ANDSKÉ ŠTÁTY Čile Bolívia Peru Ekvádor
SPOLOČNÉ ZNAKY zaberajú takmer celý západ Južnej Ameriky prechádza nimi spoločné pohorie Kordillery (ANDY) sopečná činnosť značné nerastné bohatstvo obyvateľstvo žije vo veľkej nadmorskej výške prevahu obyvateľstva tvoria AMERINDIÁNI a MESTICI veľké rozdiely v ekonomickej a životnej úrovni obyvateľstva
POLOHA A FYZICKÁ GEOGRAFIA ŠTÁTOV priemerná nadmorská výška kontinentu 580 m Z pobrežie J Ameriky juhočílske pobrežie so zálivmi fjordového typu najvyšší vrch oblasti Ojos del Salado (6893 m n.m) Karibské more Panamský prieplav Tichý oceán
SOPEČNÁ ČINNOSŤ 55 činných vulkánov, 40 vyhasnutých Gualatiri 6060 m n. m. Lascar 5990 m n.m. Cotopaxi 5897 m n. m. epicentrum: Peruánsko -čílska hlbokomorská priekopa (8066 m) stret Tichooceánskej tektonickej dosky a Nazcy oblasť patrí do tzv. ohnivého kruhu
POVRCH GUAYANSKÁ VYSOČINA náhorné plošiny: ALTIPLANO NAZCA púšť: ATACAMA najsuchšie miesto na Zemi (žiadne zrážky) AMAZONSKÁ NÍŽINA ORINOCKÁ NÍŽINA
VODSTVO AMAZONKA pramení v Peru MAGDALENA CAUCA MARANON HUALLAGA UCAYALI RIO NEGRO TITICACA najvyššie položené jazero na svete s verejnou vodnou dopravou 3821 m n. m.
PODNEBIE vplyv: morské prúdy (Peruánsky) prevládajúce vetry vertikálna členitosť
Ekvatoriálne pásmo - zaberá malú časť Ánd v oblasti Ekvádoru, okolie tvorí subekvatoriálne pásmo (vlhké letá a suchá zima) Mierne suchá klíma - v oblasti Patagónie, ktorá leží v zrážkovom tieni Ánd je výrazne suchšia a v zime dochádza k prenikaniu chladného antarktického vzduchu Púštne tropické podnebie - v centrálnej časti Ánd, kde napadajú takmer žiadne zrážky podnebie je v tejto oblasti ovplyvnené studeným Peruánskym prúdom a na pevninu neprináša žiadne zrážky
FLÓRA patrí k neotropickej a antarktickej oblasti vždyzelené tropické pralesy lesostepi savany suché lesy trávnaté stepi pampy kaktusové púšte vysokohorské pustatiny PUNA, PARAMO, GRAN CHACO
FAUNA neotropická oblasť cicavce: puma, jaguár, tapír, lama vikuňa, guanako, alpaka, mravčiar, leňoch, pásavec, opice malpy, vtáctvo: harpya, kondor, tukan, kolibríky, papagáje plazy: anakonda, boa, kajman, mäsožravé rybky: pirane
HISTÓRIA osídľovania Andskej oblasti
HISTÓRIA osídľovania Andskej oblasti staroveké kultúry: Chavin, Močikovia, Nazca ríša INKOV (1200-1553) - Cuzco hlavné centrum - najväčšia ríša v celej Amerike - množstvo architektonických pamiatok Macchu Picchu - Španieli zničili ríšu Inkov a celý región sa stal súčasťou Španielskeho impéria - neúspešné snahy o vymanenie spod nadvlády španielov počas 250 rokov - SIMON BOLÍVAR generál a politik najväčší hrdina boja za nezávislosť juhoamerických štátov Republica Bolivariana de Venezuela názov meny: Bolívar
- v prvej polovici 19. stor. sa boje o nezávislosť zintenzívnili a všetky andské štáty postupne získali nezávislosť (Chile ako prvé) Štát Bolívia 1825 Čile 1818 Ekvádor 1822 Peru 1821 - následné územné spory medzi Čile, Peru a Bolíviou vyústili do ďalšej vojny Bolívia stratila prístup k moru - spor Bolívia vs. Čile - r.1884 Bolívia stratila prístup k Tichému oceánu - púšť Atacama-pričlenená k Čile - Ekvádor vs. Peru dlhotrvajúci spor o oblasť Amazonu - mierová dohoda v Rio de Janeiro- Ekvádor stratila 184 tis.km2-26.1.1995 o 50 rokoch obnovený konflikt s Peru-ekvádorsko-peruánska dohoda o zriadení 528 km2 demilitarizovanej zóny - spor Peru vs. Čile Nezávislosť - vojna v r.1879-1884 (ložiská liadku) - porážka Peru Čile získalo provincie Tarapacá, Arica, Tacna
