Počítačové siete
Počítačová sieť Počítačová sieť je súhrnné označenie počítačov, pomocou ktorých je realizované prepojenie a výmena dát medzi počítačmi. Umožňuje používateľom komunikáciu podľa zadaných pravidiel. Najčastejším dôvodom pripojenia k sieti je zdieľanie informácií a technických zariadení.
História počítačových sietí Počítačová sieť vznikla hlavne z dôvodu prenosu informácií na veľké vzdialenosti. Pôvodne bola vyvinutá len pre vojenské účely, ale ako čas postupoval dostala sa postupne až do dnešnej podoby. Problémom bolo, že každá sieť používala svoje vlastné komunikačné pravidlá (protokoly) nebolo ich možné navzájom spájať. V roku 1982 sa vytvoril protokol TCP/IP, ktorí takmer v nezmenenej podobe používane dodnes. Ďalší dodnes používaný a veľmi dôležitý protokol (model siete) je ISO/OSI, ktorí vyvinula organizácia ISO.
Význam počítačových sietí Zdieľanie údajov - vďaka tomu, že dátové súbory sú uložené na serveroch siete a pripojení používatelia majú k nim prístup, môže potrebné dátové súbory spracovávať viac používateľov siete súčasne. Zdieľanie prostriedkov - umožňuje pracovným staniciam spoločne používať prostriedky siete, ktoré ponúkajú servery siete. Najčastejšie ide o zdieľanie diskov, keď lokálne disky pracovných staníc nemajú kapacitu a zdieľanie tlačiarní. Zvýšenie spoľahlivosti systému - v súvislosti so zdieľaním prostriedkov je možné v prípade poruchy zdieľaného prostriedku nahradiť tento prostriedok iným (tlačiareň...) a systém môže pracovať ďalej.
Základné časti sietí Hardware - zahrňuje všetky technické prostriedky siete. Patria sem aj prostriedky, ktorými je realizované vlastné prepojenie siete. Samotné počítače (servery a pracovné stanice...) Smerovače (router) Prepínače (switch) Koncentrátory a rozbočovače (hub) Sieťové mosty (bridge) Meniče rozhraní (mediakonvertory) Bezpečnostné zábrany (firewall) Opakovače (repeater) Modulátory/demodulátory (modem) Vysielače/prijímače (transceiver) Káble (metalické, optické...) Software - programové vybavenie, ktoré v spolupráci s hardware-om siete zabezpečuje funkcie siete. U niektorých operačných systémov sú tieto funkcie už jeho súčasťou (Windows, Linux,...).
Delenie sietí 1. Podľa veľkosti a. Siete PAN (Personal Area Network) - veľmi malá osobná sieť. Spolupracujúce zariadenia obvykle slúžia len jednej osobe (typicky prepojenie mobilu a počítača, PDA, notebooku...). Rozloha: rádovo metre. Na prepojenie sa obvykle používajú bezdrôtové technológie (WiFi, IrDA, BlueTooth). b. Siete LAN (Local Area Network) - lokálna počítačová sieť. Spájajú uzly (počítače) v rámci malého územia, resp. v rámci jednej budovy. Rozloha: rádovo do sto metrov. Prenosové rýchlosti dosahujú rádovo desiatky až stovky Mbit/s. c. Siete MAN (Metropolitan area network) - metropolitná sieť. Sieť tohoto typu prepája lokálne siete v mestskej zástavbe - obvykle je obmedzená na jedno mesto. Rozloha: rádovo desiatky kilometrov. Metropolitné siete umožňujú rozšírenie pôsobnosti LAN ich predĺžením, zvýšením počtu uzlov, zvýšením prenosovej rýchlosti. Rýchlosť v MAN býva vysoká, ale charakterom sa radí k sietiam LAN.
Delenie sietí 1. Podľa veľkosti d. Siete WAN (Wide area network) - rozsiahla sieť. Spája rôzne LAN a MAN siete v pôsobnosti krajín, kontinentov ale i sveta. Rozľahlé siete umožňujú komunikáciu na veľké vzdialenosti. Prenosové rýchlosti sa veľmi líšia podľa typu siete. Začínajú na desiatkach kbit, ale dosahujú aj rádovo Gbit/s. Klasickým príkladom takejto siete je internet.
