Diftéria, tetanus, pertussis - je potrebné očkovanie?

Podobné dokumenty
Hučková D., Kollárová K. HPL spol. s r.o., Bratislava

Urinfekt test infekcie močových ciest

Ako zvýšiť zaočkovanosť proti chrípke? Krištúfková Z Bratislava

imunizácie na Slovensku Henrieta Hudečkov

TRENDY NOVORODENECKEJ STAROSTLIVOSTI V ČÍSLACH

Pertussis - Dávivý (černý) kašel. MUDr. František BEŇA

Súčasný stav a perspektívy očkovania na Slovensku Zuzana Krištúfková

Hepatitída a diabetici

Očkování proti pertusi

Kolorektálny karcinóm na Slovensku: fakty a čísla

Současná situace ve výskytu dávivého kašle v ČR a související změny v očkovacím kalendáři MUDr. Fabiánová Kateřina MUDr.

STAROSTLIVOSŤ O PACIENTA S ASTHMOU BRONCHIALE V AMBULANCII PRAKTICKÉHO LEKÁRA. MUDr. Iveta Vaverková ambulancia praktického lekára Bratislava

laboratorní diagnostika a očkování

Ochrana a podpora zdravia

Starostlivosť o pacienta s AB v primárnej starostlivosti. MUDr. Iveta Vaverková všeobecný lekár pre dospelých

Tuberkulóza ako choroba z povolania. Doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc.

Pohlavné choroby v SR 2015

NOVINKY V NEPRIAMEJ DIAGNOSTIKE INTERPRETÁCIA VÝSLEDKOV. Šantavá S., Kos S. OKM FNsP Skalica, a.s

ková Jan Smetana,, Roman Chlíbek Fakulta vojenského zdravotnictví Hradec Králov lové

PERTUSE diagnostika a klinické projevy. Vilma Marešová I.infekční klinika UK 2.LF a IPVZ FN Na Bulovce, Praha

Pertuse a vakcinační strategie v ČR MUDr. Kateřina Fabiánová MUDr. Čestmír Beneš

Podaří se zkvalitněním diagnostiky a očkováním adolescentů a dospělých snížit pertusi u dětí?

Činnosť dermatovenerologických ambulancií v SR 2015

Biologické faktory a riziko infekcie

Zhrnutie súčasných odporúčaní pre prax v očkovaní dospelých

OŠETROVATEĽSKÝ PROCES PhDr. Andrea Krkošková

PRÍLOHA III DODATKY K SÚHRNU CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU A PÍSOMNEJ INFORMÁCII PRE POUŽÍVATEĽOV

VETERINÁRNA AMBULANCIA

MOŽNÉ STRATEGIE V OČKOVÁNÍ PROTI PERTUSI

Hlavným rizikovým faktorom glaukómu je zvýšený vnútroočný tlak (IOT) (asi 2% populácie vo veku rokov a 8% nad 70 rokov má zvýšený IOT).

Pohlavné choroby v SR 2014

Vplyv konzumácie ovocia a zeleniny na výskyt metabolického syndrómu u klientov poradne zdravia

Činnosť kardiologických ambulancií v SR 2016

Pohlavné choroby v SR 2016

AKTUÁLNA EPIDEMIOLOGICKÁ SITUÁCIA

Organizovaný skríning vybraných onkologických ochorení na Slovensku

Očkování těhotných nejúčinnější strategie prevence vzestupu pertuse u dětí?