20. stor. poznamenané nestabilitou s rýchlou výmenou vládcov (v Bolívii dokonca až 192 prevratov) spoločnou črtou regiónu radikálne vlády a diktátori vojenská JUNTA (vláda, forma vojenskej diktatúry) Čile Augusto Pinochet - najvýznamnejšia diktatúra nastolená diktatúra (1973 1989) negatíva: represálie, politické prenasledovanie pozitívum: vyviedol krajinu z hospodárskej stagnácie oficiálne diktatúra končí v r. 1989, avšak až do r. 1997 Pinochet ovládal armádu zločiny proti ľudskosti počas jeho vlády dodnes nepotrestané (A. Pinochet zomrel v r. 2006 bez toho, aby mu bolo niečo dokázané, nikdy nebol odsúdený za zločiny proti ľudskosti) vojenský puč (zo socialistického režimu do obdobia vojenskej diktatúry 1973-1989) od 90. rokov v Čile demokratická vláda
Bolívia hlavné mesto: Sucre (oficálne hlavné mesto) La Paz (sídlo vlády) prezidentská republika (Evo Morales Aima ) mena: boliviano územnosprávne členenie: 9 departmentov Ekvádor hlavné mesto: Quito prezidentská republika (Rafael Correa) mena: od r. 2000 americký dolár (dovtedy sucre) územnosprávne členenie: 22 provincií
Čile hlavné mesto: Santiago de Chile prezidentská republika (Verónica Michelle Bacheletová prvá žena na čele krajiny v r. 2006) mena: čílske peso územnosprávne členenie: 15 regiónov Peru hlavné mesto: Lima prezidentská republika (Ollanta Humala) mena: nuevo sol územnosprávne členenie: 25 departmentov, 1 provincia
OBYVATEĽSTVO nerovnomerne rozložené najväčšia hustota obyvateľstva : Ekvádor 49 obyv./km2, Kolumbia 39 obyv./km2, Bolívia 10 obyv./km2, Čile 22 obyv./km2 prirodzený prírastok: Bolívia 1,9%, Ekvádor 1,8% natalita: Bolívia 23,3, Ekvádor 20,3, Peru 19, Čile 14,5 Mortalita: Bolívia 6,59, Čile 5,92, Ekvádor 5,00, Peru 6,00 vysoká negramotnosť obyvateľstva Najviac zaľudnené oblasti: veľké nadmorské výšky (klíma) - Andy okolie jazera Titicaca Andské plošiny
JAZYKOVÁ a RASOVÁ štruktúra V J Amerike vyše 100 jazykových rodín zo zachovaných indiánskych jazykov: Kečuánsky jazyk (Inkovia z Cuzca) + ajmarčina = Peru, Bolívia RASY Španielčina = prvý úradný jazyk mesticko - belošská amerindiánsko - mestická amerindiánska pôvodné obyvateľstvo EKVÁDOR: 65% mestici, 25% amerindiáni PERU:45% amerindiáni, 37% mestici BOLÍVIA: 55% amerindiáni, 35% mestici ČILE: 59% belosi, 31% mestici
MESTÁ Štát Hlavné mesto Počet obyvateľov ČILE Santiago de Chile 5,10 mil. EKVÁDOR Quito 1,50 mil. BOLÍVIA Sucre 300 tis. PERU Lima 7,6 mil. (zdroj: www.wordatlas.com, 2015)
EKVÁDOR Quito- druhé najvyššie položené hlavné mesto vo svete Guayaquil- najväčšie a najľudnatejšie prístavné mesto PERU Lima- v roku 1551 založená najstaršia univerzita v Južnej Amerike Cusco- v minulosti hlavným mestom ríše Inkov, pamiatky zapísané do UNESCO Callao- najväčší peruánsky prístav, vstupná brána do Peru ČILE Santiago de Chile - najstaršie mesto európskeho pôvodu Valparaíso- druhé najväčšie mesto a najvýznamnejší prístav v Čile BOLÍVIA Sucre- oficiálne hlavné mesto, historické centrum zaradené do UNESCO La Paz- administratívne centrum, najvyššie položené mesto na svete (3640 m.n.m) Santa Cruz- najväčšie mesto
LA PAZ
Hospodárstvo základom je ťažba nerastných surovín a poľnohospodárstvo bohaté na nerastné suroviny vo vysokých nadmorských výškach Pohorie Kordillery (Cordillera de los Andes) Náhorná plošina Altiplano (hlavne Bolívia) najdôležitejšími surovinami na ťažbu, spracovanie a export sú farebné a drahé kovy, ropa, drevo Štát Priemysel Poľnohosp odárstvo Služby Čile 42% 5% 53% Bolívia 37% 11% 52% Peru 36% 8,5% 57,5% Ekvádor 37,5% 6% 56,5%
