Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/212/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710200604 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7710200604.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčka Mgr. Jolany Fuchsovej a sudcov JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Jozefa Vancu v právnej veci žalobcu L. s.r.o., kpt. Z. č. XX, XXX XX F., IČO XX XXX XXX zastúpenému P.. U. B., advokátkou, kpt. Z. č. XX, XXX XX F. proti žalovanému D.. D. A., E. 1, XXX XX F., IČO XX XXX XXX zastúpenému P.. P. L., advokátom, V. č. XX, F., o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7 335,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 9.7.2012 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi, na účet jeho právnej zástupkyne, trovy odvolacieho konania, tvoriace trovy právneho zastúpenia, vo výške 245,27 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Michalovce, ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 9.7.2012 zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 7 195,90 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7 195,90 eur od 1.1.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 2 859,39 eur, ktoré pozostávajú z trov zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 440,00 eur, náhrady znalečného vo výške 183,36 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2 236,03 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca si návrhom doručeným súdu dňa 19.1.2010 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie istiny 7 335,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne 1.1.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom bezdôvodného obohatenia získaného užívaním nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu na svoje podnikateľské aktivity. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za to, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, že žalovaný ich užíval v rozhodnom období bez právneho dôvodu na poľnohospodárske účely, v dôsledku čoho na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný uznal nárok žalobcu na úhradu sumy 35,00 eur za užívanie nehnuteľnosti, parcely p. č. XXXX/X, orná pôda, evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. F. a pokiaľ ide o parcelu p.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. F. výška obvyklého nájomného v danom mieste a čase bola stanovená znaleckým posudkom. Ustanovený znalec na základe zadanej úlohy súdu, určiť cenu obvyklého /tzn. trhového/ nájomného za užívanie pozemku podľa charakteru parcely /druhu pozemku/ ako aj podľa reálneho užívania parcely žalovaným na poľnohospodárske účely vypracoval znalecký posudok tak, že vypočítal cenu nájmu metódou polohovej diferenciácie, zohľadňujúcej druh pozemku, pri ktorej by cena nájmu bola vo výške 0,269 eur za m2 za rok, čo pri výmere pozemku 48 596 m2 by bolo 13 072,32 eur za rok a taktiež porovnávacou metódou, pri ktorej zohľadnil skutočné užívanie parcely na poľnohospodárske účely a cenu stanovil porovnaním s cenou nájmu, ktorá sa v obdobnej lokalite platila za užívanie pozemkov
vedených ako orná pôda a užívaných na poľnohospodárske účely, a pri tomto výpočte by cena nájmu bola 104,10 eur. Súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom zo dňa 18.7.2011 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi spolu sumu 139,10 eur (35 + 104,10 ) s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.1.2009 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku v časti zamietavého výroku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil s použitím porovnávacej metódy pre daný prípad a mal za to, že mala byť použitá metóda polohovej diferenciácie a Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 6.3.2012, č.k. XCob/XXX/XXXX-XXX rozsudok súdu 1. stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby, t.j. v časti o zaplatenie sumy 7 195,90 eur s prísl. a výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a uviedol, že skutočnosť, že žalovaný reálne užíval predmetnú parcelu ako ornú pôdu - poľnohospodársky pozemok pre poľnohospodárske účely nemení charakter pozemku zapísaný v katastri. To znamená, že stále platí údaj zapísaný v registri C katastra nehnuteľnosti, ktorý je záväzným a hodnoverným, keďže nebol preukázaný opak a v danej veci je v registri C ako druh pozemku predmetný pozemok zapísaný ako zastavané plochy a nádvoria. Ak je cena stanovená porovnávacou metódou, tak by sa mali porovnávať spoločné kritéria porovnávaných údajov / 3 ods. 7 vyhl.