Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/192/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212203470 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6212203470.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Plzeňské městské dopravní podniky, a.s., Denisovo nábř. 920/12, 303 23 Plzeň, Česká republika, zast. Mgr. Martin Zikmund, advokát, AK so sídlom v Plzni, Šafaříkovy sady 5, 301 00 Plzeň, proti povinnému: P. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P.O. O V. A., t.č. na neznámo mieste zast. opatrovníkom L. P., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Veľký Krtíš, o vymoženie 1012,- Kč istiny s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamil Líška, so sídlom Exekútorského úradu Ul. 29. augusta 2, 811 07 Bratislava, pod sp. zn. EX 2205/2012, na odvolanie oprávneného proti rozhodnutiu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 2Er/272/2012-16 zo dňa 5.6.2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj exekučný súd) zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Plzeň - mesto zo dňa 23.4.2010, č. k. 19 C 395 / 2009-32 s poukazom na ustanovenie 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), pretože návrh na vykonanie takéhoto rozhodnutia je v rozpore so zákonom z dôvodu, že predložené cudzie rozhodnutie nebolo na území Slovenskej republiky vyhlásené za vykonateľné a túto jeho vadu nie je možné v prebiehajúcom exekučnom konaní odstrániť. Poukázal na čl. 38 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v zmysle ktorého rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka. Uviedol, že nostrifikačné konanie musí z časového aj logického hľadiska predchádzať podaniu návrh na exekúciu. Ak exekútor dostane návrh na vykonanie exekúcie vo veci rozhodnutia z iného členského štátu a ak ide o rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 44/2001, nemôže vo veci konať, kým mu navrhovateľ nepredloží právoplatné rozhodnutie slovenského súdu o tom, že sa cudzie rozhodnutie vyhlasuje za vykonateľné. Za ďalšiu vadu návrhu považoval to, že k návrhu nebolo priložené osvedčenie podľa čl. 54 a 58 citovaného nariadenia a osoba právneho zástupcu oprávneného nie je oprávnená poskytovať právne služby na území Slovenskej republiky. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu exekučného súdu odvolanie oprávnený. Navrhoval napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že exekučný súd postupoval nesprávne, pretože mal oprávneného vyzvať na doloženie osvedčenia podľa čl. 54 a 58, poprípade mohol od toho upustiť v súlade s čl. 55 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001. Namiesto uvedeného postupu exekučný súd návrh súdneho exekútora na udelenie poverenia rovno zamietol, a teda napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je zjavne predčasné. Nestotožnil sa s názorom exekučného súdu, ktorý uviedol, že Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 vyžaduje podľa čl. 38 ako podmienku uskutočnenia vykonávacieho konania vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, pričom toto konanie musí predchádzať podaniu návrhu na exekúciu, pretože v citovanom čl. 38
nariadenia sa súdom vyžadované podmienky nenachádzajú. Naopak poukázal na čl. 47 tohto nariadenia z ktorého vyplýva, že oprávnený nie je nijako obmedzovaný v podaní návrhu na vykonanie exekúcie i napriek tomu, že by malo byť rozhodnutie uznané v súlade s týmto nariadením. Oprávnenému toto nariadenie neukladá ako podmienku podania návrhu na nariadenie exekúcie, mať už predom doručené právoplatné rozhodnutie o vyhlásení vykonateľnosti. Tento záver podporuje aj text čl. 42 ods. 2 nariadenia. Tvrdil, že oprávnený postupoval v súlade s platnou právnou úpravou. Oprávnený môže i po podaní návrhu na vykonanie exekúcie podať návrh na vyhlásenie exekučného titulu za vykonateľný v Slovenskej republike. V takom prípade by exekučný súd mal potom počkať rozhodnutie, ktorým bude určené, že exekučný titul oprávneného je vykonateľný v Slovenskej republike. Tvrdil, že je oprávnený poskytovať