Čile meď sever krajiny,1. miesto na svete (34% svetových zásob) Chuquicamata najväčšia otvorená baňa na svete a 2. najhlbšia (hĺbka 850 m) lítium 1. miesto vo svete (18% svetových zásob) ťažba železa, zlata a striebra výroba dusičnanov tzv. čilský liadok výroba umelých hnojív (Chile salpetre) získavanie a poskytovanie jódu (1. miesto vo svete 55% svetovej produkcie) Peru ťažba zinku (2. miesto vo svete), zlata (5. miesto vo svete), medi (3. miesto vo svete), striebra (3. miesto vo svete) ropa sever krajiny, potenciál na východe krajiny zemný plyn Ekvádor ropa tvorí 50% z príjmov krajiny, zlato Bolívia cín (4. miesto vo svete), zinok, striebro, antimonitu (3. miesto vo svete, pri výrobe skla), železnej rudy a lítia zlato (Altiplano), ťažba ropy a zemného plynu (1. miesto v Južnej Amerike)
Poľnohospodárstvo a priemysel najdôležitejšími rastlinnými surovinami sú zemiaky, sója, bavlna, káva, kakaové bôby, banány živočíšna výroba: v horských oblastiach chov lám a oviec (na vlnu, mlieko, mäso, kože), lov rýb (ryby, výrobky z rýb) priemysel je dôležitým odvetvím hlavne pri spracovávaní vyťažených surovín a pri spracovaní poľnohospodárskej výroby hutnícky priemysel (kovospracujúci, oceliarsky), textilný priemysel, potravinársky priemysel, drevospracujúci priemysel, chemický priemysel (rafinérsky priemysel, farmaceutický, výroba priemyselných hnojív) energetický priemysel krajiny ťažia s krátkych riek, ktoré sú vhodné pre získavanie elektrickej energie priemerne 60% tepelné elektrárne (paroplynový cyklus zo získaného zemného plynu) priemerne 40% z hydroelektrární (Peru až 48%)
Čile Peru lov lososov a pstruhov (2. miesto vo svete po Nórsku) svetoznáma výroba Čílskych vín 8. miesto na svete (Cabernet, Sauvignon, Merlot) celkový počet ulovených rýb tvorí 10% svetového počtu (2. miesto vo svete) pestovanie koky 2. miesto vo svete Ekvádor produkcia banánov 1. miesto vo svete lov kreviet a garnátov, export kvetov, výroba rybích konzerv Bolívia nelegálne pestovanie koky a výroba kokaínu 3. miesto vo svete potravinársky a textilný priemysel
DOPRAVA tzv. Panamerická magistrála od Aljašky až do Argentíny. Cesta prechádza všetkými andskými krajinami. (meria dokopy 48 000 km) prevažuje cestná doprava, kde veľkú časť ciest tvoria nespevnené povrchy, najrozšírenejšou je autobusová doprava Železničná doprava je najrozvinutejšia v Čile (6800km) (metro v Santiagu je jedno z najvyspelejších v Južnej Amerike) Lodná doprava menej rozvinutá námorná doprava na prevoz tovarov, nevyužitá riečna doprava po Amazonke Letecká doprava Najvýznamnejšie letiská v Santiagu, Quito, Lime a La Paz Potrubná preprava Nachádzajú sa tu ropovody a plynovody vďaka ťažbe ropy a zemného plynu
Andské hospodárske spoločenstvo (Andean Community of Nations) spoločenstvo vzniklo v roku 1969, sídli v Lime (Peru) členské štáty: Čile, Ekvádor, Peru, Bolívia konkurenciu mu robí Mercosur (Brazília, Argentína,...) je to hospodárske spoločenstvo s cieľom vytvoriť zónu voľného obchodu
Zaujímavosti Quito, Galapágy, Cotopaxi, Baňos, Guayaquil,...
Machu Picchu, Titicaca, Cotahausi,
La Paz, Laguna verde, Soľná plošina
Torres del paine, San Rafael Glacier, Kanál Beagle
ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