Delenie sietí 2. Podľa funkčného vzťahu a. Client Server - Server poskytuje služby staniciam klientom (workstation). Serverov môže byť viacero typov - podľa typu poskytovaných služieb - súborový server, tlačový server, poštový server, www server, ftp server... Nemusí platiť vzťah, že jeden server je jeden počítač. Na jednom fyzickom počítači môže existovať viacero serverov. b. Peer-to-peer - Termín pochádza z angličtiny a znamená rovný k rovnému, označuje sa tiež ako p2p sieť. Každá stanica v sieti môže vyčleniť nejaký svoj prostriedok (diskový priestor, tlačiareň, mechaniku...) na zdieľanie. Iná stanica môže tieto prostriedky využívať. Tento typ siete obvykle nemá centrálnu správu, každý uzol sa spravuje sám. Zdieľanie prostriedkov je možné aj cez internet.
Delenie sietí 3. Podľa topológie a. Zbernicová - Spojenie sprostredkováva jediné prenosové médium (zbernica), ku ktorému sú pripojené všetky uzly siete (koncové počítače). Výhody Jednoduchá realizácia a ľahké rozšírenie už existujúcej siete. Nevyžaduje veľké množstvo káblov, ako napr. hviezdicová sieť. Je vhodná pre malé alebo dočasné siete, ktoré nevyžadujú veľkú rýchlosť prenosu. Nízka zriaďovacia cena Nevýhody Komplikované odstraňovanie chýb, problematické lokalizovanie poruchy vedenia. Obmedzená dĺžka káblu a počtu staníc. Ak nastane nejaký problém s káblom, prestane fungovať celá sieť. Malá prenosová rýchlosť.
Delenie sietí 3. Podľa topológie b. Kruhová (prstencová) - Jeden uzol je pripojený k ďalším dvom uzlom tak, že vytvoria kruh (prstenec). Výhody Prenos dát je relatívne jednoduchý, pretože pakety sa posielajú jedným smerom. Pridanie ďalšieho uzlu má iba malý dopad na šírku pásma. Nevznikajú kolízie. Náklady sú menšie ako pri hviezdicovej topológii. Nevýhody Dáta musia prejsť cez každý počítač medzi odosielateľom a príjemcom, čo zväčšuje dobu trvania prenosu. Ak sa pokazí jeden uzol, pokazí sa s ním aj celá sieť a dáta nemôžu byť správne prenášané. Je ťažké nájsť a odstrániť chybu. Pretože sú všetky stanice navzájom prepojené, musí sa kvôli pridaniu nového uzlu dočasne vypnúť celá sieť.
Delenie sietí 3. Podľa topológie c. Hviezdicovitá (star) - Jeden z najbežnejších typov topológií siete. Vo svojej najjednoduchšej forme pozostáva z jedného centrálneho uzla, ktorý môže byť tvorený prepínačom (switch), rozbočovačom - koncentrátorom (HUB), smerovačom (router) alebo počítačom, ktorý sa správa ako niektoré z týchto zariadení. Výhody Dobré prenosové parametre (rýchlosť, útlm, odolnosť voči zahlteniu...) Jednoduché zriadenie Necentralizovaná porucha má len nepatrný vplyv na sieť (v kruhovej topológii by bola vyradená celá sieť) Jednoduchá detekcia poruchy Medzi každými dvoma uzlami siete existuje len jedna cesta Dátové pakety sú prenášané rýchlo, pretože neputujú nepotrebnými uzlami (ak centrálny uzol nie je prepínač) Nevýhody Vyššie zriaďovacie náklady (každý počítač musí mať kábel až k centrálnemu uzlu) Potrebný dodatočný hardvér (centrálny uzol) Porucha hostiteľského počítača, alebo centrálneho uzla bude mať vplyv na celú sieť
Delenie sietí 4. Podľa dátového prenosu a. Káblový (drôtový) prenos dát (wired) b. Bezkáblový (bezdrôtový) prenos dát (wireless) Krátkeho dosahu (Bluetooth) Stredného dosahu (IEEE 802.11) Ďalekého dosahu (satelit, GPRS, EDGE)
Technológia Bluetooth Bluetooth je bezdrôtová komunikačná technológia pracujúca v pásme 2,4 GHz (rovnakom ako u Wi-Fi). Slúži na nadviazanie spojenia medzi dvoma zariadeniami, napríklad mobilným telefónom a osobným počítačom alebo headsetom. Definícia štandardom 802.15.1. Verzie bluetooth: v1.0 dátová priepustnosť max. 720 kbit/s, dosah do 10 m v1.2 najviac využívaná, dosah až na 100 m v2.1 + EDR (Enhanced Data Rate) nominálna rýchlosť 3 Mbit/s v3.0 + HS (High Speed) teoretická rýchlosť až do 24 Mbit/s
Technológia Wi-Fi Bezdrôtové siete majú v štandardoch nadefinované dva základné druhy sietí, od ktorých sa potom odvodzuje topológia. a. Siete Ad-hoc pracujú na princípe peer-to-peer, t.j. na príncípe priamej komunikácie zariadení medzi sebou. Výhoda: Nie je nutné žiadne centrum siete prístupový bod. Nevýhoda: Všetky počítače musia byť vo vzájomnom dosahu malé siete.
