období aj mimo neho poškodi kultúrne aj lesné rastliny. Zaznamenajte dátum da s roztopením snehovej pokrývky. Zaznamenajte dátum da s rozmrznutím pôdy. Zaznamenajte dátum da s prvou a poslednou súvislou snehovou pokrývkou. Zaznamenajte dátum da s prvým premrznutím pôdy do hbky 10 cm. Zaznamenajte dátum da výskytu škodlivých mrazov a živelných pohrôm, ako aj druh a rozsah nimi spôsobených škôd. 26
LITERATÚRA 1. Dunajský, E.: Fenologické pozorovanie všeobecnej fenológie. Metodický predpis. SHMÚ, 1996, 126 s. 2. Kremer, V. a kol.: Bioklimatologický slovník terminologický a explikativní. Academia, Praha, 1980, 244 s. 3. Marhold, K., Hindák, F.: Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, SAV, Bratislava, 1998, 687 s. 4. Meier, U.: Growth Stages of Mono- and Dicotyledonous Plants. BBCH- Monograph. Blackwell Wissenschafts Verlag Berlin, 1997, 622 s. 5. Návod pre fenologické pozorovanie ovocných stromov a krov, poných kultúr a zoo pozorovanie. SHMÚ Bratislava, 1984, 43 s. 6. Pifflová, L., Brablec, J., Lenner, V., Miná, M.: Príruka pre fenologických pozorovateov. HMÚ, Praha, 1956, 152 s. 7. Sauer, F.: Vtáky lesov, lúk a polí. Ikar, Bratislava, 1995, 287 s. 8. Sobíšek, B. a kol.: Meteorologický slovník výkladový a terminologický. Academia, Praha, 1993, 594 s. ZÁVERENÉ USTANOVENIE Tento metodický postup je záväzný pre dobrovoných pozorovateov fenologických staníc SHMÚ. Za zaškolenie a výber vhodných pozorovacích miest zodpovedajú príslušní inšpektori fenologických staníc v jednotlivých regiónoch Slovenska. Za kontrolu dodržiavania tohto metodického postupu zodpovedá vedúci odboru Klimatologická služba. 27
PRÍLOHY Príloha 1 Vzor mapy a popisu fenologickej stanice Príloha 2 Výkaz fenologických pozorovaní 28
Príloha 1 VZOR MAPY FENOLOGICKEJ STANICE sever C D A B A B E A B 0 0.5 1 km 29
VZOR POPISU FENOLOGICKEJ STANICE (na rubovej strane mapy katastra obce) Fenologická stanica: TURANY Nadmorská výška: 401 m Zemepisná šírka: 49 07 Zemepisná džka: 19 02 A krmoviny, trávy: 400 m, rovina, hlinitá pôda B poné plodiny: 400 m, rovina, hlinitá pôda C byliny: 470-500 m, juh, hlinitá pôda D lesné a okrasné dreviny: 470-500 m, juh, hlinitá pôda E ovocné kultúry: 400 m, rovina, hlinitá pôda 30
Príloha 2 Slovenský hydrometeorologický ústav Rok: Mesiac: VÝKAZ FENOLOGICKÝCH POZOROVANÍ Indikatív: Nadm. výška: Zem. šírka: Zem. džka: Miesto pozorovania (obec): Pošta: Okres: Región: Meno pozorovatea: Povolanie: POPIS POZOROVACÍCH MIEST Názov rastliny Krmoviny, trávy Poné plodiny Byliny Lesné a okrasné stromy a kry Ovocné stromy a kry, vini Druh pôdy (tab.2 metodického postupu) Poloha nadmorská výška, orientácia (tab.1 metodického predpisu), vzdialenos obce, rieky, rybníka, lesa od miesta pozorovania v metroch AGROMETEOROLOGICKÉ POZOROVANIA Predjarie a jar Dátum Jese a zima