právne služby na území Slovenskej republiky ako tzv. hosťujúci euroadvokát s odkazom na 30 ods. b/ a 31 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Hosťujúci euroadvokát nemusí byť zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Vyplýva to z čl. 4 Smernice 77/249/EHS, v zmysle ktorého advokáti môžu vykonávať právne služby za podmienok stanovených pre advokátov usadených v inom štáte, pričom nemusia mať v tomto štáte sídlo a ani nemusia byť zapísaní u stavovskej organizácii v dotyčnom štáte. Súd má povinnosť interpretovať príslušné ustanovenia zákona o advokácii komunitárne konformným spôsobom, t.j. spôsobom zlučiteľným so smernicou, tak ako to vyložil aj Európsky súdny dvor vo veci 17/83 von Colson & Kamman. V závere odvolania oprávnený v súlade s čl. 38 ods. 1, čl. 40 ods. 3 a čl. 53 ods. 1, ods. 2 nariadenia Rady ES č. 44/2001 navrhol, aby bol rozsudok Okresného súdu Plzeň - mesto zo dňa 23.4.2010 č.j. 19 C 398/2009 vyhlásený vykonateľným v Slovenskej republike. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili. Rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca okresného súdu vec predložil odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil v celom rozsahu vyhovieť ( 374 ods. 4 O.s.p.). Uviedol, že právny zástupca odstránil nedostatok ohľadom právneho zastúpenia, avšak s ohľadom na to, že exekučným titulom je rozsudok českého súdu, podaniu návrhu na vykonanie exekúcie malo predchádzať nostrifikačné konanie. Takéto konanie nemohlo byť odstránené v exekučnom konaní. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa 212 ods. 1 O.s.p., postupom podľa 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie podľa 221 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť, nakoľko bolo podané dôvodne v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom. Súdny exekútor JUDr. Kamil Líška požiadal Okresný súd Veľký Krtíš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, rozsudku súdu Českej republiky - Rozsudok Okresného súdu Plzeň - mesto, č. k. 19 C 398 / 2009-32 zo dňa 23.4.2010 (ďalej v texte aj cudzí rozsudok). Predpokladom na vykonanie cudzieho exekučného titulu je jeho uznanie. Uznaním cudzieho rozhodnutia rozumieme priznanie právnych účinkov tohto rozhodnutia na území SR. Priznanie účinkov cudziemu rozhodnutiu, ktoré obsahuje vykonateľnú povinnosť, má dve štádiá. Prvým je nostrifikačné štádium, t.j. rozhodnutie o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné (tzv. exekvatúr). Druhým štádiom je vlastný výkon takéhoto nostrifikovaného rozhodnutia. Nostrifikačné konanie sa riadi normami medzinárodného práva súkromného, ktoré sa nachádzajú v právnych normách Európskeho spoločenstva, respektíve Európskej únie, v medzinárodných zmluvách a v zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, pričom tento zákon pôsobí popri nich s tým, že majú v rozsahu svojho uplatnenia prednosť pred zákonom. Na území Slovenskej republiky sa od okamihu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie dňom 01.05.2004 uplatňujú nariadenia Európskeho spoločenstva (od 01.12.2009 existuje už len jednotná
Európska únia a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva sa premenováva na Zmluvu o fungovaní Európskej únie), ktoré upravujú právomoc súdov členských štátov v cezhraničných veciach. Jedná sa o Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel 1), ktoré nadobudlo účinnosť 01.03.2002. Ďalšími nariadeniami je Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv (Brusel 2) a Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 sa uplatňuje na občianske a obchodné veci, s výnimkou statusových vecí, majetkových práv z manželského zväzku a dedenia, konkurzu a vyrovnania, sociálneho zabezpečenia a rozhodcovského konania. Nevzťahuje sa na daňové colné a správne veci. Pre Slovenskú republiku sa stalo záväzným od jej vstupu do Európskej únie (01.05.2004). V rozsahu svojej úpravy nariadenie nahrádza dvojstranné a viacstranné dohovory, ktorými sú členské štáty viazané (čl. 69 nariadenia). Predmetné nariadenie nahradilo aj Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, podpísanú v Prahe 29.10.1992 (v zbierke zákonov uverejnená pod č. 193/1993 Z.z.). Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 bolo zmenené a doplnené - Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky, Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Úradný vestník č. L 236, str. 33, zo dňa 23.09.2003). Exekučný súd správne pristúpil k aplikácii nariadenia Európskeho spoločenstva (Európskej únie) č. 44/2001 Brusel 1, po zvážení, či vec ktorá je predmetom súdneho konania spadá do predmetu úpravy tohto konkrétneho nariadenia, po zohľadnení dátumu začatia uplatňovania nariadenia v konkrétnej veci a po preukázaní naplnenia personálno-teritoriálnych kritérií aplikácie nariadenia. Správne vyhodnotil aj vzťah nariadenia k dvojstrannej zmluve medzi Českou a Slovenskou republikou, ktorá bola nahradená predmetným nariadením. Odvolací súd však dospel k záveru, že exekučný súd pri uplatňovaní a aplikácii Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 nepostupoval v súlade s cieľmi tohto nariadenia a relevantné články ohľadom vykonateľnosti cudzích rozhodnutí vyložil a aplikoval nesprávne. Nariadenie pojmovo rozlišuje medzi uznaním (oddiel 1 kapitoly III) a vyhlásením rozhodnutia za vykonateľné (oddiel 2 kapitoly III). Pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia stráca praktický význam toto rozlišovanie, pretože v zmysle čl. 33 ods. 1 nariadenia, rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania a súd výkonu pri rozhodovaní o vyhlásení vykonateľnosti rozhodnutia podľa čl. 41 neskúma podmienky podľa čl. 34 a 35, t.j. neskúma existenciu dôvodov pre neuznanie. Podľa čl. 38 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka. Podľa čl. 39 ods. 1, 2 cit. nariadenia, návrh sa podáva súdu alebo príslušnému orgánu uvedenému v zozname v prílohe II (1). Miestna príslušnosť sa určí podľa bydliska účastníka, proti ktorému sa rozsudok má vykonať, alebo podľa miesta výkonu (2). Podľa čl. 41 cit. nariadenia, rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa čl. 53 bez skúmania podľa čl. 34 a 35. Podľa čl. 42 ods. 1 a 2 cit. nariadenia, rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa bez odkladu oznámi navrhovateľovi spôsobom upraveným právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa žiada
o výkon (1). Vyhlásenie vykonateľnosti sa doručí účastníkovi, proti ktorému sa výkon žiada, spolu s rozsudkom, ak mu už nebol doručený (2). Podľa čl. 43 ods. 1 cit. nariadenia, proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov. Podľa čl. 53 ods. 1, 2 cit. nariadenia, účastník, ktorý žiada o uznanie alebo vydanie vyhlásenia vykonateľnosti predloží vyhotovenie rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti (1). Účastník, ktorý žiada o vyhlásenie vykonateľnosti tiež predloží osvedčenie, podľa čl. 54 bez vplyvu na čl. 55 (2). Podľa čl. 54 cit. nariadenia súd alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol vydaný rozsudok, vydá na žiadosť zainteresovaného účastníka osvedčenie, podľa vzoru v prílohe V. tohto nariadenia. Podľa čl. 55 ods. 1 cit. nariadenia, ak sa nepredloží osvedčenie podľa čl. 54, súd alebo príslušný orgán môže určiť lehotu na jeho predloženie alebo prijať rovnocennú listinu, alebo upustiť od jej predloženia, ak považuje predložené údaje za postačujúce. Na rozdiel od uznávania vykonateľnosti cudzích exekučných titulov podľa právneho režimu v zmysle zákona č. 97/1963 Zb. (tzv. klasické - formálne uznanie vykonateľnosti) v spojení s exekučným poriadkom, pri postupe podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 sa cudzí exekučný titul uzná automaticky a vyhlási sa za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa čl. 53 (predloženie titulu a osvedčenia o vykonateľnosti, vydaného súdom pôvodu). Postup podľa 68a - 68h zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom predpokladá, že slovenský súd na návrh oprávneného alebo povinného z cudzieho rozhodnutia rozhodne o uznaní takýchto rozhodnutí vždy osobitným výrokom