Technológia Wi-Fi b. Siete Infrastructure - Je to wi-fi sieť založená na prístupovom bode - Access Point (AP). V každej takejto sieti musí byť aspoň jeden prístupový bod a zariadenia spolu komunikujú cez AP. Klienti nemusia byť vo vzájomnom dosahu, stačí byť v dosahu jedného AP. Je možné používať smerové antény s veľkým ziskom veľký dosah siete.
Technológia Wi-Fi Štandardy Wi-Fi 802.11a WLAN v pásme 5 GHz s rýchlosťou 54 Mbps 802.11b pásmo 2,4 GHz s rýchlosťou 11 Mbit/s (fyzická vrstva) 802.11g pásmo 2,4 GHz (kompatibilita s b), rýchlosť 54 Mbit/s 802.11i zlepšenie bezpečnosti v 802.11 (autentifikačný a šifrovací algoritmus) 802.11k doplnok, zefektívnenie využitia prenosového média na základe merania kvality kanálov, šumu, zahltenia a vzájomného rušenia. 802.11p prvá podpora pre pripojenie rádiových staníc v automobiloch k pevným bezdrôtovým AP. 802.11n maximálna teoretická rýchlosť 600 Mbit/s
Metódy ochrany Wi-Fi sietí SSID vysielanie (Service Set ID) WEP šifrovanie statickým 64-bitovým kľúčom (nezašifrovaným) WEP2 vylepšenie a odstránenie chýb WEP (128-bitový kľúč) WPA WiFi Protected Areas, využíva dynamicky sa meniaci 128-bitový kľúč WPA2 používa silné šifrovanie AES (Advanced Encryption Standard)
IP adresa Adresa IP alebo IP adresa je logický číselný identifikátor daného uzla (najčastejšie počítača) v sieti, ktorý komunikuje s inými uzlami prostredníctvom protokolu IP (napríklad Internet). Adresa IP je buď priamo priradená nejakému sieťovému rozhraniu, alebo je prideľovaná dynamicky pomocou DHCP (Dynamic Host Control Protocol) servera. IPv4-32-bitové číslo, takže teoreticky existuje 4 294 967 296 (viac než 4 miliardy) možných adries. Je nepraktické a nepohodlné pracovať s takto zapísaným číslom, preto sa 32 bitov adresy IP delí na štyri 8-bitové čísla (číslo v rozsahu 0-255), ktoré sa zapisujú v desiatkovej sústave oddelené bodkou, napríklad 207.142.131.205.
IP adresa IPv6 - verzia 6 Internet protokolu (IP); pôvodne sa volal IP Next Generation (IPng). IPv6 podporuje až približne 3.4 10 38 (340 sextiliónov) adries. To je približne 4.3 10 20 (430 triliónov) adries na štvorcový palec (6.7 10 17 (670 biliárd) adries/mm²) Zemského povrchu. Očakáva sa, že IPv4 bude podporované aspoň do roku 2025, aby bol ponechaný čas na opravu systémových nedostatkov IPv6. 128-bitová IPv6 adresa sa zvyčajne zapisuje ako osem skupín po štyroch hexadecimálnych čísliciach. Napríklad: 2001:0db8:85a3:08d3:1319:8a2e:0370:7334