č. 492/2004 Z.z./, a teda porovnávať ceny nájmu zastavaných pozemkov s rovnakým druhom pozemkov, a nie porovnávať ceny nájmu zastavaných pozemkov s cenami nájmu poľnohospodárskej pôdy. Za pozemok užívaný žalovaným, žalobca platil daň z nehnuteľnosti ako za zastavané plochy a nie ako za ornú pôdu. Údaje v katastri nehnuteľnosti sú verejnými údajmi a tieto boli známe žalobcovi, a teda mal vedomosť, že pozemok, ktorý užíva bez právneho dôvodu je evidovaný ako zastavané plochy a nádvoria a je jeho vecou, že bez súhlasu vlastníka užíval pozemok na poľnohospodársky účel, a toto jeho rozhodnutie nemôže ísť na ujmu vlastníka. Následne súd prvého stupňa vec opätovne prejednal a uviedol, že rozhodol na pojednávaní dňa 9.7.2012 v neprítomnosti účastníkov konania podľa 101 ods. 2 O.s.p., u ktorých doručenie predvolania bolo riadne vykázané, čo aj odôvodnil. Uviedol, že právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 24.4.2012 /č.l. 178/ opätovne poukázal na to, že žalobca nepreukázal o čo sa žalovaný užívaním pôdy žalobcu bezdôvodne obohatil, že žalovaný v období od 19.1.2008 do 31.12.2008 mal na parcelách p.č. XXXX/X a p.č. XXXX/X zasiatu pšenicu, čo môže preukázať aj rozborom nákladov a výnosov podľa plodín, ktorý doložil do spisu /č.l. 180/, že v roku 2008 podľa účtovných dokladov dosiahol žalovaný celkovú stratu 1 074,00 Sk/ha, čo na žalovanú výmeru predstavuje celkovú stratu 5 299,21 Sk, teda žalobca požaduje na žalovanom neprimerane viac, ako žalovaný užívaním sporných parciel v uvedenom období získal. Zotrval na stanovisku, že je nesprávny názor žalobcu, že bezdôvodné obohatenie je to, čo žalovaný na úkor žalobcu mohol získať a nie to, čo v skutočnosti získal. Nie je rozhodujúci evidenčný charakter sporných nehnuteľností, ale ich účel, na ktorý boli žalovaným v žalobnom období užívané a z predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaný sa nijakým spôsobom na užívaní žalobcovej pôdy neobohatil, ale jej užívaním si privodil stratu. Uviedol, že evidenčný stav v katastri nehnuteľností je v rozpore so skutočným právnym stavom, keďže podľa 17 zákona č. 220/2004 Z.z., sa tieto stavy po márnom uplynutí ich päťročného nevyužitia na stavebné účely stávajú opäť ornou pôdou a žalobca sa preto nemôže úspešne domáhať svojho nároku, že sa jedná o stavebný pozemok. V žalovanom období to už stavebný pozemok nebol a bol výlučne využívaný na poľnohospodársku výrobu, teda ako orná pôda. Až postavením voltaickej elektrárne sa začala táto pôda využívať ako zastavaná plocha. Žalobca v podaní zo dňa 10.5.2012 /č.l. 183/ uviedol, že preukázal výšku nájmu potvrdeniami z realitných kancelárií a znalec pri výpočte metódou polohovej diferenciácie určil náhradu za užívanie spornej nehnuteľnosti sumou 13 072,32 eur, čo je podstatne nižšia suma ako si uplatňuje v konaní a nenavrhol potrebu vypracovať nový znalecký posudok, resp. ustanoviť nového znalca. Súd prvého stupňa uviedol, že z rozhodnutia Okresného národného výboru v Michalovciach, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, čj: Pôd. XXXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.3.1979 /č.l. 189/ vyplýva, že sporné nehnuteľnosti, ako poľnohospodárska pôda, boli natrvalo odňaté pre výstavbu Stavebného dvora Q. XXX F. a keďže účastníci, ktorí boli poučení v zmysle 120 ods. 4 O.s.p., ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli, súd ich nevykonal. Zistený skutkový stav súd prvého stupňa posúdil podľa 123, 126 ods.1, 451 ods.1, 2, 458 ods.1 Občianskeho zákonníka, 3 ods. 1, 3, 70 ods.1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení neskorších predpisov, 17 ods. 4, ods. 10 zákona č. 220/2004 Z. z., o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2004, 1, 261