v konaní. Tomuto korešponduje 44 ods. 5 Exekučného poriadku. Bod 17 preambuly Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zakotvuje, že na základe zásady vzájomnej dôvery vo výkon súdnictva v spoločenstve, musí byť konanie smerujúce k výkonu rozsudku vydaného v jednom členskom štáte na území iného členského štátu účinné a rýchle. Sledujúce tento cieľ by sa vyhlásenie rozsudku za vykonateľný malo vydať takmer automaticky po výlučne formálnej kontrole predložených dokladov bez možnosti, aby súd z úradnej povinnosti skúmal akýkoľvek z dôvodov nevykonateľnosti uvedených v tomto nariadení. Bod 18 preambuly cit. nariadenia zakotvuje, že dodržiavanie práv obhajoby vyžaduje, aby žalovaný mal možnosť odvolať sa v kontradiktórnom konaní proti vyhláseniu rozsudku za vykonateľný, ak sa domnieva, že je daný niektorý z dôvodov nevykonateľnosti. Žalobca by tiež mal mať k dispozícii opravné prostriedky v prípade, že jeho návrh na vyhlásenie rozsudku za vykonateľný sa zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou oprávneného, že exekučný súd nad rámec čl. 38 ods. 1 nariadenia vyžadoval splnenie podmienok, ktoré z tohto článku nevyplývajú. Nevyplýva z neho povinnosť viesť nostrifikačné konanie pred podaním návrhu na exekúciu. V článkoch 38 až 56 nariadenia je upravený postup pri výkone cudzích rozhodnutí. Postupuje sa na návrh zainteresovaného účastníka, ktorý sa podáva súdu príslušnému podľa uvedeného zoznamu v prílohe II. cit. nariadenia. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá sa má vykonať na podklade cudzieho exekučného titulu musí formálne požiadať o uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti titulu v Slovenskej republike v zmysle čl. 39 ods. 1 nariadenia. V prílohe II. k nariadeniu pre Slovenskú republiku je uvedený údaj - príslušný orgán na ktorom sa podáva návrh zainteresovanej osoby - okresný súd. Vzhľadom na to, že návrh na vykonanie exekúcie sa podáva v Slovenskej republike podľa exekučného poriadku u súdneho exekútora je možné polemizovať, či by správne v prílohe II. k nariadeniu nemal byť uvedený aj súdny exekútor, obdobne ako je to u Českej republiky. V záujme naplnenia cieľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 exekučný súd vysloví vyhlásenie vykonateľnosti v poverení na vykonanie exekúcie, nie osobitným uznesením. Poverenie sa
doručuje len súdnemu exekútorovi, pričom povinnému je prvýkrát doručované až upovedomenie o začatí exekúcie vydané súdnym exekútorom, v ktorom má byť povinný informovaný o tom, že exekučný súd vyhlásil vykonateľnosť cudzieho exekučného titulu a zároveň poučený o jeho práve podať odvolanie podľa čl. 43 nariadenia. V zmysle čl. 41 príslušný súd (v zmysle prílohy II. cit. nariadenia) vyhlási rozsudok za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa čl. 53, a to bez skúmania podmienok podľa čl. 34 a 35. Znamená to, že exekučný súd v poverení vysloví vyhlásenie vykonateľnosti, ak oprávnený predložil vyhotovenie rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti a tiež predložil osvedčenie súdu príslušného členského štátu, v ktorom bol vydaný rozsudok. Ak ale oprávnený nepredloží osvedčenie o vykonateľnosti, súd výkonu môže v zmysle čl. 55 cit. nariadenia určiť lehotu na jeho predloženie, alebo môže prijať rovnocennú listinu, alebo môže dokonca upustiť od vyžadovania osvedčenia, ak považuje predložené údaje za postačujúce. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd považuje postup exekučného súd, ak napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie za rozporný s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001. Správne exekučný súd poukázal na čl. 38 ods. 1 cit. nariadenia v tom zmysle, že rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný, avšak dospel k nesprávnemu záveru o spôsobe ako sa má toto vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia realizovať, ak tvrdil, že musí prebehnúť v nostrifikačnom konaní, ktoré musí predchádzať podaniu návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Odvolací súd sa plne stotožnil s