SPALNIČKY poučení z krizového vývoje Eva Jílková, Ivana Stiborová Zdravotní ústav se sídlem v Ústí nad Labem

Svetový deň cukrovky 2009

situácia trhu práce slovenska, porovnanie so zahraničím

A37 Dávivý kašel pertussis

J07AG01 Vakcíny proti Haemophilus influenzae b, purifikovaný konjugovaný antigén parent. s toxoidmi

Šarlach vs. šarlachová angína

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove Hollého č. 5, Prešov

Včasný manažment STEMI vo vybraných regiónoch ZZS

HODNOTENIE ZÁŤAŽE OBYVATEĽSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY DUSIČNANMI

REGIONÁLNY ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SO SÍDLOM V PREŠOVE Hollého 5, Prešov

Činnosť dermatovenerologických ambulancií v SR 2016

Odmietanie očkovania v ambulancii všeobecného lekára pre deti a dorast

Postupy pri aplikácii pandemickej vakcíny

Vstup nových krajín Bulharska a Rumunska do Európskej únie

58. O D B O R N É U S M E R N E N I E o štandardizácii etiologickej diagnostiky a sledovaní vírusových hepatitíd (VH) A-G

Podpora kognitívnych funkcií v rámci asistovaného samoliečenia

Príjem v zahraničí. povinnosť podať daňové priznanie

CRP test rozhodne o tom, či pediater dieťaťu predpíše antibiotiká

Očkování těhotných proti pertusi. Současné strategie očkování a prevence pertuse.

REGIONÁLNY ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SO SÍDLOM V PREŠOVE Hollého 5, Prešov

Incidencia podľa skupín chorôb v roku 2006 v Slovenskej republike

w w w. a l z h e i m e r. s k

Projekt MEDPED FH na Slovensku Prieskum liečby a kontroly pacientov s Familiárnou hypercholesterolémiou

Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva SLS

Laboratorní diagnostika spalniček. A. Vinciková, E. Jílková Zdravotní ústav se sídlem v Ústí nad Labem

Nerovnosti v zdraví Znižovanie rozdielov: stratégie pre boj s nerovnosťami v zdraví

Štruktúra starostlivosti o pacientov s demenciou na Slovensku. MUDr. Ronnie Traubnerová I.neurologická klinika LFUK a FN Bratislava

Program ovocie a zelenina do škôl Školské ovocie

NÁZOV, FARMACEUTICKÁ FORMA, MNOŽSTVO ÚČINNÝCH LÁTOK V LIEKU, SPÔSOB PODÁVANIA, UCHÁDZAČ, DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

EDÍCIA ZDRAVOTNÍCKA ŠTATISTIKA. Ambulantná starostlivosť o deti a dorast v SR 2005

1. december Svetový deň AIDS

PŘEDČASNĚ NAROZENÝCH DĚTÍ

Potvrdenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti

Manažment kraniocerebrálnych poranení vo Falck Záchrannej. Eva Havlíková Miroslav Humaj

Liečba závislosti od psychoaktívnych látok u detí a adolescentov na Slovensku

AKÚTNA INFEKČNÁ NÁDCHA. Špecifiká nádchy dojčiat

Lieky a pacienti s bolesťou

E D Í C I A Z D R A V O T N Í C K A Š T A T I S T I K A. Ambulantná dermatovenerologická starostlivosť v SR 2008

Očkování proti tetanu v dospělosti, nová doporučení

Epidemiologie spály. MUDr. František BEŇA

E D Í C I A Z D R A V O T N Í C K A Š T A T I S T I K A. Ambulantná dermatovenerologická starostlivosť v SR 2007

Sociálne a zdravotné zabezpečenie

Vývoj cien energií vo vybraných krajinách V4

Včasný manažment STEMI posádkou RLP (kazuistika)

Hygiena rúk v ambulantnej starostlivosti. RÚVZ Trenčín odbor epidemiológie

VYHLÁŠKA Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. z 5. februára 2014,

Výskyt rotavirových onemocnění v České republice v letech , EpiDat Michaela Špačková, Martin Gašpárek

let od zahájení plošného očkování proti pertusi v ČR

Národný register darcov kostnej drene. Kušíková M, Stemnická D, Farkašová D, Slezáková K, Mistrík M

Ambulantná dermatovenerologická starostlivos v SR 2003

PROBLEMATIKA SENIORŮ V OŠETŘOVATELSTVÍ

Analýza 20-roného trendu úmrtnosti na rakovinu púc na Slovensku

VESTNÍK MINISTERSTVA ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Epidemiologie. MUDr. Miroslava Zavřelová Ústav ochrany a podpory zdraví LF MU

BODOVANIE V ORL AMBULANCII

Rizikový pacient a pertuse. Diagnostika a očkování.