ods.1, 369 ods.1 Obchodného zákonníka a uviedol, že z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., vedených na LV č. XXXX C-KN, parcelné číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 48 596 m2, ktoré žalovaný užíval bez právneho dôvodu, v rozhodnom období od 19.1.2008 do 31.12.2008, čím na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný vrátiť vo forme peňažnej náhrady. S obranou žalovaného spočívajúcou v tom, že prenechal žalobcovi ako odplatu úrodu pšenice, ktorú súd považoval za irelevantnú, sa stotožnil aj odvolací súd a viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí súdu vyššieho stupňa pri posúdení výšky bezdôvodného obohatenia pokiaľ ide o parcelu p.č. XXXX/X, z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania vychádzal z výšky obvyklého nájomného stanoveného v znaleckom posudku znalcom D.. F. V., keďže žalovaný k výške tam stanoveného obvyklého nájomného nič nenamietal, ďalšie dôkazy na preukázanie výšky obvyklého nájmu nenavrhol a žalobca výslovne uviedol, že ďalšie znalecké dokazovanie vo veci nepožaduje a súhlasí s cenou obvyklého nájomného, určenou metódou polohovej diferenciácie. Súd prvého stupňa teda prihliadal na výšku obvyklého nájmu určenú metódou polohovej diferenciácie, kde bol znalcom zohľadnený charakter parcely ako zastavané plochy a nádvoria, teda tak, ako je zapísaná v katastri nehnuteľností, ktorého prípadná nesprávnosť zápisu nebola v konaní preukázaná a takto určená cena nájmu predstavuje sumu 0,269 eur za m2 za rok, pri výmere pozemku 48 596 m2 sumu 13 072,32 eur za rok, za obdobie od 19.1.2008 do 31.12.2008 sumu 12 440,58 eur (0,269/365x348x48 596), ktorá prevyšuje požadovanú sumu žalobcom. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia žalovaného, že na sporných parcelách dosiahol pri výkone svojej podnikateľskej činnosti stratu, ktorú treba taktiež zohľadniť, s týmto argumentom nemožno súhlasiť, pretože žalovaný ako podnikateľ sám znáša svoje podnikateľské riziko, ktoré nie je možné preniesť (zohľadniť) na ďalšie subjekty. To, že sporná parcela p.č. XXXX/X je zapísaná v katastri nehnuteľností ako zastavaná plocha a nádvorie, správne vyplýva aj z rozhodnutia Okresného národného výboru v F., odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, čj: Pôd. XXXX/ XX, ktorým bola natrvalo odňatá pre výstavbu, na jeho základe bol zapísaný aj jej charakter v katastri nehnuteľností a toto rozhodnutie nebolo doposiaľ zrušené a na zapísaný stav nemožno aplikovať ani 17 ods. 10 zákona č. 220/2004 Z. z., pretože predmetný zákon nadobudol účinnosť 1.5.2004 a tam uvedená podmienka piatich rokov, podľa ktorého by rozhodnutie malo stratiť platnosť (ak by nebola pôda použitá na zámer uvedený v rozhodnutí o odňatí) by nastala najskôr k 1.5.2009, čo sa netýka sporného žalovaného obdobia, pretože žaloba smeruje na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2008. Na základe uvedeného zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 7 195,90 eur ako aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy, ktorú výšku aj odôvodnil. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa 142 ods. 1 O.s.p., zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2 236,03 eur, trov zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 440,00 eur, trov znalečného vo výške 183,36 eur, spolu 2 859,39 eur, ktorú výšku aj odôvodnil. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, cestou svojho právneho zástupcu. Uviedol, že sporné parcely žalovaný užíval od roku 2005, kedy spoločnosť T. odpredala hospodársky dvor a žalovanému prenechala do užívania aj časť poľnohospodárskej pôdy, ktorú dovtedy užívala, a v rámci nej aj pozemky, za ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje zaplatenie žalovanej sumy a žalovanému odovzdal len nájomné zmluvy uzavreté so známymi vlastníkmi a nie na celú užívanú výmeru. Až na základe ním zakúpeného počítačového programu v roku 2007 zistil, na ktoré pozemky v jeho užívaní sú uzavreté nájomné zmluvy a na ktoré nie sú, pričom dovtedy nemal žiadnu vedomosť o tom, že užíva pozemky, ktoré sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria. Až v roku 2007 zistil, že parcela č.xxxx/x bola v roku 1978 vyňatá z pôdneho