Dátum Poznámka Roztopenie snehovej pokrývky v predjarí Premrznutie pôdy v zime Rozmrznutie pôdy (ornice) v predjarí Prvá súvislá snehová pokrývka Posledná snehová pokrývka Škodlivé mrazy a iné živelné pohromy poas vegetaného obdobia, dátum a spôsobené škody PONÉ PRÁCE Druh práce v chotári Dátum Poznámky Zaiatok jarných poných prác Zaiatok zberu ozimných obilnín Ukonenie zberu, žatvy obilnín Zaiatok sejby ozimných obilnín KRMOVINY, TRÁVY Názov rastliny Kód Zaiatok kvitnutia v 1.kosbe Dátum 1. kosby Zaiatok kvitnutia v 2.kosbe Dátum 2. kosby Názov rastliny Kód Zaiatok kvitnutia v 1.kosbe Dátum 1. kosby Zaiatok kvitnutia v 2.kosbe Dátum 2. kosby atelina lúna Trifolium pratense Lucerna siata Medicago sativa Lúka Timotejka lúna Phleum pratense Psiarka lúna Alopecurus pratensis Reznaka lalonatá Dactylis glomerata Tomka voavá Anthoxantum odoratum
PONÉ PLODINY Názov rastlin Názov odrody Kód Zaiatok sejby, výsadby Vzchádzanie Tretí list Steblovanie Klasenie Zaiatok kvitnutia Všeobecné kvitnutie Žltá (vosková) zrelos Plná (tvrdá) zrelos Zaiatok zberu Úroda [t.ha -1 ] Pšenica letná, forma ozimná Triticum aestivum Raž siata, forma ozimná Secale cereale Jame siaty, forma ozimná Hordeum sativum Repka olejka, forma ozimná Brassica napus Jame siaty, forma jarná Hordeum sativum Pšenica letná, forma jarná Triticum aestivum Ovos siaty Avena sativa Kukurica siata (na zrno) Zea mays Kukurica siata (na siláž) Zea mays Zemiak (skorý) Solanum tuberosum Zemiak (neskorý) Solanum tuberosum Repa obyajná, cukrová Beta vulgaris Repa obyajná, kmna Beta vulgaris 5) 5) 4) 5) 4) 5) 2) 3) 2) 3) Mak siaty Papaver somniferum Slnenica roná Helianthus annus an siaty (olejný a priadny) Linum usitatissimum Hrach siaty Pisum sativum Pšenica letná, forma ozimná 1) Triticum aestivum Raž siata, forma ozimná 1) Secale cereale Jame siaty, forma ozimná 1) Hordeum sativum Repka olejka, forma ozimná 1) Brassica napus 4) 1) Ozimé plodiny - zaznamenávajte v roku siatia 4) Repa a repka olejka - zaznamenávajte prvý pár pravých listov 2) Kukurica - zaznamenávajte kvitnutie tyinkových kvetov 5) Zemiak a repa - zaznamenávajte riadkové zapojenie porastov 3) Kukurica - zaznamenávajte kvitnutie piestikových kvetov 6) Zemiak - zaznamenávajte všeobecné žltnutie a odumieranie vate BYLINY 6) 6) Názov rastliny Snežienka jarná Galanthus nivalis Podbe lieivý Tussilago farfara Kód Zaiatok kvitnutia Všeobecné kvitnutie Názov rastliny Konvalinka voavá Convallaria majalis Púpava lekárska Taraxacum officinale Kód Zaiatok kvitnutia Všeobecné kvitnutie Peeovník trojlaloný Hepatica nobilis Margaréta biela Leucanthemum vulgare Záružlie moiarne Caltha palustris Krvavec lekársky Sanguisorba officinalis Veternica hájna Anemone nemorosa Jesienka obyajná Colchicum autumnale