Triedený zber v jednotlivých regiónoch v Slovenskej republike v roku Ing. Ladislav Šusták ENVI-PAK, komoditné oddelenie

Vysoké školy na Slovensku Prieskum verejnej mienky

Prevencia onkologických chorôb očkovaním. Zuzana Krištúfková SZU Bratislava Kongres SLS, Žilina,

Pneumologické kazuistiky. MUDr. Miroslav Žáčik, Ambulancia PaF Trstená, Námestovo

Reumatológia na Slovensku z pohľadu reumatológa

Fenotypová a genetická analýza produkčných a reprodukčných ukazovateľov čistokrvných cigájskych oviec vo vybraných chovoch Prešovského kraja.

Transkript:

Diftéria, tetanus, pertussis - je potrebné očkovanie? XXXI. Výročná konferencia 21.-23.10. 2010 Bojnice J. Pertinačová, epidemiológ RÚVZ Bratislava

Očkovanie proti DTP v Slovenskej republike 1947 očkovanie detí proti diftérii 1952 očkovanie proti tetanu u detí 1958 trivakcína vakcína proti diftérii, tetanu a pertussis (DTP pre detskú populáciu) 1973 celoplošné očkovanie proti tetanu 2004 adolescenti tetanus s diftériou 1.7.2007 preočkovanie dospelých proti diftérii a tetanu 1.7.2010 adolescenti proti diftérii, tetanu a pertussis Po zavedení očkovania počet ochorení prudko klesal, novorodenecký tetanus sa nevyskytol vyše 50 rokov

Tetanus Inkubačný čas 7-21 dní aţ 1 mesiac, menej ako 7 dní zlá prognóza Pôvodca sa nachádza beţne v stolici zvierat, ale i človeka, v pôde preţíva vo forme spór i desiatky rokov Vstupnou bránou infekcie sú kontaminované poranenia, zákerné sú hlavne malé poranenia (trieska, tŕň, klinec, škrabnutia, odreniny). V rokoch 2002 2010 boli V SR hlásené 4 ochorenia 63-83 ročné osoby Nízka chorobnosť, 75 % smrtnosť Dôsledne dodrţiavať preočkovanie hlavne u dospelých a seniorov Prekonanie tetanu nezanecháva imunitu

Bojíme sa diftérie? Posledné prípady 1979 a1980 (po 1prípade) Očkovanie chráni pred ochorením, nie pred nosičstvom Očkovanie = nulová chorobnosť Prečo bolo v roku 2004 zavedené preočkovanie adolescentov a v roku 2007 i dospelých osôb proti diftérii? V populácii existuje 3 5% nosičov Prerušenie očkovania = nový výskyt v 90. rokoch v Rusku 50 425 ochorení s vysokou úmrtnosťou Zavlečenie nákazy do okolitých štátov Európy Vo svete 180 000 prípadov, okolo 5000 úmrtí Pokles imunity u dospelej populácie

% pozitívnych Diftéria výsledky imunologických prehľadov z roku 2002 120 100 80 60 40 20 0 0 1-4 5-9 10-14 15-19 20-24 25-29 30-39 40-49 50-59 60-69 70+ veková skupina

Očkovanie dospelej populácie proti tetanu a diftérii Očkovanie proti dt sa u dospelých vykonáva kaţdých 15 rokov Vyhláška 585/2008 Pri prekročení uvedeného intervalu sa preočkovanie proti dt vykoná vţdy len 1 dávkou, pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii pacienta dokumentované očkovanie troma dávkami proti tetanu. Základné očkovanie proti dt tromi dávkami sa vykoná len v prípade, ţe nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania z minulosti. Len proti tetanu pri úrazoch, poraneniach a nehojacich sa ranách, na základe posúdenia charakteru poranenia a zhodnotenia údajov o predchádzajúcom očkovaní.

Pertussis a súčasnosť I v súčasnosti ročne ochorie 20-40 mil. ľudí, zomrie 200-300 tisíc, z toho 85% úmrtí je u detí do 2 rokov Ročne nemá 36 mil. detí prístup k rutinnému očkovaniu DTP Očkovanie vo vyspelých štátoch Pokles ochorenia, nie vymiznutie Niekoľko desaťročí stagnácia pertussis Nedošlo k prerušeniu cirkulácie B. pertussis Celobunková vakcína (3000 antigénov) KI u detí s neurologickým ochorením, nevhodná pre dospelých Posledných 15 rokov zmeny v epidemiológii pertussis

Zmeny v epidemiológii pertussis Postinfekčná ani postvakcinačná imunita nie je dlhodobá - po infekcii klesá po 7 rokoch, po očkovaní po 5 rokoch Pertussis nie je detská ochorenie Stúpa vnímavosť adolescentov a dospelej populácie, kde ochorenie nie je často rozpoznané Dramatický nárast morbidity a mortality vo vyspelých krajinách EU, USA, Kanada Dospelí sa stávajú významným prameňom nákazy pre novorodencov a vnímavé deti Chybný názor, že vďaka očkovaniu sa už nevyskytuje

Štádia ochorenia Inkubačný čas 1-3 týţdne, priemer 9-10 dní, u 22% kontaktov v domácnosti aţ 28 dní. Katarálne štádium: trvá 1-2 týţdne, nádcha, pokašliavanie, nie príliš významná teplota, nevoľnosť, únava, kašeľ sa postupne zhoršuje. Baktérie sú v nosohltane, závaţnosť ochorenia je ovplyvnená cielenou ATB terapiou Paroxyzmálne: Je závislé od veku, trvá 1-2 mesiace, kašeľ sa opakuje v záchvatoch i 10 x (hlavne v noci), u dojčiat porucha dýchania, udusenie. Toxíny do KO, ATB terapia neovplyvní priebeh ochorenia. Rekonvalescencia zniţuje sa počet záchvatov, niekedy sa vyvinie podmienený reflex a i pri banálnej infekcii HDC sa znovu objaví dráţdivý kašeľ

Komplikácie ochorenia Menej závaţné opuch tváre, krvácanie z nosa, poranenie uzdičky, zápal stredného ucha Medzi hlavné patria pneumónie (aţ 54% úmrtí ) encefalopatie s kŕčmi a krvácaním do mozgu, opakované zvracanie podvýţiva, sekundárne bakteriálne a vírusové infekcie. Trvalé následky slepota, hluchota, mentálna retardácia Ochorenie sa môže i napriek dostupnej ATB liečbe aj u nás končiť letálne!

Ochorenie u dospelých Priebeh ochorenia je miernejší, často netypický, ako beţná respiračná infekcia (nádcha, subfebrílie, kašeľ trvajúci i 8-12 týţdňov), ochorenie nie je často rozpoznané, sú infekční a šíria infekciu. Na ochorenie sa často nemyslí, pacienti sú liečení na astmu, zlá interpretácia sérologických výsledkov (IgA 11,7, IgG 46,4; IgA 9,54, IgG 16,4) Komplikácie apnoe, pneumónia, zvracanie, inkontinencia moču. Nárast komplikácii hlavne u starších osôb a rizikových osôb (CHOCHP)

Diagnostika Kašel < 14 dní = kultivácia alebo PCR metóda nazofaryngeálny výter, rýchly (4-6 h) transport pri teplote 4ºC v transportnom médiu,tampón kalcium - alginátový alebo dakrónový Kašel < 21 dní = PCR metóda ide o dôkaz NK, nazálny, nazofaryngeálny výter, transport 2 dní pri 4 ºC, vysoká senzitivita a rýchlosť Kašel > 21 dní = sérológia význam u dlhodobého kašľa, protilátky proti anti-pertussis toxín, IgA a IgG je známka akútnej infekcie, nemá význam u osôb očkovaných < 3 roky Nemá význam robiť kontrolné vyšetrenia! 12

Interpretácia sérologického nálezu protilátky IgG/IgA negatívne hraničné pozitívne silno pozitívne Interpretácia nie je podozrenie na infekciu v prípade klinických príznakov vyţiadať priebeţnú kontrolu alebo dif.dg. perzistencia protilátok po infekcii v minulosti protilátky začínajúcej imunitnej odpovede protilátky vzniknuté po očkovaní dôkaz akútnej infekcie alebo teraz prebehnutej protilátky vzniknuté po očkovaní svedčí pre akútnu infekciu pokiaľ posledné očkovanie bolo vykonané pred viac ako 12 mesiacmi

Terapia Dôležitá je včasná terapia vhodnými ATB, ktoré dosahujú účinnú hladinu v sliznici DC a prenikajú do hlienu. Liekom voľby sú makrolidové ATB po dobu aspoň 14 dní, aby došlo k likvidácii patogénu a nehrozil relaps. ATB terapia nasadená neskoro uţ nedokáţe ovplyvniť priebeh ochorenia neovplyvní účinok bakteriálneho toxínu viazaného na bunky epitelu DC, dosiahne len likvidáciu patogénu. Betalaktámové ATB sú neúčinné. Podporná a symptomatická liečba (kortikoidy, sedatíva, odsávanie hlienu, kyslíkový stan a pod.)

chorobnosť/100000 Chorobnosť na pertussis v SR v rokoch 1997-2010 (k 15.10.) Ochorenie sa pravdepodobne vyskytuje častejšie, nie je rozpoznané Chorobnosť v EÚ 0,1-57,1/100000, v ČR 8,5, Švajčiarsku 124, Rusku 140/100000 U nás v roku 2009-288 prípadov, 2010 1095 prípadov 25 20 15 10 5 0 2010 2009 2008 2007 2006 2005 2004 2003 2002 2001 2000 1995 1990 1980 1970 20,2 9,4 1,3 3,7 5,3 0,2 0,8 0,1 0,7 0,9 0,4 0,3 0,4 0,4 1,9

chorobnosť/100000 Chorobnosť na pertussis podľa krajov v SR v roku 2009 a 2010 (k 15.10.) Ochorenia sa vyskytujú len v určitých regiónoch pravdepodobne preto, ţe sa v súčasnosti diagnostike tohto ochorenia nevenuje dostatočná pozornosť vo všetkých regiónoch. Na dg. pertussis je potrebné myslieť v kaţdom veku. V BA kraji 575 prípadov (93,3) viac ako 4,6x vyššia ako celoslovenská 100 93,3 80 60 40 20 0 32,9 24,6 16,9 5,6 2,6 0,8 3,2 2,7 1,3 2,6 0 3,7 1,8 5,9 5,6 BA TT TN NR ZI BB PV KE kraje 2009 2010

absolútny počet Absolútny počet pertussis vo vekových skupinách v SR a BA kraji v roku 2010 (k 15.10.) 300 250 200 SR BA kraj 150 100 50 0 0 1-4 5-9 10-14 15-19 20-24 25-34 35-44 45-54 55-64 65+ 0 1-4 5-9 10-14 15-19 20-24 25-34 35-44 45-54 55-64 65 + 12 19 25 138 354 65 151 111 85 83 52 3 6 5 49 149 42 112 59 50 61 39

Podiel lekárov diagnostikujúcich pertussis v BA kraji k 31.8.2010 Diagnóza pertussis (N=428) 20% 32% 48% DL PL Iní

Podiel lekárov diagnostikujúcich pertussis v BA kraji k 31.8.2010 Diagnóza pertussis (N=84) 21% 13% 8% 15% 43% ORL Pneumológ Aler.-imun. Infektológ Ostatní

Prečo došlo k nárastu ochorení? Zo všetkých kaţdoročne sa narodených detí vo svete nemá viac ako 36 mil. detí prístup k rutinnému očkovaniu (tetanus, diftéria, pertussis), z toho 600 tisíc v Európe Pravdepodobnosť styku s infekciou sa v posledných rokoch zvyšuje vzhľadom k veľkej migrácii osôb (krajiny tretieho sveta) Cirkulácia B. pertussis súčasnými pediatrickými programami vo svete nie je dostatočne zniţovaná Pôvodca ochorenia je dovlečený do našej populácie, stále viac a viac cirkuluje u dospelých a adolescentov riziko pre nedostatočne očkované deti do 1 roka Výrazne chýba vakcinačný program pre dospelých

Koho (ne)chráni postvakcinačná imunita? 3x 1x 0 1-4 5-9 10-14 15-19 20-24 25-34 35-44 45-54 55-64 65+

absolútny počet Zmeny v očkovaní Pri posune incidencie pertussis do vyšších 120 100 vekových skupín zavádzajú mnohé štáty 80 60 booster dávku pre adolescentov (dospelých) 40 Rok 2005 Rakúsko, Luxembursko 20 0 Rok 2006 Fínsko, Taliansko, Francúzsko 0 1-4 5-9 10-14 15-19 20-24 25-34 35-44 45-54 55-64 65+ 2009 Rok 2007 Nemecko, Švédsko vekové skupiny 2010 Rok 2009 ČR U nás sa od 1.7.2010 preočkovanie adolescentov vakcínou s niţším obsahom acelulárneho antigénu (nevyriešená dospelá populácia) U nás registrované vakcíny Boostrix pre 18 ročných a starších, Boostrix Polio pre adolescentov 140

Antigénne zloženie vakcín Boostrix - bezpečná pokračujúca ochrana pred pertussis u dospelých a adolescentov. Doplatok pacienta je 12,75 EUR. Antigénne zloženie INFANRIX BOOSTRIX IMOVAX D.T. tetanový toxoid 40 IU 20 IU 20 IU difterický toxoid 30 IU 2 IU 2 IU pertusový toxoid 25 µg 8 µg 0 fil.hemaglutinín 25 µg 8 µg 0 pertaktín 8 µg 2,5 µg 0 PSPI v SR odporúča očkovanie osôb, ktoré sú v kontakte s neočkovaným dieťaťom rodičia, starí rodičia, zdrav. pracovníci novorodeneckých a detských oddelení, pediatri, pracovníci v jasliach, dojčen.ústavoch a pod. RIEŠENIE: očkovať i dospelú populáciu, vznik kolektívnej imunity efekt nebude rýchly

Pertussis v praxi lekára pre dospelých Zastaviť nárast chorobnosti Preklenutie oslabenia imunity u dospelých a dospievajúcich Minimalizovať riziko pre vnímavé deti Ochorenie sa určite vyskytuje častejšie, nie je rozpoznané Ţeny vo fertilnom veku sú vnímavé na pertussis dieťa nie je chránené materskými protilátkami Rizikom sú i zdravotnícki pracovníci (gynekológovia, sestry, pediatri) Upozorniť budúce matky na dospelých, ktorí majú úzky kontakt s novorodencom (rodičia, starí rodičia, opatrovateľky) očkovanie Prerušiť cirkuláciu v populácii pravidelný booster pre celú populáciu

Záver Tisícročia viedol človek neúspešný boj... K dispozícii mal len svoje... Avšak vďaka unikátnemu objavu vakcín, ktoré... Vírus kiahní už zmizol z ľudských príbytkov... Cirkulácia B. pertussis spôsobila... Bolo by veľkým omylom... Ďalšie ochorenia čakajú...

Ďakujem za pozornosť