fondu pre účely výstavby Stavebného dvora Q. XXX F., ktorá stavba však vôbec nebola realizovaná, nebola oplotená a neboli k nej zriadené inžinierske siete, ale využívala sa na poľnohospodársku rastlinnú výrobu, a tak tomu bolo aj v roku 2008. Pokiaľ ide o výzvu z 11.12.2008, na ktorú sa žalobca odvoláva, túto urobila spoločnosť U. s.r.o. a nie žalobca a žalovaný v reakcii na ňu jej zaslal návrh nájomnej zmluvy, avšak spoločnosť požadovala neprimerané nájomné, s ktorým nesúhlasil a oznámil to aj žalobcovi s tým, že je ochotný zaplatiť obvyklé nájomné. Citoval ustanovenia 451 ods.1, 452 ods.2 a 458 ods.1 Občianskeho zákonnníka uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu a uviedol, že je potrebné si položiť otázku, o akú sumu sa žalovaný užívaním sporných parciel obohatil. Keďže parcely preukázateľne užíval ako ornú pôdu, tak sa obohatil iba o nájomné za ornú pôdu v obvyklej výške. Vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu, z ktorého následne vychádzal aj súd prvého stupňa vyplýva, že v prípade žalovaného bezdôvodné
obohatenie predstavuje sumu, o ktorú sa žalovaný neobohatil, ale o ktorú sa mohol obohatiť. Žalovaný uviedol, že žalobca časť parcely XXXX/X vedenej na LV XXXX odpredal a jej súčasná výmera je 2 387 m2 a podľa jeho vedomostí, túto parcelu v súčasnosti využíva žalobca ako ornú pôdu a zistil, že na poľnohospodárskej platobnej agentúre ju verifikoval ako ornú pôdu a berie na ňu dotácie a teda či tak robí oprávnene. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať ho na zaplatenie iba sumy 139,10 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2009 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania. V ďalšom podaní zo dňa 17.9.2012 žalovaný uviedol, že viacerí právnici mu povedali, že právny názor odvolacieho súdu je v rozpore so zákonom a že až teraz sa dozvedel že konateľ žalobcu JUDr. U. L. má nadštandardné vzťahy s obchodným úsekom Krajského súdu v Košiciach a keďže má pochybnosť o nezaujatosti sudcov uvedeného súdu, namietal ich zaujatosť a žiadal, aby bola vec pridelená inému krajskému súdu. Žalobca, cestou svojej právnej zástupkyne, v podaní zo dňa 10.10.2012 k odvolaniu žalovaného uviedol, že v ňom neuviedol žiadne nové skutočnosti, že názor žalovaného je odlišný od ustálenej judikatúry a nemá oporu v platnej legislatíve a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a žalovaného zaviazať na úhradu trov odvolacieho konania v sume 245,27 eur. Najvyšší súd SR uznesením č.k. XNdob XX/XXXX-XXX zo dňa 11.6.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.7.2013 rozhodol, že sudcovia Krajského súdu v Košiciach, ktorých uviedol menovite, nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. XCob/XXX/XXXX. Odvolací súd uvádza, že predmetný spis bol dňa 24.10.2012 postúpený odvolaciemu súdu a vec bola na rozhodnutie pridelená do senátu 3Cob. Keďže členovia uvedeného senátu neboli uznesením NS SR vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 9.7.2012 prejednal senát 3Cob. Odvolací súd podľa 212 ods.1, 3 O.s.p. prejednal odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa, vrátane posúdenia konania, ktoré vyhláseniu rozsudku predchádzalo, a to podľa 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd sa podľa 219 ods.2 O.s.p. s odvolaním sa na ustanovenia citované v napadnutom rozsudku, v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením nároku žalobcu a obrany žalovaného uvedeným v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné: Vychádzajúc z rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 9.7.2012 a podaní účastníkov konania, odvolací súd konštatuje, že nedošlo k zmene skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku v čase užívania nehnuteľnosti žalovaným, za ktoré žalobca požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. v období od 19.1.2008 do 31.12.2008, a teda že žalovaný, ako podnikateľ, bez právneho dôvodu užíval na poľnohospodárske účely parcelu č.xxxx/x - zastavané plochy a nádvoria o výmere 48 596 m2 vedenú na LV č. XXXX. Súčasný stav užívania pozemku je bez právneho významu k posudzovanej veci, a preto nebol odvolacím súdom posudzovaný.
Tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, že uvedenú parcelu na rovnaký účel užíval od roku 2005 a až v roku 2007 zistil, že sa jedná o stavebnú parcelu a jej vlastníkom je žalobca, nemá vplyv na zistenú skutočnosť užívania parcely žalovaným bez právneho dôvodu. Uvedené tvrdenie naviac preukazuje, že v období od 19.1.2008 do 31.12.2008, kedy žalovaný parcelu taktiež užíval, už mal vedomosť, že jej vlastníkom je žalobca a že v katastri nehnuteľnosti je vedená ako zastavané plochy a nádvoria, a teda v uvedenom období sa už ani nemôže dovolávať nevedomosti o vlastníctve parcely a jej zápise v registri C katastra nehnuteľnosti. Okrem toho pre povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je bez právneho významu či ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, bol alebo nebol v dobrej viere. Pokiaľ ide o druh parcely, ako uviedol odvolací súd v uznesení zo dňa 6.3.2012, čo napadnutým rozsudkom ani nebolo spochybnené, z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že za predmetný pozemok žalobca platil daň z nehnuteľnosti ako za zastavané plochy a nie ako za ornú pôdu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nemá dôvod meniť svoj právny záver uvedený v uznesení zo dňa 6.3.2012, ktorým zrušil pôvodný rozsudok zo dňa 18.7.2011, a tiež v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa, že podľa tam citovaných ustanovení, údaje v katastri nehnuteľnosti sú verejnými údajmi a tieto boli známe žalovanému, a teda mal vedomosť, že pozemok, ktorý užíva bez právneho dôvodu je evidovaný ako zastavané plochy a nádvoria a je jeho vecou, že bez súhlasu vlastníka užíval pozemok na poľnohospodársky účel, a toto jeho rozhodnutie nemôže ísť na ujmu vlastníka. Z uvedeného vyplýva, že bezdôvodné obohatenie žalovaného tvorí cena nájmu za pozemok, ako zastavané plochy, ako je evidovaný v katastri nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia podľa 458 ods.1 Občianskeho zákonníka, majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle tvoria aj prostriedky, ktoré síce žalovaný nevynaložil, ale ktoré by musel vynaložiť za užívanie zastavanej parcely v prípade, že by mu právo na jej užívanie vyplývalo z právne relevantného titulu, ktorým v danom prípade by bola nájomná zmluva na užívanie zastavenej parcely, keďže takto je parcela evidovaná v katastri nehnuteľnosti, a teda aj cena nájmu by bola ako za užívanie zastavanej parcely a nie ako za užívanie ornej pôdy, na ktorý účel žalovaný parcelu užíval. Žalovaný v konaní nepreukázal ani netvrdil, že by predmetnú parcelu užíval na základe zmluvy o nájme, aj keď neplatnej, o užívaní predmetnej parcely ako ornej pôdy na poľnohospodárske účely. Tvrdenie žalovaného o strate pri užívaní predmetnej parcely, je bez právneho významu k posúdeniu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania parcely bez právneho dôvodu a odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej námietky súdom prvého stupňa, ako nedôvodnej. Súd prvého stupňa preto v súlade so zákonnou úpravou zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného za užívanie parcely ako zastavanej plochy, pričom žalobcom uplatnená suma je nižšia ako znalcom vypočítaná výška nájomného určená metódou polohovej diferenciácie. Výšku nájomného vypočítaného uvedenou metódou žalovaný nenapadol a nenapadol ani výšku úroku z omeškania, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný súdom prvého stupňa, preto odvolací súd uvedené neposudzoval. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žiadosť o vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 11.12.2008 urobila spoločnosť U. s.r.o., odvolací súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I odd. Sro vložka číslo XXXXX/V zo dňa 26.5.2010 /č.l. 55/ zistil, že uvedená spoločnosť bola dňa 23.12.2008 vymazaná z obchodného registra na základe jej zrušenia bez likvidácie zlúčením v súlade s rozhodnutím jediného spoločníka, ktorý vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia a zmluvy o zlúčení zo dňa 24.11.2008 a že nástupnícka spoločnosť L. s.r.o., IČO: XX XXX XXX preberá zlúčením všetok majetok, práva a záväzky zrušenej spoločnosti podľa ust. 69 Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že žalobca je právnym nástupcom uvedenej spoločnosti a vyššie uvedený titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti je aj zapísaný v katastri nehnuteľnosti.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa 219 ods.1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonnou úpravou. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, preto podľa 224 ods.1 v spojení s 142 ods.1 a 149 ods.1 O.s.p. je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, ktoré si právna zástupkyňa žalobcu uplatnila za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 10.10.2012 k odvolaniu vo výške 237,34 eur a rež. paušál 7,63 eur. Keďže takto vyčíslené trovy zodpovedajú právnej úprave, odvolací súd na ich náhradu zaviazal žalovaného, na účet právnej zástupkyne žalobcu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.