odvolacími argumentami oprávneného o tom, že nie je v rozpore s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001, ak oprávnený podá návrh na vykonanie cudzieho rozsudku bez toho, že by tomu predchádzalo vydanie rozhodnutia o vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Je zrejmé, že oprávnený pochybil pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, ak formálne nepožiadal o uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozsudku v Slovenskej republike a zároveň nepredložil osvedčenie, avšak jedná sa o vady, ktoré mal a mohol exekučný súd odstrániť, a nie priamo pristúpiť k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Prvú vadu oprávnený odstránil, ak v odvolaní požiadal o vyhlásenie vykonateľnosti titulu v Slovenskej republike, pričom absencia osvedčenia bude ďalej ako vada návrhu posudzovaná exekučným súdom v zmysle čl. 53 ods. 2 v spojení s čl. 55 ods. 1 nariadenia. Nad rámec posúdenia odvolacích dôvodov, odvolací súd poukazuje na to, že samostatné nostrifikačné konanie sa nevyžaduje u rozhodnutí z členských štátov EÚ, ktoré sa uznávajú bez možnosti namietať proti uznaniu a u ktorých sa nevyžaduje vyhlásenie vykonateľnosti (exekvatúr). Sú to rozhodnutia, na ktoré sa vzťahuje (okrem iných) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 805/2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné pohľadávky (ďalej v texte EET) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Jednalo by sa o zjednodušený proces pri vykonávaní cudzích rozhodnutí, avšak aj tieto rozhodnutia musia byť na účely výkonu sprevádzané osvedčením vydaným súdom pôvodu, ktoré je náhradou vyhlásenia vykonateľnosti, resp. skúmania podmienok uznania. Aby sa postupovalo v zmysle nariadenia ES č. 861/2007 musel by oprávnený preukázať, že sa jedná o rozhodnutie vydané v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu príslušným súdom na to určeným Českou republikou (čl. 5 bod 1 písm. a/ nariadenia č. 861/2007), a pripojiť osvedčenie v zmysle čl. 20 ods. 2 citovaného nariadenia. Oprávnený sa nedovolával ani postupu v zmysle nariadenia ES č. 805/2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky. Predmetné nariadenie vytvára mechanizmus automatického uznávania (uznania bez osobitného konania) niektorých cudzích rozhodnutí a umožňuje ich výkon na našom území. Vo všeobecnosti má veriteľ (oprávnený) na výber jednu z dvoch možností, môže požiadať o osvedčenie o európskom exekučnom titule pre nesporné nároky alebo môže zvoliť systém uznávania a výkonu rozhodnutí podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 (resp. iné nástroje spoločenstva). Európsky exekučný titul pre nesporné nároky je rozhodnutie, ktoré má určité atribúty a spĺňa požiadavky stanovené nariadením o EET a týka sa občianskych alebo obchodných vecí. Pre jeho vydanie je nutné dodržať
isté minimálne pravidlá. O osvedčenie treba žiadať v štáte pôvodu rozhodnutia a výkon rozhodnutia sa potom riadi právnym poriadkom štátu, v ktorom má k výkonu prísť. V Českej republike sa o tejto skutočnosti rozhoduje uznesením. Ak je rozhodnutie osvedčené ako EET stáva sa ihneď vykonateľným v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ bez ďalšej osobitnej procedúry; najmä nie je potrebné už žiadať o doložku vykonateľnosti, pretože osvedčenie o EET sa de facto dá chápať aj ako doložka vykonateľnosti. Inštitút EET má zrýchliť a zefektívniť proces vymáhania, avšak stále je možnosť využívať spôsob uznávania cudzích rozhodnutí v štátoch výkonu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001. Súd sa plne stotožnil so stanoviskom právneho zástupcu oprávneného a dôvodmi, pre ktoré ho možno považovať za právneho zástupcu oprávneného aj na území Slovenskej republiky. Preto odvolací súd akceptoval podanie - odvolanie oprávneného v zastúpení splnomocneným advokátom. Uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 ( 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011). Uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 ( 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.