LESNÉ A OKRASNÉ STROMY A KRY, VINI Názov rastliny Smrek obyajný Picea abies Jeda biela Abies alba Breza previsnutá Betula pendula Buk lesný Fagus sylvatica Dub letný, zimný Quercus robur, petraea Hrab obyajný Carpinus betulus Jarabina vtáia Sorbus aucuparia Lipa malolistá Tilia cordata Kód Puanie list., zmieš.púikov Kvety Zaiatok kvitnutia Všeobecné kvitnutie Prvé listy 1) 1) 2) 1) 1) 2) 1) 1) 1) 1) 1) 1) 1) 1) Listy Všeobecné žltnutie listov Zaiatok opadávania listov Prvé zrelé plody Lipa vekolistá Tilia plathyphyllos Pagaštan konský Aesculus hippocastanum Agát biely Robinia pseudoacacia Lieska obyajná Corylus avellana Vba rakytová Salix caprea Drie obyajný Cornus mas Slivka trnková (trnka) Prunus spinosa Hloh obyajný Crataegus laevigata Baza ierna Sambucus nigra Ruža šípová Rosa canina Vtáí zob obyajný Ligustrum vulgare 1) 1) 1) 1) Zlatovka previsnutá Forsythia suspensa Orgován obyajný Syringa vulgaris Vres obyajný Calluna vulgaris Ostružina malinová Rubus idaeus Brusnica uoriedková Vaccinium myrtillus Brusnica obyajná Vaccinium vitis-idaea Úroda (stupe) Poznámky 1) Prášenie peu 2) Prvé nové ihlice (prvé májové výhonky)
OVOCNÉ STROMY A KRY Kvety Listy Názov rastliny Názov odrody Kód Puanie list., zmieš. púikov Zaiatok kvitnutia Všeobecné kvitnutie Koniec kvitnutia Prvé listy Všeobecné žltnutie listov Zaiatok opadávania listov Všeobecná zrelos plodov Úroda (stupe) Marhua obyajná Armeniaca vulgaris ereša vtáia Cerasus avium ereša višová Cerasus vulgaris Slivka domáca Prunus domestica skorá neskorá letná Hruška obyajná Pyrus communis jesenná zimná letná Jablo domáca Malus domestica jesenná zimná Orech kráovský Juglans regia Ríbeza ervená Ribes rubrum Vini hroznorodý Vitis vinifera 1) 1) ZOOFENOLOGICKÉ POZOROVANIA ŠKODCOVIA A CHOROBY RASTLÍN Názov živoícha Prvý prílet Hromadný prílet Prvý spev Prvé zoskupenie Odlet Názov škodcu alebo choroby Prvý výskyt Hromadný výskyt Poznámka Drozd plavý Turdus philomelos Škovránok poný Alauda arvensis Škorec lesklý Sturnus vulgaris Bocian biely Ciconia ciconia Belorítka domová Delichon urbica Lastovika domová Hirundo rustica Dážovník obyajný Apus apus Kukuka jarabá Cuculus canorus Prepelica poná Coturnix coturnix Vela medonosná Apis mellifera 2) Chrúst obyajný Melolontha melolontha Pásavka zemiaková Leptinotarsa decemlineata 1) Jaady prášia pe 2) Prvá znášku peu
NÁVOD PRE DOBROVONÝCH POZOROVATEOV FENOLOGICKÝCH STANÍC Metodický postup OKS 01-02 Vydal Slovenský hydrometeorologický ústav, Jeséniova 17, 83315 Bratislava 37 Zodpovedný redaktor: RNDr. Pavel Šastný, CSc. Zostavili: RNDr. Oga Braslavská, CSc., Anna Krová Grafická úprava: RNDr. Katarína Pukaníková Lektorovali: Doc. RNDr. Bernard Šiška, PhD. Doc. Ing. Jaroslav Škvarenina, CSc. Slovenský hydrometeorologický ústav, Bratislava, 2003 Nepredajné Neprešlo jazykovou úpravou 1. vydanie, náklad 200 ks ISBN